Židovská Komunita V Okrese Medzilaborce V Rokoch 1938–1945
Total Page:16
File Type:pdf, Size:1020Kb
Ján Hlavinka Židovská komunita v okrese Medzilaborce v rokoch 1938–1945 ÚSTAV PAMÄTI NÁRODA BRATISLAVA 2007 Ján Hlavinka Židovská komunita v okrese Medzilaborce v rokoch 1938 –1945 Edícia MONOGRAFIE Vydal Ústav pamäti národa Nám. SNP 28 810 00 Bratislava www.upn.gov.sk 1. vydanie Recenzenti PhDr. Ivan Kamenec, CSc. Gila Fatranová, PhD. PhDr. Katarína Hradská, PhD. Jazyková redaktorka Zuzana Slebodníková Návrh obálky Peter Rendek Sadzba Ľubomír Ďurina © Ján Hlavinka 2007 © Ústav pamäti národa Tlač Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov ISBN 978–80–969296–8–9 Obsah Poďakovanie . 9 Úvod . 11 1. Dejiny Židov v oblasti Medzilaboriec do roku 1938 . 17 1. 1. Oblasť Medzilaboriec pred príchodom Židov . 17 1. 2. Najstaršie dejiny Židov v Medzilaborciach . 19 1. 2. 1. Medzilaborce alebo „Miž´laborec“ – chasidi, ich kultúra a tradícia . 24 1. 3. Obdobie rokov 1918 –1938 . 27 1. 3. 1. „Machlokes“ alebo spor v náboženskej obci v Medzilaborciach . 30 1. 3. 2. Spolužitie Židov a Rusínov do roku 1938 . 33 2. Na počiatku tragédie . 35 2. 1. V období autonómie Slovenskej krajiny (6. 10. 1938 –14. 3. 1939) . 35 2. 1. 2. Nástup autoritárskej vlády ľudákov a vysídľovanie Židov . 39 2. 2. Po vzniku slovenského štátu . 45 2. 2. 1. Prepúšťanie Židov z verejných služieb a ďalšie protižidovské opatrenia . 47 2. 2. 2. Spolok na umožnenie vysťahovania Židov zo Slovenska v Medzilaborciach . 51 2. 2. 3. Židovská komunita v Medzilaborciach a začiatok 2. svetovej vojny . 52 3. Arizácie, likvidácie a ďalšie opatrenia v oblasti majetku . 55 3. 1. Židovský problém a problém židovského majetku . 55 3. 2. Zásahy do živnostenských oprávnení Židov . 56 3. 3. Arizácia podnikového majetku Židov . 58 3. 3. 1 „Ako Slovák a Gardista…“ – arizácia veľkoskladu Meilicha Klausnera . 66 3. 3. 2. Arizácia „z dôvodov národnostných“ – veľkoobchod Mojzesa Schönfelda . 78 5 3. 3. 3. Arizácia veľkoobchodu Barucha Grünfelda . 89 3. 3. 4. Arizácia drevárskej firmy bratov Mendlovičovcov nemeckým kapitálom . 97 3. 3. 5. Arizácia drevárskej firmy bratov Dillerovcov . 108 3. 3. 6. Záverečné poznámky k arizácii podnikov v okrese Medzilaborce . 112 3. 4. Likvidácia podnikov vo vlastníctve Židov . 113 3. 5. Domový a bytový majetok Židov . 117 3. 6. Poľnohospodársky majetok Židov . 123 3. 7. Dôsledky arizácií a likvidácií v okrese Medzilaborce . 127 4. Vyradenie z verejného života . 131 4. 1. Ústredňa Židov a Odbočka Ústredne Židov v Medzilaborciach . 131 4. 2. Domové prehliadky v židovských domácnostiach . 132 4. 3. Žandárstvo a otvorené násilie . 135 4. 4. Zavedenie povinného označovania Židov v Šarišsko- -zemplínskej župe . 137 4. 5. Vystupňovanie protižidovských opatrení v júni a júli 1941 . 139 4. 6. Prijatie tzv. židovského kódexu a ďalšie opatrenia proti Židom . 145 5. Deportácie Židov a ich dôsledky . 149 5. 1. Cesta k deportáciám . 149 5. 2. Začiatok deportácií v okrese Medzilaborce . 157 5. 3. Transport z 19. mája 1942 . 165 5. 4. Posledný transport Židov z okresu Medzilaborce . 170 5. 5. Osudy deportovaných – oblasť Lublin . 171 5. 6. Osudy deportovaných – Osvienčim . 176 6. Hľadanie útočiska . 181 6. 1. Odchod Kornela Reinhardta . 181 6. 2. Organizované úteky do Švajčiarska vo vlakoch s dreveným uhlím . 183 6. 3. „Pokojný“ rok 1943 . 193 6 6. 4. Vyhnanie z východného Slovenska, Povstanie a zima 1944 . 197 6. 5. Zavraždenie rodiny Pavla Dillera . 202 6. 6. Po oslobodení . 205 Summary . 209 Zoznam skratiek . 215 Pramene a literatúra . 217 Menný register . 223 Tabuľky . 229 Fotografie . 263 7 Poďakovanie Táto práca by nikdy nevznikla bez pomoci zo strany mnohých ľudí, ktorí ma podporovali počas štvorročného obdobia výskumu a zhro mažďovania prameňov k jej napísaniu. Osobitne sa chcem poďakovať Jurajovi G. Braunovi, M. D. a jeho manželke Helene, s ktorých podporou a pomocou som mohol usku točniť rozsiahly výskum v New Yorku, Los Angeles i Washingtone D. C. v USA. Rovnako ďakujem členom bývalej medzilaborskej židov skej komunity, ktorých som mal možnosť stretnúť a ktorí sa so mnou podelili o svoje spomienky na Medzilaborce a ich okolie, svoje rodiny, ako aj tragické udalosti holokaustu. Neoceniteľnou podporou, pomocou a informáciami ma zahrnuli predovšetkým Jack Joseph, Pinchas a Arje Mendlovicovci, Miriam Frankelová, Th erese Plasznerová a členovia ich rodín, ktorí sa podieľali na mojom úsilí o zbieranie dokumentov, fotografií a informácií. Moja vďaka patrí aj Meyerovi Dennovi za jeho pomoc pri kontaktovaní členov židovskej komunity z okresu Medzilaborce, za poskytnutie cenných informácií i pootvorenie mnohých dverí v organizáciách, ktoré sa zaoberajú výskumom holokaustu v USA. Jeanovi Pierrovi Winklerovi, Suzanne Weissovej a ich rodinám, ako aj Shoelovi Mendlowitzovi ďakujem za cenné informácie a fotografi e z Medzilaboriec a okolia. Cheryl Podolsky, Milanovi a Amy Wisterovcom som vďačný za organizačnú pomoc v USA, Tove Korczynovej, Cvi a Racheli Simo novcom za obdobnú pomoc v Izraeli a Mariane Hueppiovej a Jiřímu Oseckému za pomoc pri výskume vo Švajčiarsku. Ďakujem Dougovi Ballmanovi a Kim Simonovej z USC Shoah Foundation Institute for Visual History and Education, Univer sity of California za ich otvorený prístup a veľkú pomoc počas výskumu v archíve výpovedí v Los Angeles v roku 2004 (vtedy pod názvom Survivors of the Shoah Visual History Foundation). Ďakujem Witoldovi Medykowskemu z Yad Vashem v Jeruzaleme za a pomoc pri výskume v Yad Vashem Archives a Carlovi Modigovi 9 z The United States Holocaust Memorial Museum vo Washingtone D. C. za pomoc v archíve tejto organizácie. Ivanovi Kamencovi, Gile Fatranovej a Kataríne Hradskej patrí moja veľká vďaka za trpezlivosť pri pripomienkovaní i recenzovaní rukopisu tejto práce, ako aj za neoceniteľné rady a postrehy, ktorými ju obohatili. Vedeniu Ústavu pamäti národa ďakujem za pomoc pri výskume a zavydanie tejto práce. Na záver sa chcem zvlášť poďakovať svojim rodičom a svojej manželke Adriane za ich neustálu podporu počas celého obdobia výskumu. Ján Hlavinka 10 Úvod Slovenské dejiny 20. storočia v sebe nesú pečať dvoch totalitných režimov – ľudáckeho a komunistického. Po páde komunistickej totality v roku 1989 a vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 sa ukázalo, že i ľudácky režim, ktorý na Slovensku vládol v rokoch 1938 – 1945, zanechal na našej minulosti neobyčajne hlboké stopy. Aj dnes, po viac ako šiestich desaťročiach od pádu režimu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, má slovenská spoločnosť problém s hodnotením vlastných dejín tohto obdobia a rozdielnosť názorov sa prejavuje v odbornej i širšej – spoločenskej – diskusii. Jednu z kľúčových kapitol tejto diskusie tvorí kapitola perzekúcií židovského obyvateľstva, ktoré boli dôležitou súčasťou ľudáckeho vládnutia a ktoré sa dotýkali všetkých sfér spoločenského života. Židia, ktorí na Slovensku žili po generácie a ktorí sa stali súčasťou takmer každej slovenskej dediny či mesta, boli už krátko po rozpade Československa a nástupe Hlinkovej slovenskej ľudovej strany k moci na jeseň 1938 vyhlásení za nepriateľov Slovenska a stali sa terčom verbálnych i fyzických útokov. Už v novembri 1938 nariadil jeden z hlavných predstaviteľov ľudáckeho režimu, predseda sloven skej autonómnej vlády Jozef Tiso, brachiálne vysídľovanie Židov. Aj po vzniku samostatného slovenského štátu v marci 1939 vlád nuca HSĽS potvrdila antisemitizmus ako súčasť svojej – teraz už štátnej - politiky. Dnes vieme, že marec 1939 nebol začiatkom perze kúcií Židov na Slovensku, ale len začiatkom jednej etapy v procese systematického prenasledovania, ktoré sa v rôznych podobách usku točňovalo až do konca existencie ľudáckeho režimu. Len v priebehu úvodných troch rokov existencie prvej Slovenskej republiky na Židov doľahli stovky právnych noriem, ktoré obme dzili ich občianske i ľudské práva, ako aj možnosti ich spoločen ského uplatnenia, zbavili ich všetkých foriem majetku a zlikvidovali zdroje ich príjmu. Vylúčenie Židov z hospodárskeho a sociálneho života malo byť z moci ústavného zákona č. 210/1940 Sl. z. defi ni tívne ukončené v septembri 1941. Vďaka radikálnej protižidovskej politike slovenskej vlády a jej podriadených orgánov sa Židia napokon na konci roku 1941 ocitli 11 Židovská komunita v okrese Medzilaborce v rokoch 1938–1945 v pozícii sociálne odkázanej skupiny ľudí a príťaže pre štát, ktorý sa snažil ťažiť z ich vyvlastneného majetku. Na prelome rokov 1941/1942 tak ľudácky režim pripravil a od marca 1942 do októbra 1942 aj uskutočnil deportácie viac ako 57-tisíc Židov bez rozdielu veku či pohlavia z územia Slovenska na územie pod kontrolou nacistického Nemecka, kde sa v tom čase rozbiehala realizácia plánu fyzickej likvidácie miliónov európskych Židov. Tí Židia, ktorým sa podarilo vyhnúť deportáciám a neboli chrá není rôznymi pracovnými povoleniami či prezidentskými výnim kami, hľadali útočisko v úkrytoch, prípadne v emigrácii. Keď v roku 1944 na Slovensku vypuklo Slovenské národné povstanie a jednotky SS i ďalšie zložky nemeckého bezpečnostného aparátu okupovali a ovládli naše územie, začala sa posledná fáza tragédie slovenských Židov. Tragédie, ktorá znamenala smrť pre viac ako 70-tisíc sloven ských Židov a v konečnom dôsledku aj zánik pre desiatky židov ských komunít. Cieľom tejto práce je na regionálnom pôdoryse východosloven ského mesta i okresu Medzilaborce priblížiť osudy tunajšej židovskej komunity v čase autonómneho Slovenska a prvej Slovenskej repub liky. V okrese Medzilaborce žilo až do roku 1942 približne 1500 Židov. V Medzilaborciach samotných tvorili Židia približne 1/3 obyva teľstva a dominovali v hospodárskom živote celej oblasti. Židia ako minorita žili v