Geologické práce, Správy 135, s. 47 – 50, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava 2020 Geológia a tektonika levicko-santovskej elevácie (juhozápadný okraj štiavnického stratovulkánu) Geology and tectonics of the Levice-Santovka elevation (southwest margin of the Štiavnica stratovolcano) Jozef Hók1, Martin Šujan2, Milan Sýkora1 a František Šipka2 1 Katedra geológie a paleontológie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Mlynská dolina, Ilkovičova 6, 842 15 Bratislava, [email protected] 2 EQUIS, spol. s r. o., Račianska 57, 831 02 Bratislava © Autori 2020. Vydal ŠGÚDŠ. Licencia Creative Commons BY 4.0. (http://creativecommons.org/licenses/by/4.0/) Abstrakt. V oblasti levicko-santovskej elevácie vystupujú spod levicko-turovská hrasť (Vass in Melioris a Vass, 1982), neogénnych vulkanitov a vulkanoklastík na povrch horniny levická žriedelná línia, resp. levická žriedlová línia tektonickej jednotky hronika permského a triasového veku. (Melioris a Vass, 1982, resp. Melioris, 1995) alebo V rámci sedimentov hronika je možné odlíšiť dve faciálne sekvencie – bielovážsku sekvenciu, ktorej pôvodný sedimentačný santovská elevácia (Konečný et al., 2003). priestor sa nachádzal v intraplatformovom bazéne, a čiernovážsku Na tektonickú príslušnosť mezozoických sedimentov sekvenciu, ktorú reprezentujú sedimenty karbonátovej platformy. dlhodobo panoval nejednotný názor (c. f. Biely, 1965; Geofyzikálne, štruktúrne a litostratigrafické údaje spoločne Biely a Papšová, 1983; Maheľ, 1986; Melioris, 1995). Na s údajmi z vrtných prác poukazujú na presun sedimentov patriacich k čiernovážskej sekvencii na sedimenty bielovážskej základe odlišných, ale aj spoločných faciálnych znakov sekvencie. Súčasný kontakt oboch sekvencií je sprostredkovaný boli horninové komplexy vyskytujúce sa v 18 „ostrovoch“ poklesovým zlomom. mezozoika alternatívne zaradené do tektonickej jednotky Kľúčové slová: Slovensko, Vnútorné Západné Karpaty, hronikum, hronika alebo do tektonickej jednotky silicika. Tento čiastkové príkrovy stav pretrval až do identifikácie horninových sekvencií malužinského súvrstvia (perm), ktoré dopĺňa vrstevný Abstract. The Permian and Triassic sediments of the Hronicum tectonic unit crop out from below the Miocene volcanic rocks sled mezozoických litostratigrafických členov a umožňuje and volcanoclastic sediments in the area of the Levice-Santovka celý komplex zaradiť do tektonickej jednotky hronika elevation. Two different facies sequences were recognized in (Havrila et al. in Nagy et al., 1998b). Tektonická the Hronicum structure. The Biely Váh sequence represents the príslušnosť sedimentov mladšieho paleozoika a mezozoika basinal environment to the contrary of the Čierny Váh sequence medzi Levicami a Santovkou (hronikum) je odlišná that represents the carbonate platform facies. Geophysical, structural, borehole and lithostratigraphic data indicate tectonic od tektonickej príslušnosti sedimentov medzi Slatinou displacement of the carbonate platform sequence over the basinal a Hornými Turovcami. Zároveň je odlišná aj priestorová sequence. They actual contact is arranged along the normal fault. pozícia spomenutých elevácií (cf. Konečný et al., 2003). Key words: Slovakia, Internal Western Carpathians, Hronicum Preto výskyty mladšieho paleozoika a mezozoika tek- partial nappes tonickej jednotky hronika medzi Levicami a Santovkou navrhujeme pomenovať „levicko-santovská elevácia“. Úvod Pomenovanie spoľahlivo definuje geografickú pozíciu, V oblasti medzi Levicami a Santovkou vystupujú tektonickú príslušnosť predkenozoického substrátu, spod sedimentov neogénu a kvartéru izolované výskyty ako aj morfotektonický charakter štruktúry. Príspevok predkenozoického podložia. Tvoria ich triasové karbonáty prezentuje tektonický model priestorového usporiadania a permské klastiká tektonickej jednotky hronika (obr. sedimentárnych sekvencií hronika v oblasti levicko- 1). Na prítomnosť karbonátov v podloží miocénnych -santovskej elevácie odvodený z litostratigrafických, a kvartérnych sedimentov poukazujú aj početné akumulácie geofyzikálnych a štruktúrnych údajov. pliocénnych a kvartérnych travertínov (Halouzka in Nagy et al., 1998a, b). Ich vznik a prítomnosť sa viaže na Litostratigrafia predkenozoických sedimentov levic- vývery podzemnej vody s dostatočne hlbokým obehom ko-santovskej elevácie v prostredí hornín bohatých na vápnik. Zároveň je ich vznik a výskyt podmienený aktivitou extenzných (poklesových) Za najstaršie sedimenty sa považuje súvrstvie, ktoré zlomových štruktúr (napr. Hancock et al., 1999). tvoria ílovité, ílovito-sericitické a piesčité bridlice strie- Územie medzi Levicami a Santovkou je súčasťou dajúce sa s drobovými pieskovcami, miestami s vulka- geologickej štruktúry, ktorá sa označovala ako levické nickým materiá lom a zelenými drobnozrnnými bazaltmi mezozoické ostrovy (Maheľ et al., 1967; Maheľ, 1986), (Havrila et al. in Nagy et al., 1998b). Opísaný horninový 47 Geologické práce, Správy 135 0 1 2 3 LV-1 km 1 HG-1 LV-3 Sikenica Brhlovce LV-2 Čankovský p. Búr LEVICE Kalinčiakovo Fiták Kamenec M-3 Čankov Vápnik Dolná hora Čankovský p. 21° 00´ 23° 00´ 17° 00´ 19° 00´ 2 Búr 50° 00´ POLAND Sikenica CZECH REPUBLIC 49° 00´ Santovka AUSTRIA BRATISLAVA UKRAINE 48° 00´ HUNGARY aluviálne sedimenty dachsteinské vápence (karn – norik) reiflinské vápence (anis – ladin) aluvial sediments Dachstein Lms. (Carnian – Norian) Reifling Lms (Anisian – Ladinian) sedimenty kvartéru – nerozlíšené hlavný dolomit (karn – norik) malužinské súvrstvie (perm) Quaternary sediments – undivided hauptdolomite (Carnian – Norian) Malužiná Fm. (Permian) travertíny (pliocén – holocén) lunzské súvrstvie (karn) zaniknuté výskyty Travertines (Pliocene – Holocene) Lunz Fm (Carnian) extinct outcrops vulkanity a vulkanoklastiká (miocén) wettersteinské vápence (ladin) predpokladané a zakryté zlomy volcanites and volcanoclastics (Miocene) Wetterstein Lms (Ladinian) supposed and covered faults partnašské súvrstvie (ladin – karn) geologický profil Partnach Fm (Ladinian – Carnian) geological cross-section Obr. 1. Geologická mapa oblasti levicko-santovskej elevácie (Nagy et al., 1998a; zjednodušené). Fig. 1. Geological map of the Levice-Santovka elevation (Nagy et al., 1998a; simplifi ed). súbor je zaradený do malužinského súvrstvia (perm) ipol- s medzivrstvami olivovozelených, často zvetraných tickej skupiny hronika. drobnozrnných pieskovcov (Biely, 1965). V ich nadloží sú V juhovýchodnej skupine výskytov sa spoločne prítomné hlavné dolomity (vrchný karn – norik), miestami s malužinským súvrstvím vyskytujú reifl inské vápence (ilýr intenzívne tektonicky postihnuté. Havrila (Havrila et al. – fasan), pri ktorých Havrila (in Nagy et al., 1998b) pripúšťa, in Nagy et al., 1998b) opísal z prostredia dolomitov tma- že časť tmavosivých bituminóznych hrubovrstevnatých vosi vé, v zvetranom stave hnedasté, dobre zvrstvené vápencov s hľuzami čiernych rohovcov môže patriť lumachelové vápence. aj k zámostkým vápencom. Spoločne s reifl inskými Výskyty sedimentov mladšieho paleozoika (malužin- vápencami sa vyskytuje partnašské súvrstvie (obr. 1), ské súvrstvie) a sedimentov mezozoika od reifl inských ktoré obsahuje lavicovité, miestami masívne vápence a partnašských vápencov cez lunzské súvrstvie až po hlav- tmavosivej aj svetlosivej farby, najčastejšie s väčšími né dolomity sú súčasťou bielovážskej (bazénovej) faciálnej i menšími tmavými škvrnami, vo vrchnejších častiach sekvencie hronika (Biely, 1965; Biely a Papšová, 1983; s medzivrstvami slienitých sivých bridlíc prechádzajúcich Havrila et al. in Nagy et al., 1998b). do žltkastých bridlíc a ílovitých vápencov. Severné, resp. severozápadné výskyty sedimentov me- Najvyššie litostratigrafi cké členy v juhovýchodnej sku- zozoika sú obmedzené na širšiu oblasť Kalinčiakova (obr. pine výskytov sú sedimenty lunzského súvrstvia (jul 1). Vyskytujú sa tu wettersteinské vápence (ladin) a dach- – tuval) obsahujúce tmavosivé a čierne ílovité bridlice steinské vápence (karn ‒ norik). V prípade dachsteinských 48 Hók, J. et al.: Geológia a tektonika levicko-santovskej elevácie (juhozápadný okraj štiavnického stratovulkánu) vápencov Havrila (in Nagy et al., 1998b) uvádza charak- dachsteinských vápencov sú známe z vrtu M-3, kde sa ter ich metamorfného postihnutia v podobe rekryštalizácie dachsteinské vápence vyskytovali v celom vrtnom profile a novovzniknutých sľúd. Oba litostratigrafické typy vápen- 861 m. Takéto uloženie dachsteinských vápencov indikuje cov možno považovať za súčasť čiernovážskej faciálnej ich tektonický postih a prítomnosť vrásových štruktúr. sekvencie hronika (Biely, 1965; Havrila, 2011). Podľa výsledkov indexu farebnej alterácie konodontov (CAI) sedimenty hronika v oblasti levicko-santovskej Tektonika predkenozoických sedimentov levicko-san- elevácie vykazujú index 4 – 5, čo indikuje teplotný interval tovskej elevácie okolo 250 – 350 °C (Gawlick et al., 2002; Havrila, 2011). Severozápadným smerom od povrchových výskytov Z pohľadu priestorovej distribúcie jednotlivých dachsteinských vápencov sa vyskytujú wettersteinské litostratigrafických členov je zrejmé, že ich usporiadanie vápence (Kalinčiakovo, údolie Sikenice). Z uvedených poukazuje na to, že na stavbe hronika sa v danej oblasti poznatkov je zrejmé, že dachsteinské vápence by mali podieľajú tak bielovážska, ako aj čiernovážska faciálna upadať pod výskyty wettersteinských vápencov. To by sekvencia hronika (obr. 1). Bielovážska sekvencia indikovalo prevrátenú pozíciu vrstevného sledu. Vo vrtoch je zastúpená malužinským súvrstvím, reiflinskými LV-1, LV-2 a HG-1, ktoré sú situované