Matej Medvecký SPRAVODAJSKÉ ESO SLOVENSKÉHO ŠTÁTU: KAUZA IMRICH SUCKÝ ÚSTAV PAMÄTI NÁRODA BRATISLAVA 2007 Matej Medvecký Spravodajské eso slovenského štátu: Kauza Imrich Sucký Edícia MONOGRAFIE Vydal Ústav pamäti národa Nám. SNP 28 810 00 Bratislava www.upn.gov.sk 1. vydanie Recenzenti PhDr. Valerián Bystrický, DrSc. PhDr. Jozef Jablonický, DrSc. Jazyková redaktorka Zora Vanovičová Návrh obálky Peter Rendek Sadzba a grafická úprava Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov © Matej Medvecký 2007 © Ústav pamäti národa 2007 Tlač Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov ISBN 978-80-969296-7-2 Obsah Úvod . 7 Prológ . 14 1. kapitola Ústredňa štátnej bezpečnosti . 19 2. kapitola Komunistické oddelenie ÚŠB . 56 2.1. Spolupráca medzi ÚŠB a Gestapom. 65 3. kapitola Akcie proti komunistom . 80 3.1. Zatknutie I. ilegálneho ÚV . 87 3.2. Zatknutie II. ilegálneho ÚV . 101 3.2.1. Špionážna skupina Fomferra – Schwarz . 101 3.2.2. II. ilegálne ÚV . 114 3.3. Falošné peniaze . 118 3.4. Zatknutie III. ilegálneho ÚV . 119 3.5. Zatknutie IV. ilegálneho ÚV . 128 3.6. Aktivity komunistického oddelenia na východnom Slovensku 1943 – 1944 . 139 3.7. Niektoré aspekty vyšetrovania členov V. ilegálneho ÚV KSS . 147 3.8. Komunistické oddelenie ÚŠB a SNP . 149 3.9. Útek Širokého a Ďuriša z väzenia . 162 4. Povojnové osudy 4.1. Pred Ľudovým súdom . 169 4.2. Život v exile . 175 4.3. Akcia „BARAN“ . 177 4.4. Únos . 187 4.5. Politická aféra . 192 4.6. Ďalšie osudy . 196 Summary . 199 Použité pramene a literatúra . 205 Menný register. 209 Prílohy . 223 Úvod Slovenské dejiny 20. storočia majú rôznu podobu a sú zaplnené mnohými zaujímavými osobnosťami a politickými zvratmi, pričom ľudia a udalosti sa navzájom výraznou mierou ovplyvňujú. Občas priamo, vo väčšine prípadov však nepriamo, keď sa ten-ktorý človek musí prispôso­ bovať zmeneným pomerom a konať pod vplyvom novej situácie. Zmena politickej klímy odzrkadľuje aj celú spoločnosť, v neposlednom rade ovplyv­ ňuje prácu historikov, a tým pohľad celej spoločnosti na vlastnú minulosť. Politická sloboda poskytuje historikovi najväčšiu voľnosť v práci, výskume a publikovaní. Demokracia, ktorá nastúpila po dlhodobej totalite, však sta­ via pred každého z nás aj mnoho problémov. Často sa stáva, že podliehame trendu a vyhľadávame len pozitívne osobnosti, prípadne sa koncentrujeme na negatívne. Vytvára sa tým skoro rozprávkové prostredie, keď sa môže zdať, že minulosť je vlastne „boj dobra so zlom“. Ľudia sú však komplikova­ nejšie tvory, preto sa minulosť ťažko dá popísať čierno-bielo. V pozitívnych osobnostiach často nájdeme negatívne vlastnosti a naopak, v negatívnych môže zaujať kladný záblesk. Mnoho osobností sa však vtesnáva do rám­ ca „dobrý – zlý“ pomerne ťažko, najmä v prípade spravodajských služieb. Ľudia s týmto povolaním sú často ochotní meniť sa s dobou a za najvyšší ideál považujú službu bez ohľadu na to, komu slúžia. Za takého by si autor tejto práce dovolil považovať aj Imricha Suckého, o živote a práci ktorého predkladaná publikácia pojednáva. Imrich Sucký sa do slovenských dejín zapísal ako vedúci 4. (ko­ munistického) oddelenia Ústredne štátnej bezpečnosti (ďalej ÚŠB). Preto práve roky, ktoré tu Sucký strávil a jeho činnosť v tomto období tvoria naj­ rozsiahlejšiu časť predkladanej práce. Podľa povojnových výpovedí svojich kolegov bol práve on „dušou“ komunistického oddelenia a najviac sa pri­ činil o mnohé úspešné zásahy proti komunistickej ilegalite v rokoch 1941 až 1944. To si uvedomovali aj iní historici, v niektorých publikáciách sa to konštatuje úplne explicitne. Napríklad keď sa historička Anna Štvrtecká vo 7 svojej publikácii o Jánovi Osohovi zamýšľala nad tým, ako vlastne prišlo k Osohovmu zatknutiu, napísala: „... možno prekvapujúci obrat by do tých­ to chúlostivých otázok [odhaľovania ilegálnej KSS, pozn. M. M.] vniesli niektorí žijúci pracovníci ÚŠB, ak by mali záujem hovoriť v záujme histo­ rickej pravdy. Najmä inšpektor Sucký.“1 Paradoxom však ostáva, že Sucký a aj mnohí jeho kolegovia o svojej služobnej činnosti vypovedali, často však nie v záujme „historickej pravdy“ a už vonkoncom nie z vlastnej vôle. A to ešte predtým, ako si Štvrtecká nad tým v knihe o Osohovi povzdychla. Komunistická Štátna bezpečnosť počas svojej vyše 40-ročnej existencie vyprodukovala tisíce strán protokolov o výpovediach, operatívnych mate­ riálov, zvodiek, výpisov, záznamov z „vyťažovania“ a ďalších dokumentov, ktoré sa týkali práce Ústredne štátnej bezpečnosti, jej pracovníkov, konfi­ dentských sietí a ďalších skutočností. Časť z nich sa bohužiaľ nezachovala.2 Z niektorých zväzkov existujú len časti, iné sa zachovali celé. Medzi týmito dokumentmi je najucelenejšia zbierka výpovedí Imricha Suckého, ktoré boli spísané v rokoch 1957 – 1960, počas prvých troch rokov od jeho únosu z Viedne, ktorý sa uskutočnil v septembri 1957. Ide o niekoľko tisíc strán vyšetrovacích protokolov Suckého, výpovedí ďalších osôb a iných doku­ mentov, ktoré ŠtB k jeho pôsobeniu na ÚŠB zhromaždila. V súčasnosti sú uložené v Národnom archíve v Prahe, vo fonde ÚV KSČ. Tam sa pravde­ podobne dostali po tom, ako stranícke vedenie Československa rozhodlo o nevhodnosti zverejnenia v protokoloch obsiahnutých informácií. Na strán­ kach týchto dokumentov, ako aj na stránkach ďalších dvoch vyšetrova­ cích zväzkov, a jedného zväzku rozviedky z archívu Ústavu pamäti národa3 a ďalších dvoch zväzkov, ktoré sa nachádzajú v Archíve Ministerstva vnitra Českej republiky v Prahe,4 je zachytený jedinečný životný príbeh jedného z najúspešnejších spravodajcov Slovenska v 20. storočí, spojený s dvoma totalitami, ktoré na našom území v tom čase vládli. 1 ŠTVRTECKÁ, A.: Ján Osoha. Bratislava, 1970, s. 209. 2 Napríklad vecné operatívne zväzky na Pavla Gajarského, Dominika Vacha, Pavla Gavoru, Štefana Palacku, Pavla Príkopu, Jozefa Plachého či Michala Lindera. Pozri Archív Ústavu pamäti národa (ďalej A ÚPN), registračný protokol Krajskej správy ZNB Správy ŠtB Bratislava, reg. č. 1364 – 1370. 3 A ÚPN, f. Krajská správa Zboru národnej bezpečnosti Správa štátnej bezpečnosti (KS ZNB S ŠtB) Bratislava, V – 1233 a V – 10449; f. I. správa ZNB, mikrofiš 40894. 4 Archív Ministerstva vnitra Českej republiky (A MV ČR), H – 528; f. KS ZNB S ŠtB Hradec Králové, a. č. 41137. 8 Počas vyše štyridsiatich rokov totalitnej vlády Komunistickej strany Československa vzniklo obrovské množstvo prác, ktoré sa zaoberali tým­ ktorým aspektom ilegálneho pôsobenia komunistickej strany na Slovensku v rokoch 1939 – 1945. Na počudovanie však nevznikla žiadna, ktorá by sa zaoberala 4. oddelením Ústredne štátnej bezpečnosti. Práve toto oddelenie totiž stálo pri väčšine akcií či zásahov, ktoré vtedajší režim proti komunistic­ kej strane uskutočnil. Pritom dokumenty existovali a z veľkej časti boli bá­ dateľom k dispozícii. Napríklad archív bývalého Ústavu marxizmu-leninizmu mal k dispozícii mnoho originálnych dokumentov bývalej Ústredne štátnej bezpečnosti, ktoré bádatelia aj využívali – avšak len z pohľadu skúmania dejín Komunistickej strany Slovenska (ďalej KSS). Rovnako sa využívali dokumenty ľudových súdov a Národného súdu, či písomnosti prokuratú­ ry a súdov. Väčší problém možno predstavovalo získavanie informácií od pamätníkov (bývalých pracovníkov ÚŠB). Časť z nich bola vo väzeniach, kam sa dostali v rámci retribučných procesov, časť z nich sa za mreže dostala v politických procesoch z konca 40. a začiatku 50. rokov 20. storo­ čia. Niektorí zomreli a niektorí si svoje vedomosti nechávali pre seba. Ďalší však vyšli historikom v ústrety. A nakoniec časť materiálov, ktoré nema- li byť zverejnené, sa nachádzala v archívoch Štátnej bezpečnosti. Ďalším problémom nepochybne bolo, že písomný výstup, ktorý v čase vlády KSČ o dejinách strany v ilegalite vznikol, musel byť poplatný svojej dobe a musel skutočnosť prekrúcať. Preto boli niektoré dokumenty či výpovede pamätní­ kov nepoužiteľné. V prípade I. Suckého to platí na sto percent. Práve Suckého protokoly tvoria jeden zo základných materiálov, na ktorých je táto práca postavená. Mojím prvým krokom po ich preštudova­ ní bolo overovanie týchto výpovedí – najmä konfrontácia s dokumentmi z iných zdrojov, pričom ku každej kapitole nepochybne existujú ešte ďalšie tisícky strán archívnych dokumentov. Preto som sa snažil vybrať len tie najdôležitejšie. Podobne, pokiaľ ide literatúru, vychádzal som z názoru, že z obsiahlej literatúry popisujúcej činnosť ilegálnej komunistickej strany sta­ čí vybrať niektoré reprezentatívne publikácie. Zameral som sa teda na také, ktoré by mali dostatočne slúžiť na konfrontáciu a overenie Suckého výpove­ dí. Ako základ overenia Suckého protokolov mi teda slúžili najmä dve štúdie Jozefa Jablonického o ilegálnej KSS,5 ďalej príslušné kapitoly z publikácií 5 JABLONICKÝ, J.: Samizdat o odboji. Štúdie a články. Bratislava 2004, s. 227 – 295; JABLONICKÝ, J.: Samizdat o odboji 2. Štúdie a články. Bratislava 2006, s. 441 – 514. 9 Prehľad dejín KSČ na Slovensku z pera toho istého autora6 a Prehľad dejín KSČ,7 tiež však niektoré ďalšie publikácie, a nakoniec dve edície dokumentov.8 Pri overovaní protokolárnych výpovedí Imricha Suckého s uvedenou literatúrou som si uvedomil, že mnohé z jeho výpovedí sú až neuveriteľne presné. Časť z protokolov samozrejme taká presná nie je, v niektorých výpovediach sa dokonca aj mýli. Avšak môžem konštatovať, že ide o materiál s veľkou historickou cenou. Preto som v tejto práci spo­ menul aj viacero jeho tvrdení, ktoré som overiť nedokázal, pričom niektoré z nich sa pravdepodobne nepodarí nikdy verifikovať. Tie som sa však snažil prezentovať len ako príspevok k vedeckej diskusii o danom probléme. K samotnej