SLOVENSKÁ PO ĽHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

Eviden čné číslo 2135965

POROVNANIE OBCÍ V UKAZOVATE ĽOCH TUR V TOPO ĽČ IANSKOM REGIÓNE POD ĽA METODIKY ECI (EUROPEAN COMMON INDICATORS)

2011 Helena Fillová , Bc. SLOVENSKÁ PO ĽHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

POROVNANIE OBCÍ V UKAZOVATE ĽOCH TUR V TOPO ĽČ IANSKOM REGIÓNE POD ĽA METODIKY ECI (EUROPEAN COMMON INDICATORS)

Diplomová práca

Študijný program: Regionálny rozvoj Študijný odbor: 6218800 Verejná správa a regionálny rozvoj Školiace pracovisko: Katedra udržate ľného rozvoja FEŠRR Školite ľ: Milan Demo, Dr.h.c. prof. Ing. PhD.

Nitra 2011 Helena Fillová, Bc.

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Helena Fillová vyhlasujem, že som diplomovú prácu na tému „Porovnanie dvoch obcí v uplat ňovaní spolo čných európskych indikátorov udržate ľného rozvoja v Topo ľč ianskom regióne pod ľa metodiky ECI (European Common Indicators)“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Topo ľč anoch 20. apríla 2011

Po ďakovanie

Touto cestou si dovo ľujem vyslovi ť po ďakovanie Dr. h. c. prof. Ing. Milanovi Demovi, PhD., svojmu školite ľovi za poskytovanú pomoc, vzácne rady a za odborné vedenie.

Abstrakt

Udržate ľný rozvoj chápe verejnos ť často len ako nový prístup k ochrane životného prostredia. Miestna Agenda 21 však spája všetky aspekty rozvoja komunity - ekonomické, sociálne, kultúrne a environmentálne. Miestna Agenda 21 je proces, v ktorom samosprávy spolupracujú s ostatnými záujmovými skupinami mesta alebo obce. K základným prvkom jej stratégie patrí vyhlásenie vízie, ktorá ur čí hlavné problémy, stanoví konkrétne riešenia a dlhodobý rozvoj komunity. Tretia konferencia európskych miest a predstavite ľov samospráv sa konala v nemeckom Hannoveri v roku 2000. Na uvedenej konferencii otvorila Margot Walstromová, komisárka EÚ pre ŽP, projekt "Towards a Local Sustainability Profile - European Common Indicators" ( ďalej ECI), ktorý predstavuje vyhodnocovanie miest a obcí pomocou tzv. Spolo čných európskych indikátorov udržate ľného rozvoja. Hodnotenie vplyvov na životné prostredie, bilancovania a podávania správ, musí by ť založené na rôznych indikátoroch, vrátane indikátorov kvality životného prostredia miest a obcí, kvality vodných tokov, organiza čných štruktúr miest a obcí a čo je najdôležitejšie aj na uplat ňovanie indikátorov udržate ľného rozvoja miest a obcí. Indikátory môžu napomôc ť zlepši ť kvalitu života a životného prostredia , ak sa uplatnia pri vytváraní stratégie rozvoja mesta a obce. Predložená diplomová práca porovnáva úrove ň uplat ňovania tzv. európskych indikátorov udržate ľného rozvoja v obciach Prašice a Sol čany v Topo ľč ianskom regióne.

Kľúčové slová: udržate ľný rozvoj, spolo čné európske indikátory, kvalita života, rozvoj komunity, životné prostredie

Abstract

People often see sustainable development only as a new approach towards a protection of the environment. However, the Local Agenda 21 connects all the aspects of community development – economical, social, cultural and environmental. The Local Agenda 21 is a process, in which municipalities cooperate with other local groups of a city or a village. Basic elements of its strategy is a proclamation of the vision, which specifies the main issues, assess particular solutions, and long-term community development. The third conference of European cities and representatives of municipalities took place in Hannover, Germany in 2000. At the conference, Margot Walstrom, the commissioner of EU for the environment opened the project “ Towards a Local Sustainability Profile – European Common Indicators “ (ECI), which introduces evaluation of cities and villages by so-called European Common Indicators of sustainable development. Evaluation of effects on the environment, report up-dates must be based on different indicators, including the environment quality indicators of cities and villages, quality of water resources, organizational structures of cities and villages, but most important on indicators of sustainable development implementation of cities and villages. Indicators can help to improve quality of life, and the environment, if they are implemented in the development strategy of cities and villages. This thesis is to compare the level of European indicators of sustainable development implementation in villages Prasice and Solcany in Topolcany region.

Keywords: sustainable development, European common indicators, quality of life, community development, environment

OBSAH ...... 7

Zoznam tabuliek ...... 10

Zoznam grafického hodnotenia ...... 11

Zoznam použitých obrázkov...... 11

Zoznam použitých skratiek...... 12

ÚVOD...... 13

1. PREH ĽAD O SÚ ČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY...... 14

1.1. Charakteristika riešenej problematiky...... 14 1.1.1 Udržate ľný rozvoj ...... 15 1.1.2 Princíp trvalo udržate ľného rozvoja...... 17 1.1.3 Meranie trvalej udržate ľnosti ...... 18 1.1.4 Regionálna ekonomika...... 18 1.1.5 Vnútorná štruktúra a správanie trvalo udržate ľných komunít...... 20 1.1.6 Kvalita života a trvalo udržate ľná spolo čnos ť ...... 21 1.1.7 Meranie kvality verejných služieb ...... 22

1.2. Ukazovatele udržate ľného rozvoja odporu čené pre Miestnu agendu 21 ...... 23 1.2.1 AGENDA 21...... 23 1.2.2 Miestna agenda 21 ...... 23 1.2.3 Indikátory udržate ľného rozvoja...... 24 1.2.4 Indikátory TUR v rámci EÚ...... 25 1.2.5 Indikátory OSN...... 26

1.3 Indikátory ECI...... 27

2. CIE Ľ PRÁCE...... 29

3. CHARAKTERISTIKA OBCÍ, KTORÉ SÚ OBJEKTOM POROVNÁVANIA V UKAZOVATE ĽOCH UR V TOPO ĽCIANSKOM REGIÓNE POD ĽA METODIKY ECI (EUROPEAN COMMON INDICATORS) ...... 30

3.1. Združenie mikroregiónu SOTDUM...... 30 3.1.1. Prašice...... 31 3.1.1.1 Infraštruktúra rekrea čnej oblasti Duchonka ...... 37 3.1.1.2 Kultúrne a prírodné pamiatky...... 37 3.1.1.3 Podnikate ľské aktivity v rekrea čnej oblasti Duchonka ...... 37

3.2. Združenie mikroregiónu ZÁPADNÝ TRIBE Č ...... 38 3.2.1 Sol čany...... 39

4. MATERIÁL A METÓDY...... 43

4.1. Povinné indikátory udržate ľného rozvoja...... 43 4.1.1. Spokojnos ť ob čanov s miestnou komunitou ...... 43 4.1.1.2 Metodický postup...... 43 4.1.1.3 Získavanie informácií...... 44

7 4.1.2. Miestny príspevok ku globálnym klimatickým zmenám ...... 44 4.1.2.1 Metodický postup...... 44 4.1.2.2 Získanie informácií...... 44 4.1.3. Miestna mobilita a doprava cestujúcich ...... 45 4.1.3.1 Metodický postup...... 45 4.1.3.2 Získanie informácií...... 45 4.1.4. Dostupnos ť miestnej zelene a miestnych služieb...... 45 4.1.4.1 Metodický postup...... 45 4.1.4.2 Získanie informácií...... 46 4.1.5. Kvalita miestneho ovzdušia ...... 46 4.1.5.1 Metodický postup...... 46 4.1.5.2 Získavanie informácií...... 46

4.2. Dobrovo ľné indikátory udržate ľného rozvoja...... 46 4.2.1. Doprava detí do školy ...... 46 4.2.1.1 Metodický postup...... 46 4.2.1.2 Získavanie informácií...... 46 4.2.2. Zne čis ťovanie životného prostredia hlukom...... 47 4.2.2.1 Metodický postup...... 47 4.2.2.2 Získavanie informácií...... 47 4.2.3. Zne čis ťovanie životného prostredia odpadmi ...... 47 4.2.3.1 Metodický postup...... 47 4.2.3.2 Spôsob získavania informácií...... 47

4.3. Metodické postupy pri komunikácii so zástupcami samosprávy

obce a s ob čanmi ...... 48 4.3.1 Dohodnutie termínu stretnutia s vedením obce a ob čanmi...... 48 4.3.2 Metodický postup pri získavaní informácií od ob čanov ...... 48 4.3.3 Použité dotazníky pre ob čanov obce...... 49 4.3.4 Použité dotazníky pre samosprávu obce ...... 50

5. VÝSLEDKY A DISKUSIA...... 51

Povinné indikátory udržate ľného rozvoja...... 52

5.1. Spokojnos ť ob čanov s miestnou komunitou...... 52 5.1.1 Spokojnos ť so svojím bývaním...... 55 5.1.2 Dostupnos ť a cena domov a bytov...... 56 5.1.3 Spokojnos ť s množstvom zelene v obci...... 57 5.1.4 Stav čistoty obce ...... 57 5.1.5 Úrove ň stavu sociálnych a zdravotníckych služieb...... 58 5.1.6 Spokojnos ť s prevádzkovaním základnej školy ...... 60 5.1.7 Hodenie oblasti bezpe čnosti obce ...... 61 5.1.8 Hodnotenie záujmu obce revitalizova ť stred obce ...... 62 5.1.9 Starostlivos ť obce o verejnú zele ň, kosenie, výsadbu a výrub...... 63 5.1.10 Spokojnos ť so zriadením domova dôchodcov pre seniorov...... 64 5.1.11 Úrove ň kultúrnych, rekrea čných a oddychových služieb...... 65 5.1.12 Spokojnos ť s výstavbou bytovky ...... 66

5.2. Miestny príspevok ku globálnym klimatickým zmenám ...... 67 5.2.1 Hodnotenie spôsobu vykurovania ...... 67

5.3. Miestna mobilita a doprava cestujúcich ...... 69 5.3.1 Podiel jednotlivých druhov dopravy ...... 70 5.3.2 Priemerná denná vzdialenos ť všetkých ciest na obyvate ľa za rok ...... 71 5.3.3 Priemerný čas strávený na ciest ...... 71

8 5.4. Dostupnos ť miestnej verejnej zelene a miestnych služieb ...... 72 5.4.1 Verejné priestranstvá - charakteristika...... 72 5.4.2 Základné služby ...... 73

5.5 Dobrovo ľné indikátory udržate ľného rozvoja...... 74 5.5.1 Kvalita miestneho ovzdušia ...... 74 5.5.2 Doprava detí do školy ...... 75 5.5.3 Zne čis ťovanie životného prostredia hlukom...... 76 5.5.4 Zne čis ťovanie životného prostredia odpadkami ...... 77 5.5.4.1 Spôsob separovania odpadov ...... 77 5.5.4.2 Spôsob spracovania odpadových vôd...... 78 5.5.4.3 Množstvo komunálneho odpadu...... 78 5.5.4.4 Množstvo separovaného odpadu ...... 79

5.6 Výsledky dotazníkového prieskumu obce Prašice a Sol čany...... 81 5.6.1 Vypracovanie územného plánu obce...... 81 5.6.2 Úrove ň ciest v obci ...... 81 5.6.2.1 Hodnotenie stavu miestnych komunikácií...... 82 5.6.2.2 Hodnotenie úrovne verejnej dopravy ...... 83 5.6.3 Uplat ňovanie zákonov týkajúcich sa životného prostredia s premietnutím do všeobecne záväzných nariadení...... 84 5.6.4 Spolupráca obce s priemyselnými podnikmi v oblasti zne čis ťovania životného prostredia .... 84 5.6.5 Kvalita vody v miestnych potokoch...... 85 5.6.6 Množstvo zelene v obci...... 86 5.6.7 Riešenie otázky odpadov a spracovanie odpadových vôd, či má obec vlastné prostriedky alebo využíva služby inej spolo čnosti ...... 86 5.6.8 Spôsob separácie odpadov a miesto kde sa separácie vykonáva...... 88 5.6.9 Ktoré skládky obec využíva a v akom sú stave...... 89 5.6.10 Výber poplatkov obce za odvoz odpadu ...... 89 5.6.11 Spracovávanie biologických odpadov...... 91 5.6.12 Nakladanie so stavebnou su ťou a spôsob odvozu ...... 91 5.6.13 Ekonomická bilancia problematiky odpadov ako aj životného prostredia celkovo ...... 92 5.6.14 Zásobovanie vodou ...... 93

6. ZÁVER ...... 95

7. NÁVRH NA VYUŽITIE VÝSLEDKOV A ODPORÚ ČANIA ...... 100

8. POUŽITÁ LITERATÚRA ...... 101

9. PRÍLOHY...... 104

9 Zoznam tabuliek

Tab. 1 Základná charakteristika obce ...... 31 Tab. 2 Spádovos ť obce ...... 32 Tab. 3 Technická vybavenos ť...... 32 Tab. 4 Demografia k roku 2009...... 32 Tab. 5 Šport...... 33 Tab. 6 Kultúra...... 33 Tab. 7 Zdravotníctvo...... 33 Tab. 8 Životné prostredie...... 33 Tab. 9 Vybrané služby...... 33 Tab. 10 Základná charakteristika...... 39 Tab. 11 Spádovos ť obce ...... 39 Tab. 12 Technická vybavenos ť...... 39 Tab. 13 Demografia k roku 2009...... 40 Tab. 14 Šport...... 40 Tab. 15 Kultúra...... 40 Tab. 16 Zdravotníctvo...... 40 Tab. 17 Životné prostredie...... 41 Tab. 18 Vybrané služby...... 41 Tab. 19 Priemerné percentuálne vyjadrenie spokojnosti ob čanov v obciach...... 54 Tab. 20 Hodnotenie bývania...... 55 Tab. 21 Hodnotenie dostupnosti bytov...... 56 Tab. 22 Hodnotenie zelene ...... 57 Tab. 23 Hodnotenie čistoty obce ...... 57 Tab. 24 Hodnotenie stavu sociálnych a zdravot. služieb...... 58 Tab. 25 Hodnotenie opatrovate ľskej služby ...... 60 Tab. 26 Hodnotenie základnej školy...... 61 Tab. 27 Hodnotenie bezpe čnosti obce ...... 61 Tab. 28 Hodnotenie záujmu obce o revitalizáciu ...... 63 Tab. 29 Hodnotenie starostlivosti o verejnú zele ň...... 63 Tab. 30 Hodnotenie záujmu o domov dôchodcov ...... 64 Tab. 31 Hodnotenie výstavby bytovky...... 66 Tab. 32 Spotreba paliva pod ľa druhu...... 68 Tab. 33 Emisie pod ľa spôsobu vykurovania...... 69 Tab. 34 Hodnotenie zne čistenia obce hlukom...... 76 Tab. 35 Hodnotenie separovaného zberu odpadu...... 77 Tab. 36 Spôsob spracovania odpadových vôd...... 78 Tab. 37 Porovnanie množstva komunálneho odpadu ...... 79 Tab. 38 Separovaný zber pod ľa druhu...... 79 Tab. 39 Hodnotenie stavu miestnej komunikácie...... 82 Tab. 40 Hodnotenie úrovne verejnej dopravy ...... 83 Tab. 41 Príjmy za komunálne odpady ...... 92 Tab. 42 Výdavky na odpadové hospodárstvo...... 92 Tab. 43 Množstvo komunálneho odpadu...... 92

10 Zoznam grafov

Graf č. 1 Percentuálne porovnanie návratnosti dotazníkov ...... 51 Graf č. 2 Priemerné percentuálne porovnanie spokojnosti ob čanov v obciach...... 54 Graf č. 3 Percentuálne porovnanie hodnotenia bývania obyvate ľmi obcí...... 55 Graf č. 4 Percentuálne porovnanie hodnotenia dostupnosti domov, bytov ...... 56 Graf č. 5 Percentuálne porovnanie hodnotenia množstva zelene v obciach...... 57 Graf č. 6 Percentuálne porovnanie hodnotenia stavu čistoty obcí...... 58 Graf č. 7 Percentuálne porovnanie úrovne sociálnych a zdravotných služieb...... 59 Graf č. 8 Percentuálne porovnanie hodnotenia opatrovateľskej služby...... 60 Graf č. 9 Percentuálne porovnanie hodnotenia základnej školy...... 61 Graf č. 10 Percentuálne porovnanie hodnotenia bezpe čnosti obcí ...... 62 Graf č. 11 Percentuálne porovnanie hodnotenia záujmu obce o revitalizáciu...... 63 Graf č. 12 Percentuálne porovnanie hodnotenia starostlivosti o verejnú zele ň ...... 64 Graf č. 13 Percentuálne porovnanie hodnotenia možnosti zriadi ť domov dôchodcov. 64 Graf č. 14 Percentuálne porovnanie úrovne kultúrnych a rekrea čných služieb...... 659 Graf č. 15 Percentuálne porovnanie hodnotenia obce postavi ť bytovku...... 66 Graf č. 16 Percentuálne porovnanie hodnotenia spôsobu vykurovania domácnosti .... 68 Graf č. 17 Percentuálne porovnanie podielu pod ľa druhu dopravy...... 71 Graf č. 18 Percentuálne porovnanie hodnotenia dopravy...... 71 Graf č. 19 Percentuálne porovnanie vyhodnotenia spôsobu prepravy detí do školy.... 75 Graf č. 20 Percentuálne porovnanie hodnotenia zne čistenia obce hlukom ...... 76 Graf č. 21 Percentuálne porovnanie hodnotenia separovaného zberu odpadu ...... 77 Graf č. 22 Percentuálne porovnanie spôsobu spracovania odpadových vôd...... 78 Graf č. 23 Porovnanie obcí v množstve komunálneho odpadu ...... 79 Graf č. 24 Porovnanie obcí v množstve separovaného odpadu pod ľa druhu (v t)...... 80 Graf č. 25 Percentuálne porovnanie hodnotenia stavu miestnych komunikácií...... 83 Graf č. 26 Percentuálne porovnanie hodnotenie úrovne verejnej dopravy...... 83

Zoznam použitých obrázkov

Obr. č. 1 Mikroregión SOTDUM ...... 31 Obr. č. 2 Rekrea čná oblas ť Duchonka...... 36 Obr. č. 3 Lovecký kaštie ľ ...... 37 Obr. č. 4 Mikroregión ZÁPADNÝ TRIBE Č...... 38

11

Zoznam použitých skratiek

ECI European Common Indicators EU Európska únia OSN Organizácia spojených národov SHMU Slovenský hydrometeorologický ústav TUR Trvalo udržate ľný rozvoj UR Udržate ľný rozvoj Z.z. Zbierka zákonov MA 21 Miestna AGENDA 21 6. EAP Šiesty Enviromentálny ak čný plán HDP Hrubý domáci produkt ČOV Čistiare ň odpadových vôd ZŠ Základná škola PHSR Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽP Životné prostredie UPSVaR Úrad práce sociálnych vecí a rodiny

12 ÚVOD Kvalita života a jej zvyšovanie je základným strategickým cie ľom EU. Je zakotvená aj v národnej stratégií udržate ľnoho rozvoja SR ako aj v regionálnych a municipálnych strategických dokumentoch. Napriek mnohým komparatívnym výhodám vidieka a života v ňom, kvalita života na vidieku je stále vnímaná ako horšia oproti urbanizovanému prostrediu. Kvalita a udržate ľnos ť života sa stali prioritou a vyzna čuje sa globálnymi aspektmi, ktoré sú spolo čné všetkým národom, jednak tým, že vo všetkých krajinách a regiónoch nadobúda špecifickú podobu v závislosti od úrovne rozvoja prírodných podmienok, kultúrnych, náboženských rozdielov. Pri navrhovaní metodického postupu hodnotenia a porovnávania obcí sme vychádzali z prístupu chápania udržate ľného rozvoja a kvality života v obciach. Na meranie a hodnotenie subjektívnej stránky kvality života, dobrý životný pocit, pohoda a spokojnos ť s vecami okolo nás budú hodnotené prostredníctvom prieskumu vyjadrenia verejnej mienky, dotazníkovým prieskumom ako aj informácii získaných z obecných úradov. Meranie objektívnej stránky, sociálne, kultúrne, spolo čenské, vzdelávacie, spokojnos ť s bývaním, životnom prostredí budú hodnotené použitím údajov získaných z primárnych zdrojov, z dotazníkového prieskumu ako aj prieskumom verejnej mienky. Rôzne obce zabezpe čujú a rozvíjajú jednotlivé oblasti udržate ľného rozvoja na rôznej úrovni, v závislosti od daných podmienok v území. Porovnávanie ukazovate ľov UR pod ľa metodiky ECI preto vyžaduje výber kvantifikovate ľných a navzájom porovnate ľných indikátorov, na základe ktorých bude možné porovna ť obce medzi sebou ale budú aj odha ľova ť nedostatky a rezervy v rozvoji obce. Vidiek má mnohé komparatívne výhody, ktoré ho robia atraktívnym ako miesto pre život nie len pre vidiecke ale aj mestské obyvate ľstvo. Dokazujú to rôzne štúdie, demografické trendy. Aj napriek týmto skuto čnostiam sa vo všeobecnosti konštatuje názor o nižšej úrovni kvality života vo vidieckom priestore oproti urbanizovanému.

13 1. PREH ĽAD O SÚ ČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY

1.1. Charakteristika riešenej problematiky

Prírodu, prírodné prostredie a prírodné zdroje ľudia oddávna chápali ako nie čo, čo im je zverené, čo majú k dispozícii k tomu aby prežili. V ďaka mysleniu sa postupne vyma ňovali z bezprostrednej závislosti na najbližšom prírodnom okolí a za čali sa postupne stava ť do nadradenej pozície nad ostatnou živou a neživou prírodou. Pokia ľ bolo osídlenie Zeme relatívne riedke a ľudské poznanie nepreniklo hlbšie do podstaty hmoty, nevznikali pri využívaní prírody žiadne závažnejšie problémy. V dôsledku enormne narastajúcej hustoty celkového osídlenia Zeme, ako aj v dôsledku toho, že ľudia za čali výrazne meni ť charakter pôvodných prírodných procesov, sa situácia zmenila. V ďaka týmto novým skuto čnostiam sa príroda, prírodné prostredie, prírodné zdroje i celý globálny ekosystém Zeme (biosféra) stali vzácnymi ekonomickými statkami, ktoré na ďalej nemôžu by ť využívané ako vo ľne prístupné a bezplatné, ale musia im by ť prira ďované ur čité kladné ceny, ktoré obmedzujú ich využívanie na rovnovážnu, dlhodobo udržate ľnú úrove ň (SEJÁK a kol. 1999).

Starovek h ľadel na prírodu ako na nie čo posvätné, harmonické. Stredovek vnímal kozmickú jednotu a harmóniu ako odraz Božej jednoty a harmónie. Ve ľkolepos ť prírody a celého vesmíru bola v stredovekom ponímaní odrazom Božieho majestátu. Práve preto bola príroda nezneužite ľná. Za čiatkom 14. storo čia za čal proces, v ktorom prudký vývoj vedy a techniky postupne stále viac zvec ňoval prírodu, ktorá tak strácala posvätný charakter. V 19. storo čí došlo k definitívnemu zvecneniu prírody a z človeka - správcu sa stal človek - mocnár. Cirkev bola pokladaná za brzdu vedeckého pokroku preto sa stiahla a takmer nehovorila o prírode a okolitom svete, čím prestala rozvíja ť spiritualitu stvorenia. Toto ml čanie trvalo dlho a bolo prerušené až v posledných desa ťro čiach. V roku 1987 v encyklike Sollicitudo rei socialis Ján Pavol II. „len“ naliehavo upozor ňuje na ekologický problém, roku 1991 v encyklike Centesimus annus už vyjadruje silnú ekologickú obavu spojenú s problémom konzumizmu (Balázs, 2004).

14

V sú časnosti je široko akceptovaný fakt, že rozvoj ľudstva nemožno stotož ňova ť len s predstavou ekonomického rastu, ale že musí smerova ť k naplneniu významných sociálnych cie ľov (redukcia chudoby, zlepšenie kvality života, zlepšenie príležitostí na kvalitnejšie vzdelanie, zdravie at ď.), čo vyžaduje komplexný prístup k rozvoju (riadenie vzájomných vz ťahov medzi prírodnými a ľudskými, odvetvovými štrukturálnymi aspektmi rozvoja na všetkých úrovniach). Jedným z dôsledkov je aj vznik, vývoj a medzinárodné uplat ňovanie koncepcie trvalo udržate ľného rozvoja (REC Slovensko, Bratislava, 2001).

1.1.1 Udržate ľný rozvoj

Prelom 60.-70. rokov 20. storo čia predstavuje historický medzník prakticky vo všetkých oblastiach vývoja ľudského spolo čenstva. Čoraz viac sa rozširuje poznanie, že neobmedzený, resp. nekontrolovaný rast akéhoko ľvek typu (populácie, výroby, spotreby, zne čistenia a pod.) nie je udržate ľný v prostredí reálne existujúcich obmedzených zdrojov - model industriálnej civilizácie je preto potrebné nahradi ť iným - trvalejšou a spravodlivejšou rozvojovou koncepciou. Za takýto koncept sa za čína stále viac považova ť trvalo udržate ľný rozvoj ( ďalej len TUR) ako možné východisko riešenia nepriaznivých dôsledkov globálnych trendov vývoja spolo čnosti a ich negatívnych vplyvov na prírodu. Zdôrazňuje sa potreba založi ť túto koncepciu na zdravých ekosystémoch, silnej ekonomike a fungujúcej sociálnej sfére. Hoci najmä v poslednom desa ťro čí sa dosahuje ve ľký pokrok vo viacerých oblastiach rozvoja, koncepcia TUR nie je doposia ľ celosvetovo uspokojivo uplat ňovaná a ostáva stále najmä v deklaratívnej rovine (REC Slovensko, 2001).

Prvá definícia udržate ľného rozvoja sa objavila v roku 1972 v prvej správe Rímskeho klubu zverejneného po názvom – „Hranica rastu“, kde sa definuje ako „ stav globálnej rovnováhy, pri ktorej sa po čet obyvate ľov Zeme a kapitál udržiavajú viac – menej konštantnej úrovni a tendencie pôsobiacej na rast či pokles týchto veli čín musia by ť pod dôslednou kontrolou “ (Demo a kol., 2007).

15 V právnom rámci SR je pojem trvalo udržate ľného rozvoja zakotvený v § 6 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí a je charakterizovaný ako: „ Trvalo udržate ľný rozvoj spolo čnosti je taký rozvoj, ktorý sú časným i budúcim generáciám zachováva možnos ť uspokojova ť ich základné životné potreby a pritom neznižuje rozmanitos ť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov“.

Trvalo udržate ľný rozvoj je cielený, dlhodobý (priebežný), komplexný a synergický proces ovplyv ňujúci všetky oblasti života (duchovná, sociálna, ekonomická, environmentálna a inštitucionálna), odohrávajúci sa na viacerých úrovniach (miestna, regionálna, národná, medzinárodná) a smerujúci prostredníctvom uplat ňovania praktických nástrojov a inštitúcií k takému modelu fungovania spolo čnosti, ktorý kvalitne uspokojuje materiálne, duchovné a sociálne potreby a záujmy ľudí, pri čom rešpektuje hodnoty prírody a neprekra čuje medze únosnej za ťažite ľnosti (kapacity) prírody, resp. krajiny a jej zdrojov (Národná stratégia TUR SR, 2002).

Zo širokej škály definícií trvalo udržate ľného rozvoja, za najakceptovanejšiu možno považova ť definíciu pochádzajúcu zo správy Naša spolo čná budúcnos ť, ktorú spracovala Svetová komisia pre životné prostredie a rozvoj pod vedením Brundtlandovej v roku 1987:

• trvalo udržate ľným rozvojom sa ozna čuje rozvoj uspokojujúci potreby sú časných generácií bez ohrozenia schopnosti uspokojovania potrieb budúcich generácií.

Tento prístup k trvalo udržate ľnému rozvoju možno považova ť za antropocentrický. Centrom pozornosti je človek, jeho záujmy a potreby.

Všetky formy života na Zemi vrátane ľudského a ich podmienky vytvárajú vzájomne vytvorený ve ľký systém. Narušenie jedného prvku môže negatívne ovplyvni ť celý systém. Naše prežitie závisí aj od prežitia ostatných foriem života na Zemi (prírodné podmienky existencie sú spolo čné). P odmienky života človeka sú udržate ľné len vtedy, ak sa zachovajú podmienky života všetkých organizmov a ekosystémov , čo znamená zachovanie prirodzených funkcií a vz ťahov všetkých - vrátane neživých - zložiek geosféry. Základom trvalo udržate ľného rozvoja je preto zachovanie rôznorodosti podmienok a foriem života na Zemi.

16 1.1.2 Princíp trvalo udržate ľného rozvoja

Základným princípom trvalo udržate ľného rozvoja popri spolo čenskom rozvoji patrí (Izakovi čová, Z., Miklós, L., Drdoš, J., 1997): a) zachovanie celkovej ekologickej stability krajiny ako komplexnej podmienky zachovania genofondu, biologickej rôznorodosti, stálosti, rovnováhy, pružnosti a prirodzeného fungovania ekosystémov a tým aj podmienok prirodzenej produk čnej schopnosti krajiny, b) ochrana a racionálne využívanie prírodných zložiek, najmä ovzdušia, vody, pôdy, biotických zdrojov, nerastných zdrojov, c) ochrana bezprostredného životného prostredia človeka v úzkom slova zmysle, udržanie kvality ovzdušia, pitnej vody, potravinového re ťazca, oslabenie nepriaznivých vplyvov rizikových faktorov, ako sú hluk, žiarenie, vibrácie, odpady, vylepšenie estetiky prostredia (architektúra, zele ň) a pod., d) zabezpe čenie ur čitej kvality ľudského života - najmä zabezpe čenie uspokojovania základných existen čných potrieb (bývanie, práca, zaopatrenie sa a pod.) a rozvojových potrieb obyvate ľstva (vzdelávanie, kultúra, rekreácia, lie čba, náboženská a politická sloboda a pod.), e) zabezpe čenie sociálnej a kultúrnej diverzity na Zemi - vychádzajúcej z rešpektovania národnostných, náboženských a kultúrno-historických špecifík jednotlivých spolo čenstiev, formujúcich jednotlivé regióny sveta.

Všetky tieto sú časti starostlivosti o životné prostredie sa navzájom ovplyv ňujú. Ochrana jedného aspektu pôsobí aj na ochranu ostatných. Zabezpe čenie týchto požiadaviek je možné vnášaním environmentálnych myšlienok do všetkých sfér spolo čenského rozvoja.

Možno konštatova ť, že trvalo udržate ľný rozvoj je cie ľavedomý proces zmien zameraný na skvalitnenie a dosiahnutie trvalo udržate ľnej kvality ľudského života. Podmienky života človeka sú však len vtedy udržate ľné, ke ď sa zachovajú podmienky aj ostatných foriem života. Teda vo všeobecnosti za hlavný cie ľ trvalo udržate ľného rozvoja možno ozna čiť zachovanie rôznorodosti podmienok a foriem života na Zemi. Ide o proces ekonomicky i časovo ve ľmi náro čný, ktorý nevyhnutne vyžaduje zmenu vz ťahu človeka nielen k prírode, ale aj k sebe samému ( Izakovi čová Z., Hrn čiarová T., Moyzeová M. a kol., 2001 ).

17 1.1.3 Meranie trvalej udržate ľnosti

Ukazovatele trvalej udržate ľnosti sa líšia od tradi čných ukazovate ľov hospodárskych, spolo čenských a environmentálnych zmien. Tradi čné ukazovatele merajú zmeny vznikajúce v časti spolo čnosti, ako keby tie boli plne nezávislé od ostatných častí (Hinterberger, 2006). Naproti tomu sú ukazovatele trvalej udržate ľnosti schopné v ur čitej forme odráža ť skuto čnos ť, kde sú rôzne segmenty (indikátory) v úzkom vzájomnom vz ťahu. Trvalá udržate ľnos ť robí tento druh integrovaného svetového názoru potrebným – požaduje také viacdimenzionálne ukazovatele, ktoré predstavujú vz ťahy medzi hospodárstvom, životným prostredím a spolo čenstvom (Hudec a kol., 2009).

1.1.4 Regionálna ekonomika

Regionálna ekonomika skúma zákonitosti, ktoré ovplyv ňujú ekonomický pohyb spolo čnosti v priestore, t.j. skúma: • priestorové zákonitosti formovania výrobných síl a výrobných vz ťahov • racionálne priestorové usporiadanie ekonomických činností • intenzifikáciu procesov regionálnej reprodukcie, ktorých výsledkom je úrove ň sociálneho a ekonomického rozvoja regiónu Regionálna ekonomika je samostatný a interdisciplinárny vedný odbor, ktorý vychádza z poznatkov ekonomických vied (najmä všeobecnej ekonomickej teórie a odvetvových ekonomík), spolo čenských vied (najmä sociológie), prírodovedných odborov (geografie, ekológie, geológie) a technických vied (urbanizmus, doprava, energetika, informa čné technológie a i.). Ako vedný odbor vznikala a vyvíjala sa regionálna ekonomika v rámci všeobecnej ekonomickej teórie tak, ako sa postupne menilo chápanie priestoru a jeho vplyv na rozvojové procesy. Regionálna ekonomika je teoretickým základom a návodom pre regionálnu politiku, ktorá predkladá riešenia a vecné kroky pre zmier ňovanie rozvojových rozdielov medzi regiónmi a praktickým využi ť poznatkov získaných v regionálnej ekonomike.

Ekonomický rozvoj v regióne je úzko spätý s jeho dopadom na obyvate ľstvo a také sociálne charakteristiky, akými sú zamestnanos ť či nezamestnanos ť, úrove ň osobných

18 dôchodkov, príjem domácností a pod. Preto sa rozvoj v regióne často chápe v sú činnosti ako sociálno-ekonomický rozvoj, t.j. v súvislostiach ekonomického a sociálneho prejavu. Ekonomický rozvoj regiónov je dynamická veli čina. Rozvoj je hodnotovo orientovaný pojem, o ktorom síce jestvujú ur čité predstavy, ale ktorého exaktný obsah si v princípe musí definova ť každý sám. Tvrdo ň (1995) definuje ekonomický rozvoj ako "dlhodobý vzostup schopností poskytova ť obyvate ľstvu rozmanité tovary a služby. Táto schopnos ť je postavená na rozvoji technológií, na inštitucionálnych a systémových zmenách, ktoré s rozvojom súvisia. Trvalý rast je výsledkom ekonomického rozvoja" (Belajová, 2005).

Citovaní americkí autori E. J. Blakely a T.K. Bradshow v knihe „Plánovanie ekonomického rozvoja, teória a prax“ (Planning Local Ekonomic Development, Theory and Practise 2002, s 55) ozna čujú LED ako proces hlavných cie ľov – zvýši ť po čet a variabilitu pracovných príležitostí lokálnych obyvateľov, pri čom hrá aktívnu iniciatívnu rolu lokálna vláda a komunitné skupiny. V lokálnych programoch zdôraz ňujú potrebu rovnováhy medzi potrebami podnikov a sociálnymi a politickými potrebami komunity (Blakely, 2002).

Zo slovenských autorov sa lokálnym ekonomickým rozvojom teoretický zaoberá S. Čepková a J. Bu ček. Čepková (2004) používa ako slovenský preklad termínu LED miestny ekonomický rozvoj resp. rozvoj miestnej ekonomiky“. „...základnou črtou rozvoja miestnej ekonomiky je dôraz na endogénny rozvoj využívajúci miestny potenciál ľudských, inštitucionálnych a materiálnych zdrojov“.

Úlohu miestnej samosprávy v miestnom rozvoji udáva Obecný zákon č. 369/1990, ktorý zaväzuje obce spravova ť a zhodnocova ť svoj majetok a vytvára ť vhodné podmienky pre život v obci. Na Slovensku môžu obce vykonáva ť podnikate ľské aktivity. Príjmy z takýchto aktivít možno použi ť na rozvoj obce. Obce vytvárajú podmienky pre ekonomické aktivity vo svojom území prostredníctvom územného plánovania, investícií do budovania vodovodov a kanalizácie a spoluú časti na budovaní elektrických rozvodov. V devä ťdesiatych rokoch bol rozvoj miest a obcí dos ť nevyvážený. Súviselo to aj s roztrieštenos ťou kompetencií v oblasti územného plánovania (obce) a regionálneho rozvoja (orgány miestnej štátnej správy) (Gajdoš 2001). Zákonom 416/2001 o prechode niektorých kompetencií z orgánov štátu na obce a vyššie územné celky získali obce do svojej právomoci aj koordináciu regionálneho rozvoja. Mnohé za čali s prípravou a realizáciou strategických plánov rozvoja (Kling).

19 1.1.5 Vnútorná štruktúra a správanie trvalo udržate ľných komunít

Ak hovoríme o trvalej udržate ľnosti a komunite, ich vzájomný vz ťah je vyjadrený v zásade tým, ako sa jednotlivci, individuálne aj kolektívne, rozhodujú a správajú vo vz ťahu k miestu kde žijú, k regiónu, a akú zodpovednosť cítia za svet ako celok. Koncept udržate ľnej komunity má svoju vnútornú štruktúru, ktorá vyplýva z definovania obidvoch pojmov, komunita a trvalo udržate ľný rozvoj, a dáva odpoveď na otázku o vnútornej kvalite komunity v jej sociálnom ponímaní a o jej správaní s oh ľadom na udržate ľnos ť prostredia v ktorom žije. Wismer (1996) hovorí o troch základných kvalitatívnych predpokladoch trvalo udržate ľnej komunity. 1. je to etický základ komunity, jej hodnoty, ideály a vízie, spolo čná viera o možnosti ži ť zodpovedne a vzájomne sa rešpektova ť. 2. trvalo udržate ľná komunita musí ma ť vlastnú identitu, vedie ť kto je a aká je jej história, pretože z identity vyplýva sebadôvera. Silný vz ťah ľudí k miestu kde žijú, posil ňuje ich spolo čné záujmy a vyznávanie spolo čných hodnôt založených tak na vz ťahu k minulým generáciám, ako aj záujmu o budúcnos ť. 3. predpokladom je poznanie výnimo čnosti miesta, kde ľudia žijú a ktoré volajú domov, ktoré ich formuje a obohacuje a o starostlivosti, ktorú mu venujú. Správanie komunít, ktoré usilujú o trvalú udržate ľnos ť v sociálnom aj geografickom vyjadrení, vyžaduje poznanie sú časného stavu a formulovanie postupov a stratégií, ktoré im tento cie ľ umožnia. Marcia Nozick (1999) analyzovala problémy, ktorým čelia komunity v rozvinutých krajinách a dôsledky spôsobené tlakom odstredivých síl globálneho rozvoja vymedzila nasledovne: • úpadok miestnych ekonomík, odliv miestneho kapitálu do korporácií mimo územia, • strata kontroly nad rozhodovacími procesmi, ktoré ovplyv ňujú budúcnos ť, • zne čis ťovanie životného prostredia, všetkých jeho zložiek, vody, pôdy, ovzdušia, • rastúci podiel sociálne vylú čeného obyvate ľstva, nárast nezamestnanosti, • rozklad až strata miestnej identity a súdržnosti, ktorá prichádza s nástupom masového konzumerizmu, • strata spolo čnej identity s lokalitou, výsledkom čoho je strata zodpovednosti za miesto kde ľudia žijú. Rieši ť tieto problémy sú časných komunít vyžaduje integrovaný prístup zameraný na ekonomický, environmentálny, politický a kultúrny rozvoj ako čas ť stratégie na obnovu a regeneráciu komunity ako základu pre život a systémy, ktoré ho

20 podporujú. To znamená, že úsilie v budúcnosti bude potrebné zamera ť na budovanie komunít, ktoré sa môžu udržiava ť a obnovova ť prostredníctvom ekonomickej sebestačnosti, zvyšujúcej sa kontroly a environmentálne vhodného rozvoja a budú založené na hodnotách, ktoré majú korene v životných skúsenostiach ľudí, ktorí v nich žijú, ako aj v historickej skúsenosti a miestnej kultúre (Švihlová, 2006).

1.1.6 Kvalita života a trvalo udržate ľná spolo čnos ť

Sociálny aspekt TUR vychádza zo základného faktu, že skuto čným bohatstvom spolo čnosti sú jej ľudia. Cie ľom TUR by preto malo by ť vytvorenie takého prostredia, ktoré umožní preži ť ľuďom dlhý, zdravý, plnohodnotný a tvorivý život.

Predstava TUR SR sa zakladá na predpoklade, že lokálne, regionálne spolo čenstvá a celá spolo čnos ť majú záujem na efektívnom využívaní ľudských zdrojov v sú časnosti, ale i v blízkej a vzdialenej budúcnosti, a preto jedným zo základných cie ľov rozvoja by malo by ť zlepšenie kvality života.

Trvalo udržate ľná spolo čnos ť by mala by ť dostato čne predvídavá, mala by pružne reagova ť na nové situácie a by ť dostato čne uvedomelá (múdra) v tom zmysle, že nebude ohrozova ť fyzické ani sociálne systémy, podporujúce jej ďalšiu existenciu. Takáto spolo čnos ť by si mala vytvára ť vhodné informa čné, sociálne a inštitucionálne mechanizmy za ú čelom usmer ňovania demografického vývoja a využívania ľudského kapitálu. TUR vytvára predpoklady pre takú vzájomnú konfiguráciu demografického vývoja, tvorby a využívania technológií, sociálneho a ekonomického kapitálu, ktorá zabezpe čí kvalitu života každého člena spolo čnosti adekvátnu jeho základným životným potrebám. Udržate ľný spôsob života pripúš ťa rast. UR spolo čnosti znamená vylú čiť stagnáciu a nadmernú nezamestnanos ť a vytvára ť podmienky k postupnému prispôsobeniu aktivít a schopností človeka na nové podmienky vyspelej postindustriálnej spolo čnosti. (Národná stratégia TUR)

21 1.1.7 Meranie kvality verejných služieb

Pri verejných službách je dôležitá aj kvalita. Poh ľad na kvalitu ako sú čas ť manažérskych procesov sa vyvinul koncom 40. a za čiatkom 50. rokov minulého storo čia a zrodil sa z kontroly kvality inšpekciami. Prvú normu riadenia kvality na svete vyvinul British Standards Institute – BSI. Túto normu s miernymi úpravami prijala aj Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (International Standards Organisation – ISO) a výsledkom bol vznik ISO 9000. Postupne vznikali rôzne nástroje kontroly kvality, ktoré pôvodne slúžili pre potrebu výrobných odvetví. Z nich sa neskoršie vyvinul princíp záruky kvality, ktorý sa postupne stal jednou z manažérskych zložiek riadenia kvality (Total Quality Management – TQM). Nie všetky koncepcie kvality sú však automaticky použite ľné aj vo verejnom sektore. Zárove ň môžu ma ť rozhodnutia o kvalite výstupov verejných služieb tiež politické a etické dimenzie. V prípade miestnej samosprávy o tom, čo bude hodnotené a o spôsobe získavania údajov, spravidla rozhoduje manažment obce. Benchmarking predstavuje „používanie systematických metód zvolených vhodných idikátorov na porovnávanie seba s inými a nachádzanie lepších ciest a spôsobov ako robi ť svoju prácu“. Benchmarking ako jedna z komparatívnych analýz umožňuje: - Porovnávanie procesov a činností , kde ide o systematickú analýzu a porovnávanie procesov a činností organizácii, pri čom sa využívajú kvalitatívne aj kvantitatívne údaje. Porovnávanie procesov a činností umož ňuje vysvetli ť, pre čo majú rôzne organizácie rozli čnú výkonnos ť. Benchmarking je považovaný za vhodnú manažérsku metódu merania a hodnotenia verejných služieb poskytovaných miestnou samosprávou. Zmyslom je zisti ť postavenie miestnej samosprávy v porovnaní s ostatnými, predovšetkým pokia ľ ide o výstupy a výsledky služieb poskytovaných ob čanom, úrove ň služieb. Benchmarking môže ma ť široké uplatnenie v rozhodovacích procesoch a môže slúži ť ako : - Nástroj na zvyšovanie dôveryhodnosti a zlepšovanie imidžu samosprávy – pomáha získava ť si dôveru ob čanov prostredníctvom zlepšeného vyžívania verejných zdrojov a kvalitnejšieho poskytovania služieb (Balážová, 2006).

22 1.2. Ukazovatele udržate ľného rozvoja odporu čené pre Miestnu agendu 21

1.2.1 AGENDA 21

Predstavuje najrozsiahlejší, najobsažnejší a najinštruktážnejší z dokumentov, prijatých na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji (známou tiež pod skratkou UNCED: United Nations Conference of Environment and Development). Názov má vyjadrova ť, že ide o agendu pre 21. storo čie. Podrobne rozpracúva a do ak čnej roviny premieta zásady obsiahnuté v Rio deklarácii. Agenda 21 sa považuje za prvý celosvetový dokument o uplat ňovaní trvalo udržate ľného rozvoja v rôznych sférach a na rôznych hierarchických úrovniach. Pozostáva zo 40 kapitol, rozdelených do častí venovaných sociálnej a ekonomickej dimenzii, ochrane zdrojov a hospodáreniu s nimi, posil ňovaniu úlohy hlavných skupín spolo čnosti a realiza čným prostriedkom. Jednotlivé programové oblasti Agendy 21 sa ďalej vnútorne členia na podkapitoly venované spravidla východiskovej situácii, navrhovaným cie ľom a činnostiam, ako aj odporú čaným spôsobom realizácie, vrátane ich financovania. Ako sa zdôraz ňuje v Preambule Agendy 21, tento dokument je vyjadrením celosvetového konsenzu a zodpovednosti prijatej na najvyššej úrovni za životné prostredie a rozvoj. Ako sa však vzápätí konštatuje, za úspešnú realizáciu Agendy 21 zodpovedajú predovšetkým jednotlivé vlády za podpory medzinárodného spolo čenstva na čele s OSN. Rámec pre implementáciu Agendy 21 majú predstavova ť príslušné národné stratégie, plány, politiky a postupy. Národné i medzinárodné inštitúcie by mali v zmysle Agendy 21 vytvára ť podmienky na čo najširšiu ú čas ť verejnosti a na aktívne zapojenie mimovládnych organizácií a ďalších hlavných skupín spolo čnosti do procesu praktického uplat ňovania odporú čaní Agendy 21, ako aj princípov a kritérií trvalo udržate ľného rozvoja.

1.2.2 Miestna agenda 21

Miestna Agenda 21 (MA 21) je program trvalo udržate ľného rozvoja pre 21. storo čie, ktorý predstavuje súbor vzájomne sa podporujúcich komunitných aktivít pre obec alebo mikroregión. Predstavuje dlhodobý tvorivý proces založený na spolupráci samospráv obcí, miest a mikroregiónov s ostatnými hlavnými

23 skupinami spolo čnosti. Motiváciou pri uplat ňovaní MA 21 do praxe je najmä to, že úlohy ktoré rieši sa ob čanov priamo dotýkajú a vnímajú ich ako svoje vlastné problémy. Dlhodobým cie ľom MA 21 by malo by ť dosiahnutie UR pre obec alebo mikroregión a pochopenie globálneho významu miestnych rozhodnutí. Pri uplat ňovaní MA 21 sa vychádza zo zásad robi ť viac, avšak postupnými krokmi, používa ť viac zru čnosti ako zdroje, by ť menej náro čný na spotrebu na spotrebu materiálu a pritom náro čnejší na lepšie životné prostredie a kvalitu života.

Program MA 21: • Zapája miestnych ob čanov, • Obsahuje víziu pre udržate ľnú budúcnos ť, • Spolo čne rieši ekonomické, environmentálne a sociálne potreby miestnej komunity vo vzájomných súvislostiach, • Existuje multisektorálna skupina, ktorá riadi proces MA 21, • Pripravuje sa, alebo je pripravený ak čný plán, • Existujú indikátory na monitorovanie úspešnosti implementácie MA 21, • Existujú mechanizmy na monitoring a podávanie správ o implementácii MA 21.

Dôležitú úlohu v procese uplat ňovania MA 21 zohráva miestna samospráva. Prostredníctvom zhromaž ďovania názorov a návrhov od ob čanov, ob čianskych združení a záujmových organizácií pomáha lepšie definova ť priority a ciele rozvoja na miestnej úrovni, ako aj víziu o žiaducej budúcnosti územia a komunity. Zárove ň by mala zabezpe čiť ú činné mechanizmy na realizáciu a kontrolu celého procesu, ktoré by brali oh ľad na špecifiká danej obce/mesta/mikroregiónu. (Huba, Kozová, Mederly, 2002)

1.2.3 Indikátory udržate ľného rozvoja

Meranie a vyhodnocovanie ur čitých rozvojových ukazovate ľov je v sú časnosti samozrejmos ťou vo všetkých hlavných oblastiach ľudskej činnosti (najmä v ekonomike, ale aj v demografii, zdravotníctve, životnom prostredí a i.). Štatistické údaje predstavujú ve ľmi dôležitý a užito čný doplnok informácií s vysokou vypovedacou schopnos ťou a tvoria významný podklad pre rozhodovanie na všetkých úrovniach. Na druhej strane sú z histórie známe príklady zneužívania a ú čelového

24 interpretovania štatistických údajov, čo zdôraz ňuje potrebu citlivého výberu ukazovate ľov a používania vhodných štatistických nástrojov. Koncepcia udržate ľného rozvoja je ve ľmi široká a komplexná. Preto je prirodzené, že na hodnotenie pokroku, resp. smerovania k nap ĺň aniu jej cie ľov je vhodné využíva ť aj štatistické nástroje - zhromaž ďova ť a hodnoti ť informácie a zavies ť ur čité merate ľné charakteristiky. Tento fakt sa uvádza už v samotnej Agende 21, v ktorej sa zdôraz ňuje potreba harmonizácie snahy na vyvinutie indikátorov TUR na národnej, medzinárodnej a globálnej úrovni, vrátane spracovania pravidelne aktualizovaných a široko dostupných správ a databáz. (Mederly, 2001)

Základným cie ľom používania a vyhodnocovania indikátorov TUR by vo všeobecnosti malo by ť poskytnú ť údaje o nap ĺň aní konkrétnych cie ľov TUR. Indikátory sa pritom vz ťahujú jednak k ur čitej priestorovej jednotke (krajina, región. obec...), jednak sú vyhodnocované za ur čité časové obdobie. Od iných používaných ukazovate ľov by sa mali odlišova ť aj stanovením konkrétnych cie ľov (s definovaným časovým horizontom ich splnenia) súvisiacich so stratégiou TUR a kontinuálnym monitorovaním ich plnenia. (Demo a kol. 2007)

1.2.4 Indikátory TUR v rámci EÚ

V ostatných desiatich rokoch vzniklo v Európe viacero iniciatív v oblasti trvalo udržate ľného rozvoja miest. Medzi základné dokumenty patrí Aarlborgská charta, ktorá bola prijatá ú častníkmi po čas Európskej konferencie o TUR v obciach a mestách d ňa 27.mája 1994 v dánskom meste Aarlborg. V uvedenej charte sa uvádza že "mesto je na jednej strane najvä čšou jednotkou schopnou rieši ť sociálnu, ekonomickú a politickú nerovnováhu v oblasti mestskej architektúry, prírodných zdrojov a životného prostredia, ktorá poškodzuje náš moderný svet, na druhej strane je najmenšou jednotkou, v rámci ktorej sa dajú problémy rozumne rieši ť integrovaným, holistickým a trvalo udržate ľným spôsobom". (Hudeková, Mederly, 2003)

Smerovanie európskych miest k TUR prebehlo po čas druhej Európskej konferencie v Lisabone (8.október 1996), kde bol prijatý Lisabonský ak čný plán, ktorý stanovil používanie indikátorov trvalej udržate ľnosti na opísanie aktuálneho stavu a hodnotenia vývoja. Dôraz a dôležitos ť správneho vyhodnocovania, monitorovania a skúmania

25 existujúcich ako aj plánovaných aktivít mesta, monitorovanie pokroku pri zavádzaní Miestnej Agendy, Európska komisia nazna čila v rámci v dokumentu "Správa o udržate ľnom mestskom rozvoji v Európskej Únii: Rámec pre činnos ť COM 1998 605". Tretia konferencia európskych miest a predstavite ľov samospráv sa konala v nemeckom Hannoveri v roku 2000. Na uvedenej konferencii otvorila Margot Walstromová, komisárka EÚ pre ŽP, projekt "Towards a Local Sustainability Profile – European Common Indicators" ( ďalej ECI), ktorý predstavuje vyhodnocovanie miest pomocou tzv. Spolo čných európskych indikátorov. (Hudeková, Mederly, 2003,)

Všetky členské štáty EÚ majú spracované aktuálne dokumenty Stratégia udržate ľného rozvoja EU a Šiesty Environmentálny ak čný program (6.EAP). S cie ľom zaisti ť rýchlu a efektívnu implementáciu 6.EAP boli vytipované a vypracované Tematické stratégie, ktoré pokrývajú každý z prioritných vytý čených cieľov 6.EAP. Tematická stratégia mestského životného prostredia sa skladá z nasledovných základných sú častí: • Podpora uplat ňovania Miestnych Agend • Oddelenie zvyšovania podielu dopravy od rastu HDP • Zvýšenie podielu MHD, cyklodopravy, ko ľajovej dopravy a pešej dopravy • Podpora používania nízko emisných vozidiel • Indikátory mestského životného rozvoja. Všetky popísané aktivity a iniciatívy slúžili ako kontext a potvrdzovali dôležitos ť za čatia prác na vypracovaní súboru "Spolo čných európskych indikátorov TUR"(Hudeková, Mederly, 2003).

1.2.5 Indikátory OSN

Najznámejším súborom indikátorov TUR sú indikátory OSN. V roku 1995 – 96 prebiehal metodologický proces indikátorov TUR, ktorého výsledkom bol návrh 134 indikátorov v štyroch skupinách - sociálnej 41 indikátorov, ekonomickej 23 indikátorov, enviromentálnej 55 indikátorov a inštitucionálnej 2 indikátorov. V rokoch 1997 -99 nasledovala fáza testovania indikátorov zameraná na analýzu vhodnosti výberu indikátorov. Na základe výsledkov testovania indikátorov TUR boli zachované štyri hlavné dimenzie TUR – sociálna 19 indikátorov, ekonomická 14

26 indikátorov, enviromentálna 19 indikátorov, a inštitucionálna 6 indikátorov. V roku 2005 - 07 dochádza znovu k prehodnoteniu systému indikátorov s cie ľom reagova ť na nové poznatky a problémy spojené s aplikáciou indikátorov TUR na národnej úrovni. (Demo a kol. 2007)

1.3 Indikátory ECI

V r. 1999-2003 bola na úrovni európskych miest realizovaná široká iniciatíva smerujúca k vyhodnocovaniu indikátorov udržate ľného rozvoja miest, v rámci ktorej bol realizovaný "European Common Indicators Project" ( ďalej ECIP). Projekt priamo nadväzoval na širšie európske aktivity. Hlavnými cie ľmi ECIP boli: • podpora využívania spolo čných európskych indikátorov na miestnej úrovni ako jedného z nástrojov udržate ľného rozvoja miest, • podpora širokej ú časti partnerov v rámci projektu, • vývoj systému hodnotenia európskych indikátorov miest, • propagácia a široké rozšírenie výsledkov projektu.

V prvej fáze bolo navrhnutých šes ť princípov udržate ľnosti, ktoré sa zoh ľad ňovali pri výbere indikátorov. Z ve ľmi širokej škály indikátorov (vyše 1000 navrhnutých indikátorov TUR) bol po dvojro čnej práci navrhnutý výsledný súbor 10 indikátorov (5 povinných a 5 dobrovo ľných). Kritériá udržate ľnosti, ktoré tvorili základ pre výber indikátorov 1. rovnos ť a sociálny rozmer 2. miestne rozhodovanie / delegovanie / demokracia 3. miestne/globálne vz ťahy 4. miestna ekonomika 5. ochrana životného prostredia 6. kultúrne dedi čstvo / kvalita zastavaného územia.

Zoznam indikátorov ECI: 1. Spokojnos ť ob čanov s miestnou komunitou. Hlavný ukazovate ľ: Priemerná spokojnos ť s miestnou komunitou.

27 2. Miestny príspevok ku globálnym klimatickým zmenám. Hlavný ukazovate ľ: Emisie CO2 na obyvate ľa. 3. Miestna mobilita a doprava cestujúcich. Hlavný ukazovate ľ: Podiel ciest uskuto čnený osobnou automobilovou dopravou. 4. Dostupnos ť miestnej verejnej zelene a miestnych služieb. Hlavný ukazovate ľ: Podiel obyvate ľov žijúcich v dosahu 300 m od verejných priestranstiev zelene > 5000 m2. 5. Kvalita miestneho ovzdušia. Hlavný ukazovate ľ: Po čet prekro čení imisného limitu tuhých častíc PM10. 6. Doprava detí do školy. Hlavný ukazovate ľ: Podiel detí cestujúcich do školy autom. 7. Trvalo udržate ľný manažment samosprávy a miestnych podnikate ľov. Hlavný ukazovate ľ: Podiel environmentálne certifikovaných podnikov. 8. Zne čistenie životného prostredia hlukom. Hlavný ukazovate ľ: Podiel obyvate ľov postihnutých nadmerným hlukom (L>55 dB v noci). 9. Trvalo udržate ľné využívanie krajiny. Hlavný ukazovate ľ: Podiel plochy chránených území. 10. Produkty podporujúce trvalú udržate ľnos ť. Hlavný ukazovate ľ: Podiel obyvate ľov kupujúcich produkty podporujúce udržate ľnos ť.

V druhej fáze projektu, ktorá sa za čala na 3. európskej konferencii o udržate ľných mestách v Hannoveri (február 2000), boli vyzvané na spoluprácu európske miestne a regionálne samosprávy. Zriadené boli pracovné skupiny na vývoj metodiky vyhodnocovania jednotlivých indikátorov. Od januára 2001 do februára 2003 sa realizovala tzv. testovacia fáza indikátorov, ktorá vyústila do hodnotiacej závere čnej správy (Final Report, máj 2003). Výsledky testovania ECI v 42 modelových mestách potvrdili opodstatnenos ť hlavných priorít politiky mestského prostredia v európskych podmienkach .

28 2. CIE Ľ PRÁCE

Cie ľom práce je porovna ť obce Sol čany a Prašice v uplat ňovaní spolo čných európskych indikátorov udržate ľného rozvoja pod ľa metodiky ECI.

Hodnotilo sa uplat ňovanie nasledovných indikátorov udržate ľného rozvoja.

Povinné indikátory: 1. Spokojnos ť ob čanov s miestnou komunitou, 2. Miestny príspevok ku globálnym klimatickým zmenám, 3. Miestna mobilita a doprava cestujúcich, 4. Dostupnos ť miestnej zelene a miestnych služieb, 5. Kvalita miestneho ovzdušia,

Dobrovo ľné indikátory: 6. Doprava detí do školy, 7. Zne čis ťovanie životného prostredia hlukom., 8. Zne čis ťovanie životného prostredia odpadmi. Informácie o aktuálnej situácii sa získajú od samospráv obcí, ale aj vypracovaním dotazníkov, čím získame názory ob čanov na udržate ľný rozvoj a stav hodnotených indikátorov.

29 3. CHARAKTERISTIKA OBCÍ, KTORÉ SÚ OBJEKTOM POROVNÁVANIA V UKAZOVATE ĽOCH UR V TOPO ĽCIANSKOM REGIÓNE PODĽA METODIKY ECI (European Common Indicators)

3.1. Združenie mikroregiónu SOTDUM

Združenie obcí Topo ľč iansko - duchonského mikroregiónu bolo založené z iniciatívy nieko ľkých starostov, Agentúry pre rozvoj vidieka Nitra, U.S. PEACE CORPS, ktorí videli šancu ako rozvíja ť v dnešnej zložitej ekonomickej situácii svoju obec. Topo ľč iansko - duchonský mikroregión sa nachádza v severnej časti okresu Topo ľč any. Patria sem obce , Neme čky, Prašice, Podhradie, Tesáre, Tvrdomestice, Velušovce, Závada a mesto Topo ľč any. Mikroregión zaberá severozápadnú čas ť okresu Topo ľč any s výraznými podmienkami pre rozvoj po ľnohospodárstva a vidieckeho cestovného ruchu. Obce mikroregiónu sa rozprestierajú na ploche 11 176 ha, t.j. 18,8% plochy Topo ľč ianskeho okresu, samotné mesto Topo ľč any má rozlohu 3 577 ha. Prirodzeným jadrom mikroregiónu je Nitrianska pahorkatina, do ktorej na západe zasahuje Považský Inovec. V mikroregióne sa nachádza nieko ľko vodných plôch, z ktorých najmä vodná nádrž Duchonka je strediskom letnej turistiky a vodných športov. (Mikroregióny a združenia obcí v okrese TOPO ĽČ AN, 1997)

30 Obr. č. 1 Mikroregión SOTDUM

Zdroj: http://www.rrato.eu/strany/mikro. htm, prevzaté 22.12.2010

3.1.1. Prašice

Tab. 1 Základná charakteristika obce Prašice Ukazovate ľ Hodnota Kód obce 505374 Názov okresu Topo ľč any Názov kraja Nitriansky Štatút obce obec PS Č 956 22 Telefónne smerové číslo 038 Prvá písomná zmienka o obci - meste - rok 1245 Nadmorská výška obce - mesta v m 256 Celková výmera územia obce [m 2] 28 249 502 Hustota obyvate ľstva na km 2 74 Zdroj: http://app.statistics.sk/mosmis/sk/text_verzia/run_text.html

31 Tab. 2 Spádovos ť obce Prašice Ukazovate ľ Hodnota Sídlo matri čného úradu Prašice Sídlo pracoviska da ňového úradu Topo ľč any Sídlo pracoviska Obvodného oddelenia policajného Topo ľč any zboru Sídlo Okresného súdu Topo ľč any Sídlo Okresného riadite ľstva Hasi čského a záchranného Topo ľč any zboru Sídlo pracoviska obvodného úradu Topo ľč any Sídlo Územnej vojenskej správy Nitra Sídlo územného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topo ľč any Sídlo Obvodného úradu životného prostredia Topo ľč any Zdroj: http://app.statistics.sk/mosmis/sk/text_verzia/run_text.html Tab. 3 Technická vybavenos ť obce Prašice Ukazovate ľ Hodnota Pošta áno Káblová televízia nie Verejný vodovod áno Verejná kanalizácia áno Kanaliza čná sie ť pripojená na ČOV áno Rozvodná sie ť plynu áno Najbližšia zastávka vlakov osobnej dopravy - názov Topo ľč any Najbližšia zastávka vlakov osob. dopravy - vzdialenos ť v km 13 Zdroj: http://app.statistics.sk/mosmis/sk/text_verzia/run_text.html

Tab. 4 Demografia k roku 2009 obce Prašice Ukazovate ľ Hodnota Po čet obyvate ľov k 31.12. spolu 2098 muži 1046 ženy 1052 Predproduktívny vek (0-14) spolu 275 Produktívny vek (15-54) ženy 616 Produktívny vek (15-59) muži 717 Poproduktívny vek (55+Ž, 60+M) spolu 490 Po čet sobášov 10 Po čet rozvodov 3 Po čet živonarodených spolu 21 muži 9 ženy 12 Po čet zomretých spolu 29 muži 13 ženy 16 Celkový prírastok (úbytok) obyv. spolu 6 muži 6 ženy 0 Zdroj: http://app.statistics.sk/mosmis/sk/text_verzia/run_text.html

32 Tab. 5 Šport v obci Prašice Ukazovate ľ Hodnota Kúpalisko umelé alebo prírodné nie Telocvi čň a áno Ihrisko pre futbal (okrem školských) áno Zdroj: http://app.statistics.sk/mosmis/sk/text_verzia/run_text.html

Tab. 6 Kultúra v obci Prašice Ukazovate ľ Hodnota Knižnica áno Videopoži čov ňa a DVD poži čov ňa nie Kino stále áno Zdroj: http://app.statistics.sk/mosmis/sk/text_verzia/run_text.html

Tab. 7 Zdravotníctvo v obci Prašice Ukazovate ľ Hodnota Lekárne a výdajne liekov áno Samostatné ambulancie praktického lekára pre dospelých áno Samostatné ambulancie praktického lekára pre deti a dorast áno Samostatné ambulancie praktického lekára stomatológa áno Samostatné ambulancie praktického lekára gynekológa nie Zdroj: http://app.statistics.sk/mosmis/sk/text_verzia/run_text.html

Tab. 8 Životné prostredie obce Prašice Ukazovate ľ Hodnota Skládka komunálneho odpadu nie Komunálny odpad - Využívaný komunálny odpad - Zneškod ňovaný komunálny odpad - Zdroj: http://app.statistics.sk/mosmis/sk/text_verzia/run_text.html

Tab. 9 Vybrané služby v obci Prašice Ukazovate ľ Hodnota Predaj ňa potravinárskeho tovaru áno Pohostinské odbytové stredisko áno Predaj ňa nepotravinárskeho tovaru áno Predaj ňa pohonných látok nie Zariadenie pre údržbu a opravu motorových vozidiel áno Predaj ňa sú čiastok a príslušenstva pre motorové vozidlá nie Hotel (motel, botel) nie Penzión *** až * áno Turistická ubytov ňa **, * áno Chatová osada *** až * áno Kemping **** až * áno

33 Ostatné hromadné ubytovacie zariadenia nie Komer čná pois ťov ňa nie Komer čná banka nie Bankomat nie Zdroj: http://app.statistics.sk/mosmis/sk/text_verzia/run_text.html

Obec Prašice leží 13 km severozápadne od okresného mesta Topo ľč any v nadmorskej výške 263 m. Chotár obce tvorí z dvoch tretín po ľnohospodárska pôda. Severnú čas ť pokrývajú lesy Považského Inovca a z východnej strany sa k obci primkýna chotár Okšov Mlyn a Nový Svet.

Obec získal do dedi čnej držby od krá ľa Bela IV. krajinský sudca, š ľachtic a nitriansky župan Štefan z rodu Gut-Keled, ktorý sa postaral o znovuosídlenie a jej rozvoj. Obyvate ľom obce sa v minulosti žilo ve ľmi ťažko. Živili sa po ľnohospodárstvom a rozvíjali postupne remeslá – hrn čiarstvo, rezbárstvo, kraj čírstvo a obuvníctvo. Neve ľmi úrodný kopcovitý terén využívali na pestovanie vini čov, lúky a pasienky na chov dobytka. Ženy sa vo vo ľnom čase venovali zhotovovaniu odevov a vyšívaniu. Obci sa v minulosti nevyhli mnohé dejinné udalosti, ktoré zna čne postihli i tak biedne obyvate ľstvo, ako turecké plienenie, vypálenie obce, kurucké vojny, cholera a rekatolizácia. Vä čší rozmach dosiahli Prašice v 2. polovici 18. storočia vďaka reformám Márie Terézie a Jozefa II. Po II. sv. vojne sa obec výrazne zmenila a stala sa modernou.

V obci sa nachádza: kultúrny dom s tane čnou sálou pre 250 návštevníkov a s kinosálou o kapacite 300 miest. V kultúrnom dome je umiestnená aj obecná knižnica a Prašická izba tradícií s výstavnými exponátmi zo života Praši čanov v minulosti. V obci sa nachádzajú základná škola s materskou školou, ZUŠ, Spojený domov dôchodcov a domov sociálnych služieb „Môj domov“, zdravotnícke stredisko s detským, zubným, všeobecným lekárom a vlastnou lekár ňou, Dom smútku, centrum služieb: holi čstvo - kaderníctvo, prá čov ňa, pizzéria a kvetinárstvo. Nechýba tu pošta, ale i zlatníctvo a rozvinutá obchodná sie ť.

V obci je evidovaných 114 živnostníkov, ktorí sa najviac venujú maloobchodu, pohostinstvu, prenájmu chát, remeselným prácam – maliarstvu, klampiarstvu, stolárstvu. Obec vychádza v ústrety aj samostatne hospodáriacim ro ľníkom.

34 Pod ľa štatistických údajov UPSVaR Topo ľč any, bolo ku koncu roka 2010 v obci Prašice 117 nezamestnaných ob čanov, čo predstavuje 2,5 % podiel na celkovo nezamestnaných v okrese Topo ľč any. Z poh ľadu infraštruktúry je v obci vybudovaný vodovod, plyn a čiasto čne kanalizácia, ale i ČOV, miestny rozhlas, elektrické rozvody, osvetlenie, miestne komunikácie. Z oblasti športového vyžitia sa v obci nachádza futbalové ihrisko spolu s menším tréningovým ihriskom, ktoré využívajú okrem ZŠ a miestneho futbalového klubu aj členovia Kynologického klubu Prašice. V sú časnosti je vo výstavbe multifunk čné ihrisko, ktoré budú môc ť využíva ť všetci ob čania Prašíc na rôzne športy. Priestory telocvi čne pri ZŠ sú naplno využívané na rôzne športové aktivity, ako sú napríklad futbalová miniliga, aerobik, volejbal, hádzaná, športová stre ľba, florbal. Pre podporu mladej generácie obec postavila v rokoch 2004 a 2005 a v roku 2005 dali do užívania 21 nájomných bytov. V roku 2008 bolo daných do užívania ďalších sedem 3-izbových nájomných dom čekov a za čalo sa s budovaním dvoch 8-bytových nájomných domov, ktoré boli dokon čené v roku 2009. Sú čas ťou katastrálneho územia Prašíc je i vzdialenejšia osada Okšov Mlyn (Okšovská ulica) s po čtom 120 obyvate ľov a Nový Svet (Novosvetská ulica), kde žije 53 obyvate ľov. Okšov Mlyn má vybudovaný verejný vodovod i plyn. Nachádza sa tu predaj ňa rozli čného tovaru. Vzh ľadom k výskytu geotermálnych vôd v tejto časti obce je predpoklad, že táto lokalita získa čoskoro na význame a dôjde k podstatnému nárastu jednak pracovných príležitostí, ale i k rozvoju cestovného ruchu. Nový Svet má od roku 2003 vybudovaný verejný vodovod. Sídli tu drevospracujúca firma a Po ľnohospodárske - podielnícke družstvo Prašice tu má umiestnenú živo číšnu výrobu. Vytvárajú tak vhodné pracovné príležitosti pre aktívne obyvate ľstvo. Obec Prašice je matri čným obvodom pre susediace obce Neme čky, Tvrdomestice, Podhradie, Závadu a Velušovce, ktorým poskytuje i komplexnú lekársku starostlivos ť a rýchlu zdravotnícku pomoc. Je zárove ň stavebným úradom pre obec Neme čky. Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb tiež využívajú ob čania týchto susedných obcí. Obec má vybudovanú infraštruktúru automobilového spojenia medzi susednými obcami. Historické pamiatky obce predstavujú rímsko-katolícky Kostol sv. Jakuba. Pôvodne bol postavený v gotickom slohu, v rokoch 1758 – 1760 bol upravený do barokového slohu a

35 v roku 1820 opravovaný. Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie na prašickom cintoríne bola postavená asi roku 1820. Pri kostole stojí Troji čný morový st ĺp. Súsošie sv. Trojice na ňom je klasicistické z 19. storo čia. Klasické prícestné plastiky z 19.storo čia , sochy dali v obci postavi ť farníci. Sú to plastiky sv. Floriána, sv. Vendelína a sv. Urbana. Socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1729. Pomník padlým v prvej a druhej svetovej vojne stojí uprostred obce pri kostole. Pamätník padlým v SNP a obetiam druhej svetovej vojne stojí na rázcestí pri rekrea čnej oblasti Duchonka. Ne ďaleko osady Duchonka v chotárnej časti Dalov hon stojí neve ľký lovecký zámok. Duchonka leží 18 km od okresného mesta Topo ľč any a štyri km od obce Prašice v nadmorskej výške 275 m a je sú čas ťou katastra obce Prašice. Priaznivé klimatické podmienky pohoria Považského Inovca a samotná vodná nádrž v brezovo – borovicovom háji robia túto oblas ť atraktívnou v rámci letných dovoleniek pri vode, s bohatou ponukou turistiky a cykloturistiky po vyzna čených trasách, zberu húb, rybolovu, vodných športov a letnej zábavy s bohatým športovým a kultúrnym vyžitím.

Obr. č. 2 Rekrea čná oblas ť Duchonka

Zdroj: http://www.prasice.sk/index.php/duchonka

V lokalite Duchonka je postavených 420 súkromných a 26 podnikových chát s dostato čnou ubytovacou kapacitou. Samotná vodná nádrž má rozlohu 17 ha, je vybudovaná na strednom toku potoka Železnica. Duchonka je oblas ť cestovného ruchu a individuálnej rekreácie, je navštevovaná tuzemskými a zahrani čnými návštevníkmi.

36 3.1.1.1 Infraštruktúra rekrea čnej oblasti Duchonka V rekrea čnej oblasti Duchonka je vybudovaná čisti čka odpadových vôd, splašková kanalizácia, vodovod, káblové elektrické rozvody, vonkajšie osvetlenie, rozvody slaboprúdu, spevnené a nespevnené miestne komunikácie.

3.1.1.2 Kultúrne a prírodné pamiatky

Obr. č. 3 Lovecký kaštie ľ

Medzi kultúrne pamiatky na Duchonke patrí Lovecký kaštie ľ, ktorý dal postavi ť v roku 1930 – 1931 Dr. Štefan Haupt von Buchenrode pre svoju dcéru Hedalise, manželku majite ľa tovarníckeho panstva, baróna Augusta Haupt – Stummera.

Zdroj: http://www.prasice.sk/index.php/duchonka

Na jar roku 1945 pred príchodom frontu Nemci kaštieľ vyrabovali, poškodili vnútorné zariadenie a podpálili ho. V roku 1950 bol kaštie ľ opravený a bola v ňom umiestnená Lesnícka majstrovská škola. Neskôr ho prevzalo Ministerstvo vnútra SR. Teraz je to Európsky inštitút, ktorý poskytuje návštevníkom ubytovanie s možnos ťou stravovania. V okolí Duchonky a v prekrásnej prírode pohoria Považský Inovec, v časti nad priehradou, je chránená prírodná rezervácia Čepušky.

3.1.1.3 Podnikate ľské aktivity v rekrea čnej oblasti Duchonka Medzi podnikate ľské aktivity v rekrea čnej oblasti Duchonka patrí činnos ť verejného stravovania, ubytovacie služby, služba v rámci lesníctva a ťažby dreva.

37

3.2. Združenie mikroregiónu ZÁPADNÝ TRIBE Č

Združenie mikroregiónu Západný Tribe č vzniklo v roku 2000 na základe záujmu fyzických a právnických osôb za ú čelom vzájomnej pomoci pri zabezpe čovaní rozvoja územia obcí Súlovce, , , Čeľadince, , Sol čany, Krn ča a Práznovce. Predsedom Združenia je starosta obce Krn ča – Ing. Jaroslav Ka čina. Mikroregión Západný T ribe č patrí do Nitrianskeho kraja v okrese Topo ľč any. V tomto mikroregióne žije 9009 obyvate ľov.

V mikroregióne sa nachádza nieko ľko chránených území. Sú to napr. národná prírodná rezervácia Hrdovická (k.ú. Nitrianska Streda a Čeľadince), Kovarská hôrka (k .ú. Kovarce), Sol čiansky háj (k.ú. Sol čany), Hrašková (k.ú. Oponice). Turisticky zaujímavý je Tribe č s množstvom turistických chodníkov.

Obr. č. 4 Mikroregión ZÁPADNÝ TRIBE Č

Zdroj: http://www.rrato.eu/koncepcia_odpadoveho_hospodarstva_tir.pdf

38 3.2.1 Sol čany

Tab. 10 Základná charakteristika obce Sol čany Ukazovate ľ Hodnota Kód obce 505498 Názov okresu Topo ľč any Názov kraja Nitriansky Štatút obce obec PS Č 956 17 Telefónne smerové číslo 038 Prvá písomná zmienka o obci - meste - rok 1113 Nadmorská výška obce - mesta v m 175 Celková výmera územia obce [m 2] 20 016 685 Hustota obyvate ľstva na km 2 125 Zdroj: http://app.statistics.sk/mosmis/sk/text_verzia/run_text.html

Tab. 11 Spádovos ť obce Sol čany Ukazovate ľ Hodnota Sídlo matri čného úradu Sol čany Sídlo pracoviska da ňového úradu Topo ľč any Sídlo pracoviska Obvodného oddelenia policajného Topo ľč any zboru Sídlo Okresného súdu Topo ľč any Sídlo Okresného riadite ľstva Hasi čského a záchranného Topo ľč any zboru Sídlo pracoviska obvodného úradu Topo ľč any Sídlo Územnej vojenskej správy Nitra Sídlo územného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topo ľč any Sídlo Obvodného úradu životného prostredia Topo ľč any Zdroj: http://app.statistics.sk/mosmis/sk/text_verzia/run_text.html

Tab. 12 Technická vybavenos ť obce Sol čany Ukazovate ľ Hodnota Pošta áno Káblová televízia nie Verejný vodovod áno Verejná kanalizácia áno Kanaliza čná sie ť pripojená na ČOV áno Rozvodná sie ť plynu áno Najbližšia zastávka vlakov osobnej dopravy - názov Topo ľč any Najbližšia zastávka vlakov osob. dopravy - vzdialenos ť v km 6 Zdroj: http://app.statistics.sk/mosmis/sk/text_verzia/run_text.html

39

Tab. 13 Demografia k roku 2009 v obci Sol čany Ukazovate ľ Hodnota Po čet obyvate ľov k 31.12. spolu 2503 muži 1251 ženy 1252 Predproduktívny vek (0-14) spolu 337 Produktívny vek (15-54) ženy 730 Produktívny vek (15-59) muži 911 Poproduktívny vek (55+Ž, 60+M) spolu 525 Po čet sobášov 14 Po čet rozvodov 2 Po čet živonarodených spolu 21 muži 10 ženy 11 Po čet zomretých spolu 28 muži 15 ženy 13 Celkový prírastok (úbytok) obyv. spolu -7 muži 6 ženy -13 Zdroj: http://app.statistics.sk/mosmis/sk/text_verzia/run_text.html

Tab. 14 Šport v obci Sol čany Ukazovate ľ Hodnota Kúpalisko umelé alebo prírodné nie Telocvi čň a áno Ihrisko pre futbal (okrem školských) áno Zdroj: http://app.statistics.sk/mosmis/sk/text_verzia/run_text.html

Tab. 15 Kultúra v obci Sol čany Ukazovate ľ Hodnota Knižnica áno Videopoži čov ňa a DVD poži čov ňa nie Kino stále nie Zdroj: http://app.statistics.sk/mosmis/sk/text_verzia/run_text.html

Tab. 16 Zdravotníctvo v obci Sol čany Ukazovate ľ Hodnota Lekárne a výdajne liekov áno Samostatné ambulancie praktického lekára pre dospelých áno Samostatné ambulancie praktického lekára pre deti a dorast áno Samostatné ambulancie praktického lekára stomatológa áno Samostatné ambulancie praktického lekára gynekológa nie Zdroj: http://app.statistics.sk/mosmis/sk/text_verzia/run_text.html

40 Tab. 17 Životné prostredie obce Sol čany Ukazovate ľ Hodnota Skládka komunálneho odpadu nie Komunálny odpad - Využívaný komunálny odpad - Zneškod ňovaný komunálny odpad - Zdroj: http://app.statistics.sk/mosmis/sk/text_verzia/run_text.html

Tab. 18 Vybrané služby v obci Sol čany Ukazovate ľ Hodnota Predaj ňa potravinárskeho tovaru áno Pohostinské odbytové stredisko áno Predaj ňa nepotravinárskeho tovaru áno Predaj ňa pohonných látok nie Zariadenie pre údržbu a opravu motorových vozidiel nie Predaj ňa sú čiastok a príslušenstva pre motorové vozidlá áno Hotel (motel, botel) nie Penzión *** až * nie Turistická ubytov ňa **, * nie Chatová osada *** až * nie Kemping **** až * nie Ostatné hromadné ubytovacie zariadenia nie Komer čná pois ťov ňa nie Komer čná banka nie Bankomat nie Zdroj: http://app.statistics.sk/mosmis/sk/text_verzia/run_text.html

Sol čany sú so svojím po čtom obyvate ľov najvä čšou obcou v okrese Topo ľč any. Svojou ob čianskou vybavenos ťou a podnikate ľskými aktivitami sú zaujímavé aj pre okolité obce. Využívanie ich obchodného, obslužného a pracovného potenciálu je tlmené blízkym kontaktom s mestom Topo ľč any. Sol čany sú sú čas ťou Mikroregiónu Západný Tríbe č. Z hľadiska väzieb na okolité sídla ležia Sol čany na dôležitej dopravnej trase – ceste II/ 593 Dražovce – Partizánske a majú priame prepojenie s Topo ľč anmi cestou III/06490. Význam obce v štruktúre osídlenia spočíva v ponuke stavebných pozemkov pre výstavbu rodinných domov v zdravom životnom a obytnom prostredí s optimálnou dostupnos ťou pracovísk, ob čianskej a technickej vybavenosti a rekreačného zázemia. Obec Sol čany sa nachádza necelé 3 km od Topo ľč ian v nadmorskej výške 161 – 724 m n. m. Leží vo východnej časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny na ľavostrannej nive a náplavových kuže ľoch rieky Nitry a jej ľavostranných prítokoch.

41 Sú čas ťou prírodného prostredia obce je park pri kaštieli s mnohými vzácnymi drevinami. Najcennejší je ve ľký korkovník amurský.

V katastri obce je prírodná rezervácia vyhlásená o výmere 7,07 ha. Lokalita leží približne 3 km od obce, na okraji lesného komplexu Tríbe ča. Geologický podklad územia tvorí kremenec, ktorý vystupuje na povrch vo forme malého hrebe ňa. Nadmorská výška je v rozpätí 320- 383 m n. m. Centrálnu čas ť rezervácie vyp ĺň a skalná a lesostepná vegetácia. Lokalita sa svojím významom radí medzi najcennejšie územia v rámci pohoria Tríbe č. Obec na prelome 14. a 15. stor. mala charakter meste čka. Do 15. stor. patrila zoborskému kláštoru a nitrianskemu biskupstvu, potom hradu Bran č a panstvu Hrušov. Od 16. stor. Russóiovcom, od r. 1591 Tapolcsányovcom, v 17. stor. Keglevichovcom. V 16. a 17. stor. sa stala nieko ľkokrát ter čom rabujúcich Turkov, žoldnierov a povstalcov. Za čiatkom 19. toro čia ju do vlastníctva získala rodina Odescalchiovcov, ktorá tu po r. 1818 dala postavi ť reprezenta čný klasicistický kaštie ľ obklopený rozsiahlym parkom. V r. 1831 bol v obci postavený cukrovar. Obyvatelia sa zaoberali po ľnohospodárstvom, neskôr sa rozvinuli aj remeslá a obchod. V sú časnosti je to rozvinutá obec s kompletnou infraštruktúrou, vrátane čisti čky odpadových vôd. Má vybudovanú obchodnú sie ť, nieko ľko reštaura čných zariadení, kultúrny dom, základnú a materskú školu, zdravotné stredisko s ambulanciou praktického lekára pre dospelých, lekára pre deti a dorast, zubného lekára a lekáre ň. V obci je evidovaných 17 firiem. Pod ľa štatistiky ÚPSVaR Topo ľč any, bolo ku koncu roka 2010 v obci Sol čany 136 nezamestnaných ob čanov, čo predstavuje z celkového po čtu nezamestnaných v okrese Topo ľč any 2,96 %. Pre podporu mladých rodín obec realizovala výstavbu bytov, v roku 2002 odovzdala do užívania 11 bytov a v roku 2008 16 bytov. Záujem o byty v obci pretrváva a obec plánuje vo výstavbe bytov pokra čova ť. V obci je športový klub /futbal/ , dychová hudba, spevácke skupiny Liš ňanka a Ruže. Pamiatky obce, rímsko-katolícky kostol, pôvodne gotický uvádzaný v listine z roku 1397, v 18. storo čí prestavaný. Kaštie ľ klasicistický zo za čiatku 19. storo čia, prestavaný za čiatkom 20. storo čia . Pomník padlých.

42 4. MATERIÁL A METÓDY

Od roku 1999 -2003 ako už bolo spomenuté boli vypracované Spolo čné európske indikátory UR. Tieto indikátory majú za úlohu prakticky zapoji ť samosprávy a mimovládne organizácie do európskych aktivít. A to ich podporou pre procesy celoeurópskeho významu v zmysle odporú čaní Európskej komisie. Ich úlohou je hlavne zvýši ť enviromentálne povedomie a vedomosti o problematike UR u všetkých skupín obyvate ľstva, presadzovanie záujmov legislatívou EÚ a zvýšiť kvalitu života v slovenských mestách. My ideme tieto indikátory aplikova ť na miestnu úrove ň dvoch podobne ve ľkých obcí Topo ľč ianskeho regiónu Sol čany a Prašice. Získané výsledky vyhodnotíme a vzájomne ich porovnáme. Získame tým preh ľad o aktuálnom stave v daných obciach, ich rozdieloch a odporú čania na ich zlepšenie. Hodnotenie jednotlivých tzv. spolo čných európskych indikátorov (ukazovate ľov) udržate ľného rozvoja sa uskuto ční nasledovným metodickým postupom:

4.1. Povinné indikátory udržate ľného rozvoja

4.1.1. Spokojnos ť ob čanov s miestnou komunitou

4.1.1.2 Metodický postup Za hlavný ukazovate ľ berieme celkovú spokojnos ť ob čanov s obcou ako miestom na bývanie a prácu, ktorý pozostáva z nasledujúcich pod úrovní: - úrove ň bývania, dostupnos ť a cena domov a bytov, - pracovné príležitosti v obci a jej blízkosti, - kvalita prírodného prostredia (lesy, obecná zele ň, potoky, rieky a pod.), - dostatok verejnej zelene v obci a lesov v zázemí obce, - kvalita zástavby (aj vzh ľad a čistota), - úrove ň sociálnych a zdravotných služieb, - úrove ň kultúrnych, rekrea čných a oddychových služieb, - úrove ň školy v obci, - úrove ň vnímanej osobnej bezpe čnosti, - možnosti zú častni ť sa na správe obce.

43 4.1.1.3 Získavanie informácií Oblas ť pracovných príležitostí v obci a jej okolí si vieme zisti ť samostatne alebo nám informácie poskytne samospráva, tak isto aj kvalitu prírodného prostredia, cenu domov a bytov a ostatné potrebné informácie získame formou dotazníka, kde sme zvolili nasledovné otázky s možnos ťou výberu odpovede „ve ľmi dobré“, „dobré“, „ nedostato čné“. - Svoje bývanie považujete za, - Dostupnos ť a cenu domov, bytov hodnotíte ako, - Množstvo zelene vo Vašej obci hodnotíte za, - Stav čistoty obce hodnotíte ako, - Úrove ň stavu sociálnych a zdravotných služieb hodnotíte za, - Úrove ň kultúrnych, rekrea čných a oddychových služieb hodnotíte ako, - Ako hodnotíte prevádzkovanie základnej školy, - V oblasti bezpe čnosti hodnotíte obec, - Starostlivos ť obce o verejnú zele ň, kosenie, výsadbu a výrub stromov hodnotíte ako, - Ako hodnotíte opatrovate ľskú službu imobilným ob čanom,

4.1.2. Miestny príspevok ku globálnym klimatickým zmenám

4.1.2.1 Metodický postup Hlavným ukazovate ľom je podiel emisií CO2 na obyvate ľa, ktorý sa skladá z nasledujúcich segmentov: - Emisie z obytnej zóny, - Emisie z priemyslu, - Emisie z terciálneho sektora, - Emisie z dopravy.

4.1.2.2 Získanie informácií Informácie o emisiách z obytnej zóny získame pomocou dotazníka, v ktorom položíme nasledujúce otázky: - Aký spôsob vykurovania využívate vo Vašej domácnosti a aké je množstvo spotrebovaného paliva.

44 4.1.3. Miestna mobilita a doprava cestujúcich

4.1.3.1 Metodický postup V danej oblasti berieme ako spolo čný hlavný ukazovate ľ % ciest uskuto čnených osobnou motorizovanou dopravou, ktorý budeme vyhodnocova ť z nasledujúcich aspektov: - Priemerný po čet ciest za rok, - Priemerná denná vzdialenos ť všetkých ciest na obyvate ľa (Km), - Spôsob dopravy (% podiel jednotlivých druhov dopravy), - Priemerný čas strávený na ceste (minimálne na jednu cestu, minimálne na ceste denne).

4.1.3.2 Získanie informácií Informácie získame pomocou dotazníka v ktorom budú položené nasledovné otázky: - Ko ľko km najazdíte automobilovou dopravou za rok, - V priemerný ko ľko ciest vykonáte na aute za týžde ň, - V priemere ko ľko hodín denne strávite v aute, - Uve ďte v % akým podielom využívate uvedené spôsoby dopravy (automobil, bicykel, pešo, hromadná doprava).

4.1.4. Dostupnos ť miestnej zelene a miestnych služieb

4.1.4.1 Metodický postup Berieme do úvahy vzdialenos ť bývania od verejných priestranstiev a iných služieb poskytovaných na území obce. Pre správne vyhodnotenie indikátora je potrebné správne definova ť pojmy verejné priestranstvá, základné služby. Za verejné priestranstvo sa považujú :  verejné parky (lesoparky), záhrady alebo verejné priestranstvá vyhradené chodcom a cyklistom,  otvorené športové areály verejne a bezplatne prístupné, vä čšia ve ľkos ť ako 0,5 ha dostupné do 300 m.

45 Základné služby:  základné verejné zdravotnícke a sociálne služby,  zastávky verejnej dopravy,  verejné školy,  potraviny s kompletným potravinárskym sortimentom,  zariadenia na recykláciu tuhého komunálneho odpadu.

4.1.4.2 Získanie informácií Informácie získame z mapy obce na základe ktorej vyhodnotíme podiel ob čanov žijúcich 300 metrov od verejnej zelene alebo mestských služieb.

4.1.5. Kvalita miestneho ovzdušia

4.1.5.1 Metodický postup Kvalitu ovzdušia ur číme pod ľa po čtu dní s prekro čenou hodnotou limitu koncentrácie látok (SO 2, NO 2, CO, O 3, a PM 10 a za hlavný ukazovate ľ budeme považova ť po čet dní s prekro čenou hodnotou limitu koncentrácie tuhých častíc PM 10 .

4.1.5.2 Získavanie informácií Merania emisií vykonávajú mestá a závody. Využijeme merania od najbližšieho meraného miesta.

4.2. Dobrovo ľné indikátory udržate ľného rozvoja

4.2.1. Doprava detí do školy

4.2.1.1 Metodický postup Za hlavný ukazovate ľ bol zvolený podiel detí dochádzajúcich do školy súkromným autom a do úvahy sme brali spôsob dochádzky detí z domu do školy a spä ť.

4.2.1.2 Získavanie informácií Informácie budeme čerpa ť z dotazníka, kde respondentom položíme nasledovné otázky: - Uve ďte v % aký spôsob využívate pri preprave detí do školy, - Uve ďte po čet detí v domácnosti vo veku do 15 rokov.

46 4.2.2. Zne čis ťovanie životného prostredia hlukom

4.2.2.1 Metodický postup Hlavným ukazovate ľom sme zvolili podiel obyvate ľov, postihnutých nadmerným hlukom (viac ako 50 dB v noci).

4.2.2.2 Získavanie informácií Informácie budeme čerpa ť z dotazníka, kde respondentom položíme nasledovnú otázku: - Ako hodnotíte zne čistenie obce hlukom.

4.2.3. Zne čis ťovanie životného prostredia odpadmi

4.2.3.1 Metodický postup Za hlavný ukazovate ľ sme ur čili množstvo vyseparovaného odpadu na obyvate ľa, ktorý pozostáva z nasledovných indikátorov : - vyprodukované množstvo komunálneho odpadu, - vyprodukované množstvo nebezpe čného odpadu, - spôsob nakladania s odpadovými vodami, - spôsob separovania odpadu.

4.2.3.2 Spôsob získavania informácií Informácie o vyseparovaným odpadoch, tvorbe komunálnych a nebezpe čných odpadov sme získali z obecného úradu a spôsob nakladania s odpadovými vodami z dotazníka, kde sme položili otázku : - na spracovanie odpadových vôd využívate: čističku odpadových vôd, žumpu, iné - ako hodnotíte separovaný zber v obci.

47 4.3. Metodické postupy pri komunikácii so zástupcami samosprávy obce a s ob čanmi

4.3.1 Dohodnutie termínu stretnutia s vedením obce a ob čanmi

Ako prvý kontakt sme zvolili priamu návštevu obecných úradov, priame stretnutie so starostom obce Prašice ako aj Sol čany. Na tejto návšteve prebehli prvé informácie o obsahu Diplomovej práce, výbere vhodných indikátorov ECI a vypracovaní dotazníkov. Po dohode nasledovalo ďalšie stretnutia so zastupite ľstvami obcí a ob čanmi kde boli informovaní o obsahu, rozsahu, spracovania, vyhodnotenia a porovnania získaných informácií. Zárove ň bol vysvetlený cie ľ práce s dôrazom riešenia udržate ľného rozvoja s prínosom prispie ť k spokojnosti ob čanov so životom vo svojej obci. Ďalej nasledovala elektronická komunikácia so starostami ako aj zamestnancami prostredníctvom oficiálnych stránkach obecných úradov: Mgr. Art. Lubomír Paulovi č, starosta obce Prašice [email protected] po vo ľbách v roku 2010 nastúpila novozvolená starostka Erika Nemešová. Ing. Juraj Sobo ňa, starosta obce Sol čany [email protected] . Starostovia prejavili kladný postoj k danej téme a riešeniu a pris ľúbili spoluprácu so zastupite ľstvami.

4.3.2 Metodický postup pri získavaní informácií od ob čanov

Vyp ĺň anie dotazníkov sa uskuto čnilo manuálne, priamo na ulici, v obchode. Vo vä čšom po čte boli dotazníky rozdané známym, ktorí pris ľúbili pomoc pri zbere údajov. Pri zbere údajov bola nevyhnutná osobná zainteresovanosť a individuálny prístup k ob čanom ako aj intenzívne vysvet ľovanie riešenej témy udržate ľného rozvoja. Zo strany ob čanov sme sa často stretli s neochotou, čo sa prejavilo na po čte vyplnených dotazníkov. Z celkového po čtu 250 dotazníkov bolo vyplnených a vrátených 92 z obce Prašice čo predstavuje 37 % návratnos ť dotazníkov. Z obce Sol čany bolo vrátených 119 dotazníkov čo predstavuje 48 % návratnos ť dotazníkov. V oboch prípadoch môžeme konštatova ť, vyplývajúc z po čtu obyvate ľov obcí že návratnos ť dotazníkov bola nízka.

48 4.3.3 Použité dotazníky pre ob čanov obce Dotazník pre vyhodnotenie všeobecných informácií o životnom prostredí vo vybraných obciach. Ozna čte úrove ň spokojnosti s poskytovaním služieb vo Vašej obci RESPODENT žena muž 1-ve ľmi dobré 2-dobré 3-nedostato čné, správnu odpove ď zakrúžkujte prosím 1. Svoje bývanie považujete za 1 2 3 2. Dostupnos ť a cenu domov a bytov hodnotíte 1 2 3 3. Množstvo zelene a dostupnos ť zelene vo Vašej obci hodnotíte za 1 2 3 4. Stav čistoty obce hodnotíte ako 1 2 3 5. Úrove ň stavu soc. a zdravotníckych služieb hodnotíte za 1 2 3 Úrove ň kultúrnych, rekrea čných a oddychových služieb hodnotíte 6. ako 1 2 3 7. Ako hodnotíte prevádzkovanie základnej školy 1 2 3 8. V oblasti bezpe čnosti hodnotíte obec 1 2 3 9. Záujem obce revitalizova ť stred obce hodnotíte ako 1 2 3 Starostlivos ť obce o verejnú zele ň,kosenie, výsadbu a výrub 10. stromov hodnotíte ako 1 2 3 11. Ako hodnotíte separovaný zber odpadu v obci 1 2 3 12. Ako hodnotíte zne čistenie obce odpadkami 1 2 3 13. Zriadenie domovu dôchodcov obci hodnotíte za 1 2 3 14. Záujem obce postavi ť bytovku hodnotíte za 1 2 3 15. Ako hodnotíte opatrovate ľ. službu imobilným ob čanom obce 1 2 3 16. Možnosti zú čast ňova ť sa na správe obce 1 2 3 17. Stav miestnej komunikácie, chodníkov hodnotíte za 1 2 3 18. Úrove ň verejnej dopravy hodnotíte 1 2 3 19. Ko ľko km najazdíte automobilovou dopravou za rok: km 20. V priemere ko ľko ciest vykonáte na aute za týžde ň: krát 21 V priemere ko ľko hodín denne strávite v aute: hod. Automobilová %

22. Uve ďte v %, akým podielom využívate uvedené Bicykel % Pešo % uvedené spôsoby dopravy Hromadná doprava % Iná % Automobilová % 23. Uve ďte v % aký spôsob dopravy využívate Bicykel % Pešo % pri preprave detí do školy v % Hromadná doprava % Iná % 24. Uve ďte po čet detí v domácnosti do veku 15 rokov Plyn - zemný m3 Aký spôsob vykurovania využívate vo vašej domácnosti a 3 25. Plyn – propán bután m množstvo spotrebovaného paliva: Drevo m3

Uhlie - hnedé t

Uhlie koks t Elektrická energia kWh Čistiare ň odpadových vôd 27. Na spracovanie odpadových vôd využívate: Žumpu Iné Ďakujeme Vám, za čas strávený s odpovedaním na otázky.

49 4.3.4 Použité dotazníky pre samosprávu obce

Helena Fillová, J. Jesenského 2316, 955 01 Topo ľč any

Otázky pre samosprávu obce pre vyhodnotenie všeobecných informácií o ŽP

1. Je spracovaný územný plán obce? 2. Aká je úrove ň ciest v obci? Ako sa uplat ňuje zákon týkajúci sa ŽP s premietnutím do všeobecne záväzných 3. nariadení? Ako obec spolupracuje s priemyselnými podnikmi v oblasti zne čis ťovania 4. životného prostredia? 5. Aká je kvalita vody v potokoch? 6. Aké je množstvo zelene v obci? 7. Ako je riešená otázka odvozu odpadu a odpadových vôd, či má obec vlastné prostriedky, alebo využíva služby inej spolo čnosti? 8. Aký je spôsob separácie odpadov a kde sa separácia vykonáva? 9. Aké má obec skládky (legálne/nelegálne), ko ľko a v akom stave? 10. Aké poplatky obec vyberá za odvoz odpadu? 11. Ako obec spracováva biologicky rozložite ľný komunálny odpad? 12. Ako obec nakladá so stavebnou su ťou a akým spôsobom ju odváža? Aká je ekonomická bilancia problematiky odpadov ako aj životného prostredia 13. celkovo? 14. Kde je zdroj čerpania pitnej vody a aká je spotreba pitnej vody v obci?

50 5. VÝSLEDKY A DISKUSIA

Výsledky hodnotenia spolo čných európskych indikátorov udržate ľného rozvoja obcí Prašice a Sol čany boli získané z vlastných hodnotení, z dotazníkového prieskumu, z informácii obecného úradu, diskusiou a vyjadrením verejnej mienky ob čanov. V dotazníkovom prieskume bolo distribuovaných v obidvoch obciach po 250 dotazníkov. Z toho v obci Prašice bola 36,80% návratnos ť a 63,2 % ob čanov neprejavilo vôbec záujem. V obci Sol čany bola 47,60 % návratnos ť a 52,4 % ob čanov neprejavilo záujem o dotazníkový prieskum. V dotazníkoch, v ktorých sa nevyjadrili ob čania sme vylú čili a považovali sme ich za nevrátené. Pod ľa angažovanosti sa v dotazníkovom prieskume môžeme konštatova ť verejný záujem ob čanov, čo sa s obcou deje.

Graf č. 1 Percentuálne porovnanie návratnosti dotazníkov

Návratnos ť dotazníkov

300

200

100

0 Prašice Sol čany po čet dotazníkov 250 250 po čet respodentov 92 119 relatívne vyjadrenie 36,80% 47,60%

Zdroj: Vlastné spracovanie dotazníkov

Pre porovnanie ECI boli vybrané obce, ktoré sú spádovými obcami pre pri ľahlé, a s po čtom obyvate ľov nad 2000, ako aj s podobnou podhorskou polohou.

51 Povinné indikátory udržate ľného rozvoja

5.1. Spokojnos ť ob čanov s miestnou komunitou

Vlastné pozorovanie

Úrove ň spokojnosti prvého európskeho indikátora sme hodnotili na základe dotazníkového prieskumu, ako aj získaných informácií z obecných úradov. Na základe vlastného hodnotenia možno konštatova ť, že obidve obce vytvárajú optimálne podmienky pre kvalitný život ob čanov. Ob čania v spolupráci so samosprávou sa snažia obec zve ľaďova ť a všestranne rozvíja ť. V strednej centrálnej časti obce Prašice je zmiešané územie obytné s funkciou obecnej ob čianskej vybavenosti /Základná škola, rímskokatolícky kostol, Obecný úrad, reštaurácia, objekt služieb v budove bývalej pošty, športový areál s telocvi čň ou a futbalovým štadiónom , kultúrny dom , dom opatrovate ľskej služby a pod/. Okolo tejto časti obce je staršia zástavba rodinných domov v severojužnej línii pozd ĺž štátnej cesty. Ve ľa starších domov je rekonštruovaných , v niektorých prielukách sú dostavané nové rodinné domy. V okrajových častiach obce sú lokality novej výstavby samostatne stojacich rodinných domov vä čšinou postavených v posledných 30-50 rokoch. Sú to rodinné domy s plochou aj šikmou strechou. Na najnovších lokalitách vo východnej a južnej časti skoro všetky domy so šikmými strechami. Štruktúra domového fondu je typická vidiecka, vä čšina obyvate ľov žije v rodinných domoch. Z celkového po čtu bytov predstavuje 86,80 % obývané domy a 11,64 % neobývané domy. Obec je plne plynofikovaná. Plyn je využívaný pre potrebu vykurovania, varenia a prípravu TÚV pre rodinné domy, správne objekty a prevádzkarne miestneho významu. V obci Prašice je čiasto čne vybudovaná obecná splašková kanalizácia vrátane centrálnej ČOV a to v rámci 1. stavby. Obec je udržiavaná s dostatok verejnej zelene tak v centrálnej časti ako aj v okrajových častiach obce s dobrými možnos ťami na vo ľno časové aktivity, V obci sú dobré príležitosti pre rekreáciu, pešiu turistku, cykloturistiku ako aj zimné športy a aktívne trávenie vo ľného času. V obci je folklórny , divadelný súbor, hudobná skupina, športové kluby, kinologický klub, záhradkárska organizácia, združenie urbárov. V obci sa konajú kultúrne podujatia.

52 V obci Sol čany podobne ako v obci Prašice je ob čianska vybavenos ť sústredená na hlavnej pozd ĺžnej osi obce po obidvoch stranách cesty a čiasto čne na prie čnej osi od Kaštie ľa po športový areál. V strednej centrálnej časti obce je zmiešané územie obytné s funkciou obecnej ob čianskej vybavenosti /Základná škola, rímskokatolícky kostol, Obecný úrad, reštaurácia, futbalovým štadiónom, kultúrny dom, zdravotné stredisko/. Špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádza ť z pôvodného charakteru zástavby. Sú to rodinné domy s šikmou strechou. Najstaršia zástavba sa nachádza na hlavnej urbanistickej osi, po obidvoch stranách cesty. Schátralé domy sú intenzívne rekonštruované, alebo nahrádzané novými rodinnými domami. Štruktúra domového fondu je typická vidiecka, vä čšina obyvate ľov žije v rodinných domoch a z celkového po čtu bytov je 90,20 % obývaných a 7,63 % neobývaných domov Obec Sol čany je plynofikovaná. V obci Sol čany je čiasto čne vybudovaná celo obecná splašková kanalizácia vrátane centrálnej ČOV a to v rámci 1. stavby. 70 % obce ma funk čnú splaškovú kanalizáciu. Obec je udržiavaná s dostatok verejnej zelene v obci sa nachádza historický kaštie ľ s roz ľahlým parkom. Obec Sol čany oproti Prašiciam ma horšie možnosti vo ľno časových aktivít. V obci Sol čany sú dobré možnosti pre pešiu turistku ale v porovnaní s Prašicami sú menšie príležitosti pre rekreáciu, zimné športy. Obec Solčany je dostupnejšia k pracovným príležitostiam oproti Prašiciam čo vyplýva z jej blízkosti okresného mesta Topo ľč any. V katastri obce Prašice sa nachádza rekrea čná oblas ť Duchonka čo robí obec zaujímavejšou. Negatívnou stránkou obcí Prašice aj Sol čany sú nevyhovujúce cesty, neestetický stred obce s nevyhovujúcimi príjazdovými cestami. Stred obidvoch obcí vyžaduje revitalizáciu.

Výsledky dotazníkového prieskumu hodnotených obcí

Spolo čné výsledky spokojnosti obyvate ľov obcí boli hodnotené v rôznych oblastiach života v obci. Otázky boli kladené tak, aby zachytávali všetky stránky života v obci. Jednotlivé otázky úrovne vnímania spokojnosti s miestnou komunitou boli spracované jednotlivo v tabu ľkách a graficky. Z parciálnych výsledkov boli vypo čítané priemery obcí, ktoré boli zhrnuté do jednej tabu ľky ako aj znázornené graficky.

53 Tab. 19 Priemerné percentuálne vyjadrenie spokojnosti ob čanov v obciach

Úrove ň vnímania spokojnosti s miestnou komunitou v obciach ve ľmi dobré dobré nedostato čné Bývanie 63,34% 34,86% 1,80% Dostupnos ť a cena domov, bytov 18,20% 64,17% 17,63% Množstvo zelene v obci 36,52% 57,64% 5,84% Stav čistoty obce 5,28% 60,28% 34,44% Úrove ň stavu sociálnych a zdravotných služieb 10,83% 71,95% 17,22% Úrove ň rekrea čných, oddych. a kultúrnych služieb 6,81% 26,95% 66,24% Úrove ň Základnej školy 36,53% 49,45% 14,02% Bezpe čnos ť v obci 21,67% 73,61% 4,72% Záujem obce revitalizova ť stred obce 32,08% 56,39% 11,53% Starostlivos ť obce o verejnú zele ň, výsadbu, kosenie 10,83% 46,25% 42,92% Hodnotenie zriadenia domova dôchodcov v obci 61,67% 27,50% 10,83% Výstavba bytovky 59,58% 25,28% 30,28% Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

Graf č. 2 Priemerné percentuálne porovnanie spokojnosti ob čanov v obciach

Spokojnos ť s miestnou komunitou

100% 90% 80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0%

ie v i . y ť ia v n o ž b os c ro yt bc n va b o obce Slu luž č izá ió ovky ý a s ú školu e l n t B . n p ita tot vot. č v se lene v is a ez v omov, e Č re B Re o d ek Základ om a ., zdra R D en stvo z c Výsadba, kosenie Výstavba by C ž So no M

ve ľmi dobré dobré nedostato čné

Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

Vyhodnotené priemerné výsledky respondentov obcí v dotazníkovom prieskume ukazujú, že najviac obyvate ľov hodnotí ve ľmi dobre svoje bývanie, privítali by revitalizáciu stredu obce a podporujú zriadenie zariadenia sociálnych služieb pre starostlivos ť o seniorov. Dobre hodnotia otázku bezpe čnos ť obce, sociálne a zdravotné služby, dostupnos ť a cenu domov, bytov. Za nedostato čné obyvatelia obcí pokladajú rekrea čné a kultúrne služby, výsadbu, kosenie a čistotu obce.

54 V dotazníkovom prieskume boli položené otázky týkajúce sa hodnoteného indikátora:

5.1.1 Spokojnos ť so svojím bývaním

Tab. 20 Hodnotenie bývania Svoje bývanie považujem za Rozdiel otázka/odpove ď po čet respon. Prašice a % Po čet respon.Sol čany a % P - S ve ľmi dobré 82 56,67% 83 70,00% -13,33% dobré 39 42,22% 33 27,50% 14,72% nedostato čné 1 1,11% 3 2,50% -1,39% Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

Graf č. 3 Percentuálne porovnanie hodnotenia bývania obyvate ľmi obcí

Hodnotenie bývania obyvate ľmi obcí

70,00% 60,00% 50,00% 40,00% 30,00% 20,00% 10,00% 0,00% Prašice (P) Sol čany (S)

ve ľmi dobré dobré nedostato čné

Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

V oboch obciach prevažuje kladné hodnotenie svojho bývania čo vyplýva z odpovedí. V obci Prašice považuje 56,67 % ob čanov svoje bývanie za ve ľmi dobré, 42,22 % za dobré a 1,11 % za nedostato čné. V obci Sol čany 70,00 % obyvate ľov považuje svoje bývanie za ve ľmi dobré, 27,5 % za dobré a 2,5 % za nedostato čné. V Sol čanoch o 13,33 % viac respondentov v porovnaní s Prašicami hodnotí svoje za ve ľmi dobré a v Prašiciach o 14,72 % viac respondentov hodnotí svoje bývanie za dobré. Nedostato čne hodnotí o 1,39 % viac respondentov v Sol čanoch ako v Prašiciach. Pod ľa výsledkov konštatujeme že prevažuje spokojnos ť ob čanov so svojím bývaním.

55 Kladné hodnotenie vlastného bývania vyplýva zo skuto čnosti, že na tomto indikátore je priama angažovanos ť respondentov. Dá sa poveda ť, že do ur čitej miery hodnotili aj vlastnú tvorivos ť a prácu.

5.1.2 Dostupnos ť a cena domov a bytov

Sol čany sú najvä čšou obcou okresu topo ľč ianskeho okresu. V poslednom období je badate ľný migraný trend z okolitých obcí a Topo ľč ian. Stále pretrváva zvýšený záujem obyvate ľov o bývanie v tichom čistom prostredí obce. Bytový fond v obciach tvoria prevažne rodinné domy. Výsledky v porovnávaných obciach sa podstatne odlišujú. V priemere je celkovo ve ľmi spokojných 18,20 % obyvate ľov, z toho v Prašiciach 12,22 % a v Sol čanoch 24,17 %. Odchýlka predstavuje 11,95 %. Priemerne za dobrú dostupnos ť bytov pokladá 64,17 % obyvate ľov obcí. Z toho v Prašiciach pokladá za dobrú dostupnos ť bývania 76,67 % obyvate ľov a v Sol čanoch 51,67 % respondentov. Rozdiel predstavuje 25 %. Vä čšia nespokojnos ť bola vyjadrená v Sol čanoch 24,17 %, v Prašiciam 11,11 %. Tab. 21 Hodnotenie dostupnosti bytov Dostupnos ť a cenu domov a bytov hodnotíte ako otázka/odpove ď po čet respon. Prašice a % Po čet respon. Sol čany a % ve ľmi dobré 11 12,22 % 29 24,17% dobré 71 76,67 % 61 51,67% nedostato čné 10 11,11 % 29 24,17% Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

Graf č. 4 Percentuálne porovnanie hodnotenia dostupnosti domov, bytov

Hodnotenie dostupnosti domov a bytov

80,00%

60,00%

40,00%

20,00%

0,00% Prašice Sol čany

ve ľmi dobré dobré nedostato čné

Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

56 5.1.3 Spokojnos ť s množstvom zelene v obci

Z výsledkov hodnotenia vyplýva, že ob čania obcí sú spokojní s miestnou zele ňou v obciach. O 8,33 % viac obyvate ľov Prašíc ako v Sol čanoch považuje množstvo zelene za nedostato čné. Podobný 8 % rozdiel vyplýva aj pri hodnotení ve ľmi dobrej úrovne zelene. Obyvatelia Sol čian vyjadrujú vä čšiu spokojnos ť s množstvom zelene.

Tab. 22 Hodnotenie množstva zelene v obciach Množstvo zelene vo Vašej obci hodnotíte ako otázka/odpove ď Po čet respon. Prašice a % Po čet respon. Sol čany a % ve ľmi dobré 30 32,20% 49 40,83% dobré 53 57,78% 68 57,50% nedostato čné 9 10,00% 2 1,67% Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

Graf č. 5 Percentuálne porovnanie hodnotenia množstva zelene v obciach

Hodnotenie množstva zelene v obciach

60,00% 50,00% 40,00% 30,00% 20,00% 10,00% 0,00% Prašice Sol čany

ve ľmi dobré dobré nedostato čné

Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

5.1.4 Stav čistoty obce

Tab. 23 Hodnotenie čistoty obce Stav čistoty obce hodnotíte ako Rozdiel

otázka/odpove ď Po čet respon.Prašice (P)a % Po čet respon.Sol čany (S) a % P - S ve ľmi dobré 2 2,22% 10 8,33% -6,11% dobré 63 68,89% 61 51,67% 17,22% nedostato čné 27 28,89% 48 40,00% -11,11% Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

57 Graf č. 6 Percentuálne porovnanie hodnotenia stavu čistoty obcí

Hodnotenie stavu čistoty obcí

70,00% 60,00% 50,00% 40,00% 30,00% 20,00% 10,00% 0,00% Prašice (P) Sol čany (S)

ve ľmi dobré dobré nedostato čné

Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

Výsledky dotazníkového prieskumu obce Sol čany nazna čujú pomerne vysoký podiel obyvate ľov, ktorí vyjadrili skôr nespokojnos ť úrovne čistoty obce. Oproti Prašiciam viac nespokojných ob čanov o 11,11 %. Nad 50 % ob čanov oboch obcí hodnotí čistotu dobre. Z uvedených výsledkov možno konštatova ť, že hodnotené obce riešia problém z čistotou, čo znázor ňuje aj grafické vyjadrenie.

5.1.5 Úrove ň stavu sociálnych a zdravotníckych služieb

Výsledky vyjadrujú relatívnu spokojnos ť pri čom dominuje kladný postoj k sú časnému stavu poskytovania sociálnych a zdravotných služieb. Kladnú odpove ď v Prašiciach vyjadrilo 88,89 % obyvate ľov. Z toho 13,33 % obyvate ľov hodnotí služby ve ľmi dobre a 75,56 % dobré, negatívne hodnotí 11,11 %. Kladnú odpove ď v Sol čanoch vyjadrilo 76,66 % obyvate ľov, menej o 12,23 % ako Prašiciach. Z toho 8,33 % obyvate ľov Sol čian hodnotí služby ve ľmi dobre, to je o 5 % menej ako v Prašiciach a 75,56 % dobré, menej oproti Prašiciam o 7,23 %. Negatívne hodnotí služby v Sol čanoch 23,33 % , v Prašiciach o 12,22 %. Pre znázornenie je úrove ň stavu sociálnych a zdravotných služieb vyjadrená aj graficky.

Tab. 24 Hodnotenie stavu sociálnych a zdravotníckych služieb Úrove ň stavu sociálnych a zdravotníckych Rozdiel služieb hodnotíte ako otázka/odpove ď Po čet respon. Prašice (P) a % Po čet respon. Sol čany (S) a % P - S ve ľmi dobré 12 13,33% 10 8,33% 5,00% dobré 70 75,56% 81 68,33% 7,23% nedostato čné 10 11,11% 28 23,33% -12,22% Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

58

Graf č. 7 Percentuálne porovnanie úrovne sociálnych a zdravotných služieb

Úrove ň stavu sociálnych a zdravotníckych služieb

80,00%

60,00%

40,00%

20,00%

0,00% Prašice (P) Sol čany (S)

ve ľmi dobré dobré nedostato čné

Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

Najvä čšia skupina respondentov vyjadruje spokojnos ť so sociálnymi a zdravotníckymi službami čo vyjadrili aj v dotazníkoch a hodnotia ich ako dobré. Ob čania by privítali rozšírenie zdravotníckych služieb o odborné ambulancie. V obciach je zdravotné stredisko aj pre ved ľajšie obce a to všeobecný lekár pre dospelých, detský lekár a stomatológ. Zo sociálnych služieb absentuje zariadenie pre seniorov z rôznou dobou pobytu. V Prašiciach existuje Domov sociálnych služieb a Zariadenie pre seniorov v zria ďovate ľskej pôsobnosti NSK. Obec zabezpe čuje opatrovate ľskú službu pre svojich ob čanov. Obec Sol čany v sú časnosti nemá zariadenie sociálnej infraštruktúry čo môže by ť prí činou horších výsledkov oproti Prašiciam v dotazníkovom prieskume. Obec poskytuje opatrovate ľskú službu a v budúcnosti sa pripravuje na poskytovanie komplexných sociálnych služieb. V sú časnosti prebieha rekonštrukciou materskej školy v centre obce v ktorej bude domov dôchodcov, opatrovate ľská služba a bude zabezpe čené stravovanie pre dôchodcov. Kapacitne bude zariadenie prispôsobované dopytu po týchto službách.

Úrove ň opatrovate ľskej služby bola približne rovnako hodnotená v Prašiciach ako aj v Sol čanoch. Kladné hodnotenie v Prašiciach vyjadrilo 63,33 % respondentov, v Sol čanoch 64,17 %, čo je len o 8,34 % menej. Nespokojnos ť bola vyjadrené v Prašiciach 36,67 % a v Sol čanoch 35,83 %. Čo sa týka kvality ide subjektívne

59 hodnotenie. Kvantitatívne je prispôsobená po čtu opatrovaných ako aj ich stup ňa odkázanosti na túto službu. Tab. 25 Hodnotenie opatrovate ľskej služby Ako hodnotíte opatrovate ľskú službu Rozdiel imobilným ob čanom obce otázka/odpove ď Po čet respon. Prašice (P) a % Po čet respon. Sol čany (S) a % P - S ve ľmi dobré 21 23,33% 38 31,67% -8,34% dobré 37 40,00% 39 32,50% 7,50% nedostato čné 34 36,67% 42 35,83% 0,84% Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

Graf č. 8 Percentuálne porovnanie hodnotenia opatrovate ľskej služby

Hodnotenie opatrova ľskej služby v obci

40,00%

30,00%

20,00%

10,00%

0,00% Prašice (P) Sol čany (S)

ve ľmi dobré dobré nedostato čné

Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

5.1.6 Spokojnos ť s prevádzkovaním základnej školy

V oboch obciach Prašice aj Sol čany navštevujú školu žiaci aj z okolitých obcí. Respondenti nehodnotili prioritne finan čnú stránku školy ale kvalitu vyu čovacieho procesu v sú časných podmienkach, množstvo a kvalitu záujmových krúžkov čo vyjadrovali v diskusii. Zistili sme, že v obidvoch školách sa vo svojej činnosti sústre ďujú na novú techniku v učebniach, u čebné pomôcky na mnohé vyu čovacie predmety ale aj na výchovu žiakov ku kladnému vz ťahu k svojmu regiónu, starostlivos ť o zdravie žiakov a sústavne zlepšovanie životného prostredie. Okrem základného vyu čovacieho procesu sa v školách vedú rôzne záujmové krúžky. V obci Prašice je aj hudobná a výtvarná základná umelecká škola.

60

Tab. 26 Hodnotenie základnej školy Ako hodnotíte prevádzkovanie Rozdiel základnej školy otázka/odpove ď Po čet respon. Prašice (P) a % Po čet respon. Sol čany (S) a % P - S ve ľmi dobré 33 35,56% 45 37,50% -1,94% dobré 45 48,89% 59 50,00% -1,11% nedostato čné 14 15,56% 15 12,50% 3,06% Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

Graf č. 9 Percentuálne porovnanie hodnotenia základnej školy

Hodnotenie prevádzkovania základnej školy

50,00%

40,00%

30,00%

20,00%

10,00%

0,00% Prašice (P) Sol čany (S)

ve ľmi dobré dobré nedostato čné

Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

Pri hodnotení sme sa stretli aj so sprostredkovanými výsledkami tých, čo nemajú deti a hodnotili školu sprostredkovane na základe informácii bu ď od svojich dospelých detí, vnukov alebo prejavili svoj vlastný názor. Pod ľa vyššie uvedených údajov v tabu ľke a v zobrazenom grafe prevažuje pozitívne hodnotenie škôl respondentmi. S kvalitou školy je ve ľmi spokojných v Prašiciach 35,56 % respondentov, v Sol čanoch 37,50 % . Menej spokojných je v Prašiciach 48,89 %, v Sol čanoch 50,00 % respondentov. Odchýlky v hodnotení medzi obcami sú minimálne, pohybujú sa cca od 1 % do 3 %.

5.1.7 Hodenie oblasti bezpe čnosti obce

Tab. 27 Hodnotenie bezpe čnosti obce V oblasti bezpe čnosti hodnotíte obec ako Rozdiel

otázka/odpoveď Po čet respon.Prašice (P) a % Po čet respon. Sol čany (S) a % P - S ve ľmi dobré 31 33,33% 12 10,00% 23,33% dobré 54 58,89% 105 88,33% -29,44% nedostato čné 7 7,78% 2 1,67% 6,11% Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

61

Graf č. 10 Percentuálne porovnanie hodnotenia bezpe čnosti obcí

Hodnotenie bezpe čnosti obcí

100,00%

80,00%

60,00%

40,00%

20,00% 0,00% Prašice (P) Sol čany (S)

ve ľmi dobré dobré nedostato čné

Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

Úrove ň hodnotenia tohto ukazovate ľa patrí medzi pozitívne hodnotené. Vyjadruje úrove ň bezpe čnosti obyvate ľov obce v ktorej žijú. V celkovom priemernom hodnotení považuje za ve ľmi bezpe čné miesto pre svoj život 21,67 % obyvate ľov obcí, za dobré 73,61 % a 9,45 % respondentov nepovažuje svoju obec za bezpe čnú. V obci Prašice hodnotilo bezpe čnos ť ve ľmi dobre 33,33 % respondentov, v Sol čanoch menej o 23,33 %. Naopak v Sol čanoch pokladá bezpe čnos ť za dobrú 88,33 % respondentov čo je viac oproti Prašiciam o 29,44 %. V obci Prašice sa necíti bezpe čne 7,78 % respondentov, viac o 6,11 % ako v Sol čanoch.

5.1.8 Hodnotenie záujmu obce revitalizova ť stred obce

Z celkového priemerného hodnotenia obcí, obyvatelia Prašíc a Sol čian vyjadrili, že obce majú ve ľmi dobrú snahu revitalizova ť stred obce 32,08 %, že vynakladajú dobrú snahu 56,39 % , že sa obce nesnažia revitalizova ť stred obce vyjadrilo 23,06 % priemerného po čtu obyvate ľov obcí. Ve ľmi dobrú snahu obce Prašice hodnotili respondenti o 22,50 % lepšie ako Sol čany, naopak o 17,22 % obyvate ľov viac hodnotilo dobrú snahu obce Sol čany. Nezáujem obce o revitalizáciu obce vyjadrilo 5,28 % viac respondentov v Sol čanoch ako v Prašiciach. V porovnaní obcí sú lepšie hodnotené Prašice, kladný a neutrálny postoj k záujmu obce revitalizova ť stred obce vyjadrilo 91,11 % obyvate ľov čo je o 5,28 % viac ako v Sol čanoch.

62 Tab. 28 Hodnotenie záujmu obce o revitalizáciu Záujem obce revitalizova ť stred obce Rozdiel hodnotíte ako otázka/odpove ď Po čet respon. Prašice (P) a % Po čet respon. Sol čany (S) a % P - S ve ľmi dobré 40 43,33% 25 20,83% 22,50% dobré 44 47,78% 7 65,00% -17,22% nedostato čné 8 8,89% 17 14,17% -5,28% Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

Graf č. 11 Percentuálne porovnanie hodnotenia záujmu obce o revitalizáciu

Hodnotenie záujmu revitalizova ť stred obce

70,00% 60,00% 50,00% 40,00% 30,00% 20,00% 10,00% 0,00% Prašice (P) Sol čany (S)

ve ľmi dobré dobré nedostato čné

Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

5.1.9 Starostlivos ť obce o verejnú zele ň, kosenie, výsadbu a výrub

Tab. 29 Hodnotenie starostlivosti o verejnú zele ň Starostlivos ť obce o verejnú zele ň, Rozdiel kosenie a výrub stromov hodnotíte ako otázka/odpove ď Po čet respon. Prašice (P) a % Po čet respon. Sol čany (S) a % P - S ve ľmi dobré 3 3,33% 2 18,33% -15,00% dobré 40 43,33% 58 49,17% -5,84% nedostato čné 49 53,33% 39 32,50% 20,83% Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

Obyvatelia obidvoch obcí vyjadrili skôr nespokojnos ť v starostlivosti o verejnú zele ň. V priemere 10,83 % respondentov považuje starostlivos ť o verejnú zele ň za ve ľmi dobrú, 46,25 % za dobrú a 42,92 % za nedostato čnú. V Prašiciach iba 3,33 % respondentov je ve ľmi spokojných so starostlivos ťou o verejnú zele ň, 43,33 % považuje starostlivos ť za dobrú a 53,33 % za nedostato čnú. V Sol čanoch vyjadrilo kladný postoj v starostlivosti o verejnú zele ň 18,33 % respondentov, 49,17 % považuje starostlivos ť o verenú zele ň za dobrú a dobrú a 32,50 % za nedostato čnú.

63 Graf č. 12 Percentuálne porovnanie hodnotenia starostlivosti o verejnú zele ň

Hodnotenie starostlivosti o verejnú zele ň

60,00% 50,00% 40,00% 30,00% 20,00% 10,00% 0,00% Prašice (P) Sol čany (S)

ve ľmi dobré dobré nedostato čné

Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

5.1.10 Spokojnos ť so zriadením domova dôchodcov pre seniorov

Úrove ň hodnotenia tohto ukazovate ľa poukazuje na podporu obcí zriadiť zariadenia sociálnych služieb v obci. Ob čania si uvedomujú dôležitos ť tejto otázky ako aj dôstojnos ť prežitia staroby. Zárove ň sú časná platná legislatíva kladie samosprávam za povinnos ť zabezpe čiť starostlivos ť o seniorov a sociálne odkázaných ob čanov. V priemere obidvoch obcí 61,67 % respondentov považuje za ve ľmi dobré aby obec zriadila domov dôchodcov, 27,50 % túto povinnos ť považuje za dobrú a 10,83 % nepodporuje zriadenie domova dôchodcov.

Tab. 30 Hodnotenie záujmu o domov dôchodcov Zriadenie domova pre seniorov v obci Rozdiel hodnotíte ako otázka/odpove ď Po čet respon. Prašice (P) a % Po čet respon. Sol čany (S) a % P - S ve ľmi dobré 74 80,00% 52 43,33% 36,67% dobré 12 13,33% 49 41,67% -28,34% nedostato čné 6 6,67% 18 15,00% -8,33% Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

Graf č. 13 Percentuálne porovnanie hodnotenia možnosti zriadenia domova dôchodcov

Hodnotenie zriadenia domova pre seniórov v obci

80,00%

60,00%

40,00%

20,00%

0,00% Prašice (P) Sol čany (S)

ve ľmi dobré dobré nedostato čné

Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

64 V obci Prašice podporuje a považuje za ve ľmi dobré aby obec zriadila domov dôchodcov 80,00 % respondentov aj napriek tomu, že v obci je zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb s celoro čným pobytom zria ďovate ľskej pôsobnosti Nitrianskeho samosprávneho kraja. Toto zariadenie vzniklo v budove bývalej MŠ obce Prašice. Dá sa poveda ť, že NSK získal budovu bezplatne. Postupnou decentralizáciou okres - kraj - NSK, za symbolickú 1 Sk. V roku 2002 prešla delimitáciou do vlastníctva NSK. Ob čania k tejto skuto čnosti vyjadrovali negatívny postoj, pretože v sú časnosti je sociálna starostlivos ť v kompetencií obcí a vykonávajú túto činnos ť obce samé alebo sprostredkovane, pri čom za obyvate ľov musia uhrádzať ekonomicky oprávnené náklady. Ďalšia skuto čnos ť vedie obyvate ľov k tomuto postoju, a to zamestnanos ť, pracovná príležitos ť pri poskytovaní sociálnej starostlivosti.

V obci Sol čany podporuje obec v zriadení domova dôchodcov 85 % respondentov, z toho 43,33 % pokladá za ve ľmi dobré zriadi ť DD a 41,67 % za dobré. V obci Sol čany prebieha v sú časnosti rekonštrukcia MŠ v ktorej bude zriadený DD a dom opatrovate ľskej služby. Pritom obec vytvorí aj pracovné príležitosti v tejto oblasti.

5.1.11 Úrove ň kultúrnych, rekrea čných a oddychových služieb

Graf č. 14 Percentuálne porovnanie hodnotenia kultúrnych a rekrea čných služieb

Hodnotenie úrovne kultúrnych a rekrea čných služieb

100,00%

0,00% ; Prašice Sol čany ve ľmi dobré 11,11% 2,50% dobré 38,89% 15,00% nedostato čné 50,00% 82,50%

ve ľmi dobré dobré nedostato čné

Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

Pri hodnotení tohto indikátora respondenti vyjadrili nespokojnosť. V priemere obidvoch obcí je 6,81 % obyvate ľov je ve ľmi spokojných, 26,95 % pokladá za dobré a 66,24 % priemerného po čtu obyvate ľov je nespokojných s úrov ňou kultúrnych a rekrea čných služieb.

65 5.1.12 Spokojnos ť s výstavbou bytovky

Tab. 31 Hodnotenie výstavby bytovky Záujmu obce postavi ť bytovku hodnotíte ako: Rozdiel

otázka/odpove ď Po čet respon. Prašice (P) a % Po čet respon. Sol čany (S) a % P - S ve ľmi dobré 83 90,00% 35 29,17% 60,83% dobré 8 8,89% 49 41,67% -32,78% nedostato čné 1 1,11% 35 29,17% -28,06% Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

Graf č. 15 Percentuálne porovnanie hodnotenia obce postavi ť bytovku

Hodnotenie záujmu obce postavi ť bytovku

100,00%

80,00%

60,00%

40,00%

20,00% 0,00% Prašice (P) Sol čany (S)

ve ľmi dobré dobré nedostato čné

Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

Výsledky tohto ukazovate ľa sa v jednotlivých obciach podstatne odlišujú. Priemerne podporuje a hodnotí za ve ľmi dobré ak obec postaví bytovku 59,59 % respondentov, za dobré považuje 25,28 % a nepodporuje danú aktivitu 30,28 %. V obci Prašice by privítalo až 90 % respondentov čo je 60,83 % viac ako v Sol čanoch. V Sol čanoch považuje za dobré postavi ť bytovku 41,67 % a nepovažuje za potrebné až 29,17 % respondentov. Obyvatelia Sol čian viac inklinujú k bývaniu v rodinných domoch. Obyvatelia Prašíc vidia výhodu v tom, že zabránia odchodu mladých rodín z obce tým, že im zabezpe čia bývanie v obci.

66 5.2. Miestny príspevok ku globálnym klimatickým zmenám

Vlastné pozorovanie Kvalita ovzdušia v obci Prašice ako aj Sol čany je podmienená hlavne celkovým riešením dopravy, výrobnými prevádzkami a exhalátmi z vykurovania. Z h ľadiska výrobných prevádzok nie sú na území obcí také zariadenia (chemická výroba, ťažba, prašné prostredie) ktoré by výrazným spôsobom zne čis ťovali životné prostredie. V obidvoch obciach je vybudovaná sie ť plynových rozvodov, plynofikáciou obce v jej obytnom území sa zmenšuje množstvo tepelných spotrebi čov na pevné palivo a prispieva to ku kvalite ovzdušia. K zne čis ťovaniu ovzdušia neprispievajú len ve ľké výrobné prevádzky. Kvalita ovzdušia v obciach je podmienená hlavne celkovým riešením dopravy, výrobnými prevádzkami a exhalátmi z vykurovania. Emisie síry z dopravy vznikajú hlavne pri spa ľovaní nafty v nákladných vozidlách, traktoroch, a stavebných strojoch. Množstvo oxidu siri čitého emitovaného z výfukov motorových vozidiel je rôzne v závislosti na použitom palive. Síra sa dostáva do atmosféry a vedie k tvorbe kyslých daž ďov. Oxidy dusíka prispievajú k tvorbe skleníkových plynov. Až 50% oxidu dusi čitého pochádza z automobilovej dopravy, významným zdrojom je spa ľovanie zemného plynu. Rovnako v Sol čanoch ako v obci Prašice zne čis ťovanie závisí od frekvencie autodopravy, intenzity po ľnohospodárskych a lesných prác, spôsobu vykurovania, čo pôsobí a je ohrozené nielen životné prostredie ale aj zdravie ľudí.

Dotazníkový prieskum

5.2.1 Hodnotenie spôsobu vykurovania

Hlavným ukazovate ľom pri vyhodnotení výsledkov bol percentuálny podiel spotreby jednotlivých zdrojov tepla, priemerná ro čná spotreba jednotlivých zdrojov tepla v domácnosti pod ľa obcí. Z výsledkov bolo zistené, že obyvatelia obidvoch obcí využívajú alternatívne viac zdrojov tepla v kombinácii zemný plyn, drevo.

67 Graf č. 16 Percentuálne porovnanie hodnotenia spôsobu vykurovania domácnosti

Spôsob vykurovania domácnosti

100,00%

50,00%

0,00% Prašice Sol čany Zemný plyn 57,60% 62,18% Drevo 38,04% 26,05% Uhlie - hnedé 0,00% 0,00% Elektrická energia 4,36% 11,77%

Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

Tab. 32 Spotreba paliva domácnosti pod ľa druhu

Spôsob vykurovania, Ø domácnosti pod ľa druhu spotreby paliva, podiel sporeby pod ľa druhu paliva, Ø ro čná spotreba/domácnos ť pod ľa druhu paliva

Prašice bytový fond 644 bytov z toho Sol čany bytový fond 846 bytov z toho obývané domy 559 obývané domy 709 druh paliva Ø % Ø Ø Ø % Ø Ø pod ľa Ro čná spotreby domácno ro čná Ro čná spotreby domácnos ro čná spotreby spotreba na pod ľa sti pod ľa spotreb spotreba pod ľa ti pod ľa spotreba domácnos ť druhu druhu a pod ľa na druhu druhu pod ľa spotreby druhu domácnos ť spotreby druhu Zemný plyn vm3 2045 57,60% 371 758695 2570 62,18% 526 1351820 Drevo v m3 20 38,04% 245 4900 22 26,05% 220 4840 Uhlie - hnedé v m3 0 0,00% 0 0 0 0,00% 0 0 Elektric. energia v kWh

1150 4,36% 28 32200 1428 11,77% 100 142800 Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

V Obci Prašice využíva ako zdroj tepla 57,60 % domácnosti zemný plyn, s priemernou ro čnou spotrebou 2045 m 3 zemného plynu, 38,04 % domácnosti využíva ako zdroj tepla drevo s priemernou ro čnou spotrebou 20 m 3, a 4,36 % elektrickú energiu s priemernou ro čnou spotrebou 1150 kWh. Pri vyhodnocovaní výsledkov sme zistili, že 12 % domácnosti používa jeden zdroj tepla plyn a 34,43 % drevo. Ostatné domácnosti predstavujú 53,57 %, využívajú kombinovane zemný plyn a drevo alebo zemný plyn a elektrickú energiu. Žiaden respondent v obci Prašice neuviedol ako jediný zdroj tepla elektrickú energiu.

68 V obci Sol čany využíva ako zdroj tepla 62,18 % domácnosti zemný plyn, v priemere ro čne spotrebujú 2570 m 3 zemného plynu, 26,05 % domácnosti využíva ako zdroj tepla drevo s priemernou ro čnou spotrebou 22 m 3, a 11,77 % elektrickú energiu s priemernou ro čnou spotrebou 1428 kWh. Pri vyhodnocovaní výsledkov sme zistili, že 65,55 % domácnosti používa jeden zdroj tepla plyn, žiadny z respondentov neuviedol ako jediný zdroj tepla drevo ani elektrickú energiu, 10,08 % využíva kombinované vykurovanie zemný plyn s elektrickou energiou a 24,37 % respondentov využíva ako zdroj tepla drevo a elektrickú energiu.

Tab. 33 Emisie pod ľa spôsobu vykurovania domácnosti Emisie CO2 pod ľa spôsobu vykurovania a pod ľa druhu spotreby paliva

Prašice Sol čany druh paliva Ø Emisia Ø ro čná Ro čne Ø Emisia Ø Ro čne pod ľa Ro čná co2/MJ spotreba emisie Ro čná co2/MJ ro čná emisie spotreby spotreba na t pod ľa CO2 spotreba t spotreba CO2 domácnos ť druhu na pod ľa domácnos ť druhu Zemný plyn vm3 2045 0,89 758695 330,19t 2570 1,11 1351820 585,79t Drevo vm3 20 3,37 4900 825,65t 22 3,70 4840 815,09t Uhlie - hnedé v m3 0 0 0 0 0 0 0 Elektric. energia v kWh

1150 0,30 32200 8,40t 1428 0,37 142800 37t Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

Pod ľa prepo čtu priemernej ro čnej spotreby paliva pod ľa v tabu ľke obec Prašice by mala vyprodukova ť priemerne 1164,24 t CO2 a obec Sol čany 1437,88 t CO2.

5.3. Miestna mobilita a doprava cestujúcich

Vlastné pozorovanie

S mobilitou ľudí sa stretáva denne pri každodenných činnostiach a aktivitách. Stala sa nevyhnutnou pri dochádzke do práce, do školy ale aj iné športové, kultúrne spolo čenské aktivity. Vidiecke obyvate ľstvo je viac odkázané na inú dopravu ako pešiu pri dochádzke za prácou. Tí čo využívajú pracovné príležitosti v obci sa prepravujú bu ď peši, bicyklom alebo autom. Tí čo dochádzajú za prácou mimo obec využívajú

69 automobilovú alebo hromadnú dopravu. Pod ľa pozorovania skúmaných obcí Prašice a Sol čany je zásadný rozdiel v geografickej polohe obcí. Prašice ležia 15 km od okresného mesta Topo ľč any, Sol čany v bezprostrednej blízkosti mesta 4 km. Obidve obce sú typické, po ľnohospodársky zamerané. Vä čšina obyvate ľov dochádza za prácou do okolitých miest, mesto Topo ľč any využívajú aj na vä čšie nákupy. Pre obidve obce sú Topo ľč any administratívnym centrom. Pod ľa pozorovania obyvatelia Prašíc využívajú autodopravu v súvislosti s dochádzkou za prácou vä čšinou ak sa prepravuje viac členov domácnosti. Naopak obyvatelia Sol čian využívajú autodopravu často aj individuálne ako aj ú čelovo bežne denne pri dochádzke do práce, na nákupy do okresného mesta niekedy aj viac krát denne. Zvláš ť individuálnu skupinu tvorili respondenti, ktorí využívajú autodopravu pre výkon svojho povolanie. Táto skupina respondentov Sol čian bola v nepomere s respondentmi v Prašiciach čo ovplyv ňovalo výsledky. Tieto skupiny sme vylú čili pri vyhodnocovaní výsledkov a ponechali sme iba bežné cesty mimo pracovného výkonu.

Pre danú oblas ť vyhodnotenie indikátora berieme do úvahy ako hlavný ukazovate ľ podiel ciest s využívaním automobilovej dopravy, výsledky budeme vyhodnocova ť v oblasti:

- podiel jednotlivých druhov dopravy

- priemerná vzdialenos ť všetkých ciest za rok

- priemerný čas strávený na ceste.

Hodnotenie dotazníkového prieskumu

5.3.1 Podiel jednotlivých druhov dopravy

V obci Prašice priemere využíva na prepravu 34,45 % respondentov automobilovú dopravy, 12,22 % bicykel, 40,55 % sa prepravuje pešo a 12,78 % využíva hromadnú dopravu. V porovnaní s obcou Sol čany kde sa priemerne prepravuje autom 58,40 % obyvate ľov, v Sol čanoch využíva automobilovú dopravu o 23,95 % viac obyvate ľov. Prepravu bicyklom v Sol čanoch využíva o 6,28 % viac obyvate ľov, pešo sa prepravuje menej obyvate ľov Sol čian o 21,25 % a hromadnú dopravu v Sol čanoch využíva o 8,98 % menej obyvate ľov ako v Prašiciach.

70 Graf č. 17 Percentuálne porovnanie podielu pod ľa druhu dopravy

Podiel využívania dopravy

70,00% 60,00% 50,00% 40,00% 30,00% 20,00% 10,00% 0,00% Prašice Sol čany automobilová 34,45% 58,40% bicykel 12,22% 18,50% pešo 40,55% 19,30% hromadná doprava 12,78% 3,80% iná 0,00% 0,00%

Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

V obci Sol čany sa výrazne uprednost ňuje individuálna automobilová doprava.

5.3.2 Priemerná denná vzdialenos ť všetkých ciest na obyvate ľa za rok

Priemerná hodnota všetkých ciest za rok vyjadrená respondentmi Prašíc a Sol čian bola 4936 km/rok. V obci Prašice za rok priemerný respondent vykonal vzdialenos ť 3480 km, v obci Sol čany 6392 km za rok. Jeden obyvate ľ Prašíc, priemerne ro čne vykoná o 1456 km menej ako obyvate ľ Sol čian.

5.3.3 Priemerný čas strávený na ciest

V obci Prašice priemerne jeden respondent vykoná 3 cesty za týžde ň pritom strávi priemerne 0,45 hod hodiny cestovaním za týžde ň. V obci Sol čany priemerne jeden respondent vykoná 7 ciest za týžde ň, pritom strávi 1,30 hod. cestovaním za týžde ň. Graf č. 18 Percentuálne porovnanie hodnotenia dopravy

Doprava cestujúcich

100%

80%

60%

40%

20%

0% Ø po čet km za rok Ø ciest za týžde ň Ø hodín za týžde ň Sol čany 6392 7,00 1,30 Prašice 3480 3,00 0,45

Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

71 5.4. Dostupnos ť miestnej verejnej zelene a miestnych služieb

Indikátor hodnotí podiel obyvate ľov bývajúcich v dosahu 300 m od verejných priestranstiev a základných služieb.

5.4.1 Verejné priestranstvá - charakteristika

Verejné priestranstvá sú definované ako verejné parky (lesoparky), záhrady alebo verejné priestranstvá vyhradené chodcom a cyklistom, otvorené športové areály, verejne a bezplatne prístupné.

V katastri sídla Prašice preteká nieko ľko vodných tokov, z ktorých najvýznamnejšie sú toky Železnica, Chocina a potok Slivnica. Stredom obce preteká celým územím tok Železnica. Územie sídelného útvaru zahr ňuje plochy zelene aj mimo zastavaného územia, ktoré sú zaujímavé pre sídlo z h ľadiska jeho územných, ekologických, rekrea čných a estetických väzieb a záujmov. Patria sem líniová zele ň pozd ĺž komunikácii a vodných plôch, lú čne porasty, intenzívna zele ň po ľnohospodárskych plodín a rozptýlená zele ň rastúca v krajine. Porasty sú v druhoch s najvä čším zastúpením topo ľa, brezy a ovocných drevín zastúpených v rámci základnej zelene. Základná vybavenos ť plôch zelene, t. j. doplnenie plôch zelene plochami ihrísk, lavi čkami, oddychovými plochami je na nízkej úrovni. Líniová zele ň je v sú časnosti skôr okrasnej ako ú čelovej funkcie. • športové areály verejne prístupne s ve ľkos ťou nad 0,5 ha dostupné do 300 m

V centrálnej časti obce Prašice sa nachádzajú priestory pre športové vyžitie pri základnej škole, futbalové ihrisko, detské ihrisko, tenisový kurt.

Pre rekrea čné ú čely a oblas ť športových aktivít, ktoré sa neviažu na vybudovanú (resp. absentujúcu) športovú infraštruktúru, obec a jej okolie ponúka široké možnosti. V letných mesiacoch ide predovšetkým o horskú cykloturistiku, pešiu turistiku, po ľovníctvo a rybolov. Plochy ihrísk, športovísk a zariadení pre realizáciu telovýchovných aktivít sú v dostato čnom po čte aj v rekrea čnom území na Duchonke (kúpanie, športový rybolov, člnkovanie, loptové hry a pod.).

72 Približne 30 % obyvate ľov má priamy prístup k verejne dostupným plochám verejnej zelene vo vzdialenosti 300 m od svojho obydlia. V Obci Sol čany sa nachádza historický park s rozlohou 5,5 ha, verejná zele ň a úžitkové plochy záhrad rodinných domov. Západnou čas ťou územia preteká rieka Nitra so zna čnými brehovými porastmi. Severne od zastavaného územia obce preteká potok Drš ňa (Sol čiansky potok) s prítokmi, do ktorého sa vlievajú potoky – Liš ňa a Lázkový (s prítokmi), ktoré pretekajú aj zastavaným územím obce. Zastavaným územím preteká aj potok Háj (Tošánsky potok), ktorý sa vlieva do Lázkového potoka. Všetky tieto potoky sú dôležitými prvkami prepájajúcimi lesné pohoria Tribe č s riekou Nitra. Základnú plochu verejnej zelene dop ĺň a líniová zele ň pozd ĺž komunikácii a potokov • športové areály verejne prístupne s ve ľkos ťou nad 0,5 ha dostupné do 300 m V obci sú vytvorené podmienky pre šport. V obci existujú dve trávnaté plochy futbalové ihriská o rozlohe 0,6825 ha, ďalej nohejbalové, volejbalové a hádzanárske ihrisko. Približne 25 % obyvate ľov má priamy prístup k verejne dostupným plochám verejnej zelene vo vzdialenosti 300 m od svojho obydlia.

5.4.2 Základné služby

Základné služby sa definujú ako základné verejné zdravotnícke a sociálne služby, zastávky verejnej dopravy, verejné školy, potraviny, zariadenia na recykláciu tuhých odpadov resp. zberné miesta pre separovaný odpad.

Základné verejné zdravotnícke a sociálne služby V obci Prašice je zdravotné stredisko s ambulanciami detského lekára, praktického lekára, stomatológa, zubného laboranta. Okrem toho je v obci lekáre ň. Objekty sociálnych služieb predstavujú Domov pre seniorov s Domovom sociálnych služieb a Dom opatrovate ľskej služby. V obci Sol čany je zdravotné stredisko s ambulanciami detského lekára, praktického lekára, stomatológa. V obci je tiež lekáre ň. Sociálnu starostlivos ť obec zabezpe čuje formou opatrovateľskej služby. Obec v sú časnosti nemá objekty sociálnych služieb ale prebieha rekonštrukcia materskej školy, kde bude zriadený Dom sociálnych služieb.

73 Zastávky verejnej dopravy

V obci Prašice má najvä čší podiel na preprave cestujúcich do zamestnania, škôl a za nákupmi. Obec má vzh ľadom na svoju polohu k rekrea čným strediskám a okresnému mestu dobré zabezpe čenie prímestskou autobusovou dopravou. Na trasách štátnych ciest v obci je umiestnených 5 obojstranných autobusových zastávok.

Obcou Sol čany premávajú dve linky prímestskej dopravy SAD Topo ľč any – Nitra, Partizánske – Súlovce,. Pre SAD je zriadených 5 obojstranných autobusových zastávok. Pre dia ľkové linky je zriadená jedna autobusová zastávka.

Verejné školy V obci Prašice aj Sol čany je základná a materská škola. Okrem toho je v obci Prašice aj základná umelecká škola.

Potraviny s kompletným potravinárskym sortimentom V obci Prašice aj Sol čany sú lokalizované 4 predajne potravín. V obci Prašice je jedna pizzeria a v obci Sol čany a jedná cukráre ň.

Zariadenie pre recykláciu tuhého komunálneho odpadu Obec Prašice ako aj obec Sol čany majú zabezpe čený zber komunálneho odpadu oprávnenou organizáciou aj s jeho následným odvozom na regionálnu skládku odpadu. V katastrálnom území obcí nie sú vä čšie neregulované skládky odpadov.

5.5 Dobrovo ľné indikátory udržate ľného rozvoja

5.5.1 Kvalita miestneho ovzdušia

Tento indikátor sa sústre ďuje na hlavné zdroje zne čistenia v oblastiach, teda spa ľovanie fosílnych palív v doprave, pri výroba tepla a v priemysle.

Pre ur čenie kvality ovzdušia berieme do úvahy po čet dní s prekro čenou hodnotou limitu koncentrácie zne čis ťujúcich látok: oxid siri čitý (SO2), oxid dusi čitý (NO2) pevné častice (PM10), oxid uho ľnatý (CO), ozón (O3). Obce Prašice a Sol čany majú typický vidiecky charakter. Na území obcí Prašice a Sol čany nie sú z hľadiska výrobných prevádzok lokalizované také zariadenia / chemická

74 výroba, ťažba , prašné prostredie /, ktoré by výrazným spôsobom zne čis ťovali životné prostredie. Na území sa nenachádza meracia stanica, ktorá monitoruje emisné zne čistenia. Územie okresu Topo ľč any nepatrí medzi za ťažené územia v zmysle vyhlášky č. 112/93 Z.z. o vymedzení oblastí vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia a o prevádzke smogových a regula čných systémov. Preto sa v okrese Topo ľč any nezria ďuje smogový a regula čný systém. Pod ľa Slovenského hydrometeorologického ústavu neboli vy číslené výsledky za danú lokalitu ako aj celý Nitrianky kraj. Pod ľa uvedeného nebude možné objektívne posúdi ť tento indikátor. Preto nebude braný do úvahy.

5.5.2 Doprava detí do školy

Ukazovate ľ hodnotí spôsob dopravy detí do školy. Deti by sa mali vies ť k trvalej udržate ľnosti. Rodi čia musia vedie ť, kde sa ich deti môžu pohybova ť bezpe čne, mali by ich vies ť k tomu aby využívali verejné služby ako je hromadná doprava, alebo preferovali dochádzku pešo v rámci zdravého pohybu. V obci Prašice je najvyšší podiel detí cestujúcich do školy hromadnou dopravou čo predstavuje 43,87 %, pešo chodí do školy 30,19 % detí, automobilovou prepravou cestuje 20,14 % a bicyklom 5,80 % detí. V porovnaní s obcou Sol čany kde najvyšší podiel 52,14 % e automobilová preprava detí do školy, 33,57 % detí chodí do školy peši, 8,57 % bicyklom a 5,72 % hromadnou dopravou.

Graf č. 19 Percentuálne porovnanie vyhodnotenia spôsobu prepravy detí do školy

Spôsoby prepravy detí do školy

60,00%

40,00%

20,00%

0,00% Prašice Sol čany automobilová 20,14% 52,14% bicykel 5,80% 8,57% pešo 30,19% 33,57% hromadná doprava 43,87% 5,72% iná 0,00% 0,00%

Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

75 5.5.3 Zne čis ťovanie životného prostredia hlukom

Tab. 34 Hodnotenie zne čistenia obce hlukom Ako hodnotíte zne čistenie obce hlukom

otázka/odpove ď Po čet respon. Prašice a % Po čet respon. Sol čany a % ve ľmi dobré 15 16,67% 10 8,33% dobré 66 71,11% 67 56,67% nedostato čné 11 12,22% 42 35,00% Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

V obciach Prašice a Sol čany nie je lokalizovaná žiadna prevádzka, ktorá by ohrozovala obyvate ľov hlukom. Hlavným činite ľom hluku je cestná doprava. Z výsledkov hodnotenia obyvate ľmi je znázornené percentuálne vyjadrenie obyvate ľov zne čistenia obce hlukom.

V Prašiciach považuje situáciu ohrozenia za ve ľmi dobrú 16,67 % obyvate ľov je to o 8,34 % viac obyvate ľov ako v Sol čanoch. V Prašiciach situáciu ohrozenia hlukom považuje za dobrú 71,11 % o 14,44 % viac ako v Sol čanoch. Negatívne hodnotenie vyjadrilo v Prašiciach 12,22 % obyvate ľov, v Sol čanoch o 22,78 % viac. Jednozna čne za horšiu situáciu ohrozenia hlukom prezentujú odpovede obyvate ľov Sol čian čo znázor ňuje aj grafické hodnotenie.

Graf č. 20 Percentuálne porovnanie hodnotenia zne čistenia obce hlukom

Hodnotenie zne čistenia obce hlukom

80,00%

60,00%

40,00%

20,00%

0,00% Prašice Sol čany

ve ľmi dobré dobré nedostato čné

Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

76 5.5.4 Zne čis ťovanie životného prostredia odpadkami

Obce Prašice aj Sol čany majú zabezpe čený pravidelný zber komunálneho odpadu a pravidelne zabezpe čujú zber separovaného odpadu. Dva krát ro čne zabezpe čujú kontajnery na jarné a jesenné upratovanie obcí. Na vzh ľad sú obce čisté, zvláš ť pred vstupe do obce a krojoch obci nie je vidie ť divé skládky.

Dotazníkové hodnotenie

5.5.4.1 Spôsob separovania odpadov

Tab. 35 Hodnotenie separovaného zberu odpadu Ako hodnotíte separovaný zber odpadu v obci otázka/odpove ď Po čet respon. Prašice a % Po čet respon. Sol čany a % ve ľmi dobré 1 12,22% 32 27,13% dobré 65 70,00% 46 38,83% nedostato čné 16 17,78% 41 34,04% Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

Graf č. 21 Percentuálne porovnanie hodnotenia separovaného zberu odpadu

Hodnotenie separovaného zberu odpadu v obciach

80,00%

60,00% 70% 40,00% 39% 20,00% 27% 34% 12% 18% 0,00% Prašice Sol čany

ve ľmi dobré dobré nedostato čné

Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

Pod ľa dotazníkových výsledkov v obci Prašice vä čšina respondentov vyjadrila neutrálny postoj k danej téme. 12,22 % obyvate ľov Prašíc považuje separovaný zber za ve ľmi dobre organizovaný, v obci Sol čany 27,13 %. Rozdiel v hodnotení predstavuje 14,91 %. V obci Prašice hodnotí dobre daný indikátor 70 % obyvate ľov, v obci Sol čany 38,83 %, rozdiel v hodnotení tvorí 31,17 %. V obci Prašice nie je spokojných zo službami 17,78 % obyvate ľov, v Sol čanoch 34,04 %. Rozdiel v hodnotení predstavuje 16,26 %. V obidvoch obciach prevažuje nespokojnos ť so službami životného prostredia.

77 5.5.4.2 Spôsob spracovania odpadových vôd

Tab. 36 Spôsob spracovania odpadových vôd Spôsob spracovania odpadových vôd otázka/odpove ď Po čet respon. Prašice a % Po čet respon. Sol čany a %

čistiare ň odpadových vôd 19 21,11% 16 13,33% žumpa 73 78,89% 106 86,67% Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

Pozitívne pre obidve obce Prašice aj Sol čany je, že majú čiasto čne vybudovanú obecnú kanalizáciu a čistiare ň odpadových vôd. Negatívnu stránku reprezentuje ekonomická situácia obcí, ktorá im nedovo ľuje dostavania sie ťovej kanalizácie, čo sa odráža aj na výsledkoch obyvate ľov. V obci Prašice používa žumpu 78,89 % obyvate ľov, v Sol čanoch 86,67 %. V obci Prašice 21,11 %, v Sol čanoch 13,33 % domácnosti má bu ď vlastnú domovu ČOV alebo je napojená na obecnú kanalizáciu.

Graf č. 22 Percentuálne porovnanie spôsobu spracovania odpadových vôd

Spôsob spracovania odpadových vôd

100,00%

50,00%

0,00% Prašice Sol čany

čistiare ň odpadových 21,11% 13,33% vôd žumpa 78,89% 86,67%

čistiare ň odpadových vôd žumpa

Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

5.5.4.3 Množstvo komunálneho odpadu

Z výsledkov v tabu ľke môžeme konštatova ť, že množstvo produkcie komunálneho odpadu v obciach stúpalo až sa ustálilo. Tento efekt môže by ť následkom zlepšenia podmienok zberu a celkovej organizácie verejných služieb životného prostredia, súvisiacich s nakladaním s odpadmi. Ochota obyvate ľov, a zmysel pre poriadok v obci nazna čuje aj tabu ľka hodnotenia separovaného zberu odpadu ako aj vyjadrenie spokojnosti s čistotou obce a iné. Zvýšeným zberom miznú divé skládky na krajoch obcí čo tvorí pozitívny imidž obce.

78

Tab. 37 Porovnanie množstva komunálneho odpadu MNOŽSTVO KOMUNÁLNEHO ODPADU V OBCIACH v ( t ) obec/rok 2005 2006 2007 spolu Prašice 236,80 507,60 499,60 1244,00 Sol čany 482,00 634,30 566,80 1683,10 Ø / za 3 Priemer na obyvate ľa a rok Ø / rok Ø / rok Ø / rok roky Prašice 0,113 0,242 0,238 0,593 Sol čany 0,192 0,253 0,226 0,672 Zdroj: Koncepcia odpadového hospodárstva 2008. Vlastné spracovanie údajov

Z uvedeného vyplýva, že vytváraním podmienok samosprávou, zlepšenie služieb, vedie k udržate ľnosti životného prostredia.

Graf č. 23 Porovnanie obcí v množstve komunálneho odpadu

Množstvo komunálneho odpadu v obciach

1800,00 1600,00 1400,00 1200,00 1000,00 Prašice 800,00 Sol čany 600,00 400,00 200,00 0,00 2005 2006 2007 spolu

Zdroj: Koncepcia odpadového hospodárstva 2008. Vlastné spracovanie údajov.

5.5.4.4 Množstvo separovaného odpadu

Obyvatelia Prašíc za rok vyseparujú 18,22 t, obyvatelia Sol čian 14,96 t odpadu. Obec Sol čany patrí medzi najvä čšie obce v po čte nad 2500 obyvate ľov. Obyvatelia Sol čian vyseparovali o 17,89 % menej odpadu ako v Prašiciach v absolútnom vyjadrení 3,26 t.

Tab. 38 Separovaný zber pod ľa druhu Separovaný zber pod ľa druhu odpadu rok 2007 v (t) obec/druh papier el.zariad. kovy plasty sklo ORO pneumat. Prašice 8,3 0,95 1,49 0 7,36 0 0,12 Sol čany 0 0 0 5,06 0,5 9,4 0 Zdroj: Koncepcia riešenia OH. Vlastné spracovanie údajov.

79 Graf č. 24 Porovnanie obcí v množstva separovaného odpadu pod ľa druhu (vt)

Porovnanie obcí separovaný zber rok 2007

10 9 8 7 6 Prašice 5 Sol čany 4 3 2 1 0 papier el.zariad. kovy plasty sklo ORO pneumat.

Zdroj: Koncepcia riešenia OH. Vlastné spracovanie údajov.

80 5.6 Výsledky dotazníkového prieskumu obce Prašice a Sol čany

5.6.1 Vypracovanie územného plánu obce

Územný plán obce Prašice bol schválená obecným zastupite ľstvom v Prašiciach, 16.12.2008, uznesením č. 19/2008.

Územný plán obce Sol čany bol schválená obecným zastupite ľstvom v decembri 2008.

Obec Prašice ako aj Sol čany má územný plán spracovaný v zákonom stanovenej forme, norme a procesom.

Územný plán je vypracovaný v textovej a grafickej časti v 5 vyhotoveniach . Každé z vyhotovení má 4 samostatné textové časti formátu A4 : 1., Čas ť A, B, D - Smerná čas ť / D- tabu ľky / 2., Čas ť C - Záväzná čas ť 3., Čas ť E – Doklady 4., Čas ť F - Vyhodnotenie predpokladaného záberu PF . Územný plán je v súlade s hlavnými cie ľmi a požiadavkami vyjadrenými v zadaní. Zadanie bolo prerokované s dotknutými orgánmi štátnej správy, verejnos ťou, správcami technickej vybavenosti územia a schválené v Obecnom zastupite ľstve. Územný plán je v súlade so schváleným územným plánom VÚC Nitrianskeho kraja, a Koncepciou územného rozvoja Slovenska. Sú dodržané schválené požiadavky na formu, obsah a rozsah územnoplánovacej dokumentácie. Územný plán obce Prašice na rozdiel od Sol čian je zverejnený na internetovej stránke obce.

5.6.2 Úrove ň ciest v obci

Základným druhom dopravy v Prašiciach je cestná doprava. Širšie dopravné vz ťahy sú podmienené dopravnými väzbami na okolitú sídelnú štruktúru, najmä na okresné mesto Topo ľč any a rekrea čné oblasti Duchonka a Neme čky. Sie ť miestnych komunikácií v staršej zástavbe nie je vhodne usporiadaná a kategórie ciest vä čšinou nie sú vyhovujúce. Sú na nej smerové oblúky s malými polomermi. Komunikácie sú vybudované v nenormových kategóriách, v šírkach od 3,0m do 5,0m.

81 Dopravná premávka je na všetkých komunikáciách napriek nevhodným šírkovým usporiadaniam obojsmerná. Vä čšina komunikácií má poškodený kryt, alebo je bez spevneného krytu.

Základným druhom dopravy v Sol čanoch je cestná doprava a železni čná doprava z blízkych Topo ľč ian. Širšie dopravné vz ťahy sú podmienené dopravnými väzbami na okolitú sídelnú štruktúru, najmä na okresné mesto Topo ľč any, Nitra Partizánske. Všetky miestne komunikácie majú asfaltový povrch, povrchy komunikácií sú zni čené stavbou miestnej kanalizácie. Zna čná čas ť komunikácií má poškodený kryt, alebo je bez spevneného krytu. Cesty sú vybudované v šírke vozovky od 3,00 do 6,00 m. V obci prebieha rekonštrukcia ciest a revitalizácia obce. Za čiatkom februára bolo zrekonštruovaných 60 % ciest. Doprava je usporiadaná obojstranne.

Cyklistická doprava v obci Prašice ako aj Sol čany zaznamenáva relatívne významný rozvoj. V Sol čanoch vzh ľadom na rovinatý terén Sol čian a obmedzený po čet spojov hromadnej dopravy sú hlavné smery cyklistickej dopravy po ceste na úseku Nitrianska Streda – Sol čany – Bošany a Topo ľč any. V obci Prašice vzh ľadom na trasu vedúcu k rekrea čným oblastiam a prepojenie blízkych obci a obmedzenie hromadnej dopravy sú hlavné smery cyklistickej dopravy po ceste na úseku Prašice – Duchonka - Neme čky – Tvrdomestice- Jacovce. Vzh ľadom na to, že cesty sú cyklisticky frekventované nie sú pozd ĺž týchto ciest vybudované žiadne cyklistické trasy, cyklisti sú ohrozovaní autodopravou.

Dotazníkové hodnotenie ob čanov

5.6.2.1 Hodnotenie stavu miestnych komunikácií

Tab. 39 Hodnotenie stavu miestnej komunikácie Stav miestnej komunikácie hodnotíte, chodníkov hodnotíte ako otázka/odpove ď Po čet respon. Prašice a % Po čet respon. Sol čany a % ve ľmi dobré 1 1,11% 10 8,33% dobré 31 33,33% 50 42,50% nedostato čné 60 65,56% 59 49,17% Zdroj: vlastné spracovanie

82

Graf č. 25 Percentuálne porovnanie hodnotenia stavu miestnych komunikácií

Hodnotenie stavu miestnej komunikácie a chodníkov

70,00% 60,00% 50,00% 40,00% 30,00% 20,00% 10,00% 0,00% Prašice Sol čany

ve ľmi dobré dobré nedostato čné

Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

Obyvatelia obcí pokladajú stav miestnych komunikácii za kritický čo vyjadrili aj v dotazníkovom výskume. Ve ľmi dobre hodnotí v Prašiciach iba 1,11 %, v Sol čanoch 8,33 % obyvate ľov, cesty za dobre vyhovujúce, pokladá v Prašiciach 33,33 %, v Sol čanoch 42,50 %, za kritické až nedostato čné v Prašiciach 65,56 % v Sol čanoch 49,17 % obyvate ľov.

5.6.2.2 Hodnotenie úrovne verejnej dopravy

Tab. 40 Hodnotenie úrovne verejnej dopravy Úrove ň verejnej dopravy hodnotíte ako

otázka/odpove ď Po čet respon. Prašice a % Po čet respon. Sol čany a % ve ľmi dobré 3 3,33% 9 7,50% dobré 70 75,56% 71 60,00% nedostato čné 19 21,11% 39 32,50% Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

Graf č. 26 Percentuálne porovnanie hodnotenie úrovne verejnej dopravy

Hodnotenie úrovne verejnej dopravy

80,00% 70,00% 60,00% 50,00% 40,00% 30,00% 20,00% 10,00% 0,00% Prašice Sol čany

ve ľmi dobré dobré nedostato čné

Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

83

5.6.3 Uplat ňovanie zákonov týkajúcich sa životného prostredia s premietnutím do všeobecne záväzných nariadení

Všeobecné záväzné nariadenia (VZN) sú právne dokumenty, ktoré sú schva ľované a publikované v predpísanej forme. Pod ľa základného legislatívneho dokumentu ochrany prírody a krajiny Slovenskej republiky, je obec a každý subjekt povinný chráni ť prírodu a krajinu pred ohrozovaním, poškodzovaním a ni čením. Obce majú povinnos ť stara ť sa o jej zložky a prvky na ú čel ich zachovania a ochrany, zlepšovania stavu životného prostredia a vytvárania a udržiavania územného systému ekologickej stability čo má zakomponované aj v územnom pláne. Obce majú vo všeobecných záväzných nariadeniach aplikované právne normy v oblasti životného prostredia na vlastné podmienky, základom ktorých je zákon o životnom prostredí. Obec Prašice má spracovaný Program odpadového hospodárstva, VZN o evidencii a spoplat ňovaní malých zdrojov zne čis ťovania ovzdušia, VZN o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, na výrub stromov vydáva obec jednorazové povolenia pri dodržaní zákona č. 243/2003 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Obec Sol čany má spracovaný Program odpadového hospodárstva, VZN o evidencii a spoplat ňovaní malých zdrojov zne čis ťovania ovzdušia, Všeobecne záväzne nariadenie obce Sol čany o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

5.6.4 Spolupráca obce s priemyselnými podnikmi v oblasti zne čis ťovania životného prostredia

Podrobnosti o spolupráci a postupe uplat ňovania zákonov o zne čis ťovaní ovzdušia majú obce vymedzené vo VZN kde sú špecifikované povinnosti prevádzkovate ľov malých zdrojov zne čis ťovania na území obce. Upravuje práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane ovzdušia pred vnášaním zne čis ťujúcich látok ľudskou činnos ťou a spôsobom obmedzenia následkov zne čis ťovania. Z h ľadiska výrobných prevádzok nie sú na území obcí také zariadenia (chemická výroba, ťažba, prašné prostredie) ktoré by výrazne zne čis ťovali životné prostredie.

84 5.6.5 Kvalita vody v miestnych potokoch

Územie obce Prašice spadá do povodia toku Bebrava, ktorá te čie mimo katastra obce a je hlavným recipientom pre odvádzanie všetkých povrchových vôd. Uvedený tok má vybudované ochranné protipovod ňové hrádze dimenzované na území intravilánu na Q100. V katastri sídla Prašice preteká vodný tok Železnica, Slivnica a Chocina. Stredom obce preteká hlavný recipient celého územia, tok Železnica. Tento vyús ťuje do toku Chocina. Ochranné pásmo toku Železnica je 5,0 m od brehovej čiary. Čistota vody v toku v profile pod Prašicami je v BSK5 – 2,60 mgO2/l. Pod ľa vyjadrenia zástupcov obce ale aj SWOT analýzy v PHSR dochádza v obci k nedodržiavanie legislatívy v oblasti nakladania s odpadmi, k nadmernému zne čis ťovaniu obecného potoka. Na kvalitu životného prostredia vplývajú aj vodné nádrže, ktoré majú viacú čelové využitie. Okrem toho, že tvoria zdroje úžitkovej vody predovšetkým pre závlahy, plnia ochrannú protipovod ňovú funkciu, slúžia na chov rýb, na rekrea čné ú čely a tvoria významný krajinotvorný prvok. Medzi najvä čšie vodné nádrže okresu patrí nádrž Neme čky s plochou 19 ha s objemom 0,82 mil. m3 naakumulovanej vody. Najznámejšia je nádrž Duchonka, využívaná hlavne na rekreáciu má plochu 13,8 ha a objem zachytenej vody 0,55 mil. m 3. Obec Sol čany prislúcha z hidrologického h ľadiska do povodia toku Nitra ktorá te čia západnou čas ťou k.ú. obce. Severne od zastaveného územia preteká potok Dršina (Sol čiansky potok), do ktorého sa vlievajú potoky Liš ňa a Lázkový s prítokmi, ktoré pretekajú zastavaným územím obce. Zastavaným územím preteká aj potok Háj (Tošánsky potok), ktorý sa vlieva do Lázkového potoka. Všetky tieto potoky sú v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku OZ Pieš ťany. Ochranné pásmo všetkých týchto potokov je 5 m od brehovej čiary. V severnej časti k.ú. sa nachádza vodná nádrž Sol čany, ktorá je napájaná vývermi podzemnej vody a je využívaná na chov rýb, v sú časnosti je v prenájme. Ved ľa tejto vodnej nádrže sa budujú ešte dve menšie vodné nádrže, ktoré sa budú využíva ť taktiež na chov rýb. Kvalita podzemných vôd v blízkosti obce Sol čany sa sleduje vo vrtoch základnej siete SHMU Topo ľč any a Nitrianska Streda a vo využívanom prameni Topo ľč any Sádok. V porovnaní s limitnými hodnotami pre pitnú vodu boli prekro čené hodnoty NEL UV h(ukazovatele

Bb) a to vo všetkých troch sledovaných objektoch, vo vrte Nitrianska Streda aj v ukazovateli B d (Mn a Fe).

85 5.6.6 Množstvo zelene v obci

V severovýchodnej časti na okraji katastrálneho územia Prašíc sa nachádza Národná prírodná rezervácia Čepúšky, ktorá chráni prirodzené spolo čenstvo bezkolencového kyslého dubového lesa s brezou. Okrem nej sa tu nenachádzajú lokality pod územnou ochranou. Ochranné pásmo tejto rezervácie je 100 m v 3. stupni ochrany od jej vymedzenej hranice . Územie obce je pretvoreným prírodným prostredím, s nedostato čným zastúpením prírodných prvkov a zelene, čo potvrdzujú aj výsledky dotazníkov. Jej estetickú účinnos ť je potrebné zvýši ť predovšetkým zlepšením vzh ľadu ľudskou činnos ťou. Vegetácia v obci neplní len ekologickú funkciu, dôležité sú i jej doplnkové funkcie, predovšetkým estetická. V obci sa nachádzajú priestory pre športové vyžitie pri základnej škole, futbalové ihrisko, detské ihrisko, tenisový kurt. Pod ľa mapy obce zele ň tvorí približne 35 % obytného priestoru.

V území Sol čany je vysoké percento zastúpenia lesných plôch, ktoré tvoria 54,2 % z celkovej výmery k. ú.. Spolu s bohatou zele ňou historického parku a s brehovými porastmi potokov pretekajúcich obcou prispievajú k vysokej ekologickej stabilite riešeného územia. V urbanizovanom územie sa nachádza historický park, verejná zele ň a úžitkové plochy záhrad rodinných domov. V obci sa nachádzajú priestory pre športové vyžitie pri základnej škole, futbalové, nohejbalové, volejbalové a hádzanárske ihriská ako i detské ihrisko. Západným okrajom územia sa dotýka tok rieky Nitry s brehovými porastmi. Pod ľa mapy obce zele ň tvorí približne 25 % obytného priestoru.

5.6.7 Riešenie otázky odpadov a spracovanie odpadových vôd, či má obec vlastné prostriedky alebo využíva služby inej spolo čnosti

Obec vykonáva úlohy, ktoré jej vyplývajú z programu odpadového hospodárstva a všeobecne záväzných právnych predpisov prijatých a platných v Slovenskej republike. V oblasti odpadového hospodárstva ide najmä o zber a prepravu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov na ú čely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia, zabezpe čovanie zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu komunálneho odpadu, zabezpe čovanie priestoru, kde môžu obyvatelia obce

86 odovzdáva ť oddelené zložky komunálnych odpadov či zabezpe čovanie zberu a prepravy objemných odpadov.

Obec Prašice má schválený Program odpadového hospodárstva, na základe ktorého prebieha zber, odvoz a likvidácia komunálneho i nebezpe čného odpadu. Zavedený je separovaný zber odpadu základných zložiek odpadu. Zber a zhodnocovanie biologický rozložite ľných odpadov v sú časnosti nie je v obci zabezpe čený. Obec má zabezpe čený zber a odvoz komunálneho odpadu prostredníctvom dodávate ľskej firmy Borina Ekos. Plasty, autobatérie elektrotechnický šrot, opotrebované pneumatiky ako aj odpadové sklo sú odvážané a likvidované prostredníctvom firmy ENVI - GEOS Lužianky. Železný odpad zabezpe čuje obec svojpomocne. Drobný stavebný odpad odváža do firmy SCHWARZ – EKO Topo ľč any v spolupráci obyvate ľov s obcou. Papier je zbieraný prostredníctvom základnej školy, ob čanov. Obec zber papiera neorganizuje. V katastrálnom území obce nie sú žiadne vä čšie neregulované skládky odpadov.

Na odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd má obec z časti vybudovanú verejnú kanaliza čnú sie ť aj so zvyšujúcimi ČS, z ktorých splaškové vody sú postupne pre čerpávané cez výtla čné potrubie až do hlavnej stoky a cez ňu dopravované až do ČOV. Vybudovaná ČOV je situovaná cca 250 m južne od intravilán obce a to medzi tokom Železnica a areálom po ľnohospodárskeho družstva. Ďalej sú vybudované tri pre čerpávacie stanice a hlavné kanaliza čné vetvy. V zostávajúcej časti sídla sú odpadové vody od obyvate ľstva i vybavenosti zachytávané do žúmp. Obec zabezpe čuje odvoz a likvidáciu odpadových vôd zo žúmp fekálnym vozidlom, ktorým odpadové vody zváža do ČOV. Za areálom PD a areálom ČOV južným smerom plánuje obec vy členi ť plochu s ve ľkos ťou 1,5 ha pre Stredisko separovaného zberu odpadu a spracovania biologického odpadu – kompostáre ň. Obec Sol čany má schválený Program odpadového hospodárstva, na základe ktorého prebieha zber, odvoz a likvidácia komunálneho i nebezpe čného odpadu. Zavedený je separovaný zber odpadu základných zložiek odpadu. Zber a zhodnocovanie biologický rozložite ľných odpadov je v obci zabezpe čený do kontajnerov rozmiestnených v jednotlivých uliciach a odvážaný do areálu ČOV, kde je kompostovaný. Drobné stavebné odpady sú sústre ďované tiež v areáli ČOV. Obec má zabezpe čený zber a odvoz komunálneho a drobného stavebného odpadu externou firmou SCHWARZ – EKO Topo ľč any. Plasty, autobatérie elektrotechnický šrot, opotrebované pneumatiky sú

87 odvážané a likvidované prostredníctvom firmy ENZO – VERONIKA – VEST Dežerice. Odpadové sklo a železný odpad zabezpe čuje obec svojpomocne. Sklo odváža do firmy SCHWARZ – EKO Topo ľč any. Papier je zbieraný 2 x ro čne prostredníctvom základnej školy. Obec Sol čany má vo vä čšine ulíc vybudovanú obecnú gravito čno – tlakovú kanalizáciu napojenú na vlastnú ČOV. Zrealizované je približne 60% územia. V zostávajúcej časti sídla sú odpadové vody od obyvate ľstva i vybavenosti zachytávané do žúmp. Obec zabezpe čuje odvoz a likvidáciu odpadových vôd zo žúmp fekálnym vozidlom, ktorým odpadové vody zváža do ČOV.

5.6.8 Spôsob separácie odpadov a miesto kde sa separácie vykonáva

V obci Prašice je separovaný zber organizovaný pod ľa Plánu odpadového hospodárstva. Na separovaný zber plastov obec zabezpe čila obyvate ľom PVC vrecia v dostato čnom po čte na celý rok. Na zber skla sú po obci rozmiestnené ve ľkoobjemové kontajnery. Formou kontajnerov je zabezpe čený zber nebezpe čného odpadu, elektrospotrebi čov a drobných kovov, pneumatík. Obyvatelia sú informovaní prostredníctvom miestneho rozhlasu. Triedenie odpadu sa vykonáva na území obce.

V obci Prašice je zber TKO organizovaný dva krát za mesiac prostredníctvom oprávnenej spolo čnosti Borina eko, s.r.o. okres Partizánske. V krátkej budúcnosti, v máji tohto roku by mala by ť dobudovaná aj skládka TKO v Bojnej, okres Topo ľč any. V obci je zavedený separovaný zber odpadu. Obyvatelia separujú plasty do vriec PVC. Zber a odvoz plastov vykonáva Envi-geos na skládku Lužianky jeden krát mesa čne. Sklo sa separuje do kontajnerov, odvoz je zabezpe čený štyri krát ro čne spolo čnos ťou Envi-geos na skládku Lužiany. Štyri krát za rok sa robí zber elektrických zariadení, pneumatík, akumulátory, batérií, železa o čom sú obyvatelia informovaní obecným rozhlasom. Obec plánuje zabezpe čiť efektívnejšiu separáciu komunálneho odpadu, čo by pozitívne vplývalo znižovanie za ťaženosti obecného rozpo čtu, ako aj životné prostredie. Obec plánuje zriadi ť zberný dvor pre separovanie odpadu. V sú časnosti obec nerealizuje triedenie a zber biologického odpadu. Obec je v združení obcí pre separovaný zber a nakladanie s odpadmi a je zapojená do podaného projektu „Separovaný zber odpadov a zhodnocovanie biologických odpadov“.

88 V obci Sol čany sa separuje sklo, plasty, drobný kovový odpad. Zber a likvidáciu zabezpe čuje dodávate ľskou firmou. Obyvatelia sú informovaní o zbere odpadu na internetovej stránke obce a miestnym rozhlasom. Harmonogram zberu triedeného odpadu má obec rozpísaný na internetovej stránke na celý kalendárny rok v prípade potreby informuje ob čanov miestnym rozhlasom.

5.6.9 Ktoré skládky obec využíva a v akom sú stave

Obec Prašice v sú časnej dobe po odstávke z kapacitných dôvodov skládky Bojná využíva skládku BORINA ekos okr. Partizánke. Od mája t.r. bude opä ť daná do prevádzky skládka Bojná a obec Prašice bude znovu využíva ť túto skládku. Jej nová kapacita by mala vysta čiť aspo ň na osem rokov. Skládku odpadu v Bojnej, ktorá bola vlani po zaplnení uzatvorená, budú môc ť obce z Topo ľč ianskeho okresu znovu využíva ť. Pod ľa vyjadrenia starostu obce Bojná v sú časnosti na nej prebieha kolauda čné konanie. ,,Stavebné povolenie na rozšírenie skládky dostala obec na jese ň a prvá kazeta s objemom 45-tisíc metrov kubických je už dokon čená. V jarných mesiacoch sa po číta aj s dokon čením druhej kazety, ktorá by mala objem rozšíri na 120-tisíc kubíkov,". Kolauda čné konanie sa už za čalo a skládka by mala by ť sprevádzkovaná v priebehu dvoch mesiacov s najneskorším termínom 1. máj. Na triedený odpad pre druhotné spracovanie využíva obec skládku prostredníctvom firmy Envi-geos Nitra skládku v Lužiankach.

Obec Sol čany má zabezpe čený zber a odvoz komunálneho odpadu prostredníctvom dodávate ľskej firmy SCHWARZ–EKO Topo ľč any. Plasty, autobatérie elektrotechnický šrot, opotrebované pneumatiky sú odvážané a likvidované prostredníctvom firmy ENZO – VERONIKA – VEST Dežerice, od marca t.r. Envi-geos Nitra.

5.6.10 Výber poplatkov obce za odvoz odpadu

Obce Prašice a Sol čany na základe schváleného VZN vyberajú miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a poplatník platí za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktoré vznikajú na území obce. Poplatok platí poplatník, ktorým je: - fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, alebo prechodný pobyt, alebo ktorá je na

89 území obce oprávnená užíva ť alebo užíva byt, nebytový priestor, pozemnú stavbu, alebo jej čas ť, alebo objekt, ktorý nie je stavbou, alebo záhradu, vinicu, ovocný sad, trvalý trávny porast na iné ú čely ako na podnikanie, pozemok v zastavanom území obce okrem lesného pozemku a pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnute ľností ako vodná plocha. - právnická osoba, ktorá užíva nehnute ľnos ť na území obce na iný ú čel ako na podnikanie, - podnikate ľ, ktorý užíva nehnute ľnos ť na území obce na ú čel podnikania. Prašice - sadzba poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na rok 2010: o Fyzická osoba s trvalým, alebo prechodným pobytom v obci 10 € /osobu a rok. o Podnikatelia v obci Prašice 30 € za zamestnanca a rok. o Chaty ur čené na individuálnu rekreáciu 12 € na rok. o Podnikové chaty a prenajímatelia chát 0,10 € na deň a lôžko o Ubytovacie zariadenia v ATC Duchonka 0,10 € na de ň a lôžko o Stravovacie zariadenia a bufety v ATC Duchonka 42 € na zamestnanca

Sol čany-sadzba poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na rok 2010: o Fyzické osoby, ktoré majú v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt 0,0364 EUR za osobu a kalendárny de ň. o pre bufety, stravovacie zariadenia, reštaurácie, pohostinstvá, potravinové obchody, pekárne, mäsiarstva – 0,0929 EUR na zamestnanca a de ň o obchody – domáce potreby, kancelárske potreby, novinové stánky, služby ako kaderníctvo a pod.– 0,0465 EUR na jedného zamestnanca a kalendárny de ň, o právnická osoba s výrobnou činnos ťou i obchodnou činnos ťou - 0,1089 EUR na jedného zamestnanca a kalendárny de ň, o súkromné zdravotnícke zariadenia a lekárne – 0,0730 EUR na jedného zamestnanca a kalendárny de ň, o fyzické osoby podnikatelia s výrobnou činnos ťou i obchodnou činnos ťou - 0,0929 EUR na jedného zamestnanca a kalendárny de ň, o Právnická osoba, ktorá je oprávnená užíva ť alebo užíva nehnute ľnos ť nachádzajúcu sa na území obce na iný ú čel ako na podnikanie 0,0166 EUR na jedného zamestnanca a kalendárny de ň.

90 5.6.11 Spracovávanie biologických odpadov

V obci Prašice v sú časnosti nie je zavedený program separovania biologický rozložite ľného odpadu. Obec je členom Ponitrianskeho združenia obcí pre separovaný zber. Zámerom združenia je vytvori ť regionálny integrovaný systém pre separáciu, zvoz a spracovanie bioodpadov vrátane zariadenia na spracovanie bioodpadov pre územie za členené do Ponitrianskeho združenia obcí pre separovaný zber. Celkový zámer vznikol s dôrazom na životné prostredie. Projekt rieši ako jeden z prvých komplexné nakladanie a spracovanie bioodpadov vo vzájomnej prepojenosti a bude ma ť významný prínos pre mestá a obce v danom regióne. Umiestnenie navrhovanej činnosti: Kraj: Nitriansky Okres: Nitra Obec: Čab. K danému projektu je spracovaná metodika stanovenia potrebného po čtu zberových vozidiel na zvoz bioodpadu vo vidieckej zástavbe bola vypracovaná pre integrovaný systém nakladania s KO v Ponitrianskom združení 65 obcí, čo predstavuje cca 26000 domácností. Toto združenie plánuje výstavbu spolo čnej kompostárne, ktorá bude slúži ť na zhodnotenie biologicky rozložite ľných KO zo všetkých členských obcí (obrázok). Predpokladá sa, že lokálny systém separovaného zberu bioodpadu bude zabezpe čený rozmiestnením 140 l plastových bionádob do každej domácnosti a interval ich vyprázd ňovania bude 14 dní.

V obci Sol čany je zber a zhodnocovanie biologický rozložite ľných odpadov zabezpe čený do kontajnerov rozmiestnených v jednotlivých uliciach a odvážaný do areálu ČOV, kde je kompostovaný.

5.6.12 Nakladanie so stavebnou su ťou a spôsob odvozu

V obci Prašice ide o spoluprácu obce, ob čana a oprávnenej organizácie s nakladaním so stavebným a iným komunálnym odpadom. Obec na požiadanie ob čana zabezpe čí kontajner od oprávnenej organizácie, ktorá kontajner dovezie a následne zabezpe čí likvidáciu odpadu. V obci Sol čany drobné stavebné odpady sú sústre ďované v areáli ČOV. Obec má zabezpe čený zber a odvoz komunálneho odpadu prostredníctvom dodávate ľskej firmy SCHWARZ – EKO Topo ľč any.

91 5.6.13 Ekonomická bilancia problematiky odpadov ako aj životného prostredia celkovo

Tab. 41 Príjmy za komunálne odpady Rozpo čet príjmov za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v € Sol čany Prašice Príjmy pod ľa rokov 2010 2011 2010 2011 Za smetné nádoby 1400 1456 0 20 Poplatky za služby uloženia TKO 26 7 00 27768 21580 30560 Druhotné suroviny ( sklo. Fe.) 430 447 0 0 Spolu 28530 29671 21580 30580 Zdroj: vlastné spracovanie

Tab. 42 Výdavky na odpadové hospodárstvo Rozpo čet výdavkov nakladanie s odpadmi a odpadovými vodami v € Sol čany Prašice Výdavky pod ľa rokov 2010 2011 2010 2011 Nakladanie s odpadom 45700 47564 40220 45940 Nakladanie s odpadovými vodami 26930 28007 29720 24750 Verejná zele ň 200 208 6940 3900 Spolu 72830 75779 76880 74590 Zdroj: vlastné spracovanie

Tab. 43 Množstvo komunálneho odpadu MNOŽSTVO KOMUNÁLNEHO ODPADU V OBCIACH v (t)

obec/rok 2005 2006 2007 spolu Prašice 236,8 507,6 499,6, 2105 Sol čany 482 634,3 566,8 2501

Zdroj: vlastné spracovanie dotazníkov

Obec Prašice mala v roku 2010 rozpo čet bežných výdavkov v čiastke 906520,00 EÚR, bežných príjmov 992870,00 EÚR. V položke celkových výdavkov a príjmy sú zahrnuté aj položky z preneseného výkonu štátnej správy, školstvo, stavebný úrad, matriku, ďalej sú tam zahrnuté aj položky z dotácie štátu na rôzne aktivity ako aktívna politika trhu práce a pod.. Odpadové hospodárstvo je špecifická oblas ť, ktorej riešenie vyžaduje vysoké finan čné nároky. Bilancia bežného rozpo čtu ukazuje, že rozpo čet príjmov prevyšuje výdavky. V roku 2010 na výdavky životného prostredia, zele ň, odpadové hospodárstvo obec použila 76880 € čo predstavuje 8,48 % celkových bežných výdavkov. V rámci ekonomickej bilancie najvyššiu čiastku výdavkov predstavuje školstvo, školská jedále ň,

92 správa majetku, budov, verejná správa. Piatu najvyššiu položku bežných výdavkov tvorí nakladanie s odpadmi a odpadovými vodami. Príjmy v roku 2010 za komunálne odpady a drobné stavebné odpady predstavujú čiastku 21580,00 € čo tvorí 2,17 z celkových príjmov. Rozdiel získaných príjmov a vynaložených výdavkov na položke nakladanie s odpadmi je -55300,00 €. Výdavky na nakladanie s odpadmi prevyšujú príjmy o 55300,00 €. Obec Sol čany mala rozpo čet bežných výdavkov v roku 2010 v čiastke 847291 EÚR a bežných príjmov 946268,00 EÚR. Podobne ako v obci Prašice v celkových príjmoch a výdavkoch je zahrnutý transfer a výdavky na prenesený výkon štátnej správy. V roku 2010 na výdavky životného prostredia, zelene, odpadového hospodárstva obec použila 72830 € čo predstavuje 8,60 % celkových bežných výdavkov. V tom istom roku príjmy za komunálne odpady a drobné stavebné odpady predstavujú čiastku 28530,00 € čo tvorí 3,02 % z celkových príjmov. Rozdiel získaných príjmov a vynaložených výdavkov na nakladanie s odpadmi je -44300,00 €. Výdavky na nakladanie s odpadmi prevyšujú príjmy o 44300,00 €.

5.6.14 Zásobovanie vodou

Obec Prašice je zapojená do sústavy skupinového vodovodu Topo ľč any pre zásobovanie pitnou vodou s vodojemom pre vlastnú obec v rekrea čnej časti Duchonka. V sú časnom období má obec Prašice a jej čas ť Okšov mlyn vybudovanú verejnú obecnú vodovodnú sie ť, prostredníctvom, ktorej je obec zásobovaná kvalitnou pitnou vodou. Vodovodná sie ť je v správe ZVS a.s. - OZ Topo ľč any. Pre zásobovanie vodou v širšom okolí územia je dialkovod PnSV, ktorého trasa vedie pod obcou Malé Bedzany. Z uvedeného vodovodu cez odbo čku o DN 300 mm je vybudované prívodné potrubie do vodného areálu Ve ľké Bedzany a to do zemného vodojemu o objeme 50m3, z ktorého je voda čerpaná a výtla čným potrubím dopravovaná do VDJ Duchonka o objeme 1x 650 m3, z ktorého je gravita čne zásobovaná jednak obec Prašice ako aj rekrea čná oblas ť Duchonka. Celkovo tento vodovod zásobuje cca 2100 obyvate ľov v obci a cca 10 000 rekreantov v rekrea čnej oblasti Duchonka. Vodovodná sie ť je v prevádzke už dlhšiu dobu, po technickej stránke nie je úplne vyhovujúcom stave. Celková jej d ĺžka predstavuje 24,8 km a po čet evidovaných prípojok je 896 ks. Po čet

93 pripojených obyvate ľov na vodovodnú sie ť predstavuje 2089, čo je z celkového po čtu 98%. V obci sa nachádzajú lokálne aj iné malé vodné zdroje, ktoré sa len v obmedzenej miere podie ľajú na zásobovaní pitnou vodou. Stav v zásobovaní obce vodou sa javí ako vyhovujúci jednak z h ľadiska hygienického a tiež z h ľadiska zvyšovania životnej úrovne. Problematické je len zásobovanie rekrea čnej oblasti Duchonka v letných mesiacoch.

Obec Sol čany je napojená na Topo ľč iansky skupinový vodovod. Zásobovanie pitnou vodou je riešené z Krušovského vodojemu 2 x 4000 m 3 do vodojemu Sol čany 2 x 100 m 3 potrubím PVC DN 160 mm. Vodný zdroj Farské záhrady situovaný priamo v obci sa na zásobovanie obyvateľstva nevyužíva, pretože voda z neho je hygienicky závadná. Vodojem s kótou dna 220,7 m n.m. a kótou max. hladiny 224,0 m n.m je situovaný východne od obce na kopci Hôrka. Obec je zásobovaná z vodojemu liatinovým potrubím DN 150 mm a 100 mm, a PVC potrubím DN 110 mm. Stav v zásobovaní obce vodou sa javí ako vyhovujúci jednak z hľadiska hygienického ako aj zvyšovania životnej úrovne.

94 6. ZÁVER

Diplomová práca vo svojich predchádzajúcich kapitolách vyhodnocuje výsledky obcí Prašice a Sol čany v Topo ľč ianskom regióne v ukazovate ľoch UR pod ľa metodiky ECI“. Výsledkom tejto práce je komplexná environmentálna charakteristika obcí, zhodnotenie a porovnanie výsledkov jednotlivých indikátorov ECI medzi obcami. Vzh ľadom na to, že ešte neboli spracované charakteristiky podobných obcí, nie je možné výsledky porovna ť s inými obcami, s podobným po čtom obyvate ľov, s podobnými charakteristikami ako sú obec Sol čany a Prašice. Na Slovensku bol doteraz vypracovaný iba pilotný projekt do ktorého boli zapojené okresné mestá. Životné podmienky obyvate ľov miest a obcí sú podstatne odlišné, preto je ve ľmi potrebné aby sa rovnakou metodikou postupovalo aj v iných obciach regiónu Topo ľč any ale aj na celom Slovensku. Týmto dosiahneme ucelený obraz celej populácie obcí na Slovensku, zistíme spôsob environmentálneho zmýš ľania obyvate ľstva a stavu životného prostredia v daných obciach. To nám umožní porovna ť a vyhodnoti ť jednotlivé regióny, čím získame dostatok informácii pre vypracovanie jednotnej metodiky UR, aplikovate ľnej individuálne pod ľa potreby v každej obci, okrese alebo kraji.

Zhodnotenie výsledkov obce Prašice a Sol čany môžeme rozdeli ť pod ľa jednotlivých skúmaných indikátorov. Spokojnos ť s miestnou komunitou môžeme charakterizova ť z rôznych h ľadísk. Za čneme hodnotením bývania, ktoré vä čšina obyvate ľov obcí považuje za ve ľmi dobré a dobré, v Sol čanoch o 13 % viac obyvate ľov ako v Prašiciach považuje svoje bývanie za ve ľmi dobré. Dostupnos ť a cenu bytov, vä čšina obyvate ľov obcí považuje za dobrú, pri čom v obci Sol čany rovnaký po čet obyvate ľov považuje dostupnos ť a cenu bytov za ve ľmi dobrú a nedostato čnú. S množstvom zelene sú viac spokojní obyvatelia Sol čian. Stav čistoty obce považuje prevažná vä čšina obyvate ľov obidvoch obcí za dobrú a nedostato čnú, pri čom v Sol čanoch je o 11 % viac obyvate ľov nespokojných s čistotou obce ako v Prašiciach. Úrove ň stavu sociálnych a zdravotníckych služieb vä čšina obyvate ľov obidvoch obcí hodnotí neutrálne, dobré a v Sol čanoch 23 % obyvate ľov vyjadruje negatívny postoj, o 12 % viac ako v Prašiciach. Pri hodnotení prevádzky základnej školy prevláda pozitívne hodnotenie ob čanov obidvoch obcí. Menej sú už spokojní obyvatelia Prašíc aj Sol čian s bezpe čnos ťou obce. Čo sa týka daných charakteristík, môžeme konštatova ť, že s vyjadreniami hodnotenia

95 bývania, množstva zelene a úrovne základných škôl ako aj s bezpe čnos ťou obcí musíme s ob čanmi súhlasi ť, no rozchádzame sa s hodnotením stavu čistoty obcí, úrovne sociálnych a zdravotníckych služieb a dostupnosti bytov v obci Sol čany. Pri viacerých návštevách obcí sme nespozorovali v obciach neporiadok, či odpadky na verejných priestranstvách. Môžeme konštatova ť, že obyvatelia vnímajú neestetický vzh ľad obce ako neporiadok a spájajú to so stavom čistoty obce. Obidve obce poskytujú opatrovate ľskú službu, v Prašiciach je zriadený domov dôchodcov, v Sol čanoch bude domov dôchodcov v krátkej budúcnosti zriadený v budove materskej školy, v obidvoch obciach je ambulancia praktického lekára, detská ambulancia, stomatologická ambulancia, lekáre ň. Obidve obce sú spádovými obcami pre okolité obce v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Obec Sol čany je prímestská obec. Sociálne služby pre dlhodobo chorých a služby s celoro čným pobytom sú poskytované zariadeniami sociálnych služieb v Topo ľč anoch. Obec Sol čany ako je už spomenuté je prímestská obec, v poslednom období je bada ť migra čný trend z okolitých obcí a mesta Topo ľč ian. Pod ľa informácie starostu a pod ľa zisteného dopytu a ponuky je v obci nedostatok pozemkov na výstavbu rodinných domov, ako aj obecných bytov. V pokra čovaní zis ťovania spokojnosti s miestnou komunitou sme skúmali ďalšie indikátory. Záujem obce revitalizova ť stred obce, vä čšina obyvate ľov Prašíc hodnotila kladne, v Sol čanoch vä čšina obyvate ľov vyjadrila neutrálny postoj. Starostlivos ť o verejnú zele ň, kosenie, výsadbu a výrub hodnotili obyvatelia obidvoch obcí negatívne, v Prašiciach je o 20,83 % viac obyvate ľov nespokojných ako v Sol čanoch. Zriadenie domova dôchodcov hodnotili obyvatelia Prašíc ve ľmi dobré, obyvatelia Sol čian približne s rovnakým po čtom ve ľmi dobré a dobré. Spokojnos ť s výstavbou bytovky obyvatelia Prašíc jednozna čne vyjadrili pozitívny postoj 90 %, obyvatelia Sol čian vyjadrili neutrálny postoj a nespokojnos ť s výstavbou bytovky. V pokra čovaní charakteristík môžeme konštatova ť, že súhlasíme s názorom ob čanov Prašíc ale rozchádzame sa s názorom obyvate ľov Sol čian čo sa týka revitalizácie stredu obce, ktorý si vyžaduje hlavne ich podporu k realizácii, ktorá vedie k estetizácii a k zatraktívneniu obce, čo sa týka spokojnosti s výstavbou bytovky tiež nesúhlasíme s názorom ob čanov obce Sol čany, pretože mladé rodiny v obci Sol čany ako aj obyvatelia Topo ľč ian a okolitých obcí prejavujú ve ľký záujem o bývanie v spolo čných bytových domoch v obci Sol čany a obec robí preto všetko aby im vyhovela.

96 U ob čanov sme hodnotili aj miestny príspevok ku globálnym klimatickým zmenám, kde sme sa zamerali hlavne na spôsob vykurovania v obytných priestoroch, kde bolo zistené, že 57,6 % domácnosti Prašíc a 62,18 % domácnosti Sol čian využíva na vykurovanie zemný plyn. Okrem toho 38,04 % domácnosti Prašíc a 26,05 % domácnosti Sol čian využíva drevo. Nad 50 % domácnosti obidvoch obcí využíva ako hlavný zdroj tepla plyn čo z poh ľadu dopadu na životné prostredie hodnotíme pozitívne.

Miestna mobilita a doprava cestujúcich a detí do školy nám priniesla ve ľmi pozitívne výsledky hlavne v obci Prašice, kde podiel automobilovej dopravy nepresahuje 50 % využívanej dopravy, ob čania v priemere za rok najazdia 3480 km a doprava detí do školy je uskuto čnená 30,19 % pešo a 43,87 % hromadnou dopravou.

V obci Sol čany sú výsledky menej priaznivé v porovnaní s Prašicami. Podiel automobilovej dopravy presahuje 50 % hranicu o 8,4 %, ob čania v priemere za rok najazdia 6392 km, a doprava detí do školy bola uskuto čnená 52,14 % autom, 33,57 % pešo. Odpady a zne čistenie životného prostredia hlukom aj na priek neutrálnemu a skôr negatívnemu hodnoteniu obyvate ľov Sol čian môžeme zhodnoti ť pozitívne. V obci Prašice ako aj Sol čany sa zabezpe čujú pravidelný zber komunálneho odpadu. Zne čis ťovanie životného prostredia odpadkami patrí medzi najvä čšie problémy ľudstva. Množstvo komunálneho odpadu vyprodukovaného obcou Prašice predstavuje 499,6 t ro čne, v priemere na jedného obyvate ľa 0,238 t, obec Sol čany vyprodukuje 566,8 t ro čne, v priemere na jedného obyvate ľa 0,226 t komunálneho odpadu. Okrem komunálneho odpadu sa v obidvoch obciach vykonáva separovaný zber, ktorým sa ro čne vyseparuje v Prašiciach 18,88 t a v Sol čanoch 14,96 t odpadu. Pri spôsobe spracovania odpadových vôd je pozitívne pre obidve obce to, že majú vybudovanú čistiare ň odpadových vôd a obecnú kanalizáciu.

Negatívu stránku reprezentuje ekonomická situácia obcí, ktorá im nedovo ľuje dostavanie sie ťovej kanalizácie, čo sa odráža aj na výsledkoch obyvate ľov.

V dotazníkovom prieskume obyvatelia hodnotili aj stav miestnych komunikácií a verejnú dopravu. Vä čšina obyvate ľov Prašíc ako aj Sol čian prejavila nespokojnos ť s miestnymi komunikáciami ako aj verejnou dopravou. Z uvedenou charakteristikou a z výsledkov dotazníkového skúmania musíme súhlasi ť s názorom ob čanov.

97 Uskuto čnený výskum nám poukázal na množstvo kladných, ale aj záporných charakteristík obcí.

Za kladné môžeme považova ť v obciach Prašice a Sol čany predovšetkým:

- Bývanie v zdravom, čistom prostredí,

- Základné zdravotné služby, poskytovanie opatrovate ľskej služby,

- Vybudovanie čistiarne odpadových vôd a čiasto čne splaškovú kanalizáciu,

- Dobre vybudovaná maloobchodná sie ť, reštaura čné zariadenie

Za záporné môžeme považova ť:

- Málo pracovných príležitostí v oboch obciach,

- Zlý stav komunikácii,

- Nedostato čná starostlivos ť o verejnú zele ň, výsadbu,

- V Sol čanoch nedostatok bytov,

- Nedostavaný domov dôchodcov v Sol čanoch,

- Zne čis ťovanie obecného potoka Železnice v obci Prašice

Zo zistených výsledkov môžeme konštatova ť, že život v obciach je spätý so starostlivos ťou o životné prostredie, že obidve obce sa snažia vytvára ť podmienky pre život mladých rodín v obci, snažia sa udržiava ť atraktívnos ť obcí. Ob čania sa denne stretávajú s problémami, ktoré znepríjem ňujú ich pokojné nažívanie v obci. Je to hlavne riešenie dopravných problémov, nevyhovujúci stav miestnych komunikácií, stav a množstvo miestnej zelene, neestetický vzh ľad oboch obcí a v obci Prašice zne čis ťovanie miestneho potoka Železnice.

Prieskum stavu obcí možno považova ť hlavne za príležitos ť zlepšenia stavu obcí. Je to hlavne úloha predstavite ľov obcí, využívanie dostupných finan čných zdrojov, šírenie environmentálneho myslenia, ktoré by sa mali uberať smerom k podpore udržate ľného rozvoja pod ľa zistených výsledkov.

Za najvä čšie kladné zistenia tejto diplomovej práce považujeme prejav záujmu ob čanov o danú problematiku, ochotu ob čanov spolupracova ť na zlepšení stavu životného prostredia ako aj stretnutia so starostami obcí v Prašiciach s Mgr. Art. Ľubomírom Pavlovi čom, po vo ľbách v r. 2010 s pani Erikou Nemešovou, v obci

98 Sol čany s pánom Ing. Jurajom Sobo ňom, ktorí nás ochotne podporili v predloženom projekte a poskytli potrebné informácie.

Tak ako v prírode neustále prebiehajú opakujúce sa životné cykly, tak aj aplikáciou problematiky TUR by sme sa mohli zaobera ť celý náš život a aj tak by to nesta čilo. Ke ďže každej ľudskej činnosti, každej riešenej problematike je potrebné stanovi ť ur čité hranice, tak aj našu diplomovú prácu sme sa rozhodli ukon čiť v danom rozsahu ako je predkladaná.

99 7. NÁVRH NA VYUŽITIE VÝSLEDKOV A ODPORÚ ČANIA

Projekt podobný vypracovanej Diplomovej práci hodnotenia indikátorov udržate ľného rozvoja modelových topo ľč ianskych obciach by mohol by ť impulzom na za čiatok širšieho procesu v rámci topo ľč ianskych obcí. Formou fungovania siete udržate ľných obcí Topo ľč ianskeho regiónu, ktorá by združovala obce hlásiace sa k princípom udržate ľného rozvoja. Jednou z aktivít by mal by ť aj proces hodnotenia pomocou indikátorov.

Výsledky tohto hodnotenia indikátorov v modelových obciach, ako aj hodnotenie indikátorov ECI by sa mali sta ť základom pre ďalšie pokra čovanie hodnotenia indikátorov udržate ľného rozvoja obcí. Samotné obce, ktoré sa takto venujú analýze stavu obcí, ktoré získavajú poznatky a impulzy od ob čanov, ktoré si stanovujú ciele a zapracovávajú výsledky do svojej strategickej dokumentácie, by mali ma ť zna čnú výhodu pri spracovávaní projektových návrhov s cie ľom získa ť finan čné prostriedky na realizáciu projektov. Školy by mali sústredi ť svoju pozornos ť environmentálnej výchovy žiakov, formova ť a rozvíja ť ekologické a environmentálne vedomie a formova ť také osobnostné kvality žiakov, ktoré ich pripravia na aktívnu ochranu a tvorbu životného prostredia. Hodnotenie miest pomocou indikátorov bez konkrétnych cie ľov len hodnotí sú časný stav a opakované hodnotenia poukazujú na trend vývoja - avšak len stanovenie cie ľov poskytuje správne usmernenie pre stratégie miestnych samospráv a umož ňuje monitorovanie a porovnanie situácie s pevne stanovenými hodnotami jednotlivých ukazovate ľov.

100 8. POUŽITÁ LITERATÚRA

BÁREJOVÁ, A., KAUFMAN, P., Faktory ovplyv ňujúce ve ľkos ť vozového parku pre potreby zavedenia lokálneho systému zberu bioodpadu vo vidieckej zástavbe. SPU v Nitre, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva, Katedra krajinného plánovania a pozemkových úprav. ODPADOVÉ FÓRUM 2010. [online] 2010. [cit. 2011 - 01 - 03]. Dostupné na: . BALASZ, M., Domino fórum, 50/2004, s. 19 [online] 2004, Dostupné na: < http://www.mbalazs.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=121&Itemid=27 > BELAJOVÁ, A., a kol., 2005. Regionálna ekonomika: Pre študentov SPU. 3. nezmenené vydanie Nitra: SPU Nitra 2005. 245 s. ISBN 80-8069-513-X. BLAKELY, E.J. – BRADSHAW, T.K. 2002 Planning Local Economic Development, Theory and Practise. SAGE Publications, Inc. 2002. Third Edition. 55 s. ISBN 0-7619- 2458-2 BALÁŽOVÁ, E., 2006 . Benchmarking služieb miestnej samosprávy na Slovensku. Transparency International Slovensko, Bratislava 2006. [online]. 146 s., [cit. 2010 - 12 - 21]. Dostupné na: . .ISBN 80-89244-09-2. DEMO, M. a kol. 2007. Udržate ľný rozvoj: život v medziach únosnej kapacity biosféry. Nitra. Slovenská po ľnohospodárska univerzita, 2007. 439 s. ISBN 9A8-80- 8069-826-3. FÁZIKOVÁ, M., MILOTOVÁ, B., 2010. Acta regionalia et environmentalica 1. Nitra, Slovaca Universitas Agriculturae Nitriae, ro č. 7, 2010, s. 7-11 Slovenská po ľnohospodárska univerzita v Nitre. HUDEK, V. a kol. 2001. Trvalo udržate ľný rozvoj výzva pre Slovensko. Bratislava : REC Slovensko. 2001, 127 s. ISBN 80-968591-7-X. HUDEC, O. a kol. 2009. Podoby regionálneho a miestneho rozvoja. TU Košice, 2009. 344 s. ISBN 978-80-553-0117-4. HUDEKOVÁ, Z., MEDERLY, P., 2003, Spolo čné európske indikátory udržate ľného rozvoja miest - pilotný projekt v Slovenskej republike. Bratislava: Regionálne environmentálne centrum pre krajiny strednej a východnej Európy - REC Slovensko . ISBN 80-968850-6-5, [online]. 98 s. [cit. 2010 - 12-22]. Dostupné na: .

101

IZAKOVI ČOVÁ, Z., HRN ČIAROVÁ, T., MOYZEOVÁ, M. a kol.: 2001. Ekologizácia hospodárenia v povodí Parnej – Lokálna Agenda 21, Vydalo: Združenie Krajina 21 v spolupráci s Ústavom krajinnej ekológie SAV, Bratislava ako 3. publikáciu, 161 s. [cit. 2010-12-22]. Dostupné na: . ISBN 80-968396-0-8. IZAKOVI ČOVÁ, Z., MIKLAS, L., DRGOS, J.,: 1997. Krajinnoekologické podmienky trvalo udržate ľného rozvoja. Veda, 1997. 183 s. ISBN 80-224-0485-3. KLING, J., Regionálna politika a verejná správa [online]. 315 s. [cit. 2010-12-31]. Dostupné na: KONCEPCIA RIEŠENIA OH s prioritou separovaného zberu v Tribe čsko – Ioveckom Regióne, 2008. [on-line]. Regionálna rozvojová agentúra Topo ľč iansko, 2008 [cit. 2011 - 02 - 03]. Dostupné na: . MEDERLY, P. a kol., 2002. Miestna Agenda 21 : udržate ľný rozvoj obcí a mikroregiónov na Slovensku. Bratislava : Regionálne environmentálne centrum pre krajiny strednej a východnej Európy, 2002. 101 s., 2 príl. ISBN 80-968850-1-4. MEDERLY, P., 2001. Indikátory trvalo udržate ľného rozvoja Preh ľad vývoja a zhodnotenie s dôrazom na SR. REC Slovensko, Bratislava. [online]. 2001, 69 s.[cit. 2010 - 12-22]. Dostupné na: . MEDERLY, P. a kol. 2003. Miestna agenda 21 - metodická príru čka. [online]. 2003, [cit. 2011-03-13]. Dostupné na: . MEDERLY, P., HUDEKOVÁ, Z., 2006. Udržate ľný rozvoj miest v Slovenskej republike. Regionálne environmentálne centrum pre krajiny strednej a východnej Európy - REC Slovensko. 2006. ISBN 80-969436-1-8. [online]. 120 s. [cit. 2010-12- 22]. Dostupné na:. MIKROREGIÓNY A ZDRUŽENIA OBCÍ V OKRESE TOPO ĽČ ANY. [online] 2006. [cit. 2010 - 12 - 22]. Dostupné na… < http://www.rrato.eu/strany/mikro.htm >. NÁRODNÁ STRATÉGIA TRVALO UDŽATE ĽNÉHO ROZVOJA. [online]. 2002, [cit.2010-12-16]. Dostupné na: < http://www.tur.vlada.gov.sk/data/files/950.pdf >. PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA OBCE PRAŠICE na roky 2008 - 2017. [online]. 2008, [cit. 2010-12-27]. Dostupné na: < http://www.prasice.sk/index.php/program-hospodarskeho-a-socialneho-rozvoja-obce >.

102

SEJÁK, J. a kol. 1999. Oce ňování pozemk ů a p řírodních zdroj ů. Praha: Grada, 1999. s.187. ISBN 80-7169-393-6. SLOVENSKÝ HYDROMETEOROLOGICKÝ ÚSTAV. [online]. 2008, [cit. 2011-02- 12]. Dostupné na Internete: < http://www.shmu.sk/sk/?page=1&id=oko_imis >. ŠVIHLOVÁ, D., Postavenie komunít v trvaloudržatenom rozvoji. s. 63 – 71. 2 – 2006 Národnohospodá řský obzor, [online]. Dostupné na internete:[cit. 2010-12- 31] < http://is.muni.cz/do/1456/soubory/aktivity/obzor/6182612/7667820/07Svihova.pdf >. ÚZEMNÝ PLÁN obce Prašice. [online]. 2008. [cit. 2011-1-12]. Dostupné na internete: < http://www.prasice.sk/index.php/uzemny-plan >. ÚZEMNÝ PLÁN obce Sol čany.[on-line]. 2003, [cit. 2011-01-12]. Dostupné na: . Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení Zákon č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky Zákon NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch http://www.prasice.sk http://www.obecsolcany.sk http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/ http://www.upsvarto.sk/statistiky/

103 9. PRÍLOHY

Obr. č.1 Rímsko-katolícky Kostol sv. Jakuba Obr. č. 2 Kaplnka v Prašiciach

Obr. č. 3 Rekrea čná oblas ť Duchonka Obr. č. 4 Lovecký zámok Duchonka

Obr. č. 5 Obecný úrad Prašice Obr. ZŠ a MŠ Prašice

104

Obr. č. 7 Základná umelecká škola Prašice Obr. č. 8 Pošta Prašice

ZUŠ sa nachádza v priestoroch zdravotníckeho strediska

Obr. č. 9 Cyklotrasy Duchonka

105 Obr. č.11 Kultúrny dom Prašice Obr. č. 12 Multifunk čné ihrisko Prašice

Obr. č. 2 Obecný úrad Sol čany Obr. č. 3 Klasicistický kaštie ľ Sol čany

Obr. č. 4 Základná škola Sol čany Obr. č. 5 Pošta Sol čany

106 Obr. č. 6 Sol čany r odinné domy 90 roky Obr. č. 7 Sol čany r odinné domy 70 roky

Obr. č. 10 Obec Sol čany

107

Diplomová práca v elektronickej podobe – CD médium.

108