Územný Plán Mesta

územný plán mesta

t e x t o v á č a s ť

december 2004 názov dokumentácie: územný plán mesta (ÚPN-O) Levice obstarávateľ dokumentácie: mesto L e v i c e zastúpené Mestským úradom Levice kód obce : 502031 okres, kraj : 042 Levice, Nitriansky kraj pre obstarávanie ÚPD Ing.arch. Zlatica Z a u j e c o v á odborne spôsobilá : (Mestský úrad Levice) r.č. MŽP SR 037 spracovateľ dokumentácie: architektonická kancelária ARKA, spol. s r.o. Košice, Zvonárska ul. 23 dátum vypracovania december 2004

hlavný riešiteľ: Ing.arch. Jozef Ž i a r a n akademický architekt r.č. SKA 0808 AA 1234 zodpovední riešitelia: urbanizmus: Ing.arch. Jozef Ž i a r a n, akad.arch. Ing.arch. Dezider K o v á c s demografia: Ing.arch. Jozef Ž i a r a n, akad.arch. verejné dopravné vybavenie: Ing. Miroslav B a r t e k (PaR) Ing.arch. Jozef Ž i a r a n, akad.arch. Ing. Vojtech P e j k o verejné technické vybavenie: Ing. Nataša P a u l í n y o v á (PaR) Ing. Ladislav P a ž á k prírodné podmienky a krajinná ekológia: Ing.arch. Jozef Ž i a r a n, akad.arch. Mgr. Andrej H a l a b u k (spolupráca) vyhodnotenie záberov PPF: Karol L e l k e š digitalizácia, kresličské a technické práce, adjustácia: Ing.arch. Dušan M a r e k Magdaléna M a x i m o v á Anna V a r h a ň o v s k á Helga Z a d u b a n o v á Helena Š i m č á k o v á Bc. Marek V o l o š i n konzultácie, podklady. Ing.arch. Zlatica Z a u j e c o v á Ing.arch. Ľubica S o m o l a y o v á (Mestský úrad Levice)

2 S ú h r n n ý o b s a h d o k u m e n t á c i e :

Kompletný elaborát územného plánu (ÚPN-O) mesta Levice je vypracovaný v tomto rozsahu :

A - T e x t o v á č a s ť Vrátane grafický príloh, tabuliek a vyhodnotenia záberov PPF

B - Z á v ä z n á č a s ť regulatívy územného rozvoja mesta

C - V ý k r e s o v á č a s ť v zložení :

1. širšie územné vzťahy a väzby (riešenie záujmového územia mesta) m 1:25 000 2. návrh priestorového usporiadania a funkčného využívania územia 1:10 000 3. návrh ochrany prírody, tvorby krajiny a územného systému ekologickej stability 1:10 000 4. komplexný urbanistický návrh - Levice 1: 5 000 4a. komplexný urbanistický návrh - Čankov 1: 5 000 4b. komplexný urbanistický návrh - Horša 1: 5 000 4c. komplexný urbanistický návrh - Malý Kiar 1: 5 000 4d. komplexný urbanistický návrh - Kalinčiakovo 1: 5 000 5. návrh verejného dopravného vybavenia - Levice 1: 5 000 5a. návrh verejného dopravného vybavenia - Čankov 1: 5 000 5b. návrh verejného dopravného vybavenia - Horša 1: 5 000 5c. návrh verejného dopravného vybavenia - Malý Kiar 1: 5 000 5d. návrh verejného dopravného vybavenia - Kalinčiakovo 1: 5 000 6. návrh verejného technického vybavenia - Levice vodné hospodárstvo 1: 5 000 7. návrh verejného technického vybavenia - Levice energetika a spoje 1: 5 000 8a. návrh verejného technického vybavenia - Čankov 1: 5 000 8b. návrh verejného technického vybavenia - Horša 1: 5 000 8c. návrh verejného technického vybavenia - Malý Kiar 1: 5 000 8d. návrh verejného technického vybavenia - Kalinčiakovo 1: 5 000

9. návrh verejnoprospešných stavieb - Levice 1: 5 000 9a. návrh verejnoprospešných stavieb - Čankov 1: 5 000 9b. návrh verejnoprospešných stavieb - Horša 1: 5 000 9c. návrh verejnoprospešných stavieb - Malý Kiar 1: 5 000 9d. návrh verejnoprospešných stavieb - Kalinčiakovo 1: 5 000 10. návrh perspektívneho použitia PPF na nepoľnohospodárske účely - Levice 1: 5 000 10a. návrh perspektívneho použitia PPF na nepoľnohospodárske účely - Čankov 1: 5 000 10b. návrh perspektívneho použitia PPF na nepoľnohospodárske účely - Horša 1: 5 000 10c. návrh perspektívneho použitia PPF na nepoľnohospodárske účely - Malý Kiar 1: 5 000 10d. návrh perspektívneho použitia PPF na nepoľnohospodárske účely - Kalinčiakovo 1: 5 000

D - d o k l a d y

Územný plán mesta je vypracovaný a jeho obstarávateľovi dodaný vo troch úplných printových vyhotoveniach, ktoré sú autorizované. Výkresová časť dokumentácie územného plánu mesta v m 1:5000 je vypracovaná v digitalizovanom prevedení, výkresy čís. 1-3 sú vypracované v analógovom prevedení. Kompletná dokumentácia územného plánu je zároveň dodaná na disketách.

Okrem toho bol vypracovaný a orgánom ochrany PPF vo dvoch vyhotoveniach dodaný separát návrhu perspektívneho použitia PPF na nepoľnohospodárske účely (textová a výkresová časť).

Na dokumentáciu územného plánu (ÚPN-O) mesta Levice sa v celom rozsahu vzťahujú ustanovenia zákona NR SR čís. 383/1997 Z.z. o autorských právach (autorský zákon).

Pre oboznámenie obyvateľstva s návrhom územného plánu mesta boli obstarávateľovi dodané separátne vyhotovenia výkresov čís. 1-4 v originálnom vyhotovení, a v účelových zmenšeninách, bez ich autorizácie.

O b s a h t e x t o v e j č a s t i

1. Úvod 8 1.1. Zadanie a dôvody pre vypracovanie územného plánu mesta 8 1.2. Hlavné úlohy a ciele riešenia územného plánu 9 1.3. Vymedzenie riešeného územia, podrobnosti riešenia a návrhové obdobie územného plánu 11 1.4. Spôsob vypracovania a prejednania územného plánu 12 1.5. Zhodnotenie súladu riešenia územného plánu s jeho zadaním a so súborným stanoviskom obstarávateľa z prerokovania urbanistickej štúdie rozvoja mesta 13 1.6. Zhodnotenie súladu riešenia územného plánu mesta s nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou 14 1.7. Údaje o použitých územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii 15 1.8. Mapové podklady 16

2. Základná charakteristika mesta a jeho katastrálneho územia 17

3. Záujmové územie mesta a jeho širšie územné vzťahy a väzby 18 3.1. Vymedzenie záujmového územia mesta 18 3.2. Bilancie obývanosti v záujmovom území mesta 18 3.3. Sídelná a krajinná štruktúra 19 3.4. Rozhodujúce zariadenia dopravy a verejného technického vybavenia 20

4. Prírodné podmienky, krajinná ekológia 21 4.1. Analýza prírodných podmienok 21 4.2. Súčasná krajinná štruktúra 24 4.3. Zaťaženie krajiny, bariérové prvky, stresové javy a zdroje 27 4.4. Ekologická stabilita a územné systémy ekologickej stability 29 4.5. Ochrana prírody a krajiny 37

5. Predpoklady a možnosti ďalšieho územného rozvoja mesta 40 5.1. Demografické a sociálno – ekonomické východiská 40 5.1.1. Retrospektívny demografický vývoj mesta 40 5.1.2. Zamestnanosť a ekonomická akvitiva obyvateľstva 50 5.2. Aktuálne a výhľadové potreby rozvoja mesta 55 5.3. Požiadavky na menovité investície alebo na rešpektovanie skôr schválených zámerov rozvoja mesta 57 5.4. Požiadavky, vyplývajúce z nadradených územnoplánovacích zámerov a koncepcií 57 5.5. Potenciálne možnosti ďalšieho rozvoja mesta 60 5.6. Limity a obmedzenia rozvoja mesta 70 5.7. Možnosti využitia jestvujúcej územnoplánovacej dokumentácie 71

6. Urbanistická koncepcia navrhovaného rozvoja mesta 73 6.1. Vývoj a súčasný stav urbánnej štruktúry mesta 73 6.1.1. Doterajší stavebný a urbanistický vývoj mesta 73 6.1.2. Súčasný stav urbanistickej štruktúry a funkčné členenie mesta 76 6.1.3. Priestorové usporiadanie a organizácia územia 77 6.2. Variantné koncepcie rozvoja mesta a rozvojové alternatívy 79 6.3. Návrh ďalšieho rozvoja a priestorového usporiadania mesta 81 6.3.1. Urbanistická koncepcia a kompozícia 81 5 6.3.2. Priestorová štruktúra mesta 85 6.3.3. Regulácia funkčného využitia plôch 101 6.4. Návrh rozvoja jednotlivých funkčných zón 108 6.4.1. Bývanie, bytový fond a obytné plochy 108 6.4.2. Hospodárska základňa 121 Priemyselná výroba 121 Komunálna výroba a výrobné služby 122 Distribúcia a skladové hospodárstvo 122 Stavebníctvo a stavebná výroba 123 Poľnohospodárska výroba a lesné hospodárstvo 123 Územná lokalizácia výrobných zariadení a návrh ich rozvoja 123 6.4.3. Občianska vybavenosť 127 Zariadenia pre školstvo, výchovu a vzdelávanie 128 Kultúrno – spoločenské zariadenia 130 Zariadenia zdravotnej starostlivosti 130 Zariadenia sociálnych služieb 131 Športové zariadenia 132 6.4.4. Komerčná vybavenosť a centrálna mestská zóna 133 6.4.5. Vybavenosť pre rekreáciu a cestovný ruch 134 6.4.6. Špecifická vybavenosť 135 6.4.7. Mestská zeleň 135 6.5. Technické vybavenie územia 136 6.6. Zásady ochrany pamiatkových hodnôt 138 6.7. Zásady rozvoja mesta z hľadísk ochrany a tvorby životného prostredia 143 6.8. Zásady rozvoja mesta z hľadísk nárokov a potrieb ekologickej optimalizácie, ochrany prírody a tvorby krajiny 145 6.9. Zásady rozvoja mesta z hľadísk jeho trvalej udržateľnosti 146 6.10. Zásady rozvoja mesta z hľadísk záujmov obrany štátu, civilnej obrany, požiarnej ochrany a ochrany proti veľkým vodám 147

7. Koncepcia verejného dopravného vybavenia 150 7.1. Širšie dopravné väzby 150 7.2. Železničná doprava 151 7.3. Cestná doprava 152 7.4. Statická automobilová doprava a dopravné zariadenia 159 7.5. Hromadná autobusová doprava 165 7.6. Pešia a cyklistická doprava 167 7.7. Negatívne účinky dopravy a ochrana proti nim 169

8. Koncepcia verejného technického vybavenia – vodné hospodárstvo 172 8.1. Hydrogeologické a hydrologické pomery 172

8.2. Vodohospodárska problematika záujmového územia mesta a širšie vzťahy 174 8.3. Vodohospodárska problematika katastrálneho územia mesta 177 8.4. Zásobovanie vodou 180 8.5. Odkanalizovanie územia a čistenie odpadových vôd 185 8.6. Vodné toky a ochrana proti veľkým vodám 187

9. Koncepcia verejného technického vybavenia – energetika a spoje 189 9.1. Zásobovanie elektrickou energiou 189 9.2. Zásobovanie plynom 198 9.3. Zásobovanie teplom 203 9.4. Produktovody 208 9.5. Telekomunikačné zariadenia 208 6

10. Životné prostredie 210 10.1. Ovzdušie 210 10.2. Voda a vodné toky 213 10.3. Pôdny fond 216 10.4. Príroda a krajina, verejná zeleň 216 10.5. Obytné prostredie 217 10.6. Hluk 217 10.7. Odpady a odpadové hospodárstvo 218 10.8. Radónové riziko, vplyvy JE Mochovce 219 10.9. Zdravotný stav obyvateľstva 220

11. Požiadavky na asanácie, na sanačné úpravy a na rekultiváciu krajiny 221

12. Navrhované zmeny funkčného využitia plôch, stavebná uzávera 222

13. Návrh na úpravy a rozšírenie zastavaného územia mesta 223

14. Verejnoprospešné stavby 224

15. Poľnohospodársky pôdny fond a jeho ochrana 227 15.1. Návrh perspektívneho použitia PPF na nepoľnohospodárske účely 227 15.2. Vyhodnotenie navrhovaných záberov PPF 227

16. Stratégia rozvoja mesta, návrh postupu a etapizácie výstavby 251

17. Návrh na spracovanie podrobnejšej územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov 252

Do textovej časti dokumentácie územného plánu (ÚPN-O) mesta Levice, sú zaradené tieto grafické prílohy :

- záujmové územie mesta – širšie územné vzťahy a väzby, výrez (reprografická zmenšenina m 1:50 000) - návrh priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, výrez (reprografická zmenšenina v m 1:28 800) - návrh ochrany a tvorby krajiny a územný systém ekologickej stability, výrez (reprografická zmenšenina v m 1:28 800) - komplexný urbanistický návrh – mesto Levice, mestské časti (zmenšeniny, bez meradla) - rozdelenie katastrálneho územia mesta na urbanistické obvody (schéma, bez meradla) - výrez (zmenšenina) R-ÚSES okresu Levice

1. Ú v o d

1.1. Zadanie a dôvody pre vypracovanie územného plánu mesta

Posledný a dosiaľ platný územný plán (ÚPN-SÚ) mesta Levice sa postupne vypracovával, dopĺňal, menil a aktualizoval od roku 1974 až doposiaľ.

Na základe objednávky bývalého ONV Levice zo dňa 6. 2. 1974 vypracoval bývalý Štátny inštitút urbanizmu a územného plánovania - URBION Bratislava v roku 1976 návrh územnej prognózy hospodársko - sídelnej aglomerácie (HSA) Levice. V nadväznosti na túto prognózu bol v roku 1977 ukončený návrh územného plánu aglomerácie Levice - Tlmače. Tento územný plán bol schválený dňa 21. 9. 1977 uznesením pléna ONV Levice čís. 4 - V/1977. V rokoch 1982 - 1984 bol tento územný plán v dôsledku sprísnených opatrení na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu podľa uznesenia Vlády SR čís. 10*/1982 aktualizovaný, boli k nemu spracované tzv. „zmeny a doplnky“, a v tejto podobe bol v roku 1984 plénom ONV Levice schválený a ako územný plán mesta sa používal až do začiatku roku 2001.

Následkom politických a z nich vyplývajúcich spoločenských a ekonomických zmien po roku 1989 sa praktická využiteľnosť tohoto územného plánu značne obmedzila. Pôvodné riešenie územného plánu bolo totiž do značnej miery poplatné vtedajšiemu direktívnemu spôsobu určovania koncepcie rozvoja mesta a jeho jednotlivých aktivít, riešenie nezohľadňovalo majetkovo - právne vzťahy a nebolo ani vyhovujúcim podkladom pre iniciatívne rozhodovanie orgánov mestskej samosprávy, reagujúcim na nové sociálne potreby a na nové ekonomické podmienky. Preto bolo v roku 1993 na základe rozhodnutia MsÚ Levice vypracované vyhodnotenie použiteľnosti dovtedy platného ÚPN-SÚ Levice. Vyhodnotenie spracoval kolektív pôvodných riešiteľov ÚPN-SÚ, pôsobiacich v ateliéri AUREX, spol. s r.o. Bratislava, pod vedením hlavného riešiteľa Ing.arch. Dušana Kostovského.

Po tomto vyhodnotení, ktoré konštatovalo nevyhnutnosť aktualizácie koncepčného riešenia ÚPN-SÚ Levice, bolo riešenie po predchádzajúcom výberovom konaní objednané v AUA - agencii urbanizmu a architektúry Bratislava (hlavný riešiteľ Ing.arch. Ivan Móro, C.Sc.). Táto aktualizácia územného plánu mesta bola ukončená v januári roku 2001. Pod názvom „ÚPN-SÚ Levice, zmeny a doplnky“ bola dokumentácia po prerokovaní schválená dňa 22. 2. 2001 uznesením Mestského zastupiteľstva čís. 18/IX/2 a až do vypracovania a schválenia tohto územného plánu bol platným územným plánom mesta.

K ÚPN – SÚ Levice (zmeny a doplnky) bolo vydané všeobecne záväzné nariadenie mesta čís. 56, s účinnosťou od 9.3.2001, ktorým boli vyhlásené jeho záväzné časti.

V júni 2002 boli k aktualizovanému ÚPN – SÚ Levice vypracované a následne Mestským zastupiteľstvom schválené nasledovné zmeny a doplnky:

- doplnok čís. 2/2002 – výrobné územie Géňa - doplnok čís. 3/2002 – lokalita „Mestský majer“ - doplnok čís. 4/2002 – Areál komunálnych služieb a priemyselnej výroby

8 Doplnkami ÚPN – SÚ boli riešené aktuálne potreby územného rozvoja mesta v realizácii nových aktivít, najmä v oblasti priemyselných parkov, menších zariadení výroby a výrobných služieb charakteru komunálnej výroby a doplňujúcej vyššej občianskej vybavenosti pre obchod a služby. Doplnky ÚPN – SÚ vypracovala a.s. Stavoprojekt Nitra (hlavný riešiteľ Ing.arch. Michal Borguľa, C.Sc.). Doplnky boli schválené uznesením MsZ Levice dňa 27.6.2002.

Pretože však i po tejto aktualizácii územný plán mesta nespĺňal všetky požiadavky novelizovaného zákona čís. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a nadväzujúcej vyhlášky MŽP SR čís. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii a zákon podľa dikcie jeho prechodných a záverečných ustanovení (v § 141) stanovuje povinnosť obcí mať vyhovujúcu územnoplánovaciu dokumentáciu do 30. júna 2005, rozhodlo sa mesto Levice svoje územnoplánovacie potreby a nároky riešiť novým územným plánom mesta, vypracovaným v rozsahu celého katastrálneho územia mesta Levice, vrátane mestských častí (pôvodných obcí) Čankov, Horša, Malý Kiar a Kalinčiakovo, obsahovo a rozsahovo zodpovedajúcim požiadavkám vyhlášky MŽP SR čís. 55/2001 Z.z. Na vyhľadanie zhotoviteľa nového územného plánu vypísalo mesto Levice podľa zákona NR SR čís. 263/1999 Z.z. o verejnom obstarávaní v júni 2002 rokovacie konanie. Na základe jeho výsledkov bola ako spracovateľ nového územného plánu mesta vybraná architektonická kancelária ARKA, spol. s r.o. Košice.

Vypracovanie prieskumov a rozborov ako prvej pracovnej fázy územného plánu mesta objednalo mesto Levice v architektonickej kancelárii ARKA v júli 2002. Prieskumy a rozbory boli ukončené v decembri 2002. Podľa zmluvy o dielo čís. 8001-03 zo dňa 14.3.2003 bola následne postupne vypracovaná urbanistická štúdia územného rozvoja mesta, a po jej prerokovaní Zadanie územného plánu a na základe zmluvy o dielo čís. 6002-04 zo dňa 5.6.2004 návrh územného plánu mesta.

1.2. Hlavné úlohy a ciele riešenia územného plánu

Územný plán mesta Levice je vypracovaný ako principiálne a zásadne nová územnoplánovacia dokumentácia, zodpovedajúca požiadavkám zákona čís. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v znení zákona NR SR čís. 237/2000 Z.z. a obsahovo a rozsahovo zodpovedajúca dikcii vyhlášky MŽP SR čís. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii.

Územný plán mesta bude komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia mesta v rozsahu jeho katastrov, určuje jeho zásady, navrhuje vecnú a časovú koordináciu činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno - historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Nejde teda o aktualizáciu či prepracovanie terajšej ÚPD, ale o vypracovanie novej ÚPD, vychádzajúcej z nových sociálno - ekonomických podmienok a potrieb územného rozvoja mesta a umožňujúcej právnu reguláciu (usmerňovanie) tohoto rozvoja. Územným plánom sa má založiť dlhodobá koncepcia urbanistického rozvoja mesta, zakotvená v realite možností a obmedzení a usmerňovaná žiadúcosťou a primeranosťou dlhodobých cieľov tvorby vyváženej mestskej priestorovej štruktúry, s vytvorením predpokladov pre trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, pre šetrné využívanie prírodných zdrojov a pre zachovanie a zveľadenie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt.

9 Zároveň má nová územnoplánovacia dokumentácia formu právne záväzného dokumentu - regulačného plánu, ktorý je podľa možnosti liberálnym, pritom však v taxatívne vymedzených oblastiach záväzným nástrojom regulácie mestského územného a stavebného rozvoja, opierajúcim sa o autoritu zákonov a o autoritu rozhodnutí orgánov mestskej samosprávy. Takto spracovaný územný plán definuje hlavné princípy stratégie rozvoja mesta, mestskej urbanistickej koncepcie a priestorovej kompozície, určuje osobitné podmienky alebo obmedzenia rozvoja, sanácie a revalorizácie mestského územia. Záväzne stanovuje regulatívy, vzťahujúce sa k faktorom verejných (mestských) záujmov a k verejným priestorom a funkciám v meste, vymedzuje (alebo i obmedzuje a limituje) možnosti využitia územia a určuje prípustný spôsob jeho zastavania, resp. intenzity jeho využívania. Zároveň orientačne vymedzuje plochy rezerv dlhodobých koncepčných zámerov a stanovuje podmienky pre využitie územia a pre výstavbu v priestoroch špecificky limitovaných či obmedzovaných (ochranné pásma, chránené územia, prírodné a krajinné prvky, ekosystém a pod.). Takto koncipovaný územný plán má byť otvoreným systémom riešenia priestorových vzťahov, definovania princípov a zásad rozvoja mesta a jeho zástavby. Nový územný plán má mať prednostne charakter ponuky. Má byť podkladom pre praktickú iniciačnú a rozhodovaciu činnosť mesta ako stavebného úradu a zároveň tiež podnecovateľom, usmerňovateľom, koordinátorom a regulátorom mestskej a občianskej (ekonomickej i mimoekonomickej) aktivity a iniciatívy.

Hlavnými úlohami riešenia územného plánu mesta boli najmä:

- stanovenie koncepcie dlhodobého rozvoja mesta, stratégie a zásad tohoto rozvoja - určenie regulatívov priestorového usporiadania a využívania územia mesta v rozsahu jeho katastrov, osobitne v zastavanom území mesta a jeho miestnych častí - prehĺbenie a usmernenie koncepčných zámerov, ale aj limitov a lokálnych obmedzení, vyplývajúcich z nadradenej územnoplánovacej dokumentácie a záväzných častí územnoplánovacích podkladov a odvetvových koncepcií - vymedzenie chránených území, objektov a ochranných pásiem a zabezpečenie ochrany prírody, krajiny a tvorby ekosystémov - určenie zásad a možností činností v území a racionálneho využívania prírodných zdrojov tak, aby sa neprekročilo únosné zaťaženie územia, zabezpečil sa trvale udržateľný rozvoj mesta, a aby sa vytvárala a udržiavala ekologická stabilita krajiny na jeho katastrálnom území - vytváranie podmienok tvorby kvalitného životného a obytného prostredia v meste a v jeho mestských častiach - tvorba koncepcie zabezpečenia územia mesta verejnou dopravnou vybavenosťou a verejnou technickou vybavenosťou - vytváranie predpokladov saturácie územia zariadeniami sociálnej infraštruktúry a ostatného verejného občianskeho vybavenia - priestorové riešenie diferencovanej škály rozvoja základných funkcií a aktivít bývania, výroby a rekreácie a zotavenia - vytváranie podmienok a opatrení na sanáciu urbánnych štruktúr, zástavby a intenzívne využívaných častí krajiny - návrh poradia výstavby a ostatných podmienok využívania územia - koordinácia aktivít a riešenie konflikov a stretov záujmov

1.3. Vymedzenie riešeného územia, podrobnosti riešenia a návrhové obdobie územného plánu mesta

Ako územie, určené k riešeniu územným plánom mesta bol stanovený sídelný útvar (mesto) Levice, vrátane pričlenených mestských častí - pôvodne samostatných obcí - Čankov, Horša, Malý Kiar a Kalinčiakovo, v hraniciach ich katastrálnych území. Tieto katastre majú celkovú rozlohu 6.099,6 ha. Z toho Levice zaberajú 2.905,87 ha, Čankov 1.056 ha, Horša 595,96 ha, Malý Kiar 756,32 ha a Kalinčiakovo 785,49 ha. Celé katastrálne územie mesta a jeho mestských častí je riešené v meradle 1:10 000, v podrobnostiach priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Intenzívne urbanizované plochy mesta a mestských častí (zastavané územie s rozvojovými plochami a najbližším okolím) sú zároveň riešené v meradle 1:5 000, v podrobnostiach regulačného plánu.

V roku 2001 mali Levice podľa výsledkov sčítania obyvateľstva, domov a bytov celkom 36.538 obyvateľov. Do 31.12.2003 tento počet vzrástol na 38.006 obyvateľov, z toho v samotnom meste Levice bývalo 36.888 obyvateľov. Čankov mal 264 obyvateľov, v Horši bývalo 140 obyvateľov, v Malom Kiari 232 obyvateľov a v Kalinčiakove 495 obyvateľov.

Katastrálne územie mesta a jeho mestských častí hraničí s katastrami obcí Krškany (katastrálne územia Malé a Veľké Krškany), Hronské Kľačany, Horná Seč, Dolná Seč, Vyšné nad Hronom, Starý Hrádok, Mýtne Ludany, Santovka, Bory, Brhlovce (katastrálne územie Kmeťovce), Nová Dedina (katastrálne územie Kamenec) a Podlužany.

Záujmové územie Levíc (vo vymedzení podľa KURS 2001) zahŕňa okrem Levíc ďalších 16 obcí: Dolná Seč, Horná Seč, Hronské Kľačany, Hronské Kosihy, Kalná nad Hronom, Krškany, Malé Kozmálovce, Mýtne Ludany, Nový Tekov, Podlužany, Rybník, Starý Tekov, Tekovský Hrádok, Tlmače, Veľké Kozmálovce a Vyšné nad Hronom. V týchto obciach v roku 2001 bývalo celkom 17.182 obyvateľov. Spolu s Levicami bývalo v roku 2001 v záujmovom území mesta 53.720 obyvateľov. Záujmové územie mesta má celkovú rozlohu 26.909 ha, t.j. 269,09 km2.

Do širšieho záujmového územia Levíc (v rozsahu pôvodného vymedzenia spádového územia sídla obvodného významu v zmysle uznesenia vlády SSR čís. 1/1972 o organizácii osídlenia v SSR) patria ešte obce Čajkov, Kozárovce, Nová Dedina, Starý Hrádok, Veľký Ďur a Žemliare. V týchto obciach v roku 2001 bývalo spolu 6.168 obyvateľov. V celom širšom záujmovom území s rozlohou 37.692 ha (376,92 km2) bývalo pri sčítaní v roku 2001 59.888 obyvateľov.

Celé územie okresu Levice, vymedzené jeho administratívno - správnymi hranicami, je členené na tri územné obvody, prináležiace k mestám Levice, Šahy a Želiezovce.

Územný obvod Levice zahŕňa nasledovné sídla - samosprávne obce: Bajka, Bátovce, Beša, Bory, Brhlovce, Čajkov, Devičany, Dolná Seč, Dolný Pial, Domadice, Drženice, Hontianske Tršťany, Horná Seč, Horný Pial, Hronské Kľačany, Hronské Kosihy, Iňa, jabloňovce, Jur nad Hronom, Kalná nad Hronom, Kozárovce, Krškany, Lok, Lula, Malé Kozmálovce, Mýtne Ludany, Nová Dedina, Nový Tekov, Ondrejovce, Pečenice, Plavé Vozokany, Podlužany, Pukanec, Rybník, Santovka, Starý Hrádok, Starý Tekov, Tehla, Tekovský Hrádok, Tlmače, Uhliská, Veľké Kozmálovce, Veľký Ďur, Vyšné nad Hronom, Žemberovce a Žemliare.

11 V územnoplánovacej dokumentácii je záujmové územie mesta, vrátane širších územných vzťahov a väzieb, riešené v meradle 1:25 000, v podrobnostiach sídelnej a krajinnej štruktúry a jeho verejného dopravného a technického vybavenia.

Návrhovým obdobím územného plánu mesta je rok 2020, dlhodobejší koncepčný výhľad rozvoja je urbanisticky riešený k roku 2030 (2035). Za východiskový (bilančný) sa považuje rok 2001, ku ktorému sa vzťahujú všetky dostupné bilancované a porovnateľné údaje zo sčítania obyvateľstva, domov a bytov.

1.4. Spôsob vypracovania a prejednávania územného plánu

Vypracovanie územného plánu mesta vychádzalo z ustanovení zákona čís. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, v znení zákona NR SR čís. 237/2000 Z.z. a naň nadväzujúcej vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR čís. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii.

V súlade s akceptovanou ponukou zhotoviteľa z výberového konania sa navrhlo vypracovať územný plán mesta v nasledovných, na seba postupne nadväzujúcich pracovných fázach:

- prípravné práce, prieskumy a rozbory - urbanistická štúdia územného rozvoja mesta - návrh zadania územného plánu mesta - návrh riešenia územného plánu mesta

Tento spôsob a postup vypracovania územného plánu mesta je oproti štandardnému postupu modifikovaný v tom, že koncept územného plánu bol nahradený urbanistickou štúdiou územného rozvoja mesta (v súlade s § 4, ods. 1 a § 21, ods. 8 stavebného zákona). Štúdia bola spracovaná variantne, s dopracovaním toho rozvojového variantu, ktorý bol pri prejednaní vybraný ako najvhodnejšia forma ďalšieho rozvoja mesta. Po riadnom prerokovaní bola štúdia podkladom pre vypracovanie zadania územného plánu a následne i návrhu územného plánu. Takto modifikovaná a zo zákona prípustná forma spracovania územného plánu je výhodnejšia z hľadísk možnej participácie mesta a občianskej verejnosti na koncepcii riešenia, najmä však pri formulovaní záväzných úloh riešenia v Zadaní územného plánu mesta, ktoré sa tým stali konkrétnymi, s objektívnejším poznaním potrieb, možností a limitov v priestorovom usporiadaní a územnom rozvoji mesta.

Územný plán je vypracovaný v digitalizovanej forme na mapových podkladoch v m 1:5 000 (územie mesta a jeho miestnych častí), m 1:10 000 (celé katastrálne územie) a v m 1: 25 000 (záujmové územie mesta).

Variantné riešenia možností ďalšieho územného rozvoja mesta spolu so zhodnotením jeho rozvojového potenciálu boli vypracované a obstarávateľovi územného plánu mesta odovzdané v marci 2003. Variantné riešenia boli prejednané na pracovnom stretnutí obstarávateľa a riešiteľa územného plánu dňa 9. apríla 2003 a následne i v samosprávných orgánoch jednotlivých mestských častí a v Rade architektov mesta Levice. Rozhodnutie o zhodnotení a výbere z variantných riešení vypracovalo oddelenie výstavby, územného rozvoja a architektúry MsÚ a spracovateľovi ÚPN-O ho odovzdalo 19. mája 2003. Na základe tohto zhodnotenia bola vypracovaná urbanistická štúdia územného rozvoja mesta. Štúdia bola vypracovaná v základnom variante, a v tzv. „zelenom“ variante, ktorým sa riešili

12 územné možnosti preložky trasy cesty I/51 mimo intenzívne zastavané územie mesta. Štúdia bola ukončená v decembri 2002, prejednaná bola v januri - februári 2004.

Podľa výsledkov prejednania urbanistickej štúdie a vyhodnotenia pripomienkového konania k štúdiou navrhovanému riešeniu bol v máji 2004 vypracovaný návrh Zadania územného plánu mesta. Po jeho prejednaní a prerokovaní bol text Zadania v auguste 2004 v zmysle vznesených pripomienok upravený a doplnený o oprávnené požiadavky orgánov a organizácií tak, ako ich vyhodnotil obstarávateľ územného plánu. Zadanie pre vypracovanie návrhu územného plánu mesta, ktoré v zmysle § 21, ods. 8 stavebného zákona spĺňalo zároveň funkciu súborného stanoviska obstarávateľa k výsledkom prejednania urbanistickej štúdie, bolo po posúdení Krajským stavebným úradom schválené uznesením Mestského zastupiteľstva čís. 14/XIII/2C dňa 28. októbra 2004.

Návrh územného plánu mesta Levice bol ukončený v decembri 2004. Pred jeho schválením bol prejednaný a prerokovaný podľa ustanovení §§ 22-25 stavebného zákona. S návrhom riešenia územného plánu bola verejnosť oboznámená v zmysle odst. 1 § 22 zákona. Po preskúmaní návrhu územného plánu podľa ustanovení § 25 zákona bol územný plán mesta schválený Mestským zastupiteľstvom.

Všetky vyjadrenia a stanoviská z verejnoprávneho prerokovávania urbanistickej štúdie, zadania územného plánu a návrhu územného plánu, spolu s vyhodnotením pripomienok a stanoviskom obstarávateľa k nim, sú v časti D (doklady) súčasťou dokumentácie územného plánu mesta Levice.

1.5. Zhodnotenie súladu riešenia územného plánu mesta s jeho zadaním a so súborným stanoviskom obstarávateľa z prerokovania urbanistickej štúdie rozvoja mesta

Návrh územného plánu mesta v plnom rozsahu vychádza z požiadaviek, formulovaných v jeho schválenom Zadaní, a zo súborného stanoviska obstarávateľa pre spracovanie územného plánu tak, ako bolo uvedené v časti 22. Zadania. Z variantných riešení urbanistickej štúdie rozvoja mesta sa pre dopracovanie v návrhu územného plánu využila urbanistická koncepcia a podrobné riešenie podľa tzv. „zeleného“ variantu, t.j. variantu s navrhovaným výhľadovým severným cestným obchvatom mesta – preložkou štátnej cesty I/51 mimo jeho súčasného zastavaného územia. Návrh územného plánu mesta je vo svojom riešení vypracovaný ako invariantný a pri jeho riešení boli zohľadnané stanoviská a písomné pripomienky, vznesené pri prejednaní urbanistickej štúdie tak, ako o nich rozhodol obstarávateľ dokumentácie, a ako ich schválilo Mestské zastupiteľstvo svojim uznesením čís. 10/XXI/2 zo dňa 22. apríla 2004. Vyhodnotenie stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy a pripomienok fyzických a právnických osôb z prerokovania urbanistickej štúdie rozvoja mesta bolo jedným zo záväzných podkladov pre vypracovanie návrhu územného plánu mesta. Všetky pripomienky k urbanistickej štúdii vrátane ich vyhodnotenia obstarávateľom a spôsobu ich akceptovania v riešení návrhu územného plánu mesta sú uvedené v dokladovej časti dokumentácie.

Oproti koncepčnému riešeniu urbanistickej štúdie rozvoja mesta bola v návrhu územného plánu v dielčích častiach upravovaná dopravná koncepcia (trasy a križovania ciest), vrátane upresnenia preložky cesty I/51 ako výhľadovej strategickej územnej rezervy. V súvislosti s trasou tejto cesty sa korigovali a upravovali niektoré zámery severného rozvoja mesta. Z riešenia boli vypustené tie plochy navrhovaných zámerov rozvoja, ktoré neboli odsúhlasené orgánom ochrany PPF, resp. boli z časti presunuté z návrhového obdobia ÚPD do rezervných plôch, resp. do plôch výhľadového územného rozvoja mesta a jeho územne odlúčených mestských častí. Na žiadosť obyvateľov mesta a podľa vypracovaných 13 overovacích urbanistických štúdií sa riešenie rozvoja mesta v návrhu územného plánu doplnilo o časovo diferencované možnosti individuálneho bývania vo vinohradníckych lokalitách na juhovýchodnom a južnom okraji mesta. Do návrhu územného plánu mesta sa doplnilo lokálne cestné prepojenie Levíc s obcou Hronské Kľačany, rekreačné cyklistické trasy do Kalinčiakova (areál Margita – Ilona) a do Dolnej Seče (rekreačné využitie Hrona), a navrhla sa výhľadová možnosť primeraného rekreačného využitia časti jestvujúceho vojenského civičiska pri ceste I/51 na Bátovce. Upresnil sa návrh prvkov lokálneho územného systému ekologickej stability v katastroch mesta a jeho mestských častí vo väzbe na štruktúru regionálneho územného systému ekologickej stability, a prehodnotili sa možnosti využitia priestorov obce Horša, zasahujúcich do územia NPR Horšianska dolina tak, aby boli v súlade s piatym stupňom ochrany územia podľa zákona NR SR čís. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

Pre odkanalizovanie územne odlúčených mestských častí sa do návrhu územného plánu mesta podľa rezortných požiadaviek dôsledne aplikovala koncepcia dokumentácie „Aglomerácia Levice – odvedenie a čistenie odpadových vôd Tekovský región I.“ (Bursa Banská Bystrica, júl 2004). Rešpektované boli aj dielčie pripomienky ku koncepcii zásobovania pitnou vodou a zásobovania elektrickou energiou (trasy, zariadenia). Ostatné zmeny a úpravy sú len dielčie, upravovali alebo riešili sa nimi lokálne problémy, prevažne na žiadosť dotknutých fyzických alebo právnických osôb.

1.6. Zhodnotenie súladu riešenia územného plánu mesta s nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou

V riešení územného plánu mesta Levice boli zohľadnené, do riešenia premietnuté a v územnom priemete upresnené všetky koncepčné zámery a požiadavky, vyplývajúce z nadradenej územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov, vrátane ich záväzných častí. Takto sú v riešení územného plánu mesta zohľadnené zámery Koncepcie územného rozvoja Slovenska (KÚRS 2001), Územného plánu VÚC Nitrianskeho kraja, vrátane jeho záväznej časti, schválenej nariadením vlády SR čís. 188/1998 Z.z. ako nadradená územnoplánovacia dokumentácia, Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability (G-NÚSES) Slovenska a Návrh regionálneho územného systému ekologickej stability (R-ÚSES) okresu Levice. Zároveň bol do riešenia územného plánu mesta zahrnutý spracovaný Návrh na vyhlásenie Pamiatkovej zóny Levice a v riešení boli zohľadnené Zásady pamiatkovej starostlivosti v PZ Levice tak, ako ich vypracoval Pamiatkový úrad v Nitre. Do riešenia územného plánu mesta boli primerane premietnuté aj všetky známe rezortné výhľadové zámery a koncepcie, najmä v riešení verejného dopravného vybavenia a verejného technického vybavenia územia. Podľa skutočných potrieb bolo riešenie územného plánu neformálne konzultované i s jednotlivými správcami (orgánmi a organizáciami) verejného technického vybavenia. Pretože sa súbežne s návrhom územného plánu mesta spracovávala aj aktualizácia ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja (zmeny a doplnky), požiadal obstarávateľ ÚPN mesta jej obstarávateľa a zhotoviteľa o zahrnutie nových koncepčných zámerov do tejto aktualizácie o rozsahu, zodpovedajúcom podrobnosti riešenia ÚPN VÚC.

Záväzné regulatívy ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja, ktoré sa rešpektovali pri spracovaní územného plánu mesta, sú uvedené v časti 5.4.

14 1.7. Údaje o použitých územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii

Pri vypracovaní urbanistickej štúdie územného rovzoja mesta Levice boli použité tieto podklady :

- elaborát Prieskumov a rozborov k ÚPN mesta Levice (ARKA Košice, december 2002) - návrh územného plánu SÚ Levice, zmeny a doplnky (AUA Bratislava, január 2001) - doplnky ÚPN SÚ Levice čís. 2 – 4/2002 (Stavoprojekt Nitra, jún 2002) - rôzne urbanistické štúdie, riešiace dielčiu problematiku alebo možnosti rozvoja mesta (viď časť 5.7.) - územnotechnické a územnoplánovacie podklady, riešiace problematiku verejného dopravného a verejného technického vybavenia (viď časť 5.7.) - údaje zo sčítania ľudu, domov a bytov k 31.3.1991, publikované Federálnym štatistickým úradom ČSFR a Štatistickým úradom SR - štatistické ročenky za roky 1981, 1991, 2001 - Štatistický lexikon obcí SR, 1992, 2002 - údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov k 26.5.2001, publikované Krajskou správou Štatistického úradu SR v Nitre - Urbanistická štúdia VÚC okresu Levice (AUREX Bratislava, 1996) - Územný plán VÚC Nitrianskeho kraja (AUREX Bratislava, 1998) - Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001 (MŽP SR, AUREX Bratislava, 2001) - Zásady pre realizáciu územného rozvoja Slovenska, schválené uznesením Vlády SR čís. 903 zo dňa 19. decembra 1997 - Nariadenie vlády SR čís. 188/1998 Z.z. a záväzná časť ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja - Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenska (Ekopolis Bratislava, 1992) - Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Levice (Ekopolis Bratislava, 1995) - Okresný environmentálny akčný program (Okresný úrad Levice, 1997) - Koncepcia starostlivosti o životné prostredie v okrese Levice (Okresný úrad životného prostredia Levice, 1994) - Program odpadového hospodárstva okresu Levice do r. 2005 (Okresný úrad Levice, 2002) - Program odpadového hospodárstva mesta Levice do r. 2005 (Mestský úrad Levice, 2002) - Regionálny operačný plán Nitrianskeho kraja, 2000 - Regionálny operačný program Slovensko, časť NUTS II - Západ, na roky 2004 - 2006 - Analýza sociálno - ekonomického stavu a vývoja regiónov SR - okres Levice (Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja, odbor regionálneho rozvoja a cezhraničnej spolupráce, 2002) - Návrh koncepcie bytovej politiky mesta Levice (MsÚ Levice, 2001) - Návrh na vyhlásenie mestskej pamiatkovej zóny Levice a zásady pamiatkovej starostlivosti (Slovenský pamiatkový ústav Nitra, 1996) - Výsledky sčítania dopravy na diaľničnej a cestnej sieti SR v roku 2000 (ÚCHD Bratislava, 2001) - Generel dopravy mesta Levice (Dopravoprojekt Bratislava, 1990) - Vodohospodársky plán povodia Hrona, II. cyklus (Povodie Hrona Banská Bystrica, 2000) - Levice - ochrana mesta pred povodňovými prietokmi Podlužianky (Povodie Hrona 15 Banská Bystrica, 1996) - Levice - Margita/Ilona, hydrogeologický posudok (Progeo Trenčín, 2001) - Prehľad zariadení sociálnej vybavenosti v meste Levice, účelový podklad (MsÚ Levice, 2002) - Vlastivedný slovník obcí na Slovensku (SAV Bratislava, 1977) - Súpis pamiatok na Slovensku (SÚPSOP Bratislava, 1967) - Ústredný zoznam pamiatkového fondu SR, okres Levice, výpis (MK SR, SÚPS Bratislava, 1991) - Levice - z dejín mesta a múzea (PhDr. Karol Sándor, Pavol Behula) - Levice, minulosť a súčasnosť mesta (Ing. Milan Mesár a kol., MsNV Levice, 1989) - Profil zdravia mesta Levice, účelová publikácia (mesto Levice, 2001) - Zásady a pravidlá územného plánovania (VÚVA Brno, Urbion Bratislava, 1983)

1.8. Mapové podklady

Pre vypracovanie územného plánu mesta boli z Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, Geodetického a kartografického ústavu, Mapová služba Bratislava, získané nasledovné mapové podklady:

- štátna mapa odvodená (ŠMO 5) v m 1:5000, v rozsahu celých katastrov Levíc, Čankova, Horše, Malého Kiaru a Kalinčiakova

- základná mapa SR (ZM 10) v m 1:10 000, v rozsahu celých katastrov Levíc, Čankova, Horše, Malého Kiaru a Kalinčiakova

- základná mapa SR (ZM 25) v m 1:25 000, v rozsahu riešeného záujmového územia mesta Levice (ťažiskového priestoru osídlenia /KURS 2001)

Okrem toho poskytlo mesto Levice spracovateľovi územnoplánovacej dokumentácie digitalizovanú technickú mapu mesta (s infraštruktúrou), v rozsahu zastavaného územia mesta, bez miestnych častí a ortofotomapu zastavaného územia mesta.

Územný plán mesta je vypracovaný analógovou formou na štandardných podkladoch základnej mapy SR v m 1:25 000 (záujmové územie mesta - širšie územné vzťahy a väzby) a m 1:10 000 (katastrálne územia mesta). Podrobné riešenie zastavaného územia mesta a jeho mestských častí je vypracované digitalizovane, v meradle 1:5000. Účelovú digitalizáciu mapového podkladu s jeho generalizáciou pre účely územnoplánovacej dokumentácie vypracovala architektonická kancelária ARKA Košice.

16 2. Základná charakteristika mesta a jeho katastrálneho územia

Levice sú historickým sídelným útvarom mestského typu, výrazne obytného charakteru. Sú administratívnym a hospodárskym centrom Tekova, dnes súčasti Nitrianskeho kraja. Súčasťou mesta (ako jeho územne odlúčené mestské časti) sa po roku 1970 stali pôvodne samostatné obce Kalinčiakovo a Malý Kiar, po roku 1980 aj Čankov a Horša. Pričlenené obce si až dodnes zachovávajú svoj pôvodný charakter poľnohospodárskeho vidieckeho osídlenia, s prevažujúco obytnými funkciami. Kalinčiakovo má (areálom termálnych kúpalísk Margita – Ilona) aj rekreačné funkcie.

Dnešné Levice sú odministratívnym sídlom obvodu, ležiacim na juhovýchodnom okraji Nitrianskeho kraja, na dôležitých dopravných trasách. Štátna cesta I/51 z Nitry do Hontianskych Nemiec prechádza severným okrajom zástavby mesta. Územie mesta tangujú štátne cesty I/75 (zo Sládkovičova a Nových Zámkov do Lučenca), I/76 (z Hronského Beňadiku do Štúrova) a II/564 (z Tlmáč do Demandíc). Mestom prechádza republikovo významná magistrálna železničná trať čís. 150 zo Zvolena do Šurian (Nových Zámkov, Palárikova), z ktorej v meste odbočuje lokálna železničná trať čís. 153 Levice - Štúrovo.

Podľa Koncepcie urbanizácie Slovenska sú Levice klasifikované ako regionálne významné ťažisko osídlenia. Svojou vybavenosťou zabezpečujú základné potreby obyvateľov mesta, jeho územne odlúčených miestnych častí a ďalších 16 - 22 obcí svojho záujmového územia, ktoré sú na mesto napojené v zásade radiálnou a koncentrickou sústavou ciest I. - III. triedy. Svojou vyššou vybavenosťou mesto saturuje celý Levický obvod (najväčší na Slovensku) v jeho súčasnom administratívno - správnom vymedzení. Okrem toho sú Levice významným regionálnym centrom pracovných príležitostí a zamestnanosti v priemyselnej výrobe a stavebníctve, ale aj v obchode a v službách obyvateľstvu.

Mesto leží vo východnej časti Podunajskej nížiny, v plytkom údolí dolného Hrona a na západnom okraji Ipeľskej pahorkatiny. Zo severu a východu jeho krajinnú polohu dotvárajú blízke Štiavnické vrchy. Celé katastrálne územie mesta má rozlohu 6.099 ha a pri sčítaní v roku 2001 na ňom bývalo 36.538 obyvateľov. Svoj najväčší rast čo do územnej rozlohy i počtu obyvateľov zaznamenalo najmä v rokoch 1975 - 1990, kedy sa počtom trvalo bývajúcich obyvateľov takmer zdvojnásobilo. Väčšiu časť katastrov mesta zaberá intenzívne využívaná poľnohospodárska pôda, lesy sú na území mesta a jeho miestnych častí zastúpené len minimálne. Priemyselná výroba, pochádzajúca najmä z druhej polovice 20. storočia, je koncentrovaná v ucelených areáloch a zónach na juhozápadnej a západnej strane mesta. Poľnohospodárska výroba je umiestnená najmä v pričlenených obciach a v záujmovom území mesta, v súčasnosti je však v značnom útlme. Mesto je, najmä po vybudovaní atómovej elektrárne v Mochovciach, osobitne dôležitým energetickým uzlom. Jeho záujmovým územím však prechádzajú i medzištátne významné trasy ropovodu a tranzitného plynovodu a vnútroštátne dôležité trasy plynovodov a produktovodov.

Levice sú vybavené základnou technickou infraštruktúrou. Sú centrálne zásobované pitnou vodou a plynom, s vybudovanou verejnou kanalizáciou. Nové mestské obytné súbory sú vykurované z centrálnych tepelných zdrojov. Z pričlenených obcí sú verejným vodovodom vybavené a plynofikované Kalinčiakovo, Malý Kiar a Horša.

Najvýznamnejšia občianska vybavenosť je koncentrovaná v ťažiskovom území mesta - centrálnej mestskej zóne, ležiacej v historickom jadre mesta a na jeho spojnici so železničnou stanicou.

17 Životné prostredie v meste možno charakterizovať ako mierne narušené až narušené (narušenie 3 - 4 stupňa), s lokálnym výskytom závad v oblasť zaťaženia exhalátmi z kúrenia, prašným spádom a hlučnosťou z dopravy. V oblasti radiačnej bezpečnosti (AE Mochovce) sa dosiaľ nevyskytli žiadne problémy.

3. Záujmové územie mesta a jeho širšie územné vzťahy a väzby

3.1. Vymedzenie záujmového územia mesta

Vymedzenie záujmového územia mesta vychádza z jeho prirodzenej spádovosti a väzieb v sídelnej a krajinnej štruktúre. Užšie záujmové územie mesta tvorí zoskupenie Levíc a ďalších 16-tich obcí ťažiskového priestoru osídlenia Levíc vo vymedzení podľa Koncepcie urbanizácie Slovenska KURS 2001. Širšie záujmové územie zahŕňa celkom 23 obcí, vrátane Levíc. Podrobne sú tieto súbory obcí popísané v predchádzajúcej časti 1.3. (Vymedzenie riešeného územia...).

Z hľadiska spádovosti, lokálnych a regionálnych aktivít a dochádzky obyvateľstva za vyššou vybavenosťou je záujmovým územím mesta celý obvod Levice, s rozlohou 1.551 km2 a 120.021 obyvateľmi, zistenými pri sčítaní v r. 2001.

ÚPN VÚC okresu Levice (AUREX Bratislava, 1996) členil územie Levického okresu do troch primárnych priestorových subcelkov (zón): Levickej, Želiezovskej a Šahanskej. Levickú priestorovú zónu tvorí 48 obcí, nachádzajúcich sa v severnej časti okresu. Juhozápadná časť okresu je Želiezoveckou zónou (25 obcí), juhovýchodná časť je Šahanskou zónou (14 obcí).

3.2. Bilancie obývanosti záujmového územia mesta

Pre záujmové územie mesta nie sú spracovávané podrobnejšie demografické rozbory. Následne uvedené údaje o počte obyvateľov obcí a o tendenciách ich rastu, resp. poklesu, však postačujú pre posúdenie a stanovenie výhľadových kapacít rozhodujúcich zariadení občianskej vybavenosti, ktoré by prípadne bolo potrebné alebo možné lokalizovať v meste Levice. a) užšie záujmové územie mesta

počet obyvateľov obec/mesto výmera katastra v ha 31.3.1991 26.5.2001 Levice 6.099ha 33.991 obyv. 36.538 obyv. Dolná Seč 878 432 426 Horná Seč 830 484 480 Hronské Kľačany 788 1.524 1.468 Hronské Kosihy 708 686 660 Kalná nad Hronom 3.413 1.778 2.073 Krškany 1.702 824 767 Malé Kozmálovce+ - - 402 Mýtne Ludany 1.765 948 897 Malý Tekov 2.970 969 835 Podlužany 874 782 779 Rybník 2.469 1.450 1.403 18 Starý Tekov 1.057 1.522 1.479 Tekovský Hrádok 731 324 326 Tlmače 1.978 5.478 4.305 Veľké Kozmálovce+ - - 700 Vyšné nad Hronom 647 204 182 spolu : 26.909 ha 51.396 obyv. 53.720 obyv. spolu bez Levíc: 20.810 ha 17.405 obyv. 17.182 obyv.

b) obce širšieho záujmového územia

Čajkov 2.393 ha 1.081 obyv. 1.055 obyv. Kozárovce 2.182 1.894 1.902 Nová Dedina 2.916 1.603 1.565 Starý Hrádok 656 193 178 Veľký Ďur 2.202 1.394 1.305 Žemliare 443 175 163 spolu: 10.792 ha 6.340 obyv. 6.168 obyv. celkom a + b : 37.692 ha 57.736 obyv. 59.888 obyv.

+ poznámka: Malé a Veľké Kozmálovce (výmera katastra, obyvateľstvo 1991) sú zahrnuté v údajoch mesta Tlmače, ku ktorému tieto obce administratívne patrili.

Za posledných tridsať rokov mal vývoj počtu obyvateľov Levického okresu, v súčasnosti obvodu, nasledovné tendencie : rok počet obyvateľov nárast/pokles 1970 120.251 obyv. - 1980 122.240 obyv. 101,65 % 1991 120.703 obyv. 98,74 % 1995 120.995 obyv. 100,24 % 2001 120.021 obyv. 99,20 %

3.3. Sídelná a krajinná štruktúra

Sídelná štruktúra v záujmovom území mesta je pomerne rovnomerná a až na niektoré výnimky je usporiadaná do údolných polôh, v podhorských oblastiach do úpäťových polôh. Vo vzťahu k dominujúcemu mestu Levice je v zásade radiálne - koncentrická, ktorá v najbližšom okolí Hrona prechádza do pásovej štruktúry. Sídla v záujmovom území majú, s výnimkou Tlmáč (časť Lipník), typický vidiecky charakter, s prevládajúcou veľkosťou 500 - 1.500 obyvateľov. Výnimočne väčšie je iba mesto Tlmače a obce Kalná nad Hronom a Kozárovce. Všetky obce záujmového územia majú do Levíc dobrý dopravný prístup, v atrakčnom okruhu do 15 km.

Prevažná väčšina obcí záujmového územia má poľnohospodársko - obytný charakter. Priemyselným centrom sú Tlmače, diverzifikovanými výrobnými kapacitami sa vyznačuje i Kalná nad Hronom. Obcou s dopravno - obytným charakterom sú Kozárovce. Celkom výnimočnou je v štruktúre osídlenia Atómová elektráreň Mochovce, ktorá je ťažiskom zamestnanosti, bez obytnej funkcie. 19

Záujmové územie mesta predstavuje z hľadiska perspektív rozvoja osídlenia priestor rozvojovo stabilizovaný. Rozvojové potenciály územia spočívajú predovšetkým v jestvujúcej hospodárskej a obslužnej infraštruktúre a v kvalifikačnej štruktúre jeho obyvateľov. Rozvojový potenciál predstavuje predovšetkým rozvinutá a do určitej miery diverzifikovaná priemyselná výroba, poľnohospodárstvo, infraštruktúra nadregionálneho významu, prechádzajúca územím a aktivity, viazané na elektráreň v Mochovciach. Lokálne potenciály územia sa umocnia navrhovaným rozvojom dopravnej infraštruktúry (železničná trať Bratislava - Zvolen - Košice a štátna cesta I/75 v podobe výhľadovej južnoslovenskej rýchlostnej komunikácie), ktorá bude mať významný vplyv na vyvážený a optimálny rozvoj Levického regiónu.

3.4. Rozhodujúce zariadenia dopravy a verejného technického vybavenia

Zázemie mesta obsluhujú predovšetkým štátne cesty I. a II. triedy - cesta I/51 z Nitry a Vrábľov, resp. Krupiny a Banskej Štiavnice, cesta I/76 z Hronského Beňadiku a horného pohronia, resp. Štúrova, Ostrihomu a cesta II/564 z Tlmáč a Šiah. Pre mesto a jeho spádové územie je významnou i v tangenciálnej polohe sa nachádzajúca štátna cesta I/75 do Nových Zámkov, resp. do Lučenca. Na tieto cesty je nadviazaná radiálno-okružná lokálna sústava ciest III. triedy, prepájajúca navzájom jednotlivé obce záujmového územia Levíc.

Železničná doprava nie je pre lokálnu obsluhu záujmového územia mesta osobitne významnou, má význam skôr v regionálnych a nadregionálnych súvislostiach.

Zásobovanie územia elektrickou energiou je viazané na VVN/VN transformovňu a elektrorozvodňu v Leviciach. Záujmovým územím prechádzajú trasy nadradených 400 kV elektrovedení z elektrárne v Mochovciach, resp. rozvodne Veľký Ďur do rozvodne v Leviciach a z nej do Križovian nad Dudváhom, Žiaru nad Hronom, Rimavskej Soboty a do Maďarskej republiky a 110 kV elektrovedení do Tlmáč, Tupej, Želiezoviec a Šurian. Lokálne zásobovanie elektrickou energiou zabezpečuje zokruhovaná sústava 22 kV elektrorozvodov z rozvodne Levice.

Záujmovým územím mesta prechádza ropovodná sústava Družba, sústava potrubí tranzitného plynovodu a diaľkového medzištátneho plynovodu. Mesto Levice a obce záujmového územia sú zásobované plynom prostredníctvom lokálnych strednotlakových rozvodov. Hronským údolím vedie sústava trás produktovodu.

Zásobovanie obcí pitnou vodou zabezpečuje skupinový vodovod Levice, využívajúci vodu z diaľkového prívodu z Gabčíkova a Kolty, a miestne zdroje Kalná nad Hronom a Hronské Kľačany a skupinový vodovod Tlmače, využívajúci miestne vodárenské zdroje v lokalite Čajkov. Kanalizačným komplexom s ČOV sú vybavené Levice a Tlmače.

V záujmovom území mesta sú pre zvýšenie pôdnej úrodnosti realizované zavlažovacie systémy Veľké Kozmálovce a Perec. Na ochranu územia a obcí pred veľkými vodami sú na toku Hrona vybudované úseky ochranných hrádzí. Na Hrone je vybudovaná vodná nádrž Veľké Kozmálovce, ktorá zabezpečuje úžitkovú vodu pre elektráreň Mochovce a odber vody pre kanál Perec, z ktorého sú vodou zásobované i Levické rybníky.

4. P r í r o d n é p o d m i e n k y, k r a j i n n á e k o l ó g i a

4.1. Analýza prírodných podmienok

4.1.1. Všeobecná charakteristika

Riešené územie sa nachádza v severovýchodnej časti Podunajskej nížiny, na rozmedzí dvoch výrazných krajinných celkov: aluviálnej nivy Hrona v západnej časti a Ipeľskej pahorkatiny vo východnej časti. V severnej časti susedí s južnými výbežkami Štiavnických vrchov. Tieto krajinné celky svojou povahou vytvárajú základný krajinný ráz územia, ktorý je doplnený ostatnými krajinnými fenoménmi, najmä údolím Sikenice, potokom Podlužianka, Levickými rybníkmi a maloplošnými vinohradmi okolitých svahov Levíc.

4.1.2. Geologické pomery

Niva Hrona (kataster Levíc) a užšie alúviá Sikenice a Čankovského potoka sú tvorené kvartérnymi fluviálnymi sedimentami – štrkmi a hlinitými pieskami až hlinami. Eolitické sedimenty (viate piesky, spraše, sprašové hliny) tvoria viac-menej súvislý pokryv terasových sedimentov Hrona - neogénu Ipeľskej pahorkatiny. Najväčšie plošné zastúpenie majú eluviálne a deluvialne sedimenty, ktoré sú zastúpené hlinitými a hlinito-kamenitými svahovými hlinami (Malý Kiar, Kalinčiakovo), menej sú to spraše a sprašové hliny (východná časť katastrálneho územia Levice - Nixbrod). Lokálne výstupy sladkovodných vápencov (travertínov) sú na lokalitách Kozí vrch (Kalinčiakovo) a Staré Levice (južná časť katastra Levice severne od Šiklóšu). Svahy pozdĺž východného okraju Levíc (Staré Levice, Vinohrady) sú tvorené neogénnymi sedimentami – ílovcami a pieskovcami. Neogénne vulkanity Štiavnického stratovulkánu sú v území najvýraznejšie zastúpené v lokalite Horšianska Dolina, ktorá je tvorená andezitmi a vulkanickými pyroklastikami. Lokálne tieto formácie vystupujú i na lokalite Kalvária v Leviciach, vulkanické pieskovce a pemzové tufy sú zastúpené v okolí Čankova. Mezozoické vápence nižších horizontov vystupujú lokálne na povrch na lokalite Kamenec (Kalinčiakovo) a v južnej časti lokality Balážka (Čankov).

4.1.3. Geomorfológia

Riešené územie patrí podľa geomorfologického členenia do oblasti Podunajská nížina, celku Podunajská pahorkatina. Územie sa ďalej člení na oddiel Hronská niva a Ipeľská pahorkatina. Hranica medzi týmito dvoma oddielmi prebieha naprieč katastrálneho územia Levíc, v severojužnom smere, popri východnom okraji mesta. Ipeľská pahorkatina sa ďalej člení na jednotlivé pododdiely: Bátovská pahorkatina (severo-západná časť katastra Levíc, severná časť katastra Horše), Santovská pahorkatina (juhovýchodná časť katastra Levíc, kataster Kalinčiakova, Malého Kiaru a južná časť katastra Čankov), Brhlovské podhorie (centrálna a južná časť katastra Horša, severná časť katastra Čankov). Nadmorská výška riešeného územia kolíše v rozmedzí od 150 mnm (údolie Sikenice v južnej časti katastra Malý Kiar) do 270 mnm (južná časť katastra Horša). Priemerná nadmorská výška jednotlivých katastrov je nasledovná: Levice (169,81 mnm), Malý Kiar (175,82 mnm), Kalinčiakovo (185,07 mnm), Čankov (196,29 mnm), Horša (239,06 mnm).

21 Priemerná sklonitosť svahov, ktorá vyjadruje členitosť reliéfu, je zoradená podľa jednotlivých katastrov nasledovne: Levice (1,26 stupňov), Malý Kiar (3,36 stupňov), Kalinčiakovo (3,46 stupňov), Čankov (4,47 stupňov) a Horša (6,07 stupňov). Najrovinatejší reliéf je teda na Hronskej nive v katastri Levíc, najčlenitejší v katastrálnom území Horša, kde strmé zrázy v Horšianskej doline dosahujú miestami až 35 stupňov.

4.1.4. Pôdne pomery

V hronskej nive, v západnej časti riešeného územia, sú vyvinuté najmä čiernice typické, fluvizeme typické a černozeme čiernicové karbonátové. Na ostatnom území Ipeľskej pahorkatiny prevládajú najmä hnedozeme typické a hnedozeme pseudoglejové. Okrajovo sú zastúpené fluvizeme glejové (údolie Sikenice), kambizeme typické (severná časť katastra Čankov – Horná hora) a rendziny a kambizeme rendzinové (južná časť katastra Čankov – Balážka). Podľa zrnitostného zloženia prevažujú v riešenom území hlinité a ílovito-hlinité pôdy na Ipeľskej pahorkatine. Iba na území Levíc a v dolnej časti alúvia Sikenice prevládajú veľmi ťažké ílovité pôdy.

4.1.5. Klimatológia

Riešené územie patrí do klimatogeografického typu suchej až mierne suchej nížinnej klímy, s miernou inverziou teplôt. Územím prechádza hranica dvoch klimatogeografických subtypov, ktorá sleduje hranicu medzi Hronskou nivou a Ipeľskou pahorkatinou vo východnej časti katastra Levíc. Prvý subtyp, v západnej časti katastra Levíc, charakterizuje priemerná januárová teplota –1 až –4 °C, priemerná júlová teplota 20,5 až 19,5 °C a priemerný ročný úhrn zrážok 530 až 650 mm. Druhý klimatogeografický subtyp, v Ipeľskej pahorkatine západne od katastra Levíc, charakterizuje priemerná januárová teplota –1,5 až –4 °C, priemerná júlová teplota 19,5 až 18,5 °C a ročný úhrn zrážok 650 až 700 mm. V území prevládajú západo-východné (zimný štvrťrok) a východo-západné (letný štvrťrok) smery vetra s priemernou rýchlosťou 10 m/s a 35% bezvetrím počas roka.

4.1.6. Vodstvo

Povrchové vody

Riešené územie patrí do povodia Hrona, konkrétne jeho drobného povodia odvodňovaného riekou Sikenica. Územím preteká 7 vodných tokov. Najväčším je potok Sikenica, ktorý preteká katastrálnym územím Horša a Kalinčiakovo. Ďalej sú to potok Podlužianka a umelý kanál Perec, ktoré pretekajú katastrálnym územím Levíc v severojužnom smere. Katastrálnym územím Čankov a Malý Kiar preteká Čankovský potok. Riečnu sieť územia dopĺňajú potok Surdok (Kalinčiakovo), Starotekovský kanál (Levice) a umelé melioračné kanály na poľnohospodárskej pôde (Malý Kiar, Levice). Celková hustota riečnej siete riešeného územia je 0,77 km na 1 km2. Všetky úseky tokov sú upravené, okrem potoka Surdok a Sikenica po obec Kalinčiakovo. V území sa nachádzajú dve umelé vodné plochy: Levické rybníky (52,86 ha) a vodná nádrž Malý Kiar (5,6 ha), ktorá je tiež využívaná ako rybník. Vodný režim vodných tokov je sledovaný na Podlužianke (Hronské Kľačany), Pereci (Starý Tekov), v minulosti i na Sikenici (Kalinčiakovo). Vodné toky patria podľa typu režimu 22 odtoku do vrchovinno-nížinnej oblasti, s prevládajúcim dažďovo-snehovým typom odtoku, s vysokou vodnosťou v mesiacoch február až apríl, s maximálnym priemerným mesačným prietokom v marci, najnižším mesačným prietokom v septembri a výrazným podružným zvýšením vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy. Dlhodobý priemerný ročný prietok v Sikenici (profil Kalinčiakovo) je 1,03 m3/s, v Podlužianke (profil Hronské Kľačany) 0,205 m3/s a v Pereci (profil Starý Tekov) 1,411 m3/s. Perec je však umelý kanál, ktorý je napúšťaný z vodnej nádrže Malé Kozmálovce a neplatia pre neho uvádzané charakteristiky prirodzeného režimu odtoku.

Podzemné vody

Typy podzemných vôd v riešenom území podľa zdroja dotácie sledujú hlavné hydrogeologické rajóny v území. Do riešeného územia zasahujú 4 hydrogeologické rajóny. Prvý je budovaný najmä náplavami (štrkmi, pieskami) a prekrytými hlinitými až hlinitopiesčitými povodňovými sedimentami Hronskej nivy v centrálnej a západnej časti katastrálneho územia Levíc. Typ podzemnej vody je charakterizovaný dopĺňaním zo 70 % z riek a ich prítokov. V riešenom území sú to najvodnenejšie horizonty s výdatnosťou hydrogeologických vrtov 10 – 28 l/s. Katastrálne územia Malý Kiar a Čankov patria do severnej časti hydrogeologického rajónu strednej a južnej časti Ipeľskej pahorkatiny, kde zvodnené neogénne sedimenty poskytujú zdroje podzemných vôd s výdatnosťou 3 l/s (Malý Kiar) až 4,5 l/s (Čankov). Podzemné vody tohto územia sú zo 70 % dopĺňané z podzemných vôd susedných území, menej z riek a najmenej zo zrážok. Významná je tzv. Levická žriedelná línia, na ktorú sú viazané výstupy minerálnych a termálnych vôd v okolí Levíc. V riešenom území sa jedná o zdroj Margita-Ilona, 1 km južne od Kalinčiakova, s výdatnosťou 25 l/s. Východný okraj Levíc a severná časť katastrálneho územia Horša patrí do rajónu Bátovskej pahorkatiny. Územie je chudobné na význačné zdroje podzemných vôd. Sedimenty sú zastúpené málo priepustnými až nepriepustnými horninami. Výdatnosti sa pohybujú v rozmedzí 0,5 – 2,0 l/s. Podzemné vody sú dopĺňané z viac ako 70 % podzemnými vodami zo susedných pohorí, menej ako 30 % zo zrážok. Malá časť riešeného územia - stredná časť katastra Horša, patrí do rajónu Štiavnických vrchov. Územie sa vyznačuje stratovulkanickou stavbou, budovanou prevažne andezitmi a ich vulkanoklastikami. Tieto komplexy sú slabo zvodnené, chudobné na pramene (0,3-0,5 l/s). Podzemné vody sú dopĺňané z viac ako 70 % podzemnými vodami zo susedných pohorí, menej ako 30 % zo zrážok. Termálne a minerálne vody

V riešenom území sa vyskytujú zdroje minerálnej vody v rekreačnom stredisku Margita – Ilona, 1 kilometer južne od obce Kalinčiakovo, v údolí potoka Sikenica. Po zachytení prameňov Margita (pravý breh Sikenice) a Ilona (ľavý breh Sikenice), bolo na lokalite vybudované termálne kúpalisko. Priemerná teplota minerálnej vody je 24 až 26°C, celková mineralizácia 1004 – 1035 mg/l. Ide o prírodnú, slabo mineralizovanú, hydrouhličitanovo- síranovú, vápenato-horečnatú, hypotonickú minerálnu vodu.

4.1.7. Potenciálna vegetácia

Podľa fytogeofrafického členenia patrí riešené územie do oblasti panónskej flóry. Naprieč východným okrajom Levíc v severojužnom smere prechádza hranica, ktorá ďalej rozčleňuje územie na dva obvody. Východná časť patrí do obvodu eupanónskej xerotermnej flóry, západná časť do obvodu pramatranskej xerotermnej flóry. 23 Prirodzenú potenciálnu vegetáciu riešeného územia predstavovali najmä lužné lesy nížinné, ktoré sledujú nivu Hrona (západná časť katastra Levíc) a užšie alúviá Sikenice a Čankovského potoka (kataster Kalinčiakovo, Malý Kiar a Horša). Na ostatnom území Ipeľskej pahorkatiny to boli najmä dubovo - hrabové lesy panónske a dubovo–cerové lesy, v juhovýchodnej časti katastrálneho územia Horša a v severovýchodnej časti katastra Čankov, okrajovo dubovo–hrabové lesy karpatské. Prirodzená potenciálna vegetácia je vegetácia, ktorá by sa na danom území prirodzene vyvinula v podmienkach bez prítomnosti človeka a jeho vplyvu na krajinu.

Zmenená krajinná štruktúra územia a prevládajúce poľnohospodárske využívanie pôdy spôsobilo, že aktuálna vegetácia svojou kvalitou a priestorovým rozložením nezodpovedá potenciálnej vegetácii. Prirodzená vegetácia je premietnutá do aktuálnej vegetácie len zvyškami fragmentov. Jedná sa o územie s dubovo-cerovými lesmi (Balážka) a Horšianskej doliny, kde je zachovaná vegetácia podobná prirodzenej vegetácii. Z aluviálnych lužných lesov nížinných sa nezachovali žiadne fragmenty, keďže tieto typy vegetácie sa nachádzajú na veľmi úrodných pôdach, ktoré sú intenzívne obhospodarované.

4.2. Súčasná krajinná štruktúra

Súčasnú krajinnú štruktúru riešeného územia určuje súčasné využívanie územia. Prevládajúca forma využívania územia je poľnohospodárske obhospodarovanie pôdy. Ďalej je to sídelné a priemyselné využitie intravilánov obcí, záhradkárske a vinohradnícke využívanie krajiny v ich tesnej blízkosti. V menšej miere je to lesohospodárske využívanie lesného fondu, vodné hospodárstvo, rekreácia a ochrana prírody. Pre účely riešenia územného plánu bola zvolená nasledovná kategorizácia prvkov súčasnej krajinnej štruktúry:

a) Lesy

- Súvislé lesné porasty s prevahou lesnej drevinovej vegetácie

b) Nelesná drevinová vegetácia

- Fragmenty lesnej a krovinovej vegetácie, ktoré predstavujú najmä remízky a medze na ornej pôde c) Verejná a sídlisková zeleň

- Zeleň v intraviláne mesta. Mestské parky, cintoríny, sídlisková zeleň a zeleň priemyselných areálov

d) Orná pôda

- Orná pôda na poľnohospodárskom pôdnom fonde. Veľkoblokové polia.

24 e) Záhrady a vinohrady

- Záhrady a vinohrady v prímestských zónach. Záhradkárske osady.

f) Vodné plochy a vodné toky

- Vodné plochy (vodné nádrže, rybníky), potoky a kanály

g) Trvalé trávne porasty

- Lúky a pasienky, úhory a trstinové porasty na brehoch vodných plôch a kanálov

4.2.1. Charakteristika súčasnej krajinnej štruktúry jednotlivých katastrov riešeného územia

Levice

Špecifickú krajinnú štruktúru spomedzi celého riešeného územia má kataster mesta Levíc, keďže sa jedná o kataster mestského sídla s prevahou zastavaných plôch pre obytnú zástavbu, občiansku vybavenosť a priemyselné areály. Intravilán mesta dopĺňajú plochy verejnej a sídliskovej zelene (parky, cintoríny, zeleň priemyselných areálov, sídlisková zeleň). Okraj mesta lemujú charakteristické maloplošné vinohrady a záhrady, ktoré predstavujú výraznú prírodnú a estetickú dominantu mesta Malé plochy lesných porastov sa nachádzajú v juhovýchodnej časti Levických rybníkov, na Kalvárii a pri krytej plavárni. Najväčšiu plochu v extraviláne mesta zaberá orná pôda s malým zastúpením nelesnej drevinovej vegetácie (remízky, medze). Výraznú prírodnú dominantu predstavujú vodné plochy Levických rybníkov na južnom okraji mesta. Katastrálnym územím mesta preteká potok Podlužianka, umelý kanál Perec a Starotekovský kanál bez vyvinutých brehových porastov. Trvalé trávne porasty sú v katastrálnom území zastúpené najmä trstinovými porastami lemujúcimi Levické rybníky, trávinnou vegetáciou vojenského cvičiska , plochami popri železnici, zvyškami trstinovej brehovej vegetácie popri Pereci.

Kaličiankovo

Prevažujúce zastúpenie v extraviláne katastrálneho územia má takisto orná pôda. Vzhľadom k členitejšiemu reliéfu je tu však bohatší výskyt nelesnej drevinovej vegetácie v podobe remízok a medzí. Prírodným fenoménom je rieka Sikenica s brehovými porastami, ktorá preteká katastrálnym územím. Súvislejšie plochy lesných porastov sa vyskytujú v južnej časti katastra (v náväznosti na vrch Šiklóš) a v okolí potoka Surdok. Najväčšie plochy vinohradov a záhrad sa nachádzajú najmä v lokalitách Kozí vrch a Strážny vrch. Špecifikom katastra je rekreačný areál termálneho kúpaliska s vysokým zastúpením zelene. Trvalé trávne porasty sú zastúpené lúkami v alúviu Sikenice a potoka Surdok. Zastavané plochy predstavuje individuálna obytná zástavba a areál poľnohospodárskeho družstva na juhozápadnom okraji obce.

Malý Kiar

Orná pôda predstavuje rozhodujúci podiel prvkov krajinnej štruktúry v severovýchodnej a juhozápadnej časti katastrálneho územia, miestami so zastúpením nelesnej drevinovej vegetácie v podobe medzí a remízok. Prírodným fenoménom je vodná nádrž Malý Kiar s okolitými lesnými porastami na priľahlých svahoch (lokalita Nad jazerom). Lesné porasty sú zastúpené i na vrchu Vápenec a na okrajových svahoch obce Malý Kiar. Trvalé trávne porasty sú zastúpené najmä trstinovou vegetáciou pri ústí Čankovského potoka do vodnej nádrže Malý Kiar. Záhrady a vinice sa nachádzajú najmä na severnom okraji obce Malý Kiar a na lokalite Nad jazerom. Zastavané plochy reprezentuje individuálna obytná zástavba a areál poľnohospodárskeho družstva na južnom okraji obce.

Čankov

Významnú časť katastrálneho územia predstavujú lesné porasty. Jedná sa o dva súvislé lesné komplexy v severovýchodnej časti katastrálneho územia (Horná hora) a juhovýchodnej časti katastrálneho územia (Balážka). Na ornej pôde v centrálnej časti medzi dvoma lesnými komplexmi a v západnej časti katastrálneho územia nie je zastúpená nelesná drevinová vegetácia. Trvalé trávne porasty sú zastúpené lúkami na kraji lesných porastov v severnej časti katastrálneho územia, trstinovými porastami pri Čankovskom potoku južne od obce a lúčnymi porastami na južne exponovaných svahoch v juhozápadnej časti katastrálneho územia (lokalita Balážka). Záhrady a vinice sa vyskytujú v severnom a južnom okraji obce. Zastavané územie reprezentuje individuálna obytná zástavba a areál poľnohospodárskeho družstva na južnom okraji obce.

Horša

Prírodným fenoménom katastrálneho územia Horše je strmá dolina rieky Sikenica, ktorá sa tiahne naprieč územím v severojužnom smere. Strmé svahy doliny sú porastené lesnými porastami, miestami lúčnymi porastami až skalným bralami. Lúčne porasty sú zastúpené i v alúviu rieky Sikenica. Orná pôda sa vyskytuje na plošinách v západnej a východnej časti katastrálneho územia. V severozápadnej časti katastrálneho územia, v členitejšom reliéfe, zasahujú do ornej pôdy výbežky lesných porastov. Maloplošné vinohrady a záhrady sa nachádzajú na hornom okraji doliny, na rozhraní ornej pôdy a lesných porastov. Zastavané územie predstavuje individuálna obytná zástavba obce na dne doliny a areál poľnohospodárskeho družstva, ktorý sa nenachádza v priamom susedstve obce.

4.2.2. Sídelná zeleň

V meste Levice predstavujú sídelnú vegetáciu mestské parky, zeleň v individuálnej zástavbe rodinných domov, plochy sídliskovej zelene, cintoríny a zeleň priemyselných areálov. Najvýznamnejšia verejná zeleň je zastúpená v mestskom parku, na mestskom cintoríne a v parku pod hradom. Plošne najrozšírenejšia je zeleň v individuálnej zástavbe rodinných domov a ich priľahlých záhradách vo východnej časti mesta (Staré Levice, Cigánka) a v mestskej časti Tabaková. Ostatné menšie plochy zelene sa vyskytujú na plochách s parkovou úpravou na sídlisku Rybníky V. (popri Pereci), v areáli starej nemocnice a na ulici J. Hollého. Ďalej sú to plochy priemyselných areálov s malým zastúpením verejnej zelene pred administratívnymi budovami a sídlisková vegetácia reprezentovaná väčšinou kosenými trávnikmi, detskými ihriskami a alejami pozdĺž ciest a chodníkov.

26 V katastrálnych územiach Kalinčiakovo, Malý Kiar, Čankov a Horša je verejná zeleň zastúpená najmä na cintorínoch, v okolí kostolov a futbalových ihrísk. Špecifikum predstavuje rekreačný areál termálneho kúpaliska Margita-Ilona, kde je verejná zeleň zastúpená najmä kosenými trávnikmi a alejami pozdĺž chodníkov.

4.3. Zaťaženie krajiny, bariérové prvky, stresové javy a zdroje

Zaťaženie krajiny riešeného územia predstavujú stresové javy - prírodné, antropogénne (človekom podmienené), ako aj antropické (človekom priamo vyvolané) javy, ktoré priamo alebo potenciálne ohrozujú krajinu a životné prostredie človeka. Primárne stresové javy predstavujú bariérové prvky v krajine, ktoré priamo narušujú rozšírenie prírodných krajinných prvkov. V riešenom území sme sa sústredili najmä na primárne stresové javy v priamej blízkosti ekologicky významných segmentov krajiny. K takýmto patria najmä funkčné i opustené priemyselné a ťažobné areály - areál starej tehelne pod Krížnym vrchom, kameňolomy pod Šiklóšom, vápenka Malý Kiar, priemyselné areály v tesnej blízkosti ekologicky významných segmentov krajiny - areál Levického mäsokombinátu, areál muničných skladov v lokalite Horná hora nad Čankovom, divoké skládky odpadov Tabaková, Krížny vrch, Kalvária. Sekundárne stresové javy predstavujú znečistené zložky životného prostredia a ich zdroje. V riešenom území sme analyzovali nasledovné stresové javy a zdroje:

4.3.1. Ovzdušie

Podľa meraní uskutočňovaných Štátnym zdravotným ústavom v Leviciach, hodnoty imisií neprekračujú limitné hodnoty ani v jednom zo sledovaných ukazovateľov. V nasledovnom prehľade je uvádzaná prehľadná tabuľka vývoja maximálnych hodnôt imisií od roku 1996:

3 Tab.1: Maximálne hodnoty imisií (mg/m )v meste Levice za obdobie 1996 - 2002 1996 1997 1998 1999 2000 2001 Do Norma augusta 2002 SO2 51,7 77,3 32,1 150 NOX 70,7 77,2 90,1 33,9 88,9 65,3 88,8 100 Prašnosť 140 98,5 69,4 115,6 105,7 117,1 150

Kvalitu ovzdušia záujmového územia ovplyvňujú najmä zdroje znečistenia ovzdušia. V riešenom území sa v súčasnosti nachádzajú 2 veľké a 48 stredných zdrojov znečistenia. Jedná sa najmä o kotolne veľkých priemyselných podnikov, mestskú kotolňu, kotolne škôl a nemocníc. V neposlednom rade na kvalitu ovzdušia vplýva i lokálne vykurovanie obyvateľov rodinných domov. Plynofikáciou kotolní veľkých zdrojov znečistenia sa výrazne znížili emisie vypúšťané do ovzdušia. Plynofikované kotolne emitujú najmä oxidy dusíka a oxid uhoľnatý. Kotolne na tuhé palivo emitujú zvýšené množstvá oxidu siričitého a tuhých znečisťujúcich látok. Na území mesta Levice sa v súčasnosti nachádza spaľovňa nemocničného odpadu. Spaľovňa odpadu v Levitexe Levice a.s. ukončila svoju činnosť k 31.12.2001.

4.3.2. Vody

V širšom záujmovom území sa trvale sleduje kvalita vody na Hrone (profil Kalná nad Hronom) a Sikenici (profil – ústie). Hron je významný ako konečný recipient odpadových vôd z kanalizácie Levíc (prostredníctvom potoku Podlužianka).

Hron – profil Kalná nad Hronom

V tomto profile je voda zaradená do II. triedy čistoty v skupine ukazovateľov kyslíkového režimu. Pri hodnote BSK5 - 4,7 mg/l, max. 6,1 mg/l sú hodnoty pod hranicou prípustných hodnôt a voda môže byť hodnotená v tejto skupine ako čistá. V skupine základného chemického zloženia sú triedu určujúcimi ukazovateľmi nerozpustné látky a celkový fosfor – 0,405 mg/l, čo predstavuje IV. triedu čistoty. Zvýšený je obsah amónneho dusíka – 0,85mg/l, čo poukazuje na intenzívnu poľnohospodársku činnosť.

Sikenica – profil ústie

Voda je zaradená do II. triedy čistoty v skupine ukazovateľov kyslíkového režimu, s hodnotami BSK5– 4,7mg/l, CHSK – 9,5 mg/l, bez prekročenia príslušných hodnôt. Voda môže byť v tejto skupine hodnotená ako čistá. V skupine ukazovateľov základného chemického zloženia dosahuje akosť III. triedy čistoty (N-NH4 – 1,2 mg/l).

V riešenom území má vybudovanú kanalizáciu a čistiareň odpadových vôd mesto Levice. Čistiareň odpadových vôd spracováva okrem splaškových vôd i priemyselné vody, ktoré sú do nej prevedené kanalizáciou z priemyselných závodov. Mestská čistiareň odpadových vôd je situovaná v lokalite Géňa, v juhozápadnej časti katastrálneho územia. Recipientom pre odpadové vody z mestskej čistiarne odpadových vôd je potok Podlužianka. Splaškové a priemyselné odpadové vody vznikajú v nasledovných podnikoch: ZsVAK, Levitex Levice, Kozmetika Demiclén, Levické mliekárne, Levický mäsokombinát, Lenko a.s., SAD, Povodie Hrona, Západoslovenské energetické a rozvodné závody.

4.3.3. Pôdy

Pôdno-ekologické stanovištné podmienky v oblasti kvality poľnohospodárskej pôdy možno hodnotiť ako priaznivé. V riešenom území neboli v ostatnom čase uskutočnené podrobné prieskumy týkajúce sa zmien v kvalite pôdy z hľadiska možnej kontaminácie a ďalších negatívnych dôsledkov antropickej činnosti. Plošná kontaminácia pôdy sa nepredpokladá, keďže sa v území nenachádza významnejší zdroj plošnej kontaminácie pôd. Plochy a lokality v zastavaných územiach obcí, ktoré boli devastované stavebnou činnosťou a neboli po ukončení výstavby rekultivované priamo negatívne ovplyvňujú antropogénne pôdy a životné prostredie sídla zvýšenou prašnosťou. Tieto plochy by sa mali po všetkých stavebných prácach rekultivovať sídelnou zeleňou.

4.3.4. Hluk

Mesto Levice má vypracovanú a schválenú koncepciu likvidácie odpadov na svojom území, ktorá ráta so zabezpečením likvidácie komunálneho odpadu dvomi spôsobmi – separovaním a skládkovaním. Mesto má doposiaľ zabezpečený separovaný zber papiera a skla vo všetkých obytných súboroch KBV. V sídlisku Rybníky, v IBV, predškolských a školských zariadeniach je zabezpečený iba zber papiera. Ukladanie komunálneho odpadu sa uskutočňuje na riadenej skládke TKO v katastrálnom území Kalná nad Hronom, ktorá zodpovedá všetkým technickým a legislatívnym požiadavkám pre bezpečné skládkovanie odpadu. Vývoz stavebnej sute a zeminy je lokalizovaný na skládke inertného odpadu v priestore bývalej vápenky Malý Kiar. Mesto v súlade s ustanoveniami zákona o ochrane životného prostredia postupne zabezpečuje:

- likvidáciu nepovolených (divokých) skládok a komunálneho odpadu - etapovite zriadi zberové stredisko problémových skládok v areáli CTZ v správe Fortuna s.r.o.

4.4. Ekologická stabilita a územné systémy ekologickej stability

4.4.1. Hodnotenie kostry ekologickej stability (KES)

Kostru ekologickej stability v území tvoria reálne existujúce ekologicky významné segmenty krajiny, ktoré svojou povahou a priestorovým začlenením priaznivo ovplyvňujú ekologickú rovnováhu a zvyšujú celkovú ekologickú stabilitu územia. V prvej etape boli jednotlivé štruktúry krajiny klasifikované podľa svojho významu pre ekologickú stabilitu územia nasledovne:

1. stupeň ekologickej stability

Územia s veľmi malým významom pre ekologickú stabilitu

- orná pôda, zastavané plochy

2. stupeň ekologickej stability

Územia s malým významom pre ekologickú stabilitu

- vinice a záhrady

3. stupeň ekologickej stability

Územia so stredným významom pre ekologickú stabilitu

- medze a remízky, nelesná drevinová vegetácia, trvalé trávne porasty umelé

4. stupeň ekologickej stability

Územia s veľkým významom pre ekologickú stabilitu

- prirodzené trávne porasty, lesné porasty

5. stupeň ekologickej stability

Územia s veľmi veľkým významom pre ekologickú stabilitu

- prirodzené lesné komplexy so zastúpením pôvodných druhov drevín, prirodzené trávne porasty so zastúpením pôvodných druhov rastlín

Premietnutím kostry ekologickej stability riešeného územia možno konštatovať, že najkvalitnejšie územie z hľadiska ekologickej stability predstavujú katastrálne územia Horša a Čankov, ktoré majú plošne najväčšie zastúpenie území s veľkým a veľmi veľkým významom pre ekologickú stabilitu krajiny. V najväčšom rozsahu to ovplyvňuje najmä vysoké zastúpenie lesných komplexov a prirodzených trávnych spoločenstiev. Ďalej nasledujú katastre Kalinčiakovo a Malý Kiar, s nižším zastúpením území s veľkým a stredným významom pre ekologickú stabilitu, najmä remízok, medzí a rozlohou menších lesných komplexov. Katastrálne územie Levíc s väčšinovým zastúpením poľnohospodárskej pôdy a zastavaného územia má pochopiteľne najmenší podiel území s veľkým a stredným významom pre ekologickú stabilitu krajiny.

4.4.2. Koeficient ekologickej stability jednotlivých katastrálnych území

Koeficient ekologickej stability poskytuje všeobecný náčrt o type a štruktúre krajiny jednotlivých katastrálnych území. Udáva pomer medzi relatívne stabilnejšími a nestabilnými kultúrami – formami využitia zeme, tak ako sú definované v katastrálnych údajoch. Vypočíta sa podľa nasledujúceho vzorca:

KES: les.pôda + vod.plochy + trvalé trávne porasty + ovoc.sady + vinice + záhrady + ost. plochy zastavaná plocha + orná pôda + chmeľnice

30 Zastúpenie jednotlivých kultúr (v ha) v katastrálnych územiach podľa údajov k 1.1.2002 udávajú nasledovné tabuľky:

orná pôda % chmelnice % vinice % les.pozemky % záhrady % Čankov 462,31 43,78 0,00 0,00 4,95 0,47 443,43 41,99 16,03 1,52 Horša 321,86 54,01 0,00 0,00 2,98 0,50 116,38 19,53 17,45 2,93 Kalinčiakovo 557,30 70,95 0,00 0,00 45,18 5,75 35,65 4,54 41,75 5,32 Levice 1525,00 52,48 0,00 0,00 170,21 5,86 12,75 0,44 168,95 5,81 Malý Kiar 572,24 75,66 0,00 0,00 21,36 2,82 34,27 4,53 9,97 1,32 obec 3438,70 56,38 0,00 0,00 244,68 4,01 642,49 10,53 254,15 4,17

Z výpočtu podľa horeuvedeného vzorca vyplývajú nasledovné hodnoty KES pre jednotlivé katastrálne územia:

Čankov – 1,15 Horša – 0,70 Kalinčiakovo – 0,31 Malý Kiar – 0,25 Levice – 0,38 Celé riešené územie mesta – 0,47

Podľa výsledných koeficientov ekologickej stability možno jednotlivé katastrálne územia charakterizovať nasledovne:

Čankov

KES 1,15 indikuje kultivované územie, kde krajina je využívaná harmonicky a v relatívnom súlade so zachovanými prírodnými štruktúrami

Horša

KES 0,70 indikuje intenzívne využívanú krajinu, s ekosystémami bez autoregulačnej schopnosti, ktoré sa musia v podstatnej miere doplniť umelými zásahmi

Levice, Kalinčiakovo, Malý Kiar

KES 0,25 – 0,38 indikuje nadpriemerne využívanú krajinu, so zreteľným porušením prírodných štruktúr

31 4.4.3. Návrh miestneho územného systému ekologickej stability (M-ÚSES)

Po priemete reálne existujúcej kostry ekologickej stability nasleduje návrh územného systému ekologickej stability. Návrh musí reflektovať širšie vzťahy a náväznosť na prvky regionálneho územného systému ekologickej stability. Z kostry ekologickej stability boli vybraté jednotlivé segmenty krajiny, ktoré by svojou povahou a lokalizáciou mali zabezpečiť funkčnosť územného systému ekologickej stability. Výber pozostáva z troch etáp:

I. Priemet biocentier a biokoridorov z R-ÚSES

Do riešeného územia katastrov mesta Levice a pričlenených obcí – územne odlúčených mestských častí Čankov, Horša, Kalinčiakovo a Malý Kiar zasahujú nasledovné biocentrá a biokoridory vyššieho rádu (viď aj priložený výrez z návrhu R-ÚSES okresu Levice):

1. biocentrum nadregionálneho významu – Horšianska dolina (BcN1)

Územie biocentra zasahuje do katastrálneho územia Horša. Jeho jadro tvorí územie PR Horšianska dolina a okolité lesné a lúčne porasty. Biocentrum charakterizuje silná biotopová diverzita vzniknuvšia eróznou činnosťou, výlevy treťohorných andezitov, dubovo-hrabové porasty, lesostepné pastviny a podhorské lužné lesy. Územie tvorí dôležitý prvok, ktorý spája biokoridorom rieky Sikenica biocentrá Štiavnických vrchov a Ipeľskej pahorkatiny.

2. biocentrum regionálneho významu – lesné komplexy Balážka (BcR1) a Čankov - Horný les (BcR2).

Územie biocentra tvoria rozsiahle lesné komplexy zasahujúce do katastrálneho územia Čankov. V regionálnom územnom systéme ekologickej stability tvoria jedno, rozlohou veľké biocentrum, ktoré je plynulo prepojené s územím nadregionálneho biocentra Horšianskej doliny. Jadro regionálneho biocentra BcR2 tvorí na územnú ochranu navrhovaný areál Balážka. Biocentrum charakterizujú lesné komplesy s druhovým zložením dubovo – hrabových panónskych lesov, v časti lesných komplexov je zastúpený agát, v okolí orná pôda a pasienky

3. biocentrum regionálneho významu – Levické rybníky (BcR3)

Biocentrum sa nachádza na južnom okraji Levíc a je významným biocentrom najmä pre vtáčie spoločenstvá (ornitologická lokalita). Spolu s okolitými lesnými porastami predstavuje významný ekologický segment v pozmenenej poľnohospodárskej krajine.

4. biocentrum regionálneho významu – Kusá hora, Krížny vrch (BcR4)

Biocentrum sa nachádza na severovýchodnom okraji katastrálneho územia Levíc. Jeho jadrové územie tvorí areál PR Kusá hora (v katastri obce Hronské Kľačany). Biocentrum charakterizuje biotopovo rozmanité územie, na ktorom sa torzovite zachovali pôvodné xerotermné dúbravy. V riešení územného plánu mesta je oproti R-ÚSES rozsah tohoto biocentra na katastrálnom území Levíc korigovaný podľa skutočných stanovištných podmienok.

5. biokoridory regionálneho významu

V návrhu RÚSES sú vymedzené potenciálne regionálne biokoridory hydrického charakteru – povodie Sikenice (BkR1) a Podlužianky (BkR2) a terestrický biokoridor potenciálny (BkR3), prechádzajúci úpätím výrazného terénneho zlomu východne a juhovýchodne od Levíc, s charakteristickými maloplošnými vinohradníckymi lokalitami 32 (Krížny vrch, Strážny vrch, Staré Levice, Vápnik – Šiklóš). Všetky tieto biokoridory sú premietnuté do nižšie popísaných biokoridorov miestneho významu.

Mimo štruktúry uvádzaných biocentier, avšak v trase regionálneho terestrického biokoridoru BkR3 sa za okrajom riešeného územia, v katastri obce Mýtne Ludany nachádza jedinečná paleontologická lokalita Levice – Vápnik (Šiklóš), v rozsahu cca 20,0 ha. Táto lokalita, reprezentovaná zčasti travertínovou kopou, so zbytkami pôvodnej xenokornofilnej dúbravy je genofondovou plochou, navrhovanom R-ÚSESom na genofondovú ochranu (viď časť 4.4.4).

Väčšia časť tejto lokality je zalesnená agátom a borovicou lesnou, jej južné polohy sú sterasované a využívané ako vinice. Na západných svahoch sú menšie plochy pasienkov. Lokalita je významným stanoviskom teplomilného hmyzu.

II. Návrh biocentier a biokoridorov miestneho významu

Hlavným cieľom pri výbere biocentier a biokoridorov miestneho významu bol:

- výber takých segmentov krajiny, ktoré svojou povahou spĺňajú funkcie biocentra na lokálnej úrovni - výber takých segmentov krajiny, ktoré svojou lokalizáciou vhodne zapadajú do priestorového usporiadania existujúcich biocentier a zabraňujú tak ich izolovanosti - výber takých terestrických a hydrických biokoridorov, ktoré umožňujú migráciu bioty medzi biocentrami Keďže riešené územie predstavuje najmä človekom značne pozmenenú poľnohospodársku krajinu, z kostry ekologickej stability boli vybraté skoro všetky ekologicky významné segmenty s 3. až 5. stupňom ekologickej stability.

Pri zohľadnení širších vzťahov predstavuje najucelenejší komplex línia biocentier BcM9 - BcM5 – BcM4 – BcM2 – BcM1 v severojužnom smere, ktorá spája biocentrá regionálneho významu južných svahov Štiavnických vrchov a Ipeľskej pahorkatiny a umožňuje tak prekonať bariéru zastavaného územia mesta po jeho východnej strane.

BcM1

Územie BcM1 predstavuje ekologicky významný segment v poľnohospodárskej krajine. Jedná sa hlavne o trstinové porasty pribrežnej zóny alúvia Čankovského potoka spolu s vodnou nádržou Malý Kiar a jej okolitou vegetáciou. Územie predstavuje významné refúgium pre biotu v poľnohospodárskej krajine. Priamo nadväzuje na lesný komplex Balážka (BcR1).

BcM2

Lesné porasty lokality Kamenec juhovýchodne od Kalinčiakova. Predstavujú refúgium pre biotu v poľnohospodárskej krajine. Negatívne je ovplyvnené ťažobným areálom bývalého kameňolomu a priľahlou chatárskou kolóniou.

BcM4

Lesné porasty lokality Hora západne od rekreačného areálu Margita-Ilona. Priamo nadväzujú na lesné porasty lokality Šikloš (mimo riešeného územia). Lesné porasty sú obklopené 33 maloplošnými vinohradmi a záhradami. Lokalita predstavuje refúgium pre biotu v poľnohospodárskej krajine.

BcM5

Lokalita Surdok severozápadne od Kalinčiakova. Územie predstavuje významný ekologický segment krajiny. Jedná sa o pramenište potoka Surdok, prirodzené vlhké lúky v jeho alúviu a lesné porasty na priľahlých svahoch.

BcM9

Lokalita vojenského cvičiska severovýchodne od Levíc. Keďže územie nie je obhospodarované a nie je naň povolený vstup, sú na ňom vyvinuté lúčne a krovinné ekosystémy, ktoré predstavujú refúgium pre biotu na okraji sídla Levice.

Hoci je kataster Horše administratívne izolovaný, biocentrum Horšianskej doliny je prepojené lokálnymi biokoridormi priamo na lesné porasty regionálneho biocentra BR1 a biokoridorom potoka Sikenica na BM5 (Surdok). Územný systém ekologickej stability je doplnený miestnym biocentrom BM3 v severnej časti katastra Horša.

BcM3

Lesné remízky v severnej časti katastra Horša priamo prepojené s lesnými porastami hlbokých výmoľov v náväznosti na južné svahy Štiavnických vrchov. Prostredníctvom lokálnych biokoridorov medzí a remízok je zabezpečená migrácia bioty do biocentra Horšianska dolina. Posledná skupina miestnych biocentier sú biocentrá lokálneho významu na území mesta Levice. Tieto síce svojou rozlohou a izolovanosťou nespĺňajú všetky kritériá biocentra, svojou povahou však predstavujú významné ekologické segmenty v zastavaných územiach mesta.

BcM7

Biocentrum v severnej časti mesta, ktoré zahŕňa územie hradného parku, Kalvárie a mestského cintorína. Svojou rozlohou predstavuje najväčší ekologicky významný segment na území mesta. Skladá sa z parkovej zelene s pôvodnými drevinami v hradnom parku, lesných a lúčnych porastov na Kalvárii a gaštanovej aleje v mestskom cintoríne. Biocentrum nie je priamo spojené výrazným terestrickým biokoridorom s ostatnými biocentrami v riešenom území.

BcM6

Lokalita mestského parku v Leviciach. Jadro tvorí historický mestský park, ktorý je vyhlásený za chránený areál. Je tvorený najmä stromovým poschodím z pôvodných druhov drevín. Vo východnej časti bol mestský park rozšírený o voľné plochy kosených trávnikov a alejí pozdĺž chodníkov.

BcM8

Topoľový hájik v severnej časti mesta. Spolu so susediacimi plochami športových areálov, kanálu Perec a jeho pribrežnej vegetácie tvorí významný segment krajiny. V západnej časti

34 je systémom medzí na poľnohospodárskej pôde spojený so Starotekovským kanálom a predstavuje tak možnosť migrácie bioty západnou stranou územia mesta.

III. Návrh doplnenia prvkov MÚSES

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že štruktúra krajiny z hľadiska ekologickej stability je v katastrálnych územiach Horša, Čankov, Kalinčiakovo, Malý Kiar uspokojúca. V týchto katastroch by mal návrh M-ÚSES spĺňať svoje hlavné funkcie. Navrhuje sa však zvýšenie podielu nelesnej drevinovej vegetácie v miestach vyznačených biokoridorov, čím by sa zlepšili podmienky pre migráciu medzi biocentrami. Svojou povahou by takisto plnili funkciu ochranných pásov zelene proti možnej vodnej a veternej erózii na intenzívne obhospodarovaných pôdach. Najdôležitejšie sú takéto opatrenia medzi biocentrom BcM9 - BcM5 s pokračovaním na biocentrum BcM4.

Katastrálne územie Levíc ako veľká sídelná a priemyselná štruktúra pochopiteľne tvorí v systéme územnej ekologickej stability významný bariérny prvok. Z tohto hľadiska je dôležité vytvoriť v extraviláne mesta podmienky pre možné prepojenie nadväzujúcich prvkov ekologickej stability. Spomínanou líniou biocentier BcM9 – BcM5 je vytvorený predpoklad pre migráciu bioty po východnej strane mesta. Dôležité je však doplnenie nelesnej drevinovej vegetácie, respektívne vytvorenie podmienok pre jej rozvoj v úseku biokoridoru BcM9 – BcM5.

Horšia situácia je v západnej a severozápadnej časti katastra, kde intenzívne obhospodarované poľnohospodárske územie neposkytuje dostatočné množstvo ekologicky významných segmentov krajiny. Dôležité je najmä možné prepojenie biokoridoru Podlužianky a Pereca a ich následné prepojenie s regionálnym biocentrom Levické rybníky, keďže ich funkčnosť na území mesta je značne obmedzená. Je pochopiteľné, že kvalitná poľnohospodárska pôda neposkytuje veľa možností na záber pôdy so zámerom vytvorenia nového biocentra. Ako jediná výhľadová možnosť sa črtá vytvorenie miestneho biocentra v súvislosti s úvahami o stavbe suchého poldra pri Podlužianke, v severnej časti katastra, na zachytenie povodňových vôd. Následným doplnením nelesnej drevinovej vegetácie v smere k biocentru BcM8, s pokračovaním na Starotekovský kanál, by sa mohla zvýšiť možnosť účinného prepojenia prvkov ÚSES západnou stranou mesta s konečným napojením na biokoridor Podlužianky aj biocentra Levické rybníky. V súvislosti s výhľadovým zámerom preložky cesty I/51 severným okrajom mesta (strategická územná rezerva), bude dôležité vytvorenie a formovanie súbežného lokálneho biokoridoru pozdĺž jej trasy od biocentra BcM8 k starotekovskému kanálu (okrajom rekreačno-športových plôch, záhradkárskej osady a lesíkom pri bývalej strelnici). Koridor bude potrebné výhľadovo dotvoriť sprievodnou zeleňou po južnom okraji komunikácie, a vytvorením technických podmienok pre migráciu bioty.

Samostatnou kapitolou je otázka doplnenia a rozšírenia zelene v intraviláne mesta. Keďže zeleň v meste okrem priameho významu pre funkčnosť územného systému ekologickej stability má mnoho iných významných funkcií, je nevyhnutné využívať všetky voľné, nezastavané plochy pre vytvorenie mestskej zelene. Za najvýznamnejšie návrhy sa považuje rozšírenie mestského parku, využitie a rozšírenie biocentra BcM8 v náväznosti na areál športov, návrh prímestskej rekreačno-oddychovej zóny na severovýchodnom okraji areálu Levických rybníkov (lokálne biocentrum BcM10), doplnenie sídelnej zelene na sídliskách, doplnenie zelene pozdĺž vodných tokov. V katastrálnom území Kalinčiakova sa zároveň navrhuje lokálne biocentrum BcM11, zaberajúce časť areálu Margita – Ilona,

35 priľahlých chát a okolitej rekreačnej zelene. Do návrhových prvkov M-ÚSES sú zaradené aj plošne malé reálne biocentrá BcM12 a BcM13 a zastavanom území mesta.

4.4.4. Potreba ekostabilizačných opatrení

Ekostabilizačné opatrenia predstavujú také opatrenia a také návrhy spôsobu využitia pôdy, ktoré priaznivo ovplyvňujú svoje bezprostredné okolie alebo zabraňujú potencionálnemu ohrozeniu krajinných prvkov. Keďže prevládajúcim spôsobom využitia pôdy v riešenom území je intenzívne poľnohospodárstvo, možno vo všeobecnosti zhrnúť potrebu ekostabilizačných opatrení súvisiacich s poľnohospodárskym spôsobom využitia územia nasledovne:

- zvýšiť zastúpenie nelesnej drevinovej vegetácie pozdĺž medzí a jarkov (tak, ako sú opísané v predchádzajúcej kapitole) - v členitejšom reliéfe Ipeľskej pahorkatiny uplatňovať protierózne agronomické postupy, na najstrmších svahoch zvážiť výsadbu pásov ochrannej vegetácie (Kalinčiakovo – Kozí vrch, Strážny vrch, Malý Kiar – Nad jamou, Čankov – Hajduchovské) - výsadby pásov ochrannej vegetácie – vetrolamov na veľkoblokoch ornej pôdy v rovinatom teréne (severozápadná a severná časť katastra Levíc) - vytvoriť podmienky pre rozvoj brehovej vegetácie vodných tokov výsadbou stromovej líniovej vegetácie pozdĺž potokov (Podlužianka, Perec)

Okrem toho sa v R-ÚSES navrhuje v rámci nadregionálneho biocentra Horšianska dolina uskutočňovať vhodné zásahy do sukcesie vegetácie, v regionálnom biocentre Balážka (Dolina – Horná hora) posilnenie výsadby pôvodných druhov stromovej zelene (dub, hrab) a zachovanie trvalých trávnych porastov, a v regionálnom biocentre Kusá hora – Krížny vrch znížiť zastúpenie agátov, podporovať pôvodné druhy drevín a zabrániť rozširovaniu krovitých porastov na bývalých pasienkoch

Genofondová ochrany lokality Levice – Vápnik (Siklóš) sa navrhuje uskutočniť usmernením turistických aktivít a zmenou agátových porastov na stanovištné porasty (dubina).

V nasledovnom prehľade sú uvedené konkrétne návrhy lokálnych ekostabilizačných opatrení, ktoré zmierňujú riziko potencionálneho ohrozenia krajinných prvkov.

E1 – lokalita Čankovský potok

Na ľavom brehu Čankovského potoka pred vyústením do vodnej nádrže Malý Kiar ponechať aspoň 50 metrov široký pás pre rozvoj pribrežnej vegetácie. Neorať až po breh potoka. Opatrenie má za cieľ zvýšiť funkčnosť miestneho biocentra BM1 a zároveň chce vytvoriť prirodzenú vegetačnú ochranu proti zvýšenému splachu nežiadúcich živín do Čankovského potoka.

E2 – lokalita vodná nádrž Malý Kiar

Zatrávnenie strmého severného brehu vodnej nádrže. Predĺženie ochranného pásu vegetácie v prednej časti vodnej nádrže. Opatrenie zníži možný splach sedimentov so svahov a tým zmierni nežiadúce zanášanie rybníka.

36 E3 – lokalita Surdok

V severnej časti lokality Surdok sa nachádza pramenište potoka s vyvinutou močiarnou vegetáciou a vŕbovým porastom. Z dôvodu zamedzenia splachu nežiadúcich agrochemikálií je navrhnutá požiadavka neorať v tejto lokalite až po okraj pramennej oblasti, ale ponechať prirodzené zmladenie vŕbového porastu v šírke cca 50 metrov od okraja pramenišťa.

E4 – Lokalita Géňa ČOV

Lokalita na juhozápadnom okraji katastra Levíc, južne od mestskej čistiarne odpadových vôd. Plochy v blízkosti prirodzeného koryta Podlužianky s vyvinutými brehovými porastami poskytujú potencionálny vhodný priestor pre vytvorenie retenčnej nádrže s močiarnou vegetáciou, ktorá by mohla slúžiť ako 4. stupeň dočisťovania odpadových vôd.

E5 – Lokalita Nový Dvor

Na lokalite sa nachádzajú zachytené zdroje podzemnej vody (kryté studne). Je tu vyhlásené pásmo hygienickej ochrany 2. Stupňa. Na lokalite je navrhnuté rozšírenie ponechaného neoraného pásu trávnych porastov do pôvodnej šírky – cca o 25 metrov.

E6 – Lokalita Vinohrady

Na rozhraní ornej pôdy a sídliska Vinohrady je navrhnutá výsadba ochranného vegetačného pásu líniovej vegetácie so stromovou i krovinnou etážou, ktorý by znižoval prašnosť z priľahlej poľnohospodárskej pôdy. Po rozšírení sídliska Vinohrady južným smerom sa vegetácia stane súčasťou verejnej parkovej zelene.

4.5. Ochrana prírody a krajiny

4.5.1. Chránené územia

V riešenom území sa nachádzajú tri lokality s legislatívnou územnou ochranou:

1. Národná prírodná rezervácia (NPR) Horšianska dolina (kataster Horša) 2. Chránený areál (CHA) Levické rybníky (kataster Levice) 3. Chránený areál Park v Leviciach (kataster Levice)

Na legislatívnu ochranu je pripravovaný chránený areál (CHA) Balážka, v katastrálnom území Čankova.

1. Národná prírodná rezervácia Horšianska dolina

Horšianska dolina bola chránená úpravou Ministerstva kultúry SSR v roku 1976. Ku dňu 1.1.1995 bola ustanovená za Národnú prírodnú rezerváciu zákonom č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Celková rozloha národnej prírodnej rezervácie je 313,37 ha. Do riešeného územia v katastri Horše zasahuje rozlohou 114,29 ha. Predmetom ochrany je neobyčajný geomorfologický útvar predstavujúci hlboko zarezanú dolinu do andezitového podložia Ipeľskej pahorkatiny so strmými svahmi, miestami so skalnými zrázmi vysokými 20-

37 30 metrov. Územie sa vyznačuje svojráznou teplomilnou vegetáciou. Bylinnému podrastu na xerotermných svahoch udáva celkový ráz kostrava dalmátska a lipnica jalová. Ďalej sú to suchokvet smradľavý, suchokvet ročný, oman britský, rozchodník prudký, divozel švábový. V zalesnenej časti doliny sa z drevín uplatňujú najmä dub cerový, brest hrabolistý, javor poľný, miestami dráč, javor tatársky a dub plstnatý. Osou doliny tečie potok Sikenica, ktorý vytvára kaňonovitý ráz doliny. Celá dolina vznikla zrejme dlhodobou erozívnou činnosťou potoka Sikenica v miestach lomov skalného jadra. Na území národnej prírodnej rezervácie platí piaty stupeň ochrany, je zakázané vykonávať činnosti, tak ako sú vymenované v §16 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

2. Chránený areál Park v Leviciach

Park v Leviciach bol chránený už od roku 1984 v kategórii chránený prírodný výtvor za účelom ochrany historického parku so značnými prírodnými, vedeckými a estetickými hodnotami. Podľa súčasnej platnej legislatívy o ochrane prírody a krajiny patrí územie do kategórie chránený areál. Celková výmera je 1,73 ha. Vlastníkom územia je mesto Levice. Chránený areál slúži ako mestský park, oddychová zóna obyvateľov mesta a jeho návštevníkov. Táto jeho funkcia je zvýraznená jeho polohou. Nachádza sa na najfrekventovanejšej pešej trase mesta. Slúži tiež na ochranu historickej parkovej zelene s niekoľkými exemplármi biologicky, historicky a esteticky cenných drevín (platan, dub). Na území chráneného areálu platí štvrtý stupeň ochrany, je zakázané vykonávať činnosti, tak ako sú vymenované v §15 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

3. Chránený areál Levické rybníky

Levické rybníky sa nachádzajú na južnom okraji mesta Levice. V roku 1974 bolo územie vyhlásené ako chránená študijná plocha o výmere 91,83 ha. V súčasnosti je to chránený areál, kde platí 4. stupeň ochrany podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Dôvodom ochrany územia je najmä výskyt vzácnych druhov vtáctva, ktoré využívajú územie ako hniezdny areál i ako dočasné stanovisko pri migráciách. Na území chráneného areálu platí štvrtý stupeň ochrany, je zakázané vykonávať činnosti, tak ako sú vymenované v §15 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

4. Chránený areál Balážka - navrhovaný

Areál sa nachádza v južnej časti katastrálneho územia Čankov, na severozápadnom okraji komplexu lesného porastu. Skladá sa z dvoch častí. Celková výmera chráneného územia je 26,41 ha. Mierne modelovaný reliéf Ipeľskej pahorkatiny bol pôvodne zalesnený. V súčasnosti je využívaný najmä na poľnohospodárske účely. Potenciálnu vegetáciu tejto časti Ipeľskej pahorkatiny predstavujú cerové porasty. Prirodzené spoločenstvá cerového lesa sa zachovali v severnej časti chráneného areálu. Drevinnú zložku zastupuje dub cerový, ktorý má až 70% zastúpenie. Dub letný a zimný majú zastúpenie 25% a hrab 5%. Charakteristické je bohaté krovinné poschodie. Rastú tu vtáčí zob, hloh, bršlen európsky, ruža, hrab, čremcha, hruška. Bylinnému poschodiu udávajú charakter druhy lipnica hájna, hviezdica hájna, marulka, hrachor čierny, kamienka, luskáč lekársky a iné. V zmysle zákona č. 287/1994 o ochrane prírody a krajiny je územie zaradené do kategórie chránený areál. Vzťahuje sa naň 4.stupeň ochrany, zakazujú sa vykonávať činnosti, tak ako sú vymenované v §15 zákona č. 543/2002 Z.z.

Zo severovýchodnej strany riešeného územia sa v katastrálnom území susediacej obce Hronské Kľačany nachádza prírodná rezervácia (PR) Kusá hora. Na území tejto 38 prírodnej rezervácie platí štvrtý stupeň ochrany, je zakázané vykonávať činnosti tak, ako sú vymenované v § 22 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

4.5.2. Chránené stromy

V riešenom území sa v súčasnosti nachádzajú len dva chránené stromy, obidva na území mesta Levice: Citrónovníkovec trojlistý v mestskej časti Tabaková a Paulovnia plstnatá na Námestí hrdinov.

39 5. Predpoklady a možnosti ďalšieho územného rozvoja mesta

5.1. Demografické a sociálno – ekonomické východiská

Údaje o obyvateľstve a o jeho ekonomickej aktivite sú analyzované na základe výsledkov, získaných celoštátnym sčítaním obyvateľstva, domov a bytov ku dňu 26. mája 2001 za okres a mesto Levice tak, ako ich publikovala a poskytla Krajská správa štatistického úradu SR v Nitre. Pretože však údaje zo sčítania 2001 nie sú vždy spracované v rozsahu a v štruktúre, ktorá by bola postačujúcou pre riešenie územného plánu mesta tam, kde je to potrebné a nevyhnutné, sú použité i štatistické údaje z celoštátneho sčítania ľudu, domov a bytov k 31. marcu 1991. Údaje o obyvateľstve podľa jednotlivých urbanistických obvodov sú prevzaté zo Štatistického lexikónu obcí Slovenskej republiky z roku 1992 a zo štatistického lexikónu obcí Slovenskej republiky z roku 2002.

5.1.1. Retrospektívny demografický vývoj mesta

Levice sú mestom, ktorého rozvoj bol vždy silne viazaný na jeho ekonomickú najmä výrobnú základňu a na sídelný, sociálny a ekonomický potenciál jeho zázemia. Obrazom toho je aj ich doterajší demografický vývoj, v ktorom sa odrážajú etapy dynamického, občas až búrlivého rastu, ktoré sa striedajú so stagnačnými až krízovými obdobiami, charakterizovanými zníženými prírastkami, alebo až úbytkom trvale bývajúceho obyvateľstva.

Podľa výsledkov jednotlivých cenzov bol dlhodobý vývoj počtu obyvateľov mesta a k nemu pričlenených obcí nasledovný :

v meste L e v i c e :

medzicenzový nárast rok počet obyvateľov absolútne relatívne 1869 5914 obyv. - - 1880 6491 obyv. + 577 obyv. 109,76 % 1890 7400 obyv. + 909 obyv. 114,04 % 1900 8325 obyv. + 925 obyv. 112,50 % 1910 9675 obyv. +1350 obyv. 116,22 % 1921 10343 obyv. + 668 obyv. 106,90 % 1930 12576 obyv. +2233 obyv. 121,59 % 1940 12758 obyv. + 182 obyv. 101,45 % 1948 13157 obyv. + 399 obyv. 103,13 % 1961 13744 obyv. + 587 obyv. 104,46 % 1970 13845 obyv. +3101 obyv. 122,56 % 1980 26475 obyv. +9630 obyv. 157,17 % 1991 33991 obyv. +7516 obyv. 128,39 % 2001 36538 obyv. +2547 obyv. 107,49 %

40 v pričlenených obciach - mestských častiach :

rok Čankov Horša Malý Kiar Kalinčiakovo 1869 423 obyv. 294 obyv. 327 obyv. 286 obyv. 1880 409 302 354 343 1890 439 335 346 368 1900 490 344 433 375 1910 461 354 418 260 1921 441 356 435 337 1930 482 377 406 511 1940 443 384 415 534 1948 480 372 455 581 1961 461 334 427 594 1970 424 338 420 579 1980 370 256 - -

Vo väčšej časti sledovaného obdobia sa počet obyvateľov mesta zvyšoval relatívne rovnomerne, s približne 10%-nou tendenciou deceniálneho rastu. Výnimkou boli len roky 1. svetovej vojny a zmeny štátnej prináležitosti mesta v roku 1939, ktoré sa prejavili poklesom rastu počtu obyvateľov mesta. Osobitnejší nárast počtu obyvateľov však mesto zaznamenalo v rokoch 1921 - 1930, v súvislosti s konštituovaním česko - slovenskej štátnosti a zvýšením jeho administratívno - správneho postavenia. Osobitne búrlivý demografický rast však Levice zaznamenali najmä v rokoch 1970 - 1995. Súvisel so spriemyselňovaním mesta, najmä však s výstavbou atómovej elektrárne Mochovce.

Naproti tomu sa pričlenené obce v celom sledovanom období vyvíjali viac - menej rovnomerne. Po roku 1921 výraznejšie rástlo iba Kalinčiakovo. Vývoj obcí sa spomalil po roku 1948, a po roku 1961 začal výraznejšie retardovať, čo súviselo s riadenou urbanizáciou a ich klasifikáciou ako nerozvojových sídiel. Po roku 1970 boli obce Kalinčiakovo a Malý Kiar, po roku 1980 i Horša a Čankov pričlenené k Leviciam so štatútom ich mestských častí. Odvtedy počet ich obyvateľov, s výnimkou Kalinčiakova, naďalej výraznejšie klesal (v roku 1991 mal Čankov 294, Horša 142 a Malý Kiar 253 obyvateľov, ale Kalinčiakovo 505 obyvateľov).

Z hľadiska dlhodobého vývoja mal počet obyvateľov v meste Levice výrazne stúpajúci trend až do roku 1997. V porovnaní s rokom 1970 vzrástol počet obyvateľov mesta o 20.165 osôb, t.j. na 219,71 %, čo je viac, než dvojnásobok. Na celkový populačný vývoj mesta výraznou mierou vplýval najmä migračný pohyb obyvateľstva, ktorý sa vyznačoval zvýšenou migráciou obyvateľstva z vidieckych obcí. Od roku 1997 do roku 2001 sa počet obyvateľov mesta udržiaval nad úrovňou 37.000 osôb, v poslednom období však už stagnuje, resp. prechádza do záporných hodnôt. Prehľad demografického vývoja v poslednom desaťročí je nasledovný :

medziročný nárast/pokles rok k 31.12. absolútne relatívne 1991 34.359 obyv. - - 1992 35.175 obyv. + 816 obyv. 102,37 % 1993 35.695 obyv. + 520 obyv. 101,48 % 1994 36.176 obyv. + 481 obyv. 101,38 % 1995 36.502 obyv. + 326 obyv. 100,90 % 1996 36.906 obyv. + 104 obyv. 100,28 % 1997 37.024 obyv. + 118 obyv. 100,32 % 1998 37.025 obyv. + 1 obyv. 100,01 % 1999 37.001 obyv. - 24 obyv. 99,94 % 2000 37.039 obyv. + 38 obyv. 100,10 % 2001 37.180 obyv. + 141 obyv. 100,38 %

Po roku 1996 migrácia obyvateľstva ustala, od roku 1998 je saldo sťahovania dokonca záporné, čo pri znižujúcom sa prirodzenom populačnom prírastku má rozhodujúci vplyv aj na celkový prírastok obyvateľov mesta.

rok prirodzený prírastok saldo migrácie celkový prírastok 1991 74 obyv. + 478 obyv. + 552 obyv. 1992 197 obyv. + 619 obyv. + 816 obyv. 1993 133 obyv. + 387 obyv. + 520 obyv. 1994 126 obyv. + 355 obyv. + 481 obyv. 1995 87 obyv. + 239 obyv. + 326 obyv. 1996 117 obyv. + 287 obyv. + 404 obyv. 1997 64 obyv. + 54 obyv. + 118 obyv. 1998 42 obyv. - 41 obyv. + 1 obyv. 1999 25 obyv. - 49 obyv. - 24 obyv. 2000 44 obyv. - 6 obyv. + 38 obyv.

Dôležitým faktorom, ktorý vplýva na negatívnu bilanciu celkového prírastku obyvateľstva, je v poslednom období minimálny rozdiel medzi počtom živonarodených a počtom zosnulých. V roku 1980 bol počet živonarodených (508 osôb) takmer dvojnásobne vyšší ako počet zosnulých (257 osôb). V roku 1999 bol už tento rozdiel minimálny (25 osôb), v roku 2000 bol len o málo vyšší (44 osôb).

Rozdiely medzi živonarodenými a zosnulými v jednotlivých rokoch posledného desaťročia 20. storočia sú uvedené v nasledovnej tabuľke:

prirodzený prírastok rok počet živonarodených počet zosnulých absolútne relatívne 1991 445 371 74 16,63 % 1992 503 306 197 39,17 % 1993 456 323 133 29,17 % 1994 432 306 126 29,16 % 1995 386 299 87 22,54 % 1996 432 315 117 27,08 % 1997 398 334 64 16,08 % 1998 391 349 42 10,74 % 42 1999 332 307 25 7,53 % 2000 363 319 44 12,12 %

Prehľad vývoja základných demografických ukazovateľov mesta bol po roku 1995 nasledovný : ukazovateľ 1995 1996 1997 1998 1999 2000 počet obyvateľov 36502 36906 37024 37025 37001 37039 počet žien v populácii 19054 19288 19340 19346 19331 19361 stredný stav obyvateľov 36346 36743 37009 7056 36966 37022 stredný stav žien 18978 - 19337 19357 19307 19349 živonarodení (absolútne) 386 432 398 39 332 363 živonarodení na 1000 obyv. 10,62 11,78 10,75 10,55 8,98 9,83 zosnulí (absolútne) 299 315 334 349 307 319 zosnulí na 1000 obyv. 8,23 8,57 9,02 9,42 8,30 8,62 dojčenská úmrtnosť (absolútne) 3 4 1 3 3 1 dojčenská úmrtnosť na 1000 živonarodených 7,77 9,26 2,51 7,67 9,04 2,76 prirodzený prírastok (absolútne) 87 117 64 42 25 44 prirodzený prírastok na 1000 obyv. 2,39 3,18 1,73 1,13 0,67 1,19 celkový prírastok (absolútne) 326 404 118 1 -24 38 celkový prírastok na 1000 obyv. 8,97 11,00 3,19 0,03 -0,65 1,03 sobáše (absolútne) 193 184 205 164 175 161 sobáše na 1000 obyv. 5,31 5,01 5,54 4,43 4,73 4,35 rozvody (absolútne) 121 125 138 99 126 81 rozvody na 1000 obyv. 3,33 3,40 3,73 2,67 3,41 2,19 potraty (absolútne) 311 259 219 23 217 189 potraty na 1000 obyv. 8,56 7,05 5,92 6,32 5,87 5,11 prisťahovaní (absolútne) 750 679 602 500 491 521 prisťahovaní na 1000 obyv. 20,64 18,48 16,27 13,49 13,28 14,07 vysťahovaní (absolútne) 511 392 548 541 540 527 vysťahovaní na 1000 obyv. 14,06 10,67 14,81 14,60 14,61 14,24

O b y v a t e ľ s t v o

Počet trvalo bývajúcich obyvateľov mesta bol podľa výsledkov cenzu v roku 2001 nasledovný :

- obyvateľov celkom 36.538 100,00 z toho: muži 17.412 47,65 ženy 19.126 52,35

Základná veková štruktúra trvalo bývajúceho obyvateľstva bola podľa cenzu v roku 2001 takáto:

absolútne v % okres Levice - predproduktívny vek (0-14 r.) 6.821 18,67 % 17,4 % - produktívny vek 24.009 65,71 % 61,8 % z toho: muži (15-59 r.) 12.012 - - ženy (15-54 r. 11.997 - - - poproduktívny vek celkom : 5.421 14,84 % 20,4 % z toho: muži (60 a viac.r.) 1.722 - - ženy (55 a viac r.) 3.699 - - - nezistený vek 287 0,78 % 0,4 %

V porovnaní so štatistickými údajmi celého okresu má mesto Levice relatívne priaznivejšiu vekovú štruktúru - o 1,3 % viac zastúpenú detskú zložku populácie, a o takmer 4,0 % väčšie zastúpenie obyvateľstva v produktívnom veku. Obyvateľov v poproduktívnom veku je naopak o takmer 5,6 % menej. Tieto údaje indikujú priaznivejšie podmienky pre možný výhľadový demografický rast počtu obyvateľov mesta.

Veková štruktúra obyvateľstva mesta Levice, rozdelená na päťročné vekové intervaly, bola podľa stavu k 31.12.1999 nasledovná: veková skupina muži ženy spolu v % z celku do 1 roku 163 172 335 0,90 1 - 4 rokov 835 786 1621 4,38 5 - 9 rokov 1293 1248 2541 6,87 10 -14 rokov 1477 1347 2824 7,63 15 - 19 rokov 1476 1489 2965 8,02 20 - 24 rokov 1634 1742 3376 9,12 25 - 29 rokov 1590 1597 3187 8,61 30 - 34 rokov 1326 1458 2784 7,52 35 - 39 rokov 1372 1481 2853 7,71 40 - 44 rokov 1498 1622 3111 8,41 45 - 49 rokov 1588 1641 3229 8,73 50 - 54 rokov 1041 1117 2158 5,83 55 - 59 rokov 711 837 1548 4,18 60 - 64 rokov 488 668 1156 3,13 65 - 69 rokov 465 682 1147 3,10 70 - 74 rokov 349 535 884 2,39 75 - 79 rokov 226 501 727 1,97 80 - 85 rokov 60 196 256 0,69 85 - 89 rokov 61 147 208 0,56 90 - 94 rokov 23 56 79 0,21 95 - 99 rokov 1 9 10 0,03 100 a viac rokov 2 0 2 0,01 celkom: 17670 19331 37001 100,00 %

44 Vekovú štruktúru obyvateľov Levíc charakterizuje vysoké zastúpenie obyvateľstva v produktívnom veku. Z hľadiska biologického je stav populácie štandardný, čo znamená, že v predproduktívnom a produktívnom veku je v meste viac mužov, v poproduktívnom veku je však podiel žien na populácii oveľa vyšší. Priemerný vek obyvateľov mesta je 34,5 roka. Priemerný vek mužov je 32,97 rokov, priemerný vek žien je 35,91 rokov. Výrazné je zníženie počtu obyvateľov po dožití veku 50-tich rokov. Priemerný vek dožitia obyvateľov Levického okresu je 75,9 rokov u žien, u mužov je to 66,05 rokov. Na Slovensku bola v roku 1999 stredná dĺžka života mužov 68,95 rokov, stredná dĺžka života žien bola 77,03 rokov.

Index vitality obyvateľstva Levíc podľa výsledkov cenzu z roku 2001 je 125,83. Takáto vitalita znamená ešte progresívny typ populácie, s predpokladmi jej rastu prirodzenou menou. V roku 1991 mal však index vitality hodnotu 181,80, stárnutie populácie je teda pomerne razantné, najväčší vplyv naň má najmä výrazne zníženie prirodzeného prírastku obyvateľstva.

Stav trvale bývajúceho obyvateľstva v meste Levice podľa jednotlivých urbanistických (sčítacích) obvodov bol podľa výsledkov sčítania obyvateľstva, domov a bytov v roku 2001 takýto :

obyvateľov z t o h o Urbanistický obvod celkom muži ženy v % z celku 001-Z Ladislavov dvor 64 32 32 0,175 % 002-Z Bratka obvod nie je obývaný 003-P Za Tabakovou 684 345 339 1,872 % 004-P Pri nadjazde 186 91 95 0,509 % 005-D Železničná stanica 46 21 25 0,126 % 006 obvod nie je ustanovený - - - - 007 obvod nie je ustanovený - - - - 008-0 Medzicestie 1527 730 797 4,179 % 009-V Stred I. 895 408 487 2,450 % 010-0 Prednádražie 2158 973 1185 5,906 % 011-0 Podlužianka 2567 1202 1365 7,025 % 012-0 Za Perecom 1772 787 985 4,850 % 013-0 Kalvária 132 62 70 0,361 % 014-V Podhradie 268 130 138 0,733 % 015-R Pri cintoríne obvod nie je obývaný 016-V Stred II. 2396 1097 1299 6,558 % 017-V Nemocnica 5 3 2 0,014 % 018-0 Káka 243 115 128 0,665 % 019-P Veľké pasienky obvod nie je obývaný 020-0 Rybníky I. 10382 4988 5394 28,414 % 021-0 Nová osada 957 445 512 2,619 % 022-V Pod amfiteátrom 381 181 200 1,043 % 023-V Cigánka 1671 821 850 4,573 % 024-Z Géňa 102 45 57 0,279 % 025-Z Hodžove polia obvod nie je obývaný 026 obvod nie je ustanovený - - - - 027-Z Dolné lúky obvod nie je obývaný 028-Z Staré Levice 40 22 18 0,109 % 029-0 Bátovská 51 21 30 0,140 % 030-Z Krížny vrch 59 29 30 0,161 % 031-Z Na hati 5 3 2 0,014 % 032-V Športový areál obvod nie je obývaný 033-0 Levice - Sihoť 1137 523 614 3,112 % 034-Z Vinohrady I. obvod nie je obývaný 035-Z Nixbrod 186 83 103 0,508 % 036-Z Čudo 22 9 13 0,060 % 037-N Kalinčiakovo 528 265 263 1,445 % 038-N Malý Kiar 238 108 130 0,651 % 039-N Čankov 274 120 154 0,750 % 040-N Horša 146 63 83 0,340 % 041 obvod nie je ustanovený - - - - 042-0 Rybníky II. 3918 1985 1933 10,723 % 043-0 Vinohrady II. 3520 1714 1806 9,634 % obyvateľov spolu : 36538 17412 19126 100,000 %

(rozdelenie mesta na urbanistické obvody viď. výkres v časti 6.3.2.)

46 Štatistický zaujímavé je porovnanie počtu obyvateľov jednotlivých urbanistických obvodov podľa výsledkov cenzov 1991 a 2001, svedčiace o diferencovanom raste (poklese) počtu obyvateľov v jednotlivých častiach mesta :

počet obyvateľov prírastok/ pokles Urbanistický obvod cenzus 1991 cenzus 2001 absolútne relatívne 001-Z Ladislavov dvor 85 64 -21 75,29 % 002-Z Bratka obvod nie je obývaný 003-P Za Tabakovou 714 684 -30 95,79 % 004-P Pri nadjazde 222 186 -36 83,78 % 005-D Železničná stanica 44 46 +2 104,54 % 006 obvod nie je ustanovený 007 obvod nie je ustanovený 008-0 Medzicestie 1750 1527 -223 87,26 % 009-V Stred I. 1375 895 -480 65,09 % 010-0 Prednádražie 2292 2158 -134 94,15 % 011-0 Podlužianka 2891 2567 -324 88,79 % 012-0 Za Perecom 1957 1772 -185 90,55 % 013-0 Kalvária 145 132 -13 91,03 % 014-V Podhradie 280 268 -12 95,71 % 015-R Pri cintoríne obvod nie je obývaný 016-V Stred II. 2530 2396 -134 94,70 % 017-V Nemocnica 1 5 +4 500,00 % 018-0 Káka 208 243 +35 116,83 % 019-P Veľké pasienky obvod nie je obývaný 020-0 Rybníky I. 8637 10382 +1745 120,20 % 021-0 Nová osada 1020 957 -63 93,82 % 022-V Pod amfiteátrom 413 381 -32 92,25 % 023-V Cigánka 1691 671 -20 98,82 % 024-Z Géňa 123 102 -21 82,93 % 025-Z Hodžove polia obvod nie je obývaný 026 obvod nie je ustanovený 027-Z Dolné lúky obvod nie je obývaný 028-Z Staré Levice 46 40 -6 86,96 % 029-0 Bátovská 43 51 +8 118,60 % 030-Z Krížny vrch 64 59 -5 92,19 % 031-Z Na hati 4 5 +1 125,00 % 032-V Športový areál 3 0 -3 - 033-0 Levice - Sihoť 1012 1137 +125 112,35 % 034-Z Vinohrady I. 3 0 -3 - 035-Z Nixbrod 218 186 -32 85,32 % 036-Z Čudo 23 22 -1 95,65 % 037-N Kalinčiakovo 528 528 0 0,00 % 038-N Malý Kiar 253 238 -15 94,07 % 039-N Čankov 294 274 -20 93,20 % 040-N Horša 142 146 +4 102,82 % 041 obvod nie je ustanovený 042-0 Rybníky II. 2979 3918 +939 131,52 % 043-0 Vinohrady II. 2042 3520 +1478 172,38 % obyvateľov spolu : 33991 36538 +2547 107,49 %

Najobývanejším urbanistickým obvodom mesta je obvod čís. 020-O Rybníky, ktorý obýva viac než 28,4 % obyvateľov celého mesta. Ak odhliadneme od lokálnych extrémov, najmladšie obyvateľstvo Levíc býva na najnovších sídliskách, teda v urbanistických

47 obvodoch 043-Z Vinohrady II, 042-0 Rybníky II, 008-0 Medzicestie a 011-0 Podlužianka. Najstaršiu vekovú štruktúru má obyvateľstvo pričlenených obcí Horša, Malý Kiar a Čankov a staršej nízkopodlažnej mestskej zástavby v Leviciach (v obvodoch 016-V Stred Ii, 021-0 Nová Osada, 022-V Pod amfiteátrom, 003-P Za Tabakovou), 014-V Podhradie).

Za posledné medzicenzové decénium vzrástol počet obyvateľov Levíc o takmer 7,5 %. Zároveň sa obyvateľstvo v rámci štruktúry mesta pomerne výrazne preskupilo. Ubudlo obyvateľov v starších častiach mesta (s výnimkou obvodu pri železničnej stanici) a naopak – výrazne vzrástol počet obyvateľov v nových obytných súboroch (Rybníky I, Rybníky II, ale najmä Vinohrady). Z územne odčlenených mestských častí sa udržal počet obyvateľov v Kalinčiakove a mierne vzrástol počet obyvateľov Horše. Počty obyvateľov v Čankove a v Malom Kiari však trvalo klesali. V tomto období sa však v Leviciach ešte neprejavil pokles hromadnej bytovej výstavby v prospech rastu podielu bývania v rodinných domoch.

Vývoj obyvateľstva na Slovensku v rokoch 1991-2001 potvrdil očakávané tendencie spomaľovania reprodukcie obyvateľstva. Tento trend je spôsobený najmä postupným znižovaním pôrodnosti, pričom úmrtnosť sa udržiava na zhruba stabilnej úrovni, s tendenciou jej mierneho znižovania, čím sa zvyšuje stredný vek populácie. Štatistický úrad SR vypracoval v roku 1996 aktualizovanú demografickú projekciu očakávaného vývoja obyvateľstva Slovenska. Bola vypracovaná vo dvoch variantoch – vysokom a nízkom, so zahrnutím očakávaných migračných pohybov. Rast obyvateľstva v posledných rokoch a výsledky cenzu v r. 2001 potvrdili vývoj v súlade s nízkym variantom prognózy. Pre výhľad sa predpokladá postupný posun najproduktívnejšieho obdobia fertility na 23 – 24 rokov a pokračovanie poklesu úhrnnej plodnosti žien na 1,25 v roku 2005 a jej následného mierneho zvyšovania na úroveň 1,33 po roku 2015. Počíta sa zároveň so zachovaním úmrtnostných pomerov na úrovni približne rokov 1994/95, a so zníženými podielmi migrácie vidieckeho obyvateľstva do mestských sídiel. Podľa vysokého variantu prognózy by mohol počet obyvateľov Levíc (vrátane ich územne odlúčených mestských častí) v roku 2015 dosiahnúť 42.500 obyvateľov, podľa nízkeho variantu by mesto v roku 2015 mohlo mať cca 40.000 obyvateľov. Výsledky sčítania v r. 2001 potvrdili výraznejší demografický pokles, konvenujúci nízkemu variantu demografickej prognózy.

Za reálny variant, aplikovateľný pri riešení výhľadového rozvoja mesta Levice v jeho územnom pláne, možno preto pracovne predpokladať mierne zvyšovanie počtu obyvateľov na úrovni približne 5 %-ného decéniového prírastku, s 10 %-nou urbanistickou rezervou z tohoto prírastku. Podľa toho by očakávaný maximálny rast obyvateľstva mesta v návrhovom období územného plánu a jeho ďalšieho výhľadu mohol mať približne takúto tendenciu : rok 2001 (sčítanie) 36.538 obyv. 2003 (stav) 38.006 obyv. 2005 38.100 obyv. 2010 39.000 obyv. s rezervou 39.200 obyv. 2015 40.000 obyv. 40.300 obyv. 2020 (návrh ÚPN) 41.000 obyv. 41.400 obyv. rok 2025 42.000 obyv. 42.500 obyv. 2030 (2035) 43.000 obyv. 43.600 obyv.

V územne odlúčených mestských častiach sa pritom predpokladá udržanie súčasného stavu obyvateľstva, jeho mierny rast možno uvažovať len v Kalinčiakove. V návrhovom a výhľadovom období územného plánu by teda počtom obyvateľstva malo rásť najmä mesto Levice.

48 Veková štruktúra trvalo bývajúceho obyvateľstva sa v návrhovom roku 2020 odhaduje nasledovne: základné vekové skupiny absolútne relatívne predproduktívny vek 7.170 obyv. 17,5 % produktívny vek 26.450 obyv. 64,5 % poproduktívny vek 7.380 obyv. 18,0 %

Takýto očakávaný vývoj počtu obyvateľov mesta a ich orientačná štrukturálna skladba sú smernými východzími údajmi pre všetky ostatné kapacitné prepočty ďalšieho urbanistického rozvoja mesta, tj. pre stanovenie rozsahu jeho jednotlivých funkčných plôch, pre určenie potrebných kapacít a tempa bytovej výstavby, návrhu zariadení sociálnej a technickej vybavenosti, ostatných zariadení občianskej vybavenosti, ponuky pracovných príležitostí, potrieb športových a rekreačných zariadení a pod.

Podľa národnostného zloženia je podľa výsledkov posledného sčítania najpočetnejšou národnosťou v meste národnosť slovenská - jej zastúpenie na celkovom stave obyvateľstva je takmer 85 %-né, a za 10 medzicenzových rokov vzrástlo o viac, ako o 2 %. Druhou najpočetnejšou je maďarská národnosť ku ktorej sa hlásilo 12,2 % obyvateľov. Počet k nej sa hlásiacich osôb však za 10 rokov poklesol až o 3,0 %. Významnejšie je ešte zastúpenie národnosti českej (1,0 %). K rómskej národnosti sa prihlásilo 0,4 % zo všetkého obyvateľstva mesta. Ostatné národnosti nie sú štatisticky významné.

Podľa náboženského vyznania sú Levice prevažujúco rímsko - katolícke - k tomuto vyznaniu sa pri sčítaní hlásilo 58,8 % zo všetkých obyvateľov mesta. Evanjelická cirkev augsburgského vyznania mala 7,2 %-né zastúpenie, reformovaná kresťanská cirkev 4,4 %- né. Ostatné konfesie nie sú štatisticky významné a dosahujú spolu len málo nad 1 % z obyvateľstva mesta. Naproti tomu bolo bez náboženského vyznania až 22,8 % obyvateľov a 5,7 % náboženské vyznanie neuviedlo. Podiel 28,5 % je však charakteristický pre pomerne výrazne zníženú religiozitu obyvateľov mesta, oproti okresnému priemeru je až o 12 % vyšší.

Štruktúra trvalo bývajúceho obyvateľstva podľa najvyššie dosiahnutého vzdelania bola podľa cenzu v r. 2001 nasledovná:

muži ženy spolu v % - základné 2.145 3.644 5.789 15,84 % - učňovské (bez maturity) 4.158 3.024 7.182 19,66 % - stredné odborné (bez maturity) 365 388 753 2,06 % - úplné stredné učňovské 712 435 1.147 3,14 % - úplné stredné odborné 3.079 4.789 7.868 21,53 % - úplné stredné všeobecné 737 1.301 2.038 5,58 % - vysokoškolské univerzitné 670 1.105 1.675 - technické 776 218 994 - ekonomické 227 283 510 - poľnohospodárske 248 116 364 - ostatné 118 60 178 - vysokoškolské spolu : 2.039 1.682 3.721 10,18 % - ostatní bez udania vzdelania 284 267 551 1,51 % - osoby bez školského vzdelania 26 28 54 0,15 % úhrn obyvateľov 15 ročných a starších : 13.650 15.653 29.303 80,20 % obyvateľov mesta celkom: 17.712 19.126 36.538 100,00 %

49 V roku 2001 bolo v meste a k nemu pričlenených obciach celkom 14.836 cenzových domácností. Štruktúra cenzových domácností bola pri sčítaní evidovaná takto:

počet cenzových domácností absolútne v % - úplné rodiny 7.993 53,88 % z toho: - bez závislých detí 3.331 - - so závislými deťmi 4.662 -

- neúplné rodiny 1.943 13,10 % z toho: - bez závislých detí 676 - - so závislými deťmi 1.267 - - viacčlenné nerodinné domácnosti 203 1,37 % - domácnosti jednotlivcov 4.697 31,66 % z toho : - vo vlastnom byte 3.339 - - v inom byte 1.313 - - v podnájme 45 - úhrnom : 14.836 100,00 %

Na štatistický byt v Leviciach (v r. 2001 celkom 13.145 trvalo obývaných bytov) pripadalo pri sčítaní 1,129 cenzovej domácnosti, resp. jednej cenzovej domácnosti prislúchal podiel 0,886 štatistického bytu. Cenzom 2001 bolo v Leviciach zároveň zistených celkom 12.855 bytových domácností a 14.207 hospodáriacich domácností.

5.1.2. Zamestnanosť a ekonomická aktivita obyvateľstva

Podľa sčítania ľudu, domov a bytov k 26.5.2001 bol v Leviciach nasledovný počet ekonomicky aktívnych osôb : ekonomicky aktívnych celkom: 19.368 obyv. 100,00 % z toho: - mužov 9.641 obyv. 49,78 % - žien 9.727 obyv. 50,22 %

Podiel ekonomicky aktívnych zo všetkého trvale bývajúceho obyvateľstva bol 53,0 %.

Štruktúra ekonomicky aktívnych obyvateľov mesta bola nasledovná :

absolútne v % - osoby ekonomicky aktívne 19.645 53,76 % z toho: - muži 9.768 26,73 % - ženy 19.877 27,03 % - na materskej dovolenke 913 - - pracujúci dôchodcovia 234 - - pomáhajúci v rodinnom hospodárstve 17 - - nezamestnaní 4.514 - - osoby ekonomicky neaktívne 16.245 44,46 % z toho: - nepracujúci dôchodcovia 6.212 - - ostatní nezávislí 344 - - deti a žiaci základných škôl 7.426 - - žiaci a študenti 2.263 - - ostatní závislí a nezistení 648 1,78 % úhrn bývajúceho obyvateľstva : 36.538 100,00 %

Index ekonomického zaťaženia obyvateľstva Levíc v roku 2001 bol 50,989. Pritom v roku 1991 dosahoval tento index hodnotu 67,575.

Miera ekonomickej aktivity bola v roku 2001 65,673, v roku 1991 dosahovala hodnotu 59,675. Dôvodom zvýšenia miery ekonomickej aktivity (a zníženia hodnoty indexu ekonomického zaťaženia) je nárast počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva, a zároveň pokles pred a poprodukčnej zložky obyvapeľstva v poslednom desaťročí.

Zloženie trvalo bývajúceho obyvateľstva podľa zdroja obživy v príslušnosti k jednotlivým základným hospodárskym odvetviam bolo v cenzovom roku 2001 nasledovné:

osoby ekonomicky aktívne muži ženy spolu v % 1. poľnohospodárstvo, poľovníctvo 254 136 390 1,98 2. lesníctvo, ťažba dreva 54 9 63 0,32 3. rybolov, chov rýb 2 0 2 0,01 4. ťažba nerastných surovín 14 9 23 0,18 5. priemyselná výroba 1.632 1.451 3.083 15,69 6. výroba a rozvod elektriny, plynu a vody 1.060 334 1.394 7,10 7. stavebníctvo 756 196 952 4,87 8. veľkoobchod a maloobchod, oprava mo- torových vozidiel a spotrebného tovaru 763 1.272 2.035 10,36 9. hotely a reštaurácie 166 232 398 2,03 10. doprava, skladovanie a spoje 470 275 745 3,79 11. peňažníctvo a poisťovníctvo 101 228 329 1,67 12. nehnuteľnosti, prenajímanie a ob- chodné služby, výskum a vývoj 744 424 1.168 5,94 13. verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie 675 756 1.431 7,28 14. školstvo 287 1.284 1.571 8,00 15. zdravotníctvo a sociálna starostlivosť 224 874 1.098 5,59 16. ostatné verejné, sociálne a osobné 51 služby 215 263 478 2,43 17. súkromné domácnosti s domácim personálom 0 1 1 0,01 18. ekonomická aktivita bez udania odvetví 2.351 2.133 4.484 22,83 spolu : 9.768 9.877 19.645 100,00

Sektorová skladba zamestnanosti bola nasledovná :

osoby ekonomicky aktívne muži ženy spolu v % I. sektor 324 154 478 2,43 II. sektor 3.178 1.981 5.159 26,26 III. sektor 3.915 5.609 9.524 48,48 ostatné a nezistené 2.351 2.133 4.484 22,83 celkom : 9.768 9.877 19.645 100,00

Za prácou mimo bydliska v roku 2001 z Levíc odchádzalo 3.904 osôb, čo bolo 19,87 % zo všetkých ekonomicky aktívnych, resp. 10,68 % zo všetkého obyvateľstva mesta. Najviac, až 1.063 osôb (27,23 % zo všetkých odchádzajúcich) odchádzalo za prácou do výroby a rozvodu elektriny (JE Mochovce), a 712 osôb za zamestnaním v priemyselnej výrobe (prevažne SEZ Tlmače).

Podľa dostupných údajov Štatistického úradu SR bola v roku 2000 v územnom obvode mesta Levice evidovaná nasledovná organizačná štruktúra hospodárstva: odvetvová štruktúra hospodárstva počet hospodárskych subjektov spolu : 3.398 z toho v: - poľnohospodárstve 79 - lesníctve - - stavebníctve 222 - priemysle 664 - doprave 120 - obchode 1.440 - službách 849

štruktúra podnikajúcich právnych subjektov, vedených v Registri štatistických jednotiek k 31.12.2000 počet právnych subjektov spolu : 3.398 z toho: - právnických osôb 846 - fyzických osôb 2.562

štruktúra podnikajúcich právnických osôb bola nasledovná:

52 - organizácie, zamerané na tvorbu zisku : 660 v tom: - akciové spoločnosti 48 - spoločnosti s ručením obmedzeným 470 - družstvá 13 - štátne podniky - - obecné podniky - - ostatné ziskovo orientované jednotky 82 - neziskové organizácie : 145

štruktúra podnikajúcich fyzických osôb bola takáto:

- fyzické osoby spolu : 2.562 v tom: - živnostníci 2.350 - slobodné povolania 151 - súkromne hospodáriaci roľníci 61

podnikateľské subjekty podľa štruktúry vlastníctva boli evidované nasledovne :

- podniky v súkromnom vlastníctve: 3.369 z toho: - so zahraničnou kapitálovou účasťou 47 - zahraničné 44 - družstevné 15 - podniky vo verejnom sektore: 29

Podľa údajov okresného oddelenia Národného úradu práce bolo v Leviciach k 30.6.2002 evidovaných celkom 4.210 nezamestnaných a prácu si hľadajúcich osôb, čo bolo 11,52 % zo všetkého trvale bývajúceho obyvateľstva, resp. 21,73 % zo všetkých obyvateľov v produktívnom veku. Oficiálna miera nezamestnanosti v Levickom okrese v auguste 2002 bola 26,43 %, pričom klesala z absolútne najvyššej hodnoty 29,86 %, ktorú dosiahla v januári 2002.

Vývoj nezamestnanosti v meste Levice bol od roku 1998 nasledovný:

počet evidovaných nezamestnaných muži ženy spolu spolu 31.12.1998 1.766 1.535 3.301 100,00 % 31.12.1999 2.191 2.064 4.255 128,90 % 31.12.2000 2.307 2.117 4.424 134,02 % 30. 6.2002 1.987 2.223 4.210 127,54 %

V medziokresnom hodnotení v rámci Nitrianskeho kraja bol okres Levice dlhodobo hodnotený ako okres s najväčším poklesom zamestnanosti a tým aj najvyššou dosiahnutou mierou nezamestnosti. Vzhľadom na jej vysokú mieru je nezamestnanosť v Levickom okrese hodnotená ako cyklická. Je spôsobená značným poklesom zamestnanosti vo všetkých odvetviach ekonomickej činnosti bez toho, aby sa odekvátne vytvárali nové pracovné príležitosti. Je charakterizovaná všeobecným nedostatkom voľných pracovných miest.

Ako vyplýva z evidencie nezamestnaných podľa predchádzajúceho zamestnania, najviac evidovaných nezamestnaných (až 35,93 %) je z kategórie „osoby bez pracovného zaradenia“. Druhou v poradí najpočetnejšou kategóriou sú pomocní a nekvalifikovaní robotníci (podiel až 27,85 %). Podľa stupňa vzdelania je najviac nezamestnaných s úplným základným vzdelaním (31,37 %) a vyučených (29,06 %). Najviac nezamestnaných z hľadiska vekovej štruktúry je z vekových kategórií od 20 do 29 rokov (32,41 %). Najpočetnejšou skupinou v evidencii nezamestnaných z hľadiska dĺžky evidencie sú evidovaní nezamestnaní s dobou evidencie do troch mesiacov.

Urbanistická štúdia okresu Levice (ÚPN - VÚC Levice, AUREX Bratislava, 1996) predpokladala pre mesto Levice vo výhľade do roku 2015 nasledovný vývoj ekonomicky aktívneho obyvateľstva:

počet ekonomicky aktívnych I. variant prognózy II. variant prognózy absolútne v % absolútne v % rok 1991/skutočnosť 17.605 51,79 % 17.605 51,79 % 2005 22.300 54,40 % 21.600 56,10 % 2015 22.500 52,90 % 21.760 54,40 %

Pritom sa predpokladalo, že počet ekonomicky aktívnych osôb v okrese i meste Levice sa bude vyvíjať v súlade s vývinom vekovej štruktúry obyvateľov tak, že do roku 2005 bude relatívne prudko narastať počet ekonomicky aktívnych osôb (v súlade s nárastom počtu obyvateľov v produktívnom veku). Po roku 2005 sa počet ekonomicky aktívnych osôb ustáli a začne postupne klesať. To v zásade platí pre oba varianty. Rozdielna je však uvažovaná miera rastu počtu ekonomicky aktívnych osôb v súvislosti s rozdielnym počtom obyvateľov okresu a mesta pre roky 2005 a 2015 v I. a II. variante.

Pri sčítaní v roku 2001 bola v Leviciach zistená miera ekonomickej aktivity vo výške 53,01 %. Pre návrh územného plánu mesta možno teda dôvodne predpokladať ďalší vývoj skôr v súlade s II. variantom prognózy, s výraznejším znižovaním podielu ekonomicky aktívnych osôb až k záveru jeho návrhového obdobia, teda okolo roku 2020.

5.2. Aktuálne a výhľadové potreby rozvoja mesta

Aktuálne potreby rozvoja mesta a pripravované investičné zámery, ktorých riešenie má zohľadňovať i novospracovávaná územnoplánovacia dokumentácia, vyplývajú najmä z materiálu „Programu rozvoja mesta Levice“, ktorý pre roky 1999 - 2002 vypracoval Mestský úrad a schválilo Mestské zastupiteľstvo.

Program rozvoja mesta je rozčlenený do nasledovných oblastí a úloh:

A) oblasť sociálna, zdravotná a bytová - príprava výstavby nájomných bytov, výber lokalít - výstavba bytov nižšieho štandardu - vytváranie podmienok pre ďalšiu výstavbu rodinných domov - obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie pre realizácie úloh v tejto oblasti

B) oblasť kultúry, vzdelávania a športu - zriadiť kultúrno - spoločenské centrum pre mladých - rekonštruovať historické pamätihodnosti mesta - prehodnotiť funkčné využitie plôch na OS Rybníky III.

C) oblasť výstavby a životného prostredia - dobudovanie kanalizačnej siete v meste - dotváranie centrálnej mestskej zóny a pešej zóny v centre - vybudovanie oddychovo - zhromažďovacej zóny na Námestí hrdinov - rozširovanie podmienok separovaného zberu odpadu - rozširovanie verejnej zelene vo všetkých obytných súboroch - výstavba hromadných garáží pre obytné súbory Rybníky, Vinohrady - úpravy a rozširovanie mestského parku - zriadenie detských ihrísk v obytných súboroch Rybníky III a Vinohrady - úpravy plôch a výstavba komunikácií v miestnych častiach Čankov, Horša, Malý Kiar, Kalinčiakovo - plynofikácia miestnych častí Čankov, Malý Kiar - príprava vybudovania kanalizácie v rekreačnej oblasti Margita - Ilona a v miestnych častiach

D) oblasť dopravy a správy mestských komunikácií - rozšírenie verejných parkovísk - rekonštrukcia mestských komunikácií (najmä ulíc J. Bottu a J. Jesenského) - opravy mostov na Podlužianke

E) oblasť obchodu, služieb a cestovného ruchu - určenie lokalít pre ďalší rozvoj obchodu a služieb

Na základe zhodnotenia súčasného stavu urbánnej štruktúry mesta a posúdenie potrieb a možností z hľadísk dlhodobejšieho výhľadu rozvoja Levíc patrí medzi najdôležitejšie úlohy územného plánu mesta postupné a plynulé zabezpečovanie potrieb bývania s orientáciou na čo najširšiu škálu diferencovaného uspokojenia jednotlivých sociálnych skupín mestského obyvateľstva, so špecifickým zameraním jednak na individuálnu a skupinovú (hromadnú) bytovú výstavbu, ale z hľadiska orgánov mesta osobitne na bývanie pre mladých a pre sociálne odkázaných. Osobitne dôležitou je však i problematika bývania a sociálno – kultúrnej starostlivosti o sociálne neprispôsobivé obyvateľstvo.

55 Spracovaná územnoplánovacia dokumentácia musí zabezpečiť dostatok plôch pre rozvoj základnej sociálnej vybavenosti v neziskovej sfére – najmä v školstve, zdravotníctve, sociálnej starostlivosti, nekomerčnej kultúre a nenáročnom športovo – rekreačnom vybavení tak, aby ich bolo možné realizovať v primeranom rozsahu a časovej potrebnosti. Vzhľadom k menej priaznivým prírodným podmienkam je potrebné vyhľadať priestory a navrhnúť a riešiť vhodné každodenné a koncomtýždňové rekreačné aktivity, blízke mestskému bývaniu.

V oblasti veľkých priemyselných aktivít sa neočakáva zvlášť výrazný plošný rozvoj, skôr smerovanie k intenzívnejšiemu a racionálnejšiemu využitiu disponibilných plôch priemyselnej výroby a skladového hospodárstva. Pre rozsiahlejšie výrobné, montážne, kompletačné a skladovo – distribučné aktivity má mesto pripravenú lokalitu priemyselného parku Géňa. Vzhľadom k pravdepodobne dlhodobejšiemu útlmu výrobných kapacít v prvovýrobe je v ÚPD potrebné vyhľadať a riešiť priestorové možnosti aj pre realizáciu širšej škály menších výrobných, remeselných a živnostenských aktivít. V poľnohospodárskej výrobe sa zdá potrebným umožniť najmä rozvoj servisných zariadení a logistiky pre širšie poľnohospodárske zázemie.

Územnoplánovacou dokumentáciou treba vytvárať územné podmienky a predpoklady pre zachovanie a rozvíjanie kultúrnych hodnôt, ochranu historických priestorov a pamiatok a systematickú estetizáciu mesta, ktorá sa už začala zriadením pešej zóny v historickom jadre mesta, rozširovaním mestského parku a zámerom zriadenia lesoparkovej zelene na Kalvárii. Postupne bude potrebné humanizovať (dovybaviť a estetizovať) sídliskové obytné súbory, s dôrazom na zvýšenie kvalít obytného prostredia. V tejto súvislosti je zvlášť dôležité riešenie odstavovania (najmä garážovania) individuálnych motorových vozidiel.

V záujme umožnenia plynulého územného rozvoja mesta ako kompaktného organizmu bude potrebné postupne odstraňovať, resp. vytvárať priestorové predpoklady a územno – technické podmienky pre odstránenie nahromadených nedostatkov a závad v životnom prostredí. Odstraňovanie exhalátov a znižovanie emisií je v rukách rozhodujúcich výrobných prevádzok a záleží od možností transformácie výrobných aktivít, resp. finančných prostriedkov. Súvisí však i so štátnou a komunálnou politikou v oblasti životného prostredia a s legislatívou. Ďalšou dôležitou úlohou je racionalizácia a kompletizácia cestnej komunikačnej siete mesta s cieľom zníženia dopravného zaťaženia a negatívneho vplyvu automobilovej dopravy na obytné prostredie – najmä v obytných súboroch, Rybníky I – IV., na ul. M.R. Štefánika a na Ludanskej ceste. V tejto súvislosti je potrebné dokompletovať vonkajší mestský okruh v trase Mochovskej ulice s jej prepojením na Šahanskú cestu a zvážiť i možnosti výhľadového zriadenia severného obchvatu mesta, resp. preložky cesty I/51 mimo intenzívne zastavané územie mesta.

V oblasti verejnej technickej vybavenosti je riešenie územného plánu potrebné zamerať na vytvorenie podmienok pre odstránenie súčasných nedostatkov a disproporcií (najmä dobudovanie kanalizačnej siete a chýbajúcej plynofikácie niektorých ulíc). Zároveň vytvárať technické predpoklady pre umožnenie sústavného rozvoja základných funkcií mesta v ďalšej obytnej výstavbe, vybavenosti a výrobných plochách saturáciou ich verejného technického vybavenia.

Výhľadový územný rozvoj mesta je zároveň potrebné orientovať tak, aby sa rešpektovali ekologické požiadavky a postupne sa v štruktúre mesta, resp. jeho katastrálnych území, vytvoril ucelený a účinný lokálny územný systém ekologickej stability, preväzujúci mesta s okolitou prírodou, hlavne však účinne ochraňujúci existujúce ekosystémy a bilogickú diverzitu územia.

56 Pre územne odlúčené mestské časti je potrebné vytvárať predpoklady ďalšieho rozvoja najmä obytných funkcií pri zabezpečení ich svojbytnosti, lokálnej špecifiky a údržaní vidieckeho charakteru sídiel.

5.3. Požiadavky na menovité investície alebo na rešpektovanie skôr schválených zámerov rozvoja mesta

V územnom pláne mesta sa menovite požaduje riešiť alebo v riešení rešpektovať tieto zámery mesta:

- zámer zriadenia priemyselného parku v lokalite „Géňa“ v riešení podľa doplnku ÚPN SÚ čís. 2/2202 - zámer vybudovania okružnej križovatky Kalnická cesta – Tabaková ulica a nové využitie okolitých priestorov v riešení podľa doplnku ÚPN-SÚ čís. 3/2002 - zámer zriadenia areálu komunálnych služieb a poľnohospodárskej výroby na Bátovskej ceste podľa doplnku ÚPN SÚ čís. 4/2002 - rešpektovanie zámeru úprav centrálnej mestskej zóny v priestore Námestia hrdinov podľa vypracovanej urbanistickej štúdie - rešpektovanie zámeru úprav predstaničného priestoru podľa vypracovanej urbanistickej štúdie - rešpektovanie zámeru úprav prístupu k amfiteátru a verejných parkovísk podľa vypracovanej urbanistickej štúdie - rešpektovanie zámerov a koncepcií individuálnej výstavby rodinných domov v lokalitách Cigánka, Podhradie, Pri Šahanskej ceste, Družstevnícka ulica/sever, Horný Krížny vrch (tehelňa), Dolný Krížny vrch, Kalvária, podľa vypracovaných urbanistických štúdií - rešpektovanie riešenia rekonštrukcie a dostavby mestského parku podľa vypracovanej urbanistickej štúdie - rešpektovanie zámeru úprav rekreačného areálu termálnych kúpalísk Margita – Ilona podľa vypracovanej urbanistickej štúdie.

5.4. Požiadavky, vyplývajúce z nadradených územnoplánovacích zámerov a koncepcií

Pre okres Levice v rokoch 1995 - 1996 AUREX, spol. s r.o. Bratislava vypracovával Územný plán VÚC okresu. Po prieskumoch a rozboroch a návrhu ÚHZ bola vypracovaná urbanistická štúdia, po ktorej boli práce na tejto dokumentácii zastavené. Urbanistická štúdia rieši územný rozvoj okresu najmä z hľadísk saturácie nadradenými zariadeniami verejnej dopravnej a technickej infraštruktúry a rozvoja sídelnej štruktúry, pričom navrhovaný rozvoj má do veľkej miery prognostický, občas až futurologický charakter. Štúdia sa rozsiahle zaoberá i koncepciou sociálneho a ekonomického rozvoja Levického okresu.

V rámci celoštátne koordinovaného vypracovávania ÚPN VÚC vyšších regionálnych zoskupení bol v roku 1998 vypracovaný a následne prejednaný a vládou Slovenskej republiky schválený Ú z e m n ý p l á n V Ú C N i t r i a n s k e h o k r a j a. Tento územný plán je vo svojich záväzných častiach (regulatívoch funkčného využitia a priestorového usporiadania územia), uvedených vo vládnom nariadení k tomuto územnému plánu, záväzným podkladom pre vypracovávanie územnoplánovacej dokumentácie nižších stupňov - najmä územných plánov miest a obcí. V intenciách tohoto územného plánu sú Levice navrhované a klasifikované ako ťažiskové mestské centrum regionálneho významu v súvislom osídlení pohronského sídelného pásu s centrami Banská Bystrica - Zvolen - Žarnovica - Levice - Štúrovo. Územným plánom VÚC sa navrhujú rozvíjať ako významný 57 sídelný pól Nitrianskeho kraja, s perspektívou dotvorenia do plnohodnotného terciálneho centra na dolnej časti pohronskej sídelnej rozvojovej osi od Hronského Beňadiku cez Tlmače, Levice, Želiezovce po Štúrovo. V dlhodobej perspektíve sa odporúča podporovať južnoslovenskú komunikačno - sídelnú rozvojovú os Nové Zámky - Želiezovce - Šahy - Lučenec, ktorá je tangentou Levického urbanizačného priestoru. Samotné Levice sú v ÚPN VÚC riešené ako regionálne centrum, s možnosťou plnenia niektorých nadregionálnych funkcií (školstvo, zdravotníctvo). Z hľadiska usporiadania sídelnej štruktúry je mesto umiestnené na krížení rozvojových dopravno - urbanizačných osí (severo - južnej pohronskej osi a východo - západnej osi Nitra - Dudince).

V záväznej časti ÚPN VÚC sú vymedzené záväzné regulatívy. Z nich sa mesta Levice týkajú najmä tieto:

Regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia :

- v oblasti usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry - formovať ťažiská osídlenia regionálnej úrovne prostredníctvom regulácie formovania funkčnej a priestorovej štruktúry jednotlivých hierarchických úrovní centier osídlenia a priľahlých vidieckych sídiel a priestorov, podieľajúcich sa na vzájomných sídelných väzbách v rámci daného ťažiska osídlenia, uplatňujúc princípy dekoncentrovanej koncentrácie - podporovať rozvoj mesta Levice ako centra osídlenia regionálneho významu s možnosťou plnenia nadregionálycn funkcií, čo znamená predovšetkým zariadení : - správy a súdov regionálneho významu - stredných škôl s maturitou - špecifických škôl - inštitútov pre vzdelávanie dospelých - zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia - kultúrnych podujatí väčšieho významu - služieb podporujúcich rôzne podnikateľské aktivity - nákupných a obchodných stredísk - voľného času a rekreácie s dostatočnými plochami zelene, saturujúcimi potreby regionálnej až nadregionálnej úrovne - pri novej výstavbe a ďalšom rozvoji územia zachovať jestvujúce vojenské objekty a zariadenia a rešpektovať ich ochranné pásma

- v oblasti rozvoja rekreácie a turizmu :

- v poľnohospodárskej krajine podporovať bodové lokality, predovšetkým areály termálnych kúpalísk a vodné plochy - dosiahnúť čo najužšie prepojneie rekreačnej turistiky s poznávacou turistikou - zabezpečiť prímestskú rekreáciu pre obyvateľov väčších miest v ich záujmovom území

- v oblasti sociálnej infraštruktúry : - zariadenia liečebnej starostlivosti rozvíjať v záujme optimálneho využívania lôžkových kapacít v nemocničných zariadeniach, riešiť dobudovanie materiálno – technickej základne, dobudovať NsP Levice - vytvárať územnoplánovacími prostriedkami podmienky pre realizáciu projektu „Zlepšenie zdravotného stavu obyvateľov okresu Levice“

58 - v oblasti poľnohospodárskej výroby a lesného hospodárstva : - rešpektovať pri ďalšom rozvoji poľnohospodársky pôdny fond ako jeden z faktorov, limitujúcich urbanistický rozvoj

- v oblasti usporiadania územia z hľadísk ekologických aspektov, ochrany prírody a ochrany pôdneho fondu : - revitalizovať skanalizované vodné toky, kompletizovať ich sprievodnú vegetáciu, čím vzniknú podmienky pre realizáciu navrhovaných biokoridorov

- v oblasti usporiadania územia z hľadiska kultúrno – historického dedičstva : - rešpektovať kultúrno – historické dedičstvo, predovšetkým vyhlásené a na vyhlásenie navrhované urbanistické súbory (...mestské a vidiecke pamiatkové zóny)

- v oblasti nadradenej dopravnej infraštruktúry : - na ceste I/51 Nitra – Levice zabezpečiť homogenizáciu jej šírkového usporiadania na kategóriu C 11,5/80, s obchvatom Veľkého Ďura a dokončením obchvatu Kalnej n./Hronom - zabezpečiť homogenizáciu ciest prvej triedy na kategóriu C 11,5/80, ciest druhej triedy na kategóriu C 9,5/80 a ciest tretej triedy na kategóriu C 7,5/60 - zabezpečiť výhľadové prebudovanie úrovňových priechodov (ako bodových závad) ciest I. a II. triedy so železničnými traťami na mimoúrovňové

- v oblasti nadradenej technickej infraštruktúry : - realizovať prívody vody a vodovodné siete v sídlach v ochrannom pásme JE Mochovce z dkaľkovodu Kolta – Levice – Medvecké – Tekovské Lužany - realizovať prívod vody Levice – Krškany – Horša, Levice – Tlmače – Hronský Beňadik a Levice – Čankov – Bory – Santovka – Brklovce – Demandice. - v súlade s koncepciou vodohospodárskej politiky zabezpečiť vypúšťanie odpadových vôd do recipientov v súlade so zákonom č. 138/1973 Zb. a nariadením vlády SR čé. 242/1993 Z.z. - zabezpečiť odkanalizovanie sídiel s vybudovaným verejným vodovodom - chrániť koridor 400 kV elektrovedenia v trase Levice – Medzibrod – Liptovská Mara - chrániť koridor 2 x 110 kV elektrovedenia v trase Levice – Nová Baňa – Žiar nad Hronom. - Rezervovať koridor pre trasu tepelných napájačov SE, a.s. EMO, o.z. Mochovce – Levice, Mochovce – Tlmače.

Nadradeným územnoplánovacím podkladom je návrh K o n c e p c i e ú z e m n é h o r o z v o j a S l o v e n s k a (KURS 2001), ktorý vypracoval AUREX Bratislava a prejednala a schválila ho vláda Slovenskej republiky, ktorá zároveň svojim uznesením schválila na základe tejto koncepcie vypracované Zásady pre realizáciu územného rozvoja Slovenska. KURS 2001 koncipuje princípy dlhodobého územného rozvoja Slovenskej republiky z hľadísk racionálneho využívania územia vo väzbe na predpokladaný sociálno - ekonomický a kultúrny rozvoj. Predikuje rozvoj sídelného systému i krajinnej štruktúry a životného prostredia, zosúlaďujúc ich s odvetvovými rozvojovými koncepciami (výroba, sociálna, dopravná a technická infraštruktúra, rozvoj rekreácie a turizmu). Určuje i verejnoprospešné stavby celorepublikového charakteru, najmä v oblasti verejnej dopravnej a technickej infraštruktúry. Rozvojová koncepcia územného rozvoja Slovenska je zároveň zosúladená s podmienkami a zámermi európskeho kontextu v zmysle „Zásad politiky rozvoja európskeho priestoru“, prijatými v r. 1994 zasadaním Rady Európskej únie. KURS 2001 bol rozpracovaný vo dvoch variantoch - polycentrickom a trojpólovom. Po prejednaní bol dopracovaný a schvaľovaný ako invariantný. V zmysle jeho koncepcie sú 59 Levice klasifikované ako regionálne centrum úrovne 2a, ležiace na križovaní pohronskej sídelno - urbanizačnej osi, ktorá je k mestu tangenciálna. Zároveň sú Levice ťažiskom osídlenia 3a úrovne.

Z ostatných územnoplánovacích podkladov nadradeného významu je potrebné spomenúť najmä G e n e r e l n a d r e g i o n á l n e h o ú z e m n é h o s y s t é m u e k o l o g i c k e j s t a b i l i t y (G-NÚSES) a R e g i o n á l n y ú z e m n ý s y s t é m e k o l o g i c k e j s t a b i l i t y (R-ÚSES) okresu Levice. Oba sú systémovými dokumentáciami ochrany prírody a krajiny so záväznými výstupmi pre riešenie územného plánu mesta a pre návrh prvkov miestneho územného systému ekologickej stability (M- ÚSES), najmä vo vzťahu na nadradené koncepčné zámery (terestrické biocentrá Štiavnickych vrchov a Horšianskej (Sikenickej) doliny, hydrický biokoridor Hrona a jeho prítokov (najmä Sikenice).

Pre okres Levice bol v roku 1997 vypracovaný E n v i r o n m e n t á l n y a k č n ý p r o g r a m. Ďalšími dôležitými územnoplánovacími podkladmi sú :

- Koncepcia starostlivosti o životné prostredie okresu Levice (OÚŽP Levice, 1994) - Analýza sociálno - ekonomického stavu okresu Levice (Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja, 2002) - Program odpadového hospodárstva okresu Levice do r. 2005 (OÚ Levice, 2002) - Program odpadového hospodárstva mesta Levice do r. 2005 (MsÚ Levice, 2002)

S týmito materiálmi je potrebné riešenie územného plánu mesta zosúladiť.

5.5. Potenciálne možnosti ďalšieho rozvoja mesta

Na základe vypracovaných prieskumov a rozborov, poznania reálnej situácie v súčasnom zastavanom území mesta a jeho mestských častí, zhodnotenia dosiaľ vypracovanej územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov a predbežnej analýzy potrieb ďalšieho rozvoja mesta možno dôvodne konštatovať, že Levice majú dostatočný sociálny, hospodársky a sídelný potenciál pre svoj ďalší rozvoj v návrhovom období nového územného plánu mesta, t.j. do roku 2020, resp. do rokov 2030 - 2035.

Levice majú výrazne mestský charakter a tomu zodpovedajúcu mestskú štruktúru zástavby. Pretože sú usporiadané vo v zásade rovinatej krajine, bol vplyv terénu a prírodných daností vôbec len nepatrne regulujúcim faktorom ich priestorového rozvoja, ktorý bol vždy charakteristický svojou kompaktnosťou. Dlhodobým vývojom, najmä však vývojom po roku 1945, sa mesto z polyfunkčného sídla postupne vyvinulo na zložitejší, zonálne štruktúrovaný urbánny celok.

Ťažisko mestskej zástavby tvorí historické jadro mesta, od 60-tych rokov uplynulého storočia transformované na centrálnu mestskú zónu. V ňom a v jeho najbližšom zázemí sa, aj napriek neskorším početným asanáciám, najrozsiahlejšie zachovala pôvodná zovretá ulicová zástavba a polyfunkčnosť priestorového a objektového využitia. Všetka novšia zástavba, začínajúc už 30-tymi rokmi minulého storočia, má v zásade monofunkčný a viac - menej vždy funkčne špecializovaný charakter, s dobe zodpovedajúcou urbánnou formou. V posledných obdobiach vývoja sa do zonálnej štruktúry mesta charakteristicky premietli ucelené územné obvody s intenzívnou nízkopodlažnou obytnou zástavbou, viacpodlažnou zástavbou ucelených obytných súborov a územne sústredenou zástavbou priemyselno - výrobných, skladovo - distribučných a obslužných areálov. Urbánna štruktúra novšej zástavby je v súlade s dobovými tendenciami priestorovo uvoľnenejšia, tým však i s častými znakmi neusporiadanosti či až chaotičnosti. Najvýraznejšou funkčnou a kompozičnou osou 60 mesta je spojnica jeho historického jadra (a hlavného námestia) so železničnou stanicou, okolo ktorej sa skoncentrovala najmä výstavba novších, funkčne najvýznamnejších celkov vyššej občianskej vybavenosti, najmä celomestského a nadmestského významu. Okrajovo je mestská zástavba dopĺňaná zariadeniami špecifického vybavenia, solitérmi technickej vybavenosti, ale miestami aj typickou periférnou zástavbou so znakmi subštandardnosti. Špecifickým fenoménom mesta, ktorý ho nezameniteľne charakterizuje, sú rozsiahle zoskupenia viníc s viničnými usadlosťami, najmä na juhovýchodnom okraji mesta, kde sú pre ne priaznivé stanovištné podmienky.

Potenciál ďalšieho územného a priestorového rozvoja mesta zdá sa byť pre jeho ďalší výhľad, i napriek viacerým limitom a obmedzeniam, dostačujúcim tak, aby mesto mohlo jednak plynulo pokračovať vo svojom kompaktnom rozvoji, s predpokladaným vývojom obytnej zástavby najmä juhovýchodným smerom (pozdĺž Šahanskej cesty a pri Mochovskej ulici), so súbežnou dostavbou, reštrukturalizáciou, prestavbou a intenzívnejším a racionálnejším využívaním svojho súčasného zastavaného územia. Tak isto má vhodné priestorové možnosti pre rozvoj iných aktivít, najmä pre výrobné zariadenia.

Dnešné mestské časti, pôvodne samostatné obce Čankov, Horša, Malý Kiar a Kalinčiakovo si okrem priestorovej autonómnosti dodnes do značnej miery zachovali historický vzhľad vidieckeho osídlenia. Ich súčasná urbánna štruktúra je vždy odrazom konkrétnych priestorových podmienok, v ktorých sa vyvíjala, a sociálno - ekonomických možností ich obyvateľstva. Všetky tieto sídla, pre ktoré je dominantne charakteristickým postupný pokles ich obývanosti a tomu zodpovedajúci menší rozsah novej výstavby, majú taktiež primerané predpoklady pre svoj ďalší územný rozvoj. Pre mesto Levice môžu byť jeho územne odlúčené mestské časti výhľadovo vhodným zázemím pre rozvoj takých funkcií, najmä obytných, pre ktoré v intenzívnej mestskej zástavbe nie je dostatok predpokladov a územných možností (špecifické bývanie, rekreačné aktivity a pod.).

Súčasný sociálny potenciál mesta je reprezentovaný najmä bytovým fondom a štruktúrou zariadení základnej a vyššej občianskej vybavenosti sociálneho (nekomerčného) charakteru.

Bytový fond Levíc možno súhrnne hodnotiť ako relatívne kvalitný a vyhovujúci. Jeho prevažujúca väčšina (viac ako 68 % z celkových kapacít) pochádza z výstavby, realizovanej po roku 1970 a je tomu primerane veľkostne a technicky vybavená. V Leviciach v súčasnosti vysoko prevažuje bývanie v bytových domoch, združovaných do ucelených obytných súborov - sídlisk. Zastúpenie rodinných domov na celkovej štruktúre bytového fondu v meste je len 16,5 %-né. Priemerná obsadenosť bytov bývajúcimi osobami v roku 2001 bola 2,78 obyv./byt, čo je i z celoslovenského hľadiska veľmi priaznivý ukazovateľ. V pričlenených obciach - mestských častiach naopak absolútne prevažuje zástavba zväčša novších rodinných domov. Prevažujúco starší bytový fond je iba v Horši, čiastočne tiež v Malom Kiari.

Deficit bytov možno najlepšie posúdiť podľa výsledkov cenzu obyvateľstva a bytového fondu. V roku 2001 bolo v Leviciach evidovaných 14.836 cenzových domácností, čo v pomere k trvalo obývanému bytovému fondu znamenalo podiel 1,13 c.d./b.j., t.j. aktuálny deficit min. 1500 bytov. K 30.6.2001 evidoval MsÚ Levice 956 žiadostí o byt, OSBD evidovalo 27 žiadostí o byt.

Pre uspokojenie očakávaných potrieb bývania v návrhovom a výhľadovom období spracovávaného územného plánu mesta majú však Levice dostatok primeraných priestorových možností, a to ako v meste, tak i v jeho jednotlivých mestských častiach.

Občianska vybavenosť sociálneho charakteru je v Leviciach reprezentovaná pomerne rozsiahlou, nomenklatúre zariadení zodpovedajúcou a na súčasné potreby relatívne 61 dostačujúcou štruktúrou zariadení pre predškolskú a školskú výchovu, pre stredoškolské vzdelávanie, pre zdravotnú a sociálnu starostlivosť a pre ostatné služby obyvateľstvu sociálneho charakteru. Prevažujúca väčšina zariadení sociálneho vybavenia bola vybudovaná v poslednom tridsaťročí, v súvislosti s intenzívnym rastom mesta v procese tzv. riadenej urbanizácie, najmä vo forme základnej občianskej vybavenosti v rámci komplexnej bytovej výstavby, realizovanej do roku 1990 a úzko súvisela najmä s výstavbou elektrárne v Mochovciach. Väčšina zariadení a objektov tejto vybavenosti bola budovaná ako účelová výstavba, t.j. pre konkrétne funkčné určenie, má dobe výstavby a používania primeraný stavebno - technický stav a bude bez väčších funkčných či priestorových problémov využívateľná i v ďalšom období. Objekty, ktoré zmenou politických a spoločensko - ekonomických podmienok svoju pôvodnú funkčnú náplň stratili, možno vzhľadom k ich veku a ich stavebno - technickému stavu primerane prispôsobiť alebo rekonštruovať pre zmenené funkčné využívanie.

Aj napriek celkovej kapacitnej dostatočnosti vyskytujú sa časti mesta, ktoré nie sú zariadeniami sociálnej vybavenosti primerane saturované. Toto konštatovanie sa týka najmä priestorovo izolovanej obytnej zástavby v časti mesta „Za Tabakovou“, ale aj Novej osady, Stredu II. či Káky. Väčšina starších i novších sídliskových obytných súborov zase nemá dosiaľ dobudovaný verejný parter, absentujú v nich najmä možnosti pre krátkodobý pobyt v upravenom verejnom prostredí a vybavenie pre základné voľnočasové rekreačné a rekreačno - športové aktivity nenáročného charakteru. Ako nedostačujúce možno hodnotiť i zariadenia sociálnej starostlivosti pre obyvateľov v seniorskom veku - od vhodného bývania až po možnosti aktívneho a pasívneho využívania voľného času.

Kvalitatívne rovnakú úroveň ako v meste však nemá sociálny potenciál pôvodných historických obcí, ktoré boli k mestu v poslednom tridsaťročí pričlenené. S výnimkou Kalinčiakova sa v ostatných odlúčených mestských častiach prevádzkuje len minimalizovaná vybavenosť sociálneho charakteru, ktorá je obmedzená len na základné sociálne služby v najnevyhnutenjšom rozsahu, čo súvisí najmä s postupným úbytkom trvale bývajúceho obyvateľstva. Vo všetkých obciach však boli v uplynulom období vybudované kultúrne domy, s možnosťami viacfunkčného využívania a nedostatočne sa využívajú alebo vôbec nevyužívajú objekty pôvodných základných či materských škôl.

Pretože sa sociálne vybavenie prevažujúco viaže na bývanie a obytnú zástavbu, sú preň pri ďalšom rozvoji mesta a jeho odlúčených mestských častí (s určitými obmedzeniami pre kapacitne rozsiahlejšie zariadenia) dostatočné priestorové a územné predpoklady.

Kapacitami a zariadeniami občianskej vybavenosti komerčného charakteru, ktorej rozsah, štruktúra, sortiment a priestorové rozmiestnenie sa v zásade trhovo reguluje a zodpovedá skutočným ekonomickým možnostiam obyvateľstva, zdá sa byť mesto primerane vybavené. Základná vybavenosť je rozsiahlo vybudovaná a prevádzkovaná najmä v obytných súboroch, ako súčasť komplexnej bytovej výstavby, zariadenia vyššej občianskej vybavenosti sú sústredené najmä v centrálnej mestskej zóne. Výhľadové potreby a územné nároky na tieto zariadenia nebudú v návrhovom období územného plánu mesta také, aby ich nebolo možné uspokojiť i v rozsahu jestvujúceho zastavaného územia. Podobne, ako pri vybavenosti sociálneho charakteru, nie je základnou komerčnou vybavenosťou dostatočne saturované územie západne od železničnej trate, najmä obytná zástavba „Za Tabakovou“. V odlúčených mestských častiach je vzhľadom k nízkemu počtu obyvateľov rozsah zariadení komerčnej vybavenosti minimálny, zodpovedá však ekonomičnosti ich prevádzky. Na nízky rozsah a sortiment vybavenosti tu rozhodujúco vplýva i blízkosť mesta.

Rozsiahly, a z hľadiska primeranej funkčnosti urbanistickej štruktúry mesta aj vhodne umiestnený, je potenciál plôch a zariadení pre priemyselnú výrobu (najmä potravinársku a 62 textilnú), pre výrobné služby, stavebnú výrobu, distribúciu a sklady. Výrobné zariadenia boli v predchádzajúcom období zámerne a vyhovujúco koncentrované do dvoch rozsiahlejších územno - výrobných zoskupení v západnej a juhozápadnej časti mesta, pokiaľ možno mimo priameho kontaktu s obytnými zónami. Zmenami po roku 1990 sa však redukovala intenzita ich využívania, v mnohých prípadoch sa zmenila funkčná náplň i spôsob využitia, nezriedka sa celistvé areály rozčlenili na viacero prevádzkovo samostatných celkov, s odlišným funkčným využívaním. Žiadúca reštrukturalizácia týchto území a ich prispôsobenie pre nový druh výroby či iné funkčné využívanie v menších celkoch je však z objektívnych i subjektívnych dôvodov veľmi náročné a vyvoláva tlak na novú výstavbu na voľných plochách. Zariadenia poľnohospodárskej výroby a služieb sú v meste rozsahovo obmedzené, a s výnimkou areálu PD pri Mochovskej ceste ich možno pokladať za stabilizované. V územne odlúčených mestských častiach sa okrem areálov koncentrovanej poľnohospodárskej výroby nevyskytujú t.č. žiadne iné výrobné kapacity.

Výraznou špecifikou v urbánnej štruktúre Levíc je rekreačný areál termálnych kúpalísk Margita - Ilona v katastri m.č. Kalinčiakovo, s doplňujúcimi rekreačno - ubytovacími kapacitami, ktorý je aktivitou s potenciálom nadmestského významu.

Podľa „vysokého“ variantu demografickej prognózy by počet obyvateľov Levíc a ich mestských častí nemal do roku 2020 dosiahnúť viac jako 41.000 a do roku 2030 by Levice mali mať najviac 42.500 – 43.000 obyvateľov. Reálnejší „nízky“ variant demografického rozvoja mesta počíta s maximom jeho rastu do roku 2020 na 38.500 obyvateľov, do roku 2030 na najviac 41.000 obyvateľov, oproti súčasnému stavu cca 37.000 (ale max. 37.250) obyvateľov. To v návrhovom období územného plánu mesta znamená nárast o 1.500, ale najviac o 3.500 – 4.000 obyvateľov, v dlhšom výhľade o 4.000, najviac však o 6.500 obyvateľov.

Priestorovo najnáročnejšou v potrebách výhľadového rozvoja mesta je bytová výstavba, resp. nárok na plochy pre jej umiestnenie. Pre prírastok cca 4.000 obyvateľov je při priemernej obsadenosti bytu 3,40 obyv./b.j. potrebných cca 1.175 – 1.200 bytov, pre výhľad do roku 2030 ďalších cca 550 – 600 bytov. Ak zo súčasných 1.341 na trvalé bývanie nevyužívaných bytov predpokladáme zobytnenie 500 – 600 bytov, je potreba novej výstavby do roku 2020 celkom 600 – 700 bytov, do roku 2030 najviac 1.250 – 1.300 bytov, vrátane náhrady za nevyhnutné úbytky zo súčasných bytov. Úbytok bytov pritom však bude, vzhľadom k nízkemu veku súčasného bytového fondu a jeho primeranej kvalite, najmä v návrhovom období územného plánu minimálny, a ani s rozsiahlejšími asanáciami nie je potrebné uvažovať.

Doteraz vypracovanou územnoplánovacou dokumentáciou (ÚPN – SÚ, zmeny a doplnky 2001) a územnoplánovacími podkladmi (urbanistické štúdie) možno na vybraných a riešených lokalitách v zastavanom území a v rozvojových lokalitách na okraji mesta (Vinohrady) umiestniť cca 1.150 – 1.200 bytov v bytových domoch a do 350 rodinných domov so 400 – 450 bytmi v nich. Celkový disponibilný prírastok bytového fondu je teda až 1.550 – 1.650 bytov, čo presahuje očakávané potreby rozvoja města do r. 2020 i vo „vysokom“ demografickom raste, a môže saturovať aj súčasný deficit bytového fondu, reprezentovaný cca 950-timi žiadosťami o pridelenie bytu.

5.5.1. M e s t o L e v i c e

63 Súčasné zastavané územie mesta možno diferencovať podľa miery stability jeho zástavby, ktorá určuje možnosti jeho ďalšieho funkčného využívania. Jednotlivé funkčné plochy zastavaného územia možno rozdeliť na územia stabilizované a na územia transformačné.

Za funkčne a stavebne stabilizovanú treba považovať predovšetkým zástavbu historického jadra mesta a centrálnej mestskej zóny, v dotyku s historickým jadrom najmä priestory pozdĺž hlavnej kompozičnej osi - ulice Ľudovíta Štúra, až k železničnej stanici, a ulice SNP k cintorínu a nemocnici. Podobne sú funkčne a stavebne dlhodobo stabilizované priestory mestskej obytnej zástavby, či už nízkopodlažnej - Nová Osada, Cigánka, Káka, alebo viacpodlažnej - obytné súbory Prednádražie, Rybníky, Sihoť, Medzicestie, Stred I. Za funkčne stabilizovanú treba považovať tiež zástavbu v športovom areáli a prevažujúcu väčšinu výrobnej a skladovo - distribučnej zástavby na západe a juhozápade zastavaného územia mesta.

Na stabilizovaných územiach možno očakávať oproti súčasnej zástavbe a súčasnému funkčnému využívaniu iba minimálne zmeny. Možno na nich predpokladať iba dielčie zásahy do súčasnej stavebnej štruktúry, smerujúce k vyššej kvalite zástavby, primeranejšiemu funkčnému využívaniu, vyššej intenzite územného využitia, či korekcií nevhodných zásahov do historickej štruktúry mesta, vykonaných v nie príliš dávnej minulosti, alebo ich humanizáciu a dotváranie - najmä v rozsiahlejších nových obytných súboroch a ostatných väčších monofunkčných priestorových celkoch.

Pretože prevažná väčšina Levickej mestskej zástavby vývojovo pochádza najmä z posledného 50 - ročia, je i súčasná urbánna štruktúra mesta prevažne funkčne a stavebne vysoko stabilizovaná.

Za transformačné je treba považovať tie územia, ktoré sú nevhodne alebo k svojmu významu neprimerane funkčne využívané, alebo majú málo vyhovujúcu až nevyhovujúcu stavebnú štruktúru. Území tohoto charakteru nie je v mestskej zástavbe Levíc veľa, ba sú skôr zriedkavé. Za potenciálne transformačné územia (prestavbové, alebo so žiadúcou zmenou funkčného využívania) treba pokladať predovšetkým časť priestorov pozdĺž cesty I/55 v meste (Kalnická cesta, Mestský majer, ul. M.R. Štefánika, Turecký rad) s prevažujúco staršou, alebo chaotickou a náhodilou zástavbou, časti zástavby pozdĺž železničnej trate Zvolen - Palárikovo a pozdĺž ulice ku Bratke. Výrazne transformačným je územie so staršou a subštandardnou zástavbou pri Koháryho ulici, Robotníckej ulici, na ul. Podhradie a na Kľačianskej ulici. Trnsformačný charakter má tiež staršia zástavba pod Kusou horou a pri Šahanskej ceste (Družstevnícka ulica), najmä z jej severovýchodnej strany (urbanistický obvod Bátovská). Menšie celky s transformačnou zástavbou sa však nachádzajú i v priestoroch pozdĺž ulice Ľ. Štúra. Výraznejšiu transformáciu súčasnej nízkopodlažnej obytnej zástavby možno očakávať i na Káke, najmä obojstranne pozdĺž Bernolákovej ulice, na ulici Červenej armády, J. Bottu a na Vojenskej ulici.

Posledným typom transformačných území v súčasnej mestskej zástavbe sú asanačné plochy, na ktorých bola v uplynulom dvadsaťročí asanovaná pôvodná zástavba, a dosiaľ stavebne využité neboli. Sú to najmä rozsiahlejšie plochy, ohraničené ulicami Tyršovou, Červenej armády a Marxovou, za Domom kultúry a na ul. P.O. Hviezdoslava, pri lekárni Bellis. Všetky tieto priestory sú súčasťou centrálnej mestskej zóny, čomu by malo zodpovedať aj ich primerané funkčné využitie.

Voľných stavebných plôch je v súčasnej mestskej zástavbe relatívne veľmi málo a majú najmä zbytkový charakter, ako sú napr. dosiaľ nezastavané plochy pri Vinohradníckej a 64 Gaštanovej ulici, na Cigánke, resp. pri topoľovom lesíku na sídlisku Rybníky III. Najrozishalejšou súvislou voľnou plochou v zastavanom území mesta je rezervný priestor priemyselnej výroby medzi Levitexom a sídliskom Rybníky V. Menšie územné rezervy sú v zástavbe priemyselných areálov a dosiaľ poľnohospodársky využívané územie medzi mestským cintorínom a Kalváriou.

Pretože je prevažná časť súčasného zastavaného územia mesta funkčne a stavebne primerane využívaná, s dlhodobo stabilizovanou zástavbou a disponibilné transformačné a stavebne voľné plochy nie sú pre saturáciu potrieb dlhodobejšieho výhľadového rozvoja mesta postačujúce, bude v návrhu územného plánu mesta potrebné riešiť jeho územný rozvoj i na ďalších plochách v kontakte so súčasným zastavaným územím. V súlade s dlhodobo pripravovanými tendenciami sa najrozsiahlejšia nová obytná výstavba predpokladá obojstranne pozdĺž Šahanskej cesty, s ťažiskom v pokračovaní sústredenej, obytnej zástavby v priestore urbanistického obvodu Vinohrady. Ďalšou vhodnou lokalitou pre obytnú zástavbu je územie južne od Mochovskej ulice.

Disponibilné voľné plochy v dotyku s centrálnou mestskou zónou (najmä pri Tyršovej ulici a pri Námestí Hrdinov), ale aj transformačné plochy pri Bernolákovej ulici, Vojenskej ulici a ulici Červenej armády sú potenciálom mestskej polyfunkčnej zástavby, s primeraným zastúpením bývania, dôležitým pre oživenie mestského centra. Priestory pri Koháryho ulici považujeme za osobitne vhodné pre transformáciu na polyfunkčnú zástavbu, a pre vyššiu občiansku vybavenosť. Voľnú plochu medzi cintorínom a Kalváriou navrhujeme využiť pre rozšírenie cintorína, zostávajúcu časť využiť pre mestskú zeleň, o ktorú sa rozšíri zeleň Kalvárie. Ťažiskovou plochou pre zvýšenie zastúpenia verejnej zelene v meste by však mal byť priestor medzi ul. Turecký rad a navrhovaným polderom pri Podlužianke, so súbežnou funkciou lokálneho biocentra.

Disponibilné voľné plochy pri obytných súboroch Rybníky III. a Rybníky V. navrhujeme prednostne využiť pre zmiernenie deficitu rekreačných plôch a plôch pre odstavovanie, ale najmä garážovanie osobných motorových vozidiel - najmä na stavebne voľnej ploche pri Levitexe. Pre riešenie deficitu rekreačných a športovo - rekreačných plôch viacpodlažnej zástavby sídlisk Rybníky I. - V., ale aj Novej Osady doporučujeme a navrhujeme využiť rozvojovú plochu južne od Mochovskej ulice, s väzbou na Levické rybníky. Voľnú plochu pri topoľovom lesíku využiť pre sociálno - kultúrne aktivity rím. kat. cirkvi a športoviská pre deti a mládež.

Štruktúru navrhovanej prevažujúco obytnej zástavby pozdĺž Šahanskej cesty je potrebné riešiť ako polyfunkčný priestorový konglomerát s viacpodlažnou, najmä však nízkopodlažnou obytnou zástavbou, rôznorodou občianskou vybavenosťou, vrátane vybavenia sociálneho charakteru, s diferencovanými športovo - rekreačnými plochami a s výrobnými aktivitami na tých plochách, kde sú historicky založené (Nixbrod).

Do potenciálnych plôch pre nízkopodlažnú obytnú zástavbu je potrebné zahrnúť všetky územia, ktoré sa preverovali urbanistickými štúdiami, vypracovanými v rokoch 1996 - 1999, t.j. Cigánka, Podhradie, Družstevnícka ulica (sever, juh), Tatranská ulica, Kalvária, Dolný a Horný Krížny vrch (tehelňa). Potrebné by bolo zvážiť spôsob stavebného využitia (štruktúru a intenzitu zástavby) v oboch lokalitách overovanej nízkopodlažnej obytnej zástavby pri Šahanskej ceste. Vzhľadom k dlhšiemu návrhovému obdobiu pripravovaného územného plánu mesta je navrhnuté i plošné rozšírenie obytnej zástavby v lokalite Vinohrady a potenciálne možné plochy novej nízkopodlažnej obytnej zástavby pri Svätojánskej pustatine, a využitie územia nad ulicou Štefana Majora (medzi železničnou traťou a záhradkárskou osadou), ktoré by mohli byť výhľadovými, alebo rezervnými lokalitami. Pre bývanie sociálne odkázaných (štartovacie byty pre mladé manželstvá a byty 65 pre seniorov), je možné využiť časť plôch na Nixbrode, pre bývanie sociálne neprispôsobivých predpokladáme naďalej využívať Ladislavov dvor, a ako diverznú lokalitu aj Géňu (pri školskom majetku SPTŠ), v menšej miere i v lokalite Čudo.

Pre výhľad rozšírenia priemyselnej výroby, výrobných služieb, zariadení stavebníctva, distribúcie a skladov má mesto súčasným územným plánom i jeho samostatným doplnkom čís. 2/2002 vymedzené pomerne rozsiahle rozvojové plochy v lokalitách Bratka a Géňa, ktoré nie je problémom rozšíriť o ďalšie potenciálne výhľadové alebo rezervné plochy, nadväzujúce na plochy už navrhované. Námetovo doporučujeme časť navrhovaných rozvojových plôch v lokalite Géňa funkčne vyhradiť pre aktivity agrosektoru, v podobe Agroparku, t.j. regionálneho strediska služieb a logistických zariadení pre poľnohospodársku výrobu, čo zodpovedá historickému postaveniu Levíc, ale rovnako špecifikuje a diverzifikuje aj súčasný výrobný potenciál mesta.

Zároveň je potrebné umožniť reštrukturalizáciu súčasných výrobných plôch a ich racionálne využívanie. Potenciál možností rozvoja špecifických výrobných aktivít je i v lokalite Nixbrod (využitie pôvodnej tehelne a k nej priliehajúcich plôch). Ako možnú lokalitu menších výrobných a distribučných aktivít navrhujeme priestor pri Mestskom majeri, t.j. medzi záhradkárskou osadou a bývalou strelnicou Zväzarmu, ktorý by mohol byť vhodnou územnou ponukou pre výstavbu uceleného súboru prenajímateľných výrobných a skladovo - distribučných zariadení, alebo rezervou pre rozvoj výroby.

Pre zlepšenie funkčnosti a pre zjednodušenie dopravnej obsluhy bude potrebné dobudovať štruktúru mestských komunikácií na úplnú roštovú sústavu ciest, čo v prvom rade znamená potrebu dobudovania vonkajšieho mestského okruhu o jeho južné a západné prepojenie - t.j. zriadenie kapacitnej komunikácie v predĺžení Mochovskej ulice až po Šahanskú cestu. Na Jurskej ceste bude potrebné zriadiť mimoúrovňové križovanie (cestný nadjazd) so železničnou traťou čís. 150 do Palárikova. Zároveň je potrebné vytvoriť územnú rezervu pre možné zdvojkoľajnenie tejto železničnej trate v celom rozsahu katastrálneho územia mesta, s jej rozšírením po západnej (a severnej) strane. V návrhu potenciálu územného rozvoja a rozvojových variánt sa rešpektuje vypracovaná štúdia okružnej križovatky v priestore Mestského majera a plánovaná zmena trasy mestskej zbernej komunikácie pri Námestí Hrdinov. Z križovatky štátnych ciest I/51 a II/564 bude potrebné vymiestniť súčasnú ČSPH. Nové ČSPH možno lokalizovať obojstranne na Tureckom rade a pri Šahanskej ceste, prípadne i vo väzbe na priemyselnú zónu pri Jurskej ceste.

Sieť vnútromestských komunikácií je potrebné doplniť - preveriť je potrebné najmä možnosť prepojenia Nádražného radu s Mochovskou ulicou pozdĺž železničnej trate čís. 152 Levice - Štúrovo. Zároveň je potrebné diverzifikovať dopravné sprístupnenie obvodu „Za Tabakovou“, najvhodnejšie zrejme komunikáciou, paralelnou so železničnou traťou čís. 150 s odbočkou z Jurskej cesty, ale aj lokálnym účelovým prepojením pri areáli SITA (aspoň vo výhľade). Do siete mestských komunikácií by bolo vhodné začleniť a v tejto súvislosti aj primerane upraviť jestvujúcu účelovú cestu medzi Levicami a Kalinčiakovom (z Cigánky).

Zvlášť náročným a ťažšie riešiteľným problémom ďalšieho rozvoja mesta je parkovanie, odstavovanie a garážovanie osobných motorových vozidiel, zvlášť v sídliskovej obytnej výstavbe. Pre garážovanie odporúčame prednostne využiť disponibilné územné kapacity medzi Levitexom a sídliskom Rybníky V., na Nixbrode, príp. i pri Mochovskej ulici (jestvujúci areál PD). Nové obytné súbory bude treba projektovať a stavať ako odstavnými a garážovacími kapacitami saturované. V centrálnej mestskej zóne bude okrem zámeru vybudovania parkoviska na ul. SNP potrebné vybudovať viacúrovňový parking pri 66 obchodnom dome Delvita, príp. i v priestoroch pri Koháryho ulici a Štúrovej ulici, a výhľadovo uvažovať i s podzemným parkoviskom na Námestí hrdinov.

5.5.2. M e s t s k é č a s t i

Potenciál rozvoja jednotlivých obcí - územne odlúčených mestských častí, bol hodnotený na základe rozboru ich prirodzených rozvojových predpokladov, t.j. posúdenia súčasného stavu urbánnej štruktúry, schopností jej transformácie a jej rozvojových možností. V tejto fáze riešenia sa neprihliadalo na súčasný počet obyvateľov a na potenciál demografického rozvoja prirodzenou menou obyvateľstva. Oproti Leviciam sa totiž mestské časti vyznačujú trvalým poklesom obyvateľstva, nižšou obsadenosťou jestvujúceho domového a bytového fondu, väčším podielom starších bytov s nižším štandardom úžitkových plôch a technického vybavenia, vyšším podielom na trvalé bývanie nevyužívaných bytov a tendenciami vo väčšej miere využívať bytový fond ako druhé (resp. víkendové) bývanie.

Východiskovou demografickou premisou pre riešenie územného plánu by mal byť zámer udržať v mestských častiach najmenej súčasný počet obyvateľov a navrhovať také ich rozvojové možnosti, aby boli impulzom pre postupné zvyšovanie ich obývanosti. Najvhodnejšie územné predpoklady pre takýto vývoj má zrejme Kalinčiakovo, v menšom rozsahu i Čankov a Malý Kiar. Možnosti rozvoja Horše sú výraznejšie limitované terénnymi danosťami, súčasným charakterom zástavby s obmedzenou priestorovou disponibilitou a požiadavkami na zachovanie jej urbánnej charakteru a na ochranu krajinného prostredia.

Dôvodne možno predpokladať, že v územne odlúčených mestských častiach, za predpokladu dobudovania verejnej technickej vybavenosti a zabezpečenia vhodných plôch pre výstavbu, bude možné realizovať individuálne bývanie na inej, a zrejme kvalitatívne vyššej úrovni, než v urbánnych štruktúrach nízkopodlažnej obytnej zástavby v meste. Ďalší rozvoj mestských častí bude teda do značnej miery závisieť od ponuky vhodných plôch pre novú výstavbu, alebo od možností transformácie jestvujúcich obytných štruktúr na súčasným a výhľadovým potrebám zodpovedajúci štandard a úroveň bývania.

Hľadisko saturácie územne odlúčených častí zariadeniami základnej občianskej vybavenosti, osobitne vybavenosti sociálneho charakteru nepokladáme, vzhľadom k blízkosti a dobrej dostupnosti Levíc, za rozhodujúce. Rozhodujúcou bude skôr odlišná, zrejme vyššia kvalita životného prostredia všeobecne, a špecificky vyššia, resp. „odlišná“ kvalita obytného prostredia, ktorú možno v mestských častiach získať.

Č a n k o v

Súčasná zástavba mestskej časti je prevažujúco staršia, umiestnená na úzkej parcelárii, ktorá bude obmedzujúcou a limitujúcou z hľadiska možností úprav alebo výmeny jestvujúcej zástavby. Pre novú sústredenú obytnú výstavbu je však možné využiť plochy rozsiahlejších záhrad, najmä vo východnej časti obce, za Čankovským potokom, alebo vytvorením nového stavebného obvodu mimo súčasne zastavaného územia obce v lokalite Konopiská, s rozlohou cca 2,0 - 2,5 ha (v dlhodobejšom výhľade).

Rozsiahly areál Poľnohospodárskeho družstva nie je v súčasnosti primerane využívaný a bolo by ho možné reštrukturalizovať. Vo väzbe na tento areál možno v územnom pláne navrhnúť ponukové plochy pre menšie výrobné a skladovo - distribučné zariadenia v rozsahu max. 1,5 - 1,8 ha, s dobrou dopravnou prístupnosťou. 67

H o r š a

Odlúčená mestská časť Horša je urbánnym celkom s osobitnými danosťami, ktoré spočívajú jednak v špecifických kvalitách okolitého prírodného prostredia (NPR Horšianska dolina), ale aj v kvalitách jej urbánnej štruktúry a svojrázneho obytného prostredia. Všetky tieto kvality bude pri koncipovaní návrhu jej rozvoja potrebné v čo najväčšej miere rešpektovať a zachovať. Z týchto hľadísk je Horša okrem štandardnej obytnej funkcie zvlášť vhodná najmä pre druhé (víkendové) bývanie, chalupárstvo, ale aj pre ojedinelé aktivity agroturistiky, územným plánom je však potrebné vytvoriť predpoklady pre výstavbu rekreačnej infraštruktúry.

Zároveň má Horša i územné predpoklady pre novú výstavbu v limitovanom rozsahu na dosiaľ stavebne voľných plochách, alebo na transformačných plochách (areál starého JRD) a pre umiestnenie menších, štruktúre a charakteru obce primeraných výrobných aktivít. Všetku novonavrhovanú zástavbu však bude potrebné prispôsobiť historickým urbánnym kvalitám a prioritám ochrany prírodného prostredia. Obec by sa nemala stavebne mimoriadne rozširovať.

Vzhľadom na zložitosť priestorových pomerov bude ÚPN mesta Levice pre Horšu doporučovať vypracovanie podrobnejšieho územnoplánovacieho podkladu - urbanistickej štúdie, a pre prípadné novonavrhované lokality sústredenej výstavby aj územného plánu zóny.

M a l ý K i a r

Mestská časť je svojim charakterom ulicovkou s pravidelnou, pomerne intenzívnou obytnou zástavbou, na ktorú nadväzujú plochy pridomových záhrad a viníc. Pre jej ďalší územný rozvoj formou sústredenej výstavby rodinných domov sú k dispozícii plochy starého JRD a záhrad na jej západnej strane, v rozsahu do 4,5 ha. Menšie lokality, vhodné pre bytovú výstavbu, sú i v súčasnej zástavbe obce.

Rozsiahly areál Poľnohospodárskeho družstva nie je v súčasnosti z veľkej časti využívaný. Možno ho však reštrukturalizovať a vzhľadom k dobrému dopravnému sprístupneniu využiť pre rôznorodé výrobné aktivity.

K a l i n č i a k o v o

Obec sa skladá z dvoch vekovo a charakterovo odlišných častí. Staršia zástavba na pravom brehu Sikenice, a z časti aj okolo cesty do Krškán, je usporiadaná na úzkej a dlhej parcelárii, čo sťaží možnosti prestavieb a novej (transformačnej) výstavby. Novšia zástavba na ľavom brehu Sikenice zodpovedá svojou urbanistickou štruktúrou súčasným tendenciám.

Kalinčiakovo má primerane svojmu významu a veľkosti i relatívne dobré prirodzené rozvojové možnosti, jednak v častiach so staršou zástavbou, najmä však v nadväznosti na novšiu zástavbu na území južne od cesty II/564. Pri väčšom rozsahu navrhovanej novej obytnej výstavby bude však potrebné uvažovať i o rozšírení sortimentu a rozsahu zariadení základnej občianskej vybavenosti, prípadne i o rozšírení Základnej školy.

68 Výraznou a významnou aktivitou mestského až nadmestského významu je rekreačný areál Margita - Ilona, so sústavou kúpalísk a ubytovacích kapacít. Podľa vyhodnotenia súčasného stavu je areál potrebné revalorizovať a vybaviť minimálne na úroveň súčasného štandardu tohoto druhu zariadení, čo znamená jeho transformáciu na aquapark, s aspoň čiastočným vylúčením sezónnosti prevádzky (požiadavka na kryté kúpalisko), a výrazné skvalitnenie ubytovania a rekreačno - športovej infraštruktúry. Rozvoj nových ubytovacích zariadení je možný na juhozápadne orientovanom svahu Kamenice (v katastri Malého Kiaru), významnejšie ubytovacie zariadenie typu pobytového hotela možno umiestniť na južný okraj časti „Ilona“. Zariadenia aquaparku by bolo možné lokalizovať na mieste súčasných, už subštandardných chatiek, kemping transformovať na rekreačné športoviská. Rozsah skvalitnených ubytovacích kapacít by mal zostať približne na súčasnej úrovni, zlepšiť by sa mali podmienky pre pasantskú návštevnosť.

5.6. Limity a obmedzenia rozvoja

Najmä v dôsledku dynamického rastu mesta v rokoch 1970 - 1995, kedy počet jeho obyvateľov vzrástol na takmer 250 % pôvodného stavu, je najvážnejším limitom a obmedzujúcim faktorom ďalšieho rozvoja mesta jeho časovo veľmi rovnorodá urbánna štruktúra s pomerne vysokou intenzitou zastavanosti, s minimom stavebne voľných, rezervných alebo asanačných plôch v zastavanom území mesta. Územný plán (ÚPN-SÚ) z roku 1984 navrhoval pre ďalší rozvoj mesta asanáciu staršej nízkopodlažnej, prevažujúco obytnej zástavby v najbližšom okolí historického jadra mesta a jej náhradu novou stavebnou štruktúrou, najmä v súvislosti s vtedajšími sprísnenými požiadavkami na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Tieto tendencie už v súčasnosti nie sú reálne, absolútne prevažujúcu časť súčasnej, najmä obytnej a vybavenostnej mestskej zástavby, je treba považovať za funkčne a v zásade aj stavebne dlhodobo stabilizovanú. Rozvojové možnosti bude preto potrebné získavať kombináciou využívania jestvujúcich priestorových rezerv (najmä asanovaných a t.č. stavebne voľných plôch), intenzifikáciou zástavby, prestavbou a rozvojom na nových plochách, nadväzujúcich na súčasné zastavané územie mesta.

Možnosti ďalšieho využívania priestorov historického jadra mesta a jeho centrálnej mestskej zóny obmedzujú a limitujú požiadavky jeho pamiatkovej ochrany, ale i prirodzená snaha po zachovaní historického potenciálu mesta s jeho charakteristickou priestorovou a stavebnou štruktúrou, reprezentujúcou špecifickosť mesta. Funkčnú a stavebnú využiteľnosť jediného asanačného priestoru pri Koháryho ulici a voľných priestorov pozdĺž ulice Turecký rad limitujú požiadavky primeranej ochrany priestorových súvislostí Levického hradu.

Ďalším rozhodujúcim obmedzením výhľadového územného rozvoja mesta je potreba a možnosť záberov poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Podľa ustanovenia § 12, ods. 2 zákona NR SR čís. 220/2004 Z.z. je osobitne chránená poľnohospodárska pôda najlepšej kvality, ktorá je podľa kódu bonitovanej pôdno - ekologickej jednotky zaradená do prvej až štvrtej kvalitatívnej skupiny, uvedenej v prílohe k tomuto zákonu. Do týchto osobitne chránených kategórií spadá väčšina pôdneho fondu v okolí súčasnej zástavby Levíc a ich odlúčených mestských častí, odňatie PPF pre rozvoj mesta teda musí byť náležite zdôvodniteľné a viac - menej nevyhnutné.

Kapacity verejného technického vybavenia nie sú v súčasnosti obmedzujúcim či limitujúcim faktorom rozvoja mesta, vplývajú však na možnosti rozvoja mestských častí (najmä súčasná absencia čistenia odpadových vôd). Všeobecne je výška zástavby v meste a na jeho potenciálnych rozvojových plochách limitovaná výtlakom II. tlakového pásma vodojemu Cigánka. Možnosti severného a severovýchodného rozvoja mesta sú vymedzené sústavou trás jestvujúcich VVN a VN diaľkových elektrovedení, čiastočne i jestvujúcou trasou 22 kV okružného elektrovedenia.

Rozvojové možnosti mesta obmedzujú i vojenské priestory, ich záujmové územia a ochranné pásma (v Leviciach pri kasárňach, v priestore vojenského cvičiska a nad Čankovom). Územný rozvoj v mestskej časti Horša je limitovaný ochranou vymedzených častí Horšianskej doliny, ktoré sú národnou prírodnou rezerváciou, s podmienkami ochrany podľa zákona NR SR čís. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

Mesto Levice sa nachádza v 10 km havarijnom pásme Mochovce (oblasť ohrozenia). Takto bolo zaradené dňa 21. februára 2002, keď dovtedy bolo zaradené v 20 km havarijnom pásme. V zmysle § 13, ods. 1, písm. i) zákona NR SR čís. 42/1994 o civilnej ochrane obyvateľstva sa na mesto Levice vzťahujú osobitné opatrenia na ochranu obyvateľstva mesta. 70

Rozvoj mesta obmedzujú a limitujú i nasledovné ochranné pásma, vyplývajúce zo všeobecne platných predpisov, resp. miestnych požiadaviek :

- železničné trate čís. 150 a 152 - 60 metrov od osi krajnej koľaje, najmenej však 30 metrov od hraníc obvodu dráhy (podľa zákona o dráhách) - železničné vlečky vo voľnej trati - 30 metrov od osi krajnej koľaje - štátne cesty I. a II. triedy - 25 metrov od osi vozovky, resp. osi krajného jazdného pruhu - štátne cesty III. triedy - 18 metrov od osi vozovky - miestne komunikácie II. triedy - 15 metrov od osi vozovky (ochranné pásma ciest vyplývajú z vyhlášky čís. 136/1961 Zb.) - vzdušné elektrické vedenia 400 kV - 25 metrov od krajného vodiča - vzdušné elektrické vedenia 220 a 110 kV - 20 metrov od krajného vodiča - vzdušné elektrické vedenia 22 kV - 10 metrov od krajného vodiča (ochranné pásma vyplývajú z vládneho nariadenia čís. 80/1957 Zb., ktorým sa vykonáva zákon čís. 79/1957 Zb.) - VVTL plynovody podľa STN 386410, ale najmenej 100 metrov od osi potrubia (krajného potrubia) - VTL plynovody do O 300 mm - 20 metrov od osi potrubia - STL plynovody vo voľnom teréne a v nezastavanom území - 10 metrov od osi potrubia (ochranné pásma vyplývajú z vyhlášky FMPE čís. 175/1975 Zb.) - produktovody – do 300 metrov od osi potrubia - ochranné pásma vodných zdrojov - podľa lokálnych podmienok. Na území mesta je určené PHO o vonkajšie, ohraničené štátnou cestou I/51 a tokom Podlužianky, ďalej sú stanovené PHO 2o vnútorné a PHO 1o ochrany vodných zdrojov - ochranné pásmo 3o ochrany prírodných liečivých zdrojov v Dudinciach a prírodných zdrojov minerálnych vôd v Santovke a v Slatine zaberá južnú časť katastra Levíc (pod hranicou súčasnej zástavby) a celé katastre Čankova, Malého Kiaru a Kalinčiakova - ochranné pásmo čistiarne odpadových vôd - 200 metrov po smere prevládajúcich vetrov, 100 metrov proti smeru prevládajúcich vetrov - ochranné pásma cintorínov - 50 metrov v sídle s verejným vodovodom, 100 metrov v sídle bez verejného vodovodu (m.č. Čankov).

5.7. Možnosti využitia jestvujúcej územnoplánovacej dokumentácie

Pri spracovaní nového územného plánu mesta bolo možné a zároveň, kvôli zachovania kontinuity rozvoja mesta potrebné, využiť v súčasnosti platnú územnoplánovaciu dokumentáciu – ÚPN SÚ Levice, zmeny a doplnky, vypracovanú v januári 2001 a Mestským zastupiteľstvom schválenú vo februári 2001. Do riešenia nového územného plánu mesta sú zároveň prevzaté doplnky ÚPN SÚ Levice čís. 2 (výrobné územie Géňa – priemyselný park), čís. 3 (mestský majer) a čís. 4 (areál komunálnych služieb a poľnohospodárskej výroby pri Bátovskej ceste), ktoré boli vypracované a schválené v roku 2002.

Podľa požiadaviek obstarávateľa ÚPN-O boli pri spracovaní územného plánu mesta využité a do riešenia ÚPN-O zapracované urbanistické riešenia (funkčné využitie plôch a priestorové usporiadanie) podľa týchto územnoplánovacích podkladov:

- UŠ IBV Cigánka, doriešenie nezastavaných plôch, 1997 - UŠ IBV Tatranská ulica, október 1997

71 - UŠ možností rozvoja výstavby rodinných domov v lokalite pri Šahanskej ceste, december 1998 - UŠ možností výstavby rodinných domov Družstevnícka ul. – sever, august 1999 - UŠ zóny IBV Podhradie, september 1996 - UŠ IBV Dolný Krížny vrch, august 1999 - UŠ obytného súboru rodinných domov Horný Krížny vrch, marec 1995 - UŠ lokality „Za amfiteátrom“, august 1999 - UŠ centrálneho priestoru obytného súboru Rybníky III, december 1997 - UŠ centrálnej mestskej zóny Levice, december 2002 - UŠ predstaničného priestoru Levice - UŠ rozšírenia mestského parku Levice

Pre upresnenie možností využitia jestvujúcich vinohradníckych lokalít pre individuálnu výstavbu rodinných domov boli paralelne so spracovaním tohto územného plánu osobitnou štúdiou overované možnosti priestorovej lokalizácie takejto výstavby. Jej výsledky sa využili pri spracovaní návrhu územného plánu mesta. Podobne sa osobitnou urbanistickou štúdiou preverili aj možnosti diverzného dopravného napojenia obytného súboru Rybníky V. z Mochovskej, resp. Pereckej ulice.

Pre riešenie šírších územných vzťahov a väzieb sa primerane využila dokumentácia Koncepcie územného rozvoja (KURS) 2001 a územného plánu VÚC Nitrianskeho kraja. ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja sa v súčasnosti aktualizuje.

6. Urbanistická koncepcia navrhovaného rozvoja mesta

6.1. Vývoj a súčasný stav urbánnej štruktúry mesta

6.1.1. Doterajší stavebný a urbanistický vývoj mesta

Najstaršie stopy osídlenia v Levickom priestore pochádzajú z neolitu: sídlisko s volutovou kultúrou, kostrový hrob želiezovskej kultúry, eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, sídlisko z doby bronzovej a hromadný nález hrobov z mladšej doby bronzovej, kallštattské sídlisko, laténskej sídlisko a poklad keltských mincí, bohaté kostrové hroby z doby sťahovania národov, slovanské sídlisko a pohrebisko zo 7 - 8 storočia a z doby veľkomoravskej. Prvý raz sa Levice spomínajú v roku 1156, v donačnej listine o posvätení kostola v osade Bratka, ktorá sa nachádzala na západnom okraji mesta, a zanikla v rokoch 1429 - 1456. V roku 1958 tu boli pri archeologickom výskume odkryté základy pôvodného románskeho kostolíka. V tom čase boli Levice len bezvýznamnou poddanskou osadou, patriacou k tekovskému hradnému panstvu. Ležali východne od terajšieho mestského centra, na úpätí viničného vrchu, ktorý si dodnes zachoval názov Staré Levice.

V ďalších osudoch Levíc sú informácie až v listine, pochádzajúcej z roku 1318. Je to prvá písomná správa o jestvovaní Levického hradu, ktorý bol postavený na nízkom ostrohu nad močariskami Hrona, pravdepodobne v druhej polovici 13. alebo začiatkom 14. storočia, po úpadku tatárskym vpádom vyplieneného Tekovského hradu. Po stáročia bol potom vysunutou baštou na ceste k stredoslovenským banským mestám. Pod silnejúci hrad sa začali postupne sťahovať obyvatelia Starých Levíc a okolitých obcí. Tak v 14. storočí vznikla nová obec, podhradie - Nové, resp. Veľké Levice. Mesto a hrad popri svojej vojenskej funkcii plnili však aj významnú úlohu administratívneho a ekonomického centra levického hradného panstva. Levice boli trhovým miestom, v ktorom sa do značnej miery sústreďovala remeselná výroba. Postupne veľká časť obyvateľov nachádzala svoje živobytie v remeselníckej a obchodnej činnosti, a len menšia časť sa zaoberala poľnohospodárstvom a vinohradníctvom, pričom mnohí remeselníci mali spravidla aj vinice.

Pomerne dobrý obraz o vzhľade mesta a hradu v 17. storočí podávajú kresby Levíc ako protitureckej pevnosti. Pôdorys mesta ovplyvnila poloha hradu a trasy diaľkových ciest. Hrad bol už v roku 1410 obklopený hradbami a od mesta oddelený širkou vodnou priekopou, cez ktorú neskoršie viedol most. Mesto nepravidelného obdĺžnikového pôdorysu bolo tiež obohnané hradbami, ktoré v 16. storočí prestavali na taliansky spôsob a v 17. storočí zabezpečili vencom drevených palisád. Do mesta sa vchádzalo štyrmi bránami - vnútornou (cisárskou) medzi mestom a hradom, bátovskou (ktorou vchádzala do mesta cesta od Bátoviec), starou alebo Mlynskou bránou (ktorou viedla do mesta cesta od západu) a malou bránou (z ktorej vychádzala cesta na Staré Levice). V meste bolo niekoľko ulíc, známych aj podľa mena - ulicu z hradu ku katolíckemu kostolu volali Dlhou ulicou, ďalej tu bola Bátovská ulica, nazývaná aj Putnocká, Mlynská, Starolevická a Starotrhová ulica od katolíckeho kostola na trhovisko. Mimo hradieb sa na západnej strane mesta rozprestieralo takzvané Vonkajšie mesto. Močaristé okolie mesta začal od roku 1613 odvodňovať vtedy vybudovaný kanál - Perec. Extravilán mesta bol v dôsledku neustáleho tureckého nebezpečenstva od druhej polovice 16. storočia do veľkej miery spustnutý. Pôvodne urbárska pôda postupne zarastala krovím a chrastím. Tragický bol pre Levice veľký požiar, ktorý v roku 1696 zničil celé mesto. Značnú skazu priniesol aj mor, ktorý v rokoch 1709 - 1710 zúril v Leviciach a na ich okolí. Až po úplnom vyhnaní Turkov z Uhorska na začiatku 18. storočia sa na riedko osídlených nížinách otvorili výhodné kolonizačné možnosti, ktoré hojne využívali prisťahovalci, najmä z územia Slovenska. Celkový rozvoj Levíc v prvej polovici 18. storočia bol tak neobyčajne rýchly, že sa za krátky čas zaradili k významným mestám na území 73 dnešného Slovenska. Vzrástol obchod, najmä s obilím a inými poľnohospodárskymi produktami. V druhej polovici toho storočia tu už bolo 25 výrobných odvetví a okolo 150 remeselníckych dielní. Mesto sa stalo centrom širokého poľnohospodárskeho okolia, kde sa koncentrovala remeselná výroba, zameraná na každodenné potreby obyvateľstva. Geografická poloha a dobrá dopravná prístupnosť ho priamo predurčila za miesto veľkých jarmokov. V roku 1786 mali Levice 3.370 obyvateľov a 644 domov, v roku 1848 už 4.817 obyvateľov.

V prvej polovici 19. storočia sa v meste aktivizoval aj spoločenský a kultúrny život. V roku 1815 v bývalom františkánskom kláštore otvorili piaristické gymnázium, v r. 1836 založili vzdelávací spolok Kasíno a v roku 1846 čitateľský spolok. Aktivizujú sa aj protestantské cirkvi a budujú si vlastné kostoly, do mesta sa sťahujú aj prví židia, ktorí si utvárajú samostatnú náboženskú obec a zriaďujú si aj vlastnú synagogu a školu. Zánikom feudalizmu v roku 1848 sa Levice oslobodili spod poddanskej závislosti od levického panstva, a v tom istom roku sa k mestu pripojila aj prímestská osada Levické Podhradie.

V tretej štvrtine 19. storočia mesto zaznamenalo vo svojom vývoji stagnáciu, aj dôsledkom živelných pohrôm a epidémií (požiare, cholera). Isté spomalenie hospodárskeho vývinu bolo aj dôsledkom toho, že Levice ležali bokom od hlavnej, tzv. centrálnej uhorskej železnice. Až v roku 1887 sa dokončila prípojná železničná trať Štúrovo - Čata - Levice (v roku 1896 bola predĺžená až do Hronskej Dúbravy), čím sa mesto spojilo po železnici s najvýznamnejšími obchodnými centrami bývalej monarchie. V roku 1914 bola dobudovaná železničná trať z Levíc do Úľan nad Žitavou. Zlepšenie komunikačného spojenia priaznivo ovplyvnilo význam Levíc ako obchodného centra na rozhraní medzi južnou poľnohospodárskou a severnou remeselnícko - priemyselnou časťou Tekovskej stolice i širšieho kraja a tým aj ich populačný a stavebný rozvoj v poslednej štvrtine 19. a začiatkom 20. storočia. Kým Levice v roku 1870 mali 5.914 obyvateľov a 745 domov, tento počet sa do roku 1910 zvýšil na 9.676 obyvateľov a 1.070 domov.

Aj v tomto období, napriek intenzívnemu rozvoju továrenskej výroby v iných krajoch, si Levice zachovávajú tradičné postavenie remeselníckeho mesta, v ktorom bolo aj veľa záhradníkov - zeleninárov. Jediným priemyselným podnikom v meste bol Schollerovský mlyn, od roku 1879 s valcovým, neskôr parným pohonom. Levické vinohradníctvo, ktoré dosiahlo veľmi dobrú úroveň, upadlo koncom 19. storočia, keď vinice zničila fyloxéra. V súvislosti s rozvojom obchodného podnikania vznikajú v meste postupne tri banky. V roku 1888 vybudovali v Leviciach tržnicu. Popri gymnáziu začína v roku 1870 činnosť štátny učiteľský ústav. Novostavba jeho budovy z rokov 1909 - 1911 na vyvýšenine je dodnes výraznou dominantou mesta. V roku 1870 zriadili v meste kasárne, v osemdesiatych rokoch postavili v neoklasicistickom slohu najstaršiu časť nemocnice, v roku 1902 novú radnicu (Mestský dom), ktorú v r. 1927 nadstavali. Do sľubného hospodárskeho a kultúrneho rozvoja Levíc však na začiatku 20. storočia zasiahla prvá svetová vojna a po nej rozpad rakúsko - uhorskej monarchie.

V období prvej česko - slovenskej republiky sa Levice postupne stávali výrazným poľnohospodárskym a obchodným centrom južného Pohronia, čo sa prejavilo aj na ich urbánnom rozvoji. V roku 1924 sa na juhovýchodnom okraji mesta začala stavať rozsiahla štvrť rodinných domov, nazvaná Nová osada. Vznikali malé priemyselné podniky a výrobné zariadenia (mydláreň, likérka, tehelne). Postupne sa zveľaďovali a prestavovali aj staršie priestory mesta. Na jeseň 1938 však boli Levice pričlenené k Maďarsku a stali sa na vyše šesť rokov pohraničným mestom, do istej miery odtrhnutým od svojho prirodzeného vidieckeho a poľnohospodárskeho zázemia. V tomto období (v r. 1942) mali 12.758 obyvateľov.

74 Po druhej svetovej vojne po ich opätovnom navrátení do Česko - Slovenska sa Levice postupne stali významným administratívno - správnym, priemyselným a spoločenským centrom. V meste sa zriadil celý rad prevádzok priemyselnej výroby (najmä potravinárskeho a spotrebného charakteru) a stavebníctva. Rozsiahlou novou bytovou výstavbou, najmä po roku 1960, kedy sa Levice stali sídlom veľkého okresu, sa počet ich obyvateľov takmer strojnásobil. Novou výstavbou sa výrazne zmenil urbanistický charakter mesta, zväčšil sa jeho plošný rozsah, diferencovala sa jeho urbanistická štruktúra. Najväčším rozvojovým impulzom bola výstavba jadrovej elektrárne v lokalite blízkych Mochoviec, ktorou sa významne zvýšili pracovné príležitosti, koncentrácia obyvateľstva, rozsiahla hromadná bytová výstavba a rozvoj zariadení terciálnej sféry a občianskej vybavenosti. Po roku 1989 sa tento dynamický rozvoj postupne stabilizoval, aby sa najmä v posledných rokoch zameral najmä na postupné zlepšovanie kvalít obytného prostredia a na diverzifikáciu hospodárskej a sociálnej štruktúry mesta, s osobitným dôrazom najmä na ťažiskové priestory mestského centra.

Súčasné mestské časti sú pôvodnými samostatnými obcami so zachovaným, prirodzene vzniknutým a rozvíjaným charakterom vidieckeho osídlenia v poľnohospodárskej krajine.

Č a n k o v

Obec sa prvý raz spomína v roku 1275 ako zemianska, od 14. do polovice 19. storočia patrila k Levickému hradnému panstvu. Pôvodná nepravidelná ulicová zástavba sa neskôr rozšírila i k ceste II/564. Dominantou obce je pôvodne gotický, neskôr zbarokizovaný a naposledy secesne prestavaný ev. a.v. kostol, situovaný v predpriestore cintorína. Do pôvodnej štruktúry zástavby obytných domov s hospodárskymi staviskami, často s charakteristickými znakmi ľudovej architektúry, je včlenená novšia zástavba, najmä na severnom okraji obce. Obytná zástavba tu plynulo prechádza do rekreačne využívaných viníc a záhradkárskych osád. Na juhozápade obce je umiestnený hospodársky dvor poľnohospodárskeho družstva (pôv. JRD bolo založené v roku 1952). Severná, zalesnená časť chotára obce, je predmetom vojenského záujmu. V južnej časti, pod Dolnou horou, sa nachádza na legislatívnu ochranu navrhovaný areál Balážka.

H o r š a

Prvý písomný záznam o obci je z roku 1349. Až do 18. storočia bola zemianskou. Leží v kaňonovite a meandrovo formovanom úzkom údolí potoka Sikenica, čo určilo aj jej urbanistickú štruktúru a spôsob zástavby. Dominantami potočnej radovej dediny boli kostoly. Na južných svahoch nad obcou sa nachádzajú vinice. V obci je starší, dnes už nefunkčný areál pôvodného JRD (z roku 1952), pod obcou sú zrúcaniny vodného mlyna. Novšia zástavba je včlenená do historickej stavebnej štruktúry. Rozsiahly poľnohospodársky areál je pri ceste I/51, mimo zástavby obce. Súčasťou Horšianskeho katastra sú chránené územia Národnej prírodnej rezervácie Horšianska dolina.

M a l ý K i a r

Prvá zmienka o obci je v listine Šahanského kláštora, z rokov 1242 - 1272, kde sa obec spomína už ako „zničená“. Až do 16. storočia patrila k Levickému hradnému panstvu, neskôr patrila drobným zemanom. Urbanisticky ju charakterizuje štruktúra radovej ulicovej zástavby, s postupným rozvojom severným smerom. V strede obce je rokokovo - klasicistický kostol z 18. storočia a klasicistická kúria z 1. pol. 19. stor., s podjazdom. Nad severnou časťou obce sa nachádzajú vinice, južný uzáver tvorí v súčasnosti značne zdevastovaný areál poľnohospodárskeho družstva. Za kopcom, v lokalite Kamenica je 75 pôvodný lom, ktorý sa dnes využíva ako skládka stavebnej sute. Naň nadväzuje rekreačná chatková lokalita. Východne od obce leží stará (vypustená) a nová vodná nádrž Malý Kiar, ktorá sa využíva ako rybník.

K a l i n č i a k o v o

Pôvodne (do r. 1948) sa obec nazývala Varšany a prvý raz je písomne spomenutá v listine Šahanského kláštora z rokov 1242 - 1272, kde sa hovorí o jej spustošení, je však omnoho staršia. Od 14. storočia až do zrušenia poddanstva bola zemianskou obcou. Staršia ulicová zástavba, s jadrovými priestormi medzi kaštieľom a kostolom, postupne, a najmä v posledných desaťročiach, prerástla do podoby hromadnej zástavby, umiestnenej pod a nad cestou II/564 z Levíc do Santovky. Klasicisticky prestavaný pôvodne barokový kaštieľ pochádza z 18. storočia, reformovaný kostol je románsky, z 12. storočia. Južne od obce sa nachádza rekreačný areál s kúpaliskami a rekreačným ubytovaním Margita - Ilona.

6.1.2. Súčasný stav urbanistickej štruktúry a funkčné členenie mesta

Pre súčasnú urbanistickú štruktúru Levíc je charakteristickou kompaktná a zároveň intenzívna zástavba, s relatívne rovnomerným a primeraným využitím všetkých zastavaných plôch mesta. Ťažisko mestskej zástavby je rozložené v rovinatom území medzi železničnou traťou na západnej strane a historickými viničnými stráňami, ohraničujúcimi mesto z východu. Zo severu kompaktnú mestskú štruktúru v zásade vymedzuje trasa štátnej cesty I/51 v jej dnešnej polohe, s rôznorodými enklávami novšej zástavby nad ňou.

Historické jadro mesta, ktoré je zároveň jeho súčasným centrom s vybavenostnou, polyfunkčnou alebo funkčne zmiešanou zástavbou, sa nachádza pod vyvýšeninou Kalvárie, a je ohraničené vodnými tokmi Pereca a Podlužianky, s bezprostredným vzťahom k historickému celku Levického hradu. Jeho východozápadnou kompozičnou a organizačno - prevádzkovou osou je historická (pôvodná) trasa cesty do Nitry a Banskej Štiavnice, spájajúca v meste námestie Hrdinov s predpolím železničnej stanice, v uliciach Ľudovíta Štúra a Slovenského národného povstania. Severojužnú kompozičnú a prevádzkovú os tvorí v zásade trasa cesty III/5101 z Levíc do Mýtnych Ludian, a prechádza dvojicou ulíc sv. Michala a Hviezdoslavovou - Čsl. armády na námestie E.M. Šoltésovej, s pokračovaním na ul. Červenej armády a na Ludanskú cestu.

Ťažiskom kompaktnej mestskej zástavby je mestské centrum, ktorého územie možno zhruba vymedziť námestím Hrdinov (a ulicou SNP), ulicou P.O. Hviezdoslava, areálom Levického hradu, tokom Pereca a Podlužianky až k ulici Ľ. Štúra, Sládkovičovou a Tyršovou ulicou, Bernolákovou ulicou a ulicou 29. augusta. Územie centra má v zásade pravidelnú, len lokálne deformovanú uličnú osnovu, s hlavným mestským priestorom na námestí Hrdinov a dominantnými trasami - ulicou Ľ. Štúra a Hviezdoslavovou ulicou, s pokračovaním v ulici Čsl. armády. Dôležitou (dnes pešou) spojnicou je ulica sv. Michala, vedúca od hradu na námestie E.M. Šoltésovej. Centrum mesta má prevažujúco nízku - zväčša strednopodlažnú zástavbu, len v najnovšie prestavaných častiach i viacpodlažnú zástavbu. Jeho priestorovou dominantou je na predpolí Kalvárie umiestnená budova Pedagogickej a sociálnej akadémie, ktorá dominuje najmä námestiu Hrdinov, ale aj mestu.

Najväčšiu časť južnej zástavby mesta zaberá nízkopodlažná obytná zástavba v lokalitách Káka, Nová osada a Cigánka, ktorá je usporiadaná do pravidelných stavebných blokov. Dopĺňajú ju rozsiahle plochy stredoškolských zariadení. Z východnej strany je zástavba viazaná na svahy vinohradov a je menej intenzívna. Zástavbu okrajov viničných strání v tomto úseku vymedzuje zo severu rozsiahly areál nemocnice s poliklinikou, z južnej strany s ňou hraničí najnovší mestský obytný súbor - sídlisko Vinohrady. 76

Západnú časť mesta, smerom k železničnej trati, tvorí predovšetkým výrazný súbor sídlisk Prednádražie a Rybníky, ktorý prechádza do rôznorodejšie zastavaného územia bezprostredne pri železnici (za Podlužiankou).

Ťažiskom stavebnej štruktúry za železničnou traťou sú predovšetkým plochy výrobných, skladových, distribučných a servisných prevádzok a zariadení, medzi ktorými sa zachovala súvislá enkláva staršej nízkopodlažnej obytnej zástavby v lokalite „za Tabakovou“. Podobne je rozsiahla priemyselná výroba umiestnená i v juhozápadnej časti mestského územia, pred železničnou traťou do Štúrova.

Územie severne od štátnej cesty I/51 je rôznorodo zastavané a funkčne využívané - od výrobnej a skladovo - distribučnej, cez obytnú nízkopodlažnú, vybavenostnú až po viacpodlažnú obytnú a športovo - rekreačnú zástavbu. Rozsiahle plochy tu zaberajú i záhradkárske osady a areál kasární. Rôznorodo je zastavaný a funkčne využívaný aj priestor pri odbočke cesty II/564 na Tlmače (až po Kalváriu) a pri ceste II/564 do Demandíc (Nixbrod). Na západnom svahu pozdĺž cesty III/5101, vedúcej do Mýtnych Ludian, je rozsiahly areál viníc s viničnými domčekmi - hajlochmi, ktoré sú výraznou lokálnou levickou špecifikou. Smerom k mestu však stavby vo viniciach nadobúdajú postupne až charakter mestského bývania. Podobný charakter má i zástavba viničných svahov, paralelná s cestou na Tlmače, len stavebné využitie viníc je primeranejšie.

Do urbánnej štruktúry mesta patria i samoty - majere: Ladislavov majer, Géňa, Čudo, lokalita Pod Kusou Horou a Šótyho mlyn, s historickou poľnohospodársko - výrobnou a obytnou stavebnou štruktúrou. Výrazným krajinným, ale i urbánnym prvkom je rozsiahla sústava Levických rybníkov, ktorá je chránenou ornitologickou lokalitou.

6.1.3. Priestorové usporiadanie a organizácia územia

Katastrálne územie mesta Levice a katastrálne územia jeho mestských častí Čankov, Horša, Malý Kiar a Kalinčiakovo sú organizačne a štatisticky rozčlenené na 9 základných sídelných jednotiek (ZSJ) v ich nasledovnom usporiadaní :

číslo ZSJ kód k.úz. názov ZSJ počet UO 01 808768 Čankov 1 02 831646 Géňa 2 03 818585 Horša 1 04 823015 Kalinčiakovo 2 05 831646 Krížny vrch 1 06 831646 Ladislavov dvor 1 07 831646 Levice 29 08 835871 Malý Kiar 1 09 831646 Nixbrod 1

Tieto základné sídelné jednotky sú ďalej rozčlenené na menšie urbanistické priestorové celky - urbanistické obvody (UO). Katastrálne územie Levíc je rozčlenené na celkom 35 urbanistických obvodov, katastrálne územia mestských častí tvoria každé samostatný urbanistický obvod. Celé územným plánom riešené územie mesta je takto rozčlenené na 39 urbanistických obvodov. Ich schématické usporiadanie je zrejmé z grafickej prílohy. Podrobnejšie členenie katastrálneho územia Levíc na urbanistické obvody je zakreslené do výkresu čís. 4 - komplexný urbanistický návrh. Do schémy i návrhu je nakreslený aj návrh na úpravy hraníc urbanistických obvodov.

77 poradové číslo charakteristika kód UO názov UO 001 Z 23153 Ladislavov dvor 002 Z 23154 Bratka 003 P 23155 Za Tabakovou 004 P 23156 Pri nadjazde 005 D 23157 Železničná stanica 006 obvod nie je ustanovený 007 obvod nie je ustanovený 008+ O 27590 Medzicestie 009+ V 27591 Stred I. 010 O 23162 Prednádražie 011 O 23163 Podlužianka 012 O 23164 Za perecom 013 O 23165 Kalvária 014 V 23166 Podhradie 015 R 23167 Pri cintoríne 016 V 23168 Stred II. 017 V 23169 Nemocnica 018 O 23170 Káka 019 P 23171 Veľké Pasienky 020 O 23172 Rybníky I. 021 O 23173 Nová osada 022 V 23174 Pod amfiteátrom 023 V 23175 Cigánka 024 Z 23176 Géňa 025 Z 23177 Hodžove polia 026 obvod nie je ustanovený 027 Z 23179 Dolné lúky 028 Z 23180 Staré Levice 029 O 23181 Bátovská 030 Z 23182 Krížny vrch 031 Z 23183 Na hati 032+ V 23160 Športový areál 033+ O 23161 Levice - Sihoť 034 O 27592 Vinohrady I. 035 Z 27593 Nixbrod 036 Z 22300 Čudo 037 N 22301 Kalinčiakovo 038 N 23587 Malý Kiar 039 N 20876 Čankov 040 N 21858 Horša 041 obvod nie je ustanovený 042 O 28008 Rybníky II. 043 Z 28009 Vinohrady II. + poznámka: oproti vymedzeniu urbanistických obvodov podľa SAŽP Banská Bystrica, pracovisko Komárno z 15.3.2000 boli UO 032, 033 vzájomne vymenené s UO 008, 009, čím sa odstránili formálne chyby v ich vymedzení.

Popis urbanistických obvodov a návrh ich rozvoja, priestorového usporiadania a funkčného využívania je uvedený v časti 6.3.2.

6.2. Variantné koncepcie rozvoja mesta a rozvojové alternatívy 78

V súlade s návrhom postupu prác, deklarovanom pri stanovení osnovy spracovania územného plánu mesta, predchádzalo urbanistickému riešeniu štúdie a návrhu územného plánu mesta zhodnotenie potenciálu a rozvojových možností mesta formou variantných urbanistických riešení výhľadového rozvoja mesta. Rozvojové varianty boli vypracované po posúdení potrieb rozvoja mesta a na základe zhodnotenia jeho rozvojového potenciálu a rozvojových možností. Potenciál územného rozvoja a varianty možného rozvoja mesta boli spracované a obstarávateľovi odovzdané v marci r. 2003. Následne boli prejednané v orgánoch mesta. Po ich vyhodnotení vypracoval obstarávateľ ÚPN-O v máji 2003 pripomienky k jednotlivým variantom, v ktorých formuloval požiadavky na riešenie štúdie územného rozvoja mesta (viď dokladová časť tohto elaborátu).

Varianty možného územného rozvoja mesta predurčovali tri (pravdepodobné a možné) rozvojové scenáre :

- s c e n á r o p t i m i s t i c k ý

Tento scenár predpokladal kontinuálny rozvoj mesta, v priaznivých ekonomických podmienkach a pri stabilizovanej sociálnej situácii. Ekonomické podmienky zabezpečujú sústavný rast obyvateľstva mesta a tým i jeho permanentný územný rozvoj, s trvalým zlepšovaním kvalít obytného prostredia.

- s c e n á r r e a l i s t i c k ý

Možno ho nazvať tiež reálno – skeptickým. Vychádzal zo súčasného stavu mesta, prejavujúceho sa najmä útlmom až retardáciou ekonomických podmienok a sťažujúcou sa sociálnou situáciou obyvateľstva. Predpokladal, že po krátkom útlmovom období (do troch – piatich rokov) však nastane postupné zlepšovanie sociálno – ekonomických podmienok a tým sa postupne urýchli i rast mesta a zvýšia sa aj požiadavky na jeho územný rozvoj, s postupným zlepšovaním kvalít obytného prostredia.

- s c e n á r p e s i m i s t i c k ý

Tento scenár, na rozdiel od predchádzajúceho, realistického, predpokladal dlhodobejšie útlmové obdobie, s náznakmi zlepšovania ekonomických a sociálnych podmienok až v závere návrhového obdobia územného plánu, t.j. v rokoch 2015 – 2020. Rozvoj mesta bude spomalený, zrýchli sa až po výraznejšom zlepšení sociálno – ekonomických podmienok.

Z týchto troch scenárov za najpravdepodobnejší možno v súčasnosti považovať scenár realistický. Územný plán mesta je však potrebné koncipovať tak, aby dokázal zabezpečovať rozvoj mesta v akýchkoľvek podmienkach – teda aj okrajových.

Základná rozvojová vízia územného plánu mesta bola stanovená tak, že predpokladá budúce Levice ako mesto, ašpirujúce na zvýšenie svojho hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho potenciálu, ktorému záleží na spokojnosti jeho obyvateľov, pre ktorých chce byť príjemným mestom a zároveň regionálne významným centrom 21. storočia.

Podľa tejto vízie boli na základe zhodnotenia sídelného potenciálu a územnej disponibility vypracované základné náčrty variánt koncepcií žiadúceho a možného výhľadového (dlhodobejšieho) urbanistického rozvoja mesta. Vypracované boli dve základné varianty rozvoja i s dokumentovaním alternatívnych rozvojových možností. Obidve rozvojové varianty vychádzali z rovnakých rozvojových predpokladov (demografický a sídelný potenciál). Rozdielne však v konkrétnych transformačných a rozvojových lokalitách riešili 79 a navrhovali rozvrhnutie základných funkcií, spôsob funkčného využitia územia a formu urbanistického usporiadania jednotlivých rozvojových priestorov.

V zásade invariantne (jednotne) bola v týchto štúdiách riešená koncepcia dopravy, s úplným vonkajším zberným a distribučným okruhom a s doplnením a úpravami radiál vnútornej sústavy zberných komunikácií. Invariantne sa riešila tiež dostavba s rovnakým funkčným využitím transformačných a dostavbových priestorov v ťažisku zastavaného územia mesta. Do oboch variánt boli prevzaté zámery doplnkov čís. 2 – 4 súčasného územného plánu mesta, a v takmer rovnakej miere a rozsahu aj zámery nízkopodlažnej bytovej výstavby podľa vypracovaných urbanistických štúdií.

Výrazne rozdielne sa však v jednotlivých riešených variantoch formovala urbanistická štruktúra v priestoroch navrhovaného rozvoja mesta mimo jeho súčasného zastavaného územia. Variantne bol riešený rôzny rozsah zástavby s rozdielnym navrhovaným funkčným využívaním a s rozdielnym priestorovým usporiadaním funkčných celkov.

Okrem dvoch základných rozvojových variantov bol vypracovaný i subvariant (alternatíva) s navrhovaným rozvojom prevažujúco obytnej zástavby v priestoroch južne od Mochovskej ulice a pred ukončením štúdie z iniciatívy obstarávateľa ÚPD i subvariant so severným obchvatom mesta – preložkou štátnej cesty I/51 v rozsahu od križovatky Kalnickej cesty s Jurskou cestou po križovatku ul. Turecký rad s cestou II/564 na Tlmače.

Problematika potenciálnych rozvojových možností a koncepcie rozvoja mestských častí bola riešená invariantne, s námetmi možného územného rozvoja a funkčnej transformácie zastavaných území.

Pri vyhodnotení nebol orgánmi obstarávateľa pre dopracovanie formou urbanistickej štúdie priamo vybraný žiadny z týchto variantov, zvolená bola kombinácia rôznych rozvojových možností. Principiálne sa však rozhodlo o výhľadovom lokalizovaní prevažujúo viacpodlažnej obytnej zástavby do priestorov južne od Mochovskej ulice s tým, že v lokalite Svätojánskej pustatiny (pri Šahanskej ceste) bude preferovaná najmä intenzívna nízkopodlažná obytná zástavba. Tým by sa novospracovávaný územný plán mesta najviac odlišoval od v súčasnosti platného územného plánu. Okrem tohto základného variantu sa v rámci urbanistickej štúdie rozvoja mesta vypracoval aj tzv. „zelený“ variant. Do tohto variantu sa premietlo urbanistické riešenie s návrhom preložky cesty I/51 severným okrajom mesta. Práve tento variant sa po prejednaní a prerokovaní urbanistickej štúdie rozvoja mesta a Zadania územného plánu stal východiskovým pre návrh územného plánu mesta.

6.3. Návrh ďalšieho rozvoja a priestorového usporiadania mesta

6.3.1. Urbanistická koncepcia a kompozícia

Základná urbanistická koncepcia územného rozvoja Levíc vychádza zo súčasných spoločenských a ekonomických podmienok a z novoformulovaných potrieb a možností územného rozvoja mesta. Koncepcia jeho rozvoja vychádza zo zhodnotenia súčasného stavu mesta a jeho záujmového územia, z vyhodnotenia potrieb územného rozvoja a z tvorivého zhodnotenia a využitia jeho potenciálnych rozvojových možností. Základným princípom urbanistickej koncepcie mesta v návrhu jeho územného rozvoja je tvorba funkčne vyváženej vnútornej štruktúry mestskej zástavby, založenej na primeranom rozvoji historických daností a na koncipovaní ďalšieho rozvoja mesta tak, aby ním Levice okrem uspokojovania potrieb svojho obyvateľstva získali i nové, resp. ďalšie urbánne kvality.

80 Levice majú výrazne mestských charakter a tomu zodpovedajúcu mestskú štruktúru zástavby. Pretože sú usporiadané vo v zásade rovinatej krajine, bol vplyv terénu a prírodných daností vôbec len nepatrne regulujúcim faktorom ich priestorového rozvoja, ktorý bol vždy charakteristický svojou kompaktnosťou. Dlhodobým vývojom, najmä však vývojom po roku 1945, sa mesto z polyfunkčného sídla postupne vyvinulo na zložitejší, zonálne štruktúrovaný urbánny celok.

Ťažisko mestskej zástavby tvorí historické jadro mesta, od 60-tych rokov uplynulého storočia transformované na centrálnu mestskú zónu. V ňom a v jeho najbližšom zázemí sa, aj napriek neskorším početným asanáciám, najrozsiahlejšie zachovala pôvodná zovretá ulicová zástavba a polyfunkčnosť priestorového a objektového využitia. Všetka novšia zástavba, začínajúc už 30-tymi rokmi minulého storočia, má v zásade monofunkčný a viac – menej vždy funkčne špecializovaný charakter, s dobe zodpovedajúcou urbánnou formou. V posledných obdobiach vývoja sa do zonálnej štruktúry mesta charakteristicky premietli ucelené a rozsiahle územné obvody s intenzívnou zízkopodlažnou obytnou zástavbou, viacpodlažnou zástavbou ucelených monoštruktúrnych obytných súborov a územne sústredenou zástavbou priemyselno – výrobných, skladovo – distribučných a obslužných areálov. Urbánna štruktúra novšej a najnovšej zástavby je v súlade s dobovými tendenciami priestorovo uvoľnenejšia, tým však i s častými znakmi neusporiadanosti či až chaotičnosti. Najvýraznejšou funkčnou a kompozičnou osou mesta je spojnica jeho historického jadra (a hlavného námestia) so železničnou stanicou, okolo ktorej sa skoncentrovala najmä výstavba novších, funkčne najvýznamnejších celkov vyššej občianskej vybavenosti, najmä celomestského a nadmestského významu. Okrajovo je mestská zástavba dopĺňaná zariadeniami špecifického vybavenia, solitérmi technickej vybavenosti, ale miestami i typickou periférmou zástavbou so znakmi subštandardnosti. Špecifickým fenoménom mesta, ktorý ho nezameniteľne charakterizuje, sú rozsiahle zoskupenia viníc s viničnými usadlosťami, najmä na juhovýchodnom okraji mesta, kde sú pre ne priaznivé stanovištné podmienky.

Návrh ďalšieho rozvoja mesta rešpektuje a rozvíja súčasnú, historicky založenú urbanistickú štruktúru. Prednostný rozvoj jej rozhodujúcej zložky, obytnej zástavby je navrhovaný do vhodných polôh najmä na južnom a juhovýchodnom okraji mesta. Viacpodlažná obytná zástavba sa navrhuje v priestore Dolných lúk, južne od Mochovskej ulice s urbanistickým ťažiskom v jej krížení s Ludanskou cestou, ako prirodzené pokračovanie nízkopodlažnej obytnej zástavby Cigánky a Novej osady, ale i novších viacpodlažných obytných súborov na Rybníkoch, s kompozičným predĺžením Ludanskej ulice do vnútorných priestorov v podobe výraznejšej pešej trasy, vrcholiacej vo vnútrosúborovom parku. Navrhovaná obytná zástavba na Dolných lúkach je predpokladaná ako dlhodobejší vývojový proces, v ktorom má viacpodlažná zástavba výhľadovo postupne prechádzať do koncentrovanej nízkopodlažnej zástavby, s príslušiacou základnou a sociálnou vybavenosťou. V navrhovanej štruktúre zástavby týchto priestorov sa k Mochovskej ulici a k jej kríženiu s Ludanskou cestou zámerne navrhuje lokálne zahustenie, s funkčne zmiešanou a polyfunkčnou zástavbou a občianskou vybavenosťou. Smerom k Levickým rybníkom sa predpokladá postupne sa rozvoľňujúca zástavba, prechádzajúca až do prírode blízkych športovo – rekreačných a rekreačno – oddychových priestorov, ktoré by mali byť využívané i obyvateľmi blízkych, intenzívne zastavaných sídlisk Rybníky.

Podobný rozsiahlejší ucelený a komplexne vybavený obytný súbor sa navrhuje v lokalite Svätojánskej pustatiny – medzi viničnými stráňami a Šahanskou cestou. Návrh využitia týchto priestorov pre účely obytnej zástavby je v levických územných plánoch už tradíciou, ktorá sa čiastočne zhmotnila vo výstavbe sídliska Vinohrady. Na rozdiel od v súčasnosti platného ÚPN SÚ Levice (zmeny a doplnky) z roku 2001, navrhuje sa lokalitu Vinohrady II. vzhľadom k jej priestorovej izolovanosti od organizmu mesta a jej ťažšej dopravnej prístupnosti pre viacpodlažnú intenzívnu zástavbu využiť iba v menšom rozsahu. 81 Podstatnú časť územia Svätojánskej pustatiny navrhujeme využiť pre intenzívnu nízkopodlažnú obytnú zástavbu, postupne prechádzajúcu do priestorovo rozvoľnenejších foriem nízkopodlažných obytných subcelkov na južnom okraji územia, a na okrajoch viníc.

Ostatné novonavrhované plochy sú určené prevažujúco pre nízkopodlažnú extenzívnu obytnú zástavbu. Navrhované sú na tých lokalitách, ktoré už boli preverované urbanistickými štúdiami, a v súčasnom zastavanom území mesta – najmä obojstranne pozdĺž Družstevníckej ulice (Šahanskej cesty), resp. pri Koháryho ulici. Okrem toho sa menšie lokality nízkopodlažnej extenzívnej obytnej zástavby navrhujú pri Hornom a Dolnom Krížnom vrchu, pod Strážnym vrchom, na Cigánke (dostavba), pri Koháryho ulici a v priestore pri Pedagogickej a sociálnej akadémii. Väčšia obytná skupina s nízkopodlažnou zástavbou sa výhľadovo (alebo ako urbanistická rezerva) navrhuje aj na severozápadnom okraji mesta, v pokračovaní Železničnej ulice.

Okrem toho sa územným plánom navrhujú a územne a časovo riešia aj možnosti postupnej regulovanej transformácie časti vinohradných lokalít na nízkopodlažné extenzívne individuálne bývanie. Vzhľadom k značnému rozsahu takýchto plôch s veľkými nárokmi na ich vyhovujúcu saturáciu verejnou dopravnou a technickou vybavenosťou sa však prevažná väčšina takejto zástavby navrhuje najmä vo výhľadovom období územného plánu, t.j. po roku 2020. Aktuálne (a rezervné) lokality pre návrhové obdobie územného plánu mesta (do roku 2020) sú navrhnuté v polohách s predpokladanými menšími nárokmi na ich dopravné sprístupnenie a technické vybavenie, t.j. pri sídlisku Vinohrady, a v priamej náväznosti na Šahanskú cestu, na ulicu Staré Levice a na Pivničnú ulicu (v Studenej doline).

Sociálne bývanie malo by byť v organizme mesta skôr rozptýlené, než neprimerane koncentrované. Pre mladé manželstvá (tzv. štartovcie byty) a pre seniorov sa navrhuje vyčleniť priestory pre výstavbu prevažujúco malometrážnych nájomných bytov v rámci dostavby sídliska Vinohrady, možné sú však i jednotlivé transformačné lokality v súčasnej zástavbe (Koháryho ulica, Marxova ulica a pod.). Program zabezpečovania primeraného bývania pre sociálne menej prispôsobivé skupiny obyvateľov a pre sociálne odkázaných by mal pokračovať už začatou nízkopodlažnou bytovou výstavbou v lokalite Ladislavovho dvora, navrhujú sa však i ďalšie rozvojové plochy na Géni (pri ceste k ČOV) a menšia obytná skupina na samote Čudo. Cieľom takejto výstavby by však v žiadnom prípade namala byť sociálna izolácia a vytváranie separácií (get) pre chudobných, ale naopak – vytvorenie príležitostí pre bývanie s primeraným obytným a hygienickým štandardom ako predpokladom pre postupné zlepšovanie sociálneho postavenia odkázaných skupín obyvateľstva. Takéto byty by mali byť mestské, s časovo obmedzeným (a obnovovaným) nájomným vzťahom, a v žiadnom prípade by nemali byť predmetom obchodovania.

Rozsiahly, a z hľadísk primeranej funkčnosti urbanistickej štruktúry mesta aj vhodne umiestnený, je potenciál plôch a zariadení pre priemyselnú výrobu (najmä potravinársku a textilnú), pre výrobné služby, stavebnú výrobu, distribúciu a sklady. Výrobné zariadenia boli v predchádzajúcom období zámerne a vyhovujúco koncentrované do dvoch rozsiahlejších územno – výrobných zoskupení, lokalizovaných v západnej a juhozápadnej časti mesta, pokiaľ možno mimo priameho kontaktu s obytnými zónami. Zmenami po roku 1990 sa však redukovala intenzita ich využívania, vo viacerých prípadoch sa zmenila funkčná náplň i spôsob využitia, nezriedka sa celistvé výrobné areály rozčlenili na viacero prevádzkovo samostatných celkov, s odlišným funkčným využívaním. Žiadúca reštrukturalizácia týchto území a ich prispôsobenie pre nový druh výroby či odlišné funkčné využívanie v menších celkoch je však z objektívnych i subjektívnych dôvodov náročné a vyvoláva tlak na novú výstavbu na voľných plochách mimo zastavaného územia mesta.

Do riešenia tohto územného plánu sa zo súčasnej územnoplánovacej dokumentácie preberá rozšírenie plôch pre výrobné aktivity v lokalite Géňa – jednak v zastavanom území 82 mesta, na plochách medzi železničnými traťami a Jurskou cestou, jednak v tzv. priemyselnom parku, navrhnutom a schválenom doplnkom ÚPN – SÚ čís. 2/2002. Vzhľadom k dlhšiemu návrhovému obdobiu tohto územného plánu sa na území Géne navrhujú aj ďalšie – rezervné alebo výhľadové plochy výrobných aktivít, až po prístupovú cestu k Mäsopriemyslu. V ďalšej náväznosti sú plochy, vyhradené pre možný výhľadový rozvoj servisných aktivít agrosektoru.

Pre rozsahovo menšie výrobné, distribučné a skladové aktivity sa navrhuje ich koncentrácia na Nixbrode, kde dopĺňujú už jestvujúce výrobné zariadenia a ako rezervné alebo výhľadové plochy aj na severozápadnom okraji mesta – medzi areálom záhradkárskych osád a bývalou strelnicou. V dlhodobejšom výhľade sa predpokladá postupná zmena funkčného využívania súčasných obytných plôch medzi Dostojevského a Sokolovskou ulicou v lokalite za železničnou stanicou na výrobné a skladovo – distribučné aktivity, podobne i obytnej zástavby na sever od železničného nadjazdu pri uliciach Železničnej a M. Kukučína, vždy najmä z dôvodov nadmernej hlučnosti prostredia. Celkom malé, hygienicky nerušivé výrobné aktivity, najmä charakteru výrobných služieb, remeselníckych činností a malých výrobných živností, možno umiestniť aj v nízkopodlažnej extenzívnej obytnej zástavbe, čo bude žiadúce najmä v územne odlúčených mestských častiach. Tu sa tiež navrhuje (v Kalinčiakove a v Malom Kiari) transformácia rozsiahlejších a málo využívaných poľnohospodárskych areálov na aktivity výroby, výrobných služieb alebo distribúcie a veľkoobchodných skladov.

Podľa obstarávateľom akceptovaného návrhu z riešenia variantných možností rozvoja mesta sa koncepciou územného plánu navrhuje vyhlásiť stavebnú uzáveru v území pri Dopravnej ulici, na ktorom sú v súčasnosti umiestnené areály dopravných závodov SAD, NAD a strediska Slovenskej správy ciest. Vývojom mesta sa všetky tieto prevádzky ocitli v intenzívne zastavanom mestskom území, avšak bez mestských hodnôt a primeranej mestskej funkčnosti. Preto sa navrhuje ich postupné premiestnenie do primeranejších polôh (lokalita Géňa, alt. za Mestským majerom). Výhľadovo by sa na ich území mali umiestniť deficitné mestské funkcie, najmä také, ktoré sú potrebné pre uspokojenie oprávnených nárokov a potrieb obyvateľov obytných súborov Prednádražie a Rybníky, ako sú športovo – rekreačné plochy, sociálna vybavenosť a odstavovanie osobných automobilov. Podobne sa stavebnú uzáveru navrhuje vyhlásiť aj pri ulici B. Smetanu, tu však z dôvodov výhľadového umiestnenia dopravnej transverzály od preložky cesty I/51 k ulici Nádražný rad.

Ťažiskovým priestorom mesta, a tým i priestorom pre lokalizáciu najvýznamnejšej mestskej a nadmestskej občianskej vybavenosti bude i naďalej centrálna mestská zóna, ktorá zaberá historické jadro mesta (navrhované na ochranu ako mestská pamiatková zóna) a priestory obojstranne pozdĺž ulice Ľ. Štúra až po autobusovú a železničnú stanicu. Centrálna mestská zóna je značne stavebne stabilizovaná, jej dosiaľ voľné alebo transformačné plochy sú určené pre polyfunkčnú alebo funkčne zmiešanú mestskú zástavbu, prevažujúco vybavenostného charakteru, najmä pre obchod, verejné služby, kultúrno – spoločenskú vybavenosť a verejnú administratívu. Dôležitým je však i zachovanie primeraného podielu mestského bývania či už v jestvujúcich, alebo v novonavrhovaných objektoch a objektových sústavách.

Ťažiskovým priestorom pre veľkú obchodnú vybavenosť je Turecký rad (v území pri Kľačanskom chotári). Menšie diverzné aktivity tohto typu sa však navrhujú aj v lokalitách Pri mestskom majeri a na Šahanskej ceste (pri vstupe na sídlisko Vinohrady). Na najrozsiahlejších transformačných plochách na okraji historického jadra mesta – medzi ulicami Tyršovou, Marxovou a Červenej armády je navrhovaná polyfunkčná mestská zástavba prevažujúco vybavenostného charakteru, kombinovaná s verejnou administratívou a nadštandardným bývaním.

83 Pre rozvoj vybavenosti sociálneho charakteru sa vytvárajú priestorové možnosti najmä v novonavrhovaných rozsiahlejších obytných subcelkoch pri Mochovskej ulici (Dolné lúky) a pri Šahanskej ceste (Vinohrady II), kde sa rezervujú plochy pre predškolské a školské zariadenia. Obchodnú vybavenosť, zariadenia základnej zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb je potrebné primerane integrovať do štruktúry mestskej obytnej zástavby. Podobne sa v území týchto obytných súborov vyčleňujú i priestory pre rozsiahlejšie športovo – rekreačné aktivity každodenného charakteru, malé oddychové priestory a ihriská pre deti a mládež budú integrované v obytnej zástavbe.

Urbanistický rozvoj pričlenených obcí – dnes územne odlúčených mestských častí sa navrhuje a rieši s prihliadnutím na ich lokálny špecifický charakter tak, aby sa primerane využil ich územný potenciál, zlepšili sa kvality obytného prostredia, ale aby pokiaľ možno i naďalej zostali zachované alebo sa rozvíjali ich od mestského prostredia špecifické odlišnosti. Navrhované obytné plochy v týchto obciach sú prevažujúco určené pre extenzívne nízkopodlažné rodinné bývanie vidieckeho typu, na pozemkoch s orientačnou výmerou 800 – 1000 m2. Navrhované umiestnenie a rozsah nových obytných plôch vychádza zo sídelného potenciálu a priestorovej disponibility. Z hľadísk možností územného rozvoja je sídlom s najväčším rozvojovým potenciálom Kalinčiakovo, naviac, so špecifickou zónou rekreačných priestorov mestského a nadmestského významu v areáli Margita – Ilona, ktoré dávajú predpoklady osobitného charakteru i novonavrhovaným obytným súborom (možnosti rekreačného ubytovania v súkromí ako diverzná funkcia sídla). Vďaka prírodnému prostrediu a charakteru súčasnej zástavby má špecifické obytné, ale i obytno – rekreačné kvality Horša, ktorú je možné využívať i pre vidiecky cestovný ruch a agroturistiku. I sídla Čankov a Malý Kiar majú primeraný priestorový potenciál pre zachovanie a ďalší rozvoj obytnej funkcie. Vo všetkých územne odlúčených mestských častiach sú potenciálne možnosti pre tvorbu polyfunkčnej sídelnej štruktúry, s dostačujúcou saturáciou základného občianskeho vybavenia a s možnosťami aj pre rozvoj priestorovo nenáročných a hygienicky nerušivých aktivít charakteru výrobných služieb a remeselnej výroby, s ich integráciou do obytnej zástavby. V Kalinčiakove a v Malom Kiari sa navrhuje konverzia jestvujúcich areálov koncentrovanej poľnohospodárskej výroby, s ich možným využitím aj pre aktivity výroby, výrobných služieb alebo distribúcie či skladov.

6.3.2. Priestorová štruktúra mesta

Levice sú vo svojej vnútornej štruktúre členené do jednotlivých subcelkov – urbanistických obvodov s diferencovaným charakterom, rozličnou formou súčasného funkčného využívania i zámerov ich ďalšieho rozvoja. Následný popis štruktúry mesta z hľadísk návrhu jeho územného rozvoja, priestorového usporiadania a funkčného využívania je preto spracovaný podľa týchto základných územných skladobných jednotiek.

Pretože sa územným plánom navrhuje územný rast mesta a dochádza i k dielčím zmenám v jeho vnútornom usporiadaní, navrhujú sa i zmeny vo vymedzení urbanistických obvodov. Popis štruktúry mesta je preto spracovaný už s prihliadnutím na tieto (navrhované) zmeny.

Zmeny sa navrhujú vo vymedzení týchto urbanistických obvodov :

UO 001 – UO 004 V súvislosti s navrhovanou úpravou hraníc zastavaného územia mesta sa z urbanistického obvodu 001 Ladislavov dvor navrhuje odčleniť územia výroby, strelnice a záhradkárskej osady a začleniť ich do plôch urbanistického obvodu 004 Pri nadjazde.

84 UO 031 – UO032 Z urbanistického obvodu 031 Na hati sa odčleňuje areál kasární a územie s veľkokapacitnými obchodnými zariadeniami, vrátane blízkej záhradkárskej osady, a začleňuje sa do urbanistického obvodu 032 Športový areál.

UO 019 – UO 042 V súvislosti s navrhovaným funkčným využívaním v súčasnosti voľných plôch medzi závodom Levitex a sídliskom Rybníky V sa voľné plochy presúvajú z UO 019 Veľké Pasienky do UO 042 Rybníky II.

UO 034 – UO 043 V súvislosti s navrhovaným funkčným využívaním a štruktúrou obytného súboru Vinohrady II. sa časť územia, určená pre navrhovanú viacpodlažnú obytnú zástavbu presúva z UO 034 Vinohrady II. do UO 043 Vinohrady I.

UO 028 – UO 027 V súvislosti s navrhovanou výstavbou v lokalite Dolné lúky (UO 027) sa z UO 028 do UO 027 presúvajú plochy novonavrhovanej zástavby.

Pretože pôvodné pomenovanie urbanistických obvodov 008 a 0032 a urbanistických obvodov 043 a 034 bolo nelogické, ich názvy sú v dokumentácii územného plánu navzájom vymenené.

V ďalšom je uvedený stručný popis jednotlivých urbanistických obvodov s rozborom ich súčasného stavu a uvedením ich navrhovaného rozvoja.

urbanistický obvod 001/Z - Ladislavov dvor

Urbanistický obvod je zo západu a severozápadu ohraničený katastrálnou hranicou mesta, z východu železničnou traťou Levice - Zvolen a z juhu (juhovýchodu) plotmi záhrad domov na ul. Štefana Majora, oplotením priemyselných areálov, Kálnickou cestou a štátnou cestou I/51 v smere na Hornú Seč. K obvodu patria tiež drobné zastavané časti majera Ladislavov dvor, ktoré sú už súčasťou katastrálneho územia susediacej obce Horná Seč, organizačne však patria k mestu Levice. Obvod z prevažujúcej časti zaberá poľnohospodárska pôda, ktorá je zúrodnená závlahovou sústavou Perec. V severozápadnej časti obvodu sa nachádza mestská enkláva Ladislavov dvor, využívaná pre poľnohospodársku výrobu s doplnkovou funkciou bývania. V poslednom čase sa na jej časti vybudoval areál nízkopodlažného sociálneho bývania. Zo zastavaného územia Levíc je na juhovýchodnej časti obvodu umiestnená výrobno - distribučná zástavba, areál záhradkárskej osady a dnes už nevyužívaná vojenská strelnica. Na území obvodu sú lokalizované vodné zdroje (studne) S1-S5 a S7 - S8, s úpravňou vody a čerpacou stanicou. Obvodom prechádza i trasa VTL plynovodu do Tlmáč. Pri sčítaní v roku 2001 na území tohoto obvodu v 17 trvale obývaných bytoch bývalo celkom 64 obyvateľov.

Územným plánom sa z obvodu navrhuje vyčleniť tá časť, ktorá sa navrhuje ako rozšírenie súčasného súvisle zastavaného územia mesta (strelnica, záhradkárske osady).

Na území obvodu sa územným plánom navrhuje rozšírenie sociálneho bývania (pre sociálne menej prispôsobivých) v areáli majera Ladislavov dvor. Majer Ladislavov dvor sa bez rozšírenia plôch jeho zástavby navrhuje využívať pre poľnohospodársku výrobu, s možnou konverziou i pre iné aktivity výroby alebo výrobných služieb. Vo výhľade sa južným

85 okrajom tohoto obvodu navrhuje trasa preložky cesty I/51, a pri okružnej križovatke s Kalnickou cestou lokalita pre komerčnú (obchodnú) vybavenosť.

urbanistický obvod 002/Z - Bratka

Obvod je ohraničený železničnou traťou Levice - Nové Zámky, železničnou traťou Levice - Štúrovo a štátnou cestou III/05153 Levice - Starý Hrádok. Obvod nie je stavebne využitý. Zaberá ho intenzívne obrábaná poľnohospodárska pôda, ktorá je z prevažujúcej časti zúrodnená závlahou. V cípe železničných tratí sa nachádza archeologické nálezisko s vykopávkami zaniknutej stredovekej dediny Bratka. Obvod nie je obývaný.

Celé územie tohto urbanistického obvodu sa navrhuje funkčne využiť pre výrobné aktivity, do jeho južnej časti sa navrhuje premiestniť areály s dopravnou vybavenosťou (SAD, NAD, prípadne i odstavné plochy a terminál pre kamiónovú dopravu), a nový areál hasičskej a záchrannej služby (stanice integrovaného záchranného systému).

urbanistický obvod 003/P - za Tabakovou

Z východnej strany je obvod vymedzený oplotením staničného koľajiska a plôch železničnej stanice Levice za Dostojevského ulicou. Zo severu jeho hranicu tvorí štátna cesta I/51 v trase Kalnickej cesty, zo západu štátna cesta III/05153 (Jurská ulica), z juhu železničná trať do Nových Zámkov. Obvod je z väčšej časti využitý zariadeniami výroby, výrobných služieb, distribúcie a skladov. Jeho strednú časť reprezentuje pravidelne usporiadaná staršia nízkopodlažná obytná zástavba. V nej pri sčítaní v roku 2001 bývalo 684 obyvateľov v 243 trvalo obývaných bytoch.

Riešením územného plánu sa obvodu ponecháva súčasné funkčné využívanie i štruktúra zástavby. Enklávy obytných plôch v kontakte so železničnou stanicou medzi Dostojevského a Sokolovskou ulicou sú určené na zmenu funkčného využitia, odporúča sa drobná výroba s prípustnou doplnkovou obytnou funkciou (Dv(b). Voľné plochy v priemyselnej zástavbe sa navrhuje využiť pre funkcie výroby.

urbanistický obvod 004/P - Pri nadjazde

Obvod je z juhu ohraničený Kalnickou cestou, z východu železničnou traťou do Zvolena. Zo západu a severu jeho hranicu tvorí oplotenie priemyselných areálov lokality Mestský majer a oplotenie záhrad rodinných domov na ulici Š. Majora. Väčšiu časť územia obvodu zaberajú plochy výroby, výrobných služieb a skladovo - distribučných zariadení. Pozdĺž ulíc Š. Majora, M. Kukučína a Železničnej ulice sa nachádza zväčša staršia nízkopodlažná obytná zástavba. V roku 2001 tu v 65 bytoch bývalo celkom 186 obyvateľov.

Návrhom územného plánu sa do tohto obvodu začleňujú i plochy strelnice a záhradkárskych osád, až po novonavrhovanú hranicu zastavaného územia mesta. Na územie obvodu sa výhľadovo navrhuje umiestniť nízkopodlažnú intenzívnu obytnú zástavbu a plochy pre menšie výrobné aktivity. Časť územia pri Mestskom majeri je vyhradená pre aktivity verejnej dopravnej vybavenosti – navrhuje sa tu premiestniť areál Slovenskej správy ciest. Plochy pri navrhovanej okružnej križovatke by v súlade s doplnkom 86 ÚPN SÚ čís. 3/2002 mali byť využité pre zariadenia komerčnej vybavenosti. Enklávy obytných plôch pozdĺž železničnej trate a pri Kalnickej ceste sú určené na zmenu funkčného využitia, odporúča sa drobná výroba s prípustnou doplnkovou obytnou funkciou. Na časti územia bývalej strelnice sa navrhuje lokalita pre umiestnenie útulku pre nechcené a zatúlané spoločenské zvieratá.

urbanistický obvod 005/D - Železničná stanica

Urbanistický obvod tvorí uzavreté územie železničnej stanice Levice, ku ktorému je z východnej strany pričlenené územie medzi Nádražným radom, ulicami Ľ. Štúra a Ku Bratke, až po tok Podlužianky. Na území obvodu sa nachádzajú dopravné plochy (železničná a autobusová stanica, areál Slovenskej správy ciest) a priemyselnej výroby. Na severe územia, pri nadjazde cez železničnú trať, je nerozsiahla obytno - vybavenostná enkláva. V celkom 17. trvalo obývaných bytoch tu v roku 2001 bývalo 46 obyvateľov.

Navrhované úpravy sa týkajú predstaničného priestoru a sú riešené v zmysle vypracovanej urbanistickej štúdie. Územným plánom sa navrhuje výhľadové vymiestnenie areálu Slovenskej správy ciest, na ploche areálu je navrhnutá stavebná uzávera.

urbanistický obvod 008/0 - Medzicestie

Obvod je zo západu vymedzený železničnou traťou do Zvolena, zo severu kasárňami a športovým areálom, z juhu ulicou M.R. Štefánika. Jeho prevažnú časť zaberá viacpodlažná obytná zástavba, s enklávami vybavenosti a výrobných služieb. V roku 2001 na území tohoto obvodu bývalo v 675 bytoch 1527 obyvateľov.

Považujúca časť obvodu zostáva bez akýchkoľvek zmien, v súčasnom priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní územia. V priestoroch pri železničnej trati sa však navrhuje stavebná uzávera, v súvislosti so zámerom zriadenia výhľadovej cestnej transverzály od preložky cesty I/51 k Nádražnému radu.

urbanistický obvod 009/V - Stred I.

Územie tohoto urbanistického obvodu zaberá podstatnú časť zástavby historického jadra mesta - centrálnej mestskej zóny. Hranice obvodu vedú po Hviezdoslavovej ulici, zadným oplotením záhrad rodinných domov na ul. F. Engelsa, východným a južným ohraničením Námestia Hrdinov, po ulici Ľ. Štúra až po Mlynsku ulicu a pozdĺž toku Pereca. Zástavba tohoto obvodu je zmiešaná, s prevahou zariadení vyššej občianskej vybavenosti a sociálnej vybavenosti. Pri Hviezdoslavovej ulici sa obojstranne nachádza novšia viacpodlažná obytná zástavba sídliskového charakteru. Súčasťou obvodu je pamiatkovo chránený areál Levického hradu. Pri sčítaní v roku 2001 na území obvodu v 352 trvale obývaných bytoch bývalo celkom 894 obyvateľov. Za obdobie posledného medzicenzového decénia zaznamenal tento obvod v rámci mesta najväčší úbytok počtu bytov aj obyvateľov (pokles až o 34 %).

Územie obvodu zostáva bez zmien v súčasnom priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní. Navrhuje sa len polyfunkčná, prevažujúco vybavenostná dostavba v priestoroch pešej zóny (pri lekárni Bellis, pri Štúrovej ulici), a úpravy Námestia hrdinov. 87

urbanistický obvod 010/O - Prednádražie

Zo západnej strany je obvod vymedzený tokom Podlužianky až po Štúrovu ulicu, potom oplotením areálu Základnej školy po Štefánikovu ulicu. jeho východná hranica vedie vnútroblokovými priestormi obytnej zástavby pri Dopravnej ulici, Štúrovou ulicou a tokom Pereca až po ulicu kpt. Nálepku. Obvod je rôznorodo zastavaný, prevažuje však staršia viacpodlažná obytná (sídlisková) zástavba a sociálna (najmä školská) vybavenosť. V roku 2001 na území obvodu v 855 bytoch (v bytových domoch) bývalo 2158 obyvateľov.

Podľa riešenia územného plánu zostáva územie tohto obvodu bezo zmien, v súčasnom priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní.

urbanistický obvod 011/O - Podlužianka

Zo severu je obvod ohraničený ulicou M.R. Štefánika, z juhu a východu tokom Pereca a Podlužianky, jeho západnú hranicu tvorí Vajanského ulica. Prevažujúca časť zástavby tohoto obvodu je viacpodlažná obytná (sídlisková), ale aj vybavenostná (IV. základná škola). V roku 2001 na území obvodu bývalo 2567 obyvateľov v 1073 trvalo obývaných bytoch, všetko v bytových domoch.

Podľa riešenia územného plánu zostáva územie tohto obvodu bezo zmien, v súčasnom priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní.

urbanistický obvod 012/O - Za Perecom

Zo západu je obvod vymedzený tokom Pereca, z juhu ulicou kpt. Nálepku, z východu Sládkovičovou ulicou, potom ulicou Na lúkach, Poľnou ulicou a zo severu ulicou Ľ. Štúra. Súčasná zástavba obvodu je viacpodlažná obytná (sídlisková), so zariadeniami občianskej vybavenosti sociálneho charakteru. V roku 2001 na jeho území v 796 bytoch v bytových domoch bývalo celkom 1772 obyvateľov.

Podľa riešenia územného plánu zostáva územie tohto obvodu bezo zmien, v súčasnom priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní.

urbanistický obvod 013/O - Kalvária

Hranicu obvodu zo severu tvorí vrchol svahu nad Koháryho ulicou, zo západu hranice záhrad rodinných domov na Engelsovej ulici, areál ZUŠ, a okraj Námestia Hrdinov, z juhu ulica SNP až po cintorín. Z východnej strany je ohraničený cintorínom a cestou záhradami až po vodojem. Prevažujúca časť jeho súčasnej zástavby pozostáva z rodinných domov. Okrem toho sa na území obvodu nachádza areál Pedagogickej a sociálnej akadémie, základnej umeleckej školy a starého vodojemu. Juhovýchodný okraj tvorí verejná zeleň a enkláva zástavby administratívneho charakteru pri cintoríne. Na území obvodu v roku 2001 bývalo 132obyvateľov v celkom 52 trvalo obývaných bytoch. 88

Podstatná časť územia obvodu zostáva bezo zmien, v súčasnom priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní. V súlade so spracovanou urbanistickou štúdiou CMZ sa pri nám. Hrdinov navrhuje dostavba Základnej umeleckej školy a za Domom kultúry polyfunkčná mestská zástavba. Na časti územia Pedagogickej a sociálnej akadémie je navrhnutá nízkopodlažná intenzívna obytná zástavba.

urbanistický obvod 014/R - Podhradie

Územie tohoto urbanistického obvodu tvorí zástavba na uliciach Koháryho a Robotníckej a na väčšej časti ulice Podhradie, a enkláva na Kľačianskej ulici. Hranicou obvodu je Podlužianka až po Kľačiansku ulicu, oplotenie záhrad rodinných domov po cestu II/564 na Tlmače, cesta I/51 až po ul. Podhradie, a záhrady rodinných domov za Podhradím, Skalným radom a Koháryho ulicou. Prevažujúcu časť zástavby obvodu tvoria rodinné domy, s včlenenými menšími areálmi výroby a výrobných služieb. Pri ceste I/51 sú záhradky a popri Podlužianke poľnohospodársky využívané plochy v zastavanom území mesta. Na území obvodu bývalo v r. 2001 celkom 268 obyvateľov v 92 trvalo obývaných bytoch.

Na plochách rozsiahlych záhrad za Koháryho ulicou sa v intenciách vypracovanej urbanistickej štúdie navrhuje nízkopodlažná obytná zástavba. Podobne sa navrhuje využiť i menšia enkláva pri východnom cípe ul. Podhradie. Ostatná zástavba zostáva zachovaná, staršiu stavebnú štruktúru na Koháryho ulici možno prestavať na nízkopodlažnú intenzívnu obytnú zástavbu, s prípustným využitím i pre menšie živnostenské aktivity, v zásade nerušivého charakteru. Predpokladá sa vymiestnenie betonárky býv. Cestných stavieb Nitra z tohoto územia.

urbanistický obvod 015/R - Pri cintoríne

Obvod je z južnej strany ohraničený ulicou SNP, zo západu oplotením cintorína, cestou za záhradami (Vysoká ul.), oplotením záhrad na ul. Podhradie, ulicou Podhradie a z východnej strany štátnou cestou I/51 až po jej križovatku s ul. SNP. Prevažnú časť urbanistického obvodu zaberá areál cintorína a zeleň Kalvárie. Pri ulici Podhradie sú zariadenia verejnej technickej vybavenosti a výrobných služieb. Časť územia medzi Kalváriou a cintorínom je poľnohospodársky využívaná. Obvod nie je obývaný.

V súčasnosti voľné plochy na území obvodu sú určené pre rozšírenie mestského cintorína. Plochy Kalvárie sa rekonštruujú a využijú ako verejná zeleň – lesopark.

urbanistický obvod 016/V - Stred II

Tento plošne rozsiahly urbanistický obvod zaberá veľkú časť zástavby historického jadra mesta, s priestormi jeho centrálnej mestskej zóny. Jeho severná hranica vedie po ul. SNP, námestím Hrdinov, ulicou Ľ. Štúra až po Mlynskú ulicu, tokom Pereca a Podlužianky až za budovy Okresného úradu. Zo západnej a južnej strany je ohraničený Vajanského ulicou, ulicou Ľ. Štúra, Poľnou ulicou, ulicou Na lúkach, Sládkovičovou ulicou a ulicou kpt. Nálepku. Jeho východnú hranicu tvorí ulica 29.augusta. Absolútne prevažujúca zástavba tohoto urbanistického obvodu je vybavenostná alebo funkčne zmiešaná s prevahou zariadení vyššej a komerčnej vybavenosti. Len južnú časť 89 územia pri ul. kpt. Nálepku zaberá prevažujúco nízkopodlažná obytná zástavba. Špecifikou územia obvodu je rozsiahly, v časti jeho rozsahu legislatívne chránený, mestský park. Časť plôch, ohraničená Tyršovou ulicou, Marxovou ulicou a ulicou Červenej armády je po asanácii z minulého storočia stavebné voľná. Na území tohto obvodu v roku 2001 bývalo 2396 obyvateľov v 920 trvalo obývaných bytoch.

Prevažujúca časť územia obvodu zostáva podľa návrhu územného plánu v súčasnom priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní. Pozdĺž Vojenskej, Bernolákovej, Bottovej a ul. Červenej armády bude postupne narastať podiel funkčne zmiešanej a polyfunkčnej, prevažne vybavenostnej zástavby. Na dostavbu sú navrhované t.č. voľné plochy pešej zóny za ulicou Ľ. Štúra. Parkovisko pri OD Delvita sa navrhuje prestavať na viacpodlažný hromadný parking, s vybavenosťou do ulice Československej armády. Na voľných plochách pri Tyršovej ulici sa navrhuje polyfunkčná vybavenostná mestská intenzívna zástavba, s cca 20 – 30 %-ným podielom nadštandardného bývania.

urbanistický obvod 017/V - Nemocnica

Urbanistický obvod zaberá podstatnú časť areálu Nemocnice s poliklinikou, s výnimkou jeho južnej enklávy s vysokou zeleňou. Obvod je monofunkčný. V roku 2001 mal päť trvale bývajúcich obyvateľov.

Urbanistický obvod je stavebne a funkčne stabilizovaný. Vstupný areál nemocnice si však vyžaduje rozšírenie kapacít pre odstavovanie motorových vozidiel, pravdepodobne rozšírením súčasného parkoviska do podzemia.

urbanistický obvod 018/O - Káka

Obvod je ohraničený oplotením nemocnice, ulicou 29. augusta, sídliskom Vinohrady a cestou II/564 v trase Družstevníckej ulice. Je zastavaný prevažujúco nízkopodlažnou obytnou zástavbou, s rozsiahlymi plochami záhrad a viníc. Len cíp územia pri nemocnici zaberá vyššia a špecifická vybavenosť (sklady a archív) pri Tatranskej ulici. Územie záhrad pozdĺž Družstevníckej ulice je podľa spracovanej urbanistickej štúdie určené pre nízkopodlažnú obytnú zástavbu. Na území obvodu v roku 2001 bývalo 243 obyvateľov v 82 bytoch v rodinných domoch.

Na území obvodu sa v intenciách vypracovanej urbanistickej štúdie navrhuje nízkopodlažná extenzívna obytná zástavba.

urbanistický obvod 019/P - Veľké Pasienky

Tento urbanistický obvod je zo západnej strany vymedzený železničnou traťou do Štúrova, z juhu Mochovskou ulicou, z východu potokom Perec a hranicou zástavby sídliska Rybníky V. Jeho severnou hranicou je ulica Ku Bratke. Obvod je priemyselný, s dominujúcim priestorovo rozsiahlym areálom Levitex-u. Južnú časť obvodu zaberajú rybníky. Časť územia medzi Levitexom a sídliskom dosiaľ nie je stavebne využitá. Obvod nie je obývaný.

90 Z územia tohto urbanistického obvodu sa navrhuje odčleniť dosiaľ stavebne voľnú časť z východnej strany, nadväzujúcu na sídlisko Rybníky V. Paralelne so železničnou traťou sa územným plánom navrhuje zriadiť mestskú zbernú komunikáciu ako prepojenie Mochovskej ulice s Nádražným radom a ulicou Ku Bratke. Inak zostáva obvod bezo zmien v jeho priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní.

urbanistický obvod 020/O - Rybníky I.

Urbanistický obvod zahŕňa prevažne monofunkčnú - sídliskovú viacpodlažnú zástavbu obytných súborov Rybníky I - III, s ich základnou, vyššou a sociálnou občianskou vybavenosťou. Obvod je ohraničený ulicou kpt. Nálepku, Saratovskou a Mochovskou ulicou, tokom Pereca, ulicou Ku Bratke a tokom Podlužianky. V jeho severozápadnom cípe je areál Dopravného závodu SAD. Časť územia v súbore Rybníky III (pri topoľovom lesíku) je dosiaľ stavebné voľná. V roku 2001 bývalo na území obvodu v 3541 trvale obývaných bytoch v bytových domoch 10382 obyvateľov.

Prevažná časť tohto obvodu zostáva podľa návrhu územného plánu v súčasnom priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní. Voľné plochy pri topoľovom lesíku sa navrhujú využiť pre rozšírenie vyššej občianskej vybavenosti a pre rekreačno – športové aktivity, najmä pre deti a mládež. Na území, kde sú v súčasnosti umiestnené prevádzky SAD a NAD, sa navrhuje stavebná uzávera – dopravný areál je navrhovaný na výhľadové premiestnenie do priemyselnej zóny Géňa (u.o. čís. 2).

urbanistický obvod 021/O - Nová Osada

Kompaktný a monofunkčný, urbanistický obvod zahŕňa územie nízkopodlažnej zástavby rodinných domov, vymedzenej ulicami kpt. Nálepku, Ludanskou, Mochovskou a Saratovskou. V obvode v roku 2001 bývalo v 369 bytoch v rodinných domoch celkom 957 obyvateľov.

Urbanistický obvod je stavebne a funkčne stabilizovaný.

Urbanistický obvod 022/0 – Pod amfiteátrom

Obvod je ohraničený ulicami kpt. Nálepku, 29. augusta, Obrancov mieru a Ludanskou cestou. Okrem rodinných domov sú na území obvodu i pomerne rozsiahle školské zariadenia, a areál amfiteátra.

Urbanistický obvod je stavebne a funkčne stabilizovaný.

urbanistický obvod 023/V - Cigánka

Obvod je ohraničený ulicou obrancov mieru, Ludanskou cestou, ulicou F. Hečku, Pivničnou ulicou a oplotením záhrad v pokračovaní Mochovskej ulice. Obvod je monofunkčný - obytný, so základnou vybavenosťou, s absolútnou prevahou rodinných domov v jeho zástavbe. Časť územia vo vnútri obvodu dosiaľ nie je zastavaná. V roku 2001 v obvode bývalo 1671 obyvateľov v 524 trvalo obývaných bytoch.

91 Urbanistický obvod je stavebne a funkčne stabilizovaný. Voľné plochy medzi Vinohradníckou a Gaštanovou ulicou sa navrhujú dostavať nízkopodlažnou intenzívnou obytnou zástavbou.

urbanistický obvod 024/Z - Géňa

Hranice obvodu tvorí Mochovská ulica, železničná trať do Štúrova, katastrálna hranica mesta, ktorá je zčasti v súbehu s tokom Podlužianky a kanál Teler. Prevažná časť obvodu sa nachádza mimo hraníc súvislej mestskej zástavby a je intenzívne poľnohospodársky využívaná. Poľnohospodárska pôda je zúrodnená závlahovou sústavou Perec. V rámci zastavaného územia mesta do obvodu (pri Mochovskej ulici) patrí Centrálny tepelný zdroj a zavlečkovaný areál Agrostavu. Na východnom okraji obvodu - pri Levických rybníkoch, je umiestnený Mäsokombinát. Voľný priestor medzi Agrostavom a Mäsokombinátom je schváleným doplnkom ÚPN - SÚ Levice čís. 2 navrhnutý na rozvoj formou výrobnej zóny (priemyselného parku). Pôvodný majer Géňa sa vo svojej výrobnej časti t.č. využíva ako školský majetok Strednej poľnohospodárskej technickej školy. Pod ním je umiestnená staršia obytná zástavba s charakterom sociálneho bývania. Podľa výsledkov sčítania tu v roku 2001 v 31 bytoch bývalo celkom 102 obyvateľov. Územím obvodu prechádza vysokotlakový plynovod a jeho južným okrajom vedie diaľkový prívod vody Nové Zámky - Kolta - Levice. Na juhozápadnom okraji je pri Podlužianke umiestnená ČOV.

Na území tohto obvodu je, podľa urbanistického riešenia v doplnku ÚPN SÚ čís. 2/2002, navrhnutý priemyselný park Géňa. Vzhľadom k predĺženiu návrhovému obdobiu tohto územného plánu sa riešia i rezervné a výhľadové plochy pre priemyselnú výrobu, výrobné služby, distribučné a skladové zariadenia, s výhľadovými plochami pre servisné aktivity agrosektoru. Ďalšie plochy možného výhľadového rozvoja výrobných aktivít sú navrhované medzi Podlužiankou a Jurskou cestou. V lokalite majera Géňa sú vymedzené plochy pre koncentrované sociálne bývanie. Pod súčasným areálom ČOV je vymedzená rezervná plocha pre prípad potreby rozšírenia ČOV o IV. stupeň čistenia - koreňovú čističku.

urbanistický obvod 025/Z - Hodžove polia

Hranica tohoto obvodu z východnej strany vedie po ceste III/05153 (Jurská cesta), zo severu po štátnej ceste I/51, zo západu po hranici Levického katastra a z juhovýchodu po železničnej trati do Štúrova. Obvod sa nachádza mimo zastavaného územia mesta. Na ploche medzi železničnými traťami je umiestnený výrobný areál poľnohospodárskeho podniku Koopera, ostatná pôda je intenzívne využívaná a je zúrodnená závlahovou sústavou Perec. Obvodom prechádza VTL plynovod. Urbanistický obvod nie je obývaný.

Obvod je funkčne a stavebne stabilizovaný a na jeho území sa územným plánom mesta nenavrhujú žiadne nové funkčné plochy.

urbanistický obvod 027/Z - Dolné lúky

Rozsiahly (najväčší) urbanistický obvod zaberá juhovýchodnú časť katastrálneho územia Levíc a je takmer celý mimo zastavaného územia mesta. Zo západu ho ohraničuje 92 kanál Teler, zo severu Mochovská ulica, zo severovýchodu cesty do Mýtnych Ludán a poľná cesta do Kalinčiakova, z východu a juhu katastrálna hranica mesta. Západnú časť obvodu zaberá areál Levických rybníkov, východnú časť svah s vinicami a viničnými domčekmi. Ostatnok je poľnohospodársky využívaný ako orná pôda. Pri Mochovskej ulici sa nachádza areál poľnohospodárskej výroby. Jeho časť bola premenená na športovo - rekreačné (a rehabilitačné) zariadenie. Stredom obvodu, paralelne s Čertovým jarkom, vedú trasy zásobovacích vodovodných potrubí. Obvod nie je obývaný. V jeho juhovýchodnom cípe je dobývací priestor a chránené ložiskové územie „Zlatý ónyx“.

Na území tohto obvodu je územným plánom riešená rozsiahla rozvojová lokalita strednopodlažnej hromadnej a nízkopodlažnej intenzívnej obytnej zástavby s príslušnou základnou a sociálnou občianskou vybavenosťou. Zástavba je členená na časť návrhovú a časť výhľadovú. V rámci tejto výstavby sa uvažuje so zrušením areálu poľnohospodárskej výroby a jeho integráciou do obytnej zástavby. Na západný okraj územia sa v dotyku s Levickými rybníkmi navrhujú rozsiahlejšie rozvojové plochy športovej, športovo – rekreačnej a rekreačnej vybavenosti, ktorá sa má využívať i pre potreby obyvateľov jestvujúcich sídlisk Rybníky I – V.

urbanistický obvod 028/Z - Staré Levice

Obvod zahŕňa návršie s viničnou stráňou a viničnými domčekmi a pivnicami, ležiace juhovýchodne od mesta. Je ohraničený oplotením záhrad rodinných domov „Cigánky“, Pivničnou ulicou, cestou medzi vinicami, poľnou cestou do Kalinčiakova a štátnou cestou III/5101 na Mýtne Ludany. Absolútnu väčšinu rozlohy obvodu tvoria vinice, len malá časť pod „Cigánkou“ je ornou pôdou. Obvodom vedú zásobovacie potrubia do vodojemu, umiestneného vo vrchole hrebeňa kopca. Na území obvodu bolo v roku 2001 evidovaných 15 rodinných domov, v ktorých pri sčítaní bývalo 40 trvalých obyvateľov.

V západnej časti Viničnej stráne je územným plánom vymedzená enkláva, navrhovaná na extenzívnu výstavbu rodinných domov. Ostatné územie obvodu zostáva v súčasnom funkčnom využívaní a priestorovom usporiadaní. Viničné lokality sú však navrhované na postupnú prestavbu formou extenzívneho bývania v rodinných domoch (ul. Staré Levice, Studená dolina).

urbanistický obvod 029/O - Bátovská

Obvod zaberá východnú časť mestského katastra, medzi štátnymi cestami I/51 a II/564, jeho prevažná časť leží mimo zastavaného územia mesta. V zastavanom území pri Družstevníckej ulici sa nachádza Dom opatrovateľskej služby a rodinné domy so záhradami. Pri bývalej tehelni v lokalite Nixbrod sú malé výrobné prevádzky. Svahy Strážneho vrchu pokrývajú vinice s viničnými domčekmi a rekreačnou zástavbou. Územím obvodu prechádza sústava diaľkových elektrovodov. V roku 2001 v tomto obvode v 14 rodinných domoch bývalo 51 obyvateľov.

V rozsahu podľa vypracovanej urbanistickej štúdie sa na území tohto obvodu navrhuje nízkopodlažná extenzívna obytná zástavba pri Družstevníckej ulici, vrátane lokality s výhľadovou zástavbou. Územie v lokalite Nixbrod je určené pre menšie výrobné aktivity. Pod vinicami a na okraji viníc sa navrhuje ďalší areál s nízkopodlažnou extenzívnou obytnou zástavbou, výhľadovo (po r. 2020) sa navrhuje postupná transformácia celého územia Strážneho vrchu na extenzívnu nízkopodlažnú obytnú zástavbu. 93

urbanistický obvod 030/Z - Krížny vrch

Rozsiahly urbanistický obvod zaberá severovýchodnú časť Levického katastra, v priestore, vymedzenom štátnou cestou I/51 na Žemberovce a štátnou cestou II/564 do Tlmáč. Väčšina obvodu je poľnohospodársky využívaná, buď ako vinice, alebo ako produkčné orné pôdy. V dotyku s cestou I/51 je umiestnené vojenské cvičisko - jeho priestory kontinuálne prechádzajú do susediaceho katastra Malých Krškán. Najväčším urbánnym komplexom na území obvodu je VVN - VN elektrorozvodňa a transformovňa Levice. Jej polohou je dané i zaťaženie územia rozsiahlou sústavou diaľkových a lokálnych VVN a VN elektrovedení, vo vzdušných i káblových trasách. Na rozvodňu nadväzuje areál pôvodnej, dnes už nevyužívanej tehelne, s objektami, zčasti transformovanými pre iné využitie. Na priliehajúcej časti územia pod Krížnym vrchom sa nachádza lokalita s nízkopodlažným bývaním a záhradkárska osada. Juhozápadné úpätie viničnej stráne je lemované sústavou vinohradníckych domčekov a vínnych pivníc. Z nich niektoré majú charakter rekreačného (sezónneho), ale aj celoročného obývania. Pri križovaní štátnych ciest v smere na Tlmače je situovaná sústava objektov Zsl. elektrární. Podobná enkláva zástavby servisného charakteru sa nachádza i pri križovaní ciest v smere na Demandice. Osamotene je v území obvodu umiestnený t.č. nevyužívaný cintorín. Územím obvodu pozdĺž cesty I/51, prechádza i prívodná trasa VTL plynovodu od Tlmáč. Pri sčítaní v roku 2001 bývalo v tomto obvode 59 obyvateľov v celkove 21 bytoch.

Urbanistickými štúdiami boli na území tohto urbanistického vrchu preverované dve lokality nízkopodlažného bývania – Horný Krížny vrch (tehelňa) a Dolný Krížny vrch (vinice). Obidve lokality sú v rozsahu preverenia územným plánom navrhnuté ako obytné plochy s extenzívnou zástavbou, s rezervnou (výhľadovou) možnosťou využiť pre bývanie i časť terajšej Záhradkárskej osady. Vo väzbe na súčasný areál elektrorozvodne sa vymedzuje priestor s možnosťou jej výhľadového rozšírenia. Časť územia vojenského cvičiska je výhľadovo navrhnutá na športovo - rekreačné využívanie extenzívneho charakteru, s prevažujúco sporadickými aktivitami.

urbanistický obvod 031/Z - Na hati

Obvod zaberá územie na severe katastra mesta, nad kompaktnou mestskou zástavbou. Ohraničený je železničnou traťou z Levíc do Zvolena, súvislou mestskou zástavbou, cestou II/564 do Tlmáč a hranicou katastrálneho územia mesta. Najrozsiahlejšou funkčnou plochou na území urbanistického obvodu v jeho súčasnom vymedzení je priestor Duklianskych kasární v lokalite Farské. Z mestskej zástavby do obvodu patria časti záhradkárskych osád a novo realizované objekty nákupného centra Hypernova a Tesco. Na okraji katastrálneho územia sa nachádza obývaná samota Šótyho mlyn. Územím obvodu vedie rozsiahla sústava VVN a VN elektrovedení a trasa VTL plynovodu z Tlmáč. Koncepčne je tu plánované zriadenie suchého poldra na zadržiavanie veľkých vôd Podlužianky a Pereca. Na území obvodu pri sčítaní v roku 1991 bývali v jednom rodinnom dome piati obyvatelia.

Riešením rozvoja mesta v tomto územnom pláne sa z tohto obvodu odčleňujú kasárne, areál nákupných centier (Hypernova, Tesco a záhradkárska osada, a obvod zaberá 94 len plochy za navrhovanou hranicou zastavaného územia mesta. S výnimkou suchého poldra a ostatných protipovodňových opatrení na toku Podlužianky sa na území tohto obvodu v jeho novom vymedzení nenavrhujú oproti súčasnému stavu žiadne zmeny. Navrhnuté je však nové cestné prepojenie Levice (ul. Ľ. Podjavorisnkej) – Hronské Kľačany a výhľadová trasa preložky štátnej cesty I/51.

urbanistický obvod 032/V - Športový areál

Obvod v jeho súčasnom vymedzení zaberá oplotené územie mestského športového areálu a nerozsiahlu plochu východne od neho za tokom Pereca, kde sú umiestnené záhradkárske plochy a krytá mestská plaváreň. Za cestou I/51 (ul. Turecký rad) do obvodu patrí i územie starej elektrorozvodne, dnes využívané ako skladovo - distribučné. Pri sčítaní v roku 1991 na území obvodu vo dvoch bytoch bývali traja obyvatelia, v roku 2001 už obvod nebol obývaný.

Rozsah obvodu sa navrhuje zväčšiť o plochy kasární, areál nákupných centier, záhradkársku osadu a navrhovaný mestský park v lokalite Pri Kľačanskom chotári. V novom vymedzení je to obvod s charakterovo rôznorodou zástavbou zariadení prevažujúco významnej vyššej a špecifickej vybavenosti s celomestským až nadmestským významom. V súčinnosti s výhľadovou výstavbou preložky cesty I/51 sa navrhuje aj rozšírenie športového areálu.

urbanistický obvod 033/O Levice - Sihoť

Obvod je vymedzený tokmi Pereca a Podlužianky a úsekom ulice M.R. Štefánika. Má charakter viacpodlažnej obytnej zástavby, s občianskou vybavenosťou. Na časti obvodu je umiestnené mestské kúpalisko. V roku 2001 na území tohoto obvodu bolo podľa výsledkov sčítania 449 trvale obývaných bytov, v ktorých bývalo 1137 obyvateľov.

Obvod je funkčne a stavebne stabilizovaný a na jeho území sa nenavrhujú žiadne nové funkčné plochy.

urbanistický obvod 034/O - Vinohrady II.

Obvod je vymedzený štátnou cestou II/564 do Demandíc, hranicou katastra mesta, poľnou cestou medzi vinicami, ulicou F. Hečka, Hlbokou ulicou a poľnou cestou. Urbanistický obvod je zastavaný iba vo svojom severozápadnom cípe, kde viničné domčeky prechádzajú do rodinných domov. Ostatné územie zaberajú plochy viníc a obrábané poľnohospodárske pôdy. Obvod v súčasnosti nie je obývaný. Riešením tohto územného plánu sa navrhuje z územia obvodu vyčleniť časť plôch, priliehajúcu k u.o. 43 – Vinohrady I, ktorá je určená pre viacpodlažnú obytnú zástavbu.

Na území tohto obvodu je navrhnutá nízkopodlažná intenzívna obytná zástavba s k nej prináležiacou základnou vybavenosťou. V juhovýchodnom cípe sa navrhuje rozsiahlejší športovo – rekreačný areál. Navrhuje sa tiež rozšírenie plôch extenzívnej nízkopodlažnej obytnej výstavby na nadväzujúcich plochách viníc.

urbanistický obvod 035/Z - Nixbrod

Obvod sa nachádza vo vidlici, tvorenej štátnymi cestami I/51 (Bátovská cesta, v smere na Demandice). Jeho juhovýchodnú hranicu tvorí oplotenie záhrad a viníc, v predĺžení cesta II/564. Obvod je z prevažujúcej časti využitý pre nízkopodlažnú obytnú zástavbu (rodinné domy), s rozsiahlymi záhradami. V križovatke štátnych ciest je umiestnená čerpacia stanica pohonných hmôt. Menšia časť územia obvodu je poľnohospodársky využívaná ako orná pôda. Podľa sčítania z roku 2001 tu v 22 bytoch bývalo 186 obyvateľov.

Obvod je funkčne a stavebne stabilizovaný. V jeho južnom cípe sa navrhuje lokálne doplnenie extenzívnej nízkopodlažnej obytnej zástavby.

urbanistický obvod 036/Z - Čudo

Obvod zaberá východný cíp katastrálneho územia mesta. Územne odlúčená zástavba pôvodného majera pozostáva z rodinných domov so záhradami, a je zväčša subštandardná. V roku 2001 bolo na území tohoto urbanistického obvodu 9 trvalo obývaných bytov, v ktorých bývalo 22 obyvateľov. Obvod bol vtedy zaradený do základnej sídelnej jednotky Kalinčiakovo ako jeho diel.

Obvodu sa návrhom územného plánu ponecháva jeho súčasné funkčné využívanie a priestorové usporiadanie. V dotyku so súčasnou obytnou zástavbou sa na časti záhrad navrhuje nízkopodlažná výstavba pre bývanie sociálne menej prispôsobivých skupín obyvateľstva.

urbanistický obvod 037/N - Kalinčiakovo

Tento urbanistický obvod zaberá celé súčasné katastrálne územie pôvodnej obce - dnes mestskej časti Levíc. Zovreté osídlenie má výrazne obytný charakter, s nízkopodlažnou zástavbou rodinných domov. Súčasťou zastavaného územia je i pomerne rozsiahly areál poľnohospodárskeho družstva. V roku 2001 tu bývalo 506 obyvateľov v 166 trvalo obývaných bytoch. Súčasťou Kalinčiakova je i rekreačná oblasť Margita - Ilona, s uzavretým rekreačným areálom a priestormi rekreačného bývania, kde bolo v r. 1991 registrovaných 30 objektov pre individuálnu rekreáciu. Ostatok katastra je poľnohospodársky využívaný. Na juhu a na severe katastrálneho územia sú rozsiahle plochy viníc.

V zastavanom území sídla a v bezprostrednej náväznosti naň sa navrhujú rozvojové plochy pre nízkopodlažnú obytnú zástavbu vidieckeho charakteru, s k nej prislúchajúcou základnou občianskou vybavenosťou. Priestory rozsiahleho areálu Poľnohospodárskeho družstva sú navrhnuté na reštrukturalizáciu a konverziu – na časti územia sa doporučuje umiestniť iné výrobné aktivity.

96 Pre rekreačný areál Margita - Ilona sú navrhované rozvojové plochy na jeho východnom okraji, ktoré sú určené pre umiestnenie nového kempingu. Pre hotelové ubytovanie sa navrhuje územie južne od súčasných chát, mimo areálu termálneho kúpaliska. Pri západnom vstupe do areálu kúpaliska sa navrhuje nové odstavné parkovisko, súvisiace s jeho zamýšľaným celoročným využívaním.

V územne odlúčenej enkláve vinohradov pod Strážnym vrchom sa výhľadovo navrhuje transformácia na extenzívne bývanie v rodinných domoch.

urbanistický obvod 038/N - Malý Kiar

Obvod zaberá celé katastrálne územie pôvodnej samostatnej obce, dnes mestskej časti Levíc. Obytná zástavba obce je usporiadaná pozdĺž cesty III/5643, na jej južnom okraji je areál poľnohospodárskeho družstva, ktorý je v súčasnosti len z menšej časti využívaný. Východne od obce je areál rybníkov. Na hraniciach katastra pri Kalinčiakove je skládka stavebnej sute a záhradkárska osada. Vinice sú i nad obcou a pri rybníkoch. Väčšia časť katastra je intenzívne poľnohospodársky využívaná (orné pôdy), rozlohou malé sú plochy lesov. V roku 2001 bývalo v tomto urbanistickom obvode 238 obyvateľov v 75 trvalo obývaných bytoch.

Väčšina novonavrhovanej nízkopodlažnej extenzívnej obytnej zástavby sa navrhuje do zastavaného územia sídla – na plochy rozsiahlejších záhrad alebo medzier v jestvujúcej zástavbe. Priestory rozsiahleho areálu Poľnohospodárskeho družstva sú navrhnuté na reštrukturalizáciu a na konverziu – na časti územia sa doporučuje umiestniť iné výrobné aktivity.

urbanistický obvod 039/N - Čankov

Urbanistický obvod zaberá celé katastrálne územie pôvodnej samostatnej obce, dnes mestskej časti Levíc. Obec má zovretú nízkopodlažnú obytnú zástavbu, s pričleneným areálom poľnohospodárskeho družstva. Na obytnú zástavbu bezprostredne nadväzujú záhradkárske lokality a rekreačne využívané plochy viníc. V katastri sú okrem toho rozsiahle produkčné sady, ale i vinice, čiastočne využívané aj pre rekreačné účely. Severne od obce sa nachádza vojenský skladový areál. V lese nad obcou je okolo neho vymedzené územie s vojenskými záujmami. Rozsiahle lesné plochy sú i v južnej časti katastra. Ich súčasťou sú i dve na legislatívnu ochranu navrhované prírodné lokality - chránený areál Balážka. Pri sčítaní v roku 2001 na území tohoto urbanistického obvodu bývalo v 95 trvalo obývaných bytoch 274 obyvateľov.

Rozvojové plochy pre nízkopodlažnú extenzívnu obytnú zástavbu vidieckeho charakteru sa navrhujú v zastavanom území sídla a výhľadovo aj na jeho severozápadnom okraji, v bezprostrednej väzbe na zastavané územie.

urbanistický obvod 040/N - Horša

97 Urbanistický obvod zaberá celé katastrálne územie pôvodnej samostatnej obce, dnes mestskej časti Levíc. Zástavba obce je usporiadaná v úzkom a hlbokom údolí potoka Sikenica, a na jeho juhozápadných stráňach. V obci je už nefunkčný poľnohospodársky areál, novší je umiestnený mimo súvislej zástavby, v izolovanej polohe pri štátnej ceste I/51. Severne nad obcou sú rozsiahle plochy viníc a sadov, často i rekreačne využívaných, v údolí nad obcou je rekreačný areál bývalého pionierskeho tábora. Rozsiahla časť katastra okolo kaňonu Sikenice je zalesnená a je chránená ako Národná prírodná rezervácia. Prevažná väčšina ostatných plôch sa intenzívne poľnohospodársky využíva ako orné pôdy. Produkčné vinice sú vo východnej časti územia, kde však prechádzajú do katastra susediacej obce Brhlovce. Podľa sčítania obyvateľstva, domov a bytov tu v roku 2001 bývalo 146 obyvateľov v 43 trvalo obývaných bytoch. Okrem toho bolo v obci 29 rekreačne využívaných objektov (chalúp), nevyčlenených z bytového fondu.

Nová, plošne redukovaná extenzívna nízkopodlažná obytná zástavba vidieckeho charakteru sa navrhuje na disponibilných voľných plochách v zastavanom území sídla a na plochách už nefunkčného poľnohospodárskeho areálu. Charakter novonavrhovanej zástavby bude potrebné prispôsobiť súčasnej urbanistickej štruktúre obce a nadštandardným kvalitám okolitého prírodného prostredia.

Územným plánom sa doporučuje historickú urbanistickú a stavebnú štruktúru obce chrániť formou jej vyhlásenia za Pamiatkovú zónu ľudovej architektúry.

urbanistický obvod 042/O - Rybníky II

Urbanistický obvod sa nachádza v súvisle zastavanom území mesta. Je ohraničený ulicami Ku bratke a Textilnou, oplotením areálu a.s. Levitex, oplotením rybárskeho areálu a potokom Perec. Územie obvodu predstavuje viacpodlažnú obytnú zástavbu sídliskového charakteru s vybavenosťou, severnú časť územia tvoria servisné zariadenia. Južným a východným okrajom obvodu prechádza nadzemné vedenie horúcovodu z centrálneho tepelného zdroja. Podľa sčítania tu v roku 2001 v 1194 bytoch bývalo 3918 trvalo bývajúcich obyvateľov.

Urbanistický obvod je funkčne a stavebne stabilizovaný. Územným plánom sa k nemu navrhuje pričleniť v súčasnosti stavebne voľné plochy medzi sídliskom Rybníky V. a Levitexom. Na týchto plochách sa navrhujú zariadenia pre odstavovanie osobných automobilov obyvateľov obytných súborov Rybníky, verejná zeleň a rekreačné športoviská pre deti a mládež. Navrhuje sa tiež diverzný cestný prístup z Pereckej ulice, alt. z Mochovskej ulice.

urbanistický obvod 043/O - Vinohrady I

Tento urbanistický obvod tvorí východný okraj súčasnej kompaktnej mestskej zástavby. Je ohraničený štátnou cestou II/564 v trase Družstevníckej ulice, Hlbokou ulicou, poľná cesta ho delí od obvodu Vinohrady I, ďalej ulicou F. Hečka, cestou pri amfiteátri a oplotením viníc a rodinných domov pri Tatranskej ulici. Obvod má typickú sídliskovú zástavbu z konca 80-tych rokov 20. storočia, so základnou vybavenosťou. Časť územia, priliehajúca k Družstevníckej ulici, je dosiaľ stavebne voľná. Pri ulici F. Hečku sa nachádza nízkopodlažná zástavba rodinných domov so záhradami.

98 V roku 2001 bývalo na území obvodu podľa údajov zo sčítania 3520 obyvateľov v celkom 1184 bytoch.

Územným plánom sa navrhuje lokálne rozšírenie územia obvodu na jeho juhovýchodnej strane, ktoré je určené pre ďalšiu viacpodlažnú obytnú zástavbu a pre verejnú zeleň. Smerom k Šahanskej ceste sa navrhuje obvod (a sídlisko Vinohrady) doplniť zariadeniami vyššieho občianskeho vybavenia pre obchod a služby obyvateľstvu. Vymedzená je i plocha pre doplnenie základnej školy o telovýchovné zariadenia.

99 6.3.3. Regulácia funkčného využitia plôch Navrhovaným urbanistickým riešením sa má dosiahnúť principiálne funkčné zónovanie mesta a jeho odlúčených mestských častí a hierarchizované usporiadanie jeho vnútornej štruktúry a vonkajších väzieb, so snahou o vylúčenie alebo aspoň minimalizovanie prevádzkových konfliktov a vzájomných negatívnych ovplyvnení. Pre praktické dosiahnutie zámerov urbanistickej koncepcie sa v územnoplánovacej dokumentácii stanovuje regulácia funkčného využitia plôch. Ňou sa určuje prípustnosť funkčného využitia (zástavby) jednotlivých konkrétnych území, ktorá je záväzným regulatívom pri plánovaní výstavby a pri rozhodovaní o prípustnosti jednotlivých stavieb. Reguláciou funkčného využitia sa jednak definuje a špecifikuje funkcia každého konkrétneho územia v organizme mesta, zároveň sa ňou stanovuje lokálna prípustnosť druhu zástavby formou prípustných a výnimočne prípustných objektov a funkcií. Podľa konkrétnej funkčnej špecifiky bol pre mesto Levice spracovaný nasledovný návrh regulácie funkčného využitia plôch (podľa kódových označení vo výkrese komplexného urbanistického návrhu):

I. ÚZEMIE MESTSKÉHO BÝVANIA Bm a/ ú z e m i e s l ú ž i: - prevažne pre bývanie b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t ň o v a ť : - obytné domy v priestorovo viazanej alebo skupinovej zástavbe - maloobchodné a stravovacie zariadenia a zariadenia osobných služieb, slúžiace pre obsluhu tohoto územia - kultúrne, sociálne a zdravotnícke zariadenia, služiace pre obsluhu tohoto územia c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : - obchodné, administratívne a správne objekty - objekty pre hromadné verejné ubytovanie - nerušiace zariadenia drobnej výroby a služieb - zábavné zariadenia

II. ÚZEMIE ČISTÉHO BÝVANIA MESTSKÉHO TYPU NÍZKOPODLAŽNÉ Bč a/ ú z e m i e s l ú ž i: - výlučne pre bývanie b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t ň o v a ť : - rodinné domy vo voľnej alebo skupinovej zástavbe s pomocnými objektami domového príslušenstva c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : - maloobchodné a stravovacie zariadenia, zariadenia osobných služieb a nerušiace živnostenské prevádzky, slúžiace pre obsluhu tohoto územia - malé ubytovacie zariadenia, vrátane ubytovania pre starších ľudí

100 - kultúrne, zdravotné a športové zariadenia, slúžiace pre obsluhu tohoto územia - rozptýlená zástavba malých a nízkopodlažných bytových domov (napr. nájomných víl a pod.) do 2 nadzemných podlaží a do rozsahu najviac 4 - 5 bytov v objekte

III.ÚZEMIE ČISTÉHO BÝVANIA MESTSKÉHO TYPU VIACPODLAŽNÉ Bč a/ ú z e m i e s l ú ž i : - výlučne pre bývanie b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t ň o v a ť : - nízko a viacpodlažné bytové domy vo voľnej, skupinovej alebo priestorovo viazanej zástavbe - pomocné objekty a hromadné garáže, slúžiace obytným objektom - maloobchodné a stravovacie zariadenia a zariadenia osobných služieb, slúžiace pre obsluhu tohoto územia c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : - združená zástavba nízkopodlažných obytných domov charakteru domov rodinných - nerušiace živnostenské prevádzky, kultúrne, zdravotnícke, školské a športové zariadenia, slúžiace pre obsluhu tohoto územia - malé verejné ubytovacie zariadenia a ubytovacie zariadenia pre starších ľudí

IV. ÚZEMIE BÝVANIA VIDIECKEHO TYPU Bv a/ ú z e m i e s l ú ž i : - pre rodinné bývanie s príslušným zázemím úžitkových záhrad a chovom drobných hospdárskych zvierat b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t n i ť: - rodinné domy s úžitkovými záhradami s objektami pre domáce hospodárstvo a chov drobných hospodárskych zvierat - podstatne nerušiace zariadenia drobnej remeselnej hospodárskej produkcie - zariadenia záhradníctva a skleníkového hospodárstva - zariadenia pre maloobchod, nevýrobné služby a verejné stravovanie, slúžiace pre obsluhu tohoto územia c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : - zariadenia sociálne, zdravotné a športové - nerušivé zariadenia poľnohospodárskej výroby - individuálne rekreačné objekty - nerušiace zariadenia špecifickej vybavenosti

V. ÚZEMIE PRE SOCIÁLNE BÝVANIE Bs 101 a/ ú z e m i e s l ú ž i: - pre umiestnenie obytných a doplňujúcich objektov bývania sociálneho charakteru, t.j. nájomných bytových domov pre sociálne odkázané skupiny obyvateľstva alebo bývania so zníženým štandardom b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t n i ť : - nízko a viacpodlažné bytové domy vo voľnej, skupinovej alebo priestorovo viazanej zástavbe - pomocné a technické objekty, slúžiace obytným objektom - maloobchodné a stravovacie zariadenia a zariadenia osobných služieb, slúžiace pre obsluhu tohoto územia c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : - zariadenia sociálne, zdravotné a športové, slúžiace pre obsluhu tohoto územia

VI. ZMIEŠANÉ MESTSKÉ ÚZEMIE (s polyfunkčnou zástavbou) Zm a/ ú z e m i e s l ú ž i: - pre umiestnenie obytných objektov, viacúčelových objektov a zariadení základnej, vyššej a špecifickej vybavenosti a obchodných, hospodárskych a správnych zariadení, kombinovaných s funkciou bývania b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t n i ť : - obchodné a administratívne budovy - zariadenia pre maloobchod, osobné služby, verejné stravovanie a ubytovanie, správu a záujmovú činnosť - kultúrne, sociálne, školské, zdravotné a športové zariadenia - zábavné strediská a služby - obytné budovy nájomné, obvykle kombinované s komerčnou verejnou vybavenosťou v parteri - obytné budovy charakteru rodinných domov, kombinované s komerčnou vybavenosťou v parteri - zariadenia pre prechodné ubytovanie - hromadné garáže a parkoviská, slúžiace pre obyvateľov a pre návštevníkov a zamestnancov zariadení c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : - jednotlivé nerušiace zariadenia živností a služieb. - menšie zdravotnícke a športové zariadenia VII. ZMIEŠANÉ ÚZEMIE CENTRÁLNE Zc a/ ú z e m i e s l ú ž i : - prevažne pre umiestnenie obchodných, hospodárskych, správnych a kultúrnych 102 zariadení, alebo ich kombinácií s obytnou funkciou b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t ň o v a ť : - obchodné, administratívne a správne budovy - zariadenia pre maloobchod, verejné stravovanie a ubytovanie - kultúrne a sociálne zariadenia - zábavné strediská - byty pohotovostné, služobné a byty majiteľov zariadení c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : - byty vyššej kategórie alebo špecifického charakteru - menšie zdravotnícke a športové zariadenia

IX. ÚZEMIE ZÁKLADNEJ A VYŠŠEJ OBČIANSKEJ VYBAVENOSTI Vz a/ ú z e m i e s l ú ž i : Vv - pre umiestnenie spravidla rozsiahlejších špecializovaných zariadení občianskej vybavenosti verejného charakteru, buď prislúchajúcej jednotlivým územným celkom, alebo celomestského až nadmestského významuv upresnení podľa konkrétneho urbanistického návrhu b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t n i ť : - koncentrované zariadenia maloobchodu, verejných služieb a verejného stravovania - zariadenia sociálnej starostlivosti, školstva a zdravotníctva - zariadenia kultúry a verejnej administratívy - byty pohotovostné, služobné a byty majiteľov zariadení - hromadné garáže a parkoviská, slúžiace pre majiteľov a návštevníkov zariadení - športové a rekreačné zariadenia, ak súvisia s hlavnou funkciou územia c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é: - obchodné a administratívne budovy - doplnkové zariadenia maloobchodu a osobných služieb

X. ÚZEMIE PRIEMYSELNEJ VÝROBY, STAVEBNÍCTVA, DISTRIBÚCIE Pv A SKLADOV Sv a/ ú z e m i e s l ú ž i : - pre umiestnenie aktivít priemyselnej výroby, stavebníctva a skladového hospodárstva b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t n i ť : - zariadenia priemyslu a služieb všetkého druhu, pokiaľ to nie je limitované špecifickými požiadavkami na ochranu životného prostredia - opravárenské a údržbárske základne - zariadenia stavebníctva a výroby stavebných hmôt - dopravné terminály a garáže mechanizmov

103 - prenajímateľné výrobné zariadenia - zariadenia pre distribúciu a veľkoobchodné sklady - garáže, parkoviská, servisy a čerpacie stanice pohonných hmôt c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : - obchodné a administratívne zariadenia - výučbové zariadenia a areály - jednotlivé zariadenia technickej a špecifickej vybavenosti - pohotovostné a služobné byty

XI. ÚZEMIE DROBNEJ VÝROBY, ŽIVNOSTÍ A SLUŽIEB Dv (alt. s prípustnou obytnou funkciou) Dv(b) a/ ú z e m i e s l ú ž i : - pre živnostenské a remeselnícke aktivity, drobnú výrobu a výrobné služby, ktoré výraznejšie neohrozujú kvalitu životného prostredia b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t n i ť : - objekty pre živnosti, podnikateľské a remeselné aktivity - maloobchodné činnosti a služby - servisné a distribučné služby, opravárenská činnosť c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : - byty majiteľov zariadení (vo vymedzených územiach) - výrobné a distribučné sklady - malé výrobné zariadenia - záhradníctva - garáže mechanizmov - obchodné a administratívne zariadenia a maloobchodné činnosti a služby

XII. ÚZEMIE KONCENTROVANEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ VÝROBY Po a/ ú z e m i e s l ú ž i : - pre umiestnenie aktivít poľnohospodárskej výroby a poľnohospodárskych služieb b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t n i ť : - objekty poľnohospodárskej výroby živočíšnej a rastlinnej - skladové poľnohospodárske objekty - objekty pre garážovanie mechanizmov a pre ich údržbu c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : - malé výrobné zariadenia nepoľnohospodárskeho charakteru - služobné byty pre správcov zariadení

104 - záhradníctva - čerpacie stanice pohonných hmôt neverejného charakteru

XIII. ÚZEMIE KONCENTROVANEJ ŠPORTOVEJ VYBAVENOSTI Š a/ ú z e m i e s l ú ž i : - najmä pre organizovanú telovýchovnú a športovú činnosť profesionálneho i výkonnostného športu, alebo pre ľudové športové aktivity, prevádzkované na komerčnom základe b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t n i ť : - športové objekty a zariadenia - objekty pre ubytovanie, stravovanie a doplnkovú športovú vybavenosť c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : - pohotovostné a služobné byty - objekty pre verejné ubytovanie a stravovanie - objekty pre rekreačné aktivity komerčného charakteru

XIV. ÚZEMIE KONCENTROVANEJ REKREAČNEJ VYBAVENOSTI R a/ ú z e m i e s l ú ž i : - pre koncentrované umiestnenie rekreačných a športovo-rekreačných zariadení a služieb, organizovaných prevažne na komerčnom základe a slúžiacich pre využitie voľného času obyvateľstva b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t n i ť : - verejné a individuálne rekreačné objekty a zariadenia - verejné kultúrne a športové zariadenia - doplňujúcu maloobchodnú a servisnú vybavenosť charakteru rekreačných služieb - verejné stravovanie a ubytovanie - objekty cestovného ruchu a organizovanej turistiky - technické objekty, slúžiace rekreačnej vybavenosti c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : - pohotovostné a služobné byty - menšie zariadenia organizovanej športovej činnosti

XV. ÚZEMIE VINÍC S REKREAČNOU FUNKCIOU Rv a/ ú z e m i e s l ú ž i : - pre koncentrované umiestnenie špecifických aktivít voľnočasového charakteru v prostredí viníc, ktoré nie sú výrobnými zariadeniami ani prevažujúco komerčnými

105 zariadeniami pre hromadné bývanie alebo pre verejné stravovanie väčšieho rozsahu b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t n i ť : - individuálne rekreačné a hospodárske objekty do 80,0 m2 zastavanej plochy - technické objekty, slúžiace základnej funkcii územia c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : - objekty verejného rekreačného ubytovania do rozsahu 10 lôžok s hygienickým vybavením - zariadenia pre verejné stravovanie do rozsahu 25 miest, s technickým zázemím a hygienickým vybavením

Okrem regulačných kódov, ktorými sa stanovuje funkčná a stavebná prípustnosť územného využitia, sa územným plánom (v komplexnom urbanistickom návrhu) navrhuje prípustná intenzita zastavanosti, ktorá je udaná percentuálne ako pomer zastavanej plochy k celkovej ploche pozemku a prípustná výška zástavby, uvedená v maximálnom doporučovanom počte nadzemných podlaží.

106

6.4. Návrh rozvoja jednotlivých funkčných zón

6.4.1. Bývanie, bytový fond a obytné plochy a) súčasný stav

Podľa výsledkov posledného cenzu bolo v Leviciach v roku 2001 celkom 3.506 obytných domov. Z tohoto počtu bolo 2.834 obytných domov, t.j. 80,83 % trvalo obývaných. Zvyšných 672 domov (19,17 %) bolo neobývaných, alebo sa z rôznych dôvodov na trvalé bývanie nevyužívali. Oproti roku 1991 počet obytných domov v Leviciach vzrástol o 28, t.j. o 0,81 %. Naproti tomu počet trvalo obývaných domov poklesol o 86 (o 2,95 %), z toho trvalo obývaných rodinných domov o 149 (o 6,57 %).

Skladba trvalo obývaných domov bola nasledovná:

rok 2001 v % rok 1991 v % - rodinné domy 2.120 74,8 % 2.269 77,7 % - bytové domy 677 23,9 % 625 21,4 % - ostatné budovy 37 1,3 % 26 0,9 % spolu : 2.834 100,00 % 2.920 100,00 %

Za posledné desaťročie vzrástol počet trvalo obývaných bytových domov o 89 (o 14,24 %). Počet trvalo obývaných rodinných domov však v tom istom období poklesol o 149 (o 6,57 %), počet všetkých trvalo obývaných domov poklesol o 86, t.j. o 2,95 %. Tým sa upravila štruktúra domového a bytového fondu, t.j. upravil sa pomer medzi bytovými domami a rodinnými domami v neprospech bývania v rodinných domoch.

Štatistické údaje z cenzu 1991 udávali štruktúru domového fondu i podľa vlastníctva obytných domov. Podľa toho v roku 1991 bolo domov :

absolútne v % - v súkromnom vlastníctve 2.192 75,07 % - vo vlastníctve mesta (príp. štátu) 422 14,45 % - vo vlastníctve bytových družstiev 301 10,31 % - vo vlastníctve poľnohospodárskych družstiev 2 0,07 % - ostatných 3 0,10 % spolu : 2.920 domov 100,00 %

Do roku 2001 sa štruktúra domového fondu podľa vlastníctva zmenila takto: absolútne v % - vo vlastníctve štátu 73 2,58 % - vo vlastníctve bytového družstva 127 4,48 % - vo vlastníctve obce 32 1,13 % - vo vlastníctve fyzickej osoby 2.081 73,43 % - vo vlastníctve právnickej osoby 35 1,23 % - ostatných 486 17,15 % spolu : 2,834 domov 100,00 %

107 V súkromnom vlastníctve bola v rokoch 1991 i 2001 absolútna väčšina rodinných domov. Z bytových domov bola väčšina vo vlastníctve právnických osôb alebo štátu. Podľa výsledkov cenzu 2001 však bolo vo vlastníctve občanov 4.354 bytov v bytových domoch.

Podľa podlažnosti bolo v r. 2001 v Leviciach trvalo obývaných budov:

absolútne v % - s 1 - 2 nadzemnými podlažiami 2.155 76,04 % - s 3 - 4 nadzemnými podlažiami 185 6,53 % - s 5 a viac nadzemnými podlažiami 494 17,43 % spolu: 2.834 budov 100,00 %

Objekty s 1-2 nadzemnými podlažiami boli v absolútnej prevahe rodinnými domami, naopak, u viacpodlažných budov absolútne prevažovali bytové domy.

Priemerný vek obytných budov v roku 1991 bol 36 rokov. Pritom bol priemerný vek rodinných domov 41 rokov a bytových domov 18 rokov, ostatných budov s bytmi 30 rokov. Vzhľadom k obmedzenej bytovej výstavbe po r. 1995 možno dôvodne predpokladať, že do súčasnosti sa priemerný vek obytných budov v Leviciach a v ich mestských častiach zvýšil na cca 43 - 44 rokov.

B y t o v ý f o n d

Pri sčítaní v roku 2001 bolo v 2.834 trvalo obývaných domoch celkom 14.486 bytov, z nich 13.145 (90,74 %) bolo trvalo obývaných. Oproti roku 1991 vzrástol počet bytov na území mesta Levice o 1.492 bytov (o 11,48 %).

Z 13.145 trvalo obývaných bytov bolo :

absolútne v % - bytov v rodinných domoch 2.188 16,65 % - bytov v bytových domoch 10.957 83,35 % spolu : 13.145 bytov 100,00 %

Na území mesta bolo v r. 2001 zároveň celkom 1.308 neobývaných bytov. Dôvody ich nevyužívania na bývanie sú v štatistickom výstupe zo sčítania ľudu, domov a bytov, ako ho v januári 2002 spracovala a vydala krajská správa Štatistického úradu SR v Nitre, nasledovné :

- zmena užívateľa bytu 117 bytov - byt určený na rekreáciu 151 - byt uvoľnený na prestavbu 55 - byt nespôsobilý na bývanie 54 - byt po kolaudácii 13 - byt v pozostalostnom, alebo súdnom konaní 33 - byt neobývaný z iných dôvodov 885 spolu neobývaných bytov: 1.308 bytov

Vývoj bytového fondu a obsadenosti bytov bol za obdobie posledných cenzov nasledovný::

108 priemerná obsadenosť bytu rok cenzu počet bytov počet obyvateľov obyt./byt 1970 5.579 18.606 3,33 1980 8.503 26.132 3,07 1991 11.697 33.991 2,91 2001 13.145 36.538 2,78

Súčasný ukazovateľ priemernej štatistickej obsadenosti bytov osobami je s ohľadom na celoslovenský i okresný štatistický priemer relatívne veľmi priaznivý.

Rozdelenie bytového fondu mesta a jeho mestských častí bolo v roku 2001 podľa údajov MsÚ Levice nasledovné : počet bytov mestská časť absolútne v % Levice 12.578 95,69 % Čankov 135 1,03 % Horša 90 0,68 % Malý Kiar 112 0,85 % Kalinčiakovo 230 1,75 % spolu : 13.145 bytov 100,00 %

Priemerné základné ukazovatele úrovne bývania sú podľa údajov zo sčítania v r. 2001 nasledovné :

- veľkosť celkovej plochy na 1 trvale obývaný byt: 70,7 m2 - počet obytných miestností na 1 trvale obývaný byt: 2,77 - počet trvale bývajúcich osôb na 1 obytnú miestnosť: 1,0 - veľkosť obytnej plochy na 1 trvale bývajúcu osobu: 17,3 m2

Štruktúra bytového fondu v podieli trvale obývaných bytov podľa ich veľkostných kategórií bola v roku 2001 nasledovná:

v rodinných v bytových v ostatných byty domoch domoch budovách spolu v % s 1 obytnou miestnosťou 31 1.578 52 1.661 12,64 % s 2 izbami 282 2.610 85 2.977 22,65 % s 3 izbami 759 5.601 22 6.382 48,55 % so 4 izbami 549 930 6 1.485 11,30 % s 5 a viac izbami 567 69 4 640 4,87 % spolu : 2.188 10.788 169 13.145 100,00 %

Podľa kategórií vybavenosti bola štruktúra bytového fondu v roku 1991 nasledovná:

v rodinných v bytových v ostatných byty domoch domoch budovách spolu v % I. kategórie 1.609 9.056 121 10.786 92,21 % II.kategórie 292 175 2 469 4,01 % 109 III. kategórie 108 4 1 113 0,97 % IV. kategórie 324 5 - 329 2,81 % spolu: 2.333 9.290 124 11.697 100,00 %

Štruktúra bytového fondu podľa veku stavieb bola v roku 1991 nasledovná :

rodinné bytové ostatné domy domy budovy spolu v % do roku 1899 94 19 3 116 0,99 % 1900 - 1919 141 17 2 160 1,37 % 1920 - 1945 805 88 3 896 7,66 % 1946 - 1970 692 1985 20 2.697 23,06 % 1971 - 1980 431 3.826 5 4.262 36,44 % 1981 - 1991 170 3.305 91 3.566 30,48 % spolu: 2.333 9.240 124 11.697 100,00 % z toho postavené v r. 1946 -1991 1.293 9.116 116 10.525 89,98 % v % 11,05 % 77,96 % 0,99 % 89,98 %

Uvedené štatistické údaje sú veľmi priaznivé, keď viac ako 92 % zo súčasného bytového fondu je I. kategórie, takmer 90 % z neho pochádza z výstavby po roku 1946 a viac ako 61 % zo všetkých bytov je viac ako 3-izbových, vďaka najmä mimoriadne rozsiahlej hromadnej bytovej výstavbe po roku 1975, odkedy sa, až do roku 1995, postavilo viac než 60 % zo všetkého súčasného bytového fondu mesta.

Zaujímavý je však i údaj o poklese výstavby rodinných domov v rokoch 1981 - 1991, ktorý zrejme súvisel s vtedy uplatňovanými tendenciami riadenej urbanizácie a sprísnenej ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

Podľa druhu stavebného materiálu vysoko prevažujú objekty z tvrdých materiálov. Z kameňa, tehál a panelov je postavených takmer 99,6 % zo všetkého bytového fondu mesta a k nemu pričlenených obcí.

Podľa jednotlivých urbanistických obvodov bola základná štruktúra trvalo obývaného bytového fondu Levíc v roku 2001 nasledovná :

počet počet v rodinných v bytových domov bytov domoch domoch 001-Z Ladislavov dvor 12 18 9 8 002-Z Bratka obvod nie je obývaný 003-P Za Tabakovou 229 243 223 20 004-P Pri nadjazde 68 65 65 - 005-D Železničná stanica 4 17 - 17 006 obvod nie je ustanovený 007 obvod nie je ustanovený 008-0 Medzicestie 45 675 11 664 009-V Stred I. 12 352 - 352 010-0 Prednádražie 83 855 - 855 011-0 Podlužianka 50 1073 - 1073 012-0 Za Perecom 74 796 - 796 110 013-0 Kalvária 46 52 46 6 014-V Podhradie 77 92 78 14 015-R Pri cintoríne obvod nie je obývaný 016-V Stred II. 274 920 227 693 017-V Nemocnica 1 1 1 0 018-0 Káka 80 82 82 - 019-P Veľké pasienky obvod nie je obývaný 020-0 Rybníky I. 181 3541 - 3541 021-0 Nová osada 365 369 369 - 022-V Pod amfiteátrom 140 152 146 6 023-V Cigánka 426 524 424 100 024-Z Géňa 23 31 31 - 025-Z Hodžove polia obvod nie je obývaný 026 obvod nie je ustanovený 027-Z Dolné lúky obvod nie je obývaný 028-Z Staré Levice 15 15 15 - 029-0 Bátovská 14 14 14 - 030 Z-Krížny vrch 16 21 17 4 031-Z Na hati 1 1 1 - 032-V Športový areál obvod nie je obývaný 033-0 Levice - Sihoť 30 449 1 448 034-Z Vinohrady I. obvod nie je obývaný 035-Z Nixbrod 21 22 20 2 036-Z Čudo 8 9 9 - 037-N Kalinčiakovo 159 166 165 1 038-N Malý Kiar 71 75 69 4 039-N Čankov 94 95 94 1 040-N Horša 43 43 43 - 041 obvod nie je ustanovený 042-0 Rybníky II. 73 1194 - 1194 043-0 Vinohrady II. 99 1184 28 1156 bytový fond úhnom : 2834 13145 2188 10957 v % : 100,00 % 16,65 % 83,35 %

Veková štruktúra bytového fondu podľa jednotlivých urbanistických obvodov bola pri sčítaní v r. 1991 takáto: byty postavené v období byty do r. 1920 1946 1971 1981 urbanistický obvod spolu 1919 -1945 -1970 -1980 -1991 001-Z Ladislavov dvor 24 8 6 10 - - 002-Z Bratka obvod nie je obývaný 003-P Za Tabakovou 281 3 114 127 35 2 004-P Pri nadjazde 77 13 14 43 7 - 005-D Železničná stanica 17 2 15 - - - 006 obvod nie je ustanovený 007 obvod nie je ustanovený 008-0 Medzicestie 695 - 9 23 663 - 009-V Stred I. 490 23 5 5 456 1 010-0 Prednádražie 858 - - 817 - 41 011-0 Podlužianka 1066 - - 12 1054 012-0 Za Perecom 816 - - 748 68 - 013-0 Kalvária 56 4 3 38 11 - 014-V Podhradie 101 50 26 16 1 8 111 015-R Pri cintoríne obvod nie je obývaný 016-V Stred II. 954 36 213 325 65 315 017-V Nemocnica 1 - 1 - - - 018-0 Káka 70 12 18 11 16 13 019-P Veľké pasienky obvod nie je obývaný 020-0 Rybníky I. 2701 - - 1 1212 1488 021-0 Nová osada 404 9 287 84 20 4 022-V Pod amfiteátrom 153 2 29 97 21 4 023-V Cigánka 482 3 9 35 308 127 024-Z Géňa 45 7 20 1 17 - 025-Z Hodžove polia obvod nie je obývaný 026 obvod nie je ustanovený 027-Z Dolné lúky obvod nie je obývaný 028-Z Staré Levice 16 1 - 8 6 1 029-0 Bátovská 14 2 7 4 - 1 030 Z-Krížny vrch 24 3 3 13 5 - 031-Z Na hati 1 1 - - - - 032-V Športový areál 2 - - 2 - 033-0 Levice - Sihoť 358 - - 134 224 - 034-Z Vinohrady I. 1 - - - 1 - 035-Z Nixbrod 26 1 10 5 9 1 036-Z Čudo 9 1 4 2 2 - 037-N Kalinčiakovo 164 13 30 63 29 29 038-N Malý Kiar 86 33 23 28 1 1 039-N Čankov 109 32 30 31 11 5 040-N Horša 49 17 17 9 3 3 041 obvod nie je ustanovený 042-0 Rybníky II. 854 - - - - 854 043-0 Vinohrady II. 693 - 3 5 17 668 byty úhrnom : 11697 276 896 2697 4262 3566 poznámka: údaje z cenzu 2001 nie sú v tejto podobe spracované

Z celkového počtu 11.697 trvalo obývaných bytov bolo v rokoch 1971 - 1991 postavených až 7.828 bytov (66,92 %). Výstavba sa v tomto období koncentrovala do urbanistických obvodov Podlužianka, Levice - Sihoť, Stred II., Cigánka, Medzicestie, Stred I., Rybníky I., Rybníky II. a Vinohrady II. Najstarší bytový fond, postavený do roku 1945, je na území mesta koncentrovaný najmä v urbanistických obvodoch: Za Tabakovou, Stred II., Nová Osada, Podhradie (cca 60 % bytov bolo postavených do r. 1945). Ostatný najstarší bytový fond je na území mesta rozptýlený, vyskytuje sa však najmä v pričlenených obciach - mestských častiach Čankov, Horša, Malý Kiar a Kalinčiakovo.

Obývanosť trvale obývaných bytov podľa ich veľkosti a počtu bývajúcich osôb bola pri cenze v r. 1991 zistená nasledovná:

počet osôb v byte 1-izbové 2-izbové 3-izbové 4-izbové 5 a viac izb. spolu 1 1.228 761 387 47 21 2.444 2 303 939 920 184 50 2.396 3 76 527 1.474 213 81 2.371 4 23 527 2.281 449 11 3.391 5 6 90 478 161 52 787 6 5 24 110 45 24 218 7 a viac 3 14 38 20 15 90 112 spolu: 1.644 2.882 5.688 1.119 364 11.697 v % 14,05 % 24,64 % 46,63 % 9,57 % 3,11 % 100,0 %

Technické vybavenie trvalo obývaných bytov v Leviciach a v ich mestských častiach bolo podľa cenzu v roku 1991 takéto :

absolútne v % počet bytov, vybavených vodovodom 11.437 97,69 % z toho: - v byte 11.415 97,59 % - v dome 12 0,10 % počet bytov, vybavených kanalizáciou 11.325 96,82 % z toho: - verejná kanalizačná sieť 10.662 91,15 % - žumpa, septik 663 5,67 % počet bytov so splachovacím záchodom 11.148 95,31 % z toho: - vlastným 11.147 95,30 % počet bytov, vybavených kúpelňou 11.331 96,87 % počet bytov, vybavených ústredným kúrením 10.711 91,57 % počet bytov, vybavených plynom zo siete 9.398 80,35 % celkový počet bytov: 11.697 100,00 %

Podľa návrhu Koncepcie bytovej politiky mesta Levice, ktorú vypracoval OSO MsÚ Levice v júli r. 2001, bol aktuálny stav bytového fondu na území mesta podľa vlastníctva bytov nasledovný:

- mestské byty 1.998 b.j. - družstevné byty 4.079 b.j. - byty SE a.s. 72 b.j. - byty SES Tlmače 178 b.j. - byty Levitex-u 25 b.j. - byty v osobnom vlastníctve 4.718 b.j. - byty v rodinných domoch 2.594 b.j. - byty SE a.s., dočasne vyňaté z bytového fondu 170 b.j. bytov spolu : 13.834 b.j.

K 30.6.2001 evidoval MsÚ Levice 956 žiadostí o byt. Najstaršia žiadosť bola z roku 1984, väčšina žiadostí pochádza z rokov 1992 - 2001, nárast počtu žiadostí o byt oproti roku 1996 bol 247 bytov.

Štruktúra žiadateľov o byt bola takáto:

- ženatí, vydaté 280 žiadostí z toho: - s deťmi 193 - bez detí 87 - slobodní, slobodné 472 žiadostí z toho: - s deťmi 45 - bez detí 427 - rozvedení, rozvedené 191 žiadostí z toho: - s deťmi 69 - bez detí 122 - vdovci, vdovy 13 žiadostí z toho: - s deťmi 6 113 - bez detí 7

V rokoch 1996 - 2001 pridelil MsÚ Levice žiadateľom o byt celkom 572 b.j. a 52 obytných miestností v ubytovni.

V poradovníku na družstevné byty eviduje OSBD 27 žiadateľov - nebývajúcich členov. OSBD pritom v súčasnosti neplánuje výstavbu nových bytov, čo je dôvodom neustáleho znižovania počtu žiadateľov, žiadosti sa presúvajú na mestské byty.

Podľa údajov, poskytnutých OÚ Levice - odbor životného prostredia, má záujem o výstavbu rodinných domov v meste mierne stúpajúcu tendenciu. Kým v rokoch 1991 - 1996 sa priemerne ročne vydávali len 4 stavebné povolenia, v rokoch 1997 - 2000 bolo v priemere na 1 rok vydaných už 21 stavebných povolení. (r. 1997 - 19, r. 1998 - 31, r. 1999 - 23, r. 2000 - 10). V rokoch 1997 - 2001 (l. polrok) bolo v novostavbách skolaudovaných cca 70 bytov v rodinných domoch. V súčasnosti je z bývalej KBV rozostavaný jeden obytný blok na sídlisku Vinohrady, v ktorom malo podľa pôvodného projektu byť 32 b.j., trojizbových a štvorizbových. V r. 2002 bolo ukončených 32 b.j. pre sociálne bývanie na Ladislavovom dvore. Mesto realizuje, resp. pripravuje prestavbu nebytových priestorov na 5 b.j. na ul. M.R. Štefánika, prestavbu býv. objektu SAD Nové Zámky na nájomné byty pre mladé rodiny, rekonštrukcie bytových domov na ul. Ľ. Štúra čís. 23 - 25 a na Tyršovej ul. čís. 10 - 12 a 14 - 16, a výstavbu ďalších nájomných bytov pre sociálne bývanie v lokalite Ladislavov Dvor.

54 bytov v Leviciach a k nim pričlenených obciach sa v r. 1991 nevyužívalo na trvalé bývanie, ale boli využívané ako rekreačné chalupy, nevyčlenené z bytového fondu. Nachádzali sa v týchto urbanistických obvodoch: urbanistický obvod 003-P Za Tabakovou 4 objekty 014-V Podhradie 3 objekty 016-V Stred II. 1 objekt 022-V Pod amfiteátrom 1 objekt 038-N Malý Kiar 1 objekt 039-N Čankov 17 objektov 040-N Horša 27 objektov spolu : 54 objektov

b) návrh rozvoja

Návrh rozvoja bývania a bytovej výstavby pre návrhové obdobie územného plánu (do roku 2020) a pre ďalší výhľad (do roku 2030 – 2035) vychádza zo zhodnotenia súčasného stavu bytového fondu, odhadovaných úbytkov bytov z dôvodov funkčných zmien, prestarnutia a subštandardnosti jestvujúceho bytového fondu, z požiadaviek vyplývajúcich z možného demografického rastu a konečne i z požiadaviek n zlepšovanie bytovej situácie vyrovnávaním rozdielov medzi počtom bytov a počtom cenzových, resp. samostatne hospodáriacich domácností a očakávaného znižovania obsadenosti bytov.

Ak za reálnu pokladáme približne 100-ročnú životnosť bytového fondu, potom úbytky súčasných bytov udú v návrhovom i výhľadovom období územného plánu mesta vzhľadom na súčasnú vekovú štruktúru bytov skôr minimálne. Väčšie úbytky možno očakávať najmä v pričlenených obciach - v Čankove, Horši a v Malom Kiari, menej v Kalinčiakove. Aj urbanistická koncepcia ďalšieho rozvoja mesta je navrhovaná tak, aby sa minimalizovali ďalšie dôvody úbytku bytov - najmä nevyhnutné asanácie z dôvodov koncepčných zásahov 114 do urbánnej štruktúry, alebo zmien vo funkčnom využívaní plôch. Koncepcia rozvoja mesta je orientovaná tak, aby sa aj starší a subštandardný bytový fond mohol na tom istom mieste či už rekonštruovať, alebo výraznejšie modernizovať či nahradiť novou obytnou zástavbou. Úbytky súčasného bytového fondu z dôvodov zmien vo funkčnom využívaní územia sa predpokladajú prakticky iba v centre mesta, kde sú motivované prirodzenou snahou po využití ťažiskových mestských priestorov pre polyfunkčnú a vybavenostnú zástavbu, a na územiach, so zhoršujúcim sa obytným prostredím (pri železničnej trati, pri frekventovaných cestných komunikáciách, osobitne na Ludanskej ceste) a najmä tam, kde je súčasný bytový fond subštandardný a schátraný. Celkový odhadovaný úbytok bytového fondu v návrhovom období územného plánu a v ďalšom výhľade rozvoja mesta by nemal prekročiť 3 - 5 % zo všetkého počtu súčasných bytov, v čom sú zahrnuté i možné a predpokladané zmeny využitia časti bytového fondu v pričlenených obciach na účely tzv. „druhého bývania“.

Navrhované potreby prírastkov bytového fondu sú prepočítané pre očakávaný navrhovaný demografický rast mesta na cca 41.000 obyvateľov + 10 % urbanistická rezerva pre výhľadový urbanistický rozvoj do rokov 2030 (2035).

Vývoj obyvateľstva mesta, (vrátane územne odlúčených mestských častí) sa projektuje nasledovne : rok 2001 (sčítanie) 36.538 obyv. 2010 39.000 obyv. + 10 % urbanistická rezerva 39.200 obyv. 2020 (návrh ÚPN) 41.000 obyv. 41.400 obyv. 2035 (výhľad) 43.000 obyv. 43.600 obyv.

Pritom pre územne odlúčené mestské časti sa predpokladá udržanie súčasného stavu obyvateľstva, mierny rast počtu obyvateľov sa predpokladá len v Kalinčiakove.

Čankov Horša Kalinčiakovo Malý Kiar rok 2001 (sčítanie) 265 obyv. 146 obyv. 495 obyv. 240 obyv. 2020 (návrh ÚPN) 265 146 550 240 s rezervou 270 obyv. 150 obyv. 560 obyv. 245 obyv. 2035 (výhľad) 265 146 600 240 s rezervou 270 obyv. 150 obyv. 630 obyv. 245 obyv.

V návrhovom a výhľadovom období by teda počtom obyvateľstva malo rásť najmä mesto Levice : rok 2001 (sčítanie) 35.570 obyv. 2020 (návrh ÚPN) 39.800 obyv. + 10 % urbanistická rezerva 40.175 obyv. 2035 (výhľad) 41.760 obyv. 43.305 obyv.

Takýto rast by mal zahŕňať vývoj prirodzenou menou, ale i migračný prírastok obyvateľstva. Migráciu do Levíc možno očakávať najmä z obcí v užšom a širšom záujmovom území mesta (16, resp. 22 obcí z urbanizačného priestoru mesta), resp. z celkovo 48 obcí, tvoriacich Levickú sídelno - priestorovú zónu. Migrácia však, vzhľadom na súčasnú a výhľadovú sociálno - ekonomickú situáciu, už nebude taká výrazná, ako pred rokom 1995.

Obyvateľstvo Levíc bude zároveň zdrojom migračného pohybu, ktorý bude smerovať najmä do Nitry a do Bratislavy. Intenzita migrácie bude závisieť predovšetkým od ekonomickej prosperity mesta, atraktivity jeho sociálnej a vyššej občianskej vybavenosti a od schopnosti na primeranej úrovni uspokojovať nároky obyvateľstva na možnosti jeho 115 pracovného uplatnenia, na bývanie, kutúrno - spoločenské aktivity a na kvalitu životného a obytného prostredia.

Z hľadísk ďalšieho rozvoja mesta je rozsahom, ale aj primeranou lokalizáciou najnáročnejšou nová bytová výstavba, vrátane k nej prislúchajúcej základnej a sociálnej vybavenosti. Aktuálny deficit bytového fondu, reprezentovaný rozdielom medzi počtom disponibilných bytov a počtom cenzových, resp. samostatne hospodáriacich domácností v roku 2001 bol (pri odpočítaní cca 25 %-ného chceného súžitia viacerých domácností v jednom byte) približne 1.200 – 1.300 bytov. Pre očakávaný prírastok cca 4.500 obyvateľov v návrhovom období územného plánu mesta do roku 2020 je pri priemernej obsadenosti bytu 3,40 obyv./b.j. potrebných cca 1.300 - 1.350 bytov, pre výhľad rozvoja do roku 2035 ďalších cca 600 - 700 bytov. Ak zo súčasných 1.340 na trvalé bývanie nevyužívaných bytov predpokladáme postupné zobytnenie 500 - 600 bytov, bude potreba novej bytovej výstavby do roku 2020 celkom cca 900 - 1000 bytov, do roku 2035 cca 1.400 - 1.500 bytov. Podľa doteraz vypracovanej územnoplánovacej a ostatnej prípravnej dokumentácie (urbanistické štúdie a pod.) má mesto územné predpoklady pre lokalizáciu disponibilného prírastku bytového fondu až 1.500 - 1.650 bytov, čo presahuje očakávané potreby jeho rozvoja i vo „vysokom“ demografickom raste a môže saturovať aj súčasný reálny deficit bytového fondu, reprezentovaný cca 950-timi evidovanými žiadosťami o pridelenie bytu.

Podľa urbanistickej koncepcie sa na území mesta Levice a jeho pričlenených mestských častí navrhuje nasledovná saturácia potrieb bývania v návrhovom (do r. 2020) a ďalšom výhľadovom období rozvoja mesta:

Výstavba bytových domov (navrhuje sa len v meste Levice)

- rozšírenie sídliska Vinohrady 160 bytov pre cca 550 obyv. - novonavrhovaný obytný súbor „Dolné lúky“ 590 bytov pre cca 2.000 obyv. spolu : 750 bytov pre cca 2.550 obyv.

V jestvujúcej mestskej zástavbe by podľa disponibilných lokalít mohlo pribudnúť :

- v polyfunkčnej zástavbe 100 - 150 bytov pre cca 300 - 500 obyv. - v objektoch s inými funkciami 50 bytov pre cca 150 - 200 obyv. - v účelových prestavbách jestvujúcich domov 100 bytov pre cca 300 - 400 obyv. spolu : 250 - 300 bytov pre cca 800 -1000 obyv. pre bývanie sociálneho charakteru

- Ladislavov dvor, II. etapa 30 bytov pre cca 150 obyv. - Géňa (nad ČOV) 60 bytov pre cca 300 obyv. - Čudo 20 bytov pre cca 100 obyv. spolu : 110 bytov pre cca 550 obyv.

Celkom takto možno pre hromadné bývanie umiestniť v meste Levice cca 1.100 - 1.150 bytov, pre približne 4000 obyvateľov.

Podľa vypracovaných urbanistických štúdií sú na území mesta Levice pre nízkopodlažnú bytovú výstavbu (výstavbu rodinných domov) k dispozícii nasledovné lokality:

- Cigánka 26 rod. domov - Podhradie 43 rod. domov 116 - Pri Šahanskej ceste (variant „B“) 45 rod. domov - Družstevnícka ulica – sever (Nixbrod) 58 rod. domov - Dolný Krížny vrch 22 rod. domov - Kalvária 6 rod. domov - Horný Krížny vrch (tehelňa) cca 25 rod. domov - rozptylové lokality (odhad) cca 25 rod. domov spolu : 250 rod. domov

Podľa návrhu tejto štúdie rozvoja mesta sú pre výstavbu rodinných domov navrhované tieto ďalšie lokality :

- obytný súbor Vinohrady II cca 150 rod. domov - obytný súbor „Pri nadjazde“ cca 85 rod. domov - obytný súbor Nixbrod cca 65 rod. domov - rodinné domy vo viniciach cca 210 rod. domov spolu : 500 rod. domov

Celkom takto možno pre individuálne nízkopodlažné bývanie v meste Levice umiestniť cca 750 rodinných domov, so 750 - 950 bytmi. V ďalšom výhľade (do r. 2035) možno na navrhovaných lokalitách (Dolné lúky, Nixbrod, vinice) umiestniť ďalších cca 400 - 450 rodinných domov, so 400 – 500 bytmi.

V územne odlúčených mestských častiach sa riešením územného plánu mesta navrhuje nasledovná výstavba rodinných domov:

Čankov - lokalita Západ 10 rod. domov - v obci 8 rod. domov - územná rezerva 12 rod. domov spolu : cca 30 rod. domov

Horša - severovýchod 4 rod. domy - juhovýchod 5 rod. domov - stred (juh) 7 rod. domov - územná rezerva 8 rod. domov spolu : cca 30 rod. domov

V obidvoch obciach sú možné aj dostavby na jestvujúcich prielukách a stavebných medzerách, možno ich odhadnúť na 5 - 6 rodinných domov v každej z nich.

Kalinčiakovo - v hornej časti obce 18 rod. domov - v dolnej časti obce 22 rod. domov - stred obce a rozptyl 10 rod. domov - výhľad, rezerva 35 rod. domov spolu : cca 85 rod. domov

Malý Kiar - juhozápad 15 rod. domov - stred a východ 10 rod. domov - výhľad, rezerva 10 rod. domov spolu : cca 35 rod. domov

117 Celkom takto možno v územne odlúčených mestských častiach umiestniť do 180 rodinných domov, s využitím disponibilných prielúk a stavebných medzier v jestvujúcej zástavbe až cca 200 rodinných domov.

Celá novonavrhovaná obytná zástavba je z hľadísk jej urbanistickej štruktúry rozdelená do troch kategórií - nízkopodlažnej extenzívnej zástavby, nízkopodlažnej intenzívnej zástavby a strednopodlažnej zástavby. Nízkopodlažná extenzívna zástavba predstavuje v zásade voľnú zástavbu individuálnych rodinných domov s hustotou obývanosti cca 60 - 80 obyv./ha, s orientačnou výmerou jednotlivých pozemkov 700 - 800, výnimočne i viac m2. Takáto výstavba sa navrhuje v Leviciach na lokalitách, riešených už vypracovanými urbanistickými štúdiami (Podhradie, Družstevnícka ulica, pri Šahanskej ceste), ale aj na niektorých novonavrhovaných lokalitách (napr. Nixbrod), a v územne odlúčených mestských častiach Čankov, Horša, Malý Kiar a Kalinčiakovo - sever.

Nízkopodlažná zástavba strednej intenzity má predpokladané celkové hustoty obývanosti cca 100 - 120 obyv./ha. Urbanistická štruktúra takejto zástavby by mala byť viazaná a mala by byť usporiadaná do menších zoskupení (sústav) rodinných domov zčasti individuálnych (na pozemkoch do výmery 600 - 700 m2), zväčša však radených do zovretých urbanistických útvarov v podobe štrukturálnej skladby alebo zoskupení radových, reťazových či átriových rodinných domov, s bodovými koncentráciami nízkopodlažnej zástavby typu tzv. nájomných víl. Výstavbu takýchto zoskupení predpokladáme organizovať buď jednotnou formou menších skupín objektov, určených na odpredaj do súkromného vlastníctva (ako podnikateľskú stavebnú aktivitu), alebo družstevnou formou (ako investorskú aktivitu). Takáto zástavba sa prednostne predpokladá v lokalite Vinohrady II, výhľadovo v priestoroch „Pri nadjazde“ alebo na Dolných lúkach. Forma výstavby tzv. mestských víl je však vhodná i do lokalít navrhovaného bývania v bytových domoch.

Strednopodlažná zástavba v štrukturálnych zoskupeniach bytových domov, s hustotou obývanosti cca 250 obyv./ha, sa navrhuje predovšetkým v lokalite južného rozvoja mesta pod Mochovskou ulicou a v priestore dostavby sídliska Vinohrady. Predpokladá sa tu výstavba obytných celkov, zložených prevažne zo sekciových obytných budov, ale i s možnosťou využitia tzv. nájomných víl. Pozdĺž hlavných dopravných trás (mestská trieda, námestie) bude táto zástavba intenzívnejšia a bude doplnená nerušivou komerčnou vybavenosťou v uličnom parteri bytových domov. Takáto výstavba by mala byť iniciovaná a organizovaná najmä z podnetu mesta, za investorstva bankových inštitúcií alebo ako podnikateľská aktivita. Časť bytov by zostala spravovaná ako nájomné domy, časť by sa po výstavbe mohla rozpredať do súkromného vlastníctva. Reálnym variantom je tiež organizovaná družstevná forma takejto bytovej výstavby.

Sociálne motivované bývanie navrhujeme umiestniť najmä ako súčasť dostavby sídliska Vinohrady. Mali by ho reprezentovať rôznorodejšie, v zásade malo a strednopodlažné bytové formy tzv. štartovacích bytov pre mladé rodiny a pre sociálne odkázaných a bývania pre seniorov penziónového charakteru. Takúto výstavbu by iniciovalo mesto, byty by boli nájomné a zostali by vo vlastníctve mesta. Nimi by mesto uskutočňovalo svoji cielenú bytovú politiku pre uspokojovanie sociálnych potrieb časti svojho obyvateľstva jednak poskytovaním takýchto bytov, jednak dotáciami alebo úpravami nákladov na bývanie. To však neznamená, že byty tohto charakteru nemožno lokalizovať i v iných častiach mesta, alebo vo vhodnom staršom bytovom fonde. Typické bývanie pre sociálne menej prispôsobivých obyvateľov v bytoch so zníženým vybavenostným štandardom reprezentujú navrhované byty v „majerových“ lokalitách Ladislavov dvor, Géňa (nad ČOV) a Čudo.

118 Posledný navrhovaný druh obytnej zástavby predstavuje zmiešaná mestská zástavba, lokalizovaná najmä do prestavbových (transformačných) plôch v centre mesta. Štruktúra takejto zástavby by mala pozostávať prevažne z polyfunkčných objektov, kde uličný parter, príp. i ďalšie podlažie by boli venované najmä vybavenosti a len vyššie podlažia pre obytné funkcie – pre bývanie či už vlastníkov domov, alebo ako nájomné byty. Bývanie tu možno predpokladať v rozsahu najmenej 20 %, najviac do 60 % celkovej úžitkovej (podlažnej) plochy domov.

U staršej obytnej zástavby v sídliskových formách sa predpokladá najmä jej postupná modernizácia a v panelovej výstavbe najmä technické úpravy a humanizácia, čo môže viesť i k čiastočnému zníženiu počtu bytov.

Zložitejším problémom bude transformácia vinohradníckych lokalít na extenzívnu nízkopodlažnú individuálnu bytovú výstavbu. Vyžiada si vybudovanie vyhovujúcej verejnej dopravnej, ale aj technickej infraštruktúry, ktoré bude spojené i so zásahmi do pozemkov (v časti Strážny vrch, ale aj na časti lokality Staré Levice – Vargov vrch), a aspoň čiastočnú reparceláciu, k čomu bude potrebná dohoda vlastníkov nehnuteľností. Aj preto sú v návrhu územného plánu mesta časovo aktuálne transformačné lokality prednostne umiestnené najmä do okrajových polôh, s väzbami na jestvujúcu štruktúru verejných komunikácií, alebo do takých priestorov, kde tieto komunikácie možno i v súčasnosti vytvoriť (ul. Staré Levice – Ludanská cesta, Dolný Urban – časť Studenej doliny, resp. časti území pri Šahanskej ceste a na Nixbrode). Ostatné polohy sa na transformačnú prestavbu navrhujú využiť až vo výhľade.

6.4.2. H o s p o d á r s k a z á k l a d ň a

Z hľadiska výrobno - hospodárskeho sa mesto Levice svojim dlhodobým vývojom vyprofilovalo na významné priemyselno - poľnohospodárske centrum, pričom ako stredisko intenzívne poľnohospodársky zameraného regiónu bolo dlhodobo orientované najmä na spracovávanie jeho poľnohospodárskej produkcie a na výrobu, distribúciu a služby pre poľnohospodárov. V prvej polovici 20. storočia prebiehal rozvoj výrobných aktivít v Leviciach pomalšie, ako v iných podobných regiónoch juhozápadného Slovenska. Najstarším je v meste potravinársky priemysel, ktorý mal však až do konca 2. svetovej vojny prevažujúci charakter malých a menších výkupných a spracovateľských prevádzok - obilia a múky, mlieka, mäsa a hydiny, spracovávania tabaku a pekárenských a cukrárenských živností. Špecifickou bola výroba jedlých olejov, mydla a kozmetických výrobkov a nábytkárska výroba.

Výrazné zmeny vo vývoji priemyselnej výroby v meste nastali až v druhej polovici uplynulého storočia. V rámci plánovitej industrializácie Slovenska sa pôvodné menšie výrobné zariadenia združovali, koncentrovali a špecializovali, a postupne sa menili na väčšie výrobné celky. Rozhodujúcim priemyselným odvetvím v meste sa stal potravinársky priemysel. Jeho podiel na celkovej priemyselnej produkcii mesta dosahoval v 80-tych rokoch takmer dvojtretinový rozsah. Postupne sa rozvinul i textilný priemysel, ktorý tvoril takmer 1/3 celkovej priemyselnej produkcie Levíc a bol mimoriadne významný najmä z hľadiska zamestnanosti. Z ďalších výrobných odvetví sa v Leviciach rozvinul priemysel drevospracujúci, výroba stavebných hmôt a energetika.

Popri priemyselnej výrobe sa postupne vytvárali aj špecializované prevádzky charakteru miestnej výroby a výrobných služiev, vrátane služieb pre obyvateľstvo. S rastom mesta sa vytvorili špecializované odvetvia stavebníctva a stavebnej výroby. 119

Pôvodne rozdrobené poľnohospodárstvo sa v 2. polovici minulého storočia koncentrovalo a postupne sa špecializovalo. Nové poľnohospodárske veľkovýrobné zariadenia sa však situovali najmä do vidieckeho zázemia mesta a Levice sa stali regionálnym centrom poľnohospodárskej distribúcie a služieb pre poľnohospodárske výrobné činnosti.

Priemyselná výroba

Okres Levice patrí do regiónu juhozápadného Slovenska, kde sa okrem poľnohospodárstva a priemyslu k úrovni nosného odvetvia čiastočne približuje i stavebníctvo. Levice (ale i blízke Tlmače a Želiezovce) patria k tým sídlam, ktoré dávajú regiónu výraznejší priemyselný charakter. V územnom obvode Levice je lokalizovaný najmä potravinársky priemysel, ťažba a úprava nerastov, textilná a odevná výroba, drevárska a nábytkárska výroba, výroba chemikálií, chemických výrobkov, výrobko z gumy a plastov, výroba kovových konštrukcií a výrobkov, výroba strojov a zariadení, výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov a výroba elektrických a optických zariadení. Z hľadiska koncentrácie výrobných kapacít priemyslu, stavebnej výroby a skladového hospdoárstva sa na území okresu Levice nachádza celkovo 9 územno - výrobných zoskupení, z nich štyri sú lokalizované v užšom záujmovom území Levíc a sú plošne najrozsiahlejšie a najviac vnútorne štruktúrované. Priamo v Leviciach sa nachádzajú územno-výrobné zoskupenia Levice - západ a Levice - juh. Okrem toho sa v užšom záujmovom území mesta nachádzajú územno - výrobné zoskupenia Tlmače - SES a Mochovce. V rámci porovnávania jednotlivých priemyselných podnikov Slovenska dosiahol významné postavenie najmä a.s. Levitex, ktorý patrí i medzi významných exportérov. Mimo mesto, ale v jeho užšom záujmovom území, je z hľadiska zamestnanosti ale i výrobnej výkonnosti významný SES Tlmače.

Potravinársku výrobu v meste reprezentujú viaceré sortimente vyprofilované výrobné zariadenia: Levické mliekarne, Slovenské sladovne, Západoslovenské pekárne a cukrárne, Vinárske závody, sódovkáreň, pivovar, Mlyny a cestovinárne, Hydinársky kombinát, Levický mäsový priemysel. V potravinárskom priemysle je t.č. zamestnaných približne 1000 - 1200 pracovníkov. Jednotlivé výrobné zariadenia zamestnávajú väčšinovo 100 - 250 pracovníkov. Predpoklady pre ďalší rozvoj, resp. pre územnú stabilizáciu tohoto odvetvia sú najmä v kapacitách intenzívnej poľnohospodárskej veľkovýroby okresu Levice. Najvýznamnejším priemyselným podnikom v meste je Levitex, a.s., s najvyšším počtom zamestnancov i rozsahom výrobných plôch, ktorý má výrazne nadmestský charakter. Zamestnanosť, ktorá je prevažne ženská, presahuje 1.500 pracovníkov. Podľa prezentovaných zámerov sa uvažuje s ďalším rozširovaním výroby i čo do sortimentu, i objemovo, neuvažuje sa však s ďalším priestorovým rozvojom expanziou mimo súčasný areál podniku. Tabakovú výrobu reprezentuje S.I.T. Levice. V závode sa spracováva tabak na výrobu cigariet a fajkový tabak vo finálnej výrobe. Výroba olejov, mydla a kozmetických výrobkov reprezentuje závod De Miclén, ktorý má do 200 zamestnancov. Na nábytkársku výrobu je orientovaný závod Lenco, s.r.o., chemickú výrobu reprezentuje podnik Novochema.

Komunálna výroba a výrobné služby

120 Miestne hospodárstvo a výrobné družstevníctvo bolo v Leviciach organizované v Okresnom podniku komunálnych služieb (OPKS Levice) a vo výrobnom družstve Temos Levice. Kým podnik Temos sa so svojimi výrobnými kapacitami a štruktúrou výroby zachoval do súčasnosti, komunálne služby prešli v poslednom desaťročí rozsiahlo privatizáciou so súvisiacimi zmenami štruktúry a sortimentu služieb, poskytovaných obyvateľstvu mesta a jeho záujmového územia. Prevažná väčšina služieb obyvateľstvu, výrobných služieb a komunálnej výroby je v súčasnosti prevádzkovaná na báze individuálneho, najmä živnostenského podnikania.

Distribúcia a skladové hospodárstvo

V období transformácie po roku 1990 sa na území mesta vytvorilo viacero zariadení, ktoré sú prioritne zamerané na dodávku tovarov a výrobkov, s príslušnými distribučnými a skladovými kapacitami. Majú veľkoobchodný i maloobchodný charakter. Zväčša sú umiestnené vo vlastných alebo prenajímaných priestoroch a objektoch, ktoré po transformácii zmenili pôvodnú funkciu, alebo boli vyčlenené z pôvodných ucelených výrobných areálov. Veľká časť skladových a distribučných kapacít je prevádzkovaná na báze ovocinárstva a zeleninárstva.

Stavebníctvo a stavebná výroba

Najvýznamnejšia stavebná organizácia v meste - Pozemné stavby Nitra, stavebná správa v Leviciach, sa po privatizácii transformovala na Pozemné staviteľstvo a.s. Nitra, závod 15 Levice. Okrem nich stavebnú činnosť v meste a na jeho okolí zabezpečovali i rezortné stavebné organizácie: Priemstav, Vodohospodárska výstavba, š.p. Bratislava, Cestné stavby Nitra a Okresný stavebný podnik, so stavebnou správou v Leviciach. Pre poľnohospodársku výstavbu bol zriadený Agrostav. Po roku 1990 vzniklo viacero menších stavebných firiem, podnikajúcich na báze živnostenskej činnosti, so zameraním prevažne na menšie stavby, alebo na kooperáciu pri výstavbe väčších objektov. Stavebná výroba mala v Leviciach tradíciu najmä v ťažbe tehliarskych hlín a výrobe tehliarskych výrobkov. V obidvoch lokalitách tehelní na území mesta je však už t.j. ťažba a výroba zstavená. Stavebný dekoračný kameň (travertín) sa ťaží v lokalite Zlatý Ónyx. Ťažba kameňa v lokalite Vápnik (Šiklóš), juhovýchodne od katastra Levíc (v k.ú. Mýtne Ludany), bola zastavená. Vyťaženú kamenársku surovinu spracováva závod Slovenského priemyslu kameňa.

Poľnohospodárska výroba

Poľnohospodárska výroba má v Levickom okrese a v záujmovom území mesta dôležité postavenie. Dosahovanou hrubou produkciou na 1 ha poľnohospodárskej pôdy sa okres Levice radí nad celoslovenský priemer. Záujmové územie mesta patrí do regiónu nížin a pahorkatín s vysokým podielom závlah, v ktorom je dominujúcou rastlinná výroba, s rešpektovaním oblastných špecifík, najmä v zastúpení trvalých kultúr na poľnohospodárskej pôde. Na nepoľnohospodárskej produkcii regiónu sú najviac zastúpené zrnoviny a olejniny, veľmi významne sú zastúpené i viacročné krmoviny a cukrová repa, menej výrazný je podiel zeleniny a zemiakov. Dôležité je však i pestovanie viniča a ovocinárstvo. V štruktúre osevných plôch bol v poslednom desaťročí zaznamenaný mierny nárast výmery 121 vysokoprodukčných plodín s nižšou nákladovosťou (obilniny, osobitne pšenica). Z hľadísk ochrany pôdneho fondu je významné zastúpenie plodín, chrániacich ornicu pred účinkami veternej a vodnej erózie (husto siate obilniny a viacročné krmoviny). V rastlinnej výrobe sa i do budúcnosti predpokladá zachovať jej vysokú intenzitu, s podmienkou udržania ekologickej stability poľnohospodárskej krajiny. Z ekologického hľadiska je dôležitým najmä podstatné obmedzenie používania anorganických hnojív a chemických prípravkov na ochranu rastlín.

Živočíšna výroba je po roku 1989 charakteristická značnou redukciou produkčnej i reprodukčnej základne, s poklesom všetkých parametrov úžitkovosti hospodárskych zvierat. So znižovaním stavu hospodárskych zvierat a obmedzovaním výroby úzko súvisí menšie využitie výrobných stredísk (fariem, areálov, majerov), až po ich vyprázdňovanie. Poklesom stavov hospodárskych zvierat sa postupne znižujú i pásma ich hygienickej ochrany.

Sektor poľnohospodárskej výroby a služieb pre poľnohospodárstvo na riešenom území v súčasnosti reprezentuje Poľnohospodárske družstvo Levice, zabezpečujúce predovšetkým rastlinnú výrobu, Koopera - štátny majetok pre výkrm kurčiat a produkciu konzumných vajec, Slovosivo - semenársky štátny majetok, okresné stredisko Krajského plemenárskeho podniku a Agrochemický podnik, poskytujúci špeciálne služby v rastlinnej výrobe.

Poľnohospodárske družstvo Levice obhospodaruje poľnohospodársku pôdu na celkovej výmere 4.597,50 ha, z čoho je výmera ornej pôdy 4.185,98 ha. Z dôvodu zníženia negatívnych účinkov boli zrušené farmy živočíšnej výroby v Leviciach, ale aj na strediskách v Čankove, Kalinčiakove a v Malom Kiari, a tak sa v súčasnosti živočíšna výroba prevádzkuje iba na hospodárskych dvoroch susediacich obcí, ktoré patria k PD Levice (Mýtne Ludany, Krškany). Semenársky štátny majetok Slovosivo ako špecializovaná poľnohospodárska výroba hospodári na celkovej výmere 423,76 ha, z čoho je 400,41 ha ornej pôdy a 42,30 ha viničného hospodárstva. Poľnohospodásky dvor v Géni patrí Strednej poľnohospodárskej technickej škole. Poľnohospodársky pôdny fond v k.úz. Horša a hospodársky dvor v Horši obhospodaruje Poľnohospodárske družstvo Bátovce. Na cca 6-tich % pôdneho fondu katastrov hospodári súkromný sektor, momentálne zastúpený len malým počtom subjektov, zatiaľ bez výraznejšieho vplyvu na zabezpečovanie poľnohospodárskej výroby v riešenom území.

Lesné hospodárstvo

Rozsah lesného pôdneho fondu a lesov v katastri mesta Levice a v katastroch pričlenených obcí je minimalizovaný a nepresahuje 10,5 % (642,49 ha) z ich celkovej výmery. Najrozsiahlejšie sú lesy v katastrálnom území Čankova, kde lesné pozemky vo dvoch rozsialejších lokalitách majú výmeru do 445,43 ha. V katastri Horše je 116,38 ha lesných pozemkov.

Lesy v riešenom území patri do lesnej oblasti 27, podoblasti 27A - Štiavnice vrchy, Pliešovská kotlina a Pohronský Inovec. Obhospodaruje ich š.p. Lesy Banská Bystrica, prostredníctvom Odštepného lesného závodu (OLZ) Levice. V zastúpení drevín prevažujú listnaté dreviny. Lesy sú zaradené do ochranných lesov (s protieróznou funkciou) a lesov osobitného určenia (v ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov a v chránených územiach prírody a krajiny). Vyťažená drevná hmota sa spracováva v drevospracujúcich závodoch regiónu (Levice, Pukanec). 122

Z hľadiska poľovníckej rajonizácie územie patrí do chovateľskej oblasti pre srnčiu zver a pre malú zver. Pre srnčiu zver je to chovateľská oblasť Hontianska, s podoblasťou Levickou, pre malú zver chovateľská oblasť Levická, s podoblasťami Nemčiňany a Kalinčiakovo.

Územná lokalizácia výrobných zariadení a návrh ich rozvoja

Areály premyselnej výroby, stavebníctva, ale aj výrobných služieb, distribúcie a skladov sú v Leviciach koncentrované do dvoch výrazných lokalít - územno - výrobných zoskupení. Územno - výrobné zoskupenie (ÚVZ) Juh zaberá plochy pred železničnou stanicou a železničnou traťou čís. 152 z Levíc do Čaty, ležiace v zásade západne až juhozápadne od viacpodlažnej obytnej zástavby mesta. Toto zoskupenie tvoria predovšetkým závody Levitex, de Miclén a Lenco, ale aj veľkosklady VDP, areál Agrostavu, Igoland a mimo súvisle zastavané územie sa nachádzajúci areál Mäsopriemyslu. Ako súčasť tohoto ÚVZ sa doplnkom územného plánu riešilo i jeho rozšírenie o tzv. výrobné územie Géňa, koncipované ako priemyselný park.

Územno - výrobné zoskupenie (ÚVZ) Západ sa nachádza v zásade západne od železničnej stanice a železničných tratí čís. 150 a 152. Toto ÚVZ tvoria predovšetkým areály a zariadenia potravinárskeho priemyslu - pekáreň, mliekáreň, sladovňa, sódovkáreň a pivovar, ale aj tabaková továreň, PNZZ, Agostav, areály komunálnej výroby, sklady stavebnín, veľkosklady pre ovocie a zeleninu a pôvodný rozsiahly areál Okresného stavebného podniku. Veľká časť týchto výrobných alebo skladových zariadení prešla v poslednom desaťročí transformáciou, často spojenou i so zmenou majiteľa a zmenami vo funkčnom využívaní.

Mimo týchto dvoch výrazných priemyselných zón sa v meste a na jeho okrajoch nachádzajú i menšie výrobné areály alebo ich zoskupenia, najmä na Podhradí, pod Kusou horou alebo v časti Nixbrod.

V súčasnosti platný ÚPN SÚ Levice navrhol ďalší rozvoja výrobných aktivít najmä v zastavanom území mesta, na plochách urbanistického obvodu čís. 2 Bratka, v rozsahu cca 25,0 ha. Okrem toho riešil rozvoj výrobných aktivít na území pri Šahanskej ceste, v lokalite Nixbrod. Doplnkom čís. 2/2002 k tomuto územnému plánu bolo v urbanistickom obvode čís. 24 Géňa riešené tzv. „Výrobné územie Géňa“, vo forme priemyselného parku, s rozlohou cca 50,0 ha.

Do návrhu územného plánu je prevzatý tak navrhovaný priemyselný park v lokalite Géňa, ako aj výrobné aktivity, navrhované súčasným ÚPN SÚ v lokalite Bratka. Pretože sa však na Bratke navrhujú plochy pre premiestnenie dopravných areálov SAD a NAD, prípadne aj terminálu kamiónovej autodopravy, a stanice integrovaného záchranného systému, rozsah disponibilných výrobných plôch sa zmenšuje na výmeru cca 15,0 ha. Rozsah navrhovaného priemyselného parku, jeho urbanistická štruktúra a rozdelenie plôch je kompletne prevzatý z doplnku čís. 2/2002 ÚPN SÚ Levice. Vzhľadom k predĺženému návrhovému obdobiu novospracovávaného územného plánu mesta sa v lokalite Géňa navrhujú ďalšie (rezervné, resp. výhľadové) plochy pre možné umiestnenie výrobných aktivít - južne od navrhovaného priemyselného parku, v rozlohe cca 10,0 ha, čím sa vyrovnáva úbytok navrhovaných rozvojových plôch lokality Bratka. Pre ďalší výhľad sú navrhnuté plochy medzi Jurskou cestou a tokom Podlužianky, s výmerou cca 10,0 ha. Všetky navrhované rozvojové plochy sú smerne rozvrhnuté pre územne náročnejšie aktivity priemyselnej výroby, stavebníctva, distribúcie alebo skladového hospodárstva. 123

Pre umiestnenie menších výrobných aktivít, najmä charakteru výrobných služieb, sa synchrónne so v súčasnosti platným územným plánom mesta navrhuje využitie časti lokality Nixbrod. Výhľadovou alebo diverznou lokalitou je územie na severozápadnom okraji mesta, medzi strelnicou a záhradkárskymi osadami, s rozlohou cca 5,0 ha disponibilných plôch. Okrem toho sa pre menšie výrobné aktivity navrhuje i využitie prielukových a zbytkových plôch v rámci územno - výrobného zoskupenia Západ a územno - výrobného zoskupenia Juh.

Menšie výrobné zariadenia, alebo zariadenia pre distribúciu a sklady možno umiestniť i na transformačných plochách rozsiahlejších areálov Poľnohospodárskych družstiev v Kalinčiakove a v Malom Kiari, prípadne i v Čankove.

Medzi železničnými traťami sa nachádza rozsiahly areál Koopery, zameraný na chov hydiny a výrobu vajec. Pod Mochovskou ulicou je podnes jestvujúci areál PD Levice, ktorý sa postupne transformuje. Lesný závod je umiestnený pri Koháryho ulici. V lokalite Géňa sa nachádza školský majetok SPTŠ.

Areály živočíšnej výroby PD Levice v mestských častiach Čankov, Malý Kiar a Kalinčiakovo sú buď na okrajoch pričlenených obcí, ale zčasti aj v ich zástavbe (Malý Kiar). PD Bátovce má areál živočíšnej výroby v katastri Horše, pri ceste I/51.

Vzhľadom k jestvujúcim dostatočným územným kapacitám sa urbanistickou štúdiou nenavrhujú žiadne nové zariadenia koncentrovanej poľnohospodárskej výroby. Južne od priemyselného parku v lokalite Géňa sú však výhľadovo navrhované plochy v rozsahu cca 9,0 ha pre možnú lokalizáciu zariadení agrosektoru. Na tomto území sa predpokladá umiestnenie servisných, výrobných a distribučných zariadení poľnohospodárskej výroby v podobe ucelenej územnej jednotky - agroparku. Jestvujúci areál ŠM pri Mochovskej ulici sa navrhuje na zrušenie, jeho súčasné plochy sa využijú pre sociálnu a technickú vybavenosť navrhovaného obytného súboru Dolné lúky.

V súčasnosti už nevyužívané ťažobné areály tehliarskych surovín sa nachádzajú v lokalitách Pod Kusou horou a Nixbrod. Obidva areály sa územným plánom navrhujú na iné funkčné využitie (bývanie, resp. výroba). Dobývací priestor dekoračného kameňa „Zlatý Ónyx“ sa nachádza v lokalite Pod Vápnikom, v juhovýchodnej časti katastrálneho územia mesta. Zachováva sa v súčasnej funkcii, s možným rozšírením dobývacieho priestoru.

124

6.4.3. O b č i a n s k a v y b a v e n o s ť

V súčasnosti má mesto Levice najširšiu škálu ponuky zariadení základneho a vyššieho občianskeho vybavenia. Najmä sortimentná štruktúra zariadení vyššieho vybavenia saturuje často potreby obyvateľstva celého okresu, alebo aspoň jednotlivých spádových území mesta, či územného obvodu Levíc, a návštevníkov mesta. V tomto kontexte plní mesto Levice významné regionálne funkcie v oblasti obsluhy obyvateľov, sociálnej starostlivosti, v školstve, zdravotníctve, kultúre, ako i v komerčných systémoch obchodu a služieb.

Zariadeniami základnej občianskej vybavenosti sú saturované najmä obytné zóny mesta. Uspokojivo sú týmito zariadeniami vybavené najmä novšie obytné súbory, vo vyhovujúcej štruktúre sortimentu i kapacitnom rozsahu zariadení, vrátane ich vyhovujúcej dostupnosti. Menej vyhovujúcou je základná občianska vybavenosť, prináležiaca k nízkopodlažnej obytnej zástavbe, najmä tej, ktorá je situovaná vo vzdialenejších polohách, odľažitých od mestského centra (napr. nízkopodlažná zástavba v lokalite „Za Tabakovou“, ale i vzdialenejšie časti súborov nízkopodlažnej zástavby v lokalitách Pod amfiteátrom, Cigánka či Nová Osada, ale aj Podhradie či pri Bátovskej ceste. Základná občianska vybavenosť sociálneho charakteru, najmä pre školstvo, kultúru a zdravotníctvo, má zároveň i poväčšine vyhovujúci stavebno - technický stav a funkčné kvality. Menej vyhovujúca je spravidla základná občianska vybavenosť komerčného charakteru. Jednotlivé zariadenia obchodu a služieb obyvateľstvu sú často umiestnené v prenajatých, stavebno - technicky i funkčne menej vyhovujúcich objektoch. Osobitne nedostatočná je saturácia základnej vybavenosti v samostatných mestských častiach - pričlenených obciach Čankov, Horša, Malý Kiar, ale i v lepšie vybavenom Kalinčiakove.

Komerčné zariadenia vyššej občianskej vybavenosti sú lokalizované najmä v ťažiskových priestoroch mesta - v centrálnej mestskej zóne, s vyššími kvalitami, ako majú komerčné zariadenia základnej vybavenosti. Podobne je v centrálnej mestskej zóne umiestnená prevažujúca časť zariadení, poskytujúcich nevýrobné služby, resp. služby obyvateľstvu, zariadení pre kultúru, administratívno - správnych zariadení a zariadení pre verejné stravovanie a pre verejné ubytovanie.

Štruktúra stredoškolských zariadení zodpovedá veľkosti, významu a potrebám mesta. Málo vyhovujúce, až nevyhovujúce sú však tie zariadenia, ktoré sú umiestnené v starších objektoch - najmä gymnízium s vyučovacím jazykom slovenským i maďarským, ale aj obchodná akadémia. Všeobecným nedostatkom školských zariadení je ich priestorová neostatotočnosť a funkčná nekompletnosť (chýbajúce športoviská, obmedzené rozvojové možnosti). Mimoriadne vyhovujúco a vhodne je naopak umiestnená Pedagogická a sociálna akadémia. Voľnočasové aktivity pre deti a mládež veľmi získali ich umiestnením v objekte s pôvodne iným funkčným využitím. Podobne vhodne, a na pôvodne rozsiahlom pozemku bola umiestnená mestská nemocnica. Jej nová výstavba vďaka nepochopiteľne stiesnenému umiestneniu pri dopravne mimoriadne frekventovanej križovatke štátnych ciest však už dostatočné urbanistické kvality nemá.

Nedostatkom vyššej športovej a športovo - rekreačnej vybavenosti je jej koncentrácia do jedinej lokality v meste, čo síce vyhovuje ekonomike prevádzky a podmienkam výkonnostného športu, menej však už masovému využívaniu a rekreačným športovým aktivitám.

V obciach záujmového územia mesta rozsah štrukturálnej ponuky vybavenostných zariadení preukazuje najmä väzby na veľkostné kategórie obcí a na bývalú (do r. 1990) 125 funkčnú kategorizáciu sídiel. Z tohoto hľadiska sú ako sídla s najvyššou mierou komplexnosti vybavenia zariadeniami, poskytujúcimi služby obyvateľstvu a indikujúcimi medzisídelné väzby, hodnotené mesto Tlmače a obec Kalná nad Hronom. Ako sídla s vysokým štandardom vybavenia s funkciou školských, zdravotníckych a kultúrno - spoločenských centier možno hodnotiť Kalnú nad Hronom, Starý Tekov, Kozárovce, Novú Dedinu, Rybník, Veľký Ďur. Vidiecke sídlo Kalnú nad Hronom charakterizuje i výskyt stredného školstva. Pre Krškany, Jur nad Hronom a Santovku je charakteristickou vysoká miera komplexnosti vybavenia zariadeniami sociálnej infraštruktúry.

Minimálny obslužný štandard občianskej vybavenosti majú naopak obce Brhlovce, Krškany, Mýtne Ludany, Podlužany, Tekovský Hrádok, najnižšiu úroveň poskytovaných služieb, resp. najmenšiu mieru komplexnosti z hľadiska štrukturálnej ponuky zariadení základnej občianskej vybavenosti majú obce Horná Seč, Stará Hrádok, Vyšné nad Hronom.

Súčasná vybavenosť územne odlúčených mestských častí - pôvodných obcí Čankov, Horša a Malý Kiar je minimalizovaná a v zmysle štandardov a ukazovateľov zariadení občianskej vybavenosti jednoznačne sortimentne a kapacitne nedostačujúca. Lepšie je zariadeniami sociálnej a komerčnej vybavenosti saturované iba Kalinčiakovo.

V riešení územného plánu mesta sa zameriavame len na základnú a vyššiu vybavenosť sociálneho charakteru, komerčná vybavenosť je vymedzená len orientačne a smerne.

Zariadenia pre školstvo, výchovu a vzdelávanie

Na území mesta je v súčasnosti 16 materských škôl, s úhrnnou kapacitou do 1.300 - 1.350 žiackych miest. Ďalšie materské školy sú v územne odlúčených mestských častiach - Čankove a v Kalinčiakove (50 miest). Úplný prehľad materských škôl s ich umiestnením a kapacitami je nasledovný :

- MŠ ul. 29. augusta, čís. 81 40 žiakov - MŠ Dopravná ul. 60 180 žiakov - MŠ Hlboká ul. čís. 1 134 žiakov - MŠ na ul. P.O. Hviezdoslava 20 113 žiakov - MŠ Konopná ul. 8 189 žiakov - MŠ ul. kpt. J. Nálepku 68 30 žiakov - MŠ Ludanská cesta 6 68 žiakov - MŠ Okružná ul. 23 75 žiakov - MŠ s kresťanským zameraním, Okružná ul. 23 15 žiakov - MŠ Perecká ul. 41 108 žiakov - MŠ Poľná ul. 2 106 žiakov - MŠ Sokolovská ul. 68 70 žiakov - MŠ Tekovská ul. 28 68 žiakov - MŠ s výchovným jazykom maďarským, Tekovská ul. 28 68 žiakov - MŠ na ul. T. Vansovej 2 36 žiakov - MŠ Vojenská ul. 114 90 žiakov - MŠ v mestskej časti Čankov 10 žiakov - MŠ v mestskej časti Kalinčiakovo 50 žiakov úhrnná kapacita materských škôl : 1.351 žiakov Územným plánom sa navrhuje súčasnú škálu zariadenia predškolskej výchovy rozšíriť o zariadenie, umiestnené v navrhovanom obytnom súbore Vinohrady II - na pozemku s výmerou do 0,7 ha sa navrhuje umiestniť MŠ s kapacitou 120 žiakov, kombinovanú

126 s detskými jasľami DJ 55. Pre kapacitne rovnaké zariadenie je vyhradený i priestor na rozvojových plochách navrhovaného obytného súboru Dolné lúky.

V súčasnosti je na území mesta deväť základných škôl, z nich je jedna s vyučovacím jazykom maďarským. Okrem toho je základná škola i v mestskej časti Kalinčiakovo. Ich umiestnenie a kapacity sú nasledovné :

- I. ZŠ ul. M.R. Štefánika čís. 34 450 žiakov - II. ZŠ ul. sv. Michala 42 748 žiakov - III. ZŠ ul. J. Jesenského 41 680 žiakov - IV. ZŠ ul. Pri Podlužianke 6 708 žiakov - V. ZŠ Saratovská ul. 43 567 žiakov - VI. ZŠ Saratovská ul. 85 500 žiakov - VIII. ZŠ Školská ul. 14 540 žiakov - ZŠ sv. Vincenta 363 žiakov - ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským Gyulu Juhásza, Dopravná ul. 35 280 žiakov - ZŠ v mestskej časti Kalinčiakovo 23 180 žiakov úhrnná kapacita základných škôl: 5.016 žiakov

Územným plánom sa navrhuje umiestniť ďalšiu 20 - triednu základnú školu pre 800 žiakov na pozemku s rozlohou do 3,0 ha na území navrhovaného obytného súboru Dolné lúky. Súčasťou areálu školy budú úplné vonkajšie športoviská s bežeckou dráhou a hracou plochou veľkosti futbalového ihriska. Školu predpokladáme doplniť o sústavu priestorov, určených pre pedagogiku voľného času. V obytnom súbore Vinohrady I. sú vyhradené priestory s rozlohou cca 1,0 ha pre zriadenie vonkajších športových plôch k jestvujúcej základnej škole. Prípadné rozšírenie ZŠ v Kalinčiakove sa predpokladá na jej súčasnom pozemku.

Okrem týchto škôl sa v meste nachádza i špeciálna základná škola internátna, ktorú navštevuje 148 žiakov.

Základná umelecká škola na ul. F. Engelsa čís. 2 má v súčasnosti 583 žiakov. Navrhuje sa jej rozšírenie prístavbou.

Centrum voľného času, umiestnené v objekte na ul. Andreja Sládkoviča čís. 2 má kapacitu do 400 miest.

Stredoškolské zariadenia

Stredné školstvo je v Leviciach zastúpené gymnáziom, piatimi strednými odbornými školami a tromi strednými odbornými učilišťami. Ich lokalizácia a kapacity sú nasledovné :

- Gymnázium (s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským), Mierová ul. 5 526 žiakov - Stredná pedagogická škola (PaSA) 449 žiakov - Obchodná akadémia, Hviezdoslavova ul. 16 557 žiakov - Stredná priemyselná škola (strojárstvo, slaboprúdová elektrotechnika), ul. F. Hečku 25 448 žiakov - Stredná poľnohospodárska škola, ul. Na lúkach 18 371 žiakov - Dievčenská odborná škola, ul. sv. Michala 36 169 žiakov - Stredné odborné učilište textilné, Vajanského ul. 23 233 žiakov 127 - Stredné odborné učilište stavebné, Pod amfiteátrom 7 212 žiakov - Stredné odborné učilište, ul. sv. Michala 36 631 žiakov úhrnná kapacita stredných škôl a učilíšť: 3.596 žiakov

Údaje o počte žiakov v jednotlivých školách pochádzajú z podkladov MsÚ Levice.

Funkčné plochy a účelové objekty stredného školstva sa ponechávajú v súčasnom stave. Prípadnú strednú zdravotnícku školu sa odporúča lokalizovať v areáli Nemocnice s poliklinikou. V súlade s urbanistickou štúdiou CMZ Levice sa navrhuje rozšírenie jestvujúcej Základnej umeleckej školy na námestí Hrdinov.

Kultúrno - spoločenské zariadenia

Hlavnými kultúrno - spoločenskými zariadeniami na území mesta sú DK Družba a a CK Junior. Kapacity kultúrno - spoločenských zariadení v meste a v jeho mestských častiach sú nasledovné :

- Dom kultúry „Družba“ - námestie Hrdinov - divadelná sála 368 miest - estrádna sála 200 miest - prednášková sála 60 miest

- Centrum kultúry „Junior“ - ul. A. Sládkoviča - kino Junior 402 miest - estrádna sála 60 miest - klubové priestory celkom 160 miest - kino Slovan 260 miest - Amfiteáter 2.500 miest - kultúrny dom Čankov 110 miest - kultúrny dom Horša 110 miest - kultúrny dom Malý Kiar 80 miest - kultúrny dom Kalinčiakovo 104 miest - Okresná knižnica Levice, nám. Hrdinov pobočka, Kyjevská ul. 13

Pre ďalšie kultúrno - spoločenské zariadenia sa predpokladá využiť objekty a areál bývalých kasární na Vojenskej ulici. Menšie zariadenia klubového charakteru budú potrebné v novonavrhovaných obytných súboroch Vinohrady II a Dolné lúky. Pre kultúrno - spoločenské účely sa navrhuje rozsiahlejšie využiť aj priestory a areál kaštieľa v Kalinčiakove.

Zariadenia zdravotnej starostlivosti

Zariadenia zdravotnej strarostlivosti sú reprezentované Nemocnicou s poliklinikou, územnými zdravotníckymi zariadeniami a sústavou odborných lekárskych pracovísk. Nemocnica s poliklinikou na ul. 29. augusta čís. 2 má celkove 339 lôžok. Skladba lôžkových oddelení nemocnice je nasledovná :

- interné oddelenia I., II. 60 lôžok - liečebňa pre dlhodobo chorých pacientov 30 lôžok - traumatologické oddelenie 25 lôžok - chirurgické oddelenie 40 lôžok 128 - anestezilogicko - resuscitačné oddelenie 10 lôžok - nervové oddelenie 10 lôžok - oftalmologické oddelenie 22 lôžok - krčné oddelenie 22 lôžok - ženské oddelenie 55 lôžok - detské a novorodenecké oddelenie 40 lôžok.

Vzhľadom k funkčnosti a stavebno - technickému stavu možno areál Nemocnice s poliklinikou považovať za dlhodobo stabilizovaný. V juhovýchodnej časti nemocničného areálu možno zriadiť Strednú zdravotnú školu.

V spádovom území NsP Levice pracuje 14 praktických lekárov pre dospelých a 11 praktických lekárov pre deti a dorast. V území je ďalej 27 stomatologických pracovísk, 8 gynekologických pracovísk a 36 odborných špecializovaných lekárskych pracovísk. Nové pracoviská pre praktických lekárov budú výhľadovo potrebné v navrhovanom obytnom súbore „Dolné lúky“.

V meste je 9 lekární, z toho jedna je v nemocnici. Výhľadovo bude potrebná lekáreň i v obytnom súbore „Dolné lúky“.

Zariadenia sociálnych služieb

Sociálne služby sa v súčasnosti poskytujú na území mesta v týchto zariadeniach:

- Domov dôchodcov, Družstevnícka ul. 22 145 miest - Domov - penzión pre dôchodcov, Komenského ul. 29 160 miest (domov dôchodcov a dom sociálnych služieb pre dospelých, s celoročným pobytom) - Dom s opatrovateľskou službou, Poľná ul. 4 počet bytov: garsónky 36 dvojgarsónky 15 - Dom s opatrovateľskou službou, Vajanského ul. 12 a 14 počet bytov: garsónky 10 dvojgarsónky 31 - Zariadenie opatrovateľskej služby, Vajanského ul. 12 15 miest - Stanica opatrovateľskej služby pre deti, ul. 29. augusta 5 miest - Spolok Červeného kríža - vývarovňa pre dôchodcov a sociálne odkázaných, Poľná ul. 6 260 miest - Klub dôchodcov č. I., Tekovská ul. 6 40 miest - Klub dôchodcov č. II., Sládkovičova ul. 2 100 miest - Klub dôchodcov č. III., Poľná ul. 4 30 miest - Klub dôchodcov č. IV., ul. Priateľstva 32 40 miest - Špeciálna základná škola internátna ul. Z. Nejedlého 4 kapacita: 148 žiakov - Špeciálna materská škola internátna Požiarnicka ul. 1 kapacita: 8 žiakov - Špeciálna pedagogická poradňa ul. Z. Nejedlého 41 - internát ŠZŠI, ul. Z. Nejedlého 13 50 miest - internát ŠMŠI, ul. Z. Nejedlého 13 32 miest - jedáleň ŠZŠI, ŠMŠI 80 miest

129 Údaje o kapacitách jednotlivých sociálnych zariadení pochádzajú z podkladov MsÚ Levice.

Rozšíriť (a skapacitniť) bude potrebné vývarovňu pre dôchodcov a sociálne odkázaných, a podľa reálnych priestorových možností zväčšiť i stravovacie kapacity ŠZŠI, ŠMŠI.

Výhľadovo bude na území mesta potrebné rozšíriť kapacity sociálnych zariadení pre seniorov a orientovať ich najmä na jestvujúce sídliská. Rozsiahlejšie kapacity pre penziónové bývanie seniorov navrhujeme realizovať ako súčasť obytného súboru Vinohrady II., v kombinácii s opatrovateľskou službou a klubom dôchodcov s jedálňou.

Športové zariadenia

Verejné športové zariadenia v meste Levice prevádzkuje Správa športových zariadení, ul. Ľ. Podjavorinskej 3, vo svojich dvoch strediskách. Prevádzkujú sa tieto zariadenia, umiestnené v mestskom športovom areáli:

- futbalový štadión má tri trávnaté a 1 škvárové ihrisko, s vybavením kapacita: 8000 miest na tribúne, 7000 miest v ochodzoch

- zimný štadión (krytá ľadová plocha), s vybavením kapacita: 2400 miest na sedenie

- krytá plaváreň bazén päťdráhový 25 x 12,5 m, detský bazén - 12 x 9 m, s vybavením v objekte sa nachádza i fitnes centrum, sauna a solárium v letnom období možno využívať aj otvorenú terasu, z ktorej je priamy vstup do bazénov

- športová hala telocvičňa pre basketbal, volejbal, minifutbal, hádzanú, s vybavením kapacita: 1440 miest na sedenie, 376 miest na státie možnosť poriadania kultúrno-spoločenských akcií (napr. koncerty hudobných skupín a pod.)

- dom športu telocvičňa pre basketbal, volejbal, gymnastiku, bedminton, s vybavením kapacita: 250 miest na státie

- telocvičňa T 18 telocvičňa pre tenis, volejbal, minifutbal, telesnú výchovu pre školy, s vybavením Okrem toho sú v meste Levice tenisové kurty, Dom turistov, futbalové ihrisko v Kalinčiakove (s regulérnou hracou plochou a tribúnou s vybavením) a viac - menej spontánne ihriská v miestnych čiastiach Čankov a Horša, a letné kúpalisko v Leviciach.

Verejné športové zariadenia v Leviciach sú umiestnené viac - menej koncentrovane - v športovom areáli na severnom okraji mesta. Koncentrované umiestnenie na okraji mesta, ktoré je z prevádzkového hľadiska výhodné, nie je naopak výhodné z hľadiska jeho územnej dostupnosti. Preto sa v územnom pláne navrhuje na južnom okraji mesta, pri Mochovskej ulici, vybudovať diverzný športovo - rekreačný areál. Areál by pozostával zo športových plôch, nadväzujúcich na jestvujúce tenisové kurty, a z nového športovo - rekreačného priestoru, s väzbou na Levické rybníky, určeného pre celoročné športovo - rekreačné 130 využívanie, avšak s prevahou využívania v letnej sezóne, s otvorenými športoviskami a športovo – rekreačnými a oddychovými plochami. Súčasťou areálu by mali byť i rozsiahlejšie vodné plochy. Areál je zámerne navrhovaný v pešej dostupnosti obyvateľov najrozsiahlejších sídlisk Rybníky I – V a v bezprostrednej blízkosti navrhovaného obytného súboru Dolné lúky.

Rozsahovo menšie športové a športovo - rekreačné plochy sa navrhujú i v juhovýchodnom cípe územia navrhovaného obytného súboru Vinohrady II. a výhľadovo i v priestoroch Cigánky - pri ceste na Mýtne Ludany. Malé rekreačné športoviská budú súčasťou obytných plôch v novonavrhovaných obytných súboroch viacpodlažného, ale aj nízkopodlažného intenzívneho bývania. Doplnenie súčasných športových plôch sa navrhuje na sídlisku Rybníky III. v lokalite pri Topoľovom lesíku, s určením najmä pre deti a mládež, a na sídlisku Rybníky V.

V súvislosti so zámerom výhľadovej realizácie preložky cesty I/51 na severný okraj mesta sa navrhuje výhľadové rozšírenie mestského športového areálu až po trasu preložky.

6.4.4. Komerčná vybavenosť a centrálna mestská zóna

Ostatné (nesociálne) občianske vybavenie má komerčný charakter, závisí od ponuky a dopytu a je fakultatívne, preto nie je jeho štruktúra, kapacity a ich lokalizácia predmetom podrobného riešenia v územnom pláne mesta.

Základná vybavenosť komerčného charakteru (obchody a služby obyvateľstvu) je prevažujúco umiestnená v jednotlivých obytných obvodoch mesta, v kapacitách, zodpovedajúcich skutočným potrebám tu bývajúcich obyvateľov. V novších obytných súboroch sa združením zariadení vybavenosti vytvorili lokálne centrá. Ojedinelé zariadenia základnej vybavenosti a absolútne prevažujúca časť vyššej vybavenosti komerčného charakteru je však koncentrovaná v centrálnej mestskej zóne.

Centrálna mestská zóna prakticky zaberá priestory historicky najstaršej zástavby Levíc – historického jadra mesta. Jeho bloková stavebná štruktúra pochádza z prelomu 19. a 20. storočia, z obdobia klasicistickej a secesnej prestavby mesta, v ktorom sa vyformovali základy súčasnej podoby jeho urbanistickej štruktúry. Historické jadro mesta je v zásade totožné s navrhovanou mestskou pamiatkovou zónou a je zhruba ohraničené ulicami Bernolákovou, 29. augusta, Slovenského národného povstania, Hviezdoslavovou až po Levický hrad, tokom Pereca a Mlynskou a Zápotockého ulicou. Ťažiskovými mestskými priestormi sú námestie Hrdinov a trasy ulíc Štúrovej a sv. Michala. Väčšina priestorov historického jadra mesta bola koncom 20. storočia upravená ako pešia zóna. V druhej polovici 20. storočia sa centrálna mestská zóna postupne rozšírila pozdĺž spojnice historického jadra so železničnou stanicou, s vyššou vybavenosťou, umiestnenou na severnej strane Štúrovej ulice.

V návrhu územného plánu mesta sa centrálnej mestskej zóne ponecháva najdôležitejšia celomestská a regionálna spoločenská, obchodná a kultúra funkcia s tým, že v jednotlivých nedostatočne alebo neprimerane využívaných priestoroch sa v súlade s vypracovanou podrobnejšou dokumentáciou (urbanistické alebo urbanisticko - architektonické štúdie) navrhuje jej revalorizácia a reanimácia. Najvýraznejšie zásahy do štruktúry historického jadra mesta predstavujú navrhované úpravy a dostavby pri námestí Hrdinov, na ulici SNP, pod areálom PaSA a pri Štúrovej ulici. Na polyfunkčnú dostavbu s vyššou vybavenosťou a nadštandardným mestským bývaním sú navrhnuté okrajové priestory CMZ medzi Zápotockého ulicou a ulicami Červenej armády a K. Marxa, ktoré sa 131 uvoľnili asanáciou staršej zástavby. Verejné parkovisko osobných áut pred hotelom Atóm (vedľa OD Delvita) sa navrhuje prestavať na viacpodlažný hromadný parking s tým, že v uličnom parteri do ul. Československej armády a do ul. Sv. Michala sa do objektu integrujú menšie zariadenia komerčnej vybavenosti charakteru obchodu, osobných služieb a verejného stravovania.

Pretože urbanistická štruktúra CMZ nie je schopná absorbovať väčšie objekty komerčnej vybavenosti, boli najmä obchodné zariadenia (Tesco, Hypernova) lokalizované do polohy na okraji mesta, pri ul. Turecký rad. Areál sa navrhuje dokompletovať výstavbou ďalšieho obchodného zariadenia s parkoviskom áut. Podobné lokálne centrá komerčnej vybavenosti sa navrhujú na prestavbovom území v lokalite Mestského majera a na Šahanskej ceste, na prístupe k obytnému súboru Vinohrady. Ďalšie územie s koncentráciou zariadení komerčnej vybavenosti na navrhuje pri križovaní Ludanskej cesty s Mochovskou ulicou, ako súčasť obytného súboru Dolné lúky. Výhľadovo je väčšie zariadenie (alebo komplex zariadení) komerčnej vybavenosti potrebné umiestniť aj pri západnom vstupe do mesta – pri navrhovanej okružnej križovatke. Pre sporadické športové aktivity väčšieho rozsahu sa výhľadovo navrhuje aj časť priestorov súčasného vojenského cvičiska pri Bátovskej ceste (cca 25,0 ha).

6.4.5. V y b a v e n o s ť p r e r e k r e á c i u a c e s t o v n ý r u c h

Podľa rajonizácie cestovného ruchu sa Levice nachádzajú v oblasti čís. 12 - Levickej. Oblasť je zatriedená do IV. kategórie, s vhodnosťou sezónneho (letného) rekreačného využívania, s predpokladmi pre krátkodobý rekreačný pobyt formou vodných športov, vodnej turistiky, a športového rybolovu, v blízkom okolí (Dudince) i kúpeľnej liečby.

Mesto sa nachádza v intenzívne poľnohospodársky využívanej krajine, ktorá má veľmi malé predpoklady pre jej rekreačné využívanie. Pre každodennú rekreáciu sa preto vytvárajú podmienky najmä na území mesta a v jeho najbližšom okolí. Obytné súbory, v ktorých býva prevažujúca časť obyvateľov mesta sú vybavené detskými ihriskami a drobnými ihriskami pre rekreačnú telovýchovu mládeže a dospelých. Pre rekreačné využívanie slúžia i záhradkárske osady (v lokalitách Na hati, Nixbrod, Pod Kusou horou) a pomerne rozsiahle plochy viníc s viničnými domčekmi, často i s možnosťami rekreačného bývania (v lokalitách Staré Levice, Dolný Urban, Strážny vrch, Krížny vrch). Záhradkársky využívané plochy viníc (alebo i záhradkárske osady) sú aj v mestských častiach Kalinčiakovo, Malý Kiar, Čankov a Horša.

Pre každodennú, ale i víkendovú rekreáciu sa na území mesta využíva predovšetkým areál kúpalísk Margita - Ilona v Kalinčiakove, ale aj prírodné prostredie Horšianskej doliny a rekreačno - sídelný potenciál obce Horša (chalupárska rekreáciu, výletné miesto). Rekreačný komplex Margita - Ilona má vybavenie i pre voľný cestovný ruch (rekreačné ubytovanie a stravovanie). Súčasťou rekreačného areálu je sústava otvorených bazénov, rozdelených do dvoch samostatných priestorových celkov, ubytovanie v chatkách a autokemping. Pre krátkodobých návštevníkov slúži odstavné parkovisko áut a autobusov.

Územným plánom sa navrhuje rekreačný areál Margita – Ilona rekonštruovať a postupne prebudovať na celoročné (nesezónne) zariadenie s charakterom aquaparku. Predpokladá sa súčasné subštandardné vybavenie kempingu nahradiť novými ubytovacími kapacitami, pre ktoré sa vymedzujú rozvojové plochy na východnom okraji areálu, v rozsahu cca 3,5 ha.

132 Ostatné rekreačné aktivity možno uplatňovať iba v užšom či širšom záujmovom území mesta a v jeho blízkom okolí. Pre letné rekreačné aktivity sa využívajú lokality Santovka (termálne kúpalisko) a vodné nádrže v Bátovciach a v Malých Kozmálovciach, pre zimnú rekreáciu rekreačný priestor Uhliská. V širšom okolí mesta sú i kúpele Dudince a rekreačný priestor Podhájska (kúpalisko s termálnymi vodami).

Pre rekreačné ubytovanie tranzitného a pobytového cestovného ruchu je v Leviciach využiteľný hotel Lev (51 lôžok), hotely Rozkvet (85 lôžok) a Atóm (148 lôžok) a penzión Tília (10 lôžok). V stredisku Margita - Ilona sú ubytovacie možnosti v autokempingu (300 lôžok), v stanovom tábore (480 miest), v podnikových chatách (cca 350 lôžok), prípadne i v jestvujúcich individuálnych chatách. Mimo riešené územie je rekreačné ubytovanie možné v autokempingu v Kalnej nad Hronom, a v rekreačných zariadeniach v Santovke a Bátovciach.

Územným plánom sa navrhuje vybudovať pobytový rekreačný hotel s kapacitou do 100 lôžok aj na juhozápadnom okraji areálu Margita – Ilona.

6.4.6. Špecifická vybavenosť

Zo zariadení vybavenosti v Leviciach možno do špecifickej vybavenosti zaradiť iba areál autokempingu v rekreačnom komplexe Margita – Ilona, a letný tábor pre deti a mládež v Horši. Žiadne ďalšie zariadenia tejto kategórie sa na riešenom území nevyskytujú a ani sa nanavrhujú.

6.4.7. M e s t s k á z e l e ň

Pre mesto, umiestnené v intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine, je mestská zeleň, a z nej osobitne verejná zeleň, dôležitým faktorom, zabezpečujúcim primeranú a vyhovujúcu kvalitu obytného prostredia. Z tohoto hľadiska nemožno súčasnú situáciu v Leviciach hodnotiť ako priaznivú.

Plochy verejnej zelene v sídle sú reprezentované najmä historickým mestským parkom, navrhovaným na rozšírenie, zeleňou Kalvárie (pripravovaný lesopark), parkovo upravenou zeleňou pri Levickom hrade a v zásade neupraveným priestorom zelene medzi Námestím hrdinov a cintorínom. Ďalšie priestory s verejnou zeleňou sa nachádzajú pozdĺž ulice Ľudovíta Štúra, na ul. Boženy Nemcovej, pozdĺž tokov Pereca a Podlužianky a parčíku na Novej Osade. Celková výmera verejnej zelene (bez započítania zelene sídlisk) dosahuje cca 19,2 ha, t.j. približne 5,2 m2/obyv., čo je pre mesto tohoto typu a veľkosti nedostačujúce.

Pretože mesto nemá kvalitné prírodné zázemie, územným plánom sa navrhuje umelo vytvoriť prímestskú športovo - rekreačnú zónu s dostatkom bioklimaticky účinnej zelene. Táto zóna sa navrhuje na južnom okraji mesta, v lokalite pri Levických rybníkoch, na ploche s rozsahom cca 18,0 ha, s parkovou úpravou. Zároveň sa navrhuje doplniť systém mestskej zelene o parky v novonavrhovaných obytných súboroch Vinohrady a Dolné lúky. Tieto parky by mali byť koncipované s ohľadom na diferencované nároky obyvateľstva, s priestormi ticha, plochami pre hry, spoločensky atraktívne plochy a mestské promenády) a s väzbami na prímestskú krajinu, reprezentovanú v najbližšom okolí mesta rozsiahlymi vinicami s rekreačnou funkciou.

133 Vyhradenú zeleň reprezentujú predovšetkým plochy cintorínov, zeleň v areáli nemocnice a čiastočne i zelené plochy v športovom areáli. Pomerne rozsiahle sú plochy súkromnej zelene v zastavanom území mesta (záhrady rodinných domov), ale aj v jeho extraviláne (záhradkárske osady, viničné stráne), ktorými sa aspoň biologicky zmierňuje deficit verejnej zelene v meste.

Charakter verejnej izolačnej zelene majú zelené plochy pozdĺž cesty I/51 v trase ulice M.R.Štefánika a Tureckého radu a navrhovaná verejná zeleň pozdĺž Šahanskej cesty, Ludanskej cesty a cestného prepojenia Studenou dolinou.

V pričlenených obciach - mestských častiach je zastúpenie verejnej zelene marginálne. Menšie parčíky alebo parkové úpravy ciest v Čankove, Malom Kiari a Kalinčiakove majú viac - menej len dekoračno - estetický charakter. Mimoriadne kvalitné je prostredie cintorína v Čankove s jeho okolím, menšie kvality má vyhradená a rekreačná zeleň v areáli Margita - Ilona a v priľahlom chatovisku, kde absentuje najmä krajinársky koncipovaná zeleň. Zvlášť kvalitné prírodné prostredie s dostatkom obytnej a krjinnej zelene je iba v Horši. Územným plánom sa navrhuje rozšírenie krajinársky koncipovanej verejnej zelene s rekreačnými funkciami okolo západnej časti areálu Margita - Ilona.

6.5. Technické vybavenie územia

V súčasnosti sú Levice a mestské časti Kalinčiakovo a Malý Kiar pitnou vodou zásobované z verejného vodovodu. Pretože sa mesto nachádza v 20 km havarijnom pásme JE Mochovce, sú pôvodné zdroje verejného vodovodu odstavené a nahradené dodávkou vody zo zdrojov na Žitnom ostrove, ktorá je do mesta privádzaná skupinovým vodovodom Gabčíkovo – Nové Zámky – Kolta – Levice. V meste sú dva funkčné vodojemy a dve tlakové pásma. Horša má vybudovaný vodovod, ktorý je pitnou vodou zásobovaný z vlastných zdrojov. Čankov má v súčasnosti len individuálne zdroje pitnej vody. Projekčne je pripravené napojenie oboch sídiel na Levickú vodovodnú sústavu.

Levice sú odkanalizované jednotnou kanalizáciou s mestskou ČOV, ktorá má dostačujúcu kapacitu i pre ďalší rozvoj mesta. Na túto ČOV sa podľa vypracovaných koncepcií napoja i územne odlúčené mestské časti.

Mesto a jeho odlúčené mestské časti sú zásobované elektrickou energiou zo 110/22 kV transformovne Levice sústavou okružných vedení, káblových vývodov a 110 kV diaľkových vedení. Miestna distribučná sieť nadväzuje na sústavu transformovní v sídle.

Plynom je mesto zásobované z diaľkových VVTL plynovodov a lokálnych VTL plynovodov prostredníctvom troch regulačných staníc VTL/STL. Plynofikované sú i mestské časti Kalinčiakovo, Horša a Čankov.

Levice majú vybudovanú sústavu centrálneho zásobovania teplom, s dvomi sústredenými zdrojmi tepla – teplárňou Leven, a.s. a Výhrevňou – CTZ Rybníky. Centrálne sú teplom na vykurovanie a teplou úžitkovou vodou zásobované obytné súbory hromadného bývania, výrobné zariadenia a občianska vybavenosť sídlisk. Výhľadovo sa navrhuje možné využitie odpadového tepla z JE Mochovce. Pre individuálne bývanie v rodinných domoch sa i naďalej predpokladá používať na vykurovanie, varenie a prípravu TÚV zemný plyn.

134

135

6.6. Zásady ochrany pamiatkových hodnôt

Z hľadiska cieľov, sledovaných podľa bývalého zákona čís. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a vykonávacej vyhlášky Ministerstva kultúry SSR čís. 21/1988 Zb. boli Levice pre svoju históriu a urbanisticko - architektonické hodnoty zaradené do zoznamu tých sídiel, ktoré sú predmetom záujmu pamiatkovej starostlivosti. V roku 1996 vtedajšie Národné pamiatkové a krajinné cetrum - Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti vo svojom Krajskom stredisku v Nitre vypracoval návrh na vyhlásenie historického jadra mesta Levice za Mestskú pamiatkovú zónu. Zároveň bol vypracovaný i návrh zásad pamiatkovej starostlivosti v tejto pamiatkovej zóne. Navrhnutá pamiatková zóna však dosiaľ nebola schválená. Jej legislatívna kodifikácia je však stále aktuálnou a v riešení nového územného plánu je potrebné postupovať tak, aby jej čo najskoršie vyhlásenie bolo možné, aby sa však najmä rešpektovali hodnoty jej územia a v návrhu rozvoja mesta sa vychádzalo zo spracovaných zásad pamiatkovej starostlivosti. Pri pamiatkovej ochrane je potrebné vychádzať z požiadaviek nového zákona NR SR čís. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu.

V meste Levice a v jeho mestských častiach sa nachádzajú nasledovné kultúrne pamiatky, zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky (ÚZ PF SR) v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok:

Mesto Levice:

Pomník padlých z r. 1848 - 49 č. ÚZ PF SR: 1615/0

Hrad s areálom - hrad č. ÚZ PF SR: 1616/1

Hrad s areálom - kaštieľ č. ÚZ PF SR: 1616/2

Archeologická lokalita - zaniknutá dedina na Bratke č. ÚZ PF SR: 1617/1

Archeologická lokalita - základy a kostol na Bratke č. ÚZ PF SR: 1617/2

Archeologická lokalita – cintorín na Bratke č. ÚZ PF SR: 1617/3

Kláštor piaristov - kláštor piaristov č. ÚZ PFSR: 1618/1

Kláštor piaristov - kostol r.k.sv.Jozef č. ÚZ PFSR: 1618/2

Kostol - kostol r.k.sv.Michala č. ÚZ PFSR: 1620/0

Kostol - kostol reformovaný č. ÚZ PFSR: 1621/0

Kostol - kostol ev. a.v. č. ÚZ PFSR: 2073/0

Hotel - hotel Denk č. ÚZ PF SR: 2175/0

Dom meštiansky, na Bašte 2 č. ÚZ PF SR: 2176/0

Dom meštiansky – radnica, Námestie hrdinov 1 č. ÚZ PF SR: 2177/0

Dom meštiansky, Námestie hrdinov 16 č. ÚZ PF SR: 2178/0 136

Dom meštiansky, Námestie hrdinov 7 č. ÚZ PF SR: 2179/0

Dom meštiansky, Námestie hrdinov 13 č. ÚZ PF SR: 2180/0

Dom meštiansky, Námestie hrdinov 12 č. ÚZ PF SR: 2181/0

Dom meštiansky, ul. SNP 1 č. ÚZ PF SR: 2182/0

Synagóga, Hviezdoslavova ul. 1857 č. ÚZ PF SR: 2281/0

Dom meštiansky, Vojenská ul. 3 (archív) č. ÚZ PF SR: 10777/0

Škola, Engelsova ul. 3, (PaSA) č. ÚZ PF SR: 10802/0

Vrátnica - vrátnica nemocnice, ul. 29. augusta 2 č. ÚZ PF SR: 11265/0

Mestská časť Kalinčiakovo:

Kaštieľ č. ÚZ PF SR: 1609/0

Kostol - kostol reformovaný č. ÚZ PF SR: 1610/0

Mestská časť Horša:

Mlyn vodný č. ÚZ PF SR: 2472/0

Okrem týchto objektov sú predmetom záujmu na úseku ochrany pamiatkového fondu aj tie objekty, ktoré nie sú zapísané v ÚZ PF SR, sú však uvedené v Súpise pamiatok na Slovensku, zv. I. - III. (Obzor Bratislava, 1967).

Na zápis do ÚZ PF SR boli navrhnuté i tieto ďalšie objekty, ktoré sa nachádzajú v historickom jadre mesta Levice:

- objekt mlyna, Mlynská ul., č. parc. 422 - objekt Okresného súdu, Mlynská ul. - Kalvínske nám. č. 7, č.parc. 5926 funkcionalistická architektúra z r. 1938-39, arch. M.M. Harminc - obchodný a obytný objekt, nám. E. Maróthy - Šoltésovej č. 2, č. parc. 70 funkcionalistická architektúra, býv. Mestský dom - súsošie Sv. Trojice, ul. sv. Michala, č.parc. 5935 - objekt Obchodnej akadémie, Hviezdoslavova ul. č. 16, č.parc. 5948 - objekt pivárne, Holubyho ul., č. parc. 4

Ak by niektoré z týchto objektov (ale i prípadné ďalšie) neboli do ústredného zoznamu zapísané, je ich podľa zákona možné vyhlásiť za miestne pamätihodnosti.

Kultúrne a urbanistické hodnoty navrhovanej mestskej pamiatkovej zóny v historickom jadre mesta Levice sú podľa návrhu SPÚ, k.s. Nitra na jej vyhlásenie z r. 1996 nasledovné:

137 Urbanistická kompozícia osídlenia levíc má atribúty stredoveku. Terénna kofigurácia umožnila založiť osídlenie na rovinatom a mierne svažitom teréne ako podhradskú osadu pri strážnom hrade, chrániacom prístup k bohatej rudonosnej oblasti stredného Slovenska. Táto poloha bola významným činiteľom pre vznik exponovaného, najskôr strážneho, neskôr trhového obchodného miesta, s postupne sa rozvíjajúcou remeselníckou základňou. Hradný komplex, vystavaný na vyvýšenom trachytovom brale a močaristá pôda v okolí stanovila najvýhodnejší smer vývoja sídelného útvaru, zohľadniac pri tom diaľkové cesty. Stredoveký pôdorysný typ bol uzavretým celkom, vyplývajúcim zo vzťahov vtedajšej spoločnosti. Smerom východným vychádzala z hradného komplexu brána - cesta, ktorá tvorila hlavnú os, ulicu. Táto bola rozvinutá paralelnými nepravidelnými ulicami východne a západne a nepravidelnými priečnymi spojkami. Rozvoj mesta pôdorysne bol prvotne, ako tzv. vojenský tábor, obmedzený hradbami neskôr rozširovaný mimo hradieb - východným, severovýchodným aj južným, v 18. stor. aj západným smerom. V jadre tvorili objekty čiastočne uzavreté bloky, mimo hradieb ulicová zástavba vidieckeho typu. Vzniknuté námestie v 19. stor. bolo takmer štvorcové. Podhradie, ktoré sa formovalo na úpätí Kalvárie, sledovalo terén. Zástavba a uličná sieť na území bývalého opevneného podhradia je v súčasnosti zachovaná len čiastočne. Tvoria ju najmä objekty situované k ul. Sv. Michala - osobitná škola, kláštor s kostolom sv. Jozefa, učňovská škola, kostol sv. Michala, ref. kostol a bloková zástavba východnej časti Holubyho ulice, ul. Ľ. Štúra zo severnej strany, ul. Na bašte, I. Krasku a Mlynská. Negatívnym zásahom v tomto priestore sú objekty školy, Temos- u, škôlky a k tomu príslušné voľné plochy zelene a ihrísk, ktoré v čase výstavby predpisovali normy. Pôvodná zástavba zo severnej strany pôvodných mestských hradieb je asanovaná a nahradená negatívnou výškovou zástavbou. Zástavba z konca 19. a zač. 20. stor. okolo námestia je zachovaná, narušená je len zo severnej strany objektom kultúrneho domu a objektom veľkopredajne potravín („Kanárik) vedľa hotela Lev. Južná, resp. juhovýchodná zástavba bola asanovaná a nahradená občianskeou vybavenosťou. Prímestská časť, severne od hradu, Podhradie, je prevažne zachovaná - uličná sieť, parcelácia a typ zástavby.

Hodnoty kultúrno - historického významu

Levice sú tohoto aspektu naviazané na existenciu hradu a opevneného podhradia aspoň čiastočne pôdorysne zachovaného. Význam hradu v stredoveku a najmä v 16. a 17. stor., ako dôležitého strategického miesta v línii obrany krajiny proti osmanskej expanzii, režim jeho pôsobenia a vplyv na rozvoj osídlenia podhradia je skutočnosťou, ktorá je dokladovaná aj hmotnou formou. Z listinného hľadiska, skutočnosti, viažúce sa k Leviciam, presahujú hodnoty urbanistického významu. Z aspektu zachovalosti siluety osídlenia, táto bola narušená bytovou a občianskou výstavbou, realizovanou v historickom jadre a v dotyku s ním najmä v rokoch 1975 - 1990.

138 Hodnoty urbanisticko - architektonického významu a) hľadisko vonkajšieho priestorového pôsobenia

Z aspektu začlenenia urbanistickej štruktúry do krajinného prostredia, žiaľ, uplatňovaním urbanistických princípov podľa Projektu urbanizácie Slovenska a s bytovou a občianskou výstavbou výškového typu, došlo k značnému narušeniu siluety a k potlačeniu typických a prirodzených dominánt. b) hľadisko vnútorného priestorového pôsobenia

Najcennejším urbanisticko-architektonickým priestorom je komplex hradu, námestia Hrdinov a kumulácie zástavby meštianskych secesných domov. Tieto priestory je nutné akceptovať v hlavných kompozičných znakoch urbanistických interiérov s ojedinelými úpravami v priestorovej štruktúre, s minimálnym zásahom. c) hľadisko zachovanosti

Charakteristický pôdorysný typ stredoveký aj novoveký na vymedzenom území je akceptovateľný. Uličná sieť, parcelácia (okrem výnimiek) je zachovaná. Pri novostavbách vo vymedzenom priestore sa ojedinele vyskytujú objekty s nevhodnou úpravou striech a materiálov (ploché, brizolit), ktoré je možné merítkovo a vhodnými prestavbami, resp. úpravami akceptovať. Významné verejné objekty sú zachované v pôvodnej funkcii - hrad (múzeum), kostoly, radnica. Meštianske domy, pôvodne realizované ako nájomné bytové domy, v poslednom období menia funkčné využívanie. Sú to však zmeny bez dispozičného zásahu, resp. minimálne. Zásadná zmena funkčného využitia sa realizuje v meštianskom dome na Vojenskej ulici, kde do pôvodne obytného pavlačového domu boli dislokované priestory pre štátny okresný archív. Z hľadiska stavebnotechnického, v súčasnom období je v dôsledku nevyužívania v schátralom stave objekt kláštora, vyžadujúci si statické zabezpečenie. Povrchové úpravy komunikácií a verejných priestorov boli menené a upravované hlavne v povojnovom období - betón, asfalt. Námestie Hrdinov má čiastočne zachovanú pôvodnú dlažbu. V posledných rokoch sa začala uplatňovať razená dlažba. Významnou plochou v navrhovanej zóne je bývalá Kalvária, najmä z hľadiska krajinárskeho a plochy parkov a zelene. Vyžadujú si revitalizáciu, resp. prepojenie s architektúrou.

Vymedzenie územia mestskej pamiatkovej zóny

Územie mestskej pamiatkovej zóny je v zmysle návrhu Pamiatkového ústavu vymedzené tak, aby zahŕňalo areál Levického hradu, zástavbu na Koháryho ulici a na Podhradí, územie Kalvárie, námestie Hrdinov, Pedagogickú a sociálnu akadémiu až po cintorín a vstup do nemocnice. Ďalej hranica územia zóny prechádza zástavbou južne od námestia Hrdinov po nám. E.M. Šoltésovej a vymedzuje historickú mestskú zástavbu po ulici Červenej armády, ulici Ľ. Štúra až po Mestský park a mlyn, odkiaľ po toku Pereca smeruje k Podlužianke a ku hradnému areálu. Presný popis navrhovaných hraníc mestskej pamiatkovej zóny je uvedený v návrhu na jej vyhlásenie a ohraničenie jej územia je zakreslené do výkresu čís. 4 - komplexný urbanistický návrh. Okrem toho je v návrhu na vyhlásenie určené i ochranné pásmo mestskej pamiatkovej zóny.

Účelom a cieľom vyhlásenia mestskej pamiatkovej zóny a vymedzenia jej ochranného pásma je ochrana, obnova a regenerácia vyšpecifikovaných hodnôt, najmä však: 139 - historická zástavba definovaná pôdorysom bývalého opevnenia osnovou parciel - zachovaná v intenciách konca 19. a zač. 20. stor. - vzťahy medzi jednotlivými urbanistickými priestormi - forma a vzhľad objektov (aj ovplyvňujúca dispozícia), ich štruktúra, objem, hmota, sloh, merítko, materiál, dekorácia a pod. - vzťahy v rámci krajinného celku.

Optická ochrana sa vzťahuje na oblasti mimo chránenej pamiatkovej zóny, v ktorých je možné vyšpecifikované hodnoty a pamiatky vidieť a v ktorých pohľadové relácie majú byť zachované pri pohľade z pamiatky. Cieľom je eliminovať pôsobenie disharmonických objektov, ktoré narúšajú ucelený pohľad, priestor, charakter jeho prostredia a kompozičné vzťahy medzi hmotami a priestormi.

Predmet pamiatkovej ochrany

Predmetom pamiatkovej ochrany sú uvedené hodnoty, premietnuté do pôdorysnej osnovy jednotlivých objektov, architektonického stvárnenia domov, v závislosti na spôsobe života organizmu mesta.

V zásade ide o zachovanie: a) pôdorysu historického urbanistického sídla s jeho uličnými priestormi a kompozíciou. Pôdorysná uličná sieť historického jadra má ulicový, rozvinutý charakter. Hlavná ulica, smerujúca k hradu, je rozvinutá paralelnými nepravidelnými ulicami východne a západne a nepravidelnými priečnymi spojkami. b) charakter zástavby - v jadre bloková aj radová, uličná, mimo bývalého mestského opevnenia - radová uličná. Prevažná časť objektov je dvojpodlažná, prípadne prízemná, avšak aj 3-podlažná. Ráz a určujúci charakter uličných priestorov a jeho hmotovú skladbu dávajú:

- hradný areál - zástavba na ul.sv.Michala - kláštorný komplex, kostoly ako dominanty - Nám. Hrdinov - meštianske domy, zapísané v ÚZKP - ul. SNP - meštiansky dom 1 - nárožie ul. Vojenskej - ul. Ľ. Štúra - dom bývalej sporiteľne - ul. Koháryho v pôvodnej prízemnej, hĺbkovej zástavbe c) zachovanie dominánt - hradného areálu, veží kostolov, strešnej krajiny bývalého podhradia d) zachovanie priestorovej kompozície mesta, vychádzajúcej z rozloženia hmôt v pôdoryse mesta, akcentované najmä na rozsah bývalého mestského opevnenia s ohľadom na pôdorys v 19. stor., výškového usporiadania a spojenia s okolím mesta e) zachovanie zelene, reprezentovanej najmä bývalou vodnou priekopou a Kalváriou, parkovými plochami v historickom jadre a solitérovej vysokej zelene v rámci jednotlivých objektov ako dotvárajúceho komponentu. Pri reorganizovaní funkcií voľných plôch, na námestí je nutné dôsledne akceptovať zhromažďovacie priestory tak, aby nie všetky priestory slúžili pre statickú dopravu. Doporučuje sa preto orientovať sa na vytváranie kvalitného priestoru denného oddychu, priestoru príležitostných trhov s improvizovanými stánkami, zhromažďovacieho priestoru, reprezentačného alebo výstavného, s celodenným využitím 140 f) zachovanie a ochrana pamiatkových objektov, zapísaných v ÚZ PF SR g) zachovanie a ochrana objektov, navrhnutých na zápis do ÚZ PF SR h) zachovanie objektov dotvárajúcich historické prostredie pamiatkovej zóny a zachovanie prírodno - krajinárskeho prostredia (Kalvária, trachytový masív, cintoríny) i) zachovanie typických priehľadov a pohľadových koridorov na významné objekty a dominanty mesta.

Do riešenia územného plánu mesta boli v komplexnom urbanistickom návrhu (výkres čís. 4) a v návrhu funkčného využitia územia a jeho priestorového usporiadania (výkres čís. 2) zakreslené hranice navrhovanej mestskej pamiatkovej zóny. Zároveň sú v komplexnom urbanistickom návrhu mesta i územne odlúčených mestských častí zakreslené i pamiatkovo chránené a na pamiatkovú ochranu navrhované objekty.

Územným plánom sa zároveň navrhuje chrániť historickú zástavbu v Horši formou jej vyhlásenia za pamiatkovú zónu ľudovej architektúry, vzhľadom k dosiahnutým a zachovaným osobitným kvalitám urbanistickej štruktúry sídla v súzvuku s osobitne svojráznym prírodným prostredím. Navrhovaná hranica PZĽA je iba odporúčacia. Lokálnu ochranu možno však zabezpečiť aj vyhlásením historickej zástavby v Horši za miestnu pamätihodnosť.

6.7. Zásady rozvoja mesta z hľadísk ochrany a tvorby životného prostredia

Mesto Levice je z hľadísk dopadu narušených zložiek životného prostredia na jeho celkový stav a na obyvateľstvo považované za relatívne menej zaťažené. Globálne ho možno charakterizovať ako mierne narušené až narušené, v 3 – 4 stupni hodnotenia, s lokálnymi výskytmi závad najmä v oblasti zaťaženia exhalátmi z kúrenia, zvýšeným prašným spádom a hlučnosťou z dopravy. (Podrobnejšie o jednotlivých zložkách životného prostredia v meste viď časť 10. tohto elaborátu).

Územným plánom mesta sa vytvárajú územné a technické predpoklady a možnosti pre postupné odstraňovanie, obmedzovanie až vylučovanie negatívnych dopadov na jednotlivé zložky životného prostredia. Dôsledným funkčným zónovaním sa vylučujú konflikty vzájomných negatívnych ovplyvnení jednotlivých funkčných celkov, s dôrazom na prvoradé zabezpečenie kvalít obytného prostredia. Dôsledne sa navrhuje koncentrácia výrobných zariadení do územno – výrobných zoskupení. V kontakte s obytnou zástavbou sa navrhovanou reguláciou umožňuje lokalizovať iba hygienicky nerušivé zariadenia. Vplyv exhalátov by sa mal znižovať rozsiahlejším používaním ušľachtilých palív. Podľa vypracovanej koncepcie územného plánu sa vytvárajú priestorové predpoklady využívať pre vykurovanie obytných súborov a výrobných prevádzok odpadové teplo z JE Mochovce.

Zvýšený prašný spád je možné eliminovať bezprašnou úpravou miestnych komunikácií a ich starostlivou údržbou a čistením. Zároveň sa v kontaktných polohách medzi obytnými zónami a poľnohospodársky využívanou krajinou navrhujú tzv. pufračné zóny so zámernou reguláciou pestovania poľnohospodárskych plodín a reguláciou ich obrábania.

Rastúcu intenzitu osobnej i nákladnej automobilovej dopravy návrh územného plánu reguluje účelným návrhom nových dopravných trás tak, aby sa obmedzila potreba tzv. „hluchých“ jázd a aby sa maximálne redukovali, podľa možností až vylúčili nevyhnutné 141 prejazdy tranzitnej automobilovej dopravy obytnými zónami. Navrhuje sa dôsledné zokruhovanie mestskej komunikačnej siete doplnením súčasnej komunikačnej sútavy o južnú časť vonkajšieho mestského okruhu v trase od Šahanskej cesty cez Mochovskú ulicu až po Jurskú cestu. Výhľadovo sa uvažuje s možnosťou severnej preložky cesty I/51 z jej súčasnej trasy cez Turecký rad a Kalnickú cestu do polohy severného obchvatu zastavaného územia mesta. Zároveň sa doplňuje sústava vnútromestských zberných komunikácií o radiálu, paralelnú so železničnou traťou čís. 153, resp. 150, čím sa v organizme mesta vytvára úplný roštový systém zberných a obslužných automobilových komunikácií. Týmito opatreniami sa zároveň znižuje hlučnosť v obytných zónach a zvyšuje sa obytná pohoda zvýšením bezpečnosti automobilovej dopravy i pohybu peších.

Mesto má vybudovaný verejný vodovod a kanalizáciu. Návrhom územného plánu sa rieši odkanalizovanie dosiaľ neodkanalizovaných území a zároveň sa rieši úplné zásobovanie pitnou vodou a verejná kanalizácia aj pre územne odlúčené mestské časti Čankov, Horša, Malý Kiar a Kalinčiakovo. V súlade s nadradenou koncepciou Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti sa pre zneškodňovanie odpadových vôd z mestských častí, ale aj z ďalších obcí záujmového územia Levíc navrhuje využitie ČOV Levice.

Mesto Levice má vypracovanú a schválenú koncepciu likvidácie odpadov na svojom území. Podľa nej sa odpady likvidujú separáciou a skládkovaním. Územným plánom je potrebné riešiť rozšírenie možností progresívnych foriem zneškodňovania odpadov v zmysle zákona NR SR čís. 223/2001 Z.z. Mesto je vlastníkom a správcom riadenej skládky inertného odpadu v k.úz. Malý Kiar (trieda I). Ukladanie komunálneho odpadu sa uskutočňuje na riadenej skládke TKO v k.úz. Kalná n. Hronom (SO Lamesch, trieda O), kde je možné ukladať odpad kategórií O,N. Na zneškodňovanie biologického odpadu (jeho kompostovaním) a na likvidáciu ojazdených motorových vozidiel sa využije ponuka obce Horná Seč zneškodňovať tento odpad na jej území.

V meste nie sú v dostatočnom rozsahu vybudované plochy koncentrovanej verejnej zelene so skutočnými oddychovými a rekreačnými možnosťami. Územným plánom sa popri rozšírení a dostavbe mestského parku navrhuje lesoparkovo upraviť priestory Kalvárie. Zároveň sa navrhuje vytvoriť rekreačný priestor s výrazným zastúpením zelene aj v lokalite pri Levických rybníkoch, v príjemnej pešej dostupnosti z jestvujúceho obytného súboru Rybníky a navrhovaného obytného súboru na Dolných lúkach, pod Mochovskou ulicou. Pre obytný súbor Vinohrady sa navrhuje oddychová parková zeleň a izolačná zeleň parkového charakteru pozdĺž Šahanskej cesty.

Na území mesta boli zistené plochy so zvýšeným radónovým rizikom, čo bolo pri určovaní koncepcie rozvoja mesta primerane zohľadnené. Podľa priebežného monitoringu nemá prevádzka JE Mochovce negatívny vplyv na životné prostredie v sídle, je však potrebné dodržiavať bezpečnostné opatrenia, vyplývajúce zo zaradenia mesta do 10 km havarijného ochranného pásma elektrárne.

6.8. Zásady rozvoja mesta z hľadísk nárokov a potrieb ekologickej optimalizácie, ochrany prírody a tvorby krajiny

Východiskovými podkladmi pre vypracovanie návrhu územného plánu mesta boli aj podklady o stave prírody krajiny a návrhu územného systému ekologickej stability v záujmovom území a katastrálnom území Levíc a k nim pričlenených obcí Čankov, Horša, Malý Kiar a Kalinčiakovo. Základnými podkladmi z hľadiska ekologickej optimalizácie a tvorby krajiny boli Návrh regionálneho územného systému ekologickej stability (R-ÚSES) a krajinno – ekologický plán, vypracovaný v rámci prieskumov a rozborov v r. 2002. V návrhu územného rozvoja mesta sa rešpektujú všetky nadradené prvky nadregionálneho 142 a regionálneho územného systému ekologickej stability. Vybrané prvky lokálneho územného systému ekologickej stability sú formované do organickej jednoty s koncepčnými zámermi urbanistického rozvoja mesta a jeho územne odlúčených mestských častí.

Všeobecnú charakteristiku prírodných pomerov, klasifikáciu prvkov nadradeného ekosystému a štruktúru navrhovaných prvkov miestneho územného systému ekologickej stability viď v časti 4.3.

Do návrhu ochrany prírody a tvorby krajiny ÚPN mesta sú rámcovo vymedzené a územne premietnuté základné prvky (kostra) územného systému ekologickej stability (ÚSES). Ekologická stabilita územia je významným faktorom zdravého životného prostredia. Prostriedkom jej dosiahnutia je tvorba ÚSES-u, ktorý vytvára základ pre zachovanie a rozvoj rozmanitosti podmienok pre život, umožní udržať biodiverzitu a zachovať genofond rastlinstva a živočíšstva. Je potrebné chrániť z ekologického hľadiska najcennejšie prvky a dopĺňať chýbajúce články tohto systému s cieľom dosiahnutia ekologickej rovnováhy, trvalo udržateľného rozvoja a súladu urbanizovaných priestorov s krajinnou štruktúrou a ekosystémom.

Základ územného systému ekologickej stability tvoria biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho a miestneho významu. Biocentrá predstavujú ekosystém alebo skupinu ekosystémov, ktorá vytvára trvalé podmienky na rozmnožovanie, pobyt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev. Biokoridor je priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev, na ktorý priestorovo nadväzujú interakčné prvky. Výber biocentier vyplýva zo zhodnotenia reálneho stavu, zo snahy o rekonštrukciu prirodzených a potenciálnych biocenóz, z potreby doplnenia systému, zo snahy o geoekodiverzitu a ochranu genofondu. V biocentrách je potrebné vytvárať podmienky pre dôslednú ochranu a posilnenie ekosystémov. V biocentrách a na území s dosahom na ne sa nesmú vykonávať činnosti, ktoré by viedli k znižovaniu stupňa ekologickej stability. Osobitne je dôležité dbať, aby sa neznečisťovalo ich územie, voda a ovzdušie, neničila sa vegetácia, nerušila fauna a ostatné prírodniny. Výber trás biokoridorov nadväzuje na výber a polohu biocentier. Vyplýva zo zhodnotenia reálneho stavu a z uplatnenia zásady rekonštrukcie prirodzenej potenciálnej vegetácie a potreby dotvorenia ekosystémov. V jestvujúcich biokoridoroch sa nesmú robiť zásahy, ktoré by znižovali ich funkčnosť a stupeň ekologickej stability. V čiastočne funkčných a v novonavrhovaných (potenciálnych) biokoridoroch je potrebné vykonať zmeny s cieľom zvýšenia stupňa ekologickej stability, vytvorenia diverzifikovaného biologického prostredia a odstránenia alebo prekonania bariér.

Kostru ekologickej stability územia tvoria reálne existujúce ekologicky významné segmenty krajiny, ktoré svojou povahou a priestorovým začlenením priaznivo ovplyvňujú ekologickú rovnováhu a zvyšujú celkovú ekologickú stabilitu územia. Najkvalitnejšie územie z hľadísk ekologickej stability predstavujú katastre Horše a Čankova, ktoré majú plošne najväčšie zastúpenie území s veľkým a veľmi veľkým významom pre ekologickú stabilitu krajiny. V najväčšom rozsahu to ovplyvňuje najmä vysoké zastúpenie lesných komplexov a prirodzených trávnych spoločenstiev. Ďalej nasledujú katastre Malého Kiaru a Kalinčiakova, s nižším zastúpením území s veľkým a stredným významom pre ekologickú stabilitu, najmä remízok, medzí a rozlohou menších lesných komplexov. Katastrálne územie Levíc s väčšinovým zastúpením poľnohospodárskej pôdy a zastavaného územia má najmenší podiel území s veľkým a stredným významom pre ekologickú stabilitu krajiny.

143 Koeficient ekologickej stability (KES) celého riešeného územia je 0,47, KES Levice je 0,38, KES Čankov 1,15, KES Horša 0,70, KES Malý Kiar 0,25 a KES Kalinčiakovo 0,31.

Na riešenom území sa nachádza biocentrum regionálneho významu Levické rybníky a biocentrum regionálneho významu lesné komplexy Čankov – Horný les a Balážka. Zasahuje doň biocentrum nadregionálneho významu Horšianska dolina, okrajovo aj biocentrum regionálneho významu Kusá hora. Významnejšími hydrickými biokoridormi regionálneho významu na katastrálnych územiach mesta sú biokoridor Sikenice a biokoridor Podlužianky.

Do lokálneho územného systému ekologickej stability boli vybrané také segmenty krajiny, ktoré svojou povahou spĺňajú funkcie biocentra na lokálnej úrovni a svojou lokalizáciou vhodne zapdajú do priestorového usporiadania existujúcich biocentier a zabraňujú tak ich izolovanosti. Zároveň boli do štruktúry prvkov M-ÚSES vybrané také terestrické a hydrické biokoridory, ktoré umožňujú migráciu bioty medzi biocentrami. Keďže riešené územie predstavuje najmä človekom značne pozmenenú poľnohospodársku krajinu, do kostry ekologickej stability a M-ÚSES boli vybraté skoro všetky ekologicky významné segmenty s 3. až 5. stupňom ekologickej stability. Vo všeobecnosti tu možno konštatovať, že štruktúra krajiny z hľadísk ekologickej stability je v katastrálnych územiach Horša, Čankov, Kalinčiakovo a Malý Kiar uspokojujúca. Navrhuje sa však zvýšenie podielu nelesnej drevinovej vegetácie v navrhovaných miestnych biokoridoroch. Katastrálne územie Levíc tvorí v systéme ekologickej stability významný bariérový prvok. Z tohto hľadiska bolo dôležité a potrebné vytvoriť v extraviláne mesta podmienky pre možné prepojenie biocentier sústavou reálnych a potenciálnych biokoridorov a vytvorenie účinného systému reálnych a potenciálnych biocentier a potenciálnych biokoridorov v zastavanom území mesta.

Územným plánom sú zároveň na katastrálnych územiach Levíc a územne odlúčených mestských častí navrhované ekostabilizačné opatrenia, ktoré priaznivo ovplyvňujú svoje bezprostredné okolie alebo zabraňujú potenciálnemu ohrozeniu vegetácie, bioty a ostatných krajinných prvkov.

6.9. Zásady rozvoja mesta z hľadísk jeho trvalej udržateľnosti

Koncepcia ďalšieho územného rozvoja mesta je síce určovaná najmä súčasnými potrebami a realitou rozvojových možností do roku 2020 (návrhový rok ÚPN), v urbanistických štruktúrach však zohľadňuje a rieši i možnosti dlhodobejšieho výhľadu jeho rozvoja. Systém rozvoja mesta je principiálne navrhovaný tak, aby z hľadiska priestorových potrieb umožnil predstaviteľný dlhodobý, resp. trvalo udržateľný rozvoj mesta vo všetkých jeho podstatných zložkách.

Z hľadísk ochrany prírody a krajiny a ekologickej stability sa stratégia trvalej udržateľnosti zabezpečuje jednoznačným definovaním štruktúry a prvkov územného systému ekologickej stability na miestnej úrovni, zahŕňajúcej i prvky regionálneho a nadregionálneho systému. Z hľadiska možností rozvoja mesta je stratégia trvalej udržateľnosti zabezpečovaná predikovaním strednodobých i dlhodobejších koncepčných rozvojových možností, priestorových rezerv a výhľadových disponibilných plôch pre žiadúci územný rozvoj mesta.

Dlhodobejšou tendenciou rozvoja mesta po návrhovom období územného plánu bude jeho navrhovaná južná expanzia formou komplexnej (polyfunkčnej) mestskej obytnej zástavby so základnou a vyššou vybavenosťou a dlhodobá expanzia výrobných aktivít v juhovýchodnej časti mesta (na Géni). Potenciálne rezervy pre nízkopodlažnú obytnú zástavbu s vybavenosťou sú na území pri Bátovskej ceste, ale aj v Kalinčiakove, Malom Kiari 144 a v Čankove, vrátane možností prestavby a intenzívnejšieho využitia súčasných zastavaných plôch.

Koncepciou „zeleného“ prepojenia mestských urbánnych štruktúr s charakteristickými priestormi vinohradov možno zabezpečiť trvalý súlad a symbiózu urbánnej štruktúry a prírodnej krajiny v jednote organizmu mesta.

6.10. Zásady rozvoja mesta z hľadísk záujmov obrany štátu, civilnej obrany, požiarnej ochrany a ochrany proti veľkým vodám

Záujmy obrany štátu

Pri koncipovaní ďalšieho urbánneho rozvoja mesta sa rešpektovali záujmy obrany štátu, ktoré sa týkajú tak mesta Levice, ako aj jeho záujmového územia.

V zastavanom území Levíc sa v urbanistickom obvode čís. 31 „Na hati“ nachádza areál Duklianskych kasární. Nad týmto areálom je železničnou traťou a poľnou cestou vymedzený priestor až po Šótsky mlyn a hranicu katastra mesta, ktorého sa týka vojenský záujem. V severovýchodnej časti k.úz. Levice, v urbanistickom obvode čís. 30 „Krížny vrch“ sa nachádza vyhradený priestor posádkového cvičiska, ktorý prechádza do katastrov susediacich obcí Krškany (k. úz. Malé Krškany) a Podlužany s ochranným pásmom v okruhu do 100 metrov. V katastrálom území mestskej časti Čankov sa (mimo súvislú zástavbu obce) nachádzajú vojenské sklady s vymedzeným záujmovým územím a bezpečnostným ochranným pásmom v okruhu do 500 metrov.

Ďalšie priestory, sledované z hľadiska záujmov obrany štátu, sa nachádzajú v záujmovom území mesta pri obciach Kalná nad Hronom a Nový Tekov. V k.úz. obce Nová Dedina je dislokovaná vojenská strelnica.

Z hľadiska záujmov obrany štátu sú v záujmovom území mesta dôležité výjazdy z kasární, trasy štátnych ciest I. a II. triedy a most cez Hron v Kalnej nad Hronom. V širšom záujmovom území sú dôležité a sledované i mosty cez Hron pri Šárovciach a pri Jure nad Hronom a most cez Sikenicu pri Hontianskej Vrbici. Ich trvalá dopravná spôsobilosť je riešením územného plánu mesta zabezpečená.

Problematika trasovania výhľadovo navrhovanej preložky štátnej cesty I/51 (strategická územná rezerva) severným okrajom města, ktorá prechádza územím s vojaneksým záujmom, bola s orgánmi obrany štátu prejednaná so súhlasným stanoviskom, podmieneným zabezpečením výjazdu vojenskej techniky na túto cestu. Výhľadové možnosti výjazdu budú zabezpečené novonavrhovanou miestnou komunikáciou v trase ul. Ľ. Podjavorinskej – Hronské Kľačany, ktorá územie s vojenským záujmom z východnej strany tanguje.

Civilná obrana

V meste ani v jeho jednotlivých mestských častiach nie sú, okrem štandardných, evidované žiadne osobitné zariadenia civilnej obrany, ktoré by podliehali zvláštnemu režimu alebo osobitým požiadavkám, ktoré by bolo potrebné v ÚPD zohľadňovať.

145 Mesto Levice je v zmysle zákona NR SR č. 256/1994 Z.z. a vyhlášky MV SR čís. 300/1996 Z.z. zaradené do 10 km havarijného ochranného pásma jadrovej elektrárne Mochovce, mestské časti Čankov, Horša, Malý Kiar a Kalinčiakovo sa nachádzajú v 20 km havarijnom pásme. Evakuačným plánom sú určené miesta sústredenia a trasy presunu obyvateľstva v prípade radiačnej havárie. Regulačnými miestami presunu sú obce Mýtne Ludany, Šurany a Žemberovce, evakuačnými miestami sú Šahy, Nové Zámky (pre Levice), Bory (pre Čankov), Brhlovce (pre Horšu), Santovka (pre Kalinčiakovo) a Demandice (pre Malý Kiar). Trasy presunu vedú po určených štátnych cestách.

Podľa zákona čís. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, v znení zákona NR SR čís. 237/2000 Z.z. (stavebný zákon) a vyhlášky MŽP SR čís. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii sa na úrovni územného plánu mesta (ÚPN-O) samostatná doložka CO nespracováva.

Ukrytie obyvateľstva bude potrebné zabezpečiť v zmysle vyhlášky MV SR čís. 202/2002 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MV SR čís. 297/1994 Z.z. o stavebných požiadavkách na stavby a o technických podmienkach zariadení vzhľadom na požiadavky civilnej ochrany, v znení vyhlášky MV SR čís. 349/1998 Z.z.

Podrobné urbanistické riešenie (umiestnenie zariadení, ich kapacity) musí byť riešené doložkou CO, ktorá bude súčasťou podrobnejšej dokumentácie ÚPN-Z, spracovávanej pre jednotlivé funkčné zóny alebo pre miestne sústredenú výstavbu. Osobitne bude potrebné sledovať možnosti ukrytia obyvateľstva v miestach ich väčšieho výskytu – t. j. v priestoroch pri železničnej a autobusovej stanici, v centrálnej mestskej zóne a v areáli hypermarketov na ul. Turecký rad. Pri výstavbe väčších komplexov bude potrebné podporiť projekty s podzemnými (pivničnými) priestormi, kde sa dajú realizovať úkryty pre obyvateľstvo pri vzniku mimoriadnych udalostí.

Protipožiarna ochrana a záchranná služba

Požiarnu ochranu a záchrannú službu zabezpečuje miestny požiarny zbor. Odber požiarnej vody je v prípade potreby z verejného vodovodu, kanála Perec a rieky Hron. V mestských častiach Kalinčiakovo, Malý Kiar a Horša je odber zabezpečený z verejného vodovodu a z riečky Sikenica, v časti Čankov dovážkou požiarnej vody.

Predpokladá sa zabezpečovať odber požiarnej vody z verejných vodovodov, ktoré budú v Kalinčiakove, Malom Kiar a Horši prepojené na skupinový vodovod Gabčíkovo a realizáciou verejného vodovodu v mestskej často Čankov, tak isto prepojeného na skupinový vodovod Gabčíkovo. Pre stály odber požiarnej vody v meste Levice sa navrhuje zriadiť účelové vodné nádrže v lokalite Géňa, s prívodom vody z Pereca, v lokalite na Bratke a v lokalite Nixbrod, t. j. v miestach s koncentráciou výrobných aktivít.

Mesto Levice je sídlom verejného požiarneho útvaru - Hasičského a záchranného zboru, ktorý sídli v starších, súčasným potrebám už nevyhovujúcich priestoroch, bez možností ich skapacitnenia a so sťaženým dopravným prístupom. Preto sa v územnom pláne mesta navrhuje nové umiestnenie Stanice integrovaného záchranného systému v rozvojovej lokalite na Bratke.

Požiadavky zákona čís. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane v znení novších predpisov sa z hľadísk nárokov na požiarnu bezpečnosť stavieb pri návrhu územného rozvoja mesta primerane zohľadňovali.

146

Ochrana proti veľkým vodám

V katastrálnom území Levíc nie je v súčasnosti zabezpečená dostatočná ochrana intravilánu mesta pred vybreženými vodami Podlužianky a intravilánu mestskej časti Kalinčiakovo pred vybreženými vodami Sikenice. Po prehodnotení Q 100 ročnej vody realizované úpravy týchto potokov nezabezpečujú ochranu pred veľkými vodami. V roku 1996 bola vypracovaná štúdia „Levice - ochrana mesta pred povodňovými prietokmi Podlužianky“ (Povodie Hrona, š.p. Banská Bystrica, 1996) a výskumná úloha (VÚVH Bratislava, 2002). Na základe jej riešenia je do návrhu územného plánu zahrnutý zámer vybudovania troch poldrov a ohrádzovania koryta Podlužianky v zastavanom území mesta a pod mestom až k ČOV. Podobne sa navrhuje ohrádzovanie Sikenice v jej prietoku ohrozenými časťami zastavaného územia Kalinčiakova. V známych inundačných územiach vodných tokov sa žiadna nová výstavba nenavrhuje.

147 7. Koncepcia verejného dopravného vybavenia

7.1. Širšie dopravné väzby

7.1.1. Napojenie mesta na nadradené dopravné trasy

a) Železničná doprava

Katastrálnym územím Levíc prechádza hlavná železničná jednokoľajná trať so závislou trakciou: Šurany – Levice – Kozárovce. Úsek je súčasťou hlavného železničného ťahu Slovenska Bratislava – Nové Zámky – Zvolen – Fiľakovo – Košice. Zo železničnej stanice Levice odbočuje železničná trať Levice – Čata – Štúrovo s funkciou vedľajšou. Južný ťah Bratislava – Košice je navrhovaný na prebudovanie na rýchlosť V = 120 km/hod., nakoľko je trať navrhovaná na zaradenie do zoznamu tratí s modernizáciou podľa dohôd AGTC.

b) Cestná doprava

Katastrálne územie Levíc leží mimo hlavných dopravných koridorov Slovenska. Územím prechádza štátna cesta I/51 Nitra – Vráble – Levice – Hontianske Nemce. Tento úsek cesty ako súčasť základnej cestnej siete Slovenska spája hlavné dopravné koridory E – 571 Bratislava – Nitra – Zvolen – Lučenec – Košice a E – 77, Šahy – Zvolen – B.Bystrica – Ružomberok – Trstená. Západnú časť záujmového územia mesta tanguje štátna cesta I/76 Hronský Beňadik – Kalná n/Hr. – Želiezovce – Štúrovo. Východne prechádza katastrálnym územím štátna cesta II/564 Tlmače – Levice – Demandice – Štúrovo. Obidve cesty tvoria spojnice cestného ťahu E – 571 s južným cestným koridorom Slovenska - cestou I/75 Bratislava – Nové Zámky – V.Krtíš – Lučenec.

7.1.2. Dopravné vzťahy a záujmové územie

Mesto Levice s jeho katastrálnm územím sa nachádza vo východnej časti Nitrianskeho kraja. Poloha okresného mesta v rámci okresu je z hľadiska dopravy výhodná, nakoľko mesto Levice leží takmer v ťažisku, resp. v strede okresu. Hlavné prepravné vzťahy sú realizované smerom do krajského sídla Nitry a do Vrábľov, smerom severným do Kozároviec a Tlmačov, smerom juhozápadným do oblasti Nové Zámky. Hlavné záujmové územie mesta siaha po Želiezovce, Vráble, Tlmače, po južnú časť okresu Banská Štiavnica a po región Šiah. Dopravná a časová dostupnosť do krajského sídla Nitry je nasledovná:

vzdialenosť po štátnej ceste I/51 42 km časová dostupnosť individuálnou automobilovou dopravou 35 – 40 min. dostupnosť dopravou hromadnou (SAD) ...... 55 – 65 min.

doprava železničná 69 km časová dostupnosť dopravou ŽSR ...... 90 – 120 min.

Časová dostupnosť presahuje únosnú mieru dostupnosti dochádzok za prácou, vybavenosťou a školami.

7.2. Železničná doprava

148

Železničná stanica Levice sa nachádza v urbanistickom obvode č. 5 a to v pešej dostupnosti k hranici centrálnej zóny mesta. Z dopravno-urbanistického hľadiska má výhodnú náväznosť na hromadnú a individuálnu dopravu osobnú (poloha autobusovej stanice a trasy MHD). Z hľadiska dopravy automobilovej nákladnej je poloha nákladnej stanice v dobrej náväznosti na zberné komunikácie tr. B1 a B2 t.j. na Nádražný rad a na Dopravnú ulicu.

Železničná stanica Levice je stanicou druhej triedy.

Funkcia: - zmiešaná – podľa povahy práce - odbočná – pre trať Levice – Štúrovo - dispozičná – pre traťový úsek Levice – Kozárovce, Levice – Nové Zámky a Levice – Štúrovo.

Celková plocha železničnej stanice je 10,3 ha.

Intenzita vlakovej dopravy je nasledovná :

Počet vlakov v priemere za 24 h. v roku 1989 2000 Vlaky osobné východzie 19 18 končiace 19 18 tranzitné 15 15 Vlaky nákladné východzie 12 4 končiace 12 4 tranzitné 21 17 Spolu 99 76

V špičkovej hodine prechádza železničnou stanicou Levice 7 vlakov, z toho 5 osobných a 2 nákladné vlaky. Počet cestujúcich v priemere za 24 hod. (všedný deň) v roku 1987 a 2001: 1987 2001 Nastúpené osoby 3707 1595 Vystúpené osoby 3906 1555 Spolu obrat 7613 3150

Osobná doprava má za posledných 13 rokov silne klesajúcu tendenciu. Na železničnej trati Levice – Štúrovo bola v roku 2003 osobná doprava obmedzená.

Smerovanie cestujúcich rok 2001: Smer Zvolen Nové Zámky Šurany Spolu Nástup 405 640 545 1590 Výstup 474 599 482 1555 Spolu 879 1239 1027 3145

149 Nákladná doprava v tonách za deň v roku 1987 a 2000: 1987 2000 Nakládka 305 59 Vykládka 1684 103 Spolu obrat 1989 162

Zo Štúrovského zhlavia odbočujú dve hlavné vlečkové koľaje hlavných vlečkárov: · Levitex a.s.,Levice – so 4 spoluužívateľmi · Sladovňa a.s., Levice – s 3-4 spoluužívateľmi

Pre osobnú dopravu slúžia na železničnej stanici 4 úrovňové, nekryté nástupištia s dĺžkou 200 m. Prvé nástupište je prekryté a má dĺžku 70 m. Nástupištia majú nevhodný povrch. V súčasnosti prebieha rekonštrukcia celej prijímacej staničnej budovy, predstaničného priestoru a nástupíšť. Podľa vyjadrenia Generálneho riaditeľstva Železníc SR sú v katastrálnom území Levíc všetky železničné zariadenia dlhodobo stabilizované.

V územnom pláne města sa navrhuje vylúčenie úrovňových priecestí cesty I/51 so železničnou traťou Levice – Nové Zámky a cesty III/015153 so železničnou traťou Levice – Nové Zámky, výhľadovo aj so železničnou traťou Levice – Štúrovo. Priecestie navrhovanej lokálnej komunikácie Levice – Hronské Kľačany so železničnou traťou Levice – Kozárovce je taktiež riešené jako mimoúrovňové, tj. jako nadcestie.

Do návrhu územného plánu mesta je zahrnutá priestorová rezerva pre výhľadovú možnosť zdvojkoľajnenia železničnej trate Nové Zámky - Levice - Zvolen.

7.3. Cestná doprava

7.3.1. Základná komunikačná sieť v katastrálnom území a v intraviláne mesta.

a) V katastrálnom území mesta Levice, vrátane jeho územne odlúčených mestských častí, je základný komunikačný systém tvorený cestami I., II. a III. triedy. Každá cesta má svoj funkčný význam. Sú to:

Cesta I/51 Nitra – Vráble – Levice – Hontianske Nemce. Má celoštátny dopravný význam. V katastrálnom území vedie jeho severnou časťou a zasahuje severnú časť intravilánu mesta. Na východe územia je pripojená na cestu I/51 mestská časť “Horša” (cestou III. triedy).

Cesta II/564 Tlmače – Levice – Štúrovo, ktorá má regionálny význam, vedie východne od mesta, okresom Levice. Spája mestskú časť Kalinčiakovo a Čankov s mestom Levice.

Cesta III/05101 Levice – Hontianska Vrbica – Kamenica nad Hronom. Má okresný význam a vedie severojužne stredom k.ú. Levice.

150 Cesta III/05153 Levice – Starý Hrádok – Jur nad Hronom – cesta má okresný význam a vedie západnou časťou katastrálneho územia a západne sa dotýka mesta Levice.

Cesta III/05643 Kalinčiakovo – Malý Kiar má miestny význam. Pripája mestskú časť Malý Kiar na cestu II/564 a tak spája sídlo Malý Kiar s Kalinčiakovom a Levicami. Účelová komunikácia Malý Kiar – Čankov je vhodná na dobudovanie.

Cesta III/05642 Horša – cesta I/51. Má miestny význam. Pripája mestskú časť Horša na cestu I/51 a tak spája mestskú časť Horša s Levicami. V minulosti cesta III/5642 viedla z Horše do Malých Krškan. V súčasnosti je v tomto úseku cesta neudržiavaná. V územnom pláne je uvažovaná miestna ako účelová komunikácia.

Táto cestná sieť je doplnená účelovými komunikáciami, z ktorých dôležité spájajú mesto Levice s odľahlými časťami – resp. mestské časti navzájom:

Levice – Ladislavov dvor Levice – Kalinčiakovo – navrhuje sa na dobudovanie Levice – Šótský mlyn Levice – Nixbrod Malý Kiar – Čankov – navrhuje sa na dobudovanie Kalinčiakovo – Čudo

V súlade s nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou (ÚPN VÚC Nitriansky kraj) a koncepciou územného rozvoja Slovenska KURS 2001 sa v územnom pláne mesta navrhuje cestu I/51 homogenizovať v kategórii C 11,5/80. Do riešenia širších územných vzťahov (výkres čís. 1) sú zahrnuté navrhované úpravy trás ako cesty I/51 – obchvaty obcí Horná Seč a Veľký Ďur, tak aj cesty I/76 – obchvaty obcí Kalná nad Hronom, Nový Tekov a Malé Kozmálovce. Cestu II. triedy II/564 do Demandíc a do Tlmáč sa navrhuje homogenizovať v kategórii C 9,5/80, ostatné cesty III. triedy v kategórii C 7,5/60.

V dlhodobom výhľade sa (ako strategická rezerva) územným plánom mesta navrhuje preložka cesty I/51 na severný okraj súvisle zastavaného územia mesta, tj. vylúčenie jej súčasného prieťahu zastavaným územím. V tejto súvislosti sa navrhuje i výhľadová čiastková úprava trasy cesty II/564 Levice – Tlmače v jej napojení na cestu I/51.

b) Základná komunikačná sieť a dopravný systém v intraviláne mesta

Základná komunikačná sieť na území mesta je tvorená cestami I/51 a II/564 funkčnej triedy B1, cestami III/05153 a III/05101 funkčnej triedy B2. Ďalej miestnymi komunikáciami funkčnej triedy B2 zberné a funkčnej triedy C2 obslužné, ktoré spájajú zberné komunikácie. Základná komunikačná sieť je znázornená vo výkresovej časti 1:5000 resp. 1:10000. Funkčné triedenie komunikačnej siete je prevedené v zmysle STN 736110.

Dopravný systém na území mesta nie je vyhranený ale je možné ho definovať ako ortogonálny, lebo základná komunikačná sieť polohou jednotlivých komunikácií vytvára približne pravouhlú sústavu s tangenciálnym vedením komunikácií funkčnej triedy B1 (cesta I/51 a II/564).

151 Územným plánom mesta sa v zmysle riešenia súčasného územného plánu (ÚPN SÚ, zmeny a doplnky) z r. 2001 navrhuje zriadenie južnej vetvy vonkajšieho mestského okruhu v trase Šahanská ceste (odbočka) - Mochovská ulica - Jurská cesta (odbočka), ktorou sa zabezpečí rovnomernejšie rozloženie dopravného zaťaženia na prístupových komunikáciách do intravilánu mesta a obmedzia sa jazdy mestom. Zároveň sa navrhuje prepojenie Mochovskej ulice s Nádražným radom, resp. Ulicou Ku Bratke, najmä pre vylúčenie tranzitného prejazdu ťažkej automobilovej dopravy a autobusovej dopravy intenzívne zastavanými obytnými zónami Rybníky, Nová osada, Cigánka (po Ludanskej, resp. Saratovskej ulici). Vzhľadom k nedostatočnej dopravnej kapacite sa navrhuje úprava a homogenizácia cesty I/51 v trase Kalnickej ulice na kategóriu M 21,5/60, vrátane rozšírenia jestvujúceho nadjazdu nad železničnou traťou čís. 150. V križovaní Kalnickej ulice s ulicou Tabakovou sa navrhuje kruhový objazd, s preferenciou nadradenej cestnej trasy. Nové mimoúrovňové križovanie so železničnou traťou čís. 150 sa navrhuje na Jurskej ceste (III/0553).

Koncepciou tohoto územného plánu mesta sa navrhuje severný obchvat štátnej cesty I/51 Nitra – Hontianske Nemce mimo intravilánu mesta, časovo zaradený do výhľadového obdobia územného plánu, t. j. s predpokladanou realizáciou po roku 2020. Týmto obchvatom sa najzaťaženejšia dopravná trasa v meste, cesta I/51 v jej súčasnom prieťahu ulicami Turecký rad, Štefánikovo a Kalnická odbremení od tranzitnej dopravy, ale aj od určitého podielu zdrojovej a cieľovej dopravy. Okrem zníženia dopravného zaťaženia na vnútromestskej cestnej sieti sa však takouto úpravou výrazne zníži najmä negatívne ovplyvnenie obytného prostredia v sídliskách, ktoré k súčasnej trase cesty I/51 bezprostredne priliehajú. V súvislosti s navrhovaným výhľadovým severným obchvatom sa v územnom pláne uvažuje aj s čiastkovou úpravou trasy cesty II/564 a s jej napojením do navrhovanej veľkej okružnej križovatky na severnom okraji mesta. Podobná veľká okružná križovatka sa navrhuje aj na západnom okraji mesta. Zároveň sa z výhľadovej preložky rieši aj súvislé severojužné transverzálne prepojenie mesta v trase cesta I/51 – Nádražný rad – Mochovská ulica. Takýmto riešením sa dokompletuje základný komunikačný systém mesta a vytvoria sa úplné vonkajšie a vnútorné distribučné okruhy zberných komunikácií v urbanistickej štruktúre mesta.

Lokálna (regionálna) cestná sieť sa územným plánom navrhuje doplniť o cestné prepojenia Levice (ul. Ľ. Podjavorinskej) – Hronské Kľačany, Levice – Kalinčiakovo, výhľadovo aj Levice – Dolná Seč.

Vo vnútromestskej komunikačnej štruktúre sa navrhuje zriadenie deficitných dopravných napojení v mestskej štvrti „Za Tabakovou“, vrátane zabezpečenie vyhovujúcej dopravnej obsluhy jestvujúcich výrobných areálov, vyhovujúce diverzné dopravné napojenie sídliska Rybníky V z Pereckej, resp. Mochovskej ulice a diverzné dopravné napojenie obytného súboru Vinohrady. V dopravne najzaťaženejších polohách, s vyrovnaným smerovaním dopravného zaťaženia, sa navrhuje prestavba súčasných križovaní komunikácií na okružné križovatky.

Doprava územne odlúčených mestských častí:

Kalinčiakovo

Sídlom prechádza cesta II/564, ktorá je jeho dopravnou osou funkčnej triedy B1 a spája sídlo s mestom Levice. Z cesty odbočuje cesta III/05643 do Malého Kiaru a cesta III/05641 do Krškán s pokračovaním cez M.Krškany až na cestu I/51, funkčnej triedy B2. Sídlo Kalinčiakovo je prepojené s mestom Levice účelovou komunikáciou, ktorú je pre 152 budúcnosť potrebné dobudovať na obslužnú komunikáciu, vhodnú pre rekreačné účely (so súbehom cyklotrasy). Územným plánom sa navrhuje rozšírenie mosta cez Sikenicu na trase cesty II/564.

Malý Kiar

Sídlom prechádza cesta III/05643 Kalinčiakovo – Malý Kiar. Cesta je dopravnou osou funkčnej triedy B2. Je obostavaná v celej dĺžke intravilánu. Zo sídla odbočujú dve účelové komunikácie vhodné na dobudovanie Malý Kiar – Čankov a Malý Kiar – Mýtne Ludany. Komunikácie by plnili funkciu hospodársku aj funkciu rekreačnú (cyklisti).

Čankov

Sídlo južne tanguje cesta II/564 Levice – Demandice a cesta III/05644 Čankov – Brhlovce – Žemberovce. S Malým Kiarom je spojený účelovou komunikáciou vhodnou na dobudovanie. Na cestu II/564 kolmo vyúsťuje dopravná os sídla – obslužná miestna komunikácia triedy C2.

Horša

Sídlo je vzdialené od cesty I/51 cca 1,1 km, s ktorou je spojené cestou III/05642. V minulosti cesta pokračovala cez sídlo až do Krškán, kde sa napojila na cestu III/05641. Cesta je základnou osou dopravy v sídle spolu s miestnou komunikáciou obslužnou tr. C2 smerom do východnej časti obce.

Vo všetkých územne odlúčených mestských častiach sa v náväznosti na ich navrhovaný rozvoj rieši aj doplnenie a rozšírenie siete miestnych obslužných a prístupových komunikácií, vrátane odstránenia jestvujúcich dopravných závad.

153 7.3.2. Intenzita dopravy na komunikačnej sieti – kapacitné posúdenie

Súčasná intenzita dopravy na komunikačnej sieti je vyčíslená v nasledovnej tabuľke Tabuľka č.1 Číslo cesty, Intenzita dopravy za 24 hod. Index úsek, 2000/90 ulica 1990 1995 2000 S T % S T % S T % I/51 Kalná - Levice 6624 33,2 5824 20,4 7433 18,4 1,12 Kálnická cesta - 9841 29,2 13493 14,7 14591 13,9 1,48 Turecký rad Peáž s II/564 3377 26,6 3868 21,9 2588 20,6 0,67 Levice - Kmeťovce 1489 26,7 1968 26 2236 16,2 1,5 II/564 Tlmače - III/05159 2740 28,7 3009 17,8 4417 16,2 1,61 III/05159 - Levice 5183 25,7 5418 16,9 7064 15,4 1,36 Družstevnícka ulica 3187 25,1 3204 15,5 4587 18,3 1,44 Levice - Čaukov 1625 23,8 1453 20 1366 20,3 0,94 III/05159 II/564-Nová Dedina 2313 28,1 2010 19,7 1106 13,2 0,55 III/05153 Jurská cesta 3284 39 3352 24,2 2143 22,7 0,65 III/5101 ul.P.O.Hviezdoslava a 5859 14,1 6395 10,6 6561 7,9 1,12 ul Čs.Armády Levice-Mýtne 2089 28,5 1603 13,5 1986 12,4 0,95 Ludňany

Ostatné zberné komunikácie v meste ( Podľa GDP z r. 1990 - max.intenzity v uliciach ) Dopravná ul. 4732 27,7 6130 21 1,295* Ul.Ľ.Štúra 3800 13,8 4920 10,3 1,295 Ul.A.Sládkoviča 4130 14,4 5340 10,8 1,295 Ul.Kpt.Nálepku 4233 15,2 5480 11,4 1,295 Ul.SNP 4316 12,9 5589 9,7 1,295 Ul. Saratovská 4245 20,5 5500 15,4 1,295 * odhad podľa celoštátneho nárastu

Intenzita dopravy na cestách I., II. a III. triedy je v hodnotách v roku 1990, 1995 a 2000 podľa dopravného sčítania Slovenskej správy ciest. Na ostatnej miestnej komunikačnej sieti sú intenzity prevzaté z generelu dopravy z r. 1990 a hodnoty pre rok 2000 sú orientačne prepočítané celoštátnym nárastom dopravy na Slovensku, v období r. 1990 – 2000.

Najväčšie nárasty dopravy sú na výpadových smeroch Nitra, Tlmače, Šahy, kde je nárast dopravy o 30-40% od roku 1995 a výpad na ceste III/5101 smer M.Ludňany o 24%. Najväčší nárast priamo v meste od roku 1990 je na ulici Turecký rad o 48%, na Družstevníckej ul. o 44%, na ul. P.O.Hviezdoslava o 12%. Maximálne intenzity dopravy na uličnej sieti sa pohybujú od 4600 do 14600 vozidiel za 24 hod.

154 Kapacitné posúdenie kategórií komunikačnej siete :

Kapacitné posúdenie bolo prevedené v genereli dopravy v r.1990. Na posúdenie kapacity uličnej siete na intenzitu dopravy v roku 2000 bola prevzatá kapacita uličnej siete z generelu dopravy z roku 1990 a intenzita dopravy z roku 2000. Posúdenie je prevedené len na úsekoch s vyššou intenzitou dopravy (tab. č.2).

Tabuľka č.2 Ulica Kapacita vozovky v Intenzita dopravy v Posúdenie jednom smere/hod. jednom smere za hod. Kálnická cesta 556 875 Kapacita prekračovaná o 57% Ul.M.R.Štefánika 1160 875 Kapacitná rezerva 25% Turecký rad 1077 875 Kapacitná rezerva 18,8% Družstevnícka ul. 462 275 Kapacitná rezerva 40,5% Ul. SNP 586 335 Kapacitná rezerva 42,8% Ul.P.O.Hviezdoslava 777 394 Kapacitná rezerva 49,3% Ul. ČSA 546 394 Kapacitná rezerva 27,8% Dopravná ul. 609 367 Kapacitná rezerva 39,8% Ul. Ľ.Štúra 1240 295 Kapacitná rezerva 76,2% Ul. A. Sládkoviča 530 320 Kapacitná rezerva 39,6% Ul. Kpt. Nálepku 540 328 Kapacitná rezerva 39,3% Ul. Saratovská 720 330 Kapacitná rezerva 54,2%

V súčasnosti je prípustná hodinová intenzita dopravy prekračovaná na ceste I/51 v úseku Kálnická cesta. Kategória cesty MZ 9/60 resp. C 9,5/60 v tomto úseku nevyhovuje súčasnej intenzite dopravy. Ostatné zberné komunikácie funkčnej triedy B1 a B2 uličnej siete sú vybudované v kategóriách MZ 9/50 (40) resp. MZ 8/50 (40). Súčasnej intenzite dopravy pri V = 50 km/hod. resp. pri V = 40 km/hod. vyhovujú a majú ešte dostatočnú kapacitnú rezervu pri požadovanej min. V = 50 km/hod. resp. V = 40 km/hod.

Prepočítané dopravné zaťaženie pre návrh (rok 2020) a výhľad (rok 2030 – 2035) na územným plánom navrhovanej komunikačnej sieti je nasledovné :

2020 2030 - 2035 I/51 Kalná – Levice 13.899 j.v. 14.048 j.v. Kalnická cesta 13.899 j.v. 14.048 j.v. Turecký rad 27.281 j.v. 27.576 j.v. Peáž s II/564 4.399 j.v. 5.124 j.v. Levice – Kmeťovce 3.801 j.v. 4.427 j.v. II/564 Tlmače – III/05159 4.858 j.v. 5.079 j.v. III/05159 – Levice 7.770 j.v. 8.123 j.v. Družstevnícka ulica 5.045 j.v. 5.275 j.v. Levice – Čankov 1.502 j.v. 1.571 j.v. III/05159 II/564 – Nová Dedina 1.880 j.v. 2.272 j.v. III/05153 Jurská cesta 2.343 j.v. 2.464 j.v. III/05101 ul.P.O. Hviezdoslava a ul.Čsl. armády 7.217 j.v. 7.545 j.v. Levice – Mýtne Ludany 2.185 j.v. 2.284 j.v.

navrhované južné prepojenie : Dolný Urban/II 564 1.104 j.v. - Mochovská ulica 5.653 j.v. - 155 Géňa/III 05153 2.891 j.v. - ostatné zberné komunikácie : ul. Dopravná 6.600 j.v. 6.325 j.v. ul. Ľ. Štúra 6.743 j.v. 7.049 j.v. ul. A. Sládkoviča 5.412 j.v. 5.658 j.v. ul. Kpt. Nálepku 5.874 j.v. 6.141 j.v. ul. SNP 5.973 j.v. 6.302 j.v. ul. Saratovská 6.148 j.v. 6.325 j.v.

Intenzita dopravy na cestnej sieti v katastrálnom území v extraviláne vzrástla za posledných 10 rokov na ceste I. triedy takmer o 50%, na ceste II. triedy o 40 – 60%. Na cestách III. triedy bol zaznamenaný pokles o 30%. Osobitne intenzita osobných áut narástla v extraviláne na cestách I. a II. triedy o 40 – 100%.

Keďže prieskum dopravy v roku 1989 zistil veľmi nízke percento tranzitnej dopravy 5,75%, ale až 94,25% dopravy zdrojovej a cieľovej je zrejmé, že maximum dopravy vonkajšej smeruje do mesta. To znamená, že mesto Levice je silným cieľovým mestom z hľadiska automobilovej dopravy.

Doprava v intraviláne mesta – vnútromestská doprava – predstavuje zo všetkej dopravy na území mesta 72,8%. Nárast dopravy na území mesta je na ceste I/51 o 48%, na ceste III/5101 – ul. Hviezdoslavova o 12%. Na ostatných zberných komunikáciách v meste je nárast dopravy o 20 – 30%, pričom nárast intenzity dopravy individuálnej osobnej je o 30 – 40%. Podiel ťažkej dopravy klesá na celom území a to z hodnoty 25 – 30% na hodnotu 14 – 18%. Na území mesta klesá podiel ťažkej dopravy na hodnotu 9 – 10%.

Z uvedeného vyplýva problém narastania dopravy a znižovania kapacity základnej komunikačnej siete. V úseku cesty I/51 Kálnická cesta je kapacita komunikácie prekročená o 57%. Na ostatnej cestnej sieti je ešte kapacitná rezerva od 18 – 50%. Problémom je tiež nedokonalá kategorizácia cestnej siete v zmysle STN 736110 vo vzťahu k skutočným profilom komunikácií a priestorovým možnostiam.

Problémom narastania individuálnej dopravy na území mesta je podstatné zvyšovanie jej hybnosti na úkor v súčasnosti menej kvalitnej hromadnej dopravy a tiež prudkým rozvojom stupňa individuálnej automobilizácie, ktorý na území mesta dosahuje už dnes 301 osobných áut na 1000 obyvateľov. Tento stupeň je vyšší od slovenského priemeru o 21%. Táto situácia zapríčiňuje ďalšie problémy dopravy statickej. Je to nedostatok odstavných plôch pre autá mimo prevádzky. V sídliskách hromadného bývania pri tomto stupni automobilizácie vzniká už dnes potreba na 1,2 bytu 1 odstavné miesto. Nedostatok odstavných plôch je takmer na všetkých sídliskách hromadného bývania, najväčší problém s odstavovaním osobných áut je na sídliskách Rybníky I – V, Stred I – III a Vinohrady.

Problém odstavovania a garážovania motorových vozidiel obyvateľov obytných súborov však nie je riešiteľný individuálnymi (boxovými) garážami. Územným plánom sa navrhujú vhodné plochy pre viacpodlažné hromadné garáže pre sídliská Vinohrady (v lokalite Nixbrod) a pre časť sídlisk na Rybníkoch (v súčasnom areáli PD na Mochovskej ulici). Ďalšia lokalita pre stavbu hromadných garáží pre sídlisko Rybníky V. je navrhovaná na voľnej ploche pri Levitexe. Novonavrhovný obytný súbor Dolné lúky by mal byť odstavnými plochami a garážovými stániami saturovaný už pri jeho výstavbe (vostavané garáže, podzemné garáže, hromadné garáže). Ďalšie hromadné garáže bude možné umiestniť na plochách s navrhovanou stavebnou uzáverou (SAD, NAD) po premiestnení terajších prevádzok do novonavrhovaných lokalít.

156

7.4. Statická automobilová doprava a dopravné zariadenia

7.4.1. Statická automobilová doprava

a) Stupeň individuálnej automobilizácie – odstavovanie vozidiel pri objektoch hromadného bývania

Stupeň individuálnej automobilizácie v riešenom území

V súčasnosti sa v meste Levice nachádza podľa evidencie 11.012 osobných áut a dodávok. Je to 301,4 osobných áut na 1000 obyvateľov, čo je stupeň automobilizácie 1:3,31 (rok 2001). Slovenský priemer dosahuje v súčasnosti 238 – 240 osobných áut na 1000 obyvateľov, čo je stupeň 1:4,2. To znamená, že stupeň individuálnej automobilizácie v meste Levice je vyšší od celoštátneho priemeru o 21%.

V samotnom okrese Levice je stupeň individuálnej automobilizácie 245 OA/1000 obyvateľov, čo je 1:4,8. Stupeň za okres Levice je len nepatrne nižší od celoštátneho priemeru. Celkový stupeň motorizácie v meste Levice je 354,2 vozidiel na 1000 obyvateľov, čo je stupeň 1 vozidlo na 2,82 obyvateľa. Slovenský priemer motorizácie (rok 2000) je 330 vozidiel na 1000 obyvateľov. Stupeň motorizácie v Leviciach je vyšší od celoštátneho priemeru o 7%. Motorizácia v okrese je 303,6 vozidiel na 1000 obyvateľov Logický vývoj stupňa individuálnej automobilizácie od roku 1960 až do roku 2030 je uvedený na priloženom grafe.

157

158 Podľa tohoto grafu môžeme mať informácie o potrebe počtu odstavných miest na odstavenie osobných áut mimo prevádzky pri objektoch hromadného bývania, resp. v nepatrných vzdialenostiach (únosná pešia dostupnosť do 100 m) v súčasnosti, ale aj vo výhľadovom období. Podľa zisteného počtu osobných áut na počet obyvateľov je zrejmé, že pri priemernej obývanosti 2,78 obyvateľa na 1 byt, pripadá 3,31/2,78 = 1 osobné auto na 1,19 bytu v hromadnom bytovom zoskupení. V tabuľke č.3 sú vyčíslené počty obyvateľov v jednotlivých obytných súboroch hromadného bývania (HBV), priemerný počet osobných áut, zistený podľa stupňa individuálnej automobilizácie, počet vybudovaných odstavných miest a záverečné hodnotenie stavu (pozri tiež koncepciu riešenia odstavných plôch v HBV, ktorú spracovali pracovníci oddelenia územného rozvoja a životného prostredia MsÚ Levice). Z uvedenej tabuľky vidieť ešte veľký nedostatok v počte odstavných plôch v sídliskách hromadného bývania. Pri väčších počtoch odstavných plôch je v potrebe možné odpočítať príležitostné odstavné plochy (obyvateľov alebo návštev), nakoľko pri väčších počtoch nad 100 odstavných plôch sa vždy nájde niekoľko voľných miest. Koľko bude potreba, resp. požiadavky na výstavbu garáží, sa nedá vyčísliť. Garáže vzhľadom na značné plošné zábery bude možné budovať len ako viacpodlažné hromadné garáže, budované na vhodných plochách, ktoré budú určené územnoplánovacou dokumentáciou. b) Krátkodobé odstavovanie osobných áut – parkovanie

Tento nevyhnutný faktor dopravy je problémom najmä v centrálnej oblasti mesta a pri zariadeniach a v priestoroch s veľkou návštevnosťou obyvateľov.

Problém parkovania v centrálnej oblasti mesta

Centrálna oblasť mesta je vymedzená urbanistickými obvodmi (v zmysle spracovaného generelu dopravy z roku 1990) č.9, 12, 13, 16, 33. V oblasti je 7000 obyvateľov a 3600 pracovných príležitostí. Tu je však rozhodujúca návštevnosť centrálnej oblasti individuálnou dopravou automobilovou. Nároky na krátkodobé odstavovanie osobných áut v centrálnej oblasti narastajú s pribúdajúcim stupňom individuálnej automobilizácie a s narastajúcou hybnosťou osobnej dopravy individuálnej. Teoretické nároky na potrebný počet parkovacích miest je možné určiť približnými výpočtami a to tromi spôsobmi:

1. Spôsob výpočtu vychádza z počtu osobných áut prichádzajúcich do centrálnej oblasti, určený z matice dopravných vzťahov cieľovej a vnútromestskej dopravy. Podľa generelu dopravy z roku 1990 a prepočtom na rok 2000 sú počty vozidiel nasledovné:

Doprava cieľová vonkajšia do MCO: 1300 x 1,295 = 1680 OA/16 hod. Doprava vnútromestská do MCO 9610 x 1,295 = 12440 OA/16 hod. Spolu osobné autá do MCO = 14120 OA/16 hod.

Pre špičkové obdobie na zaparkovanie uvažujeme v čase 9.00 – 17.00 hod., čo je za 8 hod. Toto obdobie predstavuje 70% počtu vozidiel za 16 hod. 14120 x 0,7 = 9880 OA/8hod.

Rozptyl po centrálnej oblasti mimo možností na zaparkovanie uvažujeme 20%. 9880 x 0,8 = 7900 OA na zaparkovanie Dlhodobé parkovanie (cca 8 hod.) ...... 10%

159 Krátkodobé parkovanie (cca do 2 hod.) ...... 90%

Počet miest na zaparkovanie: 7900 x 0,1 = 790 miest pre dlhodobé parkovanie 7900 x 0,9 = 7110 miest, pri obratovosti krátkodobého parkovania uvažujeme 8 x na 1miesto 7110 : 8 = 890 miest pre krátkodobé parkovanie

Spolu potreba P1 = 790+890 = 1680 miest

2. Spôsob vychádza z vysledovanej potreby 5 – 6 parkovacích miest na 1000 m2 úžitkovej plochy základnej a vyššej vybavenosti v centrálnej oblasti a korigovaný koeficientami vplyvov podľa STN 736110.

O × 2,2 + O × 5,2× 0,8 P = CMO M × P n 1000 m

OCMO = 7000 OM = 36538 Pm = 5 − 6

7000× 2,2 + 36538× 5,2× 0,8 P = × 6 n 1000

Pn = 1004 súčinitele vplyvu STN 736110, str. 44 ka = 1,08 kv = 0,7 kp = 1,0 kd = 1,6 P2 = 1004 x 1,08 x 0,7 x 1,0 x1,6 = 1210 miest

3. Spôsob

O × D × C P = 1000

O = 36538 D = stupeň automobilizácie C = 0,12 ( city faktor 0,1 – 0,2 ) D = 301 OA na 1000 obyvateľov

36538× 301× 0.12 P = = 1320 miest 3 1000

1680 +1210 +1320 Priemer P = = 1400 parkovacích miest 3

Orientačný výpočet udáva potrebu parkovacích miest v centrálnej oblasti v súčasnosti 1400 parkovacích miest. Výhľadová potreba pre návrhový rok ÚPN mesta (2020) je cca 1.750 - 1800 miest, pre rok 2030 - 2035 cca 2.100 - 2.200 parkovacích miest.

160

161 Posúdenie

Na vyznačených parkoviskách je v centrálnej oblasti počet parkovacích možností nasledovný:

Parkoviská na nám. Hrdinov ...... 220 parkovacích miest Ul. ČSA a Nám. Šoltésovej ...... 250 parkovacích miest V okolí pešej zóny + Staré mesto ...... 126 parkovacích miest Ul. M.R. Štefánika a Mlynská ul...... 115 parkovacích miest Ul. Ľ.Štúra na jednosmernej komunikácii ...... 65 parkovacích miest Ul. Zdenka Nejedlého ...... 110 parkovacích miest Pri Okresnom úrade ...... 37 parkovacích miest Poľná ul...... 12 parkovacích miest Spolu ...... 935 parkovacích miest

Chýba 1400 – 935 = 465 parkovacích miest, výhľadovo až 800 – 900 parkovacích miest. Osobné autá sa v špičkovom čase rozptyľujú po zberných a obslužných komunikáciách.

·Parkovanie v oblasti autobusovej stanice a pred železničnou stanicou

Je to oblasť, ktorá pozostáva z urbanistických obvodov č. 5 a 10. Je to oblasť so silnou cieľovou osobnou dopravou individuálnou. Problém parkovania na súčasné obdobie je vhodne riešený. Nachádzajú sa tu dve záchytné parkoviská (pri obchode BILLA a pri ul. Nádražný rad) s počtom 80 + 130 = 210 parkovacích miest. Okrem toho je možné krátkodobo parkovať na sieti obslužných komunikácií.

Územným plánom sa v centrálnej mestskej zóne navrhuje prestavba parkoviska pri OD Delvita na štvorpodlažnú hromadnú parkovaciu garáž s integrovanou vybavenosťou v uličnom parteri. Viacúrovňové parkoviská alebo parkovacie garáže sa navrhujú i pri lekárni Bellis a za Domom kultúry. Výhľadovo je potrebné uvažovať aj s možnosťou zriadenia podzemného parkingu pod plochou Námestia hrdinov.

7.4.2. Čerpacie stanice pohonných hmôt

Súčasné čerpacie stanice pohonných hmôt majú dobrú polohu.

a) Na ceste I/51 Obojstranná ČSPH na výpade Nitra – Nové Zámky je z dopravného hľadiska dobre umiestnená. Avšak pre výhľad môže jedna z nich byť prekážkou rozšírenia cesty I/51. V križovatke ciest I/51 – III/564 – ul. SNP. Z hľadiska prevádzky dopravy a tankovania je to výpadový smer. Z hľadiska organizácie dopravy pri vzrastajúcej premávke jej poloha je kolízna. Preto sa návrhom územného plánu navrhuje na výhľadové zrušenie. b) Čerpacia stanica na ul. Ku Bratke · V oblasti Rybníky je veľmi dobre umiestnená ČSPH mestského typu. V širokom okolí je vysoký počet obyvateľov a tým aj väčší počet osobných áut. V blízkosti je tiež priemyselná zóna.

Tento počet čerpacích staníc je pre výhľadové obdobie nedostatočný. S výstavbou dvoch nových ČSPH sa uvažuje na ul. Turecký rad a na Šahanskej ceste, čo je premietnuté do

162 návrhu územného plánu. Výhľadovo sa navrhuje aj ČSPH na obchvate cesty I/51 a na Jurskej ceste.

7.4.3. Ostatné dopravné zariadenia Ostatné dopravné zariadenia predstavuje Stredisko údržby Slovenskej správy ciest, ktoré je t.č. umiestnené na ul. Nádražný rad. Územným plánom sa výhľadovo navrhuje jeho premiestnenie, odporúčaná nová poloha je pri Mestskom majeri. V súčasnej lokalite jeho umiestnenia je navrhovaná stavebná uzávera.

7. 5. Hromadná autobusová doprava 7.5.1. Autobusova doprava SAD

Je zabezpečovaná štátnym podnikom SAD Nové Zámky – odštepným závodom Levice. Dopravný závod sa nachádza v urbanistickom obvode č.20, v jeho západnej časti. Autobusová stanica sa nachádza v prednádražnom priestore v urbanistickom obvode č.5 na hranici s urbanistickým obvodom. č.10. Autobusová stanica má vhodnú náväznosť na dopravu železničnú a dopravu automobilovú osobnú. Na autobusovej stanici je 29 odchodových stanovíšť a 4 stanovištia na vystupovanie. Veľkosť autobusovej stanice je postačujúca, na súčasnú dopravu SAD je aj predimenzovaná. Kým počet odchádzajúcich cestujúcich v r.1989 – 1990 bol v jednom smere 11500 osôb/deň, v súčasnosti predstavuje 5750 osôb/deň, čo je pokles o 50%.

Počet spojov dopravy SAD je nasledovný:

Spoje Rok 1989-90 Rok 2002

Regionálne 666/deň 398/deň Diaľkové 70/deň 18/deň Tranzitné 64/deň 40/deň Spolu obojsmerne 800/deň* 456/deň

* vrátane sobôt a nedieľ Smerovanie spojov SAD – rok 2002 Dopravný smer Počet spojov obojsmerne Regionálne Diaľkové Tlmače, Kozárovce 110 13 Bátovce, H.Nemce 58 3 Demandice, Šahy 39 9 Želiezovce, Štúrovo 72 - Nové Zámky, Nitra 119 33 Spolu 398/deň 58/deň

163 Pri priemernej obsadenosti spojov 26 osôb/vozidlo sa prepravilo v r.2002 obojsmerne 11400 osôb/deň, čo je o 50 % menej ako v roku 1989 –90.

V meste a jeho katastrálnom území je rozmiestnených 25 zastávok SAD, ktoré sú prevažne na území mesta umiestňované spolu so zastávkami MHD. Plošné riešenie zastávok a ich poloha sa riadi STN 736425. Počet zastávok regionálnej dopravy SAD je zbytočne prehustený. Je potrebné zvážiť potrebu niektorých zastávok a ich náväznosť na hromadnú dopravu.

7.5.2. Mestská hromadná doprava

Mestskú hromadnú dopravu osôb taktiež zabezpečuje závod SAD Levice. V súčasnosti sú v meste zavedené nasledovné linky MHD :

č.1 premáva okruhom od AS cez Nám. Šoltésovej – cez Vinohradnícku ul. – ul. F. Hečku – nemocnicu a späť.

č.2 premáva okruhom Tabaková ul., Sokolovská ul. – dopravná ul. – AS – Nám. Šoltésovej – poliklinika – Križný vrch – poliklinika - nemocnica – Vinohradnícka ul. – Nám. Šoltésovej – AS – Dopravná ul. – Tabaková ul.

č.4 premáva okruhom AS – Nám. Šoltésovej – Kalinčiakovo – Malý Kiar. Linka premáva cez Vinohrady a cez nemocnicu.

č.6 okružná linka Rybníky III – AS – Bitúnok PM – Geňa – Ladislavov Dvor – AS – Nám. Šoltésovej – Rybníky II – Rybníky III.

č.8 okružná linka Bitúnok PM – Geňa – Rybníky III – Rybníky II – Nám. Šoltésovej – AS – Rybníky III – Bitúnok.

č.9 okružná linka Vinohrady – poliklinika – Nám. Šoltésovej – Rybníky III – AS – poliklinika – Vinohrady.

č.10 okružná linka Vinohrady – poliklinika – Nám. Šoltésovej – gymnázium – AS – Rybníky III – Rybníky II – Nám. Šoltésovej – nemocnica – Družstevnícka – Vinohrady.

č.11 premáva okruhom Tabaková ul. – AS – Nám. Šoltésovej – Rybníky III – Vinohrady - Kalinčiakovo – Malý Kiar. Časť spojov odbočuje a končí pri poliklinike.

Na území intravilánu mesta a mestských častí je rozmiestnených 50 zastávok, z toho je 12 zastávok koncových. Rozmiestnenie zastávok je vo vhodnej pešej dostupnosti 4 – 5 minút, čo je 350 – 400 m. Len malé percento obyvateľov v okrajových častiach má dochádzku k zastávke hromadnej dopravy nad únosnú hranicu 5 minút.

Počty spojov na linkách v priemernom dni a približný počet prepravených osôb za deň: 164

Číslo linky Počet spojov/deň Počet prepravovaných Špičková osôb/deň hodina

1 8 200 36 2 13 325 58 4 19 475 85 6 10 250 45 8 12 300 54 9 19 475 85 10 17 425 76 11 12 300 54 Spolu 110 2750 493

V porovnaní s rokom 1989, keď prepravila MHD 10690 osôb za 24 hod. je to pokles takmer štvornásobný. Podstatná časť obyvateľstva v súčasnosti dáva prednosť individuálnej osobnej doprave t.j. osobnému automobilu.

Územným plánom mesta sa podľa navrhovaného urbanistického rozvoja mesta rieši rozšírenie trás hromadnej dopravy a siete ich zastávok pre nové obytné súbory Vinohrady I, II a Dolné lúky, a pre obsluhu nových výrobných plôch v lokalitách na Bratke a Géňa.

Okrem toho sa navrhuje trasa rekreačnej MHD medzi Levicami a Kalinčiakovom (areál Margita – Ilona). Zastávky MHD a SAD s izochrómami ich pešej dostupnosti sú vyznačené vo výkrese čís. 5 – návrh verejného dopravného vybavenia.

Stavebno-technické riešenie autobusových zastávok musí vyhovovať podmienkam STN 736425.

7.6. Pešia a cyklistická doprava

7.6.1. Pešia doprava

Najväčšia koncentrácia peších pohybov je v centrálnej oblasti, čím aj pešie cieľové pohyby obyvateľov smerujúcich do a z centrálnej oblasti sú najpočetnejšie. Anketový prieskum z roku 1989-90 ukázal 47 700 peších pohybov v rámci mesta (čo je nad 50% všetkých ciest). Z toho do centrálnej oblasti bolo zistených 27 500 ciest obojsmerne. Priamo v centrálnej oblasti sa pohybuje v priebehu dňa 13 750 obyvateľov, ktorí prišli pešo do centrálnej oblasti. Okrem toho ďalších 3 600 obyvateľov príde do centrálnej oblasti dopravou IAD a 2 400 dopravou MHD. To znamená, že v centrálnej oblasti sa v priebehu dňa pohybuje v špičkovom období 8.00 – 16.00 hod. takmer 20 000 peších osôb. Z dôvodov silnejúcej koncentrácie individuálnej automobilovej dopravy do centrálnej oblasti je nutná segregácia peších od dopravy automobilovej.

Hlavné pešie prúdy smerujúce do centrálnej oblasti majú svoje zdroje v oblastiach s hustou koncentráciou obyvateľov (HBV), ktoré sú v pešej dostupnosti na staniciach hromadnej dopravy ako je železničná stanica a autobusová stanica, a na silne

165 frekventovaných autobusových zastávkach SAD a MHD (na príklad na ul. M.R.Štefánika) a pod. Najsilnejšie pešie prúdy sú na Štúrovej ulici, na ul. M.R.Štefánika spolu s Mlynskou ul., na ul. SNP a na hlavných komunikáciách v sídliskách HBV Rybníky I-V, Stred I – III.

Toto smerovanie peších prevažne nemá pešie komunikácie segregované a sú priľahlé k vozovkám komunikácií. Na ulici M.R.Štefánika a Štúrovej ulici sú chodníky oddelené od vozovky zelenými pásmi so šírkou 2 – 3 m. Samotné šírky chodníkov sú dostatočné. Štúrova ulica v úseku Prednádražie až po ul. A.Sládkoviča je dostatočne široká a má charakter mestskej triedy, chodníky má dostatočne široké, oddelené zelenými pásmi od vozovky. Obdobne ul. M.R.Štefánika.

Územným plánom mesta sa navrhujú mimoúrovňové pešie prepojenia na ul. Turecký rad, Štefánikovej ulici a na Námestí Hrdinov. Zároveň sa navrhuje nezávislé pešie prepojenie ponad železničnú trať čís. 150, paralelné s cestným nadjazdom.

V ťažiskových priestoroch historického jadra mesta je zriadená pešia zóna s veľkosti mesta primeraným rozsahom a vybavením. V územnom pláne sa považuje za rozsahovo stabilizovanú. V intenzívne zastavaných obytných súboroch je potrebné podľa lokálnych podmienok a možností zriadiť zóny s ukľudnenou dopravou, a lokálne pešie zóny.

7.6.2. Cyklistická doprava

V rámci prieskumu dopravy v roku 1989 bolo vysledovaných 5 800 ciest cyklistami na území intravilánu.Zo všetkých ciest obyvateľov je to takmer 7% všetkých ciest, s hybnosťou 0,17 cesty/deň na obyvateľa mesta Levice.

Najväčšie prejazdy cyklistov boli zaznamenané na uliciach:

Ulica Počet prejazdov/16 hod.

Štúrova (pri hoteli Rozkvet) 530 Okružná (pri ul. Štúrova) 580 Mlynská (pred križ. s ul. Štúra) 490 Poľná (pred križ. s ul. kpt.Nálepku) 540 kpt.Nálepku (pred križ. s ul. A.Sládkoviča) 330 Ku Bratke (pri ul. Z.Nejedlého) 450 Ku Bratke (pri ul. Saratovská) 430 Ľudanská (pri ul. kpt.Nálepku) 530 Na Lúkach (pri areáli SPTŠ) 380 Saratovská (pri ul. kpt.Nálepku) 350 Koháryho (pri ul. Hviezdoslava) 310

Samostatné trasy cyklistické, resp. trasy identifikované vodorovným a zvislým dopravným značením nie sú vybudované. Takmer rovinaté územie Levíc, resp. mierne pahorkovité, dáva predpoklad pre vybudovanie cyklistických komunikácií najmä v rámci

166 rekreačných aktivít. Navrhujú sa atraktívne rekreačné cyklistické trasy Levice – Kalinčiakovo a Levice – Dolná Seč.

7.7. Negatívne účinky dopravy a ochrana proti nim

Vplyv motorovej dopravy na okolie a hlukové pásma vyplývajúce z ekvivalentnej hlukovej hladiny produkovanej motorovou dopravou sú nasledovné : (pozri zákon NR SR č.272/94 Z.z. o ochrane zdravia a znenie zákona č.514/2001 Z.z. a Nariadenie vlády SR č.40/2002 Z.z. o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami.)

167

168 Na priloženej tabuľke sú vypočítané ekvivalentné hlukové hladiny a posúdenie s prípustnými hodnotami podľa nariadenia vlády SR č.40/2002. Výpočet hlukových hladín pre denný a nočný čas bol prevedený na uličnej sieti podľa „Novely metodiky pre výpočet hluku z cestnej dopravy, VUVA Brno r.1993“. Pre výpočet boli vybrané ulice so sledovanou automobilovou dopravou a s väčšími objemami dopravy.

V dennom čase všetky ulice dosahujú hlukovú hodnotu nad 60 dB(A). V dvoch prípadoch a to na ceste I/51 v úseku Kálnická cesta – Turecký rad a II/564 v úseku výpad smer Tlmače dosahuje hodnotu nad 70 dB(A) a v noci nad 60 dB(A). Prekračované prípustné hlukové hodnoty na bývanie sú prevažne v dennom čase do vzdialenosti od 35 m až do 70 m a v nočnom čase od 45 m do 110 m. V prípade škôl, nemocnice a kultúrnych domov je to do vzdialenosti od komunikácie od 125 m do 140 m v dennom čase a od 215 m do 250 m v nočnom čase. Samozrejme toto platí, ak sledované priestory nemajú medzi komunikáciou a priestorom prirodzenú, resp. umelú prekážku či zábranu (zeleň, terénna vyvýšenina, stavba a pod.).

Pre návrhový rok 2020 je hladina hluku, presahujúca 60 dB(A) prepočítaná nasledovne :

počet motorových vozidiel ťažké vozidlá hladina LAeq za 24 hod. za 1 hod. v % 60 dB(A) - II/564 – Tlmače 8.811 j.v. 367 j.v. 9,36 90,5 m - peáž I/51 – II/564 4.399 j.v. 183 j.v. 17,93 45,7 m - I/51 – Kmeťovce 3.801 j.v. 158 j.v. 14,07 42,5 m - II/564 – Šahy 2.762 j.v. 115 j.v. 15,10 33,4 m - III/5104 – Ludany 2.135 j.v. 88 j.v. 12,10 29,0 m - I/51 Kalnická cesta 13.899 j.v. 579 j.v. 12,38 120,0 m - I/51 M.R.Štefánika 11.119 j.v. 463 j.v. 13,21 95,0 m - I/51 Turecký rad 9.034 j.v. 376 j.v. 9,36 81,5 m - II/564 – Mochovská 1.104 j.v. 46 j.v. 14,40 17,5 m - Mochovská ulica 5.563 j.v. 236 j.v. 12,31 47,0 m - Mochovská III/5101 3.891 j.v. 162 j.v. 11,25 34,0 m - Jurská cesta (III/5101) 4.220 j.v. 175 j.v. 7,90 44,0 m

Izofóny hluku nad 60 dB(A) sú vyznačené vo výkresoch verejného dopravného vybavenia (čís. 5).

Vzhľadom k vedeniu najzaťaženejších komunikácií v intenzívnej mestskej zástavbe, je protihlukové opatrania možné realizovať iba formou technických opatrení na stavebných objektoch. Technické protihlukové opatrenia sú navrhované na nadjazde na Kalnickej ceste. Biologické protihlukové opatrenia sa navrhujú oproti obytnej zástavbe na ul. M.R. Štefánika a na Mochovskej ulici. Nová obytná zástavba je navrhovaná tak, aby sa vyhýbala hlučným polohám, a v prevažujúcej miere je navrhovaná biologická ochrana dostatočne širokými plochami izolačnej zelene alebo verejnej zelene, prípadne clonenie objektami verejnej vybavenosti.

169 8. Koncepcia verejného technického vybavenia - vodné hospodárstvo

8.1. Hydrogeologické a hydrologické pomery

8.1.1. Hydrogeologické pomery

V zmysle hydrogeologickej rajonizácie SR zasahujú do riešeného územia štyri hydrogeologické rajóny :

Q 060 - Kvartér nivy Hrona v Podunajskej nížine Rajón zaberá nivu Hrona v dolnej časti povodia v úseku od Tlmáč po ústie do Dunaja. Na východe je ohraničený neogénnymi sedimentmi Ipeľskej pahorkatiny a na západe terasami Hrona. Z hydrologického hľadiska predstavuje rajón samostatnú štruktúru so špecifickým režimom, ktorý je charakteristicky silným vplyvom Hrona. Najpriaznivejšie hydrogeologické pomery sú v severnej časti rajónu medzi Tlmačmi a Turou. Hrúbka náplavov dosahuje až 30m Výdatnosti vrtov sú 8,0 - 28,0 l.s-1 (Levice, Veľké Kozmálovce, Hronské Kľačany, Rybník). V katastrálnom území mesta Levice zaberá rovinatú časť v nive Hrona.

N 061 - Neogén strednej a južnej časti Ipeľskej pahorkatiny Rajón predstavuje pomerne úzky pruh neogénnych sedimentov tiahnúci sa severojužným smerom, ktorý je na západe ohraničený fluviálnymi náplavami Hrona a jeho prítokov (Perec, Sikenica) a na východe náplavami Ipľa. Najpriaznivejšie hydrogeologické pomery sú v severnej časti rajónu, ktorá je dotovaná podzemnou vodou z priľahlých vulkanických pohorí. Zdroje podzemných vôd v tejto oblasti dosahujú výdatnosti 2,0 - 8,0 l.s-1 (Malý Kiar 3,0 l.s-1, Čankov 4,0 - 4,5 l.s-1). V riešenom území zaberá rajón celé k.ú. miestnej časti Malý Kiar a časť k.ú. Levice a miestnej časti Kalinčiakovo. V tomto rajóne v k.ú. Kalinčiakovo v podloží terciálnych sedimentov prechádza levicko - turovská hrásť, ktorá vo forme ostrovov mezozoických hornín vystupuje na povrch. Na túto eleváciu sú viazané výstupy minerálnych a termálnych vôd Margita - Ilona.

N 062 - Neogén Bátovskej pahorkatiny a Čajkovskej zníženiny Rajón je vymedzený na plytkej depresii medzi stredoslovenskými vulkanitmi a nivou Hrona, orograficky patriacej k Ipeľskej pahorkatine. Vodonosné horniny sú málo priepustné, rajón z hydrogeologického hľadiska nie je v riešenom území významný. Zaberá časti k.ú. Levice, Kalinčiakovo a Horša.

V 088 - Neovulkanity severných svahov Štiavnických vrchov a Javoria Rajón tvoria časti uvedených pohorí spadajúcich do povodia Hrona. Rajón do riešeného územia zasahuje malými výbežkami v k.ú. Kalinčiakovo a Čankov a v k.ú. Horša zaberá zostávajúcu juhovýchodnú časť územia.

Podzemné vody obyčajné V katastrálnom území Levice sa nachádzajú tieto vodárenské zdroje : ∗ studne S1 - S5 v lokalite Merklyho Majer a studne S7 a S8 v lokalite Ladislavov dvor, s využiteľnou výdatnosťou 47,0 l.s-1, pôvodné zdroje verejného vodovodu Levice. Z dôvodu nevyhovujúcej kvality vody sa studne v súčasnosti nevyužívajú ∗ vrt HH-1 s výdatnosťou 1,0 l.s-1 v miestnej časti Horša využíva verejný vodovod Horša

Podzemné vody minerálne

170 V miestnej časti Kalinčiakovo sa nachádza päť zdrojov minerálnej vody. Pramene Margita a Ilona sú prirodzené pramene - pisciny, vyvierajúce zo dna prírodných letných bazénov spod drevenej roštovej podlahy. Výdatnosť prameňov podľa archívnych materiálov je cca 7,6 a 4,2 l.s-1 (pri vypustení bazénov), resp. 5,6 a 3,3 l.s-1 (pri napustených bazénoch). Pramene sa nachádzajú cca 1,0 km južne od obce v údolí potoka Sikenica (Margita na pravom a Ilona na ľavom brehu potoka), kde po ich zachytení bolo vybudované rekreačné stredisko. Počas hydrogeologického prieskumu v roku 1967 tu boli odvŕtané tri vrty. Vrt HBV-1 (80 m) pri bazéne Ilona, HBV-2 (65 m) medzi potokom Sikenica a pokladňou a vrt HBV-3 (50,5 m) na pravej strane potoka, nad bazénom Margita. Minerálna voda je zachytená v triasových vápencoch, hladina podzemnej vody je cca 0,3 m pod terénom. Výdatnosť zdrojov, odskúšaná spoločnou čerpacou skúškou bola 25,0 l.s-1 pri znížení 1,5 m (HBV-1), 11,11 l.s-1 pri znížení 1,5 m (HBV-2) a 2,1 l.s-1 pri znížení 1,0 m (HBV-3). Všetky zdroje na lokalite majú zhodný chemizmus, zvýšenú teplotu vody (24,0 - 26,0 oC) a celkovú mineralizáciu 1 004,0 - 1035,0 mg.l-1. Voda je prírodná, slabo mineralizovaná, hydrouhličitanovo-síranová, vápenato-horečnatá, hypotonická,studená.

8.1.2. Hydrologické pomery

V zmysle hydrologického členenia SR spadá katastrálne územie mesta Levice do povodia Hrona a Ipľa. Administratívne hranice katastrálneho územia nie sú totožné s hranicami hydrologického členenia.

- Hron od Perca (včítane) po ústie do Dunaja, číslo hydrologického poradia 4-23-05. Takmer celé riešené územie spadá do povodia rieky Hron, pričom ten nepreteká riešeným územím.

V katastrálnom území Levice je jediným prirodzeným tokom potok Podlužianka (č.toku 179), číslo hydrologického poradia 4-23-05-011 a 012. Ostatnú riečnu sieť tvoria vybudované kanály : ∗ Perec (č.toku 062), číslo hydrologického poradia 4-23-05-051 a 052, plnený vodou Hrona z VD Veľké Kozmálovce, dotujúci vodou nedostatkovú oblasť hronskej nivy, mesto Levice, priemyselné a poľnohospodárske podniky ∗ Teller (č.toku 114), č.hydrologického poradia 4-23-05-031, odvádzajúci odpadových vôd z rybníkov a drenáží ∗ Čertov jarok (č.toku 074), č.hydr.poradia 4-23-05-030, občasný tok plnený vodami z dažďov a topenia snehu ∗ Starotekovský kanál (č.toku 181), č.hydr.poradia 4-23-05-014, slúži na odvodnenie pozemkov a tiež na závlahu v dobe sucha Severovýchodná časť k.ú. spadá do povodia Sikenice č.hydr.poradia 4-23-05-027.

V katastrálnom území Kalinčiakovo je hlavným recipientom potok Sikenica (č.toku 109), číslo hydrologického poradia 4-23-05-027 a 028 s pravostranným prítokom Surdok (č.toku 121), č.hydr.poradia 4-23-05-027

V katastrálnom území Horša je hlavným recipientom potok Sikenica (č.toku 109), číslo hydrologického poradia 4-23-05-027. Severozápadná časť k.ú. spadá do povodia Gonďovského potoka č.hydr.poradia 4-23-05-006, ľavostranného prítoku Podlužianky

171 V katastrálnom území Malý Kiar je hlavným recipientom Čankovský potok (č.toku 117), č.hydrologického poradia 4-23-05-028. Ďalším recipientom je Kiarsky kanál (č.toku 113), odvodňujúci aj zastavanú časť obce.

V katastrálnom území Čankov je hlavným recipientom Čankovský potok s pravostranným nepomenovaným prítokom.

- Ipeľ od Krtíša po ústie do Dunaja, čislo hydrologického poradia 4-24-03 Do tohto povodia spadá malá juhovýchodná časť k.ú. Čankov. Územie odvodňuje potok Búr, č.hydrologického poradia 4-24-03-112 a 114.

8. 2. Vodohospodárska problematika záujmového územia mesta a širšie vzťahy

8.2.1. Zdroje pitnej vody

Podzemné vody nivy Hrona nachádzajúce sa v záujmovom území v katastrálnych územiach Levice, Hronské Kľačany, Veľké Kozmálovce, Kalná nad Hronom, Mýtne Ludany a prameň v k.ú. Čajkov boli jedinými vodárenskými zdrojmi slúžiacimi pre hromadné zásobovanie pitnou vodou verejnými vodovodmi v riešenom území. V súlade s koncepciou zásobovania pitnou vodou sídiel nachádzajúcich sa v 20 km ochrannom pásme Atómovej elektrárne Mochovce (JEMO) z nezávislého vodného zdroja bol realizovaný prívod vody z vodárenského zdroja Gabčíkovo (s kapacitou 1040 l.s-1 )- vetva DN 600 Nové Zámky - Kolta - Levice ukončený vo vodojeme Levice - Cigánka. Pôvodné zdroje vodárenského systému v záujmovom území sú postupne vyradené z prevádzky z dôvodu zhoršujúcej sa kvality podzemnej vody a ich lokalizácie v OP JEMO a nahradené odberom z diaľkového prívodu. Pásma hygienickej ochrany (PHO) pre pôvodné vodárenské zdroje v záujmovom území boli stanovené rozhodnutím ONV v Leviciach pod č. Vod.207/86 z 18.2.1986. Dosiaľ neboli zrušené.

8.2.2. Zásobovanie pitnou vodou

Zásobovanie pitnou vodou v záujmovom území zabezpečuje :

• skupinový vodovod Levice (Levice a miestne časti Kalinčiakovo a Malý Kiar, Mýtne Ludany, Hronské Kľačany, Starý Tekov, Nový Tekov, Malé Kozmálovce, Podlužany, Hronské Kosihy) využívajúci vodu z diaľkového prívodu a miestne zdroje Kalná nad Hronom, Hronské Kľačany • skupinový vodovod Tlmače (Tlmače a miestnu časť Lipník, Rybník, Veľké Kozmálovce) využívajúci miestne vodárenské zdroje Čajkov • V zmysle koncepcie zásobovania pitnou vodou sídiel nachádzajúcich sa v OP 20 km JEMO sa realizuje nahradenie miestnych vodárenských zdrojov dodávkou vody z vodárenského zdroja Gabčíkovo. Zrealizovaný prívod SKV DN 600 Nové Zámky - Kolta - Levice je ukončený vo vodojeme Cigánka. Realizuje sa prívodné potrubie do Čankova.

8.2.3. Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd

V záujmovomúzemí nie je zabezpečené komplexné riešenie odvádzania a zneškodňovania odpadových vôd. Kanalizačným koplexom s ČOV je vybavené sídlo Levice a Tlmače. 172 V rámci širších vzťahov sú na ČOV Levice čistené splaškové vody z obce Hronské Kľačaný. Splaškové vody z obce sú prečerpávané do zberača B DN 600 verejnej jednotnej kanalizácie mesta Levice na ulici Ľudmily Podjavorinskej.

8.2.4. Vodné toky a odtokové pomery

Z hydrologického hľadiska spadá záujmové územie do povodia Hrona, ktorý tvorí kostru riečnej siete v území. Riečnu sieť v záujmovom území tvoria prítoky Hrona : prirodzené toky - Sikenica s prítokom Čankovský potok, Podlužianka s prítokom Čajkovský a Rybnický potok s prítokom Teplička, Ďurský, Malokozmálovský potok a potok Lipník umelo vytvorené kanály - odvodňujú nivu Hrona v území bez prirodzených tokov (Perec, Starotekovský kanál, kanál Teler, Čertov jarok). Najvýznamnejší z nich je Perec, ktorý dotuje vodou nedostatkovú oblasť hronskej nivy, mesto Levice, priemyselné a poľnohospodárske podniky. Perec v Leviciach zhybkou križuje Podlužianku.

Hron preteká záujmovým územím v prirodzenom neupravenom meandrovitom koryte. Väčšie prietoky vybrežujú a vytvárajú inundačné územie. Na aluviálnej nive Hrona sa do dnešnej doby zachovali zvyšky pôvodných lužných lesov s rozvinutými riečnymi ramenami a lužné lesy medzi Percom a Hronom. V odprírodnenej (odlesnenej) oráčinovej krajine tieto lesy spolu s riekou a ramennými systémami vytvárajú základnú kostru ekologickej stability územia. V dnešnej dobe môžeme pozorovať postupne sa zrýchľujúci proces veľkoplošného vysychania a odumierenia lužných lesov a ramien Hrona. V najhoršom stave sa nachádzajú brehové porasty v najviac odprírodnenom území oráčin okolo Levíc, Tekova a Kalnej nad Hronom a úplne absentujú brehové porasty na Podlužianke a na melioračných kanáloch Perec, Starotekovský kanál, Teler. Na ochranu priľahlého územia a intravilánov obcí Dolná Seč, Kalná nad Hronom a Starý Tekov boli realizované úseky odsadených ochranných hrádzí na Hrone. Z dôvodu ochrany PPF a intravilánu sídiel boli na všetkých ostatných tokoch v území realizované úpravy.

Vodné diela

Na Hrone v rkm 73,50 je vybudované vodné dielo Veľké Kozmálovce. Vodná nádrž je vytvorená vzdutím hladiny Hrona haťou. Nádrž akumuluje vody Hrona pre zabezpečenie dostatku vody pre JE Mochovce a odber pre kanál Perec. Malé vodné nádrže (rybníky) sú vybudované na Čankovskom potoku, profil Malý Kiar a Levické rybníky zásobované vodou z kanála Perec.

Zavlažovacie systémy

V záujmovom území sú realizované dva zavlažovacie systémy : zavlažovací systém Veľké Kozmálovce s rozlohou 2 715 ha, čerpacia stanica Starý Tekov, recipient kanál Perec zavlažovací systém Perec s rozlohou 3 186 ha, čerpacie stanice Starý Tekov, Dolná Seč a Vyšné nad Hronom, recipient Hron 173

Vodohospodárska problematika záujmového územia a širšie vzťahy sú zakreslené vo výkrese čís. 1.

8.2.5. Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území podľa osobitných predpisov

• Ochranné pásmo prírodných liečivých zdrojov v Dudinciach a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Santovke a v Slatine, vyplývajúce zo zákona NR SR č.277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivaosti v znení neskorších predpisov, stanovené Vyhláškou MZ SR č.19/2000 Z.z. z 10.1.2000 ∗ ochranné pásmo III.stupňa v Dudinciach v Santovke a v Slatine (Príloha č.4 a 5 vyhlášky č.19/2000 Z.z.). Ochranné pásmo III. stupňa chráni infiltračnú oblasť. V k.ú. Levice zaberá územie východne od Perca a južne od zastavaného územia mesta a celé katastrálne územia Kalinčiakovo, Malý Kiar a Čankov

• PHO vodárenských zdrojov v katastrálnych územiach Levice, Hronské Kľačany, Veľké Kozmálovce, Tlmače a Kalná nad Hronom stanovené rozhodnutím ONV Levice, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č.Vod.207/86 z 18.2.1986. ∗ PHO I. stupňa a II. stupňa - vnútorná časť studní S1 - S5 (Merklyho majer) zaberá územie v SZ časti k.ú. Levice. Do k.ú. Levice zasahuje PHO I. a II. stupňa - vnútorná časť studní S7 a S8 (Ladislavov dvor) ∗ PHO II. stupňa - vonkajšia časť spoločné pre všetky vodárenské zdroje zasahuje do k.ú. Levice. Hranica je trasovaná pozdĺž pravého brehu Čajkovského potoka a cesty I/51.

• Ochranné pásmo JE Mochovce. V okruhu 20 km od areálu JE nachádzajúce sa vodárenské zdroje nebudú využívané pre hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Toto OP sa vzťahuje na celé riešené katastrálne územie Levice.

• Ochranné pásmo I.stupňa vodojemov Kalvária a Cigánka je oplotené

• Ochranné pásmo prívodu skupinového vodovodu Gabčíkovo - Nové Zámky - Kolta - Levice prestavuje 10 m od potrubia na obidve strany.

174

8.3. Vodohospodárska problematika katastrálneho územia mesta

8.3.1. Zdroje vody

Pre zabezpečenie potreby vody sa v katastrálnom území Levice využívajú nasledujúce zdroje vody :

Zdroje podzemnej vody obyčajnej • studne - Merklyho Majer a dve studne Ladislavov dvor v správe ZsVaK OZ Levice pôvodné zdroje pitnej vody pre verejný vodovod Levice. Zdroje boli odstavené 11/2001 a budú slúžiť ako rezerva • vrt HH-1 s výdatnosťou Q = 1,0 l.s-1 využívaný pre obecný vodovod Horša • individuálne zdroje v miestnej časti Čankov, kde nie je vybudovaný verejný vodovod

Zdroje podzemnej vody minerálnej V miestnej časti Kalinčiakovo sa nachádzajú zdroje minerálnej vody - pramene Margita a Ilona. Pramene sa nachádzajú cca 1,0 km južne od obce v údolí potoka Sikenica, Margita na pravom a Ilona na ľavom brehu potoka a sú využívané v rekreačnom stredisku na plnenie bazénov Eva, Ilona, Adam, Tereza a Margita. Výdatnosť prameňov podľa archívnych materiálov je cca 7,6 a 4,2 l.s-1 (pri vypustení bazénov), resp. 5,6 a 3,3 l.s-1 (pri napustených bazénoch). Počas hydrogeologického prieskumu v roku 1967 tu boli odvŕtané tri vrty. Vrt HBV-1 (80 m) pri bazéne Ilona, HBV-2 (65 m) medzi potokom Sikenica a pokladňou a vrt HBV-3 (50,5 m) na pravej strane potoka, nad bazénom Margita. Hladina podzemnej vody je cca 0,3 m pod terénom. Výdatnosť zdrojov, odskúšaná spoločnou čerpacou skúškou bola 25,0 l.s-1 pri znížení 1,5 m (HBV-1), 11,11 l.s-1 pri znížení 1,5 m (HBV-2) a 2,1 l.s-1 pri znížení 1,0 m (HBV-3). Všetky zdroje na lokalite majú zhodný chemizmus, zvýšenú teplotu vody (24,0 - 26,0 oC) a celkovú mineralizáciu 1 004,0 - 1035,0 mg.l-1. Voda je prírodná, slabo mineralizovaná, hydrouhličitanovo-síranová, vápenato-horečnatá, hypotonická,studená.

Zdroje povrchovej vody Zdrojmi povrchovej vody je rieka Hron, kanál Perec a Čankovský potok. • Voda z Hrona sa využíva na závlahu poľnohospodárskej pôdy v závlahovej sústave Perec cez čerpacie stanice Starý Tekov a Dolná Seč • Voda z kanála Perec sa využíva pre prevádzkové potreby priemyselných podnikov mesta, zavlažovanie verejnej zelene, chov rýb v Levických rybníkoch. • Vodná nádrž, rybník Malý Kiar na Čankovskom potoku slúži na chov rýb.

8.3.2. Zásobovanie pitnou vodou

Zásobovanie pitnou vodou v katastrálnom území Levice v súčasnosti zabezpečuje : • vodovod Levice, zásobujúci mesto Levice a miestne časti Kalinčiakovo a Malý Kiar • vodovod Horša • individuálne zdroje v miestnej časti Čankov a v území mimo dosahu verejného vodovodu

Celé katastrálne územie Levice sa nachádza v ochrannom pásme 20 km JE Mochovce. Postupne sú odstavované pôvodné zdroje verejného vodovodu (studne Levice, Mýtne Ludany) a nahradzované dodávkou vody zo zdrojov na Žitnom ostrove.

175 Hlavným zásobovacím médiom je skupinový vodovod Gabčíkovo - Nové Zámky - Kolta - Levice. Prívodné potrubie DN 600 je trasované južným okrajom katastrálneho územia a je ukončené vo vodojeme Levice - Cigánka s objemom 2 x 6 000 m3. Ukončením stavby „Prepojenie vodojemov“, bude potrubím profilu DN 500 aj vodojem Kalvária plnený vodou z diaľkového prívodu. Vo vodojeme Cigánka je ukončený prívod DN 400 z vodárenského zdroja Kalná nad Hronom. Vo vodojeme Kalvária je ukončený prívod DN 300 z vodárenského zdroja Hronské Kľačany. Z vodojemu Cigánka je zásobované mesto Levice a cez čerpaciu stanicu v Mýtnych Ludanoch miestne časti Kalinčiakovo a Malý Kiar. V realizácii je vodojem Kalinčiakovo s objemom 2 x 400 m3 s kótami hladín 230/225 m n.m. nachádzajúci sa mimo k.ú. Levice.

V riešenom katastrálnom území sa nachádzajú nasledujúce vodárenské zariadenia :

∗ prívod SKV Gabčíkovo-Nové Zámky-Kolta-Levice (G-NZ-L) DN 600 do vodojemu Cigánka ∗ predĺženie SKV G-NZ-L DN 500 do vodojemu Kalvária ∗ prívod DN 400 z vodárenského zdroja Kalná nad Hronom do vodojemu Cigánka ∗ prívod DN 300 z vodárenského zdroja Hronské Kľačany do vodojemu Kalvária ∗ prívod DN 300 z vodárenských zdrojov Merklyho a Ladislavov dvor do vodojemu Kalvária ∗ prívodné potrubie DN 250 z vodojemu Cigánka (pôvodné výtlačné potrubie zo zdrojov Mýtne Ludany) do Mýtnych Ludan ∗ zásobné potrubie DN 500 a DN 300 z vodojemu Cigánka do Levíc ∗ zásobné potrubie 2 x DN 400 z vodojemu Kalvária do Levíc ∗ zásobné potrubie DN 200 a DN 160 z vodojemu Kalinčiakovo do miestnej časti Kalinčiakovo, DN 225 do miestnej časti Malý Kiar a DN 225 do miestnej časti Čankov (v realizácii) ∗ vodojem Cigánka s objemom 2 x 6.000 m3 s kótami hladín 205/200 m n.m. ∗ vodojem Kalvária s objemom 3 x 1.000 m3 s kótami hladín 205/200 m n.m. ∗ vodárenský zdroj Merklyho dvor s príšlušnými zariadeniami a jedna studňa vodárenského zdroja Ladislavov dvor

8.3.3. Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd

V katastrálnom území Levice je vybudovaný kanalizačný komplex s ČOV len v meste Levice. V ostatných miestnych častiach nie je vybudovaná verejná kanalizácia a odpadové vody sú zneškodňované v individuálnych zariadeniach (malá ČOV - Margita Ilona, žumpy a septiky). V katastrálnom území Levice sa nachádzajú nasledujúce zariadenia slúžiace na odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd : ∗ hlavný zberač A DN 1.600 jednotnej kanalizácie mesta Levice ∗ ČOV Levice v lokalite Géňa ∗ výusť z ČOV do Podlužianky ∗ stoka tlakovej kanalizácie z Hronských Kľačian do zberača B verejnej jednotnej kanalizácie Levice

8.3.4. Úprava vodných tokov a vodné nádrže

176 Z dôvodov ochrany poľnohospodárskej pôdy a intravilánu sídiel sú na tokoch v katastrálnom území realizované korytové úpravy nasledovne :

Vodný staničenie rkm tok od - do Spôsob úpravy Perec 41,600 - 42,701 ľavostranný oporný múr umelý kanál 42,370 - 42,701 komplexná smerová a profilová úprava s betónovými opornými múrmi 42,731 - 43,950 komplexná smerová a profilová úprava s betónovými opornými múrmi, hať a odberný objekt zabezpečuje odber vody pre Levické rybníky 43,950 - 44,010 oporné múry so spevnením dna 44,010 - 46,264 celková úprava s opevnením svahov betónovými dlaždicami Podlužianka 2,050 - 3,673 dvojitý lichobežníkový profil, šírka dna 2m, bermy po Géňa oboch stranách široké 3m, sklon svahov 1:1,5, hĺbka koryta 3m. Dno spevnené štrkom, svahy jedným radom dlaždíc 50/50/10 v priamke v oblúkoch 2.radmi dlaždíc. Ostatné plochy opevnené vegetačne. Návrhový prietok Q = 41,0 m3.s-1, spád nivelety 1,2 %o 4,662 - 5,667 Detto ako predchádzajúci úsek, len bermy sú široké Levice 1,5 m 5,667 - 7,767 jednoduchý lichobežníkový profil, šírka dna 3 m, dno Levice spevnené kamennou dlažbou na sucho do hrúbky 30 cm. Brehy 1m nad dlažbou opevnené drnovaním, nad nim zatrávnené. V korune brehov ochranné múriky do výšky 0,5m a základy hĺbky 0,7m. Parapetný múr so zábradlím do výšky 1m. Celková hĺbka 2,8m, spád 3 -1 nivelety 1,2 %o. Návrhový prietok Q 100 = 50,0 m .s , bezpečnosť 0,4m 7,767 - 10,319 Dvojitý lichobežníkový profil, šírka dna 1,5m, dno Levice - spevnené betónovými pätkami,sklon svahov 1:1,5 Hr.Kľačany opevnenie betónovými tvárnicami na výšku 2,5m po svahu. Šírka ľavej bermy je 1m, pravej 2m, svahy nad opevnením spevnené vegetačne. Celková hĺbka 2,8m, spád 1,6 %o, Q = 36 m3.s-1 Sikenica 5,960 - 12,600 dvojitý lichobežníkový profil, šírka dna 3,5m, hĺbka Hontianska Vrbica 5,7m, smerová úprava, opevnenie dna a svahov. - Malý Kiar Kapacita koryta Q = 180 - 200 m3.s-1 12,800 - 14,440 smerová, spádová a profilová úprava ako aj Malý Kiar - vytvorenie čiastkovej kinety. Zložený lichobežníkový Kalinčiakovo profil, dno šírky 3m, bez bermy, sklon svahov 1:3 a 1:2. Dno a svahy opevnené valcovaným kamenným pohozom hr. 20 cm, spád nivelety 2 %o, kapacita 3 -1 koryta je Q100 = 95 m .s . V tomto úseku je prietočný profil zúžený stromovým porastom a prehodnotený 3 -1 prietok Q100 = 105 m .s koryto neprevedie. Je ohrozený intravilán Kalinčiakova

Vodohospodárska problematika katastrálneho územia je zakreslená vo výkrese v mierke 1 : 10 000.

8.4. Zásobovanie pitnou vodou

177 Mesto Levice je zásobované pitnou vodou z verejného vodovodu v správe Zsl. Vodárenskej spoločnosti, o.z. Levice. Akumulácia vody je vo vodojemoch Cigánka a Kalvária so sumárnym objemom 15.000 m3, kótami hladín 205/200 m n.m. Z vodojemu Cigánka sú dve zásobné potrubia : DN 500 pre mesto a DN 300, na ktorom je vybudovaná čerpacia stanica pre sídlisko Vinohrady. Z vodojemu Kalvária sú dve zásobné potrubia DN 400 pre mesto. Zokruhovanú rozvodnú sieť v meste tvoria potrubia z rôznych materiálov (liatina, oceľ, PVC) a profilov (80, 100, 150, 200, 225, 250, 300, 400). Vodovod pozostáva z dvoch tlakových pásiem. Druhé tlakové pásmo predstavuje sídlisko Vinohrady. Tlakové pomery v prvom tlakovom pásme (mesto Levice) pri viac podlažnej zástavbe zabezpečujú samostatné blokové AT stanice.

Miestna časť Kalinčiakovo je zásobovaná pitnou vodou z verejného vodovodu v správe Zsl. Vodárenskej spoločnosti o.z. Levice, napojeného pôvodne na SKV Mýtne Ludany - Malý Kiar - Kalinčiakovo, v súčasnosti je pôvodným vodovodom zásobovaná vodou z vodojemu Kalinčiakovo s objemom 2 x 400 m3. Zásobné potrubie dĺžky 2.947 je profilov PVC DN 200, 160, 100. Rozvodná sieť je profilov PVC DN 110 s celkovou dĺžkou 3.336m. Rekreačný komplex kúpaliska Margita - Ilona je zásobovaný dvomi odbočkami zo zásobného potrubia.

Miestna časť Malý Kiar je zásobovaná pitnou vodou z verejného vodovodu v správe ZsVaK, OZ Levice, napojeného na ten istý vodárenský systém ako miestna časť Kalinčiakovo. Zásobné potrubie dĺžky 1.080 m je profilu PVC DN 110. Rozvodná sieť profilu PVC DN 110 má dĺžku 1.290 m.

Miestna časť Horša je zásobovaná pitnou vodou z verejného vodovodu v správe MsÚ Levice. Zdrojom pitnej vody je miestny zdroj podzemnej vody, vrt HH-1 s výdatnosťou 1,0 l.s- 1. Voda sa prečerpáva priamo do rozvodnej siete. V súčasnosti je realizovaná 2.etapa stavby prívodu a rozvodu vody „Krškany – Horša“, v rámci ktorej bude obec napojená na vodovod Levice cez UDJ Krškany.

Miestna časť Čankov nemá vybudovaný verejný vodovod. Zásobovanie pitnou vodou je zabezpečované z individuálnych studní.

Údaje správcu verejných vodovodov Zsl. Vodárenská a.s., o.z. Levice o hospodárení s vodou v roku 2001 uvádza nasledujúca tabuľka :

Vodovod Ukazovateľ Levice Kalinčiakovo Malý Kiar Horša Počet 35.907 519 230 90 zásob.obyvateľov Voda vyrobená 4 111 813 24 334 9 718 4 462 m3.r-1 Voda fakturovaná spolu m3.r-1 2 611 792 20 858 5 741 4 118 z toho obyvatelia 1 813 379 14 951 5 214 4 081 priemysel 258 590 - - - poľnohospodárstvo 98 323 - - ostatní 539 725 5 584 527 37

Medzi najvýznamnejších odberateľov pitnej vody z verejného vodovodu v roku 2001 patria :

178 Levické mliekarne (100.110 m3), Nemocnica (86.595 m3), Bitúnok - Paksi (82.480 m3), Vojenský útvar (81.863 m3), Levitex (46.928 m3), plaváreň (22.432 m3), Školské hospodárstvo (17.770 m3), Lencos (9.524 m3) a De Miclén (8.637 m3).

Návrh riešenia

Mesto Levice má vybudovaný gravitačný vodovod, vybavený dvoma vodojemami so spoločným objemom 15.000 m3. Vodojemy sú plnené z diaľkového prívodného potrubia skupinového vodovodu Gabčíkovo - Nové Zámky - Kolta - Levice zo zdrojov na Žitnom ostrove. Pôvodné miestne zdroje - studne v okolí mesta sú odstavené, nakoľko ležia v ochrannom pásme JE Mochovce. Potrebu zdrojov v súčasnosti zabezpečuje diaľkové prívodné potrubie DN 600 s dostatočnou rezervou.

Doterajší vývoj spotreby v meste :

Ukazovateľ: 1985 1990 1995 2000 2002 Poznámka 3 voda vyrobená v tis.m 4450 5773 4772 4084 3572 9800 m3.d-1=113 l.s- 1 voda fakturovaná 3684 5069 3492 2701 2657 z toho domácnosti 2943 2165 1889 1807 poľnohospod. 3 2 - - priemysel 1096 450 293 240 ostatní 1027 879 519 610 voda nefakturovaná 766 704 1277 1383 915 podiel strát vody 17% 12% 27% 34% 26% voda odkanalizovaná 5898 5574 5078 3585 3816 obyv.zásob.vodou 28082 32537 34055 35815 35943 špecif.spotr.domácnosti l/osob/deň 248 202 144 138 špecif.spotr.vyrobenej vody l/osob/deň 447 486 384 312 273

Údaje v tabuľke vykazujú od roku 1990 klesajúci trend spotreby vody. Postupne klesá spotreba vody najväčšieho odberateľa – domácností, keď špecifická spotreba na osobu a deň klesla z 249 na 138 l/os/deň už pod celoštátne stanovených 145 l/o/deň. Okrem domácností podstatne poklesol odber priemyslu aj ostatných odberateľov. Veľký je rozdiel medzi vyrobenou a fakturovanou vodou teda značné sú straty vody, ktoré sa v roku 2000 takmer vyrovnali spotrebe domácností. Značné straty upozorňujú na nedobrý stav vodovodného potrubia v meste. Pokles celkovej výroby vody z 5773 tis.m3 v roku 2002 t.j. zo 180 na 113 l/s predstavuje trend, na ktorý bude treba prihliadať pri stanovení výhľadovej potreby pitnej vody.

Vývoj potreby vody k roku 2020 a výhľad k roku 2030

Potrebu pitnej vody pre domácnosti stanovíme výpočtom nárastu potreby podľa prírastkov obyvateľstva.

Počet napojených obyvateľov v roku 2002 bol 35.943 osôb. Vývoj počtu obyvateľov do roku 2020 40.175 osôb - prírastok 4.232 osôb. Výhľad počtu obyvateľov do roku 2030 42.305 osôb - prírastok 2.130 osôb. 179 Podľa úpravy MP č. 477/2000 Zb. špecifická potreba pitnej vody pre byty s lokálnou prípravou teplej vody a vaňovým kúpeľom je 135 l.os.d-1. Nárast potreby vody k r. 2020 pre 4.232 osôb x 135 x 365 = 206 tis.m3/rok Nárast potreby vody k r. 2030 pre 2.130 osôb x 135 x 365 = 104 tis.m3/rok

Potreby pitnej vody pre ostatných odberateľov (občianska vybavenosť) a pre priemysel stanovíme za predpokladu rozvoja výroby a s ohľadom na doterajšie a výhľadové trendy spotreby pitnej vody v meste.

Bilancia výhľadovej potreby pitnej vody :

Ukazovateľ 2002 2020 2030 Pozn. 3 voda vyrobená tis.m /rok 3.572 3.930 4.050 11.100m3.d-1=130 l.s.-1 voda fakturovaná 2.657 3.113 3.347 z toho domácnosti 1.807 2.013 2.117 poľnohospod. - - - priemysel 240 400 500 ostatní 610 700 730 voda nefakturovaná 915 827 703 podiel strát vody 26% 21% 17% voda odkanalizovaná 3.816 3.930 4.050 obyv.zásobovaní vodou 28.082 40.175 42.305 špecif.potreba domác.l/o/deň 138 125 137 špecif.potreba vyrobenej vody l/o/deň 273 269 263

Rozvoj vytýčený v bilancii je podmienený :

- uvažovaným nárastom obyvateľstva - ustálením spotreby pitnej vody obyvateľstvom - oživením priemyslu - rozšírením obchodu a služieb - znížením strát vody

Na základe týchto podmienok možno vo výhľade očakávať :

- zastavenie klesania spotreby vody u všetkých odberateľov - zvýšenie priemernej dennej potreby vody z 9.800 m3.d-1 na 11.100 m3.d-1 - zvýšenie potreby zdroja zo 113 na 130 max. 175 l/s.

Potreba akumulácie

Výhľadová priemerná denná potreby Qp = 11.100 m3d-1 Výhľadová maximálna denná potreba Qmax = 14.200 m3.d-1

Jestvujúca akumulácia v dvoch mestských vodojemoch je 15.000 m3. Podľa STN 636650 ekumulácia má byť min. 60 % max. 100 % maximálnej dennej potreby, čomu jestvujúca akumulácia vyhovuje. Akumulácia v jestvujúcich vodojemoch vyhovuje aj pre ďalšie priamo napojené obce Levického skupinového vodovodu – Mýtne Ludany, Starý Hrádok, Jur nad Hronom, Horná Seč, Kalná nad Hronom, Malé Kozmálovce a Nový Tekov. Tlakové pomery

Vodovod v Leviciach je gravitačný vyvedený z dvoch vodojemov umiestnených na kopcoch „Kalvária“ a „Cigánka“ obidva v nadmorskej výške 200 m.n.m.

180 Kóta dna vodojemov 200 m.n.m. Kóta maximálnej hladiny vody 205 m.n.m. Zástavba rodinných domov - najnižšia 156 m.n.m. - najvyššia 200 m.n.m. Poloha obytného súboru Vinohrady 190 m.n.m. + 8 poschodí +24 m Poloha obytných sídlisk v meste 157 m.n.m. +13 poschodí +39 m

Tlakové pomery v zástavbe rodinných domov sú vyhovujúce po vrstevnice 180 - 185 m.n.m. (po odpočítaní strát tlaku v potrubí podľa vzdialenosti od vodojemu). Zástavba rodinných domov nad uvedené výšky (na Družstevníckej a Tatranskej ul.) má výtlačný vodovod z tlakovej stanice vo vodojeme „Kalvária“. Tlakové pomery nevyhovujú pre vysokú polohu bytových domov na Vinohradoch. Tento obytný súbor je vybavený výtlačným vodovodom z tlakovej stanice pri Vinohradoch pod vodojemom „Cigánka“.

Pre zástavbu v meste sú tlakové pomery vyhovujúce pre budovy a bytové domy vysoké 25 - 30 m (podľa vzdialenosti od vodojemu). Pre vyššie budovy potrebný tlak zabezpečuje sídlisková tlaková stanica).

Napojenie nových lokalít zástavby na vodovodnú sieť v meste :

Základnú kostru siete tvoria zásobovacie potrubie DN 500 vyvedené z vodojemu „Cigánka“ a potrubie 2 x DN 400 z vodojemu „Kalvária“, ktoré privádzajú vodu samospádom na plochu mesta. Potrubia pokračujú hlavnými ulicami profilmi DN 300, 250, 225, 200, 150 a zásobujú vodou každú lokalitu v dosahu gravitačného tlaku vodojemov. Lokality mimo dosahu tlaku vodojemov sú zásobované pomocou tlakových staníc cez výtlačné vodovodné potrubia (Družstevnícka ul., Tatranská ul., Nixbrod, Vinohrady).

Nové lokality budú napájané jednak na gravitačné potrubia a jednak na výtlačné vodovodné potrubia.

Nová lokalita Počet Počet Potreba Poznámka bytov obyv. max.l/s rozšír.sídl.Vinohrady BD 170 575 2,5 na sídliskový výtlačný RD 150 600 rad DN 200 OS „Dlhé lúky“ BD 510 2000 naDN300 na Saratovskej ďalší výhľad BD 650 2100 ulici s prepojením na DN250 ďalší výhľad RD 265 1060 10,9 z vodojemu cigánka zástavba v meste BD 300 1000 2,1 Na uličné rozvody sociálne bývanie BD 160 800 1,7 Miestne rozvody DN 100 Ladislavov dvor, Géňa, Nixbrod Cigánka RD 26 100 0,2 DN 100 „Pod Urbanom“ Podhradie RD 43 170 0,3 DN 200 Hviezdoslavova ul. Pri Šahanskej ceste RD 45 180 0,3 DN 200 Družstevnícka ul. Družstevnícka sever RD 58 235 0,6 DN 200 Družstevnícka ul. Dolný Krížny vrch RD 15+7 90 0,2 DN 100 pri starej tehelni Kalvária RD 6 25 0,1 DN 100 pod Kalváriou Horný Krížny vrch RD 22 90 0,2 DN 100 pri starej tehelni rozptyl v meste RD 25+13 150 0,3 Na uličné rozvody Nixbrod (UO29) RD 30+50 320 0,7 Sídliskový rad DN 200 záhradky viníc 181 Nixbrod (UO35) RD 15 60 0,2 DN 200 Družstevnícka Nixbrod (UO 29) RD 135 540 1,4 DN 200 Družstevnícka Bátovská Vo viniciach (UO 34) RD 150 600 1,5 Sídliskový rad DN 200 Vo viniciach (UO 28) RD 60 240 0,6 Sídliskový rad DN 200 Pri nadjazde (UO1-4) RD 85 340 0,7 DN 150 Kálnická cesta Spolu : BD 1790 24,5 RD 1197 l/s

Nárast potreby 24,5 l/s je zahrnutý v bilancii výhľadovej potreby pitnej vody v celkovej potrebe 130 - 175 l/s.

Zásobovanie vodou mestských častí

Mestské časti Kalinčiakovo a Malý Kiar sú zásobované pitnou vodou z vodojemu „Kalinčiakovo“ napájaného z prívodného potrubia DN 600 skupinového vodovodu Gabčíkovo - Nové Zámky - Kolta - Levice. Časť Horša má obecný vodovod od r. 2000. Zdrojom vody je vrt s výdatnosťou 1 l/s. Pred kolaudáciou je prívodné potrubie DN 100 z Levíc cez Krškany z výtlačného vodovodu sídliska Vinohrady. Časť Čankov nemá vodovod. Vybudované je prívodné potrubie od Malého Kiaru. Zásobovanie vodou bude z vodojemu „Kalinčiakovo“.

Terajšia Počet Špecif.spo- Ročná spotreba spotreba obyv. treba l/o/deň tis.m3/rok priemer max. l/s l/s Kalinčiakovo 492 146 26 0,81 1,62 Malý Kiar 226 97 8 0,26 0,52 Horša 90 152 5 0,16 0,32 Výhľadová potreba Kalinčiakovo 630 146 34 1,10 2,20 Malý Kiar 245 135 12 0,38 0,76 Horša 150 135 8 0,26 0,52 Čankov 270 135 13 0,42 0,84

Terajšia spotreba i výhľadová potreba pitnej vody v mestských častiach bude malá 0,42 - 2,2 l/s. Prívodné potrubie musí zabezpečiť potrebu požiarnej vody 6,7 l/s teda spolu 8,9 l/s, čo potrubie DN 100 s kapacitou 13 l/s zabezpečí.

182

8.5. Odkanalizovanie územia a čistenie odpadových vôd

Odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou je v súčasnosti len v meste Levice. Jednotná stoková sieť bola budovaná v rokoch 1953 – 57 a v závislosti od rozvoja mesta postupne rozširovaná. Odpadové vody odvádzané jednotnou kanalizáciou sú zneškodňované v ČOV Levice v lokalite Géňa. Recipientom vyčistených odpadových vôd je Podlužianka (nová Podlužianka vyústená do Hrona).

ČOV Levice je mechanicko – biologická. Kanalizačná sieť je zaťažovaná balastnými vodami a značne zriedené splaškové vody spôsobujú problémy v technologickom procese čistenia. Balastné vody a zrážky predstavovali v roku 2001 spolu 7.347 tis.m3r-1, z toho zrážky 410,4 tis.m3.r-1.

Zástavba rodinných domov má v uliciach delenú kanalizáciu (splaškovú), zaústenú do jednotnej kanalizácie. Kostru kanalizačnej siete tvorí stoka A začínajúca pod hradom profilom DN 1200 a ukončená profilom DN 1600 v čističke odpadových vôd (ČOV) pod mestom v lokalite Géňa. Na stoku A sa napájajú zberače B, D a M, z východnej a zo západnej polovice mesta. Dažďové vody sú odľahčované zo stoky A do Pereca (OK2A), do kanála Teler (OK1A) a zo zberača M do kanála Teler (OK1M toho času zamurovaná). V súčasnosti bola rozšírená delená kanalizácia v povodí zberača M. Splašková kanalizácia na Kálnickej ceste, Ul. 1. mája, J. Černáka, 28. októbra a mjr. Samojlenku je zaústená do zberača M1 na ul. Sokolovskej. Splaškové vody z ulíc Š. Majora, M. Kukučína a Železničná sú prečerpávané do zberača na Kálnickej ceste. Realizovala sa výstavba delenej kanalizácie v lokalite Podhradie. Doteraz nie je odkanalizovaná vyššie položená zástavba na úbočiach na východnom okraji mesta a niektoré plochy priemyslu v meste. Do kanalizačnej siete mesta, do zberača B na ul. Ľ. Podjavorinskej sú prečerpávané splaškové vody z Hronských Kľačian. Mestské časti Kalinčiakovo, Malý Kiar, Čankov a Horša nemajú kanalizáciu. Splaškové vody sú akumulované v individuálnych žumpách a vyvážané do ČOV Levice.

Množstvá odkanalizovaných vôd :

2001 2002 Ukazovateľ tis.m3rok- m3deň- tis.m3rok- m3deň- Poznámka 1 1 1 1 voda odkanalizovaná 3.548 9.750 3.816 10.40 124 l/s toho. - obyvateľstvo 1.835 5.030 1.869 5.130 - priemysel 1.042 2.870 1.227 3.360 - ostatní 671 1.850 720 1.980 voda čistená 10.485 29.60011.014 30.10 349 l/s vody balastné 7.347 20.60 6.608 18.10 Počet odkanaliz.obyv. 34.830 35.016

V prehľade možno badať mierny nárast množstva odkanalizovaných vôd z priemyslu a od ostatných producentov odpadových vôd. Odkanalizovaná voda od obyvateľstva zostáva v rovnakom množstve. Odpadové vody obsahujú vyše 60 % balastnych vôd vnikajúcich do kanalizačného potrubia cez netesnosti, najmä v miestach napojovania domových prípojok. Odpadové vody sú privedené na ČOV Levice a tam zneškodňované v mechanicko - biologickom procese. Čistička je nová s kapacitou 301 l/s. Pôvodná stará čistička s kapacitou 105 l/s je odstavená. Účinnosť ČOV a vplyv na recipient

Obsah nečistôt Podlužanka Limity 183 prítok odtok z ČOV III.stupeň povrch vôd Ukazovateľ mg.l-1 mg.l-1 účinnosť čistoty mg.l-1 BSK5 143 11,8 91,7 10 7 CHSK 301,6 34,3 88,6 35 35 NL 125,9 14,0 88,9 - - TN (celkový dusík) 10,32 3,12 69,8 15 4,2 TP (celkový fosfor) 2,37 1,56 34,2 0,4 0,4

Prehľad demonštruje dobrú účinnosť čistenia organických a chemických látok. Menej účinné je čistenie dusičnanov. Málo účinné je čistenia fosforečnanov. Porovnanie parametrov čistenej vody na odtoku z ČOV s parametrami recipientu – Podlužianky, ktorá je III. stupňa čistoty ukazuje zhoršenie parametrov Podlužianky len v BSK5 a TP (celkový fosfor). Zvýšením účinnosti v BSK5 môže čistička dosiahnúť aj limity čistých povrchových vôd. Na zvýšenie účinnosti ČOV je vypracovaná intenzifikačná štúdia, ktorej závery sa postupne realizujú. V záujme zvýšenia čistoty Podlužianky predpokladá sa preloženie výuste ČOV do Hrona.

Zameranie kanalizácie odhalilo že stoková sieť má viac úsekov v nedostatočnom sklone a niektoré úseky sú v protispáde, vyžadujúce rekonštrukciu.

Návrh rozšírenia kanalizačnej siete

V doteraz neodkanalizovaných okrskoch Káka, Nixbrod a Krížny vrch navrhujeme vybudovať delenú (splaškovú) kanalizáciu. Na odkanalizovanie do verejnej siete sa navrhujú aj časti dosiaľ neodkanalizovaných lokalít pri Koháryho ulici a v priemyselných zónach.

Pre novonavrhované lokality navrhujeme vybudovať zberače splaškovej kanalizácie zaústené do najbližšej uličnej kanalizácie. Pre obytný súbor „Dolné lúky“ navrhujeme jednotnú kanalizáciu na odvedenie odpadových vôd do zberača D na Pereckej ulici. Doteraz neodvodnené okolie priemyselných areálov navrhujeme vybaviť zberačmi jednotnej kanalizácie zaústené do stoky A a zberača M.

Odkanalizovanie nových lokalít : Počet Počet Splašky Nová lokalita bytov obyvat. l/s Navrhované zaústenie rozšír.sídl.Vinohrady BD 170 575 2,5 zberač D1-7 DN 600 RD 150 600 na Hlbokej ulici OS „Dolné lúky“ BD 510 2000 stoka DN 2400/1500 ďalší výhľad BD 650 2100 10,9 pred krížovaním Pereca ďalší výhľad RD 265 1060 na Pereckej ulici zástavba v meste BD 300 1000 2,1 uličné kanalizácie sociálne bývanie BD 160 800 1,7 Ladislavov dvor M- ČOV, Nixbrod – nové zberače, Géňa-stoka A Cigánka RD 26 100 0,2 zberač D1-7 Hlboká ul. DN 600 Podhradie RD 43 170 0,3 budovať kanalizáciu Pri Šahanskej ceste RD 45 180 0,3 budovať kanalizáciu Družstevnícka sever RD 58 235 0,6 budovať kanalizáciu Dolný krížny vrch RD 15+7 90 0,2 budovať kanalizáciu Kalvária RD 6 25 0,1 zberač A18-3 DN 300 184 Horný Krížny vrch RD 22 90 0,2 budovať kanalizáciu Nixbrod UO 29 RD 30+50 320 0,7 budovať kanalizáciu Nixbrod UO 35 RD 15 60 0,2 budovať kanalizáciu Nixbrod UO 28 RD 135 540 1,4 budovať kanalizáciu Vo viniciach U O34 RD 150 600 1,5 zberač D1-7 Hlboká ul.DN 600 Vo viniciach U O28 RD 60 240 0,6 zberač D5-0 Pivničná ul. DN 300 Pri nadjazde UO 1-4 RD 85 340 0,7 zberač M1 DN 800 Kálnická cesta Rozptyl v meste RD 25+13 150 0,3 uličné kanalizácie Spolu : 24,5 l/s

Prírastky splaškových vôd o 24,5 l/s značí nárast odkanalizovaných vôd z terajších 124 l/s na 148,5 l/s vo výhľade, ktorý ČOV s kapacitou 301 l/s vykryje s rezervou.

Odkanalizovanie mestských častí

Pre návrh odkanalizovania územne odlúčených mestskych častí Kalinčiakovo, Malý Kiar a Čankov sa v návrhu územného plánu premietla koncepcia Zsl. Vodárenskej spoločnosti, a.s. „Tekov I.“, ktorú v súčasnosti projekčne pripravuje organizácia „Bursa“ Banská Bystrica. Podľa tejto koncepcie sa navrhuje spoločné odkanalizovanie obcí Starý Hrádok, Mýtne Ludany, Malý Kiar, Čankov, Kalinčiakovo (vrátane areálu Margita – Ilona) a Krškany (vrátane časti Zajačia dolina), resp. obcí Starý Tekov a Hronské Kľačany tlakovou kanalizáciou, so zaústením do stokovej siete mesta Levice, a s čistením odpadových vôd v ČOV Levice. Odpad z ČOV sa novým odtokom DN 1600 navrhuje vyústiť priamo do Hrona, v katastrálnom území obce Vyšné nad Hronom.

Jednotlivé obce, začlenené do tejto kanalizačnej sústavy, budú v intravilánoch odkanalizované gravitačnou splaškovou kanalizáciou, ktorá bude jednotlivo zaústená do tlakovej kanalizácie. Pre územne odlúčenú mestskú časť Horša sa navrhuje samostatná gravitačná splašková kanalizácia, s ČOV na dolnom konci obce. Recipientom vyčistených odpadových vôd bude Sikenica.

8.6. Vodné toky a ochrana proti veľkým vodám

Prirodzenými tokmi v riešenom území sú Podlužianka, Sikenica a Čankovský potok. Kanály Perec, Teller a Čertov jarok boli účelovo vybudované na zavlažovanie a prívod úžitkovej vody pre mesto a pre Levické rybníky. Teller odvodňuje rybníky. Čertov jarok občasne odvádza jarné a dážďové vody.

Podlužianka a Perec pretekajú intravilánom mesta a ich korytá sú spevnené a upravené na odvádzanie veľkých vôd. Hlavným recipientom vôd z územia mesta je Podlužianka (III. triedy čistoty) do ktorej je vyústená aj mestská ČOV. Sikenica je hlavným recipientom vôd z Horše a Kalinčiakova. Tok po Kalinčiakovo má smerovú, spádovú úpravu a spevnenie dna a svahov. V tomto úseku je prietočný profil zúžený stromovým porastom, neprevedie veľké vody, môže vybrežiť a ohroziť intravilán Kalinčiakova. Čankovský potok je hlavným recipientom Čankova a Malého Kiaru. Územie Malého Kiaru odvodňuje aj Kiarský kanál. Čankovský potok tečie prirodzeným korytom. V profile Malý Kiar je vybudovaný úžitkový rybník. 185 Po prehodnotení prietokov 100 ročnej vody nie je pred vybrežením Podlužianky chránený intravilán Levíc a pred vybrežením Sikenice intravilán Kalinčiakova.

V roku 1996 bola vypracovaná štúdia „Levice – ochrana mesta pred povodňovými prietokmi Podlužianky“ (SVP, š.p. o.z. Povodie Hrona Banská Bystrica) a výskumná úloha (VÚVH Bratislava). Na základe jej riešenia je do návrhu územného plánu mesta zahrnutý zámer vybudovania suchých nádrží – poldrov na Podlužianke, ktoré budú redukovať Q100 ročný prietok = 68,0 m3s.-1 na prietok Q = 45 m3.s-1. Tento prietok sa pokladá za návrhový QN pre úpravu koryta Podlužianky v jej prietoku intravilánom mesta. V súčasnosti sa v podstatnej časti mesta realizujú úpravy koryta Podlužianky na navrhovaný prietok QN. Úpravy na celom toku Podlužianky v intraviláne mesta sú do návrhu územného plánu zakreslené (viď výkres čís. 6).

Na Sikenici sa územným plánom navrhuje rekonštrukcia zníženého koryta, s prípadným ohrádzovaním toku v intraviláne Kalinčiakova.

V zmysle § 45 zákona NR SR čís. 184/2002 Z.z. o vodách môže správca vodného toku pri výkone jeho správy alebo správy vodných stavieb alebo zariadení užívať pobrežné pozemky, ktorými sú v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri vodohospodársky významnom toku pozemky do 10 m od brehovej čiary a pri drobných vodných tokoch do 5 m od brehovej čiary.

186 9. Koncepcia verejného technického vybavenia - energetika a spoje

9.1. Zásobovanie elektrickou energiou

Levice sú zásobované elektrickou energiou zo 110/22 kV transformovne, umiestnenej na severnom okraji mesta, cez nasledovné vedenia:

Mesto Levice : V303 okružné vedenie Levice V352 okružné vedenie Levice V1017 priemyselný káblový vývoj V120 mestský káblový vývod V1018 mestský káblový vývoj V266 linka Levice - Nové Zámky V171 linka Levice - Pukanec V288 linka Levice - Tlmače

Miestne časti : Kalinčiakovo V 294 linka Levice - Želiezovce Čankov V267 linka Levice - Tupá Horša V171 linka Levice - Pukanec

Vedenia vychádzajú z transformovne 110/22 kV s výkonom 2 x 40 MVA. Terajšia vyťaženosť transformovne je 60 %. Je jediným bodom napojenia. V prípade jej poruchy zostane sídlo bez elektrickej energie.

Distribučná sieť

Hlavné zásobovacie okružné vedenia V303 a V352 idú okolo celého vonkajšieho obvodu mesta a zásobujú okrajovú zástavbu a južné časti sídlisk. Vedenia sú vzdušné na stĺpoch a stožiaroch zaokruhované. Do vnútorného mesta zo severu sú z transformovne privedené dva 22 kV káblové napájače V 120, V1018 a napájač V1017 tzv. „priemyselný“ idúci až za južný okraj mesta do Mäsokombinátu. Do sídlisk z južného okraja vstupujú káblové odbočky V352 ako napájače sídliskových trafostaníc. Káble sú väčšinou klasické 185 mm novšie 240 mm. Sekundárna rozvodná sieť je káblová v sídliskách a v zástavbe rodinných domov vzdušná na betónových stĺpoch.

Distribučné trafostanice (DTS):

V okrajovej zástavbe a v mestských častiach sú trafostanice stĺpové, prípadne mrežové. V sídliskách a vnútornom meste sú trafostanice murované. Prevládajú 630 kVA (70 ks) a 400 kVA (44 ks). Počet všetkých trafostaníc v meste je 123 a v mestských častiach 21, spolu 147 DTS s celkovou kapacitou 79.735 kVA. Prehľadný zoznam všetkých trafostaníc je v pripojenej tabuľke.

Závod Levitex je zásobovaný zo 110 kV transformovne Levenu a.s. napájanej z dvojitého 110 kV vedenia Levice - Želiezovce. V areáli závodu Levitex je elektráreň Levenu a.s. o výkone 8 Mva. Ostatné závody sú napojené na mestskú 22 kV distribučnú sieť. Ako celok funguje distribučná sieť spoľahlivo bez väčších úbytkov napätia. Problematické sú vedenia na Vojenskej, Bernolákove, Bottu a Jesenského uliciach, kde sú ešte staré vodiče na nástrešníkoch, ktoré nezaručujú skratovú bezpečnosť.

187 Napojovanie inštalovaného výkonu distribučných trafostaníc (DTS) na vedenia:

Vedenie číslo Počet napoj. DTS Inštalovaný výkon kVA mesto Levice 1017 30 25620 1018 18 10320 120 12 10130 352 46 20410 303 6 3200 112 69680 kVA

Miestne časti a okrajová zástavba:

294 20 6740 267 7 2155 171 3 360 288 1 400 266 1 400 32 10055 kVA Sídelný útvar spolu 146 79735 kVA

Posúdenie zaťaženia vedení

Orientačne možno uvažovať na jeden vývod z VN transformovne zaťaženie 10000 kVA. Podľa toho sú vedenia optimálne zaťažené inštalovaným výkonom. Vedenia 1017 a 352 sú rozvetvené do dvoch - troch káblov, pôsobia teda ako zdvojené - trojité a prenesú 2 - 3x 10000 kVA.

Rozdelenie inštalovaného výkonu DTS do odberateľských skupín: - pre bytovú zástavbu v meste 36.790 kVA - pre závody, prevádzky, objekty 32.890 kVA - pre mestské časti a okrajovú zástavbu 10.375 kVA

Bilancovanie merných zaťažení: Podiel inštalovaného výkonu na 1 byt - 36790 : 11237 = 3,3 kVA/1 byt Pre kompletne plynofikované sídlo je primeraný podiel = 1,5 kVA/1 byt podľa toho sídlo vykazuje prebytok transformačného výkonu a teda značné rezervy na pripojovanie ďalšej budúcej zástavby. Transformačný výkon závodov vo výške 32.890 kVA je nateraz prebytkový z dôvodu obmedzenia či transformácie výroby. Podiel inštalovaného výkonu na 1 dom v okrajových a mestských častiach = 10375 : 950 = 10,7 kVA/dom

Vysoký podiel vznikol tým, že časti boli plynofikované, avšak inštalovaný výkon elektrických zariadení zostal na úrovni pred plynofikáciou. Podiel 10,7 kVA/dom vykazuje rezervy na pripájanie ďalšej budúcej zástavby v okrajových a mestských častiach.

188

189

190

191

192 Návrh rozvoja

Územný plán rieši rozvoj bytovej výstavby na viacerých lokalitách po celom obvode mesta. Zástavba bytov v rozptyle v meste bude zásobovaná z rezervy trafostaníc v meste. Zásobovanie navrhovanej novej zástavby na lokalitách bude z okružných zásobovacích 22 kV vedení V 303 a V 352. Vedenia sú dvojité vzdušné s dostatočnou kapacitou. Vychádzajú zo 110 kV rozvodne na severnom okraji mesta a obidúc celý obvod mesta sú cez rozvodňu zokruhované. Vedenie V 352 nad lokalitami Dolné lúky a Vinohrady odsúvame mimo tieto lokality. Distribučné trafostanice (DTS VN/NN) zostanú napojené na okružné vedenie vzdušnými alebo káblovými prípojkami. Stĺpové trafostanice zostanú zachované.

Novonavrhované DTS v obytnom súbore „Dolné lúky“ navrhujeme budovať ako murované. Prípojky VN aj sekundárne rozvody NN navrhujeme kábelové v zemi. Nárast záťaže zásobovaích vedení určíme bilančnou metódou podľa druhu a počtu bytov pre každú lokalitu na základe výkonových podkladov smernice SEZ č. 2/1982. Mesto je plne plynofikované s rozvodmi plynu ku každej riešenej lokalite.

Smernice stanovujú pre plynofikované obytné celky s bytmi :

- kategórie A (elektrina na svietenie a bytové elektrospotrebiče) výhľadové zaťaženie Sb = 1,2 + 4,8/Vn = 1,2 + 4,8 V 510 = 1,5 kVA/byt - kategórie B1 (elektrina pre svetlo a el. spotrebiče v rodinnom dome) výhľadové zaťaženie Sb = 1,6 + 6,4 Vn = 1,6 + 6,4 V150 = 2,1 kVA/dom

Na základe stanovených ukazovateľov je zostavená bilancia potrebného príkonu a navrhuje sa spôsob jeho zabezpečenia.

Potreba výhľadového príkonu : Príkon kVA Počet byty Verejné spolu Zabezpečenie príkonu Nová lokalita bytov osvetlenie rozšír.sídl.Vinohrady BD 170 255 45 300 TS 035 Vinohrady RD 150 315 25 340 výstavba TS 400 kVA OS „Dlhé lúky“ BD 510 765 85 850 z prepojovacieho kábla ďalší výhľad BD 650 975 125 1100 V 352-sídl.Rybníky ďalší výhľad RD 265 395 25 420 výst.5 ks TS 630 Obč.vybavenosť + 10 % 230 zástavba v meste BD 300 450 - - z uličných vedení NN sociálne bývanie BD 160 240 - 240 z miestnych vedení NN Cigánka RD 26 55 5 60 TS 054 Ludanská cesta Podhradie RD 43 85 5 90 TS 007 Štátne lesy Pri Šahanskej ceste RD 45 95 5 100 TS Novochema Nixbrod Družstevnícka sever RD 58 120 - 120 TS 012 Dom dôchodcov Dolný krížny vrch RD 15+7 45 5 50 TS 002 Monako Kalvária RD 6 10 - 10 TS 006 Pedagogická škola Horný Krížny vrch RD 22 45 5 50 TS 002 Monako Nixbrod UO 29 RD 30+50 170 10 180 TS 206 Novochema Nixbrod Nixbrod UO 35 RD 15 30 - 30 TS 202 Pekáreň Kazlov Nixbrod UO 28 RD 135 280 20 300 z vedenia 352 vybudovať TS 400 kVA 193 Vo viniciach U O34 RD 150 315 25 340 TS 035 Vinohrady Vo viniciach U O28 RD 60 125 5 130 TS 043 Urban Pri nadjazde UO 1-4 RD 85 180 10 190 z vedenia 1017 vybudovať TS 250 Rozptyl v meste RD 25+13 80 - 80 z uličných vedení NN Spolu : 2.987 5.030 400 5.430

Bilancovaný príkon 5430 kVA pribudne ako nárast záťaže na okružné vedenie V 303 V 352. Prieskumy ukázali prebytok inštalovaného výkonu transformátorov v meste napájaných z káblov vyvedených z rozvodne 110/22 kV a prepojených na káble 352 v sídliskách. Tento prebytok môžu využiť okrajové lokality na krytie potrebného príkonu. Príkon pre obytný súbor „Dolné lúky“ 2600 kVA vyžaduje 2600 : 0,75 x 630 = 5 ks trafostaníc pre ktoré sú vyznačené plochy ako pre verejnoprospešné stavby. Stĺpové trafostanice na okrajových lokalitách sú osadené transformátormi s malým výkonom. Zvýšenie výkonu niektorých z nich bude predmetom projektovania konkrétnych lokalít.

Zásobovanie mestských častí elektrickou energiou

Vykonané prieskumy a rozbory ukázali, že v mestských častich je značný prebytok celkového inštalovaného transformačného výkonu. Podiel celkového výkonu 4.830 kVA na daný počet domov 567 vychádza na 8,5 kVA/dom. Mestské časti sú plynofikované. Pripravuje sa plynovikácia Malého Kiaru. Smernice SEZ č. 2/1982 udávajú pre plynofikované obce merné zaťaženie 2,1 kVA/dom. Porovnanie ukazuje na prebytok výkonu 6,4 kVA/dom, čo je vysoké prekročenie potrebného inštalovaného výkonu trafostaníc. Veľkosť výhľadového zaťaženia bilancujeme z merného zaťaženia na DTS 2,1 kVA/dom (elektrina v kategórii B1).

Bilancia potrebného príkonu a inštalovaného výkonu :

Výhľad do r. 2030 Terajší stav Počet domov Potrebný Inštalovaný Prebytok kVA Sídlo príkon kVA výkon kVA Kalinčiakovo 265 556 1960 1404 Horša 115 242 360 - Čankov 165 346 2080 1734 Malý Kiar 150 615 1430 1115

Prehľad ukazuje, že ani výhľadový nárast počtu domov v jednotlivých mestských častiach a tým aj nárast potrebného príkonu nevyčerpe prebytky jestvujúceho výkonu trafostaníc. Naďalej bude inštalovaný transformačný výkon prevyšovať potrebný príkon takmer trojnásobne. Bude vecou majiteľa transformátorov, či v záujme rentability zníži ich kapacitu úmerne k potrebnému príkonu.

Verejné osvetlenie

194 Osvetlenie mestských sídlisk a stredu mesta je výbojkovými svietidlami na oceľových stĺpoch. Rozvody verejného osvetlenia v sídliskách a v centrálnych častiach mesta sú klábelové vedenie v zelených pásoch okolo ciest a chodníkov. V uličnej zástavbe a v zástavbe rodinných domov sú rozvody verejného osvetlenia vzdušné na betónových a v okrajových častiach aj na drevených stĺpoch. Osvetľovacie telesá sú výbojkové na výložníkoch osadených na stĺpoch sekundárnych rozvodoch elektriny. Ovládanie zapínania a vypínania verejného osvetlenia je centrálne časovým spínačom.

V návrhu územného plánu města sa rešpektujú všetky jestvujúce energetické zariadenia a ich ochranné pásma v zmysle zákona NR SR čís. 70/1998 Z.z. V miestach s navrhovaným rozvojom města sa navrhujú nové zariadenia, ojedinele aj lokálne úpravy trás jestvujúcich rozvodov alebo elektrorozvodných zariadení. Pre novonavrhované zariadenia sa navrhujú plochy a koridory, ktoré sú zaradené do verejnoprospešných stavieb.

195 9.2. Zásobovanie plynom

Levice sú zásobované z diaľkových VVTL plynovodov z dvoch smerov: od severu VTL plynovodom DN 150 PN 25 odbočujúcim od medzištátneho plynovodu pri Tlmačoch a od juhu VTL plynovodom DN 200 PN 40 odbočujúcim od Tranzitného plynovodu pri Starom Hrádku.

Zásobovanie mesta zabezpečujú 3 regulačné stanice (RS) VTL/STL: - RS1 5000 m3/h pri Kalnickej ceste na západnom okraji mesta - RS2 5000 m3/h pri Rybníkoch na južnom okraji mesta - RS 3 7000m3/h pri Bátovskej ceste na východnom okraji mesta

Dodávka plynu do mesta je teda z troch strán, z okrajov do centra mesta veľkoprofilovým zásobovacím potrubím DN 200 postupne rozvetveným do menších profilov 150, 100, 80, 50 do všetkých ulíc. Miestne plynovody sú stredotlaké STL 0,1 Mpa a umožňujú napojenie odberateľov priamo prípojkou z uličného potrubia cez regulátory STL/NTL.

Stav plynovodnej siete

Miestna plynovodná sieť sa začala budovať v r. 1981 z rúr oceľových a neskôr aj z rúr polyetylénových. Doteraz je vybudovaných 42 km miestnych plynovodov. Vybudovaná plynovodná sieť funguje spoľahlivo. Poruchovosť a straty plynú, sú malé, prevádzkové tlaky vyrovnané po celej sieti v každej ulici. Priaznivé rozloženie regulačných staníc po obvode mesta umožňuje najkratšie možné dĺžky potrubí a minimálne poklesy prevádzkového tlaku v sieti. Pre zabezpečenie ďalšieho fungovania bude potrebné postupne vymieňať tie časti plynovodnej siete, ktoré dosiahli prah svojej životnosti.

Pribudli ďalšie dve pôvodne podnikové regulačné stanice, ktoré napájajú rozvody plynu mimo mestskú sieť - RS 3000 v časti Géňa pre Mäsokombinát, ČOV a Školský majetok - RS 1000 v časti „Monako“ pre Tehelňu (sever) a okolie

Stav plynofikácie mesta

Plynofikácia mesta je v súčasnosti už takmer úplná. Podľa sčítania obyvateľstva a bytov z roku 2001 v Leviciach je 12.578 trvale obývaných bytov, v ktorých 12.298 bytov má zavedený plyn v byte, čo je 97 % plynofikácie.

Plyn sa využíva aj v zariadeniach občianskej vybavenosti. Plynofikované sú všetky veľké i stredné kotolne podnikov, závodov, škôl, úradov, nemocníc, športových zariadení i vojska na území mesta tak, ako sú uvedené v priloženom zozname vypracovanom Okresným úradom OŽP Levice.

Návrh riešenia

Územie mesta je vybavené celoplošnou plynovodnou sieťou. Uličné plynovody sú privedené aj do okrajových ulíc mesta. Rozvoj novej zástavby podľa územného plánu smeruje prevažne do okrajových lokalít mesta a ich zapojovanie do celomestskej rozvodnej siete bude najmä predĺžovaním plynovodov z priľahlých ulíc. Výnimkou bude obytný súbor „Dolné lúky“ pre ktorý navrhujeme plynovodnú sieť rozvinúť z hlavného rozvodu DN 200 sídliska Rybníky. Nové byty v rozptyle vnútri mesta budú napájané na jestvujúce uličné plynovody.

196

197

198 Sociálne bývanie na Ludvikovom dvore vyžaduje budovanie prívodu, v Géni sa napojí na plynovod do ČOV a v Nixbrode na budované miestne plynovody.

Terajšia spotreba plynu v meste

Počet Ročná spotreba Hod.spotreba Zaťaž.RS Poznámka Odbera celkom na 1 byt na 1 byt celkom Ukazovateľ teľov tis.m3 m3 m3/hod. m3/hod. vykurovanie MO okrskové kotolne 1633 1904 1160 0,48 780 v priemere MO blokové kotolne 158 365 2310 0,96 150 240 dní x 10 hod =2400 hod. MO rodinné domy 1061 4440 4150 1,43 1520 RD 240x12=2900 SCZT 9446 20731 2190 0,92 8700 MO obč.vybavenosť 3900 2,70 1620 Bytovo-komunál spolu: 31340 12620 VO priemysel a iní 21630 vlastné RS

Vyhodnotené ukazovatele odrážajú konkrétne pomery v spotrebe plynu v meste v nových ekonomických podmienkach a sú úsporné. Pre stanovenie potreby plynu v roku 2030 a podľa doterajších tendencií úspornosti v spotrebe vytyčujeme priemerné ukazovatele :

- pre byty v bytových domoch s vlastnou kotolňou 1,1 m3/hod. a 2000 m3/rok - pre byty v rodinných domoch 1,4 m3/hod. a 4000 m3/r

Potreba plynu pre novú zástavbu do roku 2030

Počet Príkon Potreba Nová lokalita bytov m3/hod tis.m3/rok Spôsob napojenia . rozšír.sídl.Vinohrady BD 170 190 2340 budovať odbočky od DN150 RD 150 210 4600 sídl.Vinohrady OS „Dlhé lúky“ BD 510 560 1020 vybudovať plynovody ďalší výhľad BD 650 715 1300 od DN 200 sídl.Rybníky ďalší výhľad RD 265 370 1480 zástavba v meste BD 300 330 600 uličné plynovody v meste sociálne bývanie BD 160 180 320 miestne plynovody Cigánka RD 26 40 100 plynovod „Pod Urbanom“ Podhradie RD 43 60 170 predĺžiť plynovod z Koháryho ul. Pri Šahanskej ceste RD 45 60 180 zriadiť odbočku z Družstevníckej Družstevnícka sever RD 58 80 230 uličný plynovod Dolný krížny vrch RD 15+7 40 90 predĺžiť plynovod Tehelne Kalvária RD 6 10 20 predĺžiť uličný plynovod Horný Krížny vrch RD 22 40 90 predĺžiť plynovod Tehelne Nixbrod UO 29 RD 30+5 110 320 budovať plyn.od Družstevníckej 0 Nixbrod UO 35 RD 15 20 60 budovať plyn.od Družstevníckej Nixbrod UO 28 RD 135 190 540 budovať plyn.od Družstevníckej Vo viniciach U O34 RD 150 210 600 budovať odbočky od Hlbokej ul. Vo viniciach U O28 RD 60 80 240 budovať odbočky od Hlbokej ul. Pri nadjazde UO 1-4 RD 85 120 320 predĺžiť plynovod od Železničnej rozptyl v meste RD 25+1 50 150 uličné plynovody v meste 3 Spolu : 2987 3565 8770 199

Bilancia výhľadových potrieb plynu pre mesto Terajšia spotreba bytovo – komunálnej sféry 12.670 m3/hod = 31.340 tis.m3/rok Vyčíslená potreba novej zástavby 3.565 m3/hod = 8.770 tis.m3/rok Výhľadová potreba pre bytovo-komunálnu sféru v meste bude 16.235 m3/hod.= 40.110 tis.m3/rok Bilancovaný objem potrebného regulačného príkonu 16.235 m3/hod. jestvujúce regulačné stanice 2 x 5000 + 1 x 7000 = 17.000 m3/hod. zabezpečia aj v roku 2030. Celková potreba zemného plynu naftového v meste v roku 2030 vzrastie z 52.970 tis.m3 na 61.700 tis.m3/rok, čo distribučné zariadenia miestnej plynovodnej siete zabezpečia.

Zásobovanie plynom mestských častí

Z mestských častí sú plynofikované: Kalinčiakovo, Horša a Čankov. Pripravuje sa plynofikácia Malého Kiaru. Zásobovanie je z regulačnej stanice plynu s výkonom 1200 m3/hod. umiestnenej v Krškanoch. Z celkového počtu 455 domov je 263 odberateľov plynu, čo predstavuje 58%-nú plynofikáciu.

V návrhu zásobovania do roku 2030 budeme počítať s 90 %-nou plynofikáciou. Územný plán navrhuje nárast zástavby v jednotlivých častiach takto : V Kalinčiakove o 35 rodinných domov na 265 domov x 0,9 = 238 odberateľov V Horši o 25 rodinných domov na 115 domov x 0,9 = 103 odberateľov V Čankove o 30 rodinných domov na 165 domov x 0,9 = 148 odberateľov V Malom Kiari o 35 rodinných domov na 150 domov x 0,9 = 135 odberateľov

Na základe prieskumov a rozborov doterajšieho zásobovania mestských častí stanovujeme: - hodinovú potrebu plynu v objeme 1,4 m3/hod. - ročnú potrebu pre Kalinčiakovo v objeme 2320 m3/rok a pre Horšu, Čankov, Kiar 2000 m3/rok

Výhľadová potreba plynu :

Počet Ukazovateľ Potreba Mestská časť odber m3/hod m3/rok m3/hod tis.m3/rok . Kalinčiakovo 238 1,4 3920 344 930 Horša 103 1,4 3600 144 370 Čankov 148 1,4 3600 207 410 Malý Kiar 135 1,4 3600 189 490 Spolu obyvateľstvo 624 884 2200 + obč.vybav. 10 % 168 200 Celkom 1052 2400

200 9.3. Zásobovanie teplom

Levice a jeho mestské časti majú rozličný spôsob zásobovania teplom. Zatiaľ čo v mestských častiach s vidieckym charakterom je zásobovanie teplom individuálne, ešte prevažne na báze tuhých palív, v meste je prevažne centralizované a plynofikované. Mesto má vybudovanú sústavu centrálneho zásobovania teplom (SCZT) s dvomi sústredenými zdrojmi tepla: - Tepláreň Leven a.s. (93,2 MW) v súčinnosti s centrálnou výmenníkovou stanicou CVS (32,4 MW) - Výhrevňa - centrálny tepelný zdroj CTZ Rybníky (32,7 MW)

Tepláreň dodáva paru 200oC do CVS na výrobu horúcej vody 130/90oC, ktorá je rozvádzaná do 23 odovzdávacích staníc (OS) a odtiaľ voda 90/70 oC do vykurovacích zariadení odberateľov pre 4266 bytov.

Z výhrevne CTZ je dodávaná horúca voda 130/90oC priamo do 12 odovzdávacích staníc a odtiaľ voda 90/70oC pre 5180 bytov. Spolu je cez SCZT zásobovaných teplom a TÚV 9446 bytov, čo je 79 % trvale obývaných bytov v BD v meste. Okrem bytov je napojená aj občianska vybavenosť v sídliskách a niektorá v centre mesta. Popri dvoch ústredných zdrojoch sú vybudované aj 4 okrskové kotolne (spolu 16,6 MW) pre 1633 bytov na Vinohradoch a 5 blokových kotolní (spolu 1,5 MW) pre 158 bytov. Spolu 1791 bytov t.j. 15 % bytov v BD, zostávajúcich 6 % - 720 bytov v starých BD sa využívajú lokálne zdroje tepla v byte na plyn, alebo elektrinu.

Z celkového počtu 1621 rodinných domov v meste 1061 domov sa zásobuje teplom na báze plynu. V zostávajúcich 560 domoch sa zásobujú teplom ešte z tradičných zdrojov na báze tuhých palív.

Vo využívaní odpadového tepla z JEMO sa doteraz nepokročilo pre vysokú investičnú náročnosť projektu. Rezervované sú koridory pre predpokladané trasy teplovodov. Iniciatívy smerom k netradičným či alternatívnym zdrojom tepla v riešenom území sa doteraz neprejavili.

Súčasný spôsob zásobovania teplom mestských častí: Prevažuje tradičný spôsob vykurovania v peciach a sporákoch na tuhé palivá. Z ušľachtilých palív sa využíva zemný plyn, ale zväčša len na varenie. Širšie využívanie ušľachtilých palív ovplyvňujú súčasné cenové relácie.

Stav teplofikačných zariadení Ústredné zdroje tepla, primárne rozvody, odovzdávacie stanice a sekundárne tepelné siete sú v dobrom prevádzkyschopnom stave a toho času slúžia bez prerušenia či väčších porúch.

Tepláreň Levíc je v prevádzke už takmer 30 rokov. Napriek tomu táto pôvodne mazutová, viackrát inovovaná a v r. 1996 plynofikovaná tepláreň funguje nateraz spoľahlivo. Dodáva prehriatu paru do centrálnej výmenníkovej stanice (CVS) v strede mesta parovodom DN400/150 v dĺžke 1,5 km. Parovod bol inovovaný v r. 1998 a je v dobrom technickom stave.

Pôvodná stará výhrevňa postavená pri Rybníkoch v r. 1984 na triedené uhlie o výkone 34,8 MW je odstavená. Pri nej bola v r. 1990 postavená nová plynová výhrevňa o výkone 32,7 MW ako centrálny tepelný zdroj (CTZ). Nová výhrevňa je funkčne spoľahlivá, pracuje s projektovanými parametrami, dodáva horúcovom DN 2 x 400 prehriatu vodu priamo do odovzdávacích staníc na príľahlých sídliskách. Prepojená je s centrálnou výmenníkovou stanicou (CVS) ako dodatkový zdroj tepla.

Kapacita tepelných zdrojov a odovzdávacích staníc

201 Inštalovaný výkon Počet Podiel výkonov zdrojov odov.stan. napoj. zdrojov odov.stan. Tepelné zdroje SCZT MW MW bytov kW/byt kW/byt pozn Centr.vým.stanica CVS 32,4 43,54 4266 7,7 10,4 optimum Centr.tepel.zdr.CTZ 32,7 31,71 5180 6,3 6,1 5,5 kW/byt Okrskové kotolne DK 16,1 - 1633 9,9 - Blokové kotolne PK 1,5 - 158 9,6 -

Podiel kapacity centrálnych tepelných zdrojov je vyšší než optimum, čo značí rezervu zdrojov i odovzdávacích staníc a možnosť napojovania ďalších odberateľov. Okrskové a blokové kotolne sú výkonnostne zjavne predimenzované.

Spotreba tepla v súčasnosti:

inštalovaný zásobo- S p o t r e b a Využitie Priemer Zdroj výkon zdroja vané byty plyn teplo GJ paliva spotreby názov MW počet tis.m3 GJ/m2 GJ/byt/rok CVS (T Leven) 32,4 4266 185370 - 43,5 CZT Rybníky 32,7 5180 10221 233350 0,023 45,1 okrskové DK 16,1 1633 1904 65250 0,034 40,0 blokové PK 1,5 158 365 7790 0,027 48,9

Priemerná spotreba v SCZT 43 - 45 GJ/byt/rok je prijateľná (optimum 40 - 50 GJ/byt/rok). Okrskové kotolne DK na sídlisku Vinohrady s novými bytmi s lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami vykazujú najnižšiu spotrebu tepla 40 GJ/byt/rok. Okrskové nové kotolne DK s vyššou účinnosťou spaľovania vykazujú aj najvyššie využitie paliva 0,34 GJ/m3 plynu.

Spotreba plynu v rodinných domoch:

Pre 1061 RD plyn 4440 tis.m3, teplo 133200 GJ, podiel 125 GJ/dom/rok. Podiel 125 GJ/dom rok je nižší než doporučených 140 GJ/dom/rok a značí rezervy vo vykurovaní rodinných domov.

Spotreba tepla v občianskej vybavenosti: Pre 595 odberateľov plyn 3900 tis.m3, teplo 117000 GJ Spotreba občianskej vybavenosti predstavuje podiel 16 % spotreby tepla obyvateľstva, čo je primerané. Optimálny ukazovateľ je 20 %.

Celková spotreba tepla obyvateľstva a OV v meste 730.000 GJ/rok

Spotreba tepla v mestských častiach: pre 263 domov plyn 512 tis.m3 teplo 15.360 GJ podiel 59 GJ/dom/rok 11 obj.OV 58 tis.m3 teplo 1.740 GJ pre 304 domov tuhé palivá teplo 24.000 GJ podiel 80 GJ/dom/rok

Spotreba tepla plynofikovaných domov je nízka, preto že plyn sa využíva väčšinou len na varenie. Optimálny podiel pre vidiecke domy je 60 - 80 GJ/dom/rok

202

203 Spotreba tepla v priemysle je nasledovná :

Podnikové a závodné Inštalovaný S p o t r e b a využitie inšt. kotolne výkon zdroja MW plyn tis.m3 teplo GJvýkonu GJ/MW Sladovňa Levice 17,6 1707 37600 2100 Tabak Aris 9,4 372 8200 800 Mliekáreň Levice 6,0 2670 58700 9800 MK ...... 5,0 - - - Kozmetika DeMickén 4,4 203 4500 1000 Lencos - nábytok 3,7 drevo 450 ton 2000 500 Novochem.Nixbt 3,5 uhlie 587 ton 10500 3000 Pekáreň RFT 1,5 plyn 876 19300 12800 Kovo. IDOKlein 1,3 118 2600 2000 ZVaK OZ Levice 1,8 447 9800 5400 spolu : 53,2 plyn 6393 153200 29000

Návrh rozvoja

Levice majú vybudovanú sústavu centrálneho zásobovania teplom a teplou úžitkovou vodou (SCZT) pre vnútorné mesto a sídliská, mimo zástavbu rodinných domov, ktorá má individuálne zásobovanie teplom. Vo výhľade sa počíta s využitím odpadového tepla z JE Mochovce. Horúcovod bude privedený do výhrevne CTZ Rybníky na južnom okraji mesta. Územný plán rieši novú zástavbu bytových a rodinných domov na okrajových lokalitách mesta. Najväčšia lokalita „Dlhé lúky“ s obytným súborom pre 1240 bytov leží v blízkosti CTZ Rybníky, preto navrhujeme jeho zásobovanie teplom a TÚV z tohto zdroja.

Ostatná zástavba rozptýlených bytových domov a lokalít rodinných domov bude zásobovaná individuálne z blokových či domových zdrojov tepla. Riešenie individuálneho zásobovania teplom umožňuje rozsiahlu sieť miestnych plynovodov, privádzajúcich plyn až do bytu či domu. Umožňuje bezstratové čisté získavanie potrebného tepla priamo na mieste spotreby.

Navrhujeme pre byty v domoch rozptýlenej zástavby v meste využiť moderné výkonné zdroje na plyn malých rozmerov pre etážové, alebo domové vykurovanie. Pre rodinné domy navrhujeme využívať domáce kotle obojživelné (vykurovanie a príprava TÚV), ktoré do výhľadovej doby doznajú ďalšie zdokonaľovania, buď v kombinácii s alternatívnymi zdrojmi tepla, alebo v technológii priamej premeny plynnej plazmy na teplo.

Stanovenie nárastu potreby tepla v meste k roku 2030

Na základe prieskumov a rozborov boli v Leviciach dosiahnuté ukazovatele: 45 GJ/byt/rok pre byty v SCZT 50 GJ/byt/rok pre byty v bytových domoch 125 GJ/dom/rok pre rodinné domy

Celkový počet 2987 bytov navrhovaných ako nárast do r. 2030 z toho: 1160 bytov SCZT 470 bytov v bytových domoch 1357 rodinných domov Nárast potreby tepla 1160 x 45 GJ = 52.200 GJ v SCZT 470 x 50 GJ = 2.350 GJ z domových zdrojov 1357 x 125 GJ = 179.000 GJ pre rodinné domy Bilancia výhľadovej potreby tepla v meste k r. 2030

204

Spotreba tepla Terajšia Nárast Spolu GJ/rok GJ/rok GJ/rok SCZT 418.720 52.200 470.920 Okrskové kotolne 65.250 - 65.250 Blokové(domové) kotolne 7.790 2.350 10.140 Rodinné domy 133.200 179.000 312.200 Občianska vybavenosť 117.000 5.200 122.220 Spolu: 741.960 238.770 980.730

Výhľadová potreba obyvateľstva a občianskej vybavenosti v r. 2030 bude 980.730 GJ/rok z čoho 470.920 GJ bude získaných ako odpadové teplo z JE Mochovce.

Spotreba tepla v priemysle

Priemysel v Leviciach neodoberá teplo z mestskej sústavy centrálneho zásobovania teplom a teplou úžitkovou vodou (SCZT). Podniková tepláreň Leven dodáva teplo do SCZT mesta a pre potreby vlastného podniku Leven a.s. Podobne aj ostatné podniky majú vlastné tepelné zdroje na spaľovanie plynu (ZPN). Terajšia spotreba tepla v priemysle 528.200 GJ/rok je nízka pre útlm výroby, alebo v niektorých podnikoch pre zastavenie výroby. Spoločný výkon zdrojov tepla v meste je 145 MW a v prípade rozbehu výroby a pri priemernom využití 6000 GJ/MW stúpla by potreba na 870.000 GJ/rok.

Zásobovanie teplom mestských častí

Prevláda tradičný spôsob vykurovania tuhými palivami. Ako ukázali prieskumy z 567 domov v 304 sa využívajú tuhé palivá na varenie i kúrenie a v 263 domoch sa využíva plyn zväčša na varenie a len v 120 domoch aj na vykurovanie. Terajšia spotreba tepla 59 – 80 GJ/dom Predpokladáme zvýšenie komfortu aj vo vidieckom bývaní a nárast spotreby tepla vo výhľade 100 GJ/dom.

Stanovenie potreby tepla k roku 2030

Sídlo Počet Jednotková potreba Celková potreba domov GJ/dom GJ/rok Kalinčiakovo 265 100 26.500 Horša 115 100 11.500 Čankov 165 100 16.500 Malý Kiar 150 100 15.000 Spolu: 695 69.500 Obč.vybavenosť 10 % 700 Celkom: 70.200

Celková budúca potreba 70.200 GJ tepla mestských častí v r. 2030 značí v palive 2420 tis.m3 zemného plynu naftového. Vyčislenú potrebu plynu zabezpečia jestvujúce i budované plynofikačné zariadenia v riešenom území.

9.4. Produktovody

205 Širším záujmovým územím mesta, pod južným okrajom jeho katastra, prechádza sústava potrubí medzištátneho ropovodu „Družba“. Prečerpávacia stanica ropovodu je v Tupej. Západne od hraníc katastrálneho územia města vedie trasa produktovodu a.s. Slovnaft, závod Kľačany. Rozvoj mesta tieto zariadenia nebude ovplyvňovať.

9.5. Telekomunikačné zariadenia

Uzlový telefónny obvod UTO Levice tvorí primárnu oblasť PO Levice 036 celoslovenskej verejnej telefónnej siete. Patrí do tranzitného telefónneho obvodu TTO Nitra, s ktorým je prepojený diaľkovými káblami na ústredne v Nitre a Bratislave. Káble metalické a novšie optické sú vyznačené na výkrese infraštruktúry. Ústia do novovybudovanej Telekomunikačnej budovy, kde je umiestnená automatická telefónna ústredňa. ATU bola v roku 1994 digitalizovaná, čím sa vyriešil problém nedostatku kapacity napojovania pevných liniek (HTS) pre nových abonentov. Zvrat v bilancovaní HTS prienieslo prudké rozšírenie mobilných hlasových služieb nových tf. operátorov, s ktorými bude potrebné počítať v budúcom rozvoji telefonizácie.

Miestna spojovacia sieť

Spojovacia sieť je vybudovaná na celom území Levíc. V sídliskách a v centrálnej časti mesta sú kábelové vedenia v tvárnicovej trase. V ostatných častich sú káble vedené popri obslužných cestách a chodníkoch. V starej zástavbe rodinných domov sú uličné rozvody vedené vzduchom na drevených stĺpoch so závesným káblom, prípadne kovovými vodičmi FeZn. V uliciach, kde je vedenie uložným káblom prípojky domov sú kovovými vodičmi z drevených stĺpov.

V niektorých uliciach v starej časti mesta spojovacia sieť je nedostatočne vybudovaná. Rádiokomunikácie majú v areáli novej budovy telekomunikácií postavenú vežu pre rádioreléové trasy a TV prevádzač pre riešené územie. Prevádzkuje sa pre viacerých operátorov zatiaľ nerušene, bez požiadaviek na ďalšie objekty, alebo koridory.

Návrh rozvoja

Predpokladáme, že perspektívny rozvoj internetových služieb obnoví požiadavky na telefónne pripojenie. Preto naďalej uvažujeme so 100 % telefonizáciou novej zástavby. Územný plán rieši rozvoj zástavby s výhľadom do roku 2030. Nová zástavba bude prevažne na lokalitách po celom obvode mesta v počte cca 3000 bytov t.j. 3000 prípojok.

206 Rozloženie prípojok a návrh napojenia lokalít

Počet Počet Počet Nová lokalita bytov obyvat prípojok Návrh napojenia .. rozšír.sídl.Vinohrady BD 170 575 320 predĺžením úložných káblov RD 150 600 zo sídliska Vinohrady OS „Dlhé lúky“ BD 510 2000 predĺžením úložných káblov ďalší výhľad BD 650 2100 1425 zo sídliska Rybníky ďalší výhľad RD 265 1060 zástavba v meste BD 300 1000 300 prípojky z uličnej siete sociálne bývanie BD 160 800 160 nepredpokladáme vybavenie Cigánka RD 26 100 26 úložný kábel Staré Levice Podhradie RD 43 170 43 prípojky z uličnej siete Pri Šahanskej ceste RD 45 180 45 predž.ulič.vedenia Bátovská Družstevnícka sever RD 58 235 58 predĺženie siete Káky Dolný krížny vrch RD 15+7 90 22 predĺženie siete Monako Kalvária RD 6 25 6 predĺženie uličnej siete Horný Krížny vrch RD 22 90 22 predĺženie siete Monako Nixbrod UO 29 RD 30+5 320 80 rozšírenie miestnej siete 0 Nixbrod UO 35 RD 15 60 15 rozšírenie miestnej siete Nixbrod UO 28 RD 135 540 135 zriadenie uličnej siete Vo viniciach U O34 RD 150 600 150 predĺženie úlož.káblov Vinohrady Vo viniciach U O28 RD 60 240 60 predĺženie vedenia Pod Urbanom Pri nadjazde UO 1-4 RD 85 340 85 odbočky z vedenia Kálnická cesta rozptyl v meste RD 25+1 150 38 prípojky z uličnej siete 3

Mestská spojová sieť v Leviciach je vybudovaná do všetkých zastavaných lokalít až po okrajové ulice. Táto celomestská sieť je vybudovaná kombinovane to znamená úložnými aj závesnými káblami. Úložné káble v zelených pásoch vedľa chodníkov sú v strede mesta a v nových sídliskách. Závesnými káblami na drevených stĺpoch sú vybavené ulice v zástavbe rodinných domov. K výhľadovému obdobiu navrhujeme závesné káblové vedenia uložiť do zeme vedľa chodníkov. Zapojenie novej výstavby riešenej po obvode mesta navrhujeme úložnými káblami napájanými na uličné vedenia z priľahlých ulíc. Do obytného súboru „Dlhé lúky“ navrhujeme rozšíriť sieť úložných káblov zo sídliska Rybníky. Podobne bude rozšírená miestna sieť aj do navrhovanej priemyselnej zóny. Rádiokomunikácie majú v areáli budovy telekomunikácií postavenú vežu pre rácioreléové trasy a TV prevádzač pre mesto a okolie. Prevádzkuje sa pre viacerých operátorov nerušene bez požiadaviek na ďalšie objekty, alebo koridory.

207 10. Životné prostredie

Územie okresu Levice je všeobecne považované za relatívne menej zaťažené z hľadiska dopadu narušených zložiek životného prostredia na jeho celkový stav a na obyvateľstvo. Globálne ho možno charakterizovať ako mierne narušené až narušené (v 3 - 4 stupni hodnotenia), s lokálnymi výskytmi závad najmä v oblasti zaťaženia exhalátmi z kúrenia, zvýšeným prašným spádom a hlučnosťou z dopravy.

Podľa environmentálnej regionalizácie (SAŽP Banská Bystrica, CER Košice, 2003) je mesto Levice zaradené do IV. stupňa zaťaženia, klasifikovaného ako „prostredie narušené“.

10.1. Ovzdušie

Podľa výsledkov meraní Štátneho zdravotného ústavu v Leviciach hodnoty imisií v riešenom území neprekračujú limitné hodnoty v žiadnom zo sledovaných ukazovateľov. Koncentrácie škodlivín vo voľnom ovzduší v roku 2000 boli nasledovné:

namerané hodnoty škodlivín druh škodliviny minimum maximum priemer NPK+ škodlivín SO2 0 0 0 150 Nox 0,00 88,9 22,46 100 prašnosť 18,8 115,6 55,51 150 pozn.: + NPK - najvyššia povolená koncentrácia škodlivín vo voľnom ovzduší

Priemerné mesačné koncentrácie sledovaných škodlivín v mg/m3 za rok 2000 v meranom úseku na ul. 29. augusta (pri objekte laboratóriá ŠZÚ) boli takéto: mesiac koncentrácia Nox koncentrácia polietavého prachu január 8 51 február 22 43 marec 43 61 apríl 21 66 máj 24 66 jún 21 56 júl 24 37 august 13 41 september 22 48 október 25 68 november 27 49 december 23 49 priemerné koncentrácie: 20,46 mg/m3 55,51 mg/m3

Hodnoty imisií, presahujúce najvyššie povolené koncentrácie, neboli v Leviciach zistené počas vykonávaných meraní od roku 1996. Najvyššia prašnosť (140 mh/m3) bola nameraná v r. 1997. V auguste 2002 bola nameraná koncentrácia Nox = 88,8 mg/m3, prašnosť 117,1 mg/m3.

Kvalitu ovzdušia v meste ovplyvňujú zdroje znečistenia ovzdušia, z nich najmä veľké a stredné zdroje. V súčasnosti sa v meste nachádzajú 2 veľké a 48 stredných zdrojov znečistenia, čo sú najmä kotolne veľkých priemyselných podnikov (najmä Levitexu), mestská kotolňa, spaľovňa v nemocnici a školské kotolne. V neposlednom rade na kvalitu

208

209

210 ovzdušia vplýva i lokálne vykurovanie rodinných domov. Plynofikáciou kotolní sa výrazne znížili emisie, vypúšťané do ovzdušia. Ďalším zdrojom prašnosti a emisií oxidov je automobilová doprava.

Územným plánom sa navrhuje zníženie emisií predpokladaným používaním ušľachtilých palív, ale i možným využívaním odpadového tepla JE Mochovce na vykurovanie obytných súborov, zariadení vybavenosti a výrobných prevádzok. Lokálnu prašnosť komunikácií možno znížiť úpravou ich povrchu a pravidelnou účinnou údržbou. Vplyv prašnosti z poľnohospodárskej výroby na zastavané územie mesta, osobitne na obytné zóny, sa navrhuje obmedziť zriadením pufračných zón s reguláciou poľnohospodárskych činností.

Ďalšie znižovanie prašnosti ovzdušia a emisií oxidov v ovzduší sa dosiahne dokompletovaním cestnej siete v meste, jej zokruhovaním a výhľadovo aj vybudovaním preložky cesty I/51 mimo zastavané územie mesta.

Prehľad veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia v meste Levice je uvedený v prílohe (OÚ Levice).

10.2. Vody a vodné toky

Kvalita povrchových a podzemných vôd v riešenom území je ovplyvňovaná geologickou stavbou územia, klimatickými pomermi, pedologickým charakterom územia a ľudskou činnosťou.

V širšom záujmovom území sa trvale sleduje kvalita vody na Hrone (profil Kalná nad Hronom) a Sikenici (profil - ústie). Hron je významný ako konečný recipient odpadových vôd z kanalizácie Levíc (prostredníctvom potoku Podlužianka).

Hron - profil Kalná nad Hronom

V tomto profile je voda zaradená do II. triedy čistoty v skupine ukazovateľov kyslíkového režimu. Pri hodnote BSK5 - 4,7 mg/l, max. 6,1 mg/l sú hodnoty pod hranicou prípustných hodnôt a voda môže byť hodnotená v tejto skupine ako čistá. V skupine základného chemického zloženia sú triedu určujúcimi ukazovateľmi nerozpustné látky a celkový fosfor - 0,405 mg/l, čo predstavuje IV. triedu čistoty. Zvýšený je obsah amónneho dusíka - 0,85 mg/l, čo poukazuje na intenzívnu poľnohospodársku činnosť.

Sikenica - profil ústie

Voda je zaradená do II. triedy čistoty v skupine ukazovateľov kyslíkového režimu, s hodnotami BSK5 - 4,7 mg/l, CHSK - 9,5 mg/l, bez prekročenia príslušných hodnôt. Voda môže byť v tejto skupine hodnotená ako čistá. V skupine ukazovateľov základného chemického zloženia dosahuje akosť III. triedy čistoty (N-NH4 - 1,2 mg/l).

Medzi významných plošných znečisťovateľov patrí poľnohospodárska výroba, mesto Levice s priemyselnými podnikmi, areálom železničnej stanice a osídlenia v miestnych častiach bez verejnej kanalizácie.

Takmer na všetkých prirodzených tokoch v riešenom území boli realizované smerové a korytové úpravy. V prirodzenom koryte preteká Sikenica v k.ú. Horša. Z dôvodu odvodnenia územia, hlavne v nive Hrona boli vybudované umelé kanály. V odprírodnenom území oráčin okolo Levíc absentujú brehové porasty na Podlužianke a na melioračných kanáloch Perec, Starotekovský kanál, Teler, Čertov jarok.

211 Základným právnym dokumentom v oblasti vody je zákon č. 184/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon). Tento zákon vytvára podmienky na všestrannú ochranu povrchových a podzemných vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov, na zlepšenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd a ich účelné a hospodárne využívanie. Tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických a právnických osôb k povrchovým a podzemným vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia, pri ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, opravnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.

So súhlasom orgánov štátnej vodnej správy sa v katastrálnom území Levice realizuje nasledujúce nakladanie s vodami :

Užívateľ Rozhodnutie Predmet rozhodnutia Vypúšťanie OV z termálneho kúpaliska do toku Kúpaliská Okresný úrad B.Bystrica Sikenica jednotlivými výusťami v rkm 12,7 Kalinčiakovo č.OÚŽP503/2/156/95-B letná turistická sezóna bazény : 6.6.1995 výusť č.1 (Eva) - 123 629 m3.r-1 Eva, Ilona, Adam, č.2 (Ilona) - 17 810 m3.r-1 Tereza č.3 (Adam) - 17 325 m3.r-1 č.4 (Tereza) - 4 872 m3.r-1 č.5 úpravňa bazénových vôd 90,27 - 39 107 m3.r-1 Vypúšťanie OV z bazéna Margita do toku Kúpaliská Okresný úrad B.Bystrica Sikenica jednou výusťou v rkm 12,7 Kalinčiakovo č. OÚŽP 771/2/261/95-B - kontinuálne vypúšťanie OV v čase 9. oo - 19. oo kúpeľ Margita 17.7.1995 hod Ing.Škvarka Q max = 1,0 l.s-1 - nárazové vypúšťanie OV mimo prevádzky bazénu Q max = 40,0 l.s-1 - vypúšťanie OV povolené za rok (letná turistická sezóna 153 dní) 11 508 m3 - povolenie na zriadenie vod.hosp.diela Leven a.s. Levice Obvodný úrad Levice „Kanalizačná č.ObÚŽP Vod-N-18/1995 prípojka“ 16.5.1995 - povolenie na užívanie stavby - všetky vody do verejnej kanalizácie mesta - vypúšťanie OV predčistených na M-ČOV do VK v správe ZsVaK-OZ Levice, 60 l.s-1, 870 000 m3.r-1 Okresný úrad Levice Povolenie na odber povrchovej vody z toku Perec č.OŽP T-97/00783- v k.ú. Levice na prevádzkové účely Vod/CH Qmax = 150 l.s-1, 6.200 m3.d-1, 1,5 mil. m3.r-1 14.4.1997 Povolenie na vypúšťanie OV z ČOV Levice do ZsVaK Levice Krajský úrad Nitra vodného toku Podlužianka v rkm 2,2 jednou č.ŽP-245/96-T2 výusťou 20.12.1996 Qpr = 444 l.s-1, Qmax = 600 l.s-1, 14 mil. m3.r-1 Od 1.10.2002 povoľuje vypúšťanie do toku Hron v rkm 53,5. Ukazovatele platia do 30.9.2002. (Po rekonštrukcii ČOV ostáva vyústenie do Podlužianky) SVH na Slovensku Povolenie na odber vody z toku Perec IKRA s.r.o. Stupava č.2437/31-56/15-2-1954 700 l.s-1, 10 000 m3.r-1. rybníky Levice 15.3.1954 Odoberaná voda sa využíva na chov rýb a neznehodnotená je vypúšťaná späť do toku Povolenie na odber povrchovej vody z toku Perec 212 Správa športových Okresný úrad Levice Qmax = 11,11 l.s-1, 1.200 m3.mes-1, 9.600 m3.r-1 zariadení Levice č. OŽP T-99/01084- na zavlažovanie futbalového ihriska vo futbalový štadión Vod/CH vegetačnom období IV - X 31.5.1999 Platí do 31.10.2004 Povolenie „Závlaha pozemkov ŠMS Levice“, ŠMS Levice Okresný úrad Levice odber vody z Hrona existujúcim odberným č.Vod 141/89 objektom z roku 1965, ČS 1 v k.ú. St. Tekov. 8.3.1989 Závlahové potrubie križuje Podlužianku a Perec nadchodom 20 l.s-1 , 38 900 m3 za veget.obd. v suchom roku 24 100 m3 za veget.obdobie v priemerne suchom roku Pre závlahy v k.ú. Levice na ploche 38 ha

Ochrana prírodných liečivých zdrojov

Na katastrálne územie Levice sa vzťahuje legislatívna ochrana prírodných liečivých zdrojov v Dudinciach a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Santovke a v Slatine vyplývajúca zo zákona NR SR č.277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neškorších predpisov, stanovené Vyhláškou MZ SR č.19/2000 Z.z. z 10.1.2000.

Do k.ú. zasahuje :

• ochranné pásmo III.stupňa v Dudinciach v Santovke a v Slatine (Príloha č.4 a 5 vyhlášky č.19/2000 Z.z.). Ochranné pásmo III. stupňa chráni infiltračnú oblasť. V k.ú. Levice zaberá územie východne od Perca a južne od zastavaného územia mesta a celé katastrálne územia Kalinčiakovo, Malý Kiar a Čankov

Ochrana vodárenských zdrojov

Na ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov sú v k.ú. Levice stanovené nasledujúce pásma hygienickej ochrany :

Vodárenské zdroje sa nevyužívajú. Od novembra 2001 sú odstavené, ponechané ako rezerva. PHO nebolo orgánmi štátnej vodnej správy zrušené. Výhľadovo sa územným plánom (kvôli preložke cesty I/51 – severnému obchvatu města) navrhuje zrušenie vodného zdroja S3, a tým aj jeho PHO.

Celé katastrálne územie mesta Levice a jeho miestnych častí spadá do ochranného pásma 20 km JE Mochovce. Preto sú miestne vodárenské zdroje nachádzajúce sa v tomto ochrannom pásme postupne odstavované a nahradzované dodávkou vody z vodárenských zdrojov na Žitnom ostrove - skupinovým vodovodom Gabčíkovo-Nové Zámky-Kolta-Levice.

213 V riešenom území má vybudovanú kanalizáciu a čistiareň odpadových vôd mesto Levice. Čistiareň odpadových vôd spracováva okrem splaškových vôd i priemyselné vody, ktoré sú do nej prevedené kanalizáciou z priemyselných závodov. Mestská čistiareň odpadových vôd je situovaná v lokalite Géňa, v juhozápadnej časti katastrálneho územia. Recipientom pre odpadové vody z mestskej čistiarne odpadových vôd je potok Podlužianka. Splaškové a priemyselné odpadové vody vznikajú v nasledovných podnikoch: Zsl. vodárenská a.s., Levitex Levice, Kozmetika DeMiclén, Levické mliekárne, levický mäsokombinát, Lenko a.s., SAD, Povodie Hrona, Západoslovenské energetické a rozvodné závody.

Odkanalizovaním územne odlúčených mestských častí, navrhovaným koncepciou Tekovský región I a územným plánom mesta, sa vytvoria predpoklady pre zvýšenie kvality vody v Sikenici a v Čankovskom potoku. Na ČOV Levice sa územným plánom doporučuje zriadiť IV. stupeň čistenia odpadových vôd, a v súlade s koncepciou Zsl. vodárenskej a.s. sa navrhuje realizovať vypúšťanie čistených odpadových vôd novým odtokom do Hrona, v katastrálnom území obce Vyšné nad Hronom.

10.3. Pôdny fond

Pôdno-ekologické stanovištné podmienky v oblasti kvality poľnohospodárskej pôdy možno hodnotiť ako priaznivé. V riešenom území neboli v ostatnom čase uskutočnené podrobné prieskumy týkajúce sa zmien v kvalite pôdy z hľadiska možnej kontaminácie a ďalších negatívnych dôsledkov antropickej činnosti. Plošná kontaminácia pôdy sa nepredpokladá, keďže sa v území nenachádza významnejší zdroj plošnej kontaminácie pôd. Plochy a lokality v zastavaných územiach obcí, ktoré boli devastované stavebnou činnosťou a neboli po ukončení výstavby rekultivované, priamo negatívne ovplyvňujú antropogénne pôdy a životné prostredie sídla zvýšenou prašnosťou. Tieto plochy by sa mali po všetkých stavebných prácach rekultivovať sídelnou zeleňou.

10.4. Príroda a krajina, verejná zeleň

Mesto leží v intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine, s minimom pôvodných prírodných prvkov. Pohorie Štiavnických vrchov je od mesta vzdialené od 15 km, rieka Hron 8 a viac km. Zalesnenejší je iba kataster Čankova a kaňonovité údolie Sikenice v Katastri Horše. Odlesnená poľnohospodárska krajina so značne redukovanými prírodnými prvkami je náchylná na veternú eróziu. Na riešenom území sa nachádza Národná prírodná rezervácia Horšianska dolina, chránený areál Levické rybníky, a na ochranu navrhovaný areál Balážka v k.úz. Čankov. Z hľadiska výskytu a rozsahu verejnej zelene je sídlo deficitné. Historický mestský park je vyhlásený za chránený areál. Súčasťou parkovej zelene je i niekoľko chránených drevín z pôvodnej vegetácie, ako sú platan a lieska americká.

Vyhlásené chránené časti krajiny sú spolu vybranými lokalitami a segmentami súčasťou územného systému ekologickej stability a tvoria významnú zložku prírodného a kultúrneho potenciálu územia a jeho charakteristického krajobrazu. Z tohoto hľadiska sú dôležitými najmä územia s vinohradmi, s typickým vinohradníckym osídlením, ktoré sú situované prevažne v polohách terénnych zlomov, resp. prechodov rovinnej krajiny do pahorkatín. Územným plánom mesta sa segmenty a štruktúra regionálneho územného systému ekologickej stability dokompletovávajú výberom navrhovaných prvkov miestneho

214 územného systému ekologickej stability, dôležitých pre zabezpečenie biodiverzity a trvalej udržateľnosti systému.

V územnom pláne mesta sa zároveň navrhuje rozšírenie zastúpenia verejnej zelene na štruktúre mestských plôch. Sídliskové parky sa navrhujú pre jestvujúci obytný súbor Rybníky V a pre nové obytné súbory Vinohrady a Dolné lúky. Okrem dokompletovania Mestského parku sa navrhuje zriadenie verejnej lesoparkovej zelene na Kalvárii. Na južnom okraji mesta sú navrhované rozsiahlejšie nové rekreačné priestory s verejnými a poloverejnými parkovými úpravami oddychového a pobytového charakteru, okrajovo blízkeho prírodným štruktúram. Okrem toho sa navrhuje izolačná zeleň verejného (parkového) charakteru pozdĺž novonavrhovanej obytnej zástavby v lokalitách Vinohrady II (popri Šahanskej ceste) a Dolné lúky (popri Ludanskej ceste), ale aj pozdĺž navrhovaných výrobných aktivít v lokalite Géňa (na Jurskej ceste).

10.5. Obytné prostredie

Mestská sídelná štruktúra má kvality historicky sa vyvinutého urbanistického prostredia s rôznorodo diferencovanou zástavbou, zodpovedajúcou jej funkčným a úžitkovým vlastnostiam. Všeobecne priaznivejšie možno hodnotiť kvality obytného prostredia v historickom jadre mesta, v jeho centrálnej mestskej zóne a v nízkopodlažnej obytnej zástavbe, než vo viacpodlažnej zástavbe sídliskových foriem, ktorú je potrebné humanizovať. Z hľadiska obytných a estetických kvalít sú deficitné i rozsiahle súbory priemyselných zón. Pomerne ostro rozhraničený je tiež prechod od mestských urbánnych štruktúr k voľnej, prevažujúco poľnohospodárskej krajine, čo sa v riešení územného plánu navrhuje zmierniť tzv. pufračnými zónami.

Pričlenené obce - mestské časti - sa všeobecne vyznačujú kvalitnejším obytným prostredím.

10.6. Hluk

Hluk z automobilovej dopravy je jedným z najzávažnejších ekologických problémov sídla Levice. Hlukové pomery v sídle negatívne, avšak nie v takom rozsahu ovplyvňuje i železničná doprava. Vychádzajúc z parametrického hodnotenia hlukových pomerov vykonanom Štátnym zdravotným ústavom v Leviciach, nedošlo v sídle v ostatnom odobí k výraznejším zmenám hlukových pomerov. Hladina hluku dosahuje úroveň cca 73 dB v špičkovom dopravnom zaťažení. Realizovať prípadné protihlukové bariéry však nie je v intenzívne zastavanom území reálne z priestorových, územných a dopravno - bezpečnostných hľadísk. Zmiernenie hlukového zaťaženia je možné riešiť budovaním pásov zmiešanej zelene pozdĺž dopravne exponovaných komunikácií v centrálnej časti mesta, alebo technickými opatreniami na obytných objektoch. Navrhujú sa tiež technické a biologické protihlukové opatrenia na trase cesty I/51 v jej prieťahu mestom a na Mochovskej ulici. Intenzita automobilovej dopravy sa vplyvom zvýšenej motorizácie bude naďalej zvyšovať. Návrhom územného plánu sa základný komunikačný systém mesta upravuje tak, aby sa obmedzili zbytočné prejazdy ťažiskovými priestormi mesta a mohli sa obmedziť alebo až vylúčiť prejazdy ťažkej automobilovej dopravy intenzívne zastavanými obytnými zónami, čo sa realizuje návrhom južnej tangenciálnej komunikácie v trase Mochovskej ulice a doplnením roštovej komunikačnej sústavy o cestu, spájajúcu Mochovskú ulicu s Nádražným radom.

215 Návrh výhľadového severného obchvatu mesta (preložky cesty I/51) môže znížiť dopravné zaťaženie na Tureckom rade, ul. M.R. Štefánika a Kalnickej ceste o cca 15 %, najviac však 18 – 20 %, a obmedziť tak aj hlučnosť na týchto vnútromestských komunikáciách.

Údaje o prepočítanej hlučnosti z automobilovej dopravy v súčasnosti a v návrhovom roku 2020 na základe jej predpokladanej intenzity sú pre rozhodujúce komunikácie uvedené v časti 7.7. tejto dokumentácie, a sú zakreslené do výkresov čís. 5 (5a – 5d).

10.7. Odpady a odpadové hospodárstvo

Mesto Levice má vypracovanú a schválenú koncepciu likvidácie odpadov na svojom území, ktorá ráta so zabezpečením likvidácie komunálneho odpadu dvomi spôsobmi - separovaním a skládkovaním. Mesto má doposiaľ zabezpečený separovaný zber papiera a skla vo všetkých obytných súboroch KBV. V sídlisku Rybníky, v IBV, predškolských a školských zariadeniach je zabezpečený iba zber papiera. Ukladanie komunálneho odpadu sa uskutočňuje na riadenej skládke TKO v katastrálnom území Kalná nad Hronom, ktorá zodpovedá všetkým technickým a legislatívnym požiadavkám pre bezpečené skládkovanie odpadu. Skládka je zaradená do III. triedy a má celkovú kapacitu 1.000.000 m3 odpadov, v prevádzke je od r. 1995. Na skládke je možné ukladať odpady kategórií O,N. Odpad zo septikov a žúmp sa zneškodňuje v ČOV Levice. Spaľovanie nebezpečeného odpadu zabezpečuje mestská nemocnica. Vývoz stavebnej sute a zeminy je lokalizovaný na skládke inertného odpadu v priestore bývalej vápenky Malý Kiar. Mesto v súlade s ustanoveniami zákona o ochrane životného prostredia postupne zabezpečuje:

- likvidáciu nepovolených (divokých) skládok komunálneho odpadu - etapovite zriadi zberové stredisko problémových skládok v areáli CTZ v správe Fortuna s.r.o. - riešenie problematiky bilogicky rozložiteľných odpadov ich kompostovaním - zabezpečenie vrakoviska pre staré vozidlá.

V nasledujúcom prehľade uvádzame množstvo odpadu v roku 2000 podľa jeho jednotlivých druhov: kód a názov odpadu kategória množstvo odpadu 91 101 domový odpad z domácností Z 4.538 t 91 102 odpad, podobný domovému odpadu Z 3.151 t 91 301 objemový odpad z domácnosti Z 601 t 91 302 objemový odpad z obcí Z 870 t 91501 uličné smetie O 102 t 91 701 odpad zo zelene O 170 t odpad spolu : 9.432 t 91 402 odpad zo septikov a žúmp Z 8.749 t

Územným plánom mesta sa navrhuje rozšírenie zberného strediska pre separovaný zber tuhého domového odpadu. Pre zber a likvidáciu starých motorových vozidiel možno využiť ponuku obce Horná Seč (fa Plus, s.r.o.) Táto obec ponúkla mestu Levice aj existujúce priestorové kapacity vo svojom katastri na likvidáciu biologického odpadu jeho kompostovaním. Pevné hnojisko býv. Koopery, ktoré sa nachádza na rozhraní katastrov Levíc a Dolnej Seče, sa v územnom pláne navrhuje odizolovať biologickou bariérou.

216

10.8. Radónové riziko, vplyvy JE Mochovce

Uranpres, š.p. Spišská Nová Ves v rámci zostavovania odvodených máp radónového rizika SR v m 1:200 000 realizoval priame meranie radónu v pôdnom vzduchu v Leviciach a v ich blízkom okolí. Pri tomto meraní bolo na dvoch plochách v severnej a západnej časti Levíc zistené vysoké radónové riziko. Stredná kategória radónového rizika sa nachádza na prevažnej časti Levického okresu, bola však zistená najmä nad širším okolím údolia Hrona. Samotné Levice sú zaradené do stredného stupňa radónového rizika. Príčinou zvýšenej koncentrácie radónu v území sú pravdepodobne andezitové tufy, ktoré vystupujú v severnej časti mesta na povrch. Na území so zvýšenou koncentráciou radónu sa však nová obytná zástavba nenavrhuje.

Z hľadiska možností ožiarenia obyvateľstva radónom sa Levice radia k najrizikovejším mestám a z 35 miest v SR, kde sa realizovalo meranie radónu, majú najvyššie zistené radónové riziko.

Doterajšie výsledky merania radónu podávajú len základné informácie o radónovej situácii a môžu slúžiť len ako podklady pre regionálne a územné plánovanie a pre usmernenie ďalších prieskumných prác. Bude preto potrebné, aby sa na plochách so zisteným vysokým radónovým rizikom a v ich okolí zabezpečil podrobnejší radónový prieskum a aby pri projektovaní stavieb boli prijaté opatrenia na zníženie rádioaktívnej záťaže ich užívateľov.

Mesto Levice leží v blízkosti jadrovej elektrárne Mochovce. V elektrárni sú t.č. sprevádzkované dva bloky. Prevádzka elektrárne sa trvalo monitoruje a vybrané ukazovatele jadrovej bezpečnosti a prevádzkovej spoľahlivosti sa hodnotia štvrťročne a sú podkladom pre každoročné súhrnné hodnotenie. Hodnotí sa i radiačná bezpečnosť, ochrana životného prostredia, požiarna ochrana a havarijná pripravenosť.

V priebehu doterajšej prevádzky JE Mochovce sa v oblasti radiačnej bezpečnosti nevyskytli žiadne vážnejšie problémy. Radiačná situácia na prevádzkovaných blokoch je stabilizovaná. Starostlivosť o životné prostredie je riešená komplexne vo všetkých oblastiach. V priebehu prevádzky nebola ani raz pozitívne štatisticky preukázaná hodnota z merania radiačnej kontroly okolia Levíc nad dlhodobým priemerom prirodzeného rádioaktívneho pozadia vo vzorkách z monitorovaného prostredia.

Mesto Levice je zaradené do 10 km havarijného ochranné pásma jadrovej elektrárne Mochovce, mestské časti Čankov, Horša, Malý Kiar a Kalinčiakovo sú zaradené do 20 km havarijného pásma.

Územným plánom mesta sa navrhujú opatrenia, zodpovedajúce tejto skutočnosti. Zásobovanie pitnou vodou pre mesto a jeho územne odlúčené mestské časti sa zabezpečí zo zdrojov mimo havarijných ochranných pásiem - z vodných zdrojov na Žitnom ostrove.

10.9. Zdravotný stav obyvateľstva

Mesto Levice, podobne ako celý Levický okres, patrí k regiónom s vysokým podielom staršieho obyvateľstva, a tým i vyššou chorobnosťou a úmrtnosťou, čím prirodzene dochádza k vyšším úbytkom obyvateľstva, než je štatisticky priemerné. K úbytkom obyvateľstva dochádza však aj v dôsledku nízkej stredne dĺžky života, na čo má vplyv viacero faktorov, okrem iného však aj pôsobenie rôznych škodlivín v životnom prostredí, návykov, životného štýlu a štandardu, sociálno - psychických stresov a pod. Ako sa udáva v 217 údajoch ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky SR, stredná dĺžka života v okrese Levice v rokoch 1993 - 1995 dosiahla v priemere u žien 74,8 rokov, u mužov 65,86 roka.

Nad celoštátnym priemerom sa v Leviciach vyskytujú choroby obehovej ústavy, ktoré predstavujú viac ako 50 % zo všetkých úmrtí. Takmer štvrtinovo sú na úmrtnosti zastúpené nádorové ochorenia. Na treťom mieste v príčinách úmrtnosti je skupina poranení a otráv. Vplyv zhoršeného životného prostredia sa odráža aj vo zvýšenej perinatálnej úmrtnosti. Bližšie štatistické informácie o zdravotnom stave obyvateľstva, ale aj o životnom štýle a zvyklostiach obyvateľstva s analýzou a komentárom možno nájsť v „Profile zdravia mesta Levice“, ktorý spracoval riadiaci výbor projektu Zdravé mesto Levice v r. 2001.

218 11. Požiadavky na asanácie, na sanačné úpravy a na rekultiváciu krajiny

Rozsah asanácií alebo zachovania objektov v riešenom území nie je územným plánom možné dôsledne konkretizovať. Potreba a rozsah asanačných zásahov alebo možností rekonštrukčnej prestavby vyplynú až z konkrétneho návrhu architektonického riešenia a z komplexného zhodnotenia sanačných možností jednotlivých objektov v novokoncipovanej štruktúre sídelného útvaru. V zásade však na asanáciu bude potrebné navrhovať :

- všetky devastované a nevyužívateľné objekty - neestetické a nehygienické objekty - subštandardné objekty, u ktorých by náklady na ich revalorizáciu neboli úmerné dosiahnutým výsledkom alebo by boli neúmerne vysoké - neúčelné hospodárske a pomocné objekty, ktoré nie je možné alebo nie je žiadúce adaptovať na iné funkčné využitie - objekty s podstatnými materiálovými, konštrukčnými alebo hygienickými závadami - objekty, pôsobiace v urbanistickej štruktúre mesta disfunkčne alebo zvlášť esteticky rušivo a hodnota ich využitia je pritom obmedzená - objekty, ktoré prekážajú navrhovanému rozvoju mesta a jeho základných funkcií, alebo ich rozvoj podstatne obmedzujú či sťažujú, alebo by ho zásadne negatívne ovplyvňovali - objekty, ktoré sú výrazne závadné z hľadísk starostlivosti o životné prostredie a tieto ich závady nie je možné alebo účelné odstrániť ich úpravou

Koncepcia územného plánu je spracovaná tak, aby sa aj napriek požiadavkám pozitívneho výhľadového rozvoja mesta rozsah nevyhnutných asanácií podľa možností minimalizoval. Rozsiahlejšie asanačné zásahy, spojené s prestavbou mesta, úpravami jeho urbanistickej štruktúry a zmenou funkčného využitia plôch sa týkajú týchto lokalít a stavieb :

- priestory pozdĺž navrhovaného rozšírenia cesty I/51 v trase Kalnickej cesty - priestory v lokalite Mestského majera - roztrúsená subštandardná zástavba v územne odlúčených mestských častiach - pôvodná zástavba Poľnohospodárskeho družstva na Mochovskej ulici

Sanačné (ozdravné) opatrenia, spojené s rozsiahlejšou prestavbou, budú potrebné najmä v lokalite pri Koháryho ulici, Robotníckej ulici a ulici Podhradie. Aj napriek tejto prestavbe je v území potrebné zachovať súčasný drobnohmotový a rôznorodý charakter zástavby. Sanácia bude nevyhnutná i vo viacerých častiach staršej obytnej zástavby v územne odlúčených mestských častiach a v lokalitách Géňa (obytná zástavba nad ČOV), Ladislavov dvor a Čudo.

Všeobecne je žiadúce rozsah výhľadovo nutných asanácií a prestavieb s podstatnou zmenou charakteru územia regulovať tak, aby zdravý bytový a ostatný stavebný fond včítane zariadení technickej vybavenosti bol do svojho dožitia optimálne využiteľný. V konkrétnom riešení je potrebné, pokiaľ to podmienky umožnia, vyhýbať sa rozsiahlym veľkoplošným časovo sústredeným asanáciám v prospech územnej prestavby po menších funkčných celkoch, najmä s ohľadom na zachovanie kontinuity charakteru prostredia.

Rekultivačné opatrenia sú navrhované mimo intenzívne urbanizovaných priestorov mesta, prevažujúco však najmä v blízkom kontakte s jeho zastavaným územím.

219 Dôvodom návrhu rekultivácie častí krajiny je najmä jej doterajšie využívanie, ktoré je dôsledkom tzv. „zúrodňovacích“ opatrení na poľnohospodárskom pôdnom fonde pred rokom 1990. Zámerom navrhovaných rekultivačných zásahov je regulovaný návrat k pôvodnej funkcii vybraných krajinných segmentov v najbližšom okolí mesta, tvorba multikultúrnej krajiny ako blízkeho protipólu intenzívne urbanizovaných plôch a posilnenie rekreačnej funkcie krajiny tam, kde je to pre obyvateľstvo mesta potrebné a vhodné.

Preto sa navrhuje rekultivovať súčasná krajinná štruktúra :

- v dotyku s obytnou zástavbou mesta (tzv. pufračné zóny) - v lokalite Čankovského potoka pred jeho vyústením do vodnej nádrže Malý Kiar - v lokalite vodnej nádrže Malý Kiar - v severnej časti lokality „Surdok“ - pri Podlužianke, v lokalite pod ČOV - v už nevyužívanom ťažobnom priestore pri Ludanskej ceste

Účelom navrhovaných ekostabilizačných opatrení v katastrálnych územiach Levíc, súvisiacich so súčasným intenzívnym využívaním pôd pre poľnohospodársku výrobu je najmä :

- zvýšiť zastúpenie nelesnej drevinovej vegetácie pozdĺž medzí a jarkov - v členitejšom reliéfe Ipeľskej pahorkatiny uplatňovať protierózne agronomické postupy, na najstrmších svahoch zvážiť výsadbu pásov ochrannej vegetácie (Kalinčiakovo – Kozí vrch, Strážny vrch, Malý Kiar – Nad jamou, Čankov – Hajduchovské) - výsadba pásov ochrannej vegetácie – vetrolamov na veľkoblokoch ornej pôdy v rovinatom teréne (severozápadná a severná časť katastra Levíc) - vytvoriť podmienky pre rozvoj brehovej vegetácie vodných tokov výsadbou stromovej líniovej vegetácie pozdĺž potokov a melioračných kanálov (Podlužianka, Perec, Sikenica, Čankovský potok).

12. Navrhované zmeny funkčného využitia plôch, stavebná uzávera

Oproti súčasnému stavu sa územným plánom mesta navrhujú nasledovné zmeny vo funkčnom využití plôch :

- od ulice SNP po Bernolákovu ulicu obojstranne, pozdĺž ulice Červenej armády a hornej časti ulíc Jána Bottu a Jesenského ulice sa navrhuje zmena z prevažujúco obytnej zástavby na zástavbu prevažujúco funkčne zmiešanú a polyfunkčnú so zvýšeným podielom občianskej vybavenosti. - v lokalite Pri mestskom majeri sa navrhuje zmena zástavby pre výrobné a skladové aktivity na polyfunkčnú a funkčne zmiešanú zástavbu s mestskou a nadmestskou komerčnou vybavenosťou

- v lokalitách nízkopodlažnej obytnej zástavby na Dostojovského ulici, ul. Bedřicha Smetanu, ulici Martina Kukučína (časť ulice), Železničnej ulici a na časti Kalnickej cesty sa navrhuje zmena na využitie územia pre aktivity drobnej výroby, alternatívne s prípustným bývaním majiteľov jednotlivých výrobných aktivít

220 - po premiestnení Požiarnej zbrojnice z terajšej lokality do lokality novej sa súčasný areál na Požiarnickej ulici navrhuje využiť pre účely umiestnenia verejnej občianskej vybavenosti

Stavebnú uzáveru sa navrhuje vyhlásiť pre areály SAD a NAD na ul. Kpt. Nálepku a pre areál OSC na ul. Nádražný rad, v súvislosti s navrhovanou výhľadovou zmenou funkčného využitia územia, na ktorom sú umiestnené. Zároveň sa navrhuje vyhlásiť stavebnú uzáveru medzi železničnou traťou a ul. B. Smetanu a na časti ul. M. Kukučína až po okraj areálu kasární pre výhľadovú transverzálnu mestskú komunikáciu.

13. Návrh na úpravy a rozšírenie zastavaného územia

Súčasné hranice súvislej zástavby (zastavaného územia) mesta a jeho územne odlúčených mestských častí sú vymedzené extrémne tesne a prakticky mestu nedovoľujú žiadny rozvoj na okrajoch jeho intravilánu. Z hľadiska aktuálnych potrieb mesta je už v súčasnosti nevyhnutné upraviť na niektorých miestach hranice zastavaného územia.

Územným plánom navrhované rozšírenie zastavaného územia mesta a mestských častí je vyznačené v komplexnom urbanistickom návrhu (výkresy čís. 4). V návrhovom období územného plánu (do r. 2020) sa zastavané územie Levíc navrhuje rozšíriť takto :

- zo západnej a juhozápadnej strany o plochy navrhovanej priemyselnej zóny v lokalite Géňa (priemyselný park)

- z južnej strany o plochy navrhovaných rekreačných zariadení a obytného súboru „Dolné lúky“, až po vinice pod Cigánkou, vrátane na obytnú výstavbu určenej časti týchto viníc

- z juhovýchodnej a východnej strany o plochy navrhovanej obytnej zástavby v lokalite „Svätojánska pustatina“ (Vinohrady II) až po Šahanskú cestu a o plochy jestvujúcej a navrhovanej nízkopodlažnej obytnej zástavby a výrobných aktivít v lokalite Nixbrod, vrátane jestvujúcej záhradkárskej osady a časti viníc, určených na transformáciu pre extenzívnu obytnú zástavbu

- zo severovýchodnej strany o plochy elektrorozvodne pri Tlmačskej ceste a súbor rôznorodo funkčne využívaných súčasných plôch a plôch navrhovanej nízkopodlažnej obytnej zástavby pod Kusou horou (Horný a Dolný Krížny vrch).

- zo severnej strany o plochy jestvujúcich a navrhovaných veľkokapacitných obchodných zariadení na Tureckom rade, vrátane záhradkárskych osád, navrhovanej nízkopodlažnej obytnej zástavby a navrhovaných výrobných zariadení v lokalite „Na hati“.

Mimo zastavaného územia mesta takto v katastrálnom území Levíc zostanú iba lokality Ladislavov dvor, Čudo a areál ČOV Géňa.

Zastavané územie Čankova sa navrhuje rozšíriť o areál jestvujúceho futbalového ihriska a poľnohospodárskej výroby na juhovýchodnom okraji obce.

Zastavané územie Horše sa navrhuje rozšíriť o lokalitu navrhovanej nízkopodlažnej obytnej hástavby v záhradách na severovýchodnom okraji obce a o plochy novonavrhovanej

221 nízkopodlažnej obytnej zástavby v lokalite Pod hrabinou (na plochách starého poľnohospodárskeho družstva, za ním a nad ním.

Mimo zastavané územie naďalej zostane letný tábor pod Kozím hrebeňom, tri rodinné domy v rozptyle nad obcou, areál Casablanca a Poľnohospodárske družstvo pri ceste I/51 Levice – Žemberovce.

Zastavané územie Malého Kiaru sa navrhuje rozšíriť o navrhovanú nízkopodlažnú obytnú zástavbu menších lokalít na severe, východe a západe obce.

Zastavané územie Kalinčiakova sa navrhuje rozšíriť o plochy navrhovanej obytnej zástavby v severozápadnej časti obce (pri Strážnom vrchu), severovýchodnej časti obce pri ceste do Krškán, v juhovýchodnej časti obce a výhľadovo i v juhozápadnej časti obce (Dolné lúky). Mimo zastavané územie zostane celý súčasný rekreačný areál Margita – Ilona, vrátane plôch jeho navrhovaného územného rozvoja a lokality chát a rekreačných zariadení na jeho západnej strane.

Pretože už v súčasnosti má mesto prakticky vyčerpané územné rezervy pre výstavbu v hraniciach svojho zastavaného územia, navrhuje sa pre získanie nových plôch na bytovú výstavbu a k nej prislúchajúcu občiansku a technickú vybavenosť v náväznosti na zastavané územie mesta využiť Metodický pokyn MP SR čís. 8355/2000-620, a to tak v katastri Levíc (obytné súbory Vinohrady II, resp. Dolné lúky), ako aj v územne odlúčených mestských častiach.

14. Verejnoprospešné stavby

Podľa ustanovení zákona čís. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona NR SR čís. 237/2000 Z.z. sa územným plánom mesta určujú ako verejnoprospešné tieto menovite uvedené novonavrhované stavby :

1. Stavby pre sociálne bývanie

- stavby pre bývanie sociálne menej prispôsobivých a sociálne odkázaných skupín obyvateľstva v lokalitách Ladislavov Dvor, Géňa a Čudo - stavby pre bývanie sociálne odkázaných skupín obyvateľstva (mladé manželstvá, seniori) v lokalite Vinohrady

2. Základná a vyššia vybavenosť sociálneho charakteru

2.1. stavby pre školstvo a výchovu

- rozšírenie Základnej umeleckej školy na Námestí hrdinov - zriadenie Základnej školy v navrhovanom obytnom súbore Dolné lúky - zriadenie predškolských zariadení a zariadenia pre pedagogiku voľného času v obytnom súbore Vinohrady - rozšírenie areálu Základnej školy na sídlisku Vinohrady I.

2.2. stavby pre telovýchovu, šport a rekreáciu

- rozšírenie rekreačného areálu Margita – Ilona v Kalinčiakove - rozšírenie športových plôch pre deti a mládež na sídlisku Rybníky III. 222 - zriadenie športových plôch pre deti a mládež na sídlisku Rybníky V. - rozšírenie plôch pre verejné športovo – rekreačné aktivity na Mochovskej ulici - zriadenie športových a rekreačných plôch na sídliskách Vinohrady a pri Cigánke

2.3. cintoríny

- rozšírenie verejného cintorína v Leviciach - rozšírenie verejného cintorína v Kalinčiakove

2.4. ostatné verejnoprospešné stavby a zariadenia

- zriadenie útulku a karantény pre nechcené a zatúlané domáce zvieratá - rozšírenie zberného strediska komunálneho odpadu - výhľadové rozšírenie areálu kasární (kompenzácia, územná rezerva)

3. Verejná zeleň, ochranná zeleň a prvky M-ÚSES

3.1. parky a významnejšia parkovo upravovaná verejná zeleň

- zriadenie lesoparku na Kalvárii - zriadenie verejných parkových plôch v obytnom súbore Vinohrady - zriadenie verejných parkových plôch v obytnom súbore Dolné lúky - zriadenie verejných parkových plôch pri Mochovskej ulici

3.2. sprievodná, ochranná a izolačná zeleň

- ochranná a izolačná zeleň na sídlisku Rybníky V - ochranná a izolačná zeleň na ul. Turecký rad - ochranná a izolačná zeleň na Družstevníckej ulici - ochranná a izolačná zeleň na Šahanskej ceste - ochranná a izolačná zeleň na Jurskej ceste - ochranná a izolačná zeleň v Studenej doline

Okrem toho sú do verejnoprospešných stavieb zaradené všetky navrhované prvky miestneho územného systému ekologickej stability tak, ako sú uvedené v návrhu ochrany a tvorby krajiny (výkres čís. 3).

4. Stavby pre dopravu a dopravné zariadenia verejnoprospešného charakteru

- rozšírenie štátnej cesty I/51 v trase Kalnickej cesty, vrátane rozšírenia cestného nadjazdu nad železničnou traťou

- zriadenie cestného nadjazdu nad železničnou traťou Levice – Nové Zámky v trase Jurskej cesty (štátna cesta III/05153) a nad železničnou traťou Levice - Štúrovo - dokompletovanie vonkajšieho mestského okruhu v trase Šahanská cesta – Mochovská ulica - rozšírenie Mochovskej ulice - zriadenie dôležitých mestských komunikácií základného komunikačného systému - cestné prepojenia Levice – Hronské Kľačany, Levice – Kalinčiakovo, Malý Kiar – Čankov a Levice – Dolná Seč - zriadenie okružných križovatiek v centrálnej mestskej zóne a na Ludanskej/Mochovskej ulici 223 - zriadenie otočiek autobusov MHD na Šahanskej ceste a na Ludanskej ceste - úprava mosta cez Sikenicu v Kalinčiakove - záchytné parkovisko areálu Margita - Ilona - ostatné dôležité obslužné a prístupové komunikácie v zastavanom území mesta a jeho mestských častí - zriadenie nového areálu cestmajsterstva - úpravy predstaničného priestoru pri železničnej stanici Levice - výhľadové zdojkoľajnenie železničnej trate čís. 150 Zvolen – Levice – Nové Zámky (územná rezerva) - výhľadová preložka štátnej cesty I/51 s okružnými križovatkami (územná rezerva) - výhľadová preložka časti cesty II/564 (územná rezerva)

5. Vybrané zariadenia verejnej technickej vybavenosti celomestského charakteru

- regulačné a protipovodňové opatrenia na toku Podlužianky v Leviciach - zriadenie suchého poldra na Podlužianke - regulačné a protipovodňové opatrenia na toku Sikenice v Kalinčiakove - zriadenie strediska protipožiarnej ochrany a verejnej záchrannej služby - zriadenie protipožiarnych vodných nádrží v Leviciach - plochy pre zriadenie ČOV Horša a M-ČOV Margita - Ilona - rezervné plochy pre rozšírenie ČOV Levice - rezervné plochy pre rozšírenie elektrorozvodne Levice - rezervné plochy pre tepelný napájač z JE Mochovce

Okrem toho sú do verejnoprospešných stavieb zaradené všetky navrhované líniové vedenia verejnej technickej vybavenosti (vodovod, kanalizácia, elektrorozvody, plynorozvody, sekundárne tepelné vedenia, telekomunikačné trasy), vrátane k ním príslušných trasových zariadení tak, ako sú uvedené v návrhu verejného technického vybavenia (výkresy čís. 6,7,8).

Na všetky tu uvedené stavby a zariadenia sa primerane vzťahujú ustanovenia § 108 a nasl. Stavebného zákona o možnosti vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckych práv k pozemkom a stavbám z dôvodov verejného záujmu.

224 15. Poľnohospodársky pôdny fond a jeho ochrana

15.1. Návrh perspektívneho použitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu na nepoľnohospodárske účely

Potreby rozvoja mesta Levice a jeho územne odčlenených mestských častí si vzhľadom k už i v súčasnosti napätej situácii v limitovaných priestorových možnostiach aktuálneho rozvoja deficitných funkcií vyžadujú rozšírenie zastavaného územia mesta a použitie poľnohospodársky využívaných plôch (PPF) pre novú zástavbu. Predchádzajúcim územným pláno mesta (ÚPN-SÚ Levice) schváleným v roku 2001, a jeho doplnkami z roku 2002 boli pre rozšírenie obytnej výstavby v rámci záberov PPF schválené lokality Vinohrady a Nixbrod, pre priemyselnú výrobu lokality Géňa a Bratka, pre vyššiu komerčnú vybavenosť lokalita pri Tureckom rade, a niekoľko menších lokalít vo väzbe na súčasné zastavané územie mesta. Všetky tieto lokality sú využité aj v tomto návrhu územného plánu mesta, pre jeho vzdialenejší návrhový časový horizont však nie sú dostačujúce. Územne odlúčené mestské časti Čankov, Horša, Malý Kiar a Kalinčiakovo dosiaľ nemali vypracovanú vyhovujúcu a časovo aktuálnu územnoplánovaciu dokumentáciu a nemali teda ani legalizované možnosti svojho rozvoja mimo ich súčasných zastavaných území.

Novým územným plánom sa na základe predchádzajúcou urbanistickou štúdiou variantne preverených riešení navrhuje ďalší územný rozvoj Levíc a ich mestských častí tak, aby bol usmerňovaný v súlade so zákonom NR SR čís. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Rozvoj mesta je z hľadiska perspektívneho použitia PPF na nepoľnohospodárske účely navrhnutý na základe posúdenia urbanistickej štúdie orgánom ochrany PPF. Navrhované zábery PPF sú v územnom pláne účelovo diferencované a rozdelené aj podľa navrhovaného postupu výstavby tak, aby zábery PPF boli optimalizované, s rozsahom, ktorý je primeraný požadovaným rozvojovým potrebám mesta a jeho územne odčlenených mestských častí. Zábery PPF sú v dokumentácii územného plánu rozdelené na návrhové (tj. časovo aktuálne) a na rezervné a výhľadové, o ktorých odsúhlasenie bude mesto žiadať až po vyčerpaní návrhových rozvojových lokalít.

15.2. Vyhodnotenie navrhovaného záberu poľnohospodárskeho pôdneho fondu

Levice sa, so svojim katastrálnym území a katastrami pričlenených obcí (mestských častí) nachádzajú v severovýchodnej časti Podunajskej nížiny, na rozhraní dvoch výrazných krajinných celkov: aluviálnej nivy Hrona v západnej časti, a Ipeľskej pahorkatiny vo východnej časti. Klimatické podmienky sú charakterizovateľné suchým a teplým pásmom, s priemernými ročnými zrážkami 600 - 800 mm a s priemernou ročnou teplotou okolo 10o C. Katastrálne územia mesta majú úhrnnú rozlohu 6099,66 ha s nasledujúcou štrukturálnou skladbou:

- poľnohospodárske pôdy 3.960,79 ha 68,95 % - lesný pôdny fond 642,49 ha 10,53 % - vodné plochy 185,64 ha 3,04 % - zastavané plochy 713,88 ha 11,70 % - ostatné plochy 351,80 ha 5,77 % spolu: 6.099,66 ha 100,00 %

225 Štruktúra poľnohospodárskych pôd je v riešenom území nasledovná:

- orná pôda 3.438,70 ha 86,82 % - vinice 244,68 ha 6,18 % - záhrady 254,15 ha 6,42 % - ovocné sady 19,18 ha 0,48 % - trvalé trávne porasty 4,08 ha 0,10 % spolu: 3.960,79 ha 100,00 %

V riešenom území sa nachádzajú pôdno - ekologické podoblasti Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina s pôdno - ekologickými regiónmi Dolnohronská niva a Hronská pahorkatina, ktoré sú zaradené medzi regióny nížin a pahorkatín s vyšším podielom závlah. Katastra Levíc sa týka závlahový systém Perec, s celkovým rozsahom závlah 3.186 ha. V katastri Malého Kiaru sú závlahy vybudované v jeho južnej a severozápadnej časti, s územným dosahom až po rekreačný areál Margita – Ilona v Kalinčiakove.

Región patrí medzi poľnohospodársky najvyužívanejšie v rámci SR, pôda sa využíva najmä na poľnohospodárske účely, má vysoký stupeň zornenia. Kvalitné orné pôdy sa nachádzajú predovšetkým v nivách vodných tokov a na miernych svahoch pahorkatín. Z hľadiska klimatologického a pôdneho umožňuje pestovanie všetkých, aj na teplo náročných rastlín. Pre riešené územie neboli spracované projekty pozemkových úprav.

Hlavné pôdne typy, vyskytujúce sa v riešenom území, sú čiernice a fluvizeme na nekarbonátových fluviálnych uloženinách a hnedozeme na eolitických segmentoch. Pôdno - ekologické stanovištné podmienky možno všeobecne hodnotiť ako priaznivé.

V riešenom území sú realizované dva zavlažovacie systémy :

- zavlažovací systém Veľké Kozmálovce s rozlohou 2715 ha, čerpacia stanica Starý Tekov, recipientom je kanál Perec

- zavlažovací systém Perec s rozlohou 3186 ha, čerpacie stanice Starý Tekov, Dolná Seč a Vyšné nad Hronom, recipientom je rieka Hron.

Podľa ustanovenia § 12 zákona NR SR čís. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy možno poľnohospodársku pôdu použiť na stavebné účely a na iné nepoľnohospodárske účely len v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu. Ten, kto navrhne nepoľnohospodárske použitie PPF je podľa zákona povinný chrániť poľnohospodársku pôdu, zaradenú podľa kódu bonitovanej pôdno – ekologickej jednotky (BPEJ) do prvej až štvrtej kvalitatívnej skupiny, uvedenej v prílohe čís. 3 k citovanému zákonu.

Pretože pôdy osobitne zákonom chránených skupín sa vyskytujú na území katastrov Levíc a ich územne odlúčených mestských častí, vrátane najbližšieho okolia zastavaných území jednotlivých sídelných jednotiek, sa pre ďalší navrhovaný stavebný rozvoj prednostne navrhovali plochy v hraniciach ich v súčasnosti zastavaných území, ktoré nie sú primerane funkčne využité alebo nie sú zastavané. Navrhovaný rozvoj mimo zastavaných území je optimalizovaný, s rešpektovaním stanoviska orgánu ochranu poľnohospodárskej pôdy k predchádzajúcej variantne riešenej urbanistickej štúdii rozvoja mesta. Z urbanistického riešenia návrhu ÚPN mesta boli preto vylúčené tie zábery PPF, s ktorými orgán ochrany PPF pri posúdení štúdie v zmysle § 14 zákona nesúhlasil. 226

Návrh perspektívneho použitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu na nepoľnohospodárske účely je spracovaný vo výkresoch čís. 10 (Levice) a čís. 10a – 10d (územne odlúčené mestské časti).

Vo výkresoch sú osobitne vyznačené tie lokality navrhovaných záberov PPF, na ktoré bol orgánom ochrany PPF vydaný súhlas v rámci prejednávania a schvaľovania predchádzajúcej územnoplánovacej dokumentácie – ÚPN SÚ Levice, zmeny a doplnky čís. 1 (január 2001) a zmeny a doplnky čís. 2,3,4 (jún 2002). Zároveň bol vydaný súhlas na použitie PPF a na trvalé vyňatie pôdy z PPF a LPF pre už realizovanú výstavbu OD Tesco Levice. Kópie všetkých týchto dokumentov prikladáme.

Zároveň je v prílohe k tejto dokumentácii v zmysle žiadosti orgánu ochrany PPF uvedený prevodný kľúč lokalít navrhovaných záberov PPF, schválených predchádzajúcou ÚPD (doplnky ÚPN SÚ Levice čís. 1 – 4), podľa ich číselného označenia v tomto územnom pláne mesta.

227

V katastrálnom území mesta Levice sú zastúpené tieto BPEJ

Bonitované pôdno – ekologické jednotky a odvodené vlastnosti pôd Kód BPEJ Skupina BPEJ Pôdne typy (HPJ) Pôdne druhy Erózna ohrozenosť

1 2 3 4 5 0019002 01901 0019012 01904 0022012 Čiernice typické 0022032 02203 1 0122002 12201 Hlinité 0117002 11701 Černozeme čiernicové 0119012 11903 Čiernice typické 0006002 00601 Fluvizeme typické

0020003 02001 Čiernice typické Ílovitohlinitá 0102012 10203 Rovina 0° - 3° 0106002 10601 2 Fluvizeme typické Hlinité 0120003 12001 0123003 12301 Čiernice typické Ílovitohlinitá 0011002 01101 Fluvizeme glejové 0126012 0126032 12603 Čiernice glejové 0144002 Hlinité 0144202 14401 Hnedozeme typické Mierny svah 3° - 7° 0144302 14402 3 0146003 14601 Hnedozeme na spraši Ílovitohlinitá Rovina 0° - 3° 0244002 24401 Hnedozeme typické 0245002 14501 Hnedozeme typické Hlinité 0246003 14601 Hnedozeme na spraši 0007003 00701 Fluvizeme typické Ílovitohlinitá 0013004 01301 Fluvizeme glejové Ílovité a íly 0107003 10701 Fluvizeme typické Rovina 0° - 3° 0146203 14602 4 Hnedozeme na spraši Ílovitohlinitá Mierny svah 3° - 7° 0150002 15001 Rovina 0° - 3° 0150202 15002 Hnedozeme Mierny svah 3° - 7° pseudoglejové 0252002 25001 Hnedozeme erodované Hlinité 0006022 0006042 00603 Fluvizeme typické Rovina 0° - 3° 0012003 01201 0112003 11201 Fluvizeme glejové Ílovitohlinitá 0127003 12701 Čiernice glejové 0144402 14403 0144502 14403 Hnedozeme typické Hlinitá Stredný svah 7° - 12° 0146403 14603 5 Hnedozeme na spraši Ílovitohlinitá 0150402 15003 Hlinité 0151003 15101 Hnedozeme Ílovitohlinité Rovina 0° - 3° pseudoglejové 0245202 24502 Hnedozeme typické Hlinité Mierny svah 3° - 7° 0251303 25102 228 Kód BPEJ Skupina BPEJ Pôdne typy (HPJ) Pôdne druhy Erózna ohrozenosť

0251503 25104 Hnedozeme Ílovitohlinité Stredný svah 7° - 12° pseudoglejové 0114062 11401 Fluvizeme Hlinité 0121011 12103 Čiernice typické Piesočnaté Rovina 0° - 3° 0128004 12801 Čiernice glejové Ílovité íly 0147026 0147202 Regozeme a hnedozeme Hlinité Mierny svah 3° - 7° 0147402 14701 6 erodované 0147403 Ílovitohlinité Stredný svah 7° - 12° 0245402 24503 Hnedozeme typické 0247202 24701 Regozeme a hnedozeme Mierny svah 3° - 7° 0250402 25003 Hnedozeme Hlinité pseudoglejové Stredný svah 0154602 0154603 Ílovitohlinité 0154672 15401 8 Hnedozeme erodované a Výrazný svah 12° - 17° 0154702 regozeme Hlinité 0154703 Ílovitohlinité 0179262 Mierny svah 3° - 7° 0179462 17901 Kambizeme Hlinité Stredný svah 7° - 12°

Podľa ustanovenia § 12 ods.2 písm.a zákona NR SR č.220/2004 Z.z. je osobitne chránená poľnohospodárska pôda najlepšej kvality, ktorá je zaradená podľa kódu bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek ( BPEJ) do kvalitatívne štyroch najlepších skupín poľnohospodárskych pôd, t.j. skupiny 1 – 4.

V katastrálnom území mestskej časti Čankov sú zastúpené tieto BPEJ

Bonitované pôdno – ekologické jednotky a odvodené vlastnosti pôdy

Kód BPEJ Skupina BPEJ Pôdne typy (HPJ) Pôdne druhy Erózna ohrozenosť

1 2 3 4 5 0141002 14101 2 Černozeme a Rovina 0° - 3° pseudozeme Hlinité 0144002 14401 Hnedozeme typické 0146003 14601 3 Hnedozeme - spraš Ílovitohlinitá 0141202 14103 Černozeme pseudoglejové Hlinité Mierny svah 3° - 7° 0145202 14502 4 Hnedozem typická 0146203 Hnedozem - spraš 0153403 14602 Hnedozeme erodované Ílovitohlinitá Stredný svah 7° - 12° 0150002 15001 Hnedozem pseudoglejová Hlinité 0112003 11201 Fluvizeme Ílovitohlinité Rovina 0° - 3° 0145402 14503 Hnedozem typická Hlinité 0146403 14603 5 Hnedozem - spraš Stredný svah 7° - 12° 0151003 15101 Rovina 0° - 3° 229 0251203 25102 Hnedozeme Ílovitohlinité 0151203 15102 pseudoglejové Mierny svah 3° - 7° 0151403 15103 6 Stredný svah 7° - 12° 0154672 Hnedozeme erodované a Hlinité 0154673 15401 8 regozeme Ílovitohlinité Výrazný svah 12° - 17° 0183782 18302 9 Kambizeme Hlinité

Podľa ustanovenia § 12 ods.2 písm.a zákona NR SR č.220//2004 Z.z. je osobitne chránená poľnohospodárska pôda najlepšej kvality, ktorá je zaradená podľa kódu bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek ( BPEJ) do kvalitatívne štyroch najlepších skupín poľnohospodárskych pôd, t.j. skupiny 2 – 4.

V katastrálnom území mestskej časti Horša sú zastúpené tieto BPEJ

Bonitované pôdno – ekologické jednotky a odvodené vlastnosti pôdy

Kód BPEJ Skupina BPEJ Pôdne typy (HPJ) Pôdne druhy Erózna ohrozenosť

1 2 3 4 5 0106002 10601 2 Fluvizem typická Rovina 0° - 3° 0144002 14401 Hlinité 0245002 14501 3 Hnedozem typická 0246003 14601 0146203 14501 Hnedozem - spraš Ílovitohlinité Mierny svah 3° - 7° 0246003 14601 4 Rovina 0° - 3° 0150502 15004 Hnedozem pseudoglejová Stredný svah 7° - 12° 0156002 15601 Luvizem pseudoglejová Rovina 0° - 3° 0245202 0245302 24502 Hnedozem typická Hlinité 0250202 0250302 25002 5 Mierny svah 3° - 7° 0250312 Hnedozeme 0251303 25102 pseudoglejové 0251503 25104 Ílovitohlinité Stredný svah 7° - 12° 0147202 14701 Regfozeme a hnedozeme Hlinité 0151203 15102 Ílovitohlinité Mierny svah 3° - 7° 0250402 25003 6 Hnedozem pseudoglejová 0250502 25004 Hlinité Stredný svah 7° - 12° 0257502 25702 Pseudogleje typické 0154673 15401 8 Hnedozeme erodované Ílovitohlinité 0183672 18301 Výrazný svah 12° - 17° 0183782 18302 Kambizeme 0183872 18303 9 Hlinité Príkry svah 17° - 25° 0197462 19701 Litozeme a rankre Stredný svah 7° - 12° 0283672 28301 Výrazný svah 12° - 17° 0283872 28303 Kambizeme Hlinité Príkry svah 17° - 25° 0297462 29701 Litozeme a rankre Stredný svah 7° - 12°

230 Podľa ustanovenia § 12 ods.2 písm. a zákona NR SR č.220/2004 Z.z. je osobitne chránená poľnohospodárska pôda najlepšej kvality, ktorá je zaradená podľa kódu bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek ( BPEJ) do kvalitatívne štyroch najlepších skupín poľnohospodárskych pôd, t.j. skupiny 2 – 4.

V katastrálnom území mestskej časti Kalinčiakovo sú zastúpené tieto BPEJ

Bonitované pôdno – ekologické jednotky a odvodené vlastnosti pôdy

Kód BPEJ Skupina BPEJ Pôdne typy (HPJ) Pôdne druhy Erózna ohrozenosť

1 2 3 4 5 0106002 10601 Fluvizeme typické Rovina 0° - 3° 0144002 14401 Hlinité 0144202 14402 Hnedozeme typické Mierny svah 3° - 7° 0146003 14601 3 Hnedozem spraš Ílovitohlinité 0244002 24401 0245002 14501 Hnedozeme typické Hlinité Rovina 0° - 3° 0246003 14601 Hnedozem spraš Ílovitohlinité 10701 Fluvizeme typické Ílovitohlinité

0111012 11102 Fluvizeme glejové Hlinité 0146203 14602 4 Hnedozem spraš Ílovitohlinité Mierny svah 3° - 7° 0150002 15001 Rovina 0° - 3° 0150202 15002 Hnedozeme Hlinité pseudoglejové Mierny svah 3° - 7° 0246203 14602 Hnedozem spraš Ílovitohlinité 0104004 10401 Fluvizeme typické Ílovité a íly Rovina 0° - 3° 0146403 14603 Hnedozem spraš Ílovitohlinité 0150402 15003 Hlinité Stredný svah 7° - 12° 0151003 15101 Hnedozeme Rovina 0° - 3° pseudoglejové Ílovitohlinité 0153203 0153303 15201 Hnedozeme erodované Mierny svah 3° - 7° 0245202 24502 Hnedozem typická Hlinité 0246403 14603 5 Hnedozem spraš Ílovitohlinité Stredný svah 7° - 12° 0250202 25201 Hlinité Mierny svah 3° - 7° 0251003 25101 Hnedozeme Rovina 0° - 3° 0251203 pseudoglejové 0251303 25102 Mierny svah 3° - 7° 0251403 25103 Ílovitohlinité 0251503 25104 Stredný svah 7° - 12° 0151203 0151303 15102 Mierny svah 3° - 7° 0151403 15103 0152402 0152502 15202 6 Hnedozeme erodované Hlinité 0153503

231 Kód BPEJ Skupina BPEJ Pôdne typy (HPJ) Pôdne druhy Erózna ohrozenosť

0175403 17501 Kambizeme Ílovitohlinité Stredný svah 7° - 12° 0252402 25202 Hnedozeme erodované 0187232 Rendziny Hlinité Mierny svah 3° - 7° 0187432 18701 7 typické,kambizemné 0154603 15401 8 Hnedozeme erodované Ílovitohlinité Stredný svah 7° - 12° 0190562 19001 Rendziny typické Hlinité

Podľa ustanovenia § 12 ods.2, písm.a zákona NR SR č. 220/2004 Z.z. je osobitne chránená poľnohospodárska pôda najlepšej kvality, ktorá je zaradená podľa kódu bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek ( BPEJ) do kvalitatívne štyroch najlepších skupín poľnohospodárskych pôd, t.j. skupiny 3 – 4.

V katastrálnom území mestskej časti Malý Kiar sú zastúpené tieto BPEJ

Bonitované pôdno – ekologické jednotky a odvodené vlastnosti pôdy

Kód BPEJ Skupina BPEJ Pôdne typy (HPJ) Pôdne druhy Erózna ohrozenosť

1 2 3 4 5 0106002 10601 2 Fluvizeme typické Rovina 0° - 3° 0144002 14401 0144202 14402 Hlinité Mierny svah 3° - 7° 0145002 14501 3 Hnedozeme typické Rovina 0° - 3° 0145302 14502 Mierny svah 3° - 7° 0146003 14601 Hnedozeme spraš 0107003 10701 Ílovitohlinité Rovina 0° - 3° 0145202 Hlinité 0145203 14502 Hnedozeme typické Ílovitohlinité Mierny svah 3° - 7° 0145402 01503 4 Hlinité Stredný svah 7° - 12° 0146203 0146303 14602 Hnedozeme spraš Ílovitohlinité Mierny svah 3° - 7° 0153403 Hnedozeme erodované Stredný svah 7° - 12° 0104004 10401 Fluvizeme typické Ílovité a íly 0112003 11201 Fluvizeme glejové Ílovitohlinité Rovina 0° - 3° 0145402 14503 Fluvizeme typické Hlinité Stredný svah 7°-12° 0146503 14603 Hnedozem spraš 0151003 15101 Hnedozeme Ílovitohlinité 0251003 25101 5 pseudoglejové Rovina 0° - 3° 0251203 25102 Hnedozeme Ílovitohlinité Mierny svah 3° - 7° pseudoglejové 0251303 0113004 11301 Fluvizeme glejové Ílovité a íly Rovina 0° - 3° 0151203 0151303 15102 Mierny svah 3° - 7° 0151403 15103 6 Hnedozeme Ílovitohlinité 0151503 15104 pseudoglejové 0152402 Hlinité Stredný svah 7° - 12° 0153503 15202 Ílovitohlinité 232 Kód BPEJ Skupina BPEJ Pôdne typy (HPJ) Pôdne druhy Erózna ohrozenosť

0154602 15401 8 Hnedozeme erodované a Hlinité 0154702 regozeme Výrazný svah 12° - 0154703 15402 Ílovitohlinité 17° 0290262 Rendziny typické 0290362 29001 Hlinité Mierny svah 3° - 7°

Podľa ustanovenia § 12 ods.2, písm.a zákona NR SR č.220/2004 Z.z. je osobitne chránená poľnohospodárska pôda najlepšej kvality, ktorá je zaradená podľa kódu bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek ( BPEJ) do kvalitatívne štyroch najlepších skupín poľnohospodárskych pôd, t.j. skupiny 2 – 4.

233 Prehľad o štruktúre pôdneho fondu na navrhovaných lokalitách odňatia poľnohospodárskej pôdy z PPF na nepoľnohospodárske účely pre mesto Levice Lokalita Funkčné Celkom Úhrnná výmera lokality v ha Predpokladaná výmera Užívateľ Vlastník Invest.zásah číslo využitie poľ.pôdy mimo z.ú. k 1.1.1990 poľ.pôdy poľ.pôdy závlahy, v zastav. z toho celkom z toho (nájomca,držiteľ) odvodnenia území mimo nepoľ.pôda mimo skupina výmera obce k zastav.územia zastav.územia BPEJ v ha 1.1.1990 obce k obce k 1.1.1990 1.1.1990 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 1 Byt.domy 2,460 - 2,460 - 2,460 14401-3 2,460 PD Súkr. Nie sú 2a Byt.domy 8,4 - 8,4 - 8,4 11701-1 8,4 PD Súkr. Nie sú 2b Byt.domy 3,65 - 3,65 - 3,65 11701-1 3,65 PD Súkr. Nie sú 2c Byt.domy 2,31 - 2,31 - 2,31 11701-1 1,575 11903-1 0,275 PD Súkr. Nie sú 12701-5 0,46 3 Rod.domy 6,24 - 6,24 - 6,24 14401-3 6,24 PD Súkr. Nie sú 4 Rod.domy 7,090 - 7,090 - 7,090 14401-3 6,950 14602-4 0,14 PD+súkr. Súkr. Nie sú 5 Rod.domy 2,2 - 2,2 - 2,2 14401-3 0,09 14601-3 2,11 PD Súkr. Nie sú 6 Rod.domy 5,075 5,075 - - - - - Súkr. Súkr. Nie sú 7 Rod.domy 1,35 1,35 - - - - - PD Súkr. Nie sú 8 Rod.domy 0,42 0,42 - - - - - Súkr. Súkr. Nie sú 9 Rod.domy 5,08 5,08 - - - - - PD+súkr. Súkr. Nie sú 10a Rod.domy 1,785 1,785 - - - - - Súkr. Súkr. Nie sú 10b Rod.domy 0,48 0,48 - - - - - Súkr. Súkr. Nie sú 10c Rod.domy 0,65 0,65 - - - - - Súkr. Súkr. Nie sú 11 Rod.domy 3,245 3,245 - - - - - Súkr. Súkr. Nie sú 12 Rod.domy 0,9 0,9 - - - - - Súkr. Súkr. Nie sú 13a Rod.domy 2,370 2,370 - - - - - Súkr. Súkr. Nie sú 13b Rod.domy 1,95 1,95 - - - - - Súkr. Súkr. Nie sú 13c Rod.domy 0,76 0,76 - - - - - Súkr. Súkr. Nie sú 14 Rod.domy 1,95 - 1,95 0,1 1,85 15401-8 1,85 Súkr. Súkr. Nie sú 15 Rod.domy 2,40 - 2,40 - 2,40 14401-3 2,40 PD Súkr. Nie sú 234 Lokalita Funkčné Celkom Úhrnná výmera lokality v ha Predpokladaná výmera Užívateľ Vlastník Invest.zásah číslo využitie poľ.pôdy mimo z.ú. k 1.1.1990 poľ.pôdy poľ.pôdy závlahy, v zastav. z toho celkom z toho (nájomca,držiteľ) odvodnenia území mimo nepoľ.pôda mimo skupina výmera obce k zastav.územia zastav.územia BPEJ v ha 1.1.1990 obce k obce k 1.1.1990 1.1.1990 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 16 Býv.soc. 2,11 - 2,11 2,11 - - - PD Súkr. Nie sú 17 Vybaven. 0,850 0,850 - - - - - PD Súkr. Nie sú 18 Vybaven. 2,32 2,32 - - - - - PD Súkr. Nie sú 19 Vybaven. 0,725 0,725 - - - - - Mesto Súkr. Nie sú 20 Vybaven. 1,780 1,780 - - - - - PD Súkr. Nie sú 21 Vybaven. 0,84 0,84 - - - - - Mesto+PD Súkr. Nie sú 22 Vybaven. 1,0 1,0 - - - - - PD Súkr. Nie sú 23 Vybaven. 1,24 - 1,24 - 1,24 11701-1 0,74 14401-3 0,5 PD Súkr. Nie sú 24 Vybaven. 0,35 0,35 - - - - - Mesto Súkr. Nie sú 25 Vybaven. 0,88 0,88 - - - - - PD-súkr. Súkr. Nie sú 26 Ver.zeleň 4,30 4,30 - - - - - PD Súkr. Nie sú 27 Ver.zeleň 0,95 - 0,95 - 0,95 11701-1 0,95 PD Súkr. Nie sú 28 Cintorín 2,560 2,560 - - - - - PD Súkr. Nie sú 29 Rekr.pl. 1,78 - 1,78 - 1,78 11701-1 0,11 12701-5 1,67 PD Súkr. Nie sú 30 Rekr.pl. 10,0 - 10,0 - 10,0 11903-1 0,112 12201-5 4,363 PD Súkr. Nie sú 12801-6 5,525 31 Šport.pl. 1,05 - 1,05 - 1,05 14401-3 1,05 PD Súkr. Nie sú 32 Šport.pl. 0,85 0,85 - - - - - PD Súkr. Nie sú 33 Izol.zeleň 0,670 - 0,670 - 0,670 01301-4 0,670 PD Súkr. Nie sú 34 Izol.zeleň 0,8 0,8 - - - - - PD Súkr. Nie sú 35 Izol.zeleň 0,55 0,55 - - - - - PD Súkr. Nie sú 36 Izol.zeleň 1,12 - 1,12 0,01 1,11 11903-1 1,11 PD Súkr. Odvod 37a Výr. -sklad 2,53 0,38 2,15 - 2,15 11903-1 2,15 PD Súkr. Odvod 37b Výr. -sklad 11,97 - 11,97 - 11,97 11903-1 11,37 235 Lokalita Funkčné Celkom Úhrnná výmera lokality v ha Predpokladaná výmera Užívateľ Vlastník Invest.zásah číslo využitie poľ.pôdy mimo z.ú. k 1.1.1990 poľ.pôdy poľ.pôdy závlahy, v zastav. z toho celkom z toho (nájomca,držiteľ) odvodnenia území mimo nepoľ.pôda mimo skupina výmera obce k zastav.územia zastav.územia BPEJ v ha 1.1.1990 obce k obce k 1.1.1990 1.1.1990 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 12701-5 0,225 PD Súkr. Odvod 12801-6 0,375 37c Výr. -sklad 10,330 - 10,330 - 10,330 11903-1 1,870 12603-3 7,710 PD Súkr. Odvod 12103-6 0,750 37d Výr. -sklad 9,11 - 9,11 0,030 9,080 11903-1 4,35 12103-6 4,73 PD Súkr. Odvod 37e Výr. -sklad 3,4 - 3,4 - 3,4 12103-6 3,4 PD Súkr. Odvod 38 Výr. -sklad 13,6 13,6 - - - - - PD Súkr. Čias.odvod 39a Výr. -sklad 0,96 - 0,96 - 0,96 14401-3 0,15 14602-4 0,81 PD Súkr. Nie sú 39b Výr. -sklad 1,560 - 1,560 - 1,560 14401-3 1,560 PD Súkr. Nie sú 40 Výr. -sklad 1,260 - 1,260 1,260 - - - Mesto+PD Súkr. Nie sú 41a Výr. -sklad 1,54 1,54 - - - - - PD Súkr. Nie sú 41b Výr. -sklad 0,36 0,36 - - - - - PD Súkr. Nie sú 42 Výr. -sklad 2,06 2,06 - - - - - PD Súkr. Nie sú 43 Výr. -sklad 1,6 1,6 - - - - - PD Súkr. Odvod 44 Tech.vybav 0,92 - 0,92 - 0,92 14701-6 0,92 PD Súkr. Nie sú 45 Tech.vybav 5,3 5,3 - - - - - PD Súkr. Odvod 46 Tech.vybav 9,8 9,8 - - - - - PD Súkr. Odvod 47 Č -PHM 0,6 - 0,6 0,6 - - - PD-mesto Súkr. Nie sú 48 Č -PHM 0,220 - 0,220 0,020 0,200 00603-5 0,200 PD-súkr. Súkr. Nie sú 49 H.garáže 1,22 1,22 - - - - - PD Súkr. Nie sú 50 H.garáže 1,390 - 1,390 - 1,390 14401-3 1,390 PD Súkr. Nie sú

51 Komunik. 0,420 - 0,42 - 0,42 10701-4 0,42 PD Súkr. Nie sú 52 Komunik. 0,230 - 0,230 - 0,230 12701-5 0,130 PD Súkr. Odvod 236 Lokalita Funkčné Celkom Úhrnná výmera lokality v ha Predpokladaná výmera Užívateľ Vlastník Invest.zásah číslo využitie poľ.pôdy mimo z.ú. k 1.1.1990 poľ.pôdy poľ.pôdy závlahy, v zastav. z toho celkom z toho (nájomca,držiteľ) odvodnenia území mimo nepoľ.pôda mimo skupina výmera obce k zastav.územia zastav.územia BPEJ v ha 1.1.1990 obce k obce k 1.1.1990 1.1.1990 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 53a Komunik. 0,6 - 0,6 0,6 12701-5 0,6 PD Súkr. Nie sú 53b Komunik. 0,7 - 0,7 - 0,7 11701-1 0,7 PD Súkr. Nie sú 54 Komunik. 0,65 0,35 0,3 - 0,3 14401-3 0,2 Nie sú 11701-1 0,1 Mesto+PD Súkr. 55 Komunik. 1,55 0,06 1,49 0,05 1,44 14402-3 1,31 Súkr.+mesto+ Súkr.+ Nie sú 14401-3 0,13 PD mesto 56 Komunik. 3,65 3,15 0,5 - 0,5 10701-4 0,5 PD Súkr. Nie sú 57 Komunik. 2,98 - 2,98 - 2,98 11701-1 2,22 Nie sú 12701-5 0,76 PD Súkr. 58 Komunik. 0,25 - 0,25 - 0,25 11701-1 0,25 PD Súkr. Nie sú 59 Komunik. 1,82 - 1,82 1,22 0,6 14401-3 0,6 PD Súkr. Nie sú 60 Komunik. 1,220 - 1,220 - 1,220 14401-3 1,170 Nie sú 14602-4 0,05 PD Súkr. 61 Komunik. 11,3 - 11,3 5,42 5,88 11903-1 2,92 12603-3 0,120 PD súkr. Súkr. Odvod 12103-6 2,840 62 Komunik. 2,45 2,45 - - - - - PD Súkr. Čias.odvod 63 Komunik. 2,39 2,39 - - - - - Povodie+PD Súkr. Čias.odvod 64 Komunik. 0,25 - 0,25 0,05 0,20 01904-1 0,20 Súkr.+PD Súkr. Nie sú Celkom 207,68 86,13 121,55 10,87 110,68 - 110,68 - - -

237

Navrhované zábery PPF v rozdelení podľa funkčného využitia plôch :

Funkčné využitie Zastavané Mimo zastavaného Celkom územie územia v ha

Bytové domy 16,82 - 16,82 Rodinné domy 43,945 24,065 19,88 Sociálne bývanie 2,11 - 2,11 Vybavenosť 9,985 8,745 1,24 Cintorín 2,56 2,56 - Verejná zeleň 5,25 4,3 0,95 Rekreačná a športová vybavenosť 13,68 0,85 12,83 Izolačná zeleň 3,14 1,35 1,79 Výroba a sklady 60,28 19,54 40,74 Technická vybavenosť 16,02 15,1 0,92 Čerpacia stanica PHM 0,82 - 0,82 Hromadné garáže 2,61 1,22 1,39 Komunikácie a dopravné plochy 30,46 8,4 22,06 spolu 207,68 86,13 121,55

238 Prehľad o štruktúre pôdneho fondu na rezervných (výhľadových) lokalitách odňatia poľnohospodárskej pôdy z PPF na nepoľnohospodárske účely pre mesto Levice

65 Rod.domy 5,350 - 5,350 - 5,350 14401-3 3,250 14402-3 2,1 PD Súkr. Nie sú 66 Rod.domy 1,810 - 1,810 0,03 1,780 14401-3 0,890 vo viniciach 14402-3 0,89 Súkr. Súkr. Nie sú 67 Rod.domy 9,250 - 9,250 - 9,250 10701-4 9,250 PD+súkr. Súkr. Odvod 68 Rod.domy 0,49 0,49 - - - - - Súkr. Súkr. Nie sú 69 Rod.domy 2,25 - 2,25 0,03 2,22 14401-3 2,220 Súkr. Súkr. Nie sú 70a Rod.domy 3,5 - 3,5 0,7 2,8 14401-3 0,52 vo viniciach 15401-8 2,28 Súkr. Súkr. Nie sú 70b Rod.domy 2,2 - 2,2 0,2 2,0 14401-3 0,36 vo viniciach 15401-8 0,68 Súkr. Súkr. Nie sú 14603-5 0,96 70c Rod.domy 5,04 - 5,04 0,44 4,6 14603-5 4,00 vo viniciach 14402-3 0,60 Súkr. Súkr. Nie sú 71 Rod.domy 0,77 0,77 - - - - Súkr. Súkr. Nie sú 72 Rod.domy 0,68 - 0,68 - 0,68 14402-3 0,37 vo viniciach 15401-8 0,31 Súkr. Súkr. Nie sú 73a Rod.domy 2,0 - 2,0 - 2,0 15401-8 2,0 Súkr. Súkr. Nie sú 73b vo viniciach 0,98 - 0,98 - 0,98 15401-8 0,98 Súkr. Súkr. Nie sú 74 Rod.domy 5,60 - 5,60 0,2 5,40 14603-5 5,06 vo viniciach 15401-8 0,25 Súkr. Súkr. Nie sú 14402-3 0,09 75a Rod.domy 1,485 - 1,485 - - 15401-8 1,485 Súkr. Súkr. Nie sú

239 75b vo viniciach 2,025 - 2,025 - 2,025 15401-8 1,475 14403-5 0,20 Súkr. Súkr. Nie sú 14404-5 0,35 76 Rod.domy 1,82 - 1,82 - 1,82 15401-8 1,66 vo viniciach 14401-3 0,16 Súkr. Súkr. Nie sú 77 Výroba 2,580 - 2,580 - 2,580 00603-5 2,580 PD Mesto Nie sú Súkr. 78 Tech.vyb. 2,620 0,15 2,470 - 2,470 00603-5 2,470 PD Súkr. Nie sú 79 Cintorín 1,36 1,36 - - - - - PD Súkr. Nie sú 80 Komunik. 2,470 - 2,470 0,2 2,270 14402-3 1,280 14403-5 0,170 PD 14603-5 0,490 Súkr. Nie sú 15401-8 0,330 Mesto 81 Izol.zeleň 1,05 - 1,05 - 1,05 00701-4 1,05 PD Odvod 82 Izol.zeleň 0,7 - 0,7 - 0,7 14401-3 0,7 PD Nie sú 83 Vybaven. 2,228 - 2,228 - 2,228 01301-4 2,228 PD Nie sú

84 Rekreácia 2,0 - 2,0 - 2,0 14401-3 0,5 PD Súkr. Nie sú Šport.pl. 14402-3 1,5 Celkom 60,258 2,77 57,488 1,80 55,688 - 55,688 - - -

240

Prehľad o štruktúre pôdneho fondu na navrhovaných lokalitách odňatia poľnohospodárskej pôdy z PPF na nepoľnohospodárske účely pre Levice – mestskú časť Čankov

Lokalit Funkčné Celkom Úhrnná výmera lokality v ha Predpokladaná výmera Užívateľ Vlastník Invest.zásah a využitie poľ.pôdy mimo z.ú. k 1.1.1990 poľ.pôdy poľ.pôdy závlahy, číslo zast. z toho nepoľn.pôda celkom z toho (nájomca,držiteľ) odvodnenia mimo mimo skupina výmera územia obce zastav.územia BPEJ v ha k 1.1.1990 obce k 1.1.1990 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 1 Rod.domy 0,93 0,93 - - - - Súkr. Súkr. Nie sú 2 Rod.domy 0,30 0,30 - - - - - Súkr. Súkr. Nie sú Celkom 1,23 1,23 ------

R E Z E R V Y - V Ý H Ľ A D

3 Rod.domy 1,38 1,38 - - - - - PD Súkr. Nie sú

Navrhované zábery PPF v rozdelení podľa funkčného využitia plôch :

Funkčné využitie Zastavané územie Mimo zastavaného územia v ha Celkom

Rodinné domy 1,23 1,23 - spolu 1,23 1,23 -

241

Prehľad o štruktúre pôdneho fondu na navrhovaných lokalitách odňatia poľnohospodárskej pôdy z PPF na nepoľnohospodárske účely pre Levice – mestská časť Horša

Lokalita Funkčné Celkom Úhrnná výmera lokality v ha Predpokladaná výmera Užívateľ Vlastník Invest.zásah číslo využitie poľ.pôdy mimo z.ú. k 1.1.1990 poľ.pôdy poľ.pôdy závlahy, z toho v z toho celkom z toho (nájomca,držiteľ) odvodnenia zast.úze mimo zast. nepoľn. pôda skupina výmera mí obce územia mimo BPEJ v ha k obce k zastav.územia 1.1.1990 1.1.1990 obce k 1.1.1990 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 1 Rod.domy 0,36 - 0,36 - 0,36 18303-9 0,36 Súkr. Súkr. Nie sú 2 Rod.domy 0,75 - 0,75 0,75 - - - PD Súkr. Nie sú 3 Rod.domy 0,72 - 0,72 0,52 0,20 10601-2 0,20 PD Súkr. Nie sú 4 Šp.vybav. 0,40 - 0,40 0,40 - - - PD Súkr. Nie sú 5 M-ČOV 0,05 0,05 - - - - - Súkr. Súkr. Nie sú Celkom 2,28 0,05 2,23 1,67 0,56 - 0,56 - - -

R E Z E R V Y - V Ý H Ľ A D

6 Rod.domy 0,65 - 0,65 - 0,65 10601-2 0,193 15202-6 0,457 PD Súkr. Nie sú Rezervy spolu 0,65 - 0,65 - 0,65 - 0,65 - - -

Navrhované zábery PPF v rozdelení podľa funkčného využitia plôch :

Funkčné využitie Zastavané územie Mimo zastavaného územia v ha Celkom

Rodinné domy 1,83 - 1,83 Športové plochy 0,40 - 0,40 Technické vybavenie (M-ČOV) 0,05 0,05 - spolu 2,28 0,05 2,23

242 Prehľad o štruktúre pôdneho fondu na navrhovaných lokalitách odňatia poľnohospodárskej pôdy z PPF na nepoľnohospodárske účely pre Levice – mestskú časť Kalinčiakovo Lokalita Funkčné Celkom Úhrnná výmera lokality v ha Predpokladaná výmera Užívateľ Vlastník Invest.zásah číslo využitie poľ.pôdy mimo z.ú. k 1.1.1990 poľ.pôdy poľ.pôdy závlahy, zast. z toho celkom z toho (nájomca,držiteľ) odvodnenia mimo zastav. nepoľ.pôda mimo skupina výmera územia obce zastav.územia BPEJ v ha k 1.1.1990 obce k 1.1.1990 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 1 Rod.domy 3,38 - 3,38 - 3,38 10601-2 3,188 15202-6 0,13 PD Súkr. Nie sú 15401-8 0,062 2 Rod.domy 1,19 - 1,19 - 1,19 14701-6 1,19 Súkr. Súkr. Nie sú 3 Rod.domy 1,2 - 1,2 - 1,2 14701-6 1,2 PD Súkr. Nie sú 4 Rod.domy 0,455 0,41 0,045 - 0,045 11102-4 0,045 Súkr. Súkr. Nie sú 5 Rod.domy 0,25 - 0,25 - 0,25 15202-6 0,25 PD Súkr. Nie sú 6 Výroba 0,42 - 0,42 - 0,42 14701-6 0,42 PD Súkr. Nie sú 7a Rekr.pl. 2,2 - 2,2 - 2,2 15201-5 4,2 mesto Súkr. Nie sú 8 Rekr.pl. 0,39 - 0,39 0,39 0,39 mesto Súkr. Nie sú 9a Dopr.pl. 0,23 0,23 - 0,23 15002-4 0,18 15202-6 0,05 PD Súkr. Nie sú 9b Dopr.pl. 0,105 - 0,105 - 0,105 15002-4 0,105 PD Súkr. Nie sú 10 M-ČOV 0,18 - 0,18 - 0,18 10601-2 0,18 PD Súkr. Odvod 11 Dopr.pl. 0,25 - 0,25 - 0,25 0,25 Kúpele Mesto Nie sú Celkom 10,25 0,41 9,84 - 9,84 - 9,84 - - -

R E Z E R V Y - V Ý H Ľ A D 7b Rekr.pl. 2,0 - 2,0 - 2,0 15201-5 2,0 Kúpele Mesto Nie sú 12 Rod.domy 2,35 - 2,35 0,15 2,20 10601-2 2,20 PD Súkr. Nie sú 13 Cintorín 0,27 - 0,27 - 0,27 14701-6 0,27 PD Súkr. Nie sú 14 Rod.domy 3,1 - 3,1 0,25 2,85 14402-3 2,85 Súkr. Súkr. Nie sú vo viniciach Rezervy celkom 7,72 - 7,72 0,40 7,32 - 7,32 - - - Poznámka: záber čís. 14 nie je na výkrese 10c, nachádza sa v lokalite „Strážny vrch“.

243

Navrhované zábery PPF v rozdelení podľa funkčného využitia plôch :

Funkčné využitie Zastavané územie Mimo zastavaného územia v ha Celkom

Rodinné domy 6,475 0,41 6,065 Výrobné plochy 0,42 - 0,42 Rekreačné plochy 2,59 - 2,59 Dopravné plochy 0,585 - 0,585 Technické vybavnie (M-ČOV) 0,18 - 0,18 spolu 10,25 0,41 9,84

244

Prehľad o štruktúre pôdneho fondu na navrhovaných lokalitách odňatia poľnohospodárskej pôdy z PPF na nepoľnohospodárske účely pre Levice – mestskú časť Malý Kiar

Lokalita Funkčné Celkom Úhrnná výmera lokality v ha Predpokladaná výmera Užívateľ Vlastník Invest.zásah číslo využitie poľ.pôdy mimo z.ú. k 1.1.1990 poľ.pôdy poľ.pôdy závlahy, v zast. z toho celkom z toho (nájomca, odvodnenia území mimo zastav. nepoľ. pôda skupina výmera držiteľ) obce územia obce mimo BPEJ v ha k 1.1.199 k 1.1.1990 zastav.územia 0 obce k 1.1.1990 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 1 Rod.domy 3,894 3,894 - - - - - PD-súkr. Súkr. Nie sú 2 Rod.domy 0,455 0,455 - - - - - Súkr. Súkr. Nie sú 3 Rod.domy 0,22 - 0,22 - 0,22 15103-6 0,22 PD Súkr. Nie sú 4 Rod.domy 0,23 - 0,23 - 0,23 14503-5 0,23 PD Súkr. Nie sú 5 Rod.domy 0,54 - 0,54 - 0,54 14503-5 0,54 Súkr. Súkr. Nie sú Celkom 5,339 4,349 0,99 - 0,99 - 0,99 - - -

R E Z E R V Y - V Ý H Ľ A D

6 Rod.domy 0,91 0,29 0,62 - 0,62 10401-5 0,62 PD Súkr. Nie sú 7 Rod.domy 0,935 - 0,935 - 0,935 10401-5 0,935 PD Súkr. Nie sú Rezervy spolu 1,845 0,29 1,555 - 1,555 - 1,555 - - -

Navrhované zábery PPF v rozdelení podľa funkčného využitia plôch :

Funkčné využitie Zastavané územie Mimo zastavaného územia v ha Celkom

Rodinné domy 5,339 4,349 0,99 spolu 5,339 4,349 0,99

245

Súhrnné vyhodnotenie navrhovaných záberov PPF - sumarizácia

Funkčné využitie Celkom V zastavanom území Mimo zastavaného územia PPF

mesto Levice 207,680 ha 86,130 ha 110,680 ha mestská časť Čankov 1,230 ha 1,230 ha -

mestská časť Horša 2,280 ha 0,05 ha 0,560 ha mestská časť Kalinčiakovo 10,250 ha 0,410 ha 9,840 ha mestská časť Malý Kiar 5,339 ha 4,349 ha 0,990 ha

Spolu zábery PPF 224,779 ha 92,169 ha 122,070 ha

246 Prevodný kľúč lokalít navrhovaných záberov PPF o z n a č e n i e z á b e r o v PPF v pôvodnom ÚPN – SÚ Levice v novom ÚPN mesta Levice doplnok čís. 1 / aktualizácia r. 2000 (tento návrh) záber čís. 1 záber čís. 11 záber čís. 2 záber čís. 12 rezerva čís. 71 záber čís. 3 (A,B) záber čís. 4 záber čís. 39a, b záber čís. 50 záber čís. 60 záber čís. 4 záber čís. 17 záber čís. 21 záber čís. 25 záber čís. 5A záber čís. 13 a-c rezervy čís. 66 čís. 72 záber čís. 5B záber čís. 1 záber čís. 3 záber čís. 18 záber čís. 22 záber čís. 55 rezervy čís. 65 čís. 84 záber čís. 6 záber čís. 69 (časť) záber čís. 7 záber čís. 8 záber čís. 8 realizované (TESCO) záber čís. 9 záber čís. 33 záber čís. 48

doplnok čís. 2 / výrobné územie Géňa záber A1 záber čís. 37b záber A2 záber čís. 37c záber A3 záber čís. 37a záber čís. 61 (časť)

247

záber B2 záber čís. 36 záber čís. 37d záber čís. 37e záber čís. 61 (časť)

doplnok čís. 4 / areál KS a poľnohospodárskej výroby záber V1 záber čís. 44

248 16. Stratégia rozvoja mesta, návrh postupu a etapizácia výstavby

Koncepcia územného a urbanistického rozvoja mesta bola spracovávaná so zámerom, aby o stratégii rozvoja mesta, tempe a spôsoboch jeho rozvoja a o postupe výstavby podľa jednotlivých navrhovaných rozvojových lokalít mohlo vždy a s maximálnou zodpovednosťou rozhodovať najmä mesto, resp. jeho volení zástupcovia v orgánoch mestskej samosprávy vždy na základe konkrétnych potrieb, časových podmienok a možností mesta, a aby územný plán bol pre takéto rozhodovanie kvalifikovaným a zákonným podkladom. Preto je v jeho riešení ako záväzná stanovená iba koncepcia územného rozvoja do roku 2020 a rámcovo i koncepcia ďalšieho výhľadového rozvoja mesta s tým, že o konkrétnom poradí, postupe a vzájomnej nadväznosti či súbežnosti jednotlivých urbanistických operácií budú vždy rozhodovať mestské orgány.

Územný plán nie je vypracovaný vo forme časovo a polohovo určeného programu, ale jako koncepcia dlhodobejšieho územného rozvoja mesta, ktorú bude mesto podľa svojich potrieb a možností postupne napĺňať. Územný plán mesta je základným dokumentom, ktorý určuje a územne definuje urbanistickú štruktúru mesta, štruktúru krajiny v jeho katastrálnom území a ich priestorovú kontinuitu. Nesmie preto podliehať krátkodobým vplyvom, preferovaniu okamžite vyhovujúcich riešení a ani nadradzovaniu lokálnych potrieb harmonickému usporiadaniu celku.

Systém reštrukturalizácie sídla a rozvoj výstavby v návrhovom období územného plánu je vo všetkých funkčných zložkách mestskej štruktúry riešený tak, aby počas celého návrhového obdobia až do roku 2020 (a výhľadovo až do roku 2030/2035) umožnil plynulý a primeraný rozvoj mesta na reálnych smeroch rozvoja a v jeho zastavanom území. Zo strategických hľadísk sa doporučuje organizovať územnú prípravu rozvoja mesta tak, aby sa popri rozsahovo menších aktivitách permanentne pripravovali postupné možnosti realizovania rozsiahlejších zámerov podľa jednotlivých územných lokalít a funkčných subcelkov. Rekonštrukcia, revalorizácia a prestavba ťažiskových priestorov mesta by mala byť činnosťou uvážlivou a skôr pomalšou, naopak, rýchlejšie sú realizovateľné monofunkčné zámery v okrajových častich mesta a na väčších navrhovaných rozvojových plochách (Vinohrady, Dolné lúky, sociálna výstavba bytov). Súbežne s obytnou výstavbou a výstavbou vybavenosti je treba vytvárať územné predpoklady aj pre postupnú realizáciu výrobných zón (a priemyselného parku), pre zriaďovanie mestskej zelene, pre rekultiváciu prírodného prostredia a rozširovania škály ponúk blízkych športovo – rekreačných a rekreačných príležitostí. Zabezpečovanie rozvoja verejnej technickej a dopravnej vybavenosti je činnosťou najmä sústavnou.

Za prvé poradie výstavby je treba považovať ukončenie výstavby obytného súboru hromadného viacpodlažného bývania v lokalite Vinohrady. Následne sa predpokladá územnoplánovacia príprava a postupná realizácia výstavby obytného súboru Dolné lúky. Rozvojové lokality nízkopodlažného rodinného bývania sú vhodne diferencované, čo umožní postupnú exploatáciu jednotlivých lokalít podľa skutočných potrieb a požiadaviek obyvateľstva. V náväznosti na ukončenie sídliska Vinohrady bude postupne potrebné pripravovať a realizovať koncentrovanú intenzívnu nízkopodlažnú obytnú zástavbu v lokalite Svätojánskej pustatiny. Osobitne, vždy podľa miestnych možností a záujmu obyvateľov, je potrebné územnoplánovacou dokumentáciou a následným územno-technickým riešením (verejné dopravné vybavenie, verejné technické vybavenie) pripravovať aj reálne možnosti postupnej transformácie vinohradníckych lokalít na extenzívne nízkopodlažné bývanie. Pre rozvojové plochy obytnej zástavby v územne odlúčených mestských častiach pripravovať podmienky výstavby dielčími riešeniami aktuálnych rozvojových plôch, vrátane verejnej dopravnej a technickej vybavenosti.

249

17. Návrh na spracovanie podrobnejšej územnoplánovacej dokumentácie

Podrobnejšou (zonálnou) územnoplánovacou dokumentáciou bude potrebné riešiť najmä :

- rozvojové priestory strednopodlažnej a nízkopodlažnej intenzívnej obytnej zástavby v lokalite Vinohrady (časť Vinohrady II)

- rozvojové priestory strednopodlažnej a nízkopodlažnej intenzívnej obytnej zástavby v lokalite Dolné lúky

- rozvojové priestory nízkopodlažnej obytnej extenzívnej zástavby a priestory pre výrobu a výrobné služby v lokalite Nixbrod

- rozvojové priestory nízkopodlažnej obytnej intenzívnej zástavby v lokalite pri železničnej trati čís. 150 Levice – Kozárovce

- rozvojové priestory pre športovo – rekreačné a rekreačné využívanie v lokalite Dolné lúky – pri rybníkoch

- transformáciu postupného využitia časti vinohradníckych lokalít na účely extenzívnej

- nízkopodlažnej obytnej zástavby.

Urbanistickými štúdiami bude potrebné preveriť územné možnosti rozvoja nízkopodlažnej sústredenej obytnej výstavby v Čankove, v Malom Kiari a v Kalinčiakove. Pre obec Horša sa vzhľadom k jej charakteru doporučuje obstarať vypracovanie územného plánu zóny pre celú obec, vrátane priestorov jej navrhovaného rozvoja.

Možnosti nízkopodlažnej obytnej výstavby v jednotlivých lokalitách v meste Levice boli preverené urbanistickými štúdiami, ktoré sú vhodným územnoplánovacím podkladom pre ďalšiu výstavbu na týchto plochách.

Možnosti revalorizácie a dostavby jednotlivých priestorov v centrálnej mestskej zóne Levíc boli preverené vypracovanými urbanistickými štúdiami. Obstarávateľovi ÚPD sa doporučuje zabezpečiť vypracovanie regulačného plánu na úrovni ÚPN-Z pre celé územie CMZ.

Zároveň sa mestu Levice doporučuje aktualizovať Generel dopravy, podrobnejšie riešiť problematiku garážovania osobných áut v rozsiahlejších obytných súboroch (Prednádražie, Rybníky, Ľ. Podjavorinskej, Vinohrady) a prostredníctvom ObÚ ŽP zabezpečiť vypracovanie Projektu miestneho územného systému ekologickej stability ako základnej dokumentácie ochrany prírody a krajiny v zmysle zákona NR SR čís. 543/2002 Z.z. a vyhlášky MŽP SR čís. 218/1998 Z.z.

250