ÚZEMNÝ PLÁN OBCE Radvaň nad Dunajom Textová časť smerná
Tento projekt bol realizovaný s finančnou pomocou Európskej únie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) prostredníctvom Operačného programu Základná infraštruktúra, ktorého riadiacim orgánom je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR.
August 2008 Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť OBSAH A.1. ÚVOD ...... 4 A.1.1. ÚDAJE O OBSTARÁVATEĽOVI A SPRACOVATEĽOVI ...... 4 A.1.2. RIEŠITEĽSKÝ KOLEKTÍV ...... 4 A.2. DÔVODY OBSTARANIA NOVÉHO ÚPN–OBCE RADVAŇ NAD DUNAJOM ...... 5 A.3. HLAVNÉ CIELE RIEŠENIA ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE ...... 6 A.3.1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE CHARAKTERIZUJÚCE ÚZEMIE OBCE ...... 6 A.3.2. CIELE ROZVOJA ÚZEMIA ...... 7 A.4. ZHODNOTENIE DOTERAJŠEJ ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE ...... 7 A.5. ÚDAJE O SÚLADE RIEŠENIA SO ZADANÍM ÚPN OBCE RADVAŇ NAD DUNAJOM ...... 8 A.6. VÄZBY VYPLÝVAJÚCE Z RIEŠENIA A ZO ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ ÚZEMNÉHO PLÁNU REGIÓNU ...... 8 A.6.1. VÄZBY VYPLÝVAJÚCE Z RIEŠENIA A ZO ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ ÚZEMNÉHO PLÁNU VÚC NITRIANSKEHO KRAJA ...... 8 A.6.1.1. VÄZBY VYPLÝVAJÚCE ZO ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ REGIÓNU, VZŤAHUJÚCE SA K OBCI RADVAŇ NAD DUNAJOM (ÚPN VÚC NITRIANSKEHO KRAJA) ...... 8 A.7. SÚPIS POUŽITÝCH ÚZEMNOPLÁNOVACÍCH PODKLADOV A INÝCH PODKLADOV SO ZHODNOTENÍM ICH VYUŽITIA PRI RIEŠENÍ ...... 12 A.7.1. PODKLADY ...... 12 A.7.1.1. SCHVÁLENÁ ÚPD, VZŤAHUJÚCA SA K RIEŠENÉMU ÚZEMIU ...... 12 A.7.1.2. ÚZEMNO PLÁNOVACIE PODKLADY ...... 13 A.7.1.3. PRIESKUMNÉ PRÁCE ...... 13 A.7.1.4. DOPRAVNÁ A INŽINIERSKA DOKUMENTÁCIA...... 13 A.7.1.5. KONZULTÁCIE, OSTATNÉ PODKLADY, MAPOVÉ PODKLADY ...... 13 A.7.2. VÝSTUPY Z RELEVANTNÝCH PODKLADOV S DOPADOM NA RIEŠENÉ ÚZEMIE ...... 14 A.7.2.1. VÝSTUP ZO ZÁMEROV TRASOVANIA A ÚPRAVY CESTY I/63 ...... 14 A.7.2.2. VÝSTUP Z R – ÚSES ...... 14 A.8. VARIANTNÉ RIEŠENIA SPRACOVANÉ V KONCEPTE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE ...... 14 A.8.1. VŠEOBECNE ...... 14 B. RIEŠENIE NÁVRHU ÚZEMNÉHO PLÁNU ...... 14 B.1. VYMEDZENIE RIEŠENĚHO ÚZEMIA A ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA ...... 14 B.1.1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE CHARAKTERIZUJÚCE ÚZEMIE OBCE ...... 14 B.1.2. VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA A JEHO GEOGRAFICKÝ POPIS ...... 15 B.2. ZÁKLADNÉ DEMOGRAFICKÉ, SOCIÁLNE A EKONOMICKÉ ROZVOJOVÉ PREDPOKLADY OBCE ...... 16 B.2.1. OBYVATEĽSTVO, EKONOMICKÉ AKTIVITY, ZAMESTNANOSŤ ...... 16 B.2.1.1. DEMOGRAFICKÝ POTENCIÁL A BYTOVÝ FOND ...... 16 B.2.1.2. NÁVRH RIEŠENIA BYTOVÉHO FONDU A OBYVATEĽOV ...... 24 B.3. RIEŠENIE ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA A ŠIRŠIE VZŤAHY DOKUMENTUJÚCE ZAČLENENIE RIEŠENEJ OBCE DO SYSTÉMU OSÍDLENIA ...... 24 B.3.1. ŠIRŠIE VZŤAHY ...... 24 B.3.1.1. FUNKCIA A POLOHA OBCE V SÍDELNEJ ŠTRUKTÚRE ...... 24 B.3.1.2. VZÁJOMNÁ POLOHA OBCE A VYMEDZENÝCH ŠPECIFICKÝCH ÚZEMÍ A OCHRANNÝCH PÁSIEM URČENÝCH OSOBITNÝMI PREDPISMI ...... 24 B.3.1.3. EXISTUJÚCE A NAVRHOVANÉ NADRADENÉ TRASY A ZARIADENIA DOPRAVY, PRODUKTOVODOV, ENERGETIKY, SPOJOV A VÄZBA OBCE NA NE ...... 25 B.4. NÁVRH URBANISTICKEJ KONCEPCIE PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA ...... 31 B.4.1. ZÁKLADNÁ KONCEPCIA USPORIADANIA ...... 31 B.4.2. FUNKČNÉ ČLENENIE A ORGANIZÁCIA ÚZEMIA ...... 32 B.5. NÁVRH FUNKČNÉHO VYUŽITIA ÚZEMIA OBCE ...... 33 B.5.1. VŠEOBECNE ...... 33 B.5.2. ROZVOJ OBYTNEJ FUNKCIE...... 33 B.5.3. ROZVOJ VÝROBNEJ FUNKCIE ...... 34 B.5.4. ROZVOJ ZARIADENÍ OBČIANSKEHO VYBAVENIA, REKREÁCIE A CESTOVNÉHO RUCHU, TELOVÝCHOVNÝCH AKTIVÍT A ŠPORTOVÝCH PLÔCH ...... 36 B.5.5. ROZVOJ PLÔCH ZELENE ...... 37 B.5.6. NÁVRH ÚZEMIA PRE RIEŠENIE VO VÄČŠEJ PODROBNOSTI ...... 38 B.5.7. NÁVRH OCHRANY KULTÚRNYCH HODNÔT ...... 38 B.5.7.1. HISTÓRIA OBCE, PAMIATKY A OBJEKTY PAMIATKOVÉHO ZÁUJMU NA ÚZEMÍ OBCE ...... 38 B.5.7.2. ZÁSADY ZACHOVANIA KULTÚRNYCH A HISTORICKÝCH HODNÔT ...... 40 B.6. NÁVRH RIEŠENIA BÝVANIA, OBČIANSKEHO VYBAVENIA, VÝROBY A REKREÁCIE ...... 41 B.6.1. NÁVRH RIEŠENIA BÝVANIA ...... 41 B.6.1.1. ZÁKLADNÉ DEMOGRAFICKÉ ÚDAJE A PROGNÓZY ...... 41 B.6.1.2. POŽIADAVKY NA RIEŠENIE BÝVANIA ...... 42 B.6.1.3. NÁVRH RIEŠENIA BÝVANIA ...... 43 B.6.2. NÁVRH RIEŠENIA OBČIANSKEHO VYBAVENIA ...... 43 B.6.2.1. ŠKOLSTVO A VÝCHOVA ...... 43 B.6.2.2. ZDRAVOTNÍCTVO SOCIÁLNA STAROSTLIVOSŤ ...... 44 B.6.2.3. KULTÚRA ...... 44 B.6.2.4. TELOVÝCHOVA A ŠPORT ...... 45 B.6.2.5. MALOOBCHODNÁ SIEŤ A VEREJNÉ STRAVOVANIE ...... 46 B.6.2.7. ADMINISTRATÍVA ...... 46 B.6.3. VÝROBA A VÝROBNÉ SLUŽBY ...... 46 B.6.3.1. HOSPODÁRSKA ZÁKLADŇA – VŠEOBECNE ...... 46 B.6.3.2. ŤAŽBA NERASTNÝCH SUROVÍN ...... 46 B.6.3.3. POĽNOHOSPODÁRSTVO A ORGANIZÁCIA POĽNOHOSPODÁRSKEJ VÝROBY ...... 47 2
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť B.6.3.4. LESNÉ HOSPODÁRSTVO ...... 48 B.6.3.5. PRIEMYSELNÁ A REMESELNÁ VÝROBA, STAVEBNÍCTVO A SKLADOVÉ HOSPODÁRSTVO ...... 51 B.6.3.6. NÁVRH RIEŠENIA VÝROBY A VÝROBNÝCH SLUŽIEB ...... 51 B.6.4. REKREÁCIA A CESTOVNÝ RUCH ...... 52 B.6.4.1. CESTOVNÝ RUCH V RÁMCI ŠIRŠÍCH VZŤAHOV...... 52 B.6.4.2. ÚZEMNÉ ROZLOŽENIE A MOŽNOSTI REKREAČNÝCH ÚTVAROV ...... 52 B.6.4.3. REKREAČNÉ AREÁLY A ZARIADENIA ...... 54 B.6.4.4. POTENCIÁL ÚZEMIA A JEHO SÚČASNÉ VYUŽITIE PRE REKREAČNÝ CESTOVNÝ RUCH (TURIZMUS ...... 54 B.7. VYMEDZENIE ZASTAVANÉHO ÚZEMIA ...... 56 B.8. VYMEDZENIE OCHRANNÝCH PÁSIEM A CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV ...... 56 B.8.1. OCHRANA PRÍRODNÝCH HODNÔT...... 56 B.8.1.1. LEGISLATÍVNA OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY ...... 56 B.8.2. OCHRANA POVRCHOVÝCH A PODZEMNÝCH VÔD A VODNÝCH ZDROJOV ...... 57 B.8.2.1. OCHRANA VODNÝCH POMEROV A VODÁRENSKÝCH ZDROJOV ...... 57 B.8.2.2. OCHRANNÉ PÁSMA PRÍRODNÝCH LIEČIVÝCH ZDROJOV ...... 58 B.8.3. OCHRANNÉ PÁSMA A BEZPEČNOSTNÉ PÁSMA HLAVNÝCH RÁDOV TECHNICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY ...... 58 B.8.3.1. PÁSMA OCHRANY VODOHOSPODÁRSKYCH ZARIADENÍ ...... 58 B.8.3.2. OCHRANNÉ PÁSMA ELEKTRICKÝCH VEDENÍ ...... 59 B.8.3.3. OCHRANNÉ A BEZPEČNOSTNÉ PÁSMA PLYNOVODOV (PODĽA ZÁKONA 656/2004 ZB. Z.) ...... 59 B.9. NÁVRH RIEŠENIA ZÁUJMOV OBRANY ŠTÁTU, POŽIARNEJ OCHRANY A OCHRANY PRED POVODŇAMI, CIVILNÁ OCHRANA ...... 60 B.9.1. ZÁUJMY OBRANY ŠTÁTU, ŠPECIÁLNA OCHRANA ...... 60 B.9.2. POŽIARNA OCHRANA ...... 60 B.9.3. OCHRANA PRED POVODŇAMI ...... 60 B.9.4. CIVILNÁ OCHRANA ...... 60 B.10. NÁVRH OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY ...... 61 B.10.1. OCHRANA PRÍRODNÝCH HODNÔT, IDENTIFIKÁCIA PRVKOV R ÚSES V KATASTRI ...... 61 B.10.1.1. LEGISLATÍVNA OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY ...... 62 B.10.1.2. PRIEMET R ÚSES DO RIEŠENÉHO ÚZEMIA ...... 63 B.10.2. TVORBA KRAJINY, KRAJINNOEKOLOGICKÝ PLÁN (OPTIMÁLNE PRIESTOROVÉ A FUNKČNÉ VYUŽÍVANIE ÚZEMIA OBCE RADVAŇ NAD DUNAJOM)...... 64 B.10.2.3. KRAJINNOEKOLGICKÁ INTERPRETÁCIA ...... 65 B.10.2.4. HODNOTENIE FUNKČNÝCH UKAZOVATEĽOV A VÝBER FUNKCIÍ ...... 66 B.10.2.5. PREDPOKLADY A NÁVRHY EKOLOGICKY OPTIMÁLNEHO VYUŽÍVANIA KRAJINY ...... 66 B.10.2.6. KRAJINNOEKOLOGICKÉ OPATRENIA A ODPORÚČANIA...... 66 B.10.2.7. KRAJINNOEKOLOGICKÉ ANALÝZY ...... 66 B.11. NÁVRH VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO A TECHNICKÉHO VYBAVENIA ...... 77 B.11.1. DOPRAVA ...... 77 B.11.1.1. NAPOJENIE ÚZEMIA NA NADRADENÚ DOPRAVNÚ SIEŤ, ŠIRŠIE DOPRAVNÉ VÄZBY ...... 77 B.11.1.2. FUNKČNÉ ČLENENIE A KATEGORIZÁCIA DOPRAVY ...... 79 B.11.1.3. KONCEPCIA HLAVNÝCH PEŠÍCH SYSTÉMOV CYKLISTICKÝCH A TURISTICKÝCH TRÁS ...... 81 B.11.1.4. STATICKÁ DOPRAVA, KAPACITY PLÔCH PRE PARKOVANIE ...... 81 B.11.1.5. KONCEPCIA LETECKEJ A VODNEJ DOPRAVY ...... 82 B.11.1.6. DOPRAVNÉ ZARIADENIA ...... 82 B.11.1.7. SYSTÉM HROMADNEJ DOPRAVY, UZLY A ZARIADENIA V SYSTÉME HROMADNEJ DOPRAVY ...... 82 B.11.1.8. NADMERNÝ HLUK VYPLÝVAJÚCI Z DOPRAVY ...... 83 B.11.1.9. OCHRANNÉ PÁSMA ...... 83 B.11.2. VODNÉ HOSPODÁRSTVO ...... 84 B.11.2.1. ŠIRŠIE VZŤAHY ...... 84 B.11.2.2. ZÁSOBOVANIE PITNOU VODOU ...... 84 B.11.2.3. ODKANALIZOVANIE OBCE ...... 86 B.11.2.4. VODNÉ TOKY A PLOCHY ...... 90 B.11.3. ENERGETIKA A ENERGETICKÉ ZARIADENIA ...... 91 B.11.3.1. ELEKTRICKÁ ENERGIA ...... 91 B.11.3.2. ZÁSOBOVANIE ZEMNÝM PLYNOM ...... 95 B.11.3.3. ZÁSOBOVANIE TEPLOM ...... 97 B.11.4. POŠTA A TELEKOMUNIKÁCIE ...... 98 B.12. KONCEPCIA STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE ...... 98 B.12.1. ZÁSADY FUNKČNÉHO VYUŽÍVANIA ÚZEMIA VO VZŤAHU K EKOLOGICKEJ ÚNOSNOSTI ÚZEMIA ...... 98 B.12.2. NÁVRH OPATRENÍ NA ELIMINÁCIU ALEBO OBMEDZENIE STRESOVÝCH PRVKOV V KRAJINE ...... 99 B.12.3. ZÁSADY VYMEDZENIA HRANÍC ZASTAVANÉHO ÚZEMIA, NÁVRH OPATRENÍ NA ZACHOVANIE A OBNOVENIE KRAJINNOESTETICKÝCH HODNÔT ÚZEMIA ...... 99 B.12.4. OCHRANA ZLOŽIEK ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA ...... 99 B.12.5. NÁVRH OPATRENÍ PRE USPORIADANIE ÚZEMIA Z HĽADISKA EKOLOGICKÝCH ASPEKTOV, OCHRANY PRÍRODY A KRAJINY ...... 101 B 12.6. NÁVRH OPATRENÍ NA OCHRANU PRÍRODNÝCH ZDROJOV A NA ZNIŽOVANIA NEGATÍVNEHO PÔSOBENIA STRESOVÝCH JAVOV ...... 102 B.13. VYMEDZENIE A VYZNAČENIE PRIESKUMNÝCH ÚZEMÍ, CHRÁNENÝCH LOŽÍSK A DOBÝVACÍCH PRIESTOROV ...... 102 B.14. VYMEDZENIE PLÔCH VYŽADUJÚCICH ZVÝŠENÚ OCHRANU ...... 102 B.14.1. NÁVRH OPATRENÍ OCHRANY PRÍRODY ...... 102 B.14.2. NÁVRH PROTIPOVODŇOVÝCH A VODOHOSPODÁRSKYCH OPATRENÍ ...... 103 B.15. URBANISTICKÁ EKONÓMIA ...... 103
3
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť A.1. ÚVOD A.1.1. ÚDAJE O OBSTARÁVATEĽOVI A SPRACOVATEĽOVI Práce na novom územnom pláne obce Radvaň nad Dunajom (ÚPN O Radvaň nad Dunajom) – sú vypracované v zmysle zmluvy o dielo č. Ra 01/2006 medzi: obstarávateľom : obec Radvaň nad Dunajom Radvaň nad Dunajom 58 946 38 Radvaň nad Dunajom a zhotoviteľom : Ing. arch. Peter Varga, autorizovaný architekt SKA Lenardová 2, 851 01 Bratislava A.1.2. RIEŠITEĽSKÝ KOLEKTÍV Hlavní riešitelia : Ing. arch. Peter VARGA (BA) Ing. arch. Martin PAVLÍK (MT) Urbanizmus zodpovedný projektant : Ing. arch. Peter VARGA spolupráca : Ing. arch. Martin PAVLÍK Doprava zodpovedný projektant : Ing. Otto JANÍK (BB) spolupráca : Ing. arch. Martin PAVLÍK Životné prostredie, občianska vybavenosť, priemysel, bývanie, rekreácia a cestovný ruch zodpovedný projektant : Ing. arch. Peter VARGA spolupráca : Ing. arch. Martin PAVLÍK Ing. Katarína HALABRINOVÁ (KN) Dr. Eva SEKOVÁ (NZ) Veronika VARGOVÁ (KN) Vodné hospodárstvo zodpovedný projektant: Ing. Jozef Repík, Hydrocoop s.r.o., Bratislava (BA) Energetika elektrická energia, telekomunikácie: Ing. Peter Burian /elektro (BA) Ing. P. Kubík / telekom. (BA) Energetika plyn, (teplo): Ing. Mažgut / plyn (MT) Digitálne spracovanie : Ing. arch. Martin PAVLÍK spolupráca : Ing. Michal ŽIVČÁK (MT) Ing. arch. Zuzana KUBÍČKOVÁ (MT) Ing. Zuzana CISÁRIKOVÁ (MT) Konštruktérske a pisárske práce : Ing. arch. Martin PAVLÍK Ing. arch. Zuzana KUBÍČKOVÁ Obstarávateľ : Ing. arch. Gertrúda ČUBOŇOVÁ (NR) Odborne spôsobilá osoba podľa § 2 a/ Zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (osvedčenie odbornej spôsobilosti, registračné číslo 036) 4
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť A.2. DÔVODY OBSTARANIA NOVÉHO ÚPN–obce Radvaň nad Dunajom Dôvodom na obstaranie „Územného plánu obce – Radvaň nad Dunajom“, je získanie a schválenie podrobného Územného plánu obce za účelom riešenia pozemkov na výstavbu nových bytových domov, rodinných domov, občianskej vybavenosti, športových plôch a prislúchajúcej dopravnej a technickej infraštruktúry. Spracovanie územnoplánovacej dokumentácie (ÚPD) obce vyplynulo zo spoločenskej potreby rozvoja obce. Na vypracovanie územnoplánovacej dokumentácie sídla existuje niekoľko závažných dôvodov: • obec má záujem plánovite odstraňovať negatívne javy spôsobené minulým vývojom; • je snaha zabezpečiť väčšiu účasť občanov na rozvoji a zveľaďovaní obce; • zosúladiť záujmy obecné so záujmami celospoločenskými rešpektovaním aktuálneho územného plánu veľkého územného celku; • umožniť rozvoj vitálnych funkcií sídelného útvaru, rozvoj bývania, rekreácie, výroby, služieb a podnikateľských aktivít, technickej infraštruktúry • upriamiť pozornosť na riešenie ekologických problémov obce a rešpektovať nové zmeny technického, civilizačného a sociálno ekonomického charakteru; • zvýšiť ekologickú stabilitu riešeného územia a zabezpečiť ochranu významných prírodných hodnôt. Rozhodnutie o obstaraní nového Územného plánu obce Radvaň nad Dunajom vyplynulo aj z potreby obce zabezpečiť rozvoj obce a jeho katastrálneho územia, bezkolízny rozvoj jednotlivých funkcií, vrátane rozvoja cestovného ruchu a zároveň zosúladiť územný plán s požiadavkami, vyplývajúcimi zo zákonných ustanovení pre územnoplánovaciu činnosť. Obec Radvaň nad Dunajom vzhľadom k odôvodneným požiadavkám na ďalší rozvoj, zohľadňujúci súčasnú situáciu v obci, a tiež z dôvodu zapracovania priemetu vyšších územnoplánovacích dokumentov (ÚPN VÚC) zasahujúcich do katastrálneho územia obce pristúpilo k zabezpečeniu nového územného plánu. Hlavným cieľom územného plánu je zabezpečenie územných a technických podmienok pre ďalší rozvoj obce a riešeného územia v koordinovanom súvzťahu so záujmovým územím (okres Komárno ). Na základe schváleného projektu od MVRR SR získala obec to nenávratný finančný príspevok zo štrukturálnych fondov EÚ na vypracovanie nového územného plánu. Nový územný plán obce bude obsahovať všetky potrebné náležitosti v zmysle zákona č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a následných vykonávacích predpisov a poriadkov súčasnej platnej legislatívy, vrátane Vyhlášky MŽP SR č.55 O územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii. Návrh riešenia je III. etapou v procese obstarávania ÚPN obce. V I. etape boli spracované prieskumy a rozbory, Krajinno ekologický plán a schválené zadanie na vypracovanie ÚPN obce, v druhej etape bol spracovaný koncept riešenia v dvoch variantoch. Prvý variant tzv. nultý, bol stagnačný variant, t.j. bez rozvoja obce, fixácia súčasného stavu a druhý bol tzv. rozvojový, kde sa riešil vývoj a rozvoj obce v maximálnom možnom rozvoji. Spôsob spracovania, obsah a rozsah, vrátane termínov v procese obstarávania bol dohodnutý a je súčasťou zmluvy o dielo č. Ra 01/2006 medzi obstarávateľom (obec Radvaň nad Dunajom) a zhotoviteľom (Ing. arch. Peter Varga). V obstarávaní obec zastupovať Ing. arch. Gertrúda Čuboňová, oprávnená osoba a obstarávanie ÚPP a ÚPD. 5
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť A.3. HLAVNÉ CIELE RIEŠENIA ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE overenie : • optimálneho spôsobu územno priestorovej organizácie a funkčného využívania územia obce, • overenie možností využitia v súčasnosti voľných, t.j. neurbanizovaných území bezprostredne nadväzujúcich na zastavané územie obce pre rozvoj zobytňujúcich funkcií vo forme zástavby rodinných domov a malopodlažných bytových domov, • overenie možností tvorby územno technických podmienok pre rozvoj výrobno produkčných, distribučno skladovacích a obslužných funkcií podnikateľského charakteru v obci, • overenie možností tvorby územno technických podmienok pre rozvoj športovo rekreačných a oddychovo zotavovacích funkcií v zastavanom území obce a v jeho krajinnom zázemí; stanovenie: • zásad a regulatívov funkčného využívania a priestorového usporiadania územia obce vo väzbe na územné a krajinné zázemie, • zásad a regulatívov starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny, vrátane ozelenenia územia, • zásad a regulatívov ochrany a využívania prírodných zdrojov a významných krajinných prvkov na území obce, • zásad a regulatívov verejného dopravného a technicko infraštrukturálneho vybavenia a občianskeho vybavenia územia; A.3.1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE CHARAKTERIZUJÚCE ÚZEMIE OBCE Z hľadiska územno správneho patrí záujmové územie obce do Nitrianskeho kraja, okresu Komárno. Progresívny rozvojový význam pre Nitriansky kraj z pohľadu širších medzinárodných súvislostí má Podunajský sídelný pás. Dunaj, ako vodná cesta a sídelný pás celoeurópskeho významu, bude konkrétnym spôsobom ovplyvňovať komunikačné a hospodárske podmienky a využitie územia Nitrianskeho kraja . Charakteristickou črtou riešeného územia je orientácia osídlenia do paralelnej štruktúry sledujúcej hlavnú kompozičnú aj funkčnú os širokého územia – toku Dunaja. Hlavnými jeho formujúcimi faktormi sú priama väzba na štátnu cestu a Dunaj s prítokmi – Žitava. Toto územie je z urbanistického hľadiska charakterizované hlavne ucelenými a koncentrovanými formami osídlenia, ktoré tvoria SÚ Patince, Radvaň nad Dunajom, Moča a Kravany nad Dunajom. Pri skúmaní urbanistickej štruktúry sme vychádzali zo snahy zachovať a zakomponovať všetky pozitívne hodnoty urbanizovaného a prírodného prostredia ako jednotného, harmonického celku. Dobré klimatické podmienky v kombinácii s vodnými plochami a charakterom okolitej krajiny, ako i snaha obce vybudovať s obcou ležiacou oproti na druhom brehu Dunaja – Neszmély prievoz kompou s obojstranným prepojením na cestnú dopravu, cyklistickú trasu a rekreačnú oblasť sú predpokladom pre navrhovaný ďalší rozvoj rekreačnej funkcie obce Radvaň nad Dunajom.
6
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť A.3.2. CIELE ROZVOJA ÚZEMIA Hlavným cieľom riešenia je získanie územnoplánovacej dokumentácie, ktorá bude komplexne riešiť územný rozvoj obce, rozvojové možnosti a limity územia v súlade so súčasnou platnou legislatívou a zároveň bude po schválení záväzným dokumentom pre obec v procese povoľovania a realizácie plánovaných zámerov územného rozvoja obce. Pri vypracovaní nového ÚPN obce sa sledujú najmä tieto hlavné rozvojové ciele územia : Optimálne riešenie spôsobu využitia a usporiadania územia v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja a únosnosti územia. Odstránenie funkčných a priestorových disproporcií. Koordinovanie záujmov v území. Regulovanie a usmerňovanie investičnej činnosti a záujmov v území. Urbanistickým návrhom skvalitnenie životného prostredia v obci. Zabezpečenie ochrany kultúrneho dedičstva a prírodných hodnôt. Optimalizovanie sociálneho zloženia obyvateľstva. Dobudovanie verejnej, dopravnej, občianskej a technickej vybavenosti obce. Navrhnutie plôch pre verejno prospešné stavby. Riešenie primeraného rozvoja obce, vzhľadom na význam a polohu obce a predpokladaný demografický vývoj. Účelné a čo najoptimálnejšie využitie územia obce pri rešpektovaní záväznej časti ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja a jeho Zmien a doplnkov a regionálneho územného systému ekologickej stability. Skvalitnenie života obyvateľov v obci. Vytvorenie predpokladov a podmienok pre rozvoj individuálnej a hromadnej bytovej výstavby identifikáciou zastavaného územia, a tiež návrhom nových plôch v extraviláne pre rozvoj uvedenej funkcie pri zohľadnení záujmov vyplývajúcich z poľnohospodárskej výroby a ochrany PP (poľnohospodárskej pôdy). Stanovenie podmienok rozvoja občianskej vybavenosti v jednotlivých oblastiach. Stanovenie podmienok pre rozvoj výroby. Vytvorenie predpokladov a podmienok pre rozvoj rekreácie a turizmu. Vytvorenie podmienok pre komplexné dobudovanie technickej infraštruktúry. Vytvorenie predpokladov a podmienok pre rozvoj optimálnej komunikačnej siete automobilovej, cyklistickej a pešej dopravy vrátane smerových a šírkových úprav komunikácií a vymedzenia plôch pre statickú dopravu vo väzbe na plochy rekreácie a športu a ostatnej občianskej vybavenosti. A.4. ZHODNOTENIE DOTERAJŠEJ ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE Rozhodnutie o obstaraní nového Územného plánu obce Radvaň nad Dunajom vyplynulo z potreby obce zabezpečiť rozvoj obce a jeho katastrálneho územia, bezkolízny rozvoj jednotlivých funkcií, vrátane rozvoja bývania, občianskej a rekreačnej vybavenosti a zároveň zosúladiť územný plán s požiadavkami, vyplývajúcimi zo zákonných ustanovení pre územnoplánovaciu činnosť. Pre obce Kravany nad Dunajom, Radvaň nad Dunajom a Vrbovú nad Váhom boli zaobstarané územné plány pred rokom 1990 Okresným národným výborom Komárno do štádia konceptu riešenia, ktoré neboli obecnými úradmi dopracované do konečného riešenia. V roku 2001 boli spracované Prieskumy a rozbory obce Radvaň nad Dunajom, v ďalších stupňoch územnoplánovacej dokumentácie sa nepokračovalo. Z uvedeného vyplýva, že obec nemá v súčasnosti platný územný plán, ktorý by spĺňal požiadavky, vyplývajúce z platných právnych predpisov. Z prác na návrhu nového ÚPN 7
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť obce boli ukončené Prieskumy a rozbory, vypracovaný Krajinno ekologický plán 12/2006 a vypracované a schválené zadanie v 08/2007, ďalej bol spracovaný a pripomienkovaný koncept riešenia v dvoch alternatívach: 0. a 1. variant (01/2008). Pre finálne spracovanie návrhu ÚPN obce bol vybraný variant 1. A.5. ÚDAJE O SÚLADE RIEŠENIA SO ZADANÍM ÚPN OBCE RADVAŇ NAD DUNAJOM Návrh riešenia je vypracovaný v súlade so schváleným zadaním. A.6. VÄZBY VYPLÝVAJÚCE Z RIEŠENIA A ZO ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ ÚZEMNÉHO PLÁNU REGIÓNU A.6.1. VÄZBY VYPLÝVAJÚCE Z RIEŠENIA A ZO ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ ÚZEMNÉHO PLÁNU VÚC NITRIANSKEHO KRAJA A.6.1.1. Väzby vyplývajúce zo záväzných častí regiónu, vzťahujúce sa k obci Radvaň nad Dunajom (ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja) Pri riešení návrhu ÚPN obce Radvaň nad Dunajom sa rešpektujú výstupy zo záväznej časti ÚPN–VÚC Nitrianskeho kraja z roku 1998, ktorého záväzná časť bola vyhlásená nariadením Vlády Slovenskej republiky z 28. apríla 1998 č. 188/1998 Z.z., ktorým sa vyhlasuje Záväzná časť Územného plánu veľkého územného celku Nitrianskeho kraja. Ďalej aj zo Zmien a doplnkov č.1 ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja , ktorých záväzná časť bola schválená Zastupiteľstvom NSK uznesením č. 339/2004 a ktorých záväzná časť bola vyhlásená VZN NK č.3/2004 zo dňa 8.11.2004 a Zmien a doplnkov č.2 ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja , ktoré boli schválené uznesením č.271/2007 a ich záväzná časť vyhlásená VZN č.1/2008 dňa 14.1.2008. Vyššou územnou jednotkou, ako je riešené územie, je územie okresu Komárno, ktoré spadá do Nitrianskeho kraja. Riešeného územia sa dotýkajú hlavne nasledovné ciele rozvoja územia vyplývajúce zo schváleného ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja: V rámci usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry:
• vychádzať pri územnom rozvoji Nitrianskeho kraja z rovnocenného zhodnotenia vzťahov vnútroregionálnych a nadregionálnych pri zdôraznení územnej polohy kraja, ktorý hraničí s Maďarskou republikou, • formovať ťažiská osídlenia na celoštátnej, nadregionálnej a regionálnej úrovni prostredníctvom regulácie formovania funkčnej a priestorovej štruktúry jednotlivých hierarchických úrovní centier osídlenia a priľahlých vidieckych sídiel a priestorov, podieľajúcich sa na vzájomných sídelných väzbách v rámci daného ťažiska osídlenia, uplatňujúc princípy dekoncentrovanej koncentrácie, • podporovať rozvoj vidieckeho osídlenia s cieľom vytvorenia rovnocenných životných podmienok obyvateľov, • zachovávať pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvodného charakteru zástavy a historicky utvorenej okolitej krajiny; zachovať historicky utváraný typ zástavby obcí a zohľadňovať národopisné špecifiká jednotlivých regiónov, • zohľadňovať pri rozvoji vidieckych oblastí ich špecifické prírodné a krajinné prostredie a pri rozvoji jednotlivých činností dbať na zamedzenie, resp. obmedzenie možných negatívnych dôsledkov týchto činností na krajinné a životné prostredie vidieckeho priestoru, 8
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť • vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informačných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocenné prostredie voči urbánnym priestorom a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života; V oblasti rekreácie a turizmu:
• usmerňovať funkčno – priestorový subsystém turizmu a rekreácie v zhode s prírodnými a civilizačnými danosťami a v súbežnom zabezpečovaní nárokov obyvateľov regiónu na každodennú a koncotýždňovú rekreáciu, ako aj nárokov účastníkov širšieho aj cezhraničného turizmu na poznávací a rekreačný turizmus,
• podporovať najvýznamnejšie rekreačné priestory pre medzinárodný a prihraničný cestovný ruch; nadviazať na medzinárodný turizmus rozvíjaním poznávacieho cestovného ruchu a tiež sledovaním turistických tokov a dopravných trás (cestných, vodných) predchádzajúcich, resp. končiacich v kraji; venovať väčšiu pozornosť aktívnemu zahraničnému turizmu, cezhraničným vzťahom a malému prihraničnému a tranzitnému cestovnému ruchu, • vytvárať podmienky pre rozvoj turistiky a jej formy agroturistiky,
• podporovať prepojenie cyklistickej trasy pozdĺž rieky Váh od medzinárodnej cyklistickej trasy pozdĺž Dunaja smerom na Považie; V oblasti rozvoja sociálnej infraštruktúry
• rozvíjať školstvo na všetkých stupňoch, dobudovať absentujúcu materiálno–technickú základňu, optimálne riešiť školstvo v národnostne zmiešanom území, • podnecovať rozvoj mimoškolskej činnosti, vzdelávať a doškoľovať pedagogických pracovníkov, • vytvárať možnosti pre zdravotnícku starostlivosť vo všetkých oblastiach preventívnej, liečebnej a rehabilitačnej a vytváraním menších prevádzok a zariadení aj v obytnom, zmiešanom, alebo rekreačnom území,
• umožňovať rozvoj programu sociálnej starostlivosti a jeho realizáciu pre rôzne vekové, zdravotné a sociálne skupiny občanov postupným dobudovaním siete sociálnej starostlivosti v obytnom, alebo rekreačnom území vrátane možností prevádzkovania ubytovacích zariadení pre prestarnutých občanov,
• rozvíjať zariadenia pre športovo–telovýchovnú činnosť a vytvárať pre ňu podmienky nielen vo vidieckom zázemí, ale aj v urbanizovanom prostredí, čo je dôležité pre zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva a možnosti uplatnenia stratégie Národného programu podpory zdravia; V oblasti poľnohospodárskej výroby a lesného hospodárstva :
• podľa potrieb a možností urbanistického rozvoja rešpektovať poľnohospodársky a lesný pôdny fond ako jeden z faktorov limitujúci urbanistický rozvoj, • rešpektovať pri rozvoji územia ochranu trvalých kultúr vo vyhlásených vinohradníckych a chmeľových oblastiach, • podporovať protieróznu ochranu poľnohospodárskeho a lesného fondu prvkami vegetácie v rámci riešenia pozemkových úprav v nadväznosti na prvky ÚSES;
9
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany prírody a ochrany pôdneho fondu:
• v súlade s projektmi ÚSES v území vytvárať opatrenia kompletizácie sprievodnej vegetácie pozdĺž tokov výsadbou pásu domácich druhov drevín a krovín,
• pri obnove vegetačných porastov uprednostňovať prirodzenú obnovu, dodržiavať prirodzené druhové zloženie drevín pre dané typy (postupná náhrada nepôvodných drevín pôvodnými), • rekultivácie vo vinohradníckych oblastiach citlivo zvažovať v zmysle zachovania prirodzených biokoridorov a pri veľkoplošných vinohradoch s eróziou zvyšovať podiel ekostabilizačných prvkov; V oblasti usporiadania územia z hľadiska kultúrno – historického dedičstva:
• pri novej výstavbe akceptovať a nadviazať na historicky utvorenú štruktúru osídlenia s cieľom dosiahnuť jej vzájomnú funkčnú a priestorovú previazanosť pri zachovaní identity a špecifickosti pôvodného osídlenia,
• rešpektovať potenciál kultúrnych, historických, spoločenských, technických, hospodárskych a ďalších hodnôt charakterizujúcich prostredie a to v polohe hmotnej aj nehmotnej a vytvárať pre ne vhodné prostredie,
• rešpektovať potenciál takých kultúrno – historických a spoločenských hodnôt a javov, ktoré kontinuálne pôsobia v danom prostredí a predstavujú rozvojové impulzy (etnokultúrne a spoločenské tradície, historické udalosti, osobnosti a pod.),
• akceptovať v diaľkových pohľadoch a krajinnom obraze historicky utvorené dominanty (kostol;) V oblasti rozvoja nadradenej technickej infraštruktúry: Vodné hospodárstvo na úseku odtokových pomerov v povodí
• vykonávať na upravených tokoch údržbu za účelom udržiavania vybudovaných kapacít, • zlepšovať vodohospodárske pomery na malých vodných tokoch a v povodí zásahmi smerujúcimi k stabilizácii pomerov v extrémnych situáciách tak povodňových, ako aj v období sucha, • zabezpečiť kvalitnú protipovodňovú ochranu a zabránenie devastácie spodných vôd pri likvidácii odpadovej vody; Vodné hospodárstvo na úseku odvedenia vnútorných vôd • vykonávať pravidelnú údržbu na odvodňovacích kanáloch za účelom zabezpečenia prietočnosti; Vodné hospodárstva na úseku verejných vodovodov • zabezpečovať podľa návrhu plánu územného rozvoja a z neho vyplývajúcich potrieb prípravu zdrojov vody tak, aby sa docielil súlad medzi rozvojom vodného hospodárstva, ochranou prírody a ekologickou stabilitou územia, • pripojiť vybudované, ale doposiaľ nevyužívané zdroje vody pre rozšírenie kapacity skupinových a diaľkových vodovodov, • vybudovať skupinový vodovod Kravany: prívod vody Kravany Moča Radvaň Marcelová, • znižovať straty vody a tým i prevádzkové náklady; 10
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Vodné hospodárstvo na úseku verejných kanalizácií • zabezpečiť odkanalizovanie sídiel s vybudovaným verejným vodovodom, čím sa zníži veľký podiel obyvateľstva na znečisťovaní povrchových a podzemných vôd, • budovať súbežne kanalizácie s mechanicko – biologickým čistením v menších obciach, ktoré sa nachádzajú vo vodohospodársky citlivých oblastiach, • na úseku verejných kanalizácií zabezpečiť vypúšťanie odpadových vôd do recipientu v súlade so zákonom č. 138/1973 Zb. a nariadením SR č. 242/1993 Z.z.,
• zabezpečiť odkanalizovanie rozvojových plôch vybudovaním tlakovej kanalizácie s napojením na spoločnú ČOV, čím sa zníži veľký podiel obyvateľov na znečistení povrchových a podzemných vôd,
• zabezpečiť postupné zvyšovanie podielu napojenia obyvateľov na rozvoj verejnej kanalizácie za účelom ochrany podzemných zdrojov vody; Energetické hospodárstvo
• rešpektovať koridory jestvujúcich vedení, • rezervovať koridor pre navrhovanú trasu VVN 2x110 kV v trase Komárno Štúrovo • rešpektovať koridory súčasných plynovodov prechádzajúcich územím, • utvárať priaznivé podmienky pre intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike; V oblasti nadradenej infraštruktúry odpadového hospodárstva:
• riešiť zneškodňovanie odpadov v súlade so schváleným Programom odpadového hospodárstva okresu Komárno, • zabezpečiť lepšie využitie biologických odpadov vybudovaním ďalších kompostovacích zariadení, • zabezpečiť lokality pre výstavbu zariadení na zneškodňovanie, zhodnotenie, dotrieďovanie a kompostovanie odpadov, • vytvárať územnopriestorové podmienky pre technické a organizačné zabezpečenie potrieb v odpadovom hospodárstve pre minimalizáciu odpadov, separovaný zber a zhodnocovanie odpadov s využitím ekonomických a legislatívnych nástrojov; V oblasti hospodárstva a regionálneho rozvoja kraja
• sústrediť pozornosť na rozvoj „Globálnej informačnej spoločnosti“ v kraji skvalitňovaním infraštruktúry komunikačných systémov, • harmonizovať proces programovania a implementácie Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 a Národného rozvojového plánu Slovenskej republiky v podmienkach Nitrianskeho kraja s cieľom vytvoriť podmienky pre trvalo udržateľný rozvoj regiónov Slovenskej republiky; V oblasti priemyslu a stavebníctva
• vychádzať pri rozvoji priemyslu a stavebníctva nielen z ekonomickej a sociálnej, ale aj územnej a environmentálnej únosnosti územia v súčinnosti s hodnotami a limitami
11
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť kultúrno – historického potenciálu územia a historického stavebného fondu so zohľadnením miestnych špecifík a využívať pritom predovšetkým miestne suroviny, • vychádzať pri vytváraní a prevádzke výrobných kapacít z využitia komparatívnych výhod regiónu (poloha, ekonomický potenciál, disponibilné zdroje); Z verejnoprospešných stavieb vymedzených v ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja a jeho Zmenách a doplnkoch sa na riešené územie vzťahujú: V oblasti cestnej dopravy • zabezpečiť výhľadovú úpravu cesty I/63 v úseku Komárno – Štúrovo na požadovanú kategóriu C11, 5/80; rezervovanie koridoru severného obchvatu obce Radvaň nad Dunajom V oblasti vodného hospodárstva • výstavba kanalizácie a spoločnej ČOV v spolupráci s ďalšími obcami: Moča, Kravany nad Dunajom a Virt • skupinový vodovod Kravany: prívod vody Kravany Moča Radvaň Marcelová v oblasti energetického hospodárstva • rezervovať koridor pre navrhovanú trasu VVN 2x110 kV v trase Komárno Štúrovo v oblasti odpadového hospodárstva • stavby a zariadenia na zber zneškodňovanie, recykláciu, dotrieďovanie a kompostovanie odpadov, Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb možno podľa § 108 a násl. §§ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 137/1982 Zb., zákona č. 139/1982 Zb., zákona č. 103/1990 Zb., zákona č. 262/1992 Zb., zákona NR SR č. 136/1995 Z.z., zákona NR SR č. 199/1995 Z.z., nálezu Ústavného súdu SR č. 286/1996 Z.z., zákona č. 229/1997 Z.z., (úplné znenie vyhlásené pod č. 109/1998 Z.z.), zákona č. 175/1999 Z.z., zákona č. 237/2000 Z.z., zákona č. 416/2001, zákona č. 553/2001 Z.z., v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2002 Z.z., zákona č. 103/2003 Z.z., zákona č. 245/2003 Z.z., zákona č. 417/2003 Z.z., zákona č. 608/2003 Z.z., zákona č. 541/2004 Z.z., zákona č. 290/2005 Z.z. a zákona č. 479/2005 Z.z. pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť, alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť. Verejnoprospešné stavby sú graficky znázornené vo výkrese č.10 „Návrh regulatívov a záväzných častí, vrátane verejnoprospešných stavieb“. A.7. SÚPIS POUŽITÝCH ÚZEMNOPLÁNOVACÍCH PODKLADOV A INÝCH PODKLADOV SO ZHODNOTENÍM ICH VYUŽITIA PRI RIEŠENÍ A.7.1. PODKLADY A.7.1.1. Schválená ÚPD, vzťahujúca sa k riešenému územiu platný Územný plán veľkého územného celku Nitrianskeho kraja / ÚPN VÚC / a jeho Zmeny a doplnky č. 1 z roku 2004 a Zmeny a doplnky č. 2 z roku 2007 Územný plán aglomerácie stredísk cestovného ruchu Patince – Radvaň nad Dunajom–Moča – Kravany nad Dunajom
12
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Pre grafickú časť spracovania prieskumov bol použitý mapový podklad evidenčná mapa M = 1 : 2 880, digitalizovaný podklad M=1:5 000, M= 1:10 000. Pre vymedzenie záujmového územia a širších vzťahov bol použitý mapový podklad M = 1 : 50 000. A.7.1.2. Územno plánovacie podklady R ÚSES okresu Komárno, SAŽP, 1995 Prieskumy a rozbory k ÚPN – SÚ, 12/2001, zodpovedný projektant Ing. arch. Igor Bobro Zadanie pre ÚPN obce Radvaň nad Dunajom, 08/2007, Ing. arch Peter Varga a kolektív Prieskumy a rozbory obce Radvaň nad Dunajom – obec mikroregiónu Združenie obcí Most priateľstva Hídverı Társulás (Ing. arch.Peter Varga a kol. ,január 2007) Publikácia Radvaň nad Dunajom Sándor R. Petrovay Súpis pamiatok na Slovensku Metodické pokyny na vypracovanie dokumentu územného systému ekologickej stability vyd. Min. ŽP SR 1993 Publikácia Archeologického ústavu SAV Nitra Pohrebisko z neskorej doby avarskej v Žitavskej Tôni na Slovensku Vojtech Budinský Krička A.7.1.3. Prieskumné práce Prieskumné práce v teréne, za účelom zistenia skutočného využitia plôch, objektov technickej a dopravnej infraštruktúry, priestorových pomerov, negatívnych javov a pod. A.7.1.4. Dopravná a inžinierska dokumentácia Koncepcia územného rozvoja Slovenska (KÚRS, 2001). Územný plán VÚC Nitrianskeho kraja výstupy zo stránky www.ssc.sk A.7.1.5. Konzultácie, ostatné podklady, mapové podklady Mapy v mierke 1:5 000 a 1:10 000 (Geografický a kartografický ústav – mapová služba, Bratislava). KEP Radvaň nad Dunajom (Ing. arch. Peter Varga, december 2006 ). Podrobná cykloturistická mapa Bratislava Podunajsko, M 1:100 000, (VKÚ). Strategický program_ PHSR obce Radvaň nad Dunajom Súpis pamiatok na Slovensku. Súpis parciel KN, údaje BPEJ PP. ostatné údaje, vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov a organizácií, ako odpovede po oznámení a začatí prác na ÚPN obce Radvaň nad Dunajom Konzultácia a podklady získané jednotlivými profesiami od odborných orgánov a organizácií štátnej správy, v súvislosti s vodným hospodárstvom, energetikou a ochranou prírody .
13
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť A.7.2. VÝSTUPY Z RELEVANTNÝCH PODKLADOV S DOPADOM NA RIEŠENÉ ÚZEMIE A.7.2.1. Výstup zo zámerov trasovania a úpravy cesty I/63 Pre obec Radvaň nad Dunajom je potrebné zabezpečiť výhľadovú úpravu cesty I/63 v úseku Komárno – Štúrovo na požadovanú kategóriu C11, 5/80; rezervovanie koridoru severného obchvatu obce Radvaň nad Dunajom A.7.2.2. Výstup z R – ÚSES Do grafickej i textovej časti boli zapracované rozhodujúce krajinno ekologické výstupy z R ÚSES u, zahŕňajúce hlavne hranice chránených území, biocentrá, biokoridory, priestory s vysokou krajinnou diverzitou, a tiež genofondové lokality, ktoré ovplyvnia budúci rozvoj obce Radvaň nad Dunajom . A.8. VARIANTNÉ RIEŠENIA SPRACOVANÉ V KONCEPTE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE A.8.1. VŠEOBECNE Koncept riešenia územného plánu obce bol vypracovaný alternatívnym riešením. Navrhované alternatívne riešenie zahŕňa v prevažnej miere návrh rozvojových funkčných plôch a využitie dopravného skeletu vymedzených navrhovaných území. Alternatívy sú zrejmé z výkresov konceptu riešenia č.2A a 2B (Komplexné výkresy priestorové usporiadania a funkčného využívania územia v alternatívach). B. RIEŠENIE NÁVRHU ÚZEMNÉHO PLÁNU B.1. VYMEDZENIE RIEŠENĚHO ÚZEMIA A ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA B.1.1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE CHARAKTERIZUJÚCE ÚZEMIE OBCE Obec Radvaň nad Dunajom sa nachádza v juhozápadnej časti Slovenskej republiky (ďalej SR). Z hľadiska územnosprávneho členenia SR obec na úrovni NUTS 3 patrí do Nitrianskeho kraja, na úrovni okresov sa obec Radvaň nad Dunajom nachádza v okrese Komárno. Základné charakteristiky obce Radvaň nad Dunajom Kód obce 501336 Názov okresu Komárno Názov kraja Nitriansky Štatút obce obec PSČ 946 38 Telefónne smerové číslo 035 Prvá písomná zmienka o obci rok 1260 Nadmorská výška stredu obce v m 112 14
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Celková výmera územia obce* [m 2] 20 439 751 Poľnohospodárska pôda 16 497 194 Lesné pozemky 763 144 Vodné plochy 1 588 826 Zastavené plochy 1 109 563 Počet obyvateľstva 737 Hustota obyvateľstva na km 2 37 * Časť katastrálneho územia obce je súčasťou obce Virt. Tab.: Výmera obce v m2 – za obec Radvaň nad Dunajom Výmera v m² pre Celková výmera Trvalé trávne Orná pôda Chmeľnice Vinice Záhrady Ovocné sady poľnohospodárs Obec v m² porasty ku pôdu Radvaň nad Dunajom 20 396 514 13 525 999 0 1 729 981 533 039 145 311 562 864 16 497 194 *Údaje vyjadrujú súhrn výmery obcí Radvaň nad Dunajom a Virt. Poznámka 2: stav k 1.1.2004 Prameň: VUGK, 2005 Charakter osídlenia v mikropriestore obce je bodový v poľnohospodárskej krajine, centrálnym rozvojovým pólom sídelnej štruktúry priestoru obce je mesto Komárno (leží približne v 22 km vzdialenosti na západ od obce). Obec je typovo hromadná cestná dedina, ktorá sa historicky vyvinula z obce cestného lineárneho typu. Obec sa skladá z troch kompaktných základných sídelných jednotiek: Radvaň nad Dunajom, Žitava a Bystrička. B.1.2. VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA A JEHO GEOGRAFICKÝ POPIS Územie obce je územný celok, ktorý pôvodne tvorilo katastrálne územie o výmere: 2 039,6 514 ha / 20 396 514 m 2 . S účinnosťou od 1.4.2007 sa v okrese Komárno ku katastrálnemu územiu Radvaň nad Dunajom pričlenilo územie o výmere 4 ha 3 237 m 2. Nová výmera katastrálneho územia Radvaň nad Dunajom je 2043 ha 9 751 m 2 / 20 439 751 m 2). Súčasné zastavané územie obce navrhujeme v územnom pláne rozšíriť najmä o tieto rozvojové plochy : Plochy na západnom okraji katastrálneho územia obce, pri ceste I/63. Nezastavané plochy pri ceste I/63, cca v strednej časti obce, medzi časťami Radvaň nad Dunajom a Žitava. Nezastavané možné rozvojové plochy v časti Bystrička nadväzujúce v prevažnej miere na súčasné rekreačné využitie v obdobnom funkčnom využití. Všetky stavebné medzery a prieluky a málo alebo nevhodne využité územia. Riešené územie je vymedzené rozsahom celého administratívno správneho územia obce Radvaň nad Dunajom. Toto spoločné katastrálne územie bezprostredne naväzuje na katastrálne územie obcí Patince, Virt (zo západu), Marcelová, Modrany (zo severu) a Moča (z východnej strany). Na juhu je obec ohraničená štátnou hranicou s Maďarskou republikou. Marcelová, Virt a Moča, s ktorými úzko súvisí a majú vplyv aj na plošné a líniové väzby riešeného územia. Všetky spomínané obce, spadajúce do záujmového územia sú organicky zapojené na riešené územie (k.ú. Radvaň nad Dunajom ). 15
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť ÚPN obce Radvaň nad Dunajom je spracovaný pre katastrálne územie v mierke 1:5 000. Katastrálne územie spadá do záujmového územia, z ktorého sú do výkresov v mierke 1:10 000 vyznačené rozhodujúce líniové a plošné javy. Ťažiskové územie sídla je spracované v rozsahu zastavaného územia a najbližšieho dotykového územia (výkres širších vzťahov) v mierke 1 : 50 000 . B.2. ZÁKLADNÉ DEMOGRAFICKÉ, SOCIÁLNE A EKONOMICKÉ ROZVOJOVÉ PREDPOKLADY OBCE B.2.1. OBYVATEĽSTVO, EKONOMICKÉ AKTIVITY, ZAMESTNANOSŤ B.2.1.1. Demografický potenciál a bytový fond Počet obyvateľov obce v 20. stor. mal stabilne stúpajúcu tendenciu až do 80 ych rokov, potom nastala zmena, vývoj počtu obyvateľov obce v posledných 20 rokoch charakterizovala stagnácia, resp. mierny pokles. Pri SODB k 26.5.2001 obec mala 738 trvale žijúcich obyvateľov. Tab.: Vývoj počtu obyvateľstva obce Radvaň nad Dunajom Rok Počet obyvateľov 1991 766 2001 738 2002 744 2003 736 2004 729 2005 750 2006 737 Poznámka: 1991 2001 údaje zo SODB 2002 2006 údaje k 1.1. Prameň: Obecný úrad, Štatistický úrad SR Poznámka: PHSR vychádza z počtu obyvateľstva zistených v SODB 2001. Predpoklad vývoja obyvateľov obce pre výhľadové obdobie sa vychádza z nasledujúcich cieľov: • zmeniť nepriaznivý vývoj vekovej štruktúry obyvateľstva obce, • vytvoriť podmienky pre stabilizáciu a postupný nárast počtu obyvateľov obce, • vytvoriť podmienky pre rozvoj podnikateľských aktivít v obci. V blízkej budúcnosti vplyvom očakávaného oživenia hospodárstva v obci i jej mikropriestore – vplyvom rozvoja cestovného ruchu – sa očakáva stabilizácia počtu obyvateľstva. Tzv. pomer závislosti definovaný ako podiel populácie v poproduktívnom veku k populácii v produktívnom veku už mierne rastie (intenzívnejším nárastom sa počíta po roku 2012 ako dôsledok výraznej redukcie miery pôrodnosti po roku 1989). Ak hodnotíme stav pomocou indexu vitality (index vitality = počet obyvateľov v predproduktívnom veku / počet obyvateľov v poproduktívnom veku x 100), tak jeho hodnota (63,5) svedčí o intenzívnom starnutí obyvateľstva obce. Populácia obce má mierne podpriemernú úroveň pôrodnosti. V období 2000 2005 miera natality bola okolo 7,4‰, kým celoštátny priemer bol 8 9‰. V období 2000 2005 miera úmrtnosti v obci bola nad celoštátnym priemerom – v danom období na 1000 obyvateľov obce pripadalo ročne 13,5 zomretých (celoslovenský priemer bol 10 zomretých), t.j. miera mortality bola okolo 13,5‰. Táto nepriaznivá vysoká
16
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť úmrtnosť je výsledkom pôsobenia viacerých faktorov ekonomická a sociálna situácia, výživové návyky, životný štýl, úroveň zdravotníckej starostlivosti a silne starnúca populácia. Demografická charakteristika V čase SODB 2001 v základnej sídelnej jednotke Radvaň nad Dunajom bývalo 87,4% obyvateľov obce, v základnej sídelnej jednotke Žitava bývalo 11,1% obyvateľov obce, kým v základnej sídelnej jednotke Bystrička bývalo 1,5% obyvateľov obce. Tab.: Vývoj počtu narodených v obci v období 2000 2005 Obec 2000 2001 2002 2003 2004 2005 Radvaň n. Dunajom 6 9 2 5 8 3 Prameň: Obecný úrad Tab.: Vývoj počtu zomretých v obci v období 2000 2005 Obec 2000 2001 2002 2003 2004 2005 Radvaň n. Dunajom 9 12 11 13 9 6 Prameň: Obecný úrad Tab.: Bývajúce obyvateľstvo podľa pohlavia a podľa národnosti
Národnosť Radvaň n. Dunajom Muži Ženy Spolu Slovenská 29 30 59 Maďarská 313 362 675 Rómska Rusínska Ukrajinská Česká 1 2 3 Nemecká Poľská 1 0 1 Chorvátska Srbská Ruská Židovská Ostatné, nezistené Spolu 344 394 738 Prameň: ŠÚ SR SODB 2001 Tab.: Bývajúce obyvateľstvo podľa miesta narodenia Narodení v obci súčasného bydliska Obec Pohlavie Úhrn obyvateľov spolu v % muži 344 269 78,2 Radvaň n. Dunajom ženy 394 258 65,5 spolu 738 527 71,4 Prameň: ŠÚ SR SODB 2001 Tab.: Bývajúce obyvateľstvo podľa pohlavia a náboženského vyznania
Náboženské vyznanie / cirkev Radvaň nad Dunajom Muži Ženy Spolu Rímskokatolícka cirkev 177 223 400 Gréckokatolícka cirkev 1 0 1 Pravoslávna cirkev Evanjelická cirkev augsburského vyznania 2 4 6
17
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Reformovaná kresťanská cirkev 142 150 292 Evanjelická cirkev metodistická Apoštolská cirkev Starokatolícka cirkev Bratská jednota baptistov Cirkev československá husitská Cirkev adventistov siedmeho dňa Cirkev bratská Kresťanské zbory Židovské náboženské obce Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia Ostatné Bez vyznania 21 16 37 Nezistené 1 1 2 Spolu 344 394 738 Prameň: ŠÚ SR SODB 2001 Veková štruktúra obyvateľstva Tab.: Bývajúce obyvateľstvo podľa veku Radvaň nad Dunajom Vek Muži Ženy Úhrn v % 0 2 11 8 19 2,6 3 4 6 10 16 2,2 5 3 6 9 1,2 6 9 17 14 31 4,2 10 14 21 17 38 5,1 15 3 6 9 1,2 16 17 9 3 12 1,6 18 19 12 12 24 3,3 20 24 28 37 65 8,8 25 29 31 32 63 8,5 30 34 30 24 54 7,3 35 39 28 22 50 6,8 40 44 18 19 37 5 45 49 33 35 68 9,2 50 54 22 21 43 5,8 55 59 22 35 57 7,7 60 64 16 23 39 5,3 65 69 14 19 33 4,5 70 74 10 18 28 3,8 75 79 9 17 26 3,5 80 84 1 9 10 1,4 85+ 0 7 7 0,9 Nezistený vek Spolu 344 394 738 100 Prameň: ŠÚ SR SODB 2001 Ekonomicky aktívne obyvateľstvo a nezamestnanosť Tab.: Prehľad vybraných ukazovateľov vekovej štruktúry obyvateľstva Radvaň n. Dunajom Slovensko Podiel obyvateľstva: Muži Ženy spolu Muži Ženy spolu 0 5 5,8 6,1 6 6,6 5,9 6,3 6 14 11 7,9 9,3 13,3 12 12,6 Produktívny 68,6 53,6 60,6 66,7 58,1 62,3 Poproduktívny 14,5 32,5 24,1 12,5 23,1 18 Priemerný vek 36,7 41,7 39,3 34,5 37,6 36,1 Prameň: ŠÚ SR SODB 2001 18
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Tab.: Bývajúce obyvateľstvo podľa stupňa ekonomickej aktivity, podľa pohlavia I. Osoby ekonomicky aktívne Pohlavie Nepracujúci Ostatní Obec z toho spolu v % na materskej pracujúci vypomáhajúci nezamestnaní dôchodcovia nezávislí dovolenke dôchodcovia v rod. podniku muži 188 54,7 0 2 0 53 57 15 Rad vaň n. Dunajom ženy 170 43,1 15 2 0 49 117 10 spolu 358 48,5 15 4 0 102 174 25 Prameň: ŠÚ SR SODB 2001 Tab.: Bývajúce obyvateľstvo podľa stupňa ekonomickej aktivity, podľa pohlavia II. Deti Žiaci a študenti Obec Pohlavie a spolu v tom žiaci ZŠ z učilíšť (SOU) zo stredných škôl z vysokých škôl muži 61 19 3 9 7 Radvaň n. Dunajom ženy 61 11 0 7 4 spolu 122 30 3 16 11 Prameň: ŠÚ SR SODB 2001 Tab.: Bývajúce obyvateľstvo ekonomicky aktívne podľa pohlavia, dochádzky do zamestnania a podľa odvetvia hospodárstva Ekonomicky aktívne osoby Odvetvie hospodárstva muži ženy spolu z toho odchádza do zamestnania Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace služby 25 8 33 6 Lesníctvo, ťažba dreva a pridružené služby Rybolov, chov rýb Ťažba nerastných surovín Priemyselná výroba 29 28 57 30 Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody 9 1 10 7 Stavebníctvo 16 2 18 11 Veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru 19 32 51 16 Hotely a reštaurácie 3 3 6 1 Doprava, skladovanie a spoje 10 3 13 5 Peňažníctvo a poisťovníctvo 0 4 4 3 Nehnuteľnosti, prenajímanie a obchodné služby, výskum a vývoj 8 6 14 8 Verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie 231437 12 Školstvo 2 14 16 7 Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť 1 6 7 3 Ostatné verejné, sociálne a osobné služby 6 12 18 9 Súkromné domácnosti s domácim personálom Exteritoriálne organizácie a združenia EA bez udania odvetví 37 37 74 20 Spolu 188 170 358 138 Prameň: ŠÚ SR SODB 2001 Tab.: Bývajúce obyvateľstvo ekonomicky aktívne podľa spoločenskej skupiny a podľa pohlavia Ekonomicky Zamestnanec pracujúci za mzdu, plat, iný druh odmeny Podnikatelia aktívni Členovia Ostatní v poľnoh. Obec v produkčných bez so a nezistení v štátnom družstve alebo u iného z toho súkromnom družstiev zamest zamest spolu podniku inej družs. zamestnávateľa robotníci podniku nancov nancami organizácii Muži 56 69 13 0 0 15 13 22 188 126 Ženy 52 69 6 1 1 10 9 22 170 87 Spolu 108 138 19 1 1 25 22 44 358 213 v % 30,2 38,5 5,3 0,3 0,3 7,0 6,1 12,3 100 59,5 Prameň: ŠÚ SR SODB 2001
19
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Tab.: Vývoj počtu evidovaných nezamestnaných v obci v období 2005 2006 Stav k 31.1.2005 Stav k 31.3.2006 Obec Počet EN Miera Počet EN Miera nezamestnanosti % nezamestnanosti % Radvaň nad Dunajom 53 14,80 39 10,9 Prameň: UPSVAR Komárno, 2006 Tab.: Štruktúra evidovaných nezamestnaných podľa doby evidencie k 31.3.2006 UoZ spolu do 3 mesiacov 4 6 mesiacov 7 9 mesiacov 10 12 mesiacov 13 24 mesiacov nad 24 mesiacov 39 5 5 3 0 3 23 Prameň: UPSVAR, 2006 Tab.: Veková štruktúra evidovaných nezamestnaných k 31.3.2006 UoZ spolu Do r19 r20_24 r25_29 r30_34 r35_39 r40_44 r45_49 r50_54 r55_59 r60_ 39 0 0 3 3 4 5 7 9 7 1 Prameň: UPSVAR, 2006 Tab.: Štruktúra evidovaných nezamestnaných podľa najvyššieho ukončeného stupňa vzdelania k 31.3.2006
UoZ spolu bez SOU bez SOU s SOS s vyššie vedecká vzdelania základné vyučení maturity maturitou Gymnázium maturitou vzdel. VŠ výchova 39 0 15 19 0 2 1 1 0 1 0 Prameň: UPSVAR, 2006 Bytový fond Tab.: Vývoj počtu postavených rod. domov v období 2000 2005 Rok 2000 2001 2002 2003 2004 2005 Počet postavených rod. domov 2 2 1 2 1 Prameň: Obecný úrad Tab.č.19: Trvale obývané byty podľa druhu budovy, podľa obdobia výstavby
Obdobie výstavby Radvaň nad Dunajom Rodinné Bytové Ostatné Domový fond domy domy budovy spolu 1899 a nezistené 10 4 0 14 1900 1919 18 0 0 18 1920 1945 30 0 0 30 1946 1970 86 6 1 93 1971 1980 41 4 0 45 1981 1990 22 11 0 33 1991 2001 12 0 0 12 spolu 219 25 1 245 % 89,4 10,2 0,4 100 Úhrn z toho 1996 2001 2 0 0 2 Prameň: ŠÚ SR SODB 2001
20
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Tab.: Charakteristika bytového fondu podľa kategórie bytov (%) Kategórie bytov Územie I. kategória II. kategória III. kategória IV. kategória Radvaň n. Dunajom 53,9 26,9 6,1 13,1 Slovensko 77,8 11,8 2,9 7,5 Prameň: ŠÚ SR SODB 2001 Trvalo obývané domy vykazujú nepriaznivú vekovú štruktúru, priemerný vek domového fondu je 43 rokov (celoslovenský priemer je 38 rokov). Od veku bytov čiastočne závisia aj všetky ostatné charakteristiky, počínajúc veľkosťou, až po ich technické vybavenie. Bývanie a jeho úroveň patria k dôležitým aspektom celkových životných podmienok obyvateľstva. Byt neplní iba materiálnu funkciu prirodzených potrieb rodiny ako základnej jednotky spoločnosti, ale zároveň je výraznou zložkou kultúrneho štandardu obyvateľstva a v nemalej miere aktívne pôsobí na regeneráciu ľudí. Na celkovú úroveň bývania pôsobí predovšetkým počet obyvateľov bývajúcich v bytoch a domácnostiach, čo je však popri celkovom počte bytov a ich vybavení podmienené demografickou skladbou obyvateľstva a domácností. Vo všetkých základných ukazovateľoch úrovne bývania došlo za obdobie 1991 2001 k pozitívnemu vývoju. Priemerná veľkosť obytnej plochy v m² na 1 osobu je nad celoštátnym priemerom, v obci Radvaň nad Dunajom na jednu osobu pripadne obytná plocha 22,8 m² (celoštátny priemer je 17 m²). Priemerný počet obytných miestností na 1 byt je 3,58 (celoštátny priemer je 3,21). Priemerný počet osôb na 1 obytnú miestnosť je 0,83 (celoštátny priemer je 0,99). Ďalším dôležitým ukazovateľom bývania rodín je spoločné bývanie domácností. Napriek tomu, že v mnohých prípadoch ide o vzájomne želané spolužitie (tzv. viacgeneračné rodiny), spoločné bývanie je väčšinou dôsledkom nevyriešeného bytového problému. Dotýka sa to predovšetkým mladých rodín. Úroveň bývania a jej vzťah k úrovni vybavenia bytu a jeho zariadenia do bytovej kategórie nie je taký jednoznačný ako v predchádzajúcich prípadoch. Bytový fond obce má priemerný štandard vybavenosti v porovnaní s celoštátnymi údajmi: v obci 53,9% bytového fondu patrí do 1. kategórie (do najvyššej kategórie), 26,9% bytov do 2. kategórie, 6,1% bytov do 3. kategórie, kým 13,1% bytov do 4. kategórie (na úrovni Slovenska diferenciácia predchádzajúcich ukazovateľov je nasledovná: 77,8%, 11,8%, 2,9% a 7,5%). Spoločne hospodáriace domácnosti tvoria osoby spoločne bývajúce a spoločne hospodáriace. Na rozdiel od cenzových domácností, u ktorých hlavným a rozhodujúcim kritériom je rodinný zväzok, základom hospodáriacich domácností je prehlásenie ich členov, že hospodária spoločne . Úroveň bývania Pri sčítaní ľudu v roku 2001 bolo v obci 291 cenzových domácností, 244 bytových domácností a 272 spoločne hospodáriacich domácností. Ich vzájomný pomer je 1,19 : 1 : 1,11. Táto vyváženosť svedčí o vysokej kultúre bývania a o vysokom ekonomickom stupni samostatnosti domácností. Malý rozdiel medzi troma uvedenými kategóriami domácností naznačuje, že v prevažnej väčšine býva v jednom byte jedna cenzová domácnosť. Vývoj počtu cenzových domácností ovplyvnil predovšetkým zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva, ale aj rast počtu ovdovených ako aj rozvodov. Na celkovom počte cenzových domácností podiel úplných domácností, v ktorých bývajú spolu obidvaja rodičia buď sami alebo so svojimi deťmi, sú prevládajúcim typom domácností. Ich podiel je 55,3%. Neúplné domácnosti tvoria 14,8% všetkých cenzových domácností, kým podiel jednotlivcov v rámci všetkých cenzových domácností je 27,5% (celoštátny podiel týchto domácností je 30,0%). V poslednom desaťročí došlo k nárastu počtu neúplných rodín, najmä v dôsledku stúpajúcej rozvodovosti, čo je nepriaznivým javom z hľadiska ďalšej reprodukcie populácie. Veľkostná skladba cenzových domácností ukazuje, že
21
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť najrozšírenejším typom domácností je 1 členná domácnosť. Úplné domácnosti so závislými deťmi majú 23,7% ný podiel na celkovom počte cenzových domácností. Tab.: Základné charakteristiky domového a bytového fondu Počet Ostatné Domový fond Rodinné domy Bytové domy budovy spolu Domov spolu 278 7 1 286 Trvale obývaných domov 218 7 1 226 v % 96,5 3,1 0,4 100 v tom vlastníctvo: štátu 1 0 0 1 bytového družstva 0 2 0 2 obce 0 1 0 1 fyzickej osoby 214 3 1 218 právnickej osoby ostatných 3 1 0 4 s 1 2 nadzemnými podlažiami a nezistené 218 7 1 226 s 3 4 nadzemnými podlažiami s 5+ nadzemnými podlažiami Ubytovacích zariadení bez bytu Neobývaných domov 60 0 0 60 z toho: určených na rekreáciu 5 0 0 5 Priemerný vek domu 44 24 36 43 Bytov spolu 280 28 1 309 v tom: trvale obývané 219 25 1 245 v % 89,4 10,2 0,4 100 z toho družstevné 0 8 0 8 byty vo vlastníctve občana v bytovom dome 0 13 0 13 neobývané 61 3 0 64 neobývané z dôvodu zmeny užívateľa neobývané, určené na rekreáciu 5 0 0 5 neobývané, uvoľnené na prestavbu 5 0 0 5 neobývané, nespôsobilé na bývanie 8 0 0 8 neobývané po kolaudácii neobývané v pozostalostnom alebo súdnom konaní 3 0 0 3 neobývané z iných dôvodov 37 3 0 40 nezistené 3 0 0 3 Trvale obývané byty: Materiál nosných múrov: kameň, tehly 120 18 1 139 drevo nepálené tehly 81 0 0 81 ostatné a nezistené 18 7 0 25 Veľkosť bytu: 1 obytná miestnosť 3 0 0 3 2 izby 36 0 0 36 3 izby 76 19 1 96 4 izby 50 6 0 56 5+ izieb 54 0 0 54 Bývajúcich osôb 650 74 2 726 Počet CD 258 28 1 287 Počet HD 242 27 1 270 Obytné miestnosti 793 81 3 877 Počet osôb na 1: byt 2,97 2,96 2 2,96 obytné miestnosti 0,82 0,91 0,67 0,83 CD 2,52 2,64 2 2,53 HD 2,69 2,74 2 2,69 Obytná plocha bytu v m 2 15 331 1 231 24 16 586 Celková plocha bytu v m 2 23 753 1 834 100 25 687 Priemerný počet: m2 obytnej plochy na 1 byt 70 49,2 24 67,7 m2 celkovej plochy na 1 byt 108,5 73,4 100 104,8 m2 obytnej plochy na 1 osobu 23,6 16,6 12 22,8
22
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť obytných miestností na 1 byt 3,62 3,24 3 3,58 Prameň: ŠÚ SR SODB 2001 Tab.: Vybrané charakteristiky domácností podľa typu a počtu členov Domácnosti Domácnosti s počtom členov Domácnosti 1 2 3 4 5 6+ spolu Bytové: s 1 CD 55 48 41 46 12 1 203 s 2+ CD 0 2 6 9 7 17 41 spolu 55 50 47 55 19 18 244 Hospodáriace: s 1 CD 74 59 53 53 13 1 253 s 2+ CD 0 0 2 3 4 10 19 spolu 74 59 55 56 17 11 272 Cenzové: úplné: bez závislých detí 0 45 25 18 3 1 92 so závislými deťmi 0 0 24 38 7 0 69 spolu 0 45 49 56 10 1 161 neúplné: bez závislých detí 0 17 6 3 2 0 28 so závislými deťmi 0 3 9 2 1 0 15 spolu 0 20 15 5 3 0 43 viacčlenné nerodinné 0 4 2 0 1 0 7 jednotlivci: vo vlastnom byte 64 0 0 0 0 0 64 v inom byte 14 0 0 0 0 0 14 podnájomníci 2 0 0 0 0 0 2 spolu 80 0 0 0 0 0 80 úhrn 80 69 66 61 14 1 291 Prameň: ŠÚ SR SODB 2001 V obci 45,7% trvale obývaných bytov má ústredné kúrenie lokálne, z ostatných spôsobov druhý najrozšírenejší je kúrenie pomocou kachlí. V čase SODB 2001 v 3 bytoch bolo ústredné kúrenie diaľkové. Z hľadiska ochrany životného prostredia má veľký význam použité palivo. V záujmovom území plynofikácia je na dobrej úrovni: v čase SODB 2001 82,4% trvale obývaných bytov používalo plyn na vykurovanie. Tab.: Vybavenie trvale obývaných bytov I. Vybavenie Počet bytov osôb v bytoch Bytov spolu 245 726 z toho: s plynom zo siete 216 665 s vodovodom v byte 221 677 mimo bytu 1 1 bez vodovodu 20 42 nezistené 3 6 s kanalizáciou prípojka na kanalizačnú sieť septik (žumpa) 225 690 so splachovacím záchodom 193 595 s kúpeľňou alebo sprchovacím kútom 215 662 Prameň: ŠÚ SR SODB 2001 23
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť B.2.1.2. Návrh riešenia bytového fondu a obyvateľov S prihliadnutím na doterajší vývoj a všeobecné trendy uvažovať s postupným znižovaním koeficientu obývanosti, t.j. počtu obyvateľov, pripadajúcich na jeden trvale obývaný byt zo súčasných 3,3 na 3,20 obyvateľa/...... v roku 2 010 3,04 obyvateľa/1 byt ...... v roku 2 020 B.3. RIEŠENIE ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA A ŠIRŠIE VZŤAHY DOKUMENTUJÚCE ZAČLENENIE RIEŠENEJ OBCE DO SYSTÉMU OSÍDLENIA B.3.1. ŠIRŠIE VZŤAHY B.3.1.1. Funkcia a poloha obce v sídelnej štruktúre Celkový systém využívania územia sa vyvíjal vo väzbe na morfológiu krajiny a prírodné podmienky. Geograficko prírodné podmienky územia majú nížinný charakter s prechodom do mierne zvlnenenej Podunajskej pahorkatiny s teplou klímou a úrodnou pôdou. Výrazný zásah do prírody nastal až v 19. storočí, keď sa vybudoval účinný kanálový systém na odvodnenie rozsiahlych mokradí a bažín. Postupne sa zmenila aj krajina, vznikli rozsiahle lány polí. Charakteristické poľnohospodárske vidiecke osídlenie sa vytvorilo vo väzbe na pôvodnú produkčnú základňu riešeného územia. Sídla sú rozložené rovnomerne a hustota osídlených sídiel je veľká. Ide o špecifické osídlenie tvorené poľnohospodárskymi usadlosťami organicky spojené s kanálovým zavlažovacím systémom, vzájomne prepojené komunikáciami so sprievodnou drevinnou vegetáciou, ktorá má mimoriadne krajinárske a kompozično estetické hodnoty. Územie obce je súčasťou Alpsko Himalájskej sústavy, v rámci nej je súčasťou podsústavy Panónska panva, provincie Západopanónska panva, subprovincie Malá Dunajská kotlina, oblasti Podunajská nížina a celku Podunajská pahorkatina. Severná polovica k.ú. obce je súčasťou oddielu Pohronská pahorkatina, južná polovica k.ú. obce je súčasťou oddielu Čenkovská niva. Nadmorská výška k.ú. obce sa pohybuje medzi 105 139m n.m.. Nadmorská výška stredu obce je 112 m n.m.. Z hľadiska územného plánovania, jeho nástrojov a možností, je potrebné vytvoriť také podmienky, aby sa riešené územie mohlo naplno zapojiť do medzinárodnej sídelnej deľby práce. Z hľadiska tvorby sídelných štruktúr v ďalších rozvojových zámeroch treba uvažovať s tvorbou cezhraničných vzťahov. V záujme rozvoja sídiel na oboch stranách rieky Dunaj treba cezhraničné vzťahy podporovať a rozvíjať na princípe demokracie a vzájomnej výhodnej spolupráce. Je dôležité, aby budúce priestorové usporiadanie obcí územia zohľadňovalo uvedené priority, napĺňaním ktorých bude možné zabezpečiť sociálno ekonomický rozvoj územia. B.3.1.2. Vzájomná poloha obce a vymedzených špecifických území a ochranných pásiem určených osobitnými predpismi Špecifická poloha okresu Komárno pri významnej európskej rieke Dunaj, ktorá tvorí hranicu medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, predurčuje riešenému územiu významné funkcie. Vodná cesta Dunaj je významnou danosťou celoeurópskeho významu, ktorá v spojení s kanálom Rýn Mohan Dunaj je aj Európskou úniou akceptovaná nielen ako komunikačná, ale aj ako významná sídelnotvorná os, ktorá bude konkrétnym spôsobom ovplyvňovať komunikačné a hospodárske podmienky a využitia aj tejto časti Nitrianskeho kraja . 24
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Špecifickým územím s jasne definovanou hranicou voči k.ú. je hranica ochranného pásma rieky Dunaj. Tá prechádza južným okrajom k.ú. obce. Okres Komárno má vypracovaný R ÚSES s definovanými územiami ochrany prírody a krajiny . B.3.1.3. Existujúce a navrhované nadradené trasy a zariadenia dopravy, produktovodov, energetiky, spojov a väzba obce na ne Širšie dopravné vzťahy riešeného územia mikroregiónu sú podmienené dopravnými väzbami na sídelnú štruktúru Slovenska. Menovite však na hlavné mesto Bratislavu, krajské mesto Nitru, okresné mestá Komárno, Vzhľadom na prihraničnú polohu mikroregiónu sú dôležité dopravné vzťahy smerom na Maďarskú republiku – na diaľnicu M1 a hlavné mesto Budapešť. Základnými druhmi dopravy sú doprava cestná a železničná. Hlavné dopravné trasy sú orientované v smere západ východ a v smere sever juh. Dôležitým dopravným fenoménom je medzinárodná Dunajská vodná cesta Cestná doprava V cestnej doprave je pripojenie územia zabezpečované cestami I. triedy. Najvýznamnejším je prepojenie na cestu I/64, ktorá umožňuje spojenie riešeného územia v smere na Nové Zámky, Komárno s predĺžením na MR, ktorá smerom severným prepája riešené územie s Nitrou, Prievidzou, a následne s Martinom a Žilinou. Štátna cesta I/64 prechádza v dotyku riešeného územia západným smerom, na ktorú je možné napojenie z riešeného územia po štátnej ceste I/63 cez mesto Komárno, prípadne štátnou cestou II./589 cez obec Chotín. Riešené územie v jej južnej časti pretína štátna cesta I/63, ktorá prepája územie mikroregiónu smerom na Štúrovo a Komárno Bratislavu. Doplňujúcimi prepojeniami v cestnej doprave sú prepojenia cesty II. triedy: • II/588 – Moča Gbelce a • II/589 Chotín – Kolta • a sieť štátnych ciest III.triedy: • III/5099 Búč – Kravany nad Dunajom, • III/0643 Chotín – Marcelová – Modrany – Bátorové Kosihy – Mužla • III/0648 Modrany – Svätý Peter • III/5091 Bátorové Kosihy Gbelce, • III/0644 Virt – Marcelová, • III/06354 Zlatná na Ostrove – Čalovec • III/5069 Zlatná Veľký Lél • III/06498 Kava – Vrbová nad Váhom (koncová komunikácia) Podľa ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja sa cesta I. triedy I/64 vo výhľade navrhuje na vybudovanie rýchlostnej cesty v novej trase východne od súčasnej cesty I/64 v kategórii R22,5/100 (resp. 120) s novým hraničným priechodom, premostením Dunaja a napojením na E75 E60 v Maďarsku. Cesta I/63 v úseku hr. kraja – Zemianska Olča – Komárno ukazuje na možnosť prekročenia prípustnej intenzity po roku 2005 v úseku Zlatná na Ostrove – Komárno s potrebou jej prípadného rozšírenia. Úsek tejto cesty od Komárna po Štúrovo je potrebné homogenizovať na kategóriu S11,5/80. Železničná doprava
25
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Riešené územie je napojené na nadradený železničný systém elektrifikovanou železničnou traťou č. 135 Nové Zámky – Komárno, ktorá prechádza západnou časťou územia mikroregiónu so železničnou stanicou v k.ú. obce Chotín, a železničnou traťou č. 131 Bratislava – Dunajská Streda – Komárno, ktorá prechádza cez obec Zlatná na Ostrove, kde sa nachádza aj železničná stanica. Vodná doprava Riešeným územím prechádza Dunajská vodná cesta koridor č. VII s prístavmi v Komárne a Štúrove. Podľa ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja sa uvažuje s budovaním nových prístavov na Dunajskej medzinárodnej vodnej ceste a to v Komárne a Štúrove, kde sa uvažuje aj s predkladiskom kombinovanej dopravy vo väzbe na tieto prístavy. Budovanie a využívanie prekladísk bude viazané na podnikateľské aktivity súkromného sektoru. Základom vodnej dopravy v riešenom území je Dunajská magistrálna vodná cesta E80 s prístavmi v Komárne a v Štúrove.. Budovanie a využívanie prekladísk bude viazané na podnikateľské aktivity súkromného sektoru. Cestná hromadná doprava Integrovaný regionálny systém hromadnej dopravy zabezpečuje organizáciu a prepojenie hlavných zložiek hromadnej cestnej a železničnej dopravy v hlavných smeroch pohybu cestujúcich, ktorými pre riešené územie sú: • cesty do hlavného mesta Bratislavy z celého riešeného územia, • cesty do krajského mesta Nitry z ostatných sídiel kraja, • cesty do okresných miest (Komárno, Dunajská Streda, Levice, Nové Zámky) • cesty do regionálnych uzlov ( Hurbanovo, Kolárovo) • cesty do Maďarskej republiky cez hraničné prechody (Komárno Komárom, Štúrovo Esztergom) V riešenom území je autobusová doprava zabezpečená nasledovnými autobusovými linkami: Komárno – Chotín – Pribeta Komárno – Kravany nad Dunajom – Nová Vieska Komárno – Štúrovo Komárno – Patince – Radvaň nad Dunajom – Moča Komárno – Zlatná na Ostrove – Okoličná na Ostrove – Veľké Kosihy Komárno – Vrbová nad Váhom Komárno – Zlatná na Ostrove – Veľký Meder Komárno – Zlatná na Ostrove – Čičov Komárno – Hurbanovo – Bátorové Kosihy Hurbanovo – Moča Štúrovo – Kravany nad Dunajom – Modrany Cyklistická doprava Riešeným územím mikroregiónu prechádza najdôležitejšia cyklistická trasa na Slovensku – ktorá má štatút Medzinárodnej podunajskej cykloturistickej trasy, je to úsek dunajskej cyklotrasy z Passau v Nemecku cez Viedeň, Bratislavu, Komárno v pokračovaní na MR.
26
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Na túto cyklotrasu bude nadväzovať navrhovaná Považská cyklotrasa vedená po hrádzach Váhu z Komárna do Žiliny. Zásobovanie pitnou vodou Zdroje pitnej vody Na zásobovanie obyvateľov okresu Komárno pitnou vodou sa využívajú výlučne zdroje podzemnej vody. Kvalitnú pitnú vodu majú zdroje v Komárne. Východná časť okresu je pomerne chudobná na kvalitnú podzemnú vodu využiteľnú pre hromadné zásobovanie obyvateľov pitnou vodou. Z vodohospodárskeho hľadiska medzi najvýznamnejšie vodné zdroje patrí vodný zdroj v Kravanoch nad Dunajom (60,0 l.s 1), ktorý sa pôvodne využíval predovšetkým na zásobovanie sídiel v okrese Nové Zámky. Zásobovanie pitnou vodou Obce riešeného územia sú pitnou vodou zásobované skupinovými vodovodmi (SKV) a obecným vodovodom (OV): • SKV Moča–Radvaň nad Dunajom Virt zásobuje pitnou vodou obce Moča, Radvaň nad Dunajom, Virt a osadu Žitava. Zdrojom vody sú studne HM 2, HMR 2 o celkovej výdatnosti Q 14,0 l.s 1 lokalizované v katastri obce Moča. Tab.: Využívané zdroje v správe ZsVaK ku a Kom VaK ku Výdatnosť Vodovod Zdroj lokalita doporučená Poznámka [l.s 1] vodovod Moča Moča st. HMO 2, HMR 14,0 HMO 2 prekračuje Fe, Radvaň n/D 2 Mn Zdroj: ZsVaK, Kom VaK Z toho: nevyhovuje 193,0 l.s 1 v 14 vodovodoch vyhovuje 434,0 l.s 1 V súčasnosti sa navrhuje zabezpečenie dodávky pitnej vody, odvedenie a čistenie odpadových vôd v obciach Bátorove Kosihy, Búč, Kravany nad Dunajom, Moča, Radvaň n/Dunajom, Virt a Modrany. Zásobovanie pitnou vodou má zabezpečovať Sústava č. 3 – južná, ktorá zahŕňa zásobovanie obcí Bátorove Kosihy, Búč, Modrany, Šrobárová, Kravany nad Dunajom, Moča, Radvaň nad Dunajom a Virt . Okrem rozvodných vodovodných sietí sa vybuduje nový vodojem v obci Kravany nad Dunajom a čerpacia stanica v obci Šrobárová. Zásobovanie úžitkovou vodou V riešenom území prevažuje poľnohospodárska výroba, odbery úžitkovej vody sa viažu hlavne na pestovanie agrokultúr, uplatňovaním doplnkových závlah, t.j. doplnenie prirodzenej vlahy poľnohospodárskych plodín zavlažovaním povrchovou vodou z jednotlivých kanálov. Odvádzanie a čistenie odpadových vôd 27
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť V území sa budujú kanalizačné sústavy v rámci ktorých sú odpadové vody gravitačne odvádzané na jednotlivé spoločné ČOV. • Sústava č. 6 Odkanalizované obce – Virt, Radvaň nad Dunajom, Moča, Kravany nad Dunajom. Regulácia vodného potenciálu v území Možnosti vodného potenciálu územia sú z hľadiska prírodných a hydrologických pomerov viazané na toky Dunaja a Váhu. Ostatná časť vodnej siete je reprezentovaná melioračnými kanálmi. Ich úlohou je zabezpečiť dostatok vody pre závlahy, resp. jej prebytok bezpečne odvádzať do recipientov. Vodný potenciál povrchových vôd ovplyvňujú regulácie odtoku technickými úpravami a zariadeniami. Tieto majú zabezpečiť rovnomerné časové rozloženie prietokov, zachytávajú a redukujú povodňovú vlnu, slúžia na zachytávanie splavenín, umožňujú riediť koncentráciu znečistenia v toku, zabezpečujú dostatok vody na priemyselné či poľnohospodárske účely. Dunaj preteká okresom Komárno v dĺžke 63,9 km. Na celom území okresu je koryto Dunaja ohrádzované na prietok Q 100 . V rámci sústavy Vodného diela Gabčíkovo Nagymaros (SVD G N) boli na celom úseku Dunaja vybudované protipriesakové opatrenia, ktoré pozostávali najmä z rekonštrukcií dunajských hrádzí a vybudovania protipriesakovej clony. Rieka je po celom svojom toku systematicky upravená s kapacitou koryta vo vybudovanej úprave cca Q = 3 200 m 3.s 1. Na Dunaji, ako aj na jeho prítokoch boli urobené opatrenia na eliminovanie nepriaznivých vplyvov proti predpokladanému vzdutiu hladiny v prípade vybudovania VD Nagymaros. Na rieke Dunaj sa rekonštruovali ochranné hrádze a to prevýšením 1,2 m nad hladinu Q 100 a 0,5 m nad hladinou Q 1000 . Na odvádzanie priesakovej vody z Dunaja sú vybudované priesakové kanále a kryté drény pozdĺž hrádze v úsekoch Buk – Lél, Zlatná na Ostrove – Nová Stráž, Komárno – Iža – Patince, Moča – Kravany nad Dunajom. Na tokoch boli vybudované technické zariadenia na regulovanie odtoku, t.j. na ovplyvnenie prietokových pomerov na toku. Na rieke Dunaj je vybudovaný zatvorený objekt Komárno pri sklopnom moste, účelom ktorého je zahradenie plavebného otvoru za povodní, alebo vysokých stavov vody. V povodí Váhu je vybudovaná umelá sieť odvodňovaco zavlažovacích kanálov, ktorých prietoky sú regulované stavidlami. Medzi ďalšie zrealizované opatrenia, ktoré súviseli s výstavbou SVD G N patria nasledovné: Odvádzanie vnútorných vôd Rozsiahla kanálová sieť plní funkciu odvedenia vnútorných vôd riečneho, povrchového a podzemného pôvodu, ktoré sú privádzané k recipientu. Kanálová sieť zároveň zabezpečuje požiadavky na vodu pre poľnohospodárov, t.j. závlahy. Prepojením hlavných kanálov a vybudovaním stavidiel na uzlových miestach je možné regulovať prietoky do jednotlivých oblastí a manipulovať s vnútornými vodami. V riešenom území sú vybudované odvodňovacie sústavy (OS), ktoré odvádzajú vnútorné vody do recipientov Dunaj: Odvodňovacie sústavy sú pospájané, takže je možná spolupráca jednotlivých čerpacích staníc, avšak vypomáhať môže len nižšie situovaná čerpacia stanica vyššie situovanej. Pri regulačných úpravách tokov, či výsadbe kanálov je potrebné aj vzhľadom na celkové nepriaznivé prognózy vývoja klimatických pomerov zvážiť ich prípadné negatívne dopady. Pri údržbe kanálovej siete je viac ako doteraz potrebné presadzovať ekologické prístupy (revitalizácia tokov). 28
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Využitie vodnej energie Vzhľadom na rovinatý charakter územia s minimálnymi výškovými rozdielmi a nedostatočnými prietokovými pomermi v kanálovej sieti výstavba malých vodných elektrární sa v súčasnosti nerealizuje. Na území sa nenachádzajú prirodzené vodné toky vhodné na hydroenergetické využitie. Zásobovanie elektrickou energiou Na riešenom území sa nenachádzajú žiadne zdroje výroby elektrickej energie. Územie je zásobované elektrickou energiou dodávanou z nadradených prenosových liniek VVN 110 kV prostredníctvom energetických uzlov 110/22 kV rozvodní (Rz) a transformovní a následne prenosových sústav VN a NN. Tab.: Rozvodne VVN 110 kV a transformovne VVN/VN v riešenom území Názov Výkon (MVA) Zaťaženie (MW) Rz Komárno 2 x 40 30 Rz Hurbanovo Veľký 2 x 40 28 Háj Zdroj: ÚPVÚC okr. KN, 1996 Rozvodňa 110 kV/22 kV v Komárne bola v roku 1994 modernizovaná (prebehlo jej rozšírenie) s možnosťou vybudovania magistrály Komárno Štúrovo a súčasne bola dobudovaná čistiaca stanica odpadových vôd z areálu rozvodne. Tab.: Rozvodne VVN 110 kV a transformovne VVN/VN v riešenom území Názov Č. vedenia Záťaž MW Dĺžka km Rozvodňa 110/22 kV Komárno je napájaná 110 kV vedením z rozvodní Rz 110/22 kV Dunajská 8875 80 47756 Streda Názov Č. vedenia Záťaž MW Dĺžka km Rz 110/22 kV Veľký Meder 8738 80 29411 Rz 110/22 kV Nové Zámky 8752 60 31169 Rozvodňa K110/22 kV Hurbanovo časť Zelený Háj je 110 kV vedením z Rz 110/22 kV Komárno 8735 60 12006 Rz 110/22 kV Nové Zámky 8751 60 19285 Zdroj: ÚPVÚC okr. KN, 1996 Rozvodňa 110/22 kV Komárno je napájaná 110 kV vedením: linky č. 8875, Rz 110/22 kV Dunajská Streda linky č. 8738, Rz 110/22 kV Veľký Meder linky č. 8752, Rz 110/22 kV Nové Zámky. Z rozvodní a transformovní vedú zásobovacie vedenia VN 22kV lúčovitým a okružným systémom do riešeného územia a jednotlivých sídelných útvarov. Územie je plošne elektrifikované. Elektrická energie je dostupná vo všetkých lokalitách ľudských aktivít. Zásobovanie teplom 29
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Prevažuje individuálne zabezpečovanie teplom, bytové objekty budované v rámci IBV sú teplom zásobované prevažne z domových plynových kotolní malého výkonu, resp. kotolní na pevné palivo. Technický rozvoj bude smerovať k budovaniu systémov s nižšími parametrami teplonosnej látky v primárnom i sekundárnom okruhu, prípadne k vylúčeniu sekundárneho obehu, k využitiu menších, plnoautomatických staníc tepla situovaných v spotrebiteľských objektoch. Ako na ďalšie obnoviteľné zdroje tepelnej energie upozorňujeme na využívanie slnečnej energie (najmä pre prípravu teplej úžitkovej vody), biomasy z poľnohospodárskej výroby a bioplynu zo sústredených poľnohospodárskych odpadov. Zásobovanie plynom Na riešenom území sa nenachádzajú žiadne ložiská zemného plynu, ani nie sú rozmiestnené zásobníky plynu. Sieť hlavných plynovodov VTL je na území v podstate dobudovaná, ale s cieľom zlepšiť distribúciu plynu je potrebné dobudovať sieť zásobovacích plynovodov, ako aj odbočky a plynovodné prípojky do miest odberu. Tab. : Diaľkové plynovody Názov plynovodu Trasa Charakteris Dĺžka Tlak Profil plynovodu tika km Mpa mm VTL Južné (Bratislava) hlavný 58 4,0 300 Slovensko Komárno VTL (Bánov) hlavný 51 2,5 200/150 Komárň.plynovod Komárno VTL Južný prepoj Komárno prepojovací 53 4,0 300/200 (Gbelce) VTL odb.do Moče Marcelová zásobovací 24 4,0 150 Moča VTL odb.do Komárno zásobovací 25 2,5 100 Patiniec Patince VTL odb.do Marcelová zásobovací 26 4,0 150 Pribety Pribeta VTL odb.do Marcelová zásobovací 26 4,0 100 Čičova Pribeta Zdroj: UPN VÚC NK, 1998 Na prepojenie systémov VTL plynovodov s PN 4,0 Mpa a PN 2,5 Mpa slúži redukčná stanica v Komárne s výkonom Q = 10000 m 3.h 1. Spoje a zariadenia spojov Telekomunikačná sieť je usporiadaná tak, aby sa dosiahlo jej najlepšie a najhospodárnejšie využitie. Z hľadiska organizačného usporiadania telekomunikácií, je riešené územie začlenené do primárnej oblasti Nové Zámky. Digitálna telefónna ústredňa HOST Komárno je pripojená digitálnymi okruhmi na primárne centrum (PC) Nové Zámky a sekundárne centrum (SC) Bratislava. V riešenom území sa nachádzajú telekomunikačné zariadenia a televízne káblové rozvody rôznych prevádzkovateľov. Orange Slovensko a.s. prevádzkuje TKZ, HDPE trubky, optické 30
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť káble a spojky rôznej funkčnosti. T Mobil Slovensko, a.s. prevádzkuje elektrické prípojky uložené v zemi a to v obciach Radvaň nad Dunajom, Marcelová a k.ú. Zlatná na Ostrove – Ontopa. V katastrálnom území obce sa nachádza ZS a RR bod KN RAD T Mobile Slovensko, a.s. Odpadové hospodárstvo Odpady sú jedným z hlavných zdrojov a príčin znečisťovania životného prostredia. Poľnohospodársky charakter územia, menej intenzívna priemyselná výroba a pomerne veľký rozsah malého, individuálneho získavania poľnoproduktov určuje skladbu a množstvo produkovaného odpadu. Najviac sa produkuje tzv. komunálny odpad, sem patrí hlavne odpad z domácností, hlavne organického pôvodu. Osobitnú skupinu tvoria druhotné suroviny. V obciach prebieha zber akumulátorov, papiera, PET fliaš a železa. Prakticky všetky staré obecné skládky komunálneho odpadu, okrem skládky TKO v k.ú. Iža, nie sú izolované proti priesakom do podzemných vôd. V riešenom území sa nachádzajú evidované skládky odpadov staré environmentálne záťaže, prevádzkované do 31.07.2000 za osobitných podmienok, ktoré ku dňu 31.12.2004 neboli rekultivované v zmysle platných právnych predpisov v odpadovom hospodárstve. V riešenom území sa nachádzajú aj plochy a objekty ktorých odstránenie alebo zabezpečenie vyvolá produkciu odpadov spojenú s nárokmi na kapacity zariadení na nakladanie s odpadmi. Tekuté odpady, hlavne obsahy domových žúmp, sú v katalógu odpadov vedené ako zvláštny alebo nebezpečný odpad. Preto nesmú byť vypúšťané do voľnej prírody. Obsah domových žúmp môže byť likvidovaný iba v ČOV s biologickým stupňom čistenia. Problematika likvidácie komunálneho odpadu je zložitá, je preto potrebné realizovať množstvo opatrení na zlepšenie situácie. Medzi hlavné možno zaradiť separovanie a spracovanie využiteľných odpadov, je potrebné realizovať triedičky odpadov, vybudovať kompostárne, ČOV a pristúpiť k likvidácii starých skládok odpadu. B.4. NÁVRH URBANISTICKEJ KONCEPCIE PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA B.4.1. ZÁKLADNÁ KONCEPCIA USPORIADANIA Riešené územie z hľadiska začlenenia do geomorfologických jednotiek spadá do subprovincie Malá Dunajská kotlina, oblasti Podunajská nížina a celku Podunajská pahorkatina. Severná polovica k.ú. obce je súčasťou oddielu Pohronská pahorkatina, južná polovica k.ú. obce je súčasťou oddielu Čenkovská niva. Základný typ reliéfu: reliéf zvlnených rovín. Za roviny sa považujú územia, na ktorých nie je výškový rozdiel väčší ako 30 m na ploche kruhu s polomerom 2 km. Vyskytujú sa prevažne vo výškovom stupni do 200 m n.m. najmä na nivách riek. Zastavané plochy predstavujú sídelné a technické prvky, medzi ktoré sa zaraďujú obytné plochy a plochy služieb, dopravné línie a plochy, hospodárske a výrobné objekty, ktoré sa viažu zväčša na zastavané územie. V riešenom území sa nachádzajú plochy charakterizované ako rozptýlené osídlenie, predstavujú obytné časti s hospodárskymi (Bystrička a býv. Domáňovský majer). Zastavané plochy charakterizované hlavne technicky – funkčne ako: 31
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť • Obytné a rekreačné areály – antropogénne prvky krajinnej štruktúry, ktoré slúžia na bývanie alebo rekreáciu. Základné členenie je na základe funkčného zamerania. Štruktúra osídlenia riešeného územia je zameraná predovšetkým na poľnohospodárstvo, priestor pre rekreáciu je vyhradený predovšetkým v chatovej oblasti. • Dopravné prvky – prvky, ktoré sú potrebné na prepravu osôb, energie a materiálu. Z hľadiska charakteru prepravy sa delia na cestné a vodné dopravné prvky. Ďalej ich môžeme deliť z hľadiska celospoločenského významu a fyziognomického (línie – cestné komunikácie a plochy – parkoviská, skladovacie plochy), • Produktovody – antropogénne líniové prvky, ktoré slúžia na prenos látok, energie a informácií. Podľa lokalizácie ich členíme na podzemné (vodovod, plynovod ) a vzdušné (elektrické vedenie), • Poľnohospodárske areály – objekty zamerané na poľnohospodársku výrobu (objekty živočíšnej výroby, skládky priemyselných hnojív, poľné hnojiská). Sú hodnotené najmä podľa charakteru využitia, veľkosti a intenzity ich negatívneho vplyvu. V súčasnej dobe je poľ. areál nefunkčný, • Vodohospodárske prvky – vodohospodárske objekty a stavby súvisiace s ochranou a využívaním vodných zdrojov. B.4.2. Funkčné členenie a organizácia územia Urbanistická štruktúra obce: Obec sa vyvíjala vo forme hromadnej cestnej zástavby na hlavnom komunikačnom ťahu št. cesty I/63 Komárno Štúrovo. V zástavbe je pomerne málo tradičných ľudových domov, ktoré sú zväčša roztrúsené v zástavbe. Domy sú štítom orientované na ulicu. Pôvodné domy sú z nepálenej tehly, obielené, pod sedlovými trstinovými strechami. Majú štítové priečelia s dvoma oknami. Občianska vybavenosť je situovaná v centre obce. Vo vinohradoch sú vybudované vínne domky s pivnicami, hajlochy. V chotári sú vybudované rekreačné chaty. Miestne časti : Bystrička – osada poľnohospodárskeho charakteru S od sídla Žitava hromadná rastová dedina, kde obytná štruktúra obkolesuje trojuholníkový voľný priestor pozdĺž štátnej cesty I/63 Komárno Štúrovo. Pôvodné objekty, typické ľudové domy, boli vyhotovené z materiálov bežne sa vyskytujúcim v blízkom okolí. Murivo domov bolo z dusenej hliny alebo nepálených tehál, strechy z trstiny. Obytné domy mali zväčša obdĺžnikový pôdorys, menej pôdorys tvaru ˝L˝. Pozostávali z troch častí: predný dom (prvá izba), kuchyňa (otvorený komín) a zadný dom (zadná izba). Z uvedených miestností bola obývaná zväčša zadná izba. Do prednej sa vstupovalo len vo výnimočných prípadoch. Súčasťou obytných domov boli aj hospodárske objekty: komora, maštaľ, chlievy, šopy a iné. Za hospodárskou časťou pokračovali záhrady. V období socializmu v obciach vznikla nová nesúrodá architektúra. Tradičné strechy z trstiny vystriedali škridlové alebo eternitové krytiny. Vybudovali sa domy s plochou strechou. Murivo sa stavalo z pálenej tehly. Záhrady sa rozparcelovávali. Veľká výstavba prebehla v Iži po povodni v r. 1965, keď sa poškodilo 319 domov a obyvatelia si postavili 500 nových domov. V súčasnosti sú urbanistické štruktúry obcí charakteristické obytnou a výrobnou funkciou (poľnohospodárstvo pestovanie ovocia, zeleniny a vinohradníctvo) s postupným nárastom rekreačnej funkcie. 32
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť B.5. NÁVRH FUNKČNÉHO VYUŽITIA ÚZEMIA OBCE B.5.1. VŠEOBECNE Charakter obce je bodový v poľnohospodárskej krajine, pričom centrálnym rozvojovým pólom sídelnej štruktúry priestoru obce je mesto Komárno (leží približne v 22 km vzdialenosti na západ od obce). Obec je typovo hromadná cestná dedina, ktorá sa historicky vyvinula z obce cestného lineárneho typu. V súčasnosti i do budúcnosti možno obec charakterizovať ako významné prímestské sídlo s predpokladmi pre rozvoj obytnej, rekreačnej a výrobnej funkcie. Obec má značný podiel krajinného priestoru, kde sa bude naďalej rozvíjať poľnohospodárska rastlinná výroba, a tiež menší podiel živočíšnej výroby na existujúcich farmách živočíšnej výroby, bez ďalšieho extenzívneho rozvoja. V krajinnom priestore pribudne pre budúci rozvoj sídla významná funkcia, a to obytná a rekreačná. S rozvojom obytnej zóny počítame najmä v časti Žitava, ako aj v súčasnej nezastavanej ploche medzi časťami Radvaň a Žitava. Rozvoj rekreačnej funkcie počítame na brehu rieky Dunaj, v časti Bystrička, ako aj pri rekreačnom jazere Radvaň nad Dunajom. V uvedených lokalitách sa vytvoria rekreačné zázemia pre obyvateľov i návštevníkov obce hlavne pre denné a koncotýždňové využitie. Navrhované funkčné využitie jednotlivých plôch a území obce je zrejmé z výkresu č.2 „Návrhu optimálneho priestorívého usporiadania a funkčného využívania územia s prihliadnutím na krajinno ekologické, kultúrno historické a socio ekonomické podmienky“ v mierke 1 : 10 000, ako aj výkresu č.4 „Komplexného urbanistického návrhu – návrhu priestorového a funkčného využitia územia“ v mierke 1 : 5 000. V návrhu prevláda využitie územia obytnou funkciou s prislúchajúcimi funkciami občianskeho vybavenia pre obyvateľov obce. Druhá prioritná funkcia sa týka rozvoja sídla v zamestnaneckých výrobných zónach s dôrazom na ich prípustnosť, nenarúšajúcu rozvoj obytných území. Návrh disponibilných plôch pre rozvoj priemyslu vychádza v ústrety umiestneniu firiem v rôznej hierarchii (veľkosť, druh výroby) pre zvýšenie „ekonomickej“ nezávislosti obce s následným zvýšením počtu pracovných príležitostí v tomto sektore v sídle. Tretia prioritná funkcia súvisí so stabilizovaním funkcie poľnohospodárskej výroby na plochách PP. Návrh funkčného využitia vychádza zo súčasného stavu a rozvojových zámerov pri rešpektovaní obmedzení a návrhov vyplývajúcich z návrhu vyšších územníckych dokumentov (ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja), ochranných pásiem, ekologických a krajinno ochranárskych požiadaviek, morfológie terénu a ďalších vstupov, či relevantných obmedzení v snahe o optimálne a vyvážené využitie územia. K správnemu rozhodnutiu navrhovanej funkcie riešenia prispeje aj riešenie využitia v polohe nazastavaných plôch pri existujúcej trase ceste I/63 pre návrh individuálnej bytovej výstavby (ďalej IBV), hromadnej bytovej výstavby (ďalej HBV), ako aj občianskej vybavenosti. B.5.2. ROZVOJ OBYTNEJ FUNKCIE Rozvoj obytnej funkcie je navrhnutý v náväznosti na súčasné obytné plochy. Je to funkcia, ktorá predstavuje ťažiskový rozvoj koncepcie ÚPN obce . Rozvoj tejto funkcie je riešený v dvoch rovinách :
33
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť na vytypovaných ucelených plochách, samostatne pre rozvoj IBV a samostatne pre rozvoj HBV, dostavbou v prielukách existujúcej štruktúry IBV, vrátane zobytnenia existujúcich podkroví, či nadstavbou, prístavbou a prestavbou existujúcich objektov a to IBV i HBV. Navrhované obytné plochy prispejú ku skompaktneniu sídla, hlavne v jeho okrajovej polohe (západná časť obce) ako aj v súčasnosti nezastavanej časti obce medzi Žitavou a Radvaňou. Rozsah navrhovaného riešenia vyplynul z demografického trendu, predpokladaného zníženia obložnosti bytov (na 3,04 obyv./byt), minimálneho úbytku bytového fondu a hlavne z predpokladaných potrieb nových bytov, v súvislosti s rozvojom zamestnanosti (priemysel, občianska vybavenosť) a následnou migráciou obyvateľstva do obce. Taktiež predpoklad rozvoja obytných plôch vychádza z atraktivity obce ako takej, jej významu v štruktúre osídlenia, atraktivity polohy v príjemnom obytnom prostredí a v nemalej miere determinovanom významnou polohou pri rieke Dunaj. Navrhované rozvojové plochy tiež vychádzajú z pozitívnych daností, vyplývajúcich z optimálnych podmienok dostupnosti vybudovanej technickej infraštruktúry (min. podmieňujúce investície v navrhovaných rozvojových lokalitách). Návrhovým rokom je rok 2030. Okrem navrhovaných plôch pre obytnú výstavbu (IBV a HBV) je v riešení uvažované aj z výhľadovými plochami. Tie sú v prevažnej miere sústredené vo väzbe na navrhovaný obchvat komunikácie I/63 ako aj na ňu navrhovanú napájaciu komunikáciu (časť Bakajské). V regulatívoch vymedzených pre obytné územia s IBV predpokladáme a pripúšťame polyfunkčné využívanie pri prevládajúcej obytnej funkcii. V rámci obytných plôch, určených pre IBV, takto pripúšťame polyfunkčné využívanie neprevládajúcej prevádzky remeselnej výroby, služieb v CR (ubytovanie), obchodu a súkromnej administratívy a nevýrobných služieb. Prevládať by mali funkcie vo väzbe na cestovný ruch so sekundárnym poskytovaním služieb. B.5.3. ROZVOJ VÝROBNEJ FUNKCIE Okres Komárno sa radí medzi okresy s rozvinutou poľnohospodárskou výrobou a menej rozvinutou priemyselnou základňou. Najsilnejšia priemyselná základňa je zriadená v okresnom Komárno (hlavne strojárska výroba, obuvnícka a galantérska výroba, potravinársky priemysel), v Hurbanovo (potravinársky priemysel) a Kolárovo (strojárska výroba). Do okresného mesta Komárno, ako aj do miest Hurbanova a Kolárova odchádzajú za prácou aj obyvatelia mikroregiónu. Časť ekonomicky aktívneho obyvateľstva odchádza za prácou aj do MR. Poľnohospodárstvo Vhodné klimatické podmienky v riešenej oblasti vytvárajú prirodzené predpoklady pre optimálnu poľnohospodársku výrobu. Územie mikroregiónu má celkovú výmeru 31 139 ha, z ktorej poľnohospodárska pôda predstavuje 78 %, z nej tvorí orná pôda 84 %, z ktorej väčšiu časť tvorí kategória veľmi produkčných a najprodukčnejších pôd. Ostatnú časť poľnohospodárskej pôdy tvoria vinice 5 %, záhrady 2,5%, ovocné sady 3,5 % a trvalé trávne porasty 5 %. Poľnohospodársku pôdu v riešenom území obhospodarujú SHR a poľnohospodárske družstvá a firmy. Radvaň nad Dunajom SHR 9 – rastlinná výroba (obiloviny, zelenina, ovocie), živočíšna výroba (hovädzí dobytok) Vzhľadom na najteplejšiu klímu v SR v tejto oblasti je potrebné vyzdvihnúť rannosť a špecifickosť niektorých v tejto oblasti vyrábaných poľnohospodárskych produktov. 34
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Živočíšna výroba je druhou základnou časťou poľnohospodárskej výroby, ktorej prvoradou úlohou je produkcia živočíšnych výrobkov pre spotrebu obyvateľstva, ako aj poskytovanie ďalších surovín pre priemyselnú výrobu. Nosným programom živočíšnej výroby záujmového územia bol v minulosti chov ošípaných a hov. dobytka, avšak v súčasnosti ich stav výrazne poklesol (prevažná väčšina stajní je prázdna). V obci má tradične veľký význam chov ošípaných a hydiny v prídomových hospodárstvach. Chov hydiny v prídomových hospodárstvach je orientovaný hlavne na sliepky a na produkciu vajec. V transformačnom procese novozaložené subjekty uprednostnili v podmienkach vysokej rizikovosti poľnohospodárskej výroby najmä právne formy s nižšou mierou osobnej zodpovednosti za záväzky podniku, väčšina účastníkov poľnohospodárskej produkcie obce je aktívna v právnej forme spol. s r.o.. Medzi najvýznamnejšie podniky v riešenom území patrí J P Naturalprodukt, spol. s r.o. – spracovanie a balenie poľnohospodárskych produktov rastlinnej výroby, vrátane obilovín, strukovín, olejnín, korenín a jedlých húb (mimo mlynárstva). Priemysel Priemyselná výroba je v mikroregióne zastúpená predovšetkým potravinárskym priemyslom, výrobou pekárenských výrobkov, sušiarňou cibule a papriky, spracovávaním ovocia a zeleniny, výrobou liehu a ovocných sirupov. Služby a maloobchod sú zastúpené v jednotlivých obciach mikroregiónu hlavne výkupom poľnohospodárskych výrobkov, pneuservisom, pohrebnými službami, stolárstvom, kamenosochárstvom, kaderníctvom, kozmetikou, sklenárstvom, kováčstvom, opravou elektrospotrebičov, predajom stavebných materiálov. Maloobchodnú sieť tvoria predajne potravinárskeho, rozličného tovaru, ďalej sú to pohostinstvá a v niektorých obciach stravovacie zariadenia. Vzhľadom na nízky príjem obyvateľstva je aj obrat maloobchodov nižší. Z celkového počtu podnikateľských subjektov v riešenom území tvoria fyzické osoby až 90 %. Svoju činnosť prevádza väčšina podnikateľov v oblasti poľnohospodárstva, obchode (veľko a maloobchod) a v stavebníctve. Najvyšší počet podnikateľských subjektov ako aj živnostníkov sa nachádza vo väčších obciach mikroregiónu. Výskyt nerastných surovín v riešenom území je veľmi chudobný, v skupine vyhradených nerastných ložísk nie je evidované ani jedno ložisko. Zo strany obce je záujem o rozvoj výrobnej funkcie je záujem. Rozvoj však bude podmienený umiestňovaním hygienicky nezávadných prevádzok, ktoré negatívne neovplyvnia ďalší rozvoj obce s rekreačným pobytovým zázemím a bývaním v obci. Poloha a veľkosť obce, a tiež komunikačné väzby predurčujú rozvoj hospodárskej základne v oblasti výroby a skladového hospodárstva. V ÚPN obce je túto problematika riešená : • Vytvorením podmienok pre umiestnenie malých a stredných nezávadných prevádzok priemyslu intenzifikáciou v existujúcich areáloch a na dotykových plochách, pokiaľ negatívne neovplyvňujú existujúce funkčné plochy v obci • Využívaním disponibilných priestorov v pôvodných areáloch, hlavne poľnohospodárskej výroby pre umiestnenie výrobných služieb, skladového hospodárstva a drobnej remeselnej výroby : - hospodársky dvor Radvaň nad Dunajom
35
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť • Vytvorením podmienok pre možnosť umiestnenia väčšieho areálu technologického parku (plochy výroby, služieb, distribúcie a skladovania) v území obce v lokalite : Radvaň nad Dunajom – Veľký les Radvaň nad Dunajom – Veľký les rezervná plocha Súčasnej nepriaznivej základne sa tak v plošno priestorových podmienkach v ÚPN obce vytvárajú dostatočné disponibilné rozvojové možnosti. B.5.4. ROZVOJ ZARIADENÍ OBČIANSKEHO VYBAVENIA, REKREÁCIE A CESTOVNÉHO RUCHU, TELOVÝCHOVNÝCH AKTIVÍT A ŠPORTOVÝCH PLÔCH V súčasnosti je v obci nerovnomerne rozvinutá základňa zariadení občianskej vybavenosti. Uspokojivý stav je len v oblasti základnej občianskej vybavenosti. Zariadenia vyššej občianskej vybavenosti sú málo rozvinuté. Zariadenia základnej občianskej vybavenosti sú rozptýlené po celej obci, respektíve v jej častiach, a to prevažne vo funkciách obchodnej vybavenosti potravinárskych predajní a školstva. Existujúce zariadenia vyššej občianskej vybavenosti sú sústredené hlavne v centre obce. V obci sa nachádza MŠ, ZŠ pre 1. – 4. ročník, kultúrny dom, kostol, knižnica, lekárska stanica, ostatná základná vybavenosť futbalové ihrisko, cintorín, dom smútku, požiarna zbrojnica, predajne rozličného tovaru, pohostinstvá a obecný úrad. V týchto sídlach sa prejavuje súkromná podnikateľská činnosť vo sfére obchodu, stravovania a služieb. Základné služby pre obyvateľstvo – služby verejné, pre domácnosť nie sú zabezpečované na úrovni základného štandardu a sú nedostačujúce. Oblasť služieb pre obyvateľstvo je v obci zastúpená prevažne malými prevádzkami vo väčšine živnostníkmi, ktorí sa snažia svoje podnikanie zvládnuť sami a neprijímajú ďalších zamestnancov. Sú to hlavne kaderníctvo – holičstvo, prípadne kozmetika, rôzne výrobné a opravárenské služby. Maloobchodná sieť a verejné stravovanie je súčasťou základnej vybavenosti. Obchodné zariadenia sa nachádzajú v centrálnej časti obcí, ale sú rozložené aj vo viacerých samostatných, poprípade združených objektoch v obytnej zástavbe rodinných domoch v rámci súkromného podnikania. Zariadenia škôl na základe očakávaného demografického vývoja, nízkej natality obyvateľstva sú kapacitne postačujúce a neočakáva sa nárast požiadaviek, ale bolo by potrebné sa zamerať na zvyšovanie kvalitatívneho štandardu jestvujúcich zariadení a dobudovanie materiálno – technickej základne škôl. Rozvoj turizmu bude vyžadovať zvýšené nároky na skvalitnenie súčasného maloobchodného vybavenia obcí mikroregiónu a skvalitnenie komplexnej vybavenosti, aby sa vytvorila primeraná ponuka kvalitnej vybavenosti aj pre turisticko – rekreačnú návštevnosť v obci. Je potrebné skvalitniť stravovacie vybavenie podľa urbanistických štandardov na veľkostnú úroveň obce, nakoľko rozvoj turizmu a cestovného ruchu je podmienené vybudovaním primeranej vybavenosti maloobchodnej siete a stravovacích zariadení, čo je základným predpokladom rekreačnej aktivity a návštevnosti
36
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Zariadenia hotelového typu sú vybudované len v Komárno, ostatné ubytovacie zariadenia sú zastúpené v sídlach mikroregiónu v závislosti na existencii rekreácie a cestovného ruchu: V návrhu ÚPN obce uvažujeme s celkovým výrazným posilnením zariadení občianskej vybavenosti vytvorením podmienok pre umiestňovanie obchodnej vybavenosti, nevýrobných služieb, športu a rekreácie, zdravotníctva so sociálnymi službami a ubytovaním so stravovacími službami vo vzťahu k rozvoju cestovného ruchu, a to navrhovaným plošno priestorovým rozvojom existujúcich zariadení a vymedzením nových priestorov pre plošne náročné a zároveň absentujúce, respektíve v súčasnosti neexistujúce zariadenia . Umiestnenie týchto stavieb posilní význam obce a umiestnením povýši význam centra, ako aj vzdialenejších častí obce. Navrhovaná vybavenosť týchto zariadení je umiestňovaná na voľných (disponibilných) plochách, prípadne nahrádza nevhodnú zástavbu. Zároveň vo významnej miere podporujeme rozvoj zmiešaného územia v centre obce (územia bývania s možnosťou intenzifikácie vybavenosti). Z hľadiska rekreácie a cestovného ruchu podporujeme návrh vybudovania kompy na rieke Dunaj, ako aj rozšírenie rekreačne disponibilných plôch pri jazere Radvaň nad Dunajom. B.5.5. ROZVOJ PLÔCH ZELENE Súčasťou zastavaného územia je sídelná vegetácia, ktorá je síce plošne menej významná, ale výrazne sa podieľa na tvorbe charakteru sídla. Zeleň – v územnom plánovaní – predstavuje tú časť vegetácie, ktorá je spojená so zastavaným územím sídla. Vegetácia, ktorá je človekom účelovo zakladaná, vytváraná, udržiavaná, tvarovaná a rozvíjaná, je časťou kultúrneho dedičstva v tvorbe sídiel. Dôležitý krajinotvorný prvok a činiteľ, ktorý mimoriadne prispieva ku kvalite životného prostredia. Obec Radvaň nad Dunajom nemá spracovanú koncepciu riešenia zelene v obci. Zeleň v intraviláne predstavuje zeleň verejnú , vyhradenú a súkromnú zeleň. Verejná zeleň prístupná všetkým občanom po celý deň a v každom ročnom období. Iba vo výnimočných prípadoch je jej návštevnosť obmedzená. Medzi najvýznamnejšie patrí: • zeleň pri ref. kostole, • zeleň pri obecnom úrade, • uličná zeleň, • parkové úpravy pamätníka obetiam sv. vojny, • sprievodná zeleň rieky Dunaj v intraviláne obce, • zeleň časti Stará Žitava, • zeleň časti Bystrička. Vyhradená zeleň verejnosti prístupná ( plochy vo vlastníctve fyzických alebo právnických osôb), verejnosti neprístupná, súkromná ( plochy vo vlastníctve fyzických alebo právnických osôb). Medzi najvýznamnejšie patrí: • zeleň objektu predškolského zariadenia, • zeleň poľnohospodárskeho areálu HD Radvaň, • zeleň poľnohospodárskeho areálu HD Žitava, • súkromná zeleň rodinných domov a HBV. Špeciálna zeleň Medzi najvýznamnejšie patrí: 37
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť • cintorín, • cintorín časti Stará Žitava, • zeleň ihriska. Ťažiskovú zeleň v zastavanom území obce budú naďalej tvoriť záhrady, s prevažne úžitkovou vzrastlou zeleňou, areálová zeleň a verejná zeleň, nachádzajúca sa pri objektoch občianskej vybavenosti. V rámci väčších areálov navrhovanej občianskej vybavenosti a zariadení športu a rekreácie bude nutné navrhnúť plochy verejnej zelene, pre umiestnenie dlhovekých vzrastlých stromov z autochtónnych druhov drevín. Taktiež bude nutné počítať s výsadbou verejnej zelene do ulíc budúcich nových zón IBV a HBV. Zároveň je potrebné zdôrazniť prepojenie sídelnej zelene na voľnú krajinu. Toto prepojenie zelene predstavuje sprievodná vegetácie rieky Dunaj, prirodzený tok pretekajúci juhom extravilánu v tesnej náväznosti na zastavané územie obce. B.5.6. NÁVRH ÚZEMIA PRE RIEŠENIE VO VÄČŠEJ PODROBNOSTI Návrh ÚPN obce Radvaň nad Dunajom je riešený v mierke a podrobnosti navrhovaného urbanistického riešenia v M 1:5000 pre celý kataster obce. Mimo vymedzených častí územia, hlavne v rozvojových polohách (uvedených v nasledovnom bode), nie je potrebné pre územia spracovať, prerokovať a schváliť následné stupne územno plánovacej prípravy po schválení ÚPN obce. Pri dodržaní navrhovaných regulatívov je možné investičnú činnosť v území riadiť priamo postupnými stupňami predprojektovej a projektovej dokumentácie, z ktorých budú vydávané záväzné stanoviská, územné rozhodnutia a následne stavebné povolenia . Územia, pre ktoré bude po schválení ÚPN obce nutné vypracovať podrobnejšiu urbanistickú dokumentáciu – územné plány zón alebo urbanistické štúdie pred začatím projektovej prípravy pre výstavbu jednotlivých objektov v území : HBV „Veľký les“ Občianska vybavenosť „Pri Žitave“ IBV “Bystrička“ B.5.7. NÁVRH OCHRANY KULTÚRNYCH HODNÔT B.5.7.1. História obce, pamiatky a objekty pamiatkového záujmu na území obce Radvaň nad Dunajom , obec kráľovských koniarov a sadárov sa spomína už v r.1260. Neskôr bola známym strediskom mlynárov, ktorí mali lodné mlyny na Dunaji. V r. 1267 daroval Belo IV. celú lokalitu ostrihomskému scholastikovi Sixtovi za preukázané diplomatické služby. Na začiatku 14. st. obec zničil Matúš Čák. neďaleko obce uzavrel 11.11.1606 v zastúpení cisára Rudolfa II. jeho brat Matej na 20 rokov nevýhodný mier s Turkami. Pôsobil tu Dávid Szabó Baróti (1739 1819), maďarský básnik. Pre rozvoj obce významnú úlohu zohrala rieka Dunaj, ktorá sa stala komunikačným médiom pre rôzne civilizácie a kultúry ( napr. pozostatky pravekých sídlisk, pohrebísk či pozostatky rímskeho burgusu). Pieskové pahorky pozdĺž vodných tokov boli spravidla sídla predvekého človeka. (Janšák, Eolické formácie na Slovensku 1950). Osídlenie možno sledovať od mladšieho paleolitu. V neolite celé územie obýval ľud, ktorého hmotnú kultúru charakterizuje lineárna (volútová) keramika, rozšírená takmer v celej Podunajskej nížine. Najintenzívnejšie osídľovanie sa začalo v 12. storočí, obce vznikali väčšinou v neveľkej 38
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť vzdialenosti od rieky Dunaj a Váh. Ľudia sa väčšinou zaoberali poľnohospodárstvom a rybolovom. Najdôležitejším centrom remeselnej výroby, obchodu a kultúry už v stredoveku bolo Komárno, založené na strategickej polohe pri sútoku Váhu s Dunajom, kde vznikla križovatka obchodných ciest a brod. Mesto bolo dôležitým rybárskym strediskom a dunajským prístavom. Vývoj územia výrazne poznačili turecké výboje v 16. a 17. storočí. V tomto období sa Komárno stalo hlavnou oporou protitureckej obrany na Dunaji. Turkom sa ho nikdy nepodarilo dobyť. Mesto Komárno ohrozovali záplavy a časté zemetrasenia (katastrofálne boli dôsledky zemetrasenia roku 1763). Z ďalšieho vývoja treba spomenúť spojenie s Ostrihomskou župou do jedného územnosprávneho celku v súvislosti s Jozefínskou reformou územnej organizácie Uhorska. Ostrihomský komitát jestvoval už v čase, keď kráľ Štefan I. založil roku 1001 ostrihomské arcibiskupstvo. Do Turkami spustošených obcí sa na prelome 17. a 18. storočia prisťahovalo obyvateľstvo zo severnejších častí Slovenska, predovšetkým z Nitrianskej a Trenčianskej župy. Slovenské obyvateľstvo zo severu sa sem dosídlilo aj po 2. svetovej vojne, kedy bola časť maďarského obyvateľstva presídlená do Maďarska. Niektoré obce vznikajú až v 20. storočí, obec Vrbová nad Váhom bola založená v r.1968. Domácka výroba na dedinách nebola príliš rozšírená. Najväčší význam malo spracovanie konope dedinskými tkáčmi. V niektorých miestach bolo rozšírené pletenie rybárskych sietí. V rámci ľudovej výroby bola v pridunajských obciach rozšírená výroba z pálky – trstiny, z ktorej sa robili úžitkové predmety. Zaujímavým doplnkovým remeslom bolo ryžovanie zlata v Dunaji (Zlatná na Ostrove). Dlho sa tu zachovával tradičný odev. Približne od prelomu 19. a 20. storočia sa v niektorých obciach stalo vyšívanie súčasťou obživy. Najrozšírenejšími technikami boli prelamovaná výšivka, tzv. „ažúrové šitie“. Touto výšivkárskou tradíciou je známy Chotín a okolité obce. Pre ľudovú architektúru boli charakteristické tzv. uličné typy sídiel s pravidelným pôdorysom, kde domy a dvory sú v radovej zástavbe. Najdôležitejším stavebným materiálom bola pálená a nepálená tehla, hlina a blato. Osobitosťou regiónu sú samostatne stojace pece zvané podľa kupolovitého tvaru šiška , rozšírené najmä v obciach s prevládajúcim maďarským etnikom. K ďalším hospodárskym stavbám patrili napríklad latkové sušiarne na kukuricu a vahadlové studne. Plevy sa uskladňovali v samostatnom plevíne alebo šope zvanej aj pajta . Osobitnú skupinu hospodárskych stavieb tvoria vinohradnícke lisovne a pivnice na víno. Typickými technickými pamiatkami Žitného ostrova sú predovšetkým vodné mlyny, ktoré boli v prevádzke na Veľkom i Malom Dunaji a na ramenách Dunaja (vodný mlyn v Kolárove z Radvane nad Dunajom). Pamiatková ochrana Riešené územie má bohatú históriu, bolo osídlené od najstarších čias v závislosti od miestnych prírodných podmienok. Prechádzali tu historické dopravné trasy, svoje záujmy si tu bránila Rímska ríša a na prelome tisícročia sa územie stalo súčasťou Uhorskej ríše. Do vývoja koncom stredoveku zasiahli turecké výboje. Nachádza sa tu množstvo archeologických lokalít a pamiatok. Historický vývoj viedol k zložitej etnickej štruktúre, zachovanej dodnes. Archeologické lokality datujúce kontinuitu osídlenia územia sú topograficky vymedzené územia s odkrytými alebo neodkrytými archeologickými nálezmi v pôvodných nálezových súvislostiach. V riešenom území obce Radvaň nad Dunajom sú evidované v súčasnosti nachádzajú nasledujúce kultúrne pamiatky a archeologické náleziská: 39
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Tab.: Zoznam evidovaných archeologických nálezísk Kataster Lokalita Popis obce Radvaň nad Dunára dulló Avarsko slov.pohrebisko+rím sídlisko Dunajom Hornožitavské morušové d.rímska sídlisko Veterný vŕšok Bádenská, 10. 12.st. sídlisko, Paleolit sídlisko László Želiezovská – sídlisko Régi templom Stredovek Zdroj: KPÚ v Nitra, 2005 Tab.: Kultúrne pamiatky a objekty vykazujúce pamiatkové hodnoty riešeného územia Katastrálne Kultúrne pamiatky a objekty vykazujúce pamiatkové hodnoty územie Radvaň n/D Kostol P.Márie r.k. klas. z r.1833, kostol ref.c. z 2. pol 17. st., zvyšky prístavu pre lode, v teréne sledovateľný prístav pre lodné mlyny a zvyšky gotického kostola z 15. st.. Nachádzal sa tu farský kosto l z r. 1382 84. Z objektov vykazujúcich pamiatkové hodnoty, ktoré reprezentujú typickú zástavbu je tu už pomerne málo tradičných ľudových domov roztrúsených v zástavbe. Zdroj:KPÚ Nitra, 2005 Poznámka. Objekt je vedený v ÚZPF.
Ochranu kultúrnych pamiatok definuje zákon SNR č.27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti. Realizovanie tohto zákona v praxi zabezpečuje Národné pamiatkové a krajinné centrum – Slovenský pamiatkový ústav a príslušné orgány štátnej správy. Evidované objekty sú vedené v ÚZPF. B.5.7.2. Zásady zachovania kultúrnych a historických hodnôt Pre zachovanie historickej kontinuity, kultúrneho dedičstva, a tiež z identity architektonických väzieb, bude nutné zachovať objekty a náleziská pamiatkovej ochrany a záujmu, uvedené v predchádzajúcej kapitole. Nakoľko je oprávnený predpoklad, že pri zemných prácach budú zistené ďalšie archeologické nálezy, resp. situácie, je potrebné akceptovať nasledovné podmienky: stavebník/investor každej stavby vyžadujúcej si zemné práce si od Archeologického ústavu SAV v Nitre už v stupni územného konania vyžiada v zmysle zákona č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku stanovisko k plánovanej stavebnej akcii vo vzťahu k možnosti narušenia archeologických nálezísk. Stanovisko – vyjadrenie AÚ SAV bude slúžiť ako podklad k rozhodnutiu Pamiatkového úradu. stavebník si vyžiada od Pamiatkového úradu SR v každom stupni územného a stavebného konania rozhodnutie ku každej pripravovanej "stavebnej činnosti“ /líniové stavby, budovanie komunikácií, bytová výstavba, atď./, vo vzťahu k možnosti narušenia archeologických nálezísk ku stavbe, ktorá si vyžiada vykonanie zemných prác stavebník/investor je povinný od Krajského pamiatkového úradu v Nitre už v stupni územného konania vyžiadať si v zmysle zákona č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov odborné stanovisko , podmienkou pre vydanie stavebného povolenia bude v oprávnených prípadoch požiadavka na zabezpečenie archeologického výskumu, (všetky zemné práce by mali prebiehať pod dohľadom archeológa v rámci záchranného archeologického prieskumu), v prípade nevyhnutnosti vykonať záchranný archeologický výskum ako predstihové opatrenie na záchranu archeologických nálezísk a nálezov rozhoduje o výskume podľa § 37 pamiatkového zákona Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. V prípade záchranného
40
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť archeologického výskumu PÚ vydá rozhodnutie po predchádzajúco vyjadrení archeologického ústavu (§ 7 – Arch. ústav SAV) stavebník písomne oznámi Archeologickému ústavu SAV v Nitre začiatok zemných prác, stavebník bude postup stavebných prác koordinovať s Archeologickým ústavom SAV v Nitre, aby sa dalo stanoviť, či sa v mieste výstavby nachádza archeologické nálezisko, v odôvodnenom prípade stavebník finančne zabezpečí realizáciu záchranného archeologického výskumu. Stavebník si zabezpečí oprávnenú osobu na vykonanie výskumu, ktorou je podľa § 36 ods. 2 zákona č. 49/2002 „Archeologický ústav SAV v Nitre; iná právnická osoba, ktorá vlastní oprávnenie vydané Ministerstvom kultúry SR"; Odporúča sa plne rešpektovať aj objekty s pamiatkovými hodnotami nezapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu a zvážiť vytvorenie Evidencie pamätihodností obce. Na takéto chránené objekty sa vzťahuje podpora Európskej únie v rámci programov ochrany kultúrneho dedičstva a regionálneho rozvoja a podpora v rámci grantového programu Ministerstva kultúry SR Obnovte si svoj dom. Z urbanistického hľadiska v súvislosti s kultúrnymi a historickými hodnotami je pre budúcnosť dôležité pri návrhu rozvoja obce ponechať štruktúru obce bez výrazných zásahov meniacich ich pôvodný – vidiecky charakter. V najstarších jadrových častiach týchto horeuvedených území bude nutné riadiť sa nasledovnými regulatívami : Maximálnym dôrazom na zachovanie pôvodnej parcelácie. Rešpektovaním založenej stavebnej čiary. Zastavovacími podmienkami v tejto časti územia umožniť vznik kompaktnej (blokovej) zástavby, ktorá umožní prestavbami a nadstavbami objektov ich priestorový, a tiež stavebno technický rozvoj. Pri objektoch zapísaných v ÚZPF SR dodržať požiadavku základnej ochrany kultúrnej pamiatky v zmysle § 27 zákona č.49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu a nutnosti postupovania pri obnove (údržbe, oprave, konzervovaní, rekonštrukcii) objektov zapísaných v ÚZPF SR v súlade s § 32 zákona č.49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu Rešpektovať a chrániť objekty s pamiatkovými hodnotami nezapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu . Na takto chránené objekty sa vzťahuje podpora Európskej únie v rámci programov ochrany kultúrneho dedičstva a regionálneho rozvoja. B.6. NÁVRH RIEŠENIA BÝVANIA, OBČIANSKEHO VYBAVENIA, VÝROBY A REKREÁCIE B.6.1. NÁVRH RIEŠENIA BÝVANIA B.6.1.1. Základné demografické údaje a prognózy Logickým a nevyhnutným dôsledkom transformačných pohybov v politickej a ekonomickej sfére slovenskej spoločnosti po roku 1989 sú aj posuny v demografickom vývoji. Počet obyvateľov obce v 20. stor. mal stabilne stúpajúcu tendenciu až do 1980 ych rokov, potom nastala zmena, vývoj počtu obyvateľov obce v posledných 20 rokoch charakterizovala stagnácia, resp. mierny pokles. Pri SODB k 26.5.2001 obec mala 738 trvale bývajúcich obyvateľov, kým k 1.1.2006 v obci bývalo 737 osôb. 41
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Tab.: Vývoj počtu obyvateľstva obce Radvaň nad Dunajom Rok Počet obyvateľov 1991 766 2001 738 2002 744 2003 736 2004 729 2005 750 2006 737 Poznámka: 1991 2001 údaje zo SODB 2002 2006 údaje k 1.1. Prameň: Obecný úrad, Štatistický úrad SR Poznámka: PHSR vychádza z počtu obyvateľstva zistených v SODB 2001. Predpoklad vývoja obyvateľov obce pre výhľadové obdobie sa vychádza z nasledujúcich cieľov: • zmeniť nepriaznivý vývoj vekovej štruktúry obyvateľstva obce, • vytvoriť podmienky pre stabilizáciu a postupný nárast počtu obyvateľov obce, • vytvoriť podmienky pre rozvoj podnikateľských aktivít v obci. V blízkej budúcnosti vplyvom očakávaného oživenia hospodárstva v obci i jej mikropriestore – vplyvom rozvoja cestovného ruchu – sa očakáva stabilizácia počtu obyvateľstva. Tzv. pomer závislosti definovaný ako podiel populácie v poproduktívnom veku k populácii v produktívnom veku už mierne rastie (intenzívnejším nárastom sa počíta po roku 2012 ako dôsledok výraznej redukcie miery pôrodnosti po roku 1989). Ak hodnotíme stav pomocou indexu vitality (index vitality = počet obyvateľov v predproduktívnom veku / počet obyvateľov v poproduktívnom veku x 100), tak jeho hodnota (63,5) svedčí o intenzívnom starnutí obyvateľstva obce. Podľa priemerného veku obyvateľstva obec vykazuje relatívne zlé hodnoty, hodnota tohto ukazovateľa svedčí o silnej váhe obyvateľov v produktívnom veku: priemerný vek obyvateľstva obce je 39,3 rokov, kým celoštátny priemer tohto ukazovateľa je 36,1 rokov. B.6.1.2. Požiadavky na riešenie bývania V schválenom zadaní na vypracovanie ÚPN obce boli formulované nasledovné požiadavky, ktoré boli zapracované do koncepcie riešenia bývania : plochami pre bývanie sú v zmysle vyhl.č.55/2001 Z.z. plochy, ktoré sú určené pre obytné domy a k nim prislúchajúce nevyhnutné zariadenia, napr. garáže, stavby občianskeho vybavenia, verejné dopravné a technické vybavenie, zeleň a detské ihriská, plochy, potrebné na bývanie navrhnúť v rozsahu, vyplývajúcom z predpokladaného počtu obyvateľov obce a vývoja obývanosti bytového fondu, s prihliadnutím na doterajší vývoj a všeobecné trendy uvažovať s postupným znižovaním koeficientu obývanosti, t.j. počtu obyvateľov, pripadajúcich na jeden trvale obývaný byt zo súčasných 3,3 na 3,20 obyvateľa/1 byt ...... v roku 2 010 3,04 obyvateľa/1 byt ...... v roku 2 020
42
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť pozemky pre pokrytie potreby výstavby nových bytov navrhnúť formou individuálnej aj hromadnej bytovej výstavby – pri hromadnej bytovej výstavbe preferovať nízkopodlažné formy zástavby, alternatívne riešiť umiestnenie a podiel jednotlivých foriem bytovej zástavby, bytovú výstavbu orientovať prednostne na využiteľné prieluky v intraviláne i mimo intravilánu a voľné plochy v kontakte so súčasnými obytnými plochami, návrhom jednoznačných funkčných a priestorových regulatívov a limitov vylúčiť možné kolízie pri využití územia a zabezpečiť vytváranie harmonického obytného prostredia. B.6.1.3. Návrh riešenia bývania V zmysle schváleného zadania pre spracovanie územného plánu obce Radvaň nad Dunajom sme pri návrhu rozvoja bývania vychádzali z demografických údajov, z predpokladu malého prírastku obyvateľov. Obec sa svojou disponibilitou vhodných plôch pre rozvoj bývania stáva atraktívnym obytným sídlom pre bývanie v zdravom, optimálnom životnom prostredí a estetickom krajinnom priestore, nezaťaženom výraznými negatívnymi vplyvmi rozvoja civilizácie. Predpokladáme väčší záujem o bývanie v tomto atraktívnom území a v riešení územného plánu navrhujeme dostatočné obytné plochy pre rozvoj hlavne IBV a tiež HBV, vrátane riešenia koncepcie dopravno technického zabezpečenia týchto plôch. Rozvoj nových plôch pre bývanie je tiež determinovaný záujmom o bývanie v obci, z ktorej je možné dochádzať za zamestnaním do väčších sídiel ťažiskového územia a tiež z predpokladu zabezpečiť potreby bývania v súvislosti s navrhovaným rozvojom hospodárskej základne obce v zamestnaneckých priemyselných zónach, rekreácie a cestovného ruchu. Riešenie rozvoja bývania je sústredené na prevažne nových rozvojových plochách a čiastočne aj vo forme dostavieb prieluk a prestavieb, prístavieb a nadstavieb existujúceho bytového fondu. Novonavrhované obytné plochy zároveň skompaktnia celkové urbanistické riešenie zástavby obce. S väčšími plochami pre novú obytnú výstavbu, pre ktoré bude nutné zároveň vypracovať následné urbanistické štúdie zóny, uvažujeme v týchto lokalitách : Individuálna bytová výstavba IBV Bystrička II., Vinice, Radvaň I. II. III. IV. V. VI. Hromadná bytová výstavba HBV Lokalita pri ceste I/63 „Pri Radvani“ B.6.2. NÁVRH RIEŠENIA OBČIANSKEHO VYBAVENIA B.6.2.1. Školstvo a výchova Základná školská vybavenosť je v obci vybudovaná v kapacitnom rozsahu vo vzťahu k počtom obyvateľov.
43
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť V obci sa nachádzajú 2 školské zariadenia: materská škola s vyuč. jaz. maďarským (ktorú v školskom roku 2005/2006 navštevovalo 21 detí), základná škola I. stupeň s vyuč. jaz. maďarským (ktorú v školskom roku 2005/2006 navštevovalo 20 žiakov). Tab.: Vývoj počtu detí v materskej škole a základnej škole v období 2000 2005 Školský rok Počet detí v MŠ Počet detí v ZŠ 2000/2001 21 22 2001/2002 23 22 2002/2003 22 23 2003/2004 21 24 2004/2005 21 24 2005/2006 21 20 Prameň: Obecný úrad Zariadenia základných škôl na základe očakávaného demografického vývoja, nízkej natality obyvateľstva sú kapacitne postačujúce a neočakáva sa nárast požiadaviek, ale bolo by potrebné sa zamerať na zvyšovanie kvalitatívneho štandardu jestvujúcich zariadení a dobudovanie materiálno – technickej základne škôl. Zariadenia školstva vyššieho významu (gymnáziá, SOU, SPŠ, ĽŠU) sú koncentrované do miest okresu Komárno, Hurbanovo, Kolárovo, nachádzajú sa pomerne vo vhodnej dochádzkovej vzdialenosti od obcí mikroregiónu. Je možnosť navštevovať t.č. viaceré zariadenia vysokých škôl v okresnom Komárno. Centrom dochádzky okrem okresného mesta Komárno sú Nové Zámky, Nitra, Bratislava aj Trnava. B.6.2.2. Zdravotníctvo sociálna starostlivosť V obci je zabezpečená ordinácia všeobecného lekára pre dospelých a zubného lekára. Komplexnejšie zdrav. služby sú zabezpečené v Komárno. V máji 2006 opatrovateľskú službu vykonala 1 osoba (počet opatrovaných bola 1 osoba), kým 1 sociálny pracovník mal na starosti tvorbu rodinnej politiky a mentálnej hygieny obyvateľov obce. V obci funguje základná organizácia Slovenského červeného krížu. Pre záujemcov o teplý obed obec zabezpečuje dodávanie teplého obeda dovozom do bytu ako aj dovoz liekov pre chorých do bytu. Z hľadiska zdravotníctva sa ako najdôležitejšia javí problematika zabezpečujúca centrálnu primárnu zdravotnú starostlivosť pre obyvateľov obce. V návrhu územného plánu obce sa uvažuje v rámci plôch vyššej vybavenosti s rezervovaním plochy pre možnosť zabezpečenia umiestnenia polyfunkčných objektov obsahujúcich zdravotné stredisko s lekárňou a službami. Z hľadiska sociálnej starostlivosti je žiaduce pre obec zriadiť dom opatrovateľskej služby pre prestárlych, nevládnych občanov. Rozvoj týchto služieb je taktiež navrhovaný v dotykovom území vyššej občianskej vybavenosti. B.6.2.3. Kultúra Rozvoj miestnej kultúrnej činnosti, organizovanie umeleckej činnosti, kultúrnych podujatí, záujmových činností a súťaží, výstav, divadelných predstavení a koncertov zabezpečuje predovšetkým kultúrny dom (kapacita 120 miest) nachádzajúci sa v centre obce a ktorý si vyžaduje kompletnú rekonštrukciu s prípadnou prístavbou. Obec má aj obecnú knižnicu, nachádza sa v nej 6000 kníh.
44
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť V strednodobom horizonte sa plánuje výstavba vlastivedného domu v obci. Spoločensky najaktívnejšími organizáciami a združeniami obce sú: základná organizácia CSEMADOK u, miestna organizácia Slovenského červeného kríža, dobrovoľný hasičský zbor, zmiešaná spevácka skupina, poľovnícky zbor, skupina mažoretiek a mládežnícka skupina Kéknefelejcs. Tradičnými kultúrnymi akciami obce sú: - oslavy revolúcie 1848/1849 (15. marca), - deň matiek (prvá nedeľa v máji), - deň detí (1. júna), - pamätný deň obce (2. júla), - dni Mostu priateľstva (júl), - deň športu a protipožiarnej ochrany (júl), - dni Dávida Szabó Barótiho (3. októbrový víkend) – organizované spoločne s obcou Virt, - mikulášske a vianočné slávnosti (december), - deň dôchodcov (december). V rozvoji miestneho kultúrneho života rozhodujúce postavenie má organizácia Pro Cultura – Mővelt Faluért neinvestičný fond. Tab.: Zoznam občianskych združení so sídlom v obci Radvaň nad Dunajom Názov združenia Sídlo združenia Karate Olympia Radvaň nad Dunajom 223 Slovak Star Trek fan klub Radvaň nad Dunajom 199 SNIPER CLUB Komárno Radvaň nad Dunajom, Hlavná 23 TJ Družstevník Radvaň nad Dunajom Radvaň nad Dunajom 112 Poznámka: Stav k 1.9.2005 Prameň: MV SR, 2005 Ostatné služby Okrem vyššie uvedených zariadení občianskej vybavenosti v obci sa nachádzajú aj 2 kostoly, 2 cintoríny a 2 domy smútku. B.6.2.4. Telovýchova a šport V zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení neskorších zmien a doplnkov obec vykonáva okrem iného výstavbu, údržbu a správu športových zariadení, utvára podmienky pre telesnú kultúru a šport. V zmysle zákona č. 288/1997 Z.z. o telesnej kultúre obec utvára podmienky pre rozvoj telesnej kultúry, najmä na rozvoj športu pre všetkých a podporuje organizovanie telovýchovných, turistických a športových podujatí. Zariadenia pre športovú činnosť predstavujú nasledovné športové priestory: • futbalový štadión (Futbalový klub Dunaj), • posilňovňa (nachádza sa v kultúrnom dome), • kajak – kanoe (na Dunaji). V obci sú kvalitné podmienky pre pestovanie vodných športov na rieke Dunaj. V územnom pláne obce je navrhované vybudovať kvalitné služby (prístav, predajňa a požičovňa potrieb vodných športov;) zabezpečujúce vytvorenie centra vodných športov v obci. Z hľadiska rekreácie budú občania obce a návštevníci naďalej využívať existujúce chatové osady a nábrežie rieky Dunaj. Tie vytvoria dostatočné rekreačné zázemie pre obec v každodennej a hlavne víkendovej rekreácií (vychádzkové trasy, cykloturistika a pod.).
45
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť B.6.2.5. Maloobchodná sieť a verejné stravovanie Maloobchodná sieť a verejné stravovanie je súčasťou základnej vybavenosti. Obchodné zariadenia sa nachádzajú v centrálnej časti obce, ale sú rozložené aj vo viacerých samostatných, poprípade združených objektoch v obytnej zástavbe rodinných domoch v rámci súkromného podnikania. Sú to väčšinou potraviny s rozličným tovarom. V apríli 2006 v obci sa nachádzal 1 hostinec. Záverečnú časť pohybu materiálnych produktov na ich ceste od výroby k spotrebe zabezpečuje maloobchod, ktorého cieľom je predaj vyrobených tovarov spotrebiteľom. Sieť maloobchodných predajní predstavujú 4 predajne potravín, 1 predajňa zmiešaného tovaru, 1 predajňa textilu, 1 predajňa kvetín. Priemerný obrat maloobchodov na jedného obyvateľa je nižší než celoslovenský priemer, čo je dôvodom nízkych finančných príjmov tunajšieho obyvateľstva. B.6.2.7. Administratíva V zmysle zákona o obecnom zriadení obec má dva orgány: obecné zastupiteľstvo a starosta obce. Každý z orgánov obce má svoje samostatné postavenie dané ústavou a zákonmi a nie sú vo vzťahu vzájomnej podriadenosti či nadriadenosti. Obyvatelia obce nepriamo, prostredníctvom týchto dvoch orgánov vykonávajú samosprávu obce. Ďalšie orgány, ako je napr. obecný úrad, komisie a pod. sú len odvodenými orgánmi obecného zastupiteľstva. Obecný úrad, ktorý je výkonným orgánom obecného zastupiteľstva a starostu, zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu, ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom. Stavebné povolenia pre obec sa vydávajú na Spoločnom stavebnom úrade v obci Bátorove Kosihy. Zariadenia peňažných služieb v obci sa nenachádzajú (okrem Poštovej banky a.s. na miestnom poštovom úrade), najbližšie sú lokalizované v Komárno a v obci Marcelová. Poštový úrad sa nachádza v centre obce. B.6.3. VÝROBA A VÝROBNÉ SLUŽBY B.6.3.1. Hospodárska základňa – všeobecne Okres Komárno sa radí medzi okresy s rozvinutou poľnohospodárskou výrobou a menej rozvinutou priemyselnou základňou. Najsilnejšia priemyselná základňa je zriadená v okresnom Komárno (hlavne strojárska výroba, obuvnícka a galantérska výroba, potravinársky priemysel), v Hurbanovo (potravinársky priemysel) a Kolárovo (strojárska výroba). Do okresného mesta Komárno, ako aj do miest Hurbanova a Kolárova odchádzajú za prácou aj obyvatelia mikroregiónu. Časť ekonomicky aktívneho obyvateľstva odchádza za prácou aj do MR. V koncepte ÚPN obce navrhujeme dostatočné rozvojové plochy pre rozvoj hospodárskej základne vo všetkých rovinách. Najväčší plošný záber vyplynie z návrhu rozvoja pre umiestňovanie areálu nezávadnej výroby, služieb, distribúcie a skladovania. B.6.3.2. Ťažba nerastných surovín 46
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Výskyt nerastných surovín v riešenom území je veľmi chudobný, v skupine vyhradených nerastných ložísk nie je evidované ani jedno ložisko. Perspektívne sú hodnotené v rámci ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja výhradné neťažené ložiská štrkopieskov v lokalitách Patince a Zlatná na Ostrove a uvažuje sa s ich využitím. Zoznam pasportizovaných nevýhradných ložísk v území mikroregiónu: • štrkopiesky a piesky: Iža, Moča, Marcelová Pieskovina, Moča Kravany nad Dunajom, Patince Iža, Radvaň nad Dunajom Virt, Radvaň nad Dunajom Žitava, Vrbová nad Váhom Kameničná, Zlatné na Ostrove B.6.3.3. Poľnohospodárstvo a organizácia poľnohospodárskej výroby Vhodné klimatické podmienky v riešenej oblasti vytvárajú prirodzené predpoklady pre optimálnu poľnohospodársku výrobu. Územie mikroregiónu má celkovú výmeru 31 139 ha, z ktorej poľnohospodárska pôda predstavuje 78 %, z nej tvorí orná pôda 84 %, z ktorej väčšiu časť tvorí kategória veľmi produkčných a najprodukčnejších pôd. Ostatnú časť poľnohospodárskej pôdy tvoria vinice 5 %, záhrady 2,5%, ovocné sady 3,5 % a trvalé trávne porasty 5 %. Transformácia v spoločnosti sa negatívne odzrkadlila na poľnohospodárskej prvovýrobe, čo spôsobilo zníženie poľnohospodárskej výroby a následne aj zníženie zamestnanosti v poľnohospodárskych organizáciách. Tab.: Štruktúra poľnohospodárskeho pôdneho fondu (v m²) Výmera v m² pre Celková výmera v Trvalé trávne Orná pôda Chmeľnice Vinice Záhrady Ovocné sady poľnohospo Obec m² porasty dársku pôdu Radvaň nad Dunajom 20 396 514 13 525 999 0 1 729 981 533 039 145 311 562 864 16 497 194 *Údaje vyjadrujú súhrn výmery obcí Radvaň nad Dunajom a Virt. Poznámka 2: stav k 1.1.2004 Prameň: VUGK, 2005 Organizácia poľnohospodárskej výroby Rozhodujúcim prvkom určujúcim a ovplyvňujúcim nielen intenzitu poľnohospodárskej výroby ale aj územný rozvoj a osídlenie, ochranu a tvorbu životného a krajinného prostredia, je poľnohospodárska pôda na celkovej rozlohe 1 649,72 ha. O intenzívnej poľnohospodárskej výrobe svedčí aj vysoký podiel poľnohospodárskej pôdy využívanej ako orná pôda – 67,63 % z celkovej plochy riešeného územia a predstavuje najväčšiu časť v krajinnej štruktúre, následne čoho sa územie zaraďuje medzi ekologicky nestabilné priestory. Predstavuje ju hlavne veľkobloková orná pôda (polia) s menším podielom NDV, sporadicky sa nachádza aj malobloková orná pôda – menšie polia so siatymi dočasnými trávnymi porastmi a krmovinami. Je to obilinársko repárska oblasť s intenzívnym zeleninárstvom, ovocinárstvom a vinohradníctvom. Rastlinná výroba sa zameriava prevažne na výrobu obilnín (najviac sa pestujú pšenica ozimná a jarná, sladovnícky jačmeň, kukurica), ktoré zaberajú plochu tradične viac ako 2/3 ornej pôdy. Ďalšími významnými komoditami sú olejniny (repka olejná, slnečnica), cukrová repa a ďateliny. K významným plodinám, pestovaným aj na ornej pôde aj v záhradách, patria zeleniny. Najviac sa pestujú uhorky, paprika, paradajky a kapusta. Pestovanie zelenín prebieha sčasti vo fóliovníkoch
Pre obec Radvaň nad Dunajom je špecifické pestovanie vínnej révy. Toto odvetvie však v posledných rokoch stagnuje, potrebné by bolo jeho oživenie vzhľadom na jeho možnú
47
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť úlohu v rozvoji lokálneho hospodárstva (o oživenie pestovania vínnej révy je veľký záujem aj zo strany podnikateľov z Maďarska).
Živočíšna výroba je druhou základnou časťou poľnohospodárskej výroby, ktorej prvoradou úlohou je produkcia živočíšnych výrobkov pre spotrebu obyvateľstva, ako aj poskytovanie ďalších surovín pre priemyselnú výrobu. Nosným programom živočíšnej výroby záujmového územia bol v minulosti chov ošípaných, avšak v súčasnosti ich stav výrazne poklesol (prevažná väčšina stajní je prázdna). V obci (ako i v jej mikropriestore) tradične veľký význam má chov ošípaných a hydiny v prídomových hospodárstvach. Chov hydiny v prídomových hospodárstvach je orientovaný hlavne na sliepky a na produkciu vajec. Všetky opatrenia v rastlinnej a živočíšnej výrobe sa musia smerovať k tomu, aby sa dosiahla primeraná rentabilita výroby, za dodržania pravidiel ochrany vôd, pôdy a ovzdušia. Z ekologického hľadiska je dôležité podstatné obmedzenie používania anorganických hnojív a chemických prípravkov na ochranu rastlín. V rastlinnej výrobe sa i do budúcnosti predpokladá zachovanie jej intenzity s podmienkou udržiavania ekologickej stability poľnohospodárskej krajiny. V súčasnej krajinnej štruktúre je ochrana pôd prvkom najväčšieho rozsahu a je limitujúcim prvkom ekologickej hodnoty a ekologickej stability. V transformačnom procese novozaložené subjekty uprednostnili v podmienkach vysokej rizikovosti poľnohospodárskej výroby najmä právne formy s nižšou mierou osobnej zodpovednosti za záväzky podniku, väčšina účastníkov poľnohospodárskej produkcie obce je aktívna v právnej forme spol. s r.o.. Medzi najvýznamnejšie podniky v riešenom území patrí J P Naturalprodukt, spol. s r.o. – spracovanie a balenie poľnohospodárskych produktov rastlinnej výroby, vrátane obilovín, strukovín, olejnín, korenín a jedlých húb (mimo mlynárstva). V mikroregióne obce má veľkú tradíciu včelárstvo, čoho hlavným produktom je med (v záujmovom území sa med produkuje z kvetu repky olejnej, agáta, slnečnice). Okrem toho sa produkuje vosk, medovina, propolis a materská kašička. Obec (ako aj jej mikropriestor) poskytuje výborné možnosti pre poľovníkov prakticky na celom svojom území, kde vďaka ochrane a cieľavedomej starostlivosti žije široká škála poľovnej zvere (srnec, zajac, bažant, diviak). Dávnej tradícii sa v okolí obce teší rybárstvo (veľa možností rybolovu poskytuje rieka Dunaj), ktoré tvorí doplnkovú časť odvetvia pôdohospodárstva. Podmienky ochrany, chovu a lovu rýb a ostatných vodných organizmov tak, aby priamo alebo prostredníctvom ekologických väzieb nedochádzalo k narušeniu vodných ekosystémov a k ohrozeniu genofondu rýb, upravuje zákon č. 130/2002 Z.z., v znení neskorších predpisov. Tento zákon je však aj terčom kritiky, a to hlavne preto, lebo znevýhodňuje rybárov v SR oproti rybárom z Maďarska, kde je dovolený lov sieťou. Poľnohospodárska výroba aj vo výhľade ostane hlavným výrobným odvetvím v k.ú. Radvane nad Dunajom. Výrobný proces bude v plnej kompetencii jednotlivých agropodnikov. V dotyku s urbanizovanými územiami (hlavne obytnými) bude v návrhu ÚPN nevyhnutné riešiť funkčne prijateľné využívanie kontaktných zón a pri užívaní poľnohospodárskej pôdy sa riadiť výstupmi a odporúčaniami z KEP. B.6.3.4. Lesné hospodárstvo 48
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Prevládajúci nížinný charakter územia dal vznik pre najúrodnejšie pôdy nášho štátu. Z toho dôvodu malo o tieto pôdy najväčší záujem poľnohospodárstvo a lesy zostali zväčša len na tých lokalitách, ktoré nebolo možné poľnohospodársky využiť (zaplavované, zamokrené plochy, svahy). Zostali len fragmenty lesov. Na suchších vyvýšených priestoroch ( časť Žitava a S katastra) prevládajú antropogénne fytocenózy druhotné agátové porasty (zväz Chalidoniu Robnion) ktoré majú aj včelársky význam. Mäkké lužné lesy zväz Salicion albae zastupuje dominantný šľachtený topoľ s prímesou pôvodných drevín, na vlhkých zníženinách hlavne vrbiny ( Salicion triandra) tvoriace monokultúry (lokality s častými záplavami a vysokou vodnou hladinou) . Na základe podkladov z Národného lesníckeho centra vo Zvolene uvádzame nasledovné vybrané údaje o lesných porastoch: Tab. : Popis jednotlivých plôch lesov v k.ú. Radvaň nad Dunajom Číslo Výmer Vek Kategória Poznámka porastu (ha) 1 0,43 20 H N Rôznov., ojedinele OV slab. vzrastu, v trsoch, 2A 0,36 40 H N Miestami baza, rôznov., slab. vzrastu, veľ. holorub, obnoviť z koreň. výml., 2B 0,68 03 H V Burina, rôznov., Tl redšia, vylepšiť, 3 0,93 03 H V Na JV okraji kroviny, ojedinele JS OV LP zakm.nerovnom., vylepšiť, 4 1,08 03 H V Tráva, baza, medzery, vylepšiť, 5 0,63 03 H V Burina, kroviny, ojedinele TD zakm.nerovnom., vylepšiť, 6 1,72 03 H V Vys. byliny, ojedinele TD zakm.nerovnom., vylepšiť, 7 1,71 03 H V Vys. byliny,hustejšie, vylepšiť, 8 3,38 15 O V Tráva, b urina, z 2 častí, veľmi rôznov., vylepšov. zmieš.jednotl.až skup., JH nerovnom.vysp., vyžínať, udržiavať oplotenie, 9 1 2,05 03 H V Tráva, 9 2 2,00 00 H V Raždie, celopl. prípr. pôdy, holinu zalesniť, 10 5,00 25 H N Tráva, miestami baza, veľmi rôznov., ojedinele OV nerovnom.vysp., 11 0,57 40 H N Baza, veľmi rôznov., ojedinele Tl zápoj uvoľnený, celopl.úprava plochy, veľ. holorub, obnoviť z koreň. výml., 12 1 0,35 45 H V Černičie, kroviny, veľmi rôznov., staršie v trsoch, mal. holorub, obnoviť z koreň. výml., 12 2 0,59 20 H V Prebierka, 13A 3,01 45 H N Miestami baza, z 2 častí, rôznov., veľ. holorub, celopl. úprava plochy, obnoviť z z koreň. výml., 13B 3,69 45 H N Tráva, veľmi rôznov., zápoj uvoľnený, 14A 2,38 70 H V Tráva, rôznov., zmieš.jednotl.až skup., zakm.nerovnom., 14B 2,07 45 H N Miestami baza, rôznov. nerovnom.vysp., zakm.nerovnom., veľ. holorub, celopl. úprava plochy, obnoviť z z koreň. výml., 15 1 6,38 02 H N Miestami raždie, redšia, prerezávka, vyjednotiť trsy, 15 2 3,76 00 H N Raždie, prerezávka, celopl. úprava plochy, obnoviť z z koreň. výml., 16 1,31 35 H N Miestami baza, rôznov., mladšia, hustejšia, 17 1 7,12 50 H N Tráva, z 3 častí, ojedinele CR vyspelejšia, veľ. holorub, celopl. úprava plochy, obnoviť z z koreň. výml., 17 2 6,59 02 H N Miestami raždie, z 3 častí, v trsoch, vyjednotiť trsy, 18 1,77 35 H N Tráva, veľmi rôznov., zakm.nerovnom., ochran. rátu, zápoj medzernatý, veľ. holorub, celopl. úprava plochy, 49
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť obnoviť z koreň. výml., 19 1 0,83 20 H V Kroviny, veľmi rôznov., staršie TD zmieš. nepravidel., ojedinele DB, 19 2 0,63 10 H V Burina, černičie, rôznov., vylepšov zmieš.nepravidel., prerezávka, 20A 2,42 45 H N Baza, rôznov., slab. vzrastu, veľ. holorub, celopl. úprava plochy, obnoviť z koreň. výml., 20B 3,05 25 H N Baza, veľmi rôznov., vyspelejšia, hustejšia, 29A 2,98 15 H N Miestami baza, rôznov. nerovnom.vysp., 29B 0,50 35 H N Baza, rôznov., zápoj medzernatý, Zdroj: Národné lesnícke centrum, Zvolen ( 2007) Tab.: Zatriedenie lesov podľa kategórií v k.ú. Radvaň nad Dunajom Rozloha Kategórie lesov lesov Hospodárske Ochranné Osobitného určenia ha % ha % ha % 69,97 66,59 95,17 3,38 4,83 Zdroj: Národné lesnícke centrum, Zvolen ( 2007) Najväčšiu časť LPF zaberajú lesy hospodárske, ktorých hlavným poslaním je produkcia akostnej drevnej hmoty pri súčasnom zabezpečovaní ostatných funkcií lesa. Prevládajúcou drevinou je agát. Do lesných pozemkov nie je zahrnutá všetka reálna stromová vegetácia, ako sú brehové porasty nezaradené do LPF a pozemky charakteru lesa netvoriace LPF. Obec poskytuje výborné možnosti pre poľovníkov prakticky na celom svojom území (evidované revíry v k.ú. Radvaň nad Dunajom: Radvaň nad Dunajom, Marcelová), kde vďaka ochrane a cieľavedomej starostlivosti žije široká škála poľovnej zvere (srnec, zajac, bažant, diviak). Štruktúra správy lesov Riadiacim centrom, ústredím štátneho podniku (od r. 1999) sú Lesy SR, š.p. Generálne riaditeľstvo Banská Bystrica. Sem patrí odštepný závod Palárikovo, ktorého hlavnou náplňou je zabezpečovanie lesníckej činnosti. Základnou organizačnou jednotkou, zabezpečujúcou lesnú a inú výrobu na príslušnom lesnom hospodárskom celku, je lesná správa. Lesy sú súčasťou lesného hospodárskeho celku Komárno. Obhospodarovatelia sú povinní zabezpečiť hospodárenie v lesoch v súlade s platným lesohospodárskym plánom (LHP). V riešenom území sa nachádzajú hospodárske lesy na ploche 66,59 ha, ochranné lesy 3,38 ha a lesy osobitného určenia sa nenachádzajú. Plochy ochranných lesov, ako aj plochy najstarších hospodárskych lesov plnia aj funkciu prvkov ÚSES ( biocentrá a biokoridory). Ochrana lesov Lesy majú okrem prevládajúcej hospodárskej funkcie aj dôležitú environmentálnu, krajinotvornú a estetickú funkciu. Lesy sú jednou zo základných zložiek životného prostredia, ovplyvňujú a zlepšujú podnebie, vodné a pôdne pomery, vytvárajú prirodzené prostredie pre mnohé druhy rastlín a živočíchov, aj ich spoločenstiev, uchovávajú prírodné krásy a sú aj zdrojom zdravia a osvieženia obyvateľstva. Povinnosti pri ochrane lesa ú zakotvené v § 28 zákona o lesoch. Pri obhospodarovaní lesných pozemkov je potrebné rešpektovať platný lesný hospodársky plán. U lesných pozemkov v správe, alebo užívaní LSR, š.p. OZ Palárikovo nie je možné bez 50
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť súhlasu OZ Palárikovo meniť kategorizáciu lesov, ich funkčné využitie, ani hospodársky spôsob alebo tvar lesa. V plnom rozsahu rešpektovať ochranné pásmo LP (50 m od hranice LP podľa evidencie KN C príslušnej Správy katastra nehnuteľností). Osobitne pri stavebnej činnosti. Udeľovanie výnimky pre osadenie stavieb v ochrannom pásme lesa je v kompetencii príslušnej štátnej správy LH OLÚ a predpokladá súhlasné stanovisko vlastníka/obhospodarovateľa susedného lesa a zohľadnenie podmienok uvedených v takomto súhlase v následných územných a stavebných konaniach. B.6.3.5. Priemyselná a remeselná výroba, stavebníctvo a skladové hospodárstvo Priemyselná výroba obce je veľmi slabá, druhý sektor zastupujú predovšetkým odvetvia nadväzujúce na poľnohospodársku prvovýrobu, resp. samostatne zárobkovo činné osoby so svojimi domácimi aktivitami, ako stolárstvo, zámočníctvo, výroba drevených nadstavcov, autoservis atď. K 1.1.2004 v obci bolo 72 aktívnych ekonomických subjektov. Z celkového počtu podnikateľských subjektov v obci vyše 90% tvorili fyzické osoby. Podnikateľská aktivita vyjadrená podielom fyzických a právnických osôb na celkovom počte obyvateľstva je relatívne dobrá. Rozhodujúca väčšina podnikateľov vyvíja svoju činnosť v službách. Z pohľadu zamestnanosti efektívna by bola podpora aktivít vykonávaných fyzickými osobami v rámci živnostenského podnikania. V strednodobom horizonte by bolo potrebné prehodnotiť možností podnikania obecného úradu cieľom zamestnávať miestnu pracovnú silu a urýchliť ekonomický rozvoj obce. Najvýznamnejšími podnikmi v riešenom území sú: • J P Naturalprodukt, spol. s r.o. – spracovanie a balenie poľnohospodárskych produktov rastlinnej výroby, vrátane obilovín, strukovín, olejnín, korenín a jedlých húb (mimo mlynárstva), • BAU HOLZ SK s.r.o. – píliarska výroba, spracovanie a impregnácia dreva. Medzi základné ciele obce z hľadiska riešenia rozvoja priemyselnej výroby patrí vytvorenie podmienok pre rozvoj hospodárskych aktivít obce, pre tvorbu nových pracovných príležitostí a rozvoj zamestnanosti na území obce, predovšetkým pre miestne pracovné sily. Tvoria ich nekompatibilné výrobné prevádzky nielen vo funkcii výrobnej náplni ale aj vo veľkosti. Väčšina z nich využíva pôvodný – často stavebne schátralý fond v neusporiadaných areáloch, ktoré z estetického i hygienického hľadiska narúšajú blízke obytné územie. B.6.3.6. Návrh riešenia výroby a výrobných služieb Na základe uvedeného, v súvislosti s budúcim rozvojom obce bude nutné počítať s nasledovnými zásadami, ktoré sa uplatňujú v návrhu ÚPN obce: Uvažovať s ďalším extenzívnym rozvojom plôch výroby zamestnaneckých zón : - v priestore Veľký les, severne od objektov IBV - rezervná plocha taktiež v priestore Veľký les, pri ceste, ktorá je navrhovaná ako napájacia komunikácia na navrhovaný obchvat cesty I/63. Skladovo výrobné areály pozdĺž hlavnej dopravnej komunikácie meniť z výrobných skladov a remeselných prevádzok (považovať za nevhodne využívané) a rezervovať ho
51
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť pre rozvoj občianskej vybavenosti podporujúcej formujúcu sa hlavnú kompozičnú os – reprezentačnú ulicu obce. V priestore súčasných málo využívaných plôch areálu bývalého družstva na východnom okraji obce uvažovať aj s rozvojom priemyslu so skladovým hospodárstvom, distribúcie a výroby. Uvažovať s umiestňovaním prevádzok najmenej negatívne ovplyvňujúcich životné prostredie blízkeho obytného územia. Hlavný rozvoj zamestnanosti v obci bude súvisieť s poľnohospodárskou výrobou i priemyslom (výroby, služby, distribúcie a skladovania) a tiež so službami v cestovnom ruchu. Umiestnená priemyselná výroba by mala byť stabilizovaná, pričom by sa malo dôkladne zvážiť vhodnosť jej umiestnenia. B.6.4. REKREÁCIA A CESTOVNÝ RUCH B.6.4.1. Cestovný ruch v rámci širších vzťahov Okres Komárno, v ktorom sa obec nachádza, má pre rozvoj cestovného ruchu veľmi výhodné geografické podmienky, nachádza sa v centrálnej časti Podunajskej nížiny, na rozhraní juhovýchodne ležiacej Podunajskej roviny a severovýchodne položenej Podunajskej pahorkatiny. Primkýna sa k hlavnému toku Dunaja, v miestach jeho sútoku s tromi najvýznamnejšími riekami Váhom, Nitrou a Žitavou. Územie okresu bolo vždy významnou komunikačnou križovatkou Panónskej panvy s bohatou históriou, duchovnou i hmotnou kultúrou, toto postavenie si zachováva aj v súčasnosti. Z tohto hľadiska má okres špecifické celoštátne a medzinárodné postavenie. Predpoklady pre rekreáciu a cestovný ruch v mikroregióne Vzhľadom na výhodnú geografickú polohu má obec dobré predpoklady pre rekreáciu a cestovný ruch, ktoré vychádzajú predovšetkým z existujúcich prírodných podmienok a nadobudnutých kultúrnohistorických daností. Ich rozvoj závisí aj od úrovne služieb v oblasti rekreácie a CR (ubytovanie, stravovanie, vybavenosť, programy a pod.) a dopravnej infraštruktúry. Prírodné danosti sú základom pre rozvoj rekreácie a cestovného ruchu, sú to predovšetkým vodné toky, vodné plochy, významným faktorom pre rozvoj rekreácie a cestovného ruchu je aj prihraničná poloha mikroregiónu. Všetky uvedené danosti spolu s priaznivými klimatickými podmienkami zabezpečujú podmienky pre rozvoj rekreácie a cestovného ruchu hlavne v letnom období. Súčasné ubytovacie kapacity, ich kvalitatívna stránka, taktiež stravovacie zariadenia a celkový sortiment zariadení cestovného ruchu je nedostatočný. V koncepte ÚPN obce vytvárame pre súkromný sektor dostatočné možnosti pre umiestňovanie takýchto zariadení v rámci vytvorenia podmienok pre ich rozvoj. B.6.4.2. Územné rozloženie a možnosti rekreačných útvarov Predpoklady pre druhy, formy a skupiny činností v obci sú nasledovné: pobyt pri vode (vodné športy, vodná turistika) výborné pobyt v horách žiadne pobyt v lesíkoch (v nížine a pahorkatine) slabšie cykloturistika výborné špecifické formy (poľovníctvo, rybárstvo) veľmi dobré vidiecky turizmus veľmi dobré tranzitný turizmus veľmi dobré 52
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť poznávací turizmus primerané Pobyt pri vode : Pobyt pri vode sa člení na pobyt pri tokoch, vodných plochách – nádržiach a bagroviskách a na termálnych kúpaliskách. Podľa ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja je vodná turistika medzinárodného významu rozšírená na Dunaji (výletné plavby, vodácka turistika), a perspektívu má tzv. turistika s individuálnymi plavbami. Osobné turistické prístavy sú v Komárne, Štúrove, pre turistiku s individuálnymi plavidlami sa navrhujú prístaviská v Komárne, pri Patinciach (Radvani nad Dunajom) – prístavisko pre malé plavidlá a člny s prístaviskom pre kompu z Neszmély – Maďarsko. Cykloturistika Na celom území okresu Komárno, aj v mikroregióne sú pre cykloturistiku veľmi dobré podmienky vzhľadom na nížinný a mierne zvlnený terén a s možnosťou ich vedenia mimo hlavných dopravných trás. Hlavnou trasou je medzinárodná Podunajská trasa, vedúca cez mikroregión pozdĺž ľavého brehu Dunaja, zväčša pri hrádzi, z ktorej sa odbočuje v Komárne na Vážsku trasu aj cez k.ú. Vrbová nad Váhom. Vzhľadom na vhodné terénne podmienky možnosti vedenia cykloturistických trás v mikroregióne je potrebné uvažovať s podporou rekreácie a cestovného ruchu aj s formou vybudovaných lokálnych okruhov cykloturistických trás a napojených na nadradenú cyklotrasu s prepojením na historický, prírodný potenciál a atraktivity v území. Poľovníctvo Poľovníctvo aj športové rybárstvo je rozšírené po celom území okresu Komárno ako aj v rámci riešeného územia. Športové rybárstvo je rozšírené na vhodných úsekoch vodných tokov, ale aj na početných malých vodných nádržiach (poľnohospodársky využívané najmä na zavlažovanie), štrkoviskách a rybníkoch. Vidiecky turizmus Cez vidiecky turizmus sa zapája vidiecke osídlenie do procesu turizmu a rekreácie hlavne zabezpečením vybavenosti a služieb pre cestovný ruch, rekreačného pobytu priamo v obciach a osadách, ako aj poznávaním vidieckeho spôsobu života aj v rámci agroturistiky. Obec má bohatý potenciál pre rozvoj vidieckeho turizmu vrátane agroturizmu, jeho využitie prispeje k celkovému rozvoju mikroregiónu, najmä tým, že umožní zhodnotiť danosti vidieckeho prostredia (rozptýlené majerské usadlosti) s vytvorením predpokladu pre napojenie vidieckeho turizmu s poľnohospodárstvom a to zhodnotením produktov živočíšnej a rastlinnej výroby pri poskytovaní základných a doplnkových služieb. Časť objektov mikroregiónu pôvodne bytového fondu je využívaná na individuálnu rekreáciu vo forme rekreačných chalúp. Obec sa zapája do Programu obnovy dediny. Tranzitný turizmus Z medzinárodného hľadiska má význam vodná osobná doprava po Dunaji s prístavmi v Komárne a Štúrove. V rámci mikroregiónu je možnosť vytvorenia medzizastávok v prístave pre rekreačné plavidlá v Patinciach, v Radvani nad Dunajom s jeho následným prepojením na MR (Nesmély). Poznávací turizmus Prírodné a civilizačné danosti katastrálneho územia obce umožňujú podstatne rozšíriť letnú rekreáciu pri vode, poznávanie krásy prírodného prostredia, chalupárenie, letný pobyt pri vode i na vidieckych usadlostiach, plavby po Dunaji, možnosť využitia všetkých druhov vodných športov, rybárstvo, poľovníctvo.
53
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Vínne cesty Jedna z možností ako zvýšiť záujem o cestovný ruch a rozvoj agroturistiky je využívanie domácich poľnohospodárskych zdrojov. Práve oblasť vinohradníctva a vinárstva má v regióne dlhú tradíciu. Rozvojové programy Nitrianskeho kraja definujú 3 vínne cesty v záujmovom mikroregióne v rámci Juhoslovenskej vinohradníckej oblasti. • Hurbanovský vinohradnícky rajón Bátorove Kosihy, Dulovce, Hurbanovo, Marcelová, Modrany, Mudroňovo, Pribeta, Svätý Peter (pivnica, ubytovanie, gastronómia), Šrobárová Bajč, Búč, Chotín, Kravany nad Dunajom, Moča (ubytovanie, gastronómia), Patince (relax, termálne kúpalisko, ubytovanie), Radvaň nad Dunajom V území sú organizované súťaže hodnotiace kvalitu vína. Jedna z veľkého počtu takýchto súťaží je organizovaná v obci Virt, kde už takmer štvrťstoročnú tradíciu majú takéto súťaže (v poslednom období spoluorganizátorom súťaže je aj obec Almásfüzitı z Maďarska). Individuálna rekreácia Chatová rekreácia sa vyskytuje vo väzbe na rekreačné ciele a to ako samostatné chatové lokality, alebo vo väzbe na rekreačné strediská. Na území obce sa nachádzajú chatové osady vo forme viničných domčekov (hajlochov) vo väzbe na vinohrady, vo forme chatových osád vo väzbe na pobyt pri vode. Chalupárska rekreácia sa viaže na vidiecke obce a ich osady, ktorá prispieva k zachovaniu pôvodného vidieckeho prostredia v novej funkcii. Územie má výrazný predpoklad rozvoja chalupáskej rekreácie v obci, ako aj v rozptýlenom majerskom osídlení mikroregiónu. V obci sa nachádza zachovaný architektonický potenciál pôvodných architektonických ľudových domov, ktoré je možné využiť po ich obnove na pobytovú rekreáciu formou vlastných chalúp, s možnosťou prenajímania na prevádzku služieb pre turisticko – rekreačnú návštevnosť obcí. Športová vybavenosť V obci je zastúpená ihriskami, telocvičňou, ktorá je súčasťou vybavenia školy. V obci je potrebné naďalej preferovať rozvoj športových zariadení aj v rámci rekreačných zariadení, rozvoj fitnes a rehabilitačných centier. B.6.4.3. Rekreačné areály a zariadenia V katastrálnom území Radvane nad Dunajom sa v súčasnosti nachádzajú nasledovné areály a zariadenia: chatová osada Radvaň nad Dunajom (súkromné rekreačné chaty) pri ceste I/63 v smere na Štúrovo, viničné domčeky vo väzbe na vinohrady chatky vo väzbe na pobyt pri vode V budúcnosti pribudne medzi rekreačné areály a zariadenia „rekreačné jazero Radvaň nad Dunajom. B.6.4.4. Potenciál územia a jeho súčasné využitie pre rekreačný cestovný ruch (turizmus )
54
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Územný systém rekreácie a turizmu je daný sieťou, ktorú tvoria rekreačné priestory, turistické ciele a trasy, ktoré tieto ciele prepájajú a tvorí sa na základe činiteľov, ktoré sú preň podstatné: • prírodné danosti – vodné toky a plochy, geotermálne vody • mestské a vidiecke osídlenia s historickým prostredím a vyspelým poľnohospodárstvom a vinohradníctvom • kultúrno – historické danosti • cestná a vodná dopravná sieť • súčasný stav procesu turizmu • poloha územia vzhľadom na Slovensko a zahraničie Kumuláciou prírodných, kultúrnych, urbanistických a technických daností jestvujúceho a možného rozvoja rekreácie a cestovného ruchu je územie navrhované podľa ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja pre vytvorenie rekreačného územného celku v tvare pása pozdĺž Dunaja s ťažiskovým priestorom v Komárno a v priestore Patiniec (termálne kúpalisko, vodné športy, návrh na športovo – rekreačnú zónu) a s lokalitami Iža (archeologická lokalita) Virt, Radvaň nad Dunajom Má predpoklady ďalšieho kvalitatívneho rozvoja s doplnením športovo rekreačnej vybavenosti, ako aj plošné rozšírenie na úkor záberu poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Na tento rekreačný areál funkčne aj priestorovo nadväzuje vodná plocha Starej Žitavy, ako aj rekreačné sídlo Virt na východnom brehu Starej Žitavy s areálom termálneho kúpaliska pri kaštieli. Dáva potenciálne možnosti rozvoja rekreácie, na ktoré priestorovo nadväzuje sídlo Radvaň nad Dunajom s rekreačnými osadami Žitavská Tôň a Bystrička a s rozsiahlou chatovou oblasťou a vinicami, ktoré sú prepojené až po obec Moča. Umožňujú najmä kvalitatívny rozvoj prevažne individuálnych foriem rekreácie. Pri obci Moča a Radvaň nad Dunajom sa nachádzajú vhodné úseky pri rieke Dunaj pre pobyt pri vode. Na severnom okraji Starej Žitavy leží rekreačno záhradkársko – vinohradnícka lokalita v k.ú. Marcelová, ktorá priestorovo doplňuje vyššie uvedené rekreačné útvary a tvorí spolu s nimi štruktúru možnej rekreačnej aglomerácie Priamo v obci Radvaň nad Dunajom sa nachádzajú pláže rieky Dunaj s možnosťou využitia pre pobyt pri vode a nábrežie Dunaja. Mimo tohto rekreačného územného celku navrhovaného ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja sú na území mikroregiónu vhodné priestory pre využitie rôznych foriem rekreácie a cestovného ruchu vzhľadom na ich bohatý kultúrno historický a prírodný potenciál. Rozvoj rekreácie v riešenom území obmedzujú nasledovné limitujúce faktory: Ochrana pôdneho fondu, ochrana a znečistenie vodných plôch (Starej Žitavy, štrkovísk..), znečistenie vodných plôch z priľahlých chatových osád, neudržiavané cesty popri Starej Žitave, kapacity infraštruktúry, znečistené vodné toky, funkčne i urbanisticky nevhodné zablokovanie nábrežia Dunaja v obci Radvaň nad Dunajom, ochrana prírodného prostredia vo viacerých k.ú. (Búč, Marcelová, Zlatná na Ostrove a iné) V tejto súvislosti urbanistická koncepcia navrhovaná v ÚPN obce počíta s : Dokompletovaním vnútromestskej rekreačnej zóny. Vybudovaním rekreačno športového areálu v časti Žitava, za obytnou zónou v západnej časti obce. Vybudovaním športovo rekreačnej zóny vo väzbe na navrhovanú IBV a existujúci rad vínnych domčekov. Doplnením rekreačnej zóny pri rekreačnom jazere Radvaň nad Dunajom relaxačnými aktivitami a atraktívnym rekreačným vybavením (vypracovaná urbanistická štúdia, 08/2007 – autor: In. arch. Michal Hučko) Vybudovaním rekreačnej zóny v časti Bystrička. Vytvorením podmienok pre vznik turistického centra. 55
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Podmieňujúcim faktorom pre rozvoj rekreačného a cestovného ruchu bude vysoká kvalita vybavenosti a dôsledné ekologické zabezpečenie. B.7. VYMEDZENIE ZASTAVANÉHO ÚZEMIA ÚPN obce navrhuje rozšírenie zastavaného územia o navrhované plochy : a) Plochy pre výstavbu IBV v lokalite pri vinohradníckych domčekoch, za obytnými domami pri ceste I/63, v lokalite „Pri Žitave“ (popri ceste I/63), v časti Bystrička, rezervná plocha v časti „Bakajské“. b) Plochy pre výstavbu HBV v lokalite „Veľký les“ (pri ceste I/63). c) Plochy pre priemysel v lokalite „Veľký les“. d) Plochy pre občiansku vybavenosť pri západnom vstupe do obce, pri novonavrhovanej križovatke obchvatu cesty I/63, pri južnom vstupe do časti Bystrička. e) Plochy pre rekreáciu a cestovný ruch v lokalite „Žitava“, v časti „Bystrička“ a pri vinohradníckych domčekoch B.8. VYMEDZENIE OCHRANNÝCH PÁSIEM A CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV B.8.1. OCHRANA PRÍRODNÝCH HODNÔT B.8.1.1. Legislatívna ochrana prírody a krajiny Ochranu prírody a krajiny upravuje zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších právnych predpisov a vyhláška MŽP SR č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. V zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“) sa na území SR rozlišuje 5 stupňov územnej ochrany, pričom pre každý stupeň ochrany sa určujú činnosti, ktoré podliehajú súhlasu orgánov ochrany prírody, alebo sú v určitých územiach obmedzené, alebo zakázané. Ďalej tento zákon upravuje druhovú ochranu, ochranu drevín, pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, práva a povinnosti právnických a fyzických osôb a zodpovednosť za porušenie povinnosti na úseku ochrany prírody a krajiny. Chránené územia prírody V riešenom území sa nachádza 1 územie zaradené do národného zoznamu území európskeho významu na základe výnosu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 3/2004 5.1 zo dňa 14. júla 2004: • Marcelovské piesky Výmera lokality: 45,69 ha Katastrálne územie: Okres Komárno: Krátke Kesy, Marcelová, Radvaň nad Dunajom Vymedzenie stupňov územnej ochrany podľa parciel a katastrálnych území: Stupeň ochrany: 2 Katastrálne územie: Radvaň nad Dunajom Parcely: 2706/10, 2706/9 Časová doba platnosti podmienok ochrany: od 1.1. do 31.12. každého roka Odôvodnenie návrhu ochrany: Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopu európskeho významu: Panónske travinnobylinné porasty na pieskoch (6260) a z dôvodu ochrany druhu európskeho významu: syseľ pasienkový (Spermophilus citellus).
56
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Natura 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie a hlavným cieľom jej vytvorenia je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre Európsku úniu ako celok. Táto sústava chránených území má zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii. Sústavu NATURA 2000 tvoria dva typy území: chránené vtáčie územia a územia európskeho významu . Územná ochrana Na základe uznesenia vlády SR č. 66 zo dňa 9.7.2003 do riešeného územia zasahujú 2 navrhované chránené vtáčie územia: Chránené vtáčie územie Dunajské luhy a Chránené vtáčie územie Dolné Pohronie. Tab.: Vybrané charakteristiky navrhovaného Chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy Výmera [ha] : 18 845 Prekryv so sieťou CHÚ 55% V pôsobnosti : CHKO Dunajské luhy, RSOPK Bratislava Lokalizácia chráneného územia : Kraj : Nitriansky, Trnavský, Bratislavský Okres : Bratislava I, II, IV, V, Dunajská Streda, Komárno, Nové Zámky, Senec Kataster : Staré Mesto, Ružinov, Podunajské Biskupice, Nivy, Devín, Karlova Ves, Petržalka, Jarovce, Rusovce, Čunovo, Šamorín, Mliečno, Čilistov, Dobrohošť, Kyselica, Vojka nad Dunajom, Bodíky, Baka, Gabčíkovo, Sap, Medveďov, Kľúčovec, Komárno, Číčov, Iža, Zlatná na Ostrove, Trávnik, Nová Stráž, Veľké Kosihy, Klížska Nemá, Moča, Kravany nad Dunajom, Patince, Radvaň nad Dunajom, Kamenica nad Hronom, Chľaba, Mužla, Obid, Štúrovo, Nové Košariská, Kalinkovo, Hamuliakovo Charakteristika : Územie reprezentuje hlavný tok rieky Dunaj a jej ľavý breh s lužnými lesmi. Dostatok prirodzených vodných biotopov (riek, močiarov), ale aj umelých vodných nádrží poskytuje dobré predpoklady pre hniezdenie volavky striebristej (Egretta garzetta), bučiačika močiarneho (Ixobrychus minutus), rybára riečneho (Sterna hirundo), kačice chrapľavej (Anas querquedula), kalužiaka červenonohého (Tringa totanus). Prítomnosť lesných biotopov, zvlášť vysokokmenných porastov, s výskytom hniezdísk orliaka morského (Haliaeetus albicilla) a haje tmavej (Milvus migrans) ešte viac znásobuje hodnotu chráneného vtáčieho územia. Prameň: ŠOP SR, 2005 Tab.: Vybrané charakteristiky chráneného vtáčieho územia Dolné Pohronie Výmera [ha] : 1 210 Prekryv so 0% sieťou CHÚ : V pôsobnosti : CHKO Dunajské luhy, CHKO Ponitie Lokalizácia chráneného územia : Kraj : Nitrianský Okres : Komárno, Levice, Nové Zámky Kataster : Bátorove Kosihy, Búč, Radvaň nad Dunajom, Virt, Pastovce, Horný Chotár, Mužla Charakteristika : Hniezdnym biotopom včelárika zlatého (Merops apiaster) a brehule hnedej (Riparia riparia) sú predovšetkým umelé alebo prirodzené hlinito piesčité steny v južnejších a teplejších častiach Slovenska. Dostatok takýchto biotopov v CHVÚ Dolné Pohronie v spojitosti s dostatkom potravy poskytuje vhodné podmienky pre výskyt európsky i národne chránených druhov. Prameň: ŠOP SR, 2005 B.8.2. OCHRANA POVRCHOVÝCH A PODZEMNÝCH VÔD A VODNÝCH ZDROJOV B.8.2.1. Ochrana vodných pomerov a vodárenských zdrojov
57
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Ochrana vôd a vodných zdrojov sa vykonáva podľa zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 72/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). Environmentálne ciele sú obsiahnuté v § 5 vodného zákona. Ochrana vodných pomerov a vodárenských zdrojov je osobitne zdôraznená v piatej časti vodného zákona. Pre účely ochrany výdatnosti kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov, ktoré sa využívajú sa vyhlasujú pásma hygienickej ochrany vôd (§ 32 vodného zákona). 1. ochranné pásmo I. stupňa 2. ochranné pásmo II. stupňa Rozhodnutím o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja sa určia ich hranice a spôsob ochrany, najmä zákazy alebo obmedzenia činností, ktoré poškodzujú alebo ohrozujú množstvo a kvalitu vody alebo zdravotnú bezchybnosť vody vodárenského zdroja, ako aj technické úpravy na ochranu vodárenského zdroja a iné opatrenia, ktoré sa majú v ochrannom pásme vykonať. Práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa alebo užívateľa majetku, s ktorým sú tieto práva a povinnosti spojené. Do k.ú. zasahuje 1 PHO II. stupňa. Do riešeného územia nezasahuje chránená vodohospodárska oblasť. V riešenom území sa nachádzajú v zmysle vyhlášky MŽP SR č.211/2005, ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárensky vodných tokov nasledovný významný vodohospodársky vodný tok: č. 81 Dunaj. Vodárenský vodný tok v k.ú. Radvaň nad Dunajom sa nenachádza. Podľa § 33 vodného zákona citlivé oblasti sú vodné útvary povrchových vôd: a) v ktorých dochádza alebo môže dôjsť v dôsledku zvýšenej koncentrácie živín [§ 2 písm. a c)] k nežiaducemu stavu kvality vôd, b) ktoré sa využívajú ako vodárenské zdroje alebo sú využiteľné ako vodárenské zdroje, c) ktoré si vyžadujú v záujme zvýšenej ochrany vôd vyšší stupeň čistenia vypúšťaných odpadových vôd. Celé územie SR je zaradené medzi citlivé oblasti. Za zraniteľné oblasti podľa § 34 vodného zákona sa ustanovujú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých koncentrácia dusičnanov je vyššia ako 50 mg.l 1 alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť. Vymedzené zraniteľné oblasti sa pravidelne prehodnocujú. V zmysle nariadenia Vlády SR č. 617/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú citlivé a zraniteľné. B.8.2.2. Ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov V riešenom území nie sú evidované záujmy na ochranu prírodných liečebných kúpeľov, prírodných liečivých zdrojov ani prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd sledovaných Inšpektorátom kúpeľov a žriediel MZ SR. Nie sú tu vyhlásené žiadne prírodné liečivé zdroje ani prírodné zdroje minerálnych stolových vôd. Zároveň sem nezasahujú žiadne ochranné pásma týchto zdrojov. B.8.3. OCHRANNÉ PÁSMA A BEZPEČNOSTNÉ PÁSMA HLAVNÝCH RÁDOV TECHNICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY B.8.3.1. Pásma ochrany vodohospodárskych zariadení
58
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Verejné vodovody a verejné kanalizácie, §19 zákona č.442/2002 Z.z. Pásma ochrany sú v zmysle zákona č.442/2002 Z.z. vymedzené najmenšou vodorovnou vzdialenosťou od vonkajšieho pôdorysného okraja vodovodného a kanalizačného potrubia na obidve strany : 1,5 m pri verejnom vodovode a kanalizácii do priemeru 500 mm 2,5 m pri verejnom vodovode a kanalizácii nad priemer 500 mm B.8.3.2. Ochranné pásma elektrických vedení V zmysle zákona č. 656/2004 je potrebné rešpektovať ochranné pásma elektrických vedení od krajných vodičov na každú stranu, resp. od zariadení : § 36, odsek (2) pre vodiče od 1 kV do 35 kV vrátane pre vodiče bez izolácie 10 m, v súvislých lesných priesekoch 7 m pre vodiče so základnou izoláciou 4 m, v súvislých lesných priesekoch 2 m pre zavesené káblové vedenie 1 m pre 110 kV vedenie 15 m pre 220 kV vedenie 20 m pre 400 kV vedenie 25 m § 36, odsek (9) pre elektrické stanice vonkajšieho prevedenia pre 110 kV stanicu 30 m od oplotenia pozemku pre trafostanicu 22/0,4 kV 10 m od konštrukcie § 36, odsek (4) – v ochrannom pásme a pod vedením je zakázané zriaďovať stavby, konštrukcie a skládky pestovať porasty s výškou presahujúcou 3 m vo vzdialenosti do 2 m od krajného vodiča uskladňovať ľahko výbušné a horľavé látky vykonávať činnosti ohrozujúce bezpečnosť osôb, majetku, elektrické vedenie a bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy B.8.3.3. Ochranné a bezpečnostné pásma plynovodov (podľa zákona 656/2004 Zb. z.) Ochranné pásmo na účely tohto zákona je priestor v bezprostrednej blízkosti priameho plynovodu alebo plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi priameho plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia meraný kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia je : 4 m pre plynovod s menovitou svetlosťou do 200 mm, 8 m pre plynovod s menovitou svetlosťou od 201mm do 500 mm 1 m pre plynovod, ktorým sa rozvádza plyn na zastavanom území obce s prevádzkovaným tlakom nižším ako 0,4 MPa, 8 m pre technologické objekty Bezpečnostné pásmo sa rozumie priestor vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia meraný kolmo na os alebo na pôdorys. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia je : 10 m pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0,4 MPa prevádzkovaných na voľnom priestranstve a na nezastavanom území,
59
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť 20 m pri plynovodoch s tlakom od 0,4 MPa do 4 MPa a s menovitou svetlosťou do 350 mm, 50 m pri regulačných staniciach, filtračných staniciach, armatúrnych uzloch. B.9. NÁVRH RIEŠENIA ZÁUJMOV OBRANY ŠTÁTU, POŽIARNEJ OCHRANY A OCHRANY PRED POVODŇAMI, CIVILNÁ OCHRANA B.9.1. ZÁUJMY OBRANY ŠTÁTU, ŠPECIÁLNA OCHRANA Na území katastra obce nie sú vyhradené priestory, slúžiace ako výcvikové plochy MO SR. B.9.2. POŽIARNA OCHRANA Požiarnu ochranu v obci zabezpečuje Hasičský a záchranný zbor v spolupráci s príslušníkmi Dobrovoľnej požiarnej ochrany. Zdrojom požiarnej vody je rozvodná sieť verejného vodovodu obce a toky pretekajúce územím obce. Koncept ÚPN obce Radvaň nad Dunajom z hľadiska zabezpečenia požiarnej ochrany : Rešpektuje existujúci systém požiarnej ochrany. Navrhuje hlavný rozvodný okruh ako rozšírenie rozvodnej vodovodnej siete obce, dimenzovanej na potreby požiarnej potreby, v súvislosti s navrhovaným funkčným využitím územia (výroba, bývanie, vybavenosť). Navrhuje riešiť akumuláciu dažďových vôd zo striech formou otvorených, resp. krytých nádrží v priemyselných areáloch (požiarne nádrže). Pri zmene funkčného využívania územia je potrebné riešiť požiadavky vyplývajúce zo záujmov požiarnej ochrany v súlade so zákonom NR SR č. 314/2001 Z.z o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov a so súvisiacimi predpismi (Vyhláška č.94/2004 Z.z.) a príslušnými STN. B.9.3. OCHRANA PRED POVODŇAMI Medzihrádzové priestory Váhu a Dunaja bývali v minulosti často zaplavované. Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý pomocou vodohospodárskych objektov ako sú hrádze, kanále, nádrže, čerpacie stanice a ostatné vodohospodárske objekty, zabezpečuje povodňovú ochranu územia a hospodárenie s vnútornými vodami. Obce riešeného územia sú chránené voči ohrozeniu záplavami protipovodňovými hrádzami, vody sú regulované sieťou kanálov a územie je monitorované. Hydrologická služba SHMÚ Bratislava denne vyhodnocuje hydrologické informácie pre Slovensko – vodné stavy, prietoky, ich vývoj a predpovede. Existujúca zástavba medzi Dunajom a cestou I. triedy sa nachádza v inundačnom území, na ktoré sa vzťahuje ust. § 13 zákona č.666/2004 Z.z. o ochrane pred povodňami. Orgánom štátnej správy ochrany pred povodňami sú Obvodná povodňová komisia a Povodňová komisia obce. Vzorky vodných plôch v regióne, z Dunaja, stojatých a odpadových vôd od r. 1994. vyšetruje Národné referenčné centrum (NRC) Vibrionaceae v Komárne. B.9.4. CIVILNÁ OCHRANA
60
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Podľa vyjadrenia Ministerstva obrany SR, Správy nehnuteľného majetku a výstavby, v riešenom území neevidujú podzemné objekty a inžinierske siete vojenskej správy a nezasahujú sem ani ochranné pásma vojenských objektov. Z nariadenia vlády SR č. 166/1994 Z.z. „O kategorizácii územia Slovenskej republiky“ v znení neskorších predpisov, je územný obvod Komárno zaradený do III. kategórie. Odbor civilnej ochrany obyvateľstva a obrany participuje na cezhraničnej spolupráci organizácií s humanitárnym zameraním v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva. V roku 1997 bola uzavretá Dohoda medzi vládou SR a vládou MR o vzájomnej pomoci pri katastrofách. V r. 1999 KÚ v Nitre a Valné zhromaždenie župy Komárom Estergom uzavrelo vzájomnú dohodu o poskytovaní pomoci o vzájomnom informovaní pri katastrofách. Od r. 2002 je v platnosti Plán spolupráce medzi odborom CO obyvateľstva, odborom PO KÚ v Nitre a Riaditeľstvom ochrany proti katastrofám župy Komárom – Ostrihom. Od roku 2004 je v platnosti Plán spolupráce medzi odborom krízového riadenia KÚ v Nitre a Krajským riaditeľstvom hasičského a záchranného zboru v Nitre a Riaditeľstvom ochrany proti katastrofám župy Komárom – Ostrihom. V zmysle ustanovenia § 15 zákona 314/2001 Z.z. sú obce povinné zriadiť obecný hasičský zbor a zabezpečiť jeho akcieschopnosť na plnenie zákonom vymedzených úloh Územie okresu Komárno je z hľadiska nasadenia hasičských jednotiek rozdelený do hasebných obvodov s cieľom zahájiť likvidačné práce bezprostredne po ohlásení udalosti. Úlohou obecných zborov je vykonávať do príchodu profesionálnych jednotiek úkony na zamedzenie rozširovaniu požiaru, tiež prípravu dostupných zariadení a technicky na nasadenie síl a prostriedkov. Z dôvodu, že činnosť obecných zborov absentuje (nevykonávajú zverené technické vybavenie, alebo vôbec nie sú zriadené), účinnosť hasebného zásahu je z tohto pohľadu spochybnená. Úlohy na úseku ochrany pred požiarmi sú súčasťou komplexu povinností, ktoré musia obce v rámci všeobecného záujmu občanov zabezpečovať, ale obmedzenosť zdrojov neumožňuje ich realizovať okamžite, ale postupne. Je potrebné spracovať dokumentáciu požiarnej ochrany obcí a oboznámiť občanov s nebezpečenstvami, ktoré vznikajú zakázanou činnosťou najmä v čase nepriaznivej požiarno – bezpečnostnej situácie a je potrebné zvýšiť kvalitatívnu stránku preventívneho pôsobenia obcí a odborného rastu členov kontrolných skupín. Problematika civilnej ochrany je riešená v súlade so zákonom č.42/1994 Z.z. O civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákonov č.222/1996 Z.z., č.117/1998 Z.z. a č.252/2001 Z.z. V zmysle Vyhlášky MV SR č.297/1994 Z.z. musia byť stavby v v súlade so stavebnotechnickými požiadavkami na stavby a s technickými podmienkami zariadení, v súlade s požiadavkami CO v zmysle znení Vyhlášky č. 349/1998 Z.z., č. 202/2002 Z.z. a Vyhlášky MV SR č. 532/2006 Z.z.. Ochrana obyvateľstva ukrytím za účelom utvárania predpokladov na znižovanie rizík a následkov po vyhlásení mimoriadnej situácie, v čase vojny a vojnového stavu bude riešená hlavne v nových rozvojových častiach obce. Uvedené úlohy budú zabezpečené podľa ods.3) § 4 a ods. 1) bodu a) a e) § 15 zákona NR SR č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. B.10. NÁVRH OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY B.10.1. OCHRANA PRÍRODNÝCH HODNÔT, IDENTIFIKÁCIA PRVKOV R ÚSES V KATASTRI
61
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť B.10.1.1. Legislatívna ochrana prírody a krajiny Ochranu prírody a krajiny upravuje zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších právnych predpisov (ďalej ako „zákon o ochrane prírody a krajiny“) a vyhláška MŽP SR č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny sa na území SR rozlišuje päť stupňov územnej ochrany, pričom pre každý stupeň ochrany sa určujú činnosti, ktoré podliehajú súhlasu orgánov ochrany prírody, alebo sú v určitých územiach obmedzené alebo zakázané. Ďalej tento zákon upravuje druhovú ochranu, ochranu drevín, pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, práva a povinnosti právnických a fyzických osôb a zodpovednosť za porušenie povinností na úseku ochrany prírody a krajiny. Územná ochrana Do riešeného územia nezasahuje veľkoplošné chránené územie t.j. ani CHKO ani NP Z maloplošných chránených území je v obci evidovaný PR Mašan so stupňom ochrany 4 (§ 15 zákona o ochrane prírody a krajiny) NATURA 2000 Zo záväzkov SR ako členského štátu Európskeho spoločenstva vyplýva realizácia Programu budovania sústavy osobitne chránených území NATURA 2000. Túto sústavu tvoria dva typy území: 1. územia európskeho významu 2. chránené vtáčie územia V zmysle § 28 zákona o ochrane prírody a krajiny chránené vtáčie územia a územia európskeho významu sú súčasťou súvislej európskej sústavy chránených území. V zmysle § 26 ods. 4 a § 27 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny uvedené navrhované územia sa považujú za chránené územia vyhlásené podľa zákona. Výnosom MŽP SR č. 3/2004 –5.1 zo 14. júla 2004 bol vydaný zoznam území európskeho významu, ktorý nadobudol účinnosť 1. augusta 2004. V riešenom území sa nachádza územie európskeho významu, v ktorom predmetom ochrany sú biotopy európskeho významu a druhy európskeho významu: • SKUEV0065 č. 198 Marcelovské piesky , k.ú. Krátke Kesy, Marcelová, Radvaň nad Dunajom, celková výmera 45,69 ha, par.č. k.ú. Marcelová – 1916/3, 1916/4, par.č. k.ú. Radvaň nad Dunajom – 2706/10, 2706/9 stupeň územnej ochrany: 2 (§ 13 zákona o ochrane prírody a krajiny), predmet ochrany : biotopy európskeho významu : panónske travinnobylinné porasty na pieskoch (6260) a druhy európskeho významu : syseľ pasienkový (Spermophilus citellus). Národný zoznam navrhovaných chránených vtáčích území schválila Vláda SR dňa 9.júla 2003 uznesením vlády č. 636/2003, národný zoznam obsahuje 38 navrhovaných chránených vtáčích území s celkovou rozlohou cca 1 236 545 ha ( 25,2% rozlohy SR). Do riešeného územia zasahuje nasledovné chránené vtáčie územia: SKUEV 004 Dolné Pohronie – zasahuje do troch okresov : Nové Zámky, Levice a Komárno: k.ú. Bátorové Kosihy, Búč, Radvaň nad Dunajom, Virt. Odôvodnenie: Dolné Pohronie je jedným z piatych najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie včelárika zlatého (Merops apiaster). 62
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť SKCHVÚ 007 Dunajské luhy – zasahuje do 7 okresov: Bratislava V., Bratislava II., Bratislava IV., Senec, Dunajská Streda, Nové Zámky a Komárno : k.ú. Komárno, Číčov, Iža, Zlatná na Ostrove, Trávnik, Nová Stráž, Veľké Kosihy, Kližská Nemá, Moča, Kravany nad Dunajom, Patince, Radvaň nad Dunajom. Odôvodnenie : Dunajské luhy sú jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov orliak morský (Haliaetus albicilla), volavka striebristá (Egretta garzetta), haja tmavá ( Milvus migrans), bučiačik močiarny (Ixobrychus minutus), a iné, a jedným z piatich území pre hniezdenie druhov kačica chrapľavá (Anas querquedula), kalužiak červenonohý (Tringa totanus), hrdzavka potápavá (Netta rufina) a kačica chripľavá (Anas strepera). Na ostatnom území (vrátane navrhovaného chráneného vtáčieho územia) platí prvý stupeň ochrany (§ 12 zákona o ochrane prírody a krajiny) a na činnosti uvedené v tomto ustanovení na vyžaduje súhlas príslušného orgánu ochrany prírody). Vo vykonávacej vyhláške MŽP SR č. 24/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov v prílohe č. 1 sa nachádza zoznam a spoločenská hodnota biotopov európskeho a národného významu a prioritných biotopov, ktoré sú predmetom ochrany v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny a na zasahovanie do nich je potrebný súhlas príslušného orgánu ochrany prírody – Obvodného úradu životného prostredia Komárno. B.10.1.2. Priemet R ÚSES do riešeného územia Zásadné princípy a vymedzenie kostry ekologickej stability sú formulované v regionálnom územnom systéme ekologickej stability (R ÚSES) pre okres Komárno , ktorý spracoval SAŽP, 1995. V zmysle Koncepcie územného rozvoja Slovenska (2001), ÚPN VUC Nitrianskeho kraja (1998) časti Krajinná štruktúra a ÚSES a v zmysle dokumentu "Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Komárno" (1995) do riešeného územia zasahujú tieto prvky ÚSESu: Existujúce prvky ÚSES: 1. nadregionálneho významu (BKNR, BCNR) − biokoridor rieka Dunaj (č. 1) 2. regionálneho významu (BCR, BKR) - biokoridory Martovskej mokrade č. 13a – vodný tok starej Žitavy, - biokoridory Pohronskej pahorkatiny č. 17 Navrhované prvky ÚSES: 1. nadregionálneho významu − do riešeného územia nezasahuje 2. regionálneho významu − biocentrum Piesky ( č. 9) − biocentrum Radvaň – mokrade (č. 10) Na miestnej úrovni pri tvorbe územnoplánovacej dokumentácie obcí je ÚSES dopĺňaný o biokoridory a biocentrá miestneho významu a o interakčné prvky, čím sa postupne 63
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť vytvárajú podmienky pre zabezpečenie priestorovej ekologickej stability krajiny a tým zachovanie rôznorodosti podmienok a foriem života. Okrem uvedených biokoridorov a biocentier nadregionálneho a regionálneho významu potenciál pre plnenie funkcie prvkov miestneho ÚSES majú: ostatné vodné toky ( interakčný prvok ) existujúce plochy a línie nelesnej drevinnej vegetácie ( interakčné prvky ) mokrade a podmáčané pôdy ( interakčný prvok ) súkromné vinice a záhrady ( interakčný prvok ) Minimálne nutné parametre biocentier a biokoridorov na úrovni M ÚSES: biocentrum : pre vegetačný stupeň dubový a lužné lesy : 30 10 ha, pre vodné spoločenstvá tečúce: viac ako 100 m, pre vody stojaté: 1 ha, pre lúčne spoločenstvá : 3 ha biokoridor : pre lesné spoločenstvá: 2000 m, mokrade: 2000 m, lúčne spoločenstvá: 1000 m, minimálne nutná šírka jednoduchého biokoridoru pre lesné spoločenstvá: 15 m, mokrade a lúčne spoločenstvá: 20 m. B.10.2. TVORBA KRAJINY, KRAJINNOEKOLOGICKÝ PLÁN (OPTIMÁLNE PRIESTOROVÉ A FUNKČNÉ VYUŽÍVANIE ÚZEMIA obce Radvaň nad Dunajom) B.10.2.1. Úvod a stručný popis spracovania V zmysle § 19c ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebného poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „stavebný zákon“) pre územný plán obce sa v rámci prieskumov a rozborov spracúva optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia s prihliadnutím na krajinno ekologické, kultúrno historické a socio ekonomické podmienky (ďalej len "krajinno ekologický plán"). V zmysle § 139a ods. 4 stavebného zákona ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia (krajinno ekologický plán) je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania priestorových požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka s krajinno ekologickými podmienkami, ktoré vyplývajú zo štruktúry krajiny. Ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia súčasne zabezpečuje vyhovujúcu ekologickú stabilitu priestorovej štruktúry krajiny, ochranu a racionálne využívanie prírody, biodiverzity a prírodných zdrojov, tvorbu a ochranu územného systému ekologickej stability a bezprostredného životného prostredia človeka. Štruktúra krajiny a jej prvky sa prejavujú ako limity, obmedzenia alebo podporujúce faktory požadovaných činností v danom území. Cieľom spracovania optimálneho priestorového usporiadania a funkčného využitia územia (“krajinnoekologický plán“) obce Radvaň nad Dunajom bolo na základe poznania (vyhodnotenia) základných krajinnoekologických podmienok poskytnúť rámcové zásady optimálnej organizácie prvkov krajinnej štruktúry tak, aby boli vo všeobecnosti rešpektované krajinnoekologické podmienky (potenciál) riešeného priestoru, ale aj nároky, požiadavky a zámery spoločnosti na jeho využitie. Pri spracovaní krajinno ekologického plánu (KEP) sa vychádzalo: - z metodického postupu spracovania KEP v rámci prieskumov a rozborov územného plánu obce, ktoré vydalo MŽP SR v r. 2001 - z metodického usmernenia obstarávania a spracovania územného plánu obce, vydané MŽP SR v r. 2001 - z metodických pokynov na vypracovanie územného systému ekologickej stability, vydaného MŽP SR v r. 1993 64
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť - z podkladov orgánov štátnej správy a odborných organizácií B.10.2.2. Krajinnoekologická analýza Krajinnoekologická analýza predstavuje výber, tvorbu, charakteristiku a priestorovú diferenciáciu ukazovateľov vlastností jednotlivých zložiek krajiny. Vychádza zo zberu informácií o krajine, ktoré zahŕňajú abiotické, biotické a socio ekonomické podklady. Hlavným kritériom tvorby analýz v riešenom území bolo, aby ukazovatele vyjadrovali diagnostické vlastnosti krajiny, dali sa interpretovať a kartograficky vyjadriť na celom riešenom území. B.10.2.3. Krajinnoekolgická interpretácia Pod estetickým vnímaním krajiny rozumieme hodnotenie charakteristického vzhľadu krajiny na základe interpretácie a zoskupenia prvkov súčasnej krajinnej štruktúry. Riešeného územie charakterizujeme ako poľnohospodársku, nížinnú, krajinu so sústredeným vidieckym sídlom: – na S ako pahorkatinová oráčinovo lesná , – stred rovinná oráčinovo lúčno lesná , – na JZ rovinná oráčinová krajina. V zmysle Atlasu krajiny SR (2002) mapa reprezentatívnych potencionálnych geoekosystémov (REPGES) predstavuje základný podklad pre vytvorenie územného systému ekologickej stability. Jej cieľom je definovať všetky významné reprezentatívne geoekosystémy v území. Riešené územie spadá do oblasti Pannonicum, obvodu Eupanonnicum, do geoekologického regiónu: Podunajská pahorkatina, do geoekologického subregiónu: č. 7.4. – Búčské terasy s REPGES č. 7 – riečne terasy a proluviálne kužele s dubovo cerovými lesmi (SV časť k.ú.) č. 7.5 – Hurbanovské terasy s REPGES č. 14 – pláňavy (dunové roviny a sprašové pokryvy) s dubovo cerovými lesmi (SZ časť k.ú.) č. 9 – Čenkovská niva s REPGES č. 6 rozčlenené meandrové roviny s lužnými lesmi (pozdĺž rieky Dunaj) V riešenom území môžeme rozlíšiť: I. priestor ekologicky hodnotný lokality s prirodzenými biotopmi, vodné toky s brehovými porastami, chránené územie II. priestory ekologicky štandartné územie s vidieckou formou hospodárenia v krajine: záhrady a vinohrady III. priestor ekologicky narušený sú to lokality vyžadujúce určité opatrenia na zamedzenie negatívnych vplyvov na zložky ŽP (lokality zaťažené stresovými zdrojmi a javmi).
65
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť B.10.2.4. Hodnotenie funkčných ukazovateľov a výber funkcií V tomto procesnom kroku sme stanovili vzťah medzi súborom vybraných hlavných ukazovateľov a možnosťou lokalizácie požadovaných aktivít spoločnosti. Zvýšenú pozornosť sme venovali tým ukazovateľom, ktoré sme použili pri hodnotení návrhov pre špecifické aktivity a pre výsledné návrhy. Boli to napríklad návrhy pre ekologicky optimálne využívanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu, návrhy krajinnej vegetácie ako ekostabilizačného prvku, návrhy na možnosť ďalšej urbanizácie priestoru a návrhy reálnych možností rekreačných aktivít. Tento rámcový súbor návrhov tvoril podklad pre výsledné návrhy optimálneho priestorového usporiadania a funkčného využívania katastrálneho územia obce. B.10.2.5. Predpoklady a návrhy ekologicky optimálneho využívania krajiny V rámci návrhovej časti sme riešili otázky ekologicky optimálneho účelového členenia plôch. Rozpracovali sme ekologické predpoklady a čiastkové návrhy pre konkrétne činnosti /poľnohospodárske využitie, urbanizácia priestoru, rekreačné aktivity, krajinná vegetácia.../. Všetky tieto pracovné kroky vyústili do návrhu krajinnej štruktúry ako predpokladu pre optimálne využitie celého atastrálneho územia. B.10.2.6. Krajinnoekologické opatrenia a odporúčania Predstavujú konečný výstup spracovaného optimálneho priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Poukazujú, upozorňujú a usmerňujú konkrétne činnosti, aktivity spoločnosti s dôrazom na bezkolízne využívanie krajinnoekologických podmienok, potenciálu krajiny. B.10.2.7. Krajinnoekologické analýzy Pre potreby poznania rozhodujúcich faktorov /základné informácie/, ktoré v podstatnej miere vytvárajú rámec krajinnoekologických podmienok sme hodnotili: Geologické podmienky Geologické pomery charakterizujú základné geologické štruktúrne jednotky riešeného územia. Horniny odrážajú dlhodobý vývoj územia a zároveň vo veľkej miere ovplyvňujú aj iné zložky krajiny a tiež súčasné možnosti jej hospodárskeho využitia tak pre technické ako aj bioprodukčné činnosti (ako pôdotvorný substrát). Z hľadiska geologického je prevažná časť riešeného územia budovaná neogénnymi sedimentami (neogénne sivé a pestré íly, prachy, štrky, slojky lignitu, sladkovodné vápence a polohy tufitov (brodské, gbelské, kolárovské, volkovské a čečehovské súvrstvie: dák roman.).Menšia južná časť k.ú. pri Dunaji je budovaná odlišnými neogénnymi sedimentami. ktoré predstavujú sivé, prevažne vápnité íly, prachy, piesky, štrky, sloje lignitu a polohy sladkovodných vápencov (čárske beladické,záhorské a ivanské súvrstvie:panón pont. Kvartér predstavuje najmladší a zároveň najkratší časový úsek geologickej histórie Zeme, ktorý trvá dodnes. V riešenom území kvartérne útvary predstavujú fluviálne sedimenty stredných terás so sprašovým krytom (riss), pričom na malých plochách sa vyskytujú aj viate piesky (würm až holocén). Z hľadiska geochemických typov hornín v riešenom území sú zastúpené: ílovce a pieskovce. 66
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Podľa inžinierskogeologickej rajonizácie ( Atlas krajiny SR, 2002) celé riešené územie spadá do rajónu kvartérnych sedimentov, a to: - rajónu náplavov terasových stupňov (východná časť k.ú.) - rajónu údolných riečnych náplavov (úzky pás územia pri Dunaji) - rajónu eolických pieskov na riečnych terasách (enkláva zasahujúca z juhu do stredu a západnej časti k.ú.) Inžinierskogeologické rajóny sú vyčlenené na základe genézy a litologickej povahy hornín, umožňujú stanoviť vhodnosť horninového prostredia z hľadiska rôznych spôsobov využívania územia. Geomorfologické podmienky Riešené územie z hľadiska začlenenia do geomorfologických jednotiek spadá do subprovincie Malá Dunajská kotlina, oblasti Podunajská nížina a celku Podunajská pahorkatina. Severná polovica k.ú. obce je súčasťou oddielu Pohronská pahorkatina, južná polovica k.ú. obce je súčasťou oddielu Čenkovská niva. Nadmorská výška k.ú. obce sa pohybuje medzi 105 139m n.m.. Nadmorská výška stredu obce je 112 m n.m.. Základný typ reliéfu: reliéf zvlnených rovín. Za roviny sa považujú územia, na ktorých nie je výškový rozdiel väčší ako 30 m na ploche kruhu s polomerom 2 km. Vyskytujú sa prevažne vo výškovom stupni do 200 m n.m. najmä na nivách riek. Na rovinách prevláda akumulácia. Aj jemné sotva badateľné zvlenie terénu spôsobuje, že hladina podzemnej vody sa nachádza tu trocha hlbšie, tam o niečo plytšie po povrchom resp. vystupuje na povrch. Podľa hĺbky vody a ochrany proti vode sa diferencujú na rovinách pôdy a vegetácia, z týchto hľadísk sa vyberali miesta pre osady, polia, lúky a ovplyvnili výber dopravných trás. Pôdne podmienky Pôdne pomery sú výsledkom dlhodobého pôsobenia stanovištných podmienok. Hlavné prírodné faktory, ktoré najviac ovplyvňujú pôdotvorný proces sú: geologické (pôdotvorný substrát), geomorfologické (najmä reliéf a nadmorská výška), hydrologické procesy a klimatické podmienky územia. V k.ú. obce Radvaň nad Dunajom poľnohospodárska pôda zaberá plochu 1 649,72 ha z celkovej výmery k.ú. 1 579,73 ha, z toho orná pôda zaberá plochu 1 068,15 ha, vinice 93,34 ha, záhrady 34,83 ha, OS 9,65 ha, TTP 55,39 ha, lesné pozemky 70, 54 ha, vodné plochy 138,11 ha, zastavané plochy 33,41 ha a ostatné plochy 75,86 ha. Orná pôda prevláda v celom katastri. Pôdno ekologické údaje Snaha o ochranu a racionálne využívanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu viedla k systematickému získavaniu a triedeniu informácií o pôde a následne aj klasifikácií pôd, čo je základom bonitačného informačného systému, aj systému oceňovania pôd. Základnými jednotkami pre začlenenie pôd do typologických kategórii sú bonitované pôdno ekologické jednotky (BPEJ) . Tab.: Bonitované pôdnoekologické jednotky (BPEJ) v k.ú. Radvaň nad Dunajom Kód BPEJ Hlavná pôdna jednotka Zrnitosť pôdy (zatriedenie v zmysle zákona č. 220/2004 Z.z.) 0017002 ČMč c – černozeme čiernicové, prevažne karbonátové, Stredne ťažké pôdy (hlinité). stredne ťažké. 67
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť 0017005 ČMč c – černozeme čiernicové, prevažne karbonátové, Stredne ťažké pôdy ľahšie stredne ťažké. (piesočnatohlinité). 0019002 ČAm čiernice typické, prevažne karbonátové stredne Stredne ťažké pôdy (hlinité). ťažké až ľahké, s priaznivým vodným režimom. 0026002 ČAG čiernice glejové, stredne ťažké, karbonátové aj Stredne ťažké pôdy (hlinité). nekarbonátové. 0032062* ČM černozeme (typ)plytké na aluviálnych Stredne ťažké pôdy (hlinité). sedimentoch, stredne ťažké, väčšinou karbonátové. 0035001 ČMm c– černozeme typické, karbonátové na Ľahké pôdy ( piesočnaté a karbonátových aluviálnych sedimentoch, ľahké, hlinitopiesočnaté). vysýchavé. 0035031** ČMm c– černozeme typické, karbonátové na Ľahké pôdy ( piesočnaté a karbonátových aluviálnych sedimentoch, ľahké, hlinitopiesočnaté). vysýchavé. 0040001 ČMm, ČMh – černozeme typické a černozeme Ľahké pôdy ( piesočnaté a hnedozemné na piesočnatých substrátoch, ľahké, hlinitopiesočnaté). vysýchavé. 0040002 ČMm, ČMh – černozeme typické a černozeme Stredne ťažké pôdy (hlinité). hnedozemné na piesočnatých substrátoch, ľahké, vysýchavé. 0040005 ČMm, ČMh – černozeme typické a černozeme Stredne ťažké pôdy – ľahšie hnedozemné na piesočnatých substrátoch, ľahké, (piesočnatohlinité). vysýchavé. 0040201*** ČMm, ČMh – černozeme typické a černozeme Ľahké pôdy ( piesočnaté a hnedozemné na piesočnatých substrátoch, ľahké, hlinitopiesočnaté). vysýchavé. 0059001 RMa regozeme arenické (piesočnaté) na viatych Ľahké pôdy (piesočnaté pieskoch a rozplavených viatych pieskoch, ľahké. a hlinitopiesočnaté). Zdroj: Mapy BPEJ v M 1:5 000 + Klimatický región Veľmi teplý, veľmi suchý nížinný. + Svahovitosť a expozícia Rovina bez prejavu plošnej vodnej erózie 0º 1º, a *** Mierny svah 3º 7º. + Skeletovitosť a hĺbka pôdy (podľa hĺbky výskytu horizontu s obsahom skeletu nad 50% alebo pevnej horniny) Pôdy bez skeletu (obsah skeletu do hĺbky 0,6 m pod 10%). len pri *sa jedná o stredne skeletovité pôdy ( obsah skeletu v povrchovom horizonte 25 50%, v podpovrchovom horizonte 25 50%), plytké pôdy (do 30 cm) a pri **silne skeletovité pôdy (obsah skeletu v povrchovom horizonte 25 50%, v podpovrchovom horizonte nad 50%. V prípade so striedaním stredne až silne skeletnatých pôd aj 25 50%). Pôdy, zaradené do príslušných BPEJ, sú hodnotené aj z hľadiska stupňa erózneho ohrozenia (Metodika protierózneho obrábania pôdy, VÚPÚ BA 1998). V riešenom území sa nachádzajú pôdy ohrozené eróziou. ( Pôdy sú uvedené v textovej časti a vyznačené v mapovej prílohe Stresové javy a zdroje KEP Radvaň nad Dunajom ). Pre prax je najdôležitejšou charakteristikou pôdneho typu stupeň úrodnosti . Pôdy riešeného územia sú zatriedené do príslušných typologicko produkčných kategórií. Tab.: Štruktúra typologicko – produkčných kategórií poľnohospodárskej pôdy SR (Džatko, 2002) Označenie Charakteristika subtypu Potenciálne orné pôdy O 1 najprodukčnejšie orné pôdy O 2 vysokoprodukčné orné pôdy O 3 veľmi produkčné orné pôdy O 4 produkčné orné pôdy O 5 stredneprodukčné orné pôdy O 6 menej produkčné orné pôdy O 7 málo produkčné orné pôdy 68
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Striedavé polia OT 1 stredneprodukčné orné pôdy a produkčné trávne porasty OT 2 menej produkčné polia a produkčné trávne porasty OT 3 málo produkčné polia a produkčné trávne porasty Trvalé trávne porasty T 1 produkčné trvalé trávne porasty T 2 menej produkčné trvalé trávne porasty T 3 málo produkčné trvalé trávne porasty Nevhodné N pre agroekosystémy nevhodné územia Zdroj: Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy,2005 Prevládajúce pôdne typy v riešenom území (pôdny typ/symbol/typologicko produkčná kategória) Černozeme /ČM/ O1 O5 sú pôdnym typom s tmavým humusovým horizontom vyskytujúce sa na sprašiach, na starších nivných sedimentoch, kde už veľmi dlhú dobu nedochádzalo k záplavám a v niektorých územiach aj na sprašových hlinách. vyskytujú sa v subtype: typické, čiernicové. Čiernice /ČA / O1 T3 (v starších klasifikáciách: lužné pôdy) sú pôdy s tmavým humusovým horizontom, vyskytujúce sa prevažne v nivách vodných tokov, menej na pahorkatinách na miestach ovplyvnených vyššou hladinou podzemnej vody. Hlavné subtypy: typické, glejové. Regozem /RM/ OT3 sú pôdy s veľmi tenkým svetlým humusovým horizontom, ktorý sa vytvoril na viatych pieskoch, na íloch, slieňoch alebo sprašiach. Veľmi často sú tieto pôdy na miestach, kde boli eróziou úplne odstránené pôvodné pôdy. Subtyp: arenické . Tab.: Agronomická charakteristika pôd v k.ú. Radvaň nad Dunajom 7 miestny Hlavná pôdna jednotka Agronomická charakteristika kód BPEJ pôdny typ/symbol 0017002 Černozeme ČM Nachádzajú sa v najsuchších a najteplejších oblastiach. Úrodné 0017005 pôdy, limitujúcim faktorom úrodnosti je dostatok vody prístupnej 0032062 pre rastliny. Najvhodnejšie pre pšenicu, cukrovú repu, kukuricu, 0035001 ďatelinu, strukoviny a olejniny. Sú vhodné pre jačmeň, proso (na 0035031 starších piesočnatých aluviálnych naplaveninách). Ďalej pre 0040001 kŕmnu repu, repku olejnú, mak a na ČM na spraši aj konope. 0040002 0040005 0040201 0019002 Čiernice ČA Prevažne v širokých nivách riek, kde záplavy minimálne 0026002 ovplyvňujú vývoj pôdneho pokryvu. Úrodnosťou sú ČA hodnotené často lepšie ako ČM, pretože vyhovujú širokému sortimentu rastlín najmä tým, že ich pôdny profil je periodicky zvlhčovaný podzemnou vodou. Darí sa cukrovej repe, konope, pšenici, kukurici, hrachu, vike siatej, ďateline lúčnej, ovsu, lucerne a maku. 0059001 Regozeme RM Sú to menej úrodné pôdy. Vhodnou plodinou pre pestovanie na RM je raž a menej náročné kŕmne plodiny.
Zdroj: Mapy BPEJ v M 1:5 000, Naše pôdy (poľnohospodárske), VÚPÚ BA, 98 69
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Pôdu v zastavanom území sídiel zastupujú antropogénne pôdy typu kultizem a antropozem so špecifickým chemicko fyzikálnym a zrnitostným zložením, zmeneným kolobehom vody a živín väčšinou v smere nepriepustnosti pre povrchovú vlahu a narušeným kapilárnym zdvihom vlahy podzemných a podpovrchových vôd. Hydrogeografické a hydrogeologické podmienky Voda je významnou zložkou prírodného systému. Najvýznamnejšími faktormi formovania povrchových a podzemných vôd SR sú zrážkovo odtokové pomery mierneho klimatického pásma a poloha na hlavnom európskom rozvodí. Povrchové vody Katastrálne územie obce Radvaň nad Dunajom patrí do povodia toku Dunaj , ktorý tvorí južnú hranicu riešeného územia (číslo hydrologického povodia 4 – 20). Dlhodobý priemerný prietok Dunaja v Komárne je 2 290 m³/s. V porovnaní s dlhodobým priemerným mesačným prietokom na Dunaji nadpriemerné vodné mesiace sú marec, apríl, máj a jún (maximum). Povodie Dunaja, charakterizované v tabuľkách: Tab.: Charakteristika povodia v úseku na území SR Tok profil F L F/L F/L 2 Dunaj – Komárno 171 622,6 1 093 157,02 0,14 Zdroj: HEP dolného Váhu, 2000 *F – plocha povodia v km 2 L – dĺžka údolia v km F/L – vyvinutosť riečnej siete F/L 2 – charakteristika tvaru povodia Tab.: Bilančná charakteristika povodia Tok profil Druh Zrážky Odtok Rozdiel Odtok.k Špecific. Priem.prietok profilu oef. odtok Dunaj – V,B 421 13,34 2290 Komárno * údaje v týchto profiloch sú určené analógiou V – vodomerná stanica K – ŠVHB, kvalita, profil na vyčísľovanie kvality B ŠVHB, kvantita, profil na bilancovanie povodia ŠVHB – Štátna vodohospodárska bilancia Tab.: Sumárne hydrologické údaje Plocha Dĺžka Súčiniteľ Priemerné prietoky povodia povodia L/F 2 [m 3.s 1] Tok profil 2 F [km ] L [km] Qa Q355d Q364d Q100 Dunaj Komárno 171 622,60 1 093,0 0,14 2 290,0 949,00 716,00 9 600,00 Zdroj: ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja Tok Dunaja má charakter nížinného toku s množstvom ramien, z ktorých niektoré sú s hlavným riečišťom spojené iba za vysokých vodných stavov. Po oboch stranách Dunaja sú vybudované hrádze, ktoré oddeľujú inundačné územie od chráneného územia. Hrádzami chránené územie je miestami nižšie položené, preto vnútorné vody zberané sústavou kanálov musia byť prečerpávané do toku. V k.ú. obce Radvaň nad Dunajom je vybudovaná ochranná hrádza Dunaja len čiastočne, t.j. po západný okraj zastavaného územia obce, z dôvodu bezprostredne vyvýšeného terénu oproti vodným stavom v Dunaji. 70
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Pozdĺž systému hrádzí okolo Dunaja sú vybudované prečerpávacie stanice, ku ktorým sú kanálovou sieťou privádzané vnútorné vody a prečerpávané do Dunaja. Dlhodobý priemerný prietok Dunaja v profile Komárno je 2 290 m 3/s. Má prechodne snehový režim odtoku s maximom prietoku v júny, v júli ( 2 500 – 2 900 m 3 s 1) s minimom v decembri až januári ( 1 400 m 3 s 1). Funkciu odvedenia vnútorných vôd riečneho, povrchového a podzemného pôvodu, ktoré sú privádzané k recipientu Dunaj plní rozsiahla kanálová sieť . Táto zároveň zabezpečuje požiadavky na vodu pre poľnohospodárov, t.j. závlahy. Prepojením hlavných kanálov a vybudovaním stavidiel na uzlových miestach je možné regulovať prietoky do jednotlivých oblastí a manipulovať s vnútornými vodami. Východnou časťou k.ú. obce preteká radvanský kanál, ktorý patrí pod správu Hydromeliorizácií, š.p. Bratislava. V riešenom území sa nachádzajú mokrade (podmáčané pôdy). Najvýznamnejšie sú v priestore Veľké plytčiny ( pri Bystričke) a na SV k.ú. hranici s obcou Moča . Vodné plochy Súčasťou vodných plôch sú mŕtve ramená prírodných tokov, rybníky a ostatné vodné plochy, ktoré vytvárajú menšie plochy so stojatou vodou. Tieto vodné plochy plnia významnú krajinotvornú funkciu v krajine. Tab. : Vodné toky a plochy v k.ú. Radvaň nad Dunajom Katastrálne Vodný tok prirodzený Vodná Kanál uzemie obce plocha Radvaň n/D rieka Dunaj Radvanský kanál od SZ na JV – usti do Dunaja Podzemné vody Základnou hodnotenou jednotkou vodohospodárskej bilancie podzemných vôd Slovenska je hydrogeologický rajón s jeho následným detailným členením na subrajóny a čiastkové rajóny. Hydrogeologický rajón je hydrogeologicky jednotné územie s podrobnými hydrogeologickými vlastnosťami, typom zvodnenia a obehom podzemnej vody. Podľa súčasnej hydrogeologickej rajonizácie je územie Slovenska rozdelené na 141 hydrogeologických rajónov. (Generel ochrany a racionálneho využívania vôd SR, 2002). Riešené územia spadá do hydrogeologického rajónu • č. 56 – kvartér Dunaja v úseku Komárno – Chľaba (za vysokých vodných stavov dochádza k infiltrácii dunajskej vody do územia, za nízkych stavov Dunaj podzemné vody drénuje, pričom v úseku od obce Iža je drénovanie územia prakticky trvalé – južná časť k.ú.) • č. 57 – kvartér dunajských terás na úpätí Hronskej pahorkatiny (v terasových štrkoch sú akumulované statické zásoby podzemných vôd s pomalým nepravidelným doplňovaním – prevažná časť k.ú.) Režim podzemnej vody v riešenej oblasti ovplyvňuje Dunaj. Chemické zloženie podzemných vôd je primárne dané predovšetkým geologickou štruktúrou, v ktorej sa akumulujú a procesmi, ktoré v danom systéme prebiehajú. Podzemné vody riešeného územia sú podľa zdroja dopĺňania vody a priestoru definované ako nivy riek podzemné vody sú dopĺňané 70 % z riek a ich prítokov. Vodné zdroje
71
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Z hľadiska potrieb človeka sú dôležité vodné zdroje nachádzajúce sa pod zemským povrchom (využiteľné vo forme prameňa, studne, vrtu ) a na povrchu (rieky, vodné plochy a nádrže). Okrem geologicko tektonickej stavby sú podmienené mnohými faktormi, ako sú klimatické, geomorfologické pomery a zalesnenie. Riešené územie leží v priestore z hľadiska využiteľného množstva podzemných vôd s nasledovným hodnoteným – využiteľné množstvo podzemných vôd v hydrogeologickom rajóne je 2,00 4,99l.s 1 .km 2 . Územie má dostatočné množstvo podzemných vôd, avšak z kvalitatívneho hľadiska značná časť zdrojov nevyhovuje požiadavkám normy pre pitnú vodu STN 75 7111. Zvláštne vody – geotermálne a minerálne vody sa v riešenom území nenachádzajú. Klimatické podmienky Na základe klimatickogeografických typov Slovenska študované územie leží v suchej až mierne suchej oblasti teplej a prevažne teplej nížinnej klímy s miernou inverziou teplôt. Suma teplôt 10°C a viac za jeden rok je 3000 3200. Priemerná ročná teplota vzduchu v obci je 9,9 °C. Najchladnejší je mesiac január, kedy priemerná mesačná teplota vzduchu dosahuje hodnoty 2,1 °C. Najteplejší je mesiac júl s priemernou mesačnou teplotou 20,5 °C. Tab..: Priemerné mesačné a ročné teploty vzduchu (v °C) Mesiac I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Rok Amplitúd Teplota 0,2 4,6 10,5 15,4 19 20,5 19,6 15,7 10 5 0,6 9,9 22,6 a (oC)Prameň: Lukniš a kol. (1972) 2,1 Záujmové územie nie je len našou najteplejšou oblasťou, ale patrí aj medzi najsuchšie oblasti Slovenska (oblasť je chránená pred západnými vetrami predhorím Álp a Malými Karpatmi), priemerný ročný úhrn zrážok je 550 600 mm. Najviac zrážok padne v mesiacoch máj, jún a júl – priemerne za mesiac 59,3 mm zrážok. Tab.: Priemerný počet dní so zrážkami 1,0 mm a viac Mesiac I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Rok Priemerný počet 6,9 6,9 6,8 6,7 8,1 7,6 7,3 6,9 4,9 7,0 8,8 8,5 86,4 Prameň: Lukniš a kol. (1972) dní Tab.: Priemerné mesačné a ročné úhrny zrážok (v mm) Mesiac I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Rok Zrážky 32 33 37 43 56 62 60 48 42 48 50 44 555 Prameň: Lukniš a kol. (1972) (mm) Časť zrážok v zimnom období padne u nás vo forme snehu, z ktorého sa pri teplotách pod nulou utvorí pokrývka dlhšieho alebo kratšieho trvania podľa priebehu počasia. Výskyt snehu a trvanie snehovej pokrývky na danom území sú z roka na rok veľmi premenlivé v závislosti od rázu zimy. Priemerný dátum prvého dňa so snehovou pokrývkou pripadá na začiatok decembra. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou za rok je 35,0, pričom najviac dní pripadá na mesiace január a február. 72
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Tab..: Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou Mesiac I. II. III. IV. V. VI. VII VIII IX. X. XI. XII Rok Priemerný počet 13,3 11,1 3,6 . . 0,4 6,6. 35,0 Prameň: Lukniš a kol. (1972) dní Z hľadiska veterných pomerov obec leží v jednej z najveternejších oblastí Slovenska. Najväčšie rýchlosti vetra a aj najviac veterných dní sa vyskytuje v zimnom a jarnom období. V chladnom polroku (od októbra do marca) priemerná rýchlosť vetra je 3,1 m/s, kým v teplom polroku (apríl až september) je 2,8 m/s. Prevládajúci smer vetra je SZ (24,5%), výskyt ostatných vetrov je nasledovný: S (17,7%), JV (16,3%), Z (8,5%), V (8,5%), J (6,1%), SV (6%), JZ (4,3%). Súčasná štruktúra krajiny Súčasná krajinná štruktúra je tvorená súborom prvkov, ktoré človek ovplyvnil, čiastočne alebo úplne pozmenil, resp. novovytvoril ako umelé prvky krajiny. Typ súčasnej krajiny je poľnohospodársky, so sústredenými vidieckymi sídlami. Ide o nížinnú rovinnú oráčinovú krajinu. Základná fytogeografická charakteristika Z hľadiska fytogeograficko vegetačného členenia (Plesník, 2002) riešené územia riešené spadá do stredoeurópskej provincie, do dubovej zóny, nížinnej podzóny pahorkatinnej oblasti: 5b – Hronská pahorkatina. Riešené územie spadá do vegetačného lesného stupňa dubového (nadmorská výška do 300m n.m, priemerná teplota nad 8o C, ročné zrážky do 600 mm, vegetačná doba nad 180 dní). Potenciálnu prirodzenú vegetáciu v riešenom území (teda vegetáciu, ktorá by sa v daných prírodných podmienkach vyvinula, keby do vývoja nezasahoval človek svojou činnosťou) tvoria nasledovné geobotanické jednotky : nížinné hydrofilné dubovo hrabové lesy Cr ( Querco robori – Carpinenion betuli). Sú to spoločenstvá dubovo hrabových lesov v najteplejších oblastiach na Slovensku alebo kotlinách a v dolinách, kde má klíma zvýšenú kontinetalitu. Hlavnými drevinami sú dub letný (Quercus robur), hrab (Carpinus betulus), brest hrabolistý (Ulmus minor). Krovinné poschodie je tiež bohaté vtáčí zob (Ligustrum vulgare), trnka obyčajná (Prunus spinosa), baza čierna (Sambucus nigra). Väčšina plôch po lesoch tohto typu je premenená na úrodné polia a vinice. V k.ú. nadväzujú na spoločenstvo tvrdých lužných lesov. dubové lesy s javorom tatárskym a dubom plstnatým – Qt (Aceri tatarici Quercion pubescentis roboris). Pôvodne boli rozšírené v teplých polohách, na južne exponovaných svahoch, aj na plošinách sprašových pahorkatín. V súčasnosti z kultúr sa vyskytujú na týchto miestach ovocné sady, vinice, polia s pšenicou, kukuricou a tabakom a pod. Na Slovensku dosahujú severozápadnú hranicu areálu. Floristicky sú veľmi bohaté a pestré s druhmi lesostepného charakteru a submediteránnymi druhmi. Hlavnými drevinami sú Quercus pubescens (dub plstnatý), Q. virgiliana (dub jadranský), Acer tataricum (javor tatársky), z bylín Festuca rupicola (kostrava žliabkovitá), Phlomis tuberosa (sápa hľuznatá) , Dictamus albus (jasenec biely), Iris variegata (kosatec dvojfarebný) a Poa nemoralis (lipnica hájna) a iné. V riešenom území nadväzujú na spoločenstvo tvrdých lužných lesov. 73
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Poznanie prirodzenej potenciálnej vegetácie územia je dôležité najmä z hľadiska rekonštrukcie, obnovy a ďalšieho prirodzeného vývoja vegetácie (lesnej aj nelesnej) s cieľom jej priblíženia sa či úplného prinavrátenia do prirodzeného stavu, aby sa tak zabezpečila ekologická stabilita územia. Poznanie vegetačných typov v širšom meradle umožňuje rekonštruovať vegetáciu aj na miestach, kde je dnes náhradná prirodzená vegetácia (lúky, pasienky) alebo kultúrna vegetácia (agrocenózy, buriny, ruderály). Existenciou prirodzených a pôvodných rastlinných spoločenstiev v krajine sa zvyšuje jej prírodná hodnota aj ekologická stabilita a teda aj odolnosť územia voči rôznym prírodným (biotickým i abiotickým) aj antropickým negatívnym faktorom (vplyvom). V súčasnosti sa v riešenom území nachádzajú aj ďalšie biotopy, ktoré vznikajú pod vplyvom hospodárskej činnosti človeka v krajine predovšetkým agrocenózy, ruderálne spoločenstvá, monokultúry nepôvodných drevín a iné. Základná zoogeografická charakteristika Súčasný stav zastúpenia živočíchov na riešenom území je výsledkom dlhodobého vývoja využívania krajiny a dôsledkov hospodárskych aktivít človeka v nej. Z hľadiska zoogeografického členenia (Stehlík a Vavřínová 1991, upravené Matis 1999), riešené územie spadá do zoogeografickej podprovincie Pannonicum a zoogeografického úseku Panónska step. Nížinné časti Podunajskej nížiny sa vyznačujú v súčasnej dobe rozsiahlymi agrocenózami, v ktorých sa roztrúsene nachádzajú lokality prirodzených biotopov, z ktorých mnohé sú predmetom ochrany prírody. Prírodné podmienky umožnili vzniku rôznych typov stepných spoločenstiev (xerotermné biotopy). Kostrou tohoto územia je rieka Dunaj so svojimi nížinnými prítokmi ( napr. Malý Dunaj a Váh), ďalej sa na tomto území nachádzajú aj teplomilné spoločenstvá lesného a lúčneho charakteru, v okolí riek sa vytvorili ekosystémy mokraďové, lužné lesy a stanovištia s výrazným kolísaním vody s jarnými záplavami. Na mnohých miestach sú slané pôdy (slanomilné spoločenstvá). Fauna je prevažne teplomilná a mnohé tu dosahujú severnú hranicu svojho rozšírenia v rámci SR. K významným druhom patrí vydra riečna, z vtákov včelárik zlatý a strakoš kolesár, skokan ostropyský, skokan krátkonohý, užovka hladká, mlok podunajský. Rieka Dunaj a Váh sú miestom výskytu ohrozených druhov rýb napr. hlavátka podunajská, hrebenačka pásavá, kolok vretenovitý, kapor sazan, blatniak tmavý, býčko rúrkonosý, čík európsky, lopatka dúhová a mrena škvrnitá. Zo skupiny bezstavovcov napr. roháč obyčajný, fagotka škvrnitá, šidlo lúčne a iné. Pozdĺž rieky Váh vedie hlavná migračná trasa vtákov (jarná i jesenná), sútok rieky s Dunajom predstavuje oddychové miesto pre migrujúce druhy vtákov. Z hľadiska poľovného riešené územie je poľovnou oblasťou pre malú zver (zajac, bažant, jarabica), vyskytuje sa tu aj srnčia zver. V riešenom území sa nachádzajú aj také druhy živočíchov, ktoré znášajú vplyv hospodárskych aktivít človeka v krajine. Významnú skupinu tvoria druhy viazané na agrocenózy, vinohrady a ovocné sady, alebo znášajú blízkosť človeka a jeho obydlia. Krajinnoekologická Interpretácia
74
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Pod estetickým vnímaním krajiny rozumieme hodnotenie charakteristického vzhľadu krajiny na základe interpretácie a zoskupenia prvkov súčasnej krajinnej štruktúry. Riešeného územie charakterizujeme ako poľnohospodársku, nížinnú, krajinu so sústredeným vidieckym sídlom: • na S ako pahorkatinová oráčinovo lesná , • stred rovinná oráčinovo lúčno lesná , • na JZ rovinná oráčinová krajina. V zmysle Atlasu krajiny SR (2002) mapa reprezentatívnych potencionálnych geoekosystémov (REPGES) predstavuje základný podklad pre vytvorenie územného systému ekologickej stability. Jej cieľom je definovať všetky významné reprezentatívne geoekosystémy v území. Riešené územie spadá do oblasti Pannonicum, obvodu Eupanonnicum, do geoekologického regiónu: Podunajská pahorkatina, do geoekologického subregiónu: č. 7.4. – Búčské terasy s REPGES č. 7 – riečne terasy a proluviálne kužele s dubovo cerovými lesmi (SV časť k.ú.) č. 7.5 – Hurbanovské terasy s REPGES č. 14 – pláňavy (dunové roviny a sprašové pokryvy) s dubovo cerovými lesmi (SZ časť k.ú.) č. 9 – Čenkovská niva s REPGES č. 6 rozčlenené meandrové roviny s lužnými lesmi (pozdĺž rieky Dunaj) V riešenom území môžeme rozlíšiť: I. priestor ekologicky hodnotný lokality s prirodzenými biotopmi, vodné toky s brehovými porastami, chránené územie II. priestory ekologicky štandartné územie s vidieckou formou hospodárenia v krajine: záhrady a vinohrady III. priestor ekologicky narušený sú to lokality vyžadujúce určité opatrenia na zamedzenie negatívnych vplyvov na zložky ŽP (lokality zaťažené stresovými zdrojmi a javmi). Návrh krajinnoekologických opatrení Účelom navrhovaných opatrení na ekologicky vhodné a optimálne využívanie krajiny je dosiahnutie týchto základných cieľov I. vytvorenie a zabezpečenie reálne funkčného územného systému ekologickej stability územia, ktorý budú tvoriť navzájom prepojené a funkčné prvky ÚSES nadregionálneho, regionálneho a miestneho významu. II. zabezpečiť ochranu a starostlivosť o chránené časti prírody a krajinu v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov III. zabezpečiť ochranu prírodných zdrojov podľa legislatívne platných zákonov a uplatňovať princípy trvaloudržateľného využívania prírodných zdrojov, Návrh opatrení pre usporiadanie územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany prírody a krajiny 75
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť A. prvky ÚSESu považovať za limity územného rozvoja, zabezpečiť v nich taký režim využívania, aby spĺňali funkciu biokoridoru, biocentra resp. interakčného prvku, neprerušovať línie biokoridorov a plochu biocentier pri navrhovaní koridorov infraštruktúry a líniových stavieb, navrhované prvky ÚSES schváliť v záväznej časti ÚPD obce, B. zachovať súčasnú sieť vodných tokov v riešenom území aj s brehovými porastami za účelom zachovania ich ekologických funkcií pri súčasnom zachovaní úrovne protipovodňovej ochrany (napr. vytvorením ochranných pásiem pozdĺž toku oddeliť pásmami TTP brehy vodných tokov od plôch ornej pôdy, obnovou prirodzených brehových porastov toku výsadbou geograficky pôvodných drevín resp. umožnenie ich obnovy prirodzenou sukcesiou), C. zachovať plochy súčasnej nelesnej drevinnej vegetácie a zabezpečiť ich odbornú starostlivosť, D. pri výsadbe drevín v krajine napr. v rámci náhradnej výsadby za realizované výruby drevín v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny alebo pri dopĺňaní prvkov M ÚSES uprednostniť také druhy, ktoré sú typické pre potencionálnu vegetáciu v riešenom území (viď vegetačné jednotky v kapitole B.2.2.1.) E. vypracovať návrh uličnej a parkovej zelene v obci, v ktorom budú zahrnuté nasledovné úpravy: stanoviť základné prvky starostlivosti o zeleň v obci (napr. kosenie, výsadba drevín), doplniť stromy a kríky na miestach, kde chýbajú, zabezpečiť odbornú starostlivosť o verejnú a vyhradenú zeleň, vyčleniť pozemky na náhradnú výsadbu, odstrániť vzdušné elektrické káblové vedenia v obci, F. rozšíriť plochy NDV výsadbou sprievodnej zelene pozdĺž poľných ciest a hraníc katastrálneho územia, ktoré sú bez vegetácie a na zanedbaných a nevyužívaných plochách, G. neodvodňovať zamokrené plochy, H. realizovať opatrenia na zamedzenie šírenia inváznych druhov rastlín a drevín. Návrh opatrení na ochranu prírodných zdrojov a na znižovania negatívneho pôsobenia stresových javov I. na ochranu poľnohospodárskej pôdy pred eróziou realizovať systém ochranných agrotechnických opatrení J. za účelom ochrany podzemných vôd a pôdy vybudovať technickú infraštruktúru v obci (kanalizáciu pre odvádzanie odpadových vôd a ČOV) K. realizovať potrebné protiradónové opatrenia pri výstavbe nových objektoch alebo kde je nutné realizovať sanačné opatrenia už v existujúcom bytovom fonde s cieľom chrániť obyvateľov pred radiačnou záťažou, na území, na ktorom je potrebné realizovať potrebné protiradónové opatrenia, neplánovať výstavbu rekreačných objektov, liečební, školských a predškolských zariadení a pod., L. realizovať opatrenia na zníženia zaťaženia obyvateľstva hlukom a exhalátmi z automobilovej dopravy, M. realizovať v odpadovom hospodárstve minimalizáciu odpadov, separovaný zber a zhodnocovanie odpadov , N. odstrániť nelegálne skládky komunálneho odpadu v krajine, O. na vzdušných elektrických vedeniach vykonať technické opatrenia zabraňujúce usmrcovaniu vtákov, P. realizovať opatrenia na znižovanie znečisťovania ovzdušia z existujúcich evidovaných zdrojov (napr. zavádzaním nových technológií). V súvislosti so zaradením riešeného územia medzi zraniteľné oblasti sa vyžaduje dodržiavanie určených opatrení pri obhospodarovaní poľnohospodárskej pôdy.
76
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť V dokumente R ÚSESu okresu Komárno (1995) boli navrhnuté nasledovné ekostabilizačné opatrenia pre k.ú. Radvaň nad Dunajom: Radvaň nad Dunajom – C.2, D.4, D.7 Kódovanie navrhovaných opatrení: C.: Návrh ochrany jednotlivých plôch C.2: návrh na legislatívnu ochranu D. Návrh tvorby D.4: rekonštrukcia historickej zelene D.7 – opatrenia na odstránenie kolíznych bodov ZÁVER Socioekonomické aktivity človeka vyvíjajú tlak na krajinu, ktorý sa prejavuje v zmene krajinnej štruktúry, mení sa jej kvalita, kvantita a priestorové rozmiestnenie, dochádza aj k narušeniu a zmenám biotických a abiotických procesov v krajine. V krajine silne poznačenej hospodárskymi zásahmi človeka vzniká nerovnováha medzi krajinnými prvkami pôvodnými a prvkami druhotnými. V etape plánovania rôznych rozvojových aktivít je potrebné brať do úvahy krajinu ako priestor, ktorý neslúži len pre hospodársku činnosť, ale vzhľadom na jej prírodný potenciál a geografickú polohu, poskytuje aj iné funkcie a má bohaté kultúrne a estetické hodnoty. Po stáročia sa vidiek prispôsoboval prírodným podmienkam a historickému vývoju. Poľnohospodárstvo, ako zdroj zabezpečovania obživy, malo kľúčový vplyv na vidiecky spôsob života a ovplyvňovalo charakter krajiny riešeného územia. Doplnkovým zdrojom obživy bolo aj lesníctvo. Pri plánovaní rozvoja obce navrhujeme spoluprácu všetkých užívateľov krajiny na zachovanie a udržiavanie prvkov ekologickej stability v katastrálnom území. Zložky životného prostredia (najmä pôdu, vodu, ovzdušie, lesy) je potrebné využívať tak, aby nedochádzalo k ich znehodnocovaniu, ale naopak, aby postupne rástla ich kvalita, vytvorilo sa zdravé životné prostredia pre obyvateľov a zároveň sa zlepšili a skvalitnili podmienky pre zachovanie biodiverzity v krajine. B.11. NÁVRH VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO A TECHNICKÉHO VYBAVENIA B.11.1. DOPRAVA B.11.1.1. Napojenie územia na nadradenú dopravnú sieť, širšie dopravné väzby Širšie dopravné vzťahy riešeného územia mikroregiónu sú podmienené dopravnými väzbami na sídelnú štruktúru Slovenska. Menovite však na hlavné mesto Bratislavu, krajské mesto Nitru, okresné mestá Komárno, Vzhľadom na prihraničnú polohu mikroregiónu sú dôležité dopravné vzťahy smerom na Maďarskú republiku – na diaľnicu M1 a hlavné mesto Budapešť. Základnými druhmi dopravy sú doprava cestná a železničná. Hlavné dopravné trasy sú orientované v smere západ východ a v smere sever juh. Dôležitým dopravným fenoménom je medzinárodná Dunajská vodná cesta
77
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť • Cestná doprava V cestnej doprave je pripojenie územia zabezpečované cestami I. triedy. Najvýznamnejším je prepojenie na cestu I/64, ktorá umožňuje spojenie riešeného územia v smere na Nové Zámky, Komárno s predĺžením na MR, ktorá smerom severným prepája riešené územie s Nitrou, Prievidzou, a následne s Martinom a Žilinou. Štátna cesta I/64 prechádza v dotyku riešeného územia západným smerom, na ktorú je možné napojenie z riešeného územia po štátnej ceste I/63 cez mesto Komárno, prípadne štátnou cestou II./589 cez obec Chotín. Riešené územie v jej južnej časti pretína štátna cesta I/63, ktorá prepája územie mikroregiónu smerom na Štúrovo a Komárno Bratislavu. Doplňujúcimi prepojeniami v cestnej doprave sú prepojenia cesty II. triedy: • II/588 – Moča Gbelce a • II/589 Chotín – Kolta • a sieť štátnych ciest III.triedy: • III/5099 Búč – Kravany nad Dunajom, • III/0643 Chotín – Marcelová – Modrany – Bátorové Kosihy – Mužla • III/0648 Modrany – Svätý Peter • III/5091 Bátorové Kosihy Gbelce, • III/0644 Virt – Marcelová, • III/06354 Zlatná na Ostrove – Čalovec • III/5069 Zlatná Veľký Lél • III/06498 Kava – Vrbová nad Váhom (koncová komunikácia) Podľa ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja sa cesta I. triedy I/64 vo výhľade navrhuje na vybudovanie rýchlostnej cesty v novej trase východne od súčasnej cesty I/64 v kategórii R22,5/100 (resp. 120) s novým hraničným priechodom, premostením Dunaja a napojením na E75 E60 v Maďarsku. Cesta I/63 v úseku hr. kraja – Zemianska Olča – Komárno ukazuje na možnosť prekročenia prípustnej intenzity po roku 2005 v úseku Zlatná na Ostrove – Komárno s potrebou jej prípadného rozšírenia. Úsek tejto cesty od Komárna po Štúrovo je potrebné homogenizovať na kategóriu S11,5/80. Železničná doprava Riešené územie nie je priamo napojené na nadradený železničný systém. Najbližšia stanica sa nachádza v Komárne kde je elektrifikovaná železničná trať č. 135 Nové Zámky – Komárno a železničná trať č. 131 Bratislava – Dunajská Streda – Komárno. Vodná doprava Riešeným územím prechádza Dunajská vodná cesta koridor č. VII s prístavmi v Komárne a Štúrove. Podľa ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja sa uvažuje s budovaním nových prístavov na Dunajskej medzinárodnej vodnej ceste a to v Komárne a Štúrove, kde sa uvažuje aj s predkladiskom kombinovanej dopravy vo väzbe na tieto prístavy. Budovanie a využívanie prekladísk bude viazané na podnikateľské aktivity súkromného sektoru. Základom vodnej dopravy v riešenom území je Dunajská magistrálna vodná cesta E80 s prístavmi v Komárne a v Štúrove.. Budovanie a využívanie prekladísk bude viazané na podnikateľské aktivity súkromného sektoru. Cestná hromadná doprava 78
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Integrovaný regionálny systém hromadnej dopravy zabezpečuje organizáciu a prepojenie hlavných zložiek hromadnej cestnej a železničnej dopravy v hlavných smeroch pohybu cestujúcich, ktorými pre riešené územie sú: • cesty do hlavného mesta Bratislavy z celého riešeného územia, • cesty do krajského mesta Nitry z ostatných sídiel kraja, • cesty do okresných miest (Komárno, Dunajská Streda, Levice, Nové Zámky) • cesty do regionálnych uzlov ( Hurbanovo, Kolárovo) • cesty do Maďarskej republiky cez hraničné prechody (Komárno Komárom, Štúrovo Esztergom) V riešenom území je autobusová doprava zabezpečená nasledovnými autobusovými linkami: Komárno – Chotín – Pribeta Komárno – Kravany nad Dunajom – Nová Vieska Komárno – Štúrovo Komárno – Patince – Radvaň nad Dunajom – Moča Komárno – Zlatná na Ostrove – Okoličná na Ostrove – Veľké Kosihy Komárno – Vrbová nad Váhom Komárno – Zlatná na Ostrove – Veľký Meder Komárno – Zlatná na Ostrove – Čičov Komárno – Hurbanovo – Bátorové Kosihy Hurbanovo – Moča Štúrovo – Kravany nad Dunajom – Modrany Cyklistická doprava Riešeným územím mikroregiónu prechádza najdôležitejšia cyklistická trasa na Slovensku – ktorá má štatút Medzinárodnej podunajskej cykloturistickej trasy, je to úsek dunajskej cyklotrasy z Passau v Nemecku cez Viedeň, Bratislavu, Komárno v pokračovaní na MR. Na túto cyklotrasu bude nadväzovať navrhovaná Považská cyklotrasa vedená po hrádzach Váhu z Komárna do Žiliny. B.11.1.2. Funkčné členenie a kategorizácia dopravy CESTNÁ DOPRAVA Súčasný stav Najvýznamnejším cestným ťahom prechádzajúcim cez riešené územie je cesta I/63 (Štúrovo – Komárno – Dunajská Streda – Bratislava), ktorá je jedným z najvýznamnejších cestných ťahov prechádzajúcich územím juhozápadného Slovenska. S cestou II/589 je obec spojená prostredníctvom cesty III/064004 (od Marcelovej III/064003) Z výsledkov celoštátneho sčítania dopravy gestorovaného ÚCHD resp. SSC Bratislava sme excerpovali výsledky dotýkajúce sa profilov sčítania v bezprostrednej blízkosti obce, ktoré uvádzame v nasledujúcej tabuľke : Cesta profil T T O O M M S S voz/24hod voz/24hod voz/24hod voz/24hod voz/24hod voz/24hod voz/24hod voz/24hod r.1990 r.2005 r.1990 r.2005 r.1990 r.2005 r.1990 r.2005 I/63 83059 468 372 709 1652 22 20 1199 2044 III/064004 85870 206 181 593 711 40 15 839 907 Prognóza dopravy Prognóza intenzity dopravy bola vykonaná na základe výsledkov celoštátneho sčítania dopravy vykonaného v r. 2005 pod gesciou SSC Bratislava pomocou aktualizovaných 79
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť koeficientov rastu intenzity dopravy na cestnej sieti VÚC Nitra spracovaných SSC Bratislava v r. 2006 (Metodický pokyn a návod prognózovania výhľadových intenzít na cestnej sieti – MP 1/2006, MDPaT SR). Pre cesty I. triedy vo VÚC Nitra boli odvodené nasledovné prognózne koeficienty rastu intenzity dopravy : ROK ľahké vozidlá ťažké vozidlá 2005 1,00 1,00 2010 1,11 1,10 2020 1,35 1,31 2030 1,57 1,50 2040 1,764 1,68 Pre cesty III. triedy vo VÚC Nitra boli odvodené nasledovné prognózne koeficienty rastu intenzity dopravy : ROK ľahké vozidlá ťažké vozidlá 2005 1,00 1,00 2010 1,07 1,07 2020 1,22 1,22 2030 1,36 1,34 2040 1,50 1,46 Na základe uvedeného boli stanovené intenzity dopravy pre výhľadové obdobie v predmetných profiloch v nasledovných hodnotách : Cesta profil T T O O S S voz/24hod voz/24hod voz/24hod voz/24hod voz/24hod voz/24hod r.2010 r.2030 r.2010 r.2030 r.2010 r.2030 I/63 83059 410 560 1835 2595 2245 3155 III/064004 85870 200 272 790 1117 990 1389 V blízkosti obce sa nachádza ďalšia významná dopravná os: cesta I. triedy I/64 . Tento ťah v ďalekom výhľade môže byť v zmysle vládou schváleného „Projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest“ v úseku Nitra – Nové Zámky – Komárno – hranica SR/MR prehodnotený a zaradený do siete rýchlostných ciest Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001 navrhuje ako výhľadový rýchlostný cestný ťah siete TINA prepojenie križovatky diaľnice D1 Hlohovec – Nitra – Nové Zámky – Komárno – št. hranica MR – Komárom – diaľnica M1. Miestne komunikácie majú bezprašnú povrchovú úpravu (všetky miestne komunikácie majú spevnený povrch) a rôzne šírkové a smerové usporiadanie. Pre bezpečnosť cestnej premávky je potrebné ďalej rozvíjať miestny systém chodníkov, ako aj skvalitniť miestne komunikácie. V perspektíve dopravnú polohu záujmového územia kladne ovplyvní aj výstavba plánovanej rýchlostnej komunikácie R7 (Bratislava – Dunajská Streda – Nové Zámky – Lučenec). Podmienky cestnej dopravy v riešenom území pozitívne ovplyvňuje, že Územný plán VÚC Nitrianskeho kraja navrhuje rezervovať koridor pre výhľadovú úpravu cesty I/63 v úseku hranice kraja s Trnavským krajom – Komárno – Štúrovo na požadovanú kategóriu I. triedy (C11,5/80) potrebnú (napriek nízkym výhľadovým intenzitám) v zmysle STN 73 6101 pre cesty I. triedy medzinárodného charakteru.
80
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť ŽELEZNIČNÁ DOPRAVA Riešené územie nie je priamo napojené na nadradený železničný systém. Najbližšia stanica sa nachádza v Komárne kde je elektrifikovaná železničná trať č. 135 Nové Zámky – Komárno a železničná trať č. 131 Bratislava – Dunajská Streda – Komárno. B.11.1.3. Koncepcia hlavných peších systémov cyklistických a turistických trás PEŠIE TRASY A VEREJNÉ PRIESTRANSTVÁ Pešiemu pohybu v obci slúžia chodníky a pešie plochy. Chodníky komunikácie pre peších funkčnej triedy D3, sú vedené ako súčasť uličného priestoru paralelne s vozovkami alebo samostatne. Chodníky vedené paralelne sú vedené po jednej alebo obidvoch stranách vozovky, podľa priestorových možností. Chodníky sú prevažne so spevneným povrchom (asfalt, betónová dlažba). Pohyb chodcov prebieha i v rámci miestnych komunikácií tam, kde sa nachádza pešia alebo obytná zóna alebo je tam veľmi nízka intenzita dopravy. V zónach je ochrana chodcov zabezpečená osadením zvislých dopravných značiek. CYKLISTICKÁ DOPRAVA, CYKLISTICKÉ KOMUNIKÁCIE, CYKLOTRASY Cez riešené územie prechádza najdôležitejšia cyklistická trasa na Slovensku, Dunajská cykloturistická cesta, ktorá má veľký medzinárodný význam. Táto trasa má štatút Medzinárodnej podunajskej cykloturistickej trasy, je to úsek dunajskej cyklotrasy z Passau v Nemecku cez Viedeň, Bratislavu, Komárno v pokračovaní na MR. Vzhľadom na vysokú intenzitu automobilovej dopravy prechádzajúcej cez obec a nevyhovujúce šírkové usporiadanie cesty je potrebná výstavba obchvatu obce. B.11.1.4. Statická doprava, kapacity plôch pre parkovanie Súčasný stav Odstavovanie vozidiel v individuálnej bytovej výstavbe je zabezpečené na vlastných pozemkoch a v garážach. Parkovanie vozidiel prebieha v rámci obslužných komunikácií a spevnených plôch pri zariadeniach občianskeho vybavenia. Návrh riešenia Plochy pre statickú dopravu sú členené na plochy odstavné a parkovacie. Odstavné plochy slúžiace odstaveniu vozidiel po dobu ich nepoužívania, budú zabezpečené, v prípade rodinných domov na vlastnom pozemku (za oplotením) a v prípade bytoviek, v podstavaných garážach resp. v radových garážach. Parkovacie plochy budú vybudované iba pre potreby návštevníkov vybavenosti. Parkoviská sú dokumentované v grafickej prílohe, a sú situované tak, aby dochádzková vzdialenosť k objektom vybavenosti nepresiahla 100 m.
81
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Výhľadové nároky a situovanie odstavných a parkovacích stojísk pre objekty bývania a vybavenosti budú riešiť projektové dokumentácie pre konkrétne objekty. Nápočty sú potrebné v zmysle STN 73 6110 pre výhľadový stupeň automobilizácie 1:2,5. B.11.1.5. Koncepcia leteckej a vodnej dopravy Súčasný stav Letisko s verejnou prepravou osôb a nákladov sa nachádza v 123 km vzdialenosti v Bratislave, resp. na území Maďarska v Budapešti. Regionálnym letiskom v Nitrianskom kraji je medzinárodné verejné letisko pre nepravidelnú leteckú dopravu v Nitre – Janíkovciach, ktorému bol udelený medzinárodný štatút.
• Riešeným územím prechádza Dunajská vodná cesta koridor č.VII s prístavmi v Komárne a Štúrove. Podľa ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja sa uvažuje s budovaním nových prístavov na Dunajskej medzinárodnej vodnej ceste a to v Komárne a Štúrove, kde sa uvažuje aj s predkladiskom kombinovanej dopravy vo väzbe na tieto prístavy. Budovanie a využívanie prekladísk bude viazané na podnikateľské aktivity súkromného sektoru. Základom vodnej dopravy v riešenom území je Dunajská magistrálna vodná cesta E80 s prístavmi v Komárne a v Štúrove.. Budovanie a využívanie prekladísk bude viazané na podnikateľské aktivity súkromného sektoru. Návrh riešenia V najbližších rokoch bude potrebné postaviť osobný prístav v obci pre zabezpečenie prepojenia obce so susednou obcou v Maďarsku (s obcou Neszmély) – cez tento prístav by bol realizovaný plánovaný hraničný priechod cez Dunaj smerom na Maďarsko (cez hraničný priechod by mal byť zabezpečený aj prevoz osobných áut). Vybudovaný prístav by zabezpečil prepojenie Nitrianskej vínnej cesty s vínnymi cestami susedných regiónov z Maďarska, čo by významne prispelo k rozvoju miestnej ekonomiky zakladajúcej na turistike. B.11.1.6. Dopravné zariadenia Súčasný stav a návrh riešenia V obci Radvaň nad Dunajom sa nenachádzajú čerpacie stanice pohonných hmôt (ČSPH): S návrhom ďalších dopravných zariadení sa v koncepcii rozvoja obce neuvažuje, pripúšťa sa možnosť umiestnenia autoservisných služieb v rámci navrhovaných priemyselných plôch. V súvislosti s návrhom obchvatu cesty I/63 je možné uvažovať s výstavbou ČSPH pri križovatke, pri západnom vstupe do obce. B.11.1.7. Systém hromadnej dopravy, uzly a zariadenia v systéme hromadnej dopravy Súčasný stav Integrovaný regionálny systém hromadnej dopravy zabezpečuje organizáciu a prepojenie hlavných zložiek hromadnej cestnej dopravy v hlavných smeroch pohybu cestujúcich, ktorými pre riešené územie sú: - cesty do obvodného/okresného centra Komárno (22 km),
82
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť - cesty do regionálneho uzla Štúrovo (34 km), - cesty do hlavného mesta Bratislava (127 km) na linke 4045051 (Štúrovo Komárno Veľký Meder Dunajská Streda Bratislava). Hromadnú prepravu osôb do zamestnania, škôl, úradov a za nákupmi zabezpečuje autobusová preprava prostredníctvom prímestských liniek, ktoré zabezpečuje SAD Nové Zámky a.s.. Návrh riešenia Hromadná doprava v obci má jednu formu autobusová doprava, ktorá umožňuje spojenie s bližšími, ale aj vzdialenejšími sídlami, zastavujú tu linky prímestského charakteru, ale aj diaľkové linky, spájajúce obec s celým Slovenskom. Linky sa pohybujú po hlavnej komunikácii. Ich lokalizácia je zaužívaná, bude však otázkou do akej miery bude aj po zmenách súvisiacich so zmenou cesty I/63 na rýchlostnú komunikáciu naďalej vyhovovať prevádzkovateľovi. Na druhej strane bude potrebné brať v úvahu aj navrhovaný rozvoj obce a zastávky situovať hlavne v priestoroch, kde budú mať najpočetnejšie zázemie, preto zmenšenie počtu zastávok, alebo ich posun by mal byť prirodzený. B.11.1.8. Nadmerný hluk vyplývajúci z dopravy Súčasný stav Územie s nadmerným hlukom a exhalátmi z dopravy sa nachádza pozdĺž cesty I/63. Z hľadiska zníženia hlučnosti bude nutné realizovať protihlukové bariéry pozdĺž zdrojov hluku v priestoroch zón IBV. Návrh riešenia Hlavným zdrojom hluku z dopravy je doprava pohybujúca sa po ceste I/63. Poloha cesty dáva predpoklady do výhľadu ochrániť bytovú zástavbu, ktorá je v blízkosti cesty protihlukovými opatreniami (clonami). Je evidentné, že časť obce nachádzajúca sa v blízkosti cesty I/63 je už dnes zasiahnutá nadmerným hlukom. Očakávaný nárast dopravy, v budúcnosti bude znamenať ešte väčšie zhoršenie tohto stavu, preto je nevyhnutné rezervovať v priestore ochranného pásma cesty pás, v ktorom bude možné protihlukové clony vybudovať. Vhodným riešením je aj navrhovaná preložka uvedenej cesty. B.11.1.9. Ochranné pásma Cestná doprava Ochranné pásma podľa zákona o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) je potrebné rešpektovať na ochranu ciest a premávky na nich mimo územia zastavaného, alebo územia určeného na súvislé zastavanie : pri rýchlostnej ceste R3 100 m od osi krajného jazdného pruhu pri cestách I. triedy 50 m od osi vozovky na obe strany cesty pri cestách II. triedy 25 m od osi vozovky na obe strany cesty pri cestách III. triedy 20 m od osi vozovky na obe strany cesty Vodná doprava
83
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Ochranné pásmo vodnej cesty je potrebné rešpektovať v zmysle § 4 zákona NR SR č.338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe v znení neskorších predpisov. B.11.2. VODNÉ HOSPODÁRSTVO B.11.2.1. Širšie vzťahy Zásobovanie pitnou vodou Obec je napojená na skupinový vodovod Komárno a má vybudovaný verejný vodovod. Stav vodovodnej siete umožňuje väčšine obyvateľov obce, ako aj organizáciam a podnikateľom napojiť sa na pitnú vodu z verejného vodovodu. Riešené územie je zásobované kvalitnou pitnou vodou. Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd Verejná kanalizačná sieť v obci nie je vybudovaná a nemá ani ČOV, t.j. odpadové vody sú odvádzané do žúmp a septikov (čo sa potom vyváža na ČOV blízkych obcí Marcelová a Iža). Požiadavka na vybudovanie kanalizačnej siete je výrazná, obec Radvaň nad Dunajom v spolupráci s ďalšími 3 susednými obcami (Moča, Kravany nad Dunajom a Virt) plánuje riešiť otázku odkanalizovania (výstavbou spoločnej ČOV v obci Moča). Dažďové vody z komunikácií, z nehnuteľností a zo spevnených plôch sú odvádzané jestvujúcimi prícestnými odvodňovacími rigolmi do miestnych tokov. B.11.2.2. Zásobovanie pitnou vodou Súčasný stav Obec Radvaň n./D. má v súčasnosti vybudovaný vodovod v celej obci v majetku obce a prevádzkovaní KOMVaKu a.s. Komárno. Obec je zásobovaná zo skupinového vodovodu Moča – Radvaň n./D, ktorý zásobuje obyvateľov obcí Moča, Radvaň n./D. vrátane časti obce Žitava a obec Virt. Ako zdroj vody pre SKV boli v nedávnej minulosti využívané vŕtané studne v katastri obce Moča s výdatnosťou 15,7 l.s 1. Akumuláciu vody zabezpečoval vežový vodojem o kapacite 100 m 3, do ktorého bola voda čerpaná. Kvalita vody vo vodnom zdroji pre SKV Moča – Radvaň n./D., studňa HMO 2 nevyhovuje vyhláške MZ SR č.151/2004 Z.z. o požiadavkách na kvalitu pitnej vody a kontrolu kvality pitnej vody pre zvýšený obsah Mn. Vzhľadom k tejto skutočnosti riešil prevádzkovateľ vodovodu KOMVaK a.s. Komárno dodávku nezávadnej pitnej vody do obce Radvaň n./D. prepojením SKV Moča – Radvaň n./D. na SKV Komárno a vodný zdroj Komárno. Toto prepojenie bolo realizované z fondov EÚ v r. 2006. Prepojením SKV Komárno a SKV Radvaň – Moča je dodávaná voda priamo do spotrebiska a jestvujúce zariadenia – vodný zdroj, vodojemy i čerpacie stanice v Moči i Radvani n./D. boli odstavené z prevádzky. Vlastné rozvody vody v obci boli realizované v niekoľkých etapách prevažne v investorstve obce.
84
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Celá vodovodná sieť v obci sa nachádza v jednom tlakovom pásme a je zaokruhovaná, čo zabezpečí dodávku vody pri prípadnej poruche na sieti. Trasy jestvujúcich vodovodov sú vedené v zelených pásoch pozdĺž štátnej cesty, resp. miestnych komunikácií. Stav rozvodov potrubí i objektov na potrubiach je dobrý. Na vodovodnú sieť bolo napojené výrazné percento nehnuteľností ( prevažujú rodinné domy). Percento napojenosti odhadujeme na 95 %. Sumárna bilancia vybudovanej vodovodnej siete: vodovodná sieť LT , PVC DN 100, cca dĺ. 6 801,0 m vodojem 100 m 3 odstavené čerpacia stanica 1 ks odstavené domové prípojky cca 250 ks
85
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Pri posúdení jestvujúceho stavu vodovodnej siete v obci Radvaň n./D. je možné konštatovať, že jestvujúca vodovodná sieť obce je vyhovujúca čo do kapacity a množstva potreby vody i pri prípadnom rozšírení zástavby a prípadných rozvojových aktivít komerčného charakteru. Kvalita vody z SKV Komárno dodávaná v súčasnosti do SKV Radvaň – Moča je vyhovujúca. Blízko navrhovaný stav Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať vyhovujúci stav zásobovania i rozvodov pitnej vody pre obec radvaň n./D.. V blízkej budúcnosti sa neuvažuje s vybudovaním alternatívnych zdrojov pitnej vody pre obec. Uvažuje sa so zokruhovaním SKV Komárno cez obec Marcelová, čo by sa dotklo i SKV Moča – Radvaň tak, že by bolo zabezpečené napojenie na SKV Komárno z dvoch strán – od Marcelovej i od Patiniec. S prepojením SKV Moča – Radvaň na SKV Kravany n./D. – Búč a vodný zdroj Kravany n./D. sa v súčasnosti neuvažuje z dôvodu rôznych prevádzkovateľov spomenutých skupinových vodovodov. Pre zásobovanie nových lokalít sa pri návrhu dimenzií potrubí vychádza z dimenzií jestvujúcich potrubí DN 100 LT,PVC, ktoré umožňujú priame prepojenie nových trás. V zásade bude riešené nové prepojenie zaokruhovaním z rúr PVC, resp. HDPE profilu DN 100, nezaokruhované samostatné prípojky profilov DN 50,80. Trasy potrubí budú realizované predovšetkým v zelených pásoch, resp. miestnych komunikáciách podľa polohy ďalších inžinierskych sietí pri zachovaní ochranných pásiem pri realizácii podľa STN 736005, resp. zákonov č. 442/2002 Z.z. a 276/2001 Z.z. B.11.2.3. Odkanalizovanie obce Súčasný stav Kanalizácia Obec Radvaň n./D. nemá v súčasnosti vybudovanú kanalizáciu . Odpadové vody od obyvateľstva sú zachytávané v žumpách, resp. v septikoch, čo ohrozuje stav povrchových i podzemných vôd obce a tým výrazne zhoršuje životné podmienky jej obyvateľstva. Čistenie odpadových vôd ČOV Obec Radvaň n./D. nemá v súčasnosti vybudovanú ČOV. Dažďové vody Obec nemá vybudovanú dažďovú kanalizáciu a ani sa neuvažuje s jej vybudovaním. Dažďové vody sú zachytávané v jestvujúcich odvodňovacích zariadeniach – kanále, priekopy, žľabovky pozdĺž ciest a nehnuteľností a odvádzané do vodných tokov – Dunaj. Na niektorých odvodňovacích zariadeniach sú vybudované čistiace objekty – lapače splavenín, lapače štrku a pod.
Blízko navrhovaný stav V súčasnosti si Združenie obcí pripravuje z grantových prostriedkov vypracovanie prípravnej a projektovej dokumentácie, ukončenej vydaním stavebného povolenia pre stavbu „Odkanalizovanie obcí východnej časti Komárňanského regiónu „zahŕňajúce obce Iža, Marcelová, Virt, Radvaň n./Dunajom, Moča a Kravany n./Dunajom.
86
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Projektová príprava je v štádiu zabezpečovania územného rozhodnutia na uvedenú stavbu a je v nej riešené odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd (spoločná ČOV Moča pre 4 obce Virt, Radvaň n./Dunajom, Moča a Kravany n./Dunajom) uvedených obcí. Kanalizácia Projekt uvažuje s kompletným vybudovaním kanalizácie obce Radvaň n./D. systémom kombinovanej kanalizácie t.j. kanalizáciou gravitačnou s miestnym prečerpávaním splaškových odpadových vôd v časti obce Žitava, ktorej konfigurácia terénu umožňuje návrh gravitačnej kanalizácie a kanalizácie tlakovej v zostávajúcej časti obce popri št. ceste I/63 Komárno – Štúrovo. Do koncovej šachty gravitačnej kanalizácie obce Radvaň n./D. sú zaústené i splaškové odpadové vody z obce Virt. Gravitačná kanalizácia z časti obce Žitava je cez koncovú čerpaciu stanicu na gravitačnej kanalizácii napojená na systém kanalizácie tlakovej a vedená do kanalizácie a spoločnej ČOV Moča. Tlaková kanalizácia v obci Radvaň n./D. je navrhnutá až po kataster obce Moča a odkanalizuje bočné uličky obce ako i chatovú zástavbu popri št. ceste I/63 a Dunaji. Rozsah navrhovanej kanalizácie gravitačná kanalizácia PVC DN 300 1 408 m výtlačné potrubia HDPE DN 50 – 100 742 m čerpacie stanice 2 ks domové prípojky gravitačné 64 ks tlaková kanalizácia HDPE DN 100 6 665 m domové prípojky tlakové vrátane domových čerpacích staníc 260 ks križovanie so štátnym i cestami III/064003,064004 1 ks
Stručný popis navrhovanej kanalizácie Gravitačná kanalizácia Je navrhovaná rovnako z korugovaných PVC U rúr DN 300 mm. V miestach zmeny smeru alebo sklonu priamych úsekov stôk sú realizované vstupné šachty, v maximálnej vzdialenosti do 50 m. Pre každú nehnuteľnosť je realizovaná samostatná kanalizačná prípojka z potrubia PVC DN 150 zaústená do stoky prostredníctvom jednoduchej odbočky PVC–U JŠO K DN 400/150 a na ňu nadväzujúcej tvarovky – kolena PK 150/30°, alebo prostredníctvom jednoduchej odbočky, tvarovky. Výtlačné potrubie z navrhovanej koncovej čerpacej stanice v časti obce Žitava je uvažované z materiálu HDPE DN 80. Všetky čerpacie stanice na gravitačnej kanalizácii sú navrhované ako podzemné studne zo ž.b. TZR rúr priemeru D 1200 až 2200mm, s vodotesne zabetónovaným dnom, zakrytá stropnou doskou s otvormi pre spúšťanie a vyťahovanie čerpadiel a vstupným otvorom. Pre obsluhu armatúr slúži manipulačná lávka s prístupom oceľovým rebríkom. V čerpacích staniciach sú osadené dve ponorné čerpadlá v zostave 1 + 1 zodpovedajúcej kapacity. Čerpacie stanice budú pracovať automaticky na základe výšky hladín ovládaných plavákovými spínačmi. Najdôležitejšie údaje z čerpacích staníc budú prenášané pomocou prenosových modulov osadených v rozvádzačoch pomocou GSM, resp. rádiovej siete do príslušnej ČOV, resp. dispečingu prevádzkovateľa. Tlaková kanalizácia Je navrhovaná z potrubí HDPE DN 100 pre hlavné a vedľajšie vetvy kanalizácie. Domové čerpacie stanice budú umiestnené na konci každej prípojky v šachtách DN 800,
87
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť resp. DN 1200 mm a budú vybavené objemovými čerpadlami, ktoré zabezpečia prečerpanie splaškových odpadových vôd z každej nehnuteľnosti cez domovú prípojku D 32 mm do tlakovej uličnej vetvy zberného potrubia. V domových čerpacích staniciach bude osadené jedno ponorné čerpadlo zodpovedajúcej kapacity. Domová čerpacie stanice budú pracovať automaticky na základe výšky hladín ovládaných plavákovými spínačmi s možnosťou uzatvorenia každej domovej prípojky uzatváracím ventilom.
Čistenie odpadových vôd ČOV Nová ČOV pre obec Radvaň n./D. je navrhnutá ako spoločná ( obce Virt, Radvaň n./D., Kravany n./D.) pre 3 000 pripojených obyvateľov. ČOV je situovaná v katastri obce Moča, kde budú splaškové odpadové vody z Radvane privedené prečerpaním gravitačnej časti kanalizácie a kanalizáciou tlakovou. Technológia čistenia Technológia čistenia je navrhovaná na princípe dlhodobej aktivácie s úplnou stabilizáciou kalu. Všetky zariadenia ČOV sú umiestnené v jednom zakrytom objekte. Zo sútokovej šachty sú odpadové vody spoločne odvádzané do objektu hrubého predčistenia a odtiaľ do združeného objektu biologického čistenia, ktorý pozostáva z nitrifikačnej, denitrifikačnej a dosadzovacej nádrže. Súčasťou združeného objektu čistenia je i kalojem. Hydraulické prúdenie zmesi v aktivačnom priestore ako aj dodávka potrebného množstva kyslíka sú zabezpečené pneumaticky, vháňaním vzduchu do systému dúchadlami cez prevzdušňovacie elementy jemno bublinového prevzdušňovania. Biologický kal je odoberaný do zásobníku kalu kalojemu, kde je zahusťovaný. Zahustený kal bude odsávaný z dna kalojemu a mechanicky odvodňovaný na pásovom lise. Vyčistená odpadová voda bude vypúšťaná cez merný objekt a následne prečerpávaná do recipientu Dunaj. Použitá technológia čistenia zodpovedá najmodernejším trendom čistenia a zabezpečí požadovanú účinnosť čistenia odpadových vôd v súlade s NV č.296/2005 Z.z. Alternatívne je navrhnutá technológia spoločnosti Organica –VWS Zrt. Budapešť s rovnakou technológiou čistenia na princípe dlhodobej aktivácie s úplnou stabilizáciou kalu s osadením zelených rastlín na hladinu nádrží – tzv. technológia „Živé stroje“ , ktoré by mohli znížiť požadované objemy nádrží. Všetky zariadenia ČOV budú takisto umiestnené v jednom zakrytom objekte, pričom nadzemná časť objektu je riešená vo forme presklenia – skleníka, zabezpečujúceho kyslík pre rastliny – živé stroje. Tejto technológii čistenia je priaznivo naklonený Objednávateľ – Združenie obcí ako i budúci prevádzkovateľ – KomVak a.s. Prietoky Prietok/Rozmer m3.d 1 m3.h 1 l.s 1 Q24 518,4 21,6 6,0 Qd 699,8 29,2 8,1 Qh 1399,7 58,3 16,2 Qmin 311,0 13,0 3,6 Qd – maximálny bezdažďový denný prietok Qd = Q 24,m .k d
Qh – maximálny bezdažďový hodinový prietok Qh = Q 24,m .k d.k h /24
Qmin – minimálny bezdažďový hodinový prietok Qmin = Q 24,m .k d.k min /24 Kde jednotlivé hodnoty súčiniteľov pre 5 000 obyvateľov sú nasledovné
kd = 1,35 k h = 2,0 kmin = 0,6 88
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Znečistenie Ukazovateľ kg/d mg/l počet EO 3 250 BSK5 207,4 400,0 CHSK 466,2 900,0 NL 155,5 300,0
N NH 4 31,1 60,0 Kvalita vypúšťaných odpadových vôd Pre kvalitu odpadových vypúšťaných vôd z ČOV Moča v nasledujúcom období vyplývajú z Nariadenia vlády SR č. 296/2005 nasledujúce hodnoty: Parametre p m mg.l 1 mg.l 1 BSK 5 25 45 CHSK 120 170 NL 25 50 N NH4 15 30 30 (Z1) 40 (Z1) (Z2) (Z2) Skratky: p limitná hodnota koncentrácie znečistenia v príslušnom ukazovateli v zlievanej vzorke za určité obdobie / 24 hodinová zlievaná vzorka m maximálna limitná hodnota koncentrácie znečistenia v príslušnom ukazovateli v kvalifikovanej bodovej vzorke
Ncel celkový dusík definovaný ako súčet koncentrácií organického, amoniakálneho, dusitanového a dusičnanového dusíka
Pcel celkový fosfor Z1 hodnoty platia pre obdobie, počas ktorého je teplota odpadovej vody na odtoku z biologického stupňa nižšia než 12 °C. Hodnoty platia aj pre citlivé oblasti. Z2 ukazovateľ sa nesleduje v období, počas ktorého je teplota odpadovej vody na odtoku z biologického stupňa nižšia než 9 °C. Ustanovenie platí aj pre citlivé oblasti. C hodnoty platia pre vody vypúšťané v citlivých oblastiach Územný rozvoj obce je potrebné vecne a časovo koordinovať s realizáciou výstavby verejnej kanalizácie a združenej ČOV v obci Moča. Rozvoj v danej lokalite je podmienený napojením rozvojovej oblasti na obecnú kanalizáciu a následne na ČOV. Dažďové vody Dažďové vody zo spevnených plôch je potrebné v maximálnej miere zdržať v území (zachovať retenčnú schopnosť územia), respektíve akumuláciou do primeraných zberných nádrží a následne túto vodu využívať na závlahu pozemkov prislúchajúcim k nehnuteľnostiam.
89
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť B.11.2.4. Vodné toky a plochy Katastrálne územie obce Radvaň nad Dunajom patrí do povodia toku Dunaj , ktorý tvorí južnú hranicu riešeného územia. Dlhodobý priemerný prietok Dunaja v Komárne je 2 290 m³/s. Po vybudovaní kanálu Dunaj Mohan Rýn spája táto rieka Slovensko so Severným ( Rotterdam) a Čiernym (Salina) morom vodnou cestou dlhou 3 500 km. Má prechodne snehový režim odtoku s maximom prietoku v júny, v júli ( 2 500 – 2 900 m 3 s 1) s minimom v decembri až januári ( 1 400 m 3 s 1). V porovnaní s dlhodobým priemerným mesačným prietokom na Dunaji nadpriemerné vodné mesiace sú marec, apríl, máj a jún (maximum). Katastrálnu hranicu zo Z na JV tvorí mŕtve rameno Starej Žitavy. Spomenutý veľtok Dunaj ovplyvňuje režim podzemnej vody v riešenej oblasti. Medzi ďalšie zrealizované opatrenia, ktoré súviseli s výstavbou SVD G N patria nasledovné: • v úseku Komárno Štúrovo bola ľavostranná ochranná hrádza Dunaja zrekonštruovaná a zvýšená na bezpečnosť stanovenú Spoločnou technickou komisiou (STK) po povodni v roku 1965 (1,2 m nad povodňovou hladinou Q 100 vzdutou vodným dielom), • na odvádzanie priesakových vôd z Dunaja sa vybudovali priesakové kanály a kryté drény pozdĺž hrádze v úseku Nová Stráž Komárno Iža Patince, Moča Kravany Čenkov. Funkciu odvedenia vnútorných vôd riečneho, povrchového a podzemného pôvodu, ktoré sú privádzané k recipientu plní rozsiahla kanálová sieť . Kanálová sieť zároveň zabezpečuje požiadavky na vodu pre poľnohospodárov, t.j. závlahy. Prepojením hlavných kanálov a vybudovaním stavidiel na uzlových miestach je možné regulovať prietoky do jednotlivých oblastí a manipulovať s vnútornými vodami. Tab.č.50: Základné zatriedenie vodných tokov a plôch v k.ú. Radvaň nad Dunajom Vodný tok Vodná plocha Kanál prirodzený rieka Dunaj mŕtve rameno Starej Žitavy a v prípade Radvanský kanál od SZ na JV – ústi do zvýšenia hl. podz.vôd pri Bystričke Dunaja Cez riešené územie preteká odvodňovaco zavlažovací kanál – Radvanský kanál. Okrem týchto vodných tokov sa v riešenom území nachádza niekoľko bezmenných ramien kanálov, dĺžkou sú krátke a ich vodnatosť závisí od stavu vodných hladín recipientov. Pri regulačných úpravách tokov, či výsadbe kanálov je potrebné aj vzhľadom na celkové nepriaznivé prognózy vývoja klimatických pomerov zvážiť ich prípadné negatívne dopady. Pri údržbe kanálovej siete je viac ako doteraz potrebné presadzovať ekologické prístupy (revitalizácia tokov). Vodné plochy Súčasťou vodných plôch sú mŕtve ramená prírodných tokov, rybníky, štrkoviská a ostatné vodné plochy, ktoré vytvárajú plochy so stojatou vodou: • mŕtve rameno Starej Žitavy. V období vysokého stavu hladiny vody v Dunaji sa v terénnych zníženinách objavuje podzemná voda. Aj tieto vodné plochy plnia významnú krajinotvornú funkciu v krajine. 90
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť B.11.3. ENERGETIKA A ENERGETICKÉ ZARIADENIA B.11.3.1. Elektrická energia Súčasný stav Obec Radvaň nad Dunajom a jej katastrálne územie sú zásobované elektrickou energiou jedným vonkajším vzdušným vedením VN 22 kV č.328 z elektrizačnej siete Západoslovenskej energetiky a.s. Trasa VN vedenia č. 328 prechádza katastrálnym územím obce v smere východ západ nad zastavaným územím. Z tohto vedenia sú pripojené distribučné transformačné stanice ( prevažne stĺpové a stožiarové ), z ktorých sú elektrickou energiou zásobované elektrické siete a odbery NN 1 kV. Pre obec Radvaň nad Dunajom slúžia nasledovné distribučné transformačné stanice : č.TS názov TS výkon TR napojené z VN č. TS 0030 111 RADVAN BYSTRICKA 50 kVA 328 TS 0030 201 RADVAN OBEC 100 kVA 328 TS 0030 202 RADVAN 2 160 kVA 328 TS 0030 203 RADVAN REK.STRED. 160 kVA 328 TS 0030 205 RADVAN MLYN 250 kVA 328 TS 0030 207 RADVAN JRD 100 kVA 328 TS 0030 208 RADVAN ZITAV.TON 160 kVA 328 spolu 980 kVA Ďaľšie trafostanice v obci sú odberateľské. Súčasný stav vyhovuje terajším potrebám a nárokom na elektrickú energiu v obci. Rezervný výkon v transformátoroch môže kryť nároky na el.energiu pre navrhované rodinné domy v prelukách Rozvody 0,4 kV Sekundárna sieť NN – 0,4 kV je v celom riešenom území veľmi rôznorodá. Hlavná napájacia NN sieť v obci pozostáva prevažne zo vzdušných vedení na betónových stĺpoch, zčasti sú hlavné NN napájacie vedenia kábelové. Jednotlivé prípojky sú vedené prevažne vzduchom, z menšej časti i káblovými NN vedeniami. Nové NN prípojky sú realizované ako kábelové prípojky s meraním elektrického odberu v elektromerovom rozvádzači umiestnenom na verejne prístupnom mieste. Existujúce NN vedenia sú rôznych dimenzií, veku a druhu. Verejné osvetlenie Verejné osvetlenie obce je v súčasnosti zabezpečované prevažne výbojkovými svietidlami umiestnenými na stĺpoch spolu s NN vzdušnými vedeniami, iba zčasti na vlastných stĺpoch verejného osvetlenia. Ochranné pásma V zmysle zákona č. 656/2004 je potrebné rešpektovať ochranné pásma elektrických vedení od krajných vodičov na každú stranu, resp. od zariadení : § 36, odsek (2) pre vodiče od 1 kV do 35 kV vrátane pre vodiče bez izolácie 10 m, v súvislých lesných priesekoch 7 m
91
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť pre vodiče so základnou izoláciou 4 m, v súvislých lesných priesekoch 2 m pre zavesené káblové vedenie 1 m pre 110 kV vedenie 15 m pre 220 kV vedenie 20 m pre 400 kV vedenie 25 m § 36, odsek (9) pre elektrické stanice vonkajšieho prevedenia • pre 110 kV stanicu 30 m od oplotenia pozemku • pre trafostanicu 22/0,4 kV 10 m od konštrukcie § 36, odsek (4) – v ochrannom pásme a pod vedením je zakázané - zriaďovať stavby, konštrukcie a skládky - pestovať porasty s výškou presahujúcou 3 m vo vzdialenosti do 2 m od krajného vodiča - uskladňovať ľahko výbušné a horľavé látky - vykonávať činnosti ohrozujúce bezpečnosť osôb, majetku, elektrické vedenie a bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy Zariadenia prenosovej sústavy, distribučnej sústavy, priameho vedenia a elektrickej prípojky môžu križovať pozemné komunikácie, železničné trate, vodné toky, telekomunikačné vedenia a ďalšie zariadenia alebo byť s nimi v súbehu za predpokladu, že križovanie neohrozí život, zdravie alebo majetok osôb. O dovolenej činnosti, resp. o realizácii stavieb v týchto ochranných pásmach hovorí uvedený zákon. Priestorovú úpravu vedení technického vybavenia pri križovaní a súbehu, pri riešení odstupových vzdialeností od objektov a od ďalších podzemných vedení rieši STN 73 6005. Navrhovaný stav Predpokladaná bilancia potreby elektrickej energie pre rozvoj bývania v obci Použité predpoklady k výpočtu Pi (kW) súčasnosť Ps (kW) • inštalovaný výkon na jeden RD 20 kW 0,3 6,0 • inštalovaný výkon na jeden byt 15 kW 0,3 4,5 • inštalovaný výkon transformátorov s rezervou cca 30 % 1,30
Inštalovaný Súčasný Odhadovaný Riešené Počet výkon výkon výkon územie rodinných Počet Počet v objektoch v objektoch transformátorov Oblasť v m2 domov bytov obyvateľov v kW v kW v kVA IBV Radvaň I VIII. 84380 70 213 1400 420 546 IBV VINICE 22250 22 67 440 132 172 IBV Bystrička I III. 52925 30 91 600 180 234 IBV Žitava I II 15000 7 21 140 42 55 IBV Za Žitavou 2500 3 9 60 18 24 HBV Pri Radvani 42226 36 101 540 162 211 ZM Žitava 45000 20 61 400 120 156 ZM Za Žitavou I II 46500 19 58 380 114 148
92
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť ZM Za Bystričkou 2300 1 3 20 6 8 IBV a ZM v ZUO 8400 14 43 280 84 109 Celkom 321 481 186 36 667 4260 1278 1663 *) V ZUO v zastavanom území obce Zástavba v prielukách bude napájaná z existujúcich okolitých sietí. Všetky nové prípojky VN pre trafostanice budú vedené káblami v zemi. Existujúce trafostanice napájané vzduchom vedeným vedením VN prechádzajúcim záujmovým územím budú napojené na nové káblové pripojenia. Pri otváraní lokalít existujúce vzdušné vedenia budú odstránené a nahradené káblovými vedeniami v zemi. Na základe predmetných bilancií možno odhadnúť celkový prírastok inštalovaného výkonu pre navrhnutý rozvoj bývania v obci na 4260 kW, pričom maximálny súčasný výkon je možné odhadnúť na úrovni 980 kW. Súhrnný výkon nových trafostaníc pre rozvojové územia bývania je možné predpokladať v rozsahu okolo 1278 kW. Veľkosti inštalovaných transformátorov a ich poloha osadenia budú závislé od konkrétnych otváraných lokalít a ich väzieb na existujúce susediace lokality. Predpokladaná bilancia potreby elektrickej energie pre rozvoj zariadení komerčnej vybavenosti a obchodu v obci Použité predpoklady k výpočtu • bilancované na rozsah podlažnej plochy 0,035 0,05 W/m2 0,05 • príspevok do celkových bilancií 60 % 0,6 • inštalovaný výkon transformátorov s rezervou cca 30 % 1,30 Výkon Riešené Zastavaná Podlažná Inštalovaný transfor územie plocha plocha Počet výkon Súčasný mátorov Oblasť v m2 v m2 v m2 pracovníkov v kW výkon v kW v kVA Poznámka a existujúcu OV Bystrička 6800 1400 250 15 13 8 1x50 TS OV Centrum Žitava 11900 4200 2500 20 125 75 1x100 a existujúcu OV Pri Žitave 4500 1500 300 5 15 9 1x160 TS OV Za Žitavou I. 4000 2500 800 10 40 24 1x50 OV v ZUO 22400 7100 3000 30 150 90 1x160 Celkom 49600 16700 6850 80 343 206 *) V ZUO v zastavanom území obce Veľkosť konkrétnych inštalovaných transformátorov a ich poloha osadenia budú závislé od priestorového rozloženia jednotlivých objektov v danom priestore. Predpokladaná bilancia potreby elektrickej energie pre rozvoj zariadení športovo rekreačnej a zotavovacej vybavenosti v obci
93
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Použité predpoklady k výpočtu • bilancované na rozsah podlažnej plochy 0,05 0,08 W/m2 0,08 • príspevok do celkových bilancií 60 % 0,6 • inštalovaný výkon transformátorov s rezervou cca 30 % 1,30 Výkon Riešené Zastavaná Podlažná Súčasný transfor územie plocha plocha Počet Inštalovaný výkon mátorov Oblasť v m2 v m2 v m2 pracovníkov výkon v kW v kW v kVA Poznámka
RC Žitava 60300 6000 500 10 40 24 1x50 RC Bystrička 18800 3800 1500 10 120 72 1x100 RC VINICE I IV 48000 5200 1900 2 152 92 1x160 RC Pri Žitave I II 11030 2950 1120 10 90 54 1x100 Celkom 138130 17950 5020 32 402 242 Veľkosť konkrétnych inštalovaných transformátorov a ich poloha osadenia budú závislé od priestorového rozloženia jednotlivých objektov v danom priestore. Predpokladaná bilancia potreby elektrickej energie pre rozvoj zariadení komerčnej vybavenosti, služieb, distribúcie a skladovania v obci Použité predpoklady k výpočtu • bilancované na rozsah podlažnej plochy 0,035 0,06 W/m2 0,06 • príspevok do celkových bilancií 60 % 0,6 • inštalovaný výkon transformátorov s rezervou cca 30 % 1,30 Výkon Riešené Zastavaná Súčasný transfor územie plocha Podlažná Počet Inštalovaný výkon mátorov Oblasť v m2 v m2 plocha v m2 pracovníkov výkon v kW v kW v kVA Poznámka PP Pri lese I II + kompostareń 90850 39000 15200 155 912 548 1x1000 Rekonštrukcia PP TS DRUŽSTVO 34300 13500 9000 50 540 324 1x630 1x100kVA Celkom 125150 52500 24200 205 1452 872 Veľkosť konkrétnych inštalovaných transformátorov a ich poloha osadenia budú závislé od priestorového rozloženia jednotlivých objektov v danom priestore. Celková bilancia v území Na základe predmetných bilancií možno odhadnúť celkový prírastok inštalovaného výkonu pre navrhnutý rozvoj v obci na 6457 kW, pričom maximálny inštalovaný výkon je na úrovni 980 kW. Súhrnný výkon nových trafostaníc je predpokladaný na úrovni 1690 kVA pre bývanie a približne 2560 kVA pre ostatnú vybavenosť.
94
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť B.11.3.2. Zásobovanie zemným plynom Súčasný stav Územím katastra obce prechádza VTL vedenie v dimenzii DN100/4,0MPa v smere juhovýchodne od obce Marcelová popri miestnej časti Bystrička a severne od družstva cca 400m sa stáča východne k obci Moča. Obec je plno plynofikovaná (výnimkou rekreačnej zóny nachádzajúcej sa na východ od obce). Zemný plyn je v prevažnej miere využívaný na vykurovanie, prípravu teplej vody a varenie. V prípade výstavby nových rodinných domov, objektov občianskej vybavenosti je možnosť predĺženia plynových rozvodov k týmto objektom Samotná obec Radvaň nad Dunajom je zásobovaná plynom z VTL plynovodu DN80/4,0Mpa vedeného od Komárna, prostredníctvom regulačnej stanice VTL/STL 1200 m 3, pričom vlastný rozvod plynu v obci zabezpečuje potrubný STL rozvod plynu s tlakom PN 300 kPa . Na STL rozvod plynu sú použité oceľové rúry, ktorých svetlosti sú DN 50, DN 80 a rúry PE svetlosti D 50 a D 90. Odhad súčasnej spotreby plynu v obci Hodinová potreba Ročná potreba m3/hod. m3 Momentálne pripojené rodinné domy 302,4 864 000 216 x 1,4 m3/hod. Momentálne pripojené bytové domy 7x 9,8 28 000 1,4 m3/hod. Drobné obslužné prevádzky priemerne 12,5 m 3/hod. 250,0 707 000,0 20 x 12,5 m 3/hod. Vzduchotechnika 20 % 112,44 317 980,3 Príprava TÚV 10 % 56,22 158 990,16 Súčasný odber spolu 730,86 2 075 970, 46 Súčasné využitie kapacity regulačnej stanice činní cca 61 % Návrh riešenia
Návrh ÚPO je riešený do roku 2030. V tomto období sa navrhuje vybudovať 209 bytových jednotiek s občianskou vybavenosťou a s plochami pre výrobu.
Podľa návrhov spotreba ZP cieľovom roku 2030 bude cca: 216 pripojených RD + 187 novovystavaných RD + 29 existujúcich, nepripojených RD + 36 b.j. v exist. BD + 42 b.j. v novonavrhovaných BD = 477 b.j. 3 QD = (N IBV x HQ IBV )= (477x1,4)= 667,8 m /hod 3 RD = ( N IBV x RQ IBV ) = (477x4000)= 1 908 tis.m /rok MO+ VO: 500 m 3/hod
95
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Spotreba ZP v kategórii MO a VO bola určená odhadom podľa smerných ukazovateľov, nakoľko t. č. nie je známy charakter výroby, obostavané plochy prevádzok a iné dôležité údaje pre výpočet 3 QD = celkový hodinový odber ZP v kategórii domácnosť /m /hod/ 3 RD = celkový ročný odber ZP v kategórii domácnosť /m /rok/
NIBV =počet odberateľov ZP v kategórii domácnosť 3 HQ IBV = max. hodinový odber ZP /m /hod/ MO = maloodber VO = veľkoodber
Podľa Smernice GR SPP č.15/2002 pre odberateľov v kategórii domácnosť (IBV) sa max. hodinový odber ZP stanovuje v závislosti na teplotnom pásme. V tomto prípade je to: HQ IBV = 3 3 1,4 m /hod a RQ IBV = 4000 m /rok, pre vykurovanie, varenie a prípravu TÚV pre jeden RD (štandartní odberatelia).
Materiál potrubia
Na plynovod a prípojky navrhujeme polyetylénové potrubie (LPE) SDR17,6 a SDR11, z materiálu MRS80 a MRS100.
Požiadavky vyplývajúce z navrhovaného riešenia − s ohľadom na časový rozvrh rozvoja a rozsah riešenia územia obce si nárast odberu ZP súvisiaci s rozvojom riešeného územia nevyžiada v začiatkoch rozvoja nové investície do VTL prípojky a RS − existujúcu RS1200 doporučujeme zrekonštruovať a jej výkon zvýšiť na kapacitu min 1400 m3/hod, − doporučujeme vo vyšších stupňoch PD previesť hydraulický výpočet nových MS s náväznosťou na existujúce miestne siete − vypracovať generel plynofikácie − dodržať ochranné a bezpečnostné pásmo VTL plynovodu a prípojky, taktiež RS
Zmeny v zásobovaní zemným plynom uvedené v tejto územnoplánovacej dokumentácii vyvolajú aktualizáciu existujúcich distribučných vedení. Aktualizácia distribučnej siete preukáže objektívne možnosti rozvoja plynofikácie v meste pri dodržaní optimálnych parametrov zemného plynu v distribučnej sieti. Jej vykonanie bude podmienené predložením relevantných údajov o odbere zemného plynu a o umiestnení jednotlivých nových odberateľov zemného plynu ako v meste tak aj v plánovanej priemyselnej zóne. Návrhy dimenzií nových plynárenských zariadení bude nutné dokladovať prepočtom závislosti na uvažované odbery zemného plynu, umiestnenia jednotlivých odberných miest ako aj zohľadnenie parametrov existujúceho stavu distribučnej siete v meste.
96
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Celková predpokladaná bilancia odberu plynu pre navrhnutý rozvoj obce v návrhu riešenia územného plánu obce Hodinová potreba Ročná potreba m3/hod. m3 Existujúca zástavba 562,2 1 589 901,6 Navrhovaná zástavba 1167,8 3 302 538,4 Rezerva pre ohrev TUV a vzduchotechniku 350,34 990 761,5 30% Celková potreba plynu 2080,34 5 883 201,5 Z uvedeného vyplýva, že navrhnutý rozvoj bývania v obci vyvolá zvýšenie odberu plynu, t.j. predpokladaný odberu plynu bude predstavovať cca 2000 m³/hod., pričom existujúca RS pre obec má kapacitu 1 200 m³. Tento stav je možné vyriešiť rekonštrukciou regulačnej stanice na kapacitu min 2000m³ , ktorá úplne pokryje potrebu navrhovanej novej výstavby. Ochranné a bezpečnostné pásma plynovodov dotknuté v území (podľa zákona 656/2004 Zb.z.): Ochranné pásmo na účely tohto zákona je priestor v bezprostrednej blízkosti priameho plynovodu alebo plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi priameho plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia meraný kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia je: • 4 m pre plynovod s menovitou svetlosťou do 200 mm, • 8 m pre plynovod s menovitou svetlosťou od 201mm do 500 mm • 1 m pre plynovod, ktorým sa rozvádza plyn na zastavanom území obce s prevádzkovaným tlakom nižším ako 0,4 MPa, • 8 m pre technologické objekty Bezpečnostné pásmo sa rozumie priestor vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia meraný kolmo na os alebo na pôdorys. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia je : • 10 m pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0,4 MPa prevádzkovaných na voľnom priestranstve a na nezastavanom území, • 20 m pri plynovodoch s tlakom od 0,4 MPa do 4 MPa a s menovitou svetlosťou do 350 mm, • 50 m pri regulačných staniciach, filtračných staniciach, armatúrnych uzloch. B.11.3.3. ZÁSOBOVANIE TEPLOM Zásobovanie teplom v Radvani nad Dunajom má decentralizovaný charakter s nadväznosťou na štruktúru zástavby a koncentráciu spotrebičov tepla. Pri ďalšom rozvoji obce sa uvažuje so zásobovaním teplom pre individuálnu bytovú výstavbu (IBV), hromadnú bytovú výstavbu (HBV), občiansku vybavenosť a priemyselnú výstavbu. 97
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť B.11.4. POŠTA A TELEKOMUNIKÁCIE Súčasný stav Pošta Poštová prevádzka v obci Radvaň nad Dunajom organizačne prislúcha pod RPC – Regionálne poštové centrum so sídlom Prievidza, je riadené Ústredím Slovenskej pošty, a.s. Zriadená poštová prevádzka je umiestnená vo vlastnej budove na ulici Partizánska. Poštová prevádzka zabezpečuje základne a rozšírené automatizované priehradkové operácie pri podávaní zásielok, dodávanie zásielok je zabezpečované doručovateľským spôsobom – poštovými doručovateľmi. Telekomunikácie Rozvoj telekomunikácií za posledné desaťročie zaznamenal výrazný kvantitatívny i kvalitatívny rast, predstihujúci mnohonásobne rozvoj ostatných odvetví technickej infraštruktúry. Je to jednak prestavbou a rekonštrukciou pevnej telefónnej siete a ústrední, ale hlavne rozvojom mobilných telefónnych systémov a ich plošného uplatnenia a rozvojom internetovej siete. Riešeným územím prechádzajú diaľkové telefónne káble. Obec má dobré GSM pokrytie od oboch mobilných operátorov: Orange a.s. a T Mobile a.s.. V obci je dostupný aj širokopásmový internet. V katastrálnom území obce sa nachádza ZS a RR bod KN RAD T Mobile Slovensko, a.s. Návrh riešenia Pre zriadené poštové prevádzky v obci Radvaň nad Dunajom nie sú známe žiadne rozvojové zámery. V poskytovaní poštových služieb sa zamerať na zvyšovaní ich kvality . V časovom horizonte najbližších 5 rokov neuvažuje T mobile Slovensko, a.s. s výstavbou ďalších zariadení v katastri obce. B.12. KONCEPCIA STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE B.12.1. ZÁSADY FUNKČNÉHO VYUŽÍVANIA ÚZEMIA VO VZŤAHU K EKOLOGICKEJ ÚNOSNOSTI ÚZEMIA Urbanistická koncepcia rozvoja obce rieši rozvoj vyváženým riešením vo vzťahu k celkovej ekologickej únosnosti územia. V súvislosti s poľnohospodárskou rastlinnou výrobou sa síce zasahuje do PP návrhom na jej budúce perspektívne použitie na nepoľnohospodárske účely, no vzhľadom na nevyhnutné potreby rozvoja hospodárskej základne obce je to pre ďalší rozvoj a „životaschopnosť“ obce nevyhnutné. Tieto plochy priamo nadväzujú na zastavané územie a skôr skompaktňujú urbanistické priestory zástavby sídla. V rámci týchto navrhovaných plôch uvažujeme s vysokým podielom, či už verejnej alebo súkromnej zelene. V súvislosti s LPF a lesným hospodárstvom v území neuvažujeme so záberom LPF. Do riešenia územia katastra obce sú premietnuté opatrenia v súvislosti s ochranou prírody (R ÚSES, NATURA). Navrhovaný rozvoj rekreácie a cestovného ruchu negatívne nezasiahne do životného prostredia obce, skôr naopak pozitívne posilní navrhovanými opatreniami životné prostredie obce.
98
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Budúci stavebný rozvoj sa sústredí hlavne na obytnú funkciu a k nej prislúchajúcu občiansku vybavenosť, pokrývajúcu potreby obce a jej záujmového územia. Pri navrhovanom priemyselnom rozvoji sa neuvažuje s umiestnením hygienicky závadných prevádzok. B.12.2. NÁVRH OPATRENÍ NA ELIMINÁCIU ALEBO OBMEDZENIE STRESOVÝCH PRVKOV V KRAJINE Medzi významné zdroje hluku pôsobiace na životné prostredie patrí automobilová doprava. Katastrálnym územím obce Radvaň nad Dunajom prechádza štátna cesta I/63 v trase Bratislava – Komárno Štúrovo, ktorá je výrazne zaťažená automobilovou dopravou. Táto nadradená komunikácia prechádza obytným územím obce a vplyv hluku má negatívny vplyv na obyvateľstvo. Dopravná línia cesty znečisťuje obytné prostredie obce aj výfukovými plynmi. Areály poľnohospodárskych dvorov sa nachádzajú v dostatočnej vzdialenosti od obytného územia. Iné zdroje zápachu, okrem výfukových plynov kumulovaných pozdĺž cesty I/63, neboli v Radvani nad Dunajom zaznamenané. B.12.3. ZÁSADY VYMEDZENIA HRANÍC ZASTAVANÉHO ÚZEMIA, NÁVRH OPATRENÍ NA ZACHOVANIE A OBNOVENIE KRAJINNOESTETICKÝCH HODNÔT ÚZEMIA Do zastavaných území sú do územného plánu začlenené navrhované obytné plochy a plochy občianskej vybavenosti. Tie negatívne neovplyvnia ani v jednom z navrhovaných priestorov krajinnoestetické hodnoty územia. B.12.4. OCHRANA ZLOŽIEK ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA B.12.4.1. Voda Základným právnym dokumentom v oblasti vody je zákon č.364/2004 Z.z. z 13.5.2004 o vodách a o zmene zákona SNR č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). Tento zákon vytvára podmienky na : všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine, zachovanie alebo zlepšovanie stavu vôd, účelné, hospodárne a trvalo udržateľné využívanie vôd, manažment povodí a zlepšenie kvality životného prostredia a jeho zložiek, znižovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha, zabezpečenie funkcií vodných tokov, bezpečnosť vodných stavieb. Tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona . Ochrana vodných pomerov a vodárenských zdrojov Všeobecné povinnosti (§ 30 zákona č.364/2004 Z.z. vodný zákon) 99
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť Ten, kto vykonáva činnosť, ktorá môže ovplyvniť stav povrchových a podzemných vôd a vodných pomerov, je povinný vynaložiť potrebné úsilie na ich uchovanie a ochranu. Vlastník, správca alebo nájomca (ďalej len „vlastník“) poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je povinný ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov ; je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o udržanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia Ochranné pásma vodných tokov (§ 49 zákona č.364/2004 Z.z. o vodách) V zmysle uvedeného zákona je potrebné rešpektovať 10,0 m pobrežného pozemku (ochranné, prístupové pásmo) od brehovej čiary Dunaja, ktorý je podľa vyhlášky MŽP SR č.211/2005 Z.z. zaradený medzi vodohospodársky významné vodné toky. Ochranné pásmo 10,0 m od vzdušnej a návodnej päty ochrannej hrádze sa vzťahuje na ľavostrannú protipovodňovú líniu Dunaja. Do stanoveného územia nie je možné umiestňovať technickú infraštruktúru vrátane zariadení, pevné stavby s výnimkou komunikácií, súvislú vzrastlú zeleň, ani ho inak poľnohospodársky obhospodarovať. Pobrežný pozemok resp. ocranné pásmo hrádze musí byť prístupné (bez trvalého oplotenia) pre mechanizáciu správcu vodného toku a povodia (SVP, š.p. OZ Bratislava, Správa vnútorných vôd Komárno) z dôvodu vykonávania činností (povinností) ustanovených vodným zákonom § 48. Ochranné pásma vodárenských zdrojov (§ 32 zákona č.364/2004 Z.z.) Na ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov, ktoré sa využívajú, orgán štátnej vodnej správy určí ochranné pásma (OP) na základe posudku orgánu na ochranu zdravia (zákon NR SR č.272/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov). Určené OP sú súčasne PHO podľa osobitného predpisu. Zraniteľné oblasti sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 mg.l 1 alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť. Zdroje znečistenia povrchových vôd V súčasnosti nie je obec Radvaň nad Dunajom odkanalizované jednotnou kanalizačnou sieťou odvádzajúcou odpadovú vodu z domácností, areálov, vybavenosti ako aj dažďové vody zo spevnených plôch. Návrh opatrení V ÚPN obce Radvaň nad Dunajom sú z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, ochranu vôd a ochranu prírodných liečivých zdrojov navrhované nasledujúce opatrenia : rešpektovanie legislatívnej ochrany vôd vyplývajúcej zo zákona č.364/2004 Z.z. a rozhodnutí orgánov štátnej vodnej správy, realizácia stavby „Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd v obci Radvaň nad Dunajom“ riešenie odvádzania vôd z povrchového odtoku v území s deleným systémom odvádzania odpadových vôd, v maximálnej miere zdržanie dažďových vôd hlavne v území uvažovaných priemyselných plôch akumuláciou vôd zo striech v areálových zdržiach a riešenie spevnených plôch dláždením, územia, údržba korýt miestnych tokov, výsadba stromovej a kríkovej vegetácie pozdĺž melioračných kanálov 100
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť B.12.4.2. Pôda V území evidujeme minimálne poškodenie pôd. Pôdu v zastavanom území sídiel zastupujú antropogénne pôdy typu kultizem a antropozem so špecifickým chemicko fyzikálnym a zrnitostným zložením, zmeneným kolobehom vody a živín väčšinou v smere nepriepustnosti pre povrchovú vlahu a narušeným kapilárnym zdvihom vlahy podzemných a podpovrchových vôd. B.12.4.3. Biota K poškodeniu bioty v rámci vidieckej krajiny dochádza vplyvom najmä intenzívnou poľnohospodárskou výrobou, náhradnými rekultiváciami, realizovaním hydromeliorácií a chemizáciou v poľnohospodárstve. K ďalšiemu poškodeniu bioty dochádza pri stavebných zásahoch v krajine, ale aj napr. pri nesprávnom ošetrení drevín. B.12.5. Návrh opatrení pre usporiadanie územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany prírody a krajiny • prvky ÚSESu považovať za limity územného rozvoja, zabezpečiť v nich taký režim využívania, aby spĺňali funkciu biokoridoru, biocentra resp. interakčného prvku, neprerušovať línie biokoridorov a plochu biocentier pri navrhovaní koridorov infraštruktúry a líniových stavieb, navrhované prvky ÚSES (kapitola B.2.4.4.) schváliť v záväznej časti ÚPD obce, • zachovať súčasnú sieť vodných tokov v riešenom území aj s brehovými porastami za účelom zachovania ich ekologických funkcií pri súčasnom zachovaní úrovne protipovodňovej ochrany (napr. vytvorením ochranných pásiem pozdĺž toku oddeliť pásmami TTP brehy vodných tokov od plôch ornej pôdy, obnovou prirodzených brehových porastov toku výsadbou geograficky pôvodných drevín resp. umožnenie ich obnovy prirodzenou sukcesiou), • zachovať plochy súčasnej nelesnej drevinnej vegetácie a zabezpečiť ich odbornú starostlivosť, • pri výsadbe drevín v krajine napr. v rámci náhradnej výsadby za realizované výruby drevín v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny alebo pri dopĺňaní prvkov M ÚSES uprednostniť také druhy, ktoré sú typické pre potencionálnu vegetáciu v riešenom území (viď vegetačné jednotky v kapitole B.2.2.1.) • vypracovať návrh uličnej a parkovej zelene v obci, v ktorom budú zahrnuté nasledovné úpravy: stanoviť základné prvky starostlivosti o zeleň v obci (napr. kosenie, výsadba drevín), doplniť stromy a kríky na miestach, kde chýbajú, zabezpečiť odbornú starostlivosť o verejnú a vyhradenú zeleň, vyčleniť pozemky na náhradnú výsadbu, odstrániť vzdušné elektrické káblové vedenia v obci, • rozšíriť plochy NDV výsadbou sprievodnej zelene pozdĺž poľných ciest a hraníc katastrálneho územia, ktoré sú bez vegetácie a na zanedbaných a nevyužívaných plochách, • neodvodňovať zamokrené plochy, • realizovať opatrenia na zamedzenie šírenia inváznych druhov rastlín a drevín.
101
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť B 12.6. Návrh opatrení na ochranu prírodných zdrojov a na znižovania negatívneho pôsobenia stresových javov • na ochranu poľnohospodárskej pôdy pred eróziou realizovať systém ochranných agrotechnických opatrení • za účelom ochrany podzemných vôd a pôdy vybudovať technickú infraštruktúru v obci (kanalizáciu pre odvádzanie odpadových vôd a ČOV) • realizovať potrebné protiradónové opatrenia pri výstavbe nových objektoch alebo kde je nutné realizovať sanačné opatrenia už v existujúcom bytovom fonde s cieľom chrániť obyvateľov pred radiačnou záťažou, na území, na ktorom je potrebné realizovať potrebné protiradónové opatrenia, neplánovať výstavbu rekreačných objektov, liečební, školských a predškolských zariadení a pod., • realizovať opatrenia na zníženia zaťaženia obyvateľstva hlukom a exhalátmi z automobilovej dopravy, • realizovať v odpadovom hospodárstve minimalizáciu odpadov, separovaný zber a zhodnocovanie odpadov , • odstrániť nelegálne skládky komunálneho odpadu v krajine, • na vzdušných elektrických vedeniach vykonať technické opatrenia zabraňujúce usmrcovaniu vtákov, • realizovať opatrenia na znižovanie znečisťovania ovzdušia z existujúcich evidovaných zdrojov (napr. zavádzaním nových technológií). V súvislosti so zaradením riešeného územia medzi zraniteľné oblasti sa vyžaduje dodržiavanie určených opatrení pri obhospodarovaní poľnohospodárskej pôdy. B.13. VYMEDZENIE A VYZNAČENIE PRIESKUMNÝCH ÚZEMÍ, CHRÁNENÝCH LOŽÍSK A DOBÝVACÍCH PRIESTOROV V území neevidujeme chránené ložiská a dobývacie priestory nerastných surovín. B.14. VYMEDZENIE PLÔCH VYŽADUJÚCICH ZVÝŠENÚ OCHRANU B.14.1. NÁVRH OPATRENÍ OCHRANY PRÍRODY Zvýšenú ochranu si vyžadujú plochy súvisiace s návrhom ochrany území stanovených R ÚSES om, s prevzatím do riešenia ÚPN obce. V grafickej časti sú vyznačené územia vyžadujúce zvýšenú ochranu. Ide o plochy na PP a LPF. V samostatnej kapitole boli podrobne popísané jednotlivé územia, a to : biocentrá genofondové lokality biokoridory hodnotná vzrastlá zeleň Tieto ekologicky hodnotné územia treba chrániť pred poškodením, nevhodnými zásahmi, respektíve zničením, napríklad odvodnením, zasypaním a inými protiochranárskymi aktivitami.
102
Územný plán obce „Radvaň nad Dunajom“ smerná časť B.14.2. NÁVRH PROTIPOVODŇOVÝCH A VODOHOSPODÁRSKYCH OPATRENÍ Povodňové nebezpečenstvo Ochrana pred povodňami zahrňuje: a) úpravy tokov, b) budovanie ochranných hrádzí c) kombináciu opatrení a)+b) Pozdĺž rieky Dunaj sú vybudované ochranné hrádze a povodňové záplavy sú obmedzené do medzihrádzového (inundačného) priestoru. Pozdĺž toku sú vybudované tesniace protipovodňové clony aj v riešenom území obce Radvaň nad Dunajom .
B.15. URBANISTICKÁ EKONÓMIA
Pri navrhovaní a lokalizácii zariadení občianskej infraštruktúry bolo nutné do určitej miery osvetliť východiskové body postavenia obce v štruktúre okresu, regiónu i vo väzbách na vyššie medzinárodné vzťahy.
Komárňanský okres (a teda aj obec) sa dostáva významne do medzinárodných vzťahov.
Preto je nutné posudzovať obec aj z uvedených aspektov. Občianske zariadenia infraštruktúry je preto nutné dimenzovať: − z hľadiska obce, ako sídelného útvaru, − z hľadiska jej postavenia v okrese, − z hľadiska jej postavenia v regióne, − z hľadiska nadregionálnych vzťahov.
Dimenzovanie zariadení a infraštruktúry je preto podriadené uvedeným premisám.
Je tu dimenzované: − bývanie lokálneho významu − základná občianska vybavenosť, − občianska vybavenosť vo väzbe na región a Dunaj − rekreácia miestneho významu − rekreácia regionálneho významu − priemysel lokálneho významu − technická a dopravná infraštruktúra miestneho aj regionálneho významu
Pre jednotlivé funkčné systémy sú vyjadrené nasledovné potreby, s ktorými uvažujeme pri konečnom návrhu územného plánu (viď tabuľka na nasledujúcej strane)
Celkovo možno charakterizovať plošné bilancie riešeného územia ako vyvážené a z hľadiska dosiahnutých cieľov optimálne.
103
Príloha: Tabuľka nápočtov a kapacít, rozvojových pl ôch v obci
Zastavaná plocha (plochy objektov a komunikacii poradove im cislo Názov lokality Riešené územie prislúchajúcich) Podlažná plocha Počet SRD počet BD Počet Počet Počet Počet počet Poznámka návštevníko v m2 v m2 v m2 bytov obyvateľov pracovníkov v parkovani Novonavrhované lokality 1 IBV RADVAŇ I. až VIII. 84380 16500 8500 70 0 70 213 0 0 0 Rodinné domy, s pozemkymi min 600m2 /* 2 IBV VINICE 22250 4450 2650 22 0 22 67 0 0 0 Rodinné domy, s pozemkymi min 600m2 /* IBV BYSTRIČKA I. až 3 III. 52925 10500 3500 30 0 30 91 0 0 0 Rodinné domy, s pozemkymi min 600m2 /* 4 IBV ŽITAVA I. a II. 15000 3200 2100 7 0 7 21 0 0 0 /* 5 IBV ZA ŽITAVOU 2500 750 360 3 0 3 9 0 0 0 /* 6 HBV PRI RADVANI 42226 2400 5400 0 6 36 101 0 0 36 7 ZM ŽITAVA 45000 9000 3500 20 0 20 61 50 100 0 Bývanie, obchod, služby, min výmera pozemku 600m2 /* 8 ZM ZA ŽITAVOU I. a II. 46500 13950 2850 19 0 19 58 50 100 0 Bývanie, obchod, služby, min výmera pozemku 600m2 /* 9 ZM ZA BYSTRIČKOU 2300 350 150 1 0 1 3 2 5 0 Rodinné domy s vybavenosťou, služby 10 OV BYSTRIČKA 6800 1400 250 0 0 0 0 15 40 10 Reštaurácia, penzión, obchod a služby 11 OV CENTRUM ŽITAVA 11900 4200 2500 0 0 0 0 20 150 20 Reštaurácia, penzión, obchod a služby 12 OV PRI ŽITAVE 4500 1500 300 0 0 0 0 5 200 15 obchod a služby, ČSPH Penzión , informačná kancel. Obchod, služby vo väzbe na navrh. 13 OV ZA ŽITAVOU I. 4000 2500 800 0 0 0 0 10 150 50 Prístav 14 RC ŽITAVA 60300 6000 500 0 0 0 0 10 200 45 komerčné rekreačné cetrum s vodnou plochou 15 RC BYSTRIČKA 18800 3800 1500 1 1 1 6 10 20 5 turistická agrofarma s dlhodobým ubytovaním 16 RC VINICE I. 11100 1500 300 0 0 0 0 2 100 20 obecný rekreačno športový dvor 17 RC VINICE II. až IV. 36900 3700 1600 0 0 0 0 0 160 0 cca 80 vinných domčekov, individuálna rekreácia 18 RC PRI ŽITAVE I. 1400 150 120 0 0 0 0 0 20 0 Rybársky dvor s 5 chatkami a soc. zariadenim 19 RC PRI ŽITAVE II. 9630 2800 1000 0 0 0 0 10 100 25 turisticko rekreačný areál s cca 20 chatkami a vybav. 20 PP PRI LESE I. a II. 83650 33000 15000 0 0 0 0 150 0 50 výroba, sklady, priemysel nerušiaci svojou činnosťou bývanie /* 21 PA BYSTRIČKA 1080 200 0 0 0 0 0 0 0 0 parkové úpravy, s detským ihriskom parkové úpravy, s detským ihriskom a vybavenosťou (PNS, WC a 22 PA CENTRUM ŽITAVY 4100 400 30 0 0 0 0 5 20 10 pod) 23 kompostareň pri lese 7200 6000 200 0 0 0 0 5 0 5 kompostáreň a objekty triedenia odpadov príjazdová komunikácia k navrhovanému prístavu s pozdlž. 24 kom. a parkovanie prístav 4200 3500 0 0 0 0 0 0 0 45 parkovaním rekonštrukcia a dostavba jestvujúcich lokalít 25 ZM a IBV v obci 8400 3500 3000 14 0 0 43 20 30 14 /* 26 OV PRI DUNAJI 8600 2600 1000 0 0 0 0 15 100 25 komerčná vybavenosť , hotel, obchod, služby, rekreácia 27 OV RADVAŇ 13800 4500 2000 0 0 0 0 15 100 25 komerčná vybavenosť , hotel, obchod, služby, rekreácia 28 PP DRUŽSTVO 34300 13500 9000 0 0 0 0 50 0 30 výroba, sklady, priemysel nerušiaci svojou činnosťou bývanie /*
sumar 643741 155850 68110 187 7 209 672 444 1595 430
Vysvetlivky: SRD Samostatne stojaci dom OV Občianská vybavenosť PA park /* parkovanie na vlastnom pozemku Zmiešané územia (bývania a BD Bytový dom PP Priemyselný park ZM vybavenosti) IBV Individuálna bytová výstavba RC Rekreačné centrum HBV Hromadná bytová výstavba ŠC športové centrum ZÁVER Navrhované riešenie zohľadňuje význam a polohu obce, ako aj predpokladaný demografický vývoj. Návrh nových funkčných plôch v riešenom území rešpektuje v maximálnej miere lepšie poľnohospodárske pôdy, lesy a legislatívne chránené časti krajiny, prvky územného systému ekologickej stability, genofondové lokality, brehové porasty a hodnotnú vzrastlú zeleň. Dokončená plynofikácia, vrátane plynofikácie novonavrhovaných území prinesie ešte zlepšenie súčasnej kvality ovzdušia, realizácia doplnenia navrhovanej splaškovej kanalizácie zlepší kvalitu povrchových vôd, realizácia navrhovaného zásobovania pitnou vodou dorieši situáciu v zásobovaní pitnou vodou. Dokončenie tejto technickej infraštruktúry bude mať pozitívny vplyv na kvalitu životného prostredia, a tiež vzhľad obce, respektíve krajiny. Nové rozvojové plochy pre obytnú výstavbu, občiansku vybavenosť, hlavne v športe, rekreácii a oddychu sú navrhované vo väzbe na už v súčasnosti zastavané územie, a skompaktnia celkovú urbanizáciu priestoru obce. Nové plochy sú navrhované v dosahu existujúcej technickej infraštruktúry a čiastočne dopravnej obsluhy územia, s cieľom minimalizovať podmieňujúce investície pre výstavbu. Systém zberných automobilových komunikácií svojim umiestnením nezaťaží existujúce a navrhované obytné územie prejazdnou dopravou. Navrhované doplnenia a kvalitatívne zlepšenie sortimentu zariadení občianskej vybavenosti sleduje zlepšenie podmienok v poskytovaní služieb, kultúrneho života, športovo rekreačnej vybavenosti a sociálnej starostlivosti pre využívanie občanmi i návštevníkmi obce. Navrhovaný rozvoj priemyslu tiež prispeje k zlepšeniu hospodárskej základne obce a priaznivo ovplyvní súčasnú vysokú mieru nezamestnanosti. Celkovo možno navrhované riešenie hodnotiť ako vhodné a primerané. Vypracoval : Ing. arch. Peter Varga, Ing. arch. Martin Pavlík a kolektív