Huby Rodov Hypocrea Sl, Hypomyces Sl a Nectria Sl

REUSSIA 6, 1–2, 45–85, 2011 ISSN 1336-345X

Huby rodov Hypocrea s. l., Hypomyces s. l. a Nectria s. l. (Hypocreaceae, Bionectriaceae, Nectriaceae, Ascomycota) zistené v oblasti horného a stredného Gemera Fungi of the genera Hypocrea s. l., Hypomyces s. l. and Nectria s. l. (Hypocreaceae, Bionectriaceae, Nectriaceae, Ascomycota) found in the area of upper and central Gemer region (central Slovakia)

Ivan MIHÁL1 & Drahoš BLANÁR2 1Ústav ekológie lesa SAV, Štúrova 2, 960 53 Zvolen, [email protected] 2Správa Národného parku Muránska planina, J. Kráľa 12, 050 01 Revúca, [email protected]

Abstract: Authors present their findings of fungi of the genera Hypocrea s. l. (three species), Hypomyces s. l. (six ones) and Nectria s. l. (Bionectriaceae: two ones, Nectriaceae: 11 ones) at selected localities of the Muránska planina plain, Revúcka vrchovina highlands and Stolické vrchy mountains mainly. As the first findings for Slovakia the species Hypomyces cervinigenus, Paranectria oropensis and Pseudo- nectria rousseliana are introduced, the species Hypocrea gelatinosa, Hypomyces rosellus and Nectria berolinensis are presented as the third published findings in Slovakia. The species Hypocrea citrina, H. rufa, Hypomyces aurantius, Hydropispaeria peziza and Neonectria punicea are relatively rare, but their occurrence in Slovakia is probably higher. The occurrence of Cosmospora episphaeria on the fruitbodies of Anthostoma turgidum (Diatrypaceae, Hypocreales) has been documented. Moreover our finding of A. turgidum represents the second known record of this species for Slovakia. Some ecotrophical and ecological characteristics of found species are presented. Also the problematic of bark necrotic disease of woody trees caused by some species of the genus Nectria s. l. is discussed. Key words: fungi, Hypocrea, Hypomyces, Cosmospora, Hydropisphaeria, Nectria, Neonectria, Para- nectria, Pseudonectria, Anthostoma turgidum, Muránska planina Mts, Slovenské rudohorie Mts, Slovenský kras karst, Licinecká pahorkatina hills, Heľpianske podolie valley, West Carpathians

Úvod Druhy húb rodov Hypocrea Fr. a Hypomyces (Fr.) Tul., patria do čeľade Hypocrea- ceae a radu Hypocreales. Podobne, aj taxonomicky príbuzné huby rodu Nectria (Fr.) Fr., ktoré zahrňujú čeľade Bionectriaceae a Nectriaceae, patria do radu Hypocreales a triedy Ascomycota. V prácach LIZOŇ & BACIGÁLOVÁ (1998) a ŠKUBLA (2003) je z územia Slovenska doposiaľ uvedených 5 druhov húb rodu Hypocrea, 5 druhov rodu Hypomyces a 12 druhov rodu Nectria.

45 Z literatúry vyplýva, že doposiaľ sa na Slovensku zaznamenalo iba málo nálezov húb rodu Hypocrea s. l. Sporadické nálezy z Bukovských vrchov uvádzajú KUTHAN et al. (1999) a zo Štiavnických vrchov MORAVEC (1960) a ŠKUBLA (1997). Na niekoľkých lokalitách v Bielych Karpatoch, Veľkej Fatre a na Hornej Orave tieto huby zbierali mykológovia Antonín, Beran, Deckerová, Janitor, Kabát, Lazebníček a Procházka (cf. ŠKUBLA 2003). Oproti rodu Hypocrea, môžeme z literárnych zdrojov u nás konštatovať oveľa viac lokalít výskytu húb rodu Hypomyces s. l. Niektoré druhy v rámci viacerých orografických celkov zistili napr. MORAVEC (1960), JANITOR & FÁBRY (1981), KUTHAN (1989), BLANÁR & MIHÁL (2002), MIHÁL (2002a) a MIHÁL et al. (2007, 2010). V prípade výskytu a rozšírenia húb rodu Nectria s. l. na našom území je situácia oproti rodom Hypocrea a Hypomyces oveľa lepšia. Viacero druhov na pomerne veľkom počte lo- kalít prakticky z celého územia Slovenska uvádzajú napr. KULT (1991), KUTHAN et al. (1999), MIHÁL (2002b), MIHÁL et al. (2007), MORAVEC (1960), ŠKUBLA (2003) a iní. Podľa autorov BOOTH (1959) a ROSSMAN et al. (1999) je doposiaľ opísaných viac ako 200 druhov húb patriacich do širšieho okruhu rodu Nectria s. l. Z oblasti horného a stredného Gemera, ktorá je predmetom nášho výskumu, bolo do roku 2010 publikovaných niekoľko údajov, týkajúcich sa výskytu húb z rodov Nectria a Hypomyces (cf. MIHÁL 1989; KOCHJAROVÁ et al. 1999; MIHÁL & BLANÁR 1999, 2007; BLANÁR & MIHÁL 2002; CICÁK & MIHÁL 2002a; ŠKUBLA 2003; MIHÁL et al. 2010), v rámci ktorých je udávaných celkovo 11 taxónov [Hypomyces aurantius, H. chrysospermus, H. luteovirens, Nectria (syn: Hydropisphaeria) peziza, Nectria (syn: Cosmospora) episphaeria, Nectria (Cosmospora) purtonii, Nectria cinnabarina, Nectria (Neonectria) coccinea, Nectria (Neonectria) fuckeliana, Nectria (Neonectria) galligena, Nectria (Neonectria) punicea].

Metodika a materiál Nálezy húb druhov Hypocrea s. l., Hypomyces s. l. a Nectria s. l. z čeľadí Hypocreaceae, Bionectriaceae a Nectriaceae sme získavali počas nepravidelných viacročných výskumov mykoflóry, od roku 1997 do roku 2010, na vybraných lokalitách, najmä v lesných porastoch, ale aj v extra- a intravilánoch obcí, a to v oblasti stredného a horného Gemera v ponímaní hraníc bývalej (do r. 1848) Gemersko-malohontskej stolice (cf. ŽUDEL 1980). Lokality o oblasti Tisovca sú súčasťou Malohontu. Len niektoré priľahlé skúmané lokality (napr. Pohronská Polhora) už nie sú súčasťou takto definovaného územia spomínanej stolice. V zmysle geomorfologického členenia (MAZÚR & LUKNIŠ 1980) skúmané územie zahŕňa Muránsku planinu (súčasť Spišsko-gemerského krasu) a z juhu priliehajúcu časť Slovenského rudohoria (Veporské vrchy, Stolické vrchy, Revúcka vrchovina) – v západnej časti po masív Fabovej hole a obec Pohronská Polhora, a na východe po masív pohoria Stolica-Kohút. Južná časť skúmanej oblasti zasahuje do západ- nej časti Slovenského krasu (Jelšavský kras a Koniarska planina) a okrajovo aj do Ipeľsko-rimavskej brázdy – do Licineckej pahorkatiny (v okolí obcí Licince, Polina a Gemer). V severnej časti predmetné územie okrajovo zasahuje do Horehronského podolia (Heľpianske podolie) a jedným zberom v Telgárte aj do Nízkych Tatier (Kráľovohoľské Tatry). Fytogeograficky (podľa členenia FUTÁK 1980) Slovenské rudohorie, Muránska planina a Nízke Tatry (vrátane územia Horehronského podolia) sú súčasťou Oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale) a Slovenský kras a Ipeľsko-rimavská brázda patria do Oblasti panónskej flóry (Pannonicum). Skúmané územie je zaznačené na mape (Obr. 1). Z dôvodu komplexnosti nálezov, uvádzame aj niektoré naše vzácne či zriedkavé nálezy mimo pred- metného územia stredného Gemera.

46 Materiál získaný v teréne metódou „in vivo“ vo forme plodničiek (sporokarpov) v pohlavnom štádiu vývinu – teleomorfa (zriedkavejšie aj v nepohlavnom štádiu – anamorfa) bol zbieraný z drevného substrátu listnatých a ihličnatých drevín (napr. kôra živých i odumretých stromov, obnažené drevo, rozkladajúce sa drevo, rezné plochy pňov), ako aj zo starých alebo mumiﬁkovaných plodníc iných húb (staré plodnice húb z radov Hypocreales s. l., Polyporales s. l., Agaricales s. l.). Niektoré druhy boli zaznamenané na listoch okrasných drevín či na rastlinných byliach (stonkách). Jeden druh sa vyskytoval na stielkach viacerých druhov epifytických lišajníkov (Lichenes). Všetky nájdené druhy boli determinované v laboratóriu podľa determinačnej literatúry od autorov ČERVENKA et al. (1972), SAMUELS (1976), MOSER (1963), BREITENBACH & KRÄNZLIN (1986), BUTIN (1995), ROSSMAN et al. (1999) ako aj podľa porovnávacej zbierky prvého autora. Herbárové položky väčšiny druhov sú uložené v herbári na Ústave ekológie lesa SAV vo Zvolene (herb. SAVZV) a/alebo v súkromnom herbári u druhého autora (herb. DB) v Revúcej. Neherbarizované huby, sú zaznamenané skratkou not. (= nedokladované) v zmysle práce KOTLABA (1999). Vedecká nomenklatúra a autorské skratky taxónov makromycétov sú prevzaté z prác LIZOŇ & BACI- GÁLOVÁ (1998) a ROSSMAN et al. (1999). Autorské skratky taxónov uvádzame len pri skúmaných druhoch, t.j. z rodov Hypocrea s. l., Hypomyces s. l. a Nectria s. l. Slovenské názvy predmetných makromycétov boli prevzaté z literárnych zdrojov ČERVENKA et al. (1972), LIZOŇ & BACIGÁLOVÁ (1998), ŠKUBLA (2003), ako aj z internetu (DATABASE 2010a). Nomenklatúra ostatných taxónov (cievnatých rastlín a lišajníkov) je zjednotená podľa Zoznamu nižších a vyšších rastlín Slovenska (MARHOLD 1998; PIŠÚT 1998). V texte sú použité viaceré skratky – skratky zberateľov a/alebo determinátorov získaného materiálu: IM (Ivan Mihál), DB (Drahoš Blanár); iné skratky/značky: agg. (aggregatus – súborný druh), s. l. (sensu lato); NP (národný park), NPR (národná prírodná rezervácia), PR (prírodná rezervácia); JPRL (jednotka priestorového rozdelenia lesa = lesný porast); ø (priemer). Kóty v pohoriach a názvy dolín sú uvedené podľa turistických máp mierky 1 : 50 000 (KORDOVÁNER 2003, 2006; FÁBRYOVÁ 2004, 2006).

Obr. 1. Mapa Slovenska so zakreslením skúmaného územia (autor: D. Blanár) Fig. 1. The map of Slovakia within the investigated area (author: D. Blanár)

47 Výsledky Počas nášho výskumu húb z čeľadí Hypocreaceae, Bionectriaceae a Nectriaceae sme v predmetnom území horného a stredného Gemera zistili výskyt jedincov taxónov z nasledovných rodov: Hypocrea Fr., Hypomyces (Fr.) Tul., Hydropisphaeria Dumort., Paranectria Sacc., Cosmospora Rabenh., Nectria (Fr.) Fr., Neonectria Wollenw. a Pseudonectria Seaver. Všetky taxóny uvádzame ďalej v texte, pričom u každého taxónu je uvedená synonymika pohlavného štádia (teleomorfa), ako aj nepohlavného štádia vývinu (anamorfa). Zároveň opisujeme niektoré ekologické charakteristiky týchto druhov a v prípade húb rodu Nectria s. l. v časti Diskusia uvádzame ich fytopa- tologický význam pri nekrotickom ochorení lesných drevín. Prehľad všetkých lokalít, na ktorých sme predmetné druhy zistili, je uvedený v Appendixe.

Hypocreaceae Hypocrea citrina (Pers.) Fr. – ponorenec citrónovožltý [syn: teleomorfa – Sphaeria citrina Pers., Hypocrea citrina f. fungicola P. Karst., Hypocrea fungicola (P. Karst.) Sacc. p. p., Hypocrea pulvinata Fuckel, Hypocrea karsteniana Niessl; anamorfa – Trichoderma album Preuss.?] Tvorí skupinky až väčšie povlaky svetložltých stromatických útvarov na povrchu rozkladajúceho sa dreva listnatých drevín. Na povrchu plodníc je množstvo tmavo zelenkavých bodiek, čo sú vystupujúce ústia vreciek. Tento druh sme našli rásť na Mu- ránskej planine v Čertovej doline na hnijúcom dreve buka lesného (Fagus sylvatica). Na Slovensku je druh H. citrina doposiaľ známy z piatich lokalít v rámci 4 orografických celkov – Drietoma v Bielych Karpatoch, Mútne v Slovenských Beskydách, Prenčov a Ladzany v Štiavnických vrchoch a Blatnica vo Veľkej Fatre (ŠKUBLA 2003).

Hypocrea gelatinosa (Tode) Fr. – ponorenec želatinovitý [syn: teleomorfa – Sphaeria gelatinosa Tode, Creopus gelatinosus (Tode) Link, Chromocrea gelatinosa (Tode) Seaver; anamorfa – Trichoderma sp.] Zaujímavý druh, ktorý tvorí zhluky svetložltých stromatických plodničiek, často v tvare drobných vankúšikov želatínového vzhľadu na odumretom vlhkom dreve listnatých drevín. V predmetnej oblasti sme výskyt druhu H. gelatinosa zistili len na Muránskej planine, v NPR Šarkanica, na kôre ležiaceho kmeňa Fagus sylvatica. Na Slovensku je tento druh doposiaľ známy z dvoch lokalít v rámci 2 orografických celkov – Drietoma v Bielych Karpatoch a Sitno v Štiavnických vchoch (ŠKUBLA 2003).

Hypocrea rufa (Pers.) Fr. – ponorenec [syn: teleomorfa – Sphaeria rufa Pers.; anamorfa – Trichoderma sp.] Zaujímavá huba, ktorá na drevnom substráte vytvára zhluky poduškovitých, až 1 cm širokých, červenohnedých a tmavohnedo škvrnitých stromatických útvarov. Tento druh rastie na vlhkom, rozkladajúcom sa dreve listnáčov, často je však pri výskume preh- liadaný. Prvý nález druhu H. rufa u nás bol publikovaný z Oravskej kotliny z lokality Trstená, Surdíky, okolie potoka Chyžník, júl 2002 (ŠKUBLA 2003). V predmetnej oblasti sme druh H. rufa našli rásť v NP Muránska planina na troch lokalitách, na dreve Fagus

48 sylvatica. Tento druh sme zistili a determinovali aj vo Veľkej Fatre v Dedošovej doline (Veterné, na dreve Fagus sylvatica, 12. 8. 2008, leg. B. Astaloš, det. I. Mihál), ako aj na Poľane (Kozí chrbát, na dreve F. sylvatica, 29. 9. 2010, leg. et det. I. Mihál). Na internetovej stránke (DATABASE 2010a) je možné nájsť ďalšie štyri nálezy tohto druhu v rámci Slovenska (Kubínska hoľa, Púchov – Vieska, Púchov – Cérov a Jelenec). Celkovo tak naše nálezy druhu Hypocrea rufa predstavujú šiesty publikovaný nález a desiaty pozitívne determinovaný výskyt na Slovensku.

Hypomyces aurantius (Pers.) Tul. – hubožer oranžový [syn: teleomorfa – Sphaeria aurantia Pers., Nectria aurantia (Pers.) Fr., Sphaeria aurea Grev., Hypo- myces polyporinus Peck, Peckiella polyporina (Peck) Sacc., Bonordenia aurantia (Pers.) S c h u l z e r ; anamorfa – Diplocladium minus Bonord., Verticillium?, Acremonium?, Cladobotryum?, Mycogone?, Sepedonium?] Mykotrofný parazit, tvoriaci na hyméniu najmä hríbovitých húb (čeľaď Boletaceae) charakteristické oranžovočervené povlaky. Vyskytuje sa vzácne, najmä počas vlhkej- ších období leta a jesene, kedy hromadne rastú aj klobúkaté makromycéty. Aj napriek malému počtu nálezov možno predpokladať jeho väčší výskyt. V literatúre sa výskyt H. aurantius uvádzal doposiaľ zo Slanských vrchov z lokality Herľany, september 1990 (KULT 1991), ako aj z Muránskej planiny z Čertovej doliny (cf. KOCHJAROVÁ et al. 1999, ŠKUBLA 2003). V skúmanej oblasti sme výskyt H. aurantius zistili na niekoľkých lokalitách, okrem Muránskej planiny (Muráň, Tisovec) aj vo Veporských vrchoch (Fabova hoľa) a v Revúckej vrchovine (Revúca, Jelšava), pričom hostiteľom/sub- strátom najčastejšie boli plodnice druhov z čeľade Boletaceae (Xerocomus badius, X. chrysenteron) a vzácne Hygrophorus eburneus (čeľaď Hygrophoraceae) a Polyporus melanopus (Polyporaceae). Doteraz známe publikované nálezy spolu s ďalšími nálezmi v skúmanej oblasti predstavujú piaty publikovaný nález H. aurantius pre Slovensko.

Hypomyces cervinigenus Rogerson & Simms – hubožer [syn: teleomorfa – Hypomyces cervina Ditm.; anamorfa – Mycogone cervina Ditmar] Tento zaujímavý a u nás vzácny druh opísali ROGERSON & SIMMS (1971) ako myko- trofného parazita, špecializujúceho sa na druh Helvella lacunosa, na ktorého plodniciach vytvára belavé až sivasté hyménium, ktoré produkuje nepohlavné spóry známe pod menom Mycogone cervina. Výskyt pohlavného štádia u H. cervinigenus je veľmi vzácny. Napadnuté plodnice H. lacunosa sú často deformované do rôznych tvarov (cf. ROGERSON & SIMMS 1971). Na Slovensku nie sú k dispozícii žiadne iné údaje o výsky- te tohto druhu. Nález druhu H. cervigenus v NPR Hrdzavá na Muránskej planine je prvým údajom pre Slovensko.

Hypomyces chrysospermus Tul et C. Tul. – hubožer zlatovýtrusný [syn: teleomorfa – Apiocrea chrysosperma (Tul. et C. Tul.) Syd. et P. Syd.; anamorfa – Mucor chrysospermus Bull., Mycobanche chrysosperma Bull., Seperdonium chrysosperma (Bull.) Fr., Uredo mycophila Pers.] Mykotrofný parazit, tvoriaci na hyméniu najmä hríbovitých húb (Boletaceae) charak- teristické belavé a žlté povlaky. Vyskytuje sa bežne, najviac počas vlhkejších období

49 leta a jesene, kedy hromadne rastú aj klobúkaté makromycéty. Okrem predmetného územia sme H. chysospermus determinovali aj v Západných Tatrách v NPR Tichá dolina (6. 10. 2009, leg. et det. I. Mihál, na Boletus edulis), ako aj vo Veporských vrchoch v NPR Dobročský prales (30. 9. 2009, leg. K. Bučinová, na Xerocomus badius, det. I. Mihál). Zaujímavý je výskyt na hyméniu starej plodnice Fomitopsis pinicola (čeľaď Coriolaceae), ktorý sme v skúmanej oblasti zistili na Fabovej holi vo Veporských vrchoch. Tento bežný druh je doposiaľ známy z množstva lokalít z 15 orografických celkov Slovenska (ŠKUBLA 2003).

Hypomyces lateritius (Fr.) Tul. – hubožer [syn: teleomorfa – Sphaeria lateritia Fr. non DC. et Lam., Hypocrea lateritia (Fr.) Fr., Peckiella lateritia (Fr.) Maire, Byssonectria lateritia (Fr.) Petr., Sphaeria deformans Lagger, Hypomyces deformans (Lagger) Sacc., Sphaeria torminosa Durieu et Mont., Nectria torminosa (Durieu et Mont.) Mont., Hypomyces torminosus (Durieu et Mont.) Tul.; anamorfa – Acremonium tulasnei G. R. W. Arnold] Veľmi zaujímavý druh, ktorý parazituje na množstve druhov makromycétov najmä z radu Agaricales. Na plodniciach hostiteľských húb tvorí žltkastobiele až žltočer- vené povlaky (subikulum), na ktorých hromadne tvorí tmavšie sfarbené plodnice (perithéciá). Veľmi častý je výskyt nepohlavného štádia Acremonium tulasnei, ktoré vo forme bielych povlakov pokrýva najmä hyménium ale často aj celú plodnicu hos- titeľa a deformuje ho do rôznych tvarov. Tento druh sme našli rásť v okolí Revúcej na plodniciach štyroch druhov: Armilaria cepistipes, Clavulina rugosa, Flammulina velutipes a Hapalopilus nidulans. Na Slovensku bol H. lateritius doposiaľ známy zo štyroch lokalít v rámci 4 orografických celkov (ŠKUBLA 2003), čo spolu s našimi nálezmi predstavuje šiesty nález tohto druhu na Slovensku.

Hypomyces luteovirens (Fr.) Tul. et C. Tul. – hubožer žltozelený [syn: teleomorfa – Sphaeria luteovirens Fr., Peckiella luteovirens (Fr.) Maire, Byssonectria luteovirens (Fr.) Z. Moravec, Sphaeria viridis Alb. et Schwein. ex Berk. et Broome, Hypomyces viridis (Alb. et Schwein. ex Berk. et Broome) P. Karst., Peckiella viridis (Alb. et Schwein. ex Berk. et Broome) Sacc., Byssonectria viridis (Alb. et Schwein. ex Berk. et Broome) Petch, Hypomyces ater Cooke, Peckiella atra (Cooke) Sacc.; anamorfa – neznáma] Mykotrofný parazit, tvoriaci na hyméniu hríbovitých a najmä lupeňovitých húb (čeľa- de Boletaceae, Agaricaceae) charakteristické žltozelené povlaky. Spolu s druhom H. chrysospermus sa vyskytuje veľmi bežne, najviac počas vlhkejších období leta a jesene, kedy hromadne rastú aj klobúkaté a lupeňovité makromycéty. Zo zriedkavejších hostiteľov sme tento druh zaznamenali v Stolických vrchoch pri Revúcej na hyméniu plodníc Meripilus giganteus (čeľaď Polyporaceae) a Ramaria botrytis (čeľaď Cla- variaceae) a v Muránskej planine pri Muráni v NPR Šarkanica na Pleurotus dryinus (Pleurotaceae). Na Slovensku je známy z množstva lokalít v rámci 11 orografických celkov (ŠKUBLA 2003).

Hypomyces rosellus (Alb. et Schwein.) Tul. et C. Tul. – hubožer ružový [syn: teleomorfa – Sphaeria rosella Alb. et Schwein., Nectria rosella (Alb. et Schwein.) Fr., Nectria albertini Berk. et Broome, Hypomyces roseus Fuckel; anamorfa – Cladobortyum dendroides (Bull.) W. Gams et Hooz., Dactylium dendroides Oudem.]

50 Veľmi zaujímavá a dekoratívne sfarbená huba, ktorá tvorí ružové až ružovočervené vatovité subikulum, na ktorom sa po dozretí tvoria červené perithéciá. Je častým my- kotrofným parazitom na množstve druhov makromycétov z radov Aphyllophorales a Agaricales, ale môže rásť aj ako lignikolný saprofyt na drevnom substráte listnatých drevín. V predmetnom území sme H. rosellus našli rásť na rozkladajúcich sa zvyškoch dreva a na lístí Fagus sylvatica pri Revúcej v Revúckej vrchovine. V rámci Slovenska sú doposiaľ známe iba dva publikované nálezy tohto druhu: Belianske Tatry – Tatranská Kotlina, leg. Z. Moravec, jún 1959 (ŠKUBLA 2003) a Štiavnické vrchy – Ostrá Lúka, leg. I. Mihál, júl 2004 (MIHÁL et al. 2007). V internetových databázach (DATABASE 2010a, b) je možné nájsť ďalšie nálezy H. rosellus na Slovensku v Malých Karpatoch, na lokalite Chtelnica, ako aj v Považskom Inovci, na lokalite Nová Lehota ho zbieral J. Komár (leg. 1. 2. 2008 a 14. 12. 2008), a v Podunajskej rovine, na lokalite Jurský Šúr ho zbieral M. Zajac (leg. 14. 12. 2008). V rámci Slovenska je výskyt H. rosellus zdokumentovaný z piatich lokalít a spolu s našim nálezom predstavuje tretí publiko- vaný výskyt tohto druhu u nás.

Bionectriaceae Hydropisphaeria peziza (Tode: Fr.) Dumort. – hlivka [syn: teleomorfa – Sphaeria peziza Tode, Dialonectria peziza (Tode) Cooke, Nectria peziza (Tode) Fr., Neuronectria peziza (Tode) Munk, anamorfa – Acremonium sp.] Vzácny druh, rastúci ako lignikolný saprofyt na rozkladajúcom sa dreve listnatých a ihličnatých drevín. Okrem kôry a dreva Fagus sylvatica sme tento druh zistili rásť aj na kôre Sambucus nigra. KEIZER (1998) uvádza výskyt H. peziza aj z rozkladajúcich sa plodníc trúdnika šupinatého (Polyporus squamosus). Podľa Škublu (ŠKUBLA 2003) bol druh H. peziza na Slovensku známy doposiaľ iba z lokality Kopčany na Borskej nížine. Okrem lokalít na Muránskej planine a v Revúckej vrchovine sme H. peziza determinovali aj v orografickom celku Chvojnická pahorkatina (Zámčisko, 25. 6. 2008, leg. et det. I. Mihál), v Kremnických vrchoch (Kováčovská dolina, 8. 7. 2008, leg. et det. I. Mihál) a v Javorí (Michalková, 27. 7. 2008, leg. et det. I. Mihál).

Paranectria oropensis (Ces.) D. Hawksw. & Piroz. (Obr. 2) [teleomorfa – Sphaeria oropensis Ces., in Rabenh., Ciliomyces oropensis (Ces.) Höhn., Nectria lichenicola P. Crouan & H. Crouan., Pleonectria lichenicola (P. Crouan & H. Crouan) Sacc., Pleonectria appendiculata Vouaux; anamorfa – neznáma] Lichenikolný saproparazit. Je to vzácny a zaujímavý druh, ktorého drobné plodnice sme našli pomerne zriedka rásť na odumierajúcich a odumretých stielkach niekoľkých druhov epifytických lišajníkov. Na Muránskej planine sme tento druh zaznamenali na troch lokalitách: na lokalite v NPR Poludnica rástol vzácne na stielkach lišajníkov Bacidia subincompta a Phaeophyscia cf. endophoenicea (stielky rástli na kmeňoch Fraxinus excelsior a Fagus sylvatica), za obcou Muráň sa vyskytoval na stielke Physcia aipolia (na konári Malus sylvestris), a pri Tisovci v NPR Hradová na odumretej stielke Physcia sp. P. oropensis sme našli aj v intraviláne (a extraviláne) mesta Revúca, a to v starších záhradách, spravidla na starých stromoch Malus domestica, pričom huby

51 Obr. 2. Paranectria oropensis – plodnica na stielke lišajníka Physcia adscendens [na konári Malus domestica]; lokalita Revúca, august 2010 (foto: J. Ďurkovič) Fig. 2. Paranectria oropensis – the fruitbody growing on the thallus of lichen Physcia adscendens [on the branch of Malus domestica]; locality Revúca, August 2010 (photo: J. Ďurkovič) rástli na odumierajúcich alebo odumretých stielkach lišajníkov, najčastejšie druhov Physcia adscendens, P. aipolia a P. tenella, zriedkavo aj na Physcia stellaris, Melane- lixia fuliginosa (= Parmelia glabratula) a Xanthoria parietina. Zaujímavý a ojedinelý výskyt huby sme v intraviláne Revúcej zaznamenali na konároch asi 30 ročnej borovice limbovej (Pinus cembra), kde predmetný druh rástol na stielkach Physcia adscendens. Infekcia hubou P. oropensis pravdepodobne spôsobuje odumieranie stielok „napad- nutých“ lišajníkov. Nami zistené výskyty považujeme za prvé nálezy P. oropensis na Slovensku. V Európe bol druh P. oropensis doposiaľ zistený v Belgicku, Francúzsku, Holandsku, Írsku, Luxembursku, Nemecku, Poľsku, Portugalsku, Rakúsku, Slovin- sku, Španielsku, Škótsku, Švédsku, Taliansku a na Ukrajine. Rástol na stielkach via- cerých druhov hostiteľských lišajníkov, napr. na Cladonia sp., Lecidea enteroleuca a Parmeliella atlantica (cf. ROSSMAN et al. 1999; HAFELLNER & OBERMAYER 2009). Výskyt huby P. oropensis v intraviláne mesta Graz, v susednom Rakúsku, skúmali

52 HAFELLNER & OBERMAYER (2009). Zistili, že táto parazitujúca huba zohráva významnú úlohu pri sukcesii spoločenstiev epifytických lišajníkov v procese rekolonizácie kôry stromov v mestských parkoch. Autori zistili, že stromy boli najčastejšie a najrýchlejšie kolonizované konglomerátom lišajník + P. oropensis, oproti prípadom samostatnej kolonizácie kôry stromov iba lišajníkom. Najčastejšie P. oropensis parazitoval na li- šajníku Phaeophyscia orbicularis. HAFELLNER & OBERMAYER (l. c.) zároveň konštatujú nárast frekvencie výskytu tejto lichenikolnej hypokreolnej huby v centrálnej Európe v poslednom období.

N e c t r i a c e a e Cosmospora coccinea Rabenh. – hlivka ryšavcová [teleomorfa – Nectria cosmariospora Ces. et De Not., Dialonectria cosmariospora (Ces. et De Not.) Z.Moravec; anamorfa – Verticillium olivaceum W. Gams] Zaujímavý druh, rastúci ako mykotrofný saproparazit na plodniciach lignikolného ryšavca bukového (Inonotus nodulosus). Zo Slovenska je doposiaľ známy jeho výskyt z 11 lokalít v rámci 8 orografických celkov (ŠKUBLA 2003). Okrem publikovaných lokalít, ako aj lokalít na Muránskej planine, sme v rámci Slovenska C. coccinea determinovali aj v Štiavnických vrchoch (Sitno, 27. 4. 2000, Jalná, 22. 4. 2004, leg. et det. I. Mihál), na Poľane (Kozí chrbát, 1. 7. 2009, leg. et det. I. Mihál) a vo Veporských vrchoch (Dobročský prales, 30. 9. 2009, leg. et det. I. Mihál).

Cosmospora episphaeria (Tode: Fr.) Rossman et Samuels – holohlívka červená [teleomorfa – Sphaeria episphaeria Tode, Dialonectria episphaeria (Tode) Cooke, Nectria episphaeria (Tode) Fr., Nectria sanguinea (Sibth.) ss. auct. Brit.; anamorfa – Fusarium aquaeductuum (Radlk. et Rabenh.) Lagerh. var. medium Wollenw.] Je príbuzný druhu C. coccinea. Vyskytuje sa tiež ako mykotrofný saproparazit na žijú- cich, ale aj na odumretých plodniciach najmä pyrenomycétnych húb. V skúmanom území sme C. episphaeria našli rásť na druhoch: Anthostoma turgidum, Diatrype disciformis, D. stigma, Eutypella quaternata, Hypoxylon fragiforme, H. multiforme a Inonotus nodulosus. Na Slovensku je výskyt C. episphaeria doposiaľ známy z 19 lokalít, v rámci 13 orografických celkov (ŠKUBLA 2003; MIHÁL et al. 2007).

Cosmospora purtonii (Grev.) Rossman & Samuels [teleomorfa – Sphaeria purtonii Grev., Nectria purtonii (Grev.) Berk., Nectria applanata Fuckel; anamorfa – Fusarium aquaeductuum (Radlk. et Rabenh.) Lagerh.p.p.] Zaujímavá huba, ktorá podobne ako dva predchádzajúce druhy, rastie ako mykotrofný saproparazit na Eutypella quaternata a Hypoxylon fragiforme. Vzácne sme tento druh našli rásť na kôre kmeňa buka lesného (Fagus sylvatica) a na ležiacom hnijúcom ko- nári brezy previsnutej (Betula pendula) či liesky obyčajnej (Corylus avellana), kde sa vyskytoval ako lignikolný saproparazit. ROSSMAN et al. (1999) uvádzajú jeho výskyt aj z hostiteľských druhov radu Polyporales s. l. Na Slovensku je druh C. purtonii doposiaľ známy zo 4 lokalít, v rámci troch orografických celkov (ŠKUBLA 2003; MIHÁL et al. 2007). Okrem publikovaných lokalít, ako aj lokalít na Muránskej planine, v Stolických

53 vrchoch a v Revúckej vrchovine, sme C. purtonii determinovali aj v Slovenskom krase na Koniarskej planine (pozri Appendix).

Nectria berolinensis (Sacc.) Cooke – trsohlívka ríbezľová [teleomorfa – Pleonectria berolinensis Sacc., Thyronectria berolinensis (Sacc.) Seaver, Nectria ribis Niessl., Thyronectria ribis (Rabenh.) Z. Moravec, Nectria fenestrata Berk. et M. A. Curtis, Pleonectria fenestrata (Berk. et M. A. Curtis) Berl. et Voglino; anamorfa –Tubercularia berolinensis (Wollenw.) Rossman] Veľmi vzácny druh, rastúci u nás ako saproparazit na konárikoch ríbezlí (Ribes spp.) (ČERVENKA et al. 1972). V súbornom diele Škublu (ŠKUBLA 2003) nie je zápis o výskyte druhu N. berolinensis na Slovensku. Prvýkrát na Slovensku bol druh N. berolinensis determinovaný vo Zvolenskej kotline (intravilán Zvolena, 8. 11. 2002, cf. MIHÁL et al. 2007), čo spolu s dvoma nálezmi v Revúckej vrchovine, na konárikoch ríbezle červenej (Ribes rubrum), predstavuje tretí nález na Slovensku. Vzhľadom na „klasický“ výskyt pestovaných odrôd ríbezlí v našich záhradách, môžeme právom predpokladať aj oveľa častejší výskyt druhu N. berolinensis.

Nectria cinnabarina (Tode: Fr.) Fr. – hlivka červená (Obr. 3, Obr. 4) [teleomorfa – Sphaeria cinnabarina Tode, Nectria cinnabarina (Tode) Fr.; anamorfa – Tubercularia vulgaris Tode: Fr.] Všeobecne známy a rozšírený druh, rastúci ako saproparazit a saprofyt na rôznych drevných ale i bylinných substrátoch. V našich zberoch sme druh N. cinnabarina našli rásť na týchto hostiteľoch: Abies alba, Acer platanoides, A. pseudoplatanus, Aesculus hippocastanum, Armeniaca vulgaris, Betula pendula, Carpinus betulus, Ce- rasus avium, Clematis vitalba, Corylus avellana, Daphne arbuscula, Fagus sylvatica, Frangula alnus, Fraxinus excelsior, Grossularia uva-crispa, Juglans regia, Laburnum anagyroides, Malus domestica, Picea abies, Pinus sylvestris, Prunus domestica, Pyrus communis, P. pyraster, Quercus petraea, Rhamnus cathartica, Ribes alpinum, Robinia pseudoacacia, Rubus idaeus, Salix fragilis, Sambucus nigra, S. racemosa, Sorbus aucuparia, Swida sanguinea, Tilia cordata, T. platyphyllos, Vitis vinifera, Wisteria floribunda. Z „exotických“ hostiteľských rastlín sme druh N. cinnabarina našli rásť dokonca aj na odumierajúcich listoch z ružice plodu ananásu – Ananas comosus (L.) Merr. (intravilán Zvolena, 7. 10. 2008, leg. et det. I. Mihál), či na odumretej stonke sukulenta – Kalanchoe blosfeldiana (intravilán Revúcej – v skleníku, 1. 7. 2010, leg. D. Blanár, det. I. Mihál). Plodnice predmetného druhu rástli spravidla na odumretých (odumierajúcich) rastlinných častiach; len v jednom prípade sme plodnice našli rásť na živom substráte, a to na živej borke na pni javora horského (Acer pseudoplatanus). Na Slovensku je druh N. cinnabarina doposiaľ známy z vyše 80 lokalít, v rámci 31 orografických celkov (ŠKUBLA 2003).

Neonectria coccinea (Pers.: Fr.) Rossman et Samuels – hlivka šarlátová [teleomorfa – Sphaeria coccinea Pers., Nectria coccinea (Pers.) Fr.; anamorfa – Cylindrocarpon candi- dum (Link.) Wollenw.] Bežný druh, rastúci u nás ako saproparazit na listnatých drevinách. V listnatých lesných

54 Obr. 3. Nectria cinnabarina – výskyt na konáriku Padus racemosa (spolu s anamorfou Tubercularia vulgaris); Revúca – pri Zdychavke, 15. 11. 2008 (foto: D. Blanár) Fig. 3. Nectria cinnabarina – the occurrence on twig of Padus racemosa (together with anamorph of Tubercularia vulgaris); Revúca town – near Zdychavka stream, 15. 11. 2008 (photo: D. Blanár)

Obr. 4. Nectria cinnabarina – výskyt na konáriku Daphne arbuscula; Tisovec – NPR Hradová, 26. 6. 2008 [plodnice anamorfy Tubercularia vulgaris sú označené šípkami] (foto: D. Blanár) Fig. 4. Nectria cinnabarina – the occurrence on twig of Daphne arbuscula; Tisovec – Hradová NNR, 26. 6. 2008 [the fruitbodies of anamorph of Tubercularia vulgaris are marked by arrows] (photo: D. Blanár)

55 porastoch je častou príčinou nekrotického ochorenia kôry tracheomykózneho typu. Okrem kôry Fagus sylvatica sme tento druh zistili rásť aj na Acer pseudoplatanus, Alnus glutinosa, Fraxinus excelsior, Populus tremulae, Sambucus nigra, Sorbus aria agg. či Tilia cordata. Na Slovensku je druh N. coccinea doposiaľ známy z vyše 29 lokalít, v rámci 14 orografických celkov (ŠKUBLA 2003; MIHÁL et al. 2007, 2009).

Neonectria ditissima (Tul. & C. Tul.) Samuels & Rossman [teleomorfa – Nectria ditissima var. arctica Wollenw., Nectria ditissima var. major Wollenw., Nectria major (Wollenw.) J. Moravec; anamorfa – Fusarium willkommii Lindau, Cylindrocarpon willkommii (Lindau) Wollenw.] Príbuzný druhu N. coccinea. Taktiež rastie ako saproparazit na listnatých drevinách. V listnatých lesných porastoch je častou príčinou nekrotického ochorenia kôry tracheo- mykózneho typu (Obr. 5). Okrem kôry buka mimo skúmanej oblasti (MIHÁL 2002a, 2002b) sme v skúmanom území tento druh zistili rásť len na Malus domestica. Na Slovensku bol druh N. ditissima doposiaľ známy zo 4 lokalít, v rámci 4 orografických celkov (ŠKUBLA 2003). Druh N. ditissima, ktorý sme v sledovanej oblasti zaznamenali na troch lokalitách, a to len na konároch starých jedincov Malus domestica, je na Slovensku nepochybne bežne rozšírený, podobne ako príbuzný druh N. galligena, od ktorého sa však ťažko rozlišuje pri determinácii. Okrem publikovaných, ako aj nami zistených lokalít, bol druh N. ditissima determinovaný aj v Podunajskej pahorkatine (Chynoranský luh, 20. 9. 1998, leg. et det. G. Juhásová).

Neonectria fuckeliana (C. Booth) Castl. & Rossman – hlivka Fuckelova [teleomorfa – Sphaeria cucurbitula Tode, Nectria cucurbitula (Tode) Fr., Scoleconectria cucurbitula (Tode) C. Booth, Nectria cylindrospora Sollm., Ophionectria cylindrospora (Sollm.) Berl. et Voglino, Nectria fuckeliana C. Booth; anamorfa – Cylindrocarpon cylindroides Wollenw., Cylindrocarpon cylindroides var. tenue Wollwnw., Zythiostroma pinastri (P. Karst.) Höhn. ex Weese] Zaujímavý druh, ktorý preferuje drevný substrát ihličnatých drevín. U nás sme zistili jeho saproparazitický výskyt na druhoch Abies alba, Picea abies a Pinus sylvestris. Často spôsobuje nekrotické ochorenie kôry tracheomykózneho typu na ihličnatých drevinách. Na Slovensku je druh N. fuckeliana doposiaľ známy z 8 lokalít, v rámci 6 orografických celkov (ŠKUBLA 2003).

Neonectria galligena (Bres.) Rossman et Samuels – hlivka rakovinová (Obr. 6) [teleomorfa – Nectria galligena Bres. ex Strasser; anamorfa – Fusarium mali Allesch., Cylindrocarpon mali (Allesch.) Wollenw., Cylindrocarpon heteronema Berk et Broome] V našich podmienkach bežný a rozšírený druh, rastúci ako saproparazit na kôre listna- tých drevín. V bukových lesných porastoch ako parazit spôsobuje nekrotické ochorenie kôry buka tracheomykózneho typu. Okrem Fagus sylvatica sme N. galligena zistili rásť aj na konároch jablone domácej (Malus domestica); zriedkavý výskyt sme zaznamenali na jelši sivej (Alnus incana), nepôvodnom štedreci ovisnutom (Laburnum anagyroides) a vŕbe rakytovej (Salix caprea). Mimo sledovanej oblasti sme N. galligena našli rásť na dube zimnom (Quercus petraea) v Štiavnických vrchoch (Žiar nad Hronom, 6. 5. 1999, leg. et det. I. Mihál). Na Slovensku je tento druh doposiaľ známy zo 43 lokalít, v rámci 22 orografických celkov (ŠKUBLA 2003, MIHÁL et al. 2007).

56 Obr. 5. Neonectria ditissima – parazitická infekcia spôsobila nekrózu na konári Malus domestica; Revúca – intravilán, 2. 1. 2009 (foto: D. Blanár) Fig. 5. The necrotic wounds on twig of Malus domestica after infection process of the parasite species Neonectria ditissima; Revúca town – intravilan, 2. 1. 2009 (photo: D. Blanár)

Obr. 6. Neonectria galligena – plodničky (perithécie) vyrastajúce z kôry kmeňa Fagus sylvatica; Kohút – Hanová, 29. 4. 1999 (photo: A. Cicák) Fig. 6. Neonectria galligena – the fruitbodies (perithecia), growing on bark of stem of Fagus sylvatica; Kohút Mt. – Hanová, 29. 4. 1999 (photo: A. Cicák)

57 Neonectria punicea (J. C. Schmidt) Castl. & Rossman [teleomorfa – Sphaeria punicea Kunze et J. C. Schmidt, Nectria punicea (Kuntze et J. C. Schmidt) Fr.; anamorfa – Cylindrocarpon album (Sacc.) Wollenw.] Menej známy a vzácnejší druh, rastúci na dreve listnatých drevinách. V našich podmienkach sme druh N. punicea zistili rásť na Fagus sylvatica, na Carpinus betulus a na nepôvodnom Laburnum anagyroides. Veľmi vzácne sa N. punicea vyskytovala aj na plodniciach druhov Bjerkandera adusta, Melampsorela pommiformis a na dreve v ich tesnej blízkosti, ako aj na neindetifikovateľných plodniciach z Pyrenomycetes, ktoré rástli na dreve Carpinus betulus. Na Slovensku je výskyt druhu N. punicea doposiaľ známy len z 2 lokalít, v rámci 2 orografických celkov – Nová Sedlica v Bukovských vrchoch a Turová – Štagiar v Kremnických vrchoch (ŠKUBLA 2003, MIHÁL et al. 2007). Okrem publikovaných lokalít, ako aj lokalít v Revúckej vrchovine a Stolických vrchoch, sme v rámci Slovenska tento druh determinovali aj vo Zvolenskej kotline (Borová Hora, 4. 10. 1997, leg. et det. I. Mihál) a v Javorí (Michalková, 27. 7. 2008, leg. et det. I. Mihál).

Pseudonectria rousseliana (Mont.) Wollenw. (Obr. 7) [teleomorfa – Nectria rousseliana Mont., Stigmaea rousseliana (Mont.) Fuckel, Nectriella rousseliana (Mont.) Sacc., Notarisiella rousseliana (Mont.) Sacc. in Clem. & Shear, Nectria rousseliana Mont. var. viridis Berk. & Broome, anamorfa – Sesquicillium buxi (Link: Fr.) W. Gams., Volutella buxi (DC.: Fr.) Berk.] Vzácny druh, ktorého výskyt je doposiaľ zaznamenaný iba na listoch a odumierajúcich konárikoch Buxus sempervirens. ROSSMAN et al. (1999) uvádzajú výskyt P. rousseliana v Severnej Amerike a ako typovú lokalitu uvádzajú Francúzsko. Výskyt P. rousseliana na Muránskej planine, v Horehronskom podolí, Nízkych Tatrách, Veporských vrchoch, Revúckej vrchovine, Stolických vrchoch, na Koniarskej planine a v Lici- neckej pahorkatine sú prvými nálezmi pre Slovensko. Druh sme zaznamenali len na nepôvodnom buxuse vždyzelenom (Buxus sempervirens) a to na rube odumretých listov (odumretých v danom alebo minulom roku) – opadnutých alebo na odumre- tých častiach konárikov v kríku, zriedka aj na odumretých stonkách (priemer stoniek 2 až 3 mm) a veľmi vzácne (zaznamenané len raz) na ležiacom odumretom plode B. sempervirens. Predpokladáme, že predmetná huba sa vyskytuje aj v iných lokalitách na území Slovenska, kde sú vysadené jedince B. sempervirens.

Výskyt vybraných determinovaných druhov v predmetnom území je zakreslený na mape (Obr. 8) a prehľad zistených druhov podľa geomorfologických celkov/podcelkov, uvádzame v Tab. 1. Prehľad zistených substrátov a hostiteľských taxónov, na ktorých sa jednotlivé druhy vyskytovali, je uvedený v Tab. 2 a 3.

Diskusia Zo zástupcov čeľade Hypocreaceae sa v skúmanom území, ako aj inde na Slovensku, vyskytujú vzácne druhy Hypocrea citrina, H. gelatinosa, H. rufa, Hypomyces cervinigenus a H. rosellus. V našom prípade sme ich zaznamenali len na Muránskej planine

58 Obr. 7. Pseudonectria rousseliana – hýfy (sety), vyrastajúce zo stien plodnice, tvoriace za vlhka na vrchole inkrustácie a kvapky, výskyt na rube listov Buxus sempervirens; Tisovec – cintorín, august 2010 (foto: J. Ďurkovič) Fig. 7. Pseudonectria rousseliana – hyphae (setae) growing from the ascomatal walls, creating gra- nular incrustation and producing droplets at the apex when moist, occurrence on the reverse side of leaves of Buxus sempervirens; Tisovec town – cemetery, August 2010 (photo: J. Ďurkovič) a v Revúckej vrchovine (H. rosellus). Výskyt druhu H. cervinigenus v NPR Hrdzavá je v súčasnosti jediný známy údaj na Slovensku. Pomerne zriedkavými druhmi sú aj Hypomyces aurantius a H. rosellus. Druhy Hypomyces chrysospermus a H. luteovirens sú veľmi bežné mykoparazitické huby, pričom niekedy sa vyskytujú až hromadne. Najčastejšie zaznamenanými druhmi z čeľadí Bionectriaceae a Nectriaceae sú najmä Nectria cinnabarina, Neonectria coccinea, N. galligena a Cosmospora episphaeria. Na celom území Slovenska sú všeobecne rozšírené a za príhodných podmienok sa na vhodnom substráte vyskytujú hojne. Menej častý je výskyt druhov Cosmospora coccinea, C. purtonii, Neonectria fuckeliana a N. punicea. Medzi vzácne sa vysky- tujúce huby môžeme zaradiť druhy Hydropisphaeria peziza a Nectria berolinensis. Z hľadiska počtu zistených lokalít sú veľmi vzácnymi druhmi Paranectria oropensis a Pseudonectria rousseliana, ktoré môžeme považovať za prvé nálezy pre Slovensko.

59 Obr. 8. Výskyt niektorých determinovaných druhov makromycétov v skúmanom území (autor: D. Blanár) Fig. 8. The occurrence of some determined species of macromycetes in the investigated area (author: D. Blanár)

Na základe ich stanovíšť a substrátov/hostiteľov, na ktorých sa vyskytujú, predpokla- dáme ich väčšie rozšírenie na celom území Slovenska. Pri výskume sme sa zamerali aj na evidenciu hostiteľov a substrátov, na ktorých sa predmetné druhy vyskytovali (pozri Tab. 2 a 3). U druhov z rodov Nectria a Neonectria, ktoré sú najvýznamnejšie z lesoochranárskeho hľadiska, sa plodničky najčastejšie vyskytovali na kôre listnatých drevín, najviac na buku lesnom (Fagus sylvatica), menej na javore horskom (Acer pseudoplatanus), hrabe obyčajnom (Carpinus betulus) a zriedka aj na ostatných listnatých drevinách, ale vzácne aj na ihličnatých drevinách. Druh Neonectria fuckeliana sa vyskytoval len na ihličnatých drevinách (Abies alba,

60 Picea abies a Pinus sylvestris). Zaujímavé sú druhy Cosmospora episphaeria a C. purtonii, ktoré boli zbierané ako mykotrofní saproparaziti na starých plodniciach lignikolných pyrenomycétov Anthostoma turgidum, Diatrype disciformis, D. stigma, Eutypella quaternata, Hypoxylon fragiforme, H. multiforme a Valsa ambiens. Zaujímavý je nález druhu Cosmospora episphaeria na plodniciach huby Anthostoma turgidum (Pers.) Nitschke, ktorá patrí do čeľade Diatrypaceae, a na ktorej doposiaľ nebol známy nález mykotrofných húb z rodu Nectria s. l. Zároveň treba dodať, že náš nález druhu A. turgidum predstavuje druhý nález tohto druhu pre mykoflóru Slovenska, ktorý bol doposiaľ známy iba z jednej lokality na Poľane (ŠKUBLA 2003). Druh Nectria cinnabarina sme zaznamenali na najväčšom spektre hostiteľských taxónov (celkovo 38 taxónov), pričom infikoval už odumreté, resp. odumierajúce časti hostiteľa. Jedin- ce tohoto druhu najčastejšie rástli na kôre odumretých ležiacich konárov listnatých drevín, a to najmä Fagus sylvatica, Carpinus betulus, Acer pseudoplatanus, Fraxinus excelsior. Z hľadiska zastúpenia čeľadí hostiteľských rastlín, najväčší podiel (26 %) pripadá na taxóny z čeľade ružovité (Rosaceae). Zaujímavý a zriedkavý je výskyt tejto huby (Obr. 4) na odumretých konárikoch chráneného lykovca muránskeho (Daphne arbuscula), ktorý je paleoendemitom Muránskej planiny. Z iných substrátov stojí za zmienku ojedinelý výskyt plodnice N. cinnabarina na puku odumretého konárika na strome čremchy strapcovitej (Padus racemosa), na odumretej zdrevnatenej stonke liany – plamienka plotného (Clematis vitalba) či drevnatej stonke ostružiny malinovej (Rubus idaeus). Z ihličnatých drevín sme hlivku červenú vzácne zaznamenali aj na smreku obyčajnom (Picea abies) a borovici lesnej (Pinus sylvestris). Okrem domácich druhov (najmä však drevín) sa N. cinnabarina vyskytovala aj na nepôvodných či exo- tických taxónoch, napr. na drevinách ako pagaštan konský (Aesculus hippocastanum), trojpuk drsný (Deutzia scabra), orech kráľovský (Juglans regia), vistéria japonská (Wisteria floribunda), či na stonke sukulenta Kalanchoe blosfeldiana. Zväčša sa ale jednalo o ojedinelé výskyty. V skúmanom území sme predmetný druh zaznamenali na 10 alochtónnych taxónoch. Na niektorých cudzokrajných drevinách výskyt druhu N. cinnabarina zistila v minulosti JUHÁSOVÁ (2002). Viaceré druhy rodu Nectria sú zároveň významnými parazitmi lesných drevín, na ktorých ako vaskulárni paraziti spôsobujú veľké škody, miestami až epifytócie. Ako príklad môžeme uviesť epifytóciu nekrotického ochorenia kôry bukov na Slovensku (CICÁK & MIHÁL 2002b). Prvými viditeľnými príznakmi nekrotického ochorenia lesných drevín je prerieďovanie korún stromov v dôsledku olamovania sa konárov v mieste nekróz a ich usychanie. Najčastejším prejavom ochorenia je tvorba nekrotických rán na konároch a kmeňoch, od malých a nenápadných nekróz, po veľké, kmeň a konáre silno deformujúce, tzv. zlomové nekrózy. Často sa kmeň a konáre lámu v mieste nekrotizácie, kde je pevnosť dreva značne oslabená. Vstupnými bránami infekcie týchto parazitov do vodivých systémov stromov sú najmä poranenia kôry hmyzom, lesnou zverou, bakterióznymi infekciami, poranenia kôry pri ťažbe a približovaní, poranenia pri narazení uvoľnenými kameňmi zo svahu, mrazové trhliny a trhliny po slnečnej spále. Infekcia sa do organizmu môže dostať aj cez nepoškodené miesta, ako sú listové jazvy či lenticely. Huby rodu Nectria sa do 61 týchto poranení dostávajú pomocou klíčnych hýf askospór, konídií a hýfami mycélia. Napr. konídie druhu Nectria cinnabarina v čistej vode nevyklíčia ale v slabom výluhu kôry hostiteľa klíčia 20 až 30 krát rýchlejšie ako v destilovanej vode (ČERNÝ 1989). V šírení parazita zohrávajú veľkú úlohu abiotické (vietor, voda) a najmä biotické vek- tory (hmyz, vtáky, lesná zver, človek). ZÚBRIK et al. (2008) napr. uvádzajú, že stromy sú náchynejšie na vznik infekcie v jeseni a v zime. Viacero autorov (LEONTOVYČ & GÁPER 1997; PARKER 1976; PERRIN 1984) považuje za najnebezpečnejších parazitov listnatých drevín, a zvlášť buka lesného (Fagus sylvatica), druhy Neonectria coccinea, N. ditissima a N. galligena, ktoré vyvolávajú nekrotické ochorenie kôry buka s typickými tracheomykóznymi príznakmi. Napr. LEONTOVYČ & GÁPER (1997) opisujú druhy N. ditissima a N. galligena ako najvýznamnejšie fytopa- togénne huby v bukových mladinách. PERRIN & GARBAGE (1984) a SUROVEC (1992) konštatujú výskyt N. ditissima prevažne na bukoch v mladších rastových fázach (nálet, mladina), pričom zdôrazňujú negatívne prejavy tejto huby najmä na konároch bukov. SUROVEC (1990) zdôrazňuje, že pravdepodobnou primárnou príčinou epifytócneho chradnutia mladých bučín je imisné zaťaženie predmetných oblastí, pretrvávajúci vlahový deficit v pôde a časté poškodzovanie porastov neskorými mrazmi a krúpami. ČERNÝ (1976) uvádza, že N. galligena je rozšírená na celom území bývalej ČSSR, a parazituje najmä na buku, jaseňoch a jabloniach. Výskyt druhov N. coccinea a N. galligena zaznamenával WUDTKE (1991) najviac v dospelých a prestarnutých bučinách. N. galligena je závažným škodcom ovocných stromov, a to jabloní domácich (Malus domestica). Spôsobuje rakovinu jabloní a postihuje iba také konáre, na ktorých sa vplyvom mechanického poškodenia, namrznutím alebo živočíšnymi škodcami poranila kôra (ZACHA et al. 1989). Na konároch sa tvoria zhrubnuté útvary – nádory (hálky). Napadnuté jablone spotrebujú na tvorbu nádorov značné množstvo rezervných látok, ktoré potom chýbajú pri normálnom raste a rodivosti stromov, čo sa prejavuje aj na zhoršenej kvalite ovocia a nižšej úrode (cf. ZACHA et al. l. c.). Druh N. galligena sme zaznamenali v Revúcej na niektorých starých jabloniach (spravidla starších ako 100 rokov), a to na konároch s hálkami, pričom na miestach kde parazitovala táto huba sa spravidla vyskytovali aj červce (Cryptococcus sp.). Výskyt červcov pravdepodobne súvisel s infikovaním konárov výtrusmi N. galligena. V ihličnatých lesoch, najmä na smreku sa paraziticky prejavuje druh Neonectria fuckeliana. Druh sme ojedinele zaznamenali na ležiacich konároch alebo kmienkoch mladých jedincov či vrcholco- vých zlomoch starších stromov Picea abies. Vzácne sme druh zaznamenali na konári Abies alba.

Záver Celkovo je doposiaľ z územia Slovenska v rámci čeľadí Hypocreaceae, Bionectriaceae a Nectriaceae determinovaných 5 druhov z rodu Hypocrea, 5 druhov z rodu Hypomyces a 12 druhov húb z rodu Nectria s. l. (ŠKUBLA 2003). V skúmanej oblasti sme zistili 3 druhy rodu Hypocrea, 6 druhov rodu Hypomyces, 2 druhy (v rámci 2 rodov) z čeľade Bionectriaceae a 11 druhov (v rámci 4 rodov) z čeľade Nectriaceae.

62 Zo skúmaných taxónov možno medzi vzácne až veľmi vzácne druhy v predmetnom území Gemera, ale aj v rámci Slovenska, zaradiť: Cosmospora purtonii, Hydro- pisphaeria peziza, Hypocrea citrina, H. gelatinosa, H. rufa, Hypomyces aurantius, H. cervinigenus, Nectria berolinensis, Neonectria punicea a Paranectria oropensis. Prvonálezmi pre mykoflóru Slovenska sú druhy Hypomyces cervinigenus, Para- nectria oropensis a Pseudonectria rousseliana. Druh Pseudonectria rousseliana sa na skúmaných lokalitách – biotopoch s hostiteľskou rastlinou (Buxus sempervirens) vyskytoval pomerne bežne; zriedkavý výskyt sme zaznamenali len v Telgárte, čo bol zároveň najvyššie položený zistený výskyt tohto druhu (890 m n. m.). Zároveň sme pri výskume zistili výskyt Cosmospora episphaeria na plodniciach druhu Anthostoma turgidum (čeľaď Diatrypaceae), pričom náš nález A. turgidum predstavuje druhý nález tohto druhu pre mykoflóru Slovenska. Vzhľadom na ojedinelosť výskytu a častú náhodnosť zberu uvedených makro- mycétov, ako aj vzhľadom k špecifickým ekotrofickým podmienkam, ktoré sú pre ich fruktifikáciu nevyhnutné, je zrejmé, že ich nálezy v teréne sú vo väčšine prípadov dielom náhody, príp. sú pri výskume prehliadané. Predpokladáme však oveľa väčší výskyt týchto húb v našich lesoch či iných typoch biotopov, o čom svedčia aj viaceré naše nálezy, ktoré sme v rámci výskumu zaznamenali na rôznych lokalitách.

Poďakovanie Za determináciu lišajníkov ďakujeme A. Guttovej. Za determináciu druhu Anthostoma turgidum ďakuje- me H. Deckerovej. Za zhotovenie fotografií húb na rastrovacom elektrónovom mikroskope ďakujeme J. Ďurkovičovi. Autori ďakujú tiež B. Astalošovi, K. Bučinovej, A. Cicákovi, E. Haplovi, O. Kováčikovi a Z. Palice za pomoc pri zbere materiálu v teréne. Táto publikácia vznikla vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt: Centrum excelentnosti biologických metód ochrany lesa, ITMS: 26220120008, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Literatúra

BLANÁR D. & MIHÁL I. 2002: Mykoflóra okolia Revúcej I. (Slovenské rudohorie – Revúcka vrchovina). — Pp.: 33–52. In: UHRIN M. (ed.): Výskum a ochrana prírody Muránskej planiny 3. ŠOP SR – Správa Národného parku Muránska planina, Revúca, 182 pp. BOOTH C. 1959: Studies of Pyrenomycetes. IV. Nectria (part 1). — Mycological Papers 73: 1–115. BREITENBACH J. & KRÄNZLIN F. 1986: Fungi of Switzerland. Vol. 1, Ascomycetes. — Verlag Mykologia, Luzern, 412 pp. BUTIN H. 1995: Tree diseases and disorders. Causes, biology and control in forest and amenity trees. –– Oxford University Press, 252 pp. CICÁK A. & MIHÁL I. 2002a: Nekrotické ochorenia buka (Fagus sylvatica L.) v Národnom parku Muránska planina. — Pp.: 115–118. In: UHRIN M. (ed.): Výskum a ochrana prírody Muránskej planiny 3. ŠOP SR – Správa Národného parku Muránska planina, Revúca, 182 pp. CICÁK A. & MIHÁL I. 2002b: State of necrotic disease of beech stands in Slovakia. –– Mikologija i Fito- patologija 36: 93–105. ČERNÝ A. 1976: Lesnická fytopatologie. — SZN, Praha, 347 pp. ČERNÝ A. 1989: Parazitické dřevokazné houby. — SZN, Praha, 99 pp. ČERVENKA M. et al. 1972: Kľúč na určovanie výtrusných rastlín. 2. diel, Huby a slizovky. –– SPN Bra- tislava, 379 pp.

63 - Nízke 1 ■ NT KT Licinecká pahor , LP – , LP 2 ■ ■ HP HPo Koniarska planina Mts 4 ■ ■ ■ ■ LP JK 3 ■ ■ ■ KP 4 SK 2 ■ ■ JK s. l. in the area under study s. l. v skúmanom území 4 ■ ■ ■ ■ Nectria VV Nectria Jelšavský kras Mts, KP – vrchy Mts, JK – Jelšavský kras KP Veporské s. l. and s. l. a Horehronské podolie Basin, NT – – Horehronské podolie Basin, NT Slovenský kras Mts, JK – Juhoslovenská kotlina Basin, HP ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ 12 17 SV SR Hypomyces Hypomyces ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ 17 s. l., RV s. l., Kráľovohoľské Tatry Mts Tatry – Kráľovohoľské , KT Hypocrea Hypocrea Hypocrea Hypocrea ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ 17 MP Slovenské rudohorie Mts, SK – Heľpianske podolie Basin , HPo – Muránska planina Mts, SR – očet taxónov / Hypomyces luteovirens Hypomyces rosellus Pseudonectria rousseliana number of taxa number Hypocreaceae citrina Hypocrea Tab. 1. Zastúpenie druhov rodov 1. Tab. taxón / taxa gelatinosa Hypocrea rufa Hypocrea Hypomyces aurantius Hypomyces cervinigenus Hypomyces chrysospermus Hypomyces lateritius Bionectriaceae peziza Hydropisphaeria Nectriaceae Cosmospora coccinea Cosmospora episphaeria Cosmospora purtonii Nectria cinnabarina Neonectria coccinea Neonectria ditissima Neonectria fuckeliana Neonectria galligena Neonectria punicea p – MP katina Hills Nectria berolinensis Paranectria oropensis Paranectria oropensis Stolické vrchy Mts, VP – VP – Stolické vrchy Mts, – Revúcka vrchovina Mts, SV Mts, RV Tatry Tab. 1. Presence of taxa genera 1. Tab.

64 Tab. 2. Prehľad hostiteľov a substrátov, na ktorých sa vyskytovali druhy rodov Hypocrea a Hypomyces Tab. 2. A survey of hosts and substrates which have been occupied by the species from the genera Hy- pocrea and Hypomyces

počet ekotrofická druh1 hostiteľských hostiteľ4 substrát5 skupina2 taxónov3 Hypocrea citrina LS 1 Fagus sylvatica drevo kmeňa6 Hypocrea gelatinosa LS 1 Fagus sylvatica drevo kmeňa Hypocrea rufa LS 1 Fagus sylvatica kôra kmeňa7 Hypomyces Hygrophorus MP 4* hyménium plodnice8 aurantius eburneus Polyporus melanopus hyménium a celá plodnica9 Xerocomus badius hyménium plodnice Xerocomus hyménium plodnice chrysenteron Xerocomus sp. hyménium plodnice Hypomyces MP 1 Helvella lacunosa hyménium plodnice cervinigenus Hypomyces Polyporus MP 5* hyménium plodnice chrysospermus melanopus Fomitopsis pinicola hyménium plodnice Russula spp. hyménium a celá plodnica Xerocomus badius hyménium a celá plodnica Xerocomus hyménium a celá plodnica subtomentosus Xerocomus sp. hyménium a celá plodnica Hypomyces lateritius MP 4 Armillaria cepistipes hyménium a celá plodnica Clavulina rugosa hyménium a celá plodnica Flammulina velutipes hyménium a celá plodnica Hapalopilus nidulans hyménium plodnice Hypomyces Xerocomus MP 6* hyménium a celá plodnica luteovirescens chrysenteron Lactarius spp. hyménium a celá plodnica Meripilus giganteus hyménium plodnice Pleurotus dryinus hyménium plodnice Ramaria botrytis hyménium plodnice Russula spp. hyménium a celá plodnica Hypomyces rosellus LS 1 Fagus sylvatica drevo kmeňa vysvetlivky / explanations: 1species, 2ecotrophical group, 3number of host taxa, 4host, 5substrate, 6wood of stem, 7bark of stem, 8hymenium of fruitbody, 9hymenium and whole fruitbody; LS – lignikolný saprofyt / lignicolous saprophyte, MP – mykotrofný parazit / mycoparasite; *minimálny počet / minimal number

65 Tab. 3. Prehľad hostiteľov a substrátov s výskytom druhov čeľadí Bionectriaceae a Nectriaceae Tab. 3. A suvey of hosts and substrates which have been occupied by the species from the families Bio- nectriaceae and Nectriaceae

počet ekotrofická hostiteľ4 druh1 hostiteľských substrát6 skupina2 [medzihostiteľ]5 taxónov3 Hydropisphaeria Fagus sylvatica kmeň7; konár8 LS 2 peziza Sambucus nigra kmeň Paranectria Bacidia subincompta stielka lišajníka9 LchSP 8 oropensis [Fraxinus excelsior] [kmeň] Parmelia glabratula stielka lišajníka [+Malus domestica] [konár] Phaeophyscia cf. endophoenicea stielka lišajníka [Fagus sylvatica] [konár] Physcia aipolia stielka lišajníka [Cerasus avium, Crataegus laevigata, [konár] +Cydonia oblonga, +Malus domestica, Malus sylvestris] Physcia aipolia + P. tenella stielka lišajníka [Crataegus laevigata] [konár] Physcia adscendens stielka lišajníka [+Magnolia stellata, +Malus [konár] domestica, Pinus cembra] Physcia stellaris stielka lišajníka [+Malus domestica] [konár] Physcia tenella stielka lišajníka [+Cydonia oblonga, +Malus [konár] domestica] cf. Physcia sp. stielka lišajníka [Pinus sylvestris] [konár] Xanthoria parietina stielka lišajníka [+Cydonia oblonga] [konár] Cosmospora Inonotus nodulosus plodnica huby10 MP 1 coccinea [Acer platanoides, Fagus sylvatica] [kmeň] Cosmospora Anthostoma turgidum plodnica huby MP 7 episphaeria [Fagus sylvatica] [konár] Diatrype disciformis plodnica huby [Carpinus betulus, Fagus sylvatica] [konár] Diatrype stigma plodnica huby [Carpinus betulus] [konár] Eutypella quaternata plodnica huby [Fagus sylvatica] [konár] Hypoxylon multiforme plodnica huby [Carpinus betulus] [konár] Hypoxylon fragiforme plodnica huby [Carpinus betulus, Fagus sylvatica] [konár] Hypoxylon fragiforme plodnica huby [Fagus sylvatica] [konár]

66 Tab. 3. pokračovanie / continuation

počet ekotrofická hostiteľ4 druh1 hostiteľských substrát6 skupina2 [medzihostiteľ]5 taxónov3 Hypoxylon multiforme plodnica huby [Quercus cerris] [konár] Hypoxylon sp. plodnica huby [Carpinus betulus] [konár] Eutypella quaternata plodnica huby [Fagus sylvatica] [konár] Inonotus nodulosus plodnica huby [Fagus sylvatica] [konár] Pyrenomycetes spp. plodnica huby [+Ribes nigrum] [konár] Eutypella quaternata plodnica huby [Fagus sylvatica] [konár] Cosmospora MP 5 Betula pendula konár purtonii Corylus avellana konár Fagus sylvatica kmeň Hypoxylon fragiforme plodnica huby [Corylus avellana, Quercus cerris] [konár] Eutypella quaternata plodnica huby [Corylus avellana] [konár] Pyrenomycetes spp. plodnica huby [Sorbus aucuparia] [konár] Nectria LSP 1 +Ribes rubrum konár berolinensis Nectria LSP 38 Abies alba konár cinnabarina Acer platanoides konár konár; kmeň; Acer pseudoplatanus peň11 +Aesculus hippocastanum konár +Armeniaca vulgaris konár Betula pendula konár; kmeň Carpinus betulus konár; kmeň Cerasus avium kmeň Clematis vitalba byľ liany12 Corylus avellana konár; kmeň Daphne arbuscula konár +Deutzia scabra konár Fagus sylvatica konár; kmeň Frangula alnus konár; kmeň Fraxinus excelcior konár

67 Tab. 3. pokračovanie / continuation

počet ekotrofická hostiteľ4 druh1 hostiteľských substrát6 skupina2 [medzihostiteľ]5 taxónov3 +Juglans regia konár +Kalanchoe blosfeldiana drevnatá stonka13 +Malus domestica konár konár; Padus racemosa šupina puku14 Picea abies konár Pinus sylvestris konár; ihličie15 +Prunus domestica konár +Pyrus communis konár Pyrus pyraster konár Rhamnus cathartica konár +Robinia pseudoaccacia konár Rosa canina stonka Ribes alpinum konár +Ribes rubrum konár Ribes uva-crispa konár Rubus idaeus drevnatá stonka Salix fragilis konár Sambucus nigra konár Sambucus racemosa konár Sorbus aucuparia konár Swida sanguinea agg. konár Tilia cordata konár terminálny Tilia platyphyllos výhonok16 Ulmus glabra konár +Wisteria floribunda byľ liany Neonectria LSP 8 Acer pseudoplatanus kmeň coccinea Alnus glutinosa konár Fagus sylvatica kmeň; konár; peň Fraxinus excelcior kmeň Populus tremula kmeň Sambucus nigra kmeň; konár Sorbus aria agg. kmeň Tilia cordata kmeň Neonectria LSP 1 +Malus domestica konár ditissima

68 Tab. 3. pokračovanie / continuation

počet ekotrofická hostiteľ4 druh1 hostiteľských substrát6 skupina2 [medzihostiteľ]5 taxónov3 Nectria LSP 3 Abies alba konár fuckeliana Picea abies konár; kmeň Pinus sylvestris konár Neonectria LSP 5 Alnus incana kmeň galligena Fagus sylvatica konár; kmeň +Laburnum anagyroides konár +Malus domestica konár Salix caprea kmeň Neonectria LS 6 Carpinus betulus peň punicea Fagus sylvatica kmeň; peň +Laburnum anagyroides kmeň Bjenkardera adusta plodnica huby [Carpinus betulus] [peň] Melampsorela pommiformis plodnica huby [Carpinus betulus] [peň] Pyrenomycetes sp. plodnica huby [Carpinus betulus] [peň] Pseudonectria listy, stonka, HP 1 +Buxus sempervirens rousseliana plod17 vysvetlivky / explanations: 1species, 2ecotrophical group, 3number of hosts, 4host, 5sub-host plant species, 6substrate, 7stem, 8branch/twig, 9thallus of Lichenes, 10fruitbody of fungi, 11stump, 12stipe of liane, 13wood stalk, 14squama of the bud, 15needles, 16terminal bud, 17leaves, stalk, fruit; LS – lignikolný saprofyt / lignicolous saprophyte, LSP – lignikolný saproparazit / lignicolous saproparasite, LchSP – lichenikolný saproparazit / lichenicolous saproparasite, MP – mykotrofný parazit / mycoparasite, HP – herboparazit / herboparasite; + alochtónne druhy, vrátane pestovaných druhov / alien taxa, including cultivated species

69 DATABASE 2010a: [online database]. — http://www.nahuby.sk/atlas-hub/ [cit. 11. 11. 2010]. DATABASE 2010b: [online database]. — http://www.foto-net.sk [cit. 11. 11. 2010]. FÁBRYOVÁ M. (red.) 2004: Slovenský kras – Domica, 1 : 50 000. Turistická mapa. — VKÚ, a.s., Harmanec, 3. vyd., Edícia turistických máp 1 : 50 000. FÁBRYOVÁ M. (red.) 2006: Nízke Tatry – Kráľova hoľa, 1 : 50 000. Turistická mapa. — VKÚ, a.s., Har- manec, 5. vyd., Edícia turistických máp 1 : 50 000. FUTÁK J. 1980: Fytogeografické členenie, mapa VII/14, 1:1 000 000. — P.: 88. In: MAZÚR E., LENKO D., KELEMEN A., JAKÁL J., BARTOŠ A., BAŠOVSKÝ O., GLOSIK J., HAJČÍKOVÁ M., IVANIČKA K., JURIGOVÁ M., KMEŤKO P., KVITKOVIČ J., LUKNIŠ M., MATULA Z., MICHALEC I., PAXA J., PLESNÍK P., PRAVDA J., ŠTECHER D., VEREŠÍK J., ZELENSKÝ K., ŽEMLA E. & ŽUDEL J. (reds): Atlas Slovenskej socialistickej republiky. Slovenská akadémia vied & Slovenský úrad geodézie a kartografie, Bratislava, 296 pp. HAFELLNER J. & OBERMAYER W. 2009: The role of Paranectria oropensis in community dynamics of epiphyte synuzia on roadside trees. — Herzogia 22: 177–190. JANITOR A. & FÁBRY I. 1981: Príspevok k poznaniu mykoflóry Štátnej prírodnej rezervácie Rozsutec. –– In: JANÍK, M. & ŠTOLLMAN, A. (eds.): Rozsutec – Štátna prírodná rezervácia. Osveta, Martin, p. 421–437. JUHÁSOVÁ G. 2002: Ohrozenosť cudzokrajných drevín parazitickými hubami. — Pp.: 50–60. In: ANONYMUS: Pestovanie a ochrana cudzokrajných drevín na Slovensku. Ústav ekológie lesa SAV, Zvolen, 201 pp. KEIZER G. J. 1998: Encyklopedie hub. –– Rebo Productions, Čestlice, Česká republika, 288 pp. KOCHJAROVÁ J., BLANÁR D., JANOVICOVÁ K. & KLIMENT J. 1999: Nové lokality výskytu, morfologická charakteristika a fytocenologická väzba zaujímavého kríženca zubačky Paxovej – Dentaria ×paxia- na (O.E.Schulz) Jáv. na Muránskej planine a v Slovenskom rudohorí. — Pp.: 55–69. In: UHRIN M. (ed.): Výskum a ochrana prírody Muránskej planiny 2. MŽP SR & Správa NP Muránska planina, Revúca,112 pp. KORDOVÁNER J. (red.) 2003: Veporské vrchy, 1 : 50 000. Turistická mapa. — VKÚ, a.s., Harmanec, 3. vyd., Edícia turistických máp 1 : 50 000. KORDOVÁNER J. (red.) 2006: Stolické vrchy – Revúca. 1 : 50 000. Turistická mapa. — VKÚ, a.s., Harma- nec, 3. vyd., Edícia turistických máp 1 : 50 000. KOTLABA F. 1999: Potřeba latinské skratky pro „zapsal“ v přírodních vědách. — Mykologické listy 71: 18–20. KULT K. 1991: Soupis druhů hub sbíraných při mykofloristické akci sekce pro mykofloristiku a mykoce- nologii ČSVSM ve Slánských vrších. –– Pp. 1–22. In: KUTHAN, J. (ed.): Houby rostoucí v prostředí ovlivněném činností člověka. Zborník, Ostrava, 96 pp. KUTHAN J. 1989: Soupis makromycetů sbíraných na průzkumných exkurzích v oblasti Vysokých a Nízkých Tater a v Slovenském rudohoří. –– Pp. 63–89. In: KUTHAN, J. (ed.): Houby rašelinišť a bažinatých lesů v Československu. Zborník referátů, ČSVSM, Praha, 134 pp. KUTHAN J., ADAMČÍK S., ANTONÍN J. & TERRAY J.1999: Huby Národného parku Poloniny. –– Správa NP SR Liptovský Mikuláš, Správa NP Poloniny, Snina, 197 pp. LEONTOVYČ R. & GÁPER J. 1997: Hlavné fytopatologické problémy v lesoch Slovenska a možnosti ich eli- minácie. –– Pp. 89–95. In: Aktuálne problémy v ochrane lesa. Proceedings. –TU Zvolen, 186 pp. LIZOŇ P. & BACIGÁLOVÁ K. 1998: Huby. — Pp.: 101–227. In: MARHOLD K. & HINDÁK F. (eds): Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Veda, Bratislava, 687 pp. MARHOLD K. (ed.) 1998: Papraďorasty a semenné rastliny. Ferns and Flowering Plants. — Pp.: 333–687. In: MARHOLD K. & HINDÁK F. (eds): Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Veda, Bratislava, 687 pp. MAZÚR E. & LUKNIŠ M. 1980: Geomorfologické jednotky, 1:500 000, mapa IV/16. — Pp.: 54–55. In: MAZÚR E., LENKO D., KELEMEN A., JAKÁL J., BARTOŠ A., BAŠOVSKÝ O., GLOSIK J., HAJČÍKOVÁ M., IVANIČKA K., JURIGOVÁ M., KMEŤKO P., KVITKOVIČ J., LUKNIŠ M., MATULA Z., MICHALEC I., PAXA J., PLESNÍK P., PRAVDA J., ŠTECHER D., VEREŠÍK J., ZELENSKÝ K., ŽEMLA E. & ŽUDEL J. (reds): Atlas Slovenskej socialistickej republiky. Slovenská akadémia vied & Slovenský úrad geodézie a kartografie, Bratislava, 296 pp.

70 MIHÁL I. 1989: Príspevok k poznaniu mykoflóry Muránskej planiny a kráľovohoľských Nízkych Tatier. — Diplomová práca, 78 pp. [Depon. in PriF UK, Bratislava]. MIHÁL I. 2002a: K poznaniu mykoflóry jedľovo-bukových lesov južnej časti Kremnických vrchov. — Ochrana prírody, Banská Bystrica, 21: 196–206. MIHÁL I. 2002b: A contribution to distribution and ecology of fungi of the genus Nectria in Slovakia. — Ekológia (Bratislava), 21(supplement 2): 62–70. MIHÁL I. & BLANÁR D. 1999: Mykoflóra lokalít Hrdzavá dolina, Šance a Mokrá poľana v Národnom parku Muránska planina. — Pp.: 21–33. In: UHRIN M. (ed.): Výskum a ochrana prírody Muránskej planiny 2. ŠOP SR – Správa Národného parku Muránska planina, Revúca, 111 pp. MIHÁL I. & BLANÁR D. 2007: Mykoflóra v oblasti magnezitového závodu Slovmag a. s., Lubeník (Slo- venské rudohorie – Revúcka vrchovina). — Reussia 4(1–2): 35–59. MIHÁL I., CICÁK A. & BUČINOVÁ K. 2007: Distribution, ecology and taxonomical notes to species of genera Hypomyces and Nectria (Hypocreales) in Slovakia. — Mikologia i Fitopatologia 41: 242–251. MIHÁL I., CICÁK A., TSAKOV H. & PETKOV P. 2009: Occurrence of species of the Nectria s. l. (Bionec- triaceae, Nectriaceae, Hypocreales, Ascomycetes) in Central and South-eastern Europe. – Folia oecologica 36: 32–38. MIHÁL I., GLEJDURA S. & BLANÁR D. 2011: Makromycéty (Zygomycota, Ascomycota, Basidiomycota) v masíve Kohúta (Stolické vrchy). — Reussia 6(1–2): 1–44. MORAVEC Z. 1960: Houby na houbách. — Česká Mykologie, ČSVSM, Praha, 14: 24–32. MOSER M. 1963: Ascomyceten (Schaupilze), Band IIa, Kleine Kryptogamenflora. — VEB Gustav Fischer Verlag, Jena, 147 pp. PARKER E.J. 1976: Production of Nectria coccinea perithecia in culture on a natural medium. — Trans- actions of British Mycological Society 66: 201–205. PERRIN R. 1984: Variability of the susceptibility of beech (Fagus sylvatica L.) to Nectria coccinea, one of the pathogens of bark disease. — European Journal of Forest Pathology 14: 321–325. PERRIN R. & GARBAGE J. 1984: Effect of nutrition of beech (Fagus sylvatica) on its sensitivity to cancer caused by Nectria ditissima. — Annales des Sciences Forestiéres 41: 449–460. PIŠÚT I. (ed.) 1998: Lichenizované huby (lišajníky). — Pp.: 229–296. In: MARHOLD K. & HINDÁK F. (eds): Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Veda, Bratislava, 688 pp. ROGERSON C.T. & SIMMS H.R. 1971: A New Species of Hypomyces on Helvella. — Mycologia, Stanford, U.S.A., 63: 416–421. ROSSMAN A.Y., SAMUELS G.J., ROGERSON C.T. & LOWEN R. 1999: Genera of Bionectriaceae, Hypocreaceae and Nectriaceae (Hypocreales, Ascomycetes). — Studies of Mycology 42: 1–248. SAMUELS G.J. 1976: A revision of the fungi formerly classified as Nectria subgenus Hyphonectria. — Me- moirs of the New York Botanical Garden 26: 1–126. SUROVEC D. 1990: Príznaky a príčiny chradnutia mladých bučín na Slovensku. — Les 46: 12–13. SUROVEC D. 1992: Tracheomycoses of young beech stands from natural regeneration. — Acta Instituti Forestalis 8: 97–105. ŠKUBLA P. 1997: Vzácnejšie nálezy roku 1996. — Spravodajca Slovenských Mykológov 5: 24–25. ŠKUBLA P. 2003: Mycoflora Slovaca. Number of the copy 19. — Mycelium Bratislava, 1103 pp. WUDTKE L. 1991: Buchenrindensterben. — Allgemeine Forstzeitschrift 46: 504–507. ZACHA V., VANEK G. & NOVÁKOVÁ J. 1989: Atlas chorôb a škodcov ovocných drevín a viniča. — Príroda, Bratislava, 352 pp. ZÚBRIK M., KUNCA A. & NOVOTNÝ J. 2008: Atlas poškodenia lesných drevín. Hmyz a huby. — Národné lesnícke centrum Zvolen, 178 pp. ŽUDEL J. 1980: Stolice od konca 13. stor. do r. 1848, mapa IX/28, 1:1 000 000. — P.: 117. In: MAZÚR E., LENKO D., KELEMEN A., JAKÁL J., BARTOŠ A., BAŠOVSKÝ O., GLOSIK J., HAJČÍKOVÁ M., IVANIČKA K., JURIGOVÁ M., KMEŤKO P., KVITKOVIČ J., LUKNIŠ M., MATULA Z., MICHALEC I., PAXA J., PLESNÍK P., PRAVDA J., ŠTECHER D., VEREŠÍK J., ZELENSKÝ K., ŽEMLA E. & ŽUDEL J. (reds): Atlas Slovenskej socialistickej republiky. Slovenská akadémia vied & Slovenský úrad geodézie a kartografie, Bratislava, 296 pp.

71 APPENDIX Zoznam determinovaných druhov z rodov Hypocrea Fr., Hypomyces (Fr.) Tul. a Nectria s. l., vrátane ich lokalít, v skúmanom území horného a stredného Gemera List of species of the genera Hypocrea Fr., Hypomyces (Fr.) Tul. and Nectria s. l., within its localities, determined in studied area in the upper and middle Gemer region

Vysvetlivky: Údaje k jednotlivým nálezom – druhom (podľa čeľadí a geomorfologických celkov – podcelkov) sú v nasledovnom poradí: katastrálne územie; lokalita; číslo základného mapovacieho kvadrátu Databanky flóry Slovenska (DFS); zemepisné súradnice v súradnicovom systéme WGS 84 (ak sú); stanovište – habitat; expozícia (ak je); nadmorská výška; substrát; dátum nálezu, zberateľ, determinátor, herbár (literatúra – ak údaj je publikovaný). [Geomorfologické celky, príp. podcelky, sú uvedené v zmysle geomorfologického členenia MAZÚR & LUKNIŠ (1980); skratky zberateľov/determinátorov a herbárov sú uvedené v časti Metodika a materiál.] Explanations: Data of individual collections – species (according to families and geomorphological units and subunits) are given in the following order: cadastre; locality; basic number of the mapping quadrate of the Database of flora of Slovakia (DFS); geographic coordinates according to system WGS 84 (if they are available); habitat; exposition (if available); altitude; substrate; date of collection, collec- tor, determinator, herbarium (references). [Geomorphological units, or sub-units are given according to geomorphological classification by MAZÚR & LUKNIŠ (1980); Abbreviations of collectors/determinators are given in the chapter Methods and material.]

Hypocreaceae Hypocrea citrina (Pers.) Fr. Spišsko-gemerský kras – Muránska planina: Tisovec; Čertova dolina, SVV od kóty 886,2 (Remetisko), nad štátnou cestou, JPRL 574 1; 7285c; bučina; 675 m n. m.; na hnijúcom dreve Fagus sylvatica; 12. 10. 2010, leg. DB, det. IM, herb. SAVZV, herb. DB.

Hypocrea gelatinosa (Tode) Fr. Spišsko-gemerský kras – Muránska planina: Muráň; NPR Šarkanica, dolina Martinova, JV svah (báza); 7285d; bučina; cca 750 m n. m.; na ležiacom konári Fagus sylvatica – na kôre; 16. 7. 2002, leg. DB, det. IM, not.

Hypocrea rufa (Pers.) Fr. Spišsko-gemerský kras – Muránska planina: Muráň; NPR Šarkanica, dolina Martinova, JV svah (báza); 7285d; bučina; cca 750 m n. m.; na ležiacom konári Fagus sylvatica – na kôre; 16. 7. 2002, leg. DB, det. IM, herb. SAVZV. — Muráň; Šiance, JV svah, SSV od vyvieračky Biele vody, JPRL 113a; 7286a; teplomilný bukovo-dubový porast; 605–610 m n. m.; na kôre ležiaceho kmeňa Fagus sylvatica; 25. 8. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Tisovec, Čertova dolina, SSZ od sútoku tokov Koryto a Čertova dolina, JPRL 383a1, bučina, cca 700 m n. m., na dreve ležiaceho konára Fagus sylvatica ø 5 cm, 28. 10. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB.

Hypomyces aurantius (Pers.) Tul. Spišsko-gemerský kras – Muránska planina: Muráň; Priehalina, S od kóty Macov vrch (1095,8 m); 7285d; listnatý les; cca 1000 m n. m.; na starých plodniciach Polyporus melanopus; 23. 4. 1999, leg. E. Hapl, det. IM, herb. SAVZV. — Tisovec; Čertova dolina, pravý svah, pri ceste na sedlo Zbojská (pod štátnou cestou), JPRL 380; 7285c; zmiešaný les s prevahou smreka; 685 m n. m.; na plodnici Xerocomus chrysenteron; 1. 5. 1999, leg. DB et J. Kochjarová, det. IM, not. (cf. KOCHJAROVÁ et al. 1999, ŠKUBLA 2003). Veporské vrchy: Pohronská Polhora; PR Fabova hoľa, JV od kóty 1434,8 m (Javorinka), JPRL 135a; 7285a; smrekový les; 1300–1350 m n. m.; na plodnici Xerocomus sp.; 24. 8. 2010, leg. DB, det. IM, herb.

72 DB. — Pohronská Polhora; PR Fabova hoľa, JJV od kóty 1434,8 m (Javorinka), v blízkosti turistického chodníka, JPRL 134b; 7285a; smrekový les; 1275–1300 m n. m.; na plodnici Xerocomus badius; 24. 8. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. Revúcka vrchovina: Revúca; SVV–V od kóty 627,2 m (Pavlusove bane), JPRL 567a; 7386b; bučina; cca 400 m n. m.; na plodniciach Hygrophorus eburneus; 6. 11. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB.

Hypomyces cervinigenus Rogerson & Simms Spišsko-gemerský kras – Muránska planina: Muráň; NPR Hrdzavá, pod Rozštiepenou skalou, báza svahu, pri ceste; 7286c; bučina (okraj) – násyp cesty (štrkovito-hlinitý substrát + buková opadanka); cca 500 m n. m.; na plodnici Helvella lacunosa; 8. 10. 2010, leg. DB, det. IM, herb. SAVZV.

Hypomyces chrysospermus Tul et C. Tul. Spišsko-gemerský kras – Muránska planina: Muráň; Hrdzavá dolina – Zadná Kľaková; 7285b; jed- ľovo-smrekovo-bukové lesy; 850 – 1150 m n. m.; na starých plodniciach Russula sp.; 16. 10. 1999 (cf. MIHÁL & BLANÁR 1999). — Muráň; NPR Javorníková; 7286c; N 48°73’67,8’’ – E 20°01’30,9’’; teplomilný dubovo-lipový porast; exp. JJV; 600–700 m n. m.; na plodnici Xerocomus subtomentosus; 22. 9. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. Veporské vrchy: Tisovec; J od kóty Tri kopce, PR Fabova hoľa (ochranné pásmo); 7285a; rúbanisko/ kalamitisko (predtým smrekový les); 1450–1475 m n. m.; na staršej plodnici Fomitopsis pinicola, na smrekovom pni; 6. 9. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Pohronská Polhora; PR Fabova hoľa, Z od sedla Fabovej hole, JPRL 134a; 7285a; smrekový les; cca 1320 m n. m.; na plodnici Xerocomus chrysenteron; 24. 8. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Polomka; PR Fabova hoľa, SZ od kóty 1434,8 m (Javorinka), JPRL 408b; 7285a; smrekový les; cca 1400 m n. m.; na plodnici Xerocomus badius; 24. 8. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. Stolické vrchy: Revúčka; Kohút, nad chatou Parajka; 7287c; smrekový les; 1200–1350 m n. m.; na plodnici Xerocomus sp., 26. 9. 1997, 10. 10. 2008, 13. 8. a 9. 10. 2009 (cf. MIHÁL et al. 2011). — Muránska Zdychava; Stolica, nad Harovou, JZ od kóty 1476,4 m; 7287a; horská smrečina (s jarabinou); 1425–1450 m n. m.; na plodnici Xerocomus badius; 13. 8. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Krokava; PR Tŕstie; 7385b; smrekový porast (s bukom a jedľou); cca 1100 m n. m.; na plodniciach Xerocomus chrysenteron a X. badius; 12. 11. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. Revúcka vrchovina: Sirk; Valaská dolina – Čierna dolina; 7386c; dubové porasty; 375–450 m n. m.; na plodniciach Xerocomus chrysenteron; 24. 8. 1995 (cf. MIHÁL & BLANÁR 2007). — Jelšava; lužný vŕbový porast oproti železničnej stanici; 7387c; cca 250 m n. m.; na plodnici Polyporus melanopus, na ležiacom kmeni vŕby (Salix fragilis); 16. 10. 2010, leg. DB et IM, det. IM, herb. DB.

Hypomyces lateritius (Fr.) Tul. Stolické vrchy: Revúca; Úkorová, SSZ od kóty 517,0 m (Skalka), JPRL 66a; 7386b; dubovo-bukovo- -hrabový les; 410 m n. m.; na plodniciach Armillaria cepistipes, na koreňových nábehoch brezy (Betula pendula); 1. 11. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. Revúcka vrchovina: Revúca; sútok Zdychavky a Muránky; 7386b; vŕbový lužný porast (so Salix fragilis) na alúviu; na hyméniu plodnice Hapalopilus nidulans, na kmeni (na kôre) Salix fragilis; cca 310 m n. m.; 20. 11. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; Za Laca, SVV od kóty 627,2 m (Pavlusove bane), svah nad Muránkou JPRL 567a; 7386b; zmiešaný porast buka, hraba a borovice; cca 325 m n. m.; na plodniciach Clavulina rugosa; 6. 11. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB, SAVZV. — Mokrá Lúka; SZZ až SZ od železničnej stanice (alebo mlyna), na pravej strane Muránky; 7386b; vŕbový lužný porast (Salix alba, S. fragilis) na alúviu Muránky; na plodniciach Flammulina velutipes, na báze kmeňa (na kôre) Salix alba; 290 m; 24. 11. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB.

Hypomyces luteovirens (Fr.) Tul. et C. Tul. Spišsko-gemerský kras – Muránska planina: Muráň; NPR Hrdzavá; 7286a; bukové a jedľovo-smrekovo-

73 -bukové lesy; 500–1000 m n. m.; na starých plodniciach Lactarius sp.; 16. 10. 1999 (cf. MIHÁL & BLANÁR 1999). — Muráň; Hrdzavá dolina – Nižná Kľaková; 7285b; smrekové lesy; 1200–1300 m n. m.; na starých plodniciach Lactarius sp.; 8. 11. 1999 (cf. MIHÁL & BLANÁR 1999). — Muráň; MPR Šarkanica, JV svah nad Martinovou dolinou; teplomilný les (Fagus sylvatica, Sorbus aria); 660–700 m n. m.; na plodnici Pleurotus dryinus; 22. 10. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Šumiac; S od obce Muránska Huta, PR Mokrá Poľana; 7286b; podmáčaný smrekový porast; cca 900 m n. m.; na starých plodniciach Russula sp.; 29. 9. 1999 (cf. MIHÁL & BLANÁR 1999). — Pohronská Polhora; PR Fabova hoľa, 7285a; smrekový les; 1300–1400 m n. m.; na plodnici Russula sp.; 19. 9. 2008, leg. DB, det. IM, not. Stolické vrchy: Revúca; Úkorová; 7386b; dubovo-bukovo-hrabový les; 420–500 m n. m.; na plodnici Meripilus giganteus; 25. 8. 1999, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; Úkorová; 7386b; hrabovo- -bukový les; cca 400 m n. m.; na plodnici Ramaria botrytis; 10. 9. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; JJV od kóty 741,5 m (Šturmanova hora), báza svahu; 7386b; lesný porast Carpinus betulus, Robinia pseudoacacia; cca 400 m n. m.; na plodnici Ramaria botrytis; 8. 9. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúčka; Kohút, na plodniciach Xerocomus chrysenteron a Russula sp., 10. 10. 2008, 9. 10. 2009, leg. DB et IM, det. IM, herb. SAVZV (cf. MIHÁL et al. 2011). — Muránska Zdychava; Hutnícka voda, na plodniciach Lactarius sp. a Russula sp., 26. 9. 1999, 28. 10. 2009, leg. DB et IM, det. IM, herb. SAVZV (cf. MIHÁL et al. 2010). — Muránska Zdychava, dolina Hlboké; 7286b; smrekovo-bukový les s jedľou, na plodnici Russula sp., 26. IX. 1999, leg. DB, det. IM, herb. DB (cf. MIHÁL et al. 2011). Revúcka vrchovina: Revúca; intravilán, Starý cintorín; 7386b; aleja so starými pagaštanmi; 22. 11. 2000; 320 m n. m.; na starej plodnici Russula sp. (cf. BLANÁR & MIHÁL 2002). — Lubeník; Nižná rovienka, svah nad budovou magnezitového závodu Slovmag a. s. (imisná zóna B); 7387a; takmer bezlesý svah (s náletmi Betula pendula, Carpinus betulus ai.); 390–410 m n. m.; na plodniciach Russula spp.; 28. 10. 2005, leg. IM et DB, det. IM, not. (cf. MIHÁL & BLANÁR 2007).

Hypomyces rosellus (Alb. et Schwein.) Tul. et C. Tul. Revúcka vrchovina: Revúca; SVV–V od kóty 627,2 m (Pavlusove bane), JPRL 567a; 7386b; bučina; cca 400 m n. m.; na zemi – na rozkladajúcich sa zvyškoch listov a dreva (kmeňa) Fagus sylvatica; 6. 11. 2010, leg. D. Blanár, det. IM, herb. SAVZV, DB.

B i o n e c t r i a c e a e Hydropisphaeria peziza (Tode: Fr.) Dumort. Spišsko-gemerský kras – Muránska planina: Muráň; NPR Šarkanica, Martinová, úpätie juž. svahu; 7285d; bučina; 650–750 m n. m.; na ležiacom konári a kmeni Fagus sylvatica; 20. 10. 2001 (cf. MIHÁL & BLANÁR 2007). Revúcka vrchovina: Revúca; S od kóty 708,9 m n. m. (Hlaviny), Za Peklom; bučina; 7386b; 310 m n. m.; na dreve – na odumretom konári Sambucus nigra; 1. 12. 2001, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Lubeník; Nižná rovienka – svah tesne nad areálom závodu Slovmag, a. s., Z od imisného zdroja (imisná zóna A); 7387a; bezlesý svah s Agrostis stolonifera, Elytrigia repens a pozostatkov (solitéry) listnatých drevín; cca 340 m n. m.; na rozložernom neidentifikovanom dreve; 28. 10. 2005 (cf. MIHÁL & BLANÁR 2007). — Lubeník; Štyri chotáre, svahy SSZ od kóty 647,6 m (Štyri chotáre); 7387c; zmiešané porasty s Betula pendula, Fagus sylvatica, Populus tremula, Larix decidua, Pinus sylvestris; 450–550 m n. m.; na dreve Fagus sylvatica; 28. 10. 2005 (cf. MIHÁL & BLANÁR 2007).

Paranectria oropensis (Ces.) D. Hawksw. & Piroz. Spišsko-gemerský kras – Muránska planina: Muráň; NPR Poludnica, svah V od Klinu; 7286a; teplomilný porast s Quercus dalechampii, Fraxinus excelsior a Fagus sylvatica; 500–600 m n. m.; na stielke Bacidia subincompta [lišajník rástol na borke kmeňa Fraxinus excelsior]; 15. 11. 2007; leg. Z. Palice et DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; NPR Poludnica, svah V od Klinu; 7286a; N 48°45’08,0’’ – E 20°01’46,8’’; teplomilný les s Quercus dalechampii, Fraxinus excelsior a Fagus sylvatica; 500–600 m n. m.; na stielke Phaeophyscia cf. endophoenicea [lišajník rástol na borke kmeňa Fagus sylvatica]; 15.

74 11. 2007; leg. Z. Palice et DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; Spišské, dolinka SV od vápencového lomu; 7286a; pasienok s náletmi drevín; cca 450 m n. m.; na stielke Physcia aipolia [lišajník rástol na konári starej jablone – Malus sylvestris; ostatné druhy lišajníkov (na konári v blízkosti P. oropensis): Amandinea punctata, Candelariella reflexa, Parmelia exasperatula (= Melanohalea exasperula), Xanthoria parietina]; 16. 12. 2009; leg. DB, det. IM, herb. DB. — Tisovec; NPR Hradová, spodná časť rezervácie; 7385b; zmiešaný lesný porast, pri turist. chodníku; 500–550 m n. m.; na zvyškoch stielok odumretého lišajníka cf. Physcia sp. [lišajník rástol na borke časti ležiaceho suchého konára ø 0,3–0,5 cm Pinus sylvestris]; 15. 10. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. Revúcka vrchovina: Revúca; intravilán, JJZ od nemocnice, v blízkosti toku Zdychavka; 7386b; stará záhrada; 305 m n. m.; na odumierajúcich stielkach Physcia adscendens [lišajníky rástli na borke konára ø 2–3 cm cca 25 r. jablone – Malus domestica], Physcia tenella a Xanthoria parietina [lišajníky rástli na borke konára ø 3–4 cm cca 25 r. dule podlhovastej (Cydonia oblonga)]; 17. 11. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; intravilán, JJZ od nemocnice, v blízkosti toku Zdychavka; 7386b; stará záhrada; 305 m n. m.; na odumierajúcich stielkach Physcia adscendens a odumretej stielky Physcia sp. [lišajníky rástli na borke konárikov ø 0,3–0,5 cm cca 20 r. jedinca Magnolia stellata]; 17. 11. 2009, 1. 6. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; intravilán, JJZ od nemocnice, v blízkosti toku Zdychavka; 7386b; stará záhrada; 305 m n. m.; na odumierajúcich stielkach Physcia tenella [lišajníky rástli na borke konára ø 0,5–3 cm cca 25 r. jablone – Malus domestica; iné druhy lišajníkov (na konári v blízkosti P. oropensis): Lecania cyrtella a Xanthoria parietina] a Physcia aipolia [lišajníky rástli na borke konára ø 3–4 cm cca 25 r. stromu Cydonia oblonga; v blízkosti huby rástla Xanthoria parietina]; 15. 8. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; intravilán, SZZ od nemocnice; 7386b; záhrada, pri chodníku; cca 345 m n. m.; na stielkach Physcia adscendens [lišajník rástol na borke konára ø 1 cm cca 30 r. Pinus cembra]; 15. 10. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; extravilán, Za Laca, J od evanjelickeho kostola, v blízkosti rieky Muránka; 7386b; záhrada; 330 m n. m.; na odumierajúcej stielke Physcia aipolia [lišaj- ník rástol na borke konárov ø 1 cm vyše 100 r. stromov – Cerasus avium a Malus domestica] a Physcia stellaris [lišajník rástol na borke konára ø 1 cm vyše 100 r. Malus domestica]; 29. 11. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; extravilán, Za Laca, J od evanjelickeho kostola, v blízkosti rieky Muránka; 7386b; záhrada; 330 m n. m.; na odumretých stielkach Physcia aipolia a Melanelixia fuliginosa (=Par- melia glabratula) [lišajníky rástli na borke konára vyše 100 r. stromu Malus domestica; ostatné druhy lišajníkov (na konári v blízkosti P. oropensis): Parmelia sulcata a Xanthoria parietina]; 8. 8. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. Juhoslovenská kotlina – Rimavská kotlina (Licinecká pahorkatina): Poliná; 7587b; N 48°47’65,0’’ – E 20°23’26,0’’; xerotermný pasienok s náletmi krovín; cca 223 m n. m., na odumierajúcich stielkach Physcia aipoli a tiež na vzájomne prerastajúcich sa stielkach Physcia tenella a P. aipolia [lišajníky rástli na konáriku Crataegus laevigata; ostatné druhy na konáriku: Parmelia sulcata, Physcia adscendens, P. tenella, Rinodina sp., Xanthoria sp. ]; 15. 12. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB.

Nectriaceae Cosmospora coccinea Rabenh. Spišsko-gemerský kras – Muránska planina: Muráň; NPR Malá Stožka, vrcholová plošina; 7285b; zmiešaný porast; cca 1200 m n. m.; na starej plodnici Inonotus nodulosus, rastúcej na kmeni javora horského (Acer pseudoplatanus); 19. 9. 1999, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; NPR Poludnica, Klin; 7286a; N 48°75’41,9’’ – E 20°03’17,8’’; xerotermný les s Fraxinus excelsior, Sorbus aria agg.; cca 460 m n. m.; na plodnici Inonotus nodulosus, na suchom stojacom kmeni Fagus sylvatica ø 15 cm; 30. 4. 2009; leg. DB, det. IM, herb. DB.

Cosmospora episphaeria (Tode: Fr.) Rossman et Samuels Spišsko-gemerský kras – Muránska planina: Závadka nad Hronom; Pod Veľkou Stožkou, záver doliny Teplá, SV svah; 7285b; bukový porast; 880 m n. m.; na plodnici Inonotus nodulosus, na kmeni Fagus sylvatica; 25. 10. 2000, leg. DB, det. IM, herb. SAVZV (cf. CICÁK & MIHÁL 2002b). — Závadka nad

75 Hronom; dolina Za Nihovo; 7285b; smrekovo-bukový porast (okraj); cca 900 m n. m.; na plodniciach Hypoxylon fragiforme, na ležiacom konári Fagus sylvatica ø 3–8 cm; 22. 4. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; SV od kóty 1041,5 m (Šiance), Nemecké lúčky; 7286b; bukový porast; 950 m n. m.; na plodnici Inonotus nodulosus, na kmeni Fagus sylvatica; 29. 9. 1999, leg. DB, det. IM, herb. SAVZV (cf. CICÁK & MIHÁL 2002b). — Muráň; NPR Poludnica, Klin; 7286a; N 48°75’43,0’’ – E 20°03’19,7’’; xerotermný les (Fraxinus excelsior, Fagus sylvatica, Sorbus aria agg.); cca 470 m n. m.; na plodniciach Hypoxylon fragiforme, na ležiacom kmeni Fagus sylvatica; 30. 4. 2009; leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; Cigánka, JZ svah pri turistickom chodníku; 7286c; bučina; cca 600 m n. m.; na plodniciach Hypoxylon fragiforme, na ležiacom konári Fagus sylvatica ø 2–10 cm]; 11. 5. 2009; leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; NPR Javorníková dolina, JPRL 509; 7286c; N 48°73’81,5’’ – E 20°00’35,6’’; bučina; 775–800 m n. m.; na plodniciach Diatrype disciformis, na ležiacom konári Fagus sylvatica; 21. 5. 2009, leg. DB, det. IM. — Muráň; Javorníková dolina, V od chaty Andrová, pravý svah („hrebeň“) občasného toku Společná; 7285d; N 48°43’50,7’’ – E 20°01’20,7’’; buková žrďkovina; cca 845 m n. m.; na plodniciach Hypoxylon fragiforme, na kmeni Fagus sylvatica vypíleného v r. 2007–2008; 28. 4. 2009, leg. DB, det. IM. — Muráň; NPR Šarkanica (vých. časť NPR), dolina Martinova, J svah – bezmenná ľavostranná dolinka; 7285d; bučina; cca 600 m n. m.; na plodniciach Hypoxylon fragiforme, na kmeni a koreňovom nábehu Fagus sylvatica; 22. 10. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. Revúcka vrchovina: Revúca; Keslo, svah SV od kóty 664,4 m; 7386b; N 48°68’55,5’’ – E 20°09’82,9’’; bukovo-hrabový les; cca 430 m n. m.; na plodniciach Hypoxylon sp., na ležiacom konári Carpinus betulus ø 5 cm; 7. 3. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; intravilán, JJZ od nemocnice; záhrada pri Zdychavke; 7386b; 330 m n. m.; na starej plodnici huby z Pyrenomycetes, na ležiacom konári Ribes nigrum; 6. 4. 2008, leg. DB, det. H. Deckerová, herb. DB. Stolické vrchy: Revúčka; JV od obce, Úkorová; bukovo-hrabový les; 7286d; 400–500 m n. m.; na ležiacom konári Fagus sylvatica ø 5–20 cm [spolu s Neonectria galligena], na plodnici Eutypella quaternata, na ležiacom konári Fagus sylvatica; 28. 2. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúčka; JV od obce, Úko- rová; bukovo-hrabový les; 7286d; 400–500 m n. m.; na plodnici Anthostoma turgidum, na ležiacom konári Fagus sylvatica; na konári rástol aj Hypoxylon fragiforme; 28. 2. 2008, leg. DB, det. H. Deckerová, herb. DB. — Revúčka; Kohút – nad chatou Parajka; 7287c; smrečina; cca 1250 m n. m.; na plodnici Diatripe stigma, na ležiacom konári Fagus sylvatica; 29. 4. 1999, 13. 6. 2008; leg. IM et DB, herb. SAVZV, herb. DB (cf. MIHÁL et al. 2011). — Chyžné; Kohút – Hanová; 7287c; bučina; cca 1250 m n. m.; na plodnici Eutypella quaternata, na ležiacom konári Fagus sylvatica; 29. 4. 1999, leg. IM et DB, herb. SAVZV (cf. MIHÁL et al. 2011). — Muránska Zdychava; JZ od kóty 1246,2 m (Magura), S od lúky Kašajka (Kašajská); JPRL 1270; bukovo-smrekový les (bukový porast); 1140 m n. m.; na plodniciach Eutypella quaternata, na ležiacom konári Fagus sylvatica ø 2 cm; 17. 1. 2009; leg. DB, det. IM, herb. DB. Veporské vrchy: Pohronská Polhora; PR Fabova hoľa, Tri kopce (JZZ od kóty), JPRL 86b; 7285a; smrekový porast s vtrúseným bukom a jarabinou; 1375 m n. m.; na plodniciach Eutypella quaternata, na ležiacom konári Fagus sylvatica ø 2 cm; 25. 8. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. Jelšavský kras: Šivetice; Muteň, SSZ až S od obce; 7487b; N 48°59’19,6’’ – E 20°27’39,4’’; cca 300 m n. m.; porast so starými dubmi a hrabmi (Carpinus betulus, Quercus cerris, Q. pubescens agg.); na plodniciach Hypoxylon fragiforme a H. multiforme, na ležiacom konári Carpinus betulus ø 1–2,5 cm; 6. 5. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. Koniarska planina: Jelšavská Teplica; 7387d; 6. 5. 2009, leg. DB, det. IM, herb. SAVZV. — Hucín; SZ od kóty 291,3 m (Kozí chrbát); hrabovo-cerový les; 7487d; N 48°54’62,1’’ – E 20°31’30,2’’; 272 m n. m.; na plodniciach Hypoxylon fragiforme, na ležiacom konári Carpinus betulus ø 2 cm; 20. 3. 2009, leg. DB, det. IM. Juhoslovenská kotlina – Rimavská kotlina (Licinecká pahorkatina): Šivetice; J od obce, Liponok; 7487b; hrabovo-dubový les s Quercus cerris, Q. polycarpa; cca 260 m n. m.; na plodniciach Hypoxylon multiforme, na ležiacom konári Quercus cerris ø 2–3 cm; 13. 11. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Li- cince; JJV od obce, medzi št. cestou a Muránkou; 7487d; exp. SV; lesný porast s Acer campestre, Carpinus betulus a Pinus sylvestris; 220 m n. m.; na plodniciach Diatrype disciformis a Hypoxylon multiforme,

76 na ležiacom konári Carpinus betulus ø 1,5 cm; 29. 2. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Licince; JJV od obce, medzi št. cestou a Muránkou; 7487d; exp. SV; lesný porast s Acer campestre, Carpinus betulus a Pinus sylvestris; 220 m n. m.; na plodniciach Diatrype stigma, na ležiacom konári Carpinus betulus ø 1,5 cm; 29. 2. 2008, leg. DB, det. H. Deckerová, herb. DB. — Licince; JJV od obce, medzi št. cestou a Muránkou; 7487d; N 48°51’96,2’’ – E 20°30’42,3’’; hrabový les s Quercus robur a Tilia cordata; cca 220 m n. m.; na plodniciach Hypoxylon fragiforme, a ležiacom konári Carpinus betulus ø 3 cm; 31. 3. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. Cosmospora purtonii (Grev.) Rossman & Samuels Spišsko-gemerský kras – Muránska planina: Muráň; Cigánka, 7286c; 15. 6. 2007, leg. DB, det. IM, herb. SAVZV. — Muráň; Cigánka, JZ svah pri turistickom chodníku; 7286c; bučina; cca 500 m n. m.; na kmeni (na borke) cca 100 r. Fagus sylvatica; jún 2007; leg. DB, det. IM, herb. DB. Stolické vrchy: Muránska Zdychava; Stolica, nad Harovou, JZ od kóty 1476,4 m; 7287a; horská smrečina (s jarabinou vtáčou); cca 1460 m n. m.; na plodniciach húb z Pyrenomycetes, na ležiacom konári Sorbus aucuparia ø 2 cm; 13. 8. 2009, leg. DB, det. IM, herb. SAVZV. Revúcka vrchovina: Mokrá Lúka; SVV od kóty 615,3 m (Trešková), bezmenná dolinka J od lomu; 7386b; N 48°66’19,0’’ – E 20°15’25,9’’; lesný porast s Fagus sylvatica, Alnus glutinosa a Acer pseudoplatanus; 350–400 m n. m.; na ležiacom hnijúcom konári (s borkou) Betula pendula ø 2,5 cm, na ležiacom konári (s borkou) Corylus avellana ø 1 cm a tiež na plodniciach Hypoxylon fragiforme a Eutypella quaternata, na ležiacom konári Corylus avellana ø 1 cm; 11. 3. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. Koniarska planina: Hucín; SZ od kóty 291,3 m (Kozí chrbát); hrabovo-cerový les; 7487d; N 48°54’58,8’’ – E 20°31’33,6’’; cca 270 m n. m.; na plodniciach Hypoxylon fragiforme, na ležiacom konári Quercus cerris ø 1–4 cm; 20. 3. 2009, leg. DB, det. IM.

Nectria berolinensis (Sacc.) Cooke Revúcka vrchovina: Revúca; intravilán, JJZ od nemocnice, v blízkosti toku Zdychavka; 7386b; záhrada; 330 m n. m.; na ležiacom konári Ribes rubrum ø 0,3–0,5 cm [spolu s Nectria cinnabarina]; 6. 4. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Sirk; intravilán, záhradka; 7386d; na Ribes rubrum; 2. 11. 2004, leg. et det. IM, herb. SAVZV.

Nectria cinnabarina (Tode: Fr.) Fr. Horehronské podolie / Spišsko-gemerský kras – Muránska planina: Červená Skala; JJZ od obce, ľavý breh Hrona; 7186d; bukovo-smrekový porast; cca 820 m n. m.; na odumretom konáriku na Ribes alpinum ø 1 cm (na dreve aj borke); 22. 2. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. Spišsko-gemerský kras – Muránska planina: Závadka nad Hronom; dolina Za Nihovo; 7285b; N 48°47’30,8’’ – E 19°58’13,8’’; zmiešaný lesný porast; cca 900 m n. m.; na ležiacom odumretom konári Acer pseudoplatanus ø 0,5 cm; 22. 4. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Závadka nad Hronom; Pod Veľkou Stožkou, záver doliny Teplá, SV svah; 7285b; bukový porast; 880 m n. m.; na ležiacom konári a stojacom kmeni Fagus sylvatica; 25. 10. 2000, leg. IM et DB, det. IM, herb. SAVZV (cf. CICÁK & MIHÁL 2002a). — Závadka nad Hronom; NPR Veľká Stožka, JPRL 59b, dolinka; 7285b; bukovo-smrekový les (so smrekovcom opadavým, jarabinou vtáčou a javorom horským); exp. JZ; 1100 m n. m.; na ležiacich konároch Fagus sylvatica ø 0,3–0,5 cm a Acer pseudoplatanus ø 0,5–2 cm; 22. 2. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Závadka nad Hronom; NPR Veľká Stožka, Kľak, pod bralom, JPRL 59a; 7285b; javorovo- -smrekový porast; 1125 m n. m.; na ležiacom konári Acer pseudoplatanus ø 3 cm; 22. 2. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; NPR Malá Stožka, svah nad Tajchom; 7285b; jedľovo-bukovo-smrekový les; na ležiacom kmeni (na borke) Fagus sylvatica; 19. 3. 2001, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; NPR Malá Stožka, svah nad lúkou Randavica; 7285b; lesný porast so smrekom obyčajným, smrekovcom opadavým a javorom horským; na ležiacom konári Acer pseudoplatanus ø 10 cm; 18. 5. 2004, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Šumiac (Zlatno); PR Havrania dolina; 7186c; bukovo-smrekový porast; na ležiacom konári Fagus sylvatica ø 0,2–0,3 cm; 19. 10. 2001, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muránska Huta; SSV od obce, Tesná skala; 7286b; bučina; cca 800 m n. m.; na ležiacom konári Fagus sylvatica ø 5 cm (odlomený

77 v r. 2008); 31. 12. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; SV od kóty 1041,5 m (Šiance), Nemecké lúčky; 7286b; bukový porast; 950 m n. m.; na ležiacom konári a na kmeni Fagus sylvatica; 29. 9. 1999, leg. DB, det. IM, herb. SAVZV (cf. CICÁK & MIHÁL 2002a). — Muránska Huta; Tesná skala, nad lúkou; 7286a; bučina; na ležiacom konári Fagus sylvatica ø 5 cm; 820 m n. m.; exp JV; 31. 12. 2008. — Muráň; Šance (PR Šiance); 7286a; bukové a zmiešané jedľovo-bukové porasty; 750–1000 m n. m.; na ležiacich konároch Fagus sylvatica; 17. 6. 1999 (cf. MIHÁL & BLANÁR 1999). — Muráň; Šance, severný svah, okraj NPR; 7286a; bučina; na ležiacom konári Fagus sylvatica ø 10 cm; 820 m n. m.; 21. 1. 2009. — Muráň; Šance, 7286a, bučina; na ležiacom konári Fraxinus axcelsior ø 0,5 cm; 820 m n. m.; 14. 4. 2001, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; NPR Cigánka, bralo Cigánka; 7286a; dealpínske spoločenstvo s Daphne arbuscula; 935 m n. m.; na odumretom konáriku Daphne arbuscula ø 0,3 cm (0,7 cm – na „zdurenine“ – máj 2010); 25. 10. 2001, 15. 5. 2008, 11. 5. 2009, máj 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; NPR Cigánka, hrad; 7286a; zárast krovín – bazy čiernej; 920 m n. m.; na odumretom výhonku Sambucus nigra ø 0,3–1 cm; 6. 5. 2003, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; NPR Cigánka, hrad; 7286a; kroviny; cca 920 m n. m.; na odumretom konáriku Rhamnus cathartica ø 0,4 cm; 21. 1. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; NPR Poludnica, Piecky; 7286a; zmiešaný bukový porast; cca 500 m n. m.; na ležiacom konári Fagus sylvatica ø 0,5–1 cm; 31. 3. 2000, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; Suchý dol (dolina), okraj NPR Poludnica; 7286a; bučina; 500–550 m n. m.; na ležiacom konári (na kôre) Fagus sylvatica ø 10–15 cm; 18. 10. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; NPR Hrdzavá; 7286a; bučina; 800 m n. m.; na ležiacom konári Fagus sylvatica; (cf. MIHÁL 1989, MIHÁL & BLANÁR 1999). — Muráň; NPR Hrdzavá, Nižný Kostelec, SZ od chatky; 7286a; bučina; 850 m n. m.; na ležiacom konári Fagus sylvatica ø 1–1,5 cm; 7. 5. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; Hrdzavá dolina, Zadná Kľaková; JPRL 397; 7285b; zmiešaný bukový les; 820 m n. m.; na ležiacom konári Fagus sylvatica ø 0,3–0,5 cm; 16. 10. 1999, leg. DB, det. IM, herb. DB (cf. MIHÁL & BLANÁR 1999). — Muráň; NPR Hrdzavá; 7286c; bučina; 600–800 m n. m.; na ležiacom konári Fagus sylvatica ø 0,5 cm; 30. 9. 1999, leg. DB, det. IM, herb. DB (cf. MIHÁL & BLANÁR 1999). — Muráň; Hrdzavá dolina – Mochy; 7286c; listnatý zmiešaný porast (Acer pseudoplatanus, Fagus sylvatica, Fraxinus excelsior); 675 m n. m.; na ležiacom konári Fraxinus excelsior ø 1 cm; 8. 10. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; NPR Javorníková; 7286c; bučina; na ležiacom konári (na borke aj dreve) Fagus sylvatica ø 0,5 cm; 27. 10. 2001, leg. DB et S. Jančovičová, det. IM, herb. DB. — Muráň; NPR Javorníková, roklina; 7286c; listnatý zmiešaný porast (Acer pseudoplatanus, Fagus sylvatica, Fraxinus excelsior); cca 500 m n. m.; na ležiacom kmeni Acer pseudoplatanus [spolu s Neonectria coccinea]; 4. 6. 2003, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; NPR Šarkanica, Martinova, v doline; 7285d; lesný zmiešaný porast (Acer pseudoplatanus, Fagus sylvatica, Fraxinus excelsior); cca 540 m n. m.; na kôre ležiaceho kmeňa Acer pseudoplatanus; 22. 10. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Tisovec; Kordove lúčky – „Zasranec“; 7385b; sčasti zarastená lúka; cca 470 m n. m.; na odumretom 2-ročnom výhonku Acer pseudoplatanus (v = 2 m) ø 0,5–1 cm; 20. 1. 2009, leg. DB, det. IM, herb. not. — Tisovec; NPR Hradová, skalnaný hrebeň; 7385b; dealpínske spoločenstvo s Daphne arbuscula; cca 880 m n. m.; na odumretom konáriku Daphne arbuscula ø 0,3–0,4 cm; 26. 6. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Tisovec; NPR Hradová, skalnatý hrebeň; 7385b; skaly s náletmi drevín (Fraxinus excelsior, Tilia platyphyllos, Sorbus aria agg. ai.); cca 860 m n. m.; na odumretom terminálnom výhonku Tilia platyphyllos ø 0,4 cm; 28. 11. 2000, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Tisovec; NPR Hradová, JZZ od kóty 887,4 m (pri Bobaľovej lúke); 7385b; bučina; cca 880 m n. m.; na odumretom konári ø 1 cm vyvaleného bresta horského (Ulmus glabra); 3. 6. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Tisovec; Hradová, Podhrad – Laz; 7385b; bukovo-hrabový porast; cca 500 m n. m.; na ležiacom konári Carpinus betulus alebo Fagus sylvatica ø 1 cm cm; 11. 4. 2000, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Tisovec; Hradová, JPRL 535; 7385b; bukovo-hrabový porast; cca 500 m n. m.; na ležiacom konári Carpinus betulus ø 0,3–0,4 cm; 3. 4. 2000, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Tisovec; PR Hlboký jarok; 7385a; sutinový listnatý porast, bučina; cca 860 m n. m.; na ležiacom konári Fagus sylvatica ø 0,2–0,5 cm; 18. 4. 2001, 29. 9. 2002, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Tisovec; Dolina Furmanec; 7385a; N 48°41’32,2’’ – E 19°54’84,4’’; alúvium toku Furmanec – brehový lem na ľavom brehu; 460–490 m n. m.; na „živej“ borke pňa Acer pseudoplatanus ø 50 cm, na ležiacich odumretých konároch Fraxinus excelsior ø 0,5–1 cm; 3. 3. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB.

78 — Muráň, Šance, 17. 6. 1999, legt DB, det. IM, Poludnica, 31. 3. 2000, leg. DB, det. IM. — Tisovec; Čertova dolina, pravý svah, pri ceste na sedlo Zbojská (pod štátnou cestou), JPRL 380; 7285c; zmiešaný les s prevahou smreka; 685 m n. m.; na ležiacom konáriku Fagus sylvatica ø 0,4 cm cm; 1. 5. 1999, leg. DB et J. Kochjarová, det. IM, herb. DB (cf. KOCHJAROVÁ et al. 1999). — Tisovec; Čertova dolina, okraj PR,; 7285c; kaňon v potoku; 700 m n. m.; na ležiacom konáriku Fagus sylvatica ø 0,4 cm cm; 12. 8. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB, herb. DB. Veporské vrchy: Tisovec; SSV od kóty 986,5m (Strieborná), pravý svah nad Rimavou, Spuzlo; 7285c; pasienky so zvyškami bývalých ovocných záhrad; 820 m n. m.; na konári ø 0,3–0,5 cm Prunus domestica; 23. 11. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Tisovec; SZZ od obce, Pohorelská dolina; 7385a; N 48°41’63,0’’ – E 19°51’60,2’’; jedľo-bučina; cca 785 m n. m.; na ležiacom konári Corylus avellana ø 0,5 cm; 2. 3. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Pohronská Polhora; PR Fabova hoľa; 7285a; N 48°46’49,9’’ – E 19°51’38,3’’; smrečina; cca 1250 m n. m.; na odumretom konáriku Ribes alpinum ø 0,2–0,3 cm; 24. 4. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Pohronská Polhora; PR Fabova hoľa; 7285a; N 48°46’47,7’’ – E 19°52’28,4’’; smrekový les, v podraste Sorbus acuparia, Salix caprea a Sambucus racemosa; cca 1250 m n. m.; na ležiacich konároch Sorbus aucuparia ø 0,5–1,5 cm; 24. 4. 2009, leg. DB, det. IM, not. — Po- hronská Polhora; PR Fabova hoľa; 7285a; smrečina, v podraste Sorbus aucuparia; 1300–1350 m n. m.; na ležiacich konároch Sorbus aucuparia ø 2 cm; 5. 5. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Pohronská Polhora; PR Fabova hoľa; 7285a; N 48°46’33,2’’ – E 19°52’37,7’; smrečina – kalamitisko; cca 1250 m n. m.; na odumretom konáriku Sambucus racemosa ø 0,5 cm; 24. 4. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Pohronská Polhora; PR Fabova hoľa, SVV od kóty 1438,8 m (Fabova hoľa), JPRL 132c; 7285a; mladý smrekovo-jarabinový porast; cca 1300 m n. m.; na drevnatej stonke Rubus idaeus; 9. 11. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Čierny Balog; PR Klenovské Blatá; 7384b; bukovo-smrekový porast; 1060 m n. m.; na ležiacom konári Fagus sylvatica ø 0,5 cm; 7. 11. 2001, leg. DB, det. IM, herb. DB. Stolické vrchy: Muránska Huta; intravilán, SZ od kostola; 7286b; stromy na ulici pri ceste; cca 695 m n. m.; na odumretom 2-ročnom výhonku na strome Pyrus communis ø 0,3 cm; 15. 12. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muránska Lehota (k. ú. Muráň); Peprovice, alúvium Lehotského potoka; 7286c; jelšina s Alnus glutinosa; 400 m n. m.; na ležiacom konári Acer pseudoplatanus ø 0,5 cm; 5. 8. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muránska Dlhá Lúka; Hôrka, S od kóty 488,1 m, svah na Muránkou; bučina; 7286c; 400–450 m n. m.; na ležiacom konári cf. Fraxinus excelsior ø 1 cm; 1. 4. 2000, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muránska Dlhá Lúka; Hôrka, S od kóty 488,1 m, svah na Muránkou; bučina; 7286c; 400–450 m n. m.; na ležiacom konári Fagus sylvatica ø 0,3–0,4 cm; 29. 11. 2000, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; SSZ od kóty 517,0 m (Skalka), Pod Úkorovou, dolinka; vrbina; 7386b; cca 350 m n. m.; na ležiacom konári Salix cf. fragilis ø 0,3 cm; 24. 11. 2000, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca/Revúčka; JJV od Revúčky, Úkorová, dolinka; bukovo-hrabový porast; 7286d; 400–425 m n. m.; na suchom kmeni (na borke) Carpinus betulus, na ležiacom konári Carpinus betulus ø 1 cm; 8. 2. 2004, 28. 2. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúčka; SSZ od obce, Slopová, pri lúke; bučina; 7286d; cca 650 m n. m.; na ležiacom kmeni Fagus sylvatica ø 40 cm – na borke; 20. 4. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúčka; Kohút, nad chatou Parajka; smrečina, s vtrúseným bukom lesným a javorom horským, okraj lesa pri lúke; 7287c; 1150 m n. m.; na konári Fagus sylvatica ø 0,4 a 1,5 cm; 10. 10. 2008, leg. IM et DB, det. IM, herb. SAVZV, herb. DB (cf. MIHÁL et al. 2011). — Muránska Zdychava; medzi kostolom a Ringovým vŕškom, pri ceste; cca 550 m n. m.; na ležiacom konári Tilia cordata ø 0,5–1,5 cm; 28. 3. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muránska Zdychava; Markovo; 610 m n. m.; N 48043’96,5’’– E 20008’60,2’’; re- mízka; na ležiacich konároch Frangula alnus ø 2–4 cm (odpílené v r. 2007); 9. 4. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muránska Zdychava; dolina Poťahajské; 700 m n. m.; bučina, v potoku na ležiacom konári Fagus sylvatica ø 0,5–1 cm, 9. X. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB (cf. MIHÁL et al. 2011). — Muránska Zdychava; dolina Poťahajské; 695 m n. m.; okraj smrekovo-bukového porastu, na ležiacich jednoročných výhonkoch Salix caprea ø 0,2–0,3 cm, 9. 10. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB (cf. MIHÁL et al. 2011). — Muránska Zdychava; dolina Hlboké; 7286b; smrekovo-bukový les s jedľou; exp. Z.; cca 700 m n. m.; na odumretom konáriku Sambucus racemosa ø 0,2–0,5 cm, 26. 9. 1999, leg. DB, det. IM, herb. DB (cf. MIHÁL et al. 2011). — Muránska Zdychava; Hlboké, ústie doliny; 7286b; okraj smrečiny; cca 574 m n.

79 m.; na ležiacom konári (na kôre) Abies alba ø 5 cm, 28. 10. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB (cf. MIHÁL et al. 2011). — Muránska Zdychava; Štefková („Mláky“); JPRL 1167; bučina (cca 40 r. porast); 775 m n. m.; na odumretých výmladkoch dĺžky 20 cm, ø 0,2–0,5 cm, vyrastajúcich z odpíleného pňa Fagus sylvatica; 16. 11. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB (cf. MIHÁL et al. 2011). — Muránska Zdychava; Štefková („Mláky“); JPRL 1167; okraj bučiny; 770 m n. m.; na odumretom konáriku Ribes uva-crispa ø 0,3 cm, 16. 11. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB (cf. MIHÁL et al. 2011). — Muránska Zdychava; Ščob; bučina; 700 m n. m.; N 48o73’50’’ – E 20o13’23’’; na ležiacom konári Fagus sylvatica ø 0,5–1 cm, 7. 7. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB (cf. MIHÁL et al. 2011). — Muránska Zdychava; Karafová, J od kóty 1210,1 m (Čelo); JPRL 1292; 7286b; bučina; 700–800 m n. m.; bučina, na ležiacom konári Fagus sylvatica ø 0,6–1 cm, 3. 3. 1999, leg. E. Hapl, det. IM, herb. DB. — Tisovec; CHA Vachtové jazierko, pod elektrickým vedením pri ceste; 7385b; kroviny so Salix cinerea; na ležiacich byliach liany Clematis vitalba ø 0,5–1 cm; 21. 2. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Tisovec; PR Tŕstie; 7385b; okraj rašeliniska pri studničke, cca 1095 m n. m.; na ležiacich konároch/kmienkoch Betula pendula, 16. 11. 2002, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Hrlica; Rekus, S od obce; 7386c; zarastajúce pasienky; cca 460 m n. m.; na odumretom kmienku Cerasus avium ø 1,5–2 cm; 19. 11. 2006, leg. DB, det. IM, herb. DB. Revúcka vrchovina: Revúca; JJV od kóty 741,5 m (Šturmanova hora), bezmenná dolinka; 7386b; stará opustená záhrada v lese; cca 400 m n. m.; na Frangula alnus – na konárikoch ø 0,2–1 cm a aj na kmienku (na báze) ø 5 cm, na odumretých konároch Malus domestica ø 0,5–1 cm; 2. 1. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; Keslo, bezmenná dolinka SVV od kóty 664,4 m; 7386b; stará záhrada; cca 370 m n. m.; na ležiacom konári Carpinus betulus ø 0,3 cm; 7. 12. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; Keslo, pod starou záhradou, bezmenná dolinka SV až SVV od kóty 664,4 m; 7386b; listnatý porast (hrab, buk, osika); cca 380 m n. m.; na odumretom ležiacom kmeni (na kôre) Populus tremula; 6. 12. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; Keslo (Nad Žliabkom), hrebeň SV od kóty 664,4 m; 7386b; okraj bukového lesa; cca 385 m n. m.; na ležiacom konári, aj na terminálnom výhonku Pinus sylvestris ø do 0,5 cm; 6. 12. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; Revúcke kúpele – dolina Dolinského potoka, SSV od kóty 664,4 m; 7386b; N 48°68’57’’ – E 20°09’26,2’’; hrabovo-bukový les s borovicou; cca 455 m n. m.; na ležiacich konároch Pinus sylvestris ø 1–2,5 cm a tiež na ihliciach P. sylvestris; 9. 4. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; V od kóty 905,8 m (Šrámová), PR Hodošov les; bukovo-smrekový porast; 7386a; cca 850 m n. m.; na ležiacom konári Acer platanoides ø 3 cm; 30. 10. 2001, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; V od kóty 905,8 m (Šrámová), PR Hodošov les; smrekový porast; 7386a; cca 890 m n. m.; na konári Corylus avellana ø 2,5 cm; 30. 10. 2001, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; sútok Zdychavky a Muránky; alúvium, vŕbovo-jelšový porast s prímesou Padus racemosa; 7386b; 306 m n. m.; na ležiacom konári Padus racemosa, ø 0,2 cm; 9. 3. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; pri sútoku Zdychavky a Muránky, na štreke – na moste; 7386b; nálet drevín; 310 m n. m.; suché koná- riky Betula pendula ø 0,1–0,5 cm; 8. 1. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; intravilán, JJZ od nemocnice; záhrada; 7386b; 330 m n. m.; na odumretom konáriku „kultúrnej“ odrody Ribes uva-crispa ø 0,5 cm; 4. 4. 2006, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; intravilán, JJZ od nemocnice; záhrada; 7386b; 330 m n. m.; na ležiacom konári Acer platanoides ø 1 cm; 10. 2. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; intravilán; záhrada, v komposte; 7386b; 330 m n. m.; na ležiacej hnijúcej byli Rubus sp. ø 0,5 cm, na konáriku Ribes sp. ø 0,3–1 cm, na konári Malus domestica ø 0,3–0,4 cm, na odumretom konári (na borke aj dreve) na M. domestica ø 0,5 cm, a na odumretom jednoročnom výhonku M. domestica ø 0,4 cm; 2. 3. 2008, 3. 11. 2008 a 1. 2. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; intravilán, JJZ od nemocnice; záhrada; 7386b; 330 m n. m.; na ležiacom konári Ribes rubrum ø 0,3–0,5 cm [spolu s Nectria berolinensis]; 6. 4. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; intravilán, JJZ od nemocnice; záhrada, kopa s haluzinami; 7386b; 330 m n. m.; na ležiacom výhonku liany Wisteria floribunda ø 0,3 cm; 13. 4. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; intravilán, JJZ od nemocnice; záhrada; 7386b; 330 m n. m.; na odumretej časti liany Wisteria floribunda ø 0,5 cm; 25. 5. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; intravilán, JJZ od nemocnice; záhrada; 7386b; 330 m n. m.; na strome – na jedno a dvojročných odum- retých konárikoch marhule obyčajnej (Armeniaca vulgaris) ø 0,3–0,5 cm [odumretie spôsobené hubou Leucostoma cincta; apoplexia marhúľ]; 15. 4. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; intravilán,

80 JJZ od nemocnice; záhrada; 7386b; 330 m n. m.; ležiacich konárikoch ø 0,2–1,5 cm Armeniaca vulgaris; 24. 1. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; intravilán, JJZ od nemocnice; záhrada; 7386b; 330 m n. m.; na odumretom (v r. 2009) výhonku Deutzia scabra ø 1 cm; 18. 3. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; intravilán, JJZ od nemocnice; záhrada; 7386b; 330 m n. m.; v skleníku na odumretej stonke ø 0,8 cm sukulenta Kalanchoe blosfeldiana; 1. 7. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; JJZ od nemocnice; brehový porast Zdychavky (pravý breh), kroviny; 7386b; 330 m n. m.; na ležiacom odlomenom konári Swida sanguinea agg. ø 0,2–0,5 cm; 9. 2. 2008, 2. 3. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; JJZ od nemocnice; brehový porast (lem) na pravom brehu Zdychavky, kroviny a stromy; 7386b; 330 m n. m.; v korune stromu Padus racemosa, na odumretých jedno a dvojročných konárikoch (ø 0,2–0,6 cm) – na borke a ojedinele aj na šupine terminálneho (odumretého) puku; 15. 11. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; intravilán, Starý cintorín, pagaštanová alej; 7386b; 320 m n. m.; na ležiacom konári Aesculus hippocastanum ø 0,7 cm, na ležiacom konári Picea abies ø 0,7 cm – na borke; 5. 9. 2001, 15. 9. 2001, leg. DB, det. IM, herb. DB (cf. BLANÁR & MIHÁL 2002). — Revúca; intravilán, Starý cintorín; 7386b; 320 m n. m.; na odumretých výmladkoch Acer pseudoplatanus ø 0,4–2 cm – na borke, a na dreve; 17. 2. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; SV od kóty 627,2 m (Pavlusove bane), Za Laca; bučina; 7386b; 310–330 m n. m.; na ležiacom konári ø 0,3 cm Alnus glutinosa; 14. 10. 2001, leg. DB, det. IM, herb. DB (cf. BLANÁR & MIHÁL 2002). — Revúca; SV od kóty 627,2 m (Pavlusove bane), Za Laca; mladina na báne (buk, dub); 7386b; cca 400 m n. m.; na odumretom konári (výhonku) Robinia pseudoaccacia ø 0,5–1,5 cm; 8. 2. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; S od kóty 708,9 m (Hlaviny), Za Peklom; bučina; 7386b; 310 m n. m.; na odumretom konári (na borke) ø 0,5 cm stojaceho kríka Sambucus nigra; 27. 11. 2000, leg. DB, det. IM, herb. DB (cf. BLANÁR & MIHÁL 2002). — Mokrá Lúka; SV od kóty 615,3 m (Trešková), Hôrna Voda, dolinka, SKUEV0202 Trešková; 7386b; jelšovo-hrabový porast; cca 350 m n. m.; na ležiacom konári Carpinus betulus ø 1–1,5 cm; 20. 2. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Mokrá Lúka; SVV od kóty 615,3 m (Trešková), bezmenná dolinka J od lomu; 7386b; N 48°66’19,0’’ – E 20°15’25,9’’; zmiešaný listnatý porast s Fagus sylvatica, Alnus glutinosa, Acer pseudoplatanus; 350–400 m n. m.; na ležiacom jednoročnom konáriku Corylus avellana ø 0,2–0,3 cm; 11. 3. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Mokrá Lúka; SVV od kóty 615,3 m (Trešková), medzi lesnou škôlkou a vodnou nádržou Miková; 7386b; okraj listnatého lesa; cca 295 m n. m.; na ležia- com konári Padus racemosa ø 0,3 cm; 3. 3. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Mokrá Lúka; SVV od kóty 615,3 m (Trešková), nad VN Miková; 7386b; listnatý zmiešaný les; cca 400 m n. m.; na ležiacom konári Tilia cordata ø 0,3–0,5 cm; 20. 2. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúcka Lehota; JZZ od obce, pri vodnej nádrži MIková, medzi št. cestou a železničnou traťou; 7386b; lužný vŕbový porast; 280 m n. m.; na ležiacom konári (s borkou) Salix fragilis ø 0,5 cm; 3. 9. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Sirk; Železník, Baništia; 7386c; bučina; cca 750 m n. m.; na borke Fagus sylvatica; 12. 11. 1999, leg. et det. IM, herb. SAVZV. — Magnezitovce; SSV od obce, na nedokončenej štreke – násyp; 7387a; zárast s náletovými drevinami; cca 380 m n. m.; na odumretom konári (na borke) Cerasus avium ø 1cm; ?. ?. 2003, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Jelšava; S od obce, pri odkalisku; 7387c; zárast drevín v dolinke (jarku) – pri okraji travinného porastu; cca 300 m n. m.; na odumretom konári ø 1–2,5 cm starej hrušky (Pyrus pyraster) [plodnice rástli aj pod stielkou Xanthoria parietina]; 26. 5. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Nižná Slaná; Glas, nad dedinou; 7286d; N 48°72’29,8’’ – E 20°40’5,6’’; hrabina; na pni (borke) hraba (Carpinus betulus) ø 10 cm; 21. 11. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. Jelšavský kras: Jelšavská Teplica; Muteň, svah nad Muránkou; teplomilný listnatý les; 7487b; exp. S; cca 300 m n. m.; na ležiacom konári listnáča ø 0,3 cm; 13. 12. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. Rimavská kotlina (Licinecká pahorkatina): Licince; JJV od obce, medzi št. cestou a tokom Muránky; 7487d; N 48°54’42,0’’ – E 20°30’87,8’; hrabovo-cerový les; cca 220 m n. m.; na ležiacom konári Carpinus betulus ø 0,2–1 cm; 20. 3. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Licince; SV od obce, Čerešníš; 7487d; N 48°54’28,6’’ – E 20°30’70,1’’; okraj ovocného sadu; 222 m n. m.; na odumretom konári Juglans regia ø 0,5 cm; 20. 3. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Licince; JJV od obce, JVV od sútoku Muránky a bez- menného toku (203,3), Veľká mlynica; 7487d; N 48°52’05,8’’ – E 20°30’48,2’’; sutinový les; cca 220 m n. m.; na ležiacom konári Carpinus betulus ø 0,2–0,3 cm; 20. 3. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB.

81 Neonectria coccinea (Pers.: Fr.) Rossman et Samuels Spišsko-gemerský kras – Muránska planina: Muráň; NPR Malá Stožka, svah nad Tajchom; 7285b; jedľovo-bukovo-smrekový les; na ležiacom kmeni (na borke) Fagus sylvatica; 19. 3. 2001, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; SV od kóty 1041,5 m (Šiance), Nemecké lúčky; 7286b; bukový porast; 950 m n. m.; na kmeni Fagus sylvatica; 29. 9. 1999, leg. IM et DB, det. IM, herb. SAVZV (cf. CICÁK & MIHÁL 2002a). — Muráň; Suchý dol (dolina Dolinského potoka); 7286a; listnatý porast; cca 500 m n. m.; na ležiacom kmeni (na borke) Fraxinus excelsior; 26. 10. 2001, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; NPR Poludnica, ústie doliny Piecky II. (vedľa Klinu); 7286a; listnatý porast (Fagus sylvatica, Fraxinus excelsior, Acer platanoides); cca 480 m n. m.; na ležiacom kmeni Fraxinus excelsior; 23. 9. 2005, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; NPR Poludnica, dolina Bodolová – hrana planiny; 7286a; bučina; cca 950 m n. m.; na ležiacom kmeni Fagus sylvatica; 9. 9. 2002, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; Hrdzavá dolina, asi 300 m nad ústim toku Zadná Kľaková; 7285b; bučina; 825 m n. m.; na borke pňa Fagus sylvatica; 8. 10. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; Nižná Kľaková (Nižný Kľak), svah do Hrdzavej doliny smerom k Štrku; 7285b; bučina; 1195 m n. m.; na ležiacom konári Fagus sylvatica ø 2–3 cm; 8. 10. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; NPR Javorníková, bezmenná ľavostranná dolinka v ústí Javorníkovej doliny; 7286c; bučina; na báze kmeňa (ø 90 cm) vyvaleného buka (Fagus sylvatica); 21. 5. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; NPR Javorníková, roklina; 7286c; listnatý porast (buk, jaseň, javor); cca 500 m n. m.; na ležiacom kmeni vyvaleného javora Acer pseudoplatanus [spolu s Nectria cinnabarina]; 4. 6. 2003, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; Javorníkova dolina, ústie – na okraji NPR; 7286c; N 48°73’45,6’’ – E 20°01’45,2’’; listnatý porast; cca 470 m n. m.; na báze kmeňa Fagus sylvatica ø 90 cm; 21. 5. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; NPR Javorníková, Vrbjarka, okraj NPR; 7286c; N 48°74’15,8’’ – E 19°99’54,5’; bučina; 825 m n. m.; na kôre kmeňa Fagus sylvatica ø 100 cm; 22. 9. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; Javorníková dolina, pri ústí, v bezmennej ľavostrannej dolinke – pri pramenisku; 7286c; bučina; 825 m n. m.; na kôre kmeňa (na báze) ležiaceho Fagus sylvatica ø 70–90 cm; 22. 9. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; Javorníková dolina; 7286c; bučina; cca 500 m n. m.; 27. 8. 2002, leg. DB, det. IM, herb. SAVZV. — Muráň, Javorníčkova dolina; 7286c; bučina; 550–600 m n. m.; 22. 9. 2009, leg. DB, det. IM, herb. SAVZV. — Muráň; NPR Šarkanica, Martino- vá, J svah; 7285d; xeroterm; 820 m n. m.; na borke ležiaceho kmeňa Sorbus aria agg.; 31. 10. 1999, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; 7286c; N 48°79’16’’ – E 20°03’64,6’’; smrekovo-bukový les; 825 m n. m.; na ležiacom konári Fagus sylvatica ø 10 cm; 28. 7. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; Šarkanica; 7285d; bukový porast; na ležiacom konári a na kmeni Fagus sylvatica; 31. 10. 1999, leg. et det. IM, herb. SAVZV (cf. CICÁK & MIHÁL 2002a). — Tisovec; SSZ od obce, Grilka, dolinka bezmenného pravostranného prítoku Rimavy; 7285d; N 48°42’29,7’’ – E 19°54’98,5’’; okraj bukového lesa; 520–560 m n. m.; na borke ležiacich konárov Fagus sylvatica ø 2–10 cm; 21. 2. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Tisovec; Hradová, pod Okrúhlou skalou, J svah; 7385a; N 48°40’49,1’’ – E 19°54’40,1’’; bučina; cca 700 m n. m.; na borke ležiaceho konára Fagus sylvatica ø 5 cm; 21. 2. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Tisovec; Čertova dolina, SVV od kóty 886,2 m (Remetisko), JJV od sedla Zbojská, nad štátnou cestou, JPRL 383a, JPRL 382; 7285c; jedlobučina; cca 700 a 720 m n. m.; na ležiacom kmeni Fagus sylvatica ø 60 cm a ø 10 cm; 15. 7. a 29. 7. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Tisovec; Čertova dolina, SVV od kóty 886,2 m (Remetisko), nad štátnou cestou, JPRL 574 (na hranici s JPRL 387); 7285c; bučina; cca 690 m n. m.; na ležiacom strome Fagus sylvatica (cca 80 r.) – na kôre na kostrových konároch v korune ø 30 cm – spolu s druhom Peniophora incarnata; 12. 10. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. Stolické vrchy: Mokrá Lúka; Solisko, J od kóty 752,1 m; hrabový porast s vtrúsenými drevinami Popu- lus tremula, Fagus sylvatica a Quercus petraea s. l.; 7286d; exp. JV, cca 600 m n. m.; na kôre ležiaceho kmeňa Populus tremula ø 27 cm; 9. 2. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúčka; Kohút, nad chatou Parajka; smrečina s vtrúsenými jedincami Fagus sylvatica a Acer pseudoplatanus, na okraji lesa pri lúke; 7287c; 1150 m n. m.; na konári Fagus sylvatica; 9. 10. 2009 (cf. MIHÁL et al. 2011). Revúcka vrchovina: Revúca; S od kóty 708,9 m (Hlaviny), Za Peklom; bučina, okraj porastu; 7386b;

82 310 m n. m.; na odumretom konári (na borke a dreve) ø 0,5 cm stojaceho kríka Sambucus nigra; 24. 11. 2001, leg. DB, det. IM, herb. DB (cf. BLANÁR & MIHÁL 2002). — Revúca; Keslo, bezmenná dolinka SVV od kóty 664,4 m; 7386b; N 48°68’35,8’’ – E 20°09’90,9’’; mokraď – kroviny pri starej záhrade; cca 360 m n. m.; na odumretom dreve na kmeni stojacej Sambucus nigra; 22. 2. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; neďaleko čističky, JV okraj mesta, na pravom brehu Muránky; 7386b; zmiešaný lužný porast na alúviu Muránky; na ležiacom hnijúcom kmeni Tilia cordata ø 20 cm a na ležiacom konári Alnus glutinosa ø 2,5 cm; 292 m; 17. 11. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Lubeník; Nižná rovienka, svah tesne nad areálom závodu Slovmag, a. s., Z od imisného zdroja (imisná zóna A); 7387a; bezlesý svah s Agrostis stolonifera, Elytrigia repens a pozostatkov (solitéry) listnatých drevín; 340–380 m n. m.; na neidentifikovanom dreve listnáča; 7. 6. 1995, 24. 5. 1996, 7. 3. 1997, 28. 10. 2005 (cf. MIHÁL & BLANÁR 2007). — Lubeník; Nižná rovienka, svah tesne nad areálom závodu Slovmag, a. s., Z od imisného zdroja (imisná zóna B); 7387a; bezlesý svah s roztrúseným výskytom listnatých drevín; 380–410 m n. m.; na neidentifikovanom dreve listnáča; 7. 6. 1995, 24. 5. 1996, 7. 3. 1997, 28. 10. 2005 (cf. MIHÁL & BLANÁR 2007). — Lubeník; Štyri chotáre, svahy SSZ od kóty 647,6 m; 7387c; listnaté porasty; 360–475 m n. m.; na dreve Fagus sylvatica; 28. 10. 2005 (cf. MIHÁL & BLANÁR 2007).

Neonectria ditissima (Tul. & C. Tul.) Samuels & Rossman Revúcka vrchovina: Revúca; JJV od kóty 741,5m (Šturmanova hora), bezmenná dolinka; 7386b; stará opustená záhrada v lese; cca 400 m n. m.; na odumretom aj živom konári (na borke; na hálkach s voš- kami) ø 1–2 cm starej jabloni domácej (Malus domestica); 2. 1. 2009, leg. DB, det. IM, herb. SAVZV. — Revúca; intravilán, JJZ od nemocnice, v blízkosti toku Zdychavka; 7386b; záhrada; 330 m n. m.; na konári ø 1,5–3 cm v korune cca 100 r. stromu Malus domestica odrody “Jonathan“; 6. 12. 2009, 15. 7. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. Veporské vrchy: Tisovec; SV od kóty 986,5 m (Strieborná), pravý svah nad Rimavou, Spuzlo; 7285c; starý ovocný sad pri opustenej usadlosti (zrúcanina); 800 m n. m.; na živom konári s nekrózou ø 2–3 cm starého, vyše 120 r. stromu Malus domestica; 23. 11. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB.

Neonectria fuckeliana (C. Booth) Castl. & Rossman Horehronské podolie: Telgárt; SSV od kóty Dlhý vrch m (1094,7); pasienok s náletom Picea abies (cca 30 r. dreviny); 7187c; exp.. SZ; cca 875 m n. m.; na ležiacom strome Picea abies – na kmeni, aj na konároch ø 3–15 cm; 26. 7. 2007, leg. DB, det. IM, herb. DB. Spišsko-gemerský kras – Muránska planina: Závadka nad Hronom; NPR Veľká Stožka, JPRL č. 59b, dolinka; 7285b; bukovo-smrekový les s Larix decidua, Sorbus aucuparia a Acer pseudoplatanus; 1125 m n. m.; exp. JZ; na ležiacom (odumretom) kmienku Picea abies ø 5 cm; 22. 2. 2008, leg. DB, det. IM, herb DB. — Muráň; Hrdzavá dolina, báza pravého svahu nad potokom; 7286c; okraj bukovo-smrekového porastu; 750 m n. m.; na kmienku vypíleného mladého smreka (Picea abies) ø 5 cm; 8. 10. 2010, leg. DB, det. IM, herb. SAVZV. Stolické vrchy: Muránska Dlhá Lúka; Krížna poľana, S od kóty 1018,0 m; jedľobučina v zmiešaní s Picea abies; 7386a; 950–1000 m n. m.; na ležiacom konári Abies alba ø 5 cm – na borke; 31. 12. 2000, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúčka; Kohút, nad chatou Parajka; 7287c; smrečina; cca 1250 m n. m.; ležiaci konár – na kôre Picea abies [aj spolu s Lachnellula sp. ]; 13. 6. 2008, 19. 6. 2009, leg. DB et IM, herb. SAVZV, herb. DB (cf. MIHÁL et al. 2011). Revúcka vrchovina: Revúca; Keslo, svah SV od kóty 664,4 m; 7386b; bukovo-hrabový les; cca 430 m n. m.; na konári Pinus sylvestris; 7. 3. 2009, leg. DB, det. IM, herb. SAVZV.

Neonectria galligena (Bres.) Rossman et Samuels Spišsko-gemerský kras – Muránska planina: Závadka nad Hronom; Pod Veľkou Stožkou, záver doliny Teplá, SV svah; 7285b; bukový porast; 880 m n. m.; na kmeni Fagus sylvatica; 25. 10. 2000, leg. DB et IM, det. IM, herb. SAVZV (cf. CICÁK & MIHÁL 2002a). — Muránska Huta; SSV od obce, Tesná skala; 7286b; lesostepné spoločenstvo (okraj); cca 900 m n. m.; na ležiacom kmeni Fagus sylvatica; 31. 12.

83 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muráň; Šance; 7286a; listnatý les; cca 860 m n. m.; na konári Fagus sylvatica; 26. 9. 1997 (cf. MIHÁL & BLANÁR 1999). — Muráň; Šance; 7286a; listnatý les; cca 860 m n. m.; na zvalenom kmeni Fagus sylvatica; 17. 6. 1999, leg. DB, det. IM, herb. SAVZV. — Muráň, Javorníčková dolina, 7286c; bučina; 580 m n. m.; na borke kmeňa Fagus sylvatica; 7. 4. 2000, leg. et det. IM, herb. SAVZV (cf. CICÁK & MIHÁL 2002b). — Muráň; NPR Javorníková dolina, záver ľavostrannej bezmennej dolinky; 7286c; N 48°73’70,3’’ – E 20°01’47,0’’; lesný porast s Fagus sylvatica a Acer pseudoplatanus; cca 700 m n. m.; na ležiacich konároch Fagus sylvatica ø 1–1,5 cm; 21. 5. 2009, leg. DB, det. IM. — Muráň; NPR Javorníková dolina, záver ľavostrannej bezmennej dolinky; 7286c; N 48°73’71,8’’ – E 20°0’39,0’’; bučina; cca 740 m n. m.; na ležiacom kmeni Fagus sylvatica; 21. 5. 2009, leg. DB, det. IM. — Tisovec; dolina Rimavy; 7285c; cca 600 m n. m.; na konári Fagus sylvatica; 24. 6. 2003, leg. DB, det. IM, herb. SAVZV. Stolické vrchy: Revúčka; JV od obce, Úkorová; bukovo-hrabový les; 7286d; 400–500 m n. m.; na ležiacom konári Fagus sylvatica ø 5–20 cm [spolu s Cosmospora episphaeria]; 28. 2. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muránska Zdychava; dolina Poťahajské, pravý svah nad potokom; JPRL 1152; bučina; 730 m n. m.; na pni Fagus sylvatica; 9. 10. 2008; leg. DB, det. IM, herb. DB (cf. MIHÁL et al. 2011). — Muránska Zdychava; Hutnícka Voda, báza ľavého svahu nad Hutníckym potokom, cca 300 m nad sútokom so Zdychavkou; JPRL 1297; smrekovo-bukový porast; 595–600 m n. m.; na ležiacom hnijúcom kmeni Alnus incana; 26. 1. 2008; leg. DB, det. IM, herb. DB. — Chyžné; Kohút – Hanová; 7287c; bučina; cca 1250 m n. m.; na ležiacom konári Fagus sylvatica; 29. 4. 1999, leg. IM et DB, herb. SAVZV (cf. MIHÁL et al. 2011). Revúcka vrchovina: Revúca; SSV od kóty 627,2 m (Pavlusove bane), Šejbišťok (nad Mašou); 7386b; lúka s jabloňami; cca 330 m n. m.; na živom konári (na hálke) Malus domestica; 22. 11. 2008, 14. 3. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; intravilán, JJZ od nemocnice, pri Zdychavke; 7386b; záhrada; 330 m n. m.; na odumretom konári (na borke) ø 1 cm na Laburnum anagyroides; 1. 3. 2009, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; JV od kóty 741,5 m (Šturmanova hora), asi 50 m nad vodojemom; 7386b; nálety drevín; cca 380 m n. m.; na kmeni (na borke) stojacej Salix caprea ø 15 cm; 31. 12. 2003, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Sirk; Železník, Šandlovo; 7386c; bučina; cca 750 m n. m.; na kmeni Fagus sylvatica; 12. 11. 1999, leg. et det. IM, herb. SAVZV. — Jelšava; S od kóty 622,5 m (Slovenská skala), nad cestou; 7387c; bučina; cca 400 m n. m.; na ležiacom konári (na borke) Fagus sylvatica ø 5 cm; 5. 3. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB.

Neonectria punicea (J. C. Schmidt) Castl. & Rossman Stolické vrchy: Muránska Zdychava; Štefková (Mláky); JPRL 1167; bučina, cca 40 r. porast; 775 m n. m.; na borke pňa (ø 20–25 cm) Fagus sylvatica; 16. 11. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB (cf. MIHÁL et al. 2011). — Revúca; Úkorová; 7386b; bukovo-hrabový les; cca 400 m n. m.; na hnijúcom dreve pňa Carpinus betulus a na plodniciach Bjerkandera adusta, Melampsorela pommiformis a neindetifikova- teľných plodniciach z Pyrenomycetes; 21. 9. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. Revúcka vrchovina: Revúca; V od kóty 905,8 m (Šrámová), PR Hodošov les, v blízkosti chodníka; bučina; 7386a; cca 850 m n. m.; na ležiacom kmeni (na borke) Fagus sylvatica; 18. 9. 2007, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Revúca; intravilán, JJZ od nemocnice, pri Zdychavke; záhrada; 7386b; 330 m n. m.; na odumretom kmienku (na borke) Laburnum anagyroides ø 7 cm; 17. 11. 2008, leg. DB, det. IM, herb. DB.

Pseudonectria rousseliana (Mont.) Wollenw. Nízke Tatry: Telgárt; intravilán, pri kostole; 7187c; cintorín, 890 m n. m.; na odumretých listoch a stonke na uschnutom – odlomenom konáriku Buxus sempervirens, vo vnútri kríka; 21. 10. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. Horehronské podolie: Závadka nad Hronom; intravilán, pri kostole; 7185b; cintorín, 625–630 m n. m.; na odumretých listoch na odlomenom konáriku vo vnútri kríka a na opadaných listoch Buxus sempervirens; 7. 10. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Valkovňa; extravilán; 7186c; cintorín, cca 735 m n.

84 m.; na odumretých listoch Buxus sempervirens, na odlomenom konáriku v kríku; 7. 10. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Zlatno (k. ú. Šumiac); extravilán, J okraj dediny; 7186d; cintorín, cca 760 m n. m.; na odumretých listoch Buxus sempervirens, na odlomenom konáriku v kríku; 7. 10. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. Spišsko-gemerský kras – Muránska planina: Muráň; intravilán; 7286c; cintorín, 400 m n. m.; na odumretých listoch Buxus sempervirens, na odlomenom konáriku; 5. 8. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB, herb. SAVZV. Veporské vrchy: Pohronská Polhora; intravilán, JJV od železničnej stanice; 7284b; cintorín; 605 m n. m.; na odumretých listoch a odumretej stonke v kríku Buxus sempervirens; 16. 11. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. Stolické vrchy: Muránska Huta; intravilán; 7286b; cintorín, 710 m n. m.; na odumretých listoch, na odlomenom konáriku Buxus sempervirens; 19. 10. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Muránska Huta; Predná Hora, pred kaštieľom cára Ferdinanda Coburga; 7286b; park, 830 m n. m.; na odumretých listoch Buxus sempervirens (v živom plote Buxus sempervirens); 27. 10. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Mu- ránska Lehota; intravilán; 7286c; cintorín, cca 390 m n. m.; na odumretých listoch Buxus sempervirens, na odlomenom konáriku v kríku; 29. 9. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. —Tisovec; intravilán; 7385b; cintorín; cca 450 m n. m.; na odumretých listoch Buxus sempervirens, na odlomenom konáriku; 29. 7. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB, herb. SAVZV. Revúcka vrchovina: Revúca; intravilán, J od nemocnice; 7386b; záhrada; 330 m n. m.; na odumretých listoch v kríku Buxus sempervirens; 10. 1. 2009, 2. 8. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB, herb. SAVZV. —Revúca; intravilán, JZZ od nemocnice, na ulici pred rodinným domom; 7386b; cca 332 m n. m.; na odumretých listoch v kríku Buxus sempervirens; 21. 10. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Jelšava; intravilán obce, SZ od železničnej stanici, areál bývalých kúpeľov; 7387c; bývalý park; cca 250 m n. m.; na odumretých listoch Buxus sempervirens; 19. 4. 2009, leg. DB, det. IM, herb. SAVZV. — Jelšava; extravilán, SZ okraj mesta; 7387c; cintorín; cca 280 m n. m.; na odumretých a na opadaných listoch na odlomenom konáriku v kríku Buxus sempervirens a vzácne (do 5 plodničiek) na ležiacom odumretom plode B. sempervirens; 30. 9. 2010, leg. DB, det. IM, herb. SAVZV. — Ratková; cintorín; 7486b; na odumretých listoch vo vnútri kríka Buxus sempervirens; 30. 7. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. Koniarska planina: Hucín; intravilán, SSZ od kóty 341,7 m (Viničník); 7487b; cintorín; cca 230 m n. m.; na odumretých listoch vo vnútri kríka a na opadaných listoch Buxus sempervirens; 19. 8. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. Juhoslovenská kotlina – Rimavská kotlina (Licinecká pahorkatina): Licince, intravilán; 7487d; cintorín; cca 220 m n. m.; na odumretých listoch vo vnútri kríka Buxus sempervirens; 19. 8. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB. — Gemer; cintorín; 7587b; cca 200 m n. m.; na odumretých listoch vo vnútri kríka Buxus sempervirens; 19. 8. 2010, leg. DB, det. IM, herb. DB.