PRVÝ SLOVENSKÝ PARLAMENT SNEM SLOVENSKEJ REPUBLIKY A JEHO LEGISLATÍVNA ČINNOSŤ ONDREJ PODOLEC ÚSTAV PAMÄTI NÁRODA
BRATISLAVA 2017 4•2017PAMÄŤ NÁRODA ISBN 978-80-89335-79-4
Predkladaná monografa je historicko-právnym po- NACIZMUS A KOMUNIZMUS VO SVOJEJ EPOCHE ročník XIII 4•2017 cena 2,99 € hľadom na lohu i postavenie zákonodarného or- gánu v období, ktoré je azda najkontroverznejšou časťou slovensk ch dejín. Pri jej spracovaní vychá- dzal autor z archívneho v skumu vo fondoch slo- venskej, českej i nemeckej proveniencie i širokého spektra prác historikov dot kaj cich sa v voja po- litického systému i režimu na Slovensku v rokoch 1938 – 1945, ktoré vznikali od šesťdesiatych rokov minulého storočia. K rozšíreniu poznania v oblasti politického systému sa publikovaním v sledkov v skumu snažil prispieť aj autor tejto publikácie. Monografa v prvom rade analyzuje lohu, ktor zohral snem ako zákonodarn orgán v politickom živote štátu. Zaoberá sa jeho vznikom vrátane vo- lebnej proced ry, formovaním právneho posta- venia parlamentu v stave i v vojom jeho reálnej pozície v politickom systéme. NOVÉ KNIHY ÚPN
KURIÉRI BOŽIEHO SLOVA SKÚSENOSŤ A DAR MARIAN SZCZEPANOWICZ SPOLOČENSTVO FATIMA BRATISLAVA 2017 ISBN 978-80-89694-25-9
Publikácia „Kuriéri Božieho slova“, ktorá je pre- kladom z poľského originálu, je d ležit m sve- dectvom o náboženskom živote na Slovensku v období komunistického režimu a o pomoci poľskej cirkvi slovensk m katolíkom. Keďže nábožensk život bol v tomto období v Čes- koslovensku potláčan , odborné publikácie a literat ra sa tak museli dostávať k čitateľovi netradičnou cestou – pašovaním cez hranicu. Práve z Poľska boli na Slovensko vďaka siliu viacer ch ľudí prenesené státisíce v tlačkov Biblie, modlitebn ch kníh a katechizmov, kto- ré vydávali slovenskí emigranti. Publikácia je venovaná živ m a taktiež zosnul m osobnos- tiam tohto obdobia a m že byť zdrojom pouče- nia pre s časn mlad generáciou, ktorá dnes nepociťuje n dzu v prístupe k odborn m a lite- PERZEKÚCIE PRÍSLUŠNÍKOV RAF PO ROKU 1948 rárnym zdrojom. REPRESÁLIE 5. POĽNEJ ROTY HLINKOVEJ GARDY V KRUPINE
ISSN 1336–6297 PROTIŽIDOVSKÉ NÁSILNOSTI V NOVÝCH ZÁMKOCH ÚSTAV PAMÄTI NÁRODA
PN 2017-04 obal.indd 1 3. 4. 2018 17:48:47 PREDNÁŠKOVÁ ČINNOSŤ PRE ŠKOLY ÚPN HĽADÁ PAMÄTNÍKOV A DOKUMENTY K HISTORICKÝM UDALOSTIAM V snahe nadviazať na sk senosti z prednáškovej činnosti odborn ch zamestnancov Ústavu pamäti národa na stredn ch školách sme pre záujemcov pripravili aktualizovan zoznam pon kan ch prednášok. Na základe záujmu školy zabezpečí Ústav interaktívnu prednáš- Ústav pamäti národa pripravuje v priebehu „osmičkového“ roka ku na zvolen tému, premietnutie dokumentárneho flmu z produkcie ÚPN a následn sériu podujatí venovan ch v ročiam udalostí, ktoré s spojené diskusiu so študentmi. Vítame aj aktívnu časť študentov a učiteľov na diskusii. Do s vládou nedemokratick ch režimov a v znamne ovplyvnili dejiny knižnice školy darujeme aj tematické publikácie Ústavu a informačné letáky o období Slovenska v 20. storočí. neslobody. Od školy požadujeme len zabezpečenie vhodného prednáškového priestoru s technick m zariadením, ktoré umožňuje obrazové prezentácie a flmov projekciu Rok 1938 priniesol ovládnutie stredoeur pskeho priestoru hit- (videoprojektor, PC, ozvučenie). lerovsk m Nemeckom spojené s zemnou agresiou (Mníchovská do- hoda a Viedenská arbitráž) i následnou likvidáciou demokratického Kontakt: režimu. Rok 1948 znamenal dovŕšenie uchopenia moci komuni- Mgr. Peter JAŠEK, PhD. e-mail: [email protected] stickou stranou a nastolenie totalitného komunistického režimu. tel: 02/59300336 Rok 1968 poznamenal pokus o demokratizáciu vládnuceho režimu (socializmus s ľudskou tvárou), ktor bol násilne potlačen m augus- ZOZNAM PONÚKANÝCH PREDNÁŠOK tovou inváziou vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy. A napokon rok 1988, zko spojen so zápasom o občianske práva, ktorého v znamn m míľnikom bola Sviečková manifestácia v Bratislave − MNÍCHOV 1938: T. Klubert predzvesť pádu komunistického režimu na nasleduj cu jeseň. ŽIVOT NA JUŽNOM SLOVENSKU PO VIEDENSKEJ ARBITRÁŽI V NOVEMBRI 1938: J. Mitáč ŽIDOVSKÝ HOLOKAUST NA SLOVENSKU (1938 – 1945): M. Garek, P. Makyna Pri príležitosti tohtoročn ch v znamn ch v ročí preto Ústav pamäti ÚTEK WETZLERA A VRBU Z KONCENTRAČNÉHO TÁBORA OSVIENČIM: P. Makyna národa hľadá ľudí, ktorí by mali záujem podeliť sa o svoje auten- tické príbehy viažuce sa k t mto prelomov m udalostiam. Zároveň KONCENTRAČNÝ TÁBOR OSVIENČIM: P. Makyna chceme požiadať vlastníkov dokumentov trvalej historickej hod- POLITICKÝ SYSTÉM A REŽIM SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939 – 1945: O. Podolec noty o ich darovanie, zapožičanie, prípadne poskytnutie na študijné NASTOLENIE KOMUNISTICKÉHO REŽIMU NA SLOVENSKU VO FEBRUÁRI 1948: M. Garek, O. Podolec a dokumentačné čely. M žu tak prispieť k uchovaniu historick ch LIKVIDÁCIA REHOLÍ (AKCIE K A R): F. Neupauer, P. Dubovsk , P. Jakubčin pamiatok, ktoré by inak mohli byť pre bud ce generácie nenávratne AKCIA B AKO PROSTRIEDOK PERZEKÚCIE POČAS KOMUNISTICKÉHO REŽIMU stratené. So svojimi ponukami, prípadne otázkami, sa m žu na NA SLOVENSKU: M. Babál Ústav pamäti národa obrátiť aj jednotliví občania, ako i špecializo- vané inštit cie (antikvariáty, starožitníctva a pod.). Záujem máme PRACOVNÉ TÁBORY A TÁBORY NÚTENEJ PRÁCE NA SLOVENSKU 1945 – 1953: J. Sivoš najmä o nasleduj ce typy dokumentov: textové, foto-dokumen- SLOVENSKÍ OBČANIA V SOVIETSKYCH GULAGOCH: T. Klubert tačné, audiovizuálne materiály, či pohľadnice; písomnosti, ako s SÚDNE A MIMOSÚDNE PERZEKÚCIE OBČANOV POČAS KOMUNISTICKÉHO REŽIMU: O. Podolec denníky, pamätníky, letáky, plagáty, radné oznámenia, osobné POLITICKÉ PROCESY NA SLOVENSKU V 50. ROKOCH: B. Kinčok doklady, s dne rozhodnutia, ale aj korešpondencia. Taktiež s pre GUSTÁV HUSÁK V KOMUNISTICKOM HNUTÍ: B. Kinčok nás zaujímavé dobové noviny z prelomov ch rokov, trojrozmerné MEDZINÁRODNÉ KRÍZY KOMUNISTICKÝCH REŽIMOV (NDR 1953, MAĎARSKO 1956, KUBA 1963, predmety, vyznamenania, medaily, rády, busty, transparenty a obra- zy v znamn ch predstaviteľov totalitn ch režimov. POĽSKO 1981): T. Klubert. B. Kinčok ROK 1968: P. Jašek, T. Klubert Ak vás v zva Ústavu pamäti národa oslovila, m žete nás kontaktovať NORMALIZÁCIA NA SLOVENSKU (1968 – 1989): P. Jašek poštou na adrese Miletičova 19, 820 18 Bratislava 218, elektronicky na CHARTA 77: P. Dubovsk adresách ZÁPAS CIRKVÍ S KOMUNISTICKÝM REŽIMOM: P. Dubovsk , J. Endr di, E. Pastvová PROREŽIMNÉ ORGANIZÁCIE KŇAZOV: P. Jakubčin [email protected] alebo [email protected] a OSOBNOSTI PERZEKVOVANÉ KOMUNISTICKÝM REŽIMOM: F. Neupauer telefonicky na telef nom čísle 02/593 00 311. ODSÚDENÍ ZA NEDOVOLENÉ OPUSTENIE REPUBLIKY: E. Pastvová SVIEČKOVÁ MANIFESTÁCIA: F. Neupauer, P. Dubovsk , P. Jakubčin, P. Jašek NOVEMBER 1989: P. Dubovsk , P. Jašek Ďakujeme. ŽELEZNÁ OPONA: J. Endr di ŠTÁTNA BEZPEČNOSŤ NA SLOVENSKU1948 – 1989: M. Gula, B. Kinčok SPRAVODAJSKÁ ČINNOSŤ ŠTÁTNEJ BEZPEČNOSTI V ZAHRANIČÍ: M. Miklovič ZLOČINY KOMUNISTICKÉHO REŽIMU NA SLOVENSKU: P. Jašek ORAL HISTORY AKO PRAMEŇ POZNANIA OBDOBIA NESLOBODY (PRÍBEHY PAMÄTNÍKOV): L. Glesk, J. Mitáč VYROVNÁVANIE SA S KOMUNISTICKOU MINULOSŤOU NA SLOVENSKU: M. Gula
PN 2017-04 obal.indd 2 3. 4. 2018 17:48:47 NA ÚVOD
Andrea Kluknavská predsedníčka Správnej rady Ústavu pamäti národa
Vážení čitatelia,
v rukách držíte najnovšie číslo časopisu Pamäť národa. Uzatvára už jeho 13. ročník a zároveň dáva bodku za rokom 2017. Sme radi, že aj aktuálne číslo časopisu prináša na svojich stránkach viacero podnetn ch a zaujímav ch textov venovan ch zločinom nedemokratick ch režimov a osudom obetí t chto zločinov. Vo viacer ch prípadoch pritom ide o málo známe príbehy. Vďaka št - dii Branislava Kinčoka sa m žeme podrobne zoznámiť s osudmi slovensk ch letcov, ktorí v rokoch druhej svetovej vojny bojovali v perutiach britskej RAF a po nástupe komunistického režimu sa stali obeťami najr znejších perzek cií. Osudy t chto letcov s pritom, žiaľ, dodnes slovenskej verejnosti takmer neznáme. Pavol Makyna prináša dokumenty o protižidovsk ch násilnostiach v Nov ch Zámkoch v auguste 1946. Príspevok Jerguša Sivoša a Petra Jašeka o sledovaní bratislavského signatára Charty 77 Tomáša Petřivého nám ukazuje perzekučn mašinériu normalizačného režimu, ktor svojich odporcov prenasledoval na každom kroku a systematicky z nich robil „občanov druhej kateg rie“. Archívy bezpečnostn ch zložiek nám o t chto perzek ciách prinášaj materiálne bohaté, no z ľudského hľadiska tragické svedectvo. V roku 2018 nás čaká „osmičkov “ rok, pln v znamn ch v ročí, ktoré zásadn m sp sobom formovali slovenské dejiny v 20. storočí. Väčšina z t chto v ročí je integrálne spojená s p sobením nedemokratick ch režimov. Je to v zva pre časopis Pamäť národa, aby na svojich stránkach v bud com roku priniesol príbehy obetí okupácie z roku 1968, pravdivo pomenoval strojcov komunistic- kého prevratu v roku 1948 a ocenil odvahu častníkov Sviečkovej manifestácie v marci 1988. Vedecké spracovanie našej nedávnej minulosti je totiž nevy- hnutn m predpokladom pre spoločensk refexiu a ods denie zločinov, ktoré sa na Slovensku v rokoch 1939 − 1989 udiali. Zároveň tieto v ročia vnímam ako príležitosť pre Ústav pamäti národa, aby pripomínal širokej verejnosti, že sloboda nie je samozrejmosť a zápas o ňu stál predchádzaj ce generácie občanov Slovenska veľa obetí a nesmierne utrpenie. Verme spoločne, že táto minulosť nám priniesla dostatočné poučenie a vážme si ľudí, ktor ch životné postoje nám pomáhali slobodu získať. Na stránkach Pamäti národa bud mať takíto ľudia a ich príbehy vždy svoje miesto.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 1
PN 2017-04 final.indd 1 3. 4. 2018 8:39:07 OBSAH
ŠTÚDIE 3 Branislav Kinčok Diskriminácia a perzekúcie bývalých 4 • 2017 slovenských príslušníkov RAF po roku 1948. ročník XIII vychádza 4 × ročne Náčrt problematiky 22 Tomáš Klubert VYDÁVA Ústav pamäti národa Represálie 5. poľnej roty Hlinkovej gardy Miletičova 19 820 18 Bratislava 218 v oblasti Krupiny Slovensko IČO 37 977 997 [email protected] www.upn.sk DOKUMENTY REDAKCIA 32 Pavol Makyna Šéfredaktor Mgr. Branislav Kinčok Protižidovské násilnosti v Nových Zámkoch Redaktori Mgr. Peter Jašek, PhD. dňa 4. augusta 1946 Mgr. Andrea Púčiková Mgr. Jerguš Sivoš, PhD. MATERIÁLY REDAKČNÁ RADA 47 Peter Jašek – Jerguš Sivoš Predseda prof. PhDr. Róbert Letz, PhD. Signatár Charty 77 Tomáš Petřivý Členovia doc. ThDr. Peter Borza, PhD. v dokumentoch bezpečnostných zložiek prof. Dr. Phil. Emília Hrabovec PhDr. Jan Kalous, Ph.D. (1978 – 1986) Beáta Katrebová-Blehová, PhD. prof. PhDr. Milan Katuninec, PhD. 59 Emília Pastvová PaedDr. ThDr. Ondrej Krajňák, PhD. Objektové zväzky teritoriálnych útvarov ŠtB na Mgr. Juraj Marušiak, PhD. Mgr. František Neupauer, PhD. Slovensku k podozreniam zo spáchania trestného PhDr. Michal Pehr, Ph.D. PhDr. Radoslav Ragač, PhD. činu podľa § 109 Trestného zákona doc. PhDr. Michal Šmigeľ, PhD. PhDr. Marek Syrný, PhD. prof. PhDr. ThDr. Peter Zubko, PhD. KARIÉRY ŠTB JAZYKOVÁ ÚPRAVA 68 Michal Miklovič Mgr. Štefan Berdis
Z Bratislavy do Montrealu. GRAFICKÁ ÚPRAVA A SADZBA Profil príslušníka rozviedky Viliama Bezáka Mgr. Ing. Ľubomír Ďurina TLAČ Ultra Print, s.r.o. ROZHOVORY Printed in Slovakia 79 Peter Jašek FOTOGRAFIA NA OBÁLKE S manželkou sme vytvorili vynikajúci tandem. Privítanie čs. stíhacích pilotov náčelníkom Hlavného štábu Rozhovor s vydavateľom samizdatov a aktivistom gen. Bohumilom Bočekom na letisku Praha-Ruzyně 13. augusta 1945 tajnej cirkvi Martinom Laukom (Foto: VHÚ Praha)
Objednávky časopisu zasielajte PRÍBEHY na adresu vydavateľa. Ročné predplatné 10 € 93 Alexandra Grúňová Ľudmila Magulová (1948). © Ústav pamäti národa 2017 Všetky práva vyhradené Oral history – Svedkovia z obdobia neslobody Evidenčné číslo EV 3973/10 ISSN 1336-6297
Zadané do tlače 95 RECENZIE 29. 3. 2018 100 ÚPN INTERNE 104 SPOMÍNAME
2 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 2 3. 4. 2018 8:39:08 ŠTÚDIE
DISKRIMINÁCIA A PERZEKÚCIE BÝVALÝCH SLOVENSKÝCH PRÍSLUŠNÍKOV RAF PO ROKU 1948. NÁČRT PROBLEMATIKY1
BRANISLAV KINČOK
V rokoch 1940 – 1945 slúžilo v Royal Air Force (Britskom kráľovskom letectve) približne 2 500 Čechov a Slovákov. Po návrate do obnoveného Československa v roku 1945 veľká časť z nich demobilizovala, no časť zostala naďalej slúžiť v armáde ako vojaci z povolania. Spolu s príslušníkmi československých leteckých jednotiek v Sovietskom zväze a príslušníkmi predmníchovského letectva vytvorila kostru novovznikajúceho československého letectva. Pre časť predstaviteľov ľudovodemokratického režimu, ktorú reprezentovali najmä komunisti, však príslušníci západného odboja predstavovali prekážku v plánovanom ovládnutí armády. Najmä letci, ktorí tvorili elitu armády, sa v ich očiach hneď po svojom návrate do Československa stali nepohodlnými a hlavne nespoľahlivými osobami. Do roku 1948 proti nim nemohli otvorene vystúpiť, no po februárových udalostiach komunisti odštartovali otvorenú diskrimináciu bývalých príslušníkov RAF a neskôr aj ich mimosúdnu a súdnu perzekúciu.
ápadná Eur pa (najmä Fran- jednotiek v zahraničí. V období od Vo Franc zsku ich čakal nedobrovoľn c zsko a Veľká Británia) bola marca do septembra 1939 bolo takouto vstup do Cudzineckej légie v trvaní v období druhej svetovej vojny destináciou Poľsko, kde sa formova- 5 rokov a v cvik v povestnej marseil- Zjedn m z bojísk, na ktorom zanechali la československá vojenská skupina.2 leskej pevnosti Saint Jean. Po vyhlásení svoju stopu aj Slováci. Ich motivácia Okrem peších prechodov hraníc boli vojnového stavu medzi Franc zskom na vstup do zahraničného odboja mala v prípade slovensk ch letcov a pozem- a Nemeckom v septembri 1939 sa ich r zne podoby. Istá časť slovenskej ve- ného personálu osobitn m sp sobom situácia začala zlepšovať a postupne rejnosti, medzi nimi aj časť príslušní- odchodu do zahraničia lety.3 Už pred boli zaraďovaní do tvoriaceho sa čes- kov armády, prijala náhle štátoprávne vypuknutím nemecko-poľského kon- koslovenského vojska vo Franc zsku.5 zmeny v marci 1939 s určitou zdržan- fiktu sa do Franc zska premiestnilo S náborom do jeho radov s visí druh livosťou a ned verou. Jednou z prv ch 1 212 Čechov a Slovákov. Po porážke sp sob, ak m sa Slováci vo väčších foriem a prejavov nespokojnosti bola Poľska ich nasledoval aj zvyšok tzv. počtoch dostávali do západného za- emigrácia zo Slovenska s cieľom vst piť poľského legi nu, ktor bol v tom čase hraničného vojenského odboja. Čes- do formuj cich sa československ ch už internovan v Sovietskom zväze.4 koslovensk národn v bor vydal
1 Z historicky korektného hľadiska nešlo o slovenských príslušníkov RAF, ale o príslušníkov československej brannej moci, teda o občanov Československej republiky pochádzajúcich z územia Slovenska. Spojenie slovenskí príslušníci RAF používame ako zjednodušenie. 2 K 1. septembru 1939 bolo vo vojenskej skupine celkovo 430 Slovákov, z nich 30 letcov. CSÉFALVAY, F.: Československý vojenský odboj v zahraničí (1939 – 1941). In: Vojenské dejiny Slovenska – V. zväzok (1939 – 1945). Bratislava 2008, s. 58. 3 V rokoch 1939 – 1941 sa uskutočnili 1 skupinový úlet, 3 sólové a 1 sólový zostal sporný, pretože sa pri ňom nepodarilo preukázať úmysel zbehnúť. ŠIMUNIČ, P.: Prvé prejavy nespokojnosti a dezercie v slovenskej armáde. In: Vojenské dejiny Slovenska – V. zväzok (1939 – 1945), s. 52 – 53. 4 V Sovietskom zväze zostalo len 93 mužov pod velením Ludvíka Svobodu, ktorí sa stali základom budúceho československého vojska v ZSSR. ČEJKA, E.: Československý odboj na Západe I. Praha 1992, s. 18 – 19. 5 Českí a slovenskí letci boli už krátko po vyhlásení vojny uvoľnení z Cudzineckej légie a odoslaní na francúzske letecké základne v severnej Afrike. Viacerí boli zaradení do francúzskych perutí, pretože samostatné československé letky sa do vypuknutia vojnového konfliktu s Nemeckom (a ani počas konfliktu) vytvoriť nepodarilo. Tamže, s. 33.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 3
PN 2017-04 final.indd 3 3. 4. 2018 8:39:08 ŠTÚDIE Branislav Kinčok • Diskriminácia a perzekúcie bývalých slovenských príslušníkov RAF po roku 1948
kov československého vojska vyst pilo z armády (boli to prevažne mobilizo- vané osoby) a zvyšok (4 000 vojakov) evakuoval do Anglicka. Postavenie československého vojska vo Veľkej Británii bolo spočiatku komplikované. Až po uzavretí Dohody medzi vládou československou a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o československej brannej moci sa jeho pozícia upevnila. Podľa nej boli českí a slovenskí letci po previerke britsk ch spravodajsk ch zložiek a po spešnej lekárskej prehliadke zaradení do Dobrovoľníckej zálohy Kráľovského letectva (Royal Air Force Voluntary Reserve).8 Celkovo p sobilo v radoch RAF v rokoch 1940 – 1945 približne 2 200 československ ch príslušníkov RAF z nich cca 12 % (260 príslušníkov) 9 Osádka rtm. Josefa Bernata 311. čs. bombardovacej perute RAF (East Wretham Wellington, pochádzalo z zemia Slovenska. 1941). Prvý zľava Slovák Karol Valach (Zdroj: Archív J. Rajlicha) Problematika diskriminácie a per- zek cií b val ch česk ch a slovensk ch príslušníkov Royal Air Force (RAF) 17. novembra 1939 mobilizačn vy- 2 501 Slovákov, pričom z domova to po roku 1948 je integrálnou s časťou hlášku o odvodoch československ ch bolo 35, z Veľkej Británie 17 a z Fran- širšej problematiky – komunistick ch občanov. Vzťahovala sa však aj na c zska 2 449 os b.6 V rámci leteckej perzek cií v československej armáde.10 krajanov, ktorí sa natrvalo usadil vo bitky sa bojov nad Franc zskom z - Keďže väčšinu leteckého personálu Franc zsku alebo v krajinách pod častnil jedin Slovák – Ján Ambruš. (bojoví piloti, palubní strelci a mecha- franc zskou správou. Na základe mo- Niekoľko Slovákov bolo zaraden ch nici, navigátori) a pozemného personá- bilizácie (opäť ch bal atrib t dobrovoľ- v radoch pozemného personálu, ale lu (mechanici, zbrojári, vodiči, kuchári nosti) sa v priebehu 7. – 21. decembra najmä v leteckej skupine Náhradné- atď.) troch československ ch stíhacích 1939 uskutočnili na r znych miestach ho telesa, ktorí však nestihli ukončiť a jednej bombardovacej perute RAF11 Franc zska a Veľkej Británie odvody. v cvik a do bojov nezasiahli.7 Po páde tvorili vojaci českej národnosti, v - V rámci nich bolo prezentovan ch Franc zska približne 60 % príslušní- raznejšie sa tejto problematike veno-
6 Do začiatku júna 1940 vzrástol počet príslušníkov československého vojska vo Francúzsku na 11 405. Celkový počet Slovákov a osôb zo Slovenska predstavoval 4 641 (40,69 % z celkového počtu). CSÉFALVAY, F.: Československý vojenský odboj v zahraničí (1939 – 1941), s. 61 – 62; ČEJKA, E.: Československý odboj na Západe I, s. 28. 7 CSÉFALVAY, F.: Československý vojenský odboj v zahraničí (1939 – 1941), s. 63. 8 ČEJKA, E.: Československý odboj na Západe II. Praha 1992, s. 15 – 19. 9 Okrem nich sa viacero osôb, ktoré boli občanmi iných štátov, prípadne sa narodili v rôznych kútoch sveta, hrdo hlásilo k Slovensku. Najznámejšími sú Ján Ambruš, Robert Albert Charles Gaydos (Gajdoš), František Knotek, Otto Smik, Karol Valach. Seznam příslušníků československého letectva v RAF (1940 – 1945). [citované 28. júla 2017]. Dostupné na URL
4 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 4 3. 4. 2018 8:39:08 ŠTÚDIE Branislav Kinčok • Diskriminácia a perzekúcie bývalých slovenských príslušníkov RAF po roku 1948
vali práve českí autori.12 Vďaka svojej atraktivite sa dočkala po roku 1989 aj flmového či televízneho spracovania.13 V rámci slovenskej historiografe sme zatiaľ nezaznamenali žiaden pokus o spracovanie problematiky diskrimi- nácie a perzek cie slovensk ch letcov14 vo Veľkej Británii po roku 1948. D vo- dom je ich nízky počet, ktor sa samo- zrejme prejavil aj na rozsahu perzek - cie po roku 1948. Predkladaná št dia preto predstavuje pokus o načrtnutie tejto problematiky a zároveň je aj v - chodiskom pre ďalší hlbší a podrob- nejší vedeck v skum. Nepok sime sa v nej preto ani o kvantifkovanie per- zekvovan ch os b z radov slovensk ch letcov v RAF. Diskrimináciu a perzek cie prís- Český herec Martin Dejdar v úlohe bývalého pilota RAF Antonína Maděru (Zdivočelá země) lušníkov československej armády po (Zdroj: www.ceskatelevize.cz) roku 1945 a v jej rámci aj b val ch prís- lušníkov RAF možno rozdeliť do dvoch ohľadu na podobu jeho režimu. Aj preto Hlavn m nástrojom na presadzo- hlavn ch fáz. Prvá prebiehala v rokoch sa československí komunisti už krátko vanie komunistického vplyvu v armá- 1945 – 1948, pričom išlo sk r o skryt po vojne snažili dostať novovznikaj cu de pred rokom 1948 sa stalo Obranné diskriminácia. Po februári 1948 už na- armádu pod svoju kontrolu, resp. posil- spravodajstvo (OBZ) pod vedením sledovala otvorená mimos dna a ne- niť v nej svoj vplyv. Prekážkou takéhoto fanatického komunistu Bedřicha Reici- sk r i s dna perzek cia vojakov, ktorá v voja však boli príslušníci západného na, náčelníka Hlavnej správy (HS) OBZ vy stila do cieľavedomej deštrukcie odboja, ktorí boli v očiach komunistov (od roku 1946 5. oddelenie Hlavného veliteľského zboru československej ar- nespoľahliv mi osobami „nasiaknut - štábu Ministerstva národnej obrany – mády.15 Z tohto časového vymedzenia mi západn m buržoáznym sp sobom HŠ MNO). Už od roku 1946 patrilo bude vychádzať aj štrukt ra predkla- života“. Už v druhej polovici roka 1945 medzi jeho hlavné lohy vykonávanie danej št die. iniciovalo vedenie Komunistickej strany neustálej spravodajskej kontroly nad Československa (KSČ) kampaň proti ve- všetk mi vojensk mi osobami v armá- SKRYTÁ DISKRIMINÁCIA d cim predstaviteľom západného odboja. de, najmä však nad vyššími d stojníkmi. PRÍSLUŠNÍKOV RAF V ROKOCH Jednou z diskriminovan ch skupín bola Z pohľadu OBZ patrili medzi kľ čové 1945 – 1948 aj časť veliteľského zboru, ktorá bola na dve skupiny d stojníkov – prvou boli Armáda (spoločne s bezpečnostn m jar roku 1945 do československej armády príslušníci zahraničn ch armád, najmä aparátom) zastáva d ležité miesto v po- prevzatá z jednotiek bojuj cich v rokoch západnej, pričom v nimočné posta- litickom systéme každého štátu, a to bez druhej svetovej vojny na Západe. venie mali medzi nimi tí, ktorí mali
12 KUDRNA, L.: Soumrak mužů v modrém. Bývalí příslušníci královského letectva v poválečném československém letectvu a jejich perzekuce po únoru 1948. Fakta & svědectví, roč. 2, 2010, č. 9, s. 14 – 17; KUDRNA, L.: Třináct let za ostnatým drátem. Tragický osud a smrt Josefa Brykse, vězně dvou totalitních režimů. Paměť a dějiny, roč. 5, 2011, č. 3, s. 42 – 57; TOMEK, P.: Poválečná perzekuce bývalých československých příslušníků RAF. Dějiny a současnost, 2010, mimoriadne číslo k 70. výročiu bitky o Britániu. 13 Prvou reflexiou problematiky bývalých československých príslušníkov RAF bol film Hřbitov pro cizince (1991, réžia: Jaroslav Dudek), ktorý približuje trpké povojnové osudy dvoch bývalých letcov RAF. Najznámejším sa však stal celovečerný film Tmavomodrý svět (2001, réžia: Jan Svěrák), ktorý na pozadí vojnových osudov pilota Františka Slámu okrajovo predstavuje aj jeho perzekúciu po roku 1948 (umiestnenie v NPT Mírov). Pravdepodobne najlepšie však bola táto problematika spracovaná v televíznom seriáli z dielne Českej televízie Zdivočelá země (1997 – 2012, 45 častí, réžia: Hynek Bočan). Zobrazuje perzekúciu hlavného hrdinu, bývalého pilota RAF Antonína Maděru, ktorý bol po roku 1948 zatknutý, brutálne vyšetrovaný orgánmi OBZ, odsúdený a uväznený v Jáchymovských uránových táboroch. 14 V štúdii budeme používať pojem letec v zmysle príslušník RAF, ktorý zahrňuje letecký a aj pozemný personál. Nejde teda len o pilotov stíhačiek a bombardérov. 15 HANZLÍK, F.: Diskriminace a perzekuce vojáků v Československu v letech 1945 – 1955, s. 4.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 5
PN 2017-04 final.indd 5 3. 4. 2018 8:39:08 ŠTÚDIE Branislav Kinčok • Diskriminácia a perzekúcie bývalých slovenských príslušníkov RAF po roku 1948
os b a ich nahradenie osobami napoje- n mi na KSČ, prípadne osobami, kto- ré požívali ich d veru. V rámci t chto opatrení OBZ vypracovalo v rokoch 1945 – 1946 podrobn kartotéku prí- slušníkov československého letectva, ktorá obsahuje aj fotografe b val ch príslušníkov RAF, medzi nimi aj nie- koľk ch Slovákov.19 Pritom „problém“, čo s časťou nepohodln ch príslušníkov letectva, sa mohol vyriešiť aj bez diskri- minačn ch zásahov. V lete 1946 brit- ská vláda pon kla možnosť priznania štátneho občianstva a presťahovania do Veľkej Británie (tzv. naturalizácia) Bedřich Reicin na vrchole slávy (1949) Ján Škrinár (Zdroj: ABS) t m československ m letcom, ktorí (Zdroj: Repro HANZLÍK, F.: Bez milosti a slitování) sl žili v RAF dlhšie ako štyri a pol roka a mali za manželky Angličanky. Do za manželky Angličanky, Američan- koslovenska sa komplikoval. Prekáž- 22. augusta 1946 sa prihlásilo celkom ky a Nemky a mali negatívny postoj kou bola pražská vláda, na ktorej čele 104 letcov. Napriek s hlasu prezidenta k vládnemu programu; druh skupinu stál sociálny demokrat a bud ci člen republiky Edvarda Beneša a ministra tvorili d stojníci z povolania zo Zápa- ÚV KSČ Zdeněk Fierlinger, ktor bol národnej obrany gen. Ludvíka Svo- du, ktorí udržiavali priateľské kontakty podľa všetkého sovietskym agentom. bodu, cel akciu zastavil kategoric- s osobami z Veľkej Británie, USA atď. Navyše povolenie k ich návratu musela k nes hlas prednostu 5. oddelenia Pri monitorovaní t chto skupín d s- dať aj sovietska vojenská správa. Stalo HŠ MNO pplk. B. Reicina.20 tojníkov malo OBZ vhodn m sp so- sa tak až v j li 1945. V priebehu roku Pravdepodobne aj tak to prístup bom vykonávať kontrolu zahraničnej 1945 sa z Veľkej Británie do Českoslo- MNO prin til niektor ch b val ch korešpondencie, prípadn ch ciest do venska vrátilo 1 359 česk ch a sloven- príslušníkov RAF zvažovať odchod zahraničia, sledovanie os b, s ktor mi sk ch príslušníkov RAF. V Českoslo- do Veľkej Británie už pred Februárom sa stretávaj , zistiť príbuzenské pomery venskej armáde zostalo po demobilizá- 1948. Jedn m z prv ch Slovákov – v zahraničí, kluby, ktoré navštevuj , cii sl žiť len približne 450 príslušníkov b val ch letcov RAF – ktorí opustili kontakty ich manželiek, ich názory, letectva na Západe, čo z celkového Československo v tomto období, bol v roky a sp sob života.16 počtu príslušníkov československého b val pilot 312. stíhacej perute RAF Privilegované miesto mali me- letectva predstavovalo 30,7 %.17 Ján Škrinár. Do Československa sa vrá- dzi častníkmi zahraničného odboja Z t chto d vodov sa OBZ po vojne til 13. augusta 1945 ako jedin Slovák – najmä letci z Britského kráľovského s stredilo najmä na b val ch britsk ch pilot v rámci hlavnej skupiny 54 Spif- letectva a to z dvoch d vodov – bolo letcov. Podľa návrhov komunistov sa rov. Patril do tej skupiny letcov, ktorí ich početne najviac a sprevádzala ich v rámci riešenia „problémov“ armá- sa vo V. Británii počas vojny oženili aura vojnov ch hrdinov. Do pozície dy mal urobiť aj „poriadok v letectve“, a zobrali si za manželku britsk ob- nechcen ch sa prakticky dostali už pričom sa myslelo predovšetk m na čianku. Z tohto d vodu sa ocitol na zemí Veľkej Británie. Aj niekoľko b val ch príslušníkov RAF.18 Čo si pod v skupine československ ch letcov, mesiacov po skončení druhej svetovej pojmom „poriadok“ predstavovali ko- ktorí boli od začiatku pozorne mo- vojny totiž naďalej zostávali na Brit- munistickí funkcionári, je veľmi jed- nitorovaní OBZ a ŠtB. Bol zaradení aj sk ch ostrovoch a ich návrat do Čes- noduché – prepustenie nepohodln ch do spomínanej kartotéky OBZ. Spolu
16 Tamže, s. 38. 17 KUDRNA, L.: Soumrak mužů v modrém, s. 15 – 16. 18 HANZLÍK, F.: Diskriminace a perzekuce vojáků v Československu v letech 1945 – 1955, s. 35. 19 Archiv bezpečnostních složek (ďalej ABS) v Prahe, fond (f.) Hlavná správa Vojenskej kontrarozviedky (ďalej HS VK), archívne číslo (a. č.) 302 – 302 – 1. Historik F. Hanzlík túto kartotéku považuje za kartotéku bývalých príslušníkov RAF. Sú v nej však zaradení aj príslušníci letectva, ktorí boli účastníci východného a domáceho odboja a v prípade Slovákov aj bývalí príslušníci vzdušných zbraní Slovenskej republiky. Dokonca je v kartotéke zaradený aj Ján Režňák, najúspešnejšie stíhacie eso spomedzi Čechov a Slovákov v druhej svetovej vojne. HANZLÍK, F.: Diskriminace a perzekuce vojáků v Československu v letech 1945 – 1955, s. 53. 20 HANZLÍK, F.: Bez milosti a slitování, s. 163.
6 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 6 3. 4. 2018 8:39:09 ŠTÚDIE Branislav Kinčok • Diskriminácia a perzekúcie bývalých slovenských príslušníkov RAF po roku 1948
s manželkou však v Československu vydržali len dva roky a v roku 1947 sa vrátili do V. Británie. ŠtB tento od- chod od vodňovala t m, že manželka si nevedela zvykn ť na život v Česko- slovensku. Reálne s však aj iné d vo- dy a medzi nimi mohla byť aj obava z v voja v Československu a možnej perzek cie.21 Už pred Februárom 1948 vojen- ská kontrarozviedka sledovala aj niektor ch generálov a vysok ch d stojníkov všetk ch druhov vojsk a zhromažďovala na nich kompromi- tuj ce materiály, prípadne ich sama vyrábala. OBZ pri ich vytváraní zko spolupracovalo so Štátnou bezpeč- nosťou (ŠtB). V druhej polovici roka 1947 boli vyhotovené zoznamy ne- spoľahliv ch os b, ktoré mali byť po Veliteľ leteckej oblasti 4 brigádny generál Ján Ambruš vyznamenáva príslušníkov leteckého prípadnom vyhrotení vn tropolitic- pluku 30 (Trenčianske Biskupice, 27. jún 1946) (Zdroj: Archív P. Šumichrasta) kej situácie zbavené velenia a inter- nované.22 Medzi nimi sa nachádzal aj b val slovensk príslušník RAF na zasadnutí bezpečnostného v bo- československ a nešiel s čsl. vojskom brig. gen. Ján Ambruš23, vtedajší ve- ru NZ (pravdepodobne v roku 1947) do Anglie tak, ako mnohí iní vlasten- liteľ letectva Vojenskej oblasti (VO) 4 v jeho neprítomnosti slovne napadol ci, verní a oddaní Republike českoslo- Bratislava, ktor sa po roku 1945 za- a spochybnil jeho zásluhy v odboji venskej“.25 Jeho neskr van antiko- čal angažovať aj politike. Vst pil do a spojil ho so slovenskou a českou munizmus mu komunisti oplatili už Demokratickej strany (DS) a v máji emigráciou. Konkrétne mu vyčítal, krátko po februári 1948. roku 1946 ho zvolili za poslanca Ná- že v rokoch 1939 – 1940 sa vo Fran- Predobrazom „očisty“ armády rodného zhromaždenia (NZ). V lete c zsku stretával s Petrom Prídav- po februárov ch udalostiach v roku 1946 ho DS spešne navrhla ako kan- kom, Jozefom Staškom a generálom 1948 boli politicky motivované zásahy didáta do Slovenskej národnej rady Levom Prchalom. J. Ambruš vo svo- štátnej moci proti veliteľskému zboru (SNR).24 Svojím vystupovaním v ro- jej písomnej odpovedi zareagoval na na Slovensku na jeseň roku 1947, teda koch 1946 – 1948 si narobil množ- L. Holdoša veľmi ostro: „Ľutujem, v období tzv. protištátneho sprisahania stvo nepriateľov medzi komunistami. že musím pripomen ť p. poslancovi na Slovensku.26 Jeho vzťahy s nimi najlepšie ilustruje Holdošovi, že on nem že byť nikomu OBZ sa už od začiatku roka 1948 spor, ktor mal s poslancom NZ za vzorom československého vlastenca, pripravovalo na rozhoduj ci mocensk KSS Ladislavom Holdošom. Ten ho lebo v ťažk ch dobách opustil prápor s boj. Tesne pred februárom 1948 roz-
21 V polovici 60. rokov začal pravidelne navštevovať Československo a aj preto sa ako tzv. vízový cudzinec dostal do hľadáčiku bratislavskej ŠtB. Archív Ústavu pamäti národa (ďalej A ÚPN) v Bratislave, f. KS ZNB S-ŠtB Bratislava, Taktický fond, a. č. T-1189. Poznatky k osobe Ján Škrinár z 22. 12. 1967. 22 BÍLEK, J., LÁNIK, J., ŠACH, J.: Československá armáda v prvním poválečném desetiletí (květen 1945 – květen 1955), s. 80. 23 Ján Ambruš (1899 – 1994) – po vzniku Slovenskej republiky sa stal veliteľom slovenského letectva. Kvôli napätým vzťahom s ministrom Čatlošom podal žiadosť o uvoľnenie z funkcie a preloženie do výslužby. Začiatkom septembra 1939 ilegálne odišiel do československého zahraničného odboja. Bol jediným Slovákom, ktorý sa zúčastnil leteckej bitky o Francúzsko a Veľkú Britániu. Po návrate do obnoveného Československa vymenovaný za veliteľa leteckej VO 4 v Bratislave, následne povýšený na brigádneho generála. Po prevrate vo februári 1948 ho ÚAV NF navrhol prepustiť z armády. Krátko pred doručením prepúšťacieho dekrétu druhýkrát odišiel do exilu – najskôr do Veľkej Británie, neskôr do USA, kde aj zomrel. CSÉFALVAY, F. a kol.: Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava 2013, s. 11 – 12; LÁNIK, J. (red.): Vojenské osobnosti československého odboje 1939 – 1945. Praha 2005, s. 12 – 13. 24 ABS, f. HS VK, a. č. 302 – 303 – 5. Návrh na kandidatúru J. Ambruša do SNR z 22. 7. 1946. 25 Tamže, a. č. 302 – 303 – 1. Nedatovaná odpoveď poslancovi Holdošovi, s. 2. 26 ŠTAIGL, J., ŠTEFANSKÝ, M.: Vojenské dejiny Slovenska – VI. zväzok (1945 – 1968), s. 41 – 42.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 7
PN 2017-04 final.indd 7 3. 4. 2018 8:39:09 ŠTÚDIE Branislav Kinčok • Diskriminácia a perzekúcie bývalých slovenských príslušníkov RAF po roku 1948
Úvodná strana kartotéky príslušníkov československého letectva, ktorú vypracovalo OBZ (Zdroj: ABS)
8 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 8 3. 4. 2018 8:39:10 ŠTÚDIE Branislav Kinčok • Diskriminácia a perzekúcie bývalých slovenských príslušníkov RAF po roku 1948
kázal B. Reicin vykonávať nepretržité odpoč vanie telef nov a sledovanie 40 generálov a vysok ch d stojníkov. To zahrňovalo aj kontrolu korešpon- dencie. Medzi nimi bolo všetk ch 25 generálov prepusten ch z armády vo februári 1948.27
ČISTKY MEDZI PRÍSLUŠNÍKMI RAF PO FEBRUÁRI 1948 Február 1948 odstránil všetky do- vtedajšie limity, ktoré komunistick stranu obmedzovali v systematickom ovládnutí československej armády. Už krátko po prebratí moci preto odštar- tovala proces, ktor mal armádu pre- Zoznam generálov a dôstojníkov generálneho štábu odoslaných na dovolenku s čakaním tvoriť na jeden z hlavn ch mocensk ch koncom februára 1948 (Zdroj: ABS) nástrojov nového režimu a zároveň z nej urobiť poslušn vykonávateľku Západe, no politické perzek cie nemali prostredníctvom Akčn ch v borov komunistickej politiky. Prv m pred- obísť ani príslušníkov 1. českosloven- Národného frontu (AV NF) – ale vy- pokladom pre naplnenie tohto cieľa ského armádneho zboru v ZSSR.29 konával ich Armádny poradn zbor bolo ovládnutie veliteľského zboru Čistka veliteľského zboru česko- (APZ). Personálne otázky sa však armády a jeho „očistenie“ od skutoč- slovenskej armády prebiehala v nie- riešili nielen na základe požiadaviek n ch alebo potenciálnych politick ch koľk ch etapách, pričom postupne velenia armády, ale aj podľa návrhov oponentov, či nepohodln ch a „ned - nadob dala charakter jeho cieľave- ÚAV NF. D ležit lohu pri posu- veryhodn ch“ os b. Prv der preto domej deštrukcie. Prvá etapa (bez- dzovaní tzv. politickej nespoľahlivos- komunisti viedli proti vojakom z po- prostredne po februári 1948) mala ti vojakov z povolania malo aj OBZ.31 volania, tzv. gážistom. V rámci tejto za cieľ ovládnuť velenie armády a od- Na Slovensku represie voči veli- čistky mali byť z armády odstránení strániť t ch veliteľov, ktorí sa netajili teľskému zboru prebiehali po dvoch všetci generáli, d stojníci, rotmajstri svojím kritick m postojom ku komu- líniách. Prv tvorili orgány OBZ a podd stojníci, ktorí z r znych d - nistickej strane. Predstavovala isté VO 4 Bratislava a druh branné ko- vodov nevyhovovali novému režimu. zavŕšenie predchádzaj ceho silia misie zemn ch orgánov Komu- Vzhľadom na tézy sovietskej politiky komunistov využiť povojnové kri- nistickej strany Slovenska (KSS) na o triedno-politickom rozdelení sveta tériá v stavby veliteľského zboru na čele s tzv. preverovacou komisiou a o možnosti vojenského konfliktu so- upevnenie svojich pozícií v armáde.30 pre očistu armády na Slovensku pri vietskeho bloku so Západom, politic- Politické perzek cie v armáde brannej komisii ÚV KSS. Jej pred- ké represie v armáde smerovali najmä boli s časťou procesu, ktor sa usku- sedom bol brigádny gen. MUDr. Ján proti skupinám vojakov, ktorí mali p - točňoval v celej spoločnosti a jeho Paškan a členmi plk. Miloš Vesel, vod v predmníchovskej armáde, armá- hlavnou lohou bolo upevnenie mo- mjr. Leopold Dugas, mjr. Ján Li- de Slovenskej republiky a v niektor ch cenského postavenia komunistickej pov , mjr. Štefan Margitán, škpt. zložkách domáceho a zahraničného strany. Mali dokonca aj rovnak Ladislav Botto a škpt. Ján Zubrík. odboja.28 V bezprostrednom ohrození formu ako v civilnom sektore. Roz- Obe línie boli napojené na organi- sa ocitla väčšina b val ch vojakov čes- diel bol len v tom, že čistky v armáde začn sieť agentov a radovní ŠtB. koslovenskej zahraničnej armády na neprebiehali ako v civilnom sektore – V konné orgány čistiek predstavo-
27 HANZLÍK, F.: Bez milosti a slitování, s. 217. 28 ŠTAIGL, J., ŠTEFANSKÝ, M.: Vojenské dejiny Slovenska – VI. zväzok (1945 – 1968), s. 139. 29 Viac ako 300 dôstojníkov malo skúsenosti z oboch strán odboja, pretože boli počas vojny na základe vzájomných spojeneckých dohôd prevelení z V. Británie do ZSSR. Medzi nimi bolo aj 20 elitných československých letcov. HANZLÍK, F.: Diskriminace a perzekuce vojáků v Československu v letech 1945 – 1955, s. 41. 30 ŠTAIGL, J., ŠTEFANSKÝ, M.: Vojenské dejiny Slovenska – VI. zväzok (1945 – 1968), s. 137. 31 BÍLEK, J., LÁNIK, J., ŠACH, J.: Československá armáda v prvním poválečném desetiletí (květen 1945 – květen 1955), s. 97.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 9
PN 2017-04 final.indd 9 3. 4. 2018 8:39:10 ŠTÚDIE Branislav Kinčok • Diskriminácia a perzekúcie bývalých slovenských príslušníkov RAF po roku 1948
František Telčík(Zdroj: ABS) Vladimír Panoš (Zdroj: ABS) František Knotek (Zdroj: ABS)
valo MNO s podriaden mi veliteľ- Už niekoľko dní po februárov ch rovali k prepusteniu nepohodln ch sk mi stupňami.32 udalostiach odštartovalo 5. oddelenie os b z armády, a to formou udelenia Primárnou formou represií proti HŠ MNO akciu, ktor príslušníci od- tzv. dovolenky s čakaním, ktorá bola veliteľskému zboru československej delenia nazvali akcia APZ (pomeno- prv m krokom k prepusteniu z ar- armády bolo krátko po februári 1948 vaná podľa Armádneho poradného mády. Na nej ostávali d stojníci až prepustenie z armády a s t m spo- zboru). Návrhy na prepustenie jed- do termínu odchodu z činnej služby.35 jené odobratie vojenskej hodnosti, notliv ch príslušníkov d stojníc- Čistku d stojníckeho zboru česko- vyznamenaní, titulov, v sluh, prípad- keho zboru vypracovávali orgány slovenskej armády možno rozdeliť do ne d chodkov. Zameranie a obsah OBZ vyšších vojensk ch veliteľstiev. niekoľk ch etáp. Prvá prebiehala od čistiek vymedzovala v prvej etape Mechanizmus očisty vychádzal zo konca februára do apríla 1948. Z ar- predovšetk m smernica sekreta- spomínan ch zoznamov „nespo- mády boli prepustení hlavne generáli riátu ÚV KSČ z 27. februára 1948 ľahliv ch“ príslušníkov veliteľského a d stojníci, ktorí fgurovali na zozna- a osobitn rozkaz ministra národnej zboru, ktoré boli vyhotovené už pred moch 5. oddelenia Hlavného štábu. Už obrany armádneho gen. L. Svobodu februárom 1948.34 Tieto zoznamy sa na prv ch dvoch zasadnutiach APZ, z 20. marca 1948. Na zastrešenie ďalej dopĺňali o návrhy brann ch ktoré sa konali v období od 24. februára represií v armáde sa komunistick re- komisií KSČ a KSS a o informácie, do 11. marca 1948, bolo na dovolenku žim snažil využiť aj zákon č. 72/1946 ktoré mali d stojníci OBZ na jednot- s čakaním odoslan ch 63 príslušníkov Zb. O prave niektor ch právnych liv ch stupňoch (s. 212), a z poznat- československého letectva v hodnos- pomerov d stojníkov a rotmajstrov kov získan ch rozsiahlymi sieťami tiach generál až rotmajster.36 Keďže z povolania a o prevzatí niektor ch agentov, informátorov a d verníkov rozhodnutia APZ sa v tomto období os b do čs. brannej moci, ktor však OBZ z celej armády. Všetky podklady opierali najmä o predfebruárové zo- bol platn len do apríla 1947. D vo- zhromažďovala a spracovávala študij- znamy „nespoľahliv ch“ d stojníkov, dom jeho prijatia v roku 1946 však ná skupina 5. odd. HŠ MNO, ktor medzi touto skupinou už fakticky pre- nebola očista československej armády v tom čase riadil pplk. Josef Musil. pusten ch vojakov sa nachádzal aj brig. v zmysle ideí KSČ, no napriek tomu Konečné návrhy však posudzoval plk. gen. J. Ambruš, ktor sa stal prv m bola zákonom č. 134/1948 Zb. z apríla B. Reicin a osobne ich predkladal na prepusten m b val m slovensk m 1948 jeho platnosť predĺžená do kon- rokovanie Armádneho poradného príslušníkom RAF z československej ca roku 1948.33 zboru. Jeho závery väčšinou sme- armády po komunistickom prevrate vo
32 ŠTAIGL, J., ŠTEFANSKÝ, M.: Vojenské dejiny Slovenska – VI. zväzok (1945 – 1968), s. 137. 33 BÍLEK, J., LÁNIK, J., ŠACH, J.: Československá armáda v prvním poválečném desetiletí (květen 1945 – květen 1955), s. 104; ŠTAIGL, J., ŠTEFANSKÝ, M.: Vojenské dejiny Slovenska – VI. zväzok (1945 – 1968), s. 137. 34 ŠTAIGL, J., ŠTEFANSKÝ, M.: Vojenské dejiny Slovenska – VI. zväzok (1945 – 1968), s. 137. 35 HANZLÍK, F.: Bez milosti a slitování, s. 212 – 213. 36 ABS, f. HS VK, a. č. 302 – 290 – 1. Seznam generálů a důstojníků gšt. odeslaných na dovolenou z 26. 3. 1948; Seznam důstojníků a rotmistrů odeslaných na dovolenou z 26. 3. 1948.
10 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 10 3. 4. 2018 8:39:10 ŠTÚDIE Branislav Kinčok • Diskriminácia a perzekúcie bývalých slovenských príslušníkov RAF po roku 1948
Imrich Lom (Zdroj: ABS) Imrich Gablech (Zdroj: ABS) Silvester Müller (Zdroj: ABS)
februári 1948. Pritom aj sám J. Ambruš t ždeň nesk r, 8. marca 1948, ho na kracii a všetkému sovietskemu“, neza- si už začiatkom februára 1948 podal základe rozhodnutia APZ odoslali na pojenia sa do „budovateľského silia žiadosť o udelenie zdravotnej dovolen- dovolenku s čakaním, pričom sa mal ľudu a silia o v stavbu armády“ a kon- ky s nástupom od 28. februára.37 Vzhľa- zdržovať v Bratislave.42 taktov s príslušníkmi „cudzích armád dom na závažné politické udalosti jeho Prepustenie z armády nebolo je- a spravodajsk ch orgánov“. Mnohí boli žiadosť nebola vybavená. Ako politika din m opatrením proti d stojníkom. onálepkovaní ako „typickí západniari“ ho komunistická čistka postihla už Niektor ch generálov a d stojníkov a „odporcovia ZSSR“.43 27. februára 1948, keď bol na základe preradili na menej d ležité funkcie Na ďalšom zasadnutí APZ 8. a 9. aprí- oznámenia Akčného v boru DS od- a ďalším bola udelená veliteľská v stra- la 1948 (v poradí III. zasadnutie) sa roz- volan z funkcie člena SNR.38 V ten ha. Okrem odchodu na dovolenku s ča- hodlo o preložení do v služby, resp. ist deň si podal žiadosť o vyst penie kaním tak bolo ďalších 23 d stojníkov zálohy v prípade ďalších 49 príslušní- z DS.39 Ani perzek cia J. Ambruša ako československého letectva k 15. marcu kov letectva.44 O necel t ždeň APZ na vojaka nenechala na seba dlho čakať. a 31. marcu 1948 premiestnen ch zo svojom IV. zasadnutí (14. apríla 1948) Jeho meno sa objavilo v liste generálne- svojich funkcií (najmä z Veliteľstva le- rozhodol o odoslaní na dovolenku ho sekretariátu ÚAV NF z 29. februára tectva Hlavného štábu a vojenského s čakaním v prípade ďalších 20 d s- 1948 adresovanom MNO, v ktorom školstva) na menej v znamné funk- tojníkov a rotmajstrov letectva.45 Me- bola vyslovená požiadavka na uvoľ- cie v jednotliv ch tvaroch letectva. dzi nimi sa nachádzali aj dvaja b valí nenie niektor ch generálov z činnej D vody odoslania na dovolenku mali slovenskí príslušníci RAF – príslušník služby.40 O v voji situácie okolo svo- siln ideologick podt nom. B va- VO 2 Tábor prap. František Telčík, kto- jej osoby nevedel, a preto si 2. marca lí príslušníci RAF boli obviňovaní r v období druhej svetovej vojny p - 1948 znovu podal žiadosť o trojme- z „protidemokratického zm šľania“, sobil v 311. bombardovacej peruti RAF sačn zdravotn dovolenku.41 O necel negatívneho postoja k „ľudovej demo- ako montér, a b val palubn strelec
37 Tamže, a. č. 302 – 303 – 4. Žiadosť J. Ambruša o zdravotnú dovolenku z 2. 2. 1948. 38 Tamže, a. č. 302 – 303 – 5. Oznámenie SNR o zbavení J. Ambruša funkcie člena SNR z 28. 2. 1948. 39 Tamže. Žiadosť J. Ambruša o vystúpenie z DS z 27. 2. 1948. 40 Okrem neho boli prepustení aj nasledujúci slovenskí generáli: veliteľ spojovacieho vojska čs. armády brig. gen. J. Marko, predseda prijímacej komisie MNO pre generálov a dôstojníkov slovenskej národnosti brig. gen. J. M. Kristín a veliteľ tyla VO 4 brig. gen. Vojtech Danielovič. Podobným spôsobom boli neskôr postihnutí viceprezident Najvyššieho vojenského súdu brig. gen. JUDr. I. Trebichavský, prednosta IV. odboru MNO brig. gen. JUDr. S. Korbel, bývalý veliteľ VI. zboru v Banskej Bystrici brig. gen. P. Kuna, bývalý veliteľ 9. divízie plk. J. Černek a ďalší. ŠTAIGL, J., ŠTEFANSKÝ, M.: Vojenské dejiny Slovenska – VI. zväzok (1945 – 1968), s. 137 – 138. 41 ABS, f. HS VK, a. č. 302 – 303 – 4. Žiadosť J. Ambruša o zdravotnú dovolenku z 2. 3. 1948. 42 Tamže, a. č. 302 – 290 – 1. Seznam generálů a důstojníků gšt. odeslaných na dovolenou 26. 3. 1948. 43 Tamže. Seznam přemístěných důstojníků z 26. 3. 1948. 44 Tamže. Zoznam preložených dôstojníkov a rotmajstrov letectva z 8. a 9. 4. 1948. 45 Tamže. Zoznam preložených dôstojníkov a rotmajstrov letectva zo 14. 4. 1948.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 11
PN 2017-04 final.indd 11 3. 4. 2018 8:39:11 ŠTÚDIE Branislav Kinčok • Diskriminácia a perzekúcie bývalých slovenských príslušníkov RAF po roku 1948
Anton Martiš(Zdroj: ABS) Ľudovít Ivanič (Zdroj: ABS) Viktor Kropš (Zdroj: ABS)
311. bombardovacej perute RAF práp. zložiek dokázať, že si d veru nového 1949 mal kľ čov lohu pri riešení naj- Štefan D brava. D stojníci a rotmajstri režimu zasl žia. Na zasadnutí APZ d ležitejších otázok obrany štátu a bu- letectva odoslaní na dovolenku v marci 2. a 3. j na 1948 bolo o. i. odoslan ch dovania armády Vojensk komitét pri a v apríli 1948 boli v miestach svojho na n ten dovolenku 9 príslušníkov ÚV KSČ. Tvorili ho Klement Gottwald, bydliska monitorovaní a armáda mala československého letectva, no medzi Rudolf Slánsk , Ludvík Svoboda, gene- o nich neustály prehľad.46 Toto sledo- nimi sa nenachádzal žiaden b val slo- ráli Šimon Drgáč, Jaroslav Procház- vanie vykonávali jednotlivé vojenské vensk príslušník RAF.49 Prep šťanie ka, Bedřich Reicin a Vladimír Drnec, oblasti. Na Slovensku VO 4 Brati- vojakov z povolania pokračovalo v sep- nesk r taktiež Antonín Zápotock , slava v apríli 1948 sledovala celkovo tembri 1948 – o príslušníkoch letec- Alexej Čepička, Jaromír Dolansk 47 d stojníkov a rotmajstrov na n te- tva sa rozhodovalo na zasadnutí APZ a Jan Satorie.51 Ich základné zameranie nej dovolenke. Z nich bolo 13 príslušní- 14. septembra 1948. Do v služby alebo však určovala tzv. Užšia branná komi- kov letectva, medzi nimi aj spomínan zálohy bolo preložen ch 38 d stojní- sia ÚV KSČ v zložení Rudolf Slánsk , Š. D brava.47 Bilancia prvej etapy kov a rotmajstrov letectva. Medzi nimi plk. B. Reicin, div. gen. J. Procházka čistiek bola nasledovná: do polovice sa nachádzal aj jeden b val sloven- a pplk. Antonín Svoboda. Za realizá- apríla bolo z československej armády sk príslušník RAF npor. Vladimír ciu represií na Slovensku zodpovedali prepusten ch 27 generálov a 814 d s- Panoš. Podobne ako ostatní, aj on bol od Viliam Širok spolu s brann m refe- tojníkov všetk ch druhov vojsk.48 1. okt bra 1948 odoslan na dovolenku rentom ÚV KSS, veliteľ VO 4 Bratislava Druhá etapa čistiek prebiehala od s čakaním.50 gen. Michal Širica, plk. Z. Harlender, j na 1948 do marca 1949 a postihla S v razne vyššou intenzitou sa brig. gen. Branislav Manica a nesk r najväčší počet b val ch slovensk ch čistka d stojníckeho zboru rozbehla aj pplk. Oskar Jeleň.52 Začiatkom roka príslušníkov RAF. V tomto období bol začiatkom januára 1949. V tomto ob- 1949 5. oddelenie MNO pri prevádza- prijat zákon č. 134/1948 Zb., ktor dobí prestal platiť zákon č. 72/1946 Zb. ní previerok príslušníkov d stojníc- rozdelil tzv. politicky nespoľahliv ch a prepustenie z armády tak prestalo keho zboru nahradil novovzniknut d stojníkov do niekoľk ch kateg rií. mať právny základ a vykonávalo sa ad- X. odbor MNO. Bol priamo podria- Niektorí boli ihneď prepustení, iní ministratívnou cestou – najmä formou den námestníkovi ministra pre veci mohli pod dohľadom nadriaden ch r znych previerok. Od začiatku roku osobné plk. B. Reicinovi, ktor spolu
46 Tamže. Seznam důstojníků a rotmistrů odeslaných rozhodnutím APS na dovolenou z konca marca 1948, s. 3 – 4. 47 Tamže. Seznam důstojníků a rotmistrů, kteří byli zasedánim III. a IV. APS odesláni na dovolenou z 22. 4. 1948. 48 BÍLEK, J., LÁNIK, J., ŠACH, J.: Československá armáda v prvním poválečném desetiletí (květen 1945 – květen 1955), s. 105. Podľa údajov Povereníctva vnútra do 31. 7. 1948 MNO uvoľnilo zo služby 160 politicky nespoľahlivých príslušníkov veliteľského zboru armády na Slovensku. ŠTAIGL, J., ŠTEFANSKÝ, M.: Vojenské dejiny Slovenska – VI. zväzok (1945 – 1968), s. 138. 49 ABS, f. HS VK, a. č. 302 – 290 – 1. Seznam důstojníků a rotmistrů odeslaných rozhodnutím APS na dovolenou z 2. a 3. 6. 1948. 50 Tamže. Seznam vojenských gážistů letectva a letecké technické služby přeložených do výslužby nebo zálohy zo 16. 9. 1948. 51 BÍLEK, J., LÁNIK, J., ŠACH, J.: Československá armáda v prvním poválečném desetiletí (květen 1945 – květen 1955), s. 97. 52 ŠTAIGL, J., ŠTEFANSKÝ, M.: Vojenské dejiny Slovenska – VI. zväzok (1945 – 1968), s. 139.
12 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 12 3. 4. 2018 8:39:11 ŠTÚDIE Branislav Kinčok • Diskriminácia a perzekúcie bývalých slovenských príslušníkov RAF po roku 1948
s div. gen. J. Procházkom, námestní- 4. leteckého pluku v Česk ch Budějo- diteľní. Medzi nimi sa nachádzal už kom ministra pre veci politicko-práv- viciach.55 Už 9. marca 1949 MNO roz- spomínan npor. J. Zvolensk , ktor ne, niesol hlavn zodpovednosť za hodlo o doplnení zoznamu o ďalších tak naďalej zostával v letectve V sled- priebeh a formu represií vo veliteľskom štyroch d stojníkoch letectva. Záro- kom preverovania bolo aj zostavenie zbore. Vďaka vágne formulovan m veň však rozhodlo aj o zrušení pred- skupiny 4 d stojníkov, ktorí mali tiež kritériám sa „politicky nespoľahliv m“ chádzaj ceho rozhodnutia v prípade zostať v armáde, ale mali byť prera- mohol stať prakticky hocikto.53 Tieto 6 d stojníkov. Medzi nimi boli aj dvaja dení na menej zodpovedné funkcie. zmeny sa prejavili aj na intenzite čistky b valí slovenskí príslušníci RAF Jozef Tretiu skupinu tvorilo 25 príslušní- v československom letectve. Na návrh Zvolensk a Imrich Lom, ktorí tak na- kov letectva, ktorí mali byť vyzvaní prednostu 5. oddelenia veliteľstva le- ďalej zostali sl žiť v československej k dobrovoľnému odchodu z armády, tectva plk. gšt. Jana Reindla bolo 5. ja- armáde.56 V období druhej etapy čistky čo sa reálne nijak m sp sobom ne- nuára 1949 rozhodnuté o odoslaní na bolo z armády prepusten ch približne odlišovalo od prepustenia z armá- dovolenku a následnom preradení do 2 000 generálov a d stojníkov všetk ch dy. Medzi nimi sa nachádzali ďalší v služby 9 príslušníkov letectva, b va- druhov vojsk.57 traja slovenskí príslušníci RAF: škpt. l ch príslušníkov RAF. Žiaden z nich OBZ v spolupráci s ŠtB zhromaž- Anton Martiš, ktor počas vojny p - však nebol slovenskej národnosti.54 ďovali a vyrábali r zne kompromituj - sobil v 311. bombardovacej peruti RAF V ďalšom zozname z 28. januára 1949 ce a d kazové materiály a predkladali ako radista a v roku 1950 bol prísluš- je už uveden ch až 141 príslušníkov ich vojenskému senátu ŠS v Bratisla- níkom III. leteckého okruhu; druh m letectva, ktorí mali byť od 1. februára ve, ktor vznikol na základe zákona bol b val montér 312. stíhacej perute 1949 odoslaní na zvláštnu dovolenku č. 232/1948 Zb. RAF škpt. Ľudovít Ivanič (v roku 1950 v dĺžke tri mesiace, potom na dovo- Tretia etapa čistiek v armáde pre- sl žil v leteckom dopravnom pluku); lenku s čakaním a nakoniec preložení behla od marca do septembra 1949. posledn m bol už spomínan kpt. do v služby alebo zálohy. Medzi pre- Príslušníkov letectva sa však podľa za- I. Lom, ktor tak v roku 1950 defnitív- pusten mi sa nachádza aj 7 b val ch chovan ch dokumentov v raznejšie ne ukončil p sobenie v leteckom do- slovensk ch príslušníkov RAF: pilot nepostihla. Až jej štvrtá etapa, ktorá pravnom pluku. Ďalšiu skupinu tvorilo a nesk r pozemn navigátor RAF škpt. odštartovala na jeseň roku 1949 a vo 18 príslušníkov letectva, ktorí mali byť Imrich Gablech, ktor bol v tomto čase viacer ch vlnách pokračovala až do odoslaní na n ten dovolenku. Medzi príslušník 10. leteckej základne; rádio- roku 1953, ich opäť v raznejšie za- t mito d stojníkmi bol aj príslušník mechanik 311. bombardovacej perute siahla. V j li 1950 bol prijat zákon 6. leteckej základne por. Viktor Kropš, RAF škpt. Jozef Řehák; palubn strelec č. 85/1950 Zb., ktor v období prvej ktor počas druhej svetovej vojny sl žil 311. bombardovacej perute RAF škpt. polovice 50. rokov umožňoval prep š- ako leteck mechanik v 311. bombar- František Knotek, ktor p sobil na ťanie príslušníkov armády a rovnako dovacej peruti RAF. Predposledn sku- 3. leteckej základni v Brne; skladník tak aj ďalšie represívne kroky.58 V sep- pinu tvorili traja d stojníci, ktorí mali 312. stíhacej perute RAF kpt. Pavol tembri 1950 došlo k ďalšiemu preve- byť preradení do v služby a posledn Hopta; rádiomechanik 311. bombar- rovaniu, v rámci ktorého boli vojaci 16 d stojníkov, ktorí sa mali opätovne dovacej perute RAF kpt. Imrich Lom; z povolania rozdelení do niekoľk ch preveriť.59 palubn strelec 311. bombardovacej skupín. Prv skupinu tvorilo 30 „prob- Prepustení d stojníci si museli čo perute RAF npor. Jozef Zvolensk , lematick ch“ d stojníkov, ktor ch najsk r nájsť nové pracovné pozície ktor sl žil v 44. leteckom pluku vo 5. oddelenie MNO zatiaľ plánovalo v civilnom sektore. Komunistick Vajnoroch; leteck mechanik 312. stí- ponechať vo svojich funkciách. Bolo režim im aj tu komplikoval situáciu, hacej perute RAF šrtm. Silvester M l- to najmä z d vodu, že títo vojaci boli pretože im všemožne bránil nájsť si ler, ktor bol v roku 1949 príslušníkom zatiaľ vo svojich funkciách nenahra- d stojné zamestnanie. Nemohli sa
53 Tamže, s. 104. 54 ABS, f. HS VK, a. č. 302 – 290 – 1. Návrh na udělení zvláštní dovolené vojenských gážistů v činné službě z 5. 1. 1949. 55 Tamže, a. č. 302 – 137 – 1. Zoznam dôstojníkov letectva odoslaných na zvláštnu dovolenku z 28. 1. 1949. Z týchto 7 bývalých príslušníkov RAF sa traja preslávili úletom na štyroch lietadlách vzdušných zbraní slovenskej armády do Poľska 7. 6. 1939. Boli to I. Gablech, F. Knotek a J. Řehák. Bližšie pozri RAJNINEC, J.: Slovenské letectvo 1939/1944. 1. diel. Bratislava 1997, s. 34 – 37. 56 Tamže. Dodatok k zoznamu dôstojníkov letectva odoslaných na zvláštnu dovolenku z 9. 3. 1949. 57 BÍLEK, J., LÁNIK, J., ŠACH, J.: Československá armáda v prvním poválečném desetiletí (květen 1945 – květen 1955), s. 105. Podľa dostupných údajov bolo od februára 1948 do konca roku 1949 prepustených z armády 426 generálov a dôstojníkov slovenskej národnosti. ŠTAIGL, J., ŠTEFANSKÝ, M.: Vojenské dejiny Slovenska – VI. zväzok (1945 – 1968), s. 139. 58 Tamže, s. 104. 59 ABS, f. HS VK, a. č. 302 – 137 – 1. Zoznam bývalých príslušníkov RAF.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 13
PN 2017-04 final.indd 13 3. 4. 2018 8:39:12 ŠTÚDIE Branislav Kinčok • Diskriminácia a perzekúcie bývalých slovenských príslušníkov RAF po roku 1948
zamestnať na žiadnej pozícii, kde by Februári 1948. Niektoré skupiny pre- aj plány na organizovanie odporu proti podľa straníckych orgánov ohrozovali stali v armáde existovať plne. Naprí- komunistickému režimu v Českoslo- bezpečnosť štátu. Preto často končili klad z 2 000 d stojníkov a rotmajstrov vensku. Odchádzali r znymi cestami „pri lopate“ s minimálnym zárobkom čs. jednotiek na Západe prevzat ch po a s pomocou prevádzačov do Nemecka, a tak mto sp sobom existenčne ohro- máji 1945 do armády zostalo sl žiť len Rak ska a in ch štátov.63 Po ilegálnom zili aj ich rodiny. 15! 60 Čo sa t ka príslušníkov letectva, odchode do zahraničia boli v Českoslo- Obeťami komunistickej perzek - v rámci čistky bolo z armády prepus- vensku všetci obvinení zo zločinov prí- cie, resp. diskriminácie po roku 1948 ten ch 32,1 % d stojníkov letectva.61 pravy kladov proti republike, spolčo- sa stali aj príslušníci RAF, ktorí kon- Zdecimovaní boli najmä b valí prís- vania sa s cudzou mocou a z vojenskej com roku 1945 demobilizovali, a teda lušníci RAF – k 20. okt bru 1950 ich zrady, vyhlásení za vojensk ch zbehov nezostali sl žiť v československej ar- sl žilo v československom letectve ešte a rozkazom ministra národnej obrany, máde. Pre komunistick režim však 96. Po poslednej čistke v nasleduj cich v prípade generálov a plukovníkov na neboli menej nebezpeční, pretože via- dvoch rokoch ich ostalo sl žiť len 18.62 návrh predsedu vlády a rozhodnutím cerí z nich sa vďaka svojim vojnov m prezidenta republiky, im bola odobratá sk senostiam dokázali zamestnať aj ILEGÁLNE ÚTEKY vojenská hodnosť. Podobne sa postupo- v civilnom sektore vo v znamn ch ZA HRANICE valo aj proti emigrantom z radov voja- funkciách – špeciálnou kateg riou boli Po prepustení z armády a problémoch kov základnej služby a vojakov v zá- napríklad b valí vojnoví piloti, ktorí so získaním d stojnej práce v civilnom lohe.64 Jedn m z prv ch Slovákov – po roku 1945 odišli sl žiť do Česko- sektore boli b valí d stojníci, rotmaj- príslušníkov RAF – ktorí sa rozhodli slovensk ch aerolínií (ČSA). Aj títo sa stri a podd stojníci letectva konfronto- pre ilegálny odchod do zahraničia, minimálne dostali do hľadáčiku ŠtB, vaní s krutou realitou – boli existenčne bol J. Ambruš. Ten zaiste tušil, že jeho ktorá ich neustále monitorovala. Po ohrození, bez vízie na zlepšenie. Najmä prepustenie z armády je len začiatkom roku 1948 však boli aj oni odstránení príslušníci západného odboja zaiste tu- perzekučn ch opatrení, ktoré komunis- z v znamn ch funkcií a pridelení do šili, že namáhavá a zle platené práca tick režim voči jeho osobe pripravoval. pozícií, kde vykonávali nedostatočne m že byť ešte to najlepšie, čo pre nich Za jeho predfebruárové politické p so- platen manuálnu prácu. komunistick režim pripravil. Viacerí benie by ho zatknutie a vyšetrovanie V sledkom štyroch etáp čistiek po sa vcelku oprávnene obávali možného určite neminulo. Aj preto sa ešte pred februári 1948 bola totálna deštrukcia uväznenia. Tieto obavy pramenili z ich samotn m doručením prep šťacieho veliteľského zboru československej sk seností nadobudnut ch počas p so- dekrétu rozhodol ilegálne opustiť Čes- armády. Perzek cie nezasiahli len benia v armáde v rokoch 1945 – 1948. koslovensko, čo sa mu 21. marca 1948 samotn ch členov armády, ale aj ich Prepustení príslušníci letectva mali s pomocou americk ch vojensk ch rodinn ch príslušníkov. KSČ sa tak v podstate len dve možnosti – zostať orgánov aj podarilo. Ako vojensk zbeh podarilo za veľmi krátky čas rozbiť žiť v Československu vo finančnej tiesni bol v Československu 24. novembra veliteľsk zbor, ktor sa budoval pred a s permanentn m strachom zo zat- 1948 degradovan na vojaka.65 rokom 1948. Čistky zasiahli všetky knutia, alebo zvoliť ilegálny odchod na V roku 1948 si ilegálny odchod skupiny d stojníkov bez rozdielu – Západ za vidinou svetlejšej bud cnosti. do zahraničia zvolil aj b val prí- častníkov domáceho, západného Mnohí si zvolili práve ilegálny odchod slušník 311. bombardovacej perute a v chodného odboja a aj príslušníkov do zahraničia, ktor m zároveň vyjad- RAF Milan Jakubec.66 V apríli roku predmníchovskej armády. Rozdielna rili aj svoj nes hlas s komunistick m 1940 odišiel cez Balkán a Stredn v - bola len ich intenzita. V roku 1952 už režimom v Československu. D vodom chod do Franc zska, kde vst pil do v armáde sl žilo viac ako 65 % d stoj- na odchod boli aj obavy z ďalšieho v - československej zahraničnej armá- níkov, ktorí vst pili do armády až po voja v Československu a u niektor ch dy. Po porážke Franc zska padol do
60 BÍLEK, J., LÁNIK, J., ŠACH, J.: Československá armáda v prvním poválečném desetiletí (květen 1945 – květen 1955), s. 106. 61 HANZLÍK, F.: Diskriminace a perzekuce vojáků v Československu v letech 1945 – 1955, s. 47. 62 KUDRNA, L.: Soumrak mužů v modrém, s. 17. 63 HANZLÍK, F.: Bez milosti a slitování, s. 215 – 217. 64 ŠTAIGL, J., ŠTEFANSKÝ, M.: Vojenské dejiny Slovenska – VI. zväzok (1945 – 1968), s. 138. 65 Po úteku do zahraničia sa J. Ambruš najskôr zdržoval vo Veľkej Británii, no neskôr trvale pôsobil v USA. Do roku 1953 aktívne pôsobil v krajanskom hnutí (Rada slobodného Československa). V civilnom živote sa uplatnil ako konštruktér. Po odchode do dôchodku žil v dome pre seniorov v Chicagu. Po roku 1989 mu bola v rámci rehabilitácií vrátená hodnosť brigádneho generála a v decembri 1991 bol povýšený na generálplukovníka. Jeho telesné pozostatky boli prevezené na Slovensko a uložené v bratislavskom Slávičom údolí. CSÉFALVAY, F. a kol.: Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945, s. 11 – 12; LÁNIK, J. (red.): Vojenské osobnosti československého odboje 1939 – 1945, s. 12 – 13; ŠUMICHRAST, P.: Generálplukovník Ján Ambruš. Obrana, roč. 16, 2008, č. 6, s. 31. 66 M. Jakubcovi v roku 1997 vyšla kniha spomienok: JAKUBEC, M.: Na zemi i nad morom. Martin 1997.
14 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 14 3. 4. 2018 8:39:12 ŠTÚDIE Branislav Kinčok • Diskriminácia a perzekúcie bývalých slovenských príslušníkov RAF po roku 1948
nemeckého zajatia, z ktorého po šty- hospodárstve. V roku 1939 sa dob- roch mesiacoch utiekol. Niekoľkokrát rovoľne prihlásil do československej bol väznen v južnom Franc zsku armády vo Franc zsku. Po porážke a v Španielsku. V roku 1941 sa mu po- Franc zska odišiel do Veľkej Británie darilo cez Gibraltár dostať do Veľkej a vst pil do RAF. Po návrate do Čes- Británie a vst pil do RAF, kde vykoná- koslovenska demobilizoval v decem- val funkciu radistu – rádio navigátora. bri 1945 v Prahe a vrátil sa do svojej Po návrate do Československa p sobil rodnej obce Horn Vinodol (dnes najsk r vo vojenskej leteckej dopra- Vinodol v okrese Nitra), kde sa živil ve, nesk r v Pan American Airways poľnohospodárstvom.69 Po februári a nakoniec sl žil v ČSA ako poručík 1948 si ako b val „zápaďák“ nebol letectva na letisku Ruzyň. Lietal na ist svojou bud cnosťou. V marci domácich a zahraničn ch linkách, no 1948 vst pil do KSS70, no ešte v tom najviac na linke Praha – Bratislava. Po istom roku sa informoval o mož- februárov ch udalostiach sa rozhodol nosti získania franc zskeho pasu71, emigrovať a v roku 1948 počas letu na keďže tam v minulosti pracoval ako linke Bratislava – Brno prin til pod robotník a stále tam žil aj jeho starší hrozbou použitia zbrane pilota pristáť brat.72 Keď mu tento pokus o legálny v západnom Nemecku. Utiekol spolu odchod do zahraničia nevyšiel, začal
s manželkou a jednoročn m synom. uvažovať o odchode ilegálnom. Už Jozef Zvolenský (Zdroj: ABS) Vrátil sa do Veľkej Británie, kde opäť v roku 1949 odovzdal svoju p du do sl žil v RAF. V roku 1953 sa presťa- JRD v Hornom Vinodole a zbavil sa mu odovzdal svoju adresu s t m, že hoval do Kanady. V exile vyvíjal pro- aj hospodárskych zvierat. Bol slo- ho sprostredkovateľ vyhľadá.73 Podľa tikomunistick činnosť,67 za ktor si bodn a bezdetn , opatroval matku, všetk ch indícií bola táto neznáma začiatkom 60. rokov vysl žil pozornosť a tak mu odchod do zahraničia ne- osoba provokatérom v službách ŠtB, československej ŠtB (rozviedky), ktorá robil až tak problém. Už 28. marca ktorá ho mala vyprovokovať k ilegál- ho označila za „nebezpečného fanatic- 1950 bol vyšetrovan na Stanici NB nemu odchodu do zahraničia. Ved kého dobrodruha, ktor sa nevyh ba v Komjaticiach. D vodom bol jeho nás k tomu nasleduj ce indície: Po žiadnej podlosti vo svojej nenávisti voči nedávny rozhovor s neznámym mu- prvé Imrich Kajaba určite nebol tak socialistick m krajinám.“68 žom vo vlaku Bratislava – Leopoldov, naivn , aby rozhovor tohto druhu O ilegálnom teku do zahrani- ktorému sa zd veril, že vo Franc z- viedol s neznámou osobou. Určite čia však neuvažovali len prepustení sku a vo V. Británii mu počas vojny poznal jej meno, no to sa v zápisnici d stojníci letectva. Ohrození sa cí- bolo lepšie ako teraz doma. Rovnako z vypoč vania nenachádza. Išlo totiž tili aj príslušníci západného odboja, mu povedal, že „v zahraničnej ar- o bežn prax ŠtB. Po druhé I. Kajaba ktorí po návrate do Československa máde tam nám rozprávali, že keď sa s neznámym mužom vo vlaku roz- v roku 1945 demobilizovali a vrátili prídeme do vlasti, t. j. do ČSR, že sa prával franc zsky. Bola by to až príliš sa k svojmu civilnému povolaniu. Ta- budeme mať dobre a každ dostane veľká náhoda, že by vo vlaku bola k mto príkladom je aj b val prís- riadne zamestnanie. (…) v cudzine, ďalšia osoba s v bornou znalosťou lušník pozemného personálu RAF tam som nemal politické práva a mo- franc zskeho jazyky, ktorá by obsah Imrich Kajaba, ktorého prípad je zá- hol som si povedať svoju mienku a tu rozhovoru následne oznámila ŠtB. roveň ukážkou, že nie každ pokus si povedať nem žem, lebo hneď na Všetky informácie podľa všetkého o odchod do zahraničia sa skončil človeka povedia, že je reakcionár.“ teda pochádzaj práve od „neznáme- spechom. Spolu s oboma rodičmi Neznámy muž ho informoval, že ho muža“. Po v sluchu ŠtB I. Kajaba odišiel v roku 1930 do Franc zska, pozná človeka, ktor vie odchod do zatiaľ prepustila. Toto vypoč vanie kde pracovali ako robotníci v poľno- zahraničia sprostredkovať. I. Kajaba a zv šen záujem ŠtB o jeho osobu
67 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Bratislava, Taktický fond, a. č. T-1189. Zpráva o rozvědné a kontrarozvědné činnosti kanadské policie RCMP – Royal Canadian Mounted Police z 18. 3. 1960, s. 4 – 5. 68 Tamže. Správa KS MV Bratislava o zisteniach k osobe Milan Jakubec z 26. 9. 1960, s. 1 – 2. 69 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Bratislava, Fond starých písomností, a. č. S – 7327. Zápis o výpovedi Imricha Kajaba z 28. 3. 1950, s. 1 – 2. 70 Tamže. Hlásenie Stanice SNB Komjatice z 25. 4. 1950. 71 Tamže. Zápisnica o výpovedi I. Kajabu z 28. 3. 1950. 72 Tamže. Fonogram z 22. 4. 1950. 73 Tamže. Zápisnica o výpovedi I. Kajabu z 28. 3. 1950.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 15
PN 2017-04 final.indd 15 3. 4. 2018 8:39:12 ŠTÚDIE Branislav Kinčok • Diskriminácia a perzekúcie bývalých slovenských príslušníkov RAF po roku 1948
Hlásenie Stanice NB Komjatice o príprave úteku Imricha Kajabu do zahraničia(Zdroj: A ÚPN)
16 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 16 3. 4. 2018 8:39:14 ŠTÚDIE Branislav Kinčok • Diskriminácia a perzekúcie bývalých slovenských príslušníkov RAF po roku 1948
ur chlili jeho rozhodnutie k ilegál- kov z Československa (odhady sa po- sk ch hier. Zameriavali sa najmä na nemu odchodu do zahraničia. Už hybuj okolo 5 000). Podobné je to „dokázanie“ spojenia vojakov s ile- 13. apríla 1950 opustil domov74, no aj v prípade b val ch česk ch a slo- gálnymi protikomunistick mi alebo o štyri dni nesk r (17. apríla 1950) vensk ch príslušníkov RAF, ktor ch exilov mi organizáciami, prípadne ho zadržali v okolí Chebu a obvinili podľa odhadov odišlo po roku 1948 s cudzou spravodajskou službou. Ná- z pokusu o ilegálne prekročenie štát- do exilu približne 400.79 sledne zat kali politicky „nespoľah- nych hraníc. Sprevádzal ho František livé a podozrivé“ osoby a vypoč vali Dlouh , ktor bol počas vojny taktiež SÚDNA A MIMOSÚDNA ich vo vlastn ch väzniciach, kde sa príslušníkom západného odboja.75 PERZEKÚCIA PRÍSLUŠNÍKOV ich hrub m fyzick m a psychick m Nevydaren pokus o prechod hra- RAF násilím snažili usvedčiť z vykonštru- nice stál I. Kajabu stratu slobody, Politické čistky v armáde zásahy ovan ch trestn ch činov.81 keďže 12. j la 1950 ho Okresn s d komunistického režimu voči nepo- Pred vojensk mi s dmi končili v Chebe ods dil na jeden rok ťažké- hodln m príslušníkom armády ne- vojaci, ktorí spáchali tzv. vojenské ho žalára.76 ukončili. T žba po pomste b val m trestné činy – prezradenie vojenské- V apríli 1953 evidovala HS ŠtB politick m protivníkom a príslušní- ho tajomstva, odmietnutie vykonať celkovo 99 b val ch príslušníkov kom odboja na Západe viedla režim rozkaz, strata zbrane atď. Ak sa však československého letectva, ktorí po k organizovaniu vojensk ch politic- prípad označil za politick , proti februári 1948 ilegálne utiekli do za- k ch procesov, ktoré sa stali najvyš- vojakom z povolania sa použil zákon hraničia. Medzi nimi sa nachádzal aj šou formou postihu príslušníkov ar- č. 231/1948 Zb. a teda skončili pred b val letov technik 311. bombar- mády. V t chto procesoch boli s dení štátnym s dom.82 dovacej perute RAF Gejza Holoda, b valí príslušníci armády, ozbroje- V prvej etape čistiek d stojnícke- ktor sa spolu s manželkou a rodi- n ch zložiek ministerstva vn tra ho zboru československej armády (do nami ďalších letcov pok sil o ne- a väzenskej stráže. Mechanizmus v - apríla 1948) dochádzalo k zat kaniu spešn ilegálny tek na Vianoce roby vojensk ch politick ch procesov prepusten ch d stojníkov len ojedi- v roku 1950.77 V apríli 1951 ho Štát- bol v podstate totožn s t m, ktor nele. V druhej etape (do marca 1949) ny s d v Prahe ods dil za velezradu tvorila ŠtB a civilná justícia. Rozdiel sa množilo už aj zat kanie a s denie a vyzvedačstvo na 13 rokov odňatia bol len v tom, že v robu vojensk ch prepusten ch vojakov. Odštartoval slobody. Trest si odpykával v Jáchy- politick ch procesov zabezpečovali ho vojensk politick proces s ge- movsk ch táboroch a vo väznici vo armádne spravodajské zložky a vo- nerálom Heliodorom Píkom, ktor Valdiciach. Na slobodu sa vrátil až jenská justícia. Do mája 1951 bolo ich bol v januári 1949 ods den na smrť v máji 1960, po amnestii prezidenta hlavn m organizátorom OBZ, nesk r a popraven . Tretiu etapu charakteri- republiky Antonína Novotného.78 ministerstvo národnej bezpečnosti zovala likvidácia cel ch skupín d s- Ilegálne teky b val ch sloven- a po jeho zrušení v roku 1953 mi- tojníkov a odhaľovanie tzv. protištát- sk ch príslušníkov RAF ilustruj , nisterstvo vn tra. Vojenská justícia nych skupín pripravuj cich vojensk ak m sp sobom riešili svoju situá- patrila pod rezort obrany. Vo svojich puč proti novému režimu. Často išlo ciu osoby, ktoré sa rozhodli nezostať tvaroch v rámci štátnej prokurat ry o vykonštruované a vyprovokované v komunistickom Československu a vojenského kolégia štátneho s du trestné činy, za ktoré vojenské i civil- a namiesto toho sa pok sili odísť na a Najvyššieho s du však bola okrem né s dy ukladali drakonické tresty. Západ za vidinou lepšej bud cnos- MNO podriadená aj ministerstvu Od jesene 1949 sa už čistka v armá- ti. Keďže OBZ pozorne monitoro- spravodlivosti.80 de viac-menej uskutočňovala pod valo len teky vojakov z povolania, Príslušníci vojenského spravodaj- taktovkou sovietskych vojensk ch dodnes nemožno stanoviť presn stva využívali pri „v robe prípadov“ poradcov. Pokračovala likvidácia počet emigrantov – b val ch voja- r zne formy provokácií a spravodaj- cel ch skupín d stojníkov v rámci vo-
74 Tamže. Hlásenie Stanice SNB Komjatice z 25. 4. 1950. 75 Tamže. Správa Stanice SNB Komjatice o zadržaní I. Kajabu z 30. 4. 1950. 76 Tamže. Výpis z 8. 7. 1955. 77 ABS, f. HS VK, a. č. 302 – 302 – 3. Seznam letců – pilotů, kteří uprchli ilegálně do zahraničí z 28. 4. 1953. 78 MIKULKA, J.: Akce „Letci“. Nezdařený pokus o odchod do exilu bývalých čs. příslušníků RAF Gejzy Holody, Vladimíra Nedělky, Karla Šedy, Karla Schoře a Jaroslava Šišpery v prosinci 1950. Sborník Archivu bezpečnostních složek Ministerstva vnitra Praha, 2007, č.5, s. 131 a 134. 79 HANZLÍK, F.: Bez milosti a slitování, s. 214. 80 KAPLAN, K., PALEČEK, P.: Komunistický režim a politické procesy v Československu. Brno 2001, s. 86. 81 ŠTAIGL, J., ŠTEFANSKÝ, M.: Vojenské dejiny Slovenska – VI. zväzok (1945 – 1968), s. 140. 82 BÍLEK, J., LÁNIK, J., ŠACH, J.: Československá armáda v prvním poválečném desetiletí (květen 1945 – květen 1955), s. 104 – 105.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 17
PN 2017-04 final.indd 17 3. 4. 2018 8:39:14 ŠTÚDIE Branislav Kinčok • Diskriminácia a perzekúcie bývalých slovenských príslušníkov RAF po roku 1948
v bec nie je jasné, či P. Pukančík ne- jaké písomné správy v bec vyhotovil. Priznal, že dostal 10 známok, no tie nevedel ako použiť, tak ich spálil.86 Agenta pritom informoval len o tom, že v JRD v Pezinku v rokoch 1952 – 1953 zahynulo väčšie množstvo ošípan ch a taktiež, že miestna tehelňa plnila plán v tomto období iba na 80 %.87 Otázne je tiež, kedy sa o t chto kon- taktoch dozvedela ŠtB, pretože od spá- chania „trestného činu“ až po začiatok realizácie prípadu prešli 1 – 3 roky. Až od mája 1954 začala ŠtB L. Satinu po- dozrievať z protištátnej činnosti a len v auguste 1954 sa jej podarilo zistiť, že o tejto činnosti vie aj Š. Galvanko- vá. Kontakty podozriv ch s agentom „LACO“ v novembri 1954 vo v pove- di potvrdil ods den agent CIC Jozef Mikuš, ktor spolu s ním navštevoval J. Zvolenský udržiaval kontakty s bývalými spolubojovníkmi v RAF a emigrantmi Arnoštom Š. Galvankov . Samotn P. Pukančík Zábršom a Zdeňkom Šichnovským (Zdroj: ABS) sa do pozornosti ŠtB dostal až v máji jensk ch politick ch procesov, pričom Británie, no dlho tu nevydržal, pretože 1955, keď ŠtB zistila, že P. Pukančík jednotlivé vojenské osoby organizátori sa t žil vrátiť na Slovensko. Z tohto udržuje so Š. Galvankovou priateľ- politick ch procesov zaraďovali aj do d vodu manželstvo skončilo rozvo- ské kontakty. ŠtB ho v tejto s vislosti „nevojensk ch“ skupín.83 dom. V j ni 1949 mu bola v nosom 30. j na 1955 vypočula a počas v pove- Ako príklad politického procesu so MNO odobratá vojenská hodnosť.84 de kontakty s agentom priznal.88 slovensk m príslušníkom odboja na V Pezinku udržiaval priateľské kontak- ŠtB stačili aj takéto chabé v sledky Západe sme vybrali prípad b valého ty so Štefániou Galvankovou a Lukáčom vyšetrovania a prist pila k realizácii palubného strelca 311. bombardovacej Satinom. Po roku 1948 mala Š. Galvan- prípadu, ktor nazvala „SKLENÁR“. perute RAF Pavla Pukančíka. V apríli ková poskytovať pomoc agentovi CIC Zo začiatku v ňom ako hlava skupiny 1940 odišiel zo Slovenska a cez Fran- pri jeho návštevách Československa tak, vystupoval P. Pukančík, no v priebehu c zsko sa dostal do Veľkej Británie, že ho ukr vala vo svojom byte. Od roku vyšetrovania ho nahradil L. Satina. Už kde vst pil do RAF. Ako zadn strelec 1951 sa s t mto agentom stretával aj 3. augusta 1955 Odbor vyšetrovania bombardéru absolvoval 56 operačn ch L. Satina a v roku 1953 sa s ním stretol KS MV v Bratislave vydal rozkaz na za- letov. Oženil sa tu s britskou občian- aj P. Pukančík. Agent ho mal požiadať tknutie P. Pukančíka.89 Príslušníci ŠtB kou Margareth Parsleyovou. Demo- o spoluprácu, s ktorou mal dajne s - ho zatkli v pracovnej dobe na ceste me- bilizovan bol 15. augusta 1945 a do hlasiť. Správy mal písať na cigaretov dzi Pezinkom a Sencom (pracoval ako Československa sa vrátil 15. januára papier a ukladať do mŕtvej schránky. šofér v Oblastnom komunálnom pod- 1946. K jeho defnitívnemu prepus- Od agenta dajne dostal 10 poštov ch niku v Pezinku). Najsk r ho odviedli teniu z činnej vojenskej služby došlo známok s vyobrazením Ferdinanda do jeho práce, kde vykonali prehliadku 12. marca 1946. Vrátil sa do Pezinka Ďurčanského, ktoré mal prilepiť na jeho vecí, a potom do jeho bytu, kde kde sa zamestnal ako technik. Na krát- listy a poslať aktívnym členom KSČ.85 vykonali ďalšiu prehliadku.90 V pod- ko sa vrátil za manželkou do Veľkej Išlo v podstate o banálnu vec, pretože večern ch hodinách ho umiestnili do
83 Tamže, s. 105. 84 SÚDNY, B.: Warrant Officer (Štábny rotmajster letectva) Pavol Jozef Pukančík. In: Historické rozhľady, I/2004. Trnava 2004, s. 207 – 232. 85 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Bratislava, Vyšetrovacie spisy, a. č. V-1369. Hlásenie o zatknutí skupiny P. Pukančík a spol. z 9. 8. 1955. 86 Tamže. Poznatky z výsluchu v prípade „SKLENÁR“ z 23. 8. 1955. 87 Tamže. Preverenie výpovede P. Pukančíka zo 16. 8. 1955. 88 Tamže. Oznámenie o prípade L. Satina a spol. z 10. 4. 1956. 89 Tamže. Kópia rozkazu na zatknutie zo 4. 8. 1955. 90 Tamže. Správa o priebehu zatknutia P. Pukančíka z 8. 8. 1955.
18 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 18 3. 4. 2018 8:39:14 ŠTÚDIE Branislav Kinčok • Diskriminácia a perzekúcie bývalých slovenských príslušníkov RAF po roku 1948
Väznice č. 2 Bratislava (väznica Kraj- ne opustenie republiky. P. Pukančík v období od 24. okt bra 1948 do 31. de- skej správy MV).91 Okrem P. Pukančíka sa priznal, že uvažoval o odchode do cembra 1952 ods dil 128 vojensk ch boli zatknutí aj L. Satina a Š. Galvanko- Veľkej Británie, no agentovi sa o tomto os b – 37 d stojníkov, 8 rotmajstrov, vá. Všetci boli podozriví, že v rokoch nezmienil.96 ďalejsl žiacich podd stojníkov a ašpi- 1951 – 1953 boli v kontakte s agentom Pri príprave s dneho procesu bolo rantov a 83 vojakov základnej služby.99 kapitalistick ch tajn ch služieb, kto- okrem troch hlavn ch protagonistov Vojaci z povolania však neboli po- r k nim prichádzal zo zahraničia.92 nakoniec do skupiny L. Satina a spol. stihovaní len s dne ale aj mimos d- Počas domov ch prehliadok nenašli zaraden ch ďalších 8 os b, z ktor ch ne. Bez možnosti, aby poznali za čo žiadne d kazové materiály a všetci boli dve boli obvinené z velezrady a ostatné s obvinení, končili v internácii. Pre zatknutí na základe agent rneho roz- z neoznámenia trestného činu. Hlav- vojakov z povolania prepusten ch z ar- pracovania.93 ní protagonisti boli obvinení z trest- mády bol v roku 1949 zriaden Tábor Vyšetrovatelia ŠtB P. Pukančíka n ch činov velezrady a vyzvedačstva n tenej práce (TNP) Mírov. Umiestnili vypoč vali intenzívne od 6. – 23. au- (P. Pukančík bol obvinen z hospodár- sem približne 300 vojakov, pri ktor ch gusta 1955. Do jeho cely bol nasaden skej špionáže v prospech CIA). Celá ch bal zákonn d vod na ich ods de- tajn spolupracovník, ktor vyšetro- skupina bola obvinená zo spolupráce nie. V tábore, ktor fungoval do roku vateľom poskytol jednu agent rnu s ľudáckou emigráciou, pričom v obža- 1951, panovali neľudské podmienky.100 správu.94 Podľa všetkého pod nátla- lobe sa objavilo aj absurdné tvrdenie, že Medzi perzekučné zásahy proti čes- kom P. Pukančík vlastnoručne napísal skupina mala po zmene pomerov v Čes- k m a slovensk m príslušníkom RAF pre ŠtB pokyny, ktoré dajne dostal od koslovensku v Pezinku vyhlásiť Sloven- m žeme zaradiť aj neustálu kontrolu agenta: V nich bolo uvedené, že mal sk štát. Vyšetrovanie bolo ukončené komunistick ch bezpečnostn ch zlo- zistiť v stavbu nov ch vojensk ch ob- 5. okt bra 1955 a v ten ist deň bola na žiek, či už armádnych alebo civiln ch. jektov, koľko lietadiel sa nachádza na cel skupinu podaná obžaloba.97 Pavol Na rozdiel od politick ch procesov jednotliv ch letiskách, ich typ a pre- Pukančík bol 9. novembra 1955 ods - tento dohľad neustal ani v druhej po- lety, dislokáciu vojensk ch posádok, den Krajsk m s dom v Bratislave na lovici 50. rokov, sk r naopak. Začiat- počty mužstva a druh v zbroje, koľko 12 rokov odňatia slobody, za trestn čin kom roku 1955 armádne spravodajské príslušníkov má ZNB v Pezinku a či sa vyzvedačstva v spolupáchateľstve. Proti zložky vytvorili zoznam b val ch prí- niekde v okolí nesk šaj v bušniny. rozsudku sa odvolal, no Najvyšší s d slušníkov RAF, ktorí sa trvalo zdržuj Okrem toho mal zistiť, ak tovar sa pri- v Prahe rozsudok 12. apríla 1956 v celom v jednotliv ch krajoch Slovenska. Aj váža a vyváža z prístavu v Bratislave.95 rozsahu potvrdil.98 to je d kaz, že záujem bezpečnostn ch Na základe obsahu t chto poznámok Presné počty ods den ch sloven- zložiek o častníkov západného odboja možno predpokladať, že ich autorom sk ch príslušníkov RAF za politické stále pretrvával. Podľa tohto zoznamu boli vyšetrovatelia ŠtB, ktorí ich vy- trestné činy zatiaľ nepoznáme, čiže v kraji Bratislava žilo 19 príslušníkov101, šetrovanému nadiktovali. Rovnako sa bud predmetom až ďalšieho vedec- v kraji Nitra 8 príslušníkov102, v kraji mu snažili dokázať aj snahu o ilegál- kého v skumu. Vojensk senát ŠS v BA Žilina 6 príslušníkov103, v kraji Ban-
91 Tamže. Kópia rozkazu na zatknutie zo 4. 8. 1955. 92 Tamže. Správa o zatknutí P. Pukančíka a spol. z 5. 8. 1955 93 Tamže. Hlásenie o zatknutí skupiny P. Pukančík a spol. z 9. 8. 1955. 94 Tamže. Zaslanie protokolov k prípadu „SKLENÁR“ z 27. 8. 1955. 95 Tamže. Nedatované poznámky P. Pukančíka. 96 Tamže. Poznatky z výsluchu v prípade „SKLENÁR“ z 23. 8. 1955. 97 Tamže. Podanie žaloby na skupinu L. Satina a spol. z 5. 10. 1955. 98 P. Pukančík si svoj nespravodlivý trest odpykával v Jáchymovských uránových baniach. V rámci amnestie v roku 1960 však bol prepustený na slobodu. Jeho trápenie sa však neskončilo, pretože ako občan druhej kategórie si nevedel udržať dlhodobé zamestnanie. Podal niekoľko žiadostí o prešetrenie svojho prípadu, no rehabilitácie sa dočkal až po novembri 1989. SÚDNY, B.: Warrant Officer (Štábny rotmajster letectva) Pavol Jozef Pukančík, s. 207 – 232. 99 ŠTAIGL, J., ŠTEFANSKÝ, M.: Vojenské dejiny Slovenska – VI. zväzok (1945 – 1968), s. 140. 100 BÍLEK, J., LÁNIK, J., ŠACH, J.: Československá armáda v prvním poválečném desetiletí (květen 1945 – květen 1955), s. 105. 101 Štefan Antálek, Martin Bauer, Jozef Borčín, Emil Ďurica, Jozef Hrúz, Ján Janča, Jozef Koman, Oldřich Kratochvíl, Karol Kyselička, Milan Mikláš, Jozef Novotný, Imrich Petráň, Milan Píka, Pavol Pukančík, František Skalík, Alois Soukup, Ľudovít (Ludvík) Tomeš, Dominik Zatko, Ján Zeleňák. 102 Jiří Hecht, Ferdinand Kopecký, Ján Kucha, Viliam Masarovič, Anton Martiš, Ľudovít Obert, Michal Porubčan a František Stolařík. 103 Pavol Bebčák, Ján Dovina, Emil Ďurica, Viktor Pieš, František Pšenčík a Martin Zuščák.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 19
PN 2017-04 final.indd 19 3. 4. 2018 8:39:14 ŠTÚDIE Branislav Kinčok • Diskriminácia a perzekúcie bývalých slovenských príslušníkov RAF po roku 1948
ská Bystrica 6 príslušníkov104, v kraji MV Trnava) mal už j ni 1965, kedy Keďže o niekoľko dní mal služobne Prešov 2 príslušníci105 a v kraji Koši- mal odísť na trojmesačn pracovn cestovať do USA, ŠtB sa ho snaži- ce 7 príslušníkov RAF106. Celkovo tak cestu do Veľkej Británie. Ešte pred la inštruovať – počas pobytu v USA v roku 1955 žilo na Slovensku 48 b - samotn m odchodom si ho predvo- sa nemal vyh bať osobám, ktoré sa val ch príslušníkov RAF.107 Nie všetci lali na OO MV v Trnave, kde v rámci s ním snažili komunikovať, mal zistiť však boli slovenskej národnosti a je pohovoru musel prisľ biť, že ich po ich mená, vystupovať slušne, aby sa medzi nimi viacero Čechov, ktorí žili návrate do Československa iniciatív- ho nebáli kontaktovať atď.112 Podľa na Slovensku. ne navštívi a porozpráva o priebehu všetkého sa ho príslušníci ŠtB snažila Jedn m z príkladov slovenského služobnej cesty. V septembri 1965 sa získať pre spoluprácu, najmä po línii príslušníka RAF, ktor nebol priamo vrátil a absolvoval na trnavskej ŠtB československého exilu. Aj po jeho postihnut perzek ciou, ale postup- ďalší pohovor, pričom informoval návrate z USA v apríli 1966 trnav- ne sa dostal do hľadáčiku ŠtB a bol o svojich dojmoch a faktoch, ktoré ská ŠtB „vyťažovala“ J. Zvolenského. monitorovan , bol palubn strelec pozoroval v rámci britsk ch služieb, Zaujímali ju najmä osoby, s ktor mi 311. bombardovacej perute RAF priemyslu, poľnohospodárstva atď.109 sa v USA stretol. S jeho odpoveďami Jozef Zvolensk . Pochádzal zo že- Už v tomto období sa okolo neho po- však neboli spokojní, pretože podľa lezničiarskej rodiny a po ukončení hyboval agent 2. oddelenia 2. odbo- nich sa Zvolensk „vyh ba podrob- školy sa vyučil za strojného zámoční- ru OO MV Trnava „IVAN“ (Rudolf nostiam k jeho ceste a niektoré daje ka. Udalosti rokov 1938 a 1939 ho za- Kovalinka), ktor informoval svojho nekonkretizuje.“ Príslušníci ŠtB však stihli na základnej vojenskej službe, riadiaceho príslušníka ŠtB o plánova- rozhovor viedli v priateľskej rovine, no už 3. mája 1939 opustil Slovensko n ch cestách J. Zvolenského.110 pretože už v tomto čase sa proti nemu a odišiel do Franc zska k svojim prí- Po Zvolenského návrate do Čes- chystala spravodajská akcia.113 buzn m. Vst pil do československ ch koslovenska OO MV v Trnave vy- Už 6. apríla 1966 OO MV zahraničn ch jednotiek a po porážke pracovalo plán, ak m sp sobom ho v Trnave vypracovalo na J. Zvolenské- Franc zska odišiel do Veľkej Británie, spravodajsky „podchytia“. V prvom ho plán akcie, ktor nazvala „OPRA- kde vst pil do RAF. Po návrate do rade plánovali vykonať jeho hĺbko- VÁR“. Išlo o zavedenie dlhodobého od- ČSR zostal sl žiť v československom v previerku, najmä jeho p sobenie poč vania jeho bytu ( kon C – 7). Na letectve v hodnosti nadporučík, no v RAF, prekontrolovať všetky jeho jej prevedenie si vybrala obdobie, keď 1. augusta 1950 ho napriek tomu, že kontakty, správanie v zamestnaní. sa J. Zvolensk nachádzal na služobnej bol člen KSS, z armády prepustili Preveriť sa mal aj okruh tajn ch ceste v USA. ŠtB t to akciu od vodňo- z tzv. preventívnych d vodov. Usadil spolupracovníkov, ktorí by mohli vala t m, že Zvolensk má v zahraničí sa v Piešťanoch, kde prešiel niekoľ- byť ne neho nasaden , rovnako sa známych – b val ch československ ch k mi zamestnaniami. Od roku 1960 mala preveriť aj jeho korešponden- príslušníkov RAF. Konkrétne išlo o b - pracoval v n. p. Chirany.108 Vďaka cia. Už v tomto období sa predbežne valého radistu Rudolfa Poledníka a b - dobr m jazykov m znalostiam sa plánovalo použiť odpoč vanie jeho valého pilota 313. stíhacej perute RAF stal reklamačn m opravárom sto- bytu.111 Podobn m sp sobom ho „vy- Karela Zouhara, ktorí sa po roku 1945 matologickej techniky, vďaka čomu ťažovali“ aj vo februári nasleduj ceho nevrátili do Československa, ale zostali často cestoval do zahraničia – naj- roku, po ďalšej, tentoraz mesačnej vo Veľkej Británii. Rovnako tam mal mä do Veľkej Británie. Ako b val služobnej ceste vo Veľkej Británii. ŠtB známych „letcov“, ktorí ilegálne opus- príslušník RAF sa tak stal pre ŠtB sa zaujímala najmä o to, či ho nekon- tili Československo po roku 1948 – podozriv m. taktovali nejaké neznáme osoby, prí- b val ch pilotov 311. bombardovacej Prvé kontakty s bezpečnostn - padne, či sa sám Zvolensk nestretol perute RAF Zdeňka Šichnovského mi zložkami (Okresné oddelenie so svojimi spolubojovníkmi z RAF. a Arnošta Zábrša. Najd ležitejší však
104 Štefan Brehrík, Ján Lichý, Jozef Novotný, Bohuslav Pavlík, Ján Řehoř a František Šmidt (Schmidt). 105 Mikuláš Spiegel a Jozef Timulák. 106 Štefan Droždiak, Ľudovít Kalický, Michal Mesaroš, Ondrej Petergač, Ľudovít Prouza, Adam Vrbičan a Jozef Valůšek. 107 ABS, f. HS VK, a. č. 302 – 299 – 3. Prehľad o bývalých príslušníkoch RAF k 1. 1. 1955 v kraji Bratislava, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Prešov a Košice. 108 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Bratislava, Taktický fond, a. č. T-1096. Záznam z previerky J. Zvolenského z 21. 1. 1966, s. 1. 109 Tamže. Záznam z pohovoru s J. Zvolenským zo 17. 9. 1965. 110 Tamže. Zpráva č. 30 z 2. 12. 1965. 111 Tamže. Plán opatrení proti J. Zvolenskému z 18. 2. 1966. 112 Tamže. Záznam z vyťaženia J. Zvolenského zo 24. 2. 1966. 113 Tamže. Záznam z vyťaženia J. Zvolenského zo 27. 5. 1966.
20 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 20 3. 4. 2018 8:39:14 ŠTÚDIE Branislav Kinčok • Diskriminácia a perzekúcie bývalých slovenských príslušníkov RAF po roku 1948
bol fakt, že v j ni 1966 mala navštíviť Komunistick režim použil pri ho vedeckého v skumu, ktorého Zvolenského v byte jeho známa Zdena diskriminácii a otvorenej perzek - v sledkom bude podrobná anal za Shackladyová, ktorá mala prísť spolu cii b val ch príslušníkov RAF cel problematiky a podrobné zmapova- s manželom a deťmi z Veľkej Británie škálu svojich represívnych opatre- nie osudov slovensk ch príslušníkov do Československa. Pravdepodobne ní – od permanentného sledovania RAF po roku 1945. V skum sťažuje z tohto d vodu, mal byť Zvolenské- bezpečnostn mi zložkami, znemož- aj fakt, že v zoznamoch častníkov ho byt odpoč van . Okrem toho sa nenie hľadania vhodného zamest- západného odboja nie je možné zistiť ŠtB snažila tak mto sp sobom overiť nania, cez prepustenie z armády až ich presn národnosť a aj z tohto d - pravdivosť Zvolenského v povedí a či po s dnu perzek ciu, ktorej v sled- vodu nepoznáme presn počet Slová- sa v zahraničí nestretáva so svojimi kom boli dlhoročné tresty odňatia kov sl žiacich počas druhej svetovej známymi z RAF. Napriek tomu, že slobody. Keďže predložená št dia si vojny v jednotkách RAF. Podobne tento návrh bol ods hlasen a ŠtB sa nadala za cieľ vyčerpať dan prob- nepoznáme ani presn počet prepus- podarilo získať aj odtlačky od kľ ča lematiku podrobne, čo z rozsahovej ten ch, internovan ch a uväznen ch do bytu Zvolenského114, k odpoč vaniu stránky ani nie je možné, pok sila slovensk ch letcov z Veľkej Británie bytu nedošlo. Naznačuje to poznámka sa ju načrtn ť len v základn ch ry- po roku 1948. Možno však konšta- na tomto návrhu, ktorá konštatuje, že soch. Jednotlivé druhy perzekučn ch tovať, že podobne ako českí letci boli k prevedeniu konu C – 7 neboli vy- zásahov sme sa snažili ilustrovať aj postihnutí ako celok aj slovenskí letci, tvorené podmienky.115 K ďalším opat- príkladmi jednotlivcov – slovensk ch pretože každ z nich sa stretol po roku renia ŠtB v s vislosti s J. Zvolensk m príslušníkov RAF. Št dia sa rovna- 1945 s nejakou formou komunistickej už v ďalšom období nedošlo. ko pok sila položiť základy ďalšie- diskriminácie alebo perzek cie.
Branislav Kinčok: Discrimination and Persecutions of Former Slovak RAF Members afer 1948: Outline In his contribution, the author deals with the discrimination and persecutions of Slovak Royal Air Force airmen and ofcers afer 1948. In the period from 1940 to 1945, approximately 2.500 Czechs and Slovaks served with RAF. Afer coming back to renewed Czechoslovakia in 1945, large part of them demobilized but part of them stayed to serve with the army as professional soldiers. Together with members of Czechoslovak Air Units in the Soviet Union and members of pre-Munich air force, they belonged to the core of newly developed Czechoslovak Air Force. For part of people´s democratic regime representatives, mainly the Communists, members of the resistance in the West posed an obstacle in their planned power overtake in the army. From their perspective especially the airmen, as an elite within the army, became inconvenient, but in the main unreliable persons afer coming back to Czechoslovakia. Untill 1948 it was not possible to attack them directly, but afer the February Coup the Communists started an open discrimination of former RAF members, and later their extrajudicial and judicial persecution. Whole range of repressive measures was applied against them: from permanent monitoring by the security units, hindering them in searching a suitable job, releasing them from the army, to the judicial persecution, the result of which were long-term sentences of imprisonment. Slovak airmen, similarly as the Czech ones, were attacked as a whole, because each of them was confornted with some sort of Communist discrimination or pesecution afer 1945.
Mgr. Branislav Kinčok (1979) Absolvent histórie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Pracuje v Sekcii vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa. Vo svojej činnosti sa venuje politickým procesom v komunistickom Československu po roku 1948, činnosti Štátnej bezpečnosti, ako aj problematike vojnových a povojnových vzťahov Červenej armády so slovenským obyvateľstvom. Je spoluautorom monografie Slovenskí generáli 1939 – 1945 (2013), Gustáv Husák a jeho doba (2015) a autorom viacerých vedeckých štúdií a odborných článkov.
114 Odtlačky kľúča sa príslušníkom OO MV v Trnave podarilo získať tak, že si na oddelenie predvolali manželku J. Zvolenského, Máriu. Pri tomto pohovore ich prerušil jeden z príslušníkov ŠtB, aby všetci opustili miestnosť, pretože potrebuje vybaviť súrny telefonický hovor. M. Zvolenská miestnosť opustila, pričom si v nej nechala svoju kabelku aj s kľúčmi. Tamže. Záznam o zadovážení odtlačkov kľúčov od bytu J. Zvolenského z 12. 4. 1966. 115 Tamže. Plán prevedenia akcie „OPRAVÁR“ v byte J. Zvolenského zo 6. 4. 1966, s. 1 – 4.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 21
PN 2017-04 final.indd 21 3. 4. 2018 8:39:14 ŠTÚDIE
REPRESÁLIE 5. POĽNEJ ROTY HLINKOVEJ GARDY V OBLASTI KRUPINY1
TOMÁŠ KLUBERT
5. poľná rota Hlinkovej gardy (HG) sa v povedomí širokej verejnosti spája predovšetkým s účasťou niektorých jej príslušníkov na masových vraždách zajatých účastníkov Slovenského národného povstania a rasovo prenasledovaných osôb v Kremničke pri Banskej Bystrici. Najdôležitejšiu etapu v krátkej existencii tejto jednotky však predstavuje jej pôsobenie v oblasti Krupiny, kde bola nasadená od 11. novembra do 20. decembra 1944. Tejto sa už venovalo niekoľko renomovaných slovenských historikov. Ako obzvlášť prínosné je treba vyzdvihnúť práce Jána Stanislava2, Petra Sokoloviča3 a Antona Hruboňa4. Cieľom tohto príspevku je doplniť výsledky ich výskumov, predovšetkým spresniť počet osôb perzekvovaných príslušníkmi 5. poľnej roty HG v oblasti Krupiny a priebeh jednotlivých trestných akcií.
o porážke Slovenského národné- jen jednotku (…) k zaisteniu stavu ako rokovaní vládneho zmocnenca s veliteľ- ho povstania (SNP) sa pomery pred povstaním“.5 stvom EK 14 v Banskej Bystrici padlo v Krupine len pozvoľna vracali Krupinsk mešťanosta Pavol rozhodnutie nasadiť v Krupine nedáv- Pdo star ch koľají. Miestne bezpečnost- Párničan už 2. novembra 1944 vyces- no sformovan 5. poľn rotu HG.8 né zložky prakticky nefungovali, zatiaľ toval do Banskej Štiavnice, kde t to čo v okolí mesta sa naďalej zdržiava- požiadavku tlmočil kriminálnemu VZNIK ROTY A JEJ NASADENIE li partizánske skupiny. V pondelok komisárovi SS-Obersturmf hrerovi V BANSKEJ BYSTRICI 30. okt bra 1944 sa po vyše dvojmesač- Walterovi Grossovi, veliteľovi tamoj- Vláda Dr. Štefana Tisu sa vo svo- nej vyn tenej prestávke zišli na spoloč- šieho oporného bodu (St tzpunkt) jom programovom vyhlásení zavia- nej sch dzi predstavitelia krupinskej Einsatzkommanda 14 (EK 14). Nakoľ- zala plne prebudovať HG, ktorá sa Hlinkovej slovenskej ľudovej strany ko bol odmietnut , obrátil sa na vlád- pred vypuknutím SNP ocitla na po- (HSĽS) a HG. Ľudácki a gardistickí neho poverenca pre Pohronsk župu kraji totálnej dezorganizácie. Kľ čová funkcionári sa po zhodnotení aktu- Dr. Jána Ďurčanského6, ktor mu pri- loha pri „obrode“ gardy ako hlav- álnej situácie zhodli na tom, že „bude sľ bil vyslať do Krupiny „slovenskému nej zložky mocensko-represívneho treba pozvať do Krupiny nejak ozbro- štátu vern jednotku vojakov“.7 Po aparátu ľudáckeho režimu pripadala
1 Autor ďakuje PhDr. Antonovi Hruboňovi, PhD., za nezištnú pomoc a poskytnuté materiály, ktoré boli použité pri vypracovaní tejto štúdie. 2 STANISLAV, J.: Fašistické represálie na strednom Slovensku. In: HALAJ, D. (zost.): Fašistické represálie na Slovensku. Bratislava 1990, s. 19 – 62. 3 SOKOLOVIČ, P.: Hlinkova garda. Bratislava 2009; SOKOLOVIČ, P.: Proces s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy v roku 1958. Pamäť národa, roč. 6, 2010, č. 3, s. 19 – 38. 4 HRUBOŇ, A.: Perzekučné aktivity 5. poľnej roty Hlinkovej gardy v Krupine a okolí po potlačení Povstania. In: SOKOLOVIČ, P. (zost.): Slovenská republika očami mladých historikov IX. Bratislava 2010, s. 193 – 205; HRUBOŇ, A.: 5. poľná rota Hlinkovej gardy. Banská Bystrica 2010; HRUBOŇ, A.: Hlinkova garda na území Pohronskej župy. Organizácia a aktivity 1938 – 1945. Banská Bystrica 2012. 5 Archív Ústavu pamäti národa (ďalej A ÚPN) v Bratislave, fond (ďalej f.) Krajská správa Zboru národnej bezpečnosti Správa Štátnej bezpeč- nosti Banská Bystrica (KS ZNB S-ŠtB BB), škatuľa číslo (ďalej šk. č.) 103, V – 656/7 – 60. Výpoveď P. Párničana z 24. 3. 1958. 6 Brat ľudáckeho politika Ferdinanda Ďurčanského. 7 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB BB, šk. č. 103, V – 656/7 – 60. Výpoveď P. Párničana z 24. 3. 1958. 8 EK 14 pod velením kriminálneho radcu SS-Hauptsturmführera Dr. Paula Häusera zabezpečovalo po potlačení SNP pacifikáciu priestoru Banskej Bystrice, Brezna nad Hronom, Zvolena, Kremnice, Dobšinej, Revúcej, Hnúšte, Lovinobane, Modrého Kameňa, Banskej Štiavnice, Novej Bane a Krupiny.
22 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 22 3. 4. 2018 8:39:14 ŠTÚDIE Tomáš Klubert • Represálie 5. poľnej roty Hlinkovej gardy v oblasti Krupiny
novovymenovanému náčelníko- (HVHG) rozhodlo, že len čo bude zlik- v ložkami, aké používali aj ostatné vi štábu HG Otomarovi Kuba- vidovan odpor povstaleck ch ozbro- pohotovostné a poľné jednotky HG.20 lovi.9 Na základe jeho rozkazu jen ch síl, nasadí 5. poľn rotu HG S odchádzaj cou 5. poľnou rotou č. 1 z 9. septembra 1944 vznikli na zabezpečenie banskobystrického HG sa prišiel do jazdeck ch kasární tzv. aktivované jednotky, ktoré od priestoru.14 Kubala presadzoval, aby osobne rozl čiť Otomar Kubala. Po 21. septembra 1944 niesli ofciálny velenie nad jednotkou prevzal spo- presune na železničn stanicu21 na- názov Pohotovostné oddiely Hlin- ľahliv d stojník so znalosťou miest- st pila jednotka do zvláštneho vlaku, kovej gardy (POHG).10 Zároveň sa na nych pomerov. Vzhľadom na to sa ním ktor o 14.15 hod. opustil Bratislavu vojenské lohy začali organizovať stal absolvent Vodcovskej školy HG a po trase Trnava – Leopoldov – poľné prápory a poľné roty HG.11 v Bojniciach a b val pobočník okres- Žilina – Vr tky – Turčiansky Svä- Časť z nich priamo zasiahla do bo- ného veliteľa HG v Banskej Bystrici t Martin (dnes Martin) dorazil jov ch akcií proti povstalcom, zatiaľ nadzbrojník15 (nzbroj.) Jozef Nemsi- o 21:30 hod. do Hornej Štubne. Po čo ďalšie boli určené na plnenie špe- la.16 noci strávenej v železničn ch voz- ciálnych loh. Medzi také jednotky Rozhodnutie o odchode 5. poľnej ňoch pokračovali gardisti ráno patrila i 5. poľná rota HG. Väčši- roty HG na stredné Slovensko padlo 28. okt bra 1944 v ceste na nemec- nu jej príslušníkov tvorili členovia ráno 27. okt bra 1944 bezprostredne k ch nákladn ch autách. Po prícho- Hlinkovej mládeže (HM) a Sloven- po správe, že Nemci obsadili Bansk de do Banskej Bystrice sa ubytovali skej pracovnej služby (SPS) vo veku Bystricu. V dopoludňajších hodinách v priestoroch tamojšej priemyselnej 17 – 21 rokov z Bratislavy a priľahl ch bola jednotka kompletne vyzbrojená školy.22 Nemsila potom v sprievode obcí, ktorí museli narukovať na zák- a vystrojená. Organizačne sa členila styčného d stojníka a poverenca HG lade povolávacích rozkazov Veliteľ- na veliteľsk roj a čaty č. 1 – 4,17 kto- pre Pohronsk župu nzbroj. Jozefa stva pohotovostn ch oddielov „Lipa“ r m velili zbrojníci18 (zbroj.) Ľudovít Košovského navštívil veliteľstvo EK 14, a Ministerstva národnej obrany.12 Po Laco (zároveň zástupca veliteľa roty), ktorému bola jeho rota pridelená ako nástupe k jednotke absolvovali v bra- Anton Žatko, Karol Gregor a Ervín asistenčná jednotka. Postoj Nemcov tislavsk ch jazdeck ch kasárňach Stodola. Personálne mala 160 mužov. k slovensk m „druhom v zbrani“ však poradov v cvik zahŕňaj ci bojov V jej v zbroji sa nachádzalo približne bol na základe sk seností z predošl ch prípravu a streľbu. Popri tom sa dva- 150 pušiek 7,92 mm vz. 24, 9 ľahk ch dvoch mesiacov značne rezervova- krát t ždenne z častňovali na politic- guľometov 7,92 mm vz. 26 a niekoľko n .23 Z tohto d vodu plnili príslušníci k ch školeniach.13 samopalov a pištolí nešpecifkované- 5. poľnej roty HG prevažne pomoc- Po začiatku generálnej ofenzívy ho typu.19 Mužstvo bolo vystrojené né lohy: strážili d ležité objekty, okupačn ch vojsk 18. okt bra 1944 uniformami slovenskej armády farby hliadkovali v uliciach a zo Starohor- Hlavné veliteľstvo Hlinkovej gardy kaki doplnenej čiernymi golierov mi skej doliny a okolit ch obcí zvážali
9 Hlavný veliteľ HG Alexander Mach podal 7. 9. 1944 demisiu, nakoľko bol vysokými gardistickými činiteľmi obvinený z neschopnosti a benevolentného postupu voči odbojovému hnutiu. Funkcia hlavného veliteľa HG potom zostala neobsadená a všetky z nej vyplývajúce kompetencie prešli na náčelníka štábu. 10 Slovenský národný archív (SNA) v Bratislave, f. 604, šk. č. 54, 604 – 51 – 1. Rozkaz náčelníka HG č. 11 z 21. 9. 1944. 11 Celkovo bolo v rámci POHG vytvorených 38 pohotovostných oddielov, tri poľné prápory a šesť poľných rôt. 12 ŠTEFANČÍK, P.: Vznik a činnosť Hlinkovej gardy v Banskej Bystrici a okolí. Diplomová práca. UMB Banská Bystrica 2006, s. 61. 13 Archív Múzea Slovenského národného povstania (A MSNP) v Banskej Bystrici, f. VIII, šk. č. 7, prírastkové číslo (prír. č.) 695/68. Situačné hlásenie o činnosti POHG v Krupine. 14 HRUBOŇ, A.: Hlinkova garda na území Pohronskej župy, s. 98. 15 Nižšia dôstojnícka hodnosť HG zodpovedajúca nadporučíkovi. 16 K osobe J. Nemsilu pozri bližšie HRUBOŇ, A.: Gardistická kariéra a povojnové osudy Jozefa Nemsilu. In: HRUBOŇ, A. (zost.): Moderné dejiny Slovenska II. Ružomberok 2009, s. 124 – 133. 17 A MSNP, f. VIII, šk. č. 7, prír. č. 695/68. Situačné hlásenie o činnosti POHG v Krupine. 18 Najnižšia dôstojnícka hodnosť HG zodpovedajúca poručíkovi. 19 Samopalmi a pištoľami boli pravdepodobne vyzbrojení len dôstojníci a časť poddôstojníkov. Počas nasadenia na stredom Slovensku získala 5. poľná rota HG i niekoľko samopalov 7,62 mm PPŠ-41 a ručné granáty z výzbroje povstaleckej armády. 20 HRUBOŇ, A.: 5. Poľná rota Hlinkovej gardy, s. 20 – 21. 21 Mužstvo sa presunulo z jazdeckých kasární na stanicu pešo, zatiaľ čo väčšina výstroja bola prevezená na nákladných autách. 22 A MSNP, f. VIII, šk. č. 7, prír. č. 695/68. Situačné hlásenie o činnosti POHG v Krupine. 23 HRUBOŇ, A.: Hlinkova garda na území Pohronskej župy, s. 99.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 23
PN 2017-04 final.indd 23 3. 4. 2018 8:39:15 ŠTÚDIE Tomáš Klubert • Represálie 5. poľnej roty Hlinkovej gardy v oblasti Krupiny
jej nasadenia v oblasti Banskej Bystrice nie je doteraz spoľahlivo objasnen . Na základe Nemsilov ch hlásení a ďalších svedeck ch v povedí možno potvr- diť len zadržanie troch židovsk ch rodín, ktoré sa ukr vali v jaskyni na vrchu Pansk Diel. Raziu vykonala 3. novembra 1944 na základe udania čata zbroj. Laca.26 Medzi zaisten mi bol i 17-ročn Alexander Breuer zo Zlat ch Moraviec.27 Vďaka falošn m dokladom presvedčil gardistov, že so Židmi nemá nič spoločné a následne s hlasil so vstupom do ich jednotky.28 Pri zostupe z h r Laco a jeho muži svojim väzňom vulgárne nadávali. T ch, čo zaostávali, kopali a bili. Po transporte do Banskej Bystrice boli zadržané osoby umiestne- né v jednej z tried priemyselnej školy. 29 Z dostupn ch prameňov nie je známe, ako dlho tam pobudli. Všetko však na- svedčuje tomu, že boli zakrátko odo- vzdané nemeck m orgánom. Ani o bojov ch stretoch prísluš- níkov 5. poľnej roty HG s partizánmi pred odchodom jednotky do Krupiny neexistuj žiadne hodnoverné daje.30 V každom prípade je nanajv š neprav- depodobné, že by sa do tak chto akcií zapojili, nakoľko nemali potrebn v - cvik. Nemci ich okrem toho považovali za nespoľahliv ch a dávali im otvorene Alexander Mach (vľavo) a Otomar Kubala (Zdroj: A MSNP) najavo, že s im na ťarchu.31 Večer 8. novembra 1944 bol nzbroj. materiál zanechan povstaleckou ar- na Námestí Andreja Hlinku (dnešné Nemsila na štábe EK 14 oboznámen mádou.24 Časť mužstva vrátane nzbroj. Námestie SNP).25 s rozkazom o odvelení jeho jednotky Nemsilu sa 30. okt bra 1944 v rámci Podiel príslušníkov 5. poľnej do Krupiny. Vzhľadom na nedosta- čestnej roty POHG z častnila na sláv- roty HG na perzek ciách politicky tok motorov ch vozidiel sa 5. poľná nostnej prehliadke okupačn ch vojsk a rasovo perzekvovan ch os b počas rota HG musela pres vať po častiach.
24 Na prepravu zbraní, výstroja, pohonných hmôt, potravín a ďalšieho povstaleckého proviantu používali gardisti koňmi ťahané povozy. Vlastné motorové vozidlá nemali a Nemci im žiadne neposkytli. 25 A MSNP, f. VIII, šk. č. 7, prír. č. 695/68. Situačné hlásenie o činnosti POHG v Krupine. 26 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB BB, šk. č. 103, V – 656/3. Výpoveď Ľ. Laca zo 7. 2. 1958. 27 Presný počet zaistených osôb sa v jednotlivých výpovediach líši. J. Nemsila uviedol, že ich bolo štrnásť, Ľ. Laco spomína jedenásť a podľa A. Breuera sa v jaskyni ukrývalo trinásť Židov. 28 A. Breuer slúžil v 5. poľnej rote HG šesť týždňov. Informácie, ktoré pritom získal, poslúžili v povojnových procesoch ako hlavný dôkaz obžaloby proti niektorým z jej príslušníkov. Bližšie pozri BREUER, A.: Vojak č. 151. Bratislava 2001. 29 GUDZOVÁ, A.: Pamäť má dobrú. Žiaľ, radšej by si to nepamätal. Rozhovor s A. Breuerom publikovaný 24. 8. 2004. [citované 20. 6. 2017]. Dostupné na
24 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 24 3. 4. 2018 8:39:15 ŠTÚDIE Tomáš Klubert • Represálie 5. poľnej roty Hlinkovej gardy v oblasti Krupiny
Prvá kol na opustila Bansk Bystricu 9. novembra 1944 o 10:30 hod. Pri obci D brava32 sa pod jedn m autobusom preboril improvizovan most a zvyšné automobily zapadli na rozbahnen ch komunikáciách medzi Svät m Krížom nad Hronom33, Lovčou a Dolnou Trnáv- kou, pričom dve z nich dostali defekt. Gardisti sa preto museli vrátiť naspäť do Banskej Bystrice. Jednotka dorazila do Krupiny až 11. novembra 1944 o 15:50 hod. v železničnom transporte.34
PRVÉ DNI V KRUPINE Po príchode do Krupiny sa príslušníci 5. poľnej roty HG ubytovali v budove meštianskej školy. Nzbroj. Nemsila ná- sledne odcestoval do Banskej Štiavnice, kde navštívil svojho nového nadria- deného SS-Obersturmf hrera Grossa. Šéf oporného bou EK 14 mu okrem základn ch informácií o lohách jeho jednotky oznámil, že do Krupiny vyšle zvláštneho nemeckého veliteľa, ktoré- mu bude plne podliehať.35 Na základe Grossov ch pokynov pozval Nemsila večer do meštianskej školy krupinsk ch činovníkov HSĽS a HG. Oznámil im, že prišiel do mes- ta a jeho okolia zaviesť „poriadok“ a zaistiť všetk ch aktívnych častníkov povstania. V prvom rade funkcioná- rov revolučn ch národn ch v borov, komunistov a partizánov.36 Na žiadosť Nemsilu a Laca vraj potom mešťanosta Pavol Párničan, notár Andrej Šepitko, veliteľ krupinskej HG Peter Richter a rímsko-katolícky dekan Leonard Sliačan, ktor bol zároveň miestnym a okresn m predsedom HSĽS a čle- nom HG, zostavili menoslov angažo- van ch odbojárov.37 Podľa ďalšej verzie poslal Nemsilovi spomínan zoznam SS-Obersturmf hrer Gross.38 Nemci však v žiadnom prípade nemohli Situačné hlásenie o činnosti 5. poľnej roty HG z prelomu októbra a novembra 1944 vytvoriť tak to s pis bez aktívneho (Zdroj: A MSNP)
32 Dnes Hronská Dúbrava. 33 Dnes Žiar nad Hronom. 34 A MSNP, f. VIII, šk. č. 7, prír. č. 695/68. Situačné hlásenie o činnosti POHG v Krupine. 35 ŠA Banská Bystrica, f. Okresný ľudový súd Banská Bystrica (OĽS BB), Tľud 29/7 J. Nemsila. Výpoveď J. Nemsilu z 19. 6. 1947. 36 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB BB, šk. č. 103, V - 656/7. Výpoveď P. Párničana z 18. 3. 1958. 37 ŠTEFANĆÍK, P.: Vznik a činnosť Hlinkovej gardy v Banskej Bystrici a okolí, s. 63. 38 HRUBOŇ, A.: Perzekučné aktivity 5. poľnej roty Hlinkovej gardy v Krupine a okolí po potlačení Povstania, s. 195.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 25
PN 2017-04 final.indd 25 3. 4. 2018 8:39:15 ŠTÚDIE Tomáš Klubert • Represálie 5. poľnej roty Hlinkovej gardy v oblasti Krupiny
ktoré mali byť čo najsk r uväznené. Povinnosťou gardistov bolo zabezpečiť i základn v sluch zadržan ch. Inho- fer s časne Nemsilovi konkretizoval lohy jeho jednotky. Podľa direktív SS-Obersturmf hrera Grossa mala byť plne podriadená krupinskej pobočke EK 14, vykonávať strážnu a bezpeč- nostn službu a podieľať sa na zais- ťovaní častníkov SNP a odbojov ch pracovníkov. Z 5. poľnej roty HG sa tak stal v konn nástroj nacistic- kej okupačnej politiky so všetk mi následkami, ktoré z toho vypl vali.43 Pre Nemsilu však muselo byť v tejto s vislosti ponižuj ce, že jeho priamym nadriaden m je muž s oveľa nižšou hodnosťou.44
GARDISTICKÉ PERZEKÚCIE V MESTE Nemsila bezodkladne vykonal Inho- Príslušníci 5. poľnej roty HG na prehliadke v Banskej Bystrici 30. októbra 1944 ferove príkazy. Už ráno 17. novembra (Zdroj: Internet) 1944 začali gardisti pod vedením zbroj. Laca zat kať „nespoľahlivé osoby“, kto- prispenia domácich kolaborantov. Naj- kalo prieskumné akcie v jeho blízkom ré následne uväznili v pivnici meštian- pravdepodobnejšie preto bude, že krát- okolí.39 Situácia sa zásadne zmenila po skej školy. Rodinám zaistencov zhabali ko po porade Nemsilu s krupinsk mi 16. novembri 1944, keď bola v Krupine rádiové prijímače.45 O deviatej hodine činovníkmi skutočne vznikol zoznam vytvorená pobočka (Ausenstelle) EK hlásil Laco svojmu veliteľovi spešné os b určen ch na zatknutie, ktor ná- 14 na čele s SS-Oberscharf hrerom splnenie lohy.46 Celkovo skončilo sledne veliteľ 5. poľnej roty HG poslal Andreasom Inhoferom.40 Sídlo mala v improvizovan ch celách 28 obča- do Banskej Štiavnice na schválenie. v budove Okresného s du. Do Ban- nov.47 Onedlho nato sa do meštian- Nezodpovedanou otázkou pritom zo- skej Štiavnice sa naopak presunula čata skej školy dostavil Inhofer a požiadal stáva, v akej miere sa na jeho vypra- zbroj. Gregora. Formálne síce zostala veliteľa 5. poľnej roty HG o základn covaní podieľali jednotliví krupinskí s časťou 5. poľnej roty HG, ale kontakt v sluch zaistencov, pričom zd raznil, ľudácki exponenti. s jej veliteľstvom bol obmedzen na mi- že len on sám m že rozhodovať o ich Počas nasleduj cich piatich dní sa nimum.41 Vzhľadom na t to skutočnosť ďalšom osude.48 v Krupine nič závažné neudialo. Muž- zostalo nzbroj. Nemsilovi k dispozícii Večer sa v meštianskej škole kona- stvo 5. poľnej roty popri zariaďovaní len 110 mužov.42 la ďalšia porada Nemsilu a miestnych svojich ubikácií a uskladňovaní pro- Inhofer už večer 16. novembra 1944 ľudáckych činovníkov. Veliteľ roty ich viantu hliadkovalo v meste a podni- predložil Nemsilovi menoslov os b, podľa Párničana vyzval, aby zatknu-
39 A MSNP, f. VIII, šk. č. 7, prír. č. 695/68. Situačné hlásenie o činnosti POHG v Krupine. 40 Spoločne s Inhoferom prišlo do Krupiny niekoľko ďalších príslušníkov EK 14. Nemsila tvrdil, že ich bolo dovedna päť: Inhofer, dvaja poddôstojníci a dvaja tlmočníci. Naproti tomu podľa P. Párničana tvorili krupinskú expozitúru EK 14 okrem Inhofera len traja Nemci. 41 HRUBOŇ, A.: 5. poľná rota Hlinkovej gardy, s. 28 – 29. 42 A MSNP, f. VIII, šk. č. 6, prír. č. S 55/2002. Rozkazy a denné hlásenia HVHG, roky 1943, 1944, 1945 – Bratislava. Denné hlásenie č. 58 z 29. 11. 1944. 43 HRUBOŇ, A.: 5. poľná rota Hlinkovej gardy, s. 28 – 30. 44 SS-Oberscharführer bola poddôstojnícka hodnosť zodpovedajúca rotmajstrovi. 45 A MSNP, f. VIII, šk. č. 7, prír. č. 695/68. Situačné hlásenie o činnosti POHG v Krupine. 46 HRUBOŇ, A.: Perzekučné aktivity 5. poľnej roty Hlinkovej gardy v Krupine a okolí po potlačení Povstania, s. 195. 47 RIMAJ, J.: V Krupine vraždili nacisti s gardistami. [citované 20. 6. 2017] Dostupné na
26 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 26 3. 4. 2018 8:39:16 ŠTÚDIE Tomáš Klubert • Represálie 5. poľnej roty Hlinkovej gardy v oblasti Krupiny
t ch rozdelili na tri skupiny: osoby ne- žiaduce pre slovensk štát, ktoré bud deportované do Nemecka bez možnosti návratu; osoby, ktoré bud deporto- vané do Nemecka s poznámkou, že sa nesk r m žu vrátiť domov; osoby, ktoré m žu byť prepustené na slobodu.49 Krupinskí exponenti HSĽS a HG tak ako v predošlom prípade Nemsi- lovu požiadavku splnili, ale miera ich angažovanosti je sporná. Viaceré dokumenty totiž dosvedčuj , že sa perzek cie snažili tlmiť. Najaktívnej- šie vystupoval v tomto smere dekan Sliačan, ktor viackrát intervenoval za prepustenie zaistencov. Na jednej z porád sa dokonca dostal do slovnej pot čky s Nemsilom.50 Hromadné zat kanie pokračovalo aj 18. novembra 1944.51 Jeho obeťami sa stali r mski muži vo veku 14 – 60 rokov z Krupiny a okolit ch obcí.52 Vypoč - Budova bývalej meštianskej školy v Krupine (Zdroj: Internet) vanie zaisten ch os b viedol takmer vo všetk ch prípadoch zbroj. Laco, cich“ občanov a politicky najnebezpeč- nilo v dňoch 21., 22. a 25. novembra ktorému pravidelne asistoval fyzicky nejších odvážali do väznice Okresného 1944.59 Popri zat kaní a prehliadkach zdatn gardista Ján Nedelsk . Obaja s du, kde boli podrobovaní nov m v „zvlášť určen ch domoch“ plnila „napomáhali“ väzňom k priznaniu su- v sluchom.55 5. poľná rota HG v meste bežné bezpeč- rov m bitím.53 Do t rania zadržan ch V nedeľu 19. novembra 1944 poveril nostné lohy ako hliadkovanie a strá- sa však minimálne v jednom prípade Nemsila na Inhoferov rozkaz družstvo ženie verejn ch budov. Najspoľahlivej- zapojil i tlmočník z pobočky EK 14.54 Ernesta Osvalda, aby eskortovalo zais- ší príslušníci jednotky boli poverení Po ukončení každého v sluchu si tencov z Krupiny do väznice Krajské- sledovaním rozhovorov občanov na Laco do v povedn ch protokolov za- ho s du v Banskej Bystrici.56 Na druh frekventovan ch miestach za čelom pisoval poznámku zaraďuj cu zaisten- deň sa všetci jeho príslušníci podieľali získavania informácií o ukr vaj cich ca do niektorej z vyššie spomínan ch na masov ch vraždách 282 zajat ch sa odbojároch a zisťovania názorov ve- troch kateg rií. Záznamy z vyšetro- častníkov SNP, Židov a R mov pri rejnosti na činnosť roty. S rovnak m vania boli spolu s osobn mi dajmi Kremničke.57 Najaktívnejšie si pritom myslom odpoč vali gardisti telefonic- zadržan ch občanov zasielané Inho- počínali gardisti Alexander Lichtneker ké rozhovory na miestnej pošte. Tieto ferovi, ktor ich po kontrole vracal na a Pavol Zauško.58 „špeciálne lohy“ vykonávali v luč- veliteľstvo roty. Nemci podľa vlastného Ďalšie zaisťovanie podozriv ch os b ne v civilnom oblečení.60 Ich spech uváženia rozširovali okruh „nežiadu- na základe udaní sa v Krupine uskutoč- však musel byť minimálny. V malom
49 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB BB, šk. č. 103, V – 656/7 – 62. Výpoveď P. Párničana z 24. 3. 1958. 50 HRUBOŇ, A.: 5. poľná rota Hlinkovej gardy, s. 31. 51 A MSNP, f. VIII, šk. č. 7, prír. č. 695/68. Situačné hlásenia o činnosti POHG v Krupine. 52 RIMAJ, J.: V Krupine vraždili nacisti s gardistami. 53 HRUBOŇ, A.: 5. poľná rota Hlinkovej gardy, s. 31. 54 Na vypočúvaní a mučení komunistu Pavla Chovana sa zúčastnil muž hovoriaci po česky. A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB BB, V – 656. Výpoveď P. Chovana z 9. 3. 1958. 55 HRUBOŇ, A.: 5. poľná rota Hlinkovej gardy, s. 33. 56 Z príslušníkov Osvaldovho družstva sú menovite známi Alexander Lichtneker, Štefan Masaryk, Jozef Stolár a Pavol Zauško. 57 HRUBOŇ, A.: 5. poľná rota Hlinkovej gardy, s. 41 – 45. 58 Po návrate do Krupiny sa Lichtneker a Zauško svojimi zločinmi otvorene vychvaľovali pred A. Breurom. A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB BB, V – 656, Výpoveď A. Breuera z 15. 3. 1958. 59 A MSNP, f. VIII, šk. č. 7, prír. č. 695/68. Situačné hlásenie o činnosti POHG v Krupine. 60 HRUBOŇ, A.: 5. poľná rota Hlinkovej gardy, s. 33.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 27
PN 2017-04 final.indd 27 3. 4. 2018 8:39:16 ŠTÚDIE Tomáš Klubert • Represálie 5. poľnej roty Hlinkovej gardy v oblasti Krupiny
ale v sledky nezodpovedali p vodn m Najväčšie „záťahy“ proti partizá- očakávaniam. Odbojové hnutie totiž po nom podnikli príslušníci 5. poľnej roty porážke povstania nevyvíjalo praktic- POHG na prelome novembra a decem- ky žiadnu činnosť. Väčšina partizánov bra 1944. V stredu 29. novembra 1944 krupinsk regi n opustila a zvyšní sa vyslal Nemsila piatich mužov prestro- rozpt lili do mal ch skupín. Kontaktu jen ch za partizánov do Žibritova. Už s nepriateľom sa zkostlivo vyh bali na druh deň sa dedina stala cieľom a svoje presuny uskutočňovali v lučne rozsiahlej akcie. Gardisti zaistili v de- v noci.62 Vzhľadom na to Nemsilova dine troch podozriv ch a v susednej jednotka neutrpela žiadne bojové straty. osade Šváb objavili štyri čerstvé hro- Väčšina protipartizánskych akcií by.66 V ďalšom prehľadávaní okolia im 5. poľnej roty HG bola vykonaná po zabránili mínové polia, ktoré nakládli d kladnom prieskume na miestach, povstalci ešte pred začiatkom generál- kde sa mali uskutočniť. Správy od nej ofenzívy okupačn ch vojsk.67 konfdentov a anonymné udania však Rovnak postup bol použit neprichádzali na veliteľstvo jednotky 2. decembra 1944 počas akcie v obci v očakávanom množstve. Nemsila roz- Cerovo. Pod velením zbroj. Laca sa do laden pasivitou vidiečanov konštato- nej zapojilo až 35 mužov, čiže takmer val: „Obyvateľstvo nechce nič o parti- tretina príslušníkov 5. poľnej roty zánoch povedať, lebo sa bojí pomsty. HG. Zatiaľ čo uniformovaní gardisti Tiež veľmi p sobí blížiaci sa front.“ 63 nenápadne obkľ čili dedinu, provo- Jozef Nemsila (Zdroj: Internet) Gardisti sa preto uchyľovali k záker- katéri vyhľadali osoby podozrivé zo n m provokáciám. Preoblečení do ci- spolupráce s partizánmi. Nasledovala mestečku, kde sa ľudia navzájom dobre viln ch šiat navštevovali vytipované razia, ktorá skončila zatknutím deviatich poznali,61 si totiž pred cudzími mužmi lokality a vyhlasovali sa za partizánov, Cerovčanov a troch náhodne prítom- dával každ pozor na jazyk. prípadne častníkov povstania, ktorí n ch R mov z Čeloviec.68 stratili kontakt so svojimi jednotka- Akcia potom pokračovala v ne- RAZIE NA VIDIEKU mi a hľadaj spojenie s partizánskymi ďalekom Čabradskom Vrbovku, Perzekučné aktivity 5. poľnej roty skupinami. Po určitom čase vtrhli do kde gardisti zaistili židovského HG nezostali obmedzené na Krupi- obce uniformovaní príslušníci roty lekára Eugena Lengyela s manželkou nu a jej najbližšie okolie, ale zasiahli a špehov verejne zatkli, aby od nich a dcérou.69 Z ich domu pritom odcu- takmer celé zemie vtedajšieho Kru- vzápätí nenápadne zistili, kto im po- dzili značné množstvo peňazí, šper- pinského okresu. V prvej fáze razií od skytol pomoc. Na základe ich v po- kov a ďalších cenností.70 Urobili tak 17. novembra do 3. decembra 1944 pod- vedí potom podnikali razie.64 Obeťou s tich m s hlasom veliteľa roty, ktoré- nikli gardisti denné i nočné v pady do t chto provokatérov sa popri niekoľ- mu odovzdali časť ul penej koristi.71 obcí a osád Briač, Horné a Dolné Ko- k ch ukr vaj cich sa partizánoch Od 17. novembra do 3. decembra pancie, Široké L ky, Teplička, Babiná, stal zástupca prednostu intendančnej 1944 zadržala Nemsilova jednotka Drienov, Žibritov, Šváb, Cerovo a Čab- služby veliteľstva povstaleckej armády celkom 90 os b. Z nich bolo 36 pre- radsk Vrbovok. Hlavn m cieľom t ch- major Ján Snopko, ktorého zadržali pusten ch, 32 odovzdan ch krupin- to akcií bolo zneškodnenie partizánov, 28. novembra 1944 v obci Drienov.65 skej pobočke EK 14 (z toho 5 R mov
61 Podľa sčítania ľudu z roku 1940 mala Krupina 5 229 obyvateľov. 62 A MSNP, f. VIII, šk. č. 7, prír. č. 695/58. Situačné hlásenia Nemsilu o akciách POHG od 17. 11. do 3. 12. 1944. 63 A MSNP, f. VIII, šk. č. 7, prír. č. 695/68. Situačné hlásenie o činnosti POHG v Krupine. 64 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB BB, šk. č. 103, V – 656/3. Výpoveď Ľ. Laca z 3. 2. 1958. 65 A MSNP, f. VIII, šk. č. 7, prír. č. 695/68. Situačné hlásenie o činnosti POHG v Krupine. 66 V priestore Žibritova a Švábu sa 18. 10. 1944 odohrali ťažké boje. Gardistami objavené hroby zrejme patrili príslušníkom partizánskeho zväzku „Alexander Nevskij“. 67 A MSNP, f. VIII, šk. č. 7, prír. č. 695/58. Situačné hlásenie Nemsilu o akciách POHG od 17. 11. do 3. 12. 1944. 68 HRUBOŇ, A.: 5. poľná rota Hlinkovej gardy, s. 35. 69 A MSNP, f. VIII, šk. č. 7, prír. č. 695/58. Situačné hlásenie Nemsilu o akciách POHG od 17. 11. do 3. 12. 1944. 70 ŠA Banská Bystrica, f. OĽS BB, Tľud 29/47, J. Nemsila. Výpoveď L. Laca zo 4. 12. 1947. 71 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB BB, šk. č. 103, V – 656/ZVZ. Výpoveď J. Horňáka z 10. 3. 1958.
28 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 28 3. 4. 2018 8:39:16 ŠTÚDIE Tomáš Klubert • Represálie 5. poľnej roty Hlinkovej gardy v oblasti Krupiny
a 5 Židov)72 a 12 prípadov zostávalo nevyšetren ch. V meštianskej ško- le a v budove Okresného s du tak zostávalo uväznen ch 54 ľudí.73
POSLEDNÉ AKCIE ROTY Počas 4. – 7. decembra 1944 nepodnik- la Nemsilova jednotka žiadne represív- ne akcie. V Krupine sa v t ch dňoch konali dodatočné odvody do miestnej HG spojené s v cvikom nováčikov.74 Bezpečnostná situácia na juhu Pohron- skej župy sa zatiaľ rapídne zhoršila, ke- ďže v s vislosti s blížiacim sa frontom došlo k oživeniu partizánskeho hnu- tia. Znepokojen Nemsila hlásil svoj- im nadriaden m, že „banditi“ speš- ne sabotuj premávku na železnič- nej trati Zvolen – Krupina – Šahy.75 Ďalším faktorom ohrozuj cim bez- pečnosť v Krupinskom okrese bola prítomnosť nemeck ch a maďarsk ch vojsk, ktoré ustupovali cez jeho zemie. Viacero honvédov totiž opustilo svoje jednotky a v civilnom oblečení pá- chalo kriminálnu činnosť. Príslušníci 5. poľnej roty HG troch maďarsk ch dezertérov zadržali a odovzdali nemec- kej armáde. Nemsila sa však sťažoval i na nemeck ch vojakov, pretože miest- nym obyvateľom otvorene rozprávali o kritickej situácii na fronte a šíri- li medzi nimi porazenecké nálady.76 Druh fáza protipartizánskych akcií v okolí Krupiny začala 8. decem- bra 1944 prečesávaním lazov v chod- ne od Dudiniec. Počas nasleduj cich troch dní príslušníci 5. poľnej roty HG „navštívili“ Čabradsk Vrbovok, Bzo- vík, Horn a Doln Badín, Nemce 77 a Šváb. Po partizánoch však nenašli žiadne stopy. Fiaskom tiež skončila zvláštna akcia vo Zvolene a jeho okolí, Hlásenie J. Nemsilu o situácii „banditov“ v období od 17. novembra do 3. decembra 1944 kde niekoľko prestrojen ch gardistov (Zdroj: A MSNP)
72 Podľa zachovaných materiálov deportovali Nemci z Krupiny 18 zadržaných do nitrianskej väznice, odkiaľ ich koncom decembra 1944 previezli do internačného tábora v Seredi. Päť Krupinčanov bolo na začiatku roka 1945 umiestnených v koncentračnom tábore Oranienburg – Sachsenhausen, kde dvaja (Ján Beňovič a Ján Kvas) zahynuli. Zvyšní traja (Jozef Hrobár, Hynek Šmakal a Pavel Ihradský) prežili a po skončení vojny sa vrátili domov. 73 A MSNP, f. VIII, šk. č. 7, prír. č. 695/58. Situačné hlásenia Nemsilu o akciách POHG od 17. 11. do 3. 12. 1944. 74 Tamže. Všeobecné situačné hlásenie POHG v Krupine od 7. do 18. 12. 1944. 75 Tamže. Hlásenie z Krupiny o činnosti „banditov“ v okolí. 76 Tamže. Všeobecné hlásenie POHG v Krupine od 7. do 18. 12. 1944. 77 Dnes Hontianske Nemce.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 29
PN 2017-04 final.indd 29 3. 4. 2018 8:39:17 ŠTÚDIE Tomáš Klubert • Represálie 5. poľnej roty Hlinkovej gardy v oblasti Krupiny
Ladzanoch a priľahl ch osadách a samo- V ten ist deň krátko po sedem- tách však neprinieslo očakávané nástej hodine opustil Krupinu auto- v sledky.82 Nemsila sa preto rozhodol bus s trinástimi zadržan mi R ma- zopakovať scenár, ktor sa osvedčil mi a Židmi vrátane rodiny MUDr. v Cerove. Lengyela. Ich eskortu, ktorej velil Inho- V štvrtok 14. decembra 1944 pri- ferov zástupca Anton Nowotny, tvorilo šli štyria gardisti v civilnom oblečení okrem Nemcov i niekoľko príslušníkov do obce Litava, kde navštívili notá- 5. poľnej roty HG. Menovite s známi ra Eugena Brusta. Predstavili sa mu Ján Laco, Alexander Lichtneker a Alojz Centrum Krupiny na dobovej fotografii ako partizáni a požiadali ho o vy- Korda. Zaistencom nahovorili, že ich (Zdroj: Internet) stavenie falošn ch dokladov. Keď odvážaj do Banskej Štiavnice. V sku- im notár vyhovel, vst pili do obce točnosti autobus zastavil pri lesnej čis- hľadalo utečen ch väzňov z Krupiny.78 uniformovaní príslušníci roty. Po tine Star Hostinec neďaleko Svätého Jedin m „ lovok“ Nemsilov ch mužov zaistení notára a miestnych žandá- Antola (dnes Svät Anton). Gardisti prestavoval Žid, ktor sa ukr val v osa- rov vtrhli do blízkej cigánskej osady. ju vopred vybrali ako miesto exek cie de Červená Hora.79 Viacero mužov pritom zbili, Jozefovi a najmenej dvaja z nich, Lichtneker Vzhľadom na postup Červenej Kováčovi prebodli ruku bajonetom a Koprda, sa spoločne s príslušníkmi armády vydal Inhofer 11. decem- a desaťročného Zoltána Kováča po- EK 14 podieľali na vraždení.86 bra 1944 veliteľovi 5. poľnej roty strelili do nohy.83 Gardisti následne Posledn represívnu akciu pred HG direktívu uviesť 5. poľn rotu nahnali všetk ch R mov k prieko- opustením Krupiny uskutočnili Nemsi- HG do pohotovosti a pripraviť ju na pe za osadou, prikázali im, aby na- lovi muži 15. decembra 1944 v Švábe, evakuáciu.80 Z uvedeného d vodu st pili do dvojradu a namierili na kde zaistili niekoľk ch občanov. Cel- nemohol Nemsila splniť rozkaz po- nich zbrane. Všetko nasvedčovalo kovo zadržali príslušníci 5. poľnej roty verenca Košovského, aby poslal čatu k tomu, že bud zastrelení. K tra- HG od 4. do 15. decembra 1944 osem zbroj. Laca do Brezna nad Hronom. gédii napokon nedošlo zrejme len ľudí, nerátaj c maďarsk ch dezertérov. Nedávno sformovaná čata zložená vďaka intervencii niektorého z čle- Ďalších 29 väzňov prepustili, dvaja ušli z krupinsk ch gardistov, ktorá sa nov litavského obecného zastupiteľ- a trinásť bolo zavražden ch.87 Z t chto mala presun ť do Modrého Kameňa, stva. Dodnes však zostáva nejasné, čísel vypl va, že v pivnici krupinskej bola dokonca na Inhoferov pokyn či chceli Nemsilovi muži R mov len meštianskej školy zostalo v polovici rozpustená.81 zastrašiť, alebo ich skutočne mali decembra 1944 osem os b. V tejto situácii sa velenie 5. poľ- v mysle povraždiť.84 nej roty HG rozhodlo upustiť od Vyčíňanie gardistov v Litave ODCHOD Z KRUPINY A ZÁNIK rozsiahlych pátracích akcií a zame- t m neskončilo. Prehľadávali domy, JEDNOTKY rať sa na vyhľadávanie pomocní- rabovali a ničili s kromn majetok.85 V piatok 15. decembra 1944 podnikli kov partizánov z radov vidieckeho Viac podrobností o v sledkoch tejto nzbroj. Nemsila a SS-Oberscharf hrer obyvateľstva. Vyšetrovanie v mlyne akcie žiaľ nemáme, nakoľko Nemsi- Inhofer inšpekčn cestu na front pri Lopaty pri Pliešovciach, Senohrade, lovo zvláštne hlásenie o jej priebehu Šahách. Veliteľ 5. poľnej roty HG si Bzovíku, Nemciach, Sebechleboch, sa nezachovalo. z nej odniesol skľučuj ci poznatok, že
78 S najväčšou pravdepodobnosťou išlo o dvoch mužov, ktorí utiekli z opevňovacích prác organizovaných krupinskou pobočkou EK 14. 79 A MSNP, f. VIII, šk. č. 7, prír. č. 695/58. Všeobecné hlásenie POHG v Krupine od 7. do 18. 12. 1944. 80 Tamže. 81 A MSNP, f. VIII, šk. č. 6, prír. č. S 55/2002. Rozkazy a denné hlásenia HVHG, roky 1943, 1944, 1945 – Bratislava. Hlásenie kpt. V. Košovského č. 7 z 19. 12. 1944. 82 A MSNP, f. VIII, šk. č. 7, prír. č. 659/58. Všeobecné hlásenie POHG v Krupine od 7. do 18. 12. 1944. 83 Krátko po skončení vojny Z. Kováč na následky svojho zranenia zomrel. 84 HRUBOŇ, A.: 5. poľná rota Hlinkovej gardy, s. 37 – 40. 85 Nemsila oficiálne priznal, že jeho muži zaistili v Litave dva rádiové prijímače. Pozri A MSNP, f. VIII, šk. č. 7, prír. č. 659/58. Všeobecné hlásenie POHG v Krupine od 7. do 18. 12. 1944. V skutočnosti ich len v obchode Jána Rybára ukradli päť. Pozri A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB BB, V – 656. Výpoveď J. Rybára z 21. 3. 1958. 86 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB BB, V – 656/ZVZ. Výpoveď A. Lichtnekera z 6. 2. 1958. Účasť ďalších gardistov na vraždení pri Sv. Antole je prav- depodobná, ale nedá sa spoľahlivo dokázať. Predmetné archívne materiály o zločinoch príslušníkov 5. poľnej roty HG totiž pochádzajú výlučne z agendy povojnových ľudových súdov a komunistickej justície z roku 1958, čo značne znižuje ich vierohodnosť. 87 A MSNP, f. VIII, šk. č. 7, prír. č. 659/58. Všeobecné hlásenie POHG v Krupine od 7. do 18. 12. 1944. O vražde trinástich Židov a Rómov na čistine Starý Hostinec sa J. Nemsila vo svojom hlásení nezmienil.
30 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 30 3. 4. 2018 8:39:17 ŠTÚDIE Tomáš Klubert • Represálie 5. poľnej roty Hlinkovej gardy v oblasti Krupiny
prienik Červenej armády na zemie Laco a zbroj. Stodola zostali s pätnás- ného rozkladu. Väčšina odvedencov Krupinského okresu je otázkou naj- timi gardistami v Krupine, aby zabez- z radov HM a SPS prejavovala nechuť bližších dní. Vzhľadom na to už jeho pečili odvoz písomností a kancelár- sl žiť v jej radoch, či už z d vodu v - jednotka nepodnikala žiadne akcie skeho zariadenia. Uprostred noci z 20. voja frontovej situácie alebo z odporu a v stave pohotovosti čakala na rozkaz na 21. decembra 1944 vyrazili v auto- k zločinom niektor ch „kmeňov ch“ opustiť Krupinu.88 buse a niekoľk ch autách do Zvolena, gardistov.92 Počas presunu do Brati- Dopoludnia 20. decembra 1944 kde však nenašili voľné priestory na slavy polovica mužstva dezertovala. podnikol Nemsila druh cestu na front, uskladnenie materiálu. Náklad bol Mnohí z nich tak urobili na popud aby mal presn obraz o situácii. Krát- napokon vyložen v Kremnici, od- veliteľa 2. čaty zbroj. Žatka, ktorí im ko po jeho návrate do Krupiny prelo- kiaľ Nemsila odcestoval do Banskej hovoril, aby išli domov. Demoralizá- mili sovietske vojská nemeck obranu Štiavnice.89 cia jednotky sa prejavila i nárastom pri Dudinciach a r chlo postupovali O chaose, ktor sprevádzal evaku- alkoholizmu. V Prievidzi, kde sa rota na sever. O 20:30 hod. sa Nemsila od áciu 5. poľnej roty HG, svedčí fakt, že zdržiavala počas vianočn ch sviatkov, Inhofera dozvedel, že ruské tanky delí v budove meštianskej školy zanechali vyvolali na Štedr večer opití gardis- od mesta len 12 km. Rota sa okamži- množstvo potravín, v stroja a zbraní ti verejné pohoršenie. Po príchode te začala pripravovať na odchod do vrátane ručn ch granátov a ľahk ch do Bratislavy zostalo z roty len tor- Banskej Štiavnice, ktor komplikoval guľometov.90 zo. HG ju muselo ofciálne rozpus- nedostatok dopravn ch prostriedkov. Po príchode do Banskej Štiavnice tiť a zvyšn ch gardistov rozčleniť do Po rekvirácii trinástich konsk ch po- dostal nzbroj. Nemsila rozkaz, aby sa in ch tvarov. Nzbroj. Nemsila bol pre vozov na prepravu v stroja vyrazilo jeho rota vrátila do Bratislavy.91 Jed- podozrenie z defraudácie židovského mužstvo pod velením zbroj. Žatka do notka v tom čase už javila známky majetku postaven pred disciplinárny Banskej Štiavnice. Veliteľ roty, zbroj. pokročilej demoralizácie a vn tor- s d.93
Tomáš Klubert: Reprisals of Hlinka Guard 5th Field Company in the Area of Krupina Te 5th Field company of Hlinka Guard, led by Jozef Nemsila, was established afer the Slovak National Uprising was defeated. Afer the basic training in Bratislava it was deployed from 30 October to 10 November 1944 to secure the area of Banská Bystrica. Te most important phase in the history of this unit was its deployment in Krupina, where it took an active part in reprisals against racially and politically persecuted citizens and partisans for more than two months (from 11 November to 20 December 1944). Afer Soviet troops penetrated to the surroundings of Krupina, the unit broke up due to the demoralisation of its members and at the end of 1944 it was ofcially dissolved.
PhDr. Tomáš Klubert, PhD. (1972) Absolvent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. odbor história - filozofia. Od roku 2008 je pracovníkom Sekcie vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa. Zaoberá sa dejinami 20. storočia, predovšetkým obdobím druhej svetovej vojny. Je autorom monografií Obrnené jednotky v Slovensko národnom povstaní, Veľkí vojvodcovia na Slovensku, Smrť sa volala „Schill“ a Slovenská armáda v druhej svetovej vojne slovom a obrazom a spoluautorom publikácie Vojenské dejiny Slovenska V. (1939 – 1945).
88 Tamže. 89 A MSNP, f. VIII, šk. č. 7, prír. č. 695/58. Hlásenie J. Nemsilu o presune jednotky z 26. 12. 1944. 90 HRUBOŇ, A.: 5. poľná rota Hlinkovej gardy, s. 48. 91 A ÚPN, f. KS ZBN S-ŠtB BB, šk. č. 104. Hlásenie J. Nemsilu z 26. 12. 1944. 92 Počas krátkeho pobytu v Banskej Štiavnici sa gardista Tibor Krammer z čaty zbroj. Gregora smrteľne zranil pri neopatrnej manipulácii s pištoľou. Bola to vôbec jediná strata, ktorú utrpela 5. poľná rota HG počas svojho nasadenia na strednom Slovensku. A MSNP, f. VIII, šk. č. 7, prír. č. 659/58. Hlásenie kpt. J. Košovského č. 9 z 3. 1. 1945. 93 HRUBOŇ, A.: Hlinkova garda na území Pohronskej župy, s. 105.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 31
PN 2017-04 final.indd 31 3. 4. 2018 8:39:17 DOKUMENTY
PROTIŽIDOVSKÉ NÁSILNOSTI V NOVÝCH ZÁMKOCH DŇA 4. AUGUSTA 1946
PAVOL MAKYNA
Násilnosti namierené voči Židom, ktoré sa odohrali v nedeľu večer 4. augusta 1946 v Nových Zámkoch, boli pokračovaním protižidovských výtržností účastníkov partizánskeho zjazdu v Bratislave1. Nanešťastie to neboli prvé ani posledné protižidovské výtržnosti, nazývané aj ako pogrom, ktoré sa na Slovensku udiali po skončení 2. svetovej vojny a vyvrcholení tzv. konečného riešenia židovskej otázky v Európe. Z táborov smrti sa do svojich pôvodných domovov vracala len hŕstka tých, ktorým sa podarilo prežiť utrpenia holokaustu. Nepáčilo sa to najmä tým obyvateľom, ktorí v predchádzajúcom období arizáciou alebo krádežou nadobudli do svojho vlastníctva pôvodný židovský majetok. Nespokojní boli i tzv. národní správcovia židovských majetkov, bývalí partizáni a iní príslušníci odboja, ktorí boli takto odmeňovaní za svoje zásluhy.
nohé antisemitské nála- Nové Zámky boli s časťou južné- kon namieren voči Židom, ktor ob- dy v slovensk ch obciach ho zemia Slovenska, ktoré bolo po medzoval počet židovsk ch posluchá- a mestách prerástli po máji Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938 čov vysok ch šk l na 6 %. Židia tu boli M1945 až do pogromov a vraždenia pris dené Maďarsku. Podľa sčítania nielen počas celého medzivojnového židovského obyvateľstva. Krádeža- obyvateľstva z roku 1930 žilo na tom- obdobia obviňovaní za v voj 1. svetovej mi, hospodárskymi škodami a „len to zemí celkovo 854 217 obyvateľov, vojny a za Trianon.8 Stali sa nepriateľmi zraneniami“ Židov, hoci mnohokrát z čoho sa k židovskej národnosti slo- národa i v očiach ofciálnej politiky. i ťažk mi, skončili udalosti napr. bodne prihlásilo 26 151 os b.5 V No- Ešte na jar 1938, teda pred Viedenskou v Topoľčanoch dňa 24. septembra v ch Zámkoch vtedy žilo 2 771 os b arbitrážou, bol v Maďarsku prijat 1945,2 1. – 2. augusta 1946 v Brati- židovského p vodu, čo tvorilo asi 13 % 1. židovsk zákon pod názvom „O čin- slave, 2. augusta 1946 v Komárne, z celkového počtu obyvateľov mesta.6 nejšom zabezpečovaní rovnováhy spo- 4. augusta 1946 v Žiline, ďalej Rajec- Po návrate z táborov smrti klesol po- ločnosti a hospodárskeho života“. Ten k ch Tepliciach, Zbehoch, Šuranoch.3 čet členov židovskej náboženskej obce obmedzoval počet Židov v r znych, Vraždami Židov sa skončili udalosti v tomto meste asi na jednu tretinu p - najmä slobodn ch povolaniach. Po 24. novembra 1946 v Novej Sedlici, vodného predvojnového stavu.7 zabratí južn ch oblastí Slovenska Ma- 6. decembra 1946 v obciach Ulič Maďarské kráľovstvo prijalo už ďarskom na začiatku novembra 1938 a Kolbasov.4 v roku 1920 ako prv eur psky štát zá- pocítili Židia na tomto zemí radikálne
1 BUMOVÁ, I.: Protižidovské výtržnosti v Bratislave v historickom kontexte (august 1946). Pamäť národa, roč. 3, 2007, č. 3, s. 14 – 29. 2 Pozri KAMENEC, I.: Protižidovský pogrom v Topoľčanoch v septembri 1945. In: PECKA, J. (zost.): Acta contemporanea, Sborník k pětašede- sátinám Viléma Prečana. Praha 1998, s. 80 – 94; ŠIŠJAKOVÁ, J.: „Prípad Topoľčany“ – Protižidovský pogrom (nielen) z pohľadu dobových dokumentov. In: Acta Historica Neosoliensia 10. Banská Bystrica 2007, s. 232 – 240. 3 BUMOVÁ, I.: Protižidovské výtržnosti v Bratislave v historickom kontexte, s. 18. 4 Pozri ŠMIGEĽ, M.: Vraždy Židov na severovýchodnom Slovensku v roku 1945 – Kolbasovská tragédia. (Súčasný stav spracovania a perspektívy výskumu problematiky), s. 1 – 8. [citované 12. 7. 2017] Dostupné na URL
32 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 32 3. 4. 2018 8:39:17 DOKUMENTY Pavol Makyna • Protižidovské násilnosti v Nových Zámkoch dňa 4. augusta 1946
zmeny vo svojom spoločenskom posta- napr. i pri presadzovaní vlastn ch po- osobami vystriedala zvada medzi ži- vení. Je potrebné tiež uviesť, že napriek žiadaviek, nevynímaj c situácie, keď dovsk m majiteľom reštaurácie Fran- všetk m protižidovsk m zákonom prichádzalo k sporu o židovsk majetok tiškom Ungárom a rovnak m partizá- a nariadeniam nedošlo v uvedenom medzi p vodn m majiteľom a arizáto- nom. Celá situácia vyvrcholila bitkou, štátev porovnaní s in mi časťami Eur - rom. Takéto osoby „posilnené alkoho- do ktorej sa zapojili ďalšie osoby zo sku- py až do roku 1944 k deportovaniu tejto lom“ získavali odvahu pri realizovaní piny. Aby si majiteľ reštaurácie nemohol skupiny obyvateľstva.9 Práve naopak – svojich myšlienok, pričom v nimkou zavolať pomoc, jeden z prítomn ch par- mnoho židovsk ch obyvateľov i z ze- neboli ani Nové Zámky. V znamn m tizánov prestrihol telef nne vedenie. mia Slovenského štátu hľadalo možnosť faktorom bol dlhodob vplyv antise- Následne skupina partizánov opustila záchrany pred prebiehaj cimi depor- mitskej propagandy na väčšinové oby- reštauráciu „Ungár“ a pres vala sa do táciami10 v niku k južnému susedovi. vateľstvo, v ktorej boli Židia obviňovaní hostinca menom „Ruža“.16 Pravdepo- Udalostiam opísan m ďalej v texte napr. z následkov Viedenskej arbitráže dobne pri tomto presune bola uvede- a v priložen ch dokumentoch pred- v kombinácii s faktom, že väčšina Židov ná skupina rozdelená na dve za sebou chádzal 1. zjazd Sväzu slovensk ch na južnom Slovensku sa po roku 1918 id ce skupiny, pričom na ulici stretli partizánov (ďalej len SSP)11, ktor sa cítila byť Maďarmi. To sa prejavovalo Ignáca Nascha a Juraja Lampla, oboch konal od piatku 2. augusta do nedele vo vzťahoch k Židom tak, že „Slováci židovského p vodu. Keď prvá skupina 4. augusta 1946 v uliciach Bratislavy. nemali v láske pomaďarčen ch Židov partizánov minula uvedené dve osoby, Jeho cieľom mala byť voľba do stred- a Maďari zas z rili, keď v Židoch videli upozornila na nich v krikmi niekoľko n ch orgánov, tzv. očista verejného nedostatok vlastenectva.“15 Konkrét- metrov za nimi id cu druh skupinu. života a predostretie sociálnych po- nym príkladom postoja slovensk ch Pri vyžiadanej legitimácii t chto Židov žiadaviek.12 SSP mal byť podľa svojich a maďarsk ch radov voči Židom bolo ich partizánska skupina zbila a okradla. stanov z 26. apríla 1945 apolitick m vzájomné pres vanie a „zbavovanie sa“ Následne okolo 21. hodiny vošli parti- združením. No od začiatku bol zko židovsk ch obyvateľov cez novovyt če- záni do hostinca „Ruža“. Tu legitimo- prepojen s Komunistickou stranou n hranicu pri pripájaní južn ch ze- vali Vojtecha Balogha a začali ho biť, no Slovenska (ďalej len KSS), keď jej tzv. mí Slovenska k Maďarsku v novembri Balogh z hostinca utiekol. Medzit m prípravn v bor bol zložen len z čle- 1938. tu bol členmi skupiny legitimizovan nov KSS, resp. aj ďalší ved ci predsta- Dňa 4. augusta 1946 sa v Nov ch Žid Eužen Schleszinger, pričom muži vitelia spolku boli väčšinou komunis- Zámkoch nevraždilo. No zrejme iba v bielych košeliach s vyznamenaniami tického presvedčenia. Členmi SSP boli so šťastím nebol žiadny partizán- ho vyzvali, aby vyšiel na ulicu pred hos- i „r zne asociálne individuá, neschopné mi napadnut Žid zabit . V uveden tinec. Keď Schleszinger zbadal skupinu zaradiť sa po vojne do normálneho ži- večer sa skupina asi 30 – 40 častníkov partizánov pred hostincom, rozhodol vota“.13 V rokoch 1945 – 1948 bol SSP partizánskeho zjazdu v Bratislave vra- sa vrátiť na miesto. To mu už skupi- využívan KSS v politickom zápase cala vlakom do Nov ch Zámkov. Okolo na partizánov nedovolila a na ulici ho o bud cnosť krajiny.14 Radikálnejšie 20. hodiny vošli do reštaurácie „Ungár“, zbila. Pri teku ho ešte jeden člen sku- sp soby vynucovania politick ch po- kde sa najsk r strhla hádka medzi jed- piny bodol nožom do chrbta. V tržníci žiadaviek ozbrojen mi ľuďmi z kru- n m z partizánov a čašníkom zariade- vnikli aj do bytu Jozefa Šterna a zbili na hov SPP „imponovali“ r znym živlom nia. Následn bitku medzi uveden mi návšteve sediaceho Ladislava L wyho,
9 V marci 1944 začala nacistická armáda okupovať Maďarské kráľovstvo a začala organizovať masové deportácie Židov z krajiny do vyhladzo- vacích táborov na území Ríše. Počas holokaustu zahynulo okolo 550 000 Židov, ktorí boli odvlečení z územia Maďarského kráľovstva. 10 Prvá vlna deportácií židovských obyvateľov prebiehala na území Slovenského štátu medzi 25. 3. a 20. 10. 1942. 11 V dnešnom pravopise Zväz slovenských partizánov (ZSP). V texte budeme ďalej používať dobovú skratku SSP. 12 Viac napr. v časopise Partizán z 11. 8. 1946. Z prác po roku 1989 pozri LACKO, M.: Najhorlivejší pomocníci komunistov (Sväz slovenských partizánov a udalosti na Slovensku v rokoch 1945 – 1948). In: PODOLEC, O. (zost.): Február 1948 a Slovensko. Bratislava 2008, s. 519 – 556, ďalej LETZ, R.: Partizáni ako politický a mocenský činiteľ na Slovensku v rokoch 1945 – 1948. In: Kol.: Dies ater – nešťastný deň 29. august 1944. Bratislava 1994, s. 47 – 58. 13 LETZ, R.: Partizáni ako politický a mocenský činiteľ na Slovensku v rokoch 1945 – 1948, s. 51. 14 LACKO, M.: Najhorlivejší pomocníci komunistov, s. 519 – 556. 15 BUDA, F.: Osudy Židov z Tvrdošoviec po Viedenskej arbitráži v horthyovskom Maďarsku. In: MITÁČ, J. (zost.): Juh Slovenska po Viedenskej arbitráži 1938 – 1945. Bratislava 2011, s. 174. 16 Archív Ústavu pamäti národa (A ÚPN) v Bratislave, fond (ďalej f.) V/R 04, inventárna jednotka (ďalej inv. j.) 23, signatúra (ďalej sign.) „Protižidovské výtržnosti – demonštrácie v okrese Nové Zámky, Nitra a Topoľčany (1946)“, dokument číslo (dok. č.) 380 dôv./46, poradové číslo (por. č.) 16.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 33
PN 2017-04 final.indd 33 3. 4. 2018 8:39:17 DOKUMENTY Pavol Makyna • Protižidovské násilnosti v Nových Zámkoch dňa 4. augusta 1946
pričom bol okradnut a tiež bodnut p vodu. Naznačuj to i vyhrážky známe. Dokumenty o t chto smut- nožom do chrbta.17 Zranení, okrad- jedného nesk r zatknutého obyva- n ch udalostiach objavil v archíve nutí a ďalší svedkovia identifkovali teľa Nov ch Zámkov susediaceho ÚPN v roku 2016 pracovník Referátu medzi v tržníkmi asi 5 os b z Nov ch s osobami židovského vierovyzna- Oral History Mgr. Ján Mitáč vo fon- Zámkov, z čoho boli traja príslušníkmi nia: „Dočkajte, čo bude v Bratislave de V/R 04 pod inventárnou jednotkou Národnej bezpečnosti o 2 dni zatknutí na partizánskom sjazde. Čo s Vami 23 a signat rou „Protižidovské v trž- a dopravení do väznice v Nitre, hoci partizáni porobia až sa vrátia z Bra- nosti – demonštrácie v okrese Nové všetky obvinenia odmietali.18 tislavy. Všetci p jdete do Palestíny.“19 Zámky, Nitra a Topoľčany (1946)“. Tex- Ďalšie vyšetrovanie prípadu pro- Potvrdenie alebo vyvrátenie t chto ty nasleduj cich dokumentov boli napí- tižidovsk ch v tržností nielen v No- dohadov si vyžaduje ďalší archívny sané na písacom stroji a uvádzame ich v ch Zámkoch poukázalo na pravde- v skum. chronologicky v p vodnom znení bez podobne vopred pripravované akcie Spomínané udalosti na juhu Slo- ak chkoľvek štylistick ch a grafck ch namierené voči osobám židovského venska neboli verejnosti donedávna prav, okrem evidentn ch preklepov.
DOKUMENT Č. 1
1946, 6. august, Nové Zámky. Hlásenie o protižidovsk ch v tržnostiach v Nov ch Zámkoch, originál.
A ÚPN, f. V/R 04, inv. j. 23, sign. „Protižidovské v tržnosti – demonštrácie v okrese Nové Zámky, Nitra a Topoľčany (1946)“, dok. č. zatkn. 380 d v./46, por. č. 16.
Okresné veliteľstvo - NB20 Nové Zámky. Nové Zámky, 6. august 1946 ------Čís. jedn. 380 d v.(46.21 ------
Vec: Protižidovské v tržnosti v Nov ch Zámkoch, hlásenie.
Odpoveď na čís.jedn.-)- Povereníctvo vn tra -VI. odbor,
Prílohy; -)- Bratislava. D verné ! ------
Podľa smerníc rozkazu Povereníctva vn tra VI. odbor, čís. 2300 zprav.22 45, zo dňa 22. ------okt bra 1945 ; ------
Hlásim, že dňa 4. augusta 1946 o 19.20 hod. vracali sa vlakom z Bratislavy do Nov ch Zámkov asi 40 častníci partizánskeho sjazdu. Po príchode do Nov ch Zámkov vošli dňa 4. augusta 1946
17 A ÚPN, f. V/R 04, inv. j. 23, sign. „Protižidovské výtržnosti – demonštrácie v okrese Nové Zámky, Nitra a Topoľčany (1946)“, dok. č. zatkn. 26/46, por. č. 29 – 31. 18 Tamže, por. č. 27 – 28. 19 Tamže, por. č. 24 – 26. 20 NB – Národná bezpečnosť. 21 Čís. – číslo, jedn. – jednania, dôv. – dôverné. 22 Zprav. – spravodajské.
34 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 34 3. 4. 2018 8:39:17 DOKUMENTY Pavol Makyna • Protižidovské násilnosti v Nových Zámkoch dňa 4. augusta 1946
asi o 20. hod. do reštaurácie Františka Ungára, izraelitského vierovyznania, v Nov ch Zámkoch, Stalinova ul. č.d.23 3, kde sa zabávali. Jeden z t chto častníkov Ján Bizoň z Nov ch Zámkov, Komárňanská ul. č. d. 16 vyvolal zvadu s čašníkom Františkom Baniarom z Nov ch Zámkov, Zemiansky priechod č. d. 9 a pobil ho rukami po tvári. O mal chvíľku prišiel do reštaurácie aj majiteľ tohto podniku František Ungár s ktor m Ján Bizoň sa tiež povadil a so slovami: „Vy ste ma tiež vyhodili“, Ungára bez akejkoľvek príčiny rukami pobil po tvári. Do tejto bitky sa potom zamiešali aj ostatní 4 mužovia tejto skupiny a Ungára zbili rukami po tvári a tele. Nato jeden z častníkov uchopil stoličku, ktorou udrel myselne bez príčiny Ungára viac razy predloktí ľavej a pravej ruky a chrbáte, čím mu sp sobil ťažké zranenie tela. Nato jeden z t chto v tržníkov, ktorého sa dosiaľ nepodarilo zistiť, prestrihol v zmienenej reštaurácii Ungára telef nne vedenie, aby sa Ungár nemohol dovolať pomoci. Po prevedenom čine v tržníci z reštaurácie Ungára odišli a vošli do hostinca, zvaného „Ruža“, s c rozdelení na dve skupiny asi po 20. mužoch. O mal chvíľu, keď odtiaľ vyšli na ulicu, stretli Ignáca Nascha z Nov ch Zámkov, Gogolova ul. č. d. 23 a Juraja Lamla z Nov ch Zámkov, Štefánikova ulica č. d. 15, obaja izraelitského vierovyznania, ktor ch viac razy rukami pobili po tele a kričali na nich: „Bite ich, to s Ameni.“ Po tomto odišli opätovne do hostinca, zvaného „Ruža“ v Nov ch Zámkoch, kde jeden z t chto v tržníkov Ján Sombaty z Nov ch Zámkov, Bezručova ul. č. d. 30, vyvolal z dvora domu tam sa nachodiaceho Eugena Schlesingera, izraelitského vierovyznania, na ulicu, kde už čakal Ján Zavalec spolu s via- cer mi mužmi, ktor ch však poškoden Schlesinger nepoznal, ktorí ho myselne bez príčiny pobili rukami po tele. Nato Schlesinger dal sa na tek, pričom ho v tržníci prenasledovali a jeden z v tržníkov potom Schlesingera pichol odzadu vrecov m nožom do chrbta a sp sobil mu ťažké zranenie. V tržníci potom vošli aj do bytu Eugena Šterna, izraelitského vierovyznania, v Nov ch Zámkoch, ulica Červenej armády č. d. 35, odkiaľ násilím vyvliekli na ulicu u tohto na návšteve sa nachodiaceho Ladislava L wyho, taktiež židovského vierovyznania, z Nov ch Zámkov, ulica Maršala Tita č. d. 4, kde ho rukami pobili a po tvári a jeden z v tržníkov tejto skupiny pichol L wyho vreckov m nožom do chrbta, pričom mu zobral peňaženku, v ktorej bolo 1.700.-Kčs na hotovosti, načo odišli. Zranenie L wyho je ťažšieho rázu.
Ako páchatelia t chto činov boli dňa 6. augusta 1946 zistení a zatknutí Ján Sombaty, zriade- nec mestského radu Nové Zámky, Ján Teren, národn správca hostinca Františka Nagya Nové Zámky a Ján Zavalec, kanc. zriadenec merníckeho radu24 Nové Zámky. Ďalší páchateľ Ján Bizoň zatknut byť nemohol, keďže odcestoval do Baťovian. Akonáhle sa Bizoň do Nov ch Zámkov vráti, bude ihneď zaisten .
Uvedení páchatelia, v tržníci boli o 20. hod. dňa 6. augusta 1946 stanicou NB Nová Zámky pod čís. zat.25 26) 46 na príkaz ONV26 Nové Zámky pod. čís. jedn. 575) 46 zo dňa 6. augusta 1946 tohože dňa zatknutí, okrem Bizoňa, a dopravení do väznice Krajského s du Nitra so zprávou a zatknutí.
Obdrží v prvopise Povereníctvo vn tra, VI. odbor, prepisom HVNB27 Bratislava, ONV Nové Zámky a Oblastné veliteľstvo NB Nitra.
Vedením okr. vel.28 NB poveren (podpis)
23 Č. d. – číslo domu. 24 Dobový názov pre katastrálny úrad. 25 Čís. zat. – číslo zatykača. 26 ONV – okresný národný výbor. 27 HVNB – Hlavné veliteľstvo Národnej bezpečnosti. 28 Okr. vel. – okresné veliteľstvo.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 35
PN 2017-04 final.indd 35 3. 4. 2018 8:39:17 DOKUMENTY Pavol Makyna • Protižidovské násilnosti v Nových Zámkoch dňa 4. augusta 1946
DOKUMENT Č. 2
1946, 6. august, Nové Zámky. Razia v meste Nové Zámky, originál.
A ÚPN, f. V/R 04, inv. j. 23, sign. „Protižidovské v tržnosti – demonštrácie v okrese Nové Zámky, Nitra a Topoľčany (1946)“, dok. č. 378 d v./46, por. č. 22 – 23.
Okresné veliteľstvo NB Nové Zámky. Nové Zámky, 6. august 1946. ------Čís. jedn. 378 d v.)46. ------Vec: Razia v meste Nové Zámky.
Odpoveď na čís. 573 prez.)46 zo Okresn národn v bor, dňa 5. augusta 1946.
Prílohy; 1. Nové Zámky. D verné ! ------
Oznamujem, že vzhľadom na protižidovské v tržnosti, ktoré zo strany nezodpovedn ch elementov sa v Nov ch Zámkoch v noci zo 4. na 5. augusta 1946 prihodili, ako častníci tohto incidentu boli za mojej spolu časti zistení a zatknutí: Ján Sombaty, Ján Teren a Ján Zavalec, všetci z Nov ch Zámkov. Tejto protižidovskej akcie z častnili sa aj Ján Bizoň z Nov ch Zámkov, ktor medzičasom odcestoval do Baťovian. Akonáhle sa vráti do Nov ch Zámkov bude taktiež zaisten .
Zatknutie vyššie menovan ch v tržníkov nariadil svojím príkazom pod. čís. jedn. 575)46 prez. zo dňa 6. augusta 1946 ONV Nové Zámky, čo bolo aj vykonané podriadenou stanicou NB Nové Zámky pod čís. zat. 26/46 zo dňa 6. augusta 1946 o 20. hod., pričom títo boli dodaní do väznice Krajského s du v Nitre so správou o zatknutí.
Odpis zprávy pod v. čís. jedn. 380 d v.)46 zo dňa 6. augusta 1946 o prihodivších sa protiži- dovsk ch v tržnostiach v Nov ch Zámkoch, čo bolo tun. veliteľstvom Povereníctvu vn tra – VI. odboru hlásené na informáciu pripojujem.
Vašim radom nariadená razia na deň 5. augusta 1946 od 19. hod tohože dňa do 6. hod. dňa 6. augusta 1946 bola vykonaná vo forme hliadkovania na uliciach mesta Nové Zámky za čelom zamedzenia zam šľanej opätovnej prípravy protižidovskej akcie za spoluučinkovania miestne- ho pohotovostného oddielu, s príslušníkmi tunajšej stanice NB a zo 6 členmi mestskej polície v Nov ch Zámkoch. Počas v konu tejto služby závady zistené neboli.
K veci oznamujem, že dňa 6. augusta 1946 od 16. hod. do 18. hod. v s vise prihodivšej sa protižidovskej akcie v Nov ch Zámkoch došiel z Komárna do sídla okresu zástupca poverení- ka vn tra Viktoryho p. plk. Viktorin, prednosta VI. odboru Pov. vn tra s prednostom OBR29
29 OBR – oblastné riaditeľstvo.
36 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 36 3. 4. 2018 8:39:17 DOKUMENTY Pavol Makyna • Protižidovské násilnosti v Nových Zámkoch dňa 4. augusta 1946
z Komárna kpt. Chabenom a vyšetruj cim orgánom OBR Nitra vrch. strážm. Škapincom, ktorí prípad urobili predmetom vyšetrovania a spísali patričné zápisnice.
Vedením okr. vel. NB poveren
-)-
------Čís. jedn. 378 d v.) 46. Nové Zámky, 6. august 1946 ------Vec: ako hore.
Odpoveď na čís. jedn. -)- Oblastné veliteľstvo NB,
Prílohy: 1. N i t r a . D verné ! ------Prepis zprávy prekladám na vedomie.
Vedením okr. vel. NB poveren
(podpis)
Komárňanská ulica (v rokoch 1945 – 1992 Ulica Červenej armády) v Nových Zámkoch, kde sa odohrali niektoré protižidovské incidenty opísa- né v dokumentoch (Zdroj: www.facebook.com/pg/Slovensko-na-historickych-fotografiach)
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 37
PN 2017-04 final.indd 37 3. 4. 2018 8:39:18 DOKUMENTY Pavol Makyna • Protižidovské násilnosti v Nových Zámkoch dňa 4. augusta 1946
DOKUMENT Č. 3
1946, 8. august, Nové Zámky. Správa o protižidovsk ch v tržnostiach v Nov ch Zámkoch – Ján Sombaty a spol., originál.
A ÚPN, f. V/R 04, inv. j. 23, sign. „Protižidovské v tržnosti – demonštrácie v okrese Nové Zámky, Nitra a Topoľčany (1946)“, dok. č. zatkn. 26/46, por. č. 29 – 31.
Stanica NB Nové Zámky, okres Nové Zámky. Nové Zámky, 8. august 1946. ------K čís. zatkn.30 26/46. ------O d p i s . Vec: S o m b a t y Ján a spol. z Nov. Zámkov, Sp sobenie protižidovsk ch v tržností a viacero ťažk ch ublížení na tele. Okresn s d,
Prílohy: 5. N o v é Z á m k y . ------
Dodatok k tunajšej zpráve o zatkn. čís. 26/46 zo dňa 6. augusta 1946. ------
Svedok František Ungár z Nov ch Zámkov, Stalinova ul. čp. 3, udal toto: „Dňa 4. augusta 1946 o 20. hod. prišiel som domov z ihriska ŠK Nové Zámky, kde som sa bol pozrieť na futbalov zá- pas. Po príchode do mojej reštaurácie, videl som, že sa u mňa zabáva asi 50 partizánov / poznal som ich podľa toho, že všetci boli oblečení v bielych košelách a mali na ních našité vyznamena- nia. Zabávali sa veselo a niektorí boli v podnapitom stave. Asi o 20.30 hod. jeden z partizánov menom Bizoň, prišiel k m jmu čiašnikovi Františkovi Baniarovi a tomuto povedal: „To ste Vy, čo ste mňa partizána dňa 1. augusta 1946 tu v tomto hostinci bili.“ V tom tam prišlo menom mne neznámych viac partizánov. Bizoň prišiel tiež ku mne a zakričal na mňa: „Vy ste šéf, vy ste mňa vyhodil.“ Na čo ma začali viacerí partizáni biť. Z partizánov, ktorí ma bili poznal som Jána Sombatyho, in ch mena si dobre nepamätám. Z toho začala skutočná bitka, takže nielen zbili m jho čiašnika Baniara, ale i mňa a to najprv len päsťami, nesk r tiež stoličkami, pri čom som utrpel viacero krvn ch podliatin, tržnu ranu na hlave a menšie odreniny.“
František Ungár pripojil i lekárske svedectvo, vystavené MUDr. Gejzom Weilom z Nov. Zámkov, podľa ktorého hojenie zranenia Ungára potrvá vyše 8 dní.
Svedok, tiež poškoden , Vojtech Balogh z Nov. Zámkov, ul. Gen. Slobodu č.d. 2, udal toto: „Dňa 4. augusta 1946 bol som asi o 21. hodine v hostinci „Ruža“ v Nov. Zámkoch, kde prišli mne neznámi dajne dvaja partizáni, ktorí mňa legitimizovali. Ukázal som im legitimáciu, na ktor sa pozreli a zistili, že som repatriant, pri čom mi dali tri pohlavky, načo som ušiel domov. Či v hostinci „Ruža“ bol uvedeného dňa tiež mimo mňa niekto bit , to neviem.“
30 Zatkn. – zatknutie.
38 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 38 3. 4. 2018 8:39:18 DOKUMENTY Pavol Makyna • Protižidovské násilnosti v Nových Zámkoch dňa 4. augusta 1946
Svedok Bernard Adler, Holečková ul. 13, udal toto: „Dňa 4. augusta 1946 asi o 20.45 hod. zašiel som do hostinca „Ruža“, kde asi za 10 až 15 min t po mojom príchode, videl som ako b val policajt Sombaty natiahol ruku na Vojtecha Balogha, chytil ho za ruku a chcel ho vytiahnuť von z reštaurácie „Ruža“. Balogh sa mu vytrhol a išiel si sadn ť za st l v záhrade. Nakoľko záhrada je príliž rozsiahla, Sombaty, resp. druh partizán, nemohli hneď zistiť, že kde sa Balogh v záhrade nachádza a preto tohto hľadali, chodiac okolo celej reštaurácie. Čo sa odohralo medzi t m to neviem, len som videl, že bola jedna stolička zodvihnutá vo vzduchu a preto som hneď išiel ma- jiteľovi hostinca Kasalovi oznámiť, že v záhrade je bitka. Či Schleszinger, resp. Balogh, alebo iní židia boli partizánmi napadnutí, alebo bití to neviem. Viacej nemám čo udať.“
Svedkyňa Hilda Traubová z Nov. Zámkov, Tabáková ul. č.d. 3, udala toto: „Dňa 4. augusta 1946 asi o 21. hod. išla som so svojím švagrom Euženom Schleszingerom, Mikulášom Lendvajom a ešte jednou slečnou, ktorá sa ku nám id c z k pališťa len pridružila, do hostinca „Ruža“. V hostinci sadli sme si za st l. Za nami do hostinca hneď prišli dvaja partizáni, z ktor ch jednoho poznám ako b valého mestského policajta menom Ján Sombaty, alebo Sombathely, druhého partizána nepoznám. B val mestsk policista, sp tal sa m jho švagra, či je repatriant a žid. Keď mu švagor odpovedal kladne, slušnou formou tohto požiadal, aby vyšiel z hostinca von. Id c z hostinca von, na chodbe švagor spozoroval viacer ch partizánov a preto sa chcel vrátiť zpäť do hostinca. Jeden z partizánov chytil švagra od zadu a tlačil ho von. Ja som išla za švagrom a videla som, že tohto na ulici začali biť a že ho zvalili na zem. Nakoľko som videla, že zo švagrom je zle, utekala som pre pomoc majiteľovi hostinca Kasalovi. Keď som videla, že Kasala ide k telef nu, vrátila som sa do záhradnej miestnosti, aby som upozornila ostatn ch z našej spoločnosti nato, aby ušli keď m žu, nakoľko je zle. V záhrade moja spoločnosť nebola, ale nachádzal sa tam Vojtech Balogh z Nov. Zámkov. Balogha sa sp tali tí istí partizáni, ktorí aj m jho švagra z hostinca vyviedli a síce z ních menší partizán, že či je repatriant. Keď Balogh odpovedal kladne, menší z t chto partizánov, udrel aktovkou, ktorá bola pravdepodobne naplnená ťažk m obsahom, po hlave. Balogh chytil stoličku a začal sa proti partizánom brániť. Ja som dostala strach, utiekla som z hostinca, po tomto som išla na stanicu NB, kde som prípad hlásila mne neznámemu prís- lušníkovi NB asi o 22. hodine. Z uveden ch partizánov poznám Jána Závalca, ktorí pri našom príchode do hostinca poznamenal: „To s naši ľudia.“ Či m jho švagra udrel resp. Balogha to neviem. Viacej nemám čo udať.“
Svedok -tiež poškoden - Ladislav L wy z Nov. Zámkov, ul. Maršala Tita č. d. 4 udáva toto: „Dňa 4. augusta 1946 vo večern ch hodinách bol som na návšteve u Jozefa Šterna v Nov. Zámkoch, ul. ČA31 č.d. 35, kde bola prítomná Edita Dégenová. Asi o 21. hod. až 22. hod t. d. prišli do bytu Šterna traja partizáni, ktorí mňa obst pili a bez rečí ma počali biť rukami a kopať. Medzi t m prišli do izby asi 10 ti muži, ktorí sa tiež vyhrnuli na mňa, vyniesli ma na chodbu, kde ma kopa- li, bili a pri tom jeden z ních ma pichol nožom medzi lopatky. Partizáni kričali, že ma zastrelia a asi u piatych som videl pištole. Z chodby ma odvliekli na ulicu, kde ma znovu zbili a nechali ma zbitého ležať. Partizánov ktorí ma bili, menom ani jednoho nepoznám, ale z videnia poznám dvoch, ktor ch mená zistím a dodatočne oznámim. Pri tom ako ma partizáni bili, bola mi sobratá peňaženka s obnosom asi 1700 Kčs a osobn mi dokladmi. Viacej nemám čo dodať.“
Ladislav L wy podľa lekárskeho vysvedčenia, vystaveného MUDr. Gejzom Weilom utrpel viecero krvn ch podliatin, pichnuté nožom, ktorého zahojenie potrvá 8 dní.
31 Ul. ČA – Ulica Červenej armády.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 39
PN 2017-04 final.indd 39 3. 4. 2018 8:39:18 DOKUMENTY Pavol Makyna • Protižidovské násilnosti v Nových Zámkoch dňa 4. augusta 1946
Svedok -tiež poškoden - Eužen Schleszinger z Nov. Zámkov, Tabáková 3., udal toto: „Dňa 4. augusta 1946 asi o 21. hod. išiel som so svojou švagrinou Hildou Traubovou, ktorá b va v mojom dome, Mikulášom Lendvayom, udenárom z Nov. Zámkov a ešte jednou mne neznámou slečnou, ktorá je priateľkou mojej švagrinej z m jho domu do reštaurácie „Ruža“. V hostinci „Ruža“ ešte sme si ani nesadli, keď za mňou prišiel b val mestsk policajt Sombathy, ktor mi povedal: „Vy ste repatriant žid? Račte so mnou ísť von.“ Keď som išiel z hostinca na ulicu, videl som pred dverami stáť, asi 12 mužov a preto som hneď vycítil, že títo maj mňa v mysle ohrožovať. Chcel som sa preto vrátiť do hostinca, avšak jeden mne neznámy z dvanástich mňa zadržal a miesto toho, aby mi uvolnil vchod zpäť do hostinca, podržal ma na ulici. Sp tal som sa preto uvedenej spoločnosti, že čo chc so mnou. Títo mi odpovedali hneď, hneď a v tom momente jeden zo spoločnosti vyššej postavy ma udrel aktovkou po hlave. Aj ostatní ma začali byť rukami po hlave a po ostatnom tele kopali ma do n h. Pustil som sa preto na tek, behom ktorého ma niektor z uvedenej spoločnosti, dvakrát pichnul nožom do chrbta pod lopatky. Hneď v noci nechal som sa ošetriť u lekára Weila. Zo spoločnosti, ktorá ma pred hostincom „Ruža“ napadla, poznal som b v. mestského policajta Jána Sombatyho, ďalej obchodníka s krátkym tovarom Ján, alebo Juraj Šteso, b vaj ci na Leninovej ulici, Jána Závaleca, kancelárskeho zriadenca a Jána Terena, ktor je teraz národn m správcom u Nagya. Ostatn ch z uvedenej spoločnosti som nepoznal. Viacej nemám čo udať.“
Cez železničnú stanicu v Nových Zámkoch cestovali aj domáci účastníci Partizánskeho zjazdu v Bratislave (Zdroj: www.facebook.com/pg/Slovensko-na-historickych-fotografiach)
40 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 40 3. 4. 2018 8:39:18 DOKUMENTY Pavol Makyna • Protižidovské násilnosti v Nových Zámkoch dňa 4. augusta 1946
Eužen Schleszinger, podľa lekárskeho svedectva, vystaveného Dr. Weilom utrpel zranenie, ktorého hojenie potrvá viac ako 20 dní.
Svedok -tiež poškoden - Juraj Lampl z Nov. Zámkov, Štefániková ul. č. d. 36 udal toto: „Dňa 4. augusta 1946 asi o 21. hod. išiel som spoločne s Ignácom Naššom po ulici ČA v Nov. Zámkoch. Pred obchodom Ľudovíta Šukolu, stretli sme sa so skupinou 15 až 20 mužov. Za touto skupinou vo vzdialenosti asi 50 m išla druhá skupina ľudí v počte asi 15 mužov. Keď prvá skupina prešla nás asi na 20 m, počul som hlasy: „Tam id dvaja Omen, berte ich.“ Na to my sme prechádzali cez ulici, že sa druhej skupine vyhneme pri čom jeden z ních menšej postavy, svetl ch blonďav ch vlasov vyzval nás, aby sme sa legitimovali. Ja som sa preukázal vojenskou knižkou zahraničnej armády, načo legitimuj ci sa ma sp tal, či som žid, alebo kresťan. Než by som bol mohol dať odpoveď, uderil ma rukou do tváre. Potom začali ma všetci biť po celom tele a kopali do mňa. Pri tom mi zobrali z ruky peňaženku s obnosom 105 Kčs, vojensk knižku, demobilizačnou listinou, jedn m v merom na byt, jednou smluvou a roznymi dokladmi. Z uveden ch os b som nepoznal nikoho a jedine Nach mi hovoril, že medzi uveden mi bol b val mestsk policajt krstn m menom Jano. Viac vo veci nemám čo udať.“
Juraj Lampl, podľa pripojeného lekárskeho vysvedčenia, vystaveného MUDr. Gejzom Weilom, štátnym mestsk m lekárom, utrpel zranenie, ktoré sa zahojí do 8 dní.
Svedok -zároveň i poškoden - Ignác Nasch z Nov. Zámkov ul. Gogolová č.d. 13 udal toto: „Dňa 4. augusta 1946, asi o 21. hod. išiel som po ulici ČA v Nov. Zámkoch, spoločne s Jurajom Lamplom. Pred obchodom Ľudovíta Šukolu, stretli sme sa so skupinou 15 - 20 os b, z ktor ch väčšina bola v bielych košelách, na ktor ch mali vyznamenania. Skupina prešla okolo nás a keď už bola odídená na niekoľko krokov, počul som v kriky: „Tu prídu dvaja Ameni, bite ich.“ V tom sme spozorovali pred sebou asi 10 krokov druh skupinu, tiež v počte 10 až 15 mužov, ktor m sme sa chceli vyhn ť t m, že sme prechádzali na druh stranu ulice. Keď sme prešli na druh stranu ulice, obklopilo nás asi 10 os b zo skupiny proti nám id cej a s krikom: „Dnes a zajtra vyvraždíme všetk ch židov. Počali nás biť rukami po celom tele a tiež kopali do mňa. Pri tom som videl jednomu z ních otvoren vreckov n ž. Z os b ktoré ma napadly, poznal som iba b valého mestského policajta, ktorého meno neviem, ale osobne ho poznám. Keď sa mi podarilo vyslobodiť, kričal som na Lampla, aby ušiel, že prípad oznámime na NB, načo zo skupiny kričali: „Aj tam ideme a NB vyčistíme.“ Viacej o veci nemám čo udať.“
Lekárske svedectvá Františka Ungára, Ladislava L wyho, Evžena Schleszingera, Juraja Lampa a Ignáca Nascha ku zpráve pripojujem.
Veliteľ stanice NB Za správny podpis: (podpis vrch. strážm. Sadloň) Nové Zámky, 11. august 1946
Veliteľ stanice NB
(podpis vrch. strážm. Sadloň)
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 41
PN 2017-04 final.indd 41 3. 4. 2018 8:39:18 DOKUMENTY Pavol Makyna • Protižidovské násilnosti v Nových Zámkoch dňa 4. augusta 1946
DOKUMENT Č. 4
1946, 6. august, Nové Zámky. Správa o zatknutí Jána Sombatyho a spol., originál.
A ÚPN, f. V/R 04, inv. j. 23, sign. „Protižidovské v tržnosti – demonštrácie v okrese Nové Zámky, Nitra a Topoľčany (1946)“, dok. č. zatkn. 26/46, por. č. 27 – 28.
O d p i s . ------Stanica NB Nové Zámky, okres Nové Zámky.
------Čís.zatkn.26/46. ------Vec: S o m b a t y Ján a spol. z Nov. Zámkov, Fotografování: nie sp sobenie proti-židovsk ch v tržností a viacero ťažk ch ublížení na tele. Daktyloskopování: nie
Z p r á v a o z a t k n u t í . A./O s o b n é d á t a. I./ Ján Sombaty nar. 24. 12. 1925 v Kolpachoch32 , s. o.33 Banská Štiavnica, príslušná stanica NB a matričn rad je v mieste narodenia, syn Gejzu a Anny rod. Ihradskej, príslušn do Kolpách, s. o. Banská Štiavnica, b va v Nov. Zámkoch, Bezručova ul. č. d. 30, slobodn , mestsk zriade- nec, vojakom nebol -bol partizán, gramotn , rímskokatolík, národnosti slovenskej, nemajetn , nevyživuje nikoho, zarobí 1.900 Kčs mesačne, dajne netrestan .
II./ Ján Teren nar. 29. 3. 1922 v Bratislave, s. o. dtto.34, príslušná stanica NB a matričn rad je v mieste narodenia, nemanželsk syn Adely Terenovej príslušn do Šajby35, s. o. Banská Bystrica, b va v Nov. Zámkoch, Bernolákovo nám., č. d. 151, slobodn , národn správca hostinca, vojakom nebol - bol partizán, náboženstva ev. a. v., Slovák, nemajetn , nevyživuje nikoho, dajne netrestan .
III./ Ján Závalec nar. 16. 2. 1922 v Inovciach, s. o. Zlaté Moravce, príslušná stanica NB a mat- ričn rad je v mieste narodenia, syn Jána a Anny rod. Kessekovej, príslušn do Inoviec, s. o. Zlaté Moravce, b va v Nov. Zámkoch, Gogolová ul., slobodn , Kancelársky zriadenec u katastrálneho mer. radu v Nov. Zámkoch, vojakom nebol -bol partizán, rímskokatolík, národnosti slovenskej, gramotn , nemajetn , nevyživuje nikoho, dajne netrestan .
Vyšetrovaní a zatknutí: vrch. strážm. Ľudovítom Sadloňom, na príkaz ÚONV v Nov. Zám- koch, číslo 575/46 prez. zo dňa 6. 8. 1946.
Svedkovia: František Ungár, Stalinova ul. č.d. 3, Vojtech Balogh, ul. Gen Slobodu č. d. 2, Bernard Adler, Holečková ul. č.d. 13, Hilda Traubová, Tabáková ul. 3, Ladislav L wy, ul.
32 V roku 1948 bola obec Kolpachy premenovaná na Banský Studenec. 33 S. o. – správny okres. 34 Dtto – detto (rovnako Bratislava). 35 V roku 1949 bol názov obce Šajby zmenený na Strelníky.
42 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 42 3. 4. 2018 8:39:18 DOKUMENTY Pavol Makyna • Protižidovské násilnosti v Nových Zámkoch dňa 4. augusta 1946
Maršála Tita č.d. 4, Eužen Schleszinger, Tabákova ul. 3, Juraj Lampl, Štefánikova 36, a Ignác Nasch, Gogolová ul. 23, všetci z Nov ch Zámkov.
Poznámka: -/-
B./ S k u t k o v á p o d s t a t a . I.
Ján Sombaty, Ján Teren a Ján Závalec, dňa 4. augusta 1946, sp sobili spolu s asi 20 t mi doposiaľ neznámymi osobami, protižidovské v tržnosti a dopustili sa na obyvateľoch židovského vierovyznania v Nov. Zámkoch, násilenstiev, pričom sp sobili viacero ťažk ch ublížení na tele. Okrem iného, t mto ich jednaním vzbudili pohoršenie zvlášť medzi obyvateľstvom židovského vierovyznania a hrubo porušili verejn poriadok.
II.
Usvedčuj ce okolnosti a v povede svedkov, vťahuj ce sa k od vodneniu skutkovej podstaty a to: Svedkov Františka Ungára, Vojtecha Balogha, Bernarda Adlera, Ladislava L wyho, Euže- na Schleszingera, Juraja Lampla, Ignáca Nascha, ktorí s s častne i poškodení, bud uvedené v podrobnej zpráve, ktorá bude dodatočne predložená v čase čo najkratšom tamojšiemu okr. s du.
Podozrelí tu uvedení čin spáchali právdepodobne v stave podnapitom a z nerozvážnosti. Svedkovia nie s podozrel mi v príbuzenskom pomere.
III.
Ján Sombaty, Ján Teren a Ján Závalec, čo najrozhodnejšie popieraj , že by sa boli dopustili na osobách židovského vierovyznania v Nov. Zámkoch dňa 4. augusta 1946 nejakého násilia, alebo v tržností a či iného trestného činu.
IV.
Keďže Ján Sombaty, Ján Teren a Ján Závalec, dopustili sa činov uveden ch v dobe ad I. tejto správy o zatknutí, boli na podklade príkazu ÚONV36 v Nov. Zámkoch, číslo jedn. 575/ 46 prez., zo dňa 6. augusta 1946 zatknutí. Okrem toho bola tiež obava, žeby pri ďalšom stopovaní v tu uvedenej veci marili v sledok ďalšieho vyšetrovania a p sobili na svedkov. Nové Zámky, 6. august 1946.
Veliteľ stanice NB (podpis vrch. strážm. Sadloň) Za správny podpis: Nové Zámky, 11. august 1946
Veliteľ stanice NB (podpis vrch. strážm. Sadloň)
36 ÚONV – Ústredie Okresného národného výboru.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 43
PN 2017-04 final.indd 43 3. 4. 2018 8:39:19 DOKUMENTY Pavol Makyna • Protižidovské násilnosti v Nových Zámkoch dňa 4. augusta 1946
DOKUMENT Č. 5
1946, 13. august, Nové Zámky. Správa o zatknutí Štefana Molnára a spol., originál.
A ÚPN, f. V/R 04, inv. j. 23, sign. „Protižidovské v tržnosti – demonštrácie v okrese Nové Zámky, Nitra a Topoľčany (1946)“, dok. č. zatkn. 26/46, por. č. 24 – 26.
O d p i s .
Stanica NB Nové Zámky, okres Nové Zámky. ------Čís.zatkn.26/46. ------
Vec: M o l n á r Štefan a spol. z Nov. Zámkov, Fotografován : nie d vodné podozrenie k návodu proti Daktyloskopován : nie židovsk m v tržnostiam.
Z p r á v a o z a t k n u t í .
A./O s o b n é d á t a.
Štefan Molnár je nar. 16. okt bra 1913 v Trnovci, s. o. Šaľa nad Váhom, príslušná stanica NB a matričn rad je v mieste narodenia syna J liusa a Márie rod. Valkovej, príslušn do Veči, s. o. Šaľa nad Váhom, b va v Nov. Zámkoch, Janošiková ul. č.d. 9. ženat , pekár, vojakom bol, vie písať a čítať, slovensk a maďarsk , rímsko-katolícky, národnosti maďarskej, nemajetn , zarobí denne 70 Kčs, vyživuje 2 členn rodinu, bol pre jeho činnosť za maďarskej okupácie, teraz po prechode fronty zaisten a postaven pred ľudov s d dosiaľ vec nebola prejednaná.
Vyšetrovan a zatknut : strážm. Petrom Michalikom z vlastného podnetu.
Svedkovia: Žigmund Wienner, Malinov sad čd. 2, Ladislav Ernest a Štefan Ernest ml. Bytunková ul. čd. 56, všetci z Nov ch Zámkov.
Poznámka: ./. B./S k u t k o v á p o d s t a t a.
I.
Dňa 4. augusta 1946 vo večern ch hodinách, vyskytli sa v Nov. Zámkoch menšie v tržnosti namierené proti občanom židovského vierovyznania. T chto v tržností sa z častnili okrem nie- ktor ch partizánov, tiež osoby maďarskej národnosti, ktor ch mená sa doposiaľ nepodarilo zistiť.
Štefan Molnár, je d vodne podozrel , že sám bol iniciatorom a tiež sám sa z častnil proti- židovsk ch v tržností. K t mto okolnostiam nasvedčuje to, že už dňa 4. augusta 1946 o 13.30 hod. vtedy v čase, keď ešte partizáni sa zo sjazdu partizánov v Bratislave nevrátili, vyhrážal sa Žigmundovi Wiennerovi, ktor je židovského vierovyznania t mito slovami: „Dočkajte, čo bude v Bratislave na partizánskom sjazde. Čo s Vami partizáni porobia až sa vrátia z Bratislavy. Všetci
44 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 44 3. 4. 2018 8:39:19 DOKUMENTY Pavol Makyna • Protižidovské násilnosti v Nových Zámkoch dňa 4. augusta 1946
p jdete do Palestíny.“ Dňa 4. augusta 1946 schádzali sa k Štefanovi Molnárovi osoby maďarskej národnosti. Asi o 16. hod. t. d. dvaja doposiaľ menom nezistení, vyšli na dvor, ktor Štefan Molnár so Žigmundom Wiennerom spoločne užívali a keď títo spozorovali Wiennera pozname- nali: „Majd niok megmtašuk nekik.“/“Však mi im ukážeme.“/. Podľa v razu a chovania sa patrilo to Wiennerovi, poťažne osobám židovského vierovyznania.
Okrem toho Štefan Molnár dňa 6. augusta 1946 asi o 6.30 hod stretol v N. Zámkoch na Bytun- kovej ulici, Ladislava Ernesta a Štefana Ernesta ml., ktor m bez toho, že by sa títo boli Molnárovi niečo p tali povedal toto: „Včera, t. j. 5. augusta 1946 večer na nádraží v Nov. Zámkoch nabili zasa 13 židov.“ Z tu uvedeného vidno, že Štefan Molnár sleduje len to, aby rozširoval a zveličoval nepravdivé zprávy o protižidovsk ch v tržnostiach z čoho možno od vodnene predpokládať, že protižidovsk ch v tržnosti sa sám Štefan Molnár z častnil, poťažne bol iniciatorom t chto v tržnosti aj medzi obyvateľstvom maďarskej národnosti.
II.
Pri stopovaní po p vodcoch v tržností, ktoré sa vyskytli v Nov. Zámkoch dňa 4. augusta 1946, namieren ch proti osobám židovského vierovyznania, Žigmund Wienner udal: „Dňa 4. 8. 1946 v rann ch hodinách pohádal som sa so Štefanom Molnárom a jeho manželkou Margitou. Pri tejto hádke sa mi Štefan Molnár vyhrážal ta kto: „Dočkajte čo bude v Bratislave na partizánskom sjazde, čo sa Vami partizána porobia až sa vrátia, všetci p jdete do Palestíny.“ v ten ist deň asi o 16. hod. videl som, že sa k Štefanovi Molnárovi schádzaj viacero občanov. Dvaja vyšli na náš spoločn dvor pri čom jeden poznamenal: „Však mi im ukážeme,“ a hlavou otočil na mňa. Mám za to, že tento v rok patril proti Židom. Štefan Molnár ako oddan člen MMP./ Imredyho strana/37 dostal odmenu a to pekáreň m jho brata Juliusa Wiennera.“
Svedok Ladislav Ernest pri vypoč vaní udal: „Dňa 6. augusta 1946 asi o 6.30 hod. stretnul som sa spoločne so Štefanom Ernestom ml. Štefana Molnára, ktor nám ako známym bez toho, že by sme sa ho boli na niečo p tali s radosťou povedal, že včera t. j. 5. augusta 1946 večer, na nádraží v Nov. Zámkoch nabili 13 židov.
Svedok Štefan Ernest ml. 15 ročn , syn Štefana a Márie rod. Aghovej, v poveď Ladislava Ernesta potvrdil a udal, že prípad sa stal tak, ako ho udal Ladislav Ernest.
Štefan Molnár je tu známy ako osoba za maďarského režimu príliš exponovaná. Tento bol i po prechode frontu za jeho protidemokratick postoj a oddan prácu pre veľké Maďarsko, okresn m veliteľstvom NB-2 odd. Nová Zámky, pod čís. 191/45 zo dňa 5. okt bra 1945 zatknut a odovzdan do väzby OĽS38 v Nov. Zámkoch.
Keďže Štefan Molnár za maďarskej okupácie arizoval obchod po občanovi židovského vie- rovyznania J liusovi Wiennerovi v Nov. Zámkoch a tento obchod i s pekárňou mu bol po pre- chode fronty vzat a vráten Wiennerovcom, chová pravdepodobne proti občanovi židovského vierovyznania nenávisť z ktorej sa dopustil i tu uveden ch činov.
Svedkovia: nie s podozrel m Štefanom Molnárom v príbuzenskom pomere.
37 Magyar Megújulás Pártja (skr. MMP) – Strana maďarskej obrody, ktorej predsedom bol Béla Imrédy. 38 OĽS – Okresný ľudový súd.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 45
PN 2017-04 final.indd 45 3. 4. 2018 8:39:19 DOKUMENTY Pavol Makyna • Protižidovské násilnosti v Nových Zámkoch dňa 4. augusta 1946
III.
Štefan Molnár pri vypočut , priznal sa, že v roky uvedené v bode ad/ I. tejto zprávy, pri hádke Žigmundovi Wiennerovi povedal. Tiež vraj videl ako na nádraží niekoľkí občania bili jedného žida. T to okolnosť vraj povedal Ladislavovi a tiež Štefanovi Ernestovi. Poprel, že by snáď bol iniciátorom, alebo spolupáchateľom protižidovsk ch v tržnosti. Priznal sa, že židov nenávidí, lebo vraj zvlášť Wiennerovci s ním zle nakladaj . O tom, že sa k nemu dňa 4. augusta 1946 schádzali podozrivé osoby udal, že k nemu vždy chodievali na návštevy jeho známy, nie však za t m čelom, aby ich na nejaké akcie organizoval.
IV.
Keďže je d vodne podozrenie, že Štefan Molnár bol jedn m z iniciátorov protižidovsk ch v tržností v Nov. Zámkoch dňa 4. augusta 1946. Okrem toho je Štefan Molnár postaven pred miestny ľudov s d v Nov. Zámkoch a tiež preto, že stopovanie vo veci protižidovsk ch v tržností nie je skončené a je obava, že tento ako oddan Maďar a zaryt nepriateľ židovstva, by mohol p sobiť na svedkov pri ďalšom stopovaní a tiež je obava, že pred trestom ktor ho očakáva za jeho protidemokratické zm šľanie u MĽS39, k čomu sa pridružuje i terajšie d vodne podozrenie, mohol by ujsť za hranice, preto dňa 13. augusta 1946 zatknut a odovzdáva sa do väznice okres- ného s du v Nov. Zámkoch k ďalšiemu pokračovaniu.
Pri osobnej obhliadke nebolo u Štefana Molnára nič závadného nájdené.
Nové Zámky, 13. august 1946.
Za správny odpis: Veliteľ stanice NB. Nová Zámky, 11. august 1946 (podpis vrch. strážm. Sadloň)
Veliteľ stanice NB (podpis vrch. strážm. Sadloň)
Pavol Makyna: Anti-Jewish Obtrusions in Nové Zámky on 4 August 1946 Published documents on the course of anti-Jewish violent obtrusions on 4 August 1946 in Nové Zámky are almost an unknown material, informing on other riots against the Jewish minority in the territory of Slovakia afer the WW2. Nové Zámky became in this way one of the Slovak towns and villages, as e.g. Topoľčany, Bratislava, Komárno, Žilina, Rajecké Teplice, Zbehy, Šurany, Nová Sedlica, Ulič and Kolbasov, where the Jews were persecuted also afer the period of the so-called fnal solution of the Jewish question. Although in that town, which belonged to Hungary afer the First Vienna Award, no Jews were murdered afer the war as it was the case in some of above given communities, there were number of injured, some of them seriously, afer the incidents provoked by former partisans.
Mgr. Pavol Makyna, PhD. (1987) Históriu vyštudoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v súčasnosti pracuje ako odborný asistent. Aktuálne pôsobí ako vedecký pracovník Sekcie vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa, kde sa zaoberá židovským holokaustom. Vo svojej činnosti sa venuje i regionálnym dejinám mesta Púchov a historickým otázkam vzájomného pôsobenia človeka a životného prostredia. Publikoval viacero vedeckých štúdií, odborných a popularizačných článkov. Je autorom niekoľkých výstav zameraných na regionálne dejiny a spolu- autorom expozície Púchovského múzea.
39 MĽS – Maďarská ľudová strana.
46 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 46 3. 4. 2018 8:39:19 MATERIÁLY
SIGNATÁR CHARTY 77 TOMÁŠ PETŘIVÝ V DOKUMENTOCH BEZPEČNOSTNÝCH ZLOŽIEK (1978 – 1986)
PETER JAŠEK – JERGUŠ SIVOŠ
Históriu odporu proti komunistickému režimu v období normalizácie (1969 – 1989) písali stovky odvážnych osobností, ktoré sa nebáli vystúpiť otvorene a verejne proti zdanlivo všemocnému režimu. Príbehy tých z nich, ktorý sa pádu režimu v Novembri 1989 nedožili, je možné rekonštruovať najmä vďaka materiálom z proveniencie bývalých spravodajských a bezpečnostných zložiek. Tie nám zároveň ukazujú neraz obludnú perzekučnú mašinériu a represívne metódy režimu, ktorými si vynucoval od občanov poslušnosť a ktoré mu pomáhali ovládať a kontrolovať obyvateľstvo viac ako štyridsať rokov.
dpor proti komunistického re- ľudsk ch práv, kult rne happeningy a zapísal sa doň nezmazateľnou stopou. žimu na Slovensku v období a prezentácie umelcov stojacich mimo Detaily jeho tragického mrtia v máji normalizácie prejavovalo via- štrukt r povolen ch režimom.1 V ne- 1986 s dodnes zahalené tajomstvom, Ocero pr dov a osobností. Historiografa malej miere poznáme aj životné prí- pričom niektoré te rie hovoria o mož- už spracovala základné fakty o tomto behy ľudí, ktorí sa dokázali postaviť nom podiele režimu (presnejšie Štátnej zápase: vieme identifkovať hlavné pr - režimu a viedli aktivity slovenského bezpečnosti), pod ktorého neustálym dy slovenského disentu, ako boli skrytá disentu. Pri podrobnejšom spracovaní tlakom Petřiv (nielen) na sklonku cirkev, občiansky disent, ochranárske témy však z hlbín archívov a spomie- života žil.2 Jeho podiel na zápase pro- hnutie či ochrancovia práv maďarskej nok aktérov vystupuj aj nové príbehy ti komunistickému režimu ocenila menšiny; poznáme hlavné protire- a ich doteraz málo známi hrdinovia, v januári 2017, pri 40. v ročí vzniku žimové aktivity, ako bolo vydávanie ktorí si za svoje postoje zasl žia rešpekt Charty 77, Poľská republika, ktorá mu samizdatov, náboženské p te, Svieč- a uznanie spoločnosti a ktor ch mapo- udelila poľské štátne vyznamenanie ková manifestácia, petičné akcie za vanie je jedn m z dlhov slovenskej Rad za zásluhy Poľskej republiky in nábožensk slobodu či prepustenie ponovembrovej historiografe. Medzi memoriam. politick ch väzňov, zápas ochranárov takéto príbehy patrí aj život protireži- Kto vlastne bol Tomáš Petřiv a ako za záchranu historick ch pamiatok či mového aktivistu Tomáša Petřivého, sa dostal do prvej línie zápasu proti lepšie životné prostredie, dokumenty ktor prežil podstatn časť svojho ži- normalizačnému režimu? Petřiv sa Charty 77 bojuj cej za dodržiavanie vota v prostredí bratislavského disentu narodil 29. decembra 1955 v Bratisla-
1 Z literatúry spomeňme SIVOŠ, J. (zost.): XII. Správa ZNB. Dokumenty k činnosti Správy kontrarozviedky v Bratislave v rokoch 1974 – 1989. Bratislava 2008; MARUŠIAK, J.: Slovenská spoločnosť a normalizácia. In: Česká a slovenská společnost v období normalizace. Slovenská a česká spoločnosť v období normalizácie. Liberecký seminár 2001. Bratislava 2003, s. 109 − 154; BLEHOVÁ, B.: Der Fall des Kommunismus in der Tschechoslowakei. Wien 2006; SZOMOLÁNY, S., PEŠEK, J. (Eds.): November 1989 na Slovensku. Súvislosti, predpoklady a dôsledky. Bratislava 1999; ŠIMULČÍK, J.: Čas svitania. Sviečková manifestácia – 25. marec 1988. Bratislava 2003; ŠIMULČÍK, J.: 291 284 odvážnych. Podpisová akcia za náboženskú slobodu v Československu v roku 1988. Pamäť národa, roč. 10, 2014, č. 3, s. 22 – 32; ŠIMULČÍK, J.: Zápas o nádej. Z kroniky tajných kňazov 1969 – 1989. Prešov 2000; KATREBOVÁ-BLEHOVÁ, B.: The Opposition Movement in Slovakia in the Period of Normalization. Remembranre and Solidarity. Studies in 20th Century European History, roč. 2014, č. 3, s. 41 − 62; KOPASZ, L.: Maďarská inteligencia na Slovensku na sklonku normalizácie. Pamäť národa, roč. 10, 2014, č. 3, s. 2 − 11; JABLONICKÝ, J.: Samizdat o disente III. Záznamy a písomnosti. Bratislava 2007; STRAPCOVÁ, K.: „Pravicoví oportunisti“ pod dohľadom Štátnej bezpečnosti. Pamäť národa, 2008, roč. 4, 2008, č. 3, s. 47 − 60; KMEŤ, N.: Slovenská opozícia za normalizácie. In: Česká a slovenská společnost v období normalizace, s. 185 – 208. 2 V súvislosti s dodnes neobjasnenými vraždami v období normalizácie sa spomínajú nevyšetrené prípady kňazov nesúce rukopis Štátnej bezpečnosti.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 47
PN 2017-04 final.indd 47 3. 4. 2018 8:39:19 MATERIÁLY Peter Jašek – Jerguš Sivoš • Signatár Charty 77 Tomáš Petřivý v dokumentoch bezpečnostných zložiek (1978 – 1986)
pis Charty 77, pozornosť profesorov medzi organizátorov a pravideln ch defnitívne vystriedal dohľad Štátnej častníkov nezávisl ch prednášok, na bezpečnosti. O mesiac nesk r ho po- ktor ch vystupovali ako hostia chartis- volali na vojensk prezenčn službu. ti, p sobil aj v Jazzovej sekcii.9 Svojou Svoj odpor k vojenskej službe a noseniu umeleckou tvorbou prispieval do r z- zbrane riešil pokusom o samovraždu.5 nych samizdatov ch a undergroundo- Vojensk s d ho však namiesto lieče- v ch periodík, patril k pravideln m nia poslal na desať mesiacov do väze- hosťom nepravideln ch stretnutí proti- nia. Podľa názoru senátu sa pok šal režimov ch aktivistov bratislavskej ne- vyhn ť sa vojenskej službe.6 Krátko ofciálnej scény. Navštevoval stretnutia po prepustení ho civiln s d v Ústí zakázan ch v tvarníkov v Bratislave, nad Orlicí ods dil za dajn pot čku pričom s viacer mi z nich sa aj osobne s príslušníkmi Pohraničnej stráže pred priatelil a spolupracoval na ich projek- stretnutím česk ch a poľsk ch disiden- toch,10 všemožne podporoval aktivity tov na Ceste československo-poľského nezávislého umenia. Spoločne s Ole- priateľstva v septembri 1978 (Petřiv gom Pastierom sa podieľal na vydávaní im mal nadávať a napadn ť ich päs- samizdatov občianskeho disentu, oso- Dospievajúci Tomáš Petřivý ťami potom, ako ho násilím vytiahli bitne na periodiku Kontakt. Rovnako (Zdroj: Archív J. Sivoša) z r chlika id ceho do Poľska). S d sa sa stretával aj s Jánom Budajom. Ako voči nemu opäť zachoval mimoriadne jeden z mála chartistov z Bratislavy ve. V rokoch 1971 − 1975 študoval na kruto a ods dil ho na dva roky odňatia svojimi aktivitami systematicky roz- Gymnáziu na Metodovej ulici, pričom slobody nepodmienečne. Pripomeňme, široval informácie o činnosti Charty už počas št dia aktívne prispieval že podľa dostupn ch informácií tento a podporoval aj aktivity V boru na umeleckou tvorbou do školsk ch ča- incident nemal žiadnych očit ch sved- obranu nespravodlivo stíhan ch.11 sopisov. Keďže mu ako mladému uča- kov z radov civilného obyvateľstva a že Chartistické prostredie v Prahe infor- roval flm, rozhodol sa pre št dium počas vyšetrovania sa príslušníci ŠtB moval o aktivitách nezávislej kult ry scenáristiky na pražskej Filmovej a te- pok šali Petřivého ne spešne získať v Bratislave, ako boli napr. Bratislavské levíznej fakulte Akadémie m zick ch na tajn spoluprácu.7 Zaujímavosťou slnečné dni začiatkom 80. rokov.12 umení, kam nast pil v roku 1976. Svoj v s vislosti s prípadom je tiež skutoč- Okolnosti jeho smrti s dodnes vyhranen postoj voči komunistické- nosť, že Petřiv bol jedin m svedkom zahalené tajomstvom, nepoznáme ani mu režimu dal otvorene najavo v prie- zaistenia Jaroslava Šabatu, ktor bol presn dátum jeho smrti. Jeho mŕtve behu roku 1978. Počas jednej zo svojich rovnako ods den na nepodmienečné telo našli v jeho bratislavskom byte posledn ch ciest pred zhabaním pasu väzenie za dajné napadnutie verej- 22. mája. Zomrel vo veku nedožit ch vycestoval do Varšavy, kde nadvia- ného činiteľa.8 Po odpykaní polovice 31 rokov. Pohreb sa konal v komornej zal kontakty s predstaviteľmi poľskej trestu Petřivého v roku 1981 podmie- atmosfére za časti asi 50 protireži- opozície3 a pomohol zorganizovať prvé nečne prepustili. mov ch aktivistov v Bratislave. Prin- stretnutie disidentov z oboch krajín Po vyl čení zo školy a prepustení cípy, ktor mi riadil svoj život, zhrnul v Krkonošiach v j li 1978.4 Reakcia z väzenia sa usadil v Bratislave, pričom v nekrol gu za zosnul m chartista Petr režimu na seba nenechala dlho čakať musel pracovať ako robotník v kotolni. Uhl: ,,Bylo to antiautoritářství jako ži- a zakrátko nato ho vyhodili zo školy. Naďalej sa však z častňoval viacer ch votní princip a snaha po jeho umělec- Keď v apríli 1979 zverejnili jeho pod- protirežimov ch aktivít. Sám patril kém vyjádření, bylo to silí o skutečně
3 CÍSAŘOVSKÁ, B., PREČAN, V. (eds.): Charta 77. Dokumenty 1977 − 1989. Praha 2007, dok. č. 62, s. 161. 4 Dostupné na URL
48 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 48 3. 4. 2018 8:39:19 MATERIÁLY Peter Jašek – Jerguš Sivoš • Signatár Charty 77 Tomáš Petřivý v dokumentoch bezpečnostných zložiek (1978 – 1986)
lidské vztahy mezi lidmi, neklidné až hektické hledání životn ch hodnot.“13 Zásahy štátnej moci proti signatá- rovi Charty 77 Tomášovi Petřivému dokumentuj archívne materiály ulo- žené v archívoch bezpečnostn ch zlo- žiek. Tieto archívne materiály dopĺňaj dobové autentické správy zverejňované v samizdatov ch periodikách a osob- né svedectvá pamätníkov. Na rozdiel od t chto záznamov nie s obsahovo bohaté, a to na jednej strane z d vodu, že v období krátko po Nežnej revol cii v roku 1989 došlo k čiastočnému alebo plnému vytriedeniu a zničeniu spisov, na druhej strane z d vodu, že zachova- né spisy len všeobecne popisuj exis- tuj cu situáciu a postupy bezpečnost- n ch zložiek. Umožňuj však vytvoriť základn chronol giu administratív- nych, policajn ch a spravodajsk ch po- stupov, stotožniť mená operatívnych príslušníkov a spolupracovníkov ŠtB podieľaj cich sa na sledovaní Tomáša Petřivého, uviesť stručne plány a v - sledky rozpracovania. Existuj ce dokumenty sa zachovali v archívoch na zemí Slovenskej re- publiky aj Českej republiky. Vzhľadom na zke kontakty Tomáša Petřivého s predstaviteľmi poľského disentu je pravdepodobné, že sa ďalšie agen- t rno-operatívne správy nachádzaj v archíve poľského Inštit tu národnej pamäti. Osobn operatívny zväzok s krycím menom „ZLATAN“, ktor na Tomáša Petřivého v rokoch 1978 – 1984 postup- ne viedli tri operatívne s časti Štátnej Tomáš Petřivý v 80. rokoch (zdroj: Archív J. Budaja) bezpečnosti, vytriedili v operatív- nom archíve Správy kontrarozviedky mentov, návrh na prevedenie signál- spisom nepriateľskej osoby II. kateg - v Bratislave 5. decembra 1989. Hlavná neho zväzku na osobn zväzok z j na rie, Ústav pamäti národa pri delimitá- časť zväzku mala v novembri 1984 pri 1979, vyhodnotenie zväzku a d vodová cii spisov neprevzal. V registračnom uložení zväzku do archívu XII. správy správa o uložení osobného zväzku do protokole pritom nie je záznam o zničení ZNB 283 strán. Zväzok navyše tvorila archívu z novembra 1984.14 zväzku.15 zložka korešpondencie a pomocn ch Signálny zväzok s krycím me- Krátka prehľadová správa o disi- písomností a dve zložky dokumentácie. nom „SIBÍR“, ktor XII. správa ZNB dentskej činnosti a priebehu rozpraco- Zachoval sa len zoznam os b a doku- viedla v rokoch 1985 a 1986 spolu so vania Tomáša Petřivého z augusta 1985
13 UHL, P.: Za Tomášem Petřivým, s. 5. [citované 25. septembra 2017]. Dostupné na URL
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 49
PN 2017-04 final.indd 49 3. 4. 2018 8:39:21 MATERIÁLY Peter Jašek – Jerguš Sivoš • Signatár Charty 77 Tomáš Petřivý v dokumentoch bezpečnostných zložiek (1978 – 1986)
V Archíve Ministerstva vn tra SR v Levoči sa nachádzaj len stručné záznamy z operačného denníka VB z mája 1986. Vyšetrovací spis doku- mentuj ci tragick smrť Tomáša Petřivého bol po dvadsiatich rokoch zničen .
ČO HOVORIA SPISY Krátko po tom, ako sa vo februári 1978 v prostredí česk ch chartistov zrodila myšlienka na legálne stretnutie s pred- staviteľmi poľského disentu, vycestoval vtedy 22-ročn Tomáš Petřiv , študent pražskej FAMU, do Poľska a spoloč- ne s Jacekom Kurońom dohodol ter- mín a miesto spoločného stretnutia. K stánku pri Obrej b de v Krkono- šiach však napokon v druhej polovici j na 1978 dorazili len predstavitelia československého disentu.16 Prvé spo- ločné stretnutie sa tak uskutočnilo až 27. j la 1978. V rovnak deň zavied- li príslušníci 3. oddelenia I. odboru Správy kontrarozviedky na boj pro- ti vn tornému nepriateľovi v Prahe (X. správa SNB) pod registračn m čís- lom 15370 na Tomáša Petřivého spis preverovanej osoby s krycím menom „ZLATAN“, ktor po vyhodnotení operatívnej situácie 29. septembra 1978 previedli na zväzok preverenia signá- lu a v rámci zväzku založili zložku Korešpondencie a pomocn ch písom- ností. Prípad viedol starší referent Návrh na prevedenie signálneho zväzku „ZLATAN“ na osobný zväzok (Zdroj: A ÚPN) 3. oddelenia por. Emil Uhlík.17 sa nachádza v Archíve bezpečnostn ch skom Archíve bezpečnostn ch zlo- V tom čase už mal Petřiv prvé zložiek v Prahe. Správa kontrarozvied- žiek sa nachádza aj spis zo sledovania sk senosti s príslušníkmi bezpečnosti. ky na boj proti vn tornému nepriateľo- Tomáša Petřivého v rokoch 1978 a 1981. Dňa 20. septembra 1978 ho na hranič- vi (X. správa SNB) si ju od Správy kon- Archív Zboru väzenskej a justičnej nom prechode Lichkov – Miedzylesie trarozviedky v Bratislave (XII. správa stráže v Leopoldove disponuje len tro- vyviedli z vlaku a zadržiavali 65 ho- ZNB) vyžiadala po zatknutí Tomáša mi evidenčn mi kartami väzňa Tomá- dín na stanici Verejnej bezpečnosti. Petřivého v dome Miroslava Kusého ša Petřivého. Väzensk spis sa v archíve V dňoch 22. a 23. septembra 1978 ná- počas návštevy Václava Havla. V praž- nenachádza. sledne absolvoval sériu v sluchov na
16 KELLER, P.: Z Krkonoš do vězení. Odsouzení Jaroslava Šabaty v souvislosti se setkáním československých a polských disidentů na českoslo- vensko-polských hranicích v roce 1978. In: PAŽOUT, J. (ed.): Výbor na obranu nespravedlivě stíhaných. Politická perzekuce, opozice a nezá- vislé aktivity v Československu v letech 1978 – 1989. Sborník grantového projektu. Praha 2008, s. 7. Pozri aj BLAŽEK, P.: Dějiny Polsko-česko- slovenské solidarity. Vztahy československé a polské opozice v letech 1976 – 1989. Disertační práce. Univerzita Karlova v Praze, Praha 2008. 17 Emil Uhlík (1944) pôsobil na 3. oddelení I. odboru X. správy SNB od 15. 3. 1978 do 31. 5. 1980. V Zbore národnej bezpečnosti začínal v auguste 1965 ako hliadkový príslušník oddelenia VB Most. V októbri 1975 ho premiestnili k zložke ŠtB ako referenta oddelenia ŠtB Most. Od júna 1980 až do pádu komunistického režimu pracoval na odbore boja proti vnútornému nepriateľovi a neskôr na odbore spravodajskej techniky Správy ŠtB Krajskej správy SNB České Budějovice. Archiv bezpečnostních složek (ďalej ABS) v Prahe, f. Osobní evidenční karty příslušníků MV, evidenční karta Emil Uhlík (1944).
50 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 50 3. 4. 2018 8:39:22 MATERIÁLY Peter Jašek – Jerguš Sivoš • Signatár Charty 77 Tomáš Petřivý v dokumentoch bezpečnostných zložiek (1978 – 1986)
ŠtB v Prahe. Vyhrážali sa mu odobra- do kaviarne Slávia, kde sa o trištvrte a otvoren m sledovaním, pokračoval ním cestovného pasu, vyl čením zo hodinu nesk r nakrátko stretol s Jiřím v priebehu nasleduj cich dní nov mi št dia, ale aj obvinením z niekoľk ch Rumlom. Podľa zvodky zo sledovania formami. Najsk r voči nemu vyšet- trestn ch činov za rozmnožovanie si k nemu následne prisadol mlad rovateľ 6. okt bra 1978 zahájil trestné a rozširovanie písomností protispolo- muž, ktor sa počas rozhovoru pozeral stíhanie pre dajn tok na verejné- čenského a protisocialistického obsa- na st l s dvomi príslušníkmi ŠtB. Ne- ho činiteľa, ktor sa mal uskutočniť hu, nátlakom sa snažili vyn tiť podpis sk r si Petřiv v šatni vyzdvihol spací 20. septembra 1978 počas colnej pre- spolupráce.18 Na 48 hodín ho opäť zat- vak a vyšiel na ulicu. Z Národnej triedy hliadky na hraničnom prechode, ná- kli 1. okt bra 1978, v deň plánovaného sa vrátil do kaviarne Slávia odkiaľ te- sledne ho 13. novembra 1978 len na stretnutia predstaviteľov českosloven- lefonoval. Následne odišiel do vinárne základe vzneseného obvinenia vyl - skej a poľskej opozície. Orlík a z nej autobusom na Rusk uli- čili z 3. ročníka FAMU s od vodne- Štátna bezpečnosť sa ho snaži- cu. Tam sa krátko po 19. hodine stretol ním, že jeho „chování při cestě do PLR la zastrašiť a odradiť od spolupráce s Jiřím Rumlom, s ktor m odišiel do v září t. r. je neslučitelné s chováním s chartistami aj met dou otvoreného jeho bytu. O 20:40 z bytu bez spacieho a jednáním vysokoškolského studen- sledovania. Podstata tejto met dy spo- vaku odišiel, prešiel priľahl mi ulicami ta“.23 Medzit m ho v rámci bezpeč- čívala v neskr vanom „sprevádzaní“ k telef nnemu automatu a po krátkom nostn ch opatrení pri príležitosti záujmovej osoby, demonštrácii pozor- telefonáte zašiel do reštaurácie Havana 60. v ročia vzniku Československa aj nosti tajnej polície a psychologickom na pivo. Po polhodine sa vrátil do bytu spolu s in mi oponentmi režimu zatkli p sobení na sledovaného. Jiřího Rumla. Trojica príslušníkov ŠtB na 48 hodín a v dňoch 1. a 7. novem- Správa sledovania zahájila na žia- zostala pred bytom do 22. hodiny a ná- bra 1978 opäť otvoren m sp sobom dosť 3. oddelenia I. odboru X. správy sledne po dohode s operatívnym prís- sledovali. SNB sledovanie 27. septembra 1978 lušníkom ŠtB sledovanie ukončila.20 Zo zoznamu dokumentov p vodne o 15:05 hodine, po odchode Tomáša V závere zvodky zo sledovania uložen ch vo zväzku Tomáša Petřivého Petřivého z v sluchu na ŠtB v Bar- sa uvádza: „Objekt byl po celou dobu príslušníkmi X. správy SNB v rokoch tolomejskej ulici č. 7. Petřiv troch sledování pod kontrolou pracovníků. 1978 a 1979 sa dá vyčítať postup ŠtB. príslušníkov ŠtB „povozil“ v metre aj Jeho chování bylo velmi nerv zní. Do zväzku postupne vložili prihlášku v električke, povodil po kaviarni Slávia, K osobám, se kter mi se objekt setkal, Tomáša Petřivého na vysokoškolské št - bufete Čern pivovar a cukrárni Orlík, pravděpodobně vypravoval o tom, že je dium, podklady na rokovanie s prísluš- zaviedol na flm Hlubina do kina Kvě- pod kontrolou bezpečnosti.“21 níkmi poľskej Służby Bezpieczeństwa ten a nesk r aj na flm Jen ho nechte ať V záverečnom vyhodnotení den- (ďalej SB), záznam o zadržaní Petřivého, se bojí do kina Jalta. Po poslednom fl- ného sledovania je uvedené: „Akce bez informáciu od poľskej SB, zvodky zo movom predstavení sa príslušníkov ŠtB operativních poznatků. Objekt když sledovania, r zne správy o disident- snažil zbaviť r chlym naskočením na telefonoval na Kubánském nám. byl skom hnutí v Čechách, na Morave a na s pravu metra, stihli ho však zadržať. podchycen rozhovor a bylo zachyceno, Slovensku, záznam o snahe Petřivého Krátko pred 22. hodinou ho vyviedli že hovoří se ženou, které říká. Jsem pod kontaktovať poľsk spojku, záznam na Václavské námestie a hodinu držali kontrolou a aby se s ním nescházela, o spojení na disidentov v Poľsku, kom- v služobnom vozidle.19 že je každ fotografován, dále že byl plexné hodnotenie prípadu, poznatky Nasleduj ci deň ho trojica prísluš- několikrát vysl chán pro podezření o akciách „BRATR“ a „SKUPINKA“, níkov ŠtB sledovala opäť od v chodu z nedovoleného opuštění republiky. návrh na zavedenie signálneho zväz- zo sídla ŠtB v Bartolomejskej ulici. Dále, že má styky na disidenty do Pol- ku, záznam o priebehu profylaktického V ulici Karolíny Světlé sa Petřiv za- ska a že chtěl ilegálně opustit republiku opatrenia v akcii „HROCH“, v sledok stavil pri služobnom vozidle ŠtB Tatra do Polska“.22 previerkov ch opatrení, informáciu 603 a zapísal si jeho poznávaciu znač- Psychologick tlak na mladého o spoločnej činnosti Charty 77 ku. Takmer hodinu sa prechádzal cen- študenta Tomáša Petřivého, realizo- a Komitetu Obrony Robotnik w trom Prahy a pred 17. hodinou vošiel van čast mi v sluchmi, vyhrážaním (V boru na obranu robotníkov).
18 KELLER, P.: Z Krkonoš do vězení, s. 11 – 12. 19 Otvorené sledovanie vykonávali na pešo starší referent špecialista IV. správy MV npor. Jaromír Zdarsa (1940) a starší referent ppor. Josef Malina (1951), v služobnom vozidle Tatra 603 Šťastný. 20 Otvorené sledovanie vykonávali na pešo Klejzar a ppor. Pavel Mlejnek (1945), v služobnom vozidle Tatra 603 nstržm. Luboš Matoušek (1953). 21 ABS, f. IV. správa SNB, sp. sv. 1 242. Zvodka z otvoreného sledovania dňa 28. 9. 1978. 22 Tamže. Akce ZLATAN otevřené sledování, 28. 9. 1978. 23 PAŽOUT, J. a kol. (eds.): Výbor na obranu nespravedlivě stíhaných 1978 – 1989. CD příloha – Edice dokumentů VONS 1978 – 1989. Praha 2014, s. 315.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 51
PN 2017-04 final.indd 51 3. 4. 2018 8:39:22 MATERIÁLY Peter Jašek – Jerguš Sivoš • Signatár Charty 77 Tomáš Petřivý v dokumentoch bezpečnostných zložiek (1978 – 1986)
ODDELENIE VOJENSKEJ Vojenská kontrarozviedka evido- 1979. Trest si odpykal vo väzniciach KONTRAROZVIEDKY vala aj Petřivého mysel nevykonať v Trenčíne, Prešove a v Želiezovciach, 14. TANKOVEJ DIVÍZIE vojensk prísahu a v hrady, aby ne- odkiaľ ho prepustili začiatkom apríla Na základe mimoriadneho povo- musel nosiť zbraň. Prostredníctvom 1980. lávacieho rozkazu nast pil Tomáš d verníka s krycím menom „MACO“ Už v septembri 1980 však Okresn Petřiv v polovici apríla 1979 na (Michal Medveď) si zároveň potvr- s d v Ústí nad Orlicí uznal Tomáša základn vojensk službu u 10. tan- dila jeho odpor k vojenskej službe Petřivého vinn m z trestného činu kového pluku SNP. O mesiac nesk r, a negatívny vplyv na in ch vojakov.27 toku na verejného činiteľa, ktorého sa krátko po vykonaní vojenskej prísa- Sebapoškodzovanie a pokus o demon- mal dopustiť pri colnej prehliadke dňa hy, ho prevelili k 49. delostrelecké- štratívnu samovraždu z 15. mája 1979 20. septembra 1978. Trest odňatia mu pluku. Správa kontrarozviedky vyhodnotila ako snahu o vyhnutie slobody na dva roky nepodmieneč- na boj proti vn tornému nepriate- sa vojenskej službe motivovan jeho ne v 1. nápravno-v chovnej skupine ľovi preto 2. mája 1979 odst pila „nepriateľskou politickou činnosťou na potvrdil nesk r Krajsk s d v Hrad- signálny zväzok vojenskej kontra- platforme Charty-77“. ci Králové. Z nápravno-v chovného rozviedke (III. správa FMV). O tri Vojenská kontrarozviedka preto stavu v Želiezovciach ho prepustili dni nesk r zväzok prevzal starší predložila Vojenskej obvodovej pro- po odpykaní polovice trestu 4. mája referent vojenskej kontrarozviedky kurat re v Prešove návrh na trestné 1981. V kon trestu mu Okresn s d 49. delostreleckého pluku 14. tanko- stíhanie Tomáša Petřivého pre podo- v Leviciach odložil na sk šobn dobu vej divízie kpt. Vladimír Mesiarkin.24 zrenie zo spáchania trestného činu dva roky. Vojenská kontrarozviedka už vyh bania sa v konu vojenskej služ- v máji 1979 zachytila Petřivého ru- by a dokumentačn materiál získan SPRÁVA KONTRAROZVIEDKY kopis určen na samizdatové vy- v priebehu agent rno-operatívneho V PRAHE danie. Podľa záznamov ŠtB sa ho rozpracovania. Prokurat ra 6. j na Po prepustení na slobodu sa prostredníctvom svojej matky sna- 1979 začala trestné stíhanie Tomáša Tomáš Petřiv zamestnal ako strážnik žil doručiť priateľke Oľge Konrá- Petřivého a uvalila na neho vyšetro- v n. p. Stavoservis Dopravn podnik dovej v Bratislave, ktorá ho mala vaciu väzbu. Praha. Vojenská kontrarozviedka po prepísaní na stroji zaslať hovor- Kpt. Vladimír Mesiarkin následne 1. j la 1981 odovzdala jeho osobn ope- com Charty 77 v Prahe. Vojenská 11. j na 1979 predložil návrh na pre- ratívny zväzok 3. oddeleniu I. odboru kontrarozviedka tieto informácie vedenie signálneho zväzku na osobn X. správy SNB, kde ho zaevidovali pod odst pila Správe kontrarozviedky operatívny zväzok a plán spravodajské- nov m registračn m číslom 21 662. v Bratislave. Starší referent 1. odde- ho rozpracovania Tomáša Petřivého. Spravodajské rozpracovanie Petřivé- lenia II. odboru npor. Jaroslav Kráľ Náčelník odboru VKR V chodného ho prevzal starší referent 3. oddelenia následne 29. mája 1979 predložil ná- vojenského okruhu predložené doku- por. Jan Minarik.29 vrh na „kontrolu jej terajšej činnos- menty schválil s požiadavkou na do- O prechodnom pobyte Petřivého ti“ v spise preverovanej osoby s kry- plnenie kontrarozviednych opatrení v pražskom byte Aleny Kumprechtovej cím menom „SPOJKA“.25 IV. odbor počas v konu vyšetrovacej väzby.28 informoval ŠtB v polovici j na 1981 X. správy FMV označil rukopis za Vojensk obvodov s d v Prešove Ivan Maňásek, ktorého ŠtB viedla ako „hrubo protisocialistick pamfet, ods dil Tomáša Petřivého 7. decembra kandidáta tajnej spolupráce s krycím ktorého obsah je v rozpore s chráne- 1979 na desať mesiacov odňatia slobo- menom „LOUTKA“ a od novembra n mi záujmami ČSSR a je naprosto dy nepodmienečne. Do trestu sa mu za- 1981 ako agenta s krycím menom nevhodn na publikovanie“.26 počítala vyšetrovacia väzba od 8. j na „ČENDA“. Podľa pokynov príslušníkov
24 Vladimír Mesiarkin (1949), od roku 1970 vojak z povolania, od 1. 10. 1974 referent OVKR 51. ženijnej brigády odbor VKR 1. A, od 1. 8. 1977 starší referent RVKR 49. dp. OVKR 14. td a od 1. 4. 1984 starší referent OVKR 14. td. odboru VKR VVO. Dňa 31. 1. 1985 prepustený na vlastnú žiadosť. ABS, f. Osobní evidenční karty příslušníků MV, evidenční karta Vladimír Mesiarkin (1949). 25 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Bratislava, Zväzky rozpracovaných osôb, a. č. SR-71568. Návrh na zavedenie zväzku PO krycieho mena SPOJKA, 29. 5. 1979. 26 Tamže, a. č. 72202. Návrh na prevedenie signálneho zväzku“ ZLATAN“, reg. číslo 080308, na osobný zväzok, 11. 6. 1979. 27 Podľa záznamu vyzýval vojakov základnej služby na podniknutie opatrení, aby sa základná vojenská služba nemusela vykonávať. Tamže. 28 Tamže. 29 Jan Minarik (1952), pôvodným povolaním strojný zámočník, pracoval v operatíve X. správy SNB len od apríla 1980. V československej kontrarozviedke začínal v júli 1973 ako vodič mechanik a od októbra 1975 pôsobil ako starší referent hospodársko-finančného oddelenia vnútorného odboru. Začiatkom septembra 1984 nastúpil na denné štúdium Dôstojníckej školy, ktoré však v apríli 1985 prerušil. O mesiac neskôr ho zo štúdia odvolali a zaradili na 2. oddelenie I. odboru X. správy SNB. Od 1. 1. 1987 pôsobil na skupine obrany X. (po reorgani- zácii II.) správy SNB. ABS, f. Osobní evidenční karty příslušníků MV, evidenční karta Jan Minarik (1952).
52 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 52 3. 4. 2018 8:39:22 MATERIÁLY Peter Jašek – Jerguš Sivoš • Signatár Charty 77 Tomáš Petřivý v dokumentoch bezpečnostných zložiek (1978 – 1986)
ŠtB sa snažil kontaktovať s Tomášom Petřiv m, aby zistil sp sob jeho zapoje- nia sa do činnosti opozičn ch štrukt r, získal prostredníctvom neho nové ma- teriály Charty 77 a vytváral si predpo- klady na zapojenie do VONS-u.30 „V souladu s kolováním“ navští- vil Maňásek 11. j la 1981 byt Aleny Kumprechtovej, kde v ten večer pri- šli aj Renata Stárková, Karel Soukup a Václav Mal . Témou rozhovoru bolo ods denie signatára Charty 77 Jiřího Gruntoráda. Petřiv požiadal Stárko- v o spracovanie poznámok o procese s t m, že „zariadi potrebné“. Príslušník ŠtB v agent rnom zázname zo stretnu- tia s Maňáskom uviedol, že „pramen ze znalosti PETŘIVÉHO usuzuje, že materiál odešle do zahraničí“.31 Maňá- sek sa mal aj v nasleduj cich dňoch kontaktovať s Petřiv m a zisťovať jeho aktivity na podporu ods deného Väzenská karta T. Petřivého (Zdroj: AZVJS) Gruntoráda.32 O dva mesiace nesk r Maňásek informoval ŠtB o návšteve O kontaktoch Petřivého s poľsk - roku 1981 navyše ŠtB preverovala in- Petřivého. Uviedol, že sa snaží obnoviť mi občanmi informoval ŠtB v rámci formácie, že distrib ciu literat ry na kontakty s KOR a distrib ciu samizda- vyn ten ch stykov aj Milan Kozel- Slovensko vykonával Tomáš Petřiv tovej literat ry. Do Poľska vyslal ako ka. Štátna bezpečnosť ho preverovala a ďalší signatár Charty 77 Marián spojku mladé dievča, žiadne materiály v spise preverovanej osoby s krycím Zajíček.35 Do konca apríla 1982 mala však nedostal. S rovnak m v sledkom menom „AMATÉR“ a nesk r, v rámci XII. správa ZNB „za čelom spravo- vyslal do Poľska aj druh spojku. Podľa previerky na utajen spoluprácu, pod dajskej kontroly, či tento kanál nie je záznamu príslušníka ŠtB „Pramen na- krycím menom „KOŘÍNEK“. Podľa naďalej využívan , prípadne k doku- byl přesvědčení, že PETŘIVÝ udržuje záznamu ŠtB mu Petřiv v septembri mentácii činnosti jednotliv ch os b“ kontakt s pol[sk mi] st[átními] přís- 1981 povedal o svojich kontaktoch vykonať „spravodajsk previerku všet- lušníky, kteří vyvíjejí činnost v KOR s občanmi Poľska, ktorí dochádzaj k ch os b, ktoré sa mali podieľať na i v SOLIDARITĚ.“33 Petřiv Maňáskovi na Slovensko a informuj ho o situácii distrib cii písomností, ako aj zabez- prisľ bil požičať aj nové číslo časopisu v Poľsku. Spomínal mu tiež pripravo- pečiť ich ďalšiu spravodajsk kontrolu. Forum. vané stretnutie predstaviteľov českoslo- V prípade zistenia poznatkov o činnosti Por. Jan Minárik už v prvej polovici venskej a poľskej opozície v Ostrave.34 niektorej osoby, vykonať dokumentáciu j la 1981 spracoval návrh na celoročné Pražská Správa kontrarozviedky a opatrenie k využitiu poznatkov sledovanie Tomáša Petřivého z d vo- na boj proti vn tornému nepriateľovi v tomto prostredí a zabráneniu vyko- du zisťovania jeho kontaktov a doku- v tomto období zko spolupracovala návania ďalšej činnosti,“ a v priebehu mentácie jeho činnosti. Návrh odpo- so Správou kontrarozviedky v Brati- roka 1982 „zabezpečiť d sledn kon- ručili nadriadení náčelníci oddelenia slave. Petřiv mal v Bratislave trvalé trolu Tomáša PETŘIVÉHO a Mariana aj odboru a 14. j la 1981 ho schválil bydlisko, po odhalení kanálu prepra- ZAJÍČKA pri pobyte v Bratislave. Osoby náčelník X. správy SNB genmjr. RSDr. vy samizdatovej a zakázanej literat ry zistené ako ich styky vziať pod aktív- Vladimír Stárek. a realizácii akcie „DELTA“ v polovici nu spravodajsk previerku, z hľadiska,
30 ABS, f. Svazky kontrarozvědného rozpracování – Centrála, a. č. 785767. Záznam o schůzce s KTS „LOUTKA“ z 9. 7. 1981. 31 Tamže. Záznam č. 2/81 zo 16. 7. 1981. 32 Tamže. Záznam zo 17. 8. 1981. 33 Tamže. Záznam č. 6/81 z 10. 9. 1981. 34 Tamže, a. č. 800431. Záznam č. 3/81 z 22. 9. 1981. 35 K osobe signatára Charty 77 Mariána Zajíčka pozri BALUN, P.: Akcia „KNIHA“. Charta 77 na Slovensku. Pamäť národa, roč. 3, 2007, č. 1, s. 83 – 95.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 53
PN 2017-04 final.indd 53 3. 4. 2018 8:39:22 MATERIÁLY Peter Jašek – Jerguš Sivoš • Signatár Charty 77 Tomáš Petřivý v dokumentoch bezpečnostných zložiek (1978 – 1986)
1981. Kumprechtová mu vyčítala, že do Bratislavy sa veľmi ponáhľal a je to škoda.38 O dva t ždne nesk r sa Petřiv Kumprechtovej zd veril, že „prostředí CHARTY 77 v Bratislavě ho nepřijalo tak jak si představoval a z uvedeného důvodu samotaří a snaží se psát“.39 O ďalší t ždeň nesk r uviedol, že „v Bratislavě se v prostředí CHARTY 77 situace rozvíjí a z toho důvodu se mu zlepšuje nálada a chuť do další činnosti i když si připadá jako v pasti. Dále PETŘIVÝ uvedl, že v Bratislavě na něho koukají jako na chodící panu nebo jako na budhu revolučních tradic“.40 Z ďalšieho odpoč vania ŠtB zistila, že v prvej polovici decembra 1981 plá- nuje navštíviť Prahu a informovať sa o činnosti Charty. V spolupráci s Petřivého zamestnávateľom preto realizovala preventívne opatrenia. Ich činnosť si overila z ďalšieho zachy- teného telefonátu v decembri 1981: „PETŘIVÝ si stěžoval, že je pod tlakem bezpečnosti a že má v zaměst- Dôvodová správa o uložení osobného zväzku „ZLATAN“ (Zdroj: A ÚPN) nání tvrd režim, takže se nemůže vzdálit na víc jako 30 hodín z Bra- či nie s využívané ako možn kanál Podľa záznamov ŠtB „v okt bri tislavy“. Kumprechtová mu v rámci k distrib cii písomností.“36 1981 bol poveren ‚PETŘIVÝ‘ skupi- rozhovoru oznámila, že na jej adresu K p vodn m podozreniam zo nou VONS aby odišiel do Bratislavy doručili pre neho tuzexové poukážky spáchania dvoch trestn ch činov sa a založil tu ‚bunku‘ tejto skupiny.“ 37 a predbežne si dohodli stretnutie mimo tak pridali ďalšie dva. ŠtB sledovala V marci 1982 preto X. správa SNB zvä- Prahu.41 Tomáša Petřivého pre podozrenie zo zok s krycím menom „ZLATAN“, ob- Petřiv sa snažil distribuovať mate- spáchania trestn ch činov proti repub- sahuj ci 209 strán, odst pila tvarom riály Charty 77 aj napriek opatreniam like – podľa § 98 za podvracanie repub- ŠtB na Slovensku. ŠtB. V druhej polovici januára 1982 liky, podľa § 99 za poškodzovanie štátu Správu o odchode Tomáša Petři- preto k Alene Kumprechtovej poslal svetovej socialistickej s stavy, podľa vého do Bratislavy v polovici septem- Josefa Schottla.42 Do Prahy plánoval § 100 za poburovanie a podľa § 112 bra 1981 získala pražská ŠtB vďaka príchod aj v druhej polovici februára, za poškodzovanie záujmov republiky odpoč vaniu telef nu v byte Aleny napokon prišiel s priateľkou Zuzanou v cudzine. Kumprechtovej začiatkom novembra začiatkom j la 1982. Prevzal materiály
36 A ÚPN, f. XII. správa ZNB Bratislava, č. sp. KR-001501/20-1981. Vykonávací plán práce 2. odboru XII. správy ZNB na rok 1982, 1. 12. 1981. 37 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Bratislava, Zväzky rozpracovaných osôb, a. č. 72202. Vyhodnotenie osobného zväzku „ZLATAN“, reg. číslo 26960, 12. 11. 1984. 38 ABS, f. Svazky kontrarozvědného rozpracování – Centrála, a. č. 812913. Záznam č. 1/81 z 18. 11. 1981. 39 Tamže. Záznam číslo 3/81 z 28. 11. 1981. 40 Tamže. Záznam číslo 4/81 z 8. 12. 1981. 41 Tamže. Záznam číslo 2/82 zo 7. 1. 1982. 42 Stretnutie sa malo uskutočniť v kaviarni Obecného domu v Prahe. Štátna bezpečnosť zaviedla na Josefa Schottla spis preverovanej osoby s krycím menom „REKVIZITÁR“ len týždeň po jeho stretnutí v Alenou Kumprechtovou. O dva mesiace neskôr ho previedla na signálny zväzok. Rozpracovanie ukončila 14. 1. 1985. Signálny zväzok s krycím menom „ŠOT“ zaviedla ŠtB na Josefa Schottla opäť začiatkom októbra 1989. Podľa záznamov v registračnom protokole zväzok zničila 12. 12. 1989.
54 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 54 3. 4. 2018 8:39:23 MATERIÁLY Peter Jašek – Jerguš Sivoš • Signatár Charty 77 Tomáš Petřivý v dokumentoch bezpečnostných zložiek (1978 – 1986)
od Josefa Lojdu a snažil sa získať kon- v Bratislave ho v septembri 1973 zara- snahám o zapojenie tzv. druhej garni- takt na signatára Charty 77 Mariana dili na odbor sledovania Hlavnej správy t ry do opozičnej činnosti, o integračn Zajíčka.43 ŠtB v SSR. Na rovnakom odbore praco- a koordinovan protispoločensk čin- Prahu navštívil aj o rok nesk r. Dňa val aj po vzniku Správy kontrarozvied- nosť s opozíciou v ČSR, ako aj ich sna- 13. j la 1982 sa na byte Aleny Kumpre- ky v Bratislave (XII. správa FMV) hám o zjednocovanie sa s kontrarevo- chotvej stretol okrem in ch aj s Fran- a v auguste 1978 nast pil na štvorroč- lučn mi živlami v PĽR a protisocialis- c zkou Marianne Canavaggio,44 man- né interné vysokoškolské št dium. tick mi silami v MĽR a NDR.“ V prípa- želkou Josefa Lojdu. Podľa záznamu V Prahe sa aktívne venoval št diu aj de Tomáša Petřivého mala ŠtB „dostup- ŠtB sa Petřiv zaujímal o problematiku straníckej práci, vyprac val referáty na n mi prostriedkami odhaľovať styky terorizmu a oslobodeneckého hnutia členské sch dze čiastkovej organizácie objektov CHEMIK [Milan Šimečka ml.] na Korzike. Terorizmus obhajoval ako KSČ, štyrikrát získal leninsk zápočet a ZLATAN, ktor ch protispoločenská jedin možn sp sob ako prevziať moc a bol členom kolektívu, ktor získal činnosť je organizovaná na báze tzv. a nastoliť nov sp sob politického mys- titul Vzorná učebná skupina a Vzorn druhej garnit ry, najmä na spolitizova- lenia a riadenia štátu.45 ročník. Nadriadení ho hodnotili ako n mládež, miesta a čel stretávania sa politicky vyspelého a triedne uvedome- a podľa v sledku vykonávať opatrenia SPRÁVA KONTRAROZVIEDKY lého príslušníka, ktor v každodennej k rozkladu ich nežiaducej činnosti“.47 V BR ATISLAVE praxi uplatňuje politick líniu KSČ.46 Podľa plánu práce II. odboru Sledovanie a rozpracovanie signatára V polovici apríla 1981 mu udelili vy- XII. správy ZNB na rok 1983 mal kpt. Charty 77 Tomáša Petřivého prevzalo znamenanie Za službu vlasti. Krátko Pavel Gavurník prostredníctvom v druhej polovici apríla 1982 1. od- po nástupe na XII. správu ZNB ho „agent rno-operatívnych prostried- delenie II. odboru XII. správy ZNB v okt bri 1982 pov šili do hodnosti ka- kov na pracovisku a v mieste bydliska v Bratislave, ktoré sa zameriavalo na pitána a v priebehu nasleduj ceho roka objekta [Tomáša Petřivého – pozn. aut.] ideov ch oponentov komunistického mu náčelník Správy kontrarozviedky prehĺbiť poznanie jeho nepriateľskej čin- režimu. Prípad Tomáša Petřivého zve- v Bratislave plk. Jozef Vavro udelil za nosti, najmä vo smere spracovávania rili por. Milanovi Sokolovi, vekovo jeho zodpovedné plnenie služobn ch loh závadov ch písomností, ich distribuo- rovesníkovi. Do Zboru národnej bez- dvakrát fnančn odmenu vo v ške vania mimo Bratislavu, ako i odhaľo- pečnosti nast pil v septembri 1975 a po 1 600 Kčs. vania stykov na nepriateľsky oriento- službe v Pohotovostnom tvare VB pre Správa kontrarozviedky v Bratisla- vané osoby v ČSR a PĽR.“ V termíne do SSR v Bratislave ho v marci 1977 zara- ve sledovala najmä Petřivého kontakty 15. septembra 1983 mal zároveň dili na odbor sledovania Správy kon- s Milanom Šimečkom ml. a zaradila „vyhodnotiť doteraz zistené styky ob- trarozviedky v Bratislave. V operatíve ho do skupiny „exponentov pravice“ jekta, najmä z radov voľne žij cej mlá- pracoval od decembra 1980. Rozpra- rozpracovávan ch pre podvracanie deže, zistiť čel a zámer vzájomného covaniu Tomáša Petřivého sa venoval republiky (Milan Šimečka, Miroslav stretávania sa. Podľa v sledku orga- necelé štyri mesiace a v polovici au- Kus , Jozef Jablonick , J lius Strinka). nizovať opatrenia k zabraňovaniu ne- gusta 1982 zahájil št dium na Vyso- Ako jednu z hlavn ch loh v tomto žiaducej činnosti a vplyvu objekta na kej škole SNB v Prahe. Za zodpovedné prípade na rok 1983 ŠtB uvádzala: toto prostredie. Z t chto stykov získať plnenie služobn ch loh dostal v de- „a/ Prostredníctvom agent ry a tech- najvhodnejšiu osobu ako TS [tajného cembri 1981 a v máji 1982 od náčelníka nick ch prostriedkov zabezpečiť prehľad spolupracovníka – pozn. aut.].“ 48 XII. správy ZNB finančn odmenu vo o ich ďalšej tvorbe nelegálnych písom- Podľa záznamov mala ŠtB v roku v ške 1 500, resp. 1 700 Kčs. ností, tzv. samizdatov a s časne vytvá- 1982 napojeného na Tomáša Petřivého Prípad od neho prevzal čerstv rať podmienky k zabráneniu ich rozši- jedného tajného spolupracovníka. Jeho absolvent Fakulty Štátnej bezpečnosti rovania a prepravy do kapitalistického totožnosť sa doposiaľ nepodarilo zis- Vysokej školy SNB v Prahe npor. Pavel zahraničia. Pri rozširovaní tak chto tiť. V zozname dokumentov sa nachá- Gavurník. Do Zboru národnej bezpeč- písomností, uskutočňovať s nimi pro- dzaj daje o agent rnych záznamoch nosti nast pil v marci 1972 a po službe fylakticko-rozkladné opatrenia, b/ Do- od štyroch in ch spolupracovníkov v Pohotovostnom tvare VB pre SSR stupn mi prostriedkami zabraňovať ich ŠtB. Pod krycími menami „ČENDA“
43 Tamže. Záznam číslo 21/82 zo 16. 7. 1982. 44 Na Mariannu Canavaggio zaviedla ŠtB 21. 7. 1982, len niekoľko dní po príchode do Prahy, spis preverovanej osoby s krycím menom „MARIA“. Spis ŠtB 4. 10. 1983 previedla na signálny zväzok a 8. 12. 1989 zničila. 45 ABS, f. Svazky kontrarozvědného rozpracování – Centrála, a. č. 812913. Záznam číslo 12/83 z 25. 7. 1983. 46 Tamže, f. Personálne spisy príslušníkov MV, personálny spis Pavla Gavurníka. Komplexné služobné hodnotenie schválené 22. 6. 1982. 47 SIVOŠ, J.: XII. správa ZNB, s. 175. 48 A ÚPN, f. XII. správa ZNB Bratislava, č. sp. KR-001965/20-1982. Vykonávací plán práce 2. odboru XII. správy ZNB na rok 1983, 1. 12. 1982.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 55
PN 2017-04 final.indd 55 3. 4. 2018 8:39:23 MATERIÁLY Peter Jašek – Jerguš Sivoš • Signatár Charty 77 Tomáš Petřivý v dokumentoch bezpečnostných zložiek (1978 – 1986)
bolo možné realizovať pre nedostatok d kazov.“ 51 Osobn operatívny zväzok s krycím menom „ZLATAN“ uloži- li v operatívnom archíve XII. správy ZNB 20. novembra 1984.
PO NÁVRATE Z VÄZENIA V ROKU 1985 Začiatkom februára 1985 prepustili Petřivého z väznice v Leopoldove. Žil bez riadneho zamestnania v Bratislave na Sibírskej ulici, neďaleko sídla Správy kontrarozviedky v Bratislave a ďalších tvarov ŠtB (dnes budova Prezídia Policajného zboru SR). Na prelome apríla a mája 1985 navštívil po dlhšom čase Prahu. ŠtB monitorovala jeho pohyb aj kontakty a technick mi prostriedkami zachytila jeho rozhovor s Alenou Kumprechto- Vyhodnotenie osobného zväzku „ZLATAN“ (Zdroj: A ÚPN) vou, ktor Petřiv požiadal o knihu Václava Havla O Lidskou identitu a „JEFTA“ spolupracovali s ŠtB Bratislava I JUDr. Ivan Hrušovsk pre a zd veril sa jej o svojom vzťahu Ivan Maňásek a František Hrabal. trestn čin v tržníctva podľa § 202/1 k Franc zke Marianne Canavag- Spolupracovníkov s krycími menami Tr. zákona na štvormesačn nepodmie- gio-Lojdovej.52 Pražská Správa kon- „ANDREJ“ a „IRIS“ sa nepodarilo vie- nečn trest v 2. nápravno-v chovnej trarozviedky na boj proti vn tornému rohodne identifkovať. skupine za fyzické napadnutie človeka nepriateľovi následne v druhej polo- V rámci získavania informácií v Bratislave, ktor ho v noci z 22. na vici mája 1985 informovala o jeho od ľudí z okolia Tomáša Petřivého sa 23. novembra 1982 požiadal o zapále- pobyte v hlavnom meste bratislavsk kpt. Pavel Gavurník v priebehu nie cigarety.50 Tomáš Petřiv nast pil XII. správu ZNB a požiadala jej II. od- roku 1984 skontaktoval so Štefanom v kon trestu 1. okt bra 1984, kedy ho bor o jeho aktívnu kontrolu a zabráne- Mokráňom, ktorého v druhej polovi- zároveň prepustili zo zamestnania. nie plánovaného príchodu do Prahy ci j la 1984 zaevidoval ako d verníka Kpt. Pavel Gavurník preto 9. no- koncom mája 1985.53 s krycím menom „MECHANIK“: vembra 1984 predložil návrh na ulo- Podľa záznamov ŠtB nadviazal „S menovan m bolo do s časného ob- ženie osobného zväzku do archívu. Petřiv postupne kontakty so signatár- dobia uskutočnen ch niekoľko stykov. V zd vodnení uviedol: „Po presťaho- mi Charty 77 a kritikmi komunistic- Poznatky ktoré podal pri t chto stykoch vaní sa z Prahy do Bratislavy snažil sa kého režimu – v Čechách a na Morave možno hodnotiť ako seri zne, nakoľko T. PETŘIVÝ zapojiť do činnosti opo- s Annou Šabatovou, Alenou Kumprech- boli uskutočnené na ich základe ďalšie zičného hnutia, organizoval stretnutia tovou a Martinom Paloušom, na Slo- činné opatrenia. Podľa doteraz ziste- s voľne žij cou mládežou, avšak pre vensku s Miroslavom Kus m, Milanom n ch skutočností možno konštatovať, že názorové nezhody ako i používaním Šimečkom ml. a Jánom Budajom. menovan sa javí ako vhodn pre podá- fetovacích prostriedkov po určitom čase V druhej polovici j na 1985 sa prís- vanie poznatkov o objektovi i pre bud ce prestali javiť opozičné kruhy záujem lušník II. odboru XII. správy ZNB kpt. obdobie.“49 V spise sa nachádzali agen- o PETŘIVÉHO. Po tomto čiastočnom Pavel Gavurník stretol v konšpiračnom t rne záznamy z 29. j na, 20. augusta ne spechu začal vyvíjať činnosť v ob- byte so Soňou Čechovou, ktorá s ŠtB a 29. augusta 1984. lasti tvorby samizdatov, ktoré sa snažil spolupracovala pod krycím menom Dňa 7. mája 1984 Tomáša Petřivého rozširovať v okruhu svojich známych. „GAMA“. Uviedla, že ju Petřiv kon- ods dil samosudca Obvodného s du (…) Trestné stíhanie po línii štb ne- taktoval so žiadosťou o vyšetrenie na
49 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Bratislava, Agentúrne zväzky, a. č. 103405. Návrh na zablokovanie osoby v spise dôverníka, 25. 7. 1984. 50 PAŽOUT, J. a kol. (eds.): Výbor na obranu nespravedlivě stíhaných 1978 – 1989, s. 861. 51 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Bratislava, Zväzky rozpracovaných osôb, a. č. 72202. Dôvodová správa o uložení osobného zväzku „ZLATAN“, č. zv. 26960 do archívu, 9. 11. 1984. 52 ABS, f. Svazky kontrarozvědného rozpracování – Centrála, a. č. 812913. Záznam číslo 6/85 z 13. 5. 1985. 53 Tamže. PETŘIVÝ Tomáš – informace a žádost o provedení opatření, 20. 5. 1985.
56 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 56 3. 4. 2018 8:39:23 MATERIÁLY Peter Jašek – Jerguš Sivoš • Signatár Charty 77 Tomáš Petřivý v dokumentoch bezpečnostných zložiek (1978 – 1986)
Ústave klinickej onkol gie. Informo- prehliadke, predviedli pred vyšetrova- kontaktovať signatára Charty 77 Josefa val ju o rozhovore s príslušníkom ŠtB, teľa ŠtB a napokon zaistili v cele pred- Mlejnka, odovzdať mu r zne publi- z ktorého vzišla ponuka na trvalé vy- bežného zadržania. Napokon v jeho kácie a prevziať od neho samizdaty, sťahovanie sa z Československa. Pred byte vykonala ŠtB prehliadku a našla vrátane Mlejnkom vydávaného Stredu odchodom vraj chce absolvovať všet- „závadn písomn materiál“. Tento po- Eur py. ŠtB ďalej uviedol, že materiály ky zdravotné prehliadky. Uviedol, že stup ŠtB vyhodnotila ako „rozkladné uskladňuj v bezpečnostn ch schrán- žije z peňazí po matke a neplánuje sa opatrenie s pozitívnym dopadom“.56 kach na Hlavnej vlakovej stanici v Pra- zamestnať, pretože žije v domnienke, Analyticko-informačn , pláno- he a vyberaj ich až po sebakontrole že dostane povolenie na vysťahovanie vací a kontroln odbor Správy kon- krátko pred odchodom z Bratislavy. sa do NSR.54 trarozviedky na boj proti vn torné- Por. Jaroslav Lis, ktor agent rny Koncom j na 1985 navštívil Petři- mu nepriateľovi v Prahe si následne záznam vypracoval, uviedol: „Zpráva v v Prahe Petrušku Šustrov . Vy- 19. augusta 1985 „z operatívnych d vo- pochází od prověřeného PRAMENE, zdvihol u nej materiály Charty 77 dov“ vyžiadal od II. odboru XII. sprá- kter k PETŘIVÉMU a PASTIEROVI a samizdatov literat ru: „ŠUSTROVÁ vy ZNB v Bratislave charakteristiku předal řadu zpravodajsky hodnotn ch jeho prostřednictvím zasílá materiály Tomáša Petřivého.57 poznatků, které byly prověřeny jako do Bratislavy předem určen m oso- Od septembra 1985 s streďoval pravdivé.“ Je „ kolován k získávání bám. PETŘIVÝ po dobu pobytu v Praze kpt. Pavel Gavurník poznatky o Tomá- poznatků o činnosti představitelů tzv. navštěvuje i další osoby z tzv. opozice šovi Petřivom aj v spise nepriateľskej slovenské opozice a dalších poznatků a shání další samizdatovou literaturu, osoby II. kateg rie. V tejto kateg rii o přivážen ch samizdatov ch materi- kterou shromažďuje v bezpečnostních evidovala ŠtB „nebezpečné protisocialis- álech.“ 60 schránkách na Hlavním nádraží. Ze ticky zamerané osoby, ktoré udržiavaj Tomáša Petřivého našli 22. mája dne 29. 6. na 30. 6. 85 měl zapůjčeny styky s ďalšími silami doma i v zahrani- 1986 mŕtveho v jeho byte. Smrť sp - 3 tyto bezpečnostní schránky, které měl čí, p sobia nepriateľsky vo svojom okolí sobila podľa lekárskeho záznamu kom- plné různ ch materiálů, určen ch pro a pri mimoriadnych udalostiach sa za- binovaná otrava liekmi a alkoholom. Bratislavu a nov ch materiálů, které pájaj do aktívnej činnosti proti štá- Kpt. Pavel Gavurník archivoval sig- přivezl z Bratislavy“.55 Ďalšie stretnu- tu“.58 nálny zväzok 8. septembra 1986, tri tie sa malo uskutočniť na prelome j la Jedn m z posledn ch záznamov mesiace po smrti Tomáša Petřivého. a augusta 1985. v dokumentoch ŠtB je informácia, že Začiatkom marca 1987 ukončil a uložil Na základe t chto informácií za- „po návrate z v konu trestu sa objekt do operatívneho archívu aj spis d ver- viedol začiatkom j la 1985 starší re- znova v roku 1985 dopustil kriminál- níka s krycím menom „MECHANIK“: ferent 1. oddelenia II. odboru Správy neho trestného činu a je po linke VB „D verník bol využívan k objektovi kontrarozviedky v Bratislave kpt. Pavel v štádiu vyšetrovania“.59 Celkom po- vedenom vo zväzku ‚SIBÍR‘. Vzhľa- Gavurník na Tomáša Petřivého zvä- sledn záznam pochádza z jari 1986. dom na to, že uveden objekt zomrel, zok preverenia signálu s krycím me- Agent správy ŠtB v Prahe s krycím d verník stratil možnosti ďalšieho nom „SIBÍR“ (reg. č. 31622). S časťou menom „PARIS“ (Lumír Šrámek) na využitia.“ 61 hlavného zväzku bola aj zložka koreš- sch dzke v konšpiračnom byte infor- pondencie a pomocn ch písomností moval príslušníka ŠtB o plánovanom ZÁVER a zložka dokumentácie. príchode Tomáša Petřivého a Ole- Materiály štátnobezpečnostn ch Vo večern ch hodinách 16. augusta ga Pastiera do Prahy 21. marca 1986 zložiek, uložen ch na Slovensku naj- 1985 zatkla ŠtB Petřivého na záhrade a stretnutí s predstaviteľmi českej opo- mä v archíve Ústavu pamäti národa domu Miroslava Kusého počas návšte- zície počas predstavenia Hanáckeho a v Českej republike v Archive vy Václava Havla. Podrobili ho osobnej divadla. Podľa záznamu mali v pláne bezpečnostních složek, poskytu-
54 Tamže. Záznam číslo 2/85 z 2. 7. 1985. 55 Tamže. Záznam č. 75 z 12. 7. 1985. 56 ABS, f. Správa kontrarozviedky na boj proti vnútornému nepriateľovi (ďalej A36), inv. č. 384. Plnenie hlavných úloh ročného vykonávacieho plánu za rok 1985. 57 Správa mala obsahovať národnosť, štátnu a politickú príslušnosť T. Petřivého, jeho bývalé aj súčasné zamestnanie, vrátane názvu a adresy zamestnávateľa a najmä stručnú charakteristiku nepriateľskej činnosti. Pozri: ABS, f. A36, inv. č. 579. PETŘIVÝ Tomáš – dožádaní, 19. 8. 1985. 58 Pozri SIVOŠ, J.: XII. správa ZNB, s. 54. 59 ABS, f. A36, inv. č. 384. Plnenie hlavných úloh ročného vykonávacieho plánu za rok 1985. 60 Tamže, f. Svazky kontrarozvědného rozpracování – Centrála, a. č. 808483. Záznam č. 109 z 24. 3. 1986. 61 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Bratislava, Agentúrne zväzky, a. č. 103405.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 57
PN 2017-04 final.indd 57 3. 4. 2018 8:39:23 MATERIÁLY Peter Jašek – Jerguš Sivoš • Signatár Charty 77 Tomáš Petřivý v dokumentoch bezpečnostných zložiek (1978 – 1986)
j dostatok informácií o aktivitách svoj bohémsky životn št l, v mnohom zostal svojej vízii slobody vern až do ľudí, ktorí sa nebáli otvorene posta- podobn životu americk ch bítnikov predčasnej smrti. Tá bola vy stením viť voči normalizačnému režimu. či predstaviteľov kult rneho under- dlhodobého tlaku režimu a d sledkom Tomáš Petřiv za svoje postoje kru- groundu tak na Západe, ako aj v b va- konkrétnych perzekučn ch opatrení, to zaplatil. Jeho umeleck talent by lom Československu. T mto životn m ktoré sa pretavili do pocitu bezná- sa v slobodnej spoločnosti po št diu št lom sa ako červená niť tiahol na deje zo života v spoločnosti ovláda- na FAMU mohol naplno realizovať jednej strane odmietav postoj voči nej tvrdou normalizáciou. V tomto v kinematografi či literat re. V nor- komunistickému režimu, sp tavaj - zmysle bol Petřiv bezpochyby obeťou malizačnom Československu však cemu umenie do ne prosn ch okov režimu. Jeho životn príbeh, trapy ako signatár Charty 77 nemohol do- socialistického realizmu a spoločnosť a nerovn zápas s režimom sa odrá- študovať ani realizovať svoje ume- do mantinelov ,,reálneho socializmu“, žaj v materiáloch bezpečnostn ch lecké vízie či svoje diela publikovať. a na druhej strane vízia absol tnej slo- zložiek. Dostupné materiály nám Stranícko-politické kritériá boli (aj) body, ako alternatívy voči normalizácii popri možnosti historického v - v oblasti umenia určuj ce a neporov- a forma vyhranenia voči väčšinovej skumu pon kaj aj zamyslenie nad nateľne d ležitejšie, ako prirodzen spoločnosti. Preto sa ochotne podieľal rozsahom mašinérie represívneho talent. na príprave a distrib cii samizdatov aparátu normalizačného režimu voči Spoločenská šikana, ktorá ho pri- a zapájal sa do aktivít bratislavskej jednotlivcovi, v tomto prípade na- pravila o št dium vysneného odboru alternatívnej umeleckej scény, ktor mierenej proti mladému umelcovi a ktorá sa počas prezenčnej vojenskej cez svoje kontakty prepájal s prostre- a aktivistovi. Demonštruje nám tiež služby prejavila aj vo fyzickej forme, sa dím Charty 77 a poľského disentu. obludnosť met d perzek cie režimu prirodzene odrazila aj na jeho život- Práve preto ho normalizačn režim po- v prípadoch, keď potreboval elimino- n ch postojoch. Neovplyvnili ich ani važoval za nebezpečenstvo, práve pre- vať svojich skutočn ch či domnel ch perzekučné opatrenia a ods denie na to mu ŠtB venovala každodenn po- odporcov a udržať tak ved ce posta- dva roky odňatia slobody. Neopustil zornosť. Napriek existenčnému tlaku venie KSČ v spoločnosti.
Peter Jašek – Jerguš Sivoš: Charter 77 Signatory Tomáš Petřiv in Security Units Documents (1978 – 1986) In their contribution, the authors deal with reconstructing of persecution interventions of the Communist regime against Charter 77 signatory Tomáš Petřiv , an important representative of Bratislava unofcial artistic scene in the years of the so-called normalisation. Te reconstruction is based on available materials fled in security units’ archives both in the Czech Republic and Slovakia, o ering lower number of information sources, however important in their content. Te course and character of regime interventions in life of Tomáš Petřiv , as well as the violation of his civil rights could be reconstructed using reports produced by State Security secret collaborators, activity plans of relevant State Security units, fles led by detention institutes, or di erent registry documents.
Mgr. Peter Jašek, PhD. (1983) Vyštudoval históriu na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity, kde mu v roku 2009 udelili titul PhD. Venuje sa slovenským dejinám 20. storočia, najmä obdobiu 2. svetovej vojny, normalizácii a pádu komunistického režimu na Slovensku. Je zostavovateľom viacerých zbor- níkov, ako aj spoluautorom odborných monografií a autorom niekoľkých desiatok vedeckých štúdií a odborných článkov. Autorsky sa spolupodieľal na príprave viacerých výstav zameraných na moderné dejiny Slovenska, ako boli Prísne tajné! Dejiny ŠtB na Slovensku (2011), Protikomunistický odboj na Slovensku (2012), Sviečková manifestácia 25. marca 1988 (2013) a Pád komunistického režimu. Pracuje v Sekcie vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa.
Mgr. Jerguš Sivoš, PhD. (1979) Pracovník Ústavu pamäti národa. Zameriava sa na výskum obdobia neslobody, najmä na pôsobenie Štátnej bezpečnosti. Autor publikácií XII. správa ZNB. Dokumenty k činnosti Správy kontrarozviedky v Bratislave v rokoch 1974 – 1989 (2008) a Bez rozsudku! Pracovné tábory, sústreďovacie tábory a tábory nútenej práce na Slovensku 1948 – 1953 (2011); spoluautor publikácií V Stopách „železného Félixa“. Štátna bezpečnosť na Slovensku v rokoch 1945 – 1989 (2012), Biografický slovník představitelů ministerstva vnitra v letech 1948 – 1989. Ministři a jejich náměstci (2009) a Biografický slovník náčelníků operativních správ Státní bezpečnosti 1953 – 1989 (2017).
58 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 58 3. 4. 2018 8:39:24 MATERIÁLY
OBJEKTOVÉ ZVÄZKY TERITORIÁLNYCH ÚTVAROV ŠTB NA SLOVENSKU K PODOZRENIAM ZO SPÁCHANIA TRESTNÉHO ČINU PODĽA § 109 TRESTNÉHO ZÁKONA
EMÍLIA PASTVOVÁ
V Pamäti národa 3/2016 sme sa venovali problematike § 109 Trestného zákona (nedovolené opus- tenie republiky) od roku 1977. Na dotvorenie obrazu tohto najfrekventovanejšieho trestného činu, ktorému sa venovala Štátna bezpečnosť (ďalej ŠtB) musíme venovať pozornosť nielen vyšetrova- cím, agentúrnym a spravodajským spisom, ale aj objektovým zväzkom, ktoré výrazne dokresľujú politickú situáciu a prácu ŠtB v sledovaných rokoch.
objektov ch zväzkoch m žeme kaz na prísnu kontrolu na hraniciach niesla žiadne v sledky. 1 Agent s kry- nájsť nasleduj ce informácie: zakladala do objektového zväzku. cím menom „LACO“, reg. č. 12679, po- I. Udania a blokovania os b, S tam správy o zamietnutí ciest do skytol informáciu, „že keď bol svojím Vktoré chceli vycestovať do kapitalistic- zahraničia pri podozrení, že žiadateľ autom s manželkou v Rak sku a v Ne- kého zahraničia. R zne informácie od emigruje. Anonymné listy občanov, meckej spolkovej republike, videl, po os b, ktoré sa vrátili z návštevy v kapi- ktorí upozorňuj na možn emigrá- prekročení hranice NSR, že blízko hra- talistickom zahraničí. ciu. Niekedy aj udania rodičov, ktorí níc s vojská americkej armády a ich II. Štatistické vyhodnotenia a ana- nechc , aby ich dcéry emigrovali so technika. Hlavné cesty boli uzavreté l zy trestn ch činov podľa § 109 v jed- svojimi priateľmi, cudzími štátnymi a doprava bola presmerovaná po poľ- notliv ch okresoch a krajoch. príslušníkmi. Informátori poskytuj n ch cestách.“ Podľa spolupracovníka III. Metodické pokyny a smernice informácie o emigrácii neznámym tam americké vojská stavaj raketové vypracované na základe vyhodnotení sp sobom, o živote emigrantov. Pre základne. Miestni občania s t m nes - bodu II. ilustráciu uvedieme niekoľko r zno- hlasia, čo prejavuj protestmi. 2 rod ch správ. Agent s krycím menom „ERVÍN“,3 UDANIA A BLOKOVANIA OSÔB, Informátor poskytol udanie na iné- reg. č. neuvedené, informuje o náv- KTORÉ CHCELI VYCESTOVAŤ DO ho informátora, a preto ŠtB konala. števe emigranta z roku 1968 P. L. KAPITALISTICKÉHO ZAHRANIČIA. Dokazuje to správa agenta s krycím (má legalizovan pobyt v Kanade, RÔZNE INFORMÁCIE OD OSÔB, menom „HRNČIAR“, reg. č. 10067. nadobudol občianstvo) s manželkou KTORÉ SA VRÁTILI Z NÁVŠTEVY Dňa 14. marca 1986 podal správu Oľgou. Pricestovali 1. j la 1983 na V KAPITALISTICKOM ZAHRANIČÍ. o ceste loďou do Viedne: „Zájazdu sa návštevu otca do Rimavskej Soboty. Objektové zväzky s plné r znych z častnilo 200 os b, z toho iba jemu P. L. si v roku 1982 otvoril v Mon- udaní a informácií. ŠtB ich spracová- urobili coln kontrolu, hľadali u neho treale cestovn kanceláriu „ALFA vala a na ich základe prijímala potreb- vysokoškolsk diplom, nechápe, prečo TURIST“, sprostredk va turistické né opatrenia. ŠtB nezaviedla hneď pri kontrolovali iba jeho, musel sa vyzliecť pobyty do celej Eur py, spolupracuje aj udaní na osobu spis, ale udanie a prí- do spodného prádla.“ Kontrola nepri- s ČEDOK-om.4
1 Archív Ústavu pamäti národa (ďalej A ÚPN) v Bratislave, fond (ďalej f.) Krajská správa Zboru národnej bezpečnosti Správa Štátnej bezpečnosti (ďalej KS ZNB S-ŠtB) Banská Bystrica, Objektové zväzky, archívne číslo (ďalej a. č.) OB-4497. 2 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Banská Bystrica, Objektové zväzky, a. č. OB-5125. Záznam z STÚ VÁZA, 16. 11. 1983. 3 Tamže. 4 ČEDOK – cestovná kancelária.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 59
PN 2017-04 final.indd 59 3. 4. 2018 8:39:24 MATERIÁLY Emília Pastvová • Objektové zväzky teritoriálnych útvarov ŠtB na Slovensku k podozreniam zo spáchania trestného činu podľa § 109 Trestného zákona
Tajn spolupracovník s krycím skej socialistickej republike (ďalej len občana SFRJ, ktor bude ochotn podie- menom „PAVÚK“, reg. č. 10097, in- ČSSR) zak pil vízum do Rak ska, na ľať sa za peniaze na akcii. Tak to človek formuje, že „A. M. mu ukazoval časo- ktoré zo SFRJ vycestoval do Rak ska.9 sa dá zabezpečiť už v Bratislave, pred pis, v ktorom je uveden životopis jeho Spolupracovník 2. oddelenia I. odbo- odchodom do Varny. Vo Varne si obaja brata J. M., ktor emigroval v roku 1968 ru správy ŠtB v Bratislave s krycím k pia letenky, náš občan do Budapešti a v NSR je akademick maliar a aj ve- menom „JANO“ (reg. č. neuvedené), a občan SFRJ do Rak ska, alebo Švéd- d ci folkl rneho s boru JAVORINA. informoval o emigrácii českosloven- ska. Jedná sa o letecké linky, ktoré od- V časopise s uvedené knihy, ktoré ilu- ského hokejistu M. I., ktor emigro- chádzaj okolo 17,00 hod. Cestuj ci sa stroval a je tam aj kniha od Solženicina val do Kanady so svojou sn benicou. po colnom odbavení stretávaj v priesto- ‚Poloostrov Koľa,‘ 5 tiež, že portrétoval K občianskemu preukazu si vyba- re, kde je ešte možné zak piť si nejaké pápeža, robil mozaiku Cyrila a Met da, vili prílohu, na ktor vycestovali do veci, vypiť kávu. Tu si vymenia letenky Portréty štátnikov, Rodn kraj, Panorá- Maďarskej ľudovej republiky (MĽR), a Juhoslovan poletí do Budapešti, odkiaľ ma Prahy a Mama. Uviedol, že všetky odkiaľ ich nezisten m sp sobom vy- sa vráti späť do BĽR a náš občan letí na tieto obrazy vystavuje v najpopulárnej- viezli manažéri torontského hokejové- jeho letenku do Rak ska, alebo Švéd- šej galérii v New Yorku. Tiež, že v Mní- ho klubu do Viedne a ďalej lietadlom ska. Pred nástupom do lietadla sa už chove nacvičuje detviansky a liptovsk cez Lond n do Toronta.10 osobné doklady nekontroluj .” 12 Podľa folkl r. Blízko Mníchova k pili nejak Podľa ďalšieho záznamu ŠtB prišla ods deného t mto sp sobom odišli hrad a pri jeho oprave sa stretávaj slo- 12. okt bra 1982 na návštevu do Opa- do emigrácie vo Švédsku jeho bratia. venskí emigranti. J. M. má dobré pozície tovskej Novej Vsi manželka emigranta Rovnakou cestou sa za nimi chc medzi emigrantami.“ 6 a noscu lietadla L. M., Jolanta, štátna dostať aj ich ženy. Agent s krycím menom „IVO“, reg. príslušníčka Poľskej ľudovej republiky V rámci pohovoru príslušníkov č. 14184, informuje o tom istom aka- (PĽR), s dvoma deťmi. Rodičia L. M. ŠtB s navrátilcom Ing. M. S. zistila ŠtB demickom maliarovi J. M., ktor „sa ho chc navštíviť v roku 1986. L. M. v rámci akcie s krycím názvom „POR- stretol s J. S. a dozvedel sa s k m sa J. M. pracuje vo frme Opel ako odborn SCHE“, že vycestoval 3. augusta 1987 v NSR stretáva, s k m udržuje kontakty. konštruktér. Previerka je vykonaná do Budapešti, kde ho čakali jeho rodi- Okrem toho, že s krajania spája ich aj v spise preverovanej osoby s krycím čia, ktorí emigrovali o dva roky sk r. náboženská ideol gia“. 7 menom „ÚNOS“.11 Spolu navštívili veľvyslanectvo NSR Spolupracovník oddelenia ŠtB Ďalší sp sob odchodu do kapita- v Budapešti, kde rodičia nahlásili stra- v Trenčíne s krycím menom „PAĽO“, listického zahraničia ukazuje záznam tu cestovného pasu NSR na meno ich (reg. č. neuvedené), informoval o zná- ŠtB o emigrantovi B. F., ktor v roku syna. Pracovník zastupiteľského radu mom hercovi J. K., ktor emigroval 1987 vycestoval do MĽR, kde si zak - NSR spísal s nimi zápisnicu o strate do NSR na falošn pas.8 Spolupracov- pil letenku do Sofe s medzipristátím pasu a vystavil mu doklad o strate ces- ník ŠtB s krycím menom „BRISTOL“ v SFRJ. Tu naplánovan cestu prerušil tovného pasu NSR. Na tento doklad informoval o emigrácii b valého ta- a vycestoval do Rak ska. potom vycestoval do Rak ska a NSR.13 xikára Komunálneho podniku mesta ŠtB získavalo poznatky aj vo väzni- Neznámym sp sobom emigrova- Bratislavy A. P. do NSR v roku 1986 ciach. V kolektíve ods den ch popiso- li nielen dospelí, ale aj ich deti. Napr. cez Socialistick federatívnu republiku val ods den L. L. sp sob ilegálneho ved ca v Reštauráciách Komárno vy- Juhoslávie (SFRJ) a Rak sko na dva opustenia republiky. „Je potrebné vy- cestovala 25. apríla 1987 nezisten m cestovné pasy, na prv si vybavil cestu cestovať do Varny do Bulharskej ľudovej sp sobom so svojím malolet m synom do SFRJ a do druhého si v Českosloven- republiky. V BĽR si vytipovať vhodného Tomášom do zahraničia.14
5 Súostrovie Gulag. 6 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Banská Bystrica, Objektové zväzky, a. č. OB-4159. 7 Tamže. 8 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Bratislava, Objektové zväzky, a. č. OBn-6669. ROZBOR emigrácie čsl. občanov nezisteným spôsobom v rámci teritó- ria Bratislavy a Zsl. kraja a návrh opatrení k odhaľovaniu kanálov a organizátorov zaoberajúcich sa touto trestnou činnosťou, 5. 10. 1987. 9 Tamže. 10 Tamže. 11 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Banská Bystrica, Objektové zväzky, a. č. OB-4159. Operatívne vyhodnotenie štb. situácie v obj. zv. EMIGRÁCIA a úlohy na 1986, 7. 1. 1986. 12 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Bratislava, Objektové zväzky, a. č. OBn-6669. ROZBOR emigrácie čsl. občanov nezisteným spôsobom v rámci teritó- ria Bratislavy a Zsl. kraja a návrh opatrení k odhaľovaniu kanálov a organizátorov zaoberajúcich sa touto trestnou činnosťou, 5. 10. 1987. 13 Tamže. 14 Tamže.
60 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 60 3. 4. 2018 8:39:24 MATERIÁLY Emília Pastvová • Objektové zväzky teritoriálnych útvarov ŠtB na Slovensku k podozreniam zo spáchania trestného činu podľa § 109 Trestného zákona
Objektové zväzky obsahuj aj rozprávať so žurnalistom, kongresma- sa mnohí rodičia, najmä matky vraca- ďalšie zaujímavé informácie. V ob- nom. P. Č. so všetk m s hlasil. Pred j za deťmi. Sp sobila to naša vláda, jektovom zväzku s krycím menom väzbou žil P. Č. v Rimavskej Sobote.“ 17 pretože v roku 1987 Československá loď „OCHRANA“, reg. č. 5125,15 zhro- V objektovom zväzku s krycím me- Vítkovice pod vlajkou Červeného krí- mažďovali príslušníci ŠtB informácie nom „EMIGRÁCIA“, reg. č. 4159, s ža namiesto liekov prevážala zbrane. o príchode, pobyte a pohybe cudzích s stredené štátnobezpečnostné poznat- K zisteniu došlo až na mori a tak vede- štátnych príslušníkov (turistov, monté- ky o československ ch emigrantoch. nie Medzinárodného červeného kríža rov, emigrantov a in ch) v ČSSR. Popri ŠtB pravidelne vyťažovala rodinn ch rozhodlo posádku preložiť na in loď tom obsahuj aj informácie, ktoré vďa- príslušníkov a známych po návrate a Vítkovice aj s nákladom torpédovať . ka svojmu obsahu preberali iné zložky z návštev príbuzn ch v zahraničí a po A tak táto loď nie je v generálnej oprave, ŠtB. Ide napr. o informáciu d verníka návštevách príbuzn ch zo zahraničia ako sa hovorí v ČSSR, ale na dne oce- s krycím menom „ZÁSOBOVAČ“, reg. v ČSSR. Informácie získavali v rám- ánu. Po tejto skutočnosti muselo ČSSR č. 9680, ktor informoval o rozpredá- ci pohovoru, na ktor ch príbuzn ch dobrovoľne nasilu vyst piť z členstva vaní benzínu sovietskymi vojakmi.16 predvolávali. Niektor ch i vopred v Medzinárodnom Červenom kríži.“ Po- V uvedenom objektovom zväzku kolovali. Zaujímali sa o ich kontakty, zitívne hodnotil stretnutie generálneho sa nachádzaj aj správy z pohovorov prácu, bydlisko, trávenie voľného času, tajomníka Ústredného v boru KSSZ príslušníkov ŠtB s osobami, ktoré sa mená friem a umiestnenie vojensk ch Michaila Gorbačova s americk m pre- vrátili z cesty do zahraničia, resp. s cu- základní v okolí bydliska. Mnohí prí- zidentom Ronaldom Reganom, „priví- dzími štátnymi príslušníkmi (emigran- buzní a priatelia ochotne informovali, tanie vo Washingtone bolo fascinuj ce“. ti s vysporiadan mi vzťahmi k ČSSR). za odmenu mohli opäť vycestovať do K v mene generálneho tajomníka ÚV Zaujímali sa aj o pohyb diplomatick ch kapitalistického zahraničia. V opera- KSČ uvádza, že „je to zásluha Gorba- vozidiel. Napr. v j ni 1988 zaznamenali tívnom vyhodnotení uvedeného objek- čova“. Informuje, že „od 1. 1. 1988 už v skyt diplomatického vozidla Kanady tového zväzku za rok 1981 je na konci neber do utečeneckého tábora v Trais- v okrese Rimavská Sobota a v j li 1988 ručne dopísaná poznámka: „K zisťo- kirchene občanov MĽR, lebo MĽR má v skyt diplomatického vozidla v Ru- vaniu a dokumentácii trestnej činnosti s Rak skom pln bezvízov styk. Preto žomberku, či jednanie diplomatického emigrantov v KZ využívať vhodné osoby, aj utečenci z MĽR v roku 1987 maj pracovníka v tvare Zboru nápravnej ktor m bude v zmysle uznesenia vlády problém dostať sa do in ch štátov. M žu v chovy (ZNV). V rámci akcie s kry- č. 340/80 povolené vycestovanie.“ 18 zostať iba v Rak sku, alebo sa vrátiť do cím menom „TRASA“ si vyťažením V objektovom zväzku s evido- MĽR“. O občanoch ČSSR sa vyjadril náčelníka tvar ZNV overili meno vané všetky vycestovania realizované pochvalne, „v kapitalistickom zahrani- diplomatického pracovníka a čel jeho na základe na pozvania príbuzn ch čí šíria dobré meno odborníkov, reme- konzulárnej návštevy v tvare ZNV v zahraničí – obdržanie daru z kapita- selníkov a aj rozumove s z Poliakov, Ružomberok. „Návšteva bola s povo- listického zahraničia. Prostredníctvom Rumunov, Maďarov, Rusov na vysokej lením ministra spravodlivosti, diplomat spravodajsko-technick ch konov rovni. Tieto vlastnosti zabezpečuj navštívil P. Č. narodeného v New Yorku, s krycími menami „KOŽA“ (previer- československ m emigrantom v ho- ods deného za § 224/2 na 1 rok. Jeho ka korešpondencie) a „DIAGRAM“ dy najmä pri hľadaní zamestnania.“ otec a dvaja s rodenci s v USA, matka (dlhodobé odpoč vanie) ŠtB zistila, Informoval, komu sa oplatí emigrovať, v Španielsku. V ČSSR ho vychovávala že P. A. informoval svojho priate- „mal by mať menej ako 30 rokov, dob- stará matka. P. Č. písal na ZÚ USA, ale ľa o tom, že, „ČSSR od r. 1987 nie je r zdravotn stav, ovládať cudzí jazyk. tento list bol zadržan , preto sa nevie, v medzinárodnom Červenom kríži. Ak Emigrant by nemal mať dlhy a nemal by na základe akého podnetu sa návšteva emigruj rodičia a deti zostan doma, byť trestne stíhan .“ 19 Tak mto sp so- realizovala. Diplomatick pracovník sa vedeli ich cez Červen kríž dostať za bom príslušníci ŠtB mapovali názory ho p tal na zdravie a či by bol ochotn sebou, no teraz to nie je možné, preto emigrantov a tieto informácie využíva-
15 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Banská Bystrica, Objektové zväzky, a. č. OB-5125. 16 Tamže. 17 Tamže. 18 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Banská Bystrica, Objektové zväzky, a. č. OB-4159. Uznesenie vlády č. 340/80 z 23. 9. 1980 rozšírilo možnosti vycestovania čs. občanov za príbuznými, ktorí emigrovali do kapitalistického zahraničia. Rozborovú správu o situácii na úseku aktívneho a pasívneho cestovného ruchu do kapitalistického zahraničia, Juhoslávie a príjazdoch vízových cudzincov z kapitalistického zahraničia do okresu, ako i zneužívanie výjazdov čs. občanov z okresu k emigrácii do kapitalistického zahraničia posielal každoročne náčelník ŠtB na okresný výbor KSS, k rukám s. vedúceho tajomníka. 19 Tamže.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 61
PN 2017-04 final.indd 61 3. 4. 2018 8:39:24 MATERIÁLY Emília Pastvová • Objektové zväzky teritoriálnych útvarov ŠtB na Slovensku k podozreniam zo spáchania trestného činu podľa § 109 Trestného zákona
li pri doporučení alebo nedoporučení ŠTATISTICKÉ VYHODNOTENIA mu zvyšovaniu záujmov čs. občanov milosti prezidentom. A ANALÝZY TRESTNÝCH o cesty do zahraničia, najmä o cesty do Informácie s visiace s korup- ČINOV PODĽA § 109 KZ a Juhoslávie. V r. 1976 bolo 9874 ciou zhromažďovala ŠtB v pátracom V JEDNOTLIVÝCH OKRESOCH žiadateľov o v jazd do KZ zahraničia a nesk r v osobnom operatívnom A KRAJOCH a SFRJ a v 1977 k 1. 11. 1977 si žiadalo zväzku s krycím menom „TRANZIT“, Správy uvedené v vodnom bode spra- o v jazd 12375 os b, teda o 2500 os b reg. č. 18390: „Bolo zistené, že zo Stredo- covali oddelenia ŠtB okresn ch správ viac. slovenského kraja emigrovalo v období ZNB a spolu s vyhodnoteniami ich a) Z anal zy vyplynulo, že k tejto 1986-87 neznámym sp sobom 44 os b. posielali na správy ŠtB organizačne forme sa uchyľuj predovšetk m kri- Na základe osobnej známosti s náčel- zaradené na krajsk ch správach ZNB, minálne závadové a protispoločensky níkom Oddelenia pasov a víz OS ZNB ktoré na ich základe vytvárali analytic- zamerané osoby. Najčastejšie vycestu- Levice získaval L. F. cestovné doklady ké správy. Ako príklad uvádzame ana- j na vlastn cestovn doklad do MĽR pre osoby olašsk ch cigánov z okresu l zu emigrácie tzv. nezisten m sp so- a odtiaľ r znymi sp sobmi do Rak ska Lučenec. Tieto osoby sa prihlasovali bom v rokoch 1984 – 1987. „Emigrácia alebo SFRJ. Podľa nepreveren ch po- na fktívny pobyt do okresu Levice, aby čs. občanov zostáva i naďalej vážnym znatkov nezákonn v voz českosloven- získali cestovné doklady. Menovan celospoločensk m problémom s dopa- sk ch občanov a štátnych príslušníkov mal pre svoju osobu vydané v roku 1987 dom na všetky sféry spoločenského ži- Nemeckej demokratickej republiky do 4 cestovné prílohy, na ktoré uskutočnil vota. Zvlášť negatívnu lohu zohrávaj KZ organizuj prevádzačské skupiny 9 ciest do MĽR. 1983 organizoval emigrácie tzv. ‚nezisten m sp sobom‘. štátnych príslušníkov NSR Helmuta emigráciu do KZ. Využíval osobn Od roku 1985 do konca septembra 1987 SCHADEHO a Christiana URBANA známosť s príslušníkmi Colnice Šahy.“ 20 emigrovalo celkovo z Bratislavy a Zápa- za vysoké fnančné čiastky (30 000 DM) V rokoch 1983 – 1985 bolo odcudze- doslovenského kraja (ďalej len ZsL.k.) z zemia MĽR do Rak ska cez hranič- n ch v okrese Veľk Krtíš 17 cestov- 2215 občanov, z toho z Bratislavy 1484 n prechod Hegyeshale. Nelegálny v - n ch príloh k občianskym preukazom. občanov.” 22 voz os b zabezpečuj prostredníctvom Za tento skutok ods dili príslušníka Správa z okresu Liptovsk Mi- kami novej dopravy. Tieto osoby im ŠtB, ktor síce svoju trestn činnosť kuláš zo 16. novembra 1977 v rámci vyhľadávaj juhoslovanskí štátni prí- nepriznal, ale usvedčili ho svedkovia. rozpracovania problematiky v jazdov slušníci. b) Ďalším kanálom nezisten ch Zisteným spôsobom Nezisteným spôsobom emigrácií je zemie Rumunskej socia- Roky listickej republiky (ďalej len RSR). Tento Bratislava Zsl. kraj Spolu Bratislava Zsl. kraj Spolu najčastejšie využívaj čs. občania okre- su Komárno, hlavne osoby cigánskeho 1985 641 272 913 6 6 12 p vodu. Do RSR vycestuj na vlastn pas a odtiaľ za platu rumunsk m pa- 1986 670 287 957 11 18 29 sov m orgánom do SFRJ cez hraničn priechod v blízkosti Železnej brány. 23 1987 173 172 345 3 4 7 T mto sp sobom emigrovalo 12 os b, ktoré udržiavali styky na juhoslovan- Spolu 1484 731 2215 20 28 48 sk ch a rumunsk ch štátnych prísluš- níkov. Cestovné prílohy nesk r použili na čs. občanov uvádza, že „v s vislosti c) In možnosť ilegálnej emigrá- vycestovanie československí občania s Helsinskou konferenciou o eur pskej cie poskytuje plavba námornou loďou cigánskeho p vodu. V akcii s krycím bezpečnosti, o spolupráci a s časn m z bulharského prístavu Varna do Turec- názvom „JUPITER“, reg. č. neuvedené, belehradsk m jednaním i zásluhou ka. Lístky možno zak piť iba za doláre ŠtB sledovala vodičov kami nov, ktorí mierovej politiky ZSSR, celého tábora (asi 150,- US dolárov pre jednu osobu), mali vyvážať tak chto čs. občanov do socializmu a demokratick ch pokroko- pričom od cestuj cich sa nevyžaduj kapitalistického zahraničia.21 v ch síl vo svete, dochádza k s stavné- cestovné doklady.
20 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Banská Bystrica, Zväzky kontrarozviedneho rozpracovania, a. č. KR-18390. 21 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Bratislava, Objektové zväzky, a. č. OBn-6669. Analýza nezistenej emigrácie za rok 1987, Analýza emigrácie tzv. nezisteným spôsobom v rokoch 1984 – 1987, 29. 6. 1987. 22 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Bratislava, Objektové zväzky, a. č. OBn-6669. Analýza nezistenej emigrácie za rok 1987. 23 Zahŕňa údaje len do septembra 1987. Najviac prípadov emigrácie zaznamenávali bezpečnostné zložky v letných mesiacoch. Do hlásení sa tieto prípady dostávali v nasledujúcich mesiacoch a skutočné číslo za rok 1987 sa dalo zistiť až v prvom štvrťroku 1988. Na emigrácii sa najviac podieľala Bratislava – 12 prípadov, okres Komárno – 12 prípadov a okres Topoľčany – 5 prípadov.
62 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 62 3. 4. 2018 8:39:24 MATERIÁLY Emília Pastvová • Objektové zväzky teritoriálnych útvarov ŠtB na Slovensku k podozreniam zo spáchania trestného činu podľa § 109 Trestného zákona
d) Ďalší zo sp sobov je násiln pre- či záujmové osoby v minulosti neozná- plnia lohy na uvedenom seku, pre- chod – podkopanie pod ženijno-technic- mili stratu cestovn ch dokladov. to „t mto ruším vydan pokyn pod ké zabezpečenie, alebo prechod odcu- Od príslušníkov MfS 25 NDR dosta- č. p. OS-00056/01-78 zo dňa 13. 10. 1978 dzen m nákladn m autom cez hranicu la ŠtB informáciu, že v „Bratislave p so- a zároveň pre náčelníkov I., II. a III. z MĽR do Rak ska. bí skupina os b z SFRJ, ktorá sa venuje odboru a zástupcov náčelníkov OS ZNB e) Podľa nepotvrden ch informácií falšovaniu a obstarávaniu falošn ch pre ŠtB ukladám predkladať štvrťročne poskytuje možnosť emigrácie i železnič- dokladov. Občania SFRJ často hlásia (vždy do 5-ho nasleduj ceho štvrťroka) ná doprava na československo zápa- stratu cestovn ch dokladov, preto s hlásenia, ktoré bud obsahovať: donemeck ch hraniciach a to staršími v rámci akcie BELEHRAD vykonáva- a) počet blokovan ch os b podľa typmi osobn ch vag nov. Daj sa v nich né previerkové opatrenia k podozriv m Nariadenia ministra vn tra č. 21/81, jednoduch m sp sobom odmontovať osobám.” 26 Na základe tejto informácie b) počet preveden ch obrann ch sedadlá, pod ktor mi sa nachádza ven- bolo vykonané opatrenie v s činnosti pohovorov s čs. občanmi podľa Rozkazu tilačné zariadenie, kde sa m žu ukryť so 6. odborom II. správy Zboru národ- ministra vn tra č. 56/73 čl. 3, písm. a, dve osoby. nej bezpečnosti Praha a vysunut m odst.1-6 v mesiaci, 28 f) Závažnou formou zostáva pracovníkom MfS NDR s využitím c) počet preveden ch spravodajsk ch emigrácia na falošné, resp. cudzie ces- agent ry vysadenej v prostredí Juho- vyťažení s čs. občanmi podľa RMV tovné doklady, ktoré si zabezpečuj pro- slovanov v Bratislave na dokumentáciu č. 56/73 čl.3, písm. a, odst.1-6 v mesiaci, stredníctvom čs. emigrantov a štátnych organizovania emigrácie v chodone- d) počet emigrantov veden ch príslušníkov SFRJ. Napr. vycestuj do meck ch a československ ch občanov v I. a II. kateg rii celkom, z toho MĽR. Odtiaľ pokračuj do Rak ska na do kapitalistického zahraničia. Ku v mesiaci, z toho rozpracované v ZPS,29 falošné pasy, ktoré do MĽR prines čes- každej strate juhoslovanského cestov- OOZ,30 koslovenskí emigranti, ktorí maj styky ného dokladu vykonávali na oddele- e) počet navrátilcov celkom, z toho na štátnych príslušníkov SFRJ. Cena ní pasovej kontroly v snahe zamedziť v mesiaci, z toho rozpracovávané v ZPS, pasu je 20 000 – 30 000 Kčs.” 24 ich zneužitiu blokáciu podľa mena OOZ, V rámci rozpracovania emigrá- a priezviska. f) ukončené rozpracovávanie – cie tzv. nezisten m sp sobom zistila Oddelenia ŠtB na okresn ch sprá- ak m sp sobom, ŠtB nov formu emigrácie. Spočívala vach ZNB nie vždy plnili príkazy g) plnenie RN 31 KS ZNB č. 19/78 v tom, že osoba, ku ktorej bolo prijaté nadriaden ch tvarov. „S časti ŠtB o kontrole navrátilcov III. kateg rie opatrenie v zmysle nariadenia ministra nerešpektovali obnovenie prijat ch zá- zložkou verejnej bezpečnosti, počet od- vn tra ČSSR č. 21/81 zamietavé sta- verov z r. 1978 a do 5. 4. 1982 nezaslalo st pen ch poznatkov a ich charakter.“ 32 novisko k vycestovaniu do kapitalis- ani jedno O-ŠtB na I. odbor hlásenie tického zahraničia, ohlásila na tvare po uveden ch problematikách za prv METODICKÉ POKYNY pasov a víz stratu cestovn ch dokladov, štvrťrok 1982. Pokyn náčelníka splnili A SMERNICE VYPRACOVANÉ ktoré si však ponechala. Pri v jazde do až po telefonickej urgencii a doteraz tak NA ZÁKLADE VYHODNOTENÍ MĽR na novo vydané doklady k ceste neurobil Doln Kubín, Rimavská So- BODU II do socialistick ch štátov si so sebou bota a Veľk Krtíš. Zástupcovia okres- Agent rno-operatívnymi prostriedka- zobrala aj „stratené“ cestovné dokla- nej správy zboru národnej bezpečnos- mi získavala ŠtB informácie o r znych dy, do ktor ch si pred vycestovaním ti (ďalej len OS ZNB) pre ŠtB v kraji sp soboch emigrácie do kapitalistic- z ČSSR zabezpečila rak ske vízum. predložia do 14 dní náčelníkovi Správy kého zahraničia. Na základe analytic- Z MĽR vycestovala bez problémov na ŠtB písomné od vodnenie, prečo nebo- k ch správ následne vedenie čs. kon- „stratené“ doklady do SFRJ a odtiaľ do la loha splnená v zmysle pokynov.“ 27 trarozviedky spracovalo metodické Rak ska, odkiaľ sa nevrátila. ŠtB na Prehodnotením zaslan ch hlásení bolo pokyny a nariadenia pre podriadené základe t chto informácií preverovala, zistené, že sa naďalej nedostatočne organizačné zložky ŠtB. Do kapitalis-
24 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Bratislava, Objektové zväzky, a. č. OBn-6669. Analýza nezistenej emigrácie za rok 1987. 25 Ministerium für Staatssicherheit, Ministerstvo pre štátnu bezpečnosť, skr. „MfS“, hovorovo „Stasi“ bola tajná politická polícia NDR. 26 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Bratislava, Objektové zväzky, a. č. OBn-6669. Analýza nezistenej emigrácie za rok 1987. 27 Tamže. 28 Archiv bezpečnostních složek (ďalej ABS) v Prahe, f. Sekretariát FMV, VI. díl (ďalej A2/6), inv. č. 181. Rozkaz ministra vnútra (ďalej RMV) ČSSR č. 56/73 z 9. 11. 1973 „Bezpečnostní opatření související s výjezdem, pobytem a návratem čs. občanů z kapitalistické ciziny“. 29 ZPS – Zväzok preverovanie signálu. 30 OOZ – Osobný operatívny zväzok. 31 RN – Rozkaz náčelníka Krajskej správy ZNB. 32 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Bratislava, Objektové zväzky, a. č. OBn-6669. Analýza nezistenej emigrácie za rok 1987.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 63
PN 2017-04 final.indd 63 3. 4. 2018 8:39:24 MATERIÁLY Emília Pastvová • Objektové zväzky teritoriálnych útvarov ŠtB na Slovensku k podozreniam zo spáchania trestného činu podľa § 109 Trestného zákona
tického zahraničia mohli vycestovať štátov. Podľa hlásení ŠtB dochádzalo Akcie „VELVETA“ a „INŠTRUKTOR“ iba preverené osoby. Ved ci zájazdov k zv šenej emigrácii čs. občanov do mapovali navrátilcov. ŠtB vychádzala mali po príchode do SFRJ vyzbierať od kapitalistického zahraničia a samot- z predpokladu, že niektorí navrátilci častníkov zájazdov všetky cestovné ní navrátilci vo väčšej miere žiadali „boli vyslaní na naše zemie nepriateľ- doklady, aby tak zabránili emigrácii o vydanie cestovn ch dokladov do sk mi rozviedkami k plneniu špeciál- cez Taliansko. Mnohokrát preto pri- kapitalistického zahraničia a SFRJ. nych loh. Nepodarilo sa zdokumen- chádzalo medzi ved cim a častníkmi Vzhľadom k t mto okolnostiam ná- tovať činnosť, že by prist pili k plneniu zájazdu ku konfliktom. Po návrate boli čelník Správy ŠtB plk. JUDr. Pavel tak chto loh na zemí ČSSR, preto tieto osoby nahlásené ŠtB a následne Korbeľ 34 uložil „okamžite skvalitniť báza navrátilcov predstavuje poten- sledované. roveň vyhľadávacej činnosti na tom- cionálne nebezpečie“.37 Na základe V objektov ch zväzkoch nájdeme to seku práce a zistené nedostatky t chto poznatkov v roku 1983 7. odbor prehľad hlavn ch operačn ch oblastí odstrániť v s lade s RMV č. 56/1973 II. správy ZNB vydal Metodické po- britsk ch špeciálnych služieb na ze- a ročn m vykonávacím plánom prá- kyny náčelníka II. správy ZNB k zo- mí Veľkej Británie, NSR, Rak ska ce.“ 35 Z tohto d vodu bolo vydané fenzívneniu kontrarozviednej činnosti a Západného Berlína. Prehľad hlav- opatrenie k podchyteniu bázy „stážisti v problematike “NAVRÁTILCI”. n ch operačn ch oblastí franc zskych a štipendisti“, ktorí vycestovali do ka- Podľa charakteru spravodaj- špeciálnych služieb na zemí Fran- pitalistického zahraničia za čelom sk ch poznatkov z vyťaženia po c zska, NSR, Rak ska a Západného časti na praxi pri r znych stavoch návrate zaraďovali bezpečnostné Berlína. Zo 16. marca 1982 je v ob- a vedeck ch inštit ciách. Evidenciu zložky navrátilcov do troch ka- jektovom zväzku zoznam konšpirač- t chto os b viedlo 4. oddelenie I. od- teg rií: I. kateg ria – osoby, kto- n ch bytov a vyťažovacích radovní boru správ ŠtB. ré bud rozpracované v niektorom západn ch spravodajsk ch služieb na Dňa 24. marca 1980 poslala Sprá- z operatívnych zväzkov (podozrenie, zemí NSR a Rak ska. Z roku 1986 va ŠtB KS ZNB Banská Bystrica alebo potvrdenie trestnej činnosti), pochádza zovšeobecnenie pozitívnych informáciu na oddelenia ŠtB OS ZNB, II. kateg ria – osoby, ktoré je nutné a negatívnych javov prejavuj cich sa že tzv. „lepší ľudia“ sa „pripravuj vo dať pod agent rnu kontrolu, osoby v agent rno-operatívnej práci na se- veľkom k emigrácii, k čomu chc vyu- vykazuj ce znaky spravodajskej, ale- ku kontrarozviednej práce v proble- žiť cesty na dovolenky do zahraničia, bo inej nepriateľskej, záškodníckej matike USA a tiež Osnova k spracova- preto prejavuj záujem o odpredaj chát činnosti, III. kateg ria – osoby, kto- niu správy po problematike „VÍZOVÍ a in ch nemovitostí, je nutné sledovať ré s z hľadiska kontrarozviedneho CUDZINCI“ a „OVO“.33 k pno-predajné zmluvy nemovitostí nezaujímavé, staré, choré, mladiství, Podľa záznamov ŠtB naďalej pre- na štátnych notárstvach a geodéziách ženy.38 Pri vypĺňaní dotazníka „N“ trvávali nedostatky vo vykonávaní u t ch os b, ktoré chc vycestovať do (navrátilci) „posledn stranu prehlá- obrann ch pohovorov a spravodaj- KZ a SFRJ.“ 36 senie odpojte a dajte mu ho napísať na sk ch vyťažení, a to v počte a aj v ich Príslušníci ŠtB sledovali obyvateľ- čist list, tak, aby ho bolo možné použiť kvalitatívnej rovni. Príslušníci ŠtB stvo v civilnom priľahlom priestore v akcii ‚SPOJENIE‘ (spontánnym pís- sa mali zameriavať na osoby cestuj ce pri kasárňach, ich emigráciu ale aj vy- mom popísan cel list)“. s kromne alebo na pozvanie do NSR, sťahovalcov (vydaté, ženat ch čs. ob- Vo vzťahu k osobám, ktoré sa vra- Rak ska, USA a in ch kapitalistick ch čanov za in ch štátnych príslušníkov). caj do ČSSR:
33 OVO – ochrana vojenských objektov. 34 K služobnej kariére P. Korbeľa pozri: HALČÍN, D.: Pavel Korbeľ, náčelník ŠtB v Stredoslovenskom kraji (1980 – 1989). Pamäť národa, roč. 12, 2006, č. 3, s. 62 – 71. 35 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Banská Bystrica, Objektové zväzky, a. č. OB-4159. Metodické pokyny náčelníka II. správy ZNB k zofenzívneniu kontrarozviednej činnosti v roku 1983. 36 Tamže. 37 Tamže. 38 Rozkazom č. 56/73 z 9.11.1973 vydal federálny minister vnútra Smernice na vykonávanie bezpečnostných opatrení k čs. občanom cestujúcim do kapitalistickej cudziny. Smernica zaraďuje utečencov do troch kategórii: I. utečenci, ktorí páchali závažnú trestnú činnosť, protisocialistické a pravicové sily, boli rozpracované aj ich kontakty v ČSSR, kontakty s týmito utečencami možno využiť na rozkladnú a dezinformačnú spravodajskú činnosť a vo výnimočných prípadoch aj na získanie k spolupráci. II. kategória – všetci ostatní utečenci, ktorí páchali trestnú činnosť, cieľom je objasniť, dokumentovať ich činnosť, prípadne vyvrátiť. III. kategóriu tvoria všetci ostatní utečenci, kontrarozviedne opatrenia sledujú ich kontrolu a vyberajú vhodné typy na spravodajské využitie, cez nich môžu realizovať rozkladné spra- vodajské opatrenia za účelom vyvolávania rozporov a k získaniu poznatkov o I. a II. kategórii. ABS, f. A2/6, inv. č. 181. RMV ČSSR č. 56/73 z 9. 11. 1973 „Bezpečnostní opatření související s výjezdem, pobytem a návratem čs. občanů z kapitalistické ciziny“.
64 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 64 3. 4. 2018 8:39:24 MATERIÁLY Emília Pastvová • Objektové zväzky teritoriálnych útvarov ŠtB na Slovensku k podozreniam zo spáchania trestného činu podľa § 109 Trestného zákona
1/ kontrarozviednou previerkou riá pre typovanie v báze ‚NAVRÁTILCI‘ Dňa 12. augusta 1982 prerokovalo vyťažiť maximum spravodajsk ch in- stanovené v ‚MODELI AGENTA CU- vedenie čs. kontrarozviedky postup formácií, DZEJ ŠPECIÁLNEJ SLUŽBY Z RADY tvarov ZNB pred začatím trestného 2/ využiť psychologické rozpoloženie NAVRÁTILCOV‘ a vo svojej činnosti sa stíhania podľa § 109 Trestného záko- navrátilca, využiť spravodajsk tech- nimi riadili. Metodick pokyn nenahrá- na a zaistenie majetku. Konštatovalo, niku, dať mu vyplniť dotazník, využiť dza RMV ČSSR č. 56/73, sl ži ako v - že „ tvary, ktoré s zainteresované na v prípade potreby aj sledovanie, klad tejto normy v s časnej operatívnej problematike, maj svoj podiel na zdĺ- 3/ vyťaženie navrátilca má prevá- situácii a nahrádza metodické pokyny havom postupe pred začatím trestného dzať operatívec, ktor je kvalifkovan z roku 1977 a 1981.“ 42 stíhania pre trestn čin opustenia re- a odborne zdatn . V j li 1984 bola všetk m okresn m publiky, čo má za následok, že sa od- Vo vzťahu k navrátilcom, ktorí už správam ZNB zaslaná prísne tajná ďaľuj opatrenia k zaisteniu majetku žij na zemí ČSSR: správa, na základe ktorej mali tvary emigrovan ch os b. Trestn čin opus- 1/ zabezpečiť s stavn spravodajsk zabezpečiť kontarozviedne opatrenia tenie republiky ohrozuje bezpečnosť re- kontrolu a rozpracovanie, vo vytipovan ch akciách po línii „NA- publiky, nesp sobuje len politické a eko- 2/ zabezpečiť odborn rast pracov- VRÁTILCI“ v s vislosti s vojensk m nomické škody, ale odčerpáva technick níkov zaraden ch po problematike „N”, cvičením Varšavskej zmluvy „ŠTÍT inteligenciu, vedeck ch pracovníkov, ale 3/ využívať agent rnu a d vernícku 84”.43 aj odborne manuálnych pracovníkov. sieť na kontrolu „N”, nepripustiť prenik- V roku 1981 obnovila II. správa I keď motívom opustenia republiky nutie nepriateľskej agent ry do našej ZNB rozpracovanie akcie „EURÓPA“, v prevažnej miere nie s politické d vo- agent rnej siete, v rámci ktorej sa prevádzalo vyhľadá- dy, ale napr. dobrodružstvo, alebo získať 4/ v prípade nepriateľskej činnos- vanie a rozpracovanie agentov-nele- v hodne platené zamestnanie, tieto činy ti t to zadokumentovať v s lade s čl. gálov špeciálnych služieb protivníka ohrozuj bezpečnosť republiky. S časne č. 21 RMV ČSSR č. 56/73,39 informovať a pátranie po zemn ch krytoch. poškodzuj aj politické záujmy republi- 7. odbor II. správy ZNB a využiť ich „Sk senosti z predchádzaj ceho roz- ky, lebo skoro každ prípad nezákonnej odborn pomoc, pracovania akcie ukázali, že na našom emigrácie je zneužívan nepriateľsk - 5/ v od vodnen ch prípadoch využiť zemí je cel rad os b, ktoré z r znych mi centrami k tokom proti socializmu na kontrolu „N” v jednotliv ch okresoch príčin zatajuj svoju totožnosť a žij a k rozvíjaniu nepriateľskej propagandy aj sily VB, pod falošn mi menami a priezviskami, proti ČSSR. Okrem už uveden ch šk d 6/ vyplniť dotazník navrátilca aby zakryli svoju spravodajsk činnosť s sp sobované i ďalšie škody, najmä a kartu pre počítačové spracovanie do z II. svetovej vojny a s časne boli zistené pred emigráciou vybraté p žičky, ktoré počítačového systému „EMAN“, i prípady vysaden ch nelegálov na naše potom splácaj ručitelia, ktorí si náro- 7/ venovať trval pozornosť NMV zemie po II. svetovej vojne. Vzhľadom kuj náhradu im vzniknutej škody, ná- ČSSR č. 21/78,40 k tomu, že vyhľadávanie a rozpracova- rokom na nimi zanechan majetok v re- 8/ venovať pozornosť k vhodnému nie nelegálov je značne zložité a náročné publike (bytové zariadenie, garáž…), v beru “N” na propagandistické využi- a zasahuje do všetk ch ŠtB problematík, pokiaľ ho pred emigráciou nerozpredali. tie k paralyzovaniu nepriateľskej ideolo- je potrebné tomu venovať pozornosť. Je povinnosťou vyšetrovateľa, ak zistí gickej diverzie, podklady zasielať cestou O získan ch poznatkoch informujte opusten majetok, vypracovať a zaslať 7. odboru II. správy ZNB na IX. správu 4. odd. I. odboru S-ŠtB Banská Bystri- návrh v zmysle § 347 Trestného poriad- ZNB, ktorá je garantom organizovania ca, ak by sa mohlo jednať o agenta-ne- ku, na zaistenie majetku krajskému propagačnej činnosti v rámci FMV,41 legála, ako i zaujímavé štb poznatky prokurátorovi, ktor majetok zaisťuje 9/ zabezpečiť, aby všetci príslušní- o bezdomovcoch a dočasne, či trvalo a s d ho prehlási za prepadnut v pro- ci zaradení na problematiku ‚N‘ až po žij cich cudzích štátnych príslušníkoch spech štátu. Z takto zaisteného majetku okresné články riadenia, poznali krité- v ČSSR.“ 44 nie je možné uspokojovať požiadavky
39 Článok 21 rozkazu federálneho ministra vnútra č. 56/73 z 9. 11. 1973 uvádza: „Útvar ŠtB, ktorý vykonáva bezpečnostnú previerku utečenca, spolupracuje s útvarom vyšetrovania ŠtB, je povinný využívať materiály z opisu vyšetrovacieho spisu. O jeho vyťažení urobí do spisu záznam.“ ABS, f. A2/6, inv. č. 181. RMV ČSSR č. 56/73 z 9. 11. 1973 „Bezpečnostní opatření související s výjezdem, pobytem a návra- tem čs. občanů z kapitalistické ciziny“. 40 Nariadenie ministra vnútra ČSSR, ktorým sa vydáva Smernica pre evidenciu osôb ohrozujúcich vnútorný poriadok a bezpečnosť štátu. 41 FMV – Federálne ministerstvo vnútra. 42 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Bratislava, Objektové zväzky, a. č. OBn-6669. Metodické pokyny náčelníka II. správy ZNB v roku 1983. 43 Tamže. 44 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Banská Bystrica, Objektové zväzky, a. č. OB-4159.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 65
PN 2017-04 final.indd 65 3. 4. 2018 8:39:24 MATERIÁLY Emília Pastvová • Objektové zväzky teritoriálnych útvarov ŠtB na Slovensku k podozreniam zo spáchania trestného činu podľa § 109 Trestného zákona
r znych veriteľov. Nepriaznivá situá- t m že bud získavať a dokumentovať organizácie ako i straníckemu schva- cia pretrváva pri zaisťovaní majetku poznatky o sp soboch a udržiavan ch ľovaniu podľa nomenklat ry navr- fnančn mi odbormi ONV 45 v kraji, stykoch vn torného nepriateľa s emig- hovan ch pracovníkov. V roku 1985 ktoré po príchode zisťuj , že majetok rantsk mi centrami v kapitalistickom zistili tvary ŠtB prípady prijímania je už rozkradnut príbuzn mi, ktorí zahraničí, a tiež odhaľovať kanály pre- platkov v ZŤS Martin a Dubnica dokazuj , že tento majetok dostali od pravy protištátnej literat ry do ČSSR. n/Váhom, Uhoľn ch baniach Nová- emigrovan ch os b darom ešte pred Z toho vypl vali nasleduj ce lohy: ky, SCP 48 Ružomberok. Na zahra- emigráciou. Mnohokrát sa ani nezistí, 1/ V s činnosti s oddelením pasov ničn pracovn cestu vycestovalo kto opusten majetok odviezol a kam. a víz (OPV) spolupracovať s cestovn - v roku 1985 zo Stredoslovenského D vody tohto stavu s v opozdenom mi kanceláriami a zabezpečiť plnenie kraja 8993 os b. V roku 1988 poslal vyhotovovaní Hlásení o emigrácii Od- loh vypl vaj cich z akcie „ČIERNE náčelník IV. odboru Správy pasov borom pasov a víz v Banskej Bystrici, MORE“, a víz na Správy ŠtB krajsk ch správ ZNB v povrchnom prešetrení kontrarozvied- 2/ Systematicky prevádzať a prijí- Bezpečnostné opatrenia k služobn m kou a v neposlednom rade aj v opozde- mať opatrenia a previerky poznatkov zahraničn m cestám v zmysle RMV nom začatí trestného stíhania Odborom k osobám, ktoré vycestovávaj do ka- č. 56/1973.49 Dňa 19. decembra 1988 vyšetrovania ŠtB. Napr. v r.1981 bolo pitalistického zahraničia a SFRJ s cie- žiadal náčelník I. odboru správy ŠtB 29 prípadov, keď po emigrácii bol opus- ľom zamedzenia emigrácie. Zvláštnu Krajskej správy ZNB Banská Bystrica ten majetok. Kontrarozviedka a prís- pozornosť venovať previerkam os b prehľad v jazdov agent ry do zahra- lušné orgány ZNB by mali zistiť ak ma- z radov inteligencie a zdravotníctva, ničia v roku 1989 s uvedením krycieho jetok zostal na zemí kraja, prípadne 3/ V s činnosti so 4. oddelením mena, registračného čísla a predpo- republiky. Mnohokrát je prešetrovanie I. odboru správy ŠtB prehodnotiť bázu kladaného v jazdu, termínu, dĺžky vykonávané iba formálne vyplňovaním emigrantov s prihliadnutím na jej čle- v jazdu, predpokladaného miesta formulárov a tak sa o majetku dozveda- nenie na základe získan ch poznatkov pobytu, charakteru cesty (s kromná, j až po právoplatne ukončenom s de, k jednotliv m osobám z radov emigrá- služobná), predpokladaného sp sobu kedy už takéto prešetrenie nemá zmysel. cie (žiadosť o milosť, udelenie milosti, využitia, loh, ktoré bude plniť, druhu S pis zaisteného majetku je vykonávan prava právneho vzťahu k ČSSR), inštruktáže, stykov v kapitalistickom fnančn mi odbormi ONV r zne, za 4/ Previesť kartotečné podchytenie zahraničí, sk seností a plnenia loh 2-3 t ždne až po niekoľk ch mesiacoch báz po problematike „EMIGRÁCIA“.47 v zahraničí, ako problematiky, v rámci a v niektor ch prípadoch nie je s pis Uznesením vlády ČSSR č. 309/1979 ktorej je tajn spolupracovník využí- vykonan ani do ukončenia s dneho boli schválené obchodno-politické zá- van po línii I. odboru.50 pojednávania. S dy i keď nepoznaj sady na vykonávanie zahraničného Agent ra získala informácie kde rozsah majetku a tento je zaisten uzne- cestovného ruchu. Napriek tomu riadi- s emigrantské centrá a zoskupenia. sením krajského prokurátora, spravidla telia okresn ch pobočiek Štátnej banky Zoznam inštit cii, organizácií a emig- vyslovuj ako s časť trestu aj prepad- československej prideľovali každoročne rantsk ch a krajansk ch časopisov. nutie majetku. Nemožno opomen ť ani a niekedy aj dvakrát ročne devízové V objektov ch zväzkoch s uve- skutočnosť, že pracovníci fnančn ch prostriedky t m ist m osobám. V roku dené zoznamy čs. emigrantov, kto- odborov, mnohokrát na zaisten ma- 1985 toto najviac prevádzal riaditeľ po- r m bola udelená milosť prezidenta jetok stanovia iba formálne bazárové bočky Štátnej banky československej republiky, čs. emigrantov, ktorí mali ceny. Takže ho potom v konečnom d - vo Zvolene. neupraven právny vzťah k ČSSR sledku likviduj sami, prostredníctvom V oblasti služobn ch ciest do v zmysle uznesenia vlády č. 58/77. ŠtB predajní BAZÁZ, čím zrejme získavaj nesocialistick ch štátov sa organi- mala vhodnou formou vpl vať cez prí- pre seba neoprávnen prospech.“ 46 zácie riadili uznesením vlády ČSSR buzn ch, aby si upravili vzťah k ČSSR. Okresné správy ZNB mali v roku č. 163/74. Za v ber os b zodpovedal Od začiatku roka 1989 sa postup- 1983 zamedziť emigrácií občanov do ved ci organizácie, jeho návrh podlie- ne menil aj postoj ŠtB k rozpracova- kapitalistického zahraničia a SFRJ, hal schvaľovaciemu konaniu v rámci niu emigrantom. Dňa 2. januára 1989
45 ONV – Okresný národný výbor. 46 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Banská Bystrica, Objektové zväzky, a. č. OB-4159. Metodické pokyny náčelníka II. správy ZNB k zofenzívneniu kontrarozviednej činnosti v roku 1983. 47 Tamže. 48 SCP – Severoslovenské celulózky a papierne. 49 Jeho súčasťou je Smernica pre prevádzanie bezpečnostných opatrení k čs. občanom, ktorí vycestovávajú do kapitalistickej cudziny. 50 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Banská Bystrica, Objektové zväzky, a. č. OB-5125. Žiadosť náčelníka I. odboru správy ŠtB Krajskej správy ZNB Banská Bystrica o prehľad výjazdov agentúry do zahraničia v roku 1989, 19. december 1988.
66 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 66 3. 4. 2018 8:39:24 MATERIÁLY Emília Pastvová • Objektové zväzky teritoriálnych útvarov ŠtB na Slovensku k podozreniam zo spáchania trestného činu podľa § 109 Trestného zákona
poslala Správa ZNB hl. m. Bratislavy O mesiac nesk r, 17. februára 1989, činnou emigráciou. Zrušenie eviden- a Zsl. kraja na podriadené oddelenia poslala Správa ZNB hl. m. Bratislavy cie je po vyňatí kariet treba prejednať ŠtB na okresn ch správach ZNB požia- a Zsl. kraja, Odbor pasov a víz všet- s sekom ŠtB s t m, že pokiaľ nebude davku, aby im na základe rozkazu mi- k m obvodn m a okresn m správam z ich strany uplatnená požiadavka nistra vn tra ČSSR č. 4/88, ktor m boli ZNB pokyn na zrušenie evidencie ne- podľa NMV ČSSR č. 21/8153 na prí- dané pokyny k zaisteniu loh vypl va- priateľsky činnej emigrácie. Náčelník buzn ch os b uveden ch v priloženom j cich pre ZNB a z rozhodnutia prezi- Správy pasov a víz prípisom oznámil zozname, bud ich žiadosti o cestovné denta ČSSR o amnestii, ur chlene za- zrušenie evidencia nepriateľsky činnej doklady vybavované podľa platn ch slali ŠtB poznatky, ktoré maj s strede- emigrácie k 1. januáru 1989: „vyra- predpisov. Vyžadovanie stanoviska né na ich oddelení k emigrantom (akcia ďte z EZO 52 všetky osoby evidované 31. odboru I. správy ZNB je t mto bezpred- „AMNESTIA“).51 v minulosti v s vislosti s nepriateľsky metné.“54
Emília Pastvová: Object Files Maintained by Territorial State Security Units in Slovakia on Suspicions on Committing the Crime Pursuant to Section 109 of the Criminal Code In her contribution, the author makes a content analysis of object fles maintained by territorial State Security units in Slovakia related to suspicions on committing the crime pursuant to Section 109, i.e. illegal emigration from the country. Tose object fles contained information processed by the State Security, on the basis of which necessary measures were adopted. Te author focused mainly on indictments and stopping people who wanted to travel to so-called capitalist foreign countries, statistical assessments and analyses of crimes pursuant to Section 109 in respective districts and regions, as well as di erent methodological instructions elaborated based on assessed information. Implementing resolutions of the government, Minister of Interior´s orders and methodological instructions, the State Security had impact on preventing the population to emigrate, eventually on judicial sanctions in case related to the emigration.
Emília Pastvová (1952) Absolvovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. V auguste 1980 (21. augusta) ju za činnosť v podzemnej cirkvi zatkla polícia. Po neúspešnom pokuse polície usvedčiť ju z politických aktivít ju nakoniec obvinili z marenia dozoru nad cirkvami a cirkevnými spoločenstvami. Po skončení výkonu trestu si zažila šikanovanie ako politicky nespoľahlivá s nemožnosťou zamestnať sa. Od roku 1990 pôsobila ako riaditeľka Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Dlhodobo sa venuje pomoci marginalizovaným skupinám obyvateľstva. V súčasnosti pracuje v ÚPN ako dokumentaristka.
51 Rozhodnutie prezidenta ČSSR č. 167/1988 Zb. o amnestii z 27. 10. 1988. 52 EZO – Evidencia záujmových osôb. 53 Nariadenie ministra vnútra: Bezpečnostné opatrenia k záujmovým osobám v súvislosti s vydávaním cestovných dokladov s vycestovaním do cudziny súvisí s NMV ČSSR 19/85. 54 A ÚPN, f. KS ZNB S-ŠtB Bratislava, Objektové zväzky, a. č. OBn-6669. Zrušenie evidencie nepriateľsky činnej emigrácie, 17. 2. 1989.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 67
PN 2017-04 final.indd 67 3. 4. 2018 8:39:25 KARIÉRY ŠTB
Z BRATISLAVY DO MONTREALU. PROFIL PRÍSLUŠNÍKA ROZVIEDKY VILIAMA BEZÁKA
MICHAL MIKLOVIČ
Hlavná správa rozviedky bola zložkou Štátnej bezpečnosti zodpovednou za spravodajskú činnosť v zahraničí. Pre potreby Československa i ďalších komunistických krajín získavala spravodajské informácie, utajované i verejne dostupné materiály, snažila sa ovplyvňovať a diskreditovať politiku krajín mimo komunistického bloku a aktivity československých emigrantov. Svoju činnosť vykoná- vala prostredníctvom rezidentúr v zahraničí, centrály v Prahe a operatívnych útvarov v krajských mestách. Profil príslušníka rozviedky Viliama Bezáka približuje výkon operatívnej a kádrovej činnosti krajského útvaru rozviedky. Zároveň je ukážkou posunu vo výkone operatívnej činnosti z tajného spolupracovníka na kádrového príslušníka rozviedky. Vo svojej kariére príslušníka rozviedky prešiel Viliam Bezák viacerými útvarmi a pozíciami – z oblastného odboru v Bratislave cez centrálu v Prahe, legalizáciu v podniku zahraničného obchodu v Bratislave až na rezidentúru v Montreale.
iliam Bezák sa narodil REFERÁT 69 OBLASTNÉHO Vedecko-technická rozviedka ako 27. marca 1953 v Nitre. Štu- ODBORU zložka Hlavnej správy rozviedky zís- doval v Bratislave na Základ- Oblastné odbory ŠtB (1980 – 1990) kavala vedecko-technické a technic- Vnej deväťročnej škole na Vazovovej ako krajské rozviedne tvary získa- ko-ekonomické informácie potrebné ulici (1959 – 1968), Strednej všeobec- vali na lokálnej rovni operatívne pre obranu Československa a celého no-vzdelávacej škole na Tomášiko- informácie a vyhľadávali a získavali socialistického tábora, pre rozvoj vej ulici (1968 – 1971) a na Chemic- pre rozviedku nov ch kádrov ch prí- československej vedeckej základne, ko-technologickej fakulte Slovenskej slušníkov a tajn ch spolupracovníkov. pre stanovenie smeru bud ceho v - vysokej školy technickej (1971 – 1976), Predchodcami oblastn ch odborov ŠtB voja a pre potreby československého kde vyštudoval špecializáciu techno- boli oblastné odbory Hlavnej správy priemyslu. Na získavanie informácií l gia palív a tepelnej energetiky. Od rozviedky (1969 – 1980) a I. odbory budovala a riadila sieť tajn ch spolu- 1. j la 1976 pracoval v národnom pod- krajsk ch správ ministerstva vn tra/ pracovníkov spomedzi občanov zá- niku SLOVNAFT ako rafnatér, od Zboru národnej bezpečnosti (MV/ padn ch krajín i československ ch roku 1978 ako technol g na seku pet- ZNB) v rokoch 1954 – 1969. Zamera- občanov. Svojich kádrov ch prísluš- rochemickej v roby. Jednoročn vojen- nie operatívnej činnosti príslušníkov níkov vysielala pod vhodnou legendou sk službu vykonával od 1. septembra oblastn ch odborov určovali referáty, na zahraničné rezident ry alebo ich 1976 do 31. augusta 1977 na Vysokej na ktoré boli zaradení. Číselné ozna- umiestňovala v štátnych orgánoch ale- vojenskej škole pozemného vojska vo čenie referátu zodpovedalo kryciemu bo vedecko-technick ch inštit ciách Vyškove ako veliteľ čaty, vyučoval tiež číselnému názvu odboru na centrále v Československu. Vedecko-technická termodynamiku a tepeln techniku. rozviedky v Prahe. 2 Referát 69 oblast- rozviedka tiež sprac vala dokumen- Vojensk službu ukončil v hodnosti ného odboru zabezpečoval na krajskej táciu získan operatívnou činnosťou podporučík. 1 V roku 1977 ho ako po- rovni operatívny v kon pre 69. od- tak, aby informácie mohli byť ďalej tenciálneho tajného spolupracovníka bor rozviedky – od 1. februára 1974 šlo odovzdávané na realizáciu českoslo- (ďalej tiež TS) vytypoval referát 69 o krycí názov pre operatívny odbor vensk m inštit ciám a nimi odborne Oblastného odboru Bratislava. vedecko-technickej rozviedky. 3 zhodnotené. Z tohto d vodu udržiavala
1 Archív Ústavu pamäti národa (ďalej A ÚPN) v Bratislave, fond (ďalej f.) Personálna dokumentácia príslušníkov, personálny spis Viliama Bezáka (1953). Životopis, 29. 4. 1980. 2 MIKLOVIČ, M.: Oblastný odbor rozviedky Banská Bystrica v roku 1980. Pamäť národa, roč. 12, 2016, č. 1, s. 56 – 62 . 3 Archiv bezpečnostních složek (ďalej ABS) v Prahe, f. Hlavní správa rozvědky (ďalej I. S-SNB), škatuľa číslo (ďalej šk. č.) 001. Rozkaz náčelníka 1. správy FMV č. 5 z 1. 2. 1974. Organizační struktura I. správy FMV.
68 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 68 3. 4. 2018 8:39:25 KARIÉRY ŠTB Michal Miklovič • Z Bratislavy do Montrealu. Profil príslušníka rozviedky Viliama Bezáka
n ch pre operatívnu činnosť v Česko- trvalo veľmi dobré v sledky. Za prí- slovensku a v zahraničí, organizovali kladn aktivitu, pracovn iniciatívu, vlastné operatívne akcie a zaisťovali obetav prístup k práci a odovzdávanie operatívne akcie pripravované vedec- poznatkov mladším kolegom genmjr. ko-technickou rozviedkou z pražskej Sochor špeciálne vyzdvihol mjr. Jána centrály. V jednotliv ch záujmov ch Hradského. 8 Mjr. Hradsk v roku objektoch tiež zaisťovali hodnotenie 1977 operatívne rozpracoval Bezáka, odborn ch materiálov získan ch ope- v roku 1979 ho získal za tajného spo- ratívnou činnosťou v zahraničí. Plány lupracovníka, v roku 1980 za prísluš- práce oblastn ch odborov po línii ve- níka rozviedky a v ďalších rokoch sa decko-technickej rozviedky vychádzali podieľal na jeho agent rno-operatívnej z vedecko-technického a priemyselné- činnosti. ho zamerania daného kraja. Príslušníci oblastn ch odborov pracuj ci po línii TAJNÝ SPOLUPRACOVNÍK vedecko-technickej rozviedky sa riadili „BENZOL“ vlastn mi plánmi práce schvaľovan - Mjr. Hradského na Bezáka ako svojho mi vedecko-technickou rozviedkou na známeho z vysokoškolského št dia, centrále rozviedky, ktorá im poskyto- kolegu z vojenskej služby a možného Viliam Bezák (Zdroj: A ÚPN) vala metodick pomoc. 5 tajného spolupracovníka upozornil oficiálne i agent rno-operatívne styky Oblastn odbor ŠtB Bratislava vtedy ešte len bud ci tajn spolu- s príslušn mi československ mi inšti- v roku 1987 ako inštit cie s opera- pracovník „ŠENEK“ na operatívnej t ciami. Vedecko-technická rozviedka tívnymi možnosťami v kraji uvádzal sch dzke konanej 27. apríla 1977. 9 Šlo z pražskej centrály metodicky a orga- v robné podniky, podniky zahranič- o technického pracovníka v Útvare nizačne riadila prácu príslušníkov ného obchodu, v skumné stavy, vy- hlavného kontrol ra v SLOVNAFT-e oblastn ch odborov rozviedky, ktorí soké školy a stavy Slovenskej akadé- Rostislava Švehlíka (1952). K tajnej pracovali na jej problematike. 4 mie vied. Viaceré z nich v s činnosti spolupráci v kateg rii ideov spolu- V znam oblastn ch odborov pre s kontrarozviednymi tvarmi využíval pracovník (ďalej tiež IS) ho 15. marca vedecko-technick rozviedku spočí- oblastn odbor k plneniu rozviednych 1978 získal mjr. Hradsk za časti ná- val v tom, že jej záujmové objekty boli loh. Podľa rukou dopísanej poznám- čelníka Oblastného odboru Bratislava rozmiestnené po celom zemí Čes- ky šlo pravdepodobne o materiál pri- plk. Františka Garaya. 10 koslovenska. Príslušníci oblastn ch praven sekom vedecko-technickej Švehlík na operatívnu sch dz- odborov tak mohli byť v najužšom rozviedky, a nie oblastn m odborom ku v kaviarni Metropol v Bratislave kontakte s v robn mi podnikmi, vy- ako celkom. 6 8. mája 1977 pripravil pre mjr. Hrad- sok mi školami, vedeck mi inštit - Referát 69 Oblastného odboru ŠtB ského podrobn charakteristiku Bezá- ciami a v skumn mi stavmi, ale aj Bratislava, na ktorom Bezák v tom čase ka. 11 Poskytol informácie o Bezákovej s občanmi s odborn mi kontaktmi p sobil ako starší referent, v januári študijnej špecializácii, vojenskej služ- v zahraničí. Zameriavali sa predo- 1985 náčelník Hlavnej správy rozvied- be, pracovnej pozícii v SLOVNAFT-e, všetk m na rozpracovanie os b vhod- ky genmjr. Karel Sochor 7 vyzdvihol za spoločenko-politickej angažovanosti,
4 Tamže, šk. č. 271. Organizace I. správy FMV, březen 1971. Tamže. Statut I. správy Ministerstva vnitra ČSSR, březen 1971. 5 Tamže, šk. č. 141. Vědeckotechnická rozvědka. Učební text, 1985. 6 A ÚPN, f. I. správa FMV, registračné číslo (ďalej reg. č.) 81190/160. Špecifiká Oblastného odboru S-ŠtB Bratislava, 12. 8. 1987. 7 Karel Sochor bol príslušníkom ZNB od 1. 3. 1981 a náčelníkom rozviedky od 1. 3. 1981 do 30. 4. 1989. ABS, f. Osobní evidenční karty MV, Karel Sochor (1930). 8 Ján Hradský „HORSKÝ“ bol príslušníkom ZNB od 15. 6. 1954, referentom I. odboru KS MV Bratislava od 1. 10. 1956, starším referentom od 1. 6. 1969 a starším referentom špecialistom Oblastného odboru Bratislava od 1. 2. 1979 do 31. 12. 1988. A ÚPN, f. Personálna dokumentácia príslušníkov, personálny spis Jána Hradského (1929). Osobní evidenční karta příslušníka MV. A ÚPN, f. I. správa FMV, reg. č. 81408. Z hodnotenia činnosti Oblastných odborov S ŠtB, 21. 5. 1985. 9 Tamže, reg. č. 46949. Záznam. Typ IS ŠENEK – výsledok schôdzky, 27. 4. 1977. 10 František Garay „LUKÁČ“ bol príslušníkom ZNB od 1. 1. 1951, náčelníkom Oblastného odboru Bratislava od 8. 3. 1971 do 31. 5. 1982. A ÚPN, f. Personálna dokumentácia príslušníkov, personálny spis Františka Garaya (1924). Osobní evidenční karta příslušníka MV. A ÚPN, f. I. správa FMV, reg. č. 46949. „ŠENEK“ – návrh na viazanie k spolupráci, 14. 3. 1978. Tamže. Správa o získaní k spolupráci ideospolupracov- níka kr[ycieho] mena „ŠENEK“, 17. 3. 1978. 11 Tamže, reg. č. 46949. Záznam. Typ IS ŠENEK – výsledok schôdzky, 27. 4. 1977.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 69
PN 2017-04 final.indd 69 3. 4. 2018 8:39:25 KARIÉRY ŠTB Michal Miklovič • Z Bratislavy do Montrealu. Profil príslušníka rozviedky Viliama Bezáka
vízov ch cudzincov dochádzaj cich do SLOVNAFT-u a na využitie pri jeho jednoročnej stáže v Anglicku v roku 1980. 15 Bezáka za tajného spolupra- covníka rozviedky v kateg rii ideo- v spolupracovník s krycím menom „BENZOL“ 26. j na 1979 v miestnos- ti správy pasov a víz v budove ZNB na Drieňovej ulici v Bratislave získal mjr. Hradsk a stal sa aj Bezákov m riadiacim d stojníkom. 16 Mjr. Hradsk počas tajnej spoluprá- ce uskutočnil s Bezákom 24 operatív- nych sch dzok, väčšinou v konšpirač- nom byte „CENTRÁL“. Konšpiračn byt sa prideľoval príslušníkovi rozvied- ky na jeho kryciu identitu. Konšpirač- né byty sl žili najmä na utajované stretávanie sa príslušníkov rozvied- ky s ich tajn mi spolupracovníkmi. Uskutočňovali sa v nich aj individuál- ne previerky, špeciálne psychologické vyšetrenia a školenia príslušníkov ale- bo bud cich príslušníkov rozviedky. 17 Konšpiračn byt „CENTRÁL“ zriadil Prehlásenie V. Bezáka o tajnej spolupráci (Zdroj: A ÚPN) Oblastn odbor rozviedky Bratislava 3. j la 1973 na meno svojho príslušníka povahov ch vlastnostiach, jazykov ch spolupracovníka, československého Jána Hradského s krycou identitou roz- znalostiach, osobn ch záujmoch a ro- občana plne oddaného režimu, získa- vedeného technického pracovníka ná- dinn ch pomeroch. 12 Oblastn odbor ného na základe ideovo-politického rodného podniku KABLO Bratislava, na základe získan ch informácii pova- motívu, ktor s rozviedkou spolu- ktor chodí často na služobné cesty. 18 žoval Bezáka za vhodn typ na tajn pracoval v zahraničí alebo na zemí Šlo o gars nku v budove stredoškolské- spoluprácu. Bezák bol v operatívnom ČSSR. 14 ho internátu na Steinerovej (dnes Kríž- styku s príslušníkmi ministerstva Mjr. Hradsk Bezáka v návrhu na nej) ulici číslo 86. Na prvom poscho- vn tra od 27. j la 1978, na základe získanie k spolupráci hodnotil ako dí sa nachádzali byty a 13 gars nok. prehlásenia o mlčanlivosti im podával politicky vyspelého, triedne uvedo- V jednej bol zriaden konšpiračn byt vlastnoručne písané správy. Keďže sa melého a socializmu a spojenectvu so „CENTRÁL“, v jednej sídlila Domová pri tomto styku osvedčil, pripravil mjr. ZSSR oddaného, v osobnom živote sa správa, v jednej učtáreň bytového pod- Hradsk v j ni 1979 návrh na Bezáko- riadiaceho vedeck m svetonázorom niku a ďalších 10 gars nok sl žilo ako vo získanie k ofciálnej tajnej spoluprá- a po stránke politickej a štátnobezpeč- slobodáreň. V hodou takto umiest- ci v kateg rii ideov spolupracovník. 13 nostnej spoľahlivého. Cieľom získania neného konšpiračného bytu bola jeho Ideov spolupracovník bola osobitá bolo Bezáka operatívne využiť na do- nekontrolovateľnosť. Časť poschodia kateg ria tajnej spolupráce s českoslo- končenie previerky ideového spolu- s bytmi na chodbe oddeľovali dvere. venskou rozviedkou. Šlo o vedomého pracovníka „ŠENEK“, rozpracovanie V gars nkach sa často menili nájom-
12 Tamže, f. Personálna dokumentácia príslušníkov, personálny spis Viliama Bezáka (1953). Správa. Ing. Bezák Viliam – charakteristika, 15. 5. 1977. 13 Tamže. IS BENZOL – Návrh na získanie k spolupráci, 22. 6. 1979. 14 ABS, f. I. S-SNB, šk. č. 02. Směrnice pro rozvědnou práci I. správy SNB, 1. 7. 1983. 15 A ÚPN, f. Personálna dokumentácia príslušníkov, personálny spis Viliama Bezáka (1953). IS BENZOL – Návrh na získanie k spolupráci, 22. 6. 1979. 16 Tamže. Správa o viazaní k spolupráci ideospolupracovníka kr[ycieho] mena BENZOL, 27. 6. 1979. 17 MIKLOVIČ, M.: Vybrané dokumenty ku konšpiračným a prepožičaným bytom rozviedky. Pamäť národa, roč. 10, 2014, č. 4, s. 57 – 71. 18 A ÚPN, f. I. správa FMV, reg. č. 70537. Legenda majiteľa KB CENTRÁL, číslo zväzku 70537, 21. 11. 1973.
70 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 70 3. 4. 2018 8:39:25 KARIÉRY ŠTB Michal Miklovič • Z Bratislavy do Montrealu. Profil príslušníka rozviedky Viliama Bezáka
covia, ktorí sa v nich ako pracuj ci ne- že jeho zamestnanie v SLOVNAFT-e na základe svojej dovtedajšej spoluprá- zdržiavali počas pracovnej doby, kedy i jeho tajná spolupráca boli ukončené ce čiastočne pozná náplň práce FMV bol konšpiračn byt prevažne využí- prijatím za príslušníka ZNB. 23 a jeho operatívnu činnosť považuje za van . Hoci príchod a odchod z dané- d ležit pri zabezpečovaní ochrany ho bytu nebol kontrolovateľn , Bezák KANDIDÁT NA PRÍSLUŠNÍKA a ďalšieho rozvoja Československej mal v prípade potreby použiť legendu, ROZVIEDKY socialistickej republiky. V operatívnej že ide navštíviť priateľa, ktor tam má Bezák počas svojej tajnej spolupráce činnosti predpokladal svoje osobné b vať. 19 Mjr. Hradsk sa s Bezákom potvrdil svoje operatívneho schop- uspokojenie a širšie uplatnenie svojich v konšpiračnom byte „CENTRÁL“ nosti – lohy plnil dobre, dodržiaval politick ch a odborn ch vedomosti stretol 10-krát v roku 1979 a 9-krát zásady konšpirácie, disciplínu, absol- než na dovtedajšom pracovisku, teda v roku 1980. 20 Nesk r, počas svojej voval rozviedne aj obranné školenia, v SLOVNAFT-e. 27 kariéry príslušníka rozviedky, sa tam previerkami prechádzal ako spoľah- Nasleduj ca zvláštna previerka so svojimi tajn mi spolupracovníkmi liv . Z t chto d vodov bol zaraden spočívala v štátnobezpečnostnom stretával aj Bezák. Konšpiračn byt do zvláštnej previerky ako možn prí- šetrení Bezáka a jeho príbuzn ch, „CENTRÁL“ oblastn odbor využíval slušník ZNB. 24 Ponuku na služobn najmä v oblasti trestnej činnosti a sty- do 29. j na 1990. Z d vodu zrušenia pomer príslušníka ZNB, ktorej dato- kov v zahraničí. Na základe v sledkov oblastného odboru bol 9. j la 1990 zru- vanie nie je v spise uvedené, sa Bezák zvláštnej previerky, vzdelania, charak- šen a 30. septembra 1990 odovzdan rozhodol po porade s manželkou prijať. terov ch vlastností, psychologického Bytovému podniku Bratislava II. 21 Mjr. Hradského o tom informoval na testu a lekárskeho vyšetrenia bol Bezák Z osobného zväzku tajného spolu- stretnutí 4. marca 1980. 25 vyhodnoten ako vyhovuj ci pre pri- pracovníka „BENZOL“ 22 sa zachovalo Mjr. Hradsk previedol 29. apríla jatie do služobného pomeru príslušní- len 8 strán, ktoré boli nesk r zaradené 1980 informatívny pohovor s Bezákom ka československej rozviedky. Prijatie do Bezákovho personálneho spisu prí- ako uchádzačom o prijatie do služob- menovaného ako referenta v hodnosti slušníka rozviedky. Mjr. Hradsk ako ného pomeru príslušníka ZNB. V rám- podporučíka na Oblastn odbor Bra- riadiaci príslušník hodnotil Bezákovu ci pohovoru ho oboznámil s lohami tislava s nástupom od 1. augusta 1980 tajn spoluprácu pozitívne. V závereč- ZNB, základn mi právami a povinnos- na návrh mjr. Hradského schválil nom hodnotení uviedol Bezákov podiel ťami príslušníka ZNB, podmienkami náčelník oblastného odboru plk. Ga- na previerke ideového spolupracovníka prijatia do ZNB, podmienkami služby ray. 28 Vzhľadom na pracovné záväzky „ŠENEK“, vytypovanie nového kan- v ZNB a možnosťami zaradenia na v SLOVNAFT-e však Bezák za reálny didáta na tajn spoluprácu (o ktorého operatívnu prácu. 26 Bezák k žiadosti dátum nástupu do ZNB považoval rok totožnosti a prípadnom získaní nebola pripojil vyplnen dotazník pre uchád- 1982. 29 Viktor Roth, podnikov riadi- uvedená informácia), operatívne roz- začov o prijatie do služobného pomeru teľ SLOVNAFT-u, na základe žiadosti pracovanie Ústavu polymérov Sloven- príslušníka ZNB a svoj životopis. V ten plk. Jána Pobehu, 30 náčelníka Správy skej akadémie vied v Bratislave a odo- ist deň adresoval Federálnemu minis- ZNB hlavného mesta SSR Bratislavy vzdanie 11 správ operatívnej hodnoty. terstvu vn tra (ďalej FMV) v Prahe žia- a Západoslovenského kraja, s hlasil K operatívnemu využitiu Bezáka počas dosť o prijatie do služobného pomeru s rozviazaním Bezákovho pomeru stáže v Anglicku však neprišlo, preto- príslušníka ZNB. V žiadosti uviedol, že k 31. j lu 1980. Zároveň mu odpustil
19 Tamže. Situačný popis KB CENTRÁL, čís[lo] zväzku 70537 a jeho prostredia, 2. 10. 1973. 20 Tamže. Seznam operativních pracovníků a spolupracovníků docházejících do KB CENTRÁL, reg. č. 70537. 21 Tamže. Hodnotenie KB CENTRÁL, č[íslo] zv[äzku] 70537, od 1. 10. 1988 do 30. 6. 1990 – pri ukončení K[onšpiračního] B[ytu], 9. 7. 1990. 22 Reg. č. 47278, IS „BENZOL“. Protokol registrace osobních svazků tajných spolupracovníků 47201 až 47710. Dostupné na:
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 71
PN 2017-04 final.indd 71 3. 4. 2018 8:39:25 KARIÉRY ŠTB Michal Miklovič • Z Bratislavy do Montrealu. Profil príslušníka rozviedky Viliama Bezáka
uhradenie alikv tnej časti nákladov Náčelník práporčíckej a d stojníc- teoretick ch a praktick ch vedomostí poskytnut ch na zv šenie kvalifkácie kej školy rozviedky mjr. Richard Zítek 37 vyhodnotil tak, že má všetky pred- vo v ške 10 240 Kčs. 31 hodnotil Bezáka pozitívne. V politic- poklady na plnenie funkcií v rámci kej príprave pristupoval zodpoved- rozviedky. 38 D stojnícky internátny PRÍSLUŠNÍK OBLASTNÉHO ne, v právnej príprave ho hodnotil kurz Bezák absolvoval s hodnotením ODBORU ako v borného a v odbornej príprave „vyznamenan “ 26. marca 1982 39 Viliama Bezáka do služobného pomeru s v born mi teoretick mi znalosťa- a pokračoval vo svojom p sobení na príslušníka ZNB zaradeného v Hlav- mi. Z praktick ch cvičení ho pozitívne Oblastnom odbore ŠtB v Bratislave. nej správe rozviedky prijal k 1. augus- hodnotil za rozpracovanie a verbovku K 1. septembru 1982 náčelník Správy tu 1980 svojím kádrov m rozkazom tajného spolupracovníka, anal zu ch b ŠtB Michal Kasan 40 ustanovil Bezáka č. 9/1980 federálny minister vn tra v riadení, v chove a kontrole tajného do funkcie starší referent. 41 Jaromír Obzina 32 a ustanovil ho do spolupracovníka, za odhaľovanie sle- Na Bezákovom p sobení na ob- funkcie referenta Oblastného odbo- dovania vlastnej osoby pracovníkmi lastnom odbore náčelník 69. odboru ru Bratislava so sk šobnou dobou IV. správy ZNB (Správa sledovania) rozviedky plk. Alois Hajsk 42 v no- 12 mesiacov. 33 K tomu istému dňu bol a za prípravu záznamu z kontaktnej vembri 1985 pozitívne hodnotil r chle zároveň na základe zmeny podriadenos- a riadnej sch dzky. Menšie nedostatky a spešné zapracovanie sa na proble- ti oblastn ch odborov z Hlavnej sprá- mu vytkol pri nácviku agent rno-ope- matike, samostatné plnenie loh a po- vy rozviedky na krajské správy ZNB 34 ratívneho spojenia. Čo sa t ka ruského diel na množstve spešn ch akcií po preveden na Správu ZNB hlavného jazyka, patril na škole k najlepším po- línii vedecko-technickej rozviedky. 43 mesta SSR Bratislavy a Západosloven- slucháčom, mal v borné predpoklady Podľa komplexného služobného hod- ského kraja. 35 Na Oblastnom odbore používať anglick jazyk na operatív- notenia z roku 1987 písaného zástup- ŠtB Bratislava pracoval na problematike nu prácu s okamžitou schopnosťou com náčelníka 69. odboru rozviedky vedecko-technickej rozviedky, p sobil pracovať v cudzojazyčnom prostredí. pplk. Václavom Javůrkom 44 počas za- tam však len jeden mesiac. K 1. septem- Náčelník školy pozitívne hodnotil aj radenia na oblastnom odbore Bezák bru 1980 ho svojím kádrov m rozkazom Bezákove osobné charakteristiky – po- dokázal teoretické znalosti uplatniť náčelník rozviedky zaradil do d stojníc- vahov a citov vyrovnanosť, discipli- v praxi, v operatívnej práci využíval keho internátneho kurzu práporčíckej novanosť, priateľskosť, spoločenskosť aj technické kony, preukázal potrebné a d stojníckej školy rozviedky pre ab- a ochotu pom cť slabším poslucháčom analytické a kombinačné schopnos- solventov vysok ch šk l. 36 školy. V závere Bezáka na základe jeho ti pre samostatn operatívnu prácu,
31 A ÚPN, f. Personálna dokumentácia príslušníkov, personálny spis Viliama Bezáka (1953). Súhlas s rozviazaním pracovného pomeru 8. 7. 1980. 32 Jaromír Obzina (1929) bol federálnym ministrom vnútra od 30. 3. 1973 do 20. 6. 1983. Pozri KALOUS, Jan a kol.: Biografický slovník představitelů ministerstva vnitra v letech 1948–1989. Ministři a jejich náměstci. Praha 2009, s. 130 – 131. 33 A ÚPN, f. Personálna dokumentácia príslušníkov, personálny spis Viliama Bezáka (1953). Osobní evidenční karta. 34 K zmene podriadenosti oblastných odborov v roku 1980 pozri MIKLOVIČ, M.: Oblastný odbor rozviedky Banská Bystrica v roku 1980, s. 56 – 62. 35 A ÚPN, f. Personálna dokumentácia príslušníkov, personálny spis Viliama Bezáka (1953). Osobní evidenční karta. 36 ABS, f. I. správa SNB. Kádrový rozkaz náčelníka I. správy SNB č. 53 z 19. 8. 1980. 37 Richard Zítek bol príslušníkom ZNB od 15. 8. 1968 a náčelníkom práporčíckej a dôstojníckej školy rozviedky od 1. 5. 1981 do 31. 1. 1983. ABS, f. Osobní evidenční karty příslušníků MV, evidenční karta Richarda Zíteka (1939). 38 A ÚPN, f. Personálna dokumentácia príslušníkov, personálny spis Viliama Bezáka (1953). Hodnocení posluchače PŠ a DŠ 1. správy SNB šk[olský] rok 1980 – 82, 9. 3. 1982. 39 ABS, f. I. správa SNB. Kádrový rozkaz náčelníka I. správy SNB č. 24 z 2. 4. 1982. 40 Michal Kasan bol príslušníkom ZNB od 1. 12. 1948 a náčelníkom Správy ŠtB Bratislava od 1. 3. 1969 do 31. 12. 1983. A ÚPN, f. Personálna dokumentácia príslušníkov, personálny spis Michala Kasana (1924). Osobná evidenčná karta příslušníka MV. Pre bližšie informácie o jeho kariére pozri HALČÍN, D.: Michal Kassan, náčelník ŠtB v Západoslovenskom kraji. Pamäť národa, roč. 13, 2017, č. 3, s. 70 – 78. 41 ABS, f. kádrových rozkazov, kartón 17/1981 – Kádrový rozkaz náčelníka Správy ŠtB Bratislava č. 456 z 1. 9. 1982. 42 Alois Horsák „HAJSKÝ“ bol príslušníkom ZNB od 1. 3. 1960 a náčelníkom 69. odboru Hlavnej správy rozviedky od 1. 5. 1982. ABS, f. Osobní evidenční karty MV, Alois Horsák (1930). 43 A ÚPN, f. Personálna dokumentácia príslušníkov, personálny spis Viliama Bezáka (1953). Návrh na vyznamenanie, 20. 11. 1985. 44 Václav Javůrek „KROFTA“ bol príslušníkom ZNB od 1. 10. 1966 a zástupcom náčelníka 69. odboru rozviedky od 1. 1. 1983. ABS, f. Osobní evidenční karty MV, Václav Javůrek (1941).
72 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 72 3. 4. 2018 8:39:25 KARIÉRY ŠTB Michal Miklovič • Z Bratislavy do Montrealu. Profil príslušníka rozviedky Viliama Bezáka
získal a riadil piatich ideov ch spolu- pracovníka s krycím menom „OFTER“ 4 po línii zahraničnej kontrarozvied- pracovníkov a podieľal sa na získaní zamestnanca SLOVNAFT-u Bohuslava ky. 52 V období od 1. marca 1985 do jedného agenta. 45 Viliam Bezák pri zís- Oštádala (1939) a stal sa jeho riadiacim 24. mája 1985 podal tri informácie kon- kavaní a riadení tajn ch spolupracov- príslušníkom. 50 V návrhu na získanie trarozviedneho charakteru. 53 Po návra- níkov vystupoval pod krycím menom Oštádala k spolupráci Bezák uviedol te z Iraku zmenili Oštádalovi pracov- Viliam Brázdik. Po Bezákovom pre- dva ciele. Prv m cieľom bolo rozpra- né zaradenie, v d sledku čoho stratil radení na centrálu rozviedky v Prahe covávanie vízov ch cudzincov po línii rozviedne možnosti. Z tohto d vodu v máji 1985 jeho tajn ch spolupracov- vedecko-technickej rozviedky v prob- Bezák 24. mája 1985 navrhol ukon- níkov do riadenia prevzal npor. Adam lematike chémia. Oštádal ako ved ci čenie spolupráce s Oštádalom a jeho Bali. 46 v robne SLOVNAFT-u, ktor na pre- predanie na možné operatívne využitie Jána Derca (1953), odborného asis- lome 60. a 70. rokov postavila talianska III. odboru Správy ŠtB Bratislava (kon- tenta na Katedre chémie a technol gie frma SNAM PROGGETTI, prichádzal trarozviedny odbor ochrany socialistic- životného prostredia Chemickotech- do osobného kontaktu s jej technikmi, kej ekonomiky). 54 Bohuslav Oštádal bol nologickej fakulty Slovenskej vysokej ktorí chodili každoročne kontrolovať od 6. februára 1986 evidovan ako d - školy technickej v Bratislave, získal v robné parametre v robne a kon- verník 1. oddelenia III. odboru Správy Bezák za časti mjr. Hradského k tajnej zultovať jej chod. 51 Krátko po získa- ŠtB Bratislava v problematike chémia. spolupráci ako ideového spolupracov- ní k spolupráci odišiel na plánovan Jeho zväzok s krycím menom „LUBOŠ“ níka „METYL“ 7. okt bra 1982. 47 Derca pracovn pobyt v rafnérii Salahuddin bol zničen 15. decembra 1989. 55 získal pre potreby vedecko-technickej pri meste Baiji v Iraku (17. máj 1983 – V vojov pracovník v oblasti mik- rozviedky v problematike chémia s cie- 18. december 1984), pričom operatív- roelektroniky pracuj ci v Štátnom v - ľom využiť ho počas stáže v Taliansku ne využitie počas tohto pobytu bolo skumnom stave textilnom Jaroslav na Univerzite vo Ferarre a na opera- druh m cieľom jeho získania k spo- Heriban (1954) bol v j li 1982 vyty- tívne rozpracovanie zahraničn ch lupráci. Oštádal mal v Iraku za lohu povan ako možn tajn spolupracov- odborníkov a študentov, s ktor mi sa rozpracovávať osoby vhodné na ope- ník na základe štatistického hlásenia dostane do kontaktu. 48 Od získania ratívne využitie, rozpracovať rafnériu o turistick ch cestách v kapitalistic- k spolupráci Derca operatívne riadil Salahuddin (plány v stavby, techno- k ch štátoch. 56 Bezák ho na základe Bezák, od mája 1985 npor. Bali. Derca l gie západn ch friem) a vykonávať ideovo-politického motívu za ideové- sa podieľal na rozpracovaní perspektív- kontrarozviednu kontrolu českoslo- ho spolupracovníka „HOBAN“ získal neho styku TAGAL. Po zmene pracov- vensk ch pracovníkov. Hoci sa miesto 20. decembra 1983 za časti mjr. Hrad- ného zaradenia Derca stratil rozviedne jeho pracovného v konu nachádzalo ského. 57 Heribana spočiatku pripravo- možnosti, z tohto d vodu s ním npor. blízko japonsko-britskej rafnérie, mal vali na operatívne využitie v zahraničí, Bali 5. novembra 1986 ukončil tajn len obmedzené kontakty s irack mi ale v d sledku zhoršenia zdravotného spoluprácu. 49 štátnymi príslušníkmi. V období od stavu ho od apríla 1985 využívali iba 21. apríla 1983 získal Bezák za čas- 21. apríla 1983 do 28. februára 1985 po- ako kryciu adresu. 58 V roku 1988 po ti mjr. Hradského za ideového spolu- dal 8 spravodajsk ch informácií, z toho zlepšení zdravotného stavu bol opäť
45 A ÚPN, f. Personálna dokumentácia príslušníkov, personálny spis Viliama Bezáka (1953). Komplexní služební hodnocení příslušníka Sboru národní bezpečnosti, 2. 9. 1987. 46 Adam Bali „BAŠKA“ bol príslušníkom ZNB a referentom Oblastného odboru Bratislava od 1. 1. 1983, starším referentom 69. odboru Hlavnej správy rozviedky a od 1. 10. 1984 do 15. 2.1990 starším referentom Oblastného odboru Bratislava. A ÚPN, f. Personálna dokumentácia príslušníkov, personálny spis Adama Baliho (1954). Osobní evidenční karta. 47 A ÚPN, f. I. správa FMV, reg. č. 48105. Správa o získaní k spolupráci, 12.10. 1982. 48 Tamže. Návrh na získanie k T[ajnej] S[polupráci] ako IS, 5. 10. 1982. 49 Tamže. Hodnotenie spolupráce IS METYL, OEČ: 417 205. Hodnotenie prevádzané pri ukončení spolupráce, 5. 11. 1986. 50 Tamže, reg. č. 48262. Správa o získaní k spolupráci, 22. 4. 1983. 51 Tamže. Návrh na získanie k spolupráci ako IS, 19. 4. 1983. 52 Tamže. Hodnotenie spolupráce s IS OFTER, OEČ 418 202. Hodnotené obdobie 21. 4. 1983 – 28. 2. 1985, 28. 2. 1985. 53 Tamže. Hodnotenie spolupráce s IS OFTER, OEČ 418 202. Hodnotené obdobie 1. 3. 1985 – 24. 5. 1985, 24. 5. 1985. 54 Tamže. IS OFTER – návrh na uloženie zväzku, 24. 5. 1985. 55 Reg. č. 32535, D „LUBOŠ“. Registračné protokoly KS ZNB Bratislava. [citované 30. júla 2017]. Dostupné na
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 73
PN 2017-04 final.indd 73 3. 4. 2018 8:39:26 KARIÉRY ŠTB Michal Miklovič • Z Bratislavy do Montrealu. Profil príslušníka rozviedky Viliama Bezáka
pripravovan na vyslanie do zahra- sa spoznal počas stáže v Kanade. Ako ka, ktor by získaval materiály v ná- ničia, z d vodu slabého zázemia v za- ďalšie ciele Antalovho získania k spo- rodohospodárskom a potravinovom hraničí však od toho bolo upustené. lupráci sa uvádzaj podieľanie sa na programe a vykonával vyhľadávaciu Tajn spoluprácu v kateg rii krycia operatívnom rozpracovaní jeho ďalších činnosť v okruhu svojich odborn ch adresa s Heribanom 12. j na 1990 ako kontaktov v zahraničí a na plnení loh kontaktov, študentov a štipendis- následok zrušenia oblastného odboru vn torného spravodajstva. 63 K Mičkovi tov. 67 K tajnej spolupráci Mička ako ukončil mjr. Štefan Petrík. 59 poskytol informácie, ktoré viedli k jeho agenta 68 „MITAL“ 22. novembra 1984 Samostatného v skumného pra- spešnému získaniu k tajnej spoluprá- v ubytovni Slovenskej akadémie vied covníka na Chemickom stave Slo- ci. Od 1. j na 1985 operatívne riadenie na Kaletovej (dnes Tranovského) uli- venskej akadémie vied na oddele- Antala od Bezáka prevzal npor. Bali. ci v Bratislave získali mjr. Hradsk za ní celul z a hemicelul z Miroslava Obmedzenie vzájomn ch kontaktov časti kpt. Josefa Valíčka 69 zo 69. od- Antala (1945) získal 11. j la 1984 Bezák medzi Slovenskou akadémiou vied a zá- boru rozviedky. Získavací pohovor for- za časti zástupcu náčelníka Oblastné- padn mi vedeck mi inštit ciami zna- mou kontroly prostredia pred a počas ho odboru ŠtB Bratislava npor. Jozefa menalo stratu rozviednych možností pohovoru spolu s Bezákom zaisťoval Blažeka 60 na základe ideového mo- Antala v zahraničí, následkom čoho mu náčelník Oblastného odboru ŠtB Bra- tívu ako ideového spolupracovníka k 18. septembru 1985 zmenili agen- tislava pplk. Dezider Hronec. 70 Mička s krycím menom „AMAL“. 61 Prvotné t rnu klasifkáciu na d verník. 64 za tajného spolupracovníka získali na poznatky k Antalovi poskytol kpt. Naďalej ho využívali na previerku agenta základe morálno-psychologického Ivan Beňo 62 ešte v roku 1983 v s vis- „MITAL“. Tajná spolupráca s Antalom (rodinné vzťahy v Československu) losti s pripravovanou stážou Antala bola ukončená 28. j na 1990. 65 a ideovo-politického (dobr vzťah k so- v Kanade, ktor v období od 1. septem- Na Michala Mička (1935), profesora cialistick m krajinám, pomoc Česko- bra 1983 do 31. januára 1984 absolvoval na University of Alberta v kanadskom slovensku, negatívny vzťah k USA) mo- na University of Alberta v Edmonto- Edmontone, Oblastn odbor ŠtB Bra- tívu. 71 Mička operatívne riadil Bezák, ne a University of British Columbia tislava upozornili tajní spolupracovníci a to aj po svojom preradení do centrály vo Vancouveri. Antala na spoluprácu „SAMEL“ 66 a „AMAL“ v auguste 1982. rozviedky v Prahe. 72 Od 24. j la 1987 získali, aby sa podieľal na operatív- Mička následne operatívne rozpraco- Mička operatívne riadil mjr. Hradsk nom rozpracovaní Michala Mička, vávali Bezák s mjr. Hradsk m s cieľom (odchod Bezáka do Montrealu) 73 a od bud ceho agenta „MITAL“, s ktor m získať ho za tajného spolupracovní- 25. novembra 1988 (ukončenie slu-
59 Štefan Petrík „SINÁK“ bol príslušníkom ZNB a referentom Oblastného odboru Bratislava od 1. 9. 1976, starším referentom 42. odboru Hlavnej správy rozviedky od 1. 7. 1980 a starším referentom Oblastného odboru Bratislava od 1. 11. 1987 do 15. 2. 1990. A ÚPN, f. Personálna dokumentácia príslušníkov, personálny spis Štefana Petríka (1950). Osobní evidenční karta. A ÚPN, f. I. správa FMV, reg. č. 48481. K[ycia] A[dresa] HOBAN, OEČ 417580 – záznam o ukončení spolupráce, 12. 6. 1990. 60 Jozef Blažek „GABRIŠ“ bol príslušníkom ZNB od 1. 10. 1963 a zástupcom náčelníka Oblastného odboru ŠtB Bratislava od 1. 3. 1984 do 30. 6. 1985. A ÚPN, f. Personálna dokumentácia príslušníkov, personálny spis Jozefa Blažeka (1942). Osobní evidenční karta. Pre bližšie informácie o jeho kariére pozri: MIKLOVIČ, M.: Kariéra v rozviedke. Jozef Blažek „GABRIŠ“. Pamäť národa, roč. 8, 2012, č. 3, s. 105 – 115. 61 A ÚPN, f. I. správa FMV, reg. č. 48614. Správa o získaní k tajnej spolupráci, 13. 7. 1984. 62 Ivan Beňo „MAXIM“ (1945) bol príslušníkom ZNB od 11. 9. 1972 a starším referentom Oblastného odboru Bratislava od 1. 10. 1976 do 31. 7. 1983 a od 1. 8. 1983 do 30. 6. 1987. A ÚPN, f. Personálna dokumentácia príslušníkov, personálny spis Ivana Beňa (1945). Osobní evidenční karta. 63 A ÚPN, f. I. správa FMV, reg. č. 48614. Návrh na získanie TS – kategória IS – OEČ 418 070., 10. 7. 1984. 64 Tamže. IS AMAL – zmena agentúrnej kvalifikácie, 11. 9. 1985. 65 Tamže. AMAL, o[sobné]e[videnčné]č[íslo] 418970 – ukončenie spolupráce s TS, 28. 6. 1990. 66 Ideovým spolupracovníkom „SAMEL“ bol Ivan Spilda (1944). A ÚPN, f. I. správa FMV, reg. č. 47106. 67 A ÚPN, f. I. správa FMV, reg. č. 48712. Návrh na získanie TS – kategória A – OEČ 419 342, 3. 7. 1984. 68 V prípade agenta ako osobitnej kategórie tajnej spolupráce s československou rozviedkou šlo o vedomého tajného spolupracovníka. V prípade agenta nerozhodovalo občianstvo, mohol byť získaný na základe akéhokoľvek motívu, teritórium jeho pôsobenia bolo najmä v zahraničí a mohol byť získaný aj pod cudzou vlajkou. ABS, f. I. S-SNB, šk. č. 02. Směrnice pro rozvědnou práci I. správy SNB, 1. 7. 1983. 69 Josef Valíček „VYBÍRAL“ bol príslušníkom ZNB od 1. 9. 1972 a referentom 69. odboru rozviedky od 1. 3. 1977. ABS, f. Osobní evidenční karty MV, Josef Valíček (1947). 70 Dezider Hronec (1935) bol príslušníkom ZNB od 1. 10. 1964 a náčelníkom Oblastného odboru ŠtB Bratislava od 1. 8. 1982. ABS, f. Osobní evidenční karty MV, Dezider Hronec (1935). 71 A ÚPN, f. I. správa FMV, reg. č. 48712. Návrh na získanie TS – kategória A – OEČ 419 342, 3. 7. 1984. 72 Tamže. Osobný zväzok „MITAL“ – zaslanie, 6. 8. 1985. 73 Tamže. Hodnotenie spolupráce A – MITAL, OEČ 419342, čís[lo] zväzku 48712 – za rok 1987, 20. 1. 1988.
74 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 74 3. 4. 2018 8:39:26 KARIÉRY ŠTB Michal Miklovič • Z Bratislavy do Montrealu. Profil príslušníka rozviedky Viliama Bezáka
žobného pomeru mjr. Hradského) až do ukončenia tajnej spolupráce kpt. Bali. 74 S Mičkom sa počas jeho pobytu v Československu uskutočnilo 17 ope- ratívnych sch dzok (všetky v teréne), operatívny kontakt v Kanade nebol možn pre vzdialenosť Edmontonu od rezident ry v Montreale. Prv uta- jovan materiál odovzdal Mičko už počas získavacieho pohovoru, ďalšie materiály získal a odovzdal v rokoch 1987 a 1988. Tajná spolupráca s Mič- kom ukončili 10. j la 1990 ako d sle- dok zrušenia oblastného odboru. 75 V roku 1988 získal Bezák ideové- ho spolupracovníka „FERYL“. Podľa registračn ch a archívnych protoko- lov rozviedky šlo o Mikuláša Farkaša (1955), zaregistrovaného 8. marca 1988 v problematike vedecko-technickej rozviedky.76
PRÍSLUŠNÍK VEDECKO- TECHNICKEJ ROZVIEDKY Na základe dobr ch pracovn ch v - sledkov na oblastnom odbore Vilia- ma Bezáka k 1. j nu 1985 preradili na centrálu Hlavnej správy rozviedky v Prahe. 77 Náčelník rozviedky genmjr. Karel Sochor ho ustanovil do funkcie starší referent 69. odboru 78 a bolo mu pridelené krycie priezvisko „POLÁK“. Čo sa Bezákovho teritoriálneho zamerania t ka, v jeho pláne zapraco- Preloženie V. Bezáka z oblastného odboru ŠtB na vedecko-technickú rozviedku (Zdroj: A ÚPN) vania sa na 69. odbore stanovenom od j na 1985 do okt bra 1985 sa uvádzaj tov ch zväzkoch USA a s agent r- zvládol problematiku terit ria Kana- činnosti s visiace s USA – zoznáme- no-operatívnym prostredím USA. 79 dy a riadenie rezident ry Montreal nie sa s vojensk m, národohospodár- Komplexné služobné hodnotenie z centrály. 80 T to situáciu vysvetľuje skym a potravinov m programom zo septembra 1987 však uvádza, že hodnotenie Bezákovej prípravy na a s lohami na rezident rach v USA, preradenie na centrálu rozviedky 17. odbore, v ktorom sa uvádza, s vedením zásielkovej agendy a zväz- s viselo s Bezákovou prípravou na že počas nej prišlo k zmene miesta kovej agendy rezident ry Washington v jazd na rezident ru v Kanade a že Bezákovho vyslania, čomu bolo treba a terit ria USA, s materiálmi v objek- Bezák na 69. odbore v krátkom čase prisp sobiť plán prípravy. 81
74 Tamže. Záznam o prevzatí zväzku (spisu), 25. 11. 1988. 75 Tamže. MITAL, oeč 419342 – záznam o ukončení spolupráce s TS, 10. 7. 1990. 76 Reg. č. 48224, IS FERYL. Protokol registrace osobních svazků tajsných spolupracovníků 47711 až 48690. [citované 30. júla 2017]. Dostupné na http://www.abscr.cz/cs/osobni-svazky-tajnych-spolupracovnik-svazky-radu-4. 77 A ÚPN, f. Personálna dokumentácia príslušníkov, personálny spis Viliama Bezáka (1953). Návrh na vyznamenanie, 20. 11. 1985. 78 ABS, f. I. správa SNB. Kádrový rozkaz náčelníka I. správy SNB č. 44 zo 7. 6. 1985. 79 Tamže, reg. č. 30568. Plán zapracovania KP Poláka, 19. 6. 1985. 80 A ÚPN, f. Personálna dokumentácia príslušníkov, personálny spis Viliama Bezáka (1953). Komplexní služební hodnocení příslušníka Sboru národní bezpečnosti, 2. 9. 1987. 81 ABS, f. I. správa SNB, reg. č. 30568. Zhodnocení přípravy s[oudruha] Poláka na 17. odboru, 26. 2. 1987.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 75
PN 2017-04 final.indd 75 3. 4. 2018 8:39:27 KARIÉRY ŠTB Michal Miklovič • Z Bratislavy do Montrealu. Profil príslušníka rozviedky Viliama Bezáka
obchodu, aby mohol v zahraničí v rám- voval Bezák v mesiacoch február až ci legalizácie p sobiť na obchodnom apríl 1986 predv jazdové školenia na oddelení. Bezák si legalizačn pozíciu in ch odboroch rozviedky. Školenie v KERAMETAL-e zabezpečil na osob- v problematike emigrácie absolvoval na nom stretnutí s generálnym riaditeľom 31. odbore rozviedky (odbor emigrá- Štefanom Žiakom. Žiak je v správe zo cie). 86 Počas prípravy na 17. odbore stretnutia označen ako b val ideov rozviedky (informačn odbor) samo- spolupracovník 47. odboru rozviedky statne spracoval tri s hrnné informá- (odbor politickej rozviedky pre kra- cie a 10 informácií, ozrejmil si znalosti jiny Afriky, Stredného a Ďalekého met d informačnej práce (plánovanie V chodu). 83 S Bezákovou žiadosťou a riadiaci systém, získavanie rozvied- okamžite s hlasil, podľa jeho vyjad- nych informácií, zásady anal zy, hod- renia v KERAMETAL-e už v minulosti notenia a spracovania informácií, boli legalizovaní príslušníci rozviedky. hodnotiaci systém), ozrejmil si znalosti Bezákovi pon kol legalizáciu formou informačn ch problémov v oblasti za- ročnej odbornej stáže na poste asisten- hraničnej politiky, hlavného nepriateľa ta generálneho riaditeľa. V hody tejto (USA), informačn ch loh rezident ry pozície spočívali v tom, že stáž na nej a informačn ch loh príslušníka rezi- využívali viaceré inštit cie (federálne dent ry. Overil si vlastné schopnosti ministerstvo zahraničného obchodu, v oblasti anal zy, hodnotenia a spra- Ústredn v bor Komunistickej stra- covania informácií a využitia cudzích ny Československa, Ústredn v bor jazykov. Podľa hodnotenia Bezák Komunistickej strany Slovenska), splnil požiadavky prípravy na 17. od- a teda ďalší stážista by nevzbudil po- bore a bol pripraven plniť informačné zornosť. Stážistovi na tejto pozícii vy- lohy. 87 Príprava na 74. odbore (analy- chádzali zamestnanci podniku v stre- ticko-informačn odbor vedecko-tech- ty, stážista nebol zaťažen vybavova- nickej rozviedky) spočívala v preverení Medaila Za službu vlasti(Zdroj: A ÚPN) ním každodennej agendy, mal prístup znalostí vlastn ch loh a činnosti pri ku všetk m problematikám a dostatok získavaní vedecko-technick ch mate- Od 1. mája 1986 p sobil Bezák času na št dium operácií v zahranič- riálov, vo vyťažovaní ofciálnych mate- v legalizácii v podniku zahraničné- nom obchode. V neposlednom rade na riálov, vo zvládnutí odbornej termino- ho obchodu KERAMETAL. Pri sta- stáž nebolo potrebné vybavovať kádro- l gie v ruskom jazyku a jazyku krajiny novení konšpirácie v legalizácii sa vé doklady a o pravom čele stáže ve- p sobenia. Podľa hodnotenia Bezák vychádzalo z jeho skutočného živo- del len generálny riaditeľ a predseda preukázal dobré znalosti, k príprave topisu končiac zamestnaním v SLOV- základnej organizácie Komunistickej pristupoval zodpovedne. 74. odbor mu NAFT-e. P sobenie v rozviedke od strany Slovenska, ktor bol zároveň odpor čal naďalej si rozširovať znalosti 1. augusta 1980 nahradil (vymysle- riaditeľom obchodnej skupiny. V prí- o nové poznatky v sledovanej proble- n ) pracovn pomer v Ústrednej rade pade potreby by bol informovan aj matike. 88 V spolupráci 23. odborom odborov v Prahe, z ktorej ho vyslali na asistent generálneho riaditeľa, s ktor m rozviedky (odborom v beru, v cho- stáž v KERAMETAL-e. 82 Bezák sedel počas stáže v kancelárii. 84 vy a riadenia nelegálnej rozviedky) Cieľom Bezákovho p sobenia K 1. j lu 1986 Bezáka ustanovil so IV. správou ZNB Bezák absolvoval v KERAMETAL-e bolo jednak získať náčelník rozviedky genmjr. Sochor šesť praktick ch cvičení v obrane proti legalizáciu pre vyslanie na rezident - do funkcie starší referent špecialista sledovaniu pri pešom pohybe s použi- ru Montreal prostredníctvom minis- 69. odboru rozviedky. 85 tím mestskej hromadnej dopravy aj pri terstva zahraničného obchodu, ale aj V rámci prípravy na p sobenie použití automobilu. Podľa hodnotenia zvládnuť problematiku zahraničného na rezident re v Montreale absol- 23. odboru bol Bezák schopn vhod-
82 Tamže. Požiadavka na vyslanie do legalizácie pracovníka rozviedky npor. Ing. Polák Viliam, 20. 2. 1986. 83 Potvrdiť Štefana Žiaka ako tajného spolupracovníka Hlavnej správy rozviedky sa v jej registračných protokoloch nepodarilo. 84 ABS, f. I. správa SNB, reg. č. 30568. Ing. Žiak – záznam o jednaní o legalizácii, 3. 12. 1985. 85 ABS, f. I. správa SNB. Kádrový rozkaz náčelníka I. správy SNB č. 42 z 18. 6. 1986. 86 ABS, f. I. správa SNB, reg. č. 30568. KP Polák – provedení předvýjezdového proškolení, 13. 2. 1986. 87 Tamže. Zhodnocení přípravy s. Poláka na 17. odboru, 26. 2. 1987. 88 Tamže. Předvýjezdová příprava KP po linii VTR, 3. 4. 1986.
76 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 76 3. 4. 2018 8:39:28 KARIÉRY ŠTB Michal Miklovič • Z Bratislavy do Montrealu. Profil príslušníka rozviedky Viliama Bezáka
n m sp sobom odhaliť sledovanie vyšetrenie pre pos denie sp sobilos- overiť spravodajské možnosti agenta svojej osoby. 89 ti na dlhodob v jazd do zahraničia. „ALBA“, 98 ktor m bol Miroslav Mišia- Podľa komplexného služobného Pre Bezáka postačovalo psychologické ček (1941). Na agenta „MAL“ 99 – Ema- hodnotenia z roku 1987 Bezákovu vyšetrenie z roku 1979. 94 nuela Jecha (1942) – sa Bezákovo napo- prípravu na v jazd na rezident ru jenie plánovalo až nesk r. S agentom Montreal kladne hodnotili všetky za- PRÍSLUŠNÍK REZIDENTÚRY „ERZIKA“, ktor m bol Karel Marha interesované operatívne odbory. Hoci MONTREAL (1929), bola síce ukončená spolupráca, doba Bezákovej legalizačnej prípravy Bezák nast pil na rezident ru Mon- ale Bezák dostal za lohu prostredníc- bola pomerne krátka, zvládol ju v dos- treal 22. augusta 1987 vo funkcii star- tvom generálneho konzulátu sledovať tatočnom rozsahu. Ako nedostatok sa šieho referenta špecialistu 69. odboru Marhove kontakty s konzulátom a prí- uvádza absencia kontaktu s vízov mi rozviedky. Jeho legalizačná (krycia) padné udelenie víz Marhovi alebo jeho cudzincami, a teda v jazd na rezi- funkcia na obchodnom oddelení rodinn m príslušníkom. Bezák tiež do- dent ru bez praktick ch sk seností v Montreale bola ekon m-rozborár stal za lohu kontaktovať perspektívne a overenia si svojich zručností v tomto vyslan federálnym ministerstvom styky „LEO“ a „ČIRASO“ a overiť ich smere. Podľa hodnotenia na rezident - zahraničného obchodu a jeho legali- rozviedne možnosti. 100 ru odišiel dobre pripraven po všetk ch začnou agendou bola vedecko-tech- Bezák absolvoval aj rokovanie so stránkach. 90 nická problematika. 95 V rámci svojej zástupcami 36. odboru (odbor aktív- V s vislosti s vyslaním manžela legalizačnej funkcie riadil 8 organi- nych opatrení). Počas prvého roka do zahraničia Bezákova manželka zácií zahraničného obchodu, čo mu svojho p sobenia na rezident re absolvovala za prítomnosti manžela vytváralo dobré predpoklady na krytie Bezák nepredložil návrh na aktívne pohovor s príslušníkmi 69. odboru jeho operatívnej činnosti. 96 K 1. au- opatrenie. Vzhľadom na legalizačné rozviedky kpt. Ladislavom Kročekom gustu 1988 Bezáka náčelník rozviedky zaradenie Bezáka na obchodnom od- 91 a por. Milošom Husákom, 92 ktor genmjr. Sochor pov šil do hodnosti delení v Montreale bol smerovan na bol zároveň členom v boru základnej kapitán. 97 v kon aktívnych opatrení v operáciách organizácie Komunistickej strany Čes- Rok po nástupe na rezident ru Bezák „ÚROK“ (diskreditácia ekonomickej koslovenska. Pohovor sa t kal v zna- absolvoval na 69. odbore rozviedky politiky západn ch štátov) a „SÉPIE“ mu poslania manžela v zahraničí, jeho v Prahe rokovanie a hodnotenie svojej (oslabovanie globálnej pozície USA). legalizačnej pracovnej pozície, potreby činnosti. Bezáka upozornili na neplne- Za lohu dostal do 30. novembra 1988 dodržiavania konšpiračn ch zásad pri nie plánu v oblasti materiálovej pro- spracovať a centrále rozviedky zaslať krytí manželovej operatívnej činnos- dukcie (získavania materiálov) a bolo návrh na aktívne opatrenie s cieľom ti, udržiavania spoločensk ch stykov mu odpor čané, aby v tejto lohe plne kompromitovať vládnu stranu v eko- s československ mi občanmi žij cimi využíval fnančn motív, teda poskyto- nomickej oblasti, do 31. marca 1989 v Kanade a s cudzími štátnymi prísluš- vanie fnančnej odmeny za prinesené vyhľadať realizačn kanál využiteľn níkmi, sp sobu života v Kanade a sp - materiály so spravodajskou hodnotou. pre ekonomické aktívne opatrenie sobe informovania jej zamestnávateľa Naopak, čo sa t ka získavania spravo- a získavať podpisové vzory a hlavič- o odchode s manželom do zahraničia. dajsk ch informácii, plán prekročil. Pri kové papiere v znamn ch kanadsk ch 93 Absolvovať musela aj psychologické budovaní agent rnej siete mal Bezák obchodn ch a priemyseln ch friem. 101
89 Tamže. KP Polák – vyhodnocení a zaslání svodek sledování, 3. 3. 1987. 90 A ÚPN, f. Personálna dokumentácia príslušníkov, personálny spis Viliama Bezáka (1953). Komplexní služební hodnocení příslušníka Sboru národní bezpečnosti, 2. 9. 1987. 91 Ladislav Kroček „JUROŠ“ bol príslušníkom ZNB a referentom 69. odboru rozviedky od 1. 10. 1975. ABS, f. Osobní evidenční karty MV, Ladislav Kroček (1949). 92 Miloš Husák „CHOMÁT“ bol príslušníkom ZNB od 1. 9. 1983 a referentom 69. odboru rozviedky od 1. 8. 1985. ABS, f. Osobní evidenční karty MV, Miloš Husák (1955). 93 ABS, f. I. správa SNB, reg. č. 30568. Záznam o pohovore, 27. 11. 1986. 94 Tamže. Psychologické vyšetrenie, 8. 5. 1986. 95 A ÚPN, f. Personálna dokumentácia príslušníkov, personálny spis Viliama Bezáka (1953). Operativní příloha k osobní evidenční kartě přís- lušníka MV. 96 ABS, f. I. správa SNB, reg. č. 30568. KP Polák – záznam z jednání na Centrále, 26. 8. 1988. 97 ABS, f. I. správa SNB. Kádrový rozkaz náčelníka I. správy SNB č. 39 z 5. 7. 1988. 98 ABS, f. I. správa SNB, reg. č. 47043. 99 ABS, f. I. správa SNB, reg. č. 48589. 100 ABS, f. I. správa SNB, reg. č. 30568. KP Polák – záznam z jednání na Centrále, 26. 8. 1988. 101 Tamže. Záznam z jednania s KP POLÁKOM z rezidentúry Montreal po línii AO dňa 26. 8. 1988 v KB odboru 69, 30. 8. 1988.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 77
PN 2017-04 final.indd 77 3. 4. 2018 8:39:28 KARIÉRY ŠTB Michal Miklovič • Z Bratislavy do Montrealu. Profil príslušníka rozviedky Viliama Bezáka
Rok nato rezident (náčelník) rezi- obchodného oddelenia, generálneho že na rezident re Montreal zostal dent ry Montreal mjr. Jaroslav Hrbá- konzulátu a rezident ry v Montrea- zaraden aj po februári 1990, keďže ček „PAUKERT“ hodnotil Bezákovu le a zmena režimu t chto pracovísk, bez zmienky o inej zmene zaradenia operatívnu činnosť veľmi pozitívne, ktorá sa uskutočnila na prelome ro- sa uvádza, že z funkcie bol odvolan a to nielen pre vedecko-technick , ale kov 1988 a 1989. Plán informačnej 14. apríla 1990 a nasleduj ci deň bol aj pre politick rozviedku. Za nedo- produkcie pre rok 1989 mal Polák zaraden do záloh pre prechodne ne- statok uviedol materiálov produk- už takmer splnen , do bud cnosti sa zaraden ch príslušníkov. 105 ciu, čo bolo následkom Bezákov ch mal zamerať najmä na kvalitatívne problémov s nadväzovaním nov ch hodnotné informácie. 103 Dosiahnutá hodnosť stykov. Hrbáček ocenil Bezákov prí- 1. 8. 1980 podporučík nos v oblasti kontrarozviednej ochra- ZÁVER KARIÉRY 1. 8. 1981 poručík ny obchodného oddelenia i ďalších Štátna bezpečnosť vrátane Hlav- 1. 8. 1984 nadporučík československ ch občanov žij cich nej správy rozviedky bola zrušená 1. 8. 1988 kapitán v Montreale. 102 k 15. februáru 1990. 104 Bezák bol k 16. Po rokovaní Bezáka s viacer mi februáru 1990 zaraden na 69. od- Funkcie v ZNB odbormi rozviedky v Prahe v j li bor Spravodajskej služby FMV. Jeho 1. 8. 1980 referent 1989 bolo konštatované, že jeho nu- osobn zväzok príslušníka rozvied- 1. 9. 1982 starší referent lov materiálnu produkciu negatívne ky zaradeného v zahraničí priamo 1. 7. 1986 starší referent špecialista ovplyvnil nielen v padok očakáva- neuvádza okolnosti ani termín jeho nej produkcie od „ALBA“ a „MAL“, stiahnutia z Montrealu. Z jeho per- Vyznamenania ale aj obmena ved cich pracovníkov sonálneho spisu sa však dá us diť, 1986 Za službu vlasti
Michal Miklovič: From Bratislava to Montreal. Profle of Intelligence Member Viliam Bezák Viliam Bezák, an employee of a petrochemical company SLOVNAFT, became a secret collaborator on 26 June 1979 and from 1 August 1980 he worked with regional unit of the Intelligence Central Administration in Bratislava. He dedicated to scientifc technological intelligence service, which gathered scientifc technological and technological economic information abroad. As a secret collaborator he participated in checking another secret collaborator; he suggested a new secret collaborator, took part in operative monitoring the Institute of Polymer Technology of the Slovak Academy of Sciences and he made 11 reports of operative character. As an employee of the regional unit he got training of an ofcer, he hired and managed 5 secret collaborators, he participated in hiring another one. On 1 June 1985 he was promoted and started to work with the scientifc technological intelligence operative unit in Prague and prepared himself to work at the residentura in Montreal. Besides operation trainings in the Intelligence headquarters in Prague, also the legalisation work with foreign trade company KERAMETAL was part of his preparation. On 22 August 1987 he became a Montreal residentura member. His operative activities were covered by his ofcial position of a fnancial clerk working at the trade department in Montreal, as he managed 8 foreign trade companies. Bezák was successful in Montreal in obtaining operative information, but not successful in getting documents that could be valuable from the intelligence point of view. Although it was not written in his fle, we may assume he was active in Montreal till 14 April 1990.
Mgr. Michal Miklovič (1979) Absolvent politológie na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity v Trnave. Je pracovníkom Sekcie dokumentácie Ústavu pamäti národa a doktorandom na Ústave európskych štúdií a medzinárodných vzťahov Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Zameriava sa na výskum Štátnej bezpečnosti s dôrazom na Hlavnú správu rozviedky a jej útvary umiestnené na území Slovenska.
102 Tamže. Záznam o jednání na Centrále, 20. 6. 1989. 103 Tamže. KP Polák – záznam z jednání na Centrále, 12. 7. 1989. 104 Rozkaz ministra vnitra ČSSR č. 17 z 31. 1. 1990 „Zřízení a zrušení útvarů Sboru národní bezpečnosti – složky Státní bezpečnosti a zřízení úřadoven a referátů podřízených federálnímu ministerstvu vnitra. In: ŽÁČEK, Pavel: Nástroj triedneho štátu. Organizácia ministerstva vnútra a bezpečnostných zborov 1953 – 1990. Bratislava 2005, s. 280 – 282. 105 A ÚPN, f. Personálna dokumentácia príslušníkov, personálny spis Viliama Bezáka (1953). Osobní evidenční karta.
78 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 78 3. 4. 2018 8:39:28 ROZHOVORY
S MANŽELKOU SME VYTVORILI VYNIKAJÚCI TANDEM. ROZHOVOR S VYDAVATEĽOM SAMIZDATOV A AKTIVISTOM TAJNEJ CIRKVI MARTINOM LAUKOM
PETER JAŠEK
Vydávanie samizdatovej literatúry patrilo medzi fenomény slovenského disentu, osobitne v 80. rokoch. Najlepšie tento fenomén vyjadril jeden z vydavateľov samizdatov, Jozef Oprala, slovami: „Rozprávka, ktorú si nikto nevymyslel, stala sa svedkom sily a odvahy kresťanských duší. Držala nás duchovne vtedy, keď ducha zotročoval nátlak ateizmu, keď sa osobnosť človeka lámala na kolese morálnej deformácie. Každý list sprevádzali modlitby a bol ohmataný pracovitými rukami, lebo všetko sa robilo ručne. Vydanie 1500 stranového Biblického slovníka v 1000 kusovom náklade nepotrebuje komentár. Slovenský katolícky samizdat je obdivuhodným kultúrnym, náboženským a hlboko humánnym javom toho, čo je ukryté v slovenskej duši na obdiv celého sveta.“ 1 Vydavatelia kresťanských samizdatov tvorili osobitnú súčasť v štruktúrach tajnej cirkvi a vďaka ich úsiliu sa darilo úspešne prerážať cenzúru režimu, ktorý sa snažil bojovať proti náboženstvu všetkými dostupnými prostriedkami, osobitne potom intenzívnou ateistickou propagandou.
Do siete aktivistov podieľaj cich sa Narodil som sa v Pečovskej Novej kov… Poniektorí sme stáli, nadávali, na vydávaní samizdatov sa v priebe- Vsi pri Sabinove. Otec bol žandár na pľuli a hádzali kamene, ale Rusi išli hu 80. rokov zapojil aj Martin Lauko, miestnej žandárskej stanici. Ale det- svojou cestou. To bol prv moment, nes ci na svojich pleciach ťarchu stvo som prežil v Michalovciach, aj ktor si pamätám. A druh moment vydávania časopisov Náboženstvo školské roky. Vždy s nostalgiou a veľmi už po 21. auguste, boli sme 17-roční a s časnosť v prvej polovici 80. rokov pozitívne spomínam hlavne na stre- chlapci a nad Michalovcami je vyv še- a Hlas Slovenska koncom 80. rokoch. doškolské št dium na michalovskom nina zvaná Hrádok, na ktorej bola stará O tom, ako vydávanie samizdatov fun- gymnáziu v rokoch 1966 − 1969, kedy kaplnka, v čase komunizmu opustená. govalo, s k m pri tom spolupracoval som maturoval. Vedeli sme sa k nej dostať, bolo to po- a ako tajná cirkev v 80. rokoch bojovala čas prvého t ždňa po okupácii, kedy za náboženské slobody vo vtedajšom Aké s vaše spomienky na rok boli veľké stresy, ako to celé dopadne, Československu, prináša zaujíma- 1968 ako prelomov rok v dejinách veď zobrali našich popredn ch predsta- vé postrehy v rozhovore pre časopis komunizmu na Slovensku? viteľov.2 Hore na kopci sme s jedn m Pamäť národa. Pán Lauko rozhovor 21. august si veľmi dobre pamätám. priateľom vyvesili československ zá- v j ni 2017 autorizoval. Ráno ma zobudil otec cel nešťastn stavu. Snažili sme sa ísť tak, aby nás z toho, čo sa deje, že Rusi nás prepadli. nikto nevidel, ale čoskoro zakr žil nad Na vod by som vás chcel poprosiť, Išiel som na námestie v Michalovciach, nami vrtuľník, možno nás aj fotili, ako kedy ste sa mohli predstaviť – odkiaľ bolo to asi pol kilometra, a od Sobra- sme odtiaľ utekali preč. V roku 1968 pochádzate, kde ste vyrastali a aké niec, od Sovietskeho zväzu, sa valila som potom nast pil do posledného bolo vaše rodinné zázemie? kol na smerom na Strážske, veľa tan- ročníka gymnázia, vtedy to bola SVŠ,3
1 LESŇÁK, R.: Listy z podzemia. Kresťanské samizdaty 1945 – 1989. Bratislava 1998, s. 17. 2 Odkaz na internovanie popredných predstaviteľov demokratizačného procesu na čele s Alexandrom Dubčekom na územie Podkarpatskej Rusi v prvých hodinách nasledujúcich po okupácii krajiny vojskami Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968. 3 Stredná všeobecnovzdelávacia škola.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 79
PN 2017-04 final.indd 79 3. 4. 2018 8:39:28 ROZHOVORY Peter Jašek • S manželkou sme vytvorili vynikajúci tandem. Rozhovor s vydavateľom samizdatov a aktivistom tajnej cirkvi Martinom Laukom
boli tu demonštrácie,5 a ja som mal ísť ľudov človek, naozaj taká ľudská tvár. študovať na FTVŠ.6 Potom som svoje Bol príjemn spoločník a vyžaroval rozhodnutie zmenil, lebo som mal rád z neho pokoj. Viem, že počas norma- hist riu a veľmi dobre som ju ovládal, lizácie ho sledovala polícia,8 bolo to tak som išiel na právo. Ako športo- po inej linke, ako sme fungovali my. vec som mal mal protekciu a prijali To som sa až neskoršie dozvedel. ma, tak som sa v roku 1969 dostal na Univerzitu Komenského do Bratislavy. Vnímali ste aj formovanie disentu Zápis bol v okt bri a od roku 1969 som počas normalizácie, osobitne tajnej v Bratislave. cirkvi? Od začiatku sme debatovali o mo- Poznali ste aj Alexandra Dub- mentálnej situácii. V roku 1977 bola čeka7? Charta,9 diskutovali sme o spoločen- Až nesk r, po roku 1989, keď som sk ch problémoch, a takto som sa bol v roku 1992 generálnym proku- dostal k partii, ktor možno nazvať rátorom ČSFR a jemu končilo obdo- rodina kolakovičovci – Vlada Jukla10 11 Martin Lauko s manželkou Soňou (Zdroj: bie, kedy bol predsedom parlamentu. a Silva Krčméryho. Dostal som sa Archív M. Lauka) Sedeli sme v jeho pracovni, kde som sa k nim cez dnes už nebohého Rudka s ním pred jeho smrťou párkrát stretol, Fibyho.12 On ma zoznámil s Františkom v roku 1969 som maturoval, a to už aj v parlamente sme sa stretli. V roku Mikloškom,13 Jánom Čarnogursk m14 nastupovala tvrdá normalizácia. Ešte 1968 sme mali nálepky Dubčekova a ďalšími. Predt m som sa poznal v roku 1969 sme boli majstri sveta,4 garda, veľa sa o tom rozprávalo. Bol to s ľuďmi ako flozof Ján Letz,15 otec
4 Myslené dve víťazstvá československého hokejového mužstva nad Sovietskym zväzom (2:0 a 4:3) na majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji v marci 1969 vo Švédsku. 5 Masové prejavy nesúhlasu s okupáciou Československa po auguste 1968, ktoré sa konali pri príležitosti rôznych výročí. Ich tragickým vrcholom bolo 1. výročie okupácie 21. augusta 1969. Výsledkom stretov s demonštrujúcim obyvateľstvom bolo niekoľko mŕtvych. 6 Fakulta telesnej výchovy a športu. 7 Alexander Dubček (1921 – 1992), komunistický a sociálnodemokratický politik. Počas 2. svetovej vojny pôsobil v ilegálnej KSS, zúčastnil sa bojov v SNP. V roku 1962 sa stal 1. tajomníkom ÚV KSS, v roku 1968 1. tajomníkom ÚV KSČ a symbolom obrodného procesu Pražskej jari. Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 bol v roku 1969 odvolaný z pozície 1. tajomníka a v straníckych čistkách vylúčený z KSČ. V období normalizácie bol sledovaný Štátnou bezpečnosťou. Po páde režimu bol predsedom Federálneho zhromaždenia (1990 – 1992). 8 Štátna bezpečnosť sledovala Alexandra Dubčeka doslova na každom kroku. Okrem toho mal odpočúvaný telefón, odpočúvanie v dome a bol obklopený hustou sieťou tajných spolupracovníkov ŠtB. 9 Charta 77 vznikla v januári 1977 ako neformálne spoločenstvo disidentov zasadzujúcich sa za dodržiavanie ľudských práv v komunistickom Československu. Išlo o jednu z najznámejších a najvýznamnejších disidentských skupín v bývalom sovietskom bloku. 10 Vladimír Jukl (1925 – 2003), programátor, účastník SNP, politický väzeň. V období normalizácie sa stal jednou z najvýznamnejších postáv tajnej cirkvi. V roku 1974 so Silvestrom Krčmérym založili spoločenstvo Fatima. Podieľal sa na organizovaní masových pútí, vydávaní samizdatov či Sviečkovej manifestácii 25. marca 1988. 11 Silvester Krčméry (1924 – 2012), lekár, politický väzeň. V 70. a 80. rokoch bol jednou z vedúcich postáv tajnej cirkvi na Slovensku. 12 Rudolf Fiby (1946 – 2014), matematik, tajne vysvätený kňaz a aktivista tajnej cirkvi v období normalizácie. Pracoval v Ústave technickej kybernetiky Slovenskej akadémie vied. Patril medzi zakladajúcich členov spoločenstva Fatima. 13 František Mikloško (1947), slovenský disident a politik. V období normalizácie pracoval v Slovenskej akadémii vied. Zároveň pôsobil v blízkosti biskupa Jána Korca, Vladimíra Jukla a Silvestra Krčméryho, angažoval sa v tajnej cirkvi. Mal na starosti organizovanie náboženských stretnutí vysokoškolskej mládeže, podieľal sa na tvorbe samizdatov, bol jedným zo zvolávateľov Sviečkovej manifestácie. Počas Nežnej revolúcie v roku 1989 bol členom Koordinačného výboru Verejnosti proti násiliu. V rokoch 1990 – 1992 bol predsedom Slovenskej národnej rady, v rokoch 1990 − 2010 dlhoročným poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za Verejnosť proti násiliu, Kresťanskodemokratické hnutie, Slovenskú demokratickú koalíciu a Konzervatívnych demokratov Slovenska. 14 Ján Čarnogurský (1944), katolícky disident a politik. Pred rokom 1989 sa angažoval v disente vydávaním samizdatov, obhajovaním prenasledovaných pre kresťanské presvedčenie či podielom na organizovaní Sviečkovej manifestácie. V rokoch 1988 a 1989 bol popredným predstaviteľom Hnutia za občiansku slobodu na Slovensku. V období Nežnej revolúcie sa stal podpredsedom federálnej ,,vlády národného porozumeniaˮ (1989 − 1990), neskôr bol predsedom slovenskej vlády (1991 – 1992), ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (1998 – 2002). 15 Prof. Ing. Ján Letz, PhD. (1936), slovenský kresťanský filozof. Pôvodne študoval na Chemickotechnologickej fakulte SVŠT v Bratislave a na Vysokej škole chemickej v Prahe, kde roku 1958 promoval na inžiniera chémie. Od roku 1976 pôsobil ako výskumný a neskôr samostatný
80 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 80 3. 4. 2018 8:39:29 ROZHOVORY Peter Jašek • S manželkou sme vytvorili vynikajúci tandem. Rozhovor s vydavateľom samizdatov a aktivistom tajnej cirkvi Martinom Laukom
historika profesora R berta Letza,16 in identitu. Zároveň sme chceli nielen čenstvo prezradenia, napokon, bol som boli tam aj Anton Semeš,17 b val „bežné“ informácie, ale občas aj články. právnik, takže som vedel o možn ch klerik u saleziánov, a ďalší… Stretá- Jednoducho to malo mať in náplň ako rizikách, s Jánom Čarnogursk m sme vali sme sa celá partia, aj ďalší ľudia. české Informace o církvi. A tak vznikol o tom mali vždy debaty, ako niekoho Organizoval som raz za čas sobotné projekt NaS. Prv redakciu sme tvori- chytili alebo zaistili, aj materiály zha- večery u nás, hoci neboli každ so- li Ján Čarnogursk , F. Mikloško a ja, bali, takže to nebolo plne „v poho- botu, a vždy sa hovorilo o novin- moja manželka Soňa19 nám všetko po- de“. Vytvoril som si systém, kedy som kách, priniesla sa literat ra… Vte- máhala písať a zároveň bola sekretár- doma nemal nič, žiadny písací stroj, dy už sme začali prepisovať články kou redakcie. Zároveň sme sa dohodli, blany, ani papiere. Niečo som mal a niekedy sme prepísali aj celé knihy. napokon iná možnosť ani nebola, že u kamarátov, niečo požičané z práce, Tie sme rozdávali a vymieňali sme si redakcie bud u nás doma. Treba po- a všetko bolo treba ohromne vybehať. k nim poznatky, debatovali o témach. vedať, že celá činnosť redakcie − roz- Vtedy neexistovali mobilné telef ny množovanie, kolportovanie − tvorili a bolo treba veľa energie s strediť na Tak sa zrodil nápad vydávať sa- samostatné bunky.20 V prvom momen- sobotu, kedy som musel domov nano- mizdatov časopis? te som ani nepoznal ľudí maj cich na siť veci potrebné na prípravu. Takto Keď sme sa zoznámili s Františkom starosti rozmnožovanie, staral som sa pripravené materiály sme s manžel- Mikloškom, naše kontakty boli čoraz iba o pokrytie redakcie. Vytvoril sa tak kou začali od rána spracovávať, písať, konkrétnejšie, nielen debaty a diskusné reťazec, kedy každ poznal iba svo- čistiť, opravovať chyby, až k m nebolo kr žky. Pamätám sa, že niekedy začiat- je ohnivko a ja som nakoniec dostal 20 strán hotov ch. To som potom za- kom 80. rokov − lebo to trvalo rok až do r k hotové číslo. Mojou starosťou balil a odniesol na konkrétnu adresu, rok a pol, k m došlo k vzniku časopi- bolo zhromaždiť všetky príspevky, kto- jednu zástavku od nás. Odovzdal som su − ma oslovil práve F. Mikloško, či ré sme dostali. Potom sme si dohodli materiály a t m pádom pre mňa táto by sme boli schopní vydávať nejak termín redakcie, najčastejšie z piatka časť skončila. Ešte som mal za lohu časopis. Táto myšlienka dozrievala na na sobotu, kedy sme sa stretli, každ vrátiť sa domov všetko upratať, po- našich stretnutiach už dlhšie. Sem-tam doniesol podklady, prediskutovali sme roznášať stroje, zvyšné papiere zničiť, sme dostali aj nejaké poľské a litovské všetky veci a dohodli sa, že tieto texty doslova zlikvidovať. V bytovke sa páliť časopisy, a napokon Česi vydávali In- p jdu do časopisu, naťukaj sa a toto nedalo, ale mal som systém postrihať formace o církvi, tak navrhoval vydá- p jde na rozmnožovanie. Zo začiatku ich a poroznášať po smetiakoch, takže vať Informácie o cirkvi. Takto vlastne nebolo veľa príspevkov, ale nesk r sme nič nezostalo. Tento bezpečnostn sys- začal projekt časopisu, ktor potom museli z množstva príspevkov vyberať tém sa t ka tak NaS-ky, ako aj bud ce- dostal meno Náboženstvo a s časnosť,18 tie, ktoré do čísla p jdu a aj stretnutia ho Hlasu Slovenska. V podstate, keby bol známy pod skratkou NaS. Naozaj redakcie nabrali ist dynamiku a trvali niekto v sobotu večer prišiel k nám, tak proces vzniku nebol zo dňa na deň, dlho do noci. jedna pohodička: deti dostávaj večeru, ani z mesiaca na mesiac. Možno rok, Časopis mal okolo 20 strán, a to byt čist , žiadna, ani najmenšia stopa rok a pol sme upresňovali detaily, k m nebolo málo, bolo s ním veľa roboty. podzemnej činnosti. sme sa dohodli, a až v polovici roka V piatok večer sme sa vždy dohodli, 1982 časopis začal vychádzať. Prvé de- rozišli sme sa domov, ja som urobil su- Kto vám dodával články, alebo baty o názve boli v zmysle ponechať már a v sobotu ráno sme s manželkou ako ste ich zháňali? Informácie o cirkvi. Ale ja som navr- začali texty prepisovať na cyklostylové Hlavn m zberateľom bol F. Mik- hol, aby sme sa trocha oddelili a mali blany. Uvedomovali sme si nebezpe- loško, on bol v tejto činnosti kľ čo-
vedecký pracovník. Filozofii sa venoval tajne od konca 50. rokov. V rokoch 1970 − 1989 vydal samizdatom 40 väčších filozofických a náboženských prác. V rokoch 1986 − 1989 pracoval v redakcii samizdatového časopisu Radosť a nádej. Od roku 1990 napísal a publikoval 18 monografií a cca 260 statí v časopisoch a zborníkoch, z toho 140 pôvodných vedeckých prác. Na docenta filozofie sa habilitoval roku 1994 prácou Teória poznania a za univerzitného profesora filozofie bol vymenovaný v roku 1997. Od roku 1997 zostavuje a vydáva zborník Acta Philosophica Tyrnaviensia (zatiaľ 18 zväzkov). Je tvorca experienciálno-evolučnej a kreačno-evolučnej filozofie. 16 Prof. PhDr. Róbert Letz, PhD. (1967), slovenský historik a vysokoškolský pedagóg. V súčasnosti pôsobí ako vedúci Katedry histórie Pedago- gickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Zameriava sa na cirkevné, politické a kultúrne dejiny Slovenska v 20. storočí. 17 Anton Semeš (1930), politický väzeň. Komunistickým režimom bol odsúdený za pokus o útek na Západ na päť rokov väzenia, ktoré strávil v uránových baniach v Jáchymove. Po Nežnej revolúcii sa venoval výskumu stredovekých slovenských dejín a jazykovede. 18 NaS vychádzal ako samizdatový časopis, prvé čísla na klasickom cyklostyle v náklade 500 kusov. Časopis vychádzal štvrťročne a postupne oň rástol záujem, až sa náklad zvýšil na 1 000 kusov. Vychádzal do pádu komunizmu v roku 1989, pričom celkovo vyšlo 36 čísiel a komplet- ný samizdat vyšiel celkovo na 766 stranách formátu A4. 19 Soňa Lauková, v rokoch normalizácie pôsobila v štruktúrach tajnej cirkvi. V rokoch 2003 − 2009 pracovala v Ústave pamäti národa. 20 K začiatkom vydávania časopisu pozri tiež LAUKO, M.: Spomienka na tri samizdaty. Listy časové i nadčasové, roč. 7, 1994, č. 11, s. 6.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 81
PN 2017-04 final.indd 81 3. 4. 2018 8:39:29 ROZHOVORY Peter Jašek • S manželkou sme vytvorili vynikajúci tandem. Rozhovor s vydavateľom samizdatov a aktivistom tajnej cirkvi Martinom Laukom
vá osoba. J. Čarnogursk mal svoj Pok sili by ste sa časopis NaS Boli. Ale fungovalo to ako samo- okruh, aj ja som mal svojich ľudí. Vtedy charakterizovať, v zmysle zamerania statné moduly, kedy povedzme ja som som začal chodiť k biskupovi Jánovi článkov? Mali ste nejak koncepciu, niečo vedel, ale už som to nevedel do Chryzostomovi Korcovi,21 postupne že ste si povedali, čo tam chcete mať? hĺbky. Až neskoršie som sa dozvedel, som bol zoznámen . Napokon každ Áno, informácie o zatknutiach že medzi rozmnožovateľov patrili Fero z nás niečo dodal, ale pokiaľ ide o NaS- a s doch, v cirkvi p sobilo Pacem in Petráš,24 Jozef Roman,25 kňaz z Fatimy,26 ku, hlavn m šéfredaktorom a dodáva- terris22 a r zne akcie. Vlastne všetko, ktor je teraz v Rusku, Ivan Polansk 27 teľom bol v každom prípade František čo sa nezverejňovalo, sme my zverej- nejaké čísla rozmnožoval. Jeho potom Mikloško. Našťastie nás minula mož- ňovali. Z toho citovali Ján Čarnogur- museli vymeniť, lebo prešiel na Historic- nosť prevalenia alebo prezradenia, ako sk a František Mikloško, mali svoj k zápisník o Tisovi28 a Hlinkovi29, tak partia sme boli plne uzavretí, takže kanál a hlásili to Hlinkovi23 do Mní- nast pil František Petráš st. zo Šenkvíc z tohto hľadiska nebol žiadny problém. chova, ten niekedy uvádzal ako zdroj a chodili sme k nemu. Ale niekedy sa chyby robia… V ho- náš časopis. A aj my sme uvádzali, že dou bola Petržalka, ktorá bola džungľa. informácie máme od otca Hlinku. Vy ako redakcia ste ani nevede- 12-poschodové bytovky a množstvo li, komu id od vás podklady, kto to ľudí vo vchodoch chodiacich hore-dole, Venovali ste sa prípadom, keď bol bude rozmnožovať a v akom náklade tam sa dalo stratiť, nikto poriadne ne- niekto zatknut , sledovan , proce- to bude vychádzať? vedel, kto kam ide. Ale keby bola prísna som s veriacimi? Nie, až postupne som mal viac infor- sledovačka, možno by nás vypátrali. Ja Áno, písali sme aj o tom. Nespo- mácií, keď som sa spoznal s Františkom som mal lohu veľmi sa neotvárať a po- mínam si už na mená, ale podávali Petrášom st. Zo začiatku som nevedel, kryť redakciu aj s manželkou a dvomi sme správy o všetk ch prípadoch od komu sa to pos va, a už v bec som ne- deťmi, takže som viedol dvojit život, roku 1982, keď bol niekto zatknut vedel o kolportovaní, išlo o oddelené bol som zakryt . František Mikloško alebo bola domová prehliadka. Hlavne moduly. Distrib ciu mali na starosti a Ján Čarnogursk vystupovali otvo- J. Čarnogursk to zisťoval, a všetko najmä ľudia okolo Jukla a Krčméryho. renejšie. Hlavne Jano, ten po dvoch sme uverejňovali. Z našej redakcie bol najviac informo- rokoch z redakcie odišiel, ja som ťahal van František Mikloško, lebo prepájal tri roky do roku 1985, potom prišiel Takže v tomto smere boli vybu- Jukla a Krčméryho s J. Ch. Korcom. Ján Rudo Fiby a druhá redakcia. dované informačné kanály. Čarnogursk mal na starosti hlavne
21 Ján Chryzostom Korec (1924 − 2015), tajne vysvätený biskup a kardinál. V 50. rokoch bol najskôr tajne vysvätený za biskupa, v 60. rokoch bol pre svoje náboženské presvedčenie väznený. V období normalizácie bol ako tajne vysvätený biskup jednou z hlavných postáv tajnej cirkvi na Slovensku a jej najvyššou duchovnou autoritou. 22 Pacem in terris (oficiálny názov Združenie katolíckych duchovných Pacem in terris) bola organizácia založená komunistickým režimom, aby združovala katolíckych kňazov kolaborujúcich s komunistickým režimom v rokoch 1971 – 1989. 23 Anton Hlinka (1926 – 2011), saleziánsky kňaz, rozhlasový redaktor, ktorý na vlnách rozhlasových staníc Slobodná Európa a Hlas Ameriky informoval z Mníchova o prenasledovaní cirkví na Slovensku. Zároveň sa angažoval pri vydávaní náboženskej literatúry v zahraničí, ako aj jej distribúcii na Slovensko. 24 František Petráš (1931 – 2011), vydavateľ samizdatovej literatúry. Patril medzi najznámejších vydavateľov samizdatovej literatúry na Slovensku – vo svojom dome v Šenkviciach vydával v druhej polovici 80. rokov viacero samizdatov (napr. Náboženstvo a súčasnosť) a duchovných textov. 25 Jozef Roman, disident a rehoľník. V období normalizácie sa zapájal do aktivít tajnej cirkvi najmä pomocou pri vydávaní kresťanských samizdatov, v roku 1988 pomáhal organizovať Sviečkovú manifestáciu. 26 Spoločenstvo Fatima je sekulárny inštitút, ktorý vznikol na Slovensku. Cieľom spoločenstva je pružne a operatívne plniť aktuálne úlohy cirkvi, ktoré neplnia iní. Založili ho v roku 1974 Silvester Krčméry a Vladimír Jukl, ktorých ovplyvnil a viedol chorvátsky kňaz profesor Kolakovič. 27 Ivan Polanský (1936 – 2015), katolícky disident, vydavateľ samizdatovej literatúry a politik. V roku 1988 bol odsúdený vo vykonštruovanom politickom procese na vysoký trest štyri rokov odňatia slobody za výrobu a distribúciu samizdatovej literatúry. 28 Jozef Tiso (1887 – 1947), katolícky kňaz, ľudácky politik a štátnik. V rokoch 1925 − 1939 poslanec československého Národného zhromažde- nia, 1927 − 1929 minister zdravotníctva a telovýchovy. V rokoch 1938 – 1939 predseda slovenskej autonómnej vlády, od októbra 1939 do mája 1945 prezident Slovenskej republiky. Po vojne väznený a odsúdený na trest smrti, popravený v roku 1947. 29 Andrej Hlinka (1864 – 1938), katolícky kňaz a politik. V roku 1905 patril medzi spoluzakladateľov Slovenskej ľudovej strany, neskôr niekoľko rokov väznený. V roku 1913 sa stal predsedom Slovenskej ľudovej strany, v októbri 1918 signatár Martinskej deklarácie. Koncom roku 1918 obnovil Slovenskú ľudovú stranu (od 1925 Hlinkova slovenská ľudová strana) a stal sa jej predsedom, pričom program strany bol zameraný na autonómiu Slovenska. Bol aj poslancom československého Národného zhromaždenia (1918 – 1938).
82 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 82 3. 4. 2018 8:39:29 ROZHOVORY Peter Jašek • S manželkou sme vytvorili vynikajúci tandem. Rozhovor s vydavateľom samizdatov a aktivistom tajnej cirkvi Martinom Laukom
justičné prostredie. Ono sa to stále vylepšovalo, najsk r sme používali obyčajné blany, potom vylepšené, a hlavné bolo, že sa to šírilo po celom Slovensku a samizdaty nachádzali stá- le viac a viac čitateľov. V t chto uzav- ret ch kruhoch všetko nadväzovalo na prácu biskupa J. Ch. Korca, Silva Krčméryho a Vlada Jukla, teda kolo- kovičovcov, ktorí začali tvoriť rodiny. Študenti z Bratislavy sa oženili, išli ďa- lej na Slovensko a takto vytvárali stále hustejšiu sieť. Dokonca mali kontakty najmä na Moravu a aj na Čechy. V tom- to kruhu sa rozširovali samizdaty, nie- kto ich dostal, prečítal a posunul ďalej. Tak mto sp sobom sa šírili.
Mali ste aj ohlasy? Postupne boli… Pamätám si, keď sme uzatvorili prv rok 1982, tak boli predovšetk m pozitívne, že niečo vychádza. Treba povedať, že sa Martin Lauko pri promócii na Právnickej fakulte UK(Zdroj: Archív M. Lauka) nebazírovalo na tom, či bol nejak preklep, cyklostyl nebol pokrčen , ale informácie? Vnímali ste aj Vatikán- Napokon ste to robili na kor svoj- podstata bola v tom, že sme schop- sky rozhlas? ho voľného času… ní urobiť časopis a mobilizovať ľudí. Áno, Vatikánsky rozhlas32 sme Bola to samozrejme absol tne Ľudia zasa videli, že existuje niekto, vnímali, aj Hlas Ameriky, Slobodná dobrovoľná činnosť. Musel som viesť kto vie zorganizovať, napísať, roz- Eur pa, to sa poč valo. Veľa správ sme svojsk život. Bol som zamestnan množovať a šíriť, vytvárať povedomie im dávali my, teda František Mikloško v národnom podniku Montostroj Bra- spolupatričnosti. Zároveň sa pro- s ďalšími ľuďmi. Ja som im priamo ne- tislava ako právnik, potom ako ved ci stredníctvom časopisu šírili správy, telefonoval, ale nesk r, v roku 1988, organizačného a právneho odboru, mal vtedy to nebolo ako dnes, že televízia som sa zoznámil s Antonom Hlinkom. som pln väzok, veľa som cestoval vysielala tieto informácie… Niektorí a mal množstvo pojednávaní, to bola ľudia poč vali Hlas Ameriky 30 a Slo- Kto tieto aktivity fnancoval? jedna činnosť. Druhá činnosť man- bodn Eur pu31 a niečo pochytili, Pokiaľ ide o NaS-ku, zrejme to bolo želstvo a rodina, mali sme dve deti. ale to nebolo na dennom poriadku. kňazské jadro okolo biskupa Korca, Manželka bola doma a zabezpečova- Naše správy boli raz za tri mesiace, kolakovičovci, tí zabezpečovali tieto la rodinu, až nesk r začala pracovať tak neboli aktuálne, ale pripomenuli veci… Neboli platy pre ľudí, to sme ro- v školstve. Mala vysok školu, ale niektoré veci. Okrem spravodajského bili nezištne, ale bolo na benzín, k piť zabezpečovala deti, cel riadny chod mali samizdaty aktivizačn funkciu, blany, papiere, atď. Vždy sa našlo toľko, domácnosti so susedmi, oslavami, ľudia sa spoznávali, vedeli, že sa niečo aby sa to pokrylo. Na to peniaze boli pohrebmi, svadbami a všetk m tak, deje a niečo t mto sp sobom rastie. vždy, zrejme cez nejaké zbierky, o tom aby to išlo normálnym sp sobom. Po- som tiež nevedel. Keď prejdeme k Hla- pri tom sme si vedeli nájsť čas, že v so- Keď ste spomínali zahraničné roz- su Slovenska, tam ma vyslovene pokryl botu niečo máme a musíme pracovať hlasové stanice, čerpali ste od nich biskup J. Korec, ktor to podporoval. na samizdate. Ale keď sme skončili,
30 Hlas Ameriky (Voice of America), americká rozhlasová stanica založená v roku 1942. Od svojho založenia vysielala rozhlasové správy do rôznych krajín sveta, ktoré poskytovali alternatívne informácie k miestnym médiám. 31 Rádio Slobodná Európa (Radio Free Europe/Radio Liberty), rozhlasová stanica podporovaná USA, ktorá pôsobila v Mníchove a začala svoje rozhlasové vysielanie v roku 1951. Zameriavala sa na rozhlasové vysielanie do komunistických štátov, kde vytvárala protiváhu domácej propagande. 32 Vatikánsky rozhlas (Radio Vaticana), oficiálna rozhlasová stanica Svätej stolice, založená v roku 1931. Vatikánsky rozhlas mal aj slovenskú redakciu, ktorá informovala o situácii cirkvi a veriacich na Slovensku v období komunizmu.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 83
PN 2017-04 final.indd 83 3. 4. 2018 8:39:29 ROZHOVORY Peter Jašek • S manželkou sme vytvorili vynikajúci tandem. Rozhovor s vydavateľom samizdatov a aktivistom tajnej cirkvi Martinom Laukom
18.00 prísť. Mal som star embéčku,34 s ktorou som jazdil po celej Bratislave. Bolo treba skĺbiť riadnu prácu, starost- livosť o rodinu plus podzemn činnosť, ilegálnu z hľadiska komunistického režimu.
Medzi obdobím, kedy ste vydáva- li NaS a Hlas Slovenska, je niekoľko rokov voľn ch… Treba povedať, po dvoch rokoch vydávania NaS Ján Čarnogursk bol veľmi angažovan , obhajoval ľudí pre- nasledovan ch za vieru. Bolo to už ne- nosné, to sme cítili, a po dvoch rokoch Jano z redakcie odišiel. Nechcel ohroziť redakciu, keď vedel, ako intenzívne ho sleduje ŠtB. My s Ferom sme to ťahali ešte nejak dobu, ja som tam bol celé tri roky a potom sme to odovzdali ďal- šej partii. Napokon, vytvorili sa tam aj dva pr dy, ktoré neboli protichod- né, iba sa doplňovali. Na jednej strane sme boli ja a Ján Čarnogursk , ktor sme chceli aj určité politicko-spolo- čenské smerovanie, na druhej strane hlavne František Mikloško a ľudia ro- biaci distrib ciu časopisu, ktorí chceli, Titulné strany samizdatu Náboženstvo a súčasnosť aj s obsahom v roku 1984 (Zdroj: Archív aby hlavná náplň časopisu bola ná- P. Poláčka) boženská. Trochu sa aj obávali, že by redakcia časopisu mohla byť obvinená boli sme zasa „normálna“ rodina. Aj ŠtB nebolo toľko, žeby vedeli všetko z politick ch aktivít. keď Ján Čarnogursk a František Mik- o každom aktivistovi a sledovali ho Každopádne, štafetu prebrali Vla- loško boli viac otvorení, s streďova- 24 hodín denne. V tom čase neboli do Jukl (ktor potom v redakcii p so- li na seba pozornosť. Zrejme ich tak mobilné telef ny, netelefonoval som bil v rokoch 1984 − 1988), Rudo Fiby priamo ŠtB nesledovala, žeby boli pod a všetko som musel vybehať. Keď som (1984 − 1989) bol d ležit , potom Peter kontrolou 24 hodín. Napokon v taj- chcel ísť za Korcom, išiel som niekedy Murdza35 (1985 − 1989), kňaz z Fatimy, nej cirkvi p sobilo množstvo kňazov aj dva-tri krát. Keď nebol doma, bol František Novajovsk 36 (1985 − 1987), a laikov, čo ŠtB vedela. Na sledovanie tam otec Peter,33 dohodli sme sa pri Eva Čikelová37 (1986 − 1989), Judita všetk ch aktivít by bolo treba rozsiah- dverách aby som prišiel zajtra o šies- Stempelová 38 (1986 − 1989) a Ladislav lu agent ru, a zasa ani príslušníkov tej. Tak som musel na druh deň na Stromček (1986 − 1988).39 Najlepšie
33 Peter Tibenský, jezuita, blízky spolupracovník biskupa Korca, v súčasnosti pôsobí v Piešťanoch. 34 Populárny automobil Škoda 1000 MB, vyrábaný v Československu v 60. rokoch. 35 Peter Murdza (1954 − 2009), aktivista tajnej cirkvi a tajne vysvätený kňaz (v roku 1987). Podieľal sa na vydávaní samizdatovej literatúry a bol popredným členom Spoločenstva Fatima. 36 František Novajovský (1956), aktivista tajnej cirkvi a pápežský prelát. V období normalizácie pracoval ako robotník, nakoľko kvôli svojim postojom nemohol ísť študovať teológiu a v roku 1983 bol v politickom procese (spolu s Helenou Gondovou) odsúdený na niekoľkome- sačné väzenie. Za kňaza bol tajne vysvätený biskupom Korcom v roku 1986. V rokoch 1998 − 2004 bol rektorom Pápežského slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, od roku 2004 pracuje na Štátnom sekretariáte vo Vatikáne. 37 Eva Čikelová, v období normalizácie aktivistka tajnej cirkvi. 38 Doc. Judita Stempelová, PhD., detská psychologička a vysokoškolská pedagogička, pred rokom 1989 sa podieľala na vydávaní samizdatovej literatúry a ďalších akciách tajnej cirkvi. 39 Ladislav Stromček (1960), katolícky kňaz. Už počas štúdií sa aktívne zapájal do činnosti tajnej cirkvi, v roku 1988 bol tajne vysvätený za kňaza. V druhej polovici 80. rokov sa zaradil do siete tajných spravodajcov Antona Hlinku.
84 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 84 3. 4. 2018 8:39:30 ROZHOVORY Peter Jašek • S manželkou sme vytvorili vynikajúci tandem. Rozhovor s vydavateľom samizdatov a aktivistom tajnej cirkvi Martinom Laukom
som poznal Ruda Fibyho, s t m som Keď sa toto skončilo, prišla po troch Preto som prišiel s t mto projektom. mal osobitne priateľsk vzťah, pri- rokoch aj ľava… Aj keď to bolo raz za Pamätám si, keď som s t m prišiel za tom som nevedel, že bol tajne vysvä- štvrťrok, predsa to na nás zanechalo Silvom Krčmérym, on mal vždy nábo- ten kňaz otcom biskupom Korcom. stopy a bol som unaven . Stále sa to ženstvo ako prvé, najsk r sa ma p tal, Nesk r prešiel z Bratislavy do Košíc ťahalo: rodina, práca, to všetko fun- kedy som bol naposledy na spovedi, či a tam sa venoval v rámci spoločenstva govalo bez najmenšej ľavy. To bolo chodíme do kostola atď. Keď som mu Fatima Rusku, viacerí boli na t to tému prvoradé, a toto bolo navyše, neraz povedal o svojich plánoch, hovorí mi: zameraní, veď od nich tam odišiel aj som aj v noci rozvážal veci a organi- „Toto nie, lebo to je politické, musíš si Roman. Ako redakcia prešli na vyš- zoval som mnohé veci v s vislosti so dávať pozor!“ Vedel som teda, že v tejto šiu roveň, z obyčajn ch blán na ofset samizdatom. Robili sme aj iné akcie: partii nem žem s t mto pokračovať a robili okolo tisíc kusov. Stroj mali zostali prednášky, stretávali sme sa raz ďalej. Ale pri istej príležitosti som sa z Holandska.40 Napokon, aj prv stra- u jedného a potom u druhého. V obdo- objednal k biskupovi J. Ch. Korcovi nu Hlasu Slovenska robil Jozef Roman bí rokov 1986 a 1987 som mal bohaté a hovorili sme spolu aj o tomto pro- na ofsete a ostatné bolo „klepané“ na sk senosti s ilegálnou prácou. Po troch jekte. M žem povedať, že sa mu to klasick ch blanách. Z toho vznikla po- rokoch praxe a dvoch rokoch oddychu veľmi páčilo, vydávať tak to časopis tom príloha mlad ch, to robila pani som mal chuť znova niečo robiť a mal a rozširovať ho medzi ľuďmi, vrátane Klčovanská,41 a Marián Balázs.42 Kaž- som know-how. Začalo to vrieť aj vo spoločensko-politického pozadia. Po- dopádne, v roku 1985 som v redakcii svete, v Sovietskom zväze,43 Poľsku … vzbudzoval ma, aby som si zorganizo- NaS skončil. Už sme boli vyšťavení, aj Napadol mi projekt, že podobne ako val ľudí a že je dobre vydávať tak to F. Petráš niekoľko rokov rozmnožoval Ján Čarnogursk začal vydávať Brati- časopis s t m, že ma podporí hmot- samizdaty a mal pocit, že v Šenkviciach slavské listy 44 ako politicko-polemick ne aj duchovne. Keď som t to etapu sa to komplikuje. Raz v zime roku 1985 časopis, ja som vždy inklinoval k his- mal za sebou − to tiež trvalo v t ch sme od neho sťahovali a prenášali veci t rii a témam, o ktor ch sa nesmelo časoch asi rok − napadlo mi vniesť do do Trnávky, kde b vali Murdza a Ro- hovoriť, ako boli Štefánik,45 Slovensk toho originalitu. Ako názov mi napa- man. Embéčku sme cel naložili kopou štát,46 a takto som prišiel na myšlienku dol Hlas Slovenska, podobne ako bol papiera, mali sme tam rozmnožovací založiť a vydávať už nie nábožensk Hlas Ameriky, tak nech znie aj hlas stroj, na ňom koberce, 30 litrov vína časopis, ale ísť do spoločenskej sféry, Slovenska. Tak ako som bol autorom a tvárili sme sa, že ideme na svadbu… orientovať ho spoločensko-politicky. názvu Náboženstvo a s časnosť, aj toto S F. Mikološkom a J. Čarnogursk m Ale nie tak otvorene, keďže som nebol bolo moje: Hlas Slovenska. Vtedy som sme takto prenášali veci. Je to trochu tak známy ako Ján Čarnogursk , ktor sa spoznal s Jozefom Sedlákom.47 Po- naivné, ale bolo to tak. mohol do istej miery režimu kontrovať. vedal som mu, že na titulku každého
40 Išlo o ofsetovú tlačiareň od holandskej nadácie Open Doors, ktorú na Slovensko prepašovali mladí holandskí mladomanželia rozobranú na malé súčiastky. Aktivisti tajnej cirkvi ju ukrývali v dome v Trnávke. Vďaka nej mohla tajná cirkev vyrábať samizdaty v náklade niekoľko stoviek, nezriedka aj tisícov výtlačkov. 41 Doc. Eva Klčovanská (1964), psychologička a vysokoškolská pedagogička, pôsobiaca na Trnavskej univerzite. Jej špecializáciou je psycholó- gia osobnosti a pastorálna psychológia. Je autorkou desiatok odborných publikácií v oblasti psychológie. 42 Marián Balázs (1966), rehoľné meno Ján Krstiteľ, františkán, publicista a vysokoškolský pedagóg. Pred pádom komunistického režimu sa podieľal na výrobe samizdatového časopisu Zrno a aktivizoval sa v štruktúrach tajnej cirkvi. V 90. rokoch vyštudoval teológiu a pôsobil ako publicista vo viacerých periodikách. 43 Myslený nástup Michaila Gorbačova a jeho nová politika perestrojky a glasnosti, ktorá zmenila geopolitické a mocenské usporiadanie strednej a východnej Európy. 44 Samizdatový časopis Bratislavské listy vydával Ján Čarnogurský so svojimi spolupracovníkmi v rokoch 1988 a 1989 a svojim zameraním už prešiel z náboženských na spoločensko-politické témy. 45 Generál Milan Rastislav Štefánik (1880 − 1919), slovenský astronóm, cestovateľ, diplomat a štátnik. Vyštudoval astronómiu na Karlovej univerzite v Prahe a v Zürichu, v roku 1904 odišiel do Paríža, kde pôsobil ako vedec a astronóm. Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa zapojil do odboja s cieľom založiť Česko-Slovenský štát. V roku 1916 sa stal podpredsedom Československej národnej rady a organizoval česko-slovenské légie vo Francúzsku, Taliansku a v Rusku. Po vzniku Československa bol menovaný za ministra vojny (1918 − 1919). Tragicky zahynul pri leteckej havárii 4. mája 1919 v Ivanke pri Bratislave. 46 Myslená Slovenská republika 1939 − 1945. 47 Doc. Mgr. art. Jozef Sedlák (1958), dizajnér a vysokoškolský pedagóg. Vyštudoval odbor umeleckej fotografie na filmovej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe. V období normalizácie sa zapojil do aktivít tajnej cirkvi a pomáhal s vydávaním samizdatov. V súčasnosti pôsobí ako vedúci ateliéru komunikácie v médiu fotografie na Katedre umeleckej komunikácie FMK UCM v Trnave a pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 85
PN 2017-04 final.indd 85 3. 4. 2018 8:39:30 ROZHOVORY Peter Jašek • S manželkou sme vytvorili vynikajúci tandem. Rozhovor s vydavateľom samizdatov a aktivistom tajnej cirkvi Martinom Laukom
tin, Bansk Bystricu a ďalšie. Prísluš- níkov ŠtB to možno plietlo a bolo to originálne. Celkovo vyšlo osem čísiel, a na obálke bolo vždy iné mesto. Prv stranu sme robili na ofsete, išiel som cez známosti z NaS-ky, spojil som sa s J. Romanom a J. Sedlákom, ten mi dodal matricu, zaniesol som mu návrh a urobil okolo 120 kusov. Iste, museli sme aj nejaké peniaze použiť, ale vy- tvoril som si svoju vlastn partiu. Mali sme vlastn stroj a museli sme znova všetko zohnať od farieb, masti, všetko, čo bolo treba. V partii ľudí, ktorí mi pomáhali, bol inžinier Martin Čulen,48 v born technik, František Ondrej- kov,49 tiež inžinier. Pomáhal mi kňaz banskobystrickej diecézy Ján Minárik, ktor v s časnosti p sobí v Trenčíne v rámci ordinariátu Ozbrojen ch síl SR. Našiel som si miesta, kde sa dalo rozmnožovať. Musel som urobiť kon- cepciu, všetko vybehať, lebo som vedel, že existuj témy, ktoré by bolo dobre spracovať, ale bolo to treba pozháňať. Tam, kde je ako autor redakcia, MS, Martin Skala, to som bol ja. V prvom čísle bol článok od Ďuricu,50 predt m publikovan v zahraničí, s názvom Slo- vensk podiel na eur pskej tragédii Židov. František Mikloško pod pseudo- nymom Marek Boh ň napísal článok Slovenské hroby. Bola tam rubrika Ľu- dia, roky, udalosti, ktor dodával Ján Titulka samizdatu Hlas Slovenska venovaného osobnosti M. R. Štefánika Letz, článok Hany Ponickej51 Hodina (Zdroj: Archív M. Lauka) Bratislavy o známych bratislavsk ch udalostiach,52 prispel aj Ivan Ho man53 čísla by som chcel originálny návrh ská Bystrica, Košice a pod., pripraví a ďalší. Takto sa to pozbieralo, že jedno grafckého spracovania mesta alebo tak to koláž. Na obálku jedného čísla číslo som dal dokopy s t mito autormi témy: napr. Štefánik, Bratislava, Ban- sme dali Bratislavu, na druhé Mar- a manželka texty prepísala. Využívali
48 Martin Čulen (1943), od roku 1989 aktívny člen Kresťanskodemokratického hnutia (ďalej KDH). Bol členom skupiny, ktorá sa oddelila z KDH, a založila Slovenské kresťanskodemokratické hnutie (ďalej SKDH). 49 František Ondrejkov (1951 − 2009), od roku 1989 pôsobil v KDH a neskôr v SKDH. 50 Milan Stanislav Ďurica (1925), slovenský historik, teológ a vysokoškolský pedagóg. Od 60. rokov pôsobil ako profesor na Padovskej univerzite. Spolupracoval so slovenskými exilovými organizáciami, ako boli slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu či Slovenský ústav svätých Cyrila a Metoda. Napísal desiatky monografií, vedeckých štúdií a popularizačných kníh, zameraných najmä na obdobie druhej svetovej vojny a cirkevné dejiny. 51 Hana Šolcová-Ponická (1922 – 2007), slovenská spisovateľka a disidentka. V 70. rokoch bola kvôli svojmu kritickému príspevku, ktorý mala v úmysle predniesť na zjazde slovenských spisovateľov, vylúčená zo Zväzu slovenských spisovateľov a nemohla verejne publikovať. Utiahla sa na svoju chatu do Lukavíc a aktívne sa zapojila do viacerých petícií, bola členkou Hnutia za občiansku slobodu a podporovala aktivity občianskeho disentu. 52 Autor má na mysli udalosti Sviečkovej manifestácie z 25. marca 1988. Článok Hany Ponickej bol publikovaný vo viacerých slovenských samizdatoch. 53 Ivan Hoffman (1952), pesničkár a disident. Pred pádom komunistického režimu sa angažoval v prostredí disentu písaním článkov do samizdatových publikácií. Jeho pesnička Sľúbili sme si lásku sa stala neoficiálnou hymnou Nežnej revolúcie na Slovensku.
86 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 86 3. 4. 2018 8:39:32 ROZHOVORY Peter Jašek • S manželkou sme vytvorili vynikajúci tandem. Rozhovor s vydavateľom samizdatov a aktivistom tajnej cirkvi Martinom Laukom
sme zručnosti, ktoré sme nadobudli pred pár rokmi. Znova sme všetko s - stredili v sobotu ráno, a večer už sme fungovali ako „normálna“ rodina. Deti sa nás často p tali, čo robíme, vždy sme im hovorili, že musíme niečo písať do práce. Oni sa medzit m hrali a jedna sobota do štvrťroka takto ubehla. Zasa bolo všetko potrebné vybe- hať − bola prichystaná prvá strana, ktor sme tlačili ofsetom v Bratislave, zvyšok potom tlačil na klasickej blane Ing. Martin Čulen niekde na Záhorí a v Novej Bani. Bolo to mimoriadne prácne, bolo d ležité zachytiť informá- cie z hľadiska bezpečnosti. A tak prišlo prvé číslo, potom aj ďalšie, jednotlivé čísla, boli aj tematické. Jedno celé číslo bolo venované Štefánikovi, to bolo mi- moriadne vydarené. Písala tam Ponic- ká, historik Jozef Jablonick 54 a ďalší. Využíval som pritom kontakty po svo- jej linke, sčasti aj linky z predchádzaj - ceho obdobia. Vydávali sme v náklade okolo 120 kusov. Celkove vyšli štyri čísla v roku 1988 a ďalšie štyri v roku 1989, bolo spracované aj piate číslo. Prvá strana bola umelecké dielo, ale žiaľbohu sa všetko ničilo, dnes by za to dali iste nemalé peniaze, keby sa to za- rámovalo. Bohužiaľ, z hľadiska bezpeč- nosti to boli d kazné prostriedky, kto- ré sa likvidovali. Zostali iba časopisy. Pripravovalo sa deviate číslo, ale prišli Prvé číslo časopisu Spravodaj KDK s adresou p. Lauka na ul. K. Zetkinovej, december 1989 udalosti Novembra 1989. Vtedy sme sa (Zdroj: Archív M. Lauka) už poznali, v čase vytvorenia Verejnos- ti proti násiliu55 sme boli skupina zak- prešiel na prokurat ru k B hmovi,56 členom strany. Ale už mi zostalo buď tivizovan ch a uvažovali sme o vzniku kde som sa stal riaditeľom personál- pozitívne alebo negatívne pomenova- kresťanskodemokratickej strany. V de- neho odboru. Všetci boli komunisti nie ,,kádehák“. Každopádne, zručnosti cembri sa vytvoril prípravn v bor, a koncom januára 1990 sa všetci vzdali zo samizdatov som využil na prvé čísla ktorého som bol členom, a ťahali sme straníckej príslušnosti, ja jedin som Spravodaja KDK (Kresťanskodemokra- to až do 17. februára 1990, do ustano- bol za KDH. Tak som bol jedin straník tick ch klubov), na prvom čísle bola vuj ceho snemu, kedy vzniklo v Nitre a všetci boli nestraníci (smiech). Prišiel ešte naša s kromná adresa na Ulici Kresťanskodemokratické hnutie (ďalej zákon s platnosťou k 30. j nu 1990, že Kláry Zetkinovej.57 Už sme sa takto KDH). Do volieb som z toho vyc val, nesmie byť v justícii politické prepoje- ,,otvorili“, hoci bol len december a ne- lebo už od začiatku januára 1990 som nie. Tak sa stalo, že som nemohol byť bolo plne jasné, ako skončí politick
54 Jozef Jablonický (1933 − 2012), slovenský historik, zameriavajúci sa na mapovanie dejín odboja na Slovensku v rokoch 1939 − 1944. V 70. a 80. rokoch sa zapojil do aktivít slovenského občianskeho disentu a článkami prispieval do samizdatov. Po roku 1989 sa stal zakladateľom a dlhoročným riaditeľom Ústavu politických vied SAV. 55 Verejnosť proti násiliu vznikla ako občianska iniciatíva na veľkom stretnutí bratislavských protirežimných aktivistov v Umeleckej besede slovenskej 19. novembra 1989. 56 JUDr. Tibor Böhm (1930 – 2003), právnik. V 80. rokoch sa angažoval pri obhajobe náboženských aktivistov, najznámejším prípadom bol proces proti bratislavskej päťke. V roku 1990 sa stal najskôr slovenským a neskôr aj federálnym generálnym prokurátorom. Vo funkcii zostal iba niekoľko mesiacov kvôli rozporom s prezidentom Václavom Havlom. 57 Ulica v bratislavskej mestskej časti Petržalka, dnes rozdelená medzi ulice Mamateyovu, Furdekovu a Gettingovu.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 87
PN 2017-04 final.indd 87 3. 4. 2018 8:39:32 ROZHOVORY Peter Jašek • S manželkou sme vytvorili vynikajúci tandem. Rozhovor s vydavateľom samizdatov a aktivistom tajnej cirkvi Martinom Laukom
no obaja snahu ukázať naše dejiny. Ja som mal tendenciu publikovať nielen prepisovačky, ale čo najoriginálnejšie články. V tom čase som dosť komu- nikoval s priateľmi z rodiny, s Hanou Ponickou, ktorá bola v odboji voči režimu ako vynikaj ca spisovateľka. Jej Lukavické zápisky s veľmi zaují- mavá kniha… Ju som poprosil o člá- nok a ona bez problémov, pod svojím menom napísala. Tak sme pripravili číslo o Štefánikovi, aj s Jozefom Jab- lonick m, ten komunikoval s Pavlom Čarnogursk m st.,58 stretávali sme sa na r znych stretnutiach. Bol rád, že som ho oslovil, to som už mal vydané asi dve čísla. Bez problémov mi poslal článok a uverejnil ho pod svojím me- nom. Hoci neviem, či išlo o originálny článok pre náš časopis, alebo či bol niekde inde publikovan . Ale viem, že články Hany Ponickej aj biskupa Kor- ca, pod pseudonymom Ján Záhorsk , boli originálne pre tento samizdat.
Mohli by ste bližšie popísať okruh ľudí, ktorí vám do časopisu prispievali? Iste. Pod pseudonymom Ján Zá- horsk bol biskup J. Ch. Korec, napísal článok Rehoľné spoločenstvá a s časn svet. To bolo prvé číslo v roku 1989. Vo všeobecnosti tento projekt, časo- pis Hlas Slovenska, základn zásluhu na tom má biskup J. Ch. Korec, bez neho by som do toho nešiel. Z ďalších Titulka čísla Hlasu Slovenska, v ktorom p. Lauko uverejnil svoju úvahu Problematika slovenskej ľudí František Mikloško ako Marek štátnosti (Zdroj: www.samizdat.sk) Boh ň má viacero článkov v t chto smich číslach. Už som spomenul Mi- v voj. Ale my sme sa už museli verejne Nie, toto inšpirácia nebola, sk r lana Stanislava Ďuricu, ďalším je his- organizovať. náhoda. Poznal som ho, bol jeden torik Štefan Šmálik,59 podobne jezuita z t ch, čo krátke obdobie rozmnožoval a historik Michal Lacko60 p sobiaci Vrátil by som sa ešte k Hlasu Slo- NaS-ku. Ale to, že vydáva Historick v Ríme (článok Obnova gréckokato- venska. Časová korelácia je približne zápisník, som sa dozvedel až nesk r, líckej cirkvi na Slovensku a jej ohlas v období, kedy Polansk vydal His- aj keď som ho mal v rukách, o Hlin- v ekumenickom hnutí). Podobn ch torické zápisníky. Bola to inšpirácia kovi a Tisovi. Hlas Slovenska s t m článkov bolo viac… Aj pesničkár Ivan alebo ste chceli ísť vlastnou cestou? nemal nič spoločné, iba sme mali mož- Ho man napísal jeden článok, historik
58 Pavol Čarnogurský (1908 − 1992), slovenský politik a novinár. V rokoch 1938 − 1945 bol poslancom slovenského snemu, po vojne pôsobil v Katolíckych novinách. V období komunizmu bol prenasledovaný, v 70. a 80. rokoch sa zapojil do aktivít slovenského disentu. 59 Štefan Šmálik (1908 − 1991), slovenský cirkevný historik a katolícky kňaz. V 50. rokoch bol odsúdený na dlhoročné väzenie, koncom 60. rokov a neskôr v období normalizácie pôsobil na Liptove a Orave. 60 Prof. Michal Lacko, SJ (1920 − 1982), slovenský historik a vysokoškolský pedagóg. Vo svojej vedeckej tvorbe sa orientoval na dejiny Veľkej Moravy a cirkev na Východe. V čase likvidácie gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v 50. a 60. rokoch Západ vytrvalo informoval o osudoch gréckokatolíkov. Ako hlavný redaktor mal veľkú zásluhu na vydávaní vedeckého časopisu Slovákov v Ríme Slovak studies v 60. a 70. rokoch.
88 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 88 3. 4. 2018 8:39:35 ROZHOVORY Peter Jašek • S manželkou sme vytvorili vynikajúci tandem. Rozhovor s vydavateľom samizdatov a aktivistom tajnej cirkvi Martinom Laukom
Jozef Jablonick , Hana Ponická, Juraj Kohutiar,61 Jozef Sedlák a ďalší.
Predpokladám, že k Ďuricovmu článku ste sa museli nejako dostať, lebo žil v tom čase v Taliansku. Už si to presne nepamätám, ale cez ľudí z tajnej cirkvi sa šírili r zne publikácie, aj také, ktoré vyšli v zahra- ničí. Tu sa nedali dostať, mali ich iba jeden alebo dvaja kňazi, ale keď som to publikoval 150-krát, tak sa rozšírili. Konkrétne aj Ďuricov článok Sloven- sk podiel na eur pskej tragédii Židov mal 19 strán vrátane poznámok, čo je vynikaj ca vec. Kardinál Korec pri zvukovej trubici, cez ktorú sa rozprával s hosťami vo svojom byte pred rokom 1989 (Zdroj: Archív M. Lauka) Ak bol náklad a rozsah tohto časopisu? Viacerí sa tešili, že existuj ľudia, viac povzbudzovalo v jeho novinár- Náklad bol 120 kusov v rozsahu ktorí to otváraj . Samozrejme, nie- skej činnosti a podpore tajnej cirkvi. okolo 30 strán. ktorí ľudia z cirkevn ch kruhov ma kritizovali a báli sa, že zachádzam za Ako bol biskup Korec vníman Mohli by ste mali vybrať číslo nosn mieru. Ale biskup J. Ch. Ko- v tajnej cirkvi a ako ste ho vnímali alebo konkrétny článok, ktor vám rec ma veľmi podporoval a povzbu- vy? utkvel v pamäti? dzoval. V roku 1988 sme s manželkou Vynikaj ca osobnosť, ešte stále Prvé číslo roku 1989 s článkom dostali vízum a urobili si v let do nedocenená… Jeden z rozhoduj - biskupa Korca Rehoľné spoločenstvá Nemecka k známemu do Hamburgu. cich činiteľov cirkevn ch a celospo- a s časn svet. Keď sa bud robiť Keď sme tam už boli, chodili sme po ločensk ch udalostí toho obdobia. jeho zobrané spisy, je potrebné ho celom Nemecku a v Mníchove sme T m, že sa stal v roku 1950 tajn m tam uverejniť. Ja som vystupoval pod sa stretli s Antonom Hlinkom a spi- biskupom, bol jedn m z najdlhšie menom Štefan Maroš, a v čísle dva sovateľom Imrichom Kružliakom.62 sl žiacich vo funkcii. Mal ohrom- je známy m j článok o problematike Kružliak, keď sme spolu debatovali n autoritu, a všetko, čo urobil pre slovenskej štátnosti. V závere som bol počas prechádzky, nám hovoril: „Čo cirkev, pre kňazov, ktor ch vysvä- veľmi konkrétny: „Naše návrhy nepo- ste blázni, kto by o samostatnosti nie- til, ešte nie je zhodnotené. Bola to važujeme za absol tne a nemeniteľné. čo hovoril, však veľmoci rozhoduj , vrcholná osobnosť. Samozrejme, in Absol tna a nemeniteľná je však téza, nieto my! Božechráň niečo také, že život žil v perzek cii, keď bol desať že každ národ má prirodzené prá- odtrhn ť sa!“ Samozrejme, potom rokov vo väzení… Nakoniec, veď to vo na svoj štát a jeho demokratickou tomu fandil. Ale nebolo jednoduché bola spolupráca aj Vladimíra Jukla väčšinou zvolení zástupcovia m žu hovoriť o t chto veciach. a Silva Krčméryho, vysvätil V. Jukla, rozhodn ť o forme tohto štátu.“ To P. Murdzu, aj R. Fibyho a ďalších, viac bolo začiatkom roku 1989. A Hlinka? ako 100 kňazov. To bola ohromná Hlinka bol veľmi rád, že existuje práca, bol centrom kňazského jadra. Ako to vnímali v tajnej cirkvi, na Slovensku zázemie, ktoré mu po- Myslím si, že hral rozhoduj cu lohu kde bola tendencia otázku sloven- siela správy a s vzájomné odozvy. v prežití cirkvi. Samozrejme, tí, ktorí skej štátnosti neotvárať? Videl, že to má zmysel a to ho ešte boli v oficiálnych funkciách, sa na
61 Ing. Juraj Kohutiar (1961), pred rokom 1989 sa angažoval v tajnej cirkvi a v Hnutí za občiansku slobodu (HOS). Po roku 1989 pracoval striedavo vo viacerých štátno-bezpečnostných zložkách, v oblasti vodného hospodárstva a v treťom sektore. Venuje sa i prekladateľstvu náboženskej a spoločensko-vednej literatúry. 62 Imrich Kružliak (1914), slovenský politik a novinár. V rokoch 1940 − 1943 bol vedúcim tlačového oddelenia na Úrade propagandy. Počas SNP pôsobil v Banskej Bystrici, po vojne sa angažoval v Demokratickej strane. Koncom 40. rokov emigroval a usadil sa pri Mníchove. Aktívne sa angažoval v slovenskom exilovom hnutí, podporoval aktivity Bielej légie a pôsobil ako redaktor v československej redakcii Rádia Slobodná Európa, v roku 1972 založil časopis Horizont.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 89
PN 2017-04 final.indd 89 3. 4. 2018 8:39:35 ROZHOVORY Peter Jašek • S manželkou sme vytvorili vynikajúci tandem. Rozhovor s vydavateľom samizdatov a aktivistom tajnej cirkvi Martinom Laukom
to pozerali inak. Ale jeho loha tak, Mohli by ste niečo povedať aj pre NaS-ku, tak pre Hlas Slovenska. ako ju robil, t zvládol vynikaj cim k ďalším osobnostiam kresťanského Bez nej by to nešlo. sp sobom. Bez neho by mnoho vecí disentu, ako boli napr. Ján Čarno- nebolo. Medzi in mi ani Hlas Sloven- gursk ? V Hlase Slovenska ste riešili ska. Musím povedať, že mal aj osobn Poznal som ho, aj jeho otca Pavla, aj slovensk minulosť, povedzme vzťah k slovenskému národu, v zmysle s ním som veľa hovoril. Stretávali sa Slovensk štát a jeho popredn ch práva na sebaurčenie, bol podľa mňa s Jablonick m, boli taká partia. S Pav- funkcionárov? na optimálnej rovni. Tak mto sp - lom som aj nahral rozhovory, ktoré Určite rezonovala aj otázka Sloven- sobom sa dvíhala aj latka národného potom vyšli knižne. Ján bol pragma- ského štátu. Už v prvom čísle bol člá- povedomia, v tomto smere urobil veľa. tick , napokon bol advokát, rozrábal nok Slovensk podiel na eur pskej tra- Aj v náboženskej práci, aj v národnom svoje veci, ktoré išli t mto sp sobom. gédii židov, Ďurica to podáva zo svojho uvedomení. Pokiaľ sme pracovali na spoločnom hľadiska. Myslím, že viacero článkov projekte, bol veľmi konštruktívny, ve- sa k tejto problematike nejak m sp - Op tal by som sa na ďalších ľudí, del povedať svoje stanovisko, skrátiť či sobom vyjadruje, ale nikdy nebola ktor ch ste poznali − napr. Silvester upraviť text, v tomto bol veľmi dobr . zaradená ako osobitná problematika. Krčméry, Vladimír Jukl a spoločen- Ale angažoval sa čím ďalej t m viac, až Boli aj krátke ryvky z obdobia rokov stvo Fatima. išiel cestou otvoreného vystupovania. 1938/1939 a autorom t chto poznámok, Nevedel som, že matematik Vlado Ku koncu som s ním trochu prerušoval čo ani nie s články, sk r noticky ale- Jukl je tajne vysväten kňaz, to som sa kontakty, aby som sa nedostal do sféry bo kalendárium, je Jano Letz. V čísle dozvedel až nesk r… Vychádzali sme záujmu Štátnej bezpečnosti. Mal som štyri z roku 1988 je článok Alexandra spolu veľmi dobre, prišiel som s ním pritom ohromné šťastie − ešte sa vra- Macha65 Nad jedn m listom biskupa do styku v s vislosti so samizdatmi, ciam k NaS-ke − keď som bol s časťou Vojtaššáka. To je list, ktor sa nenašiel, hlavne s NaS-kou. Bol tichší, ale veľmi redakcie. Vždy na konci bolo heslo: ale Mach tvrdí, že Vojtaššák 66 mu zaslal vnímav , veľa organizoval a plne sa od- Sedembolestná Panna Mária, oroduj list o s stredení a deportáciách sloven- dal životu laického apoštolátu, potom za nás. To bolo moje. Jednu osobitn sk ch Židov, ktorí tam bud žiť… To sa vytvorili spoločenstvo Fatima. Silvo vec musím vyzdvihn ť: moja činnosť chcelo povedať, že nešli zo Slovenska na Krčméry bol osobitná postava. Ist čas v tejto sfére bola možná a znásobená smrť. Toto píše jeden z aktérov. bol aj r ntgenol g, bol som uňho ako t m, že sme vytvorili s manželkou pacient a vždy sme debatovali. Nebol perfektn tandem. Samému by sa mi Iste vyžadovalo veľk odvahu vy- kňaz, tak sme hneď preberali politi- nedalo pracovať, viesť rodinu a riešiť dávať tento typ časopisu, oveľa väčšiu ku a o čom sa hovorí medzi ľuďmi. samizdaty. V tomto smere bola vyni- ako vydávať „obyčajn “ nábožensk Treba ale povedať, že Vlado Jukl aj kaj ca manželka, matka, spolupracov- samizdat. Silvo Krčméry boli zameraní viac na níčka, a vytvorili sme optimálny pár na Iste, oveľa väčšiu, lebo to bolo ako apoštolát a menej na stránku národné- t to prácu, ktorá bola určite na hrane Bratislavské listy − v podstate opozičná ho povedomia. Mali vynikaj ce vzťahy nosnosti. Mali sme dve malé deti, politika. k českej intelektuálnej katolíckej sfére, a nebolo to ľahké, keď ilegálna čin- ku Zveřinovi,63 Mádrovi 64 a ďalším. nosť sa mohla rozbiť, ako keď ťuknete V tomto prípade nielen voči ko- Takže tam bol medzi nimi a Korcom do skla. V tomto smere veľké percento munistickému režimu, ale aj česko- trochu rozdiel, oni to ťahali do čisto z toho, čo som vybehal a urobil, bol len slovenskému štátu… náboženskej oblasti. Brali to tak, že vďaka tomu, že mi manželka kryla chr- My sme nevyz vali k vzniku Slo- Československo je väčší štát, myslím, že bát. Aj čo sa t ka spolupráce − čokoľvek venského štátu, ale sa polemizovalo: aj František Mikloško viac inklinoval bolo treba urobiť, upraviť, do polnoci každ národ má právo na sebaurče- t mto smerom. sme spolu debatovali… To platí ako nie, to som napísal aj v mojom vyššie
63 Josef Zvěřina (1913 – 1990), český katolícky kňaz, teológ, politický väzeň a vysokoškolský pedagóg. V 50. rokoch bol odsúdený na dlho- ročné väzenie. V období normalizácie sa aktívne zapojil do disentu, či už ako signatár Charty 77, alebo vydávaním samizdatov, či úzkou spoluprácou s kardinálom Tomáškom. 64 Ota Mádr (1917 − 2011), český katolícky kňaz, teológ a vysokoškolský pedagóg. V 50. rokoch bol vo vykonštruovanom politickom procese odsúdený na doživotné väzenie. V období normalizácie sa zapojil do aktivít tajnej cirkvi v Čechách a zároveň pôsobil ako poradca kardinála Tomáška. 65 Alexander Mach (1902 − 1980), novinár a ľudácky politik. V 20. a 30. rokoch pôsobil ako redaktor a novinár. V rokoch 1938 − 1940 bol vedúcim Úradu propagandy, 1939 − 1944 veliteľ Hlinkovej gardy, 1940 − 1945 minister vnútra. V roku 1947 bol odsúdený na trest 30 rokov väzenia, pričom v žalároch sedel až do roku 1968. 66 Ján Vojtaššák (1877 − 1965), katolícky biskup. V roku 1918 patril k signatárom Martinskej deklarácie. V roku 1920 bol vymenovaný za spiš-
90 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 90 3. 4. 2018 8:39:35 ROZHOVORY Peter Jašek • S manželkou sme vytvorili vynikajúci tandem. Rozhovor s vydavateľom samizdatov a aktivistom tajnej cirkvi Martinom Laukom
citovanom článku. Ale pravdou je, že Mohli by ste povedať pár slov vedniciam doniesol dve tašky, ktoré to už bol riadny opozičn časopis voči k ďalším aktivitám v tajnej cirkvi: pe- som prebral po skončení omše. Išiel režimu aj voči ideol gii, predovšetk m tície, sviečková manifestácia, p te… som na stanicu, potom na r chlik do protikomunistick . Na našich stretnutiach sa popri Prahy a odovzdal som tašky na určen cirkevn ch témach vždy prebrala aj adresu. T to akciu som vybavil koncom Ako ste vnímali hrozby zo strany politika… V roku 1984 som sa dostal marca 1984. Nikto za mnou nešiel, ale režimu, povedzme Štátnu bezpečnosť, k lohe odniesť podpisy za príchod pamätám sa, aké som mal ťažké ruky, ktorá p sobila aj cez tajn ch spolu- Sv. Otca. To vzniklo v roku 1983, keď napokon to boli dve plné tašky. Mal pracovníkov? už bol pápežom Ján Pavol II., a v roku som pripraven legendu, že idem pra- Vedeli sme, že okrem Verejnej bez- 1985 malo byť cyrilo-metodské v ro- covne na generálne riaditeľstvo. Bola pečnosti existuje aj Štátna bezpečnosť. čie.67 Preto vznikla zbierka na pozvanie síce sobota a celkom to nesedelo, ale Vedeli sme, že existuj konfdenti, ale Sv. otca do Československa. Iniciátor- mal som to v zálohe. V Prahe to po- v tom čase sme nemali predstavu, že mi boli J. Ch. Korec, Silvo Krčméry, tom dali dokopy a zásielku odniesli je to tak mamut. To sa síce nevede- Vlado Jukl, spojili sa s českou skupinou. kardinálovi Tomáškovi, ktor podpisy lo, ale dával som si pozor, čo s k m Pravdou je, že kardinál Tomášek 68 bol diplomatickou poštou mal poslať do komunikujem. Inak som rozprával voči tomu skeptick . Ale nakoniec s - Ríma. Dodnes neviem, či som odniesol v práci a inak s ľuďmi, ktor ch som hlasil a koncom roka 1983 a začiatkom všetky, lebo aj F. Mikloško tam nesk r nepoznal. A celkom inak s J. Ch. Kor- roka 1984 sa rozbehlo zbieranie podpi- išiel, ale dve plné tašky, v podstate gro com, Silvom Krčmérym a Františkom sov. Na Slovensku sa vyzbieralo okolo podpisov, som niesol ja. Ďalšia podobná Mikloškom. Možno tam bolo aj trocha 15 000, v Čechách asi 3 000 podpisov. akcia bola, keď sme sťahovali F. Petráša, naivity, ale odvážnemu šťastie praje, Ale u nás niekoho zaistili a asi 1 000 to bolo okolo Silvestra 1984. Bol vtedy proste sme mali šťastie… Tlak rástol, podpisov t m zmizlo. Niekedy koncom veľmi zl čas a na starej embéčke sme ale v rokoch 1988 a 1989, keď vychá- marca 1984 prišiel za mnou František prenášali rozmnožovací stroj. Ale vo dzal Hlas Slovenska, zrejme inak by Mikloško, v tom čase sme ešte spolu- všeobecnosti som sa snažil, keďže som b valo, keby vychádzal o 10 rokov sk r, pracovali na projekte NaS-ky, preto ma sa podieľal na vydávaní samizdatov, v rokoch 1978 a 1979, to by bolo horšie. vynechávali z ďalších akcií. Ale teraz veľmi nechodiť na verejné akcie, ako Teraz viem porovnať situáciu, koncom ma poprosil preniesť podpisy do Prahy. napr. na Velehrad 70 a podobne, aby 80. rokov už režim slabol. Impulzov Vedel, že n. p. Montostroj, kde som pra- ma nezachytila Štátna bezpečnosť. bolo veľa, systém sa už r cal, takže je coval, mal generálne riaditeľstvo v Pra- Šiel som tam inokedy, nie na slávnosť, celkom možné, že aj to pomohlo neja- he a často som tam cestoval. Napokon ale niekedy potom. Nemohol som byť k m sp sobom prežiť. som sa nechal nahovoriť a s dvomi zachyten ani na kamerách, keď sa to taškami som sa podujal odniesť pod- monitorovalo. Osobne ste sk senosti s ŠtB nema- pisy na konkrétnu adresu otca bud - li? Že by ste boli vypoč van ? ceho biskupa Malého.69 Dostal som Spomínali ste, že ste poznali Hanu Nemal, hoci okolo mňa, ako sa ho- presné s radnice. Všetko mi pomohli Ponick . Vnímali ste jej proces v roku vorí, bomby padali, ale ja som priamo zorganizovať − stretli sme sa v kostole 1989? vypoč van nebol. Ani najbližšia rodi- sv. Štefana u kapucínov, a odtiaľ som S Hanou Ponickou som sa poznal na. Pracovali sme profylakticky, s t m šiel do Prahy na nočn vlak. Bolo to veľmi dobre. Chodila k nám na náv- som žil. Podľa všetkého priamo našu z piatku na sobotu, niekedy koncom števy, aj ja som chodil k nej do Petr- bunku, byt, rodinu, nemali. marca. Fero ešte s niek m mi ku spo- žalky a vymieňali sme si veci. Bola
ského sídelného biskupa. V rokoch 1940 − 1945 bol podpredsedom Štátnej rady Slovenskej republiky. Po nástupe komunistického režimu bol v roku 1951 odsúdený na 25 rokov žalára v procese s tzv. vlastizradnými biskupmi. Z väzenia bol prepustený až v roku 1963, nesmel sa však vrátiť na Slovensko. 67 Išlo o 1 100. výročie smrti sv. Metoda. 68 František kardinál Tomášek (1899 – 1992), kardinál a pražský arcibiskup v rokoch 1977 – 1992. Koncom 80. rokov svojou činnosťou a podporou protirežimových aktivít katolíckej cirkvi prispel k pádu komunistického režimu v Československu. 69 Václav Malý (1950), český katolícky kňaz a pražský pomocný biskup. Za kňaza bol vysvätený v roku 1976, od roku 1977 sa intenzívne zapojil do aktivít českého disentu a stal sa signatárom Charty 77 (v roku 1981 hovorca). V roku 1978 patril k spoluzakladateľom Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných. V novembri 1989 sa preslávil úlohou moderátora manifestácií Nežnej revolúcie v Prahe a bol jedným zo spoluza- kladateľov Občanského fóra. 70 Velehrad, obec na Morave v okrese Uherské Hradiště, jedno z najznámejších pútnických miest na Morave. Národná púť sa konala pri príležitosti 1100. výročia úmrtia svätého Metoda v dňoch 6. – 7. júla. Na púti sa zúčastnilo približne 200 000 veriacich, ktorí počas vystúpenia vypískali českého ministra kultúry Klusáka a nahlas žiadali o náboženskú slobodu v Československu.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 91
PN 2017-04 final.indd 91 3. 4. 2018 8:39:35 ROZHOVORY Peter Jašek • S manželkou sme vytvorili vynikajúci tandem. Rozhovor s vydavateľom samizdatov a aktivistom tajnej cirkvi Martinom Laukom
zatiahnutá do samizdatovej činnosti a kamarátmi, hlavne keď bol generál- demokracie s t m, že ja som nakoniec s viacer mi ľuďmi. Poz vala nás na ny štrajk.75 Mal som za sebou svoju išiel svojou cestou. Najsk r som bol Lukavicu,71 ale nikdy som tam nešiel, činnosť, a kolegovia ani nepoznali, čo nešťastn , že som o jeden hlas prehral a ani doteraz som tam nebol. Žila tam som bol za človeka a ak som mal ži- voľby za tajomníka KDH s Jánom so svojím druh m manželom, vojen- vot. Nikto nerátal, že to padne. Keď Petríkom,82 ale asi to bol osud… sk m historikom Jaroslavom Šolcom.72 sa to uvoľňovalo v Maďarsku a Poľ- Proces sme vnímali, bol som niekde sku, mysleli sme si, že tu bude nejak V znamn lohu počas Nežnej na okraji demonštrácií,73 kam som sa socializmus s ľudskou tvárou,76 že sa revol cie zohral aj Václav Havel.83 prišiel pozrieť, ale nešiel som do po- bude diať niečo ako rok 1968… Cho- Prišli ste s ním do kontaktu? predia. Vtedy sme sa už aktivizovali, dil som na demonštrácie na Námestie S Václavom Havlom som prišiel v novembri sme sa schádzali na t chto SNP, stáli sme z opačnej strany trib - osobne do kontaktu až 2. 3. 1992, keď demonštráciách a v decembri už mali ny, tak zasa nie som nikde zachyten ma menoval do funkcie generálneho prípravn v bor novej strany. 13. de- (smiech). Partia ľudí ako Ján Budaj,77 prokurátora ČSFR. Počas m jho p - cembra 1989 − pamätám si to, lebo sme všetci sme sa poznali. Spolu sme hľa- sobenia v Prahe dokonca roku 1992 mali v ročie svadby − sme sa stretli dali na Martinskom cintoríne hroby, som sa asi trikrát s ním stretol počas u Ivana Čarnogurského 74 a vytvorili P čik,78 Tunega 79 a Tesár. 80 Do podze- krátkych osobn ch stretnutí, ktoré sa prípravn v bor novej kresťanskode- mia D mu sv. Martina sme sa dostali t kali problematiky prokurat ry. Pri- mokratickej strany, ktorého som bol s Ferom Mikloškom a Budajom, kto- padal mi veľmi kultivovan , zaujímal s časťou. Ale to je už iná etapa. r to fotil a išli sme pozrieť Hlinkovu sa o dianie v prokurat re a rozprávali truhlu, ktorá bola prestrelená, pátrali sme o všeobecn ch spoločensko-poli- A čo samotn November 1989? sme po Hlinkov ch pozostatkoch… tick ch problémoch. Ako si spomínate na pád režimu? Budaj potom išiel inou cestou, zele- Samozrejme som sa tešil, debatovali nou, vydal Bratislavu/nahlas.81 My sme sme o tom v robote a medzi kolegami sa organizovali v ideách kresťanskej Ďakujeme za rozhovor!
71 Išlo o chatu Hany Ponickej pri Banskej Bystrici, kde sa stretávali slovenskí disidenti, hlavne predstavitelia občianskeho disentu. 72 Jaroslav Šolc (1920 − 1985), vojenský historik a účastník SNP. Ako historik sa venoval Slovenskému národnému povstaniu. Patril k tým, ktorí podporovali demokratizačný proces v 60. rokoch, začo bol v období normalizácie vyhodený z práce a mal znemožnené odborne pôsobiť a publikovať. 73 Myslené demonštrácie za prepustenia Jána Čarnogurského a Miroslava Kusého z októbra a novembra 1989, ktoré sa konali pred Justičným palácom. 74 Ivan Čarnogurský (1933), politik a disident. Pred rokom 1989 sa zapájal do aktivít kresťanského disentu. 75 Generálny štrajk sa odohral 27. novembra 1989 a bol to zlomový bod Nežnej revolúcie. Zúčastnilo sa ho aktívne a pasívne odhadom asi tri štvrtiny obyvateľov a predznamenal politickú kapituláciu KSČ. 76 Pokus o reformu socializmu sovietskeho tipu, ktorý sa pod vedením Alexandra Dubčeka odohral v Československu v roku 1968 pred invá- ziou vojskami Varšavskej zmluvy. 77 Ján Budaj (1952), ekologický aktivista, disident a politik. Angažoval sa pri vydávaní a distribuovaní samizdatovej literatúry v Bratislave. V 80. rokov sa stal popredným aktivistom vznikajúceho ekologického hnutia ochranárov. V roku 1987 bol zostavovateľom práce Bratislava/ nahlas. V roku 1989 sa stal lídrom hnutia VPN, najskôr ako jeden z moderátorov masových demonštrácií na Námestí SNP, neskôr ako pred- seda strany doviedol VPN k víťazstvu vo voľbách v roku 1990. Po tzv. lustračnej afére sa stiahol z vrcholovej politiky. 78 Albert Púčik (1921 − 1951), účastník protikomunistického odboja ako člen Bielej légie. V roku 1949 bol odsúdený na doživotie. V roku 1951 mu bol trest zmenený a spolu s ďalšími Vicenovými spolupracovníkmi (A. Tunega, E. Tesár, L. Gálik) bol popravený. 79 Anton Tunega (1925 − 1951) účastník protikomunistického odboja ako člen Bielej légie. Dňa 7. januára 1949 bol zatknutý, 21. mája 1949 odsúdený na doživotné väzenie a v roku 1951 bol mu trest zmenený na trest smrti. 80 Eduard Tesár (1922 − 1951), účastník protikomunistického odboja, popravený komunistami v roku 1951. 81 Publikácia predstaviteľov ochranárskeho hnutia, ktorá kritizovala ekologické aj sociálne podmienky života v Bratislave a ich prostredníc- tvom aj vládu komunistického režimu. Vyšla v októbri 1987. 82 Ján Petrík, prvý tajomník a dlhoročný funkcionár KDH. 83 Václav Havel (1936 – 2011), český dramatik, disident, politik a štátnik, prezident Československa (1989 – 1992) a Českej republiky (1993 – 2003). Bol zakladateľom Charty 77, v období normalizácie niekoľko rokov väznený. V roku 1989 patril medzi zakladateľov OF a hlavných protagonistov Nežnej revolúcie v Prahe.
92 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 92 3. 4. 2018 8:39:35 PRÍBEHY
ĽUDMILA MAGULOVÁ (1948) ORAL HISTORY – SVEDKOVIA Z OBDOBIA NESLOBODY
Motto: „Je veľká vec, keď človek m že neohrozene vyznávať svoju vieru, keď nie je pod tlakom, aby robil kompromisy. Aby mohol žiť pravdu, ktor poznáva, a žiť podľa svojho svedomia. To je veľká vec a takto potom, myslím si, že je aj šanca pre to, aby vyrastali charaktery. Sloboda, Boh nás chce slobodn ch.“ 1
Nesmierne d ležitou osobou, životn m vzorom a svedkom viery pre Ľudmilu bola jej mama, žena so živou a žitou vierou. Mala dvoch mladších s roden- cov, pokojné detstvo a s držn rodinu. Trápenie v rodine však predstavovala otcova strata viery a vstup do KSČ. Ro- dine nebránil, aby žila nábožensk m životom a sám sa ku koncu života k vie- re vrátil. Do šiestej triedy navštevova- la Základn školu v Dolnej Trnávke a nesk r v Hliníku nad Hronom, kde sa prv krát stretla s posmechom, zo- smiešňovaním zo strany učiteľa z ná- božensk ch d vodov. Bola vychovaná v tradičnej viere, praktizovala ju a pri- hlásila sa na náboženstvo. Táto sk se- nosť, hoci bola pre dieťa veľmi ťažká, upevnila ju vo viere už v tlom veku. Ľudmila Magulová počas natáčania svedectva v roku 2008 (Zdroj: ÚPN) Od mala t žila pomáhať ľuďom, sl žiť ľuďom a po absolvovaní Strednej o ktor ma potom už nikto neobral. Ani pomocou kňaza, pátra Jozefa Bedná- všeobecnej vzdelávacej školy v Žiari dovtedy ma neobral, ale ja som veľmi rika, ktorému sa zd verila, sa nakon- nad Hronom sa jej splnil sen, keď ju jasne precítila tak prerod. …a tak som taktovala na sestru Danielu v Martine prijali do Košíc na medicínu. Keďže sa dostala medzi skupinku ľudí, ktorí a napísala písomn žiadosť o prijatie bola zo stredného Slovenska, preloži- boli veľmi aktívny vo viere, postupne do Spoločenstva sociálnych sestier, li ju na práve sa otváraj cu Lekársku som sa dostala aj na tie stretnutia a zo- ktoré žilo a p sobilo ilegálne. Zozná- fakultu do Martina, kde v roku 1966 známila som sa s nimi a všetko ma to mila sa aj s provinciálnou predstavenou nast pila. Začiatky št dií boli v zna- veľmi nadch nalo, veľmi utvrdzovalo v Košiciach, sestrou Anitou Kowal- mení uvoľnenej atmosféry, večern ch a rástla som vo viere a v takom presved- cze, ktorá zažila komunistické väze- podujatí v meste, začínali sa organizo- čení, že toto je pravda, ktorá je nemenná nie a mala sk senosť prenasledovania vať verejné náboženské stretnutia mla- a ktorá je večná a ja sa jej chcem držať.“ a vyšetrovania Štátnou bezpečnosťou. d ch, „… v Martine počas tohto št dia, Po roku 1968 sa situácia začala meniť Sama Ľudmila už na druh deň, ne- akoby som nadobudla nov vieru. Tak a aktívny nábožensk život sa začal závisle od spomínaného stretnutia to hovorím, že nové poznanie, pretože opäť uťahovať do skrytosti, do s kro- v Košiciach, ako študentka absolvovala tá tradičná viera, ku ktorej ma mama mia. Jasne už pociťovala, že jej cesta v sluch na ŠtB v Martine na Hlavnej viedla, sa zmenila na moju živ vieru, je život zasväten Bohu a v roku 1970 ulici. Vypoč vali ju vo veciach jej ná-
1 Svedectvo pamätníka bolo zaznamenané v roku 2008. Je súčasťou digitálneho archívu Referátu Oral History ÚPN.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 93
PN 2017-04 final.indd 93 3. 4. 2018 8:39:36 PRÍBEHY Ľudmila Magulová (1948) • Oral history – Svedkovia z obdobia neslobody
božensk ch aktivít a záujmov. „No, tak situácii, aká bola, nebezpečná, neistá. vy ste už v piatom ročníku, však? A ja So všetk m rizikom do bud cnosti, ale som povedala, áno. A nevedela som, tá odhodlanosť na nás a možno ešte aj čo – len som to vnímala ako vyhrážku. tie šaty dodali k tomu, že to bolo také Ako jednoznačn vyhrážku, možno za- dojemné.“ Písomná dokumentácia strašovanie. Ale v tom momente, tak o členkách Spoločnosti, po sk senos- ako som milovala toto, že to bola moja tiach sestier z 50. rokov bola vždy in- t žba životná, ale aj tak som nebola dividuálne po podpísaní častníkov v tom momente ochotná sa zriecť svojej a svedkov spálená. viery alebo zaprieť vieru preto, aby som Ako lekárka na onkologickom od- mohla ukončiť št dium a byť lekárkou. delení Fakultnej nemocnice v Martine Toto bolo zreteľne druhé. Prvá bola vie- sa naplno venovala svojim pacientom, ra, toto som si veľmi jasne uvedomila, povolanie sa v jej prípade prelínalo a čo bolo ešte veľmi silné, keď som od- s poslaním Spoločnosti chrániť d s- tiaľ odchádzala, … ja som sa stále ešte tojnosť každého človeka a brániť ľudské klepala, ešte ten strach bol vo mne, ale práva, svoju prácu milovala a venova- to bol strach na povrchu, ale vo vn tri, la jej všetok svoj čas, napĺňala svoje v hĺbke m jho vn tra, v hĺbke m jho miesto v živote zasväten m životom srdca bola žasná radosť z toho, že som medzi ľuďmi. mohla svedčiť o Kristovi… To bol pokoj. Veľmi t žila vycestovať do L rd Ľudmila Magulová na fotografii zo spisu ŠtB Aj keď som sa bála, bol strach, ale pokoj a do Ríma, podarilo sa jej to v roku (Zdroj: A ÚPN) vo vn tri a radosť vo vn tri, v srdci bola 1980, keď presvedčila riaditeľa nemoc- veľmi silná.“ nice, aby jej na druh krát podpísal vy- plánovaného rodičovstva. Tu nemohla Následne začala s pomocou sestry cestovaciu doložku. Touto aktivitou sa robiť opatrenia, pretože nikdy nevede- Daniely formáciu v Martine, všetko za už dostala do pozornosti Štátnej bez- la, kto bude častníkom prednášok, veľmi utajovan ch okolností, stretá- pečnosti. Vtedy sa jej podarilo stretn ť napriek tomu sa rozhodla podst piť vali sa t ždenne v byte pri spoločn ch so Svät m Otcom, čo bolo pre ňu t m riziko odhalenia s vedomím, že napĺňa ručn ch prácach, pri poč vaní vážnej najcennejším z celého zájazdu, keď me- sociálne poslanie Spoločnosti a tejto hudby – popri tom bola prednáška, pre- dzi ľuďmi počul, že je zo Slovenska, činnosti sa venuje dlhé roky. V roku berali témy a charizmu Spoločnosti, vrátil sa a držiac ju za ruku odpovedal: 1986 sa stala predstavenou malej ko- do ktorej vst pila. Podobne s nesmier- „Myslím na vás a modlím sa za vás.“ munity sestier v Martine a bola zvolená nou opatrnosťou prebiehali i duchovné V roku 1981, keď na Slovensko mala aj do provinciálnej rady Spoločnosti cvičenia, ktoré mali navonok p sobiť prísť generálna predstavená z USA, po- sociálnych sestier. ako veselé stretnutia turistov na cha- žiadala, aby mohla zložiť večné sľuby. November 1989 prijala s nadše- tách, víkendové rekreácie. Za tak chto V 1987 s bratom vycestovala ešte raz na ním, s radosťou, že sa mohli sestry improvizovan ch okolností na chate zájazd do Talianska, to však už s oso- slobodne prejaviť. „Tak sme sa všetci Anite skladali štyri sestry prvé sľuby bou, ktorá ju neprestajne sledovala. radovali z toho, že prišla sloboda a my v roku 1974 na turičn nedeľu dopo- V každodennom živote sa stretáva- sa m žeme slobodne prejaviť a ísť, kde ludnia. Jedna sestra im ušila rehoľné la s r znymi prekážkami, viedla zápasy chceme a robiť, čo chceme. Čo uznáme šaty, kytice poľn ch kvetov zdobili sama so sebou, ako reagovať, ako zvlád- za vhodné, že sme nemuseli byť limito- obetn st l a omšu sl žil páter Paňák, nuť určité situácie, keď sa napríklad vaní, priznať sa k viere, pozvať ďalších jezuita, ktor bol duchovn m vodcom dopočula klebety o tom, že má pomer k viere…“ 2 Spoločenstva od 70. rokov. Páter, keď s riaditeľom nemocnice, až nesk r po- zložili sľuby, sa počas svätej omše roz- chopila, že na pracovisku bola jedna plakal. „Ale ja som to pochopila, ja agentka, ktorá jej takto strpčovala ži- Pribeh pamätníka spracovala som to vnímala. Bolo to dojemné pre vot. Ďalšie riziko a osobná v zva prišli na základe zaznamenaného svedectva neho. On ako rehoľník mal za sebou v roku 1983, keď ju kňazi Jaroslav Pe- väzenie, Jáchymov, on vedel, čo sa tam cha z Martina a Ján Ďurica z Vr tok Mgr. Alexandra Gr ňová, odohráva. Aká závažná vec sa tam odo- oslovili, aby bola zapojená do príprav hráva, že človek sa zasväcuje Bohu v tej sn bencov na manželstvo po stránke Referát Oral History ÚPN
2 V rokoch 1981 až 1989 preverovala ŠtB Ľ. Magulovú v spise preverovanej osoby. Pozri: Archív Ústavu pamäti národa, f. Krajská správa Zboru národnej bezpečnosti Správa Štátnej bezpečnosti Banská Bystrica, Zväzky kontrarozviedneho rozpracovania, a. č. KR-9572.
94 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 94 3. 4. 2018 8:39:36 RECENZIE
Táto mimoriadna r znorodosť archív- vtedajšieho promaďarského spišského nej bázy (v bibliografii autor vymen va biskupa Alexandra Párvyho), v Zubro- deväť štátnych a cirkevn ch archívov hlave, v Ústí nad Oravou, v Tvrdošíne, vo Vatikáne a v Českej republike a šest- kde sa často stretával s národne uvedo- násť štátnych a cirkevn ch archívov na mel mi kňazmi, predovšetk m An- Slovensku) sa spolu s použitou sekun- drejom Hlinkom. Pastoračne najdlhšie dárnou literat rou a dobovou tlačou (do roku 1919) p sobil vo Veličnej, kde prejavila na obsiahlom citačnom apa- napriek prekážkam mohol naďalej vy- ráte, keď temer každá veta v texte knihy konávať pronárodn a kult rno-osve- je doložená prameňom v poznámkach tov činnosť. Vojtaššák privítal opciu pod čiarou. Široká archívna pramenná spoločného štátu Čechov a Slovákov báza je čiastočne aj d sledkom toho, že a 24. mája 1918 sa v Turčianskom osobn archív biskupa Vojtaššáka sa Svätom Martine z častnil rokovania nezachoval a tento nedostatok sa musel tajného v boru Slovenskej národnej ĽUBOSLAV HROMJÁK suplovať in mi pramenn mi zdrojmi. strany, na ktorom došlo k rozhodnutiu S VÝRAZOM LÁSKY TRVÁM. Kniha je členená spolu s vodom a zá- aktivizovať sa na podporu vytvorenia ŽIVOTOPIS SPIŠSKÉHO verom do celkovo pätnástich kapitol spoločného štátu (s. 82). Bol signatá- BISKUPA JÁNA VOJTAŠŠÁKA. a hneď na prv pohľad je zjavné, že rom Deklarácie slovenského národa Spišské Podhradie: Nadácia dominuje obdobie rokov 1877 až 1939, z 30. okt bra 1918, ktorou sa Slováci Kňazského seminára biskupa Jána teda od narodenia Jána Vojtaššáka pripojili k česko-slovenskému štátu Vojtaššáka 2015, 533 s. v oravskej dedinke Zákamenné až po a bol podpredsedom Kňazskej rady, vznik prvej Slovenskej republiky, ktoré v slovensk ch dejinách jedinečnej or- V rámci slovenskej historickej vedy tvorí približne dve tretiny životopisu, ganizácie, ktorá od konca novembra bolo doposiaľ spracovan ch len nie- z čoho by sa dalo dedukovať, že autor 1918 koordinovala činnosť slovensk ch koľko životopisov v znamn ch osob- sa snažil priblížiť obdobie do roku 1939, diecéz v postupnom vymaňovaní sa ností 20. storočia. Napísať kompletn ktoré je vo všeobecnosti oveľa menej spod vplyvu Ostrihomskej arcidiecézy životopis za použitia vedeckej histo- známe. a Jágerskej diecézy (s. 91). Vojtaššákov rickej met dy a širokej pramennej bázy Ako už bolo naznačené, v vodn ch vstup do riadiacich štrukt r spišskej dostupn ch archívnych prameňov je kapitolách autor podrobne a erudova- diecézy sa udial približne pol roka ne- loha mimoriadne náročná a zväčša ne prerozprával detstvo a št dium na sk r, keď ho nov spišsk kapituln završuje a korunuje celoživotné ve- piaristickom gymnáziu v Ružomberku vikár, slovensk národovec a predse- decké dielo renomovaného historika. a v spišskom bohosloveckom seminári da Slovenskej muzeálnej spoločnosti O to prekvapuj cejšie je, keď sa na v období násilnej maďarizácie obyva- Štefan Mišík 2. j na 1919 vymenoval knižnom trhu objaví biografia z pera teľstva Uhorska, pričom maďarizačn za riaditeľa spišskej biskupskej k rie mladého historika; v našom prípade proces zasiahol aj spišsk ch bohoslov- a mesiac a pol nesk r za rektora spiš- ide o HEDr. Ľuboslava Hromjáka, cov. Nie však Jána Vojtaššáka, ktor ského seminára (s. 96 – 97). V ďalšom PhD. (1976), cirkevného historika, počas sčítania obyvateľstva v roku toku textu autor opisuje zložité roko- ktor postgraduálne št dium ukončil 1900 uviedol do kol nky materinské- vania o menovaní slovensk ch bisku- na Pápežskej Gregoriánskej univer- ho jazyka ako jeden z mála „jazyk slo- pov medzi pražskou vládou a prv m zite v Ríme a od roku 2009 prednáša vensk “, čo znamenalo, že teologické československ m vyslancom pri Svätej cirkevné a slovenské dejiny, sakrálne št dium na prestížnych zahraničn ch stolici Kamilom Krofom a Svätou sto- umenie a patrol giu na Teologickom univerzitách sa napriek v born m štu- licou, najmä pápežsk m diplomatom inštit te Teologickej fakulty Katolíckej dijn m v sledkom (ako to bolo napr. a bud cim nunciom v ČSR, Clemente Univerzity v Spišskom Podhradí. Pre- v prípade Jozefa Tisu, ktor v rokoch Micarom, ktoré prebiehali približne dovšetk m treba konštatovať, že práca 1906 – 1910/11 študoval na Viedenskej od Vianoc 1919 a zaznamenali mnohé spĺňa základn predpoklad vedeckej univerzite a duchovn formáciu do- peripetie napät ch medzištátnych vzťa- biografie, pretože vychádza zo širokej stal v prestížnom Pázmaneu vo Viedni) hov v dunajskej kotline a protikatolícky pramennej bázy archívov vo Vatikáne, stalo nemožn m (s. 53). Po kňazskej zameranej pražskej vlády. Vojtaššák na Slovensku a Česku a po prv krát bol vysviacke v j li 1901 bol kaplánom sa stal jedn m z hlavn ch kandidátov d kladne spracovan aj Archív Bis- v Hornej Zubrici, správcom fary v Kva- na spišsk biskupsk stolec pomerne kupského radu v Spišskej Kapitule, čanoch a Liptovsk ch Matiašovciach neskoro, a to až po uzavretí Trianon- ktor je pre obdobie aktívneho p so- (s. 57), kaplánom a nesk r farárom skej mierovej zmluvy, teda po 4. j ni benia Jána Vojtaššáka (1877 – 1965) v Bijacovciach, kaplánom v Podvlku (čo 1920, keď sa otvorila aj otázka obsa- vo funkcii spišského biskupa kľ čov . Vojtaššák vnímal ako politick pomstu denia banskobystrickej a nitrianskej
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 95
PN 2017-04 final.indd 95 3. 4. 2018 8:39:36 RECENZIE
diecézy. Je zjavné, že bol predovšet- sadnutí 26. marca 1942 postavil proti na jar 1945 (s. 268 – 274), obnovenie k m kandidátom Clemente Micaru deportáciám (s. 236 – 238). I keď Balko- československo-vatikánskych vzťahov a pražská vláda nemala voči nemu vo svedectvo je zatiaľ ojedinelé a nemá (s. 280 – 283), ako aj vzťahy biskupa žiadne v hrady, nebol ale na rozdiel oporu v archívnych prameňoch, nee- s politick m exilom a katolíckymi kra- od pročeskoslovensky orientovaného xistuje d vod predpokladať, že biskup jansk mi organizáciami v Spojen ch Mariána Blahu provládnym kandidá- Vojtaššák sa s deportáciami stotožňo- štátoch (s. 277 – 278). tom. Po biskupskej vysviacke, ktorá sa val. Včasn m doručením Pamätného Nutne ale treba konštatovať, že táto konala v starobylej Nitre 13. februára spisu Židov začiatkom marca 1943 kapitola patrí medzi najslabšie, jed- 1921, Ján Vojtaššák zasadol na biskup- ministrovi vn tra Alexandrovi Ma- nak kv li pomernej nekonzistentnosti sk stolec a jeho činkovanie v období chovi sa zasl žil o to, že deportácie na a nes vislému podávaniu informácií, 1. ČSR bolo v značné vernosťou Svätej jar 1943 obnovené neboli (s. 255 – 258, a jednak kv li niektor m chybn m stolici a slovenskému národu, ktorému obr. príloha, č. 20). Nepopierateľné s aj tvrdeniam. Nes vislosť sa najviac pre- s oddanosťou sl žil a všemožne pra- Vojtaššákove zásluhy o udeľovanie pre- javuje pri anal ze vzťahov medzi Pra- coval na jeho duchovnom a hmotnom zidentsk ch v nimiek ako aj o ukr va- hou a Svätou stolicou, s čím s visela pozdvihnutí. nie Židov z zemia spišskej diecézy, čo aj kauza okolo odvolania spišského Vznik slovenského štátu 14. marca s témy, ktoré ešte neboli dostatočne biskupa na tlak pražskej vlády. Autor 1939 biskup Vojtaššák jednoznačne spracované. Podobne z textu životopi- sa pozastavuje nad faktom opätovného privítal, čo pri jeho národnom profle su vyznieva, že Vojtaššák patril medzi vymenovania Saveria Rittera, ale už nie je nijak obzvlášť prekvapuj ce. hlavn ch iniciátorov Memoranda slo- len ako internuncia, neuvádza však zá- Otázkou je, do akej miery sa biskup vensk ch biskupov predsedovi vlády zo važné d vody pre tak to postup Svätej stotožňoval s režimom prvej Slovenskej 7. okt bra 1941 (s. 249 – 250), v ktorom stolice, čo by okrem iného osvetľovalo republiky. Tu sa opäť ako deliaca čiara biskupsk zbor zásadn m sp sobom mimoriadnu zložitosť obnovovania ukazuj salzburské rokovania z konca reagoval na ustanovenia smutno-zná- stykov medzi probenešovskou Prahou j la 1940, keď na priamy zásah Berlína meho tzv. Židovského k dexu. a Svätou stolicou. S t m s visí aj otáz- došlo k reorganizácii slovenskej vlády V nasleduj cej kapitole sa autor ve- ka, prečo Vojtaššák ako b val člen a k posilneniu pronacistického krídla nuje osudom biskupa Vojtaššáka v ob- Štátnej rady napriek prípravám nebol v slovenskej politike, čo smerovalo ku dobí ľudovodemokratického režimu napokon postaven pred Národn kritickejšiemu a rezervovanejšiemu obnovenej ČSR, teda v čase, keď sa na s d, čo autor dostatočne nevysvetľuje postoju biskupa, keď po Salzburgu za- Slovensku začína postupne presadzovať (s. 289). Otázka vyvstáva aj ohľadom kázal kňazom svojej diecézy zastávať nová, protinábožensky a proticirkevne odchodu chargé d´a aires Giuseppe politické funkcie v štáte (s. 231). Podľa zameraná totalita. V obnovenom štáte Burzia zo Slovenska, bolo tomu tak Hromjáka biskup napriek t mto nega- sa postupne a za v datnej podpory čes- až v okt bri 1945 (s. 280), keď vieme, tívnym tendenciám, sp soben ch pre- k ch občianskych strán, združen ch že Apoštolská nunciat ra v Bratislave nikaním nacistickej ideol gie do štát- v Národnom fronte, pretláčal štátny bola zrušená už v auguste 1945? Nad nej politiky, neprestával veriť, že p - centralizmus, slovenské národné or- osobou chargé d´a aires Giuseppe Bur- vodné ambície slovensk ch politikov, gány boli pražsk mi dohodami zre- zia a nad jeho ambivalentn m vzťahom vybudovať zo Slovenska kresťansk dukované na regionálne v bory bez k biskupovi Vojtaššákovi, ktorého po- štát, sa raz skutočne naplnia a z tohto zásadn ch kompetencií a za približne stup voči poľsk m kňazom na inkor- d vodu nerezignoval z funkcie člena tri roky existencie ľudovej demokracie porovan ch zemiach severného Spiša reprezentatívnej a čo do kompeten- sa Slovensko ocitlo v novej, komunis- a Oravy v roku 1940 pápežsk diplomat cií len málo vybavenej Štátnej rady tickej totalite, ktorá systematicky po- označil za prejav „národného šoviniz- (s. 231). Vojtaššákovo členstvo v Štátnej tláčala národné a náboženské práva. mu“ (s. 261 – 262), by bolo nutné sa rade je d vodom neutíchaj cej kritiky Práve na osobe spišského biskupa sa pozastaviť a tieto okolnosti bližšie vy- a autor sa zrejme aj z t chto d vodov nové pomery preukázali v plnej mie- svetliť. Predovšetk m chargé d´a aires tomuto aspektu d kladne venoval, ba re: poštátnením cirkevného školstva, Burzio si nikdy nedokázal voči sloven- dalo by sa povedať, že podrobná ana- ktoré biskup najmä v medzivojnovom skej vláde, a teda ani voči slovenskému l za biskupovho činkovania v Štát- období usilovne budoval, neoprávne- prostrediu vytvoriť srdečnejší vzťah nej rade tvorí podstatn časť kapitoly nou a násilnou internáciou od mája do a jeho postoje k vládnym činiteľom venovanej Slovenskej republike v ro- okt bra 1945, prípravou retribučného boli poznačené ist m napätím. Jeho koch 1939 – 1945 (s. 231 – 247). Druh ľudového s du na základe jeho členstva nie veľmi pravidelné správy Svätej sto- časť tejto kapitoly tvorí postoj biskupa v Štátnej rade, pokusmi pražskej vlády lici sa nie vždy zakladali na pravdiv ch k deportáciám Židov z vtedajšieho ze- o odvolanie nepohodlného biskupa. informáciách a sudkoch a napokon mia Slovenska, kde Hromják dokazuje, Hromják sa t mto aspektom v kapito- trpká sk senosť z jeho predchádza- že na základe svedectva člena Štátnej le venuje, neopomína pritom konfikt j cej diplomatickej misie v litovskom rady Jána Balka, sa biskup na jej za- biskupa so Slovenskou národnou radou Vilniuse, kde hájil záujmy poľského
96 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 96 3. 4. 2018 8:39:37 RECENZIE
arcibiskupa proti záujmom litovsk ch jovníka za práva Cirkvi a národa, spe- zaujímav m príspevkom do diskusií katolíkov, kv li čomu musel krajinu čaten a to, čo nasledovalo po plnom o jeho p sobení v rokoch 1939 − 1945 opustiť,1 dávaj tušiť, prečo sa v spore prevzatí moci komunistami, zodpo- so snahou prispieť do polemiky o jeho s biskupom Vojtaššákom o poľsk ch vedalo logike režimu s cieľom plnej neraz protichodne interpretovan ch kňazoch na slovenskom zemí vyjadril likvidácie katolíckej cirkvi. Obsah postojoch. nenáležite. Nie je jasné, čo autora vied- posledn ch dvoch kapitol dokazuje, Autor sa v záverečnej kapitole lo k tvrdeniu, že Ústredná katolícka že biskup napriek krutej vyšetrova- podrobne venuje aj beatifkačnému kancelária, založená v septembri 1945 cej väzbe, mnohoročnému ťažkému procesu, iniciovaného pápežom Jánom na podnet slovenského biskupského väzneniu a s stavnému ponižovaniu Pavlom II. v roku 1995. Obsiahla mo- zboru, bola inšpirovaná Tomislavom pod ľudsk d stojnosť zostal symbo- nografa disponuje aj dokumentačnou Kolakovićom-Poglajenom, b val m je- lom protikomunistického odporu, prílohou, v ktorej si zainteresovan či- zuitsk m pátrom chorvátskeho p vodu zvečneného mučeníctvom, a bol a je tateľ m že prečítať kľ čové dokumenty (s. 291), ktor musel opustiť Chorvátsko vníman aj ako symbol slovenského s visiace so životom biskupa Vojtaššá- a v rokoch 1943 – 1945 p sobil aj na katolicizmu. Hromják sa v kapitolách ka, a je obohatená aj o obrazov prí- Slovensku. Kolaković nemal d veru nevenuje v lučne osudu perzekvované- lohu, čo zvyšuje čitateľsk atraktivitu väčšiny slovensk ch biskupov, ako to ho biskupa, ale plasticky vykresľuje aj publikácie, zameranej svojím jazykom o. i. dokazuj listy biskupa Michala zásahy komunistickej moci do chodu sk r na odborn verejnosť. Ucelen Buzalku nitrianskemu biskupovi Ka- spišskej diecézy, počínanie vládneho vedeck životopis Jána Vojtaššáka rolovi Kmeťkovi. V liste Kmeťkovi zmocnenca Ondreja Sche era a in ch prispieva do diskusie k objasneniu z 11. j la 1944 Buzalka písal: „Všetko, vlasteneck ch kňazov, zrušenie die- životn ch osudov tejto osobnosti, a zá- čo tento fantasta navrhne pre naše po- cézneho seminára, rozpustenie reholí, roveň je aj príspevkom k slovensk m mery, nosí na sebe pečať jeho extrém- zrušenie učiteľského stavu. Venuje cirkevn m dejinám 20. storočia. nych pokusov pracuj ceho bez všetkej sa aj akciám Štátnej bezpečnosti a jej zodpovednosti. M že byť dobromyseľn , agentov, ktorí boli na biskupa nasa- ale nech u nás nešarapatí.“ Kolaković dení bezprostredne po jeho prepuste- Beata Katrebová Blehová nepožíval ani d veru Svätej stolice, kto- ní a umiestnení v charitnom domove rá ho nikdy ničím nepoverila a zrejme v Děčíne od j na 1956 do apríla 1958, ani nikdy k stretnutiu medzi ním a pá- keď bol opätovne uväznen a po pod- pežom Piom XII. nedošlo. Negatívny mienečnom amnestovaní v okt bri postoj Svätej stolice k osobe Kolakovića 1963, keď posledné roky svojho života dokazuj aj správy chargée d´a aires strávil v charitnom domove v Senohra- Františka Schwarzenberga z roku 1946, boch pod drobnohľadom ŠtB. Posledné v ktor ch opisuje mienku kardinála dva roky biskupa s v mnoh ch ohľa- Štátneho sekretára Tardiniho. Kardi- doch zaujímavé, pretože počas nich do- nál Tardini hovoril o Kolakovićovi ako šlo k bohatej v mene korešpodencie so o pomätencovi, ktor sa mal dvakrát Svätou stolicou a cirkevnou emigrá- liečiť v blázninci. Za ďalší, menší ne- ciou, predovšetk m biskupom Pav- dostatok možno považovať nie vždy lom Hnilicom a b val m tajomníkom adekvátne citovanie sekundárnych a generálnym vikárom spišskej diecé- prameňov v poznámkovom aparáte. zy ad cautellam Štefanom Náhalkom, Tak napr. nie je jasné, prečo autor citu- ktor pre oboznamovanie Svätej stolice je pri opisovaní d sledkov Viedenskej a svetovej verejnosti s biskupov m ťaž- arbitráže z 2. novembra 1938 pamäti k m osudom urobil nesmierne mnoho. TOMÁŠ ČERNÁK cirkevného radcu československého Posledné dve dekády jeho pohnuté- HUSÁK. MLADÉ ROKY vyslanca pri Svätej stolici krátko po ho života s svedectvom principiálneho GUSTÁVA HUSÁKA (1913 – 1939) vojne Jaromíra Machulu, (s. 228, pozn. protikomunistického odporu, čím sa Bratislava: Marenčin PT 2015, 256 988) a prečo radšej nesiahol po diele – biskup Ján Vojtaššák stáva do veľkej strán. v tejto otázke azda najerudovanejšieho miery symbolom antikomunizmu. Ako slovenského historika Ladislava Deáka. však autor v biografi ukazuje, biskup Na prelome minulého a s časné- Po februárovom prevrate bol osud Vojtaššák bol aj odporcom nacistickej ho decénia sa hlavne medzi mladou biskupa Vojtaššáka, ne navného bo- ideol gie. V tomto smere je publikácia generáciou slovensk ch a česk ch his-
1 K osobe chargé d´affaires Burzia pozri bližšie HRABOVEC, E.: Jozef Tiso a Svätá stolica. In: HRABOVEC, E. (zost.): Jozef Tiso. Kňaz a prezident. Bratislava 2017, s. 112 – 115. 2 SLEPČAN, P., LETZ, R.: Krížom k svetlu. Život a dielo biskupa Michala Buzalku. Trnava 2011, s. 347.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 97
PN 2017-04 final.indd 97 3. 4. 2018 8:39:37 RECENZIE
torikov veľmi v razne prejavil zv šen ťažších chvíľach svojho života, kedy mu síce od Gustáva Husáka o generáciu záujem o jednu z najv znamnejších, no reálne hrozil trest smrti. A práve t m- mladší, no patril do prostredia mladej zároveň aj najkontroverznejších postáv to témam – detstvu, stredoškolskému slovenskej ľavicovej inteligencie a teda slovensk ch politick ch dejín v 20. sto- a vysokoškolskému št diu, spolkovej stál blízko opisovan ch udalostí a po- ročí – Gustáva Husáka. Tento záujem činnosti – sa venuje najnovšia publi- stáv. Preto si mohol dovoliť hneď na viedol k systematickému v skumu jeho kácia z pera Tomáša Černáka. vod zhodnotiť osobu Gustáva Husáka, osobnosti – či už ako mladého ľavi- Hneď v jej vode autor jasne dek- ktorá v jeho spomienkach ostáva „stále cového intelektuála, komunistického laruje svoj cieľ – pok siť sa pozrieť na žiť ako veľká a tragická osobnosť. Veľká politika a funkcionára, alebo politic- mimoriadne zložit osobnosť Gustáva svojimi zámermi a cieľmi, a pritom tra- kého väzňa a nesk r štátnika. Prv krát Husáka prostredníctvom jeho detstva gická, pretože ich nedokázal a nemohol vyvrcholil v roku 2013, kedy sme si pri- v D bravke, školsk ch začiatkov v ro- uskutočniť.“ (s. 10). pomenuli 100. v ročie jeho narodenia1, disku, št dia na bratislavskom gym- Z formálneho hľadiska autor svoju no a druhé vyvrcholenie odštartovala náziu a Právnickej fakulte Univerzity prácu, resp. mladosť Gustáva Husá- práve publikácia Husák. Mladé roky Komenského (s. 6). Ide o ambici z- ka rozdelil jednoducho a logicky do Gustáva Husáka (1913 – 1939), ktorá ny cieľ, keďže dané životné obdobie troch hlavn ch častí – detstvo, gymna- vyšla vo vydavateľstve Marenčin PT Husáka nebolo (až na malé v nimky) ziálne roky a univerzitné roky. Každá na jeseň minulého roka. Jej autorom dodnes predmetom seri zneho vedec- kapitola je zároveň členená na viaceré je Tomáš Černák (1984), jeden z zkej kého v skumu.3 Autor musel počítať aj podkapitoly, ktoré dávaj dielu veľmi skupiny historikov, ktorí sa dlhodobo s t m, že k rokom Husákovej mladosti prehľadn a ucelen ráz. Podobne je to zaoberaj v skumom osobnosti G. Hu- sa v slovensk ch a česk ch archívoch aj po obsahovej stránke, keďže publi- sáka.2 Tentoraz sa zameral na najmenej bude nachádzať v razne menej pra- kácia približuje veľké množstvo plne známu etapu Husákovho života. menného materiálu, ako napríklad neznámych alebo len málo známych Osobnosť Gustáva Husáka sa k obdobiu jeho politickej činnosti. faktov zo života mladého Gustáva v širšej slovenskej i českej verejnosti T to, z pohľadu konečného v sled- Husáka. spája predovšetk m s funkciami pre- ku, kľ čov lohu však nezanedbal Prvá kapitola s názvom Detstvo zidenta Československej socialistickej a samotnému vzniku publikácie pred- veľmi podrobne popisuje rané roky republiky a generálneho tajomníka chádzal niekoľkoročn systematick života Gustáva Husáka v rodnej D - Ústredného v boru Komunistickej archívny v skum. Autor pritom nevy- bravke a jeho prvé kroky v školskom strany Československa, ktoré zastával chádzal len z písomn ch prameňov, ale prostredí. Detsk vek je bezpochyby v 70. a 80. rokoch minulého storočia. dal si námahu a vypátral aj posledn ch veľmi špecifck m obdobím, kedy sa Málokto si ho už pamätá zo študent- žij cich pamätníkov Husákovej mla- formuj základy osobnosti a vytváraj sk ch lavíc a univerzitn ch št dií, dosti. Tak svoje dielo obohatil o vzácne sa predpoklady schopností a zručností. a preto neprekvapuje, že životné osudy svedectvá Husákov ch generačn ch Na formovanie človeka má v znamn mladého Husáka neboli až dodnes spolup tnikov – Ivana Institorisa, vplyv zdieľaná sociálna sk senosť, teda samostatne spracované. A pritom Juraja Gaburu, Imricha Kružliaka predovšetk m najbližší ľudia, ktorí ide o jedno z kľ čov ch období jeho a Ladislava Šimoviča. Toto všetko sa dieťa vychovávaj , a prostredie, v kto- života, ktoré dáva odpovede na otáz- nakoniec veľmi pozitívne prejavilo rom dieťa vyrastá. Tieto zákonitosti ky, prečo politik a štátnik G. Husák na v slednej podobe publikácie, či už si uvedomil aj autor, a preto rovnak konal tak, ako konal. Práve v tomto z pohľadu jej odbornej alebo obsahovej pozornosť ako osobe Gustáva Husáka období si vytvoril základy svojej ne- stránky. venuje aj prostrediu, v ktorom vyrastal, otrasiteľnej viery v idey komunizmu, Úvodné slovo pre publikáciu na- teda rodinnému zázemiu a pomerom ktoré nezaprel a neopustil ani v naj- písal Albert Marenčin starší, ktor je v obci D bravka. Zaujímav pasáž
1 V januári 2013 sa v Bratislave uskutočnila vedecká konferencia Gustáv Husák a jeho doba a v máji toho istého roku sa v Prahe uskutočnila vedecká konferencia Gustáv Husák – Moc politiky/politik moci. 2 Tomáš Černák je autorom viacerých odborných prác, štúdií a článkov, ktoré sa venovali osobnosti G. Husáka: ČERNÁK, T.: Gustáv Husák a jeho štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. In: KMEŤ, N., SYRNÝ, M. a kol.: Odvaľujem balvan. Pocta historickému remeslu Jozefa Jablonického. Bratislava – Banská Bystrica 2013; ČERNÁK, T.: Posledné dni života Gustáva Husáka a otázka jeho zmierenia s Bohom. Historický zborník, 21, 2011, č. 1, s. 114 – 130; ČERNÁK, T.: Rodinný pôvod, detstvo a gymnaziálne roky Gustáva Husáka. In: MICHÁLEK, S., LONDÁK, M. a kol. Gustáv Husák, moc politiky – politik moci. Bratislava 2013, s. 106 – 138; ČERNÁK, T.: Svedomitý študent Augustín. Gymnaziálne roky Gustáva Husáka. História, roč. 11, 2011, č. 1 – 2. 3 V rovnakom období ako Tomáš Černák sa mladosti G. Husáka venoval aj mladý český historik Michal Macháček. MACHÁČEK, M.: Proti větru! Cesta Gustáva Husáka ke komunistickému hnutí a jeho raná aktivistická činnost. In: KINČOK, B. a kol.: Gustáv Husák a jeho doba. Bratislava 2015, s. 15 – 54.
98 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 98 3. 4. 2018 8:39:37 RECENZIE
tejto kapitoly tvoria prvotné kontakty pochopenie ďalšieho v voja a kona- Politika a napádanie ideov ch odpor- mladého Husáka so školsk m pros- nia Gustáva Husáka (či už v 50. alebo cov boli síce hlavnou témou jeho člán- tredím, pričom autor veľmi podrobne 70. rokoch) kľ čová a jeho bud ci kov, no nevyh bal sa ani in m témam – informuje o jeho prv ch školsk ch životopisci na ňu bud hľadať odpo- sociálnemu postaveniu študentov, spechoch. Z tohto pohľadu je spo- veď práve v období jeho začínaj ceho vznikaj cemu slovenskému flmu mínaná kapitola aj akousi sondou života. Podľa Tomáša Černáka bol a divadeln m a flmov m predstave- do problematiky ľudového školstva rok 1929 kľ čov m rokom v prerode niam. Jeho články s jasn m d kazom na Slovensku na začiatku 20. rokov Husáka na oddaného komunistu. jeho jednoznačného príklonu k mar- minulého storočia. Vtedy, v čase letn ch prázdnin, Husák xistickej ideol gii. Rovnako je v nich Druhá časť práce nesie názov Gym- brigádoval v delostreleckom oddelení evidentn neskr van a nekritick nazista a autor sa v nej venuje gym- zbrojovky Patr nka, kde r chlo na- obdiv k Sovietskemu zväzu a vyme- naziálnemu obdobiu života Gustáva siakol ľavicov mi myšlienkami. Ešte dzenie sa proti domácemu spoločen- Husáka. Aj tu približuje prostredie, v tom istom roku (ak veríme Husá- skému poriadku. Jediné v chodisko ktoré formovalo mladého gymnazistu, kov m slovám) vst pil do Komunis- videl v jeho zmene a v socializme so- a preto sa tu čitateľ podrobne obozná- tického zväzu mládeže (Komsomol)4 vietskeho typu. mi so začiatkom činnosti Českoslo- a odvtedy boli jeho kroky zko Najzaujímavejšia a najprínosnej- venského štátneho reálneho gymnázia späté práve s komunistick m hnutím šia časť publikácie je takmer až v jej v Bratislave, nesk r premenovaného na a ideami marxizmu. S bežne s t m sa plnom závere. Tomáš Černák v nej Masarykovo štátne reálne gymnázium udial aj in prerod – z Gustáva Husáka, poodkr va tajomstvo Husákovho v Bratislave. Podobne ako v predchá- chlapca pochádzaj ceho z veriacej angažovania v hnutí, ktoré v druhej dzaj cej kapitole, aj tu autor prezen- katolíckej rodiny, sa postupne stal polovici 30. rokov bojovalo za dobu- tuje detailné fakty z gymnaziálneho (aspoň navonok) presvedčen ateista. dovanie slovenského vysokého škol- št dia G. Husáka, ktoré bolo v každom Najrozsiahlejšia kapitola publiká- stva – konkrétne technického. Naj- roku nadpriemerne spešné. Jeho po- cie nesie názov Univerzitné roky a už väčším iniciátorom tohto zápasu bolo zornosti neušli ani začiatky spolkovej samotn názov prezrádza, že sa pri- samotné slovenské študentstvo, ktoré činnosti G. Husáka, ktor veľmi ak- márne zaoberá p sobením Gustáva v tejto veci zastupoval už vtedy veľ- tívne p sobil v rámci bratislavského Husáka na Právnickej fakulte Univer- mi schopn a uznávan organizátor gymnázia vo Vlčkovom vzdeláva- zity Komenského v Bratislave. Autor Gustáv Husák. Dvadsaťročná a ne- com kr žku. S časťou tejto kapito- zostáva vern nasadenému trendu pochybne aj zámerná absencia tech- ly je aj krátka prezentácia v znam- z predchádzaj cich dvoch kapitol nického vysokého školstva, ktorá n ch osobností, ktoré prišli do styku a veľmi podrobne mapuje študijné napáchala pre celkov rozvoj Sloven- s G. Husákom počas jeho gymnaziál- spechy nadaného študenta. Najväčší ska mnoho ťažk ch šk d, skončila nych št dií. Ide hlavne o jeho učite- prínos však predstavuj pasáže, ktoré v j ni 1937 založením Vysokej školy ľov – kňaza a katechéta Jozefa Luka- popisuj dotváranie osobnosti Gustá- technickej v Košiciach. Na jej vzniku čoviča, bud ceho vyslanca Slovenskej va Husáka do jej konečnej podoby mal svoj podiel aj mlad Gustáv Husák, republiky v Nemeckej ríši Mat ša a rovnako defnitívne upevnenie jeho ktor tak prv v znamn a dodnes Černáka, či jeho spolužiakov – bud - marxistického svetonázoru. Ide najmä neznámu stopu v prospech pozdvih- cu opern speváčku Máriu Kišono- o jeho p sobenie v Spolku socialistic- nutia Slovenska zanechal už vo veku v , hudobného skladateľa a pedag ga k ch akademikov, kde sa dostal až do 24 rokov. Posledná kapitola publikácie Dezidera Kardoša, alebo už spomína- funkcie predsedu a v Zväze slovenské- sa venuje osobe, ktorá patrí neodluči- n ch Ivana Institorisa a Juraja Gaburu. ho študentstva, kde postupne zaujal teľne k osobe Gustáva Husáka – jeho Najzaujímavejšou časťou tejto miesto prvého podpredsedu. Autoro- manželke Magde Lokvencovej. Autor kapitoly je však stať venovaná začiat- vej pozornosti neušla ani publikačná popisuje jej rodinn p vod, zoznáme- kom politického formovania Gustáva činnosť G. Husáka, ktor pravidelne nie s Husákom, manželstvo, ktoré pre- Husáka, ktorá naznačuje odpovede na prispieval do časopisov Šíp, DAV, či šlo viacer mi krízami i bohat flmo- otázku, prečo Husák zasvätil politickej Svojeť. Postupne sa stal v slovenskom v a divadeln kariéru, ktor prerušila práci cel svoj život a prečo sa politika intelektuálnom prostredí známym nečakaná smrť v roku 1966. stala pre neho absol tnou prioritou, publicistom, ktor si pri písaní nedá- Publikácia je doplnená obrazo- zmyslom života, ktorému obetoval val servítku pred sta, najmä, ak sa vou prílohou, ktor tvoria fotografe v podstate všetko. Táto otázke je pre to t kalo jeho politick ch oponentov. z Husákovej mladosti. Medzi nimi
4 Údaj o vstupe G. Husáka do Komsomolu v roku 1929 pochádza priamo od neho. Všeobecne sa tento údaj preberá, no sú aj historici, ktorí k nemu pristupujú kritickejšie. Napríklad Michal Macháček považuje rok 1929 skôr za medzník, kedy G. Husák nadviazal prvé kontakty s Komsomolom, kam navyše dochádzal nepravidelne. MACHÁČEK, M.: Proti větru!, s 26.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 99
PN 2017-04 final.indd 99 3. 4. 2018 8:39:37 ÚPN INTERNE
s aj exempláre, ktoré neboli dosiaľ ry. Záujemcovia o presné umiestnenie hľadať odpoveď na otázky Husákovej publikované. použit ch archívnych prameňov m žu osobnej motivácie a faktorov, ktoré ho Aby nezostalo len pri samej chvále, siahnuť po in ch prácach autora, ktoré do tohto hnutia priviedli. Je chvályhod- spomenuli by sme aj niekoľko mal ch tvoria základ tejto publikácie. né, že práve t to cestu si vybral Tomáš nedostatkov. Na niekoľk ch miestach V dnešnom svete masmédií je Černák a ukázal, že mlad Gustáv sa opakuj citácie (napríklad na strane osobnosť Gustáva Husáka z r znych Husák sa rozhodol byť komunistom 111 a 128 a na strane 65 a 129) a čisto zo pohn tok vykresľovaná jednostran- v časoch, kedy sa to veľmi „nenosilo“ subjektívneho hľadiska pasáže o študij- ne a čo možno v najhorších farbách. a v hody prinášalo sk r členstvo vo n ch v sledkoch gymnazistu Husáka B val prezident Husák, často ozna- vládnych politick ch stranách (s. 245). p sobia až príliš popisne. Rovnako čovan prívlastkami chladn , odmera- Na záver m žeme skonštatovať, za nedostatok považujeme aj absen- n a mocichtiv však nie je Husákom že autor v sledky svojho dlhoročné- ciu menného registra, keďže v texte z 30. rokov minulého storočia. Podobne ho v skumu pretavil do v nimočnej sa nachádza množstvo mien. Naproti sa jednostranne odsudzuje aj jeho za- a hlavne hodnotnej publikácie, ktorá tomu, absentuj ci poznámkov apa- pojenie do komunistického hnutia. No, si zaiste nájde cestu k čo najširšiemu rát neuberá dielu nič z jeho odbornej ako ukazuje aj prezentovaná publikácia, okruhu čitateľov. rovne. Je nahraden zoznamom ar- takéto jednostranné hodnotenie je veľ- chívnych prameňov a použitej literat - mi jednoduché a lacné. Oveľa ťažšie je Branislav Kinčok
FESTIVAL SLOBODY 2017
Holokaust, deportácie obyvateľstva do sovietskych pracovn ch táborov či zaobchádzanie s politick mi väzňa- mi a ich rodinami za komunizmu – aj tieto témy rezonovali počas Festiva- lu slobody v Bratislave. Príbehy obetí a odporcov totalitn ch režimov sprí- tomnili divadelné predstavenia, hrané a dokumentárne filmy, diskusie, v - stavy či koncert. Na väčšinu podujatí festivalu, ktor Ústav pamäti národa organizoval 6. až 23. novembra 2017, bol vstup voľn . Festival slobody je multižánrové medzinárodné podujatie, ktoré pripo- Debata po filme Sound in the Silence 2017, hovorí zástupkyňa ENRS Weronika Kann mína a analyzuje obdobie neslobody na (Foto: I. Durkáčová) Slovensku. Program jeho VII. ročníka teda otvorila trojdňová medzinárod- ná flmová prehliadka v bratislavskom kine Lumière. Pripravené flmy ukázali napríklad násilie spáchané prechádza- j cou Červenou armádou (Agnus Dei), utrpenie ľudí odvlečen ch do soviet- skych pracovn ch táborov na Sibíri (Sibírsky denník) či osudy prenasle- dovan ch komunistick m režimom (Odrazy). S časťou flmovej prehliadky boli po vybran ch premietaniach aj disku- sie. S divákmi sa tak stretol autor flmu Posledná z prvého transportu Daniel Študenti v Poľskom inštitúte počas hry Rad (Kolejka), ktorú predstavil poľský IPN Friedmann a Robert Kirchho , reži- (Foto: I. Durkáčová)
100 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 100 3. 4. 2018 8:39:38 ÚPN INTERNE
sér flmu o r mskom holokauste Diera v hlave. Žiakom a študentom priblížili ob- dobie neslobody vybrané flmy a dis- kusie v troch dopoludňajších blokoch, ktoré boli určené pre školy. Totalitné režimy mohli lepšie spoznať napríklad cez príbehy mlad ch ľudí prenasle- dovan ch len preto, že boli skautmi (Junáci z prachu), alebo preto, že prená- šali cez hranice duchovn literat ru či náboženské predmety (Stopy v snehu). Počas Festivalu slobody mal pre- miéru dokumentárny flm Sound in the Silence 2017, ktor zachytáva, ako študenti z viacer ch eur pskych krajín spoločne s lektormi-umelcami spozná- Matej Marušin (predstaviteľ Silvestra Krčméryho) a Richard Autner (predstaviteľ vyšetrova-
vaj hist riu ženského koncentračného teľov, dozorcov, spoluväzňa) po predstavení Nepolepšený svätec (Foto: I. Durkáčová) tábora Ravensbr ck, ako sa historické fakty dot kaj ich vn tra a ako ich premieňaj a refektuj v spoločn ch umeleck ch v stupoch. Počas Dňa pre Poľsko (8. novem- ber 2017) priblížil prokurátor poľského Ústavu národnej pamäti (IPN) aktu- álne vyšetrovanie smrti Poliakov na československo-rak skej hranici. Poľ- skí štátni zástupcovia totiž vo febru- ári 2017 začali trestné konanie vo veci zabíjania poľsk ch občanov na česko- slovenskej Železnej opone medzi rokmi 1961 a 1965. Železn oponu pripome- nulo aj symbolické uzatvorenie hra- nice medzi Slovenskom a Rak skom na Cyklomoste slobody v Devínskej O prenasledovaní cirkví diskutovali (zľava) Peter Janků, historik Róbert Letz, publicistka Novej Vsi počas Dňa zatvoren ch hraníc Soňa Gyarfášová a moderátor a historik ÚPN František Neupauer (Foto: I. Durkáčová) (18. november 2017). Detstvo bez slobody ukázali di- táborov a v stava Maďari v sovietskych Homolovej, Dagmar Andrtová-Voňková, vadelné predstavenia Anna Fran- pracovn ch táboroch 1944 – 1956 spo- Katarína Koščová a Daniel Špiner, skupi- ková a Zrezivělé dětství. Prvé z nich jená s premietaním flmu Prežili sme na Longital a Kristína Prekopová. zobrazuje osud židovského dievčaťa, gulag zasa t m ľuďom, ktorí boli de- Novinkou VII. ročníka podujatia ktoré sa ukr va pred deportáciou do portovaní do gulagov. bol aj Festival slobody pod Pyramídou koncentračn ch táborov, druhé zasa Dňa 12. novembra 2017 bola v bra- (21. november 2017), teda program rozpráva príbehy detí, ktor ch rodičia tislavskom jezuitskom Kostole Najsvä- v priestoroch Slovenského rozhlasu. sa stali obeťami politick ch procesov tejšieho Spasiteľa sl žená svätá omša Záujemcovia si mohli počas verejnej v 50. rokoch 20. storočia. Hra za obete totalitn ch režimov. S časťou nahrávky v Št diu 5 vypočuť progra- Nepolepšen svätec sprítomnila vieru Festivalu slobody bola aj spomienka my zaoberaj ce sa témou neslobody a silu katolíckeho disidenta Silvestra (15. november) na pochod odvážnych a diskutovať s ich autormi a historikmi. Krčméryho, ktorého nedokázali zlomiť študentov zo 16. novembra 1989. Festival slobody sa aj v roku 2017 ani najbrutálnejšie met dy komunis- Pesničkári, ktorí tvorili neodmys- rozšíril do regi nov a pon kol pre- tickej Štátnej bezpečnosti. liteľn s časť odporu proti komunis- mietania flmov, diskusie či v stavu. V stava Ivana K hlera Jude osudy – tickému režimu, vyst pili na koncerte Dobrovoľníci v spolupráci s Ústavom Rezidencia smrti vzdala počas festiva- Hlas slobody. 9. novembra sa na jed- pamäti národa pripravili program lu česť pamiatke Židov odvlečen ch nom p diu stretli dve generácie pes- v Bardejove, Brezne, Nemšovej, do koncentračn ch a vyhladzovacích ničkárov: Peter Janků, Trojka Zuzany Šintave, Šuranoch a v Trnave.
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 101
PN 2017-04 final.indd 101 3. 4. 2018 8:39:38 ÚPN INTERNE
KONFERENCIA K 30. VÝROČIU VYDANIA PUBLIKÁCIE BRATISLAVA/NAHLAS
Ústav pamäti národa v spolupráci hu – aktivisti museli čeliť oklieštenej s Nadáciou Konrada Adenauera zor- slobode slova a cenz re, ako aj riziku, ganizoval 24. okt bra 2017 v Bratisla- že po záujme Štátnej bezpečnosti bud ve konferenciu s názvom Bratislava/ nasledovať tvrdé represie. nahlas, ktorou sme si pripomenuli Na konferencii sa z častnili aj pria- 30. v ročie vzniku publikácie s rovno- mi aktéri t chto historick ch udalostí, menn m názvom. Konferencia sa ko- ktorí hovorili o v voji a d sledkoch nala pod záštitou primátora hlavného iniciatívy Bratislava/nahlas, či o jej mesta Bratislava Iva Nesrovnala. dobovej spoločenskej a s časnej pa- Úvodný panel konferencie (Foto: B. Kinčok) Na konferencii zazneli príspevky mäťovej refexii. O vzťahu českého di- bádateľov Ústavu pamäti národa, za- sentu a slovensk ch ochrancov prírody téme zápasu ekol gov s komunistickou hraničn ch hostí, domácich odborní- hovoril Ladislav Snopko, neskorší aktér mocou venuj historici. Hana Zema- kov a priamych častníkov protestn ch novembra ´89. Zazneli príspevky Ju- nová-Volková pripomenula, že mno- ochranárskych akcií koncom 80. rokov. raja Marušiaka zo Slovenskej akadémie ho ekologick ch problémov, ktoré boli Hovorili o ochranárskom hnutí za ko- vied, Jerguša Sivoša z Ústavu pamäti predmetom kritiky v 80. rokoch v r z- munizmu ako vzdore proti vtedajšej národa, Josefa Hallu z Masarykovej nych podobách prešli aj do dnešn ch moci. Historici ÚPN pripomenuli zá- univerzity v Brne a ďalších histori- dní, a preto je potrebné venovať im ujem Štátnej bezpečnosti a šikanovanie kov a odborníkov z oblasti životného stálu pozornosť. V diskusii vyst pi- aktivistov ochranárskych združení. prostredia. Predstaviteľ ekologick ch li aj priami častníci udalostí – Ján Prednášaj ci sa zhodli, že kritizovať aktivistov, vedec a pedag g Mikuláš Budaj, Mária Filková, Juraj Flamík, stav životného prostredia si v čase ko- Huba, ocenil konferenciu slovami, že Peter Kresánek, Juraj Podoba, Pavel munistickej totality vyžadovalo odva- ide o v bec prv konferenciu, kde sa Šremer, Peter Tatár a ďalší.
PREZENTÁCIA PUBLIKÁCIE KURIÉRI sk ch aktivistov v rokoch komunis- tického prenasledovania. BOŽIEHO SLOVA Prezentácia publikácie sa postupne V záujme zv šenia informovanosti slovensk m názvom Kuriéri Božieho konala v troch slovensk ch mestách – verejnosti o období komunistického slova (Sk senosť a dar) vyšla pri prí- prvá sa uskutočnila 3. okt bra 2017 režimu na Slovensku v rokoch 1948 – ležitosti 100. v ročia zjavení Panny na p de Teologickej fakulty v Koši- 1989 uzatvoril Ústav pamäti náro- Márie vo Fatime nákladom sekulár- ciach, druhá 4. okt bra 2017 v Aule da a Spoločenstvo Fatima zmluvu neho inštit tu Spoločenstvo Fatima Jána Pavla II. na Pedagogickej fakulte o partnerstve na preklad a vydanie a s finančnou podporou Poľského Katolíckej univerzity v Ružomberku publikácie „Kurierzy Słowa Bożego“ veľvyslanectva, Poľského inštit tu a posledná 5. okt bra 2017 v Poľskom v slovenskom jazyku. Publikácia so a Ústavu pamäti národa. inštit te v Bratislave. Zostavovateľ Marian Na predstavení knihy v Bratisla- Szczepanowicz v publi- ve sa prítomn m prihovorili Jacek kácii prináša tému pašo- Gajewski, riaditeľ Poľského inštit tu vania náboženskej litera- v Bratislave, Leszek Soczewica, veľvy- t ry cez poľsk hranicu slanec Poľskej republiky na Sloven- v období komunistickej sku, Mons. Stanislav Zvolensk , bra- totality a tajn ch kňaz- tislavsk arcibiskup – metropolita. sk ch vysviacok v Poľ- V nasleduj cej panelovej diskusii boli sku, ako aj spomienky hosťami Vladimír Javorsk (osobné niektor ch slovensk ch svedectvo, spracovanie knihy), Fran- osobností na život v ne- tišek Novajovsk (Spoločenstvo Fa- slobode. Kniha je doku- tima, spracovanie knihy), Stanisław mentom a svedectvom Ługowski (kňaz – osobné svedectvo) obetavej služby a spo- a Barbara Szczepanowicz (manželka Účastníci prezentácie publikácie v Poľskom inštitúte lupráce poľsko-sloven- nežij ceho autora). Diskusiu modero- v Bratislave(Foto: ÚPN) sk ch a slovensko-poľ- val František Neupauer (ÚPN).
102 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 102 3. 4. 2018 8:39:39 ÚPN INTERNE
VÝROČNÁ SCHÔDZA EURÓPSKEJ SIETE ní členovia jednohlasne rozhodli, že albánsky partner bude prijat do Siete ÚRADOV SPRAVUJÚCICH PÍSOMNOSTI v pozícii pozorovateľa. Následne svoje TAJNEJ POLÍCIE prezentácie predniesli inštit cie, ktoré maj v rámci Siete status pozorovate- Dňa 4. decembra 2017 sa v Bukurešti krajín s krátkou prezentáciou svojich ľa. Po ich vyst peniach usporiadatelia konalo v ročné stretnutie zástupcov aktivít a plánovan ch projektov na slávnostne odovzdali predsedníctvo člensk ch inštit cií Eur pskej siete nadchádzaj ce obdobie. Postupne sa Siete zástupcom bulharského Ústa- radov spravuj cich písomnosti tajnej k slovu dostali delegácie Bulharska, vu pre sprístupňovanie dokumentov polície. Rokovania sch dze sa konali Českej republiky, Nemecka, Maďar- a oznamovanie príslušnosti bulhar- v reprezentatívnych priestoroch budo- ska, Poľska, Slovenska a na záver aj sk ch občanov k Štátnej bezpečnosti vy rumunského parlamentu. usporiadaj ca inštit cia, rumunsk a Spravodajskej službe Bulharskej ná- Po slávnostnom otvorení sch dze Národn rad pre spracovanie archí- rodnej armády. Zástupca bulharskej vyst pili predstavitelia jednotliv ch vov Securitate. Predstavitelia sloven- inštit cie pozval partnerov na tohto- skej delegácie vo svojom príspevku ročné podujatia, ktor m by popri v - zd raznili aktivity, ktoré ÚPN v prie- ročnom stretnutí člensk ch inštit cií behu uplynulého roku vykonal, a záro- mala byť aj medzinárodná konferencia. veň predstavili projekty, ktoré sa bud V ročná sch dza vyvrcholila realizovať v roku 2018, zamerané naj- vernisážou v stavy Skonfškované mä na v znamné v ročia spojené s p - manuskripty, v rámci ktorej rumunskí sobením nedemokratick ch režimov hostitelia predstavili osudy spisova- na Slovensku. teľov, ktor ch rumunská Securitate V druhej časti rokovaní prišlo pripravila o slobodu a v nejednom k prezentácii albánskeho Úradu na prípade aj o život. Viacerí častníci sprístupnenie informácií o b valej podujatia prejavili záujem o prehĺbenie Účastníci výročného stretnutia zástupcov Štátnobezpečnostnej službe, ktor sa spolupráce v rámci Siete, ktorá by mala členských inštitúcií Európskej siete úradov uchádzal o členstvo v Sieti. Zástupco- vy stiť do v meny vedeck ch poznat- spravujúcich písomnosti tajnej polície via albánskej inštit cie prezentovali kov medzi inštit ciami a zorganizo- (Foto: Národný úrad pre spracovanie archívov svoju s časn situáciu a následne sa vaním viacer ch spoločn ch podujatí Securitate) hlasovalo o ich prist pení. Prítom- vrátane vedeck ch konferencií.
SEMINÁR O AKTUÁLNYCH VÝZVACH spracovaním, hovorili v prvom bloku druhého dňa zástupcovia mimovlád- VÝUČBY DEJEPISU A NÁUKY O SPOLOČNOSTI nych organizácií. Účastníci seminára navštívili aj Archív Ústavu pamäti Akademici, zástupcovia pamäťo- nové vzdelávacie met dy, ktoré často národa. v ch inštit cií a občianskych zdru- využívaj moderné technol gie, s žení a učitelia sa stretli v Bratislave, interaktívne alebo vytváraj priestor aby diskutovali o s časn ch témach na stretnutie mlad ch ľudí s pamät- v učby dejepisu. Ústav pamäti náro- níkmi z obdobia totalitn ch režimov. da a Eur pska sieť Pamäť a solidarita S časťou druhého bloku seminára pripravili seminár s názvom Aktuál- boli problémy dejepisu vrátane ide- ne v zvy vyučovania dejepisu a ná- ologicky podfarben ch interpretácií uky o spoločnosti, ktor sa uskutočnil historikov, vytváranie vyučovacích 11. a 12. decembra 2017 v bratislav- jednotiek, ktoré by viedli k chápaniu skom Centre SALVATOR. občianskych práv, či „digitálna inte- Na začiatku seminára priblížila ligencia“. podpredsedníčka Správnej rady ÚPN O tom, ako sa daj učiť dejiny pri Andrea Kluknavská častníkom Ústav prechádzke mestom, spojenej s vy- pamäti národa, jeho vedeck v skum svetľovaním zmien verejného priesto- a vzdelávacie aktivity, ktoré pon ka ru v jednotliv ch obdobiach alebo aj školám. V prvom bloku predstavi- cez sk senosť so zaznamenaním spo- li zahraničné pamäťové organizácie mienok pamätníka a ich umeleck m Prezentácia ENRS (Foto: A. Púčiková)
4 • 2017 PAMÄŤ NÁRODA 103
PN 2017-04 final.indd 103 3. 4. 2018 8:39:40 SPOMÍNAME
BETTY ROMAN – SPOMÍNAME
Betty Roman(Foto: Archív D. Tótha)
V Katedrále Gréckokatolíckeho biskupstva Svät ch Betty bola mecenáškou umenia a podporovateľkou Cyrila a Metoda, vo farnosti Premenenia Pána v Unionville slovenskej kult ry. Aj jej zásluhou bola uvedená opera sa stretlo do tisíc sm tiacich, ktorí sa prišli rozl čiť s Betty Kr tňava v Lansingu, v štáte Michigan, či opereta Mod- Romanovou, manželkou už nebohého zakladateľa Svetového rá Ruža. Podporovala r zne koncerty, aby predstavila kongresu Slovákov a veľkopodnikateľa Štefana B. Roma- kanadskému publiku Gabrielu Beňačkov , Bohuša Hanáka, na. Slávnostn omšu celebroval biskup Matthew Gyamf Evu Polákov a mnoh ch ďalších umelcov slovenského z Ghany, ktorého počas št dií Betty Romanová so svojou p vodu. Bola duchom Festivalov slovenskej mládeže od rodinou podporovali. Obrad bol v rímskokatolíckom obrade Waldkreiburgu (Nemecko), dvakrát v Mount Pocono (USA), za prítomnosti gréckokatolíckych duchovn ch. až po Semmering (Rak sko). Sama vystupovala na poduja- Betty (Božena) Romanová, rodená Gardoňová, sa naro- tiach Svetového kongresu Slovákov, aby vyjadrila svoj vzťah dila v Záriečí, na Slovensku 5. j na 1923 a zomrela po zdĺha- k svojej domovine. vej chorobe vo veku 94 rokov 27. augusta 2017 v Richmond Svoju vyspelosť dokázala, keď spolu s manželom boli Hille v Ontariu. Do Kanady prišla ako 11-ročná. So sebou iniciátormi vzniku Katedry slovensk ch št dií pri Univer- si priniesla lásku k Slovensku a slovenskej ľudovej piesni, čo zite v Ottawe. si až do svojej smrti uchovávala ako veľk poklad vo svojom Táto srdečná, zanietená, usmievavá vyslankyňa sloven- srdci. Bola matkou sedem detí: Helen Roman-Barber, Angela skej kult ry bude ch bať slovenskej komunite v Kanade. Maria Roman, Stephen Geoge Roman, Paul Michael Roman, John Peter Roman, David Andrew a Anne Catherine Ruth Dušan T th Roman. Unionville, Ontario, Kanada, 7. september 2017
104 PAMÄŤ NÁRODA 4 • 2017
PN 2017-04 final.indd 104 3. 4. 2018 8:39:40 PREDNÁŠKOVÁ ČINNOSŤ PRE ŠKOLY ÚPN HĽADÁ PAMÄTNÍKOV A DOKUMENTY K HISTORICKÝM UDALOSTIAM Vsnahe nadviazať na sk senosti zprednáškovej činnosti odborn ch zamestnancov Ústavu pamäti národa na stredn ch školách sme pre záujemcov pripravili aktualizovan zoznam pon kan ch prednášok. Na základe záujmu školy zabezpečí Ústav interaktívnu prednáš- Ústav pamäti národa pripravuje v priebehu „osmičkového“ roka ku na zvolen tému, premietnutie dokumentárneho flmu z produkcie ÚPN a následn sériu podujatí venovan ch v ročiam udalostí, ktoré s spojené diskusiu so študentmi. Vítame aj aktívnu časť študentov a učiteľov na diskusii. Do s vládou nedemokratick ch režimov a v znamne ovplyvnili dejiny knižnice školy darujeme aj tematické publikácie Ústavu a informačné letáky o období Slovenska v 20. storočí. neslobody. Od školy požadujeme len zabezpečenie vhodného prednáškového priestoru s technick m zariadením, ktoré umožňuje obrazové prezentácie a flmov projekciu Rok 1938 priniesol ovládnutie stredoeur pskeho priestoru hit- (videoprojektor, PC, ozvučenie). lerovsk m Nemeckom spojené s zemnou agresiou (Mníchovská do- hoda a Viedenská arbitráž) i následnou likvidáciou demokratického Kontakt: režimu. Rok 1948 znamenal dovŕšenie uchopenia moci komuni- Mgr. Peter JAŠEK, PhD. e-mail: [email protected] stickou stranou a nastolenie totalitného komunistického režimu. tel: 02/59300336 Rok 1968 poznamenal pokus o demokratizáciu vládnuceho režimu (socializmus s ľudskou tvárou), ktor bol násilne potlačen m augus- ZOZNAM PONÚKANÝCH PREDNÁŠOK tovou inváziou vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy. A napokon rok 1988, zko spojen so zápasom o občianske práva, ktorého v znamn m míľnikom bola Sviečková manifestácia v Bratislave − MNÍCHOV 1938: T. Klubert predzvesť pádu komunistického režimu na nasleduj cu jeseň. ŽIVOT NA JUŽNOM SLOVENSKU PO VIEDENSKEJ ARBITRÁŽI V NOVEMBRI 1938: J. Mitáč ŽIDOVSKÝ HOLOKAUST NA SLOVENSKU (1938 – 1945): M. Garek, P. Makyna Pri príležitosti tohtoročn ch v znamn ch v ročí preto Ústav pamäti ÚTEK WETZLERA A VRBU Z KONCENTRAČNÉHO TÁBORA OSVIENČIM: P. Makyna národa hľadá ľudí, ktorí by mali záujem podeliť sa o svoje auten- tické príbehy viažuce sa k t mto prelomov m udalostiam. Zároveň KONCENTRAČNÝ TÁBOR OSVIENČIM: P. Makyna chceme požiadať vlastníkov dokumentov trvalej historickej hod- POLITICKÝ SYSTÉM A REŽIM SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939 – 1945: O. Podolec noty o ich darovanie, zapožičanie, prípadne poskytnutie na študijné NASTOLENIE KOMUNISTICKÉHO REŽIMU NA SLOVENSKU VO FEBRUÁRI 1948: M. Garek, O. Podolec a dokumentačné čely. M žu tak prispieť k uchovaniu historick ch LIKVIDÁCIA REHOLÍ (AKCIE K A R): F. Neupauer, P. Dubovsk , P. Jakubčin pamiatok, ktoré by inak mohli byť pre bud ce generácie nenávratne AKCIA B AKO PROSTRIEDOK PERZEKÚCIE POČAS KOMUNISTICKÉHO REŽIMU stratené. So svojimi ponukami, prípadne otázkami, sa m žu na NA SLOVENSKU: M. Babál Ústav pamäti národa obrátiť aj jednotliví občania, ako i špecializo- vané inštit cie (antikvariáty, starožitníctva a pod.). Záujem máme PRACOVNÉ TÁBORY A TÁBORY NÚTENEJ PRÁCE NA SLOVENSKU 1945 – 1953: J. Sivoš najmä o nasleduj ce typy dokumentov: textové, foto-dokumen- SLOVENSKÍ OBČANIA V SOVIETSKYCH GULAGOCH: T. Klubert tačné, audiovizuálne materiály, či pohľadnice; písomnosti, ako s SÚDNE A MIMOSÚDNE PERZEKÚCIE OBČANOV POČAS KOMUNISTICKÉHO REŽIMU: O. Podolec denníky, pamätníky, letáky, plagáty, radné oznámenia, osobné POLITICKÉ PROCESY NA SLOVENSKU V 50. ROKOCH: B. Kinčok doklady, s dne rozhodnutia, ale aj korešpondencia. Taktiež s pre GUSTÁV HUSÁK V KOMUNISTICKOM HNUTÍ: B. Kinčok nás zaujímavé dobové noviny z prelomov ch rokov, trojrozmerné MEDZINÁRODNÉ KRÍZY KOMUNISTICKÝCH REŽIMOV (NDR 1953, MAĎARSKO 1956, KUBA 1963, predmety, vyznamenania, medaily, rády, busty, transparenty a obra- zy v znamn ch predstaviteľov totalitn ch režimov. POĽSKO 1981): T. Klubert. B. Kinčok ROK 1968: P. Jašek, T. Klubert Ak vás v zva Ústavu pamäti národa oslovila, m žete nás kontaktovať NORMALIZÁCIA NA SLOVENSKU (1968 – 1989): P. Jašek poštou na adrese Miletičova 19, 820 18 Bratislava 218, elektronicky na CHARTA 77: P. Dubovsk adresách ZÁPAS CIRKVÍ S KOMUNISTICKÝM REŽIMOM: P. Dubovsk , J. Endr di, E. Pastvová PROREŽIMNÉ ORGANIZÁCIE KŇAZOV: P. Jakubčin [email protected] alebo [email protected] a OSOBNOSTI PERZEKVOVANÉ KOMUNISTICKÝM REŽIMOM: F. Neupauer telefonicky na telef nom čísle 02/593 00 311. ODSÚDENÍ ZA NEDOVOLENÉ OPUSTENIE REPUBLIKY: E. Pastvová SVIEČKOVÁ MANIFESTÁCIA: F. Neupauer, P. Dubovsk , P. Jakubčin, P. Jašek NOVEMBER 1989: P. Dubovsk , P. Jašek Ďakujeme. ŽELEZNÁ OPONA: J. Endr di ŠTÁTNA BEZPEČNOSŤ NA SLOVENSKU1948 – 1989: M. Gula, B. Kinčok SPRAVODAJSKÁ ČINNOSŤ ŠTÁTNEJ BEZPEČNOSTI V ZAHRANIČÍ: M. Miklovič ZLOČINY KOMUNISTICKÉHO REŽIMU NA SLOVENSKU: P. Jašek ORAL HISTORY AKO PRAMEŇ POZNANIA OBDOBIA NESLOBODY (PRÍBEHY PAMÄTNÍKOV): L. Glesk, J. Mitáč VYROVNÁVANIE SA S KOMUNISTICKOU MINULOSŤOU NA SLOVENSKU: M. Gula
PN 2017-04 obal.indd 2 3. 4. 2018 17:48:47
PRVÝ SLOVENSKÝ PARLAMENT SNEM SLOVENSKEJ REPUBLIKY A JEHO LEGISLATÍVNA ČINNOSŤ ONDREJ PODOLEC ÚSTAV PAMÄTI NÁRODA
BRATISLAVA 2017 4•2017PAMÄŤ NÁRODA ISBN 978-80-89335-79-4
Predkladaná monografa je historicko-právnym po- NACIZMUS A KOMUNIZMUS VO SVOJEJ EPOCHE ročník XIII 4•2017 cena 2,99 € hľadom na lohu i postavenie zákonodarného or- gánu v období, ktoré je azda najkontroverznejšou časťou slovensk ch dejín. Pri jej spracovaní vychá- dzal autor z archívneho v skumu vo fondoch slo- venskej, českej i nemeckej proveniencie i širokého spektra prác historikov dot kaj cich sa v voja po- litického systému i režimu na Slovensku v rokoch 1938 – 1945, ktoré vznikali od šesťdesiatych rokov minulého storočia. K rozšíreniu poznania v oblasti politického systému sa publikovaním v sledkov v skumu snažil prispieť aj autor tejto publikácie. Monografa v prvom rade analyzuje lohu, ktor zohral snem ako zákonodarn orgán v politickom živote štátu. Zaoberá sa jeho vznikom vrátane vo- lebnej proced ry, formovaním právneho posta- venia parlamentu v stave i v vojom jeho reálnej pozície v politickom systéme. NOVÉ KNIHY ÚPN
KURIÉRI BOŽIEHO SLOVA SKÚSENOSŤ A DAR MARIAN SZCZEPANOWICZ SPOLOČENSTVO FATIMA BRATISLAVA 2017 ISBN 978-80-89694-25-9
Publikácia „Kuriéri Božieho slova“, ktorá je pre- kladom z poľského originálu, je d ležit m sve- dectvom o náboženskom živote na Slovensku v období komunistického režimu a o pomoci poľskej cirkvi slovensk m katolíkom. Keďže nábožensk život bol v tomto období v Čes- koslovensku potláčan , odborné publikácie a literat ra sa tak museli dostávať k čitateľovi netradičnou cestou – pašovaním cez hranicu. Práve z Poľska boli na Slovensko vďaka siliu viacer ch ľudí prenesené státisíce v tlačkov Biblie, modlitebn ch kníh a katechizmov, kto- ré vydávali slovenskí emigranti. Publikácia je venovaná živ m a taktiež zosnul m osobnos- tiam tohto obdobia a m že byť zdrojom pouče- nia pre s časn mlad generáciou, ktorá dnes nepociťuje n dzu v prístupe k odborn m a lite- PERZEKÚCIE PRÍSLUŠNÍKOV RAF PO ROKU 1948 rárnym zdrojom. REPRESÁLIE 5. POĽNEJ ROTY HLINKOVEJ GARDY V KRUPINE
ISSN 1336–6297 PROTIŽIDOVSKÉ NÁSILNOSTI V NOVÝCH ZÁMKOCH ÚSTAV PAMÄTI NÁRODA
PN 2017-04 obal.indd 1 3. 4. 2018 17:48:47