Konfesia a národ Kontexty konfesionálnej a národnej identity slovenskej spoločnosti v 19. a 20. storočí Zložitý vzťahový systém národnej identity a konfesionálnej príslušnosti (ich podobnosti a mnohorakosti, vplyvy na seba alebo práve ich protiklady) patrí k najnapínavejším otázkam minulosti Slovákov v Maďarsku v 19. – 20. storočí. Aké prvky a štruktúry pripomínajúce konfesionálnu identitu môžu byť prí- tomné v národných identitách? Ako posilnia alebo práve oslabia jedna druhú konfesionálna a národná identita? Aký bol vzťah konfesionálnej identity k pre- a národ Konfesia modernej a modernej národnej identite? Aké boli možnosti zachovania iden- tity slovenského materinského jazyka v rámci evanjelickej komunity na Dolnej zemi? Aké stratégie fungovali na zvládnutie konfliktov v evanjelickej cirkvi v spojitosti s národnou otázkou? Autori zborníka Konfesia a národ hľadajú 11 odpoveď aj na tieto otázky. Štúdie teda nesmerujú len na dejiny cirkvi, konfe- sie a históriu dolnozemských Slovákov, ale s ich pomocou sa veľa dozvieme aj o fungovaní lokálnej spoločnosti, o formovaní spoločenskej, osobnej, národnej, etnickej a konfesionálnej identity v Uhorsku/Maďarsku v 19. a 20. storočí. NIHY K KOR/RIDOR KOR/RIDOR KOR/RIDOR KNIHY 11 9 786155 615702 Konfesia a národ Kontexty konfesionálnej a národnej identity slovenskej spoločnosti v 19. a 20. storočí 1 KOR/RIDOR KNIHY 11. 2017 Redaktor: József Demmel 2 Konfesia a národ Kontexty konfesionálnej a národnej identity slovenskej spoločnosti v 19. a 20. storočí Eds.: Mária Žiláková, Krisztína Eszter Szudová a József Demmel Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku Békešská Čaba 2017 3 Eds.: Mária Žiláková, Krisztína Eszter Szudová a József Demmel Preklad z maďarčiny: Galina Sándorová Jatyková korektúra: Mária Žiláková Podporili: Úrad pre Slovákov Ministerstvo ľudských žijúcich v zahraničí zdrojov Maďarska Emberi Erőforrások Minisztériuma © Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku 2017 Za vydanie zodpovedá: Tünde Tušková Na obálke: Kossuth Lajos v Cegléde; Alajos Stech: Piarista Imre Erdősi v bitke na Branisku. Návrh obálky: Martin Kraszlán ISBN 978-615-5615-70-2 ISSN 2064-7727 Tlačiareň: Croatica Nonprofit Kft., 2017 Zodpovedný vedúci: Csaba Horváth 4 Obsah Úvod............................................ 7 Ján Botík: Princípy etnokonfesionality v živote dolnozemských Slovákov ....................................... 11 I Miroslav Kmeť: Prejavy etnokonfesionality u Slovákov na Dolnej zemi v súdobých prameňoch . 23 Krisztína Eszter Szudová: Možnosti zachovania slovenskej jazykovej a národnej identity v kruhu evanjelickej pospolitosti v medzivojnovom období v zrkadle dobových dokumentov ... 39 Ľuboš Kačírek: Organizovanie sa slovenských evanjelikov v Juhoslávii v 20. až 40. rokoch 20. storočia . 63 II Peter Šoltés: Magyar híd, „naša slovenská cirkev“, Ecclesia Ruthenica. Korelácia etnicity a konfesionality v hraničnom regióne Zemplín ........................ 93 László Matus: Panslávi v Aszóde? Alternatívne kontexty prepustenia jedného učiteľa .......................... 134 5 Diána Bozó-Szűcs: Útoky Edeho Dániela Mikulása na Petőfiho panslavistického učiteľa Istvána Koreňa ................ 160 József Demmel: „Slovenský kňaz, ale maďarský spisovateľ “ O identite Ľudovíta Haana ......................... 184 Radim Pačmár: Etnokonfesionalita v živote a diele prof. Jána Kvačalu ................................ 199 Anna Kováčová: Prejavy etnicity a konfesionality budapeštianskej ev. spoločnosti v prvej dekáde 20. storočia . 217 Autori .......................................... 239 Menný register .................................... 245 Kor/ridor Knihy ................................... 253 6 Úvod Zložitý vzťahový systém národnej identity a konfesionálnej prís- lušnosti (ich podobnosti a mnohorakosti, vplyvy na seba alebo práve ich protiklady) patrí k najpozoruhodnejším otázkam minulosti Slo- vákov v Maďarsku v 19–20. storočí. Práve preto usporiadal Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku dňa 11. novembra 2016 dvojjazyčnú, slovensko-maďarskú konferenciu v Slovenskom inštitúte v Budapešti s názvom „Etnokonfesionalita na Dolnej zemi – Konfesionálna identita verzus národná identita“. Zorganizovaním tejto konferencie sme chceli prispieť k analyzovaniu nasledovných tém: aké prvky a štruk- túry pripomínajúce konfesionálnu identitu môžu byť prítomné v ná- rodných identitách? Ako posilnia alebo práve oslabia jedna druhú konfesionálna a národná identita? Aký bol vzťah konfesionálnej identity k premodernej a modernej národnej identite? Aké boli mož- nosti zachovania identity slovenského materinského jazyka v rámci evanjelickej komunity na Dolnej zemi? Aké stratégie fungovali na zvládnutie konfliktov v evanjelickej cirkvi v spojitosti s národnou otázkou? Na konferencii sa zúčastnili pracovníci a doktorandi z mnohých univerzít a výskumných pracovísk zo Slovenska a z Maďarska. Pred- nášajúci prišli napr. z Filozofickej fakulty UMB z Banskej Bystrice, z Historického ústavu SAV, z Katedry etnológie a muzeológie Filozo- fickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, z Katedry cirkev- 7 ných dejín Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK z Bratislavy, z ELTE BTK, z Ústredného archívu MÁV z Budapešti a z Vysokej školy Károlya Eszterházyho v Egri. Ján Botík vo svojom príspevku skúmal korelácie etnicity a konfe- sionality v živote dolnozemských Slovákov, ktoré sa zúčastňovali na utváraní jedinečných a svojských čŕt, výsledkom čoho sa stala ich skupinová svojbytnosť v lokálnych aj enklávnych dimenziách. Miro- slav Kmeť rozoberal prejavy etnokonfesionality u Slovákov na Dol- nej zemi pomocou súdobých prameňov, napr. zachytených v prácach miestnych historikov a v prejavoch mnohých predstaviteľov verejné- ho života. Krisztína Eszter Szudová skúmala možnosti zachovania slovenskej jazykovej a národnej identity v kruhu evanjelickej pospo- litosti v medzivojnovom období v zrkadle dobových dokumentov, vládnych nariadení. Ľuboš Kačírek vo svojej štúdii rozpracoval okol- nosti organizovania sa slovenských evanjelikov v Juhoslávii v 20. až 40. rokoch 20. storočia. Peter Šoltés sa zaoberal koreláciou etnicity a konfesionality v hraničnom regióne Zemplín. Na území Zemplína sa tak ako v iných hraničných regiónoch Uhorska prejavilo v cirkvách prelínanie etnicity a konfesionality. Pôsobenie viacerých cirkví v jed- nom lokálnom spoločenstve ovplyvňovalo intenzitu interkonfesio- nálnej komunikácie a komplikovalo i proces šírenia národných hnu- tí. László Matus vo svojom príspevku hľadá odpoveď na tú otázku, či sa dá interpretovať historicky vzťah dolnozemskej slovenskej etno- konfesionálnej identity a budovania slovenského národa, na dokáza- nie čoho si zvolil dokumenty z cirkevného disciplinárneho vyšetro- vania v Aszóde, vo veci prepustenia učiteľa Jána Mastiča. Diána Bozó-Szűcs vo svojej práci načrtla konflikt medzi učiteľom Edom Dánielom Mikulásom a medzi evanjelickým kňazom Štefanom Ko- reňom, ktorý sa uskutočnil v Aszóde, v panskom sídle evanjelických aristokratov s maďarskou identitou, ktorí boli mimoriadne citliví na jazykové otázky. József Demmel vo svojom príspevku s názvom „Slovenský kňaz, ale maďarský spisovateľ“ pomocou memoárov a ko- 8 rešpondencie Ľudovíta Haana hľadá odpoveď na to, ako sa vybudo- vala jeho dvojitá maďarsko-slovenská identita. Radim Pačmár skú- mal prejavy etnokonfesionality v živote a v dielach profesora Jána Kvačalu, ktorého etnická identita bola súčasťou jeho konfesionálnej identity a jeho konfesionálna identita súčasťou národnej identity. Anna Kováčová sa vo svojom príspevku pokúsila poukázať na inten- zitu náboženského života a na to, ako sa prezentovala peštianska ná- boženská spoločnosť, aké postavenie mal kňaz a aký význam zohrá- vali ev. veriaci v danej komunite v prvej dekáde 20. storočia. Ako je vidno aj z týchto krátkych zhrnutí, štúdie nesmerujú len na dejiny cirkvi či konfesie a históriu dolnozemských Slovákov, ale s ich pomocou sa veľa dozvieme aj o fungovaní lokálnej spoločnosti, o formovaní spoločenskej, osobnej, národnej, etnickej a konfesionál- nej identity v Uhorsku/Maďarsku v 19. a 20. storočí. 9 JÁN BOTÍK Princípy etnokonfesionality v živote dolnozemských Slovákov Pri upriamení sa na problém korelácií konfesionality a etnicity, nedalo sa prehliadnuť, že je v nej obsiahnutý veľmi dávny, priam starozákonný princíp. Sformulovali ho už starí židia v presvedčení, že Hospodin z vďačnosti za monoteizmus, že ustanovili vieru iba v jediného Boha, povýšil židov na svoj „vyvolený národ“. Odvtedy sa princípy etnicity a konfesionality reflektovali na mnohoraký spô- sob. Akže sa nemýlim, najpriebojnejší koncept sa zrodil v hnutiach zacielených na reformáciu rímskej cirkvi, predovšetkým v inovač- ných prínosoch luteranizmu. Za kultúrotvorne, ale aj humanisticky najprogresívnejší prínos reformácie Martina Luthera sa považuje ini- ciatíva, aby jazykom Biblie, náboženských obradov a cirkevnej agen- dy nebola latinčina, ale materinská reč veriacich. Historik Patrick Collinson poukázal na to, že myšlienky reformácie a protestantské cirkvi 16. storočia zásadným spôsobom zmenili identitu vznikajú- cich národných štátov na európskom kontinente. Biblia preložená do rôznych európskych jazykov sa stala „zrkadlom, v ktorom sa národy uzreli“. A zároveň aj najvýznamnejším prostriedkom toho, čo sa zvykne označovať ako kultúrny nacionalizmus.1 1 COLLINSON, Patrick: Reformácia. Bratislava: Vydavateľstvo Slovart, 2004, s. 37–49. 11 Problematika etnokonfesionality poskytuje priestor, aby sme si spresnili predstavu, ako sa iniciatívy luteranizmu uplatnili aj v tom robustnom dejinnom a sociálnom procese, ktorý označujeme ako kolonizáciu