OBSAH Úvod .......................................................................................................................3 ŠTÚDIE MAREK VER ČÍK Vojenské umenie Etruskov......................................................................................6 DANIELA MURÁNYIOVÁ Život rímskej spolo čnosti v 1. a 2. storo čí po Kristovi (na základe korešpondencie Gaia Plinia mladšieho) ..........................................................................................22 DANIEL STRAKA Idea Ríma v diele Ammiana Marcellina ................................................................47 KATARÍNA NÁDASKÁ Príroda a svet v diele Etymologiae od Izidora zo Sevilly.......................................60 MÁRIO BIELICH Lovecko-zbera čské spolo čenstvá v ŠkandináviI. Saamovia...................................89 MAREK MEŠKO Snaha Byzancie o kone čné riešenie pe čenežského problému: Výprava Alexia I. Komnéna proti Dristre roku 1087........................................................................104 RUBRIKY RECENZIE .......................................................................................................126 Kožiak, R. – Nemeš, J. (Zost.): Pohanstvo a kres ťanstvo. Zborník z konferencie usporiadanej 5. – 6. II. 2003 v Banskej Bystrici, Bratislava, Chronos 2004, 319 s. (Peter Podolan)....................................................................................................126 Fletcher, R.: K říž a půlm ěsíc. Praha 2004, 144 s.(Branislav Kovár)....................127 Hošek, R.: Náboženství antického Řecka. Praha 2004, 239 s. (Branislav Kovár) 130 Škvarna, D.: Za čiatky moderných slovenských symbolov. /K vytváraniu národnej identity od konca 18. do polovice 19. storo čia./ Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici 2004, 130 s. (Peter Podolan)..........................................132 Steinhübel, J.: Nitrianske kniežatstvo. Po čiatky stredovekého Slovenska, Rak – Veda: Bratislava 2004, 576 s. (Miroslav Lysý) ...................................................134 Collins, R.: Evropa raného st ředov ěku 300–1000. Praha, Vyšehrad 2005, 480 s. (Marko Miži čko).................................................................................................136 AD REM – Rozhovor s PhDr. Danielou Dvo řákovou, CSc.................................138 ÚVOD Slováci a stredovek. Toto slovné spojenie je pre niektorých ľudí priam logickým protire čením. Odpoveda ť na otázku, do akej miery sú Slováci historickým národom, nie je až také ťažké. Z hľadiska klasického delenia na „etnické“ a „historické“ národy vieme ve ľmi dobre, že historickým národom nie sme, pretože sa v dejinách nedokážeme stotožni ť s nijakým stredovekým národom, a tým aj štátom. Ke ďže sme sa rozvíjali v podmienkach stredovekého a novovekého Uhorska, je slovenské národné povedomie jednoducho iné. Položme si však aj inú otázku. Sú takýmto historickým národom Ma ďari? Z nášho poh ľadu nie, pretože ak nazývame obyvate ľov Uhorska Uhrami, Ma ďari tvoria len podmnožinu takéhoto národa, ktorá je navyše rovnocenná s podmnožinou Slovákov. Z ma ďarského poh ľadu je to samozrejme inak, pretože v ma ďarskom jazyku nie je rozdiel medzi niekdajším Uhorskom a dnešným Ma ďarskom (jednoducho Magyarország ). Pre objektívneho historika to však nehrá ve ľkú úlohu, pretože si dobre uvedomuje, že stredoveký národ je len ve ľmi vzdialený tomu „modernému“ z 19. storo čia (nehovoriac o tom dnešnom), avšak pre laika je to vec zásadná. Takže: Slováci sa u čia, že Uhorsko sa po prvej svetovej vojne rozpadlo, kým Ma ďari môžu k ľudne hovori ť o zmenšení ma ďarského štátu. Pri všetkých rozpakoch však musíme odpoveda ť úplne jasne: hoci Slováci neboli stredovekým národom, neznamená to, že neexistovali ako obyvate ľstvo, ako „etnikum“ v zmysle sebaidentifikácie nižšieho stup ňa, ako bolo povedomie o štátnej príslušnosti. Hoci nie je až tak ve ľa prame ňov, ktoré to dosved čujú, tých nieko ľko príkladov je úplne jednozna čných. Je až také ťažké tento výsledok dostato čne dobre tlmo čiť laickej verejnosti? Už sa ve ľa popísalo o tom, ako dnešným historikom komplikuje život rozpa čitý vz ťah Slovákov k vlastným dejinám a problém nájs ť sa v nich. Aj preto sa tento problém zvykol rieši ť svojsky. Napríklad zvyšovaním dôrazu na ve ľkomoravské dejiny, čo sa prejavilo zvláš ť vo vyu čovaní dejepisu na školách. Niektorí nemenovaní historici dokonca stihli z Ve ľkej Moravy urobi ť Ve ľké Slovensko (a aj Samo bol slovenským krá ľom). Toto slepé črevo slovenskej medievistiky však budúcnos ť nemá. Zodpovední historici sa zas pustili do skúmania „slovenských dejín“ v rámci uhorského štátu. Urobil sa tak kus práce a možno poveda ť, že sa tým položili pevné základy dnešnej slovenskej medievistiky. Už dnes máme však prvé výsledky, ktoré hovoria jednozna čne: slovenská medievistika sa už posunula ďalej a rozšírila staré „slovenské“ obzory. A len týmto spôsobom možno dosiahnu ť, aby sa Slováci o svoje dejiny zaujímali viac. Samozrejme, že si môžeme položi ť aj inú otázku: ak sa Slováci nezaujímajú o svoje dejiny, treba im ich „vnucova ť“? Ak na ňu odpovedá niekto z prostredia 3 Medea – Studia MED iaevalia Et Antiqua, IX, 2005 historickej vedy, možno ho právom upodozrieva ť, že tým chce rieši ť svoje „záujmy“. Aj ke ď je to nepochybne závažnejší problém, nechajme ho na tomto priestore otvorený. Miroslav Lysý 4 ŠTÚDIE Medea – Studia MED iaevalia Et Antiqua, IX, 2005 VOJENSKÉ UMENIE ETRUSKOV Marek Ver čík Na prelome druhého a prvého tisícro čia pred Kristom prišlo na územie dneš- nej Ligúrie nové etnikum – Etruskovia, ktorí si podmanili miestne obyvate ľstvo. Napriek odlišnej kultúre si na za čiatku nová vládnuca trieda zachovala 1 väzby na oblas ť strednej Európy – komplex popolnicových polí. Od polovice 8. stor. pred Kristom sa v prímorských oblastiach stredného Talianska pokúšali usadi ť grécki kolonisti, čo samozrejme viedlo ku konfliktu s Etruskami. Tí odpovedali okrem iného aj tzv. „pirátskymi výpravami“. 2 Ich boje s Grékmi boli úspešné, čoho dôka- zom bola etruská expanzia na sever a východ (smerom k rieke Pád) a na juh (do re- giónu Latium). 7. stor. pred Kristom môžeme nazva ť aj obdobím etruskej hegemó- nie nad stredným Talianskom. No ich nadvláda skon čila za čiatkom 6. stor., ke ď prišlo k dvom významným udalostiam: vpád Keltov do údolia Pádu a obrat vo vojne s Grékmi v neprospech Etruskov (námorná bitka pri Alalie v r. 540/35 pred Kristom). 3 Na konci 6. stor. sa kon čí etruský vplyv aj v strednom Taliansku (v r. 510 pred Kristom), kde zárove ň povstal nový nepriate ľ – mesto Rím. 5. storo čie pred Kristom sa nesie v znamení postupujúceho úpadku etruských miest, ktoré za- čínajú po jednom podlieha ť tlaku rímskej republiky. Celý tento proces vyvrcholil v nasledujúcom storo čí, ke ď pokra čujúca keltská invázia a rímsky postup zname- nali zánik samostatnosti Etruskov. Dobytie a zni čenie Volsinie, posvätného etrus- kého strediska Fanum Voltumnae, v r. 264 pred Kristom tento proces len dov ŕšilo. 4 Povstanie v meste Falerie (r. 241 pred Kristom) predstavuje posledné vzopätie, ktoré bolo krvavo potla čené. 5 Rimanom sa podarilo úplne eliminova ť etruskú vojenskú moc, ktorá v predchádzajúcich šiestich storo čiach predstavovala domi- nantný faktor v strednej časti Stredozemného mora. Môžeme poveda ť, že vojenská prevaha Etruskov nad okolitými etnikami bola podmienená dvoma faktormi: spô- sobom boja (taktika) a výzbrojou. Taktiku môžeme definova ť ako použitie bojových prostriedkov, ktoré vedie k porážke nepriate ľa. Preto je v prípade konfliktu ve ľmi významná popri materiál- nych a ľudských prostriedkoch. Postupom času sa taktika vyvíjala a dnes ju mô- žeme nazva ť a zaradi ť medzi špecifické druhy umenia. Jej za čiatky sa predpokla- 1 BOUZEK , J.: Etruskové, jiní než všechny ostatní národy. Praha 2003, s. 17, 184. 2 TAMŽE , s. 17. 3 TAMŽE , s. 23, 25. 4 AIGNER -FORESTI , L.: Die Etrusker und das frühe Rom . Darmstadt 2003, s. 158. 5 BOUZEK , J.: Etruskové, jiní než všechny ostatní národy , s. 31. 6 Marek Ver čík Vojenské umenie Etruskov dajú do obdobia neorganizovaných a neriadených bojov, kde samotný akt zápasu nemohol by ť ovplyvnený velite ľmi. U Etruskov zodpovedá spomínaná fáza spôsobu boja obdobiu villanovskej kultúry. Protovillanovská kultúra sa rozšírila do Itálie z východných častí strednej Európy a bola úzko prepojená so stredoeurópskymi kultúrami neskorej doby bron- zovej, popolnicových polí. 6 Zodpovedali tomu aj používané druhy zbraní (obranné aj úto čné), ktoré poukazujú na prevládajúci boj zblízka. Etruskovia používali okrem peších bojovníkov aj dvojkolesové bojové vozy, ktoré sa v stredoitalskej oblasti objavujú od polovice 8. stor. pred Kristom. Ich využívanie súvisí s postupným roz- širovaním východných vplyvov a orientálnej taktiky do okolitých krajín. Výzbroj Blízkeho východu za čína by ť v tomto období dominujúcou predlohou aj v Etrúrii, zatia ľ čo predchádzajúca závislos ť od regiónov, ktoré sa nachádzali za Alpami, klesá. 7 Fáza orientálnych vplyvov je ohrani čená na obdobie od poslednej štvrtiny 8. stor. až do druhej štvrtiny 7. stor. pred Kristom. Napriek prevahe zbraní pre boj zblízka, môžeme na základe analógii z Blízkeho východu a Grécka predpoklada ť už aj širšie používanie dia ľkových zbraní ako luk a prak. Okolo roku 700 pred Kristom sa úto čné vozy nahradili na bojisku klasickou kavalériou. Tento jav je spolo čný pre celú oblas ť Stredozemného mora. Úto čné vozy sa ďalej používali už len ako do- pravný prostriedok velite ľov. 8 Za čínajúca etruská expanzia proti susedným kme- ňom podmienila pravdepodobne aj zmenu v organizácii