Marián Klčo, Mgr. Andrej Janech HISTÓRIA OBCE DUBOVANY (HORNÉ A DOLNÉ DUBOVANY) 1113 – 2013 (900. výročie prvej písomnej zmienky o obci) Dubovany 2013 © Marián Klčo, 2013 © Mgr. Andrej Janech, 2013 ISBN: 978–80–971336–3–4 PRÍHOVOR 3 Milí spoluobčania, vážení čitatelia! Je pre mňa cťou prihovoriť sa Vám, ktorí držíte v ru- kách túto publikáciu vydanú pri príležitosti 900. výročia prvej písomnej zmienky o obci Dubovany. Zvláštnosťou tejto monografie je, že až do roku 1944 je v nej zaznamenaná história dvoch samostatných obcí – Horné Dubovany a Dolné Dubovany, ktoré sa zlúčili v ro- ku 1944 a začali písať spoločnú históriu. V texte sa môžete zoznámiť s náčrtmi archeologických nálezov, ktoré boli objavené počas výskumu v našej obci. Publikácia obsahuje aj množstvo fotografií, na ktorých určite spoznáte svojich blízkych a priateľov. Pri pohľade na fotografie sa možno vynoria spomienky na dávnu i nedávnu minulosť. Naším cieľom pri zostavovaní tejto publikácie nebolo iba priblížiť históriu, ale i vzbudiť hrdosť na našu obec. Tvorcovia sa snažili pútavou formou vykresliť bohatú históriu našej obce, ktorú dokumentujú početné archeolo- gické nálezy až po súčasnosť, za čo im patrí moje úprimné poďakovanie. Miroslav Michalčík starosta obce POLOHA A PRÍRODNÉ POMERY OBCE 5 POLOHA A PRÍRODNÉ POMERY OBCE Chotár obce Dubovany sa rozprestiera v severnej časti Trnavského kraja a juhozápadnej časti Piešťanského okresu. Od Piešťan – okresného centra sú Dubovany vzdialené 16 km. Obec v dnešnej podobe vznikla v roku 1944 zlú- čením obcí Horné Dubovany a Dolné Dubovany. Katastrálne územie obce má zhruba tvar obdĺžnika a má výmeru 1133,7293 ha. Intravilán obce sa nachá- dza v jeho východnej časti. Geografická poloha „stredu“ (Kostol sv. Michala archanjela) je daná súradnicami: 48˚ 31‘ 24“ severnej geografickej šírky a 17˚ 43‘ 49“ východnej geografickej dĺžky. Intravilán obce sa nachádza v nadmor- skej výške 158 – 165 m a chotár obce v nadmorskej výške 149 – 186 m. Dubo- vany susedia so štyrmi obcami. Na severe je to Veselé, na východe Drahovce, na juhu Veľké Kostoľany a na západe Dolný Lopašov. V chotári obce Dubova- ny sa v minulosti uvádzali polohy – hony: Horný, Dĺžiny, Prostredné, Zadné, Hoštáre, Lakušánske, Role za hájom, Malé trávniky, Zakľuky, Klčoviny, Veľká lúka, Bajzovské, Šidlovské, Krivé, Háj krivá, Kráľova, Staré háje, Dolné lúky, Horné lúky a Dlhé. V druhej polovici 20. storočia prešiel chotár Dubovian veľ- kými zmenami, výrazne sa zväčšil jeho intravilán. Cez obec Dubovany prechádza štátna cesta II/504 Trnava – Nové Mesto nad Váhom. V južnej časti obce zo štátnej cesty odbočuje cesta III/50419 miestneho významu smerujúca na železničnú stanicu vo Veľkých Kostoľa- noch a do Maduníc. Štátna cesta – hradská v minulosti pri kostole a cintoríne v Dolných Dubovanoch odbočovala a smerovala cez intravilán obcí uličného typu so zástavbou po oboch stranách cesty. Pri cintoríne v Horných Dubo- vanoch nadväzovala na dnešnú trasu štátnej cesty. V chotári obce sú aj poľ- nohospodárske cesty, ktoré majú charakter strediskových poľných ciest. Od druhej polovice 20. storočia sa intravilán obce, ktorý sa pôvodne rozprestieral len na pravobrežnej sprašovej terase riečky Dudváh, rozšíril o ďalšiu zástav- 6 HISTÓRIA OBCE DUBOVANY 1113 – 2013 bu. V chotári obce sa pôvodne nachádzal aj solitérny nebytový objekt – dvor Mariáš. S okolitým svetom je dnes obec spojená autobusovými linkami. Hydrologické pomery sa od minulosti zmenili. Pod sprašovou terasou pôvodne tiekol mlynský náhon Mladá Holeška, na ktorom stál aj mlyn. Väč- šou alebo menšou časťou chotára Dubovian preteká riečka Dudváh (Hor- ný Dudváh) a Lančársky potok. Územie odvodňuje sústava kanálov, a to Kočínsky, Dubovany, Šidlový, Borovský, Dubovansko – Pažitný, Veselský a Voderadský. Reguláciu zavlažovania umožňujú vybudované zavlažovacie zariadenia na ploche cca 766 ha. Chotár obce Dubovany sa nachádza v severozápadnej časti považského výbežku Podunajskej nížiny. Na jeho územie zasahujú krajinné podcelky ako Dolnovážska niva a Trnavská pahorkatina s hladko modelovaným reliéfom rozčleneným plytkými dolinami. V pleistocéne bola Trnavská pahorkatina zaviata sprašovým materiálom, z ktorého sa dodnes zachovala hlavne spraš (Würm 3) a sprašové hliny. Jej povrch tvoria prevažne hnedozemné pôdy. Smerom z juhu zasahujú do chotára obce aj černozeme a čiernice. V Dolno- vážskej nive tvoria pôdny kryt chotára lužné, nivné a ilimerizované, miesta- mi oglejené pôdy. Z hľadiska zatriedenia podľa bonitných pôdno-ekologic- kých jednotiek je pôda zaradená do niekoľkých kategórií. Chotár Dubovian môžeme charakterizovať ako kultivovanú poľnohospodársku krajinu. Pôd- ny kryt chotára prekrýva treťohorné uloženiny tvorené pieskami a štrkmi. Pod nimi sa nachádzajú staršie druhohorné horniny. V minulosti boli spra- šové hliny využívané pri výrobe tehál a ťažil sa tu štrk. Chotár obce je odlesnený a využíva sa prevažne na poľnohospodár- ske účely. Katastrálna výmera chotára bývalej obce Horné Dubovany je 545,6087 ha, katastrálna výmera bývalej obce Dolné Dubovany je 588,1206 ha. Spolu je v obci Dubovany 1040,2409 ha (91,75 %) poľnohospodárskej pôdy a 93,4884 ha (8,25 %) nepoľnohospodárskej pôdy. Z celkovej výme- ry poľnohospodárskej pôdy má orná pôda výmeru 1011,9691 ha, záhrady 28,2495 ha a trvalé trávnaté porasty 0,0223 ha. Z celkovej výmery nepoľ- nohospodárskej pôdy majú lesné pozemky výmeru 10,4957 ha, vodné plo- chy 15,1177 ha, zastavené plochy 53,7747 ha o ostatné plochy 14,1003 ha. Pestujú sa tu podobne ako v minulosti obilniny, z okopanín cukrová POLOHA A PRÍRODNÉ POMERY OBCE 7 a kŕmna repa, kukurica a zemiaky, z krmovín ďatelina a lucerna. Z hľadiska výskytu vyšších živočíchov – stavovcov v chotári obce je si- tuácia podobná ako v chotároch okolitých obcí. Žije tu zajac poľný, srnčia zver, kurovité vtáky (bažant, jarabica, prepelica), líška, lasica obyčajná, tchor obyčajný a ďalšie. Z vtákov sú to napríklad stehlík obyčajný, škovrá- nok poľný, pŕhľaviar čiernohlavý, sokol myšiar, lastovička obyčajná, vrabec domový, havran, vrana túlavá a iné. Intenzívne obrábanie poľnohospodár- skej pôdy v druhej polovici 20. storočia zmenšilo rozlohu lužných lesov v ni- ve Dudváhu a zmiešaných dubín v chotári obce. Odrazilo sa to aj v spolo- čenstve bezstavovcov, z ktorých mnohé druhy zmizli. Z klimatického hľadiska patria Dubovany do oblasti mierneho klimatic- kého pásma s miernou zimou s priemernou ročnou teplotou vo vegetačnom období 15 – 17 OC. Najteplejší je mesiac jún s priemernou teplotou 19,1 OC, najchladnejší január s priemernou teplotou -2 OC. Snehová pokrývka počas roka priemerne trvá 30 – 40 dní. Počet teplých dní v roku, keď teplota vzdu- chu je minimálne + 25 OC je 60 – 70. Ročný priemer zrážok je 550 – 650 mm. Prevládajú vetry severné až severozápadné a v lete aj vetry juhovýchodné. V roku 1996 boli Dubovany (v rámci samostatnej Slovenskej republiky, ktorá vznikla l. januára 1993) zaradené do obnoveného Piešťanského okre- su. Obvodným úradom pre Obec Dubovany je Obvodný úrad v Piešťanoch. Obecné záležitosti spadajú pod matriku vo Veľkých Kostoľanoch. Poštový úrad je vo Veselom. Bankové služby možno využiť vo Veľkých Kostoľanoch, kde je aj zdravotné stredisko. K občianskej a technickej vybavenosti obce Dubovany patrí napríklad predajňa potravín, pohostinstvo, ubytovacie služby, základná škola (1. stupeň), materská škola, knižnica, futbalové ih- risko, káblová televízia, verejný vodovod a kanalizácia v časti obce, rozvod- ná sieť plynu a využívanie a spracovávanie komunálneho odpadu. Obec Dubovany patrí medzi zakladajúcich členov záujmového združe- nia Mikroregión nad Holeškou, založeného 26. júla 2000. Od roku 2002, kedy pôsobia v Slovenskej republike samosprávne kraje, územie Piešťan- ského okresu, ktorého súčasťou sú aj Dubovany, patrí do Trnavského samo- správneho kraja (VÚC Trnava). 8 HISTÓRIA OBCE DUBOVANY 1113 – 2013 ARCHEOLOGICKÉ NÁLEZY V DUBOVANOCH Chotár obce Dubovany sa rozprestiera v oblasti, ktorá je bohatá na ar- cheologické nálezy. Kontinuita osídlenia je tu doložená od praveku až po súčasnosť. Prvé nálezy z chotára obce zaznamenal nestor slovenskej arche- ológie Štefan Janšák v roku 1935. Pri severnom konci obce Horné Dubova- ny pri cintoríne zistil v malom hliníku kultúrnu vrstvu s dvoma ohniskami. V kultúrnej vrstve ale aj na priľahlých pozemkoch našiel črepy z obdobia mladšej doby železnej – laténskej kultúry, doby rímskej, včasného stredo- veku a stredoveku (13. storočia). Táto poloha sa niekedy označuje aj ako Panský kopec. V roku 1949 uskutočnil v obci menší archeologický výskum V. Budinský – Krička. Podnet k výskumu dal riaditeľ miestnej školy Emil Lustig, ktorý asi v roku 1947 zachránil z porušeného kostrového hrobu keramickú nádo- bu (výška 12,8 cm) zdobenú súvislým ryhovaním a tromi viacnásobnými vl- novkami. Hrob bol porušený pri kopaní jamy na obilie na pozemku Izidora Pápeža. Pohrebisko, ktoré sa tu predpokladalo, nebolo v tom čase skúmané. Nájdená nádoba pochádza z konca 8. až začiatku 9. storočia. Z tejto lokality pochádzajú aj črepy zo staršej doby bronzovej – maďarovskej kultúry a z do- by rímskej. Črepy datované do 13. – 14. storočia našli v hliníku žiaci miest- nej školy. Nálezy sú uložené v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. V roku 1962 sa na pozemku Jána Kollára našiel fragment misy so zatiah- nutým okrajom a konkávnym dnom a črepy z dvojkónickej nádoby. Nálezy pochádzajú pravdepodobne zo sídliska a patria do obdobia staršej doby železnej – halštatskej kultúry. Zbery v chotári obce v minulosti realizovali aj pracovníci Balneologického múzea v Piešťanoch. Leteckou prospekciou