KONTEXTY kultúry a turizmu 1/2013

UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE Obsah: FILOZOFICKÁ FAKULTA KATEDRA MANAŽMENTU KULTÚRY A TURIZMU Editorial...... 03

Príspevky Michala Dubská – Marián Žabenský Rozvoj cestovného ruchu a kultúry v Mikroregióne Tribečsko (závery z výskumného projektu)...... 03 KONTEXTY kultúry a turizmu Michal Čukan ročník 6 – číslo 1 Tradičné vinohradníctvo v mikroregióne Tribečsko a možnosti jeho premeny na kultúrny kapitál...... 08 Redakčná rada: Anna Šimončičová – Mária Šimončičová Prof. PhDr. Jaroslav Čukan, Csc. – predseda Teritoriálne vymedzenie destinácie Prof. PhDr. Jozef Vladár DrSc. na príklade konkrétnej OOCR...... 14 Prof. Dr. Dragana Gnjatović Prof. PhDr. Alžbeta Uhrínová – Hornoková, PhD. Milan Džupina Doc. Dr. Danko Milašinović Špecifiká zodpovedného podnikania Doc. Dr. Vladimir Senić v cestovnom ruchu...... 19 Doc. PhDr. Marwan Al-Absi, Csc. Jarmila Jurová Šéfredaktor: Manažérska etika...... 22 Doc. PhDr. Ladislav Lenovský, PhD. Peter Mikuláš E-mail: [email protected] K špecifikám podpory cestovného ruchu Zodpovedný redaktor: v slovenských televíziách...... 25 PhDr. Boris Michalík, PhD. Kristína Jakubovská E-mail: [email protected] Hopak – národné bojové umenie a tanec Ukrajincov...... 28 Preklad do anglického jazyka: Milan Jozek autori a PaedDr. Lucia Záhumenská, PhD. Dimenzie rodinnej výchovy v kultúrnom Technický redaktor: a náboženskom kontexte európskych tradície...... 32 PhDr. Roman Zima, PhD. Recenzie Foto na obálke: Vínna pivnica (M. Čukan 2012) Marwan Al-Absi Kultúrne tradície Blízkeho východu (učebné texty Adresa redakcie: k vybraným problémom) Kontexty kultúry a turizmu (Ladislav Lenovský)...... 35 Katedra manažmentu kultúry a turizmu, FF UKF v Nitre Štefánikova 67, 949 74 Nitra Žilková Marta Tel.: 037/64 08 361 Intertextuálne a intermediálne interpretácie E-mail: [email protected] (Erika Moravčíková)...... 37 Ballay Miroslav Všetky príspevky sú recenzované. Kontinuita študentského divadla VYDI Neprešlo jazykovou úpravou. (Marcel Mudrák)...... 37 Náklad: 200 ks Správy Registračné číslo Ministerstva kultúry SR: EV3217/09 ITF Slovakiatour 2013...... 38 Osem úspešných výstav...... 39 ISSN 1337-7760 Nová spolupráca KMKaT FF UKF v Nitre a FHMaCR Tlač zabezpečuje: Univerzity v Kragujevci...... 40 ŠVOUČ 2013 na KMKaT FF UKF v Nitre...... 41

2 1/2013 KONTEXTY kultúry a turizmu

Editorial Rozvoj cestovného ruchu a kultúry v Mikroregióne Tribečsko V úvodnom čísle 6. ročníka nášho časopisu s ustálenou ob- (závery z výskumného projektu) sahovou štruktúrou i výtvarno-priestorovým riešením sme sa rozhodli venovať priestor predovšetkým doktorandom Michala Dubská – Marián Žabenský a mladým vedeckým pracovníkom z viacerých príbuzných vedných disciplín. Ambíciou zostavovateľov bolo predstaviť Kľúčové slová: mikroregión, strategický rozvoj, cestovný ruch, nové interdisciplinárne pohľady a súvislosti, ponúknuť tvo- kultúrne dedičstvo, projekt rivé impulzy, porovnávať a stimulovať ku konkurenčnému prostrediu. Redakčnej rade, doplnenej o zástupcov progra- Abstract: The paper summarizes the results of a research pro- movo blízkej vzdelávacej inštitúcie v srbskej Vrnjačkej Bani, ject based on cooperation between the Department of Culture sa podarilo zostaviť niekoľko tematických blokov, poskytnúť and Tourism Management and the micro-regional association učebný materiál pre študentov i recenzie a oznamy o kultúr- Tribecsko. The aim of the project was to design the key ideas no-výchovnej aj vedecko-organizačnej činnosti na Katedre and strategic solutions for the development of culture and manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre. tourism in the area. The paper describes natural and cultural Prológom obsahu je skôr informatívny príspevok Dub- aspects of the area covering 19 municipalities of the district of skej a Žabenského o spolupráci katedry manažmentu kultúry Zlate Moravce. It briefly presents achievements and proposals a turizmu s Mikroregiónom Tribečsko pri tvorbe strategic- made by the students, which were created in accordance with kého plánu regionálneho rozvoja. Dodajme, že aktivity pe- current trends in the field of regional development, culture and dagógov a študentov v Tribečsku nasledovali po predchádza- tourism management. júcich úspešných teoreticko-aplikačných pokusoch v Tekove a Šariši a už registrujeme ďalšie analýzy a projektové práce Úvodom. V roku 2010 bola Katedra manažmentu kultúry v Mikroregióne Radošinka. Príkladom študentských výstu- a turizmu FF UKF v Nitre oslovená s ponukou spolupráce pov je príspevok M. Čukana o tradičnom vinohradníctve s občianskym združením Mikroregión TRIBEČSKO v oblas- so záverečnými projektami premeny kultúrneho dedičstva ti rozvoja cestovného ruchu a kultúry. Na realizácii projektu na kultúrny kapitál. A. a M. Šimončičové poskytujú vzorový sa podieľali PhDr. Michala Dubská, PhD., PhDr. Marián Ža- študijný materiál o konkrétnej oblastnej organizácii cestov- benský, PhD. a študenti vtedy 4. ročníka, dnes už absolventi ného ruchu s adekvátnym terminologickým i legislatívnym študijného programu kulturológia – riadenie kultúry a tu- vymedzením a analýzou využívania kultúrneho dedičstva rizmu: Zuzana Betáková, Adriana Blahutová, Marianna Cif- v kontexte realizovaných aktivít. Predchádzajúce príspevky rová, Michal Cintula, Michal Čukan, Katarína Javorčíková, rozvíja M. Džupina o novú dimenziu – zodpovedné podni- Zuzana Kocanová, Zuzana Lukáčiková, Jana Mihálová, Pet- kanie v turizme a ponúka výhodnú možnosť zorientovať sa ronela Rychnavská a Lucia Vargová. Po úvodných stretnu- v tejto problematike. Škoda, že aj J. Jurová neposunula svoj tiach nasledoval vo februári 2011 spoločný terénny výskum, materiál o manažérskej etike napríklad do konkrétnej roviny ktorý neskôr doplnili aj individuálne výskumné aktivity kultúrneho turizmu, čím by ešte výraznejšie skompletizova- jednotlivých členov tímu. Medzi výstupy spolupráce patrí la viac-menej monotematické interdisciplinárne pohľady niekoľko projektov zameraných najmä na kontexty zachova- vrátane relevantných publikovaných prameňov. nia a využívania kultúrneho dedičstva, manažment kultúry Záverečným prienikom troch fenoménov – turizmu, a rozvoj špecifických druhov cestovného ruchu. Jednotlivé propagácie a mediálnej kultúry, je príspevok P. Mikuláša: návrhy smerujú k zvyšovaniu kvality služieb pre obyvateľov isto zaujímavý, pertraktujúci na konkrétnom produkte TV a návštevníkov územia s akcentom na tvorbu a inováciu Markíza všeobecne sa vyskytujúce aktuálne problémy aj produktov cestovného ruchu a posilnenie informačných, názory a hodnotenia. Záverečné príspevky majú celkom od- vzdelávacích a marketingových aktivít mikroregiónu. lišné zameranie – najskôr K. Jakubovská predstavuje hopak Základné údaje o mikroregióne Tribečsko. Občianske ako národné bojové umenie a tanec ukrajinských kozákov združenie Mikroregión Tribečsko bolo založené v To- a zamýšľa sa nad jeho kultúrno-historickými, politickými poľčiankach ako združenie na báze verejno-súkromného a etnoidentifikačnými kontextami; M. Jozek sprostredková- partnerstva. Jeho cieľom je podporovať a koordinovať va publikované názory o rodine a rodinnej výchove v súvis- činnosť obcí a ostatných subjektov vo všetkých oblastiach lostiach kultúrnych a náboženských v rôznych historických regionálneho rozvoja v zmysle trvalo udržateľného rozvoja obdobiach. a skvalitnenia životných podmienok obyvateľov. Územie Obligátnym zakončením obsahu Kontextov kultúry mikroregiónu leží pod úpätím vrchov pohorí Tribeč a Po- a turizmu sú tri recenzie publikácií z produkcie pracovníkov hronský Inovec. Na rozlohe viac ako 34 000 ha s hustotou Filozofickej fakulty UKF v Nitre a správy akcentované na ak- obyvateľstva cca 58 obyv./km2 žije takmer 20 000 obyvateľov. tivity a dianie na katedre manažmentu kultúry a turizmu. Mikroregión katastrálne pokrýva územia 19 obcí v okrese Zlaté Moravce – Beladice, Hostie, Hosťovce, Jedľové Kosto- Jaroslav Čukan ľany, Kostoľany pod Tribečom, Ladice, Lovce, Machulince,

3 KONTEXTY kultúry a turizmu 1/2013

Katastrálne vymedzenie obcí mikroregiónu Tribečsko mikroregiónu je jedinečná Zubria zvernica, zriadená v roku 1958 na záchranu zubra európskeho. Primárnu ponuku dopĺ- ňa aj niekoľko chránených stromov (napr. duby cerové vo Vel- čiciach) a vzácnych maloplošných chránených oblastí (parky v Beladiciach, Pustom Chotári a Topoľčiankach; Kostolianske lúky a NPR Včelár). Územím prechádza okrem Ponitrianskej magistrály aj niekoľko ďalších zaujímavých turistických trás, cyklotrás a náučných chodníkov (výstup na Lysec, Veľký Tribeč, Veľký Inovec, hrady Hrušov a Gýmeš, štále v okolí Jedľových Kostolian, Obycké lúky, Náučný chodník Zlatno- -Skýcov, Náučný chodník Vápenný vrch). Tieto málo až stred- ne náročné trasy majú potenciál stať sa zaujímavou súčasťou ponuky regiónu najmä v súvislosti s prírodným prostredím, množstvom dostupných výhľadov a absenciou významnej- ších turistických trás smerom na západ (Nitra a okolie). Dôležité kultúrno-historické atraktivity s dlhodobou perspektívou na trhu cestovného ruchu ponúka obec To- poľčianky (zámok s parkom, poľovnícky zámok, Národný žrebčín Topoľčianky, Vinárske závody Topoľčianky, hipolo- gické a národopisné múzeum), hrad Hrušov (v katastri obce Hostie) a unikátny románsky kostol sv. Juraja v Kostoľanoch p. Tribečom. Ďalšími architektonickými pamiatkami sú kaštiele Szentiványiovcov, Jesenských a Sirániovcov v ka- tastri obce Beladice, ruiny Živánskej veže pri obci Jedľové Kostoľany, pozostatky Čierneho hradu za obcou Zlatno, či kaštiele v súkromnom vlastníctve v obciach Neverice a Skýcov. Zo sakrálnych pamiatok, ktoré sú v mikroregióne početné, vyniká aj kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v To- poľčiankach a kostol sv. Martina v Martine nad Žitavou. Zdroj: M. Dubská podľa podkladov OZ Mikroregión Tribečsko, 2012 V mnohých obciach mikroregiónu sa dodnes zachovali Mankovce, Martin nad Žitavou, Neverice, Obyce, Sľažany, ucelené alebo fragmentárne prvky ľudovej architektúry.2 Skýcov, Topoľčianky, Velčice, Zlatno, Žikava a Žitavany. Kultúrna infraštruktúra obcí je pomerne dobrá, väčšina Historickým, administratívnym a kultúrnym centrom mik- z nich má k dispozícii knižnicu, kultúrny dom, sálu alebo roregiónu je obec Topoľčianky. amfiteáter, v mnohých obciach pôsobia rôzne kluby, diva- Prírodné a kultúrno-historické predpoklady pre rozvoj delné ochotnícke kolektívy či folklórne, spevácke a dychové cestovného ruchu v mikroregióne. Z pohľadu cestovného skupiny (Vrštek, Hajnalkert, Cerianka, Hostianka, Skere- ruchu sa mikroregión Tribečsko vyznačuje pomerne atrak- šovanka, Skýcovanka, Vápenkár, Drienovanka, Žikavanka, tívnymi prírodnými a kultúrno-historickými podmienkami. Podhrušovan a iné). Štruktúru kultúrnych zariadení dopĺňa Regionalizácia cestovného ruchu SR vymedzuje mikrore- niekoľko múzeí, galérií a pamätných izieb (Topoľčianky, gión ako súčasť Nitrianskeho regiónu cestovného ruchu, Zlatno, Skýcov, Ladice, Velčice). Mnohé obce majú svojich pre ktorý sa v dlhodobom horizonte predpokladá národný významných rodákov, medzi ktorých patria napr. spisovateľ, význam na slovenskom trhu cestovného ruchu.1 Z hľadiska chatár a nosič Belo Kapolka (Hostie), rytec František Hor- tradičnej kultúry je súčasťou kultúrneho regiónu Tekov. (BE���- niak (Žikava), básnik a národný buditeľ J. V. Šimko (Žitava- ŇUŠKOVÁ 1998:75). ny) či prof. M. Lukniš (Zlatno). Partizánske boje tu dodnes Administratívne, funkčne i z pohľadu zdrojových trhov okrem pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ pripomína v cestovnom ruchu má mikroregión vytvorené väzby predo- Náučný partizánsky chodník zo Zlatna na Skýcov. V mikro- všetkým na mesto Nitra. regióne sa počas roka koná niekoľko športových a kultúrno- Prírodné predpoklady primárnej ponuky cestovného -spoločenských podujatí, turnajov, jarmokov, sprievodov ruchu sú na pomerne dobrej úrovni, značná časť územia je a slávností lokálneho i nadregionálneho významu, napr. Dni intenzívne poľnohospodársky využívaná. Do katastra obcí otvorených dverí v Národnom žrebčíne v Topoľčiankach, Hosťovce, Lovce, Velčice, Kostoľany pod Tribečom, Man- Festival dychovej hudby v obci Hostie, súťaž v cestnom behu kovce, Ladice, Sľažany, Martin nad Žitavou a Zlatno zasahuje Machulinská dvadsiatka či Mariánska púť k Panne Márii veľkoplošné chránené územie CHKO Ponitrie. Špecifikom Škapuliarskej v Topoľčiankach.

1 REGIONALIZÁCIA CESTOVNÉHO RUCHU V SLOVENSKEJ 2 K využitiu tradičnej architektúry viac KURPAŠ – ONDREJKA REPUBLIKE 2005:64 2012: 19 a n.

4 1/2013 KONTEXTY kultúry a turizmu

V súvislosti so sekundárnou ponukou cestovného ritne zamerané na tieto strategické ciele: 1. zvýšenie ob- ruchu sa v skúmanej oblasti podľa prieskumu nachádza jemu jednodennej i viacdňovej návštevnosti; 2. vytvorenie 5 hotelových zariadení, 2 penzióny, 6 turistických ubytovní, predpokladov pre dlhšie zotrvanie návštevníkov v oblasti; 2 chatové osady, viacero chát a niekoľko poskytovateľov uby- 3. priorizácia kľúčových druhov a produktov cestovného tovania v súkromí. Ubytovanie na zodpovedajúcej úrovni ruchu (zvýšenie profesionality, rozšírenie a skvalitnenie poskytujú zariadenia ParkHotel Tartuf v Beladiciach, Zámok sekundárnej ponuky, komplexné zvyšovanie kvality); Topoľčianky, hotel Národný dom a penzión Hradná stráž 4. aktívnejšia integrovaná marketingová komunikácia v Topoľčiankach, no na rekreačné účely sa často využívajú aj a 5. posilnenie vnútorných väzieb a rozvoj kooperatívnych zariadenia chatového typu, napr. Areál zdravia v Jedľových aktivít. Vývoj na trhu ukazuje, že lokálne, regionálne i ná- Kostoľanoch alebo Chata Breziny na Skýcove. Stravovacie rodné destinácie sú zväčša budované na jednej dominant- zariadenia sú viazané najmä na hotelové zariadenia, kvalita nej značke, ku ktorej sa prirodzene (i umelo) pripája os- a kvantita ostatných je nižšia. Z hľadiska predpokladov pre tatná ponuka. Z tohto hľadiska je pre mikroregión kľúčové rozvoj kongresového turizmu je v súčasnosti konkurencie- vybudovať destináciu cestovného ruchu v Topoľčiankach schopná len obec Topoľčianky. (vymedzená obec s okolím je definovaná ako subregión Analýza cestovného ruchu v mikroregióne. Pre mik- cestovného ruchu, teda je charakteristická kvalitatívne roregión Tribečsko je charakteristický prevažne domáci lepšími podmienkami pre rozvoj cestovného ruchu) a vy- cestovný ruch s nižším podielom príjazdového cestovného ťažiť z existujúcich predpokladov maximum. Za najlepšiu ruchu. Prevláda výletný a krátkodobý pobytový cestovný a najefektívnejšiu reklamu v cestovnom ruchu sa dlhodobo ruch s relatívne nízkym objemom prenocovaní. Jedinou považuje odporúčanie známych4, prostredníctvom ktorého signifikantnou lokálnou destináciou na trhu dlhodobo sa šíria pozitívne aj negatívne skúsenosti. Prioritnou úlo- zostáva obec Topoľčianky a jej okolie. Potvrdzujú to aj hou v akcelerácii cestovného ruchu je preto zabezpečenie výsledky dotazníkového prieskumu3, kde respondenti zodpovedajúcej kvality existujúcich produktov - rozšírenie označili za 3 top atraktivity mikroregiónu: Zámok a park exponátov, tvorba jazykových mutácií, viditeľné a čitateľné v Topoľčiankach, Národný žrebčín Topoľčianky a hrad značenie, vizuálna úprava, informačné materiály; history Hrušov. Najčastejším motívom návštevy mikroregiónu je marketing; čistota a úprava prostredia, bezpečnosť pre podľa prieskumu pešia turistika (22%), prechádzky (20%), návštevníkov; tvorba a revitalizácia tematických trás; spoznávanie pamiatok (19%), návšteva organizovaných silnejší merchandising). Súčasne je nevyhnutné zamerať podujatí (12%), návšteva príbuzných (8%) a vínna turis- sa na vývoj nových produktov pod spoločnou značkou – tika (6%). Kľúčovými druhmi cestovného ruchu sú kul- vinohradnícke a vinárske tradície, sprievodcovská činnosť, túrno-poznávací cestovný ruch (s akcentom na kultúrne rozvoj nových foriem cestovného ruchu. Potrebná je najmä dedičstvo a návštevu organizovaných podujatí), rekreačný, prioritná orientácia na unikátne atraktivity územia - zubry, športový, vidiecky, poľovnícky a vinársky cestovný ruch. T. G. Masaryk, vinohradnícka a vinárska tradícia, kone, po- Napriek pomerne priaznivým (v niektorých aspektoch ľovníctvo a nosné druhy cestovného ruchu – kultúrno-po- unikátnym) charakteristikám primárnej a sekundárnej znávací a rekreačný cestovný ruch. V súvislosti s produktmi ponuky sa cestovný ruch vo vymedzenom území rozvíja cestovného ruchu je potrebné inovovať existujúcu ponuku menej intenzívne a vykazuje nižšiu mieru konkurencie- a modifikovať ju na reálne obchodovateľné produkty. Ne- schopnosti. V niektorých obciach, napriek istým zaujíma- zanedbateľným aspektom je rozvoj doplnkových služieb, vým špecifikám v oblasti kultúrneho dedičstva (Mankovce, zabezpečujúcich zotrvanie návštevníka v mieste pobytu Hosťovce, Martin n. Žitavou), úplne absentuje ponuka dlhší čas a multiplikovanie jeho výdavkov (wellness, poduja- relevantná pre trh cestovného ruchu. Medzi problematic- tia, požičovňa bicyklov, športoviská, otvorenie a udržateľ- ké aspekty patrí jej pomerne nízka kvalitatívna úroveň, ná prevádzka TIK). Jednotný imidž, presnejšie zacielenie nekoncepčný prístup v tvorbe skutočnej destinácie, časová trhových segmentov, spoločný branding a positioning nevyváženosť a preťaženie v sezónnej špičke, nevyužívanie mikroregiónu na trhu cestovného ruchu sú nevyhnutným kapacít v mimosezónnom období, slabšia úroveň vnútor- nástrojom zvýšenia konkurencieschopnosti celého územia nej spolupráce, nevýrazná marketingová komunikácia i jednotlivých atraktivít. Rozvoj informačného systému by a nedostatočná orientácia na zákazníka. mal zahŕňať oblasti ako spoločná tvorba a údržba infor- Perspektívy rozvoja cestovného ruchu. Pri každom stra- mačných panelov, účasť na veľtrhoch a výstavách, prevádz- tegickom a koncepčnom plánovaní rozvoja cestovného ka funkčného informačného portálu, realizácia jednotného ruchu je potrebné vychádzať z individuálnych lokálnych kalendára podujatí či distribúcia spoločných propagačných vzťahov a dôslednej znalosti špecifických geografických, materiálov. Pre mikroregión je však v súčasnosti rovnako socio-kultúrnych a ekonomických charakteristík územia. potrebné posilňovať vnútorné vzťahy a väzby a budovať V súvislosti s úrovňou a súčasným stavom cestovného regionálnu identitu, keďže „zmyslom funkčnej existencie ruchu v mikroregióne Tribečsko by malo byť úsilie prio- 4 Až 82% respondentov prieskumu sa pri výbere cieľovej destinácie 3 Dotazníkový prieskum na vzorke 91 respondentov realizovala spolieha na odporúčanie známych, nasleduje televízna reklama Mgr. Zuzana Betáková v termíne november 2011 – január 2012. a využitie internetu.

5 KONTEXTY kultúry a turizmu 1/2013 mikroregiónu je zvyšovať nielen ekonomický, ale aj spo- napr. Po stopách T. G. Masaryka (obrázok 3), ktorý mapuje ločenský či kultúrny rozvoj obcí a zabezpečiť rast životnej 7 historicky zdokumentovaných, bľúbených miest prezi- úrovne ich obyvateľov.“ (LENOVSKÝ – DUBSKÁ 2012: 74 denta v území mikroregiónu (autor: Mgr. Zuzana Betáko- a n. ) Dlhodobá stimulácia lokálneho povedomia, záujem vá). Úspešne realizovaným projektom je Environmentálny miestneho obyvateľstva o spoločenské dianie a jeho záujem zošit pre deti základných škôl v mikroregióne Tribečsko pôsobiť napr. v oblasti cestovného ruchu dokáže výrazne (obrázok 4), ktorý autorsky pripravila Mgr. Petronela Rych- zvýšiť atraktivitu destinácie a zabezpečiť jej udržateľnosť. navská a graficky spracoval Mgr. Martin Daniš. Podobný Spolupráca na rôznych úrovniach je východiskom pre vzdelávací zošit bol navrhovaný aj v predchádzajúcich pro- úspešné fungovanie celej oblasti. Jednotlivé projekty a ak- jektoch katedry. Doplnková učebná pomôcka s motívom tivity by mali byť realizované na základe win-win dohody/ sprievodnej postavičky Tríba hravou formou približuje partnerstva medzi obyvateľmi, verejným, tretím a podni- deťom poznatky z oblasti regionálnej a environmentálnej kateľským sektorom. výchovy aj lokálneho kultúrneho dedičstva. V niektorých Výstupy projektu a možnosti ich realizácie. V súlade obciach mikroregiónu sú dobré predpoklady pre rozvoj so stanovenými strategickými cieľmi bolo vypracovaných vinohradníctva a vinárstva, čo bolo východiskom pre Pro- viacero návrhov a aktivít. Všetky projekty, realizované jekt rozvoja tradičného vinohradníctva a vinárstva v obci alebo pripravené, vychádzali z dôsledného poznania Ladice – dokumentácia architektúry, nástrojov a tradícií prostredia, opakovaných výskumov konkrétnych lokalít spojených s vinárstvom; dokument Tradičná práca a ná- a zariadení a z početných rozhovorov s odborníkmi a zá- radie vo vinici; projekt Adaptácia vínnej pivnice a jej za- stupcami inštitúcií. V území úplne absentuje jednotné riadenie získaným inventárom; projekt Tradičná oberačka komunikačné a informačné portfólio, komplexne pokrý- a spracovanie hrozna a projekt Tradičné vinohradníctvo vajúce celý mikroregión. Vychádzajúc z existujúceho loga, v našej obci (autor: Mgr. Michal Čukan). V obciach mikro- nosnými farbami dizajn manuálu sa stala zelená, bledo- regiónu sa nachádza 9 múzejných zariadení, vykazujúcich modrá a tmavomodrá. Vzhľadom na nefunkčnú webovú isté rozdiely v návštevnosti a kvalite prezentácie kultúr- stránku mikroregiónu bola navrhnutá a zriadená nová nych hodnôt. Produkt Múzeá, expozície a ľudové domy doména tribecsko.sk, ktorá zatiaľ poskytuje základné údaje v mikroregióne Tribečsko (autor: Mgr. Michal Cintula) sa (charakteristika mikroregiónu, prírodné a kultúrno-histo- zameriava na tieto zariadenia v celom území a ponúka ich rické zaujímavosti, turistické trasy, ubytovanie, kontaktné ako komplexný produkt, lebo ako solitérne jednotky by údaje). Dlhodobým zámerom je, aby sa webová stránka boli na trhu cestovného ruchu málo konkurencieschopné. stala komunikačnou platformou obcí, jej obyvateľov (au- V mikroregióne absentuje sprievodcovská činnosť, preto torov) i návštevníkov. V ďalšej etape bola navrhnutá tu- boli vypracované viaceré alternatívy sprevádzaných okru- ristická komplexná mapa, ktorej umiestnenie v kľúčových hov (autor: Mgr. Marianna Cifrová). V spojení s odborným lokalitách by návštevníkov prirodzene naviedlo aj na iné výkladom môžu byť cenným benefitom pre návštevníkov zaujímavé miesta mikroregiónu (autor: Mgr. Zuzana Lu- či podnetom pre organizované exkurzie a zájazdy (napr. káčiková). Ďalším z informačných materiálov je publikácia z kúpeľov v Podhájskej či z Nitry). Záverečným výstupom Turistický sprievodca Mikroregiónom Tribečsko (Dubská, projektu je vypracovanie Strategického programu rozvoja M. – Žabenský, M., graficky spracoval R. Zima), obsahu- trvalo udržateľného cestovného ruchu v Mikroregióne júca základné údaje o území a jeho atraktivitách (obrázok TRIBEČSKO, ktorého cieľom je poukázať na prírodné 2). Vo viacerých obciach bol evidovaný záujem o vydanie a kultúrno-historické podmienky vo vymedzenom území, obecnej monografie, mapujúcej kľúčové udalosti a atrak- analyzovať aktuálny stav cestovného ruchu a navrhnúť tivity obce (autor monografie obce Beladice: Mgr. Lucia opatrenia a optimalizačné riešenia pre zlepšenie súčasnej Vargová). V rámci projektu bol tiež vypracovaný návrh ka- situácie. lendária podujatí, odbornej exkurzie a komplexný komu- Záverom. Projekt spolupráce katedry a OZ Mikro- nikačný mix mikroregiónu (autor: Mgr. Jana Mihálová). región Tribečsko bol prínosný vo viacerých oblastiach. Pre potreby mikroregiónu boli vypracované aj podklady, Študenti KMKT sa aktívne zúčastňovali výskumných prác, súvisiace s komplexnou prípravou a realizáciou turistickej venovali sa zberu a spracovaniu údajov a sú tvorcami informačnej kancelárie (autor: Mgr. Katarína Javorčíková). konkrétnych návrhov, z ktorých časť už našla uplatnenie Dlhodobo akcentovaným a aktuálnym problémom v praxi. Mnohí rozpracovali svoje projekty v diplomových na Slovensku je úroveň lokálneho povedomia, súčasný stav prácach a úspešne ich prezentovali na Študentskej vedeckej kultúrnej znalostnej bázy a pomerne rozšírený jav ľahostaj- konferencii v Nitre a v Trenčíne. Získali skúsenosti, po- ného (súčasne však veľmi kritického) obyvateľstva. Ďalšie znatky a kontakty, ktoré môžu byť prínosné pre ich osobný aktivity boli preto orientované na tvorbu a úpravu nových rozvoj a pôsobenie v praxi. produktov nielen pre návštevníkov, ale aj obyvateľov úze- Niektoré z invenčných projektov zostávajú aj naďa- mia, zameraných na zachovávanie kultúrneho dedičstva5, lej len v rovine návrhov, iné sa podarilo (najmä vďaka grantovým programom) realizovať. Úspech rozvojových 5 Viac k prepojeniu kultúrneho dedičstva a cestovného ruchu aktivít na úrovni miestnej samosprávy závisí najmä ČUKAN – MICHALÍK 2012: 5 a n. a LENOVSKÝ 2008.

6 1/2013 KONTEXTY kultúry a turizmu

Turistický sprievodca Mikroregiónom Tribečsko inštitúcií a subjektov, ktorí napriek nepriaznivej situácii hľadajú možnosti zlepšenia, správajú sa korektne a reál- ne sa usilujú o rozvoj svojej obce. Mnohé projekty často nepotrebujú veľkú finančnú podporu, ale skôr zaniete- nie, motiváciu a (reálnu, nielen navonok deklarovanú) vôľu ľudí, ktorým aktuálny stav nie je ľahostajný. Úlohy a kompetencie miestnej samosprávy čoraz intenzívnejšie preberajú organizácie tretieho sektora s výrazným dobro- voľníckym princípom, napr. OZ Leustach či OZ Park To- poľčianky. Rovnako dôležitá je aj činnosť lokálnych lídrov a práca jednotlivcov, ktorí sa dlhodobo a aktívne venujú špecifickej oblasti (história, etnografia, ochrana prírody, folklór, ekológia, hipológia, práca s deťmi, spoločenské dianie, ochotnícke divadlo, vinárstvo a i.). Zdroj: M. Dubská – M. Žabenský, 2012 V každej obci mikroregiónu existujú prírodné a kul- túrne hodnoty v rôznych formách a podobách. Niektoré Produkt Po stopách T.G. Masaryka vynikajú špecifickými atraktivitami, ktoré sa po adekvát- nom zdokumentovaní, zhodnotení a spracovaní môžu stať zaujímavým doplnkovým produktom pre trh cestovného ruchu. V Skýcove sú zachované pece na pálenie vápna, v Machulinciach mlynské zariadenie, v Jedľových Kosto- ľanoch roztratené sídla, v Zlatne tradícia ryžovania zlata, v Ladiciach tradičné aj súčasné hajlochy, v Obyciach zdroje pramenitej vody. Vzhľadom na aktuálne procesy, prebie- hajúce na európskej i celosvetovej úrovni, je vo všetkých rozhodnutiach, projektoch a aktivitách cestovného ruchu potrebné prihliadať na koncepciu trvalo udržateľného roz- voja, ktorá vzájomne vyvažuje ekonomické, socio-kultúrne a environmentálne aspekty. Naše regióny potrebujú imple- mentovať dobré príklady z praxe a podporiť inovačný po- Zdroj: Z. Betáková, 2012 tenciál. Treba manažérov, ktorí budú nazerať na cestovný ruch ako na prostriedok zachovania a rozvoja prírodných Environmentálny zošit pre základné školy a kultúrno-historických zdrojov. Mikroregiónu Tribečsko Literatúra a pramene: BEŇUŠKOVÁ, Z.: Tradičná kultúra regiónov Slovenska. Bratislava 1998. ČUKAN, J. – MICHALÍK, B.: Kultúrne dedičstvo – cestovný ruch – konkurencieschopnosť. In: Marketing kultúrneho dedičstva v kontexte konkurencieschopnosti v cestovnom ruchu. Nitra 2012, s. 5-13. KURPAŠ, M. – ONDREJKA, M.: Význam zachovávania špecifík tradičnej architektúry a kultúrnej krajiny v cestovnom ruchu. In: Kontexty kultúry a turizmu, 2012, 5, 1, s. 19-23. LENOVSKÝ, L. a kol.: Cestovný ruch a kultúrne dedičstvo: učebné texty k vybraným problémom. Nitra 2008. Zdroj: M. Dubská – P. Rychnavská, 2012 LENOVSKÝ, L – DUBSKÁ, M. Kultúrne dedičstvo v kontexte od objektívnych podmienok – personálnych, organizač- rozvoja mikroregiónu, In: Marketing kultúrneho dedičstva ných a finančných možností. V mnohých slovenských v kontexte konkurencieschopnosti v cestovnom ruchu. obciach sa prejavuje odborná a manažérska nepriprave- Nitra 2012, s. 74-84. nosť, nekompetentnosť a nesprávne chápanie princípu Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike. subsidiarity. Aktivity v oblasti kultúry, cestovného ruchu Bratislava 2005. a regionálneho rozvoja sa často ocitajú na zozname menej dôležitých. O to cennejší sú tí starostovia a zástupcovia

7 KONTEXTY kultúry a turizmu 1/2013

Kontakt: mu prospechu. Príspevok naznačuje možnosti smerovania, PhDr. Michala Dubská, PhD. ktoré vzbudia o problematiku záujem, vyvolajú verejnú KMKaT FF UKF v Nitre diskusiu a prostredníctvom poznania vlastného kultúrneho Štefánikova 67 dedičstva prispejú k posilneniu vedomia lokálnej a regionál- 949 74 Nitra nej príslušnosti. E-mail: [email protected] Počiatočným impulzom výskumu bola požiadavka mikroregiónu Tribečsko prispieť k jeho rozvoju zhodnote- PhDr. Marián Žabenský, PhD. ním potenciálu, ktorý poskytuje miestne tradičné a súčasné KMKaT FF UKF v Nitre vinohradníctvo. Heuristiku predstavuje štúdium literatúry Štefánikova 67 o Nitrianskom samosprávnom kraji, Tekove a o Tribečsku 949 74 Nitra (Biely 2008, Drábiková 1989, Eliáš 2007, Horváth 1986/2), E-mail: [email protected] s akcentom na vinohradníctvo a iné oblasti spôsobu živo- ta. Pri počiatočnej analýze a príprave terénneho výskum bola využitá indukcia a dedukcia, na základe ktorých sa pozornosť zamerala na vybrané obce Ladice, Velčice Tradičné vinohradníctvo v mikroregióne a Topoľčianky. Majú veľa spoločného aj rozdielneho: a) tra- Tribečsko a možnosti jeho premeny dičné vinohradnícke technológie; b) existujúca infraštruk- na kultúrny kapitál túra v obciach aj vo viniciach; c) etnická a konfesionálna štruktúra; d) mentalita obyvateľov a prístupnosť novým Michal Čukan trendom; e) objektívne posúdenie možností realizovať pro- jekty miestneho s regionálneho rozvoja; f) administratívne Kľúčové slová: mikroregión, regionálny rozvoj, tradičná začlenenie a vedomie tradičnej regionálnej príslušnosti. kultúra, vinohradníctvo,Tribečsko Prostredníctvom individuálnych, krátkodobých, opakova- ných terénnych výskumov bol získaný obrazový materiál, Abstrakt: Cultural heritage appears in various forms. Tradition- neštandardizovanými rozhovormi s obecnými funkcionár- al culture, which in today’s world retreats globalization trends mi, vinohradníkmi a obyvateľmi, informácie o tradičnom like rainforests, is its significant part. Many of the symptoms aj súčasnom vinohradníctve. disappear; others have the chance to be preserved for future gen- Kultúrno-geografická charakteristika obcí. Ladice, erations in modified form or function. Traditional culture has Velčice a Topoľčianky sú situované severovýchodne medzi for people the same value as the soul for a man. If he loses it, the Nitrou a Zlatými Moravcami, na juhovýchodných svahoch extinction is expected. Cultural diversity of Slovakia is largely pohoria Tribeč a v severnej časti Žitavskej pahorkatiny. Sú the result of varied ethnic and religious structure of population. súčasťou 19 dedín mikroregiónu Tribečsko. Obec Ladice Podzoborie, which coincides with micro-region Tribečsko, rep- je okrajovou, najsevernejšou z desiatich dedín s obyvateľ- resents the northernmost Hungarian enclave on the territory of stvom maďarskej národnosti, oblasťou známou ako Pod- Slovakia. For this minority and for the micro-region as well, it zoborie. Ladicami, podobne ako južnejšie položenými Ne- can constitute a competitive advantage and one of the impor- vericami a severne susediacimi Kostoľanmi pod Tríbečom, tant factors of local and regional development. prechádzala hranica medzi bývalou Tekovskou a Nitrian- skou stolicou, čo si obyvatelia Ladíc dodnes pamätajú. Vel- Úvodom. Spôsob života mladej generácie sa v posledných čice a Topoľčianky sú súčasťou Tekova a administratívnou desaťročiach podstatne zmenil. Nezapája sa do hospodár- časťou okresu Zlaté Moravce. Najväčšou obcou mikrore- skych aktivít ako v ich veku všetky generácie pred nimi. giónu sú Topoľčianky približne s 2500 obyvateľmi. Poloha, Detstvo a socializácia má iný priebeh. Mládež má menej podnebie a ďalšie geografické charakteristiky podmienili skúseností aj praktických zručností. Kultúrne tradície po- prítomnosť človeka na hraniciach rovinatého a podhor- núkajú možnosť zaplniť túto medzeru a poskytujú priestor ského prostredia Ponitria a Požitavia, neskôr na pomedzí k sebarealizácii. V súvislosti s naznačenými úvahami sú Nitrianskej a Tekovskej stolice oveľa skôr, ako uvádzajú ciele príspevku: 1. naznačiť spoločné a rozdielne vo vino- prvé písomné zmienky. Topoľčianky boli v období tureckej hradníckych tradíciách vo vybraných obciach mikroregiónu expanzie sídlom župy tekovských feudálov. Kaštieľ, ktorý Tribečsko; 2. zhodnotiť existujúci stav zachovávania tra- vlastnili Habsburgovci, prešiel po vzniku Československej dičného vinohradníctva a jeho najhodnotnejších prejavov republiky do vlastníctva štátu. V Topoľčiankach vznikol v oblasti materiálno – technologickej, organizačnej aj Štátny žrebčín, neskôr Štátny plemenársky podnik. Kaštieľ duchovnej kultúry; 3. ponúknuť konkrétne projekty, ktoré bol od roku 1923 do začiatku 50. rokov letným sídlom čerpajú z tradičných kultúrnych hodnôt a majú ambície pre- československého prezidenta. Dnes je obec hlavne vďaka meniť ich na kultúrny kapitál. Východiskom je predpoklad, klasicisticko-renesančnému kaštieľu s rozsiahlym anglic- že obyvatelia mikroregiónu majú k vlastnému kultúrnemu kým parkom a Vinárskym závodom Topoľčianky (ktoré dedičstvu kladný vzťah a je možné rozvinúť ho k spoločné- vznikli v roku 1956 a boli pretransformované na súkromnú

8 1/2013 KONTEXTY kultúry a turizmu spoločnosť RAVENA s.r.o.), pomerne známym centrom pri realizácii rozvojových projektov aj sekundárna ponuka. cestovného ruchu. Národný žrebčín Topoľčianky patrí Tradičné vinohradníctvo v Topoľčiankach bolo založené medzi najvýznamnejšie svetové žrebčíny a je centrom na inom princípe ako vo Velčiciach a Ladiciach. Súčasní chovu a šľachtenia koní na Slovensku. Za pozornosť stojí obyvatelia nevedia, či sa vo viniciach, ktoré sú v dvoch roz- aj šampiňonáreň Mikroprogres s.r.o., ktorá je v produkcii ličných častiach chotára, nachádzali vinohradnícke pivnice, šampiňónov na treťom mieste v Európe. K rozvoju turizmu lebo dodnes sa žiadna nezachovala. Ani archívny materiál prispieva aj Múzeum chovu koní, jazdiareň v areáli žrebčí- z národopisného výskumu, realizovaného v roku 1963 (Ka- na, Arborétum v neďalekých Mlyňanoch, okolité zvernice, hounová, 1963), pivnice nespomína. Situácia dedinského poľovnícke revíry a rybníky. Velčice boli poddanskou dedi- typu vinohradníctva v Topoľčiankach, aj vzhľadom na prak- nou, jednou z najväčších v Tekove. Väčšinou patrili k hradu tizovaný predaj vína pod viechou, sa tak javí ako ojedinelá. Tekov. História ich však spája aj s Forgáčovcami, majiteľmi Vinohradníci dodnes hrozno privážajú do dediny a spraco- Gýmešského hradu. Prítomnosť Turkov v 16. a 17. storočí vávajú ho doma, prípadne u príbuzných, susedov a známych, je všeobecne známa predovšetkým v súvislosti s bitkou ktorí majú potrebné vybavenie. Víno kvasí a skladuje sa a ich porážkou pri Veľkých Vozokanoch. (Eliáš 2007: 21) v pivnici pod obytným domom, alebo pod inými objektmi Vzhľadom na polohu obce na úpätí pohoria Tribeč boli v rámci dvora. Do viníc Nad hájom vedie asfaltová cesta, je základnými stavebnými materiálmi obytných aj hospodár- sem privedená elektrina, čo súvisí aj s budovaním penziónu skych objektov kameň, hlina a drevo. Okrem trojpriestoro- miestneho podnikateľa Roba Kazíka. Pri rozostavanom pen- vého členenia (izba, pitvor, komora) sú tu od začiatku 20. zióne je (jediná) vŕtaná studňa. Vinič je väčšinou inštalova- storočia prítomné aj štvorpriestorové obytné domy (predná ný na vysokom vedení s betónovými, alebo železnými stĺpmi izba, pitvor – kuchyňa, zadná izba, komora). Hlinené domy tak, aby sa vinica mohla orať. V niektorých vinohradoch sú boli ešte v prvej tretine 20. storočia nabíjané na kamenných stĺpy drevené, ktoré však nie sú štiepané, ale pílené a preto základoch, ešte v polovici 20. storočia sa využívala aj nepá- menej trvácne. Mechanizmy sa používajú pri obrábaní viníc lená tehla. Vchod do domu bol situovaný z dvorovej strany od 50. rokov minulého storočia a motykami – gracami sa v podstreší, ktoré tvorili drevené aj murované prístenné na jar prekopáva pôda len medzi koreňmi. Na jeseň sa už stĺpy. Hospodárske objekty (najmä maštale) boli z kameňa hlavy nezahŕňajú a majitelia nevyberajú ani drevené koly. a nepálenej tehly, stodoly z nepálenej tehly, kombinované V prvom desaťročí 21. storočia vinohradníci pri soche sv. s drevenou stĺpovou konštrukciou. Obyvatelia Velčíc, Urbana niekoľkokrát usporiadali litánie, pre návštevníkov slovenskej národnosti a rímskokatolíckeho vierovyznania, pripravili pohostenie a kultúrny program. Tradícia po nie- sa tradične zaoberali poľnohospodárstvom, zameraným koľkých rokoch zanikla. Staršia socha sv. Urbana sa nachá- na pestovanie pšenice, jačmeňa a ďateliny. Vinohradníc- dza vo vinohradoch na Tobôlkách. tvo bolo doplnkovým zamestnaním. Najstaršia písomná V Topoľčiankach býval do polovice 20. storočia vinič- zmienka o pestovaní viniča je zo 14. storočia, v 16. storočí ný výbor. Mal 3-4 členov na čele s peregom. V súčasnosti boli Velčice na 2. mieste v množstve vína, vyrobeného žiadny vinohradnícky spolok neexistuje. Vlastníci viníc v Tekovskej stolici. Vinice sa nachádzajú v dvoch častiach sú organizovaní len v období dozrievania hrozna a vino- chotára – na Hôrke a na Doline pri Urbankovi. Obec Ladice brania prostredníctvom dvoch hájnikov, ktorých platia bola od začlenenia územia Slovenska do Uhorského štátu od koreňa, podobne ako v susedných Žitavanoch. Podľa až do 18. storočia súčasťou Tekova, potom sa stala súčasťou vinohradníkov je v období dozrievania hájnik nutnosťou, Nitrianskej stolice. V 19. storočí krátkodobo patrila opäť lebo do viníc chodia zlodeji. V Topoľčiankach je viac ako do Tekovskej stolice. Miestne vinice sú preto dodnes oby- 20 vinohradníkov, dorábajú priemerne od 200 do 500 litrov vateľmi rozdelené aj nazývané ako Tekovská a Nitrianska vína pre vlastnú potrebu a pre príbuzných. Registrovaná je strana. Na Tekovskej strane sa nachádza kamenná plastika spoločnosť Ravena (bývalé Vinárske závody Topoľčianky), patróna vinohradníkov, sv. Urbana z 30. rokov 19. storočia. ktorá vlastní vinice aj v Ladiciach. Druhým registrovaným Približne zo 760 obyvateľov je prevažná väčšina rímskoka- vinohradníkom – podnikateľom je Michal Beňo, ktorý má tolíckeho vierovyznania, slovenskej aj maďarskej národ- dve vinice – jednu Nad hájom, druhú na Tobôlkách. Ročne nosti. Maďarčina je používaná najmä príslušníkmi staršej vyrobí približne 20 000 litrov vína. Z bielych registrovaných generácie. Agrikultúrny charakter sa zhoduje s okolitými odrôd sa zameriava na veltlín, rizling a müller, z červených obcami, pre Ladice je však charakteristické pestovanie na frankovku a vavrinec. Hrozno na spracovanie vykupuje ovocných stromov, jahôd a zeleniny v priebehu celého 20. aj od menších vinohradníkov. Pravidelne získava finančné storočia. Kultúrne tradície (vrátane tradičnej architektúry) prostriedky predajom burčiaku na jarmokoch po celom sú podobné ako v okolitých dedinách. území Slovenka. Na obrobenie viníc a spracovanie hroz- Vinohradnícke tradície v súčasnosti a možnosti ich na má všetky potrebné mechanizmy (traktory s pluhmi využitia v rozvoji mikroregiónu. Aj keď jednotlivé vino- a plečkami, antikorové a plastové sudy, kade, mlynce, lisy, hradnícke oblasti Slovenska sú v zachovávaní tradičných čerpadlá, zariadenie na fľaškovanie vína), ktoré už nenad- foriem špecifické, k regionálnemu rozvoju to niekedy ne- väzujú na miestne tradície. Drevené sudy, ktoré vyrábal stačí. Rozhodujúcimi sú ľudský potenciál a infraštruktúra, miestny debnár Kocian, už nepoužíva kvôli ich väčšej

9 KONTEXTY kultúry a turizmu 1/2013 náročnosti na údržbu a hygienu, plánuje ich nainštalovať Socha sv. Urbana na Nitrianskej strane ladických viníc. Ladice len ako dekoratívne predmety. Dal si vyrezať plastiku sv. Urbana zo slivkového dreva, pre ktorú má pripravený priestor v štíte novostavby rodinného domu. Víno dorába s pomocou rodinných príslušníkov a priateľov, pre ktorých počas oberačiek pripravuje guláš a na záverečné posedenie pečené prasa. Vinohradníci a združenie záhradkárov organizujú každoročne v januári ochutnávku mladých vín a koncom apríla degustáciu vín v priestoroch kultúrneho domu. Ra- vena usporadúva degustáciu vín začiatkom mája v kaštieli. V jesenných mesiacoch pri príležitosti závodov v Štátnom žrebčíne, vinohradníci – záhradkári pripravujú spoločne s „plemenármi“ vinobranie, kde sa predáva najmä burčiak. Obľúbený je hlavne biely z Iršai a červený z Vavrinca. Na predaji sa podieľajú niekoľkí miestni vinári – súkromníci a Ravena. Pre turistov pripravuje prehliadku priestorov vi- nárskych závodov a ochutnávku vín len Ravena. Vinohradníctvo vo Velčiciach zďaleka nedosiahlo v medzivojnovom období úroveň topoľčianskeho, zreteľne ovplyvneného vonkajšími vplyvmi, ale zdá sa, že ani ladic- kého aj napriek tomu, že sa pre mnohé rodiny stalo hlavným Zdroj: fotoarchív autora (2012) zdrojom príjmov. Ani do jednej vinice vo Velčiciach a Ladi- ciach nevedie spevnená cesta. Od dedín sú vzdialené 1-2 km, níc – hospodárskych budov a zbierkových predmetov so na cestách sú jamy, po daždi sú osobným autom prakticky sprievodnou druhostupňovou dokumentáciou. Vznikla neprejazdné. Cesta do vinice vo Velčiciach je od jari 2012 v súvislosti s výberom vínnej pivnice a akvizíciou artefak- dokonca pooraná hlbokou orbou a v období sucha je prí- tov, súvisiacich s obrábaním viníc, spracovaním hrozna stupná len traktorom alebo terénnym autom. V troch vel- a výrobou vína, do Múzea slovenskej dediny pri SNM čických viniciach neexistujú súkromné ani spoločné studne, v Jahodníckych hájoch, v 2. polovici 20. storočia (Horváth nie je tam zavedená elektrina. V súčasnosti je funkčných 1986/1, 1986/2). Značná časť viníc je opustená a zaras- nanajvýš 5 -10 % pôvodných viníc, ostatné sú opustené, tená ako vo Velčiciach a čiastočne aj v Topoľčiankach, no zarastené krovím a nepriechodné. Z pôvodne ošetrovaných na rozdiel od nich sú v ladických vinohradoch na Tekovskej viníc trčia z divých porastov staré, pováľané drevené, alebo strane zachovalé vínne pivnice ako dvojpriestorové budovy betónové koly. Vo viniciach sa dodnes nachádzajú 3 – 4 pô- s valbovou, zriedkavejšie aj so sedlovou strechou, pokrytou vodné, tradičné vínne pivnice. Sú kamenné, dvojpriestorové, škridlou. Vonkajší otvorený priestor, slúžiaci na prešovanie, s valbovou strechou pokrytou škridlou, s vchodom na dlhšej sa nazýva šopa – šopólat. Je tu trvalo inštalovaný neprenosný stene. Majú rôzne pôdorysy a veľkosť. Slúžia na odkladanie lis, preš – prös. Vchod je v strede užšej steny v šope – pod- náradia, oddych, alebo na rodinné posedenia. Tomu zodpo- streší, vytvorenom podopretím prednej časti strechy dvomi vedá aj zariadenie a vnútorné vybavenie, ktoré je podobné prístennými stĺpmi. Ak je stavba rozmernejšia, resp. ak je ako v topoľčianskych viniciach. Tento stav je v rozpore podstrešie predĺžené, strechu podopierajú stĺpy. Pod šopou s údajom z obecnej kroniky, kde sa upozorňuje na vysádza- vpravo od vchodu je často umiestnený rozmerný dubový nie nových viníc v medzivojnovom období, spomínajú sa vretenový lis, vreteno bývalo obyčajne z hruškového dreva. vinohrady na Hôrke a na Doline pri Urbankovi. V Spodnej Z „divej hrušky“ bol neraz vyrobený aj rám. Lisy vyrábali vinici je hodnotná plastika sv. Urbana. miestni tesári, čo je všeobecne rozšírený jav aj v susedných V Ladiciach je možné spájať vinohradníctvo s ces- dedinách. Ak je výnimočne strecha sedlová a štít doštený, tovným ruchom, alebo s inými rozvojovými aktivitami. pred vchodom tvorí podstrešie podlomenica. Nad vchodom Nepochybne, zo všetkých skúmaných obcí tu existujú naj- je otvor do podstrešia, kde bývalo uskladnené seno. Dvere lepšie predpoklady. V ladických viniciach na Nitrianskej sú drevené, plné, doštené, upevnené medzi zárubňami, nad strane aj na Tekovskej strane (Bársi sór – Bárši šor) je ešte ktorými je drevený preklad. Vo dverách je viacero otvorov – dostatok tradičných vínnych pivníc aj tradične upravených jeden na zamykanie tajným kľúčom, ostatné na pomýlenie vinohradov, ktoré by mohli prispieť k obnoveniu niektorých zlodejov. Vpravo od dverí vo výške asi 150 cm je v hlinenej starých miestnych postupov (napríklad pre potreby rozvoja stene otvor pre ruku a kľúč s tajným zamykacím mechaniz- vidieckeho turizmu, alebo výrobu dokumentárneho filmu). mom, aký mali všetky pivnice ako ďalšie zabezpečovacie Pomôckou môžu byť aj archívne dokumenty s tematikou zariadenie proti krádeži. Na starých pivniciach sú nad dve- vinohradníctva a muzeálna dokumentácia vínnych piv- rami kriedou napísane písmená: GMB (Gašpar, Meňhert,

10 1/2013 KONTEXTY kultúry a turizmu

Boltižór). Hájnik tento nápis obnovil vždy v priebehu Šted- obecného úradu. Najväčšie podujatie sa uskutočnilo v roku rého dňa, aby majitelia pivníc vedeli, že ani v tento deň nie 2006, kedy bolo prihlásených okolo 30 vzoriek. Naposledy sú vinice a viničné objekty bez hájenia. bola súťaž v roku 2010, kde sa porovnávalo 8 druhov vín. Do druhej svetovej vojny boli pivnice Ladičanov väčši- Zo strany vedenia OÚ v Ladiciach záujem o rozvojové ak- nou drevené, alebo kamenné. Miestni židia boli majetnejší, tivity v súvislosti s vinohradníckymi tradíciami (aj o ďalšie dávali si Cigánom vyrábať nepálenú tehlu a pivnice mali projekty) je, ale chýbajú ochotní spolupracovníci. Jeden – murované. Prvým uzatvoreným priestorom je predná piv- dvaja nadšenci sú pri organizovaní takýchto podujatí málo, nica. Je vymurovaná z nepálenej tehly, omietnutá a obiele- a iní neprejavujú záujem. Od roku 2008 v Ladiciach ná vápnom. V prednej pivnici je uložený mlynček, nádo- organizujú bohoslužby pri príležitosti sviatku sv. Urbana. by – tunky, kôš na cedenie muštu, kade, šafle, drobný riad, Rímsko – katolícke litánie sú striedavo pri sochách sv. náradie – motyky, tragač na vozenie hnoja, tĺk na pučenie Urbana na Nitrianskej a Tekovskej strane. Na litánie prichá- hrozna, vedrá a lieviky. Nadzemná časť druhej miestnosti – dzajú majitelia viníc, ale aj iní obyvatelia dediny a obecní zadnej pivnice, kde sú uložené sudy, je vo všetkých starých funkcionári. pivniciach zahĺbená. Pod úrovňou terénu je vymurovaná Návrhy rozvojových projektov. K vypracovaniu kon- kameňom, strop má kamennú klenbu. Nad zemou má ste- krétnych projektov sú všetky predpoklady, no dôležitý je zá- ny z dubového dreva, postavené zrubovou technikou. Vo ujem obcí. V každej je situácia špecifická. V Topoľčiankach viniciach na Nitrianskej strane je niekoľko pivníc zrubo- turizmus už funguje. Jeho súčasťou je aj vinárstvo, i keď nie vých, bez kombinácie s hlinou. Na pozdĺžnej stene v zadnej na princípe miestnych tradícií. Vzhľadom na súčasný stav časti objektu býva jeden malý vetrací oblôčik. Vínne pivni- viníc a absenciu vínnych pivníc je tvorba projektov skôr ce nad cestou sú orientované priečelím bezprostredne ku samoúčelná. Vo Velčiciach je k rozvojovým projektom mi- komunikácii, pivnice poniže cesty sú postavené niekoľko nimálny potenciál, hoci ešte existujú zvyšky tradičných viníc desiatok metrov od nej, s dverami odspodu. Takmer všetky a vinohradníckych objektov. Rýchlo však zanikajú a o nie- sú obrastené malinčím a takmer neprístupné. Pri vínnych koľko rokov bude situácia podobná ako v Topoľčiankach – pivniciach sú lavičky so stolíkom. Spoločná, dodnes funkč- bez možnosti revitalizácie pre agroturistiku, prípadne kul- ná studňa je vyložená lomovým kameňom. V Ladiciach bý- túrno-poznávací cestovný ruch. Viniciam chýba potrebná val celoročný hájnik – pereg a sezónny – szölö paszto, ktorý infraštruktúra. Podstatným faktorom je názor vedenia obce: slúžil len od dozrievania hrozna do oberačiek. V roku 1988 podľa starostu sú rozvojové aktivity na báze tradičného bolo obrábaných ešte viac ako 70% pôvodných viníc a udr- vinohradníctva v najbližších rokoch nereálne. V Ladiciach žiavaných hajlokov. Odvtedy tento počet každoročne klesá. existujú predpoklady pre využitie tradičného vinohradníctva V súčasnosti je udržiavaných už len 10% pôvodných viníc. v rámci miestneho alebo regionálneho rozvoja. Vo vinohra- V roku 2003 bolo oficiálne založené Združenie ladických doch sa zachovali aj tradične udržiavané vinice, sú tu vino- vinohradníkov, ktorého cieľom bolo pripravovať degustá- hradnícke hospodárske objekty (s rozmanitou materiálovou aj konštrukčnou bázou), ktoré zodpovedajú predstavám ich Udržiavaná vínna pivnica na Tekovskej strane. Ladice využitia v kultúrno-poznávacom turizme. Vo vínnych pivni- ciach aj v dedine sa ešte stále nachádza dostatok predmetov na vytvorenie komplexu tradičného zariadenia. Prvým krokom k realizácii projektu obcou, alebo združením je majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov a stavieb, ktoré je v aktuálnych podmienkach, vzhľadom na veľký počet vlastníkov a absenciu finančných prostried- kov, mimoriadne náročné. Podľa miestnych obyvateľov ani v Ladiciach nie je situácia odlišná. Obec neplánuje získať a adaptovať pre potreby turizmu žiadny tradičný objekt. Jedinou rozvojovou aktivitou je predstava starostu, ktorý chce vykopať, vymurovať vlastnú pivnicu a pre potreby de- gustácie postaviť montovanú chatku. Ak by bol zámer získať a využívať niektorý konkrétny objekt, môže OÚ zadať kon- Zdroj: fotoarchív autora (2012) krétnu požiadavku na vypracovanie projektu, ktorý bude reálny. K realizácii projektov nestačí entuziazmus starostu, cie vín, zabezpečovať stráženie vinohradov a organizovať alebo niekoľkých nadšencov. V Ladiciach začalo fungovať exkurzie. Združenie malo vlastný výbor, v prvých troch združenie, ktorého činnosť sa utlmuje v dôsledku neochoty rokoch aj troch hájnikov – dvoch na Tekovskej strane a jed- členov a ostatných obyvateľov podieľať sa na veciach verej- ného na Nitrianskej. Vinohradníci sa však nevedeli dohod- ných. Pred niekoľkými rokmi bola snaha elektrifikovať vini- núť na pravidlách vyplácania hájnikov. Výstavy vín a de- ce, čo sa neuskutočnilo. Súčasný stav cestných komunikácií gustácie organizovali v kultúrnom dome, alebo v zasadačke nie je predpokladom rozvoja turizmu. Nelegálne skládky

11 KONTEXTY kultúry a turizmu 1/2013 komunálneho odpadu popri poľných cestách sa zdajú v po- bí vegetačného kľudu budú agátové koly z vinice vybraté rovnaní s inými problémami nepodstatné, ale v prípade a uložené na okraji vinice na stojane za vínnou pivnicou. akýchkoľvek rozvojových projektov bude aj im potrebné Potom sa hlavy prihrnú zemou. venovať pozornosť. Potenciál, súvisiaci s vinohradníctvom, sa rýchlo strá- 2. VÍNNA PIVNICA ca. V prípade záujmu realizovať niektoré ideové zámery Cieľ: adaptovať jednu vínnu pivnicu a zariadiť ju zís- tradičného vinohradníctva je možné čerpať v depozitoch kaným inventárom – nábytkom a náradím, potrebným a archíve SNM – EÚ v Martine, kde sa nachádza zodpo- k obrábaniu vinice a výrobe vína, dokumentovať tradičné vedajúca písomná a fotografická dokumentácia. V tejto zariadenie vinohradníckeho hajloku – dvojpriestorové- súvislosti sa zvyšuje význam vybudovania miestnej náro- ho vinohradníckeho hospodárskeho objektu pôvodne dopisnej expozície. z kameňa, dreva, nepálenej tehly, s vchodom zo štítovej steny, s rohovou konštrukciou krovu, s prístennými stĺpmi 1. TRADIČNÁ PRÁCA A NÁRADIE VO VINICI na priečelí, s kamenným klenbovým stropom, slamenou Cieľ: dokumentovať tradičný spôsob pestovania viniča sedlovou strechou. a tradičné pracovné postupy vo vinici v priebehu kalen- Zariadenie jednotlivých priestorov vínnej pivnice: dárneho roka. Podstrešie – šopa. Pod šopou – pred vstupnú stenu vpravo Vinica: 5 radov viniča vo vzdialenosti 80 – 100 cm, me- od vchodu umiestniť veľký drevený lis – pres rámovej kon- dzi koreňmi v jednom rade 50 – 80 cm. Šírka vinice je teda štrukcie s dolným uťahovacím vretenom a lavičku na sedenie. približne 3,5 – 4 m. Pri dĺžke 30 m (100 – 120 m2) bude Pivnica vpravo. Na stenu pod strop zavesiť dvojradovú v jednom rade približne 35 – 60 koreňov, vo vinici spolu policu širokú asi 80 cm, do police uložiť niekoľko pohárov, minimálne 175, maximálne 300 koreňov viniča. Pri cene nožnice na strihanie vinice s perom, nože, drevené zátky, 1,30 eura za jeden koreň by výsadba stála 225 – 390 eur. drevený mlynček, aké vyrábal Andrej Dubay Baláž v La- Vysadené budú osvedčené miestne odrody, ktoré zabezpečí diciach na prelome 19. a 20. storočia (mlynček na hroz- miestne Združenie vinohradníkov. Vinica bude ošetrovaná no – erlö – EÚ – SNM Martin, inv. č.48018, č.neg. 142.143), tradičnými postupmi. Na jar sa budú korene odhŕňať, vi- dúžkovú kaďu na pučenie a mletie hrozna, dúžkový šaflík – nohradník bude štiepať a ostriť koly – tyčky. Ku koreňom šáf – na nosenie hrozna, aké Ladičania kupovali od debnára sa nabíjajú ťažkou sekerou s krátkou rukoväťou. Vinica sa Hochšariho z Kostolian pod Tribečom (EÚ – SNM Martin, okope motykou, ostrihá sa a prúty sa poviažu do zväzkov inv. č. 48019) a rôzne grace na kopanie vinice. – uzlov, ktoré budú uložené na okraji vinice a pripravené Predná pivnica vľavo. Bak – stojan na umývanie sudov, na odvoz (v dedine sa používajú v domácnostiach na za- naň položiť nosidlá na hnoj, drevený tragač, motyka, šinták, kladanie ohňa v sporáku). V prípade hnojenia (každých 5 niekoľko drevených lievikov, dva prázdne sudy. rokov) dovezú do pivnice hnoj na doštenom voze, prípad- Zadná pivnica. Na pozdĺžne hrady po oboch stra- ne iným spôsobom, ale po vinici ho budú roznášať na no- nách uložiť sudy rôznej veľkosti, do slepého okna položiť sidlách v tvare ohnutého rebríka – tragla, alebo ho rozvezú svietnik so sviečkou, poháriky na víno, na stenu nad sudy na drevenom jednokolesovom tragači. Postrekovať sa bude zavesiť lopov. krátkou cirokovou metlou s modrou skalicou a s prísadou vápna. Na viazanie poslúžia natrhané pásy handier, alebo Vinohradník s lopovom. Ladice špagát. Vinica sa bude kopať a škrabať – šintovať ručne. Pred oberačkou vinohradníci vygúľajú z pivnice sudy, na špeciálnych stojanoch – koza, bak ich vypláchnu vodou. Hrozno budú oberať do malých dúžkových šafľov a priamo vo vinici vysýpať do veľkej dúžkovej nádoby – díža. V nej nosiči hrozno utlčú pučidlom. Na dlhom drúčiku dížu odnesú do pivnice a obsah vysypú do veľkej kade – kád s obsahom asi 400 l, prípadne do menšej nádoby – tunka (okolo 100 l). V kadi je prútený košík s dnom na cedenie muštu – sólokaš, ktorým sa plnia sudy, uložené v zadnej pivnici na hradách z tvrdého dreva – kantárfa. Mušt sa lieva do suda pomocou dreveného lievika. Hrozno sa môže v prípade potreby mlieť na ručnom mlynci (dreve- ný mlynček na horzno – erlö – EÚ – SNM Martin, inv. č. 48018, č. neg. 142.143). Terkel sa nakladá do lisu – préš. Napriek tomu, že ani najstarší informátori sa nepamätajú na gniavenie hrozna v plátenom vreci, možno pripraviť aj Zdroj: fotoarchív autora (2012) takýto postup, v kadi bosými nohami. V jesennom obdo-

12 1/2013 KONTEXTY kultúry a turizmu

Znak viničného hájnika na dverách pivnice. Ladice

Zdroj: fotoarchív autora (2012)

3. TRADIČNÁ OBERAČKA A SPRACOVANIE HROZNA ho nacvičia podľa tradičnej predlohy členovia miestnej Cieľ: rekonštrukcia pracovných postupov súvisiacich s vino- folklórnej skupiny, aby doplnil program vo viniciach a za- braním s akcentom na archaický spôsob gniavenia hrozna choval časť miestnej tanečnej tradície. nohami v plátennom vreci. Bude realizovaná pre potreby výroby dokumentárneho filmu. Cieľom dokumentárneho 4. TRADIČNÉ VINOHRADNÍCTVO V NAŠEJ OBCI filmu je zachovať pre nasledujúce generácie miestne tradície Cieľ: zhromaždiť fotografie so sprievodnou písomnou doku- a trvalo ním doplniť expozíciu ladického etnodomu – ná- mentáciou o vinohradníctve v obci. rodopisnej expozície, aby sa pre hostí vo viniciach aj pre Fotografie predstavujú dokumentáciu primárnej bežných návštevníkov stala atraktívnejšou a poskytovala hodnoty, ktorá bude zhromaždená a zachovaná prostred- bohatší materiál aj pre školskú výučbu tradičného spôsobu níctvom reprodukcií. Žiaci budú pri hľadaní fotografií, života v dedinskom prostredí. Technický scenár bude kom- resp. pri vlastnej fotografickej činnosti, nadobúdať bližší pletizovaný pri realizácii filmu pomocou opisu pracovných vzťah ku kultúrnym tradíciám svojej obce, upevňovať si postupov a trojrozmerných predmetov podľa materiálu vedomie lokálnej a regionálnej príslušnosti. Prehĺbia sa z terénneho výskumu v roku 2011. Konkrétny postup medzigeneračné vzťahy, činnosť bude mať význam z hľa- a potrebné predmety budú zabezpečené po spoločnom diska sebarealizácie jednotlivcov. Vzhľadom na obyvateľ- stretnutí zástupcov FF UKF v Nitre, zástupcov Združenia stvo maďarskej národnosti budú popisy k fotografiám aj vinohradníkov a starších obyvateľov obce. Pri realizácii terminológia uvádzané bilingválne, aby sa pre nasledujúce budú prítomní skúsení vinohradníci. Usmernia študentov generácie zachovali aj reálie v maďarskom (materinskom) katedry muzeológie FF UKF v Nitre, ktorí majú skúsenosti jazyku. Žiaci s učiteľmi postupne zhromaždia dostatok s podobnými projektmi, a tvorcov programu. fotografií k vytvoreniu fotoalbumu publikácií s čier- Všetky potrebné rekvizity a komparz budú pripravené no - bielymi a farebnými fotografiami s vinohradníckou Združením vinohradníkov. Film bude obsahovať fázy: problematikou. Fotografie budú radené tematicky (napr.: 1. príprava pivnice, vynášanie a umývanie sudov, kadí jarné práce, oberačka, pivnica...), obsahovo (napr.: kopanie a šafľov, lievikov a iného potrebného náradia a nástrojov; vinice, strihanie vinice, viazanie vinice...) aj časovo určené 2. oberanie hrozna, pučenie a nosenie hrozna do pivnice; (napr.: apríl 2012). Fotografie získajú z rodinných albumov 3. gniavenie hrozna v plátennom vreci bosými nohami žiaci miestnej základnej školy pod vedením triednych v kadi/mletie hrozna na mlynci; 4. ščieranie muštu z kade učiteľov. Skenovanie zabezpečí, podľa vyjadrenia starostu, smaltovaným hrnčekom z prúteného koša, odnášanie muš- OÚ. Súčasťou publikácie bude slovník tradičných náre- tu v šafli k sudom a lievanie muštu do suda dreveným lie- čových výrazov s tematikou vinohradníctva v ladickom vikom; 5. nakladanie popučeného hrozna z kade do prešu, nárečí maďarského a slovenského jazyka. Pri všetkých prešovanie, odnášanie muštu a lievanie s pomocou lievika prácach vo viniciach v priebehu kalendárneho roka budú do suda; 6. jedenie vo vinici – na zemi na rozprestretom žiaci so svojimi rodičmi získavať aj nový obrazový mate- obruse nakrájaný chlieb, zúčastnení budú jesť kurací riál vlastnou fotografickou činnosťou. Ak má OÚ záujem perkelt a pečenú hus; 7. rekonštrukcia rebríkového tanca, o zachovávanie a rozvíjanie lokálnych tradícií, vypíše súťaž existujúceho už len v latentnej podobe, ktorý síce nesúvisí o najkrajšie fotografie pri všetkých prácach vo viniciach. priamo s vinohradníctvom, no na želanie starostu obce Fotodokumentácia na úrovni tried aj jednotlivcov bude

13 KONTEXTY kultúry a turizmu 1/2013 vyhodnotená pri príležitosti výstavy a degustácie vín, bude Teritoriálne vymedzenie destinácie súčasťou programu, ktorý pripraví Združenie vinohrad- na príklade konkrétnej OOCR níkov v Ladiciach. Najlepšie fotografie budú odmenené a postupne budú dopĺňať materiál o vinohradníctve v našej Anna Šimončičová – Mária Šimončičová obci. Za účelom uvedenej aktivity škola požiada o financo- vanie projektu Nitriansky samosprávny kraj. Prítomný text Kľúčové slová: oblastná organizácia cestovného ruchu, územná škola použije ako zdôvodnenie žiadosti. pôsobnosť destinácie cestovného ruchu, regióny cestovného Záver. Využívanie kultúrneho dedičstva v spoločenskej ruchu praxi má viac podôb a ponúka množstvo možností. Jed- nou z aktuálnych tém v niektorých lokalitách je tradičné Abstract: In recent times, tourism has become more and vinohradníctvo. V každej zo skúmaných obcí je špecifická more competitive. A remakable increase of atractive products existencia prejavov tradičného vinohradníctva a aj pred- which are more available accompanies tourism today. As the poklady k jeho premene na kultúrny kapitál. Prítomné answer to new conditions a increasing number of destination návrhy rozvojových projektov predstavujú samostatné akti- management organizations have been launched with which vity, alebo dopĺňajú a rozširujú už existujúce. Ich zavedenie the contribution deals. The purpose of this study is to present do praxe by nemalo predstavovať neprekonateľné problémy, destination management organizations, concretely OOCR závisí od schopnosti a ochoty obecných funkcionárov. Pre Trnava Tourism. On the basis of this organization we want to spoločenskú prax sa ukazujú ako užitočné projekty spojené create a practical view of destination management. We focus s prípravou dokumentárneho filmu a publikáciou so starými on a territorial scope which consider the fundamental negative fotografiami z rodinných archívov miestneho obyvateľstva. aspect of the organization. In order to clarify a territory of the Mali by význam pre výchovu žiakov k miestnym a regionál- organization we present three concepts: theory, plans accord- nym tradíciám, no v prípade Ladíc aj kvôli zachovávaniu ing to documents and reality according to realized activities. a rozvíjaniu menšinovej národnostnej kultúry a materin- Determination of the territory is a resource for an analyze of ského jazyka obyvateľov maďarskej národnosti, ktorý je potential to which we want to devote in other works. na ústupe kvôli pokračujúcej etnickej asimilácii. Úvod. Pod vplyvom viacerých faktorov, predovšetkým glo- Literatúra a pramene: balizácie sprevádzanej pokrokom v doprave i v informač- BIELY, P.: Tekov 2. Zlaté Moravce 2008. ných technológiách, sa trh cestovného ruchu stáva čoraz DRÁBIKOVÁ, E.: Človek vo vinici. Bratislava 1989. viac konkurenčným. Neustále vznikajú atraktívne produk- ELIÁŠ, M.: Velčice 1232 – 2007. Národopisná monografia. ty, dostupnejšie z cenového i priestorového hľadiska. S da- Martin 2007. nými skutočnosťami sú priamo späté aj rastúce požiadav- HORVÁTH, S.: Výber objektov ľudového staviteľstva z regiónu ky na kvalitu a komplexnosť produktu cestovného ruchu. Biele Karpaty- Ponitrie pre Múzeum slovenskej dediny. In: Z pohľadu účastníka cestovného ruchu je produkt súbor/ Zborník SNM – Etnografia 27. Martin 1986, s. 177 – 219. balík služieb a statkov viacerých podnikov, ktoré spotre- HORVÁTH, S.: Charakteristika ľudových zamestnaní búva počas svojho pobytu. (KUHN- TOMAŠOVÁ 2011:8) a staviteľstva v oblasti Bielych Karpát a Ponitria ako Pritom služby, podľa Gúčika, sú navzájom reťazovo popre- podklad pre výber a zariadenie objektov v Múzeu pletané. (GÚČIK 2007:13-14) Z tohto pohľadu konkurenč- slovenskej dediny. In: Zborník SNM – Etnografia 27. nou jednotkou na trhu cestovného ruchu nie je samostatné Martin 1986, s. 119 – 175. zariadenie, ale väčší územný celok, v ktorom účastník Pamätná kniha obce Velčice, písaná od roku 1934. Archív OU uspokojuje svoje potreby spotrebou statkov cestovného ru- Velčice. chu – destinácia cestovného ruchu. V procese poskytnutia Výskumové správy z výskumu – vinohradníctvo. E. Kahounová, komplexného produktu je každá služba dôležitá, keďže 1963. Ladice: I/G 79, I/G 98, I/G 110, I/G 216, I/G 248, I/G determinuje celkový zážitok získaný návštevou cieľového 267, I/G 286; Topoľčianky: I/G 6, I/G 19, I/G 31, I/G 40, I/G miesta. Akákoľvek chyba organizátorov môže znamenať 83, I/G 94, I/G 115, I/G 129, I/G 157, 1/G 194, I/G 252, I/G nespokojnosť a v konečnom dôsledku stratu návštevníkov, 263; Žitavany: I/G 113, I/G 128, I/G 207, I/G 250. Archív zníženie tržieb a pod. V snahe vyhnúť sa takýmto negatí- ÚE SAV v Bratislave. vam začali vznikať oblastné organizácie cestovného ruchu (OOCR). Zákon o podpore cestovného ruchu definuje Kontakt: OOCR ako „právnickú osobu, založenú podľa tohto zákona, Mgr. Michal Čukan ktorá podporuje a vytvára podmienky na rozvoj cestovného KMKaT FF UKF v Nitre Štefánikova 67 ruchu na svojom území a chráni záujmy svojich členov.“ 949 74 Nitra (Zákon č.91/2010... 2010:8) Primárnou úlohou OOCR je koordinovane rozvíjať cestovný ruch na lokálnej úrovni a pozitívne pôsobiť vo svojom území. OOCR premieňajú primárnu a sekundárnu ponuku na produkt – samotnú

14 1/2013 KONTEXTY kultúry a turizmu destináciu cestovného ruchu vystupujúcu pod spoločnou s nimi doposiaľ nebola nadviazaná. Negatívom je aj slabá marketingovou značkou (napr. destinácia TIRNAVIA). kooperácia s Trnavským arcibiskupstvom, ktoré má v správe Činnosť OOCR je založená na širokej spolupráci verejného komplex budov Trnavskej univerzity – národných kultúrnych i súkromného sektora, ktorá je nástrojom na dosiahnutie pamiatok s dôležitým postavením v kultúrnom a duchovnom spoločných cieľov. živote mesta i okolia. Slabá členská základňa má viditeľne Predmetom prítomného príspevku je OOCR Trnava negatívny presah aj do činnosti organizácie, napr. autonómne Tourism, ktorá je dobrým príkladom na vytvorenie prak- postavenie niektorých členov a nesúlad ponuky. Pre efektívne tického obrazu o situácii OOCR na Slovensku. Podobne fungovanie OOCR je spolupráca nevyhnutná. V optimálnom ako iné, i Trnava Tourism naráža na problém teritoriálneho prípade OOCR združujú všetky subjekty podieľajúce sa vymedzenia. Určenie územia pôsobnosti je kľúčové pre na produkte destinácie, v podobe priamych členov či part- optimalizáciu fungovania každej OOCR, preto si zasluhuje nerov. Nerozvinutá členská základňa sa odráža v nekomplex- väčšiu pozornosť. Cieľom príspevku je priniesť viaceré po- nosti územia destinácie, keďže súčasná podoba predstavuje hľady na geografickú pôsobnosť organizácie. Príspevok je skôr samostatné obce ako súvislé územie. Možnosti vnímania výsledkom spracovania informácií poskytnutými výkonným optimálneho teritoriálneho zázemia OOCR Trnava Tourism riaditeľom OOCR Trnava Tourism, Mgr. Art. Andrejom sú rôzne, podľa: Kotlárikom (pozíciu výkonného riaditeľa zastával v období • dokumentov Sekcie cestovného ruchu Ministerstva zostavovania príspevku). dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej OOCR Trnava Tourism vystupuje ako relatívne nová republiky (MDVRR SR), ktoré teoreticky vymedzujú organizácia destinačného manažmentu na území Trnavy územnú pôsobnosť OOCR, a v priľahlej oblasti. (Trnava Tourism 2012) Bola založe- • dokumentov organizácie (zakladateľská zmluva, ná vo februári 2012 podľa Zákona č. 91/2010 Z.z. NR SR produktová stratégia na rok 2013 a pod.) ktoré o podpore cestovného ruchu. Je výsledkom iniciatívy Mesta usmerňujú plánovanú pôsobnosť organizácie, Trnava, založená „s úmyslom posilniť spoluprácu v oblasti • analýzy činnosti organizácie, ktorá odhalí rozdiely rozvoja cestovného ruchu na území Trnavy a jej okolia.“ medzi plánovaným územím a realitou. (Zakladateľská zmluva o založení ... 2012). Hlavný cieľ Územná pôsobnosť organizácie. Teritoriálny aspekt sleduje vytvorením fungujúcej a rozpoznateľnej destinácie a viazanosť potenciálu cestovného ruchu na krajinný systém na európskom trhu cestovného ruchu. Vychádza z potenci- podmieňujú potrebu OOCR realizovať produkt a sledovať álu destinácie, založenom na histórii, kultúre a kultúrnom vplyv turizmu v kontexte geografického umiestnenia. V ana- dedičstve. Z hlavných predmetov činnosti je to: vytváranie lyzovanej organizácii chýba presné geografické vymedzenie a pomoc pri tvorbe rozvojových stratégií, vypracovávanie pôsobnosti. Vzhľadom na fungovanie organizácie územnej strategických dokumentov o stave rozvoja a cestovného ru- spolupráce, ktorá má rozvíjať cestovný ruch v istom území, chu, propagačná činnosť, manažment produktov cestovného je to zásadný nedostatok. Potrebu konkretizovania územia ruchu, spolupráca pri územnom rozvoji, podpora kultúrne- znásobuje fakt, že v minulosti nevytváralo uzavretý kultúr- ho, spoločenského a športového života, ochrana kultúrneho no-historický región (ako napr. Liptov), preto nie je jasné, a prírodného prostredia, realizácia organizovaných podujatí kto vlastne do destinácie TIRNAVIA patrí. s cieľovou skupinou obyvateľ i návštevník, poskytovanie po- Vymedzenie územia pôsobnosti v teoretickej rovine radensko-konzultačných služieb, rešpektovanie zásad trva- môže vychádzať zo súčasných alebo minulých hraníc ad- lo-udržateľného rozvoja s cieľom ochrany života miestnych ministratívnych, turistických alebo historických regiónov. obyvateľov, poskytovanie informácií a pod. (Zakladateľská Pojem región sa vyskytuje napr. v histórii, geografii, socio- zmluva o založení … 2012) lógii, etnografii, štatistike. Každá disciplína podáva vlastné V súčasnosti sa na činnosti Trnava Tourism podieľa Mesto vymedzenie v kontexte svojich potrieb, neexistuje všeobecne Trnava a päť obcí: Suchá nad Parnou, Jaslovské Bohunice, Ru- platné kritérium. Región je relatívne homogénny geografický žindol, Špačince, Smolenice a jedenásť členov zo súkromného priestor z hľadiska sledovaného javu.1 Rovnako i v kontexte sektora: hotely Impiq a Holiday Inn Trnava, herňa Olympic cestovného ruchu je problematika regiónov nejednoznačná. Casino, vinárstva Terra Parna a Mrva&Stanko, mediálna V súvislosti s územnou pôsobnosťou organizácií destinač- agentúra MediaFlash, galéria Max Gallery, cestovná kancelá- ného manažmentu sa dostáva pojem región do rôznych spo- ria Prima Tour, sprievodca Slavomír Dzvoník, Klaster Smo- jitostí. Pre účely turizmu Sekcia cestovného ruchu MDVRR lenice a nezisková organizácia Trnavské náučné cyklotrasy. SR stanovuje regióny v nasledovných kontextoch: (Trnava Tourism 2012) Vzhľadom na zastúpenie verejného 1. Historický región (región v socio-kultúrnom kontex- a podnikateľského sektora, členská a partnerská základňa ne- te) presadzovaný na lokálnej úrovni, t.j. v prípade OOCR: dosahuje optimálnu úroveň. Napríklad Západoslovenské mú- zeum v Trnave, ako jedno z najväčších múzeí na Slovensku, 1 Podľa Zákona č. 503/2001 Z.z. NR SR o podpore regionálneho alebo Galéria Jána Koniarka v Trnave, sú inštitúcie spravujúce rozvoja región je: „územne vymedzený priestor na tvorbu kľúčové zložky kultúrneho dedičstva regiónu. V cestovnom a uskutočňovanie regionálnej a štrukturálnej politiky na úrovni ruchu predstavujú súčasť primárnej ponuky, no spolupráca druhého alebo tretieho stupňa klasifikácie štatistických územných jednotiek.“

15 KONTEXTY kultúry a turizmu 1/2013

Sekcia cestovného ruchu MDVRR SR spolu so SACR Regióny a subregióny cestovného ruchu podľa Regio- presadzujú v územnom vymedzení pôsobnosti OOCR tzv. nalizácie cestovného ruchu v SR vymedzuje Regionalizácia historické regióny ako prirodzené regióny charakterizované cestovného ruchu v Slovenskej republike na základe homo- vlastnými kultúrno-sociálnymi prvkami (historickým vý- genity potenciálu turizmu a preto ich nemožno pokladať vojom, spoločnými črtami kultúry a pod.) a geografickými ani za historické, ani za administratívne regióny. Vo väčšine prvkami (často prírodne izolovanými od ostatných). V tých- prípadov síce rešpektujú hranice vyšších územných celkov, to regiónoch miestni obyvatelia disponujú vyšším stupňom ale zohľadňujú aj iné kritéria. Jedným z nich sú aj možnosti regionálnej identity. V profilácii územného členenia turistic- využitia potenciálu, ktorým sa región diferencuje od os- kých destinácií rozdelili Slovensko do 25 historicky zdôvod- tatných. (Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej niteľných destinačných územných celkov, ako napr. Záhorie, republike 2005:5,6) Podľa regionalizácie je OOCR Trnava Dolné Považie, Hont, Tekov, Turiec, Kysuce, Orava. Kvôli Tourism zaradená do Dolnopovažského regiónu cestov- efektívnosti odporúčajú, aby v jednom historickom regióne ného ruchu, ktorému prisudzuje nadregionálny význam bola zriadená vždy len jedna OOCR. (Podpora profilácie v strednodobom časovom horizonte (3.kategória) a národ- územného členenia destinácií ... 2012) Vo všeobecnosti však ný význam v dlhodobom časovom horizonte (2.kategória). nie je možné tvrdiť, že by OOCR rešpektovali hranice histo- Ako nosné formy turizmu regionalizácia stanovuje letný rických regiónov odporúčaných MVDRR SR. pobyt pri vode a pri termálnych vodách (termálne kúpalis- Každý historický región prešiel vlastným vývojom a dis- ká: Horné Saliby, Diakovce, Vincov les, vodná nádrž Sĺňava ponuje špecifickými črtami kultúry, čo je žiaduce aj z hľa- a vodné dielo Kráľová a pod.), kúpeľný turizmus s liečebnou diska marketingu predovšetkým v domácom cestovnom funkciou (Piešťany), poznávací turizmus (Trnava, Smoleni- ruchu. Medzi obyvateľmi Slovenska, ako potenciálnymi ce, Dolná Krupá, Piešťany, Moravany nad Váhom, Ducové, návštevníkmi, sú takéto regióny všeobecne známe, preto Hlohovec) a obchodný turizmus (Trnava). (Nová stratégia majú relatívne konkrétnu predstavu o ponuke destinácie. rozvoja cestovného ruchu SR do roku 2013:10) Trnava (Podpora profilácie územného členenia destinácií ... 2012) Tourism sa zameriava predovšetkým na kultúrny turizmus, Ako zástupcov historických regiónov spomedzi fungujúcich ktorý dopĺňa o vínny a náboženský cestovný ruch ako špe- OOCR možno spomenúť Kysuce, Oravu, Liptov, Hornú cifické formy. V súčasnosti činnosť organizácie prostredníc- Nitru*Bojnice. Vymedzenie pôsobnosti OOCR na základe tvom vínnych pobytových balíkov a ochutnávok preniká aj historických regiónov nemožno pokladať za univerzálne do severovýchodného pohraničného územia Bratislavského pravidlo pre každú destináciu. Prekážkami sú konkurenčný regiónu cestovného ruchu, ale zatiaľ žiadny subjekt verejné- postoj dvoch porovnateľných miest v danom území, odlišná ho alebo súkromného sektora z tohto regiónu nie je členom politická orientácia samospráv a pod. (KUHN- TOMAŠO- Trnava Tourism. VÁ 2011:23) Územie pôsobnosti OOCR Trnava Tourism Aj napriek snahe o vytvorenie čo najhomogénnejších spadá do hraníc historického regiónu Dolné Považie s cen- regiónov, každý región cestovného ruchu je do istej miery trami Trnava, Galanta a Piešťany. Dnes v danom území heterogénny. V každom možno nájsť územie, ktoré sa od os- okrem OOCR Trnava Tourism pôsobí ako OOCR Rezort tatnej časti regiónu odlišuje špecifickými vlastnosťami – Piešťany (ako významná kúpeľná destinácia), ďalej Zdru- priaznivejšie podmienky pre turizmus, osobité možnosti ich ženie cestovného ruchu Galantsko, ktoré zatiaľ nepôsobí využitia, ktorými prevyšujú význam regiónu, tzv. subregióny ako OOCR, ale má významné postavenie v turizme daného cestovného ruchu. Na základe vyššieho potenciálu pre ces- regiónu (wellness a kúpele). tovný ruch v rámci Dolnopovažského regiónu regionalizácia 2. Administratívny región (v kontexte súčasného územ- rozlíšila subregióny: no-správneho členenia Slovenska) presadzovaný na krajskej • strednodobý horizont: Piešťany a okolie (kúpele, úrovni, t.j. v prípade krajských organizácii cestovného ruchu Sĺňava) – medzinárodný význam, Trnava – nadregio- (KOCR): Administratívny región predstavuje: „účelovo vy- nálny význam. medzenú oblasť pre systém riadenia verejnej správy, ktorá sa • dlhodobý horizont: Kráľová pri Váhu – národný často líši od prirodzených socio-geografických regiónov“ (SLO- význam, Malé Karpaty – Stred – národný význam. BODA 2006 : 14), v našom prípade historických. Územné (Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej členenie Slovenska na osem samosprávnych krajov ne- republike 2005:20) rešpektuje hranice prirodzených regiónov. Geografická pô- Vymedzenie územia v kontexte kľúčových dokumen- sobnosť KOCR by mala kopírovať územie vyšších územných tov – plánované územie pôsobnosti je výsledkom analýzy celkov. (Podpora profilácie územného členenia destinácií teritoriálneho aspektu organizácie, uskutočnenej na základe ... 2012) Na území Trnavského samosprávneho kraja zatiaľ kľúčových dokumentov (zakladateľská zmluva a produkto- KOCR nepôsobí. Avšak spolupráca na krajskej úrovni je vá stratégia pre rok 2013) a analýzy realizovaných aktivít možná až v nadväznosti na fungovanie existujúcich OOCR (na odhalenie odchýlok medzi plánovanou a skutočnou na určitej kvalitatívnej úrovni. Preto je v súčasnosti bezpred- pôsobnosťou). Žiaden dokument neponúka komplexnú metné venovať sa KOCR pôsobiacej na území Trnavského definíciu územia destinácie, vždy sa jedná len o neurčitú samosprávneho kraja. formuláciu.

16 1/2013 KONTEXTY kultúry a turizmu

V preambule zakladateľskej zmluvy je ako územie orga- nadväzuje na obdobie 16.-17. storočia. Stratégia za miesto nizácie definované „územie členov a budúcich členov organi- realizácie určuje zatiaľ len územie Trnavy s ohľadom na pô- zácie.“ Z uvedeného vyplýva, že územná pôsobnosť pokrýva sobenie Ostrihomského arcibiskupstva (akcent na pamiatky katastre členských obcí a mesta Trnava spolu s katastrami sakrálneho charakteru) a Trnavskej univerzity (centrum vedy obcí, v ktorých pôsobia ostatní členovia (podnikateľský sek- a techniky) v meste. Do budúcna je potrebné si uvedomiť, že tor). Pri princípe stanovovania územia OOCR sa stretávame pôsobenie Ostrihomského arcibiskupstva a Trnavskej uni- s modelom destinácie, ktorú predstavujú oddelené obce. verzity malo významný vplyv i na okolité obce, čím môže byť V žiadnom prípade sa nejedná o celistvé územie vystupujúce dosiahnuté teritoriálne prepojenie destinácie. ako jednotná destinácia cestovného ruchu. Súčasní členovia 2. Slobodné kráľovské mesto a stredovek (priorita roku organizácie zastupujúce samosprávu pokrývajú územie 2013), rovnako ako v predchádzajúcej línii, akcentuje úze- nasledujúcich katastrov: Trnava, Jaslovské Bohunice, Špa- mie mesta Trnava a získanie privilégií slobodného kráľov- čince, Ružindol, Suchá nad Parnou a Smolenice. Z ostatných ského mesta v roku 1238. Vytvára obraz stredovekého centra subjektov súkromného sektoru prekračujúcich hranicu obchodu, remesiel, trhov a v neposlednom rade šermiarskej spomínaných obcí je možné spomenúť len neziskovú orga- tradície. Snaha o prepojenie mesta s územím je viditeľná nizáciu- Trnavské náučné cyklotrasy, do ktorej pôsobnosti iba na príklade obce Dolná Krupá so SNM – Hudobným spadá územie Trnavského samosprávneho kraja. (Územie múzeom v kaštieli Dolná Krupá a podujatím Slávnosť ruží. pôsobnosti OZ Trnavské náučné cyklotrasy nie je organizá- Na spomínanom príklade je možné sledovať zapojenie ne- ciou považované za územie destinácie, preto nebude pred- členských subjektov. Spojenie s daným podujatím sa javí metom ďalšieho záujmu analýzy). Na základe súčasných ako nelogické, keďže kaštieľ bol vystavaný až v 18. storočí, členov je možné definovať pôsobnosť, aj keď bez vytvorenia okrem toho podujatie Slávnosť ruží odkazuje na tradíciu súvislého územia. Definícia preambuly vytvára problém šľachtenia ruží založenou Grófkou Chotekovou (až v rokoch nemožnosti stanovenia územia budúcich členov, ako bolo 1863-1946). vyššie uvedené. Teritoriálne vymedzenie organizácie je 3. Vinárstvo a vinohradníctvo (priorita roku 2013) sa tak nekomplexné. Na stanovené územie, ako možno vidieť opiera o dlhú tradíciu vinohradníctva Malokarpatskej vi- na cieľoch organizácie, sa majú vzťahovať hlavné činnosti nohradníckej oblasti s akcentom na Modranský, Doľanský, sledujúce rozvoj cestovného ruchu, stimuláciu a zachováva- Orešanský a Trnavský vinohradnícky rajón. (Vyhláška MP nie kultúrneho a prírodného dedičstva v danom území. Dô- SR č. 350/2009 Z. z.) Z pohľadu členenia vinohradníckych sledkom „nedefinovateľnosti“ územia vznikajú problémy pri oblastí Emy Drábikovej (1989:17) prechádza územím začleňovaní ďalších členov do organizácie, aj už spomínané Malokarpatskej a Hlohovecko-trnavskej vinohradníckej s nekomplexnou propagáciou regiónu a iné. oblasti. Do línie okrem Trnavy spadá aj územie Zelenča, V produktovej stratégii pre rok 2013 sa hovorí o význa- Ružindola, Suchej nad Parnou, Horných Orešian, Šenkvíc, me okolitých obcí pre rozvoj cestovného ruch