OZNÁMENIE O ZMENE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

pod ľa zák. č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

ZVÝŠENIE KAPACITY ŤAŽBY A SPRACOVANIA STAVEBNÉHO KAME ŇA NA LOKALITE MÝTNA

Navrhovate ľ: AMETYS s.r.o., Košice Krompašská 9, 040 11 Košice-Pereš

AUGUST, 2020

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Obsah I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATE ĽOVI ...... 5

I.1. Názov: ...... 5

I.2. Identifika čné číslo: ...... 5

I.3. Sídlo: ...... 5

I.4. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné ...... 5

údaje oprávneného zástupcu navrhovate ľa: ...... 5

I.5. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje kontaktnej osoby, od ktorej možno dosta ť relevantné informácie o navrhovanej činnosti a miesto na konzultácie: ...... 5

II. NÁZOV ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI ...... 5

III. ÚDAJE O ZMENE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI ...... 5

III.1. Umiestnenie zmeny navrhovanej činnosti ...... 6

III.2 Stru čný opis technického a technologického riešenia vrátane požiadaviek na vstupy a údajov o výstupoch ...... 10

III.2.1 Sú časný stav ...... 10

III.2.2 Stru čný opis zmeny navrhovaného technického a technologického riešenia ...... 11

III.3. Prepojenie s ostatnými plánovanými a realizovanými činnos ťami v dotknutom území a možné riziká havárií vzh ľadom na použité látky a technológie ...... 42

III.4. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti pod ľa osobitných predpisov ...... 42

III.5. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch zmeny navrhovanej činnosti presahujúcich štátne hranice ...... 43

III.6. Základné informácie o sú časnom stave životného prostredia dotknutého územia vrátane zdravia ľudí ...... 43

III.6.1. Charakteristika prírodného prostredia vrátane chránených území ...... 43

III.6.2. Voda ...... 61

III.6.5. Fauna a flóra ...... 65

III.6.6 Chránené územia prírody ...... 75

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 2 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

III.6.7 Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, scenéria ...... 77

III.6.8. Územný systém ekologickej stability ...... 78

III.6.9. Sú časný stav kvality životného prostredia vrátane zdravia ...... 89

III.6.10 Zne čistenie ovzdušia ...... 91

III. 6.11 Zne čistenie povrchových a podzemných vôd ...... 93

III.6.12 Kontaminácia a erózia pôdy ...... 95

III.6.13 Odpady ...... 97

III.6.13 Environmentálne zá ťaže (EZ) ...... 98

III.6.14 Zdravotný stav obyvate ľstva ...... 98

IV. VPLYVY NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A ZDRAVIE OBYVATE ĽSTVA VRÁTANE KUMULATÍVNYCH A SYNERGICKÝCH ...... 101

IV.1. Vplyvy na obyvate ľstvo ...... 101

IV.2. Vplyvy na prírodné prostredie ...... 102

IV.3. Vplyvy na ovzdušie, miestnu klímu a hlukovú situáciu ...... 103

IV.3.1. Vplyvy na povrchovú a podzemnú vodu ...... 104

IV.3.2. Vplyvy na pôdu ...... 105

IV.3.3. Vplyvy na faunu, flóru a ich biotopy ...... 105

IV.3.4. Vplyvy na krajinu a chránené územia ...... 106

IV.3.5. Vplyvy na po ľnohospodársku výrobu ...... 108

IV.3.6. Vplyvy na priemyselnú výrobu ...... 108

IV.3.7. Vplyvy na dopravu ...... 109

IV.3.8. Vplyvy na služby, rekreáciu a cestovný ruch ...... 111

IV.3.9. Vplyvy na kultúrne hodnoty ...... 111

IV.3.10. Iné vplyvy ...... 111

IV.4. Hodnotenie zdravotných rizík ...... 112

IV.6. Predpokladané vplyvy presahujúce štátne hranice ...... 115

IV.7. Vyvolané súvislosti, ktoré môžu spôsobi ť vplyvy s prihliadnutím na sú časný stav životného prostredia v dotknutom území ...... 115

IV.8. Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti ...... 115

IV.9. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na ŽP .. 116

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 3 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

IV.10. Posúdenie o čakávaného vývoja územia, ak by sa navrhovaná činnos ť nerealizovala ...... 118

IV. 11. Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s územnoplánovacou dokumentáciou a ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi ...... 119

IV.12. Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov ...... 119

Všeobecné zrozumite ľné závere čné zhrnutie ...... 121

VI. Prílohy...... 123

6.1. Informácia, či navrhovaná činnos ť bola posudzovaná pod ľa zákona ...... 123

6.2 Mapa širších vz ťahov s ozna čením umiestnenia zmeny navrhovanej ...... 124

činnosti v danej obci a vo vz ťahu k okolitej zástavbe ...... 124

6.3 Výpis z katastra nehnute ľností...... 127

(Príloha č.3) ...... 127

6.4 Dokumentácia k zmene navrhovanej činnosti: ...... 138

6.5 Príloha č. 5 ...... 139

VII. Dátum spracovania ...... 147

VIII. Identifika čné údaje spracovate ľa zámeru ...... 147

Spracovate ľ zámeru ...... 147

IX. PODPIS OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU NAVRHOVATE ĽA ...... 147

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 4 | Strana

Zámer pod ľa zák. č. 24/2006 Z.z. VSK MINERAL s.r.o.

I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATE ĽOVI

I.1. Názov: AMETYS s.r.o. Košice I.2. Identifika čné číslo: 31 662 064 I.3. Sídlo: Krompašská 9, Košice - mestská čas ť Pereš 040 11 I.4. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu navrhovate ľa:

Július Hodermarský Krompašská 9, 040 11 Košice-Pereš

I.5. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje kontaktnej osoby, od ktorej možno dosta ť relevantné informácie o navrhovanej činnosti a miesto na konzultácie:

Ing. Peter Varga [email protected], mobil: 0918880091

II. NÁZOV ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

Zvýšenie kapacity ťažby a spracovania stavebného kame ňa na lokalite Mýtna.

III. ÚDAJE O ZMENE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

Navrhovaná činnos ť nie je v záujmovom území novou činnos ťou. Spolo čnos ť AMETYS s.r.o. Košice už v lome Mýtna ťažobnú činnos ť vykonáva. Navrhovaná zmena činnosti je kontinuálnym pokra čovaním doterajšej ťažby a úpravy stavebného kame ňa v lome Mýtna pre nerast dolomit – stavebný kame ň vo zvýšenej ro čnej ťažbe z doterajších 900 tis. t/ro čne na objem do 1 099 000 t ro čne. Pod ľa Prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov je navrhovaná činnos ť zaradená nasledovne:

Spracovate ľ zámeru: TRATEC, s.r.o. 5

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Tab. č. 1: Vý ňatok zo zoznamu navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvov na ŽP 1. Ťažobný priemysel

Prahové hodnoty

Por. Čas ť A Čas ť B Činnos ť, objekty a zariadenia číslo (povinné (zis ťovacie zhodnotenie) konanie)

od 100 000 t/rok do Lomy a povrchová ťažba a úprava od 200 000 t/rok alebo 200 000 t/rok alebo od 11 kame ňa, ťažba štrkopiesku a piesku od 10 ha záberu plochy 5 ha do 10 ha záberu plochy

Nulový variant: sú časný povolený objem ťažby 900 tis. ton Výmera plochy: 109 786 m2 I. Variant: zvýšenie objemu ťažby do 1 099 tis. ton Výmera plochy: 117 390 m2 Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti rieši navýšenie objemu ťažby a spracovania stavebného kame ňa na území s parc. č. C KN 884/1,884/2, 884/3, 884/4, 882/2, 882/5 a 882/6. Objem ťažby sa oproti sú časnému stavu zvyšuje z pôvodne posúdených 900 tis. ton ro čne na objem do 1 099 tis. ton ro čne a záber plochy zo sú časných 10,98 ha na 11,74 ha, t.j. sú časný maximálny objem ťažby zvýši ť o 199 tis. ton za rok a zvä čšenie záberu plochy na dobývanie a spracovanie kameniva o 0,76 ha v nasledujúcom období do vydobytia zásob.

III.1. Umiestnenie zmeny navrhovanej činnosti Výhradné ložisko nevyhradeného nerastu stavebného kame ňa – dolomitu sa nachádza v DP Mýtna v blízkosti obcí Mýtna a obce Divín, celé však zasahuje do katastrálneho územia Mýtna, okres Lu čenec. Nachádza sa cca 1,5 km južne od najbližšej obytnej zóny obce Mýtne.

Záujmové územie patrí do: Kraj: Banskobystrický kód: 600 Okres: Lu čenec kód: 606 Obec: Mýtna kód: 511641 Katastrálne územie: Mýtna kód: 839 108

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 6 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Tab. č. 2: Parcelné čísla: pod ľa registra C KN druh pozemku výmera: parcelné číslo druh pozemku list vlastník výmera záber

C-KN E-KN vlastníctva pozemku pozemku č. (m 2) (m 2) 884/1 - ostatná plocha 570 19 368

884/2 - zastavaná plocha a 570 20 nádvorie 884/3 - zastavaná plocha a 570 19 nádvorie 884/4 - zastavaná plocha a 570 24 nádvorie 882/2 - ostatná plocha 978 63 500

882/5 - ostatná plocha 978 26 855

882/6 - trvalý trávny porast 978 7 604

Surovina sa ťaží v ťažobnom priestore Mýtna, kde dochádza k rozpojovaniu hornín trhacími prácami malého a ve ľkého rozsahu. Surovina je spracovávaná primárnym drvením, v prípade požiadaviek zákazníkov sa spracováva aj sekundárnym drvením (zdrobnenie) a následne je surovina triedená a sypaná na skládky v rámci ťažobne. Etáže, na ktorých je realizované dobývanie suroviny sú sprístupnené ú čelovou vnútroareálovou nespevnenou komunikáciou o šírke 5 m.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 7 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Obr. č. 1: Poh ľad na záujmové územie – lom Mýtna (ortofotomapa)

Záujmové územie lom Mýtna

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 8 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Obr. č. 2: Preh ľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti (M 1 : 50 000)

LOM MÝTNA

Ohrani čenie lomu Mýtna

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 9 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

III.2 Stru čný opis technického a technologického riešenia vrátane požiadaviek na vstupy a údajov o výstupoch

III.2.1 Sú časný stav

Ložisko sa nachádza v záujmovej oblasti , ktorá má pahorkatinový reliéf a z ktorého morfologicky vystupuje kóta H ŕby (337 m n.m.). Ložisko Mýtna je založené na jeho severozápadnom úpätí. Územie nad zatia ľ neodkrytou čas ťou ložiska je pokryté prevažne trvalým trávnatým porastom a pasienkami. Predstavuje výraznú morfologickú eleváciu kde vystupujú sivé lavicovité dolomity, takmer vertikálne uložené. Tento komplex je tvorený najmä vápnitými dolomitmi a dolomitickými vápencami, ktoré tvoria samotné ložisko Mýtna.

Hranice parciel tvoria zárove ň aj hranice ťažobného priestoru Mýtna, ktoré zárove ň vymedzujú priestor ložiska a pri ľahlé územie nevyhnutné na dobývanie dolomitu a to bez jeho výškového obmedzenia.

Činnos ť vykonávaná banským spôsobom pod ľa Plánu využívania ložiska pre lom Mýtna - Hrby na roky 2016-2021 bol povolený OBÚ v Banskej Bystrici na základe rozhodnutia č.162-678/2016 zo d ňa 16. februára 2016 na parcele číslo KN č. 884/1 a 882/2 v k.ú. Mýtna okr. Lu čenec, na ťažobnú organizáciu SK - ŤAŽIARIK s.r.o., Mierová 18, 969 01 Banská Štiavnica. OBÚ v Banskej Bystrici vydal zmenu už povolenej činnosti vykonávanej banským spôsobom pri dobývaní ložiska nevyhradeného nerastu – stavebného kame ňa, zmena bola vykonaná v zmene ťažobnej organizácii AMETYS s.r.o. Košice, Krompašská 9, 040 11 Košice – mestská čas ť Pereš, I ČO 31 662 064, ktorá bude túto činnos ť vykonáva ť: Rozhodnutie č. 1201 – 2424/2017 z 25. septembra 2017. Ťažobné práce sú vykonávané v zmysle povolenie OBU Banská Bystrica na základe rozhodnutia č.162-678/2016 zo d ňa 16. februára 2016 na parcele číslo KN č. 884/1 a 882/2 v k.ú. Mýtna okres Lu čenec.

Sú časná ťažobná organizácia –Ametys s.r.o. Košice, vykonáva v lome Mýtna činnos ť vykonávanú banským spôsobom na základe rozhodnutia Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 10 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

V roku 2017 bolo ukon čené posúdenie navrhovanej činnosti Ministerstvom životného prostredia SR, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie k rozšíreniu objemu existujúcej ťažby a výroby kameniva zo sú časných povolených 300 000 ton ro čne na navrhovaných max. 900 000 ton ro čne na obdobie výstavby rýchlostnej komunikácie R2 Zvolen východ – Lu čenec, vydaného pod č. 1757/2017-1.7/jm d ňa 29.3.2017. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnos ť d ňa 9.5.2017.

III.2.2 Stru čný opis zmeny navrhovaného technického a technologického riešenia

Dôvodom zmeny navrhovanej činnosti je navýšenie množstva ro čnej ťažby a to z pôvodne predpokladaných 900 tis. ton ro čne na objem do 1 099 tis. ton ro čne, t.j. sú časný maximálny objem ťažby zvýši ť o 199 tis. ton za rok. Toto navýšenie súvisí s požiadavkou trhu pre dodávanie stavebného kame ňa najmä pre stavbu rýchlostnej cesty R2 Zvolen- východ – Lu čenec a pre iné stavby v okrese Lu čenec. V rámci zmeny postupu dobývania – rozšírenia pracovných etáži a rozšírenia ťažobného predpolia ako aj záberu nových plôch však nebudú menené trasy technologických a obslužných komunikácií na sprístupnenie tak koruny lomu ako aj jednotlivé etáže.

Ložisko bolo v minulosti otvorené ako stenový lom vo svahu. Vlastné dobývanie sa realizovalo na štyroch dobývacích rezoch. V záujmovom území plánujeme pokra čova ť v dobývaní ložiska na už vytvorených dobývacích rezoch vo svahu, ktoré sú pripravené k okamžitému dobývaniu. Dobývanie sa bude realizova ť za pomoci v ŕtacích a trhacích prác alebo s použitím strojných zariadení, prípadne mechanickým spôsobom. Trhacie práce budú orientované tak aby rozlet rozpojenej horniny neohrozoval pri ľahlú cestnú a železni čnú komunikáciu. Výrub drevín v nasledujúcom období nie je nutné rieši ť, ke ďže tieto práce boli zabezpe čené v predchádzajúcom období.

Stav zásob k 01.01.2019: Vypo čítané zásoby pod ľa jednotlivých etáží v ťažobnom priestore, parc. č. 884/1, 882/2, 882/5. Výpo čet ťažite ľných zásob pod ľa jednotlivých ťažobných etáží v predpokladanom ťažobnom priestore:

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 11 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Plato lomu: 275 m n.m. Ťažobná etáž E I. 275 m n.m. h = 10 m 814 800 m³ t.j. 2 199 960 ton Ťažobná etáž E II. 285 m n.m. h = 10 m 756 800 m³ t.j. 2 043 360 ton Ťažobná etáž E III. 295 m n.m. h = 10 m 574 600 m³ t.j. 1 551 420 ton Ťažobná etáž E IV. 305 m n.m. h = 10 m 109 500 m³ t.j. 295 650 ton Ťažobná etáž E V. 315 m n.m. h = 7 m 6 300 m³ t.j. 17 010 ton

Spolu ťažená hornina 2 262 000 m³ t.j. 6 107 400 ton Spolu skrývka - nadložná zemina 22 000 m³ Stav ťažite ľných zásob v predpokladanom ťažobnom priestore bol vypo čítaný na základe kvalifikovaného odhadu zásob pomocou planimetrického ur čenia plôch prie čneho rezu 1-1´,a pozd ĺžnych rezov A-A´ a B-B´ vedených v ťažobnom priestore ložiskom. Vypo čítané ťažobné zásoby predstavujú 2 262 000 m³ (2,7 t/m³) – 6 107 400 ton.

Dobývacie metódy, údaje o ich schválení, zdôvodnenie ich použitia

Dobývacia metóda S oh ľadom na geologickú stavbu ložiska, bansko-technické podmienky dobývania a bezpe čnostné predpisy bude pri dobývaní výhradného ložiska použitá nasledovná dobývacia metóda: Ložisko bude dobývané povrchovým spôsobom – stenového, etážového lomového dobývania ložiska s max. výškou lomovej steny do 25m. Dobývacia metóda strojná s použitím trhacích prác na primárne rozpojenie horniny

Dobývanie bude vykonávané stenovaním na piatich ťažobných etážach z hora na dol:

Plato lomu: 275 m n.m. Ťažobná etáž E I. 275 m n.m. h = 10 m Ťažobná etáž E II. 285 m n.m. h = 10 m Ťažobná etáž E III. 295 m n.m. h = 10 m Ťažobná etáž E IV. 305 m n.m. h = 10 m Ťažobná etáž E V. 315 m n.m. h = 7 m

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 12 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Stru čný popis dobývacej metódy Uvedená dobývacia metóda pozostáva z týchto základných operácii: zria ďovanie stup ňov (etáží) formou zárezov vo svahu. Jednotlivé zárezy vzniknú rozpojením hornín a ich následným od ťažením. Rozpojovanie hornín a ich od ťažba musia by ť realizované takým spôsobom, aby boli dodržané naprojektované parametre lomu; uvedené platí aj pre dobývanie ložiska postupom už existujúcich dobývacích rezov, rozpojovanie hornín. Horniny budú na ložisku rozpojované nasledovnými spôsobmi: vŕtacími a trhacími prácami t.j. rozrušením celistvej horniny náložami umiestnenými vo vývrtoch a jej následným odhodom od masívu, rozrušením celistvej horniny s postupným znižovaním výškového stup ňa zárezu vo svahu (etáže), na to ur čenými strojnými zariadeniami, rozrušením celistvej horniny jej rýpaním, použitím na to ur čených strojných zariadení alebo mechanickým spôsobom, od ťažba rozpojenej horniny, doprava rozpojenej horniny na miesto jej ďalšej úpravy.

Rozsah použitia zvolenej dobývacej metódy Zvolená dobývacia metóda sa použije pri dobývaní ložiska v hraniciach záujmového územia.

Údaje o schválení zvolenej dobývacej metódy Použitie zvolenej dobývacej metódy OBÚ schváli v procese povo ľovania banskej činnosti a to rozhodnutím o jej povolení. Osobitné rozhodnutie, ktorým príslušný obvodný banský úrad povolí použitie zvolenej dobývacej metódy sa v zmysle platnej legislatívy nevydáva.

Zdôvodnenie použitia zvolenej dobývacej metódy S oh ľadom na požadovanú výrubnos ť, zne čistenie ložiska a skúseností organizácie s dobývaním uvedeného ložiska v minulosti, ako aj na doteraz všeobecne zaužívanú prax pri dobývaní takéhoto typu ložísk, budú podmienky pre racionálne dobývanie ložiska použitím zvolenej dobývacej metódy dostato čne zabezpe čené. Zárove ň pri použití zvolenej dobývacej metódy je organizácia schopná v požadovanej miere zaisti ť bezpe čnos ť a ochranu zdravia zamestnancov, ako aj bezpe čnos ť prevádzky. Spôsob rozpojovania hornín Hornina na ložisku bude rozpojovaná: • trhacími prácami alebo • mechanicky.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 13 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Trhacie práce Primárne a sekundárne rozpojovanie horniny bude vykonávané na základe povolenia trhacích prác malého rozsahu v zmysle Typového technologického postupu trhacích prác (Zák. č.58/2014 Z.z. §46 ods.(4) písm. a) s obmedzením celkovej nálože na 200 kg a trhacie práce ve ľkého rozsahu v zmysle Generálneho technického projektu pre clonové odstrely s obmedzením celkovej nálože na 2000 kg . Pre rozpojovanie nadrozmerných kusov budú použité sekundárne trhacie práce, alebo pre rozpojovanie nadrozmerných kusov bude využívané mechanické rozpojovanie pomocou hydraulických mechanických klinov. Pre trhacie práce možno použi ť výbušniny a pomôcky, ktoré sa uvádzajú na trh pod ľa podmienok ustanovených osobitným predpisom (Zák. 58/2014 Z.z. v platnom znení § 38 ods. (1) (Uvádzanie výbušnín, výbušných predmetov a pomôcok na použitie výbušnín na trh). Vŕtacie práce v lome budú zabezpe čované vlastnými alebo dodávate ľsky v ŕtacími súpravami s rota čno-príklepným v ŕtaním o priemere vrtu od Ø 90mm až 105 mm. Úklon záhlavných vrtov 65 - 75°, pätných vrtov -5° až + 5° a dovrchné vrty +10 až 30°. Trhacie práce v lome budú zabezpe čované vlastnými pracovníkmi alebo dodávate ľsky. Pri dodávate ľských v ŕtacích a trhacích prác bude uzatvorená hospodárska zmluva s vykonávate ľom dodávate ľských prác, v ktorej bude riešené odovzdanie pracoviska dodávate ľskej organizácii s ur čením, kto bude zodpoveda ť za bezpe čnos ť práce a koordináciu prác. Pracovníci dodávate ľskej organizácii budú preškolení z potrebných bezpe čnostných predpisov, dopravno-prevádzkového poriadku, signálmi trhacích prác, manipula čným priestorom a bezpe čnostným okruhom. Vytý čenie vrtov pre trhacie práce vykoná strelmajster alebo technický vedúci odstrelov po dohode so zmenovým technikom lomu alebo s vedúcim lomu, v súlade s plánom ťažobných postupov. Za bezpe čnú prípravu trhacích prác zodpovedá zmenový technik. Trhacie práce musia by ť vedené tak, aby výška rozvalu bola bezpe čná pre od ťažbu kolesovými naklada čmi alebo podkopovými rýpadlami na pásovom podvozku. Sekundárne rozpojovanie nadrozmerných kusov bude riešené mechanicky pomocou hydraulického klinu, alebo sekundárne trhacími prácami pomocou vývrtových náloží alebo príložnými náložami (riešené v technologickom postupe trhacích prác). Rozval po trhacích prácach bude od ťažovaný mechanicky pomocou naklada čov a rýpadiel.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 14 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Pri trhacích prácach je dôležité zabezpe čiť takú výšku rozvalu, aby sa rozval dal bezpe čne od ťaži ť. Sklon pracovných plošín bude 2 - 3 stupne vo smere postupu ťažby tak, aby bol zabezpe čený odtok zrážkových vôd. Účelom primárnych trhacích malého a ve ľkého rozsahu prác je rozpojenie rastlého masívu pri dosiahnutí vhodných ekonomických ukazovate ľov, vytvori ť vhodnú kusovitos ťrozvalu pre od ťažbua sekundárnu úpravu horniny na strojnotechnologickom zariadení. Clonové odstrely sú plánované jednoradové, dvojradové príp. trojradové na jednotlivých ťažobných etážach pod ľa ťažobných postupov spracovaných v Pláne využívania ložiska dolomitov Mýtna - Hrby do roku 2026 pri dodržaní maximálnej celkovej nálože 2 000 kg trhavín (overené seizmickými meraniami pre ochranu práv alebo právom chránených záujmov Zák. 58/2014 §47 (4)g). Primárne trhacie práce pomocou clonových odstrelov majú zabezpe čiť rozpojenie rúbaniny na jednotlivé roky plánovanej ťažby.

Mechanický spôsob rozpojovania hornín Rozpojovanie hornín mechanickým spôsobom bude vykonávané v horninách, ktoré svojimi mechanickými vlastnos ťami (pevnos ť, ot ĺkavos ť apod.) budú pre použitie tohto spôsobu rozpojovania hornín vhodné a zárove ň pri ich rozpojovaní bude možné zaisti ť a dodrža ť podmienky bezpe čného výkonu týchto prác. Mechanický spôsob rozpojovania hornín bude realizovaný rozrušením horniny nachádzajúcej sa v masíve dobývaného dobývacieho rezu s následným postupným znižovaním výškového stup ňa tohto dobývacieho rezu (etáže) smerom zhora nadol. Znižovanie výškového stup ňa dobývacieho rezu bude vedené po bázu tohto dobývacieho rezu. Rozrušenie a nasledovné rozpojenie hornín, môže byť vykonávané v závislosti od výškového dosahu použitého strojného zariadenia, aj čelným rýpaním dobývacieho rezu, prípadne ru čným spôsobom za ú čelom odberu menšieho množstva dobývaného nerastu.

Rozpojovanie hornín mechanickým spôsobom bude vykonávané na to ur čenými strojnými zariadeniami alebo ru čnými nástrojmi. Sekundárne rozpojovanie hornín, ktoré sa vykonáva pri rozpojovaní nadrozmerných kusov horniny, pri zrovnávaní pracovnej plošiny etáže, odstra ňovaní zátrhov, skalných výbežkov a pod. môže by ť realizované mechanicky na to ur čenými strojnými zariadeniami s vhodnými pracovnými nástrojmi (napr. hydraulickým kladivom) alebo pomocou už vyššie uvedených trhacích prác.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 15 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Fyzikálno-mechanické a technologické vlastnosti dobývaných nerastov, obsahy úžitkových a škodlivých zložiek

Záujmová lokalita pozostáva z komplexu dolomitov, vápnitých dolomitov a dolomitických vápencov, ktoré tvoria výraznú morfologickú eleváciu asi 0,5 km J od železni čnej stanice s názvom Hrby. Vystupujú tu sivé lavicovité dolomity, takmer vertikálne uložené. Na základe výsledkov chemických analýz, petrografického výskumu a geologickej dokumentácie boli v rámci dolomitov vy členené polohy ílovitých dolomitických vápencov a vápnitých dolomitov. Na základe vykonaných technologických skúšok bolo zistené, že surovina vyhovuje svojimi vlastnos ťami týmto technickým normám:

Dolomit Z fyzikálno-mechanických skúšok vykonaných v rámci geologického prieskumu ložiska a na základe závere čnej správy a výpo čtu zásob možno uvies ť nasledovné charakteristiky suroviny, ktoré sú uvedené pre blok zásob kategórie. Využitie dolomitu je možné pod ľa ú čelu použitia v súlade s požiadavkami nasledujúcich STN:

STN EN 13043 Kamenivo do bitúmenových zmesí a na nátery ciest, letísk a iných dopravných plôch STN EN 12620 Kamenivo do betónu STN EN 13242 Kamenivo do nestmelených a hydraulicky stmelených materiálov používaných v inžinierskom stavite ľstve a pri výstavbe ciest STN EN 13139 Kamenivo do malty

Z h ľadiska prirodzenej rádioaktivity suroviny možno túto zaradi ť ako vhodnú k použitiu pri výstavbe budov, s miestnos ťami ur čenými pre bývanie, resp. pobyt osôb, ke ďže hmotnostná rádioaktivita Ra-226 bola zistená v rozsahu hodnôt 21,49 – 43,43Bq/kg, čo je nižšia ako limitná hodnota 120 Bq/kg, stanovená vyhláškou MZ SR č. 406/1992 Zb. o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z radónu a ďalších prírodných rádionuklidov.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 16 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Tab. č. 2: FYZIKÁLNO-MECHANICKÉ PARAMETRE Parametre Dolomit

Objemová hmotnos ť (kg/m 3) 2 676 – 2 819 Merná hmotnos ť (kg/m 3) 2 750 – 2 860 Pórovitos ť (%) 1,90 – 6,25 Nasiakavos ť hmotnostná (%) 0,4 – 1,8 Otlk v bubne Los Angeles (%) 34,4 – 49,6 Pevnos ť v po vysušení tlaku (MPa) po nasiaknutí po zmrazení Obrusnos ť pod ľa Böhma (cm 3/cm 2)

Plánované zmeny zásob ložiska nevyhradeného nerastu

Ťažobné práce budú hlavne sústredené na otvárku etáže E V. 315 m n.m. a vybudovanie prístupových dopravných ciest z plata lomu na jednotlivé plánované ťažobné etáže. Jedna prístupová cesta bude situovaná v severnej časti ťažobného priestoru s pokra čovaním na novootváranú čas ť lomu na parcele 882/5 z východnej strany, čím sa sprístupní ložisko z východnej strany. Dopravnú cestu je nutné vybudova ť na šírku min. 6 – 10 m a sklom 8˚ až 12° s miestami na vyhýbanie sa protiidúcich dopravných prostriedkov. Druhá dopravná cesta prechádza cez ložisko a sprístup ňuje ťažobnú etáž E II E III a E IV. Stávajúcu dopravnú cestu je nutné zrekonštruova ť na šírku min. 6 – 10 m a sklom 8˚ až 12°. Tretia prístupová dopravná cesta bude vybudovaná ved ľa hranice ťažobného priestoru z juhovýchodnej strany šírky 10 m a so sklonom 8˚ až 12°. Vybudovaním tretej dopravnej cesty sa sprístupnia ťažobné etáže z juhovýchodnej strany, čím sa zvýši bezpečnos ť v sprístupnení ťažobných etáží z dvoch nezávislých strán. Vy ňatie parcely 882/6 bude riešené dodato čne, po rozfáraní severnej a východnej časti lomu, pre zabezpe čenie bezpe čnosti pri obojsmernej doprave expedovaného materiálu.

Organizácia dopravy na dopravných cestách v ťažobnom priestore bude riadená Dopravno-prevádzkovým poriadkom lomu pre všetku dopravu.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 17 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Následne budú prípravné a otvárkové práce zamerané na etáže E IV. 305 m n.m., E V. 315 m n.m. a na od ťažbu skrývkovej etáži. Priebežne budú vykonávané ťažobné práce aj na ostatých ťažobných etážach.

Na uvedených ťažobných etážach sa budú pohybova ť plánované ro čné úbytky pod ľa požiadaviek trhu a požiadaviek na výstavbu R2. Predpokladá sa ro čne vy ťaži ť max. do 900 tis. ton za rok dolomitov v rozpojenom stave na obdobie 2019 – 2026. Pri dobývaní ložiska je predpokladaná výrubnos ť 100 % a zne čistenie sa predpokladá od 1 do 3 %. Pripravené zásoby a príprava – otvárka zásob na novej časti lomu sú posta čujúce na zabezpe čenie požiadaviek ťažby na plánované ťažobné obdobie a výstavbu R2. Ponechajú sa ochranné piliere zo strany od obce Mýtna a zo strany od štátnej cesty Mýtna – Divín, tým budú viazané minimálne množstvá vy ťažite ľných zásob. Budú ponechané ochranné bermy – etáže na šírku cca 6 m na stabilitu záverného svahu lomu.

Banská prevádzka na lokalite Mýtna

Činnos ť vykonávaná banským spôsobom - dobývanie stavebného kame ňa sa v ťažobnom priestore Mýtna vykonáva na základe schváleného Plánu využívania loýiska nevyhradeného nerastu stavebného kame ňa. Dobývanie ložiska stavebného kame ňa – dolomitu na lokalite Mýtna bolo povolené rozhodnutím Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 40-315/2020 zo d ňa 17.2.2020 o povolení činnosti vykonávanej banským spôsobom. V tomto rozhodnutí nie sú v dobývacom priestore ur čené žiadne obmedzenia, alebo zvláštne technické podmienky dobývania.

Otvárkové práce a prípravné práce

Ložisko je otvorené a nie je potrebné vykonáva ť špeciálne práce v súvislosti s otvárkou ložiska v ťažobnom priestore. Čas ť zásob je predchádzajúcou ťažobnou činnos ťou už pripravená na dobývanie. Sú to zásoby na parcelách C-KN 884/1 a 882/2.Výmery a druhy pozemkov sú uvedené v nasledujúcej tabu ľke:

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 18 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Tab. č. 3: Preh ľad projektovaných pozemkov dotknutých ťažbou

Parcelné

č Výmera pozemku 2 íslo Druh pozemku List vlastníctva Záber pozemku (m ) (m 2) C-KN E-KN

884/1 - ostatná plocha 570 19 368

zastavaná plocha a 570 884/2 - 20 nádvorie

zastavaná plocha a 570 884/3 - 19 nádvorie

zastavaná plocha a 570 884/4 - 24 nádvorie

882/2 - ostatná plocha 978 63 500

882/5 - ostatná plocha 978 26 855

882/6 - trvalý trávny porast 978 7 604

Spôsob vedenia dobývacích prác

Ťažobné práce budú zahájená na otvárke koruny lomu – odstránením nadložných vrstiev hliny (skrývka), napojenie ťažobných etáží na stávajúcu povolená ťažobnú činnos ť. Z priloženej mapovej situácie je zrejmé, že ložisko bude otvorené a prepojené na stávajúcu povolenú ťažobnú činnos ť. Dobývacie práce budú vedené z hora nadol. Dobývacie práce v lome budú vykonávané v ur čených pracovných cykloch, ktoré pozostávajú z nasledujúcich operácii: • odstra ňovanie skrývky • vykonanie v ŕtacích a trhacích prác • očistenie lomovej steny, ťažobných rezov a plošín etáží • ťažba rýpadlom, nakladanie rúbaniny z rozvalu • úprava vy ťaženej horniny – drvenie a triedenie • doprava • skládkovanie vytriedených frakcií štrkodrvy • expedícia

Nakládka rozpojenej horniny je vykonávaná pomocou naklada čov alebo rýpadiel na pásovom alebo kolesovom podvozku na nákladné autá na expedíciu, alebo nakládka -

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 19 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

od ťažba rozpojenej horniny je vykonávaná priamo do násypky drvi ča na primárne drvenie a triedenie. Technologická doprava je zabezpe čovaná vlastnými alebo dodávate ľskými dopravnými prostriedkami a riadi sa Dopravno-prevádzkovým poriadkom lomu. Dopravné cesty budú udržiavané v zjazdnom stave v zmysle Dopravného poriadku. Ak ťažobné práce, technologická doprava aj úprava bude vykonávaná dodávate ľsky, zmluvne budú riešené podmienky a bezpe čnos ť.

Postup dobývania je navrhnutý v súlade s Nariadením vlády SR z 19.11.1991 č. 520/1991 Zb. o podmienkach využívania ložísk nevyhradených nerastov, bezpe čnostným predpisom SBÚ č. 29/88 Zb., Zák. NR SR č.124/2006 Z.z. o bezpe čnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení. Postup dobývania je navrhnutý tak, že ložisko sa dobýva z hora nadol. Postupy ťažby sú vyzna čené v priloženej mape a jej rezoch. Dĺžka ťažobných etáží je daná d ĺžkou ťažobného priestoru. Výška ťažobných etáží je ur čená na základe nutnosti zabezpe čiť stabilitu rezu - steny a použitej technológie dobývania i dostupných ťažobných mechanizmov. Výšku rezu ťažobných etáží stanovujem max. do 10 m. Ťažobné práce budú vedené v 5 ťažobných rezoch. Dobývanie bude vykonávané stenovaním na piatich ťažobných etážach z hora na dol.

Šírku ťažobnej etáži - pracovnej plošiny pri strojnej dobývacej metóde je potrebné dodrža ť min. 15m. Pri dodržaní tejto hodnoty je predpoklad, že bude zabezpe čená stabilita ťažobných etáží i bezpe čnos ť prevádzky, pracovníkov, mechanizmov a dopravných prostriedkov. Nepracovné šírky pracovných plošín budú ponechané min. 5 m široké. Pozd ĺžny a prie čny sklon etáží sa ur čuje na vodorovný s minimálnym sklonom cca 2°. Navrhnutý sklon bol dôvodu potreby odvádzania zrážkových vôd. Zrážkové vody môžu by ť dostato čne rýchlo presakova ť do podložia. Prístupové cesty na ťažobné etáže musia by ť dostato čne široké s oh ľadom na použité dopravné prostriedky s primeraným sklonom ciest pre autodopravu max. stúpanie 8° - 12°. Postup dobývacích prác na jednotlivých ťažobných rezoch bude sledova ť bansko – geologické podmienky uloženia jednotlivých druhov úžitkového nerastu s rovnomerným postupom pracovnej fronty. Ťažobné postupy na jednotlivých rezoch musia by ť koordinované tak, aby nebol prekro čený generálny svah lomu a jednotlivé etáže neboli podkopávané alebo zrušené. Ťažobné práce vedené v blízkosti hraníc ťažobného priestoru budú vykonávané tak, aby od hraníc ťažobného priestoru zostal ochranný pilier o šírke cca 5 m na vykonanie

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 20 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

terénnych úprav - zosvahovanie lomových stien na dotyku s hranicou ťažobného priestoru po ukon čení ťažobných prác.

Časový sled dobývacích prác

Z banskotechnického h ľadiska je postupnos ť dobývania „zhora - nadol“, t.j. nižšia etáž môže by ť dobývaná až po odrúbaní vyššej – nad ňou sa nachádzajúcej etáže. Tento postup nemusí by ť dodržaný, ak:

predstih vyššej etáže nad nižšou je max. do25 m, nedôjdek ovplyv ňovaniu, resp.ohrozovaniu ťažobnej činnostimedzivyššou a nižšou etážou navzájom, t.j. práce sa nebudú vykonáva ť v jednej vertikálnej línii na oboch etážach sú časne.

Sekundárne rozpojovanie je zabezpe čené pomocou hydraulického kladiva, ktoré pripraví materiál z rozvalu na požadovanú kusovitosť pre primárne drvenie. Na základe doposia ľ overovanej praxe a dostupných materiálov sa dá konštatova ť, že dobývacia metóda používaná v lome Mýtna plne vyhovuje technologickej stránke v ďalšom procese nakladania, úprave suroviny a bezpe čnosti práce, lebo:

zabezpe čuje dostato čné množstvo rozpojenej nerastnej suroviny pre ťažbu, môžu sa dobýva ť aj okrajové časti rozfáraných etáži, vytvára možnos ť dobývania pod ľa požadovanej kvality surovín - korelácia suroviny, dostato čne je bezpe čná pre prípravné práce, vrtné súpravy sa pohybuje po rovných pracovných plošinách, ťažobné rezy vzh ľadom na výšku nie sú nebezpe čné, rozval po vykonaní odstrelu sú nízke a vyhovujú svojou výškou pre nakladacie zariadenia.

Úprava a zuš ľach ťovanie vydobytej suroviny

Spracovanie vydobytej suroviny je sústredené v areáli lomu Mýtna. Vy ťažená hornina nevyhradený nerast - dolomit, ktorý svojimi fyzikálno-mechanickými vlastnos ťami zodpovedá príslušným STN-EN normám. Spracovanie a úprava suroviny pozostáva z primárneho a sekundárneho predrvenia horniny a následne bude roztriedená na požadované frakcie. Pre tento ú čel sa neplánuje zmena technologických zariadení ur čených pre spracovanie a výrobu požadovaných frakcií z vy ťaženej dolomitovej suroviny. Tak v sú časnosti ako aj pre nasledujúce obdobia sa budú

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 21 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

využíva ť mobilné drviace zariadenia pre primárne a sekundárne spracovanie, triediace zariadenia a manipula čné zariadenia pre manipuláciu (ukladanie produktov na expedi čné skládky). Pre navrhované obdobie sa uprednost ňuje používanie mobilných drviacich a triediacich zariadení. Kompletná zostava výrobnej linky nebude trvale nasadená. Nasadenie bude regulované vytvorenými zásobami na skládkach a požiadavkami odberate ľov. Jednotlivé časti výrobnej linky budú presunuté pod ľa potreby na iné pracovisko. Podrvený a pretriedený materiál je ukladaný na do časné expedi čné skládky pod ľa frakcií, z ktorých sú následne nákladnou automobilovou dopravou transportované ku zákazníkom. Bezpe čnos ť a ochrana pri práci a bezpe čnos ť prevádzky pri úprave a zuš ľach ťovaní vydobytého nerastu bude vykonávaná v zmysle základnej Vyhlášky SBÚ 50/1989 Zb., Zák. NR SR č.124/2006 Z.z. o bezpe čnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení a iných právnych noriem riešiacich bezpe čnos ť pri práci.

Drvenie

Proces úpravy dobývaného nerastu bude realizovaný na pracovných plošinách etáží alebo inom vhodnom a bezpe čnom mieste mobilnými drviacimi a triediacimi zariadeniami. Úprava nerastu v prvom, druhom resp. tre ťom stupni drvenia bude vykonávaná mobilným čeľus ťovým drvi čom (primárne drvenie), ďalej odrazovým alebo kúželovým drvi čom (sekundárne drvenie), triedi čom s dvoma sitovými plochami, triedi čom s troma sitovými plochami a obslužnými zariadeniami čelné lopatové naklada če a bagre ( ďalej len „mobilný drvi č, triedi č, naklada č, bager“). Za nerast sa pre potreby tohto technologického postupu považuje surovina na ložisku vydobytá alebo drvené kamenivo pripravené na jeho ďalšiu úpravu. Mobilné drvi če a triedi če, bager sú situované na pásovom podvozku a čelné lopatové naklada če na kolesách pohá ňané dieselovými motormi. Pohyb zariadení drvi če a triedi če pri jeho premiest ňovaní je ovládaný dia ľkovým ovládaním bager a naklada če sú ovládané priamo z obslužnej kabíny. Po čas procesu úpravy nerastu mobilnými zariadeniami musí by ť zabezpe čená bezpe čnos ť a ochrana zdravia pri práci zamestnancov, ako aj bezpe čnos ť samotného strojného zariadenia pri manipulácii s ním. Mobilné zariadenia môžu by ť prevádzkované len na rovnom a pevnom povrchu (neplatí pre premiest ňovanie, presuny). Upravovaný nerast bude do násypky mobilného drvi ča nakladaný rýpadlom alebo naklada čom. Pred za čatím nakládky nerastu rýpadlom sa hrnutím nerastu alebo iným vhodným spôsobom musí vytvori ť obslužná plošina, z ktorej bude možné bezpe čne nap ĺň ať

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 22 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

násypku mobilného drvi ča. Výška obslužnej plošiny musí by ť taká, aby obsluha rýpadla vedela vizuálne kontrolova ť spôsob ukladania nerastu do násypky a stav jej naplnenia. Pri nakládke nerastu naklada čom musí lyžica naklada ča presahova ť nad násypku mobilného drvi ča tak, aby nemohlo jej vyklopením dôjs ť k poškodeniu násypky. V prípade potreby sa hrnutím nerastu alebo iným vhodným spôsobom vytvorí nájazdová rampa, ktorou požadovaný presah lyžice naklada ča nad násypku mobilnej drvi čky dosiahneme. Nájazdová rampa, ako aj obslužná plošina musia by ť dostato čne spevnené a stabilné. Násypka mobilného drvi ča je vybavená vibra čným roštom. Násypka sa musí rovnomerne zap ĺň ať a nesmie sa zahlcova ť. Obsluha nakladacieho stroja (rýpadlo/naklada č) nakladá nerast do násypky tak, aby ju lyžicou alebo nakladaným nerastom nepoškodil. Naložením nerastu do násypky mobilného drvi ča sa vibra čným roštom odseparujú drobné časti naloženej suroviny, ktoré sú sklzom zvedené na vynášací dopravníkový pás. Táto surovina môže by ť na výsypku vynášaná osobitným bo čným vynášacím dopravníkovým pásom (tzv. odhli ňovacím pásom) alebo bude usmernená na primárny dopravníkový pás, ktorým je podrvený materiál vedený do triedi ča, kde je odtriedená čas ť materiálu a ďalšia čas ť materiálu je ďalej spracovaná v druhom stupni drvenia kuže ľovým drvi čom na požadované frakcie a následné ďalej triedená na triedi či s troma sitovými plochami a po tomto procese je vyrobený materiál odobratý z výsypky a uskladnený na expedíciu. Neodseparovaný nerast je postupne podávaný do čeľus ťového drvi ča, kde dochádza k jeho úprave drvením a následne je vynášaný primárnym dopravníkovým pásom na ďalšie spracovanie triedením a ďalším drvením a triedením. Kovové ne čistoty sú z upraveného nerastu odstra ňované pomocou magnetického separátora umiestneného nad primárnym vynášacím pásom.

Pre elimináciu TZL po čas spracovania suroviny sa budú používa ť skrápacie a mlžiace systémy inštalované na drvi čoch a triedi čoch.

Primárne drvenie a triedenie Výroba na primárnej časti zariadenia za čína nakladaním z rozvalu po odstrele pásovým rýpadlom do násypky primárneho drvi ča. Maximálna vstupná frakcia 600 mm. Pred vstupom suroviny z násypky do primárneho drvi ča je možné použi ť pretriedenie triedenie s výstupnou frakciou napr. 0-32 mm odvádzané bo čným dopravným pásom na výsypku. Výstupná frakcia z čeľus ťového drvi ča sa reguluje nastavením ve ľkosti štrbiny medzi drviacimi plochami. Jednotlivé výrobky budú dopravnými pásmi uskladnené na výsypky v okolí drviaceho zariadenia. Výrobky drveného kameniva na výstupe napr.fr. 0-63 mm, 0-125 mm a pri použití primárneho triedenia fr. 0-32 mm, 32-63 mm, . budú z výsypky nakladané na dopravné

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 23 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

prostriedky kolesovým naklada čom alebo budú kolesovým naklada čom odobrané z výsypiek pod pásmi a umiest ňované na skládkach hotových výrobkov s vyzna čením druhu výrobku. Priestory pre primárne drvenie a triedenie budú hlavne na E 275 m n.m. až E 315 m n.m. Pri tejto časti technológii je možné využi ť prepad výrobkov cez hranu etáží, na ktorej je umiestnená primárna drviaca linka na nižšie položenú etáž. Výška skládok bude zodpoveda ť výške etáží – 10, 15 m, sklon svahu skládky – 45° - 50°. Tento druh výrobku je považovaný z poh ľadu výroby kameniva pre stavebné ú čely - pre úpravu povrchu prašných ciest, do zemného telesa alebo na cementovú stabilizáciu cesty. Pre zásypy priehlbín príp. pre technickú rekultiváciu.

Sekundárne drvenie a triedenie Sekundárne drvenie a triedenie spo číva v nakladaní horniny do násypky sekundárneho drvi ča pásovým alebo kolesovým naklada čom frakcie min. 0/150 mm. Zvolený typ odrazového sekundárneho drvi ča je vhodný pre úpravu tvaru hrubého kameniva. Nastavite ľný výstup sa predpokladá na 22, 32, 63 mm prípadne iné pod ľa požiadaviek trhu. Triedenie bude realizované triedi čmi na frakcie 0/2, 0/4, 2/4, 4/8, 8/11, 8/16,16/22, 22/32, 32/63mm. Po vytriedení budú tieto frakcie dopravené dopravnými pásmi na výsypky v okolí triediaceho zariadenia. Z výsypiek pod odbernými pásmi hotových výrobkov budú odobrané kolesovým naklada čom a nakladané priamo do nákladných aut odberate ľa, alebo umiestnené na skládkach hotových výrobkov E 275 m n.m. Max. výška skládok 8 m, sklon skládok 45° - 50°.

Váženie výrobkov – expedícia Váženie hotových výrobkov pri expedícii bude zabezpe čené na výložníku naklada ča, výložníku rýpadla, alebo na mostovej váhe.

Triedenie

Materiál sa bude triedi ť na základný sortiment na dvojplošných a trojplošných hrubotriedi čoch. Požadované frakcie sa: 0-32; 0-63; 0-125; 0-500; mm, ďalej 0/2, 0/4, 2/4, 4/8, 8/11, 8/16,16/22,22/32, 32/63,16/32, 63/90, 6/125 a pod. Ďalej je pod ľa požiadaviek odberate ľov dodávaný materiál o frakcii 0-500 mm, ktorý je expedovaný priamo z rozvalu. Denná výrobná kapacita drviacich a triediacich zariadení sa bude pohybova ť v závislosti od technických možností spracovate ľa kameniva. Expedícia kameniva sa bude pohybova ť v priemere okolo ??? t/ de ň.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 24 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Výsypky, skládky a odvaly

Výsypky Výsypky sú vytvárané pri výrobnej činnosti pod odbernými pásmi triediacich mobilných zariadení. Sklon svahov výsypiek bude maximálne 45°. Maximálna výška výsypky je daná odbernými dopravnými pásmi a naklada čmi. skládky hotových výrobkov V priestoroch lomu budú na E 275 m n.m a E 285 m n.m. , prípadne na ďalších etážach umiestnené skládky hotových výrobkov pre uskladnenie frakcií 0/2, 0/4, 2/4, 4/8, 8/11, 8/16, 8/22, 22/63 mm,0-300 mm pod ľa požiadaviek odberate ľov alebo aktuálnej zostavy sít na triediacom zariadení. Podložie skládok je skalné, sklon dovrchný cca 2º. Maximálna výška skládok hotových výrobkov bude do 8 m. Prístup na skládky mechanizmami a dopravnými prostriedkami je po prístupových cestách s prašným povrchom na jednotlivé etáže. Uvedené výrobky sú produktom sekundárneho drvenia a triedenia . Primárne drvenie a triedenie bude prevádzané na jednotlivých etážach s výstupom frakcií na výsypky 0/63 mm až 300 mm.

Mechanizácia a banská doprava

Mechanizácia, ktorá sa v lome využíva, predstavuje stavebné stroje a nákladné motorové vozidlá. Použité strojné zariadenia môžu by ť vlastné a dodávate ľské. Strojné zariadenia doteraz používané pre úpravu suroviny budú demontované ako aj ostatné časti úpravne a plánuje sa využíva ť mobilné úpravárenské jednotky, ktoré sa budú umiest ňova ť pod ľa potreby na jednotlivých ťažobných etážach. Nakladanie rozpojenej horniny je mechanizované pomocou rýpadiel na pásovom podvozku a naklada čov na kolesovom podvozku od rôznych výrobcov a typov a pod. so spa ľovacím motorom. Pomocou týchto naklada čov je rozpojená hornina priamo nakladaná na mobilné strojné zariadenie (drvenie a triedenie) alebo do nákladných áut. Technologická doprava a expedícia finálnych výrobkov sa riadi sa Dopravným poriadkom.

Mechanizmy pre prípravu ťažby: vŕtacia súprava na pásovom podvozku s odsávacím zariadením vrtnej mú čky typu Sandvik DI 200, Tamrock Pantera 900, s priemerom vrtnej korunky 90 až 105 mm, príp.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 25 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

vrtnou súpravou s hydraulickým kladivom typu Atlas-Copco d ĺžky do 15 m, s možnos ťou horizontálneho aj vertikálneho v ŕtania búracie kladivo s nosi čom na pásovom alebo kolesovom podvozku

Mechanizmy – ťažobné rýpadlá a kolesové naklada če sú vybavené s diesel - hydraulickými motormi, zariadenia sú vybavené klimatizovanou kabínou pre obsluhu odpruženými seda čkami proti vibráciám.

Mechanizmy pre úpravu a zuš ľach ťovanie Zariadenie použité pre primárne drvenie pásové rýpadlo, alebo kolesový naklada č mobilná drviaca jednotka na pásovom podvozku s dieselgenerátorom, alebo diesel - hydraulickým pohon, čeľus ťový drvi č,dávkovanie z násypky podáva čom s triediacim roštom Strojník ovláda rýpadlo z uzavretej kabíny. Pásové rýpadlo je použité pre nakladanie z rozvalu alebo skládky do násypky primárneho drvi ča. Drviaca jednotka je upravená pred vstupom materiálu na skrápanie vodnou hmlovinou pre znižovanie prašnosti. Strojník ovláda drviace zariadenie dia ľkovým ovláda čom z vo ľného priestranstva. Predtriedenie – podsitná frakcia z primárneho drvenia je odvádzaná z boku dopravným pásom na výsypku. Výstup z drvi ča je odvádzaný čelným dopravným pásom s vo ľbou sklonu na výsypku alebo do násypky ďalšieho zariadenia technologickej linky.

Zariadenie použité pre primárne drvenie a sú časne primárne triedenie primárny drvi č s podveseným triedi čom – mobilná alebo semimobilná drviaca jednotka rôznej konštrukcie a typu, napr. KleemannMobirex MR 110 Z+ZS s výbavou pre montáž triediaceho zariadenia napájaného rovnakými energetickými rozvodmi ako drviaca jednotka Materiál sa nakladá pomocou rýpadla alebo naklada ča do násypky s vibra čným pretrie ďovaním roštom s jednou alebo dvoma sitovými plochami. V prípade použitia dvoch sitových plôch, je nadsitný materiál vedený do tlamy drvi ča, medzisitný materiál sa vedie obtokom drviacej komory priamo na hlavný vynášací pás drvi ča, podsitné je vedené bo čným vynášacím pásom (odhli ňova č). Podrvený materiál transportuje hlavný vynášací pás na podvesený triedi č s dvoma sitovými plochami. Nadsitný materiál je vedený reverzným pásom spätne do násypky drviča, alebo sa reverzný pás oto čí nabok a materiál vytvára výsypku. Podsitný materiál je vedený vynášacím pásom triedi ča priamo napojeným na ďalšie zariadenie alebo sa odoberá spod pásu naklada čom.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 26 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Zariadenie použité pre sekundárne drvenie odrazový drvi č Mobilná drviaca jednotka na pásovom podvozku s pohon dieselgenerátorom, alebo diesel-hydraulický pohon, výkon 150 ton/hod., vstup max. 250 mm, výstup 0 - 32 mm. Odberným pásom môže by ť dopravený podrvená hornina do násypky triediaceho zariadenia alebo na výsypku. Drvi č môže by ť priamo napojený na výstup primárneho drvi ča alebo dávkovanie sa prevádza pásovým rýpadlom alebo kolesovým naklada čom do násypky drvi ča. Strojník ovláda drviace zariadenie dia ľkove z vo ľného priestranstva.

Zariadenie použité pre sekundárne triedenie mobilný dvojplošný vibra čný triedi č 1,5 x 4 m uložený na kolesovom alebo pásovom podvozku s možnos ťou posunu Pohon zabezpe čuje dieselgenerátor, alebo diesel-hydraulický pohon ostros ť triedenia sa reguluje úpravou sklonu triedi ča, v základnej polohe je 18º spádovo. Amplitúda vibrácii sa mení nastavite ľným závažím umiestnených na zotrva čníkoch po oboch stranách triedi ča. Plnenie triedi ča je bu ď priamo z odberného pásu sekundárneho drvi ča alebo dávkovaním kolesovým naklada čom prípadne pásovým rýpadlom cez násypku a odberný pás. Strojník ovláda drviace zariadenie dia ľkove z vo ľného priestranstva.

Zo spomínaných stavebných strojov sa plánuje na ďalej využíva ť:

• vrtne súpravy (napr. ATLAS Copco; BPI 119; VK 15) a ich ekvivalenty rýpadlá (napr. CAT 324; CAT 325; VOLVO 240; KOMATSU WB 97 S5) a ich ekvivalenty • naklada če (napr. CAT 962 H; CAT 966; UNC 200; VOLVO 150) a ich ekvivalenty • dózery (napr. KOMATSU D65 EX12, CAT L9D, CAT L6D) a ich ekvivalenty • motorové vozidlá • nákladné (napr. VOLVO 8X6; T 815; SCANIA, DUMPER) a ich ekvivalenty • osobné (napr. Suzuki SX4; CitroënBerlingo) • žeriavy (napr. V3S AD 080; TATRA 28t; LIEBHERR 30t) a ich ekvivalenty • mobilné drviace zariadenia (napr. odrazový drvi č SBM RCL 1232 E; čeľus ťový drvi č LT 106) a ich ekvivalenty • mobilné triediace zariadenia (napr. hrubotriedi č FINLAY 883 RECLAIMER) a ich ekvivalenty • mobilné dopravníkové pásy a ich ekvivalenty

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 27 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

• kompresory (napr. DK 661; Atlas Copco) a ich ekvivalenty • elektrické náradie (zbíjacie kladivá; sústruhy; frézy; ru čné v ŕtačky) a ich ekvivalenty

Po čas drvenia a triedenia sa bude používa ť skrápacie zariadenie alebo sa zabezpe čia iné technické opatrenia pre zníženie prašnosti (napr. krytovanie dopravníkov na výstupoch drvi čov a triedi čov).

Elektrifikácia –Pre prevádzku elektrospotrebi čov na technologickej linke a sociálnych zariadení sa uvažuje napojením na rozvodnú sie ť so samostatnou trafostanicou. Rozvod el. energie na spotrebi če je riešený cez rozvodné skrine s ovládacími tla čítkami pre prevádzku. Pre prevádzku sú návody na obsluhu a údržbu. Rozvody kontroluje zodpovedný pracovník za prevádzku a údržbu el. zariadenia.

Vodné hospodárstvo –pokia ľ ide o úžitkovú vodu táto je zabezpe čená v prípade potreby v ur čených autocisternách. Pitnú vodu zamestnancov zabezpe čuje organizácia v maloobchodných baleniach.

POŽIADAVKY NA VSTUPY

Záber pôdy : Navrhovaná činnos ť bude vykonávaná na pozemkoch s celkovou výmerou do 11,74 ha, pri čom navýšenie územia pre záber pozemkov využívaných pre činnos ť vykonávanú banským spôsobom bude zo súčasných 10,98 ha zvä čšený o 0,76 ha.

Spotreba vody: Prevádzka ťažby a úprava suroviny si nevyžaduje spotrebu technickej vody. Prevádzka má nároky len na spotrebu vody na hygienické ú čely. Maximálna priemerná hodinová potreba: Qh = 0,5 m 3/hod. Priemerná ro čná potreba vody: Qr = 150 m 3/rok V areáli ťažobného priestoru sa nachádza vlastná v ŕtaná stud ňa. Tá je ur čená na zabezpe čenie vody pre prevádzku kame ňolomu.

Voda je priamo čerpaná zo studne bez akumulácie v osobitnej nádrži a tlakovo dopravovaná k miestu aktuálnej spotreby. Voda pre ostatné technologické ú čely (kropenie

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 28 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

suroviny v linke) je a bude akumulovaná v existujúcej oce ľovej nádrži s objemom cca 12 m3 a gravita čne dopravovaná k miestu aktuálnej spotreby.

Výpo čet potreby pitnej vody navrhovate ľ nemá k dispozícii presné bilancie, resp. skuto čnú potrebu vody pre pitné a hygienické ú čely. Interná smernica navrhovate ľa ur čuje povinnos ť zabezpe čiť pre 1 zamestnanca v letnom období (01.05. – 30.09.) 3 l pitnej vody a v zimnom období (01.10. – 30.04.) 1,5 l pitnej vody denne (Ø 22 pracovných dní/mesiac). Pod ľa výpo čtu to znamená zabezpe čiť pre 1 zamestnanca 22x5x3 + 22x7x1,5 = 330 + 231 = 561 l pitnej vody ro čne. Vzh ľadom na to, že v zimnom období je lom prevádzkovaný 9 mesiacov (2 mesiace nie je prevádzkovaný) resp. podľa poveternostných podmienok, reálna spotreba je nižšia (cca 330 + 165 l = 495 l vody ročne). Pre všetkých 6 zamestnancov pod ľa výpo čtov = 3 366 l vody/rok, reálne cca 3 000 l (malospotrebite ľské balenie). Z h ľadiska vstupov ide o nevýznamný rozdiel, zásobovanie pitnou vodou je pod ľa aktuálnej potreby.

Požiarny vodovod nie je predmetom návrhu a nebude sa budova ť. Aktuálny protipožiarny a záchranný zásah bude vykonaný hasičskou jednotkou. Pre tento ú čel je možné využi ť zásobu vody v nádrži a kapacitu ru čných hasiacich prístrojov prevádzky.

Zásobovanie energiami Energetické zdroje – navrhovaná činnos ť bude vykonávaná bez využívania energetických zdrojov (elektrina). / Energetické zdroje - energetickým zdrojom navrhovanej činnosti bude elektrická energia ur čená pre vnútorné a vonkajšie areálové osvetlenie, vykurovanie. Ro čná spotreba elektrickej je cca 8000 kW.

Zásobovanie plynom Sociálne priestory budú v zimnom období vykurované elektrickými vykurovacími telesami. Zemný plyn sa v areáli lomu nepoužíva na žiadne ú čely.

Zásobovanie surovinami a materiálmi Trhacie práce budú zabezpe čované dodávate ľským spôsobom. Na rozpojovanie hornín budú použité trhaviny Austinit, Lambrex, rozbušky IndetSh, elektrický roznet. Odpal sa bude vyvoláva ť elektricky. Zásobovanie pohonnými hmotami do strojov bude riešené dodávate ľsky, so skladovaním pohonných hmôt v areáli ťažobného územia sa neuvažuje.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 29 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Telekomunika čné napojenie V priebehu prevádzky kame ňolomu budú využívané siete mobilných operátorov ako aj pevná linka.

Požiadavky na dopravu a infraštruktúru

Prevádzka kame ňolomu je sprístupnená spevnenou cestou s asfaltovým kobercom. Prístupová cesta ku kame ňolomu je široká 3 až 4 m. Technologické cesty v areáli lomu budú riešené pod ľa spracovaného dopravného poriadku organizácie s oh ľadom na požiadavky sprístupnenia pracovných plošín, bezpe čnosti práce a bezpe čnosti prevádzky. Pre navrhovaný objem ťažby 1 099 tis. t/rok sa uvažuje s nasledovným nárastom intenzity dopravy:

Tab. č. 4: Preh ľad intenzity dopravy vozidlami s nosnos ťou 25 t

Špecifikácia Množstvá

Priemerná kapacita 1 nákladného vozidla 25 t

Po čet expedi čných dní 300

Po čet expedi čných hodín 12

Maximálny po čet prejazdov za de ň 99,64

Maximálny po čet prejazdov za hodinu 8,3

Denná kapacita dopravy sa uvažuje 99 áut (otá čok) s nosnos ťou 25 t, pri čom sa projektuje maximálne cca 2 490 ton denného objemu spracovanej suroviny pre expedíciu.

Tab. č. 5: Preh ľad intenzity dopravy vozidlami s nosnos ťou 17 t

Špecifikácia Množstvá

Priemerná kapacita 1 nákladného vozidla 17 t

Po čet expedi čných dní 300

Po čet expedi čných hodín 12

Maximálny po čet prejazdov za de ň 146,5

Maximálny po čet prejazdov za hodinu 12,2

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 30 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Denná kapacita dopravy sa uvažuje cca 144 áut (ota čok) s nosnos ťou 17 t, pri čom sa projektuje maximálne cca 2440 ton denného objemu spracovanej suroviny pre expedíciu štvorosími nákladnými vozidlami. Sumárne bude prejazd nákladný vozidlami tvori ť cca X prejazdov za hodinu. Z toho je potrebné uvažova ť cca do 25 – 30 % v smere obce Mýtna a ďalej v smere na Detvu a zvyšných 70 – 75 % prejazdov bude smerovaných na teleso rýchlostnej cesty R2. Tieto motorové vozidlá nebudú jazdi ť cez obec Mýtna

Nároky na pracovné sily Spracovanie kameniva bude realizovaná dodávate ľsky. Zmenou navrhovanej činnosti rozšírenia ťažby sa zvýšené nároky na pracovnú silu u navrhovate ľa sa nepredpokladajú.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 31 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

ÚDAJE O VÝSTUPOCH

Základným výstupom je výrobok – prírodné drvené kamenivo, ktorý je vyrábaný pod ľa požiadaviek využitia pre rôzne stavebné ú čely vo frakciách napr. 0/2, 0/4, 2/4, 4/8, 8/11, 8/16, 16/22,16/32, 22/32,0/32, 32/63, 63/90, 63/125, 0/63, 0/125 a iných požadovaných frakciách.

Zdroje zne čis ťovania ovzdušia Z h ľadiska pôsobenia navrhovanej činnosti na kvalitu ovzdušia na zne čistenie ovzdušia vplývajú plynné zne čis ťujúce látky a tuhé zne čis ťujúce látky z plošného stacionárneho zdroja – povrchový kame ňolom s príslušnými mechanizmami a z mobilných zdrojov, a to súvisiacej Stacionárnym zdrojom zne čistenia ovzdušia v povrchovom kame ňolome je vykonávaná banská činnos ť, ktorá je zdrojom tuhých zne čis ťujúcich látok. V zmysle kategorizácie stacionárnych zdrojov zne čis ťovania ovzdušia pod ľa prílohy č. 1 k vyhláške MŽP SR č. 410/2012 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší je navrhovaná činnos ť zaradená ako stredný zdroj zne čis ťovania ovzdušia. Zdrojom zne čis ťovania ovzdušia sú pracoviská na jednotlivých ťažobných rezoch (v ŕtaniehorniny, strelné práce, nakládka a odvoz rúbaniny), technologická linka (vykládka rúbaniny, drvenie, triedenie, presyp dopravného pásu a skládky výrobkov z kame ňa. Ur čujúcou škodlivinou sú tuhé zne čis ťujúce látky (TZL) – suspendované častice PM10. Ro čne sa predpokladá manipulova ť so 1 099 tis. ton suchej dolomitovej rúbaniny, pri 300 pracovných d ňoch to predstavuje v priemere 3 663 ton/de ň. Priemerná vlhkos ť rúbaniny (pod ľa variety dolomitu) je Ø 5-8 %. Prašnos ť (vrátane hluku) v lome Mýtna vo vz ťahu k pracovnému prostrediu je riešená skrápaním obslužných komunikácii a údržbou výjazdu na cestu III. triedy III/2632 s križovatkou s asfaltovou vrstvou. Na mobilných úpravárenských technologických linkách sú nainštalované skrápacie zariadenia ur čené na zníženie úniku TZL do ovzdušia.

Priestor lomu nie je nútene vetraný. Klimatické, mikroklimatické a morfologické podmienky priestoru a kontaktného územia zabezpe čujú dostato čné prirodzené odvetrávanie priestoru. Vznik inverzných situácií je nepravdepodobný, alebo ve ľmi nízky. V doterajšom období prevádzkovania lomu Mýtna navrhovate ľom činnosti je akceptovaný stav kategorizácie zdroja zne čis ťovania ovzdušia pod ľa predchádzajúceho stavu.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 32 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Navrhovate ľ v súlade s ustanoveniami zákona NR SR čís. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za zne čis ťovanie ovzdušia predkladá príslušnému orgánu údaje potrebné pre ur čenie výšky ro čného poplatku. V doterajšom období bolo úradom konštatované, že vy číslené množstvá vypúš ťaných zne čis ťujúcich látok boli zistené v súlade s Vyhláškou MŽP SR č. 408/2003 Z.z. a predložený výpo čet ro čného poplatku je správny (akceptovaný).

Obr. č. 4: Mapa kvality ovzdušia Banskobystrického kraj

V roku 2017 bolo v Banskobystrickom kraji zaznamenané, aby v tejto zóne bola prekro čená denná limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí pre PM 10 . Po čet prekro čení limitnej hodnoty pre 24 hodinové priemerné koncentrácie bol nad povolenou limitnou hodnotou na 12 staniciach na Slovensku. Z uvedených 12 staníc najvýraznejšie prekro čenie (nad 60) bolo namerané na troch staniciach (Jelšava – 82, Banská Bystrica – 67 a Ve ľká Ida – 62) rôzneho typu (mestská poza ďová, dopravná a priemyselná stanica). Pri čom je pozoruhodné aj to, že z 11 staníc dopravného typu len na piatich staniciach bol povolený po čet prekro čený v Košickom kraji na stanici Ve ľká Ida-Letná. Na monitorovacej stanici dosiahol po čet prekro čení 24-hodinovej limitnej hodnoty PM10 na ochranu zdravia 71, čo je najvä čšia hodnota na Slovensku, priemerná ro čná koncentrácia dosiahla hodnotu 43 µg.m-3 , čo je mierne nad limitom.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 33 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

-3 Obr. č. 5: Mapa kvality ovzdušia – priemerná ro čná koncentrácia PM 10 [ µg.m ], rok 2017

Líniovým zdrojom zne čistenia ovzdušia je súvisiaca cestná doprava, najmä nákladná. Dotknutý je priestor medzi Zvolenom a Lu čencom–európska cesta E58 a priestor v kontakte na túto cestu, ktorá však je významným a mimoriadne za ťaženým tranzitným koridorom Slovenska. Smerový rozptyl nákladných automobilov odvážajúcich surovinu nie je evidovaný a nie je sledovaný; t.j. primerane akceptovate ľné výstupy nie sú definovate ľné. Dopravné frekvencie z lomu Mýtna sú pod ľa objemov ťažby v rokoch 2017 – 2021 roku cca 196 automobilov denne. Pre navrhovanú činnos ť, t.j. max. 1 099 tis. t/rok sú odhadnuté na 246 nákladných automobilov v závislosti od nosnosti (náves/osemkola) denne s časovým pôsobením v pracovných d ňoch v dobe medzi 6 - 18 hod. Smer dopravy závisí od miesta ur čenia odberate ľov, najmä však na stavbu rýchlostnej cesty R2 Zvolen-Lu čenec- Košice. Samozrejme, materiál bude v závislosti od požiadaviek odberate ľov dopravovaný aj inými smermi a na iné stavby.

Stacionárnym zdrojom zne čistenia ovzdušia v povrchovom kame ňolome je vykonávaná činnos ťou vykonávanou banským spôsobom, ktorá je zdrojom tuhých zne čis ťujúcich látok. V zmysle kategorizácie stacionárnych zdrojov zne čis ťovania ovzdušia pod ľa prílohy č. 1 k vyhláške MŽP SR č. 410/2012 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší je navrhovaná činnos ť zaradená ako stredný zdroj zne čis ťovania ovzdušia.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 34 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Tab. č. 6: Vý ňatok z prílohy č. 1 vyhlášky č. 410/2012 Z. z.

Prahová kapacita

Číslo 1 2 Názov kategórie kategórie ve ľký stredný zdroj zdroj

3 VÝROBA NEKOVOVÝCH MINERÁLNYCH PRODUKTOV

3.10 Kame ňolomy a súvisiace spracovanie kame ňa - > 0

Pod ľa prílohy č. 7 k vyhláške MŽP SR č. 410/2012 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší je emisný limit pre kame ňolomy stanovený nasledovne:

VÝROBA NEKOVOVÝCH MINERÁLNYCH PRODUKTOV OSTATNÉ STACIONÁRNE ZDROJE PRIEMYSLU VÝROBY NEKOVOVÝCH MINERÁLNYCH PRODUKTOV

Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania

Emisie TZL zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia pod ľa technických možností s oh ľadom na primeranos ť nákladov obmedzi ť, napríklad odsávaním, odprašovaním, zvlh čovaním, hermetizáciou.

Emisný limit B. Emisný limit pre nové zdroje

Tab. č. 7: Vý ňatok z prílohy č. 4 k vyhláške č. 356/2010 Z. z.

Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn

Emisný limiot [mg/m 3] Technológia TZL

Kame ňolomy 30,50 1)

1) Platí pre zariadenia s vydaným povolením do 31. decembra 2012

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 35 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Stacionárnym zdrojom zne čistenia ovzdušia budú bodové a plošné zdroje zne čis ťovania. Bodové zdroje zne čis ťovania emitujú do priestoru predovšetkým TZL a plynné škodliviny. Jedná sa o rýpadlá, bagre, triediacu a drviacu linku a naklada če pohá ňané naftovými motormi. Pri nakládke na nákladné autá dochádza k uvo ľň ovaniu jemných podielov prachu a drviny, ktoré sú potom vplyvom vetra sušené a rozpty ľované po okolitom priestore. Emisie plynných škodlivín z výfukových plynov sú závislé na výkone a technickom stave motorov, teda na spotrebe nafty. Pri zvýšenej kapacite ťažby sa nárast emisií prejaví v priestore lomu.

Odpadové vody Po čas spracovania dolomitovej suroviny nevzniknú odpadové vody z technologického procesu. Splaškové odpadové vody sa likvidujú v ČOV, pri čom sociálne zariadenia sú využívané v mobilnom prevedení. Odvoz a likvidácia splaškov je zabezpe čená zmluvným partnerom. Vody z povrchového odtoku - zo striech prevádzkových objektov (unimobunky) odtekajú do vsaku do kontaktného vo ľného terénu resp. povrchových odvádzacích rigolov, bez možnosti a potreby ich akumulácie, alebo potreby ich úpravy a čistenia. Vody z povrchového odtoku z lomu prirodzene vsakujú do odkrytého horninového prostredia. Ro čný objem týchto vôd nie je sledovaný a sledovanie, resp. ur čenie nie je dôvodné. Vzh ľadom na daný charakter ložiska a danú konfiguráciu terénu bude odvádzanie zrážkových vôd odvod ňovacím kanálom do pri ľahlého miestneho potoka.

Odpady Likvidácia odpadov vznikajúcich pri údržbe a servise strojov a zariadení je zabezpe čená jeho producentmi a dodávate ľskými spolo čnos ťami vykonávajúcimi servisné a údržbové služby na jednotlivých technických zariadeniach. Servis strojov a zariadení vykonávajú oprávnené osoby dodávate ľsky (napr. výmena olejových náplní, chladiacich a brzdových kvapalín, oprava, údržba, výmena sú čiastok, servis elektroinštalácie a pod.). Odvoz zmesového komunálneho odpadu a jeho ukladanie na povolenú skládku odpadov a odpadu na základe zmlúv.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 36 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Tab. č. 8: Druhy odpadov produkované na prevádzke Mýtna – ostatné odpady Katalóg. Predpoklad Názov odpadu číslo ané množstvo

Absorbenty , filtra čné materiály, handry na čistenie a ochranné 0,5 t 15 02 03 odevy iné ako uvedené v 150202 kategória O

16 02 14 Vyradené zariadenia iné ako uvedené v 16 02 09 až 16 02 13

17 05 04 Zemina a kamenivo iné ako uvedené 17 05 03 kategória O

17 05 06 Výkopová zemina iná ako uvedená v 17 05 05 kategória O

20 03 01 Zmesový komunálny odpad kategória O 58 t

Pri nakladaní s viac ako 100 kg nebezpe čných odpadov ro čne je držite ľ povinný požiada ť o súhlas na nakladanie príslušný ďalej odpadového hospodárstva pod ľa § 7 ods.1, písm. g) zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v znení neskorších právnych predpisov.

Tab. č. 9: Vznikajúce druhy odpadov – nebezpe čné odpady

Kategória Kód Druh odpadu odpadov

13 01 11 syntetické hydraulické oleje N

13 02 06 syntetické motorové, prevodové a mazacie oleje N

13 02 08 iné motorové, prevodové a mazacie oleje N

absorbenty, filtra čné materiály vrátane olejových filtrov 15 02 02 inak nešpecifikovaných, han dry na čistenie, ochranné N odevy kontaminované nebezpe čnými látkami

Nakladanie s odpadmi po čas prevádzkovania lomu sa bude riadi ť platnými právnymi predpismi v oblasti odpadového hospodárstva a všeobecne záväznými nariadeniami mesta týkajúcich sa nakladania s komunálnymi odpadmi.

Ťažobný odpad Odpady vznikajúce pri ťažbe – skrývkový materiál jeukladaný a zakategorizovaný v zmysle ustanovení zákona č. 514/2008 Z.z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V prípade vzniku potreby depónie skrývkového materiálu, ten bude po vydobytí ložiska použitý ako rekultiva čný materiál pre zahladenie následkov po dobývaní ložiska na jednotlivých etážach lomu.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 37 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Organizácia má schválený Plán nakladania s odpadom z ťažobného priemyslu pre lom Mýtna. Jedná sa o materiál inertného charakteru. Pri rozšírení dobývania ložiska stavebného kame ňa – dolomitu a stým súvisiacimi skrývkovými prácami bude upravený aj tento plán nakladania. Pri rekultivácii územia po ukon čení ťažby bude využívaný materiál z vyššie uvedených depónií. Rekultiva čné práce budú vykonávané pod ľa schváleného plánu rekultivácie.

Depónia skrývky – Skrývkové práce boli vykonané už v minulosti na parcelách 884/1, 882/2, preto nie je potrebné skrývke venova ť pozornos ť. Skrývka – hliny sú sústredené na obvode ťažobného priestoru, aby pri rekultivácii boli čo najmenšie náklady na prepravu hlín spä ť do vy ťaženého priestoru. Skrývkové práce budú vykonávané na novom zábere lomu, ktorá tvorí vrstvu zemitej vrstvy zmiešanej s horninou do hrúbky max. 0,1 – 1,0m. Uhol generálneho svahu sklonu skrývky sa ur čuje max. 45º. Skrývka na parcele 882/5 bude zhrnutá len v nevyhnutnom rozsahu, ktorý ur čí rozhodnutie štátneho orgánu ochrany pôdneho fondu. Hliny zmiešané s horninou budú využité ako surovina do násypov, pod ľa požiadaviek trhu.

Zdroje hluku a vibrácií Hluk je každý rušivý, ob ťažujúci, nepríjemný, nežiaduci, neprimeraný alebo škodlivý zvuk. Pri posudzovaní hluku sa naj častejšie zaoberáme hlukom, ktorý sa šíri vzduchom. Vibrácie sú kmitavé pohyby telies alebo mechanického kontinua. Hluk a vibrácie spolu úzko súvisia, pretože v mnohých prípadoch kmitajúce útvary sú prí činou sekundárne vznikajúceho hluku a opa čne – akustická energia prenášaná vzduchom môže vyvola ť rušivé kmitanie konštrukcií. V prírode sa stretávame s náhodne sa vyskytujúcimi vibráciami posunmi v zemskej kôre, silnými vetrami, zosuvmi pôdy a pod. Zdrojom hluku v záujmovom území je a na ďalej bude predovšetkým technologická úprava suroviny. Vo vonkajšom prostredí produkujú hluk pásové dopravníky, drvi če a triedi če a technologickej linky. Ďalšími zdrojmi hluku na povrchu sú hluk z prevádzky strojov používaných pri ťažbe suroviny a z dopravnej frekvencie nákladnej automobilovej dopravy. Hladiny hlukovej expozície nákladných áut predstavujú hodnoty 85 dB pri státí (1 425 otá čok/min) a 79,3 dB za jazdy. Hluk z činnosti lomu bude ma ť diskontinuálny charakter. Expozície hluku je možné eliminova ť vhodnými pracovnými postupmi. V zmysle vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí je možné stanovi ť pre územie lomu

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 38 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

kategóriu územia IV - územie bez obytnej funkcie a bez chránených vonkajších priestorov, výrobné zóny, priemyselné parky, areály závodov, kde pre de ň, ve čer a noc sú prípustné hodnoty hluku z dopravy a hluku z iných zdrojov 70 dB. Obytná čas ť obce Mýtna je vzdialená v dostato čnej vzdialenosti od samotnej prevádzky. Priemyselný hluk, ktorý je produkovaný prevádzkou navrhovanej činnosti považujeme v zmysle platnej legislatívy za hluk z iných zdrojov. Prípustné hodnoty ur čujúcich veli čín hluku sú uvedené v nasledujúcej tabu ľke:

Tab. č. 10: Prípustné hodnoty ur čujúcich veli čín hluku vo vonkajšom prostredí

Prípustné hodnoty [dB]

Hluk z dopravy

Pozemná Hluk z

Opis chráneného územia alebo asovýinterval č iných č a vodná Železni né Letecká b c vonkajšieho priestoru ný doprava ) dráhy ) doprava zdrojov č Kategóriaúzemia en c)

LAeq,p LAeq,p LAeq,p LASmax,p LAeq,p

0 de ň 45 45 - 45 Územie s osobitnou ochranou pred hlukom, napr. kúpe ľné miesta, ve čer 45 45 - 45 . 0 kúpe ľné a lie čebné areály noc 40 40 60 40

0

Priestor pred oknami obytných 5 miestn osti bytových a rodinných de ň 50 50 - 50 domov, priestor pred oknami chránených miestnosti školských ve čer 50 50 - 50 I. 5 budov, zdravotníckych zariadení a iných chránených objektov, d) noc 45 45 65 45 rekrea čné územie 5

Územie ako v kategórii II. v okolí a) de ň 60 60 - 50 dia ľnic, ciest I. a II. triedy miestnych 0 II. komunikácií s hromadnou dopravou, ve čer 60 60 - 50 železni čných dráh a letísk, mestské

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 39 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

centrá noc 50 55 0 75 45

0

0 de ň 70 70 - 70 Územie bez obytnej funkcie a bez

chráne ných vonkajších priestorov, ve čer 70 70 - 70 V. výrobné zóny, priemyselné parky, 0

areály závodov noc 70 70 95 70

0

Poznámky k tabu ľke: Prípustné hodnoty platia pre suchý povrch vozovky a nezasnežený terén. Pozemná doprava je doprava na pozemných komunikáciách vrátane elektri čkovej dopravy. Zastávky miestnej hromadnej dopravy, autobusovej, železni čnej, vodnej dopravy a stanovištia taxislužieb ur čené iba na nastupovanie a vystupovanie osôb sa hodnotia ako sú čas ť pozemnej a vodnej dopravy. Prípustné hodnoty pred fasádou nebytových objektov sa uplat ňujú v čase ich používania (napríklad školy po čas vyu čovania). Okolie je: územie do vzdialenosti 100 m od osi vozovky alebo od osi pri ľahlého jazdného pásu pozemnej komunikácie, územie do vzdialenosti 100 m od osi pri ľahlej ko ľaje železni čnej dráhy, územie do vzdialenosti 500 m od okraja pohybových plôch letísk, územie do vzdialenosti 1 000 m od osi vzletových a pristávacích dráha územie do vzdialenosti 1 000 m od kolmého priemetu ur čených letových trajektórií s d ĺžkou priemetu 9000 m od okraja vzletových a pristávacích dráh letísk.

Navrhovaná činnos ť musí by ť v súlade s ustanoveniami zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií. Ďalej musí by ť dodržané NV SR č. 115/2006 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpe čnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi expozíciou hluku.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 40 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Pre posúdenie hlukovej zá ťaže predmetného územia bola spracovaná hluková štúdia, ktorá je v prílohe zámeru. Pri dobývaní stavebného kame ňa – dolomitu vznikajú vibrácie lokálne a bodovo. Vibrácie vznikajú vo vä čšom rozsahu pri vykonávaní trhacích prác. Vzh ľadom na po četnos ť plánovaných odstrelov (1x týždenne trhacie práce malého rozsahu alebo 1x za dva týždenne trhacími prácami ve ľkého rozsahu), ďalej smere vibra čných a hlukových v ĺn pri realizácii odstrelu a vzdialenos ť lomu od obytnej zóny sa nepredpokladá významný vplyv na obyvate ľov obce. V obci Mýtna neboli vplyvy činnosti zaznamenané. Hladiny hluku zo samotnej prevádzky lomu Mýtna neprekra čujú najvyššie prípustné hladiny hluku pre referen čný časový interval de ň a ve čer. V no čnej dobe je prevádzka kame ňolomu odstavená. Na základe uvedeného je možné konštatova ť, že navrhovaná činnos ť nezhorší hlukové pomery v posudzovanej obytnej zóne a nespôsobí zhoršenie životných podmienok obyvate ľstva z h ľadiska hluku v porovnaní s jestvujúcim stavom.

Pre dotknutú lokalitu tvorí zdroj hluku a vibrácií cestná doprava európskej cesty E58 smer Zvolen – Lu čenec.

Zdroje žiarenia Prevádzka ťažby a úpravy stavebného kame ňa – dolomitu nie je zdrojom žiarenia a iných fyzikálnych polí.

Zdroje tepla a zápachu S navrhovanou činnos ťou nie je spojená produkcia tepla a zápachu.

Iné o čakávané vplyvy napr. vyvolané investície V súvislosti s navrhovanou činnos ťou nevznikajú požiadavky na vyvolané investície.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 41 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

III.3. Prepojenie s ostatnými plánovanými a realizovanými činnos ťami v dotknutom území a možné riziká havárií vzh ľadom na použité látky a technológie

S navrhovanou činnos ťou, okrem už definovaných rizík, nesúvisia žiadne ďalšie vyvolané súvislosti, ktoré by svojimi vplyvmi mohli spôsobi ť ohrozenie sú časného stavu životného prostredia.

Pre samotnú prevádzku boli vypracované hodnotenia, ktoré posudzujú tak bezpe čnos ť pri práci ako aj riziká zne čistenia životného prostredia. Pre prípravu na posudzovanie rizík pri práci, pre stanovenie postupu posudzovanie rizík v praxi, hodnotenie pravdepodobnosti vzniku nežiaducej udalostí a opatrení na zníženie alebo odstránenie rizika bola použitá dokumentácia „Jednoduchý návod na systematické hodnotenie rizík v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpe čnosti a ochrane zdravia pri práci“, ktorá bola doporu čená štátnou banskou správou. Na hodnotenie, definovanie, identifikáciu a posudzovanie rizika bola zvolená kombinovaná metóda. Identifikácia nebezpe čenstva a hrozenia je stanovená na prevádzkové súbory – samostatné systémy. Hodnotenie rizika posudzovaného systému je vykonaná formou kvalitatívneho hodnotenia o vyjadrení stup ňa pravdepodobnosti a jeho dôsledkov. So samotnými možnými rizikami havárií vzh ľadom na použité látky a technológie a ich dôsledkami sú zamestnanci tak navrhovate ľa ako aj dodávate ľov preškolení a pou čení o bezpe čnom vykonávaní obsluhy a údržby zverených strojov, objektov a zariadení.

III.4. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti pod ľa osobitných predpisov

Povolenie na využívanie ložiska nevyhradeného nerastu pod ľa § 4 ods. 1 NVSR č. 520/1991 Zb. o podmienkach využívania ložísk nevyhradených nerastov v znení neskorších predpisov vydáva povo ľujúci orgán, Obvodný banský úrad Banská Bystrica.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 42 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

III.5. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch zmeny navrhovanej činnosti presahujúcich štátne hranice

Vplyvy navrhovanej činnosti presahujúce štátne hranice sa vzh ľadom na charakter navrhovanej činnosti a dostato čnú vzdialenos ť od najbližších štátnych hraníc nepredpokladajú. V zmysle prílohy č. 13 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na ŽP a o zmene a doplnení niektorých zákonov predmetná činnos ť nie je zaradená do zoznamu činností podliehajúcich povinne medzinárodnému posudzovaniu z h ľadiska ich vplyvov na životné prostredie, presahujúce štátne hranice.

III.6. Základné informácie o sú časnom stave životného prostredia dotknutého územia vrátane zdravia ľudí

III.6.1. Charakteristika prírodného prostredia vrátane chránených území

III.6.1.1. Orografické pomery

Záujmová oblas ť je sú čas ťou Banskobystrického kraja, okresu Lu čenec, nachádza sa v katastrálnom území Mýtna. Územie je situované na severozápadných svahoch vrchu Hrby (kóta vrchu 337 m n.m.) na západnom okraji Revúckej vrchoviny, v tesnej blízkosti s geomorfologickým celkom Ostrôžky. Územie lomu je situované cca 500 m južne od obce Mýtna, v blízkosti cca 400 m južne od železni čnej tratea cca 500 m južneod cesty E58 Zvolen – Lu čenec.

III.6.1.2. Geomorfologické pomery

Pod ľa regionálneho geologického členenia Západných Karpát (Mazúr, E., Lukniš, M., in Atlas krajiny SR, 2002) patrí širšie záujmové územie do:

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 43 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Tab. č. 11: Geomorfologické členenie záujmového územia

Sústava: Alpsko-himalájska

Podsústava: Karpaty

Provincia: Západné Karpaty

Subprovincia: Vnútorné Západné Karpaty

Oblas ť: Slovenské rudohorie

Celok: Revúcka vrchovina

Podcelok: Cinobanské predhorie

Revúcka vrchovina je horský celok na južnom okraji Slovenského rudohoria. Tvoria ju pomerne dlhé chrbty, ktoré odde ľujú doliny riek Ipe ľ, Rimava, Blh, Murá ň, Štítnik a Slaná. Hlavný hrebe ň rozsiahlej Revúckej vrchoviny sa tiahne od juhozápadu smerom na severovýchod. V zložitej geologickej stavbe dominujú hlavne staré svory, ruly, fility a granity. V niektorých častiach pohoria sa vyskytujú aj spodnotriasové kremence, vápence a neogénne andezitové tufy. V časti vrchoviny, ktorá je budovaná vápencovými horninami, vznikli bohaté krasové územia s množstvom jaský ň.Mimoriadne pestrý reliéf má prevažne vrchovinový charakter. Záujmové územie je tvorené podcelkom Cinobanské predhorie a jeho gemorfologickou čas ťou Lovinobanská brázda, ktorá zaberá západnú čas ť podcelku, v okolí obcí Divín a Lovinoba ňa v severnej časti lu čeneckého okresu. Podcelok Cinobanské predhorie sa nachádza na západnom okraji pohoria, medzi Tuhárskym potokom a údolím Rimavy a Rimavice. Leží v západnej časti Revúckej vrchoviny, ktorá východným okrajom susedí so Železníckym predhorím. Severne ležia Stolické vrchy s podcelkami Klenovské a Málinské vrchy, okrajovo i Veporské vrchy s podcelkom Sihlianska planina. Na západe sa nachádza pohorie Ostrôžky a južným smerom Lu čenská a Rimavská kotlina (podcelok Juhoslovenskej kotliny).

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 44 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Obr. č. 6: Geomorfologické za členenie územia

Situovanie záujmového územia

Najbližšie okolie posudzovaného územia z hľadiska základných morfoštruktúrpatrí medzi semimasívne rudohorské morfoštruktúry, ide o semimasívny mierne vyklenutý blok . Z hľadiska základných typov erózno-denuda čného reliéfu dotknuté územie predstavuje reliéf eróznych brázd so sklonom svahov 2,6° do 6,0°. Z hľadiska morfologicko-morfometrických typov reliéfu záujmová oblas ť patrí medzi stredne členité pahorkatiny. Nadmorská výška predmetného územia sa pohybuje cca 270– 310 m n.m..Terén od lokality smerom na JV (cca 250 m) sa dvíha ku kóte Hŕby (337 m n.m.), smerom na SV svah klesá k ceste III. triedy Mýtna – Divín na úrove ň cca 280 m n.m.

Geologická charakteristika širšieho okolia záujmového územia

Širšie dotknuté územie a miesto navrhovanej činnosti patrí v rámci regionálneho geologického členenia Slovenska do Vnútorných Západných Karpát. Z geologického hľadiska jesú čas ťou mezozoického obalu veporika, konkrétne jeho južnej časti a to

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 45 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

tuhárskeho vývoja struženickej sekvencie. Predmetné územie predstavuje komplex dolomitov, vápnitých dolomitova dolomitických vápencov. Veporikum, ako jednotka Centrálnych Karpát, sa na povrchu prejavuje rozsiahlymi plochami kryštalinických hornín. Sú to vyzdvihnuté spodnejšie etáže stavby - v širšom okolí prieskumného územia najmä komplexy granitoidných hornín - na genézu ktorých mal hlavný vplyv varískyorogén. Obalové sekvencie južného veporikamladopaleozického veku sa za čali usadzova ť v závere variskej epochy v podobe prevažne klastických formácií (revúcka skupina). Nový sedimenta čný cyklus za čal po prerušení sedimentácie, ukladaním dobre vytriedených sedimentov spodného triasu. Deltový a príbrežný režim sa postupne menil na lagunárno - deltový až režim neritika s usadzovaním karbonátových fácií.V priebehu triasu sa striedali podmienky plytšieho neritika (karbonátovej platformy) s hlbším pelagickým vývojom, čoho odrazom bola sedimentácia prevažne karbonátických členov struženíckej sekvencie. V paleoalpínskejtektonometamorfnej epoche pod ľahla obalová skupina spolu s podložným kryštálinikom metamorfóze v podmienkach chloritovej zóny (subfácia kreme ň - albit - muskovit - chlorit), ale stavbu tuhárskeho vývoja mezozoického obalu južnej časti veporika ovplyvnili najvýraznejšie pravdepodobne až laramské pohyby, ktoré spôsobili vznik vejárovitej asymetrickej megasynformy, s osou paralelnou s priebehom divínskeho zlomu (muránskej línie). Došlo aj k presunu útržkov gemerika (magnezitový karbón) na obalové sekvencie veporika). V pokriedovom období došlo k výzdvihu celého územia veporika a k vertikálnym pohybom rôznych blokov, k tvorbe panví. Po dlhodobej denudácii na horniny predterciérneho podložia sedimentovali vo vrchnom miocéne (dák - pont) sedimenty poltárskeho súvrstvia rie čno - jazerného pôvodu. V období kvartéru v dôsledku pokra čujúceho zdvihu územia dochádza k intenzívnemu prehlbovaniu zlomami predisponovaných dolín, riek a potokov, formovaniu terás riek a rozsiahlych náplavových kuže ľov potokov.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 46 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Obr. č. 7: Geologická mapa záujmového územia a jeho okolia – Lom Mýtna

Vysvetlivky ku geologickej mape:

Umiestnenie zmeny navrhovanej činnosti

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 47 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

KVARTÉR Holocén vcelku fhh; fluviálne sedimenty: litofaciálne ne členené nivné hliny, alebo pies čité až štrkovité hliny dolinných nív a nív horských potokov hšh; proluviálne sedimenty: prevažne hliny a pies čité hliny s úlomkami hornín a zahlinenými štrkmi v nivných náplavových kuže ľoch Pleistocén/holocén dhk; deluviálne sedimenty: prevažne hlinito-kamenité (podradne pies čito-kamenité) svahoviny a sutiny Mladší pleistocén pw; proluviálne sedimenty: hlinité a pies čité štrky s úlomkami hornín v nízkych náplavových kuže ľoch lhw; eolicko-deluviálne sedimenty: nevápnité sprašové hliny a sprašiam podobné zeminy Stredný pleistocén (mladšia čas ť) šhr; fluviálne sedimenty: štrky a pies čité štrky stredných terás s pokryvom spraší a deluciálnych splachov Stredný pleistocén (staršia čas ť) phm; proluviálne sedimenty: hlinité až pies čito-hlinité štrky s úlomkami hornín v stredných náplavových kuže ľoch s pokryvom deluviálnych splachov

MEZOZOIKUM TRIAS Mladší trias dT3; hlavné dolomity: svetlé, sivé masívne a vrstevnaté dolomity Stredný – mladší trias tuhmT23; svetlé pestrofarebné kryštalické vápence (tuhársky mramor) Starší - stredný trias rwT12; dolomity, rauvaky, brekcie, pestré vápence, žltkasté zrnité dolomity, miestami bune čnaté (rauvaky) Starší trias pbT1; pestré ílovito-pies čité bridlice s vložkami kremenných pieskovcov

LuT1; lúž ňanské súvrstvie: svetlosivé, ružové, červené kremence, kremenné pieskovce, arkózové pieskovce, konglomeráty

MLADŠIE PALEOZOIKUM JUŽNÉ VEPORIKUM REVÚCKA SKUPINA (Mladší karbón – perm) Rimavské súvrstvie (Starší? – mladší perm)

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 48 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

zbpPjv; ne členené: metamorfované arkózy, podradne zlepence a bridlice, miestami s prímesou acídneho vulkanoklastického materiálu SEVERNÉ GEMERIKUM OCHTINSKÁ SKUPINA (Starší karbón; turnén - serpuchov) Hrádocke súvrstvie (Turnén - serpuchov) C1sg; ochtinská skupina ne členená - metamorfované siliciklastické turbidity: fylity, metapieskovce, lokálne magnezity

KRYŠTALINIKUM MAGMATICKÉ HORNINY Bázické a ultrabázické typy magmatických hornín dr3a; diority Granity až granodiority gr16; porfyrické granodiority prevažne s bielymi výrastlicami K-živcov (veporský typ) Granodiority až tonality gr26e; biotitické granodiority až tonality (hybridný typ): usmernené, alebo všesmerné, miestami porfyrické METAMORFOVANÉ HORNINY Ortoruly mg3; migmatity, ortoruly, výrazne usmernené hybridné granitoidy a polohy pararúl (hybridný komplex)

Geologická charakteristika ložiska Ložisko stavebného kame ňa je budované komplexom dolomitov a dolomitických vápencov (s výraznou prevahou dolomitov) stredného až vrchného triasu tuhárskeho vývoja struženíckej sekvencie (pod ľa niektorých autorov federátskaskupina). Tvorí sú čas ť- metamorfovanej mezozoickej obalovej jednotky južného veporika. Hlavná oblas ť výskytu najúplnejšieho stratigrafického sledu vývoja sa nachádza medzi Tuhárom, Divínom a Ružinou v podobe synformnej asymetrickej megaštruktúry, tzv. divínskejsynformy. Jeho zložitá šupinovitá stavba odhaduje minimálnu hodnotu skrátenia pôvodného podložia tuhárskeho mezozoika na 70 % - výrazná metamorfóza a absencia paleontologických nálezov neumož ňujú stratigraficky presne zaradi ť litologické jednotky pozorované v teréne.

Stratigrafický sled tuhárskeho vývoja struženíckej sekvencie predstavuje metamorfované kremenné pieskovce, subarkózy, kremence s medzivložkami pies čitých a fylitických bridlíc (spodný trias).

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 49 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Spodnotriasové sedimenty sú naj častejšie svetlosivej farby.Podstatnú čas ť súvrstvia tvoria kremence, naj častejšie lavicovité, najmä vo vrchných častiach pribúdajú tenké vložky sericitickýchfylitov. Hrúbka sa odhaduje na 150 - 200 m. Spodnotriasové kremence sa nachádzajú východne od ložiska a budujú oblas ť Divínskeho hája. Styk s dolomitickým komplexom je pravdepodobne tektonický, zastretý hrubými polohami kvartérnych hornín,morfologicky sa javí ako plytká depresia, široká miestami nad 200 m. Z údajov z mapovacích vrtov vyplýva, že eluviálne sedimenty dosahujú nad spodnotriasovými kremencami v oblasti styku s dolomitickým komplexom zna čných hrúbok - odhad asi 20 až 30 m. žltkasté a hnedé kavernózne zrnité dolomity - rauvaky, drvené, lokálne prekremenené (spodný trias - spodný amis). Tvoria súbor hornín do 20 m hrúbky v nadloží spodnotriasových kremencov. strednotriasové (anis) tmavé doskovité až bridli čnaté, často ílovité vápence s premenlivým obsahom rohovcov, s tenkými polohami čiernych siltovcov. Dosahujú hrúbky 30 - 50 m.V prieskumnom území sa nevyskytujú. stredno - vrchnotriasové (lias) pestré kryštalické vápence svetlých odtie ňov ("tuhársky mramor"). Sú masívne až lavicovité, zriedka bridli čnaté, miestami kremité, s polohami svetlých dolomitických vápencov až dolomitov, naj častejšie hnedoružovkastých, "cukrovitých". Sú predmetom ťažby pri Tuhári a Ružinej, v skúmanom území sa nevyskytujú. sivé doskovité a lavicovité dolomity v hrubších masách.Komplex dolomitov a dolomitických vápencov tohto typu tvorí objekt prieskumnej úlohy. Naj častejšie sa jedná o sivý až tmavosivý dolomit prežilkovaný minimálne 2 generáciami bielych a okrových žiliek kalcitu, naj častejšie okolo 1 mm hrubých, lavicovitý až blokovitý, s takmer vertikálne uloženými lavicami, miestami s pozorovate ľnou metamorfnou bridli čnatos ťou a

"stebelnatos ťou" paralelnou s vrstevnatos ťou (S 1). Obsahuje polohy ružovkastého, hnedoružového masívneho dolomitu až dolomitického vápenca, polohy svetlosivých ílovitých dolomitických vápencov ( často s typickou "škvrnitou" textúrou, spôsobenou tmavosivými nepravidelnými autoklastami v základnej hmote), i polohy svetlejších "cukrovitých" dolomitov. Hlavným horninotvorným minerálom je dolomit, v menšej miere kalcit a v nepodstatnej miere kreme ň (oba hlavne ako výpl ň puklín). Tektono-metamorfné pochody sa prejavili aj na pestrejšej slienito-ílovitej výplni tektonických porúch. Pre nedostatok paleontologických nálezov so strátigrafickým významom sa dolomitový komplex zara ďuje na základe superpozície do širšieho strátigrafického rozpätia stredy až vrchný trias.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 50 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Popis ložiskových telies Komplex dolomitov, vápnitých dolomitov a dolomitických vápencov, ktorý je objektom prieskumnej úlohy, tvorí výraznú morfologickú eleváciu asi 0,5 km J od železni čnej stanice s názvom Hrby. Vystupujú tu sivé lavicovité dolomity, takmer vertikálne uložené. Na základe výsledkov chemických analýz, petrografického výskumu a geologickej dokumentácie starších prieskumných prác boli v rámci dolomitov vy členené polohy ílovitých dolomitických vápencov a vápnitých dolomitov. Vy členené boli aj polohy vnútorného odpadu. Horniny týchto polôh nesp ĺň ajú požiadavky na technologické vlastnosti vplyvom intenzívneho tektonického porušenia v kombinácii so zvetrávaním a nachádzajú sa v okrajových častiach horninového masívu.Okrem zlomov prebiehajúcich krajom elevácie, ktoré sú zakryté kvartérnymi, najmä aluviálnymi sedimentami a ktoré spôsobujú vystupovanie dolomitického komplexu ako vyvýšeniny (divínsky zlom) tektonický styk so spodnotriasovými kremencami, sa predpokladá na základe niektorých znakov aj existencia zlomov v samotnom horninovom masíve, takými znakmi sú najmä: morfologické lokálne depresie lineárneho priebehu prítomnos ť tektonického ílu v ryhách v miestach lokálnych, preh ĺbení dna strojných rýh (kopaných na skalný podklad), často korešpondujúce s porušenými zónami Nepredpokladá sa výrazný negatívny vplyv tektonických porúch na technologické vlastnosti suroviny (mylonitizované zóny v ložiskových vrtoch sú rádovo cm, zriedka dm). Hoci zóny pozorovate ľného mechanického drvenia dolomitu tektonického pôvodu dosahujú nieko ľko metrov, technologické vlastnosti vzoriek z týchto úsekov vyhoveli kritériám noriem. Prekremenenie hornín v rozsahu majúcom škodlivý vplyv na technologické vlastnosti hornín nebolo preukázané.

Tektonické pomery ložiska Divínsky zlom (muránska línia) Tvorí Z a s časti SZ ohrani čenie ložiska. Je významnou štruktúrou s podstatným vplyvom na geologickú stavbu tejto oblasti. Aj ke ď sprostredkúva styk karbonátového komplexu s hybridnými granitoidmi (krá ľovoho ľský komplex), nemožno ho chápa ť ako jednozna čne v priestore determinovanú líniu styku, skôr ako poruchové pásmo so zložitou vnútornou stavbou, tvorené kataklázovanými a mylonitizovanými útržkami hornín, s chaotickou, nehomogénnou stavbou. Morfologicky sa v blízkosti ložiska prejavuje ako depresia zakrytá aluviálnymi, s časti deluviálnymi sedimentami, v najužšom mieste široká 80 m. Z geologického h ľadiska sa javí ako mladý zlom - kerný prešmyk vyššieho rádu (rozde ľuje alochtónnu a zakorenenú čas ť krá ľovoho ľského príkrovu), pretvorený v niektorých úsekoch na mladší pokles.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 51 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Tektonické poruchy prestupujúce dolomitický komplex

Metamorfná bridli čnatos ť (plochy S 1) prebieha paralelne s vrstevnatos ťou aj so stebelnatou štruktúrou (mm rádu). Za smerodajné sa dajú poklada ť hodnoty namerané v lome, ktoré sa pohybujú od 125/85° do 315/78° (hodnoty smerov sklonu ukazujú na variabilný SZ-JV smer vrstiev s premenlivým úklonom k SV aj JZ).

Hydrogeologická charakteristika výhradného ložiska dolomitu Celé ložisko je vy členené v komplexe dolomitov a dolomitických vápencov, ktorý prináleží tuhárskemu vývoju struženíckej sekvencie. Ide teda o horniny dobre priepustné s puklinouvou, prípadne puklinovo - krasovou priepustnos ťou. Celé sa nachádza nad miestnou eróznou bázou a tvorí morfologickú eleváciu. Ťažobná báza je na úrovni 275 m n.m., miestna erózna báza má úrove ň 265 m n.m. Pri mapovaní územia vrtmi nebola zachytená hladina podzemnej vody.Z tohoto dôvodu je zrejmé, že vrty boli v ŕtané nad hladinou podzemnej vody.Po čas realizácie prieskumných prác bola u niektorých vrtov zistená hladina podzemnej vody. Táto voda pochádza z atmosferických zrážok, ktoré preniknú do rozpukaného dolomitického masívu a dostávajú sa do vrtov, prechádzajúcich rozpukanými zónami. Prítok podzemnej vody stálejšieho charakteru bol zaznamenaný u horizontálnych vrtov realizovanýchstaršími prieskumnými prácami VM-ll/91a VM-12/91. Tieto vrty sa nachádzajú nad miestnou eróznou bázou (prítok Krivánskeho potoka 265 m. n. m.) a pôsobia pri svojej d ĺžke (celkom 150 m) ako drén vôd pochádzajúcich z atmosférickýh zrážok a prenikajúcich rozpukaným dolomitickým masívom. Oba vrty VM-11/91 a VM-12/91 zachytávajú množstvo rozpukaných a porušených zón tektonického charakteru, pozd ĺž ktorých dochádza k zvýšenej akumulácii podzemných vôd, čo sa prejavuje prítokmi na ústí z týchto vrtov. Z uvedeného vyplýva, že napriek, dobrej priepustnosti hornín sú tieto ve ľmi málo zvodnené až nezvodnené (dotácia len z atmosferických zrážok), prítoky podzemných vôd do ložiska budú tvorené len vodou z atmosferických zrážok.

Inžinierskogeologické pomery Pod ľa inžiniersko-geologickej rajonizácie Slovenska (Atlas krajiny SR, 2002) patrí hodnotené územie do regiónu jadrových pohorí, subregiónu obalových jednotiek. V zmysle inžinierskogeologického členenia Slovenska patrí záujmové územie do skupiny rajónov predkvartérnych hornín, konkrétne do rajónu s ozna čením Ih, rajónu magmatických intruzívnychhornín. Kvartérny pokryv na záujmovom území tvoria ostatné bližšie geneticky

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 52 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

nerozlíšené sedimenty, ide o ne členené predkvartérne podložie s nepravidelným pokryvom bližšie nerozlíšených svahovín a sutín.

Geodynamické javy

Geodynamické javy sú v oblasti záujmového územia vyvinuté v pomerne malej miere.

Svahové pohyby Na základe mapy vybraných geodynamických javov (Atlas krajiny SR, 2002) v oblasti záujmového územia nedochádza k svahovým poruchám. Náchylnos ť územia na zosúvanie je v oblasti predmetného územia slabá.

Erózia Oblas ť záujmového územia patrí do kategórie stredne silnej až silnej aktuálnej vodnej erózie pôdy. Pod ľa (Wischmeiera a Smitha) patrí predmetné územie do kategórie ve ľmi silnej potenciálnej vodnej erózie pôdy a pod ľa (Frewerta, Zdražila a Stehlíka) patrí do kategórie strednej potenciálnej vodnej erózie pôdy (0,51 – 1,50 mm.rok -1 ) Seizmicita Z h ľadiska seizmického ohrozenia vychádzajúc z mapy o čakávaných makroseizmických ú činkov pre územie Slovenska (STN 73 0036) patrí predmetné územie do oblasti, kde maximálne o čakávané seizmické ú činky môžu dosiahnu ť hodnotu 6° - 7° M.S.K.64. Seizmické ohrozenie v hodnotách špi čkového zrýchlenia na skalnom podloží je na tomto území 0,80 – 0,99 m.s -2.

Radónové riziko Pod ľa mapy prognózy prírodnej rádioaktivity ( Čížek, P., Smolárová, H., Gluch, A., In: Atlas krajiny SR), ktorá vychádza zo syntézy výsledkov terénnych meraní objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu s plynopriepustnos ťou hornín môžeme konštatova ť, že pre záujmové územie je charakteristické nízke radónové. Presné údaje o úrovni radónového rizika je možné stanovi ť na základe merania pôdneho vzduchu.

Ložiská nerastných surovín V širšom okolí navrhovanej činnosti sa nachádzajú overené a preskúmané ložiská nerastných surovín – výhradné ložiská, ktoré sú evidované v bilancii zásob výhradných ložísk Slovenskej republiky a ktoré majú ur čené dobývacie priestory (DP) alebo chránené ložiskové územia (CHLÚ). Nasledujúce tabu ľky uvádzajú evidenciu dobývacích priestorov a

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 53 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

evidenciu chránených ložiskových území v okruhu cca 15 -20 km od miesta navrhovanej činnosti. Prieskumné ložiskové územia sa v okrese Lučenec nenachádzajú.

Tab. č. 12: Evidencia dobývacích priestorov (stav k 31.10.2019)

Názov dobývacieho Nerast Organizácia priestoru

Detva - Pieš ť andezit STONES SLOVAKIA s.r.o., Sere ď

Gregorová Vieska žiaruvzdorné íly LB MINERALS SK, s.r.o., Košice

Horný Tisovník andezit AMAS, s.r.o., Podre čany

Hrabovo kremité piesky Obec Kalinovo

Kalinovo - Zlámanec kremenec ŽIAROMAT a.s., Kalinovo

Kalinovo III - Ceriny kremi čité piesky ŽIAROMAT a.s., Kalinovo

Kalinovo IV žiaruvzdorné íly ŽIAROMAT a.s., Kalinovo

tehliarske Lu čenec I KSR - Kame ňolomy SR, s.r.o., Zvolen suroviny

tehliarske Lu čenec II - Fabianka Ipe ľské tehelne a.s. Lu čenec suroviny

bituminózne Pinciná GEOCOMPLEX, a.s., Bratislava horniny

Poltár V kaolín GRAU s.r.o., Lu čenec

Ružiná vápenec Vápencový priemysel Ružiná spol. s r.o.

Stará Hali č keramické íly WMJ company, s.r.o., Bratislava

Stožok andezit PK Metrostav a. s., Žilina

Tuhár mramor GEOFARMA s.r.o., Tuhár

tehliarske Vidiná Ipe ľské tehelne a.s., Lu čenec suroviny

pyroxenický Vig ľaš GEOtrans - LOMY, s.r.o., Sása andezit

Vig ľaš I andezit EUROVIA - Kame ňolomy s.r.o., Košice

tehliarske Zelené Ipe ľské tehelne a.s., Lu čenec suroviny

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 54 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Tab. č. 13: Evidencia chránených ložiskových území (stav k 31.10. 2019)

Názov CHLÚ Nerast Organizácia

Brezni čka kaolín ŠGÚDŠ Bratislava

Cinoba ňa kaolín organizácia neur čená

Detva Au rudy EMED Slovakia Detva

Detva - Pieš ť andezit STONES SLOVAKIA s.r.o.,

GregorovaVieska žiaruvzdorné íly LB MINERALS SK, s.r.o., Košice

Hali č keramické íly WMJ company, s.r.o., Bratislava

Horný Tisovník andezit AMAS, s.r.o., Podre čany

Hrabovo kremité piesky obec Kalinovo

Hrabovo - Tovík II kaol. piesky ŠGÚDŠ Bratislava

Hrabovo I sklárske piesky ŠGÚDŠ Bratislava

Hrabovo II kaolinické piesky ŠGÚDŠ Bratislava

Kalinovo - Zlámanec kremenec ŽIAROMAT a.s., Kalinovo

Kalinovo III kremité piesky ŽIAROMAT a.s., Kalinovo

Kalinovo IV azbest ŠGÚDŠ Bratislava

Kalinovo IX keramické íly ŠGÚDŠ Bratislava

Kalinovo V žiaruvzdorné íly ŠGÚDŠ Bratislava

Kalinovo VI žiaruvzdorné íly ŽIAROMAT a.s., Kalinovo

Kalinovo VII kremence ŽIAROMAT a.s., Kalinovo

Kalinovo VIII kaolín ŠGÚDŠ Bratislava

Kloko č Au rudy organizácia neur čená

Látky kreme ň ŠGÚDŠ Bratislava

Lu čenec II - Fabianka tehliarske Ipe ľské tehelne a.s. Lu čenec

Ľubore č andezit organizácia neur čená

Mládzovo kaolín ŠGÚDŠ Bratislava

Pinciná bituminózne GEOCOMPLEX, a.s., Bratislava

Podre čany magnezit organizácia neur čená

Poltár II - Červe ň keramické íly organizácia neur čená

Poltár IV kaolín organizácia neur čená

Poltár V kaol. piesky GRAU s.r.o., Lu čenec

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 55 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Poltár VI tehliarske hliny organizácia neur čená

Ružiná vápenec pre Vápencový priemysel Ružiná dekora čné ú čely spol. s r.o. Stožok andezit PK Metrostav a. s., Žilina

To čnica žiaruvzd or. a organizácia neur čená kameninové íly To čnica I keramické íly LB MINERALS SK, s.r.o., Košice

Tuhár mramor GEOFARMA s.r.o., Tuhár

Uderiná magnezit organizácia neur čená

Uhorské kaolín EnviGeos.r.o. B. Bystrica

Ve ľký Lom hnedé uhlie ŠGÚDŠ Bratislava

Vidiná - Halier tehliarske hliny Ipe ľské tehelne a.s., Lu čenec

Víg ľaš pyroxenický GEOtrans - LOMY, s.r.o., Sása

Víg ľaš I andezit EUROVIA - Kame ňolomy s.r.o.,

Zelené tehliarske Ipe ľské tehelne a.s., Lu čenec

III.6.1.3. Pôdne pomery

Pôda predstavuje dôležitú zložku prírodnej krajiny. Pôdotvorné procesy sú podmienené rôznymi endogénnymi a exogénnymi faktormi, ako je materská hornina, klíma, biologické činitele, geografia terénu. Odrazom vplyvu týchto faktorov sú základné vlastnosti pôdy, a to chemické, fyzikálne a biologické. Antropogénny tlak na využívanie pôdy na iné účely, ako na plnenie jej primárnych produk čných a environmentálnych funkcií, spôsobuje jej pozvo ľný úbytok. Prevládajúcimi pôdnymi typmi na území okresu Lu čenec sú kambizeme a hnedozeme. Pozd ĺž riek sa ťahajú pásy nivných pôd fluvizemí a glejových pôd. V Slovenskom rudohorí a stredohorí prevažujú hnedé lesné pôdy kambizeme. Pôdny kryt v Cerovej vrchovine tvoria pararendziny, hnedozeme a ilimerizované pôdy luvizeme. V pôdnom pokryve okresu Lu čenec prevláda typ hnedých pôd - kambizem. Ide o ve ľmi heterogénny nevyrovnaný pôdny typ, so zastúpením viacerých subtypov. Najvä čšie zastúpenie má kambizem modálna. Sú to stredné hlboké až hlboké pôdy s výskytom na svahoch do 12°. Druhým plošne najrozšírenejším typom pôd sú hnedozeme, ktoré sú typické svojim trojhorizontovým A-B-C pôdnym profilom. Vyvinuli sa prevažne na sprašiach a iných kvartérnych a neogénnych sedimentoch. Najvä čšie zastúpenie má

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 56 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

hnedozem modálna a pseudoglejová. Pozd ĺž tokov ma pomerne ve ľké zastúpenie iniciálna (nivná) skupina pôd fluvizeme. Pôda, ktorá je, alebo donedávna bola ovplyv ňovaná záplavami a výrazným kolísaním hladiny podzemnej vody.Z klimatického h ľadiska ide o azonálnu pôdu, lebo sa viaže na alúviá a náplavové kužele všetkých rie čnych tokov.

Obr. č. 8: Pôdna mapa záujmového územia

Predmetné územie je tvorené pôdnymtypom R2 - rendziny modálne, kultizemné, litozemné a rubifikované, lokálne litozeme modálne karbonátové; z vápencov, miestami s plytkými substrátmi typu terraecalcis. Rendziny sú pôdy s molickým A-horizontom zo zvetralín pevných karbonátových hornín, so skeletnatos ťou obvykle nad 30 %. Zastúpenie týchto pôd v okrese Lu čenec je len 0,62 %. Z hľadiska kontaminácie pôd ide o nekontaminované pôdy (resp. mierne kontaminované pôdy). Odolnos ť proti kompakcii je stredná, odolnos ť proti intoxikácii alkalickou skupinou rizikových kovov je silná a odolnos ť proti intoxikácii kyslou skupinou rizikových kovov je slabá. Pod ľa (Atlas krajiny SR, 2002) je reten čná schopnos ť pôd v záujmovom území ve ľká a priepustnos ť pôd je stredná. Vlhkostný režim pôd je mierne vlhký. Pôdna reakcia, ktorá indikuje charakter acidobazických reakcií v pôde je neutrálna s pH od6,5do 7,3. Zrnitostná trieda pôd jehlinitá, z h ľadiskakamenitostiide o stredne kamenité (štrkovité) pôdy so štrkovitos ťou od20 – 50 %.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 57 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Tabu ľka č. 14: Zastúpenie pôdnych typov v katastri Mýtna [% z po ľnohospodárskej pôdy]

Vysvetlivky: Pôdne typy: FM – fluvizem, ČA – čiernica, ČM - černozem , RM – regozem, HM – hnedozem, LM – livizem, KM – kambizem, PZ – podzol, PG – pseudoglej, RA – rendzina, OM – organozem, SK - slanisko, SC – slanec, LI - litozem, RN – ranker, GL – slej, KT – kultizem, INÉ - litozeme, rankre, rendziny resp. kambizeme a ich komplexy na zrázoch

Lesné hospodárstvo

Záujmové územie patrí v zmysle prílohy č. 7 Zoznam lesných oblastí a podoblastí a ich grafické zobrazenie k vyhláške č. 453/2006 Z. z. (obr. 8.) do: - Lesné oblasti s prevahou výskytu 3. dubovo-bukového lesného vegeta čného stup ňa

Tento vegeta čný stupe ň sa vyskytuje v nadmorskej výške 300 – 700 m n.m. Vegeta čné obdobie trvá od 150 – 165 dní. Suma ro čných zrážok v tomto vegeta čnom stupni sa pohybuje od 700 – 800 mm a priemerná ro čná teplota od 5,5 – 7,5 °C.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 58 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Prevažná čas ť územia Revúckej vrchoviny je zarastená hustými, zvä čša listnatými lesmi, v ktorých prevládajú v nižších polohách dubiny a dubo-hrabiny a vo vyšších bu činy. Časti pohoria, ktoré boli odlesnené sú pokryté ornou pôdou, lúkami a pasienkami. Oblas ť záujmového územia pokrývajú karpatské dubovo-hrabové lesy. Lokálne sa v blízkosti vyskytujú aj dubové a cerovo – dubové lesy.

III.6.1.4 Klimatické pomery

Vzh ľadom na geografickú polohu so zna čnou disekciou reliéfu je klíma okresu Lu čenec dos ť rôznorodá. Južná čas ť okresu ma pomerne priaznivú klímu, kým severná sa vyzna čuje drsnejším podnebím.Ve ľká čas ť územia patrí do teplej klimatickej oblasti (T), vyššie položené časti Slovenského rudohoria a stredohoria v severnej časti okresu do mierne teplej (M). Vrcholové časti Sihlianskej planiny patriado chladnej klimatickej oblasti (C) (Atlas krajiny SR, 2002).

Posudzované územie pod ľa mapy klimatických oblasti (Atlas krajiny SR, 2002) spadá do teplej klimatickej oblasti okrsku T7.

Okrsok T7 jeteplý, mierne vlhký s chladnou zimou s priemerným po čtom 50 a viac letných dní za rok, s denným maximom teploty vzduchu ≥ 25 °C a januárovým priemerom teploty vzduchu ≤- 3 °C. Hodnota Iz = 0 až 60, okolo 500 m.n.m

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 59 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Obr. č. 9: Klimatologická sie ť Banskobystrického kraja

Teploty Priemerné teploty vzduchu v hodnotenom území v júli vystupujú na 16° až 18°C s priemerným po čtom 62 letných dní za rok a 119 mrazových dní za rok. V januári sa priemerná teplota vzduchu pohybuje v rozmedzí od - 5° až - 4 °C. Priemerná ro čná teplota vzduchu sa v oblasti záujmového územia pohybuje od 7 do 8 °C.

Zrážky Priemerný ro čný úhrn zrážok v oblasti záujmového územia je 700 - 800 mm, priemerný úhrn zrážok v januári je 40 - 50 mm a v júli 60 - 80 mm. Obdobie najbohatších zrážok je v mesiacoch apríl a september, najmenej zrážok je v mesiacoch január až marec. Po čet dní so snehovou pokrývkou sa pohybuje okolo 60 - 80 dní s priemernou výškou pokrývky snehu 10,8 cm za rok. Hodnotené územie patrí do oblasti zníženého výskytu hmiel – podhorské až horské svahové polohy s priemerným ro čným po čtom dní s hmlou v rozmedzí 20 – 50 dní za rok.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 60 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Veternos ť Z hľadiska inverznosti územia patrí predmetná lokalita medzi mierne inverzné polohy. V okolí záujmového územia sú zrejme dominantné vetry juhozápadných a severovýchodných smerov, pri čom v porovnaní s inými oblas ťami Slovenska má táto oblas ť pomerne vysoké % bezvetria.

Obr. č. 10: Po četnos ť výskytu jednotlivých smerov vetra a ich priemerná rýchlos ť na stanici Lu čenec

III.6.2. Voda

Povrchové vody Z hydrologického h ľadiska patrí predmetné územie do čiastkového povodia Ip ľa, Ipe ľ po ústie Babského potoka a Krivánskeho potoka(č. hydrologického poradia 4-24-01) a do oblasti povodia Dunaja.

Z h ľadiska hydrogeografických charakteristík územie okresu Lu čenec patrí k úmoriu Čierneho mora, zbernej oblasti Dunaj, k povodiu rieky Ipe ľ. Rie čna sie ť v okrese je rozvetvená a pomerne hustá. Hydrologickou osou okresu je rieka Ipe ľ s pravostrannými prítokmi Krivánsky potok a Mašková, s ľavostranným prítokom Suchá. Rieka Ipe ľ na malom

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 61 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

úseku (cca 8,5 km) tvorí hranicu s Ma ďarskou republikou. K ďalším významným tokom v okrese patrí Tuhársky potok (pravostranný prítok Krivánskeho potoka) a Belina ( ľavostranný prítok rieky Suchá). Ipe ľ je tre ťou najdlhšou riekou Slovenka. Ide o ľavostranný prítok Dunaja, ktorý pramení vo Veporských vrchoch na ďaleko Lomu nad Rimavicou (okres Brezno) vo výške okolo 1 050 m n. m. Celková d ĺžka rieky je 232,5 km, z toho 140 km tvorí hranicu s Ma ďarskom. Prietok vody je nestály, priemerný prietok v ústi je 21 m 3.s -1. Záujmové územie lomu Mýtna odvod ňuje Krivánsky potok, ktorý predstavuje hlavný recipient v predmetnom území a je ľavostranným prítokom Ip ľa. Z h ľadiska odtokových pomerov záujmové územie patrí dovrchovinno – nížinnej oblasti. Hlavné toky posudzovaného územia je možné charakterizova ť ako vodné toky s daž ďovo – snehovým režimom odtokus vysokou vodnos ťoukoncom zimy a za čiatkom jari (II-IV), s výraznými maximami prietokov na jari III (IV

Podzemné vody

Na základe geologickej stavby v širšom okolí záujmového územia vy čle ňujemepodzemné vody kryštalinika a mladšieho paleozoika, podzemné vody mezozoika, podzemné vody neogénu a podzemné vody kvartéru. Podzemné vody kryštalinika a mladšieho paleozoikasú viazané na horninové prostredie hybridných a porfyrickýchgranitoidov, dioritov, leukogranitov, aplitov, migmatitov, rúl, svory komplexu Ostrej, metapieskovce a matabáziká staršieho paleozoika. Mladšie paleozoikum je tvorené metamorfovanými pieskovcami a bridlicami,bázickými vulkanitni a vulkanoklastikami. Horninový komplex kryštalinika a mladšieho paleozoika v hodnotenom území je málo až ve ľmi málo zvodnený. Charakterizuje ho všeobecne malá puklinová priepustnos ť. Odvod ňovaný je viac - menej po četnými puklinovými a su ťovo - puklinovými prame ňmi. Výdatnos ť prame ňov je malá, vä čšinou medzi 0,01 - 0,1 l.s -1, málokedy dosahuje 0,2 - 0,5 l.s - 1 ve ľmi ojedinelé do 1,0 l.s -1, prípadne viac. Obeh podzemnej vody je vä čšinou ve ľmi plytký a viazaný je prevažne na zónu zvetrávania a podpovrchového rozpojenia hornín. Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 62 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Podzemné vody mezozoika sú viazané na horninové prostredie spodného triasu, tvoreného najmä kremencami a stredného až vrchného triasu tvoreného vápencami a dolomitmi. Kremence spodného triasu sa vyzna čujú dobrou puklinovou priepustnos ťou, avšak ich zvodnenie je celkovo malé. Výdatnos ť vä čšiny puklinových prame ňov sa pohybuje do 0,1 l.s -1, ojedinelé do 0,2 - 0.3 l.s -1. Pies čité bridlice sú ve ľmi málo priepustné a majú charakter hydrogeologického izolátora. Vápence a dolomity sa vyzna čujú dobrou puklinovou prípadne puklinovo - krasovou priepustnos ťou. Zvodnenie horninového komplexu tuhárskeho mezozoika je dobré. V hodnotenom území nevystupujú významnejšie vývery podzemných vôd. Podzemné vody neogénu sú viazané na horninové prostredie sedimentov poltárskeho súvrstvia, tvorené štrkmi, pieskami a ílmi. Štrky a piesky poltárskeho súvrstvia sa vyzna čujú pórovou priepustnos ťou, ktorá vzh ľadom na ich pomerné zahlinenie je vä čšinou malá. Íly sú prakticky nepriepustné, majú charakter hydrogeologického izolátora. Podzemné vody kvartérusú viazané na deluviálne, eolicko - deluviálne, proluviálne a fluviálne sedimenty. Pre deluviálne a eolicko -deluviálne a proluviálne sedimenty je charakteristická malá až ve ľmi malá pórová priepustnos ť, ich zvodnenie je malé. Fluviálne sedimenty sú tvorené pies čitými štrkmi dnovej akumulácie a pies čitými štrkmi nízkych a stredných terás. Priepustnos ť je pórová, ich zvodnenie v závislosti od stup ňa zahlinenia je malé až ve ľmi malé.

Pramene a pramenné oblasti Na území okresu Lu čenec sa nachádzajú pramene viazané na zónu zvetrávania a podpovrchového rozpojenia hornín, vä čšina z nich dosahuje ve ľmi nízke výdatnosti medzi 0,01 – 0,10 l.s -1. Na oblasti vä čšej rozpukanostigranitoidov a tektonicky porušené oblasti sú viazané pramene s výdatnos ťou 0,10 – 1,0l.s -1, zriedkavejšie nad 2,0 l.s -1. Pre granitoidné horniny je charakteristické odvod ňovanie postupnými výtokmi podzemných vôd do eróznych rýh.Pramene nachádzajúce sa na území okresu Lu čenec sú uvedené v tabu ľke č. X.

Tab. č. 15: Pramene v okrese Lu čenec Názov Ozna čenie Lokalita Prame ň Adam LC - 9 Fi ľakovo Dolný Medokýš LC - 26 Mada čka Pod kríkom LC - 29 Mada čka Horný medokýš LC - 30 Mada čka Šťavica Torey LC - 50 Šíd Prame ň u Cigá ňov LC - 55 Šíd

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 63 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Priamo na území ložiska dolomitov sa nenachádzajú pramene ani pramenné oblasti.

Zdroje geotermálnych a minerálnych vôd Pod ľa Vodného plánu Slovenska bolo v SR vymedzených 26 útvarov podzemných geotermálnych vôd (geotermálnych štruktúr). Tieto oblasti sú zárove ň perspektívnymi geotermálnymi oblas ťami. Do územia okresu Lu čenec zasahuje útvar geotermálnych vôd SK 300260 FK (Karbonáty Hornostrhársko-tren čskej prepadliny). V okrese Lu čenec sa nachádzajúzdroje minerálnych vôd, s teplotou vody na povrchu do 15°C, 15° – 22°C ojedinele aj s teplotou 23° – 38°C. Výdatnos ť týchto zdrojov sa pohybuje okolo< 5 l.s -1. Priamo na území ložiska sa nenachádzajú zdroje geotermálnych a minerálnych vôd, prírodné lie čivé zdroje ani prírodné zdroje minerálnych stolových vôd.

Vodohospodársky chránené územia

V okolí záujmového územia sa nachádza (CHVO) chránená vodohospodárska oblas ť Horné povodie Ip ľa, Rimavice a Slatiny. V blízkosti predmetného územia cca 600 m severovýchodným smerom preteká vodohospodársky významný tok Krivánsky potok ( číslo hydrologického poradia 4-24-01-063) a cca 1,7 km južným smerom vodohospodársky významný tok Budinský potok ( číslo hydrologického poradia 4-24-01-070). V okrese Lu čenec sa nachádza pásmo hygienickej ochrany 2. stup ňa podzemných vôd. Územie lomu nie je sú čas ťou žiadnej chránenej vodohospodárskej oblasti ani ochranného pásma vodárenského zdroja.

Hydrogeológia širšieho okolia Hydrogeologické pomery sú odrazom geologicko-tektonickej stavby územia, blízkosti vodných tokov a nádrží, litologických pomerov v území, mechanicko-fyzikálnych a chemických vlastností hornín, ktorými podzemná voda preteká, zrážkovej činnosti, reliéfu terénu, vegeta čného pokryvu a činnosti človeka. Z hľadiska za členenia do útvarov podzemných vôd Slovenska (NV č. 282/2010 Z. z.) je záujmové územie sú čas ťou útvaru podzemných vôd predkvartérnych hornín s ozna čením SK200280FKÚtvar puklinovýcha krasovo-puklinových podzemných vôd Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria oblasti povodí Hron. V zmysle hydrogeologickej rajonizácie Slovenska (Šuba et al., 1992) je hodnotené územie sú čas ťou rajónu GN089Kryštalinikum Revúckej vrchoviny a Stolických vrchov v povodí Ip ľa.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 64 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Tab. č. 16: Hydrogeologické rajóny na území ložiska dolomitu Mýtna

Ozna čenie Názov rajónu

GN 089 Kryštalinikum Revúckej vrchoviny a Stolických vrchov v povodí Ip ľa

III.6.5. Fauna a flóra

Na zloženie a vývoj fauny v krajine asi najcite ľnejšie pôsobí faktor vody v kombinácii so silnými antropogénnymi rušivými činite ľmi, zvláš ť urbanizáciou, priemyselnou výrobou a po ľnohospodárstvom. Pre záujmové územie sú charakteristické živo číšne spolo čenstvá lesov, kultúrnej stepi, vodných tokov, vodných plôch a ich brehov.

Flóra

Z h ľadiska fytogeografického členenia kveteny Slovenska (Futák, 1980) je okres Lu čenec rozdelený na severnú a južnú čas ť. Južná čas ť územia spadá do oblasti panónskej flóry (Pannonicum), ovbodupramatranskáxerotermná flóra (Matricum) s okresom Ipe ľsko- rimavská brázda. Dotknuté územie patrí sa nachádza v severnej časti okresu a patrí do: • oblasti západokarpatskej flóry – Carpaticumoccidentale • obvodu predkarpatskej flóry – Praecarpaticum • fytogeografického okresu Slovenské Stredohorie • podokres Slovenské Rudohorie

Z h ľadiska fytogeograficko-vegeta čného členenia (Plesník,2002) radíme ve ľkú čas ť okresu Lu čenec do dubovej horskej zóny. V rámci tejto zóny má prevahu sope čná oblas ť s okresmi (od juhu smerom na sever) Cerová vrchovina, Juhoslovenská kotlina a Krupinská planina. Severovýchodnú čas ť tejto dubovo horskej zóny radíme do kryštalicko-druhohornej oblasti s okresom Revúcka vrchovina. Malá čas ť na severe územia patrí k bukovej zóne, sope čnej oblasti s okresom Javorie na západe a kryštalicko-druhohornej oblasti s okresom Veporské vrchy na východe. Pod ľa fytogeograficko-vegeta čného členenia územia (Plesník, 2002) patrí posudzované územie do zóny dubovej, horskej podzóny, kryštalicko-druhohornej oblasti, do okresu Revúcka vrchovina a podokresuŽeleznícke predhorie.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 65 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Potenciálna prirodzená vegetácia Potenciálna prirodzená vegetácia predstavuje vegetáciu, ktorá by sa v území vyvinula, keby na krajinu nepôsobil svojou činnos ťou človek.Zastúpenie jednotlivých spolo čenstiev potenciálnej prirodzenej vegetácie v okrese Lu čenec je uvedený v nasledujúcej tabu ľke.

Tab. č. 17: Zastúpenie jednotlivých spolo čenstiev v okrese Lu čenec (Michalko a kol., 1986) Plošné Typ spolo čenstva zastúpenie v % Lužné lesy v ŕbovo-topo ľové (Salicionalbae, Saliciontriandraep.p.) 1,06 Lužné lesy nížinné ( U - Ulmenion ) 12,78 Lužné lesy podhorské a horské (A l - Alnenionglutinoso-incanae, Saliciontriandrae 1,24 p. p., Salicioneleagni) Dubovo-hrabové lesy karpatské (C - Caricipilosae-Carpinenionbetuli) 47,05 Dubovo-hrabové lesy panónske (Cr - Quercorobori-Carpinenionbetuli) 0,45 Dubové nátržnikové lesy (Qp - Potentilloalbae-Quercion) 2,93 Dubové xerotermofilné lesy submediteránne a skalné stepi (Qs - Quercionpubescenti-petraeae p. p., Seslerio-Festucionglaucae p. p., Asplenio- 0,35 Festucionglaucae) Dubovo-cerové lesy (Quercionpetraeae-cerriss.l.) 17,77 Lipovo-javorové lesy ( At - Tilio-Acerenion ) 0,06 Bukové lesy vápnomilné(CF - Cephalanthero-Fagenion) 0,31 Bukové kyslomilné lesy podhorské ( Luzulo-Fagionp.p. min .) 0,51 Bukové a jed ľové lesy kvetnaté ( F,A - Eu-Fagenionp.p. maj. ) 2,68 Bukové kvetnaté lesy podhorské ( Eu - Fagenionp.p. min. ) 12,80

Dubovo-hrabové lesy karpatské: Lesné porasty, vyskytujúce sa prevažne na alkalických, hlbokých pôdach, vä čšinou typu hnedých pôd, menej na rendzinách, ilimerizovaných pôdach, hnedozemiach a čierniciach a to na rôznorodom geologickom podloží. V stromovom poschodí prevládajú dub zimný ( Quercuspetraea ) a hrab oby čajný (Carpinusbetulus ), často sú zastúpené aj javor po ľný ( Acer campestre ), lipa malolistá (Tiliacordata ), lipa ve ľkolistá ( Tiliaplatyphyllos ), čereš ňa vtá čia ( Cerasusavium ). Z krov zemolez oby čajný ( Loniceraxylosteum ), svíb krvavý ( Swidasanguinea ), lieska oby čajná (Corylusavellana ), zob vtá čí ( Ligustrumvulgare ), hloh jednosemenný ( Crataegusmonogyna ), hloh oby čajný ( Crataeguslaevigata ). V bylinnom poschodí sú významné ostrica chlpatá (Carexpilosa ), rezna čkahájna ( Dactylispolygama ), lipkavecSchultesov ( Galiumschultesii ),

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 66 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

taxóny z okruhu iskerník zlatožltý ( Ranunculusaurícomusagg ), hviezdica ve ľkokvetá (Stellariaholostea ) a i.

Dubovo-cerové lesy: Do tejto jednotky sú zaradené xerotermofilné dubové lesy na alkalických podložiach v strednej Európe. Viažu sa najmä na ilimerizovanéhnedozeme na sprašových príkrovoch alebo na degradované černozeme na sprašiach. Pôdy sú sezónne vysychavé, ťažké, mierne kyslé až kyslé. Dominantou v týchto porastoch je dub cerový (Quercuscerris ), ďalej sa vyskytujú dub žltkastý ( Quercusdalechampii ), dub sivozelený (Quercuspedunculiflora ), niekedy aj dub zimný ( Quercuspetraea ) a dub letný ( Quercusrobur ). Z ďalších drevín sa v stromovom poschodí vtrúsene vyskytujú javor po ľný ( Acer campestre ), javor tatársky ( Acer tataricum ), lokálne aj jase ň mannový ( Fraxinusornus ). Krovinné poschodie býva pomerne bohaté, tvorené najmä druhmi zob vtá čí ( Ligustrumvulgare ), drie ň oby čajný ( Cornusmas ), svíb krvavý ( Swidasanguinea ), slivka trnková ( Prunusspinosa ), ruža galská ( Rosa galica ), rešetliak pre čis ťujúci ( Rhamnuscathartica ), hloh oby čajný (Crataeguslaevigata ), hloh krivokališný ( Crataeguscurvisepala ). V bylinnom poschodí sa vyskytujú ostrica horská ( Carexmontana ), nátržník biely ( Potentillaalba ), lipnica úzkolistá (Poaangustifolia ), hrachor čierny ( Lathyrusniger ), kosienka farbiarska ( Serratulatinctoria ), králik chocholatý ( Pyrethrumcorymbosum ), iskerník mnohokvetý ( Ranunculuspolyanthemos ), vika kašubská ( Viciacassubica ), prvosienka jarná šedá ( Primula verissubsp. canescens ), medunica medovkolistá ( Melittismelissophyllum ).

Bukové kvetnaté lesy podhorské: Mezotrofné lesné spolo čenstvá s prevahou buka lesného ( Fagussylvatica ) v nižších polohách, prevažne na nevápencovom podloží. V stromovom poschodí sú primiešané hrab oby čajný ( Carpinusbetulus ), čereš ňa vtá čia (Cerasusavium ), lipa malolistá ( Tiliacordata ). Charakteristické je chýbajúce alebo slabo vyvinuté krovinné poschodie. V bylinnom poschodí sa v týchto porastoch vyskytujú lipkavec marinkový ( Galiumodoratum ), ostrica chlpatá ( Carexpilosa ), medni čka jednokvetá (Melicauniflora ), srnovník purpurový ( Prenanthespurpurea ), zuba čka cibu ľkonosná (Dentariabulbifera ) a iné.

Lužné lesy nížinné: zahr ňujú vlhkomilne a mezohygrofilné lesy, rastúce na aluviálnych naplaveninách pozd ĺž vodných tokov. Ide prevažne o jase ňovobrestové a dubovo-brestové lesy, patriace do podzväzuUlmenion. Na ich vývoj a štruktúru ma rozhodujúci vplyv vodný režim, v spojení s pôdnymi vlastnos ťami. Zo stromov bývajú zastúpené: jase ň úzkolistý ( Fraxinusangustifolia ), dub letný ( Quercusrobur ), brest hrabolistý (Ulmusminor ), jase ň štíhly ( Fraxinusexcelsior ), javor po ľný ( Acer campestre ), čremcha strapcovitá ( Padusavium ) a dreviny mäkkých lužných lesov, najmä topo ľ biely ( Populusalba ),

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 67 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

topo ľ čierny ( Populusnigra ), jelša lepkavá ( Alnusglutinosa ) a viaceré druhy v ŕb. V krovinnom poschodí, ktoré býva dobre vyvinuté, s vysokou pokryvnos ťou, sa uplat ňujú svíb krvavý (Swidasanguinea ), zob vtá čí ( Ligustrumvulgare ), bršlen európsky ( Euonymuseuropaea ), druhy rodu hloh ( Crataegussp. div .) a i. Bylinný podrast je druhovo relatívne bohatý. K typickým druhom patria: mrvica lesná (Brachypodiumsylvaticum ), čarovnik parížsky (Circaealutetiana ), blyská č cibu ľkonosný ( Ficariabulbifera ), kuklik mestský ( Geumurbanum ), kozonohahostcová ( Aegopodiumpodagraria ) a ďalšie.

Reálna vegetácia Reálna vegetácia je skuto čná vegetácia, ktorá sa na základe sú časných klimatických podmienok a ovplyvnenia človeka na danom mieste vyskytuje. Reálnu vegetáciu katastrálneho územia obce Mýtna predstavuje rastlinstvo lesov, lú čnych spolo čenstiev, nelesnej drevinovej zložky krajiny. Pôvodný vegeta čný kryt územia bol v dôsledku dlhodobého využívania územia človekom zna čne pozmenený. Podstatná čas ť územia oboch katastrov bola odlesnená. Po odlesnení najmä dubovo-hrabových lesov sa vytvorili náhradné spolo čenstvá lúk a pasienkov.

Lesné porasty sú zastúpené prevažne listnatými druhmi stromov a pokrývajú vä čšiu čas ť katastrálneho územia obce Mýtna. Na nive Krivánskeho potoka a v okolí jeho brehov a aluviálnych lúk môžno pozorova ť slatinisko - jelšové a vŕbovo - topo ľové lesy. Slatinisko - jelšové lesy rastú na okraji vodnej nádrže Mýtna v alúviu Krivánskeho potoka.V porastoch je najviac zastúpená jelša lepkavá, v ŕba popolavá, krušina jelšová, v ŕba pä ťty činková, breza bradavi čnatá , breza plstnatá. Druhové zloženie bylinného poschodia je pestré: papra ď ostnatá , papradník mo čiarny, kostihoj lekársky, trs ť oby čajná, steblovka vodná a v ŕba rakyta. V ŕbovo - topo ľové lužné lesy sprevádzajú vodný tok Krivánskeho potoka v priestoroch, ktoré sú len ob čas zaplavené vodou. Pozorova ť v nichvýrazné odlíšenie stromového poschodia od krovinného a od bylinného porastu. Zo stromov sa tu vyskytuje vŕba biela, v ŕba krehká, topo ľ biely, topo ľ osika. Bylinný porast je zna čne ovplyvnený d ĺžkou záplav. Lú čne spolo čenstvá – spravidla na okraji lesa je územie s prevahou trvalých trávnych porastov, využívaných ako pasienky a kosené lúky, z ktorých čas ť zarastá náletovými krovinami a drevinami, najmä borovicou. Vä čšina v sú časnosti kosených trávnych porastov vznikla zatrávnením menej produk čnej ornej pôdy. Tieto plochy majú prevažne polosuchý charakter. V blízkosti vodných tokov sa vyskytujú vlhké lúky a pasienky. Vodné a brehové spolo čenstvá Mezo- až eutrofnépoloprirodzené a umelé vodné nádrže so stojatou vodou a plávajúco a/alebo ponorenou vegetáciou – biotop obsadzuje vodné nádrže antropogénneho

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 68 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

pôvodu, intenzívne obhospodarované rybníky, nádrže alebo zaplavené materiálové jamy, pieskovne a štrkoviská. Z cievnatých rastlín sú najčastejšie zastúpené formácie ponorených rastlín a na hladine plávajúce porasty druhov rodu Lemna. V okrese Lu čenec nachádzame vo viacerých umelých nádržiach. Bylinné brehové porasty te čúcich vôd– biotop je tvorený spolo čenstvami s monodominanciou tráv rodov Glyceria, Leersia a Catabrosa . Sprievodné druhy sú prevažne hygrofyty s plazivými a zakore ňujúcimi podzemkami. Porasty vyžadujú trvalo zamokrené stanovištia na hlinitých aj pies čitých pôdach s obsahom organických častíc. Predpokladom vývoja je preplavovanie substrátu a stály prísun živín.

Fauna

Z h ľadiska zoogeografického členenia terestrickéhobiocyklu patrí územie Slovenska do oblasti palearktickej, podoblasti Eurosibírskej, provincie stepi, listnatých lesov a stredoeurópskych pohorí.Južnú čas ť okresu Lu čenec sa radí k provincií stepí, panónskeho úseku a severnú čas ť (záujmové územie) do provincií listnatých lesov, podkarpatského úseku.

Limnickýbiocyklus Slovenska patrí do euromediteránnej zoogeografickej podoblasti. Prevažná vä čšina územia patri do severopontického úseku pontokaspickej provincie.Jej vody odvádza Dunaj do Čierneho mora.Iba malá čas ť územia Slovenska zasahuje do západného úseku atlantobaltickej provincie a jej vody, odvádzané Popradom a Dunajcom, patria do umoria Baltického mora.Okres Lu čenec spadá do Pontokaspickej provincii. Západná čas ť riešeného územia sa radí do podunajksého okresu, stredoslovenskej časti. Východná čas ť do potiského okresu, slanskej časti (Hensel, Krno, 2002, In Atlas krajiny Slovenskej republiky).

Faktormi, ktoré determinujú charakter a druhové zloženie živo číchov v okrese Lu čenec sú geomorfologické, geologické, hydrologické a klimatické podmienky stanovíš ť. V rámci okresu môžeme vy členi ť viacej typov krajiny: podhorská až horská vyskytujúca sa najmä v severných oblastiach okresu (Veporské vrchy), ďalejpahorkatinovú v strednej časti okresu (Revúcka vrchovina, Ostrôžky), prevažne bezlesnú alebo s fragmentmi lesnej drevinovej vegetácie so zna čne pozmeneným drevinovým zloženým, kde sa vyskytujú rôzne agrozoocenózy, kultúrozoocenózy a antropozoocenózy, ktoré miestami prechádzajú do kultúrnej stepi. V dolinách nájdeme spolo čenstvá živo číchov naviazané na toky a ich nivy, kde sa vyskytujú hlavne druhy naviazané na trvalú alebo periodickú vodu napr. ichtyocenózy, hydrofilné avicenózy, akvatické a semiakvatické druhy živo číchov. Výrazným a plošne hojne

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 69 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

zastúpeným segmentom krajiny sú lúky, pasienky a trávne úhory vyskytujúce sa hlavne vo Veporských vrchoch, Ostrôžkach, Cerovej vrchovine, Revúckej vrchovine a malej miere aj v Juhoslovanskej kotline. Na ne sú viazané zoocenózy otvorených stanovíš ť po četne zastúpené hlavne bezstavovcami zo skupín motýle (Lepidoptrea), rovnokrídlovce (Odonata), chrobáky (Coleoptera), blanokrídlovce (Hymenoptera) a pod.

Charakteristika zoocenóz a ich druhove zastúpenie V posudzovanom priestore registrujeme tieto typy zoocenóz

a) zoocenózy lesov b) zoocenózyotvorených stanovíš ť, lúk a pasienkov c) zoocenózyvodných tokov, nádrží a mokradí d) zoocenózyantropogenného charakteru

Zoocenózy lesov Lesné porasty v okrese Lu čenec sa nachádzajú v lesných vegeta čných stup ňoch dubový, bukovo – dubový, dubovo – bukový, bukový, jed ľovo – bukový čo ovplyv ňuje zloženie zástupcov lesnej fauny, pri čom zastúpené sú euryvalentné ale aj špecializované, prípadne vzácne taxóny najmä zo skupiny bezstavovcov.Typickým predstavite ľom dubových resp. dubovo – bukových lesov je rohá č oby čajný ( Lucanuscervus ) či fúza č ve ľký (Cerambyxcerdo ). Na staré bukové a jed ľovo-bukové porasty sú viazané napr. ková čiky Ampeduspraeustus , Stenagostusrhombeus ,krasone Melanophilaknoteki , Eurythyreaaustriaca , fuzá če Acanthocinusreticulatus , Pogonocherusovatus ,bystruška Carabusirregularis , nosá čik Ceutorhynchuspectoralis , rohá čik jed ľový (Ceruchuschrysomelinus ), rohá čik bukový ( Sinodendroncylindricum )a ďalšie. Z obojživelníkov sa v lesných ekosystémoch naj častejšie vyskytuje skokan hnedý (Rana temporaria ),kunkužltobruchú ( Bombinavariegata ), ktorá je typická pre neperiodické vodné plôšky (napr. mláky, ko ľaje v lesných cestách, zatopené depresie) podobne ako mlok karpatský ( Lissotritonmontandoni ).V zmiešaných lesoch nájdeme salamandru škvrnitú (Salamandra salamandra ), ktorá sa vyskytuje vo vyšších polohách okresu, najmä v bukovo – jed ľovom lesnom vegeta čnom stupni. Relatívne bežným lesným druhov je ropucha oby čajná (Bufobufo ). Z plazov je v nižších a stredných polohách typický silvikolný druh slepúch lámavý (Angiusfragilis ), v nivách potokov a riek zas užovka obojková ( Natrixnatrix ) a na presvetlených miestach v najvyšších polohách okresu vretenica severná ( Viperaberus ). Typickými predstavite ľmi lesného prostredia sú rôzne spolo čenstvá vtákov. K bežným druhom patria tesár čierny (Dryocopusmartius), ďate ľ ve ľký ( Dendrocopos major ), ďate ľ malý

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 70 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

(Dendrocoposminor ), vzácnejšie sa vyskytujú ďate ľ bielochrbtý ( Dendrocoposleucotos ) a žlna sivá ( Picuscanus ).Okraje lesov blízko otvorených plôch pasienkov, lesných lúk, či rúbanísk, ob ľubuje lelek lesný ( Caprimulguseuropaeus ).Pomerne bežným druhom, obývajúcim rôzne typy lesov predovšetkým v nižších nadmorských výškach je muchár sivý (Muscicapastriata ). Z ekosozologicky významnejších druhov je potrené spomenú ť dravé vtáky. Vzácnym, ale pravidelne sa vyskytujúcim druhom je orol krik ľavý ( Aquilapomarina ). Bežnými druhmi sú tu jastrab lesný ( Accipitergentilis ), jastrab krahulec ( Accipiternisus ), sokol lastovi čiar ( Falcosubbuteo ) a najmä myšiak lesný ( Buteobuteo ), ktorý hniezdi roztrúsene v celom okrese.Z lesných kurovitých vtákov sa v okrese už pravdepodobne nevyskytuje najvä čší zástupca hrabavcov hluchá ň hôrny ( Tetraourogallus ), z bežnejších druhov sa v zmiešaných a ihli čnatých lesoch vyskytuje jariabok hôrny ( Tetrastesbonasia ).K bežným druhom patria široko rozšírené druhy spevavcov ako sýkorky ( Parus major, Cyanistescaeruleus , at ď.), mlynárka dlhochvostá ( Aegithaloscaudatus ), drozdy (Turdusmerula, Turduspilaris , at ď.), červienka oby čajná ( Erithacusrubecula ), brhlík lesný (Sittaeuropaea ), pinka lesná ( Fringillacoelebs ), oriešok oby čajný (Troglodytestroglodytes ),sojka škriekavá ( Garrulusglandarius ), vrchárka modrá (Prunellamodularis ), zelienka oby čajná ( Chlorischloris ), holub hrivnák ( Columba palumbus ), kuku čka oby čajná ( Cuculuscanorus ) a iné.Pomerne bežná je sova lesná ( Strixaluco ), a taktiež tu evidujeme sovu dlhochvostú ( Strixuralensis ) Z drobných zemných cicavcov sa v lesnom prostredí vyskytuje hlavne hrdziak lesný (Myodesglareolus ), piskory ( Sorexaraneus, Sorexminutus, Sorexalpinus – sever okresu), ryšavkažltohrdlá ( Apodemusflavicollis ), plch sivý ( Glisglis ),pĺšik lieskový (Muscardinusavellanarius). Medzi vzácnejšie druhy, ktoré sa vyskytujú v zachovalých lesných porastov s dostatkom vhodných dutín, hlavne v bukovom a jed ľovo-bukovom stupni patrí netopier ve ľkouchý ( Myostisbechsteini ) a ucha ňa čierna ( Barbastellabarbastellus ). Medzi typických stratégov, ktorý lovia v lesnom prostredí patrí ve černica malá (Pipistelluspipistrellus ). V tomto prostredí nájdeme aj netopiera fúzatého ( Myotismystacinus ) alebo raniaka stromového ( Nyctalusleisleri ) a niektoré ďalšie druhy.Okres Lu čenec resp. jeho severná čas ť leží na južnej hranici výskytu ve ľkých šeliem. Okrajove sem zasahujú teritória medve ďa ( Ursusarctos ), rysa ( Lynxlynx ) a vlka ( Canislupus ), ktorých výskyt je viazaný hlavne na stredné a vyššie polohy pohorí. Z párnokopytníkov sa bežne vyskytujú druhy ako jele ň lesný ( Cervuselaphus ), srnec lesný ( Capreoluscapreolus ), svi ňa divá ( Susscrofa ) a nepôvodný muflón ( Ovismusimon ) a daniel ( Damadama ). Prakticky na celom území okresu najmä v zalesnených častiach sa vyskytuje líška hrdzavá ( Vulpesvulpes ), jazvec lesný (Melesmeles ), kuna lesná ( Martesmartes ) a vzácnejšie aj ma čka divá ( Felissilvestris ), lasica oby čajná ( Mustelanivalis ) či hranostaj čiernochvostý ( Mustelaerminea ). K bežným lesným druhom patrí veverica oby čajná ( Sciurusvulgaris ).

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 71 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Zoocenózy otvorených stanovíš ť, lúk a pasienkov Medzi typické druhy otvorených stanovíš ť patria rovnokrídlovce ( Ortoptera ) ako kobylô čka sivastá ( Platycleisalbopunctata), kobylka hryzavá ( Decticusverrucivorus ), kobylka zelená ( Tettigoniaviridissima ) alebo svr ček po ľný ( Grylluscampestris ).Z bežných motý ľov nájdeme druhy ako mlynárik hrachorový ( Leptideasinapsis ), žltá čik podkovkový (Coliasalfacariensis ), perlovec najmenší ( Boloriadia ), o čká ňovsíkový ( Minoisdryas ) a vidlochvost feniklový ( Papiliomachaon ). Z plazov sú typickými predstavite ľmi otvorených hlavne teplejších lú čnych stanovíš ť jašterica krátkohlavá ( Lacertaagilis ), slepúch lámavý ( Anguisfragilis ), zriedkavejšie užovka hladká ( Coronellaaustriaca ) a na lesostepiach vzácne aj jašterica zelená ( Lacertaviridis ) a výnimo čne aj krátkonožka štíhla ( Ablepharuskitaibelii ). Z lesov sem preniká užovka stromová (Zamenislongissimus ). Charakteristickými druhmi nižších polôh otvorenej krajiny (extenzívne využívané lúky, úhory, malobloková orná pôda, orná pôda) sú napr. straka oby čajná ( Picapica ), hrdli čka po ľná ( Streptopeliaturtur ), škovránok po ľný ( Alaudaarvensis ), vrana popolavá (Corvuscornix ), stehlík oby čajný ( Cardueliscarduelis ), kanárik po ľný ( Serinusserinus ), vrabec po ľný ( Passermontanus ). Významnými druhmi nižších polôh otvorenej krajiny (extenzívne využívané lúky) sú chrapká č po ľný ( Crexcrex ), prepelica po ľná ( Coturnixcoturnix ), strakoš červenochrbtý ( Lanius collurio ), dudok chochlatý ( Upupaepopps ), pipíška chochlatá (Galeridacristata ), strnádka lú čna ( Miliariacalandra ), škovránok stromový (Lullulaarborea ).Medzi bežné druhy okresu Lu čenec patrí bažant po ľovný (Phasianuscolchicus ).Otvorené stanovištia vyh ľadávajú ako lovné teritórium dravé vtáky. Z bežných druhov je to sokol myšiar ( Falcotinnunculus ), myšiak lesný ( Buteobuteo ), jastrab lesný ( Accipitergentilis ), jastrab krahulec ( Accipiternisus ), v čelár lesný ( Pernisapivorus ), zo vzácnejších druhov sú to orol krik ľavý ( Aquilapomarina ), sokol lastovi čiar ( Falcosubbuteo ) a nehniezdiace jedince orla skalného ( Aquilachrysaetos ).Sovy v tomto prostredí zastupuje hlavne myšiarka ušatá ( Asiootus ), zriedkavejšie aj sova lesná ( Strixaluco ). Z drobných zemných cicavcov sa v okrese bežne vyskytujú druhy otvorenej krajiny ako napr. ryšavkažltohrdlá ( Apodemusflavicollis ), ryšavkakrovinná ( Apodemussylvaticus ), hraboš po ľný ( Microtusarvalis ), krt oby čajný ( Talpaeuropaea ), piskor oby čajný (Sorexaraneus ).Relatívne bežným obyvate ľom po ľnohospodárskej krajiny je zajac po ľný (Lepuseuropaeus ) a jež bledý (Erinaceuseuropaeus ). Na lov alebo získavanie potravy využívajú otvorenú krajinu aj niektoré druhy šeliem ( Canislupus, Ursusarctos ). K bežným druhom párnokopytníkov v riešenom území patria tohto prostredia jele ň lesný (Cervuselaphus ), srnec lesný ( Capreoluscapreolus ) a svi ňa divá ( Susscrofa ).

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 72 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Zoocenózy vodných tokov, nádrží a mokradí Z h ľadiska krajinnej diverzity pôsobia vodné toky ako ,,migra čné cesty“, ale sú časne aj bariérové prvky pre mnohé druhy živo číchov.Najvä čším vodným tokom v okrese Lu čenec je rieka Ipe ľ so svojimi prítokmi.V katastrálnom území obce Mýtna sa nachádza Krivánsky potok, ktorý sa vlieva do vodnej nádrže Mýtna. V nive Krivánskeho potoka sa zachovali rozsiahlejšie pôvodné stanovištia v lokalitách pri severnej hranici okresu, nad sútokom s potokom Teplica – Ružinské jelšiny a pod mestom Lu čenec - mo čiar Béter. Na vegetácii v okolí zachovalých tokov sa vyskytujú chrobáky napr. stehná č (Oedemeramonticola ) alebo ková čiky ( Denticollisinterpositus, Cteniceravirens ). Iné typy mokradí (slatiny, nivy potokov a riek) tiež hostia spektrum zaujímavých a vzácnych druhov ako sú napr. Eubriapalustris , na krvavci žijúceho nosánika ( Auletobiussanguisorbae ) alebo liskavku ( Plateumarissericea ). Typickým druhom podhorských brehových porastov, ale aj slatín s valeriánou je hnedá čik čerme ľový ( Melitaeadiamina ).Na stojaté vody sú naviazané významné bioindika čné druhy bezstavovcov – vážky ako napr. hadovka lesná (Calopterixsplendens ), šidielko ploskonohé (Platycnemispennipes), šidielko ozdobné (Coenagrionornatum ), šidielko oby čajné ( Coenagrionpuella ),šidielko červenooké (Erythrommanajas ),klinovkažltonohá ( Gomphusflavipes ) a iné. V chladnejších a čistých podhorských vodných tokoch môžeme nájs ť raka riečneho ( Astacusastacus ), ktorého pomerne po četná populácia sa vyskytuje v Krivánskom a Tuhárskom potoku. V okrese sú zastúpené všetky bežné druhy obojživelníkov. V na celom území sa roztrúsene vyskytujú ropucha oby čajná ( Bufobufo ), skokan hnedý ( Rana temporaria ), skokan štíhly ( Rana dalmatina ), pri čom sa každoro čne masívne rozmnožuje vo VN Ružiná, VN Mýtna a VN Tomášovce. V podhorských oblastiach nájdeme mloka bodkovaného (Lissotritonvulgaris ), kunkužltobruchú ( Bombinavariegata ). V severnej časti okresu dominujú reofilnéichtyocenózy, ktoré sú charakteristické najmä druhmi z čeľade lososovitých (Krivánsky, Tuhársky potok) - pstruh poto čný (Salmotruttamorphafario/ Salmolabraxmorphafario ), nepôvodný pstruh dúhový (Oncorhynchusmykiss ). V týchto polohách sa vyskytuje aj hlavá č bieloplutvý ( Cottusgobio ). Medzi typické druhy vodného vtáctva, ktoré sú naviazané na stojaté vodné ekosystémy riešeného územia patria: trsteniariky ( Acrocephaluspalustris , A. scirpaceus, A. arundinaceus, A. schoenobaenus ), lyska čierna (Fulicaatra ), potápka chochlatá (Podicepscristatus ), ka čica divá (Anasplatyrhynchos ), strnádka trs ťová (Emberizaschoeniclus ), na te čúce vody sú viazané najmä rybárik rie čny ( Alcedoatthis ), trasochvost biely ( Motacillaalba ), volavka popolavá ( Ardeacinerea ) a bocian čierny (Ciconianigra ). Medzi semiakvatických cicavcov patria niektoré druhy drobných zemných cicavcov, hlavne z radu hmyzožravce. Typickým predstavite ľom tejto skupiny je dulovnica vä čšia

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 73 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

(Neomysfodiens ), ktorá sa vyskytuje v podhorských potokoch hlavne na severe okresu, ďalej dulovnica menšia ( Neomysanomalus ), hraboš mo čiarny ( Microtusagrestis ), hrabošík podzemný ( Microtussubterraneus ), hryzec vodný ( Arvicolaamfibius ), piskory ( Sorexminutus, Sorexaraneus ), myška drobná ( Micromysminutus ) ryšavkatmavopása ( Apodemusagrarius ).Z netopierov je topicky naviazaný na vodné prostredie hlavne pomaly te čúcich resp. stojatých vôd netopier vodný ( Myotisdaubentonii ), kde loví potravu.

Zoocenózy antropogenného charakteru Urbánnemu prostrediu sa prispôsobili niektoré druhy vtákov s rôznym stup ňom synantroizácie. Medzi typických nidifikantov mestských parkov, záhrad, cintorínov sadov a ďalších typov urbánnej zelene patria červienka oby čajná ( Erithacusrubecula ), drozd čvikotavý ( Turduspilaris ), drozd čierny ( Turdusmerula ), kolibkárik spevavý (Phylloscopustrochillus ), muchárik sivý ( Muscicapastriata ), sýkorka bielolíca ( Parus major ), sýkorka belasá ( Paruscaeruleus ), straka čiernozobá ( Picapica ), sojka škriekavá (Garrulusglandarius ), škorec lesklý ( Sturnusvulgaris ), pinka lesná ( Fringillacoelebs ), stehlík pestrý ( Cardueliscarduelis ), hrdli čka záhradná ( Streptopeliadecaocto ). Medzi obligátnych synantropných vtákov patrí bocian biely ( Ciconiaciconia ), ktorý v okrese Lu čenec hniezdi pravidelne a vo ve ľkej hustote. Čoraz vzácnejšie sa v meste a na dedinách môžeme stretnú ť s k ŕdľami vrabca domového ( Passerdomesticus ), hniezdami lastovi čky domovej (Hirundorustica ), naopak populácie žltochvosta domového ( Phoenicurusochruros ), belorítky domovej ( Delichonurbica ) a hrdli čky záhradnej ( Streptopeliadecaocto ) sú pomerne stabilné. Typickým synantropným druhom netopiera je raniak hrdzavý ( Nyctalusnotula ).Ďalšími druhmi netopierov je ve černica malá ( Pipistrelluspipistrellus ) alebo ve černica Leachova (Pipistrelluspygmaeus ).Bežne sa v mestskom prostredí vyskytujú líška hrdzavá (Vulpesvulpes ), kuna skalná ( Martesfoina ), jež bledý ( Erinaceusroumanicus ), tchor oby čajný (Putoriusputorius ), totálne synantropizovanými druhmi sú potkan hnedý ( Rattusnorvegicus ) a myš domová ( Mus musculus ).

Migra čné koridory

Migra čné cesty v širšom okolí posudzovanej činnosti tvoria najmä regionálne a miestne biokoridory bližšie popísané v kapitole III.6.8. Územný systém ekologickej stability.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 74 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

III.6.6 Chránené územia prírody

NATURA 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie (EÚ) a hlavným cie ľom jej vytvorenia je zachovanie prírodného dedi čstva, ktoré je významné nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre EÚ ako celok. Táto sústava chránených území má zabezpe čiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov vo ľne rastúcich rastlín, vo ľne žijúcich živo číchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov EÚ a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpe čiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii. Sústavu NATURA 2000 tvoria chránené vtá čie územia (CHVÚ) a územia európskeho významu (ÚEV). Na záujmovom území a celom katastri obceMýtna v sú časnosti platí 1. stupe ň ochrany pod ľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V katastrálnom území obce sa nenachádzajú osobitne chránené časti prírody SR.

V okrese Lu čenec sa nachádza resp. zasahuje do ň chránené vtá čie územie SKCHVU 021Poiplie (výmera 8 062,9 ha).

SKCHVU 021 Poiplie Chránené vtá čie územie (CHVÚ) Poiplie bolo vyhlásené vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 20/2008 Z. z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtá čie územie Poiplie pre ochranu 15 druhov vtáctva. CHVÚ má rozlohu 8 062,9 ha a nachádza sa v okresoch Lu čenec, Ve ľký Krtíš a Levice.CHVU predstavuje úzky pás územia nadväzujúci na vodný tok Ipe ľ v úseku medzi mestom Šahy a obcou Nitra nad Ip ľom. V úseku od Šiah po Ve ľkú nad Ip ľom, kde je Ipe ľ hrani čným tokom, tvorí južnú hranicu CHVU vodný tok a zárove ň hranica s Ma ďarskom. Hlavným cie ľom Programu starostlivosti o CHVÚ Poiplie je zlepšiť sú časný nepriaznivý stav druhov strakoš kolesár, chriašte ľ malý, v čelárik zlatý, výrik lesný, prepelica po ľná, brehu ľa hnedá, a bu čia čik mo čiarny, resp. zachova ť priaznivý stav druhov bocian biely, ka ňa mo čiarna, chriašte ľ bodkovaný, rybárik rie čny, ďate ľ hnedkavý, penica jarabá, pipíška chochlatá a p ŕhľaviar čiernohlavý, rovnako, ako aj zvýši ť povedomie miestnych obyvate ľov o hodnotách územia a zlepši ť spoluprácu s vlastníkmi a správcami pozemkov pri ochrane vtáctva. Schválením predkladaného materiálu dôjde k naplneniu záväzku stanovenia cie ľov ochrany pre územie sústavy Natura 2000, ako aj k vytvoreniu základného rámca opatrení na dosiahnutie a zachovanie priaznivého stavu druhov, ktoré sú predmetom ochrany a k posilneniu sú činnosti dotknutých subjektov pri zabezpe čení starostlivosti o toto cenné chránené územie.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 75 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Záujmové územie nezasahuje do oblasti Chráneného vtá čieho územia Poiplie.

Územia európskeho významu V okrese Lu čenec sa nachádzajú územia európskeho významu:

Tab. č. 18: Územia európskeho významu v okrese Lu čenec Kód Lokality Názov územia Kraj Útvar ŠOP SR SKUEV0357 Cerová vrchovina Banskobystrický kraj Správa CHKO Cerová vrchovina SKUEV0358 Soví hrad Banskobystrický kraj Správa CHKO Cerová vrchovina SKUEV0365 Dálovský mo čiar Banskobystrický kraj Správa CHKO Cerová vrchovina SKUEV0816 Horný tok Ip ľa Banskobystrický kraj Správa CHKO Cerová vrchovina SKUEV0956 Ľubore čské dubiny Banskobystrický kraj Správa CHKO Cerová vrchovina SKUEV0957 Uderinky Banskobystrický kraj Správa CHKO Cerová vrchovina SKUEV1357 Cerová vrchovina Banskobystrický kraj Správa CHKO Cerová vrchovina

Katastrálne územie obce Mýtna nie je sú čas ťou žiadneho územia európskeho významu.

Národná sústava chránených území Základným legislatívnym dokumentom, ktorým sa zabezpe čuje ochrana prírody a krajiny Slovenskej republiky je zákon o OPaK. V zmysle tohto zákona je územie Slovenskej republiky rozdelené do piatich stup ňov územnej ochrany. Prvý stupe ň ochrany platí všeobecne na území Slovenskej republiky. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stup ňom ochrany zvä čšuje. Za chránené územia (CHÚ) možno vyhlási ť lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu a biotopy národného významu, biotopy druhov európskeho významu, biotopy druhov národného významu a biotopy vtákov vrátane s ťahovavých druhov, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, významné krajinné prvky alebo územia medzinárodného významu. Z ve ľkoplošných chránených území národnej sústavy do posudzovaného územia nezasahuje žiadny národný park, ani chránená krajinná oblas ť alebo ich ochranné pásma. Z maloplošných chránených území sa v okrese Lu čenec vyskytujú CHÚ uvedené v nasledujúcej tabu ľke.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 76 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Tab. č. 19: Maloplošné chránené územia v okrese Lu čenec Kat Výme Rok Ev. č. Názov egória ra (m 2) vyhlásenia 382 Pohanský hrad NPR 2 233 500 1958 442 Šomoška NPR 366 200 1954 1056 Dálovský mo čiar PR 824 501 1999 301 Ker čík PR 12 065 1983 1037 PríbrežieRužinnej PR 407 767 1997 411 Ružinské jelšiny PR 132 000 1988 795 Belinské skalky PP 71 100 1993 234 Čakanovský profil PP 6 889 1990 1222 Jánošíková skrýša PP 0 1994 1067 Krivánsky potok PP 102 341 1999 332 Lipovianske pieskovce PP 1 308 1990 1223 Mara PP 0 1994 1143 Mu čínska jasky ňa PP 0 1994 425 Soví hrad PP 28 140 1958 783 Volav čia kolónia CHA 22 304 1992

Chránené stromy Chránené stromy sú kultúrne, vedecky, ekologicky, krajinotvorne alebo esteticky mimoriadne významné stromy alebo ich skupiny vrátane stromoradí (§ 49 zákona o OPaK). Chránené stromy sa v dotknutom území ložiska ani v katastrálnom území obceMýtna nenachádzajú.

III.6.7 Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, scenéria

III.6.7.1. Krajina, krajinný obraz, stabilita, scenéria

Krajina je trojrozmerný útvar tvorený abiotickými, biotickými a antropickými prvkami, ktoré sa navzájom podmie ňujú a ovplyv ňujú, ale ur čujú aj charakter územia, priestorového usporiadania a využívania. Sú časná krajinná štruktúra a funk čné využitie krajiny je dané výsledkom dlhodobého vplyvu človeka na jej systémy. Rozvoj sídiel, rozsiahle odles ňovanie a podstatné ovplyvnenie vodného režimu dali základ tomu, že sú časná krajina má oproti pôvodnej odlišný charakter. Krajinný obraz je daný prírodnými, najmä reliéfnymi pomermi,

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 77 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

ktorý predstavuje limit vo vizuálnom vnímaní krajiny a existujúcimi prírodnými a umelými prvkami sú časnej krajinnej štruktúry. Z h ľadiska stup ňa urbanizácie katastrálne územie obce Mýtna a okolie je možné hodnoti ť ako vidiecku krajinu so slabým stup ňom osídlenia (Atlas krajiny SR, 2002). V celonárodnom meradle má priaznivú ekologickú kvalitu priestorovej štruktúry krajiny. Obec Mýtna je lokalizovaná na úpätí Slovenského rudohoria a na svahoch Javoria, v doline na nive a terase potoka Krivá ň,čo výrazne ovplyv ňuje jej krajinný obraz. Hlavné funkcie sídla a základné funk čné využitie území vychádzajú zo sú časného stavu. Je to prímestské sídlo s obytnou funkciou, hlavným funk čným využitím zastavaných plôch obce je bývanie v rodinných domoch. Na riešenom území je možné roz členi ť nasledovné typy krajiny: • pahorkatinová lesná krajina s pestro modelovaným reliéfom terénu a s výrazným zastúpením ekostabiliza čných prvkov. Lesné komplexy sú prerušené roztrúsenými lú čnymi plochami. Ide o prírodné prostredie urbanizáciou málo narušené, • urbanizovaná pahorkatinová krajina s vegetáciou úžitkových záhrad a okrasných plôch pri rodinných domoch a drevinovou vegetáciou na verejných priestranstvách a cintorínoch.

III.6.8. Územný systém ekologickej stability

Územný systém ekologickej stability (ÚSES) predstavuje takú celopriestorovú štruktúru navzájom prepojených ekosystémových zložiek a prvkov, ktorá zabezpe čuje rozmanitos ť podmienok a foriem života v krajine a vytvára predpoklady pre trvalo udržate ľný rozvoj. Základ tohto systému tvoria biocentrá, biokoridory a interak čné prvky nadregionálneho, regionálneho a miestneho významu. Pre okres Lu čenec bol vypracovaný regionálny územný systém ekologickej stability (RÚSES) (SAŽP, 2019) v zmysle platnej legislatívy. V zmysle RÚSESu okresu Lu čenec sa najbližšie k miestu navrhovanej činnosti nachádzajú: 1.) Regionálne biocentrum Gálová – Pohanský vrch (RB c10)

Ide o zachovalejší ucelenejší komplex dubových lesov rôznych typov, bu čín rôznych typov s typickou flórou a faunou vrátane viacerých vzácnych, ohrozených a chránených druhov. Lokalizácia: k. ú. Mýtna, Dobro č, Kotmanová Výmera: 1 118 ha

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 78 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Tab. č. 20: Zoznam chránených druhov živo číchov a druhov zaradených do Červených zoznamov jednotlivých taxonomických skupín vyskytujúcich sa v biocentre Gálová – Pohanský vrch Vedecký

Ohrozenos ť Chránený Vedecký názov Slovenský názov druhu druh Lucanuscervus rohá č oby čajný VU § Bombinavariegata kunkažltobruchá CD § Bufobufo ropucha bradavi čnatá CD § Anguisfragilis slepúch lámavý NT § Accipitergentilis jastrab ve ľký NT Accipiternisus jastrab krahulec LC Dendrocoposmedius ďate ľ prostredný LC § Dryocopusmartius tesár čierny LC § Dendrocopusminor ďate ľ malý LC Ciconianigra bocian čierny LC § Ficedulaalbicollis muchárik bielokrký LC § Jynxtorquilla krutohlav hnedý LC § Tetrastesbonasia jariabok hôrny NT § Strixaluco sova lesná LC Strixuralensis sova dlhochvostá LC § Felissilvestris ma čka divá VU § Lynxlynx rys ostrovid EN § Canislupus vlk dravý NT § Ursusarctos medve ď hnedý CD § Vysvetlivky: EN – ohrozený NT – takmer ohrozený VU – zranite ľný LC – najmenej ohrozený CD – závislý od ochrany

Tab. č. 21: Zoznam biotopov národného významu a biotopov európskeho významu v biocentre Gálová – Pohanský vrch - lesné biotopy

Kód SK Biotop Kód NATURA Ls2.1 Dubovo-hrabové lesy karpatské - Ls3.51 Sucho a kyslomilné dubové lesy - Ls5.1 Bukové a jed ľovo-bukové kvetnaté lesy 9130 Ls5.2 Kyslomilné bukové lesy 9110

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 79 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

2.) Regionálne biocentrum Lysec (RBc6)

Predstavuje zachovalejší ucelenejší komplex teplomilných dubových lesov rôznych typov, bu čín rôznych typov s malými enklávami lesostepí, teplo a suchomilné trávniky, lúky, pasienky s druhovo bohatou teplomilnou flórou vrátane viacerých vzácnych, ohrozených a chránených druhov. Lokalizácia: k. ú.Polichno, Lentvora, Praha, Ľubore č, Pravica, presahuje do okresuVe ľký Krtíš Výmera: 1 591 ha

Tab. č. 22: Zoznam druhov európskeho významu, druhov národného významu a prioritných druhov rastlín, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, chránených druhov rastlín a druhov zaradených do Červeného zoznamu papra ďorastov a vyšších rastlín Slovenska vyskytujúcich sa v biocentre Lysec

Vedecký názov Slovenský názov Ohrozenos ť druhu Chránený druh Lactucaquercina šalát dubolistý NT Lychniscoronaria kuku čka vencová NT §

Tab. č. 23: Zoznam chránených druhov živo číchov a druhov zaradených do Červených zoznamov jednotlivých taxonomických skupín vyskytujúcich sa v biocentre Lysec

Vedecký Ohrozenos ť Chránený Slovenský názov názov druhu druh Dioszeghyanaschmidtii mora schmidtova § Rosaliaalpina fúza č alpský EN § Lucanuscervus rohá č oby čajný VU § Bombinavariegata kunkažltobruchá CD § Bufobufo ropucha bradavi čnatá CD § Anguisfragilis slepúch lámavý NT § Lacertaagilis jašterica oby čajná § Zamenislongissimus užovka stromová CD § Lacertaviridis jašterica zelená VU § Accipitergentilis jastrab ve ľký NT Accipiternisus jastrab krahulec LC Dendrocoposmedius ďate ľ prostredný LC § Dendrocopusminor ďate ľ malý LC

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 80 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Dryocopusmartius tesár čierny LC § Ficedulaalbicollis muchárik bielokrký LC § Jynxtorquilla krutohlav hnedý LC § Picuscanus žlna sivá LC § Strixaluco sova lesná LC Strixuralensis sova dlhochvostá LC § Pernisapivorus včelár lesný LC § Aquilapomarina orol krik ľavý NT § Ciconianigra bocian čierny LC § Lynxlynx rys ostrovid EN § Canislupus vlk dravý NT § Vysvetlivky: EN – ohrozený NT – takmer ohrozený VU – zranite ľný LC – najmenej ohrozený CD – závislý od ochrany

Tab. č. 24: Zoznam biotopov národného významu a biotopov európskeho významu biocentre Lysec - nelesné biotopy Kód Kód SK Biotop NATURA Tr2 Subpanónsketravinno-bylinné porasty 6240* Tr6 Teplomilné lemy - Sk2 Silikátové skalné steny so štrbinnou 8220 vegetáciou Ls2.1 Dubovo-hrabové lesy karpatské - Ls2.2 Dubovo-hrabové lesy panónske 91G0* Ls3.1 Teplomilné submediteránne dubové lesy 91H0* Ls4 Lipovo-javorové sutinové lesy 9180* Ls5.1 Bukové a jed ľovo-bukové kvetnaté lesy 9130 Ls5.2 Kyslomilné bukové lesy 9110

3.) Regionálne biocentrum Hradište - Kopá ň (RBc7)

Jedná sa ozachovalejší ucelenejší komplex teplomilných dubových lesov rôznych typov a bu čín s typickou flórou a faunou, vrátane vzácnych a chránených druhov. Lokalizácia: k. ú. Lovinoba ňa, To čnica Výmera: 472 ha

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 81 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Tab. č. 25: Zoznam chránených druhov živo číchov a druhov zaradených do Červených zoznamov jednotlivých taxonomických skupín vyskytujúcich sa v biocentre Hradište – Kopá ň

Ohrozenos Chránen Vedecký názov Slovenský názov ť druhu ý druh Cerambyxcerdo fúza č ve ľký EN § Lucanuscervus rohá č oby čajný VU § Bombinavariegata kunkažltobruchá CD § Bufobufo ropucha bradavi čnatá CD § Pseudepidaleaviridis ropucha zelená CD § Anguisfragilis slepúch lámavý NT § Lacertaviridis jašterica zelená VU § Lacertaagilis jašterica oby čajná § Zamenislongissimus užovka stromová CD § Coronellaaustriaca užovka hladká VU § Accipitergentilis jastrab ve ľký NT Accipiternisus jastrab krahulec LC Dendrocoposmedius ďate ľ prostredný LC § Dendrocopusminor ďate ľ malý LC Dryocopusmartius tesár čierny LC § Ficedulaalbicollis muchárik bielokrký LC § Jynxtorquilla krutohlav hnedý LC § Strixaluco sova lesná LC Felissilvestris ma čka divá VU § Vysvetlivky: EN – ohrozený NT – takmer ohrozený VU – zranite ľný LC – najmenej ohrozený CD – závislý od ochrany

Tab. č. 26: Zoznam biotopov národného významu a biotopov európskeho významu v biocentre Hradište – Kopá ň - lesné biotopy

Kód Kód SK Biotop NATURA Ls2.1 Dubovo-hrabové lesy karpatské - Ls2.2 Dubovo-hrabové lesy panónske 91G0* Ls3.51 Sucho a kyslomilné dubové lesy - Ls5.1 Bukové a jed ľovo-bukové kvetnaté lesy 9130

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 82 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

4.) Regionálne biocentrum Halier (RBc8)

Predstavuje zachovalejší ucelenejší komplex teplomilných dubových lesov rôznych typov s typickou flórou a faunou, vrátane vzácnych a chránených druhov. Lokalizácia: k. ú. To čnica, Tomášovce, presahuje do okresu Poltár Výmera: 205 ha

Tab. č. 27: Zoznam chránených druhov živo číchov a druhov zaradených do Červených zoznamov jednotlivých taxonomických skupín vyskytujúcich sa v biocentre Halier

Ohrozeno Chráne Vedecký názov Slovenský názov sť druhu ný druh Cerambyxcerdo fúza č ve ľký EN § Lucanuscervus rohá č oby čajný VU § Cucujuscinnaberinus plochá č červený NT § Parnassiusmnemosyn jaso ňchochla čkový VU § e Bombinavariegata kunkažltobruchá CD § Bufobufo ropucha bradavi čnatá CD § Pseudepidaleaviridis ropucha zelená CD § Hylaarborea rosni čka zelená NT § Anguisfragilis slepúch lámavý NT § Lacertaviridis jašterica zelená VU § Lacertaagilis jašterica oby čajná § Zamenislongissimus užovka stromová CD § Coronellaaustriaca užovka hladká VU § Natrixnatrix užovka obojková LC § Accipitergentilis jastrab ve ľký NT Accipiternisus jastrab krahulec LC Ciconianigra bocian čierny LC § Dendrocoposmedius ďate ľ prostredný LC § Dendrocopusminor ďate ľ malý LC Dryocopusmartius tesár čierny LC § Ficedulaalbicollis muchárik bielokrký LC § Jynxtorquilla krutohlav hnedý LC § Lanius collurio strakoš oby čajný LC § Pernisapivorus včelár lesný LC § Picuscanus žlna sivá LC § Strixaluco sova lesná LC Felissilvestris ma čka divá VU §

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 83 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Vysvetlivky: EN – ohrozený NT – takmer ohrozený VU – zranite ľný LC – najmenej ohrozený CD – závislý od ochrany

Tab. č. 28: Zoznam biotopov národného významu a biotopov európskeho významu v biocentre Halier - lesné biotopy

Kód Kód SK Biotop NATURA Ls2.1 Dubovo-hrabové lesy karpatské - Ls2.2 Dubovo-hrabové lesy panónske 91G0* Ls3.4 Dubovo-cerové lesy 91M0 Ls3.51 Sucho a kyslomilné dubové lesy -

5.) Regionálne biocentrum Tuhársky kras (RBc9)

Ide ozachovalejší ucelenejší komplex dubových lesov rôznych typov, bu čín rôznych typov, obhospodarovaných aj silne zarastajúcich pasienkov, kosných lúk na rôznom geologickom podloží s typickou flórou a faunou vrátane viacerých vzácnych, ohrozených a chránených druhov. Lokalizácia: k. ú. Tuhár, Ružiná, Stará Hali č, Gregorova Vieska Výmera: 458 ha

Tab. č. 29: Zoznam druhov európskeho významu, druhov národného významu a prioritných druhov rastlín, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, chránených druhov rastlín a druhov zaradených do Červeného zoznamu papra ďorastov a vyšších rastlín Slovenska vyskytujúcich sa v biocentre Tuhársky kras

Ohrozeno Chráne Vedecký názov Slovenský názov sť druhu ný druh Anacamptismorio červenohlav NT § oby čajný Anemonesylvestris veternica lesná NT Cephalantheradamasonium prilbovka biela NT § Cephalantheralongifolia prilbovka dlholistá NT § Cephalantherarubra prilbovka červená NT § Epipactisfutakii kruštíkFutákov EN §

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 84 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Epipactiskomoricensis kruštíkkomorický NT § Epipactismicrophylla kruštík malolistý LC § Epipactismuelleri kruštík rožkatý NT § Neotineatridentata neotinea trojzubá NT § Orchispurpurea vstava č purpurový NT §

Tab. č. 30: Zoznam chránených druhov živo číchov a druhov zaradených do Červených zoznamov jednotlivých taxonomických skupín vyskytujúcich sa v biocentre Tuhársky kras

Ohrozenos Chránen Vedecký názov Slovenský názov ť druhu ý druh Rosaliaalpina fúza č alpský EN § Cerambyxcerdo fúza č ve ľký EN § Lucanuscervus rohá č oby čajný VU § Osmoderma eremita pižmovec hnedý EN § Bombinavariegata kunkažltobruchá CD § Bufobufo ropucha bradavi čnatá CD § Anguisfragilis slepúch lámavý NT § Lacertaviridis jašterica zelená VU § Lacertaagilis jašterica oby čajná § Zamenislongissimus užovka stromová CD § Coronellaaustriaca užovka hladká VU § Accipitergentilis jastrab ve ľký NT Accipiternisus jastrab krahulec LC Aquilapomarina orol krik ľavý NT § Ciconianigra bocian čierny LC § Dendrocoposmedius ďate ľ prostredný LC § Dendrocopusminor ďate ľ malý LC Dryocopusmartius tesár čierny LC § Ficedulaalbicollis muchárik bielokrký LC § Jynxtorquilla krutohlav hnedý LC § Pernisapivorus včelár lesný LC § Picuscanus žlna sivá LC § Strixaluco sova lesná LC Strixuralensis sova dlhochvostá LC § Tetrastesbonasia jariabok hôrny LC § Felissilvestris ma čka divá VU § Lynxlynx rys ostrovid EN §

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 85 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Vysvetlivky: EN – ohrozený NT – takmer ohrozený VU – zranite ľný LC – najmenej ohrozený CD – závislý od ochrany

Tab. č. 31: Zoznam biotopov národného významu a biotopov európskeho významu v biocentre Tuhársky kras - nelesné biotopy a lesné biotopy

Kód Kód SK Biotop NATURA Lk1 Nížinné a podhorské kosné lúky 6510 Lk3 Mezofilné pasienky a spásané lúky - Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na Tr1 6210 vápnitom substráte Tr6 Teplomilné lemy - Ls2.1 Dubovo-hrabové lesy karpatské - Ls3.51 Sucho a kyslomilné dubové lesy - Ls5.1 Bukové a jed ľovo-bukové kvetnaté lesy 9130 Ls5.2 Kyslomilné bukové lesy 9110 Ls5.4 Vápnomilné bukové lesy 9150

6.) Regionálne biocentrum Čierny vrch (RBc11)

Jedná sa o zachovalejší ucelenejší komplex dubových lesov, bu čín rôznych typov a sutinových lesov s typickou flórou a faunou vrátane viacerých vzácnych, ohrozených a chránených druhov.

Lokalizácia: k. ú. Ábelová Výmera: 229 ha

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 86 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Tab. č. 32: Zoznam chránených druhov živo číchov a druhov zaradených do Červených zoznamov jednotlivých taxonomických skupín vyskytujúcich sa v biocentre Zásady

Ohrozenos ť Chránený Vedecký názov Slovenský názov druhu druh Rosaliaalpina fúza č alpský EN § Lucanuscervus rohá č oby čajný VU § Rana dalmatina skokan štíhly LC § Anguisfragilis slepúch lámavý NT § Accipitergentilis jastrab ve ľký NT Accipiternisus jastrab krahulec LC Ciconianigra bocian čierny LC § Dendrocoposmedius ďate ľ prostredný LC § Ficedulaparva muchárik malý LC § Ficedulaalbicollis muchárik bielokrký LC § Jynxtorquilla krutohlav hnedý LC § Pernisapivorus včelár lesný LC § Picuscanus žlna sivá LC § Strixaluco sova lesná LC Felissilvestris ma čka divá VU § Vysvetlivky: EN – ohrozený NT – takmer ohrozený VU – zranite ľný LC – najmenej ohrozený CD – závislý od ochrany

1.) Regionálny biokoridor Píla – Mýtna (RBk2)

Ide o regionálny terestrický biokoridor ležiaci na rozhraní Ostrôžok a Veporských vrchov. V údolí Krivánskeho potoka pretína cestu I. triedy č. 16/E58. Je sú čas ťou dôležitého migra čného koridoru ve ľkých šeliem a kopytníkov, ktorý spája pohoria Karpát v smere východ – západ. Príslušnos ť k ZUJ (k. ú.): Píla, Mýtna Dĺžka/šírka/výmera: cca 4700 m/ od 150 po 2000 m

2.) Regionálny biokoridor Fafáky(RBk3)

Tento biokoridor predstavuje menší terestrický biokoridor v doline Krivánskeho potoka pretínajúci cestu I. triedy č. 16/E58 medzi obcami Lovinoba ňa a Mýtna. Zabezpe čuje migráciu ve ľkých šeliem a kopytníkov v Revúcej vrchovine (medzi Lovinobanskou brázdou a Cinobanským predhorím).

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 87 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Príslušnos ť k ZUJ (k. ú.): Mýtna, Divín, Lovinoba ňa Dĺžka/šírka/výmera: cca 600 m/ 1500 m

3.) Regionálny biokoridor Uderinský mlyn (RBk4)

Jedná sa o regionálny teresterický biokoridor pretínajúci cestu I. triedy č. 16/E58 medzi obcami Podre čany a Lovinoba ňa. Prepája migra čné trasy ve ľkých šeliem a kopytníkov v južnej časti Revúckej vrchoviny (Lovinobanská brázda a Cinobanské predhorie). Príslušnos ť k ZUJ (k. ú.): Ružiná, Lovinoba ňa, Podre čany Dĺžka/šírka/výmera: cca 3600 m/ od 350 do 1500 m

4.) Regionálny biokoridor Halier(RBk5)

Ide o menší regionálny terestrický biokoridor pretínajúci cestu I. triedy č. 16/E58 v lokalite Halier medzi obcami Podre čany a Tomášovce. Zabezpe čuje migráciu ve ľkých kopytníkov v severnej časti Juhoslovenskej kotliny. Príslušnos ť k ZUJ (k. ú.): Podre čany, Tomášovce Dĺžka/šírka/výmera: cca 1200 m/ od 250 do 700 m

Scenéria krajiny Krajinnú scenériu a bohatos ť ekologickej diverzity podmie ňujú lesné komplexy Revúckej vrchoviny, kde prevládajú dubiny, dubo-bu činy abu činy. V predhoriach sa na prevažne odlesnených okrajoch územia nachádza orná pôda, ale časté sú aj lúky a zarastajúce pasienky. V malej miere sú zastúpené aj horské lúky. V krajinnej štruktúre sa nachádzajú obytné zóny tvorené prevažne individuálnou bytovou výstavbou bez priemyselných zón (priemyselných parkov), resp. lokalít s ťažobnou činnos ťou, bez narušenia scenérie územia z hlavných pozícií vnímania, najmä od osídiel a od dopravnej komunikácie. Katastrálne územie obce sa rozprestiera naúpätí Slovenského rudohoria a na svahoch Javoria, v doline na nive a terase potoka Krivá ň. Nadmorská výška v strede obce je 260 mn.m. a v chotári 250 - 750 mn.m.Reliéf katastrálneho územia obce je prevažne hornatý, pri čom najvyšší bod v chotári predstavuje vrch Prievratok (750 m n.m.). Pod ním sa rozprestiera obec usporiadaná pozd ĺž ciest a komunikácií na pomerne pahorkatinovom teréne.Je polyfunk čná s dominujúcou obytnou funkciou zastúpenou prevažne rodinnými domami a premiešaná ob čianskym vybavením a výrobnými službami. Južnú čas ť k.ú. obce pretínajú dve železni čné trate. SZ od obce sa nachádza vodná nádrž Mýtna, do ktorej sa vlieva Krivánsky potok.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 88 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Umiestnenie ťažobného priestoru (dobývací priestor Mýtna) je situovaný z krajinného hľadiska tak, že nedochádza k narušeniu scenérie územia z hlavných pozícii vnímania, najmä od osídiel a od dopravnej komunikácie obce Mýtna.

III.6.9. Sú časný stav kvality životného prostredia vrátane zdravia

Environmentálna regionalizácia

Environmentálna regionalizácia SR predstavuje prierezový zdroj informácií o stave životného prostredia a odráža jeho diferencovaný stav v rôznych častiach územia SR. Regióny SR vykazujú rôzny stav za ťaženia jednotlivých zložiek životného prostredia a v rôznej miere sa v nich uplat ňujú rizikové faktory. Tieto vplyvy, zá ťaže či riziká majú (popri rôznorodosti prírodných pomerov) predovšetkým antropogénny charakter. V procese environmentálnej regionalizácie sa v rámci uceleného súboru vybraných environmentálnych charakteristík pod ľa zvolených kritérií a postupov hodnotí životné prostredie a vplyvy na ň, vy čle ňujú sa regióny s istou kvalitou alebo ohrozenos ťou životného prostredia, a to formou analýz za jednotlivé zložky (i rizikové faktory) životného prostredia a čiastkových syntéz v rámci zložiek životného prostredia i formou medzi zložkových syntéz. Jedným z výstupov je mapa hodnotiaca územie SR v 5 stup ňoch kvality životného prostredia. Pod ľa tejto mapy boli identifikované najviac za ťažené oblasti – ich jadro predstavujú spravidla územia v 5. stupnis najviac narušeným životným prostredím. K nim boli pri členené aj územia prevažne v 4. stupni kvality životného prostredia, s prihliadnutím na geomorfologické, hydrologické a iné relevantné kritériá. Okrem takto identifikovaných území bolo žiaduce vymedzi ť aj ďalšiu kategóriu území s relatívne horšou kvalitou životného prostredia – okrsky so zna čne narušeným prostredím. Tieto nezodpovedajú kategórii „za ťažená oblas ť“ ani svojím územným rozsahom, ani podielom výskytu územia v 5. stupni environmentálnej kvality, ale sú prejavom nedoriešených environmentálnych problémov z minulých období, ke ď tvorili sú čas ť za ťažených oblastí (okrsky A, C, D, E), alebo sa vydiferencovali v sú časnosti po aplikácii nových hodnotení stavu vôd (okrsky B, F).

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 89 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Obr. č. 11: Kvalita životného prostredia s vymedzením za ťažených oblastí a okrskov so zna čne narušeným prostredím

Tab. č. 33: Ekologická stabilita územia Mýtna

Klasifikácia ekologickej stability % Fareb .ozna č. 1.trieda - priestor ekologicky stabilný 64,47 2.trieda - priestor ekologicky stredne stabilný 27,08 3.trieda - priestor ekologicky nestabilný 8,44

Obr. č. 12: Grafické znázornenie percentuálneho zastúpenia tried ekologickej stability územia

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 90 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

III.6.10 Zne čistenie ovzdušia

Kvalitu ovzdušia vo všeobecnosti ur čuje obsah zne čis ťujúcich látok vo vonkajšom ovzduší. Zákon o ochrane ovzdušia č. 478/2002 Z. z. v § 7 stanovuje postup pre jej hodnotenie. Kritériá kvality ovzdušia (limitné hodnoty, medze tolerancie, horné a dolné medze na hodnotenie a ďalšie) uvádza vyhláška MŽP SR č. 705/2002 Z. z. Základným východiskom pre hodnotenie kvality ovzdušia na Slovensku sú výsledky meraní koncentrácií zne čis ťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje Slovenský hydrometeorologický ústav na staniciach Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO), do ktorej patrí tiež 5 vidieckych poza ďových meracích staníc siete EMEP. V nadväznosti na merania sa pre plošné hodnotenie kvality ovzdušia využívajú metódy matematického modelovania.

Obr. č. 13: Mapa oblasti riadenia kvality ovzdušia v Banskobystrickom kraji

Regionálne zne čistenie ovzdušia je zne čistenie hrani čnej vrstvy atmosféry krajiny vidieckeho typu v dostato čnej vzdialenosti od lokálnych priemyselných a mestských zdrojov. Hrani čná vrstva atmosféry je vrstva premiešavania, siahajúca od povrchu do výšky asi 1 000

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 91 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

m. V regionálnych polohách sú už priemyselné exhaláty viac-menej rovnomerne vertikálne rozptýlené v celej hrani čnej vrstve a úrove ň prízemných koncentrácií je nižšia ako v mestách.

V Banskobystrickom kraji je zabezpe čené meranie zne čistenia územia meracími stanicami : Tab. č. 34: Vyhodnotenie zne čistenia ovzdušia pod ľa limitných hodnôt na ochranu ľudského zdravia za rok 2018

VP Ochrana zdravia 2 Zne čis ťujúca S N P B

látka O2 O2 M10 M2,5 O enzén O2 O2

Doba spriemerovani 1 24 1 1 24 1 1 8 1 3 3

a hod hod hod rok hod rok rok hod rok hod sebe po hod sebe po Limitná Aglomerácia Aglomerácia hodnota 0 5 50 25 00 0 0 0 5 00 00 [µg.m–3] 000 Banská 1 Bystrica,Štefá 4 9 0 0 ,2 nik. náb. 453 Banská Bystrica, 0 1 1 4 Zelená Jelšava,

Jesenského 0 4 6 4 Hnúšta,

Hlavná 4 6 9 Zvolen, J.

Alexyho 0 6 Žiar Banskobystrický kraj kraj Banskobystrický nadHronom, 9 6 Jilemnického

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 92 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

III. 6.11 Zne čistenie povrchových a podzemných vôd

Kvalita povrchových vôd

Kvalita povrchových vôd sa hodnotí pod ľa NV č. 269/2010 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd. Hlavné zdroje zne čistenia vody sú: splašky, umelé hnojivá, priemyselné chemikálie, pesticídy, ropa a čistiace prostriedky.Splašky sú hlavnou prí činou zne čistenia vody.Nedostato čné čistenie odpadových vôd ohrozuje život v riekach, jazerách a moriach. Kyslík sa do vody dostáva zo vzduchu a z vodných rastlín. Čas ť odpadu priamo reaguje s kyslíkom a vznikajú neškodné látky. Povrchové vody v širšom dotknutom území patria do čiastkového povodia rieky Ipe ľ, ktorá na malom úseku (cca 8,5 km) tvorí hranicu s Ma ďarskou republikou.V hornom toku až po vtok najvä čšieho ľavostranného prítoku Suchá je zne čis ťovanie Ip ľa nepatrné (I.trieda čistoty). Oživenie vody zodpovedá oligo-sapróbnemu až betamezosapróbnemu pásmu lip ňových vôd. Celková mineralizácia vody je nízka a neprekra čuje limity mäkkých vôd. Nárazovo závadnou zložkou zne čistenia sú splachy z odlesneného povrchu, ke ď pri zvýšenom množstve nerozpustných látok výrazne stúpa aj bakteriálne zne čistenie. Po vtoku Suchej, zne čis ťovanej odpadovými vodami z Fi ľakova, a pravostranných prítokov Tuhársky potok a Krivá ň sa kvalita vody Ip ľa podstatne zhoršuje. Až po Šahy prebieha postupné vylepšovanie sa vody samo čistením a riedením čistejšími prítokmi. Odpadovými vodami zo Šiah, ne čistotami privádzanými prítokmi Krupinica a Štiavnický potok a vplyvom zne čis ťovania si zachováva II.triedu čistoty až po vtok do Dunaja. Priamo v lokalite navrhovanej činnosti sa nevyskytujú žiadne povrchové vodné toky, najbližším vodným tokom je Krivánsky potok, ktorý pramení v pohorí Ostrôžky, v lazníckej oblasti obce Budiná, na severovýchodnom svahu Baranieho vrchu (726,8 m n. m.), v nadmorskej výške okolo 670 m n. m. Medzi hlavné prí činy predovšetkým mikrobiologického zne čistenia toku patrí vypúš ťanie zne čistených splaškových odpadových vôd z obcí, v ktorých nie sú vybudované verejné kanalizácie s čistiar ňami odpadových vôd. Ďalším zdrojom zne čistenia je po ľnohospodárska činnos ť – hnojenie. V obci nie je vybudovaná kanalizácia ani ČOV. Splaškové odpadové vody z produkcie obce sú vypúš ťané do žúmp. Vplyvom navrhovanej činnosti sa nepredpokladá zne čistenie povrchových vôd. Územie navrhovanej činnosti ani jeho okolie nie je v priamom kontakte s povrchovými recipientmi.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 93 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Kvalita podzemných vôd

Kvalitu podzemných vôd ovplyv ňuje horninové prostredie a kvalita vôd v povrchových tokoch. Sledovanie kvality podzemných vôd je zabezpe čované monitorovacou sie ťou SHMÚ, ktorú tvoria vrty základnej siete, využívané pramene, využívané vrty, nachádzajúce sa v rie čnych sedimentoch, kvartérnych a neogénnych štrkopieskoch. Úrove ň zne čistenia podzemných vôd v okrese Lu čenec je prevažne vysoká až ve ľmi vysoká. V útvare medzizrnových podzemných vôd kvartérnych náplavov Ip ľa oblasti povodia Hron nevyhovelo požiadavkám vyhlášky 87,50% vzoriek kvôli vysokým koncentráciám Mn a 50,00% vzoriek kvôli vysokým koncentráciám celkového Fe.Najvyššia koncentrácia celkového Fe (21,00 mg.l -1 ) v okrese Lu čenec bola nameraná v objekte Holiša (85090).Využívanie krajiny na po ľnohospodárske ú čely sa odráža vo zvýšených koncentráciách ukazovate ľov v skupine základný fyzikálno-chemický rozbor.Limitnú hodnotu + -1 prekro čili ukazovatele NH 4 (s max. 0,73 mg.l )v objekte Mikušovce (284590). Ďalšími -1 prekro čenými ukazovate ľmi z tejto skupiny sú H 2S (0,02 mg.l )v objekte Holiša (85090).Zo skupiny špecifických organických látok došlo v roku 2018 k prekro čeniu limitnej hodnoty pri ukazovate ľoch NEL (v objekte 85090 Holiša s hodnotou 0,20 mg.l -1).Zo špecifických organických látok došlo k prekro čeniu limitnej hodnoty v skupine polyaromatických uh ľovodíkov v prípade ukazovate ľov naftalén (0,12 µg.l -1 v objekte 284590 Mikušovce). V katastrálnom území obce Mýtna je stupe ň zne čistenia podzemných vôd nízky až bez zne čistenia. Vplyvom navrhovanej činnosti sa nepredpokladá zne čistenie podzemných vôd. Navrhovaná činnos ť nezhorší kvalitu povrchových ani podzemných vôd, pretože posudzovaná prevádzka je existujúca a so spevnenou plochou.

Tab. č. 35: Kvalita podzemných vôd v dotknutom území Trieda kvality pod ľa stup ňa kontaminácie % Fareb.ozna č. 1.trieda – 0,05 - 0,10 81,04 2.trieda – 0,11 - 0,50 18,96 3.trieda – 0,51 - 3,00 0 4. trieda – 3,01 - 10,00 0 5. trieda – 10,01 a viac 0

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 94 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Obr. č. 14: Grafické znázornenie kvality podzemných vôd v dotknutom území

III.6.12 Kontaminácia a erózia pôdy

Chemická degradácia Chemická degradácia pôd je spôsobená vplyvom rizikových látok anorganickej a organickej povahy z prírodných aj antropických zdrojov, ktoré v ur čitej koncentrácii pôsobia škodlivo na pôdu, vyvolávajú zmeny jej fyzikálnych, chemických a biologických vlastností, negatívne ovplyv ňujú produk čný potenciál pôd, znižujú nutri čnú, technologickú a senzorickú hodnotu dopestovaných plodín, alebo negatívne vplývajú na vodu, atmosféru, ako aj zdravie zvierat a ľudí. Medzi závažnú degradáciu pôdy patrí kontaminácia pôd ťažkými kovmi a organickými polutantami, acidifikácia, alkalizácia a salinizácia pôdy. Monitorovanie a hodnotenie kontaminácie pôd je sú čas ťou Čiastkového monitorovacieho systému Pôda. Monitorovaním zistené hodnoty sú posudzované podľa Rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR o najvyšších prípustných hodnotách škodlivých látok v pôde (kovov, anorganických zlú čenín, aromatických zlú čenín, polycyklických aromatických uh ľovodíkov, chlórovaných uh ľovodíkov, pesticídov a iných). Na území obce Mýtna sa nachádzajú nekontaminované pôdy relatívne čisté, kde geogénne podmienený obsah niektorých rizikových prvkov (Ba, Cr, Mo, Ni, V) dosahuje limitné hodnoty A. Z h ľadiska odolnosti pôdy proti kompakcii a intoxikácii sa v hodnotenom území prejavuje slabá odolnos ť pôdy proti intoxikácii kyslou skupinou rizikových kovov, silná odolnos ť pôdy proti intoxikácii alkalickou skupinou rizikových kovov a stredná odolnos ť pôdy proti kompakcii. Z h ľadiska náchylnosti pôd na acidifikáciu v posudzovanom území prevládajú pôdy stredne náchylné s vyššoupufra čnou schopnos ťou.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 95 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Tab. č. 36: Kontaminácia pôdy v dotknutom území Trieda

1.trieda - relatívne čisté pôdy 2.trieda - nekontaminované pôdy, resp. mierne kontaminované 3.trieda - pôdy s obsahom rizikových prvkov presahujúcich limitné hodnoty B 4.trieda - pôdy s obsahom rizikových prvkov presahujúcich limitné hodnoty B a C

Obr. č. 15: Grafické znázornenie kontaminácie pôdy v dotknutom území

Fyzikálna degradácia Hlavným prejavom fyzikálnej degradácie je erózia, odnos pôdnych častíc z povrchu pôdy ú činkom vody a vetra. Erózia pôdy patrí k sekundárnym stresovým faktorom, ktoré negatívne pôsobia na po ľnohospodársky pôdny fond a po ľnohospodársku výrobu, a to ohrozením resp. narušením prirodzeného vývoja bioty. Potenciál vodnej erózie môžeme hodnoti ť pod ľa stup ňov eróznej ohrozenosti. V záujmovej oblasti sa vplyvom prevládajúci smerov vetrov (západ – juhozápad / východ – severovýchod) lokálne prejavuje aj slabá veterná erózia pôdy.V posudzovanom území sú erózne ohrozované pôdy strednej a nízkej kategórie. Z h ľadiska potenciálnej vodnej erózie pôdy zara ďujeme pôdu v záujmovom území do kategórie stredná (0,51 – 1,50 mm.rok -1) až silná (1,51 – 5,00mm.rok -1).

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 96 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Obr. č. 16: Degradácia po ľnohospodárskej pôdy.

III.6.13 Odpady

K najrozšírenejším spôsobom zneškod ňovania odpadov z celosvetového h ľadiska patrí skládkovanie a spa ľovanie odpadov. Naj častejší spôsob zneškod ňovania odpadov v sú časnosti na území SR, ako aj v okrese Lu čenec, je skládkovanie. V zmysle zákona o odpadoch je hlavným ú čelom odpadového hospodárstva predchádzanie vzniku odpadov a obmedzenie ich tvorby. Pri nakladaní s odpadmi po ich vzniku je potrebné uprednostni ť ich materiálne zhodnotenie pred zhodnotením energetickým. Len ak nie je možné ich materiálovo alebo energeticky zhodnoti ť, potom je nevyhnutné zabezpe čiť ich zneškodnenie spôsobom neohrozujúcim zdravie ľudí a životné prostredie. Základnou podmienkou pre zhodnocovanie odpadov je ich separovaný zber v požadovanom kvalitatívnom a kvantitatívnom rozsahu. Skládky odpadov v k.ú. Mýtna sa nenachádzajú. Odvoz produkcie KO obce je zmluvne zabezpe čený spolo čnos ťou ESPIK Group, s.r.o. v pravidelných intervaloch,. V Banskobystrickom kraji bol v roku 2014 vyprodukovaný komunálny odpad v objeme 185,4 tis. ton a na produkcii odpadu SR sa kraj podie ľal 10%, čo ro čne činí cca 179 tis. ton komunálnych odpadov. V roku 2014 vyprodukoval každý obyvate ľ Banskobystrického kraja 283 kg komunálneho odpadu. Na základe vyhodnotenia štatistických údajov o produkcii komunálneho odpadu v Slovenskej republike, Banskobystrický kraj vykazuje najnižšiu produkciu komunálneho odpadu.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 97 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Tab. č. 37: Vznik komunálneho odpadu v Banskobystrickom kraji za roky 2010 -2014 2011 2012 2013 2014 (t) (t) (t) (t) Banskobystrický kraj 176 751,76 181 258,26 171 532,10 185 374,15 Okres Lu čenec 17 533,68 17 590,98 17 873,26 19 186,54

III.6.13 Environmentálne zá ťaže (EZ)

Informa čný systém EZ vedie zoznam lokalít definovaných ako environmentálne zá ťaže. Pod ľa Registra environmentálnych zá ťaží SR (www.enviroportal.sk) na dotknutom území nebola identifikovaná žiadna environmentálna zá ťaž. Územie kame ňolomu, ani jeho blízke okolie nie je zaradené do registra EZ SR.

III.6.14 Zdravotný stav obyvate ľstva

Úrove ň sociálneho rozvoja charakterizuje nieko ľko ukazovate ľov, medzi ktoré patrí aj demografická situácia a zloženie obyvate ľstva. Štruktúry obyvate ľstva sú výsledkom základných demografických procesov reprodukcie, či už prirodzených (pôrodnos ť, úmrtnos ť) alebo mechanických (s ťahovanie) a sú statickými charakteristikami populácie. Predstavujú základné fakty na podporu rozhodovania v súvislosti s rozvojom ľudskej spolo čnosti. Je dôležité vymedzi ť demografické trendy a v rámci nich aj náboženskú, národnostnú a vzdelanostnú štruktúru obyvate ľstva. K základným demografickým ukazovate ľom patrí aj dynamika obyvate ľstva, ktorá sa vyjadruje prirodzeným a migra čným pohybom. Pri poh ľade na prirodzený prírastok vidie ť, že výsledok v obci má kladné hodnoty v sledovanom období, čo znamená, že natalita prevažuje nad mortalitou.

Mýtna V roku 2018 mala obec Mýtna 1 207 obyvate ľov. V sú časnosti má obec 1 198 obyvate ľov, čo predstavuje mierny pokles oproti predchádzajúcim rokom. Avšak od roku 2013 demografická krivka vykazuje rastúci trend. Obec je typickým vidieckym sídlom v blízkom zázemí mesta Lu čenec, ktoré obci poskytuje pokrytie vyššieho ob čianskeho vybavenia a pracovné príležitosti.V obci je materská škôlka a základná škola (1 - 4 ro čník).

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 98 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Zdravotný stav obyvate ľstva je výsledkom pôsobenia viacerých faktorov, napr. ekonomickej a sociálnej situácie (príjem, sociálny status, vzdelanie), osobných charakteristík (výživových návykov, životného štýlu, genetických a biologických faktorov, telesnej aktivity), úrovne zdravotníckej starostlivosti, ako aj životného prostredia.

Tab. č. 38: Priemerný stav obyvate ľstva a prirodzený pohyb (rok 2019) Územie Po čet obyvate ľov Živonarodení Zomretí Prirodzený k 1.7. prírastok muži ženy spolu z toho (úbytok) Do 1 do 28 roka dní 2 662 385 2 789 872 57 054 53 234 292 180 3 820 SR

okres 35 464 37 951 622 857 3 0 -235 Lu čenec

Základným syntetickým ukazovate ľom úrovne životných podmienok obyvate ľstva a úmrtností je stredná d ĺžka života. Stredná d ĺžka života pri narodení je dôležitým demografickým ukazovate ľom, ako aj základným syntetickým ukazovate ľom životných podmienok obyvate ľstva a úmrtnostných pomerov. V roku 2018 dosiahla stredná d ĺžka života žien pri narodení hodnotu 80,4 roka a stredná d ĺžka života mužov pri narodení 73,7 roka. Medziro čne poklesla stredná d ĺžka života u žien o 0,1 roka a u mužov zrástla o 0,1 roka. Od roku 2010 vzrástla stredná d ĺžka života pri narodení u žien o 1,6 roka, u mužov o 2,1 roka. Významným trendom je znižovanie rozdielu hodnôt strednej d ĺžky života pri narodení medzi pohlaviami. V roku 2010 bol rozdiel medzi pohlaviami 7,2 roka, do roku 2018 poklesol na 6,7 roka.

Tab. č. 39: Hospitalizácie pod ľa územia trvalého bydliska (rok 2018) Priemerný Po čet Na 1 000 Územie % ošetrovací Zomretí hospitalizácií obyvate ľov čas v d ňoch SR 1 189 662 100 218,4 6,4 30 463 Banskobystrický 143 936 12,09 221,8 6,6 4 027 kraj

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 99 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Najrozšírenejším chronickým ochorením sú choroby obehovej sústavy. Dlhodobo im patrí dominantná pozícia v prí činách hospitalizácie v poste ľových zdravotníckych zariadeniach, ako aj v podiely úmrtí zo všetkých prí čin smrti. Ďalším ve ľmi závažným ochorením sú zhubné nádory. Každoro čne stúpa chorobnos ť – po čet novohlásených zhubných nádorov a na ďalej sú druhou naj častejšou príčinou smrti. Na tretie miesto sa u mužov dostala úmrtnos ť v dôsledku poranení a otráv s úmrtnos ťou u mužov takmer 4-krát vyššou ako u žien. Ďalším po četnejším ochorením nášho obyvate ľstva je diabetes mellitus a na ďalej pokra čuje už nieko ľkoro čný stúpajúci trend tejto chorobnosti. V posledných rokoch je zaznamenaný aj nárast alergií a to najmä alergickej rinitídy sezónnej i celoro čnej, bronchiálnej astmy, ale aj dermorespira čného syndrómu a potravinovej alergie.

Tab. č. 40: Všeobecná zdravotná starostlivos ť (LM lekárske miesta) okres Lu čenec (rok 2018) Všeobecná starostlivos ť o deti a Všeobecné lekárstvo dorast Územie LM na 100 000 LM na 100 000 po čet po čet obyvate ľov obyvate ľov ambulancií ambulancií (18- a viacro ční) (0 – 17 ro ční) SR 1 951 40,78 995 88,27 Nitriansky 24 36,16 12 78,06 kraj

Naj častejšou prí činou smrti sú dlhodobo choroby obehovej sústavy (CHOS), za nimi nasledujú nádorové ochorenia a choroby dýchacej a tráviacej sústavy. Choroby obehovej sústavy boli ako hlavnú prí činu úmrtia zaznamenané u 25 362 osôb, čo je o 689 menej, než v roku 2017. Z celkového po čtu zomretých bolo 11 431 mužov a 13 931 žien. Druhou naj častejšou prí činou úmrtia v roku 2018 boli nádorové ochorenia, na ktoré zomrelo 13 878 osôb. V tomto prípade bol zaznamenaný nárast po čtu úmrtí v porovnaní s rokom 2017 o 212 osôb. Nárast po čtu úmrtí sa týkal oboch pohlaví. V poradí tre ťou naj častejšou prí činou úmrtia na území SR boli choroby dýchacej sústavy. V roku 2018 na tieto choroby zomrelo 4 175 ľudí, konkrétne 2 270 mužov a 1 905 žien. V porovnaní s rokom 2017 narástol po čet úmrtí spôsobený chorobami dýchacej sústavy o 260 osôb. Nárast sa týkal oboch pohlaví.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 100 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

IV. VPLYVY NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A ZDRAVIE OBYVATE ĽSTVA VRÁTANE KUMULATÍVNYCH A SYNERGICKÝCH

Všetky vplyvy na životné prostredie sú podrobne popísané v jednotlivých kapitolách oznámenia o zmene a jeho prílohách. V oznámení o zmene boli identifikované skuto čnosti súvisiace s dobývaním a od ťažbou suroviny a spracovanie suroviny. Ako pozitívny vplyv možno považova ť udržiavanie hospodárskej činnosti v predmetnom regióne, s tým súvisiace udržiavanie priamych aj nepriamych pracovných pozícií, dodávka kvalitného stavebného kame ňa. Zmena navrhovanej činnosti svojim rozsahom a charakterom výrazne neovplyvní sú časný stav. Vzh ľadom na dostato čnú vzdialenos ť činnosti od obytnej zóny a jej charakter nepredstavuje negatívny vplyv na obyvate ľstvo v okolitých obciach. Charakter prevádzky nesie so sebou niektoré negatívne vplyvy ako hluk, zne čistenie ovzdušia a vibrácie, ktoré sú podrobne rozanalyzované v jednotlivých kapitolách oznámenia o zmene a štúdiách. V zmysle vypracovaných štúdii pre ú čely posudzovania vplyvov na životné prostredie jednotlivé hlukové hladiny zo zdrojov hluku, emisie a vibrácie dosahujú podlimitné hodnoty. Po čas prevádzky navrhovanej činnosti bude významný vplyv spôsobený zvýšenou intenzitou nákladnej dopravy. Negatívne vplyvy, tak ako sú popísané v jednotlivých kapitolách oznámenia o zmene sú lokálneho charakteru s minimálnym dopadom na zložky životného prostredia a zdravie obyvate ľstva. Negatívne vplyvy je možné minimalizova ť vhodnými organiza čnými a technickými opatreniami. Z vyššie uvedeného vyplýva, že výraznejšie priame a nepriame vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie sa oproti sú časnému stavu neo čakávajú.

IV.1. Vplyvy na obyvate ľstvo

Po čet obyvate ľov dotknutých vplyvmi navrhovanej činnosti vyplýva z po čtu obyvate ľov dotknutej obce Mýtna, v k.ú. ktorej sa činnos ť navrhuje. S prevádzkou v lome budú súvisie ť negatívne vplyvy na obyvate ľstvo spo čívajúce v narušení ich kvality a pohody života. Ako najvýraznejšie vplyvy pôsobiace na obyvate ľstvo budú zmeny v množstve emitovaných škodlivín do ovzdušia, málovýznamné zvýšenie hlukových hladín, vibrácie a zvýšená intenzita dopravy a s tým súvisiaca možnos ť zvýšenia nehodovosti na cestnej komunikácii – cesta III. triedy 2632 Mýtna – Divín a cesta E58 Zvolen - Lu čenec.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 101 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Druhým negatívnym a do časným vplyvom na obyvate ľstvo je zne čistenie ovzdušia. Pre ú čel posudzovania vplyvov na ŽP bola vypracovaná rozptylová štúdia, z ktorej vyplynul nasledovný záver: Predmet posudzovania sp ĺň a požiadavky a podmienky, ktoré sú ustanovené právnymi predpismi v oblasti ochrany ovzdušia. Samostatná ťažobná činnos ť nepredpokladá negatívne dopady na zdravotný stav obyvate ľstva. Významný vplyv na obyvate ľstvo spo číva v intenzite dopravy. Požiadavka na zvýšenie dopravy súvisiacej s navrhovanou činnos ťou zvýši hluk z dopravy cca o 0,3 – 0,5 %, ale priamo neohrozuje zdravie obyvate ľstva. Tento údaj bol získaný na základe meraní a spracovania údajov. Najvýraznejšie vplyvy ťažby stavebného kame ňa – dolomitu budú znáša ť predovšetkým zamestnanci lomu. Všetky práce musia by ť zrealizované v súlade s vydanými povoleniami, s STN a príslušnými bezpe čnostnými predpismi týkajúcimi sa bezpe čnosti práce a ochrany zdravia. Na zníženie negatívnych vplyvov zamestnanci budú používa ť ochranné pracovné prostriedky. Pozitívny vplyv sa prejaví v oblastiach sociálno-ekonomickej úrovne a hospodárskej úrovne. Sociálno-ekonomická úrove ň predstavuje prínos v oblasti vytvárania pracovných miest – tak priamych pracovných miest v samotnej prevádzke lomu, ako aj udržiavanie sekundárnej zamestnanosti zastúpenej dodávkami služieb pre prevádzku lomu – najmä v dopravných službách a servisných službách. Aj ke ď je nutné poznamena ť, že vytváranie pracovných príležitostí v tomto segmente hospodárstva je ve ľmi závisle od stavebného priemyslu v regióne. Hospodárska úrove ň je zastúpená produkciou suroviny, ktorá sa dodáva pre rôzne odvetvia priemyslu, najmä ochranu životného prostredia (protipovod ňové aktivity), stavebný priemysel a iné). Zvýšená požiadavka produkcie stavebného kame ňa súvisí s výstavbou rýchlostnej cesty R2 v úseku Krivá ň – Mýtna. Na základe vyššie uvedeného je možne predpoklada ť, že vplyv navrhovaného zvýšenia ťažby bude lokálny a nebude predstavova ť riziko ohrozenia zdravotného stavu obyvate ľov.

IV.2. Vplyvy na prírodné prostredie

Vplyv na horninové prostredie je priamym negatívnym vplyvom navrhovanej činnosti, nako ľko dochádza k zásahu do horninového prostredia postupným vydobytím zásob dolomitu na vymedzenom území ako aj zvýšením kapacity ťažby dolomitu na vymedzenom území. Ke ďže stavebný kame ň – dolomit patrí medzi neobnovite ľné zdroje, zásah do horninového prostredia bude ireverzibilný.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 102 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Využívanie existujúceho ložiska vyplynulo zo zvýšenej požiadavky na dodávku nerastnej suroviny pre rôzne odvetvia priemyslu, v prevažnej miere však ako vstupnej suroviny pre stavebníctvo a ekológiu. Výrobky zo stavebného kame ňa – dolomitu sa využívajú ako stavebný materiál pre líniové stavby, pri rekonštrukciách historických budov, výstavbu a úpravu vodných tokov a inde. Po vydobytí zásob a ukon čení ťažobných prác dôjde k rekultivácii územia. Pre rekultiváciu lesných pozemkov bude spracovaný rekultiva čný plán v zmysle platnej legislatívy, zárove ň bude predložená príslušným orgánom štátnej správy k vyjadreniu a povoleniu rekultiva čných prác. Pre celkovú dotknutú plochu je navrhnuté spätné uloženie zeminy, jej rozprestrenie a výsadba lesných porastov. Skalné steny s úklonom cca 55° zostanú bez pokrývky zeminami z dôvodu neudržania sa zemín na strmom podklade. Následne bude realizovaná biologická rekultivácia v zastúpení drevín. Vplyv na geodynamické javy a geomorfologické pomery sa nepredpokladá.

IV.3. Vplyvy na ovzdušie, miestnu klímu a hlukovú situáciu

Na zne čistení ovzdušia sa bude podie ľať zvýšená prašnos ť, ktorá je však do časným vplyvom s lokálnym pôsobením, intenzitu ktorej je možné eliminova ť kropením. Imisné prírastky plynných škodlivín zo súvisiacej nákladnej automobilovej dopravy je možné považova ť za malo významné, ke ďže na dopravu suroviny budú využívané dopravné prostriedky, ktoré vyhovujú emisným požiadavkám v zmysle platnej legislatívy. Vplyv zmeny navrhovanej činnosti na ovzdušie najbližšej obytnej zóny je špecifikovaný v Rozptylovej štúdii, ktorá je jednou z príloh tohto zámeru. Zvýšením kapacity objemu ťažby na 1 099 tisíc ton ro čne a jeho spracovania dôjde k nárastu hlukových hladín zo všetkých posudzovaných zdrojov hluku (všetka doprava, vrátane navýšenej dopravy z lomu a technologických zdrojov hluku z lomu) v dotknutom území iba minimálne. Zna čná čas ť vy ťaženej horniny takmer 2/3 dennej ťažby bude dopravená na stavbu rýchlostnej cesty, ktorá už je vo výstavbe a prechádza tesne popri lome a iba minimálna čas ť dennej produkcie bude dopravovaná cez obec. Z uvedeného dôvodu sú aj vypo čítané hladiny hluku pred fasádami chránených rodinných domov zo súvisiacej dopravy nižšie po navýšení ťažby než pred navýšením. Záver hlukovej štúdie poukazuje že: Hladiny hluku po realizácii „Zvýšenie kapacity objemu ťažby a spracovania dolomitov v kame ňolome Mýtna – Hŕby“. sa vplyvom hluku z dopravy zvýšia iba minimálne. Hladiny hluku zo samotnej prevádzky „Lomu Mýtna – Hŕby " neprekra čujú najvyššie prípustné hladiny hluku pre referen čný časový interval de ň a ve čer a noc.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 103 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Na základe uvedeného je možné konštatova ť, že navrhovaná činnos ť nezhorší hlukové pomery v posudzovanej obytnej zóne a nespôsobí zhoršenie životných podmienok obyvate ľstva z h ľadiska hluku v porovnaní s jestvujúcim stavom. Naopak po vybudovaní rýchlostnej cesty R4 hladiny hluku v obci výrazne poklesnú.

Vplyvy plynných emisií, TZL a hlukovej zá ťaže budú malo významné, nepravidelné a lokálneho charakteru. Navrhovaná činnos ť nebude ma ť priamy vplyv na klimatické pomery dotknutého územia a nedôjde k zmene miestnych klímy.

IV.3.1. Vplyvy na povrchovú a podzemnú vodu

Vplyv na povrchovú vodu Ložiskovým telesom nepretekajú žiadne povrchové toky. V sú časnosti dobývaná čas ť ložiska sa nachádza nad miestnou eróznou bázou, a zárove ň nie je zvodnená. Pri ve ľkých nárazových daž ďoch môže dôjs ť k prítokom zrážkovej vody cez puklinový systém do ťažobného priestoru, avšak v zapätí táto zrážková voda je infiltrovaná týmto puklinovým systémom, resp. odvodnenie územia bude riešené samospádom. Vplyv navrhovanej činnosti na povrchové vody je minimálny, navrhujú sa opatrenia pre zabezpe čenie riadeného odtoku povrchových vôd z ťažobného územia a to upravenými zvodmi a priekopami na odvod nevsiaknutej vody z vymedzeného územia.

Vplyv na podzemnú vodu Vplyv navrhovanej činnosti na podzemné vody je zanedbate ľný. Navrhovaná činnos ť neovplyvní režim podzemných vôd, charakter prúdenia podzemnej vody, resp. dosiahnutie hladiny podzemnej vody. Riziko ohrozenia kvality podzemných vôd je nízke. Na základe toho môžeme predpoklada ť, že nedôjde k negatívnemu ovplyvneniu kvality podzemných vôd. Ku kontaminácii podzemnej vody môže výnimo čne dôjs ť v prípade neštandardných situácií, ako je napr. uvo ľnenie palív a olejov z motorových vozidiel, spracovate ľských strojov – technologických liniek, následkom nehôd. Pre prípad havárií je nutné postupova ť v zmysle havarijného plánu. Vplyv na podzemné a povrchové vody možno hodnoti ť ako vplyv do časný, lokálny, malo významný.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 104 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

IV.3.2. Vplyvy na pôdu

Navrhovaná činnos ť bude ma ť požiadavky na záber po ľnohospodárskeho alebo lesného pôdneho fondu a to vo výmere 0,76 ha. Pri štandardnom prevádzkovaní zariadenia kvalita pôdy nebude činnos ťou ovplyvnená. Vplyvy na pôdu sú definované a akceptované; nevyhnutné skrývky povrchových pôdnych útvarov (nehomogénna zmes hlín a skál) budú transportované a deponované na ploche ťažobného priestoru. Ich využitie je možné a predpokladané v spojitosti s výkonom prác rekultivácie vydobytých častí lomu.

IV.3.3. Vplyvy na faunu, flóru a ich biotopy

Lom v predmetnej lokalite je zásahom do prírodného prostredia, ktorý vplýva aj na zmeny vo flóre a faune. Priamym vplyvom tejto zmeny bola predovšetkým likvidácia pôvodných biotopov, vytla čenie živo číchov z predmetného územia a vytvorenie čiasto čnej bariéry pre migráciu živo číchov. K ďalšiemu odstra ňovaniu flóry nedôjde. Vplyv navrhovanej činnosti na flóru bude spôsobova ť prašnos ť aj hluk. Tieto vplyvy však budú do časného – krátkodobého charakteru. Medzi vplyvy s výraznejším dopadom na zoocenózy širšieho dotknutého územia môžeme zaradi ť hluk vyvolaný technologickými zariadeniami a pohybom mechanizmov a prašnos ť. Ide o pôsobenie tohto vplyvu po čas celej doby ťažby stavebného kame ňa – dolomitu. Živo číchy sa prirodzeným spôsobom presunú do vzdialenejších miest od lomu. Tieto vplyvy zásadne neovplyvnia sú časnú biodiverzitu druhov fauny a flóry v dotknutom území. V dotknutom území sa nevyskytujú chránene stromy, chránene, vzácne a ohrozené druhy živo číchov a ich biotopy. Na území platí 1. stupe ň ochrany prírody. Nako ľko zvýšenie ťažby sa dotýka existujúceho lomu vplyv navrhovanej činnosti na faunu a flóru bude minimálny. V dotknutom území sa vyskytuje chránený, vzácny a ohrozený druh rastliny. Na zvýšenú hlu čnos ť sa už živo číchy za dobu existencie lomu zvykli a prispôsobili svoje správanie tomuto stavu. Vplyvy navrhovanej činnosti na faunu, flóru a ich biotopy možno hodnoti ť ako lokálne, málo významné. K zachovaniu výskytu chránených druhov národného a európskeho významu je potrebné zachovanie charakteru lokality v širšom okolí. Meteorologické podmienky môžu v niektorých rokoch akcelerova ť dôsledky zásahov do krajiny (v dôsledku ťažby najmä zvýšená erózia po strate vegeta čného krytu a zvýšená

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 105 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

prašnos ť). Plocha ovplyvnená antropogénnymi zásahmi však nepredstavuje zásadné riziko pre zachovanie biodiverzity záujmového územia. Po ukon čení ťažby bude potrebné klás ť dôraz na rekultiva čné práce, ktoré je nutné vykonáva ť pod ľa dokumentácie schválenej orgánmi štátnej správy a za podmienok, ktoré budú sú čas ťou predmetného povolenia na výkon rekultiva čných prác. V sú časnosti stav biotopov v okolí ťažby stavebného kame ňa – dolomitu možno hodnoti ť ako priaznivý a vplyv ťažbou mimo areálu lomu nie je pozorovate ľný. Je reálny predpoklad, že po ukon čení ťažby, vhodnej rekultivácii a dodržaní zásad environmentálneho manažmentu sa čiasto čne obnovia pôvodné funkcie ekosystému. Zárove ň po vydobytí zásob a ukon čení ťažby so zahladením následkov dobývania sa predpokladá, že záujmové územie bude významným priestorom pre nas ťahovanie biotopov využívajúce opustené skalné útesy pre svoje hniezdiská.

IV.3.4. Vplyvy na krajinu a chránené územia

V dôsledku ťažby sú už jestvujúce fyzikálne zmeny v okolitej krajine, ktoré zmenili pôvodný ráz krajiny tým, že v prírodnom prostredí vznikol nový prvok povrchového lomu. Zvýšením ťažby budú tieto zmeny výraznejšie, dôjde k postupnej zmene reliéfu krajiny. Najvýraznejšia zmena sa prejavila pri zahájení činnosti pred viac ako 25–timi rokmi, kedy došlo k odstráneniu pôvodného rastlinného krytu na ploche lomu a tým k zmene prírodných štruktúr v predmetnom území. Funk čné využitie územia a pomer zastúpenia jednotlivých prírodných zložiek oproti sú časnému stavu ostanú nezmenené. Rovnako realizáciou navrhovanej činnosti sa nezmení ani pomer medzi prírodnými zložkami a antropogénnymi komponentmi prostredia. Vplyv na užívanie zeme sa prejaví v trvalom vydobytí ložiska dolomitu v predmetnom území. Tento vplyv bude lokálny, nevratný, stredne významný. Z h ľadiska scenérie nedôjde k výraznej zmene oproti sú časnému stavu. Priestor kame ňolomu je tvorený vyvýšeninou, je obklopený trvalým trávnatým porastom a je bežne vnímaný z okolitého terénu a z vä čších vzdialenosti najmä z leteckej. Na rozdiel od ostatných vplyvov sa vplyv na krajinu vz ťahuje k subjektívnemu vnímaniu krajiny človekom. Z dlhodobého h ľadiska bude ma ť dôležitý význam v záujmovom území správne a dôsledne prevedená rekultivácia územia s prijate ľným a nerušivým za členením po prírodného prostredia, bez výraznej zmeny v estetickom vnímaní krajiny.

V širšom okolí záujmového územia sa nachádzajú tieto pozoruhodnosti:

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 106 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

PP Krivánsky potok Prírodná pamiatka (PP) Krivánsky potok sa nachádza v katastrálnom území obcí Píla a Podkrivá ň v okresoch Lu čenec a Detva v Banskobystrickom kraji. Územie bolo vyhlásené v roku 1999 na rozlohe 102 341 m 2. Ochranné pásmo nebolo vyhlásené okrem CHA, jaský ň a prírodných vodopádov platné pod ľa § 17 - ods. 7 alebo 8 zákona č. 543/2002 Z.z.. Na území platí 4. stupe ň ochrany. Prírodná pamiatkaKrivánsky potok je v správe štátnej ochrany prírody CHKO Cerová vrchovina. Predmetom ochrany je ochrana horného toku Krivánskeho potoka v d ĺžke cca 2,65 km s pobrežnou vegetáciou, s výskytom chráneného a ohrozeného druhu flóry - perovníka pštrosieho (Matteucciastruthiopteris). Pozornos ť si zasluhuje výskyt nezábudky mo čiarnej a zuba čky ž ľaznatej.

PR Príbrežie Ružinej Prírodná rezervácia (PR) Príbrežie Ružinej sa nachádza v katastrálnom území obcí Ružiná a Divín v okrese Lu čenecv Banskobystrickom kraji. Územie bolo vyhlásené v roku 1997 na rozlohe 407 747 m 2. Ochranné pásmo nebolo vyhlásené okrem CHA, jaský ň a prírodných vodopádov platné pod ľa § 17 - ods. 7 alebo 8 zákona č. 543/2002 Z.z.. Na území PR platí 5. stupe ň ochrany. Prírodná rezervácia Príbrežie Ružinej je v správe štátnej ochrany prírody CHKO Cerová vrchovina. PR je zriadená z dôvodu zabezpe čenia ochrany významného hniezdneho a migra čného biotopu vtáctva na strednom Slovensku s výskytom vzácnych druhov vodného vtáctva, obojživelníkov, fytofilných rýb a s trvalým výskytom vydry rie čnej.

PR Ružinské jelšiny Prírodná rezervácia (PR) Ružinské jelšiny sa nachádza v katastrálnom území obcí Lovinoba ňa, Ružiná a Divín v okrese Lu čenecv Banskobystrickom kraji. Územie bolo vyhlásené v roku 1988 na rozlohe 132 000 m 2. Ochranné pásmo nebolo vyhlásené okrem CHA, jaský ň a prírodných vodopádov platné pod ľa § 17 - ods. 7 alebo 8 zákona č. 543/2002 Z.z.. Na území PR platí 5. stupe ň ochrany. Prírodná rezervácia Ružinské jelšiny je v správe štátnej ochrany prírody CHKO Cerová vrchovina. Predmet ochrany: Územie predstavuje ukážku prirodzených biocenóz v Revúckej vrchovine, komplexu zamokrených lúk a rôznych vývojových štádií jelšového lesa slatinného charakteru s prechodom k mezofilnej dúbrave. Ochrana mo čiarnych a rašelinných ekosystémov (RAMSAR). Z dôvodu, že navrhovaná činnos ť nezasahuje do chránených území a ich ochranných pásiem, ktoré sa nachádzajú mimo ťažobných aktivít a nebudú dotknuté ani prvky územného

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 107 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

systému ekologickej stability nepredpokladajú sa priame ani nepriame negatívne vplyvy ťažby na priaznivý stav zaznamenaných druhov a biotopov najbližších chránených území.

IV.3.5. Vplyvy na po ľnohospodársku výrobu

Rozšírenie dobývaného územia si vyžaduje zmenu druhu pozemkov. Na parcele registra C-KN č. 882/2 lesné pozemky je potrebné zmeni ť druh pozemku na ostatné plochy. Rozšírením ťažby dôjde k záberu lesných plôch, ich odlesneniu a odstráneniu pôdy, kde záber nového územia pre dobývanie sa projektuje v rozsahu o 6,9 ha viac oproti sú časnému stavu. Výrub bude realizovaný pomocou na to ur čených pracovných prostriedkov (napr. motorové píly, ru čné píly, kladky, vrátky apod.), lesnými mechanizmami, strojmi, ktoré sú špeciálne ur čené na používanie v lesnom hospodárstve a strojnými zariadeniami, ktoré je možné v súlade s návodom na ich používanie a prevádzkovou dokumentáciou pri prácach súvisiacich s výrubom drevín a krovinatých porastov využi ť. Výrub drevín a krovinatých porastov nemusí by ť realizovaný na celej ploche banského po ľa naraz. Záujmové územie banského po ľa musí by ť vyrúbané minimálne v takom rozsahu, aby sa následnými skrývkovými prácami zabezpe čil dostato čný predstih pred dobývacími rezmi v smere postupu ich dobývania. Ukon čením výrubu bude možné za čať s realizáciou skrývkových prác, ktoré budú vykonávané rýpaním alebo hrnutím skrývkového materiálu pomocou na to ur čených strojných zariadení. Povrchová (technologická) skrývka sa využije na úpravu prístupových komunikácií alebo sa v závislosti od dopytu predá odberate ľom organizácie. Povrchová (technologická) skrývka bude odstra ňovaná z celej plochy ťažobného predpolia postupne.

IV.3.6. Vplyvy na priemyselnú výrobu

Vplyvom navrhovanej činnosti nebude negatívne ovplyvnená priemyselná výroba. Lom je zdrojom suroviny pre rôzne odvetvia priemyslu, čo predstavuje pozitívny vplyv. Pri posudzovaní vplyvu navrhovanej činnosti by sme radi vyzdvihli pozitívnu stránku tejto činnosti, ktorá zabezpe čuje surovinu a následne komponenty z nej pre stavebníctvo, najmä pri výstavbe rýchlostnej cesty R2 a ostatných stavebných projektoch.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 108 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

IV.3.7. Vplyvy na dopravu

Vy ťažený a spracovaný objem stavebného kame ňa v celkovom maxim. množstve 1 099 tis. ton/ rok bude prepravovaný v smere na teleso rýchlostnej cesty R2 Detva-Lu čenec, pri čom 1/3 z tohto objemu bude prepravovaná 25 t návesmi po cestie III. triedy č. 2632 v smere Lom Mýtna, obec Mýtna a napojenie na cetu I. triedy I/58 resp. cestu II. triedy II/571

Tab. č. 41: S čítanie dopravy v roku 2010 Úsek Cesta Správca Okres T O M S

93030 50103 SK BB LC Lu čenec 175 1061 35 1271

90510 000050 IVSCBB Detva 2638 6633 98 9289 90520 000050 IVSCBB Lu čenec 3042 7183 19 10244

Celkový po čet automobilov tvoril pri s čítaní dopravy v roku 2010 cez obec Mýtna množstvo1 271 áut za de ň (24 hod.), kde podiel nákladných automobilov tvoril 13,77 %.

Obr. č. 17: Mapa s čítania dopravy v úseku Mýtna v roku 2010

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 109 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Obr. č. 18: Mapa s čítania dopravy v úseku Mýtna v roku 2015

Pri s čítaní dopravy v roku 2015 bolo zistené zníženie celkovej dopravy na úseku cesty III/2632, pri čom pokles celkovej dopravy predstavuje 67 % oproti roku 2010.

Tab. č. 42: S čítanie dopravy v roku 2015 Úsek Cesta Správca Okres T O M S

93030 2632 SK BB LC Lu čenec 375 1715 19 2109

90510 000050 IVSCBB Lu čenec 2413 6353 14 8780 90520 000050 IVSCBB Lu čenec 2305 6681 21 9007

VYSVETLIVKY: RO ČNÉ PRIEMERNÉ DENNÉ INTENZITY PROFILOVÉ (sk.voz./24 h) V ČLENENÍ: T – nákladné automobily a prívesy O – osobné a dodávkové automobily M – motocykle S – sú čet všetkých automobilov a prívesov

Pod ľa vyššie uvedeného je najviac zaťažený úsek III/2632 a následne obec Mýtna, kde sa cesta III triedy napája na cestu I/65 Lu čenec – Detva.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 110 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Po úseku III. triedy je materiál dopravovaný na stavbu rýchlostnej komunikácie R2, čím sa eliminuje za ťaženie obce Mýtna a cesty I/65. Nákladná doprava najmä jemných drvených frakcií využíva cestu III/ 2632 s napojením na križovatke v obci Mýtna na I/16. Doprava produktov zo spracovania kameniva 25 t súpravami k zákazníkom na ďalšiu výrobu materiálov pre dia ľnicu (asfalty, betóny) tvorí cca 1/3 z celkového dennej expedície. Po čas prevádzky navrhovanej činnosti dôjde k zvýšeniu intenzity dopravy spôsobenej vývozom vydobytej a spracovanej suroviny cca o 28-30 % oproti sú časnému stavu avšak za ťaženie obce Mýtna a následne trasy v smere na Zvolen a Lu čenec budú zvýšenie za ťaženia bude nízke až stredné. Dopravované cez obec Mýtna bude iba drvený a triedený materiál využívaný na výrobniach oba ľovaných zmesí a betonár ňach v objeme cca 1/3 z celkovej dennej produkcie. Ostaný materiál bude v objeme 2/3 dennej produkcie dopravovaný mimo intravilánu obce Mýtna, využívané budú ú čelové komunikácie zariadenia staveniska a staveniska rýchlostnej cesty R2. Tento vplyv dopravy na obyvate ľstvo hodnotíme ako negatívny, lokálny, do časný a významný. Pri trhacích prácach malého a ve ľkého rozsahu bude doprava regulovaná pod ľa pokynov strelmajstra. Pri posudzovaní tvorby hluku z dopravy bude zvýšením intenzity dopravy spôsobenej transportom suroviny pre ďalšie spracovanie minimálny.

IV.3.8. Vplyvy na služby, rekreáciu a cestovný ruch

Vplyv na rekreáciu, cestovný ruch a služby sa nepredpokladá.

IV.3.9. Vplyvy na kultúrne hodnoty

Navrhovaná činnos ť nebude ma ť vplyv na kultúrne a historické objekty a ani na paleontologické a archeologické náleziská. Najbližšie kultúrne pamiatky sú v dostato čnej vzdialenosti od navrhovanej činnosti.

IV.3.10. Iné vplyvy

Okrem uvedených vplyvov sa ďalšie zásadné vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie nepredpokladajú.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 111 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

IV.4. Hodnotenie zdravotných rizík

Charakter navrhovanej činnosti nenesie so sebou zdravotné riziká pre obyvate ľstvo obytnej zóny. Mobilné zdroje hluku – mobilné drvi če a triedi če ako aj prejazdy automobilov, ktoré sa o čakávajú v súvislosti s navrhovanou činnos ťou budú produkova ť nepravidelné hlukové emisie a imisné prírastky NO x a CO. V zmysle vypracovaných štúdií sa nepredpokladá zvýšenie hluku a emisií nad prípustné hodnoty. Negatívnym vplyvom prevádzky lomu je nepravidelný hluk a vznik plynných a tuhých emisií pri spracovaní suroviny a z dopravy. Tieto opísané vplyvy majú síce negatívny, ale lokálny charakter s dopadom prevažne na zamestnancov lomu. Práce, pri ktorých sú zamestnanci vystavení zdravotným rizikám faktorov práce zamestnávate ľ rieši v súvislosti s ustanoveniami zák. č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Po čas prevádzky je nevyhnutné, aby zamestnanci dodržiavali pracovné postupy a pracovnú disciplínu, pri práci používali ochranné pomôcky a dodržiavali opatrenia navrhnuté v prevádzkovom poriadku a ostatných dokumentoch prevádzky lomu.

Posúdenie dopadov na zdravotný stav obyvate ľstva – činnos ť v lome je v plnej prevádzke pod ľa schválenej zmeny Plánu otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska stavebného kame ňa dolomitu v DP Čierne Mýtna. V tomto štádiu sa nepredpokladajú významnejšie odchýlky od štandardných režimov činnosti, stavu a kvality kontaktného prostredia s primárnymi, alebo sekundárnymi vplyvmi na zdravotný stav obyvate ľstva. Technológia ťažby a technológia úpravy suroviny je zdrojom hluku a prachu. Doposia ľ, t.j. v rámci doterajších povo ľovacích konaní, však neboli uplatnené požiadavky na realizáciu opatrení pre elimináciu hluku a prašnosti. Táto skuto čnos ť je aj dôsledkom dostato čnej vzdialenosti pracoviska od obydlí. Pri šírení hluku a prachu sa uplat ňuje vzdialenostný odstup od obytných zón, krytie reliéfom a vegetáciou, reálne nízka frekvencia a časová nespojitos ť vykonávaných prác.

Obdobie prevádzky kame ňolomu – povo ľovanie prevádzkovania a samotné prevádzkovanie zmeny navrhovanej činnosti podlieha (aj) rozhodnutiam príslušných orgánov na ochranu zdravia ľudí a ochrany ovzdušia. V čase prevádzky sú a budú podmienky na porovnanie a sledovanie vstupných stavov a prevádzkových stavov v interiéri prevádzky (dominantne hluk, vibrácie, prach) v celom vonkajšom prostredí areálu a prípadne v najbližšom obytnom, alebo rekrea čnom prostredí. Vykonávaná činnos ť poskytne dostatok podkladov a merate ľných informácií pre objektivizáciu vplyvov a ich pôsobenia na zdravotný stav a možnos ť, resp. nutnos ť vykonania potrebných opatrení.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 112 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Navrhovaná činnos ť primárne, t.j. výkonmi priamo v prevádzkovaných objektoch v štandardnom režime musí by ť zabezpe čená tak, aby negatívne nevplývala na kvalitu vonkajšieho prostredia. Vo vnútornom prostredí bude nevyhnutne potrebné objektívne analyticky a meraním posúdi ť hlukovú expozíciu zamestnancov a emisií minerálneho prachu vo výrobe, porovna ť s najvyššími prípustnými hodnotami ur čenými predpisom a pod ľa potreby ur čiť opatrenia. Vzh ľadom na objektívne dostato čnú vzdialenos ť areálu od objektov na bývanie a s oh ľadom na prirodzené tlmenie nepriaznivých výstupov vzdialenos ťou, nepredpokladá sa vyžarovanie hluku a prachu z vnútorného prostredia lomu v miere a úrovniach potenciálne ob ťažujúcich obyvate ľov. Prevádzkovanie v plánovanom rozsahu a režime pravdepodobne nezmení únosný vplyv na zdravie obyvate ľstva a prostredie pri zachovaní predpisov na ochranu zdravia ľudí a ochrany ovzdušia.

Pri posúdení o čakávaných vplyvov navrhovanej činnosti boli vplyvy zhodnotené a porovnané s platnými právnymi predpismi. Výsledky posúdenia sú uvedené v nasledujúcej tabu ľke.

Tab. č. 43: Hodnotenie o čakávaných vplyvov z h ľadiska ich významnosti a časového priebehu pôsobenia Doba Environmentálny Bez Významnos ť Pravdepodobnos ť Vrátnos ť Ve ľkos ť trvania vplyv vplyvu vplyvu vplyvu vplyvu vplyvu Vplyv na málo lokálny istý do časný vratný obyvate ľstvo významný Vplyv na stredne horninové lokálny istý trvalý nevratný významný prostredie stredne Vplyv na pôdu lokálny istý dlhodobý vratný významný Vplyv na málo málo klimatické lokálny do časný vratný významný pravdepodobný pomery Vplyv činnosti na málo lokálny istý do časný vratný ovzdušie významný Vplyv dopravy na málo lokálny istý do časný vratný ovzdušie významný Vplyv na málo málo hydrologické lokálny do časný vratný významný pravdepodobný pomery

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 113 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

stredne Vplyv na faunu lokálny istý do časný vratný významný málo Vplyv na flóru lokálny istý do časný vratný významný Vplyv na málo málo lokálny do časný vratný chránené územia významný pravdepodobný málo málo Vplyv na ÚSES lokálny do časný vratný významný pravdepodobný stredne Vplyv na krajinu istý trvalý nevratný významný Vplyv na urbanný komplex málo istý do časný vratný a využívanie významný zeme Vplyv na bez paleontologické vplyvu náleziská Vplyv na kultúrne bez hodnoty vplyvu

bez vplyvu – žiadnym spôsobom neovplyvní zložky životného prostredia, obyvate ľstvo málo významný vplyv – vplyv, ktorého pôsobenie je z kvantitatívneho h ľadiska nízke, lokálny vplyv, vnímate ľnos ť vplyvu je nízka stredne významný vplyv – má dosah na širšie okolie, jeho vnímate ľnos ť je stredná významný nepriaznivý vplyv – má dosah na širšie okolie, jeho vnímavos ť je zna čná ve ľmi nepriaznivý vplyv – vnímavos ť je vysoká až ve ľmi vysoká, spôsobí nezvratné zmeny

Nevratnými vplyvmi posudzovanej ťažby budú len vplyvy na horninové prostredie a krajinný raz. Čiasto čne nevratný bude vplyv na faunu a flóru dotknutého územia. Po ukon čení ťažby je možné uvies ť krajinu do pôvodného stavu, čo sa ale nemusí považova ť jednozna čne za reálne a uskuto čnite ľné. Hodnota krajinného razu bude závisie ť i od spôsobu a formy následnej rekultivácie vy ťaženého územia po ukon čení činnosti – vydobytia ložiska vo vymedzenom území. Rovnako nevratným bude i vplyv na horninové prostredie, nako ľko vy ťažené ložisko nie je v žiadnom prípade možné uvies ť do pôvodného stavu. Ťažba predstavuje významné terénne úpravy, ktorými sa zmenšuje objem horninových vrstiev. Pri dodržaní technologických predpisov ťažby sa nepredpokladá rozvoj svahových deformácií a závalov.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 114 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Hlu čnos ť, zvýšená frekvencia pohybu mechanizmov, ako aj priama fyzická prítomnos ť ľudí v území ložiska nespôsobí únik vyskytujúcich a hniezdiacich druhov vtákov v bezprostrednom okolí ložiska do vzdialenejšieho prostredia resp. úplne ich vymiznutie z atakovaného priestoru. Činnos ť sa navrhuje v jednom variante. Technologický variant nepripadá do úvahy z dôvodu pokra čovania využívania technickej infraštruktúry pre dobývanie a zuš ľach ťovanie vydobytej suroviny. Do úvahy nepripadá posúdenie lokálneho variantu, pretože navrhovaná činnos ť je nadviazaná na zásoby stavebného kame ňa –dolomitov vo vymedzenom území v k.ú. Mýtna, ktoré sú dlhodobo otvorené, pripravené na ťažbu ako aj využívané. Navrhovaná činnos ť v porovnaní s nulovým variantom prináša: riziká súvisiacimi so zásahom do krajinného rázu územia, pozitívami súvisiacimi so sociálno-ekonomickými prínosmi pre tento región a pre obchodnú bilanciu SR.

IV.6. Predpokladané vplyvy presahujúce štátne hranice

Vplyvy navrhovanej činnosti presahujúci štátne hranice sa vzh ľadom na charakter činnosti a dostato čnú vzdialenos ť od štátnych hraníc nepredpokladá.

IV.7. Vyvolané súvislosti, ktoré môžu spôsobi ť vplyvy s prihliadnutím na sú časný stav životného prostredia v dotknutom území

So zmenou navrhovanej činnosti nesúvisia vyvolané súvislosti technického charakteru.

IV.8. Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti

Potenciálne riziká poškodenia a ohrozenia životného prostredia a zdravia osôb možno predpoklada ť pri: zlyhaní technických opatrení ako sú poruchy a havárie technologických zariadení a dopravných prostriedkov, zlyhaní ľudského faktora, nedodržaní pracovnej a technologickej disciplíny,

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 115 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

nepredvídaných prírodných vplyvoch napr. prívalové dažde, úder blesku, nepriaznivé poveternostné podmienky.

Najzákladnejšieriziká tvoria prevádzkové havárie, ktoré nie je možné úplne vylú čiť. Tieto rizika možno minimalizova ť dodržiavaním všeobecne záväzných predpisov, prevádzkových, manipula čných a havarijných plánov. Pre zníženie resp. minimalizáciu rizika vzniku prevádzkovej havárie sa realizujú opatrenia, ďalej sa realizujú školenia zamestnancov pracujúcich na jednotlivých častiach prevádzky. Riziká súvisiace s prevádzkou lomu možno rozdeli ť nasledovne: výskyt prevádzkových havárií nepresahujúcich vymedzený priestor na dobývanie (napr. zlyhanie nálože, havária ťažobných mechanizmov, únik ropných látok do horninového prostredia a podzemných vôd, požiar a pod.), výskyt prevádzkových havárií presahujúcich vymedzený priestor na dobývanie (napr. predimenzovanie náloží pri strelných prácach a pod.), nakladanie s výbušninami (nedodržanie bezpe čnostných predpisov pre manipuláciu s náložou a rozbuškami a pod.), dopravné nehody pri transporte materiálu.

Na vylú čenie resp. minimalizovanie rizík súvisiacich s realizáciou navrhovanej činnosti sú zavedené a pre budúce obdobie ur čené opatrenia organiza čného, bezpe čnostného a technického charakteru vypracované a schválené v zmysle platných banských a súvisiacich predpisov.

IV.9. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na ŽP

Účelom navrhovaných opatrení je predchádza ť, zmierni ť, minimalizova ť alebo kompenzova ť predpokladané vplyvy činnosti, ktoré môžu vzniknú ť po čas prevádzky lomu. Po čas prevádzkovania navrhovanej činnosti je potrebné dôsledné dodržiavanie platných technologických, bezpe čnostných a protipožiarnych predpisov a platných všeobecne záväzných právnych predpisov a noriem. Na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie sa navrhujú nasledovné opatrenia: Predchádza ť prevádzkovým nehodám pravidelnou kontrolou strojného a technologického zariadenia a dodržiavaním schválených technologických postupov pre jednotlivé postupy a činnosti.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 116 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Rieši ť všetky predvídate ľné druhy havárií, ktoré sa môžu vyskytnú ť v lome a tých havárií, ktoré svojimi dôsledkami môžu ohrozi ť pracujúcich v prevádzke. Vo vymedzenom priestore na základe schváleného projektu "Rekultivácia priestorov po ťažbe“ vykonáva ť technickú rekultiváciu ťažobného priestoru po ukon čení dobývania vo vymedzenom území. Vykona ť biologickú rekultiváciu po vykonaní technickej rekultivácie. Dodržiava ť schválený projekt : Plán otvárky, prípravy a dobývania stavebného kame ňa v dobývacom priestore Mýtna Dodržiava ť platné predpisy a schválenú technickú dokumentáciu v oblasti bezpe čnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpe čnosti prevádzky. Pri trhacích prácach sa budú používa ť len výbušniny a pomôcky trhacej techniky, ktoré boli legálne uvedené na trh. Primárne vrtno-trhacie práce pri dobývaní clonovým odstrelom budú podrobne rozpracované v technologickom postupe a v prípade, že sa jedná o trhacie práce malého rozsahu (TPMR) budú tieto rozpracované v technickom projekte odstrelov. Sekundárne rozpojovanie sa vykoná podobne ako pri primárnom rozpojovaní pod ľa vypracovaného technologického postupu trhacích prác pre túto činnos ť. Pre všetky tieto ostatné trhacie práce pod ľa potreby vypracova ť technologické postupy trhacích prác a vykonáva ť ich budú strelmajstri s príslušnou odbornos ťou. Po čas prevádzky lomu dodržiava ť hygienické limity faktorov pracovného prostredia na najnižšej dosiahnute ľnej úrovni, dodržiava ť ustanovenia zák. č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a vyhlášky MZ SR č. 549/2007, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí ako aj NV č. 115/2006 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpe čnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku. Protihlukové opatrenia pre dodržanie prípustných a ak čných hodnôt ur čujúcich veli čín hluku - hladiny A akustického tlaku - vo vonkajšom prostredí: v de ň, ke ď sa vykoná odstrel je prestávka v ťažbe min. 3 hodiny, iná č sa predpokladá prestávka v ťažbe pre de ň 1 hodinu, odstrel sa vykoná medzi 6:00 až 18:00 hodinou, a maximálne 1x za de ň, príjazdová komunikácia bude udržiavaná hladká, skrápaná . vyhodnocova ť neodstránite ľné nebezpe čenstvá a neodstránite ľné ohrozenia pre jednotlivé technologické postupy, zariadenia a pracovné pozície. Zdroje zne čis ťovania ovzdušia banskej činnosti prevádzkova ť v súlade s platnou právnou úpravou na ochranu ovzdušia, dodrža ť hygienické limity.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 117 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Racionálne a efektívne realizova ť ďalšie protiprašné opatrenia na ložisku, pri úprave, na skládkach suroviny a na dopravných trasách, v suchom období používa ť kropenie. Ťažobné a úpravárenské mechanizmy a dopravné prostriedky udržiava ť v riadnom technickom stave a vykonáva ť priebežné technické prehliadky a údržbu mechanizmov. Odpady vznikajúce pri výkone banskej činností tvoriacich predmet podnikania zara ďova ť pod ľa platného Katalógu odpadov a vies ť predpísanú evidenciu. Zabezpe čiť prostriedky na likvidáciu prípadného úniku nebezpečných odpadov a nebezpe čných látok do prírodného prostredia (vapex, perlit, lopaty, vrecia ...). Z h ľadiska imisnej situácie je nutné dôsledné uplat ňovanie technologických postupov po čas dobývania údržbou a pod ľa možnosti kapotovaním kritických zariadení a správnym dobývacím postupom. V čase dlhodobého suchého obdobia znižova ť celkovú prašnos ť pravidelným skrápaním trás vnútropodnikovej a okolitej dopravy. Dodržiava ť ďalšie opatrenia, ktoré vyplynú zo stanovísk a rozhodnutí dotknutých orgánov.

Opatrenia na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu a kompenzáciu vplyvov na životné prostredie sú navrhnuté tak, aby boli technicky reálne pre všetky zú častnené strany a realizovate ľné bez vplyvu na časový harmonogram a ekonomiku činnosti ťažby.

IV.10. Posúdenie o čakávaného vývoja územia, ak by sa navrhovaná činnos ť nerealizovala

Ak by sa navrhovaná činnos ť nerealizovala, tak by sa faktory životného prostredia oproti sú časnému stavu zásadne nezmenili. Predmetné územie by sa využívalo na činnos ť vykonávanú banským spôsobom so sú časnou intenzitou ťažby. Vydobytie zásob v terajšom objeme ťažby v dlhšom časovom horizonte by bolo obmedzené, čím by nedošlo k racionálnemu využívaniu overených a evidovaných zásob stavebného kame ňa – dolomitu. Nevydobytá surovina by zostala viazaná v záverných svahoch lomu. Ak by sa navrhovaná činnos ť nerealizovala spolo čnos ť by na ďalej pokra čovala v dobývaní ložiska v zmysle platného rozhodnutia obvodného banského úradu schváleného „Plánu využívania ložiska stavebného kame ňa na lokalite Mýtna“ na ploche 10,98 ha a s ro čnou ťažbou cca 900 tis. ton za rok. Toto množstvo však nie je posta čujúce na uspokojenie potrieb trhu. V prípade ak nedôjde k navýšeniu kapacity ťažby a spracovania môže dôjs ť k obmedzeniu dodávok na výtavbu cesty R2. Ďalším následkom bude tlak stavebných spolo čností na zabezpe čenie dostatku stavebných materiálov a tým aj možnosti na požiadavku otvorenia nových ťažbných prevádzok.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 118 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

V prípade pokra čovania činnosti v sú časnom rozsahu budú potreby regiónu zabezpe čené z iných, vzdialenejších zdrojov, čo sa prejaví zvýšením prepravných nákladov, dopravnej zá ťaže komunikácií a následným za ťažením ovzdušia a obyvate ľstva nákladnou dopravou. Z dôvodu zvýšeného dopytu po kvalitnej surovine, by bola požiadavka na zvýšenie ťažby v niektorom z okolitých lomoch alebo požiadavka na otvárku lomu v nových nedotknutých lokalitách.

IV. 11. Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s územnoplánovacou dokumentáciou a ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi

Z h ľadiska územného rozvoja je navrhovaná činnos ť v súlade s platným územným plánom obce Mýtna. Pre predmetnú činnos ť bolo vydané rozhodnutie o využití územia.

IV.12. Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov

Oznámenie o zmene je vypracované z dôvodu posúdenia vplyvu prevádzky na dobývanie ložiska stavebného kame ňa na jednotlivé zložky životného prostredia. Prevádzka sp ĺň a podmienky zis ťovacieho konania v zmysle prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov. V rámci spracovania zámeru boli podrobne popísané jednotlivé vplyvy činnosti na životné prostredie a obyvate ľstvo. V zámere boli identifikované skuto čnosti súvisiace s dobývaním a od ťažbou suroviny a primárne spracovanie suroviny. Ako pozitívny vplyv zámeru možno považova ť udržiavanie hospodárskej činnosti v predmetnej lokalite, s tým súvisiace udržiavanie pracovných pozícií priamych aj nepriamych v tak v prevádzke lomu ako aj u dodávate ľov objednaných prác. Negatívne vplyvy, tak ako sú popísané v jednotlivých kapitolách zámeru sú lokálneho charakteru s minimálnym dopadom na zložky životného prostredia a zdravie obyvate ľstva. Ich vplyv je možné organiza čnými a technickými navrhovanými opatreniami minimalizova ť. Na základe vypracovanej analýzy sú časného stavu jednotlivých zložiek životného prostredia a následnom identifikovaní predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a obyvate ľstvo môžeme konštatova ť, že nie je predpoklad vzniku významných negatívnych vplyvov na životné prostredie a obyvate ľstvo. Na základe vyhodnotenia identifikovaných pozitívnych a negatívnych vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvate ľstva s oh ľadom na rozsah a charakter navrhovanej

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 119 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

činnosti ako aj o skuto čnos ť, že sa jedná o jestvujúcu prevádzku je možné na záver konštatova ť, že navrhovaná činnos ť je environmentálne a ekonomicky prijate ľná a realizovate ľná.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 120 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

V. VŠEOBECNÉ ZROZUMITE ĽNÉ ZÁVERE ČNÉ ZHRNUTIE

Navrhovate ľ: AMETYS s.r.o. Košice Krompašská 9, 040 11 Košice – Pereš Názov oznámenia o zmene: Zvýšenie kapacity ťažby a spracovania stavebného kame ňa na lokalite Mýtna.

Účelom zmeny navrhovanej činnosti je kontinuálne pokra čovanie doterajšej ťažby a spracovania stavebného kame ňa v hraniciach ťažobného priestoru Mýtna pre nerast dolomit – stavebný kame ň vo zvýšenej ro čnej ťažbe z doterajších 900 tis. t na navrhovaných 1 099 tis. t suroviny. Tento stav je riešený z dôvodu zvýšeného dopytu po dodávkach prírodného drveného kameniva na stavebné ú čely najmä pre výstavbu rýchlostnej komunikácie R2-Zvolen-Lu čenec-Košice. Prevádzka kame ňolomu sa nachádza v katastrálnom území Mýtna na pozemku s parc. číslami : pod ľa registra KN „C“ C KN 884/1,884/2, 884/3, 884/4, 882/2, 882/5 a 882/6 s celkovou výmerou 11,74 ha. Surovina bude rozpojovaná trhacími prácami, v priestore kame ňolomu bude spracovaná mobilnými technologickými zariadeniami na trhom požadované frakcie. Prevádzka kame ňolomu je komunikáciou napojená na cestu III. triedy č. III/2632 a cestu prvej triedy triedy I/50 Zvolen - Lu čenec. Ako najvýraznejšie vplyvy pôsobiace na obyvate ľstvo budú zmeny v množstve emitovaných škodlivín do ovzdušia, málo významné zvýšenie hlukových hladín, vibrácie a zvýšená intenzita dopravy a s tým súvisiaca možnos ť zvýšenia rizika nehodovosti na cestnej komunikácii – cesta tretej triedy t III/2632 a cesty I. triedy I/50. Vplyvy na faunu, flóru a biotopy – navrhovaná činnos ť v plošnom priemete z hľadiska ochrany lesa a ochrany prírody a krajiny je akceptovaná a povolená s podmienkami výkonu. Vplyvy na vodné pomery - vzh ľadom na geologicko-tektonické a hydrologické charakteristiky dotknutého územia a lokality činnosti, nepredpokladáme a neo čakávame definovate ľný vplyv na množstvo a kvalitu podzemných vôd, alebo zmeny smeru prúdenia podzemných vôd. Na dopravu bude vplýva ť zvýšená intenzita transpotu prírodného drveného kameniva. Tento vplyv dopravy na obyvate ľstvo hodnotíme ako negatívny, lokálny, do časný a významný. V zmysle vyššie uvedeného, na základe výsledkov posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a skúsenosti z doterajšej nieko ľkoro čnej prevádzky lomu je

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 121 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

možné odporu čiť ďalšie prevádzkovanie navrhovanej činnosti – „Zvýšenie kapacity ťažby a spracovania stavebného kame ňa na lokalite Mýtna. Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti bolo vypracované na základe dostupných relevantných podkladov a na základe toho je možné konštatova ť, že zmena navrhovanej činnosti je akceptovate ľné po čas doby výstavby rýchlostnej komunikácie tak pre obyvate ľstvo ako aj pre blízke okolie a v ňom zastúpenej fauny a flóry. Na základe realizácie posúdenia je možné deklarova ť environmentálnu prijate ľnos ť realizácie zmeny navrhovanej činnosti.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 122 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

VI. PRÍLOHY

6.1. Informácia, či navrhovaná činnos ť bola posudzovaná pod ľa zákona

Navrhovaná činnos ť bola posudzovaná v zis ťovacom konaní v roku 2017. Navrhovaná činnos ť je pod ľa Prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov zaradená v kategórii Ťažobný priemysel/ Lomy a povrchová ťažba a úprava kame ňa, ťažba štrkopiesku a piesku, čas ť B ( zis ťovacie konanie), od 100 000 t/rok do 200 000 t/rok alebo od 5 ha do 10 ha záberu plochy. Posudzovanie navrhovanej činnosti bolo ukon čené závere čným stanoviskom Ministerstva životného prostredia SR č. 1757/2017-1.7/jm d ňa 29.3.2017. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnos ť d ňa 9.5.2017.

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 123 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

6.2 Mapa širších vz ťahov s ozna čením umiestnenia zmeny navrhovanej

činnosti v danej obci a vo vz ťahu k okolitej zástavbe (Príloha č. 2)

Spracovate ľ: TRATEC s.r.o. 124 | Strana

Príloha č. 2: Mapa širších vz ťahov

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

6.3 Výpis z katastra nehnute ľností

(Príloha č.3)

138| Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

128 | Strana

Zámer podľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

129 | S t r a n a

Zámer podľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

130 | S t r a n a

Zámer podľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

131 | S t r a n a

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

132 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

133 | Strana

Zámer podľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

134 | S t r a n a

Zámer podľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

135 | S t r a n a

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

136 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

137 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

6.4 Dokumentácia k zmene navrhovanej činnosti:

"Plán využívania ložiska nevyhradeného nerastu pre lomu Mýtna-Hŕby "

sa nepredkladá, z dôvodu rozpracovanosti dokumentácie. Predmetná dokumentácia bude vyhotovená a schválená po zapracovaní pripomienok z procesu posudzovania zmeny navrhovanej činnosti.

138| Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

6.5 Príloha č. 5

a) Hluková štúdia, vyhotovená oprávnenou osobou : Autor: prof. RNDr. Ján Venglovský, CSc., august 2020

139 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

6.6 Príloha č. 6 FOTODOKUMENTÁCIA

140 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Foto č. 1: Križovatka I/50 a cesty III/2632 v smere k lomu a stavby rýchlostnej cesty R2 v obci Mýtna

141 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Foto č. 2: Odbo čka z cesty III/2632 v smere do lomu a za obcou Mýtna

Foto č. 3: Situácia pracovísk v lome Mýtna

142 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Foto č. 4: Inštalované vážiace zariadenie v lome Mýtna

Foto č. 5: Váženie nákladných motorových vozidiel na váhe v lome Mýtna

143 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

Foto č. 6: Spracovanie kameniva triedením v lome Mýtna

Foto č. 6: Expedí čné skládky v lome Mýtna

144 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

6.7. Zoznam použitých materiálov

Plán využitia ložiska nevyhradeného nerastu na lokalite Mýtna, 2019 Atlas krajiny Slovenskej republiky, Bratislava MŽP SR a Banská Bystrica SAŽP, 2002 Program rozvoja obce Mýtna na roky 2015 -2021 Program odpadového hospodárstva obce Mýtna na roky 2016 – 2020, November 2018 RÚSES okresu Lu čenec (SAŽP, 2006, následná aktualizácia 2010), Banská Bystrica 2010 Správa o stave životného prostredia Banskobystrického kraja, SAŽP, 2015 POH Banskobystrického kraja do roku 2020, KÚ ŽP Banská Bystrica Informácia o kvalite ovzdušia a o podiele jednotlivých zdrojov na jeho zne čis ťovaní v Banskobystrickom kraji v r. 2018, KÚŽP, november 2016 Zdravotnícka ro čenka Slovenskej republiky 2017, Národné centrum zdravotníckych informácií, Bratislava 2015

Zoznam použitých internetových stránok www.enviro.gov.sk , www.enviroportal.sk, www.mytna.sk, www.sopsr.sk , www.ssc.sk , www.shmu.sk , www.podnemapy.sk, www.statistics.sk , www.uzis.sk , www.upsvar.sk , www,geology.sk www.maps.google.com, www.hbu.sk, www.air.sk , www.katasterportal.sk , www.uzemneplany.sk

Zoznam použitých právnych predpisov - Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov - Zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov - Zákon č. 514/ 2008 Z.z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov - Zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov - Zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov - Zákon č.137/2010 Z.z. o ovzduší - Zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch - Zákon č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

145 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

- Zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov - NV SR č. 617/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zranite ľné oblasti - NV SR č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd v znení neskorších predpisov - NV SR č. 296/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kvalitu a kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovate ľov zne čistenia odpadových vôd a osobitných vôd - Vyhláška SBÚ č. 29/1989 Zb. o bezpe čnosti a ochrane zdravia pri práci a bezpe čnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom na povrchu - NV SR č. 115/2006 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpe čnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku - Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny - Vyhláška MZ SR č. 549/2007 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí - Vyhláška MŽP SR č. 284/2001 Z.z. ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení neskorších predpisov - Vyhláška MŽP SR č. 211/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov - Vyhláška MŽP SR č. 410/2012 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší - Vyhláška SBÚ č. 50/1989 Zb. o bezpe čnosti a ochrane zdravia pri práci a bezpe čnosti prevádzky pri úprave a zuš ľach ťovaní nerastov

146 | Strana

Zámer pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. AMETYS s.r.o., Košice

VII. DÁTUM SPRACOVANIA

Prešov, august, 2020

VIII. IDENTIFIKA ČNÉ ÚDAJE SPRACOVATE ĽA ZÁMERU

Spracovate ľ zámeru

TRATEC s.r.o., Bratislavská 6465/10, 080 01 Prešov

Ing. Peter Varga Ing. Erika Vargová Ing. Henrieta Grivnová Mgr. Jozef Pisar čík

Oprávnený zástupca spracovate ľa: Ing. Peter Varga ...... konate ľ

IX. PODPIS OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU NAVRHOVATE ĽA

AMETYS s.r.o. Košice, Krompašská 9, 040 11 Košice-Pereš

Oprávnený zástupca navrhovate ľa: Július Hodermarský ...... konate ľ

147 | Strana