Vysoká Škola Hotelová V Prahe 8, Spol. S. R. O. Simona Micháliková

Vysoká škola hotelová v Prahe 8, spol. s. r. o.

Simona Micháliková

Vzťah medzi vínom a identitou vinárskych regiónov

Bakalárska práca

2020

Vzťah medzi vínom a identitou vinárskych regiónov

Bakalárska práca

Simona Micháliková

Vysoká škola hotelová v Prahe 8, spol. s. r. o. Katedra Hotelnictví

Oblasť vzdelávania: Ekonomické obory Bakalársky študijný program: Hotelnictví, cestovní ruch a marketing Špecializácia: Hotelnictví Vedúci bakalárskej práce: Ing. Jiří Zelený

Praha 2020

Bachelor´s Dissertation

The Relationship between Wine and Identity of Wine Regions

Simona Micháliková

The Institute of Hospitality Management in Prague 8, Ltd. Department of Hospitality Management

Field of education: Economic Sectors Bacherlor´s degree programme: Hospitality Management, Tourism and Marketing Specialization: Hospitality Management Thesis Advisor: Ing. Jiří Zelený

Prague 2020

Čestné prehlásenie

Prehlasujem,

že som bakalársku prácu na tému Vzťah medzi vínom a identitou vinárskych regiónov spracovala samostatne a všetku použitú literatúru a ďalšie podkladové materiály, ktoré som použila, uvádzam v zozname použitých zdrojov a že zviazaná vytlačená a elektronická podoba práce je zhodná.

V súlade s § 47b zákona č. 111/1998 Sb., o vysokých školách, v platnom znení, súhlasím so zverejnením svojej bakalárskej práce, a to v neskrátenej forme, v elektronickej podobe vo verejne prístupnej databáze Vysoké školy hotelové v Praze 8, spol. s. r. o.

......

Simona Micháliková

V Prahe dňa ......

Poďakovanie

Rada by som touto cestou poďakovala Ing. Jiřímu Zelenému, vedúcemu bakalárskej práce, za jeho cenné rady, za jeho čas, ktorý mi pri príprave venoval a za veľmi prínosné rady, ktoré viedli k úspešnému ukončeniu práce. Zároveň by som chcela poďakovať vinárom z Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, ktorí ochotne spolupracovali a poskytli mi cenné informácie. Na záver by som sa chcela poďakovať svojej rodine, ktorá mi poskytla podporu a pomoc k úspešnému zvládnutiu bakalárskej práce.

Abstrakt

MICHÁLIKOVÁ, Simona, Vzťah medzi vínom a identitou vinárskych regiónov. [Bakalárska práca] Vysoká škola hotelová. Praha: 2020. 82.

Bakalárska práca s názvom Vzťah medzi vínom a identitou vinárskych regiónov sa zaoberá výskumom vybraných vinárov Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Cieľom práce je zistiť akým spôsobom vinári Bratislavského kraja vnímajú a spoluutvárajú identitu vinárskeho regiónu Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. V teoreticko-metodologickej časti je podrobne rozobraný pojem identita, terroir, slovenské vinárstvo a vinohradníctvo a následne jednotlivé vinohradnícke oblasti Slovenska. Identita zahŕňa aj národnú identitu, regionálnu identitu a identitu vinárskeho regiónu. Teoreticko-metodologická časť objasňuje sociologické pojmy - identitu bez ktorých by nebolo možné spracovať cieľ práce. Druhá časť práce, analytická časť, je zameraná na kvalitatívny výskum v podobe rozhovorov s vinármi Bratislavského kraja a vinárskeho regiónu Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, kde bol osobne uskutočnený výskum pomocou priamych rozhovorov. Rozhovor bol uskutočnený so 14 vinármi a zameriaval sa na identitu regiónu, oblasti, kde bolo podstatné zistiť čo si vinári predstavia pod sociologickým pojmom identita, čo konkrétne považujú za hlavného predstaviteľa identity a čo podľa nich vytvára identitu v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Dôležité bolo zistiť či vinári navzájom spolupracujú, ako sa vnímajú a aké je medzi nimi vzájomné prostredie. Z rozhovorov vychádza, že identitu ako fenomén vinári vnímajú cez históriu a tradíciu. Identitu v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti vnímajú viacerými spôsobmi, ale predovšetkým ju vnímajú cez bohatú rôznorodosť podmienok, cez krajinu, Malé Karpaty a samotné vinohrady na svahoch Malých Karpát. Vinári Bratislavského kraja spoluutvárajú identitu vinárskeho regiónu Malokarpatskej vinohradníckej oblasti svojou činnosťou: spoluprácou, rivalitou, rôznymi produktmi, ktoré vyrábajú, spôsobom akým vyrábajú víno, ale predovšetkým organizovaním vinárskych akcií a ochutnávok. V návrhovej časti sú predložené návrhy pre zlepšenie postavenia slovenského vína, zvýšenie identity a bližšieho kontaktu medzi vinármi.

Kľúčové slová: identita, Malokarpatská vinohradnícka oblasť, spolupráca, vinári, vinársky región, víno.

Abstract

MICHÁLIKOVÁ, Simona, The Relationship between Wine and Identity of Wine Regions. [Bachelor Dissertation]. The Institute of Hospitality Management. Prague: 2020. 82.

The bachelor´s thesis entitled The Relationship between Wine and Identity of Wine Regions is devoted to the research of selected winemakers of the wine region Malé Karpaty. The aim of this work is to find out how the vinemakers of the Bratislava region perceive and co-create the identity of the wine region Malé Karpaty. In the theoretical- methodological part is analyzed in detail the concept of identity, terroir, Slovak wine and viticulture and then individual wine regions of Slovakia. The identity also includes national identity, regional identity and identity of the wine region. The theoretical-methodological part explains sociological terms – an identity without which it would not be possible to process the aim of the work. The second part of the work, the analytical part, is focused on qualitative research in the form of interviews with winemakers of the Bratislava region and wine region Malé Karpaty, where the research was personally conducted through direct interviews. The interview was conducted with 14 winemakers and focused primarily on the identity of the region, what they consider as the main representative of identity and what they believe creates the identity in the wine region Malé Karpaty. It was important to find out whether the winemakers cooperate with each other, how they perceive each other and what is the mutual environment among the winemakers. From the interview, it appears that the phenomenon identity is perceived by the winegrowers through history and tradition. They perceive the identity in the wine-growing region Malé Karpaty in a number of ways, but above all they perceive the identity of this region through a rich diversity of soil conditions, through the landscape, Malé Karpaty and the vineyards themselves on the slopes of the Malé Karpaty. Winemakers co-create the identity with all they do: through cooperation, rivalry, the various products they produce, the way they produce wine, and, above all, by organizing wine events and tastings. All these winemakers co-create the identity of this area. The proposal part proposes to improve the position of Slovak wine, increase identity and closer contact between winemakers.

Key words: identity, cooperation, wine, wine-growing region, winemakers, wine region Malé Karpaty.

Obsah

Úvod ...... 11

1 Teoreticko-metodologická časť ...... 13

1.1 Identita ...... 13

1.2 Národná identita a gastronómia ...... 14

1.3 Regionálna identita a identita vinárskeho regiónu ...... 17

1.4 Identita a terroir ...... 19

1.5 Vinohradníctvo na Slovensku a rozdelenie slovenských vín ...... 21

1.6 Odrody na Slovensku ...... 24

1.7 Vinohradnícke oblasti Slovenska ...... 25

1.7.1 Malokarpatská vinohradnícka oblasť ...... 26

1.7.2 Južnoslovenská vinohradnícka oblasť ...... 27

1.7.3 Nitrianska vinohradnícka oblasť ...... 29

1.7.4 Stredoslovenská vinohradnícka oblasť ...... 30

1.7.5 Východoslovenská vinohradnícka oblasť ...... 31

1.7.6 Slovenská vinohradnícka oblasť Tokaj ...... 32

1.8 Závery rešerše ...... 34

2 Analytická časť ...... 35

2.1 Metodika ...... 36

2.2 Rozhovory s vinármi alebo so zodpovednými osobami Malokarpatskej vinohradníckej oblasti vo vinárstve ...... 38

2.3 Vnímanie identity regiónu z pohľadu jednotlivých vinárov ...... 38

2.4 Hlavný predstaviteľ identity ...... 42

2.5 Kultúrne akcie spojené s vínom ...... 43

2.6 Spolupráca s ostatnými vinármi ...... 45

2.6.1 Spolupráca vinárov - Spolupracujú vinári s ostatnými vinármi? ...... 46

2.6.2 Vnímanie, vzťahy medzi vinármi ...... 48

2.6.3 Frekvencia stretávania vinárov ...... 49

2.7 Identita Malokarpatskej vinohradníckej oblasti ...... 51

2.8 Porovnanie Malokarpatskej vinohradníckej oblasti s ostatnými slovenskými vinohradníckymi oblasťami ...... 54

2.9 Identita vín Slovenská republika a Česká republika ...... 57

2.10 Identita vín Slovenská republika a Svet ...... 60

2.11 Identita a zákazníci. Identita zákazníci a vinári ...... 63

2.11.1 Vnímajú identitu aj zákazníci? Ako ju vnímajú? ...... 63

2.11.2 Je vnímanie zákazníkov odlišné oproti tomu ako to vnímajú vinári? ...... 65

2.12 Správne vnímanie identity zákazníkom ...... 67

2.13 Mladosť, spomienky...... 69

2.14 Nespokojnosť vinárov ...... 70

3 Návrhová časť ...... 72

3.1 Obnova historického centra mesta Pezinok ...... 73

3.2 Spoločný a celoslovenský vinársky marketing ...... 75

3.3 Obnova autobusu pre vinárov a ochutnávanie vín ...... 76

Záver ...... 77

LITERATÚRA ...... 79

Zoznam ilustrácií, tabuliek a grafov

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1 Vinohradnícke oblasti Slovenska ...... 22 Tabuľka 2 Celková spotreba vína ...... 23 Tabuľka 3 Slovenské prívlastkové vína a požiadavky na kvalitu slovenského akostného vína s prívlastkom ...... 24 Tabuľka 4 Základné údaje Malokarpatskej vinohradníckej oblasti ...... 27 Tabuľka 5 Základné údaje Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti ...... 28 Tabuľka 6 Základné údaje Nitrianskej vinohradníckej oblasti ...... 29 Tabuľka 7 Základné údaje Stredoslovenskej vinohradníckej oblasti ...... 31 Tabuľka 8 Základné údaje Východoslovenskej vinohradníckej oblasti ...... 32 Tabuľka 9 Základné údaje vinohradníckej oblasti Tokaj ...... 33 Tabuľka 10 Vinárstva, respondenti ...... 38 Tabuľka 11 Jednotlivé typy vinárov a ich typy pohľadov ...... 76

Zoznam obrázkov

Obrázok 1 Výroba vína na Slovensku ...... 23

Úvod

Bakalárska práca predstavuje pozoruhodnú a rozsiahlu tému o víne a identite vinárskych regiónov. Pojem identita sa zaraďuje do sociológie. Má bohatý a rôznorodý obsah a zároveň vysvetľuje jeho príťažlivosť a vnímanú potrebu. Z tohto dôvodu je to dôležitá téma a nepreskúmaná oblasť, ktorej nebola venovaná príslušná pozornosť v spojení s identitou Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Identitu je možné študovať a skúmať z viacerých pohľadov. K pojmu je možné priradiť národnú a regionálnu identitu, kde regionálna identita zahŕňa na jednej strane vedomie príslušnosti jednotlivca ku regiónu, a na strane druhej identitu regiónu, ktorá symbolizuje jedinečnosť konkrétneho regiónu, oblasti (Strussová, 2007). V súčasnosti je víno obrovským fenoménom medzi ľuďmi. Ľudia mu chcú porozumieť a chápať jednotlivé rozdiely v chuti vína, ktoré získava predovšetkým z pôdnych podmienok oblasti. Hovorí sa, že víno má špecifické chute, ktoré očakávame že nájdeme vo víne vyrobenom z určitej oblasti (Steiman, 2014). V tomto prípade sa dá tento aspekt považovať za prvok identity. Ľudia viac cestujú za vínnou turistikou do vinohradníckych oblastí za účelom spoznávania a prežitia atmosféry a postupne sa z nich stávajú centrá cestovného ruchu. Cieľom bakalárskej práce je zistiť akým spôsobom vinári Bratislavského kraja vnímajú a spoluutvárajú identitu vinárskeho regiónu Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Pre spracovanie bakalárskej práce bola stanovená výskumná otázka: Čím sa vinári Malokarpatskej vinohradníckej oblasti podieľajú na utváraní špecifickej regionálnej identity? Bakalárska práca je rozdelená na 3 hlavné časti. Na časť teoreticko-metodologickú, analytickú a návrhovú. Prvá, teoreticko-metodologická časť, je venovaná teórii z oboru sociológie a vinárstva a vinohradníctva na Slovensku. Je rozdelená do niekoľkých kapitol. Objasňuje pojmy identita, národná identita a gastronómia, regionálna identita, identita vinárskeho regiónu, identita a terroir predovšetkým podľa Márie Strussovej. Tieto pojmy sú dôležité pre pochopenie identity ako celku a regionálnej identity, ktorá vychádza zo štúdie Bradley C. Christensena, et al. Regionálnu identitu v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti je možné spájať s identitou vinárskeho regiónu. Z pohľadu vinárstva a vinohradníctva objasňuje vinohradníctvo na Slovensku, rozdelenie slovenských vín,

11 slovenské odrody a jednotlivé vinohradnícke oblasti Slovenska predovšetkým Vladimír Hronský. Celkom je charakterizovaných 6 vinohradníckych oblastí Slovenska, ktoré obsahujú základné informácie a taktiež vykresľujú rozdiely medzi jednotlivými oblasťami. Druhá, analytická časť, obsahuje metodiku a samotný kvalitatívny výskum v podobe rozhovorov s vinármi Bratislavského kraja a vinárskeho regiónu Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Metódou zberu dát sú pološtrukturované rozhovory s vinármi alebo kompetentnými osobami vo vybraných vinárstvach Malokarpatskej vinohradníckej oblasti a cieľom je zistiť akým spôsobom vinári vnímajú a spoluutvárajú identitu vinárskeho regiónu Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Celkový počet vinárov je 14 a rozhovory prebiehali osobne, priamo v ich vinárstvach, takže v ich prirodzenom prostredí. Forma prezentácie výpovedí vinárov prebiehala prostredníctvom selektívnej transkripcie. Spracovanie a vyhodnotenie bolo uskutočnené kódovaním a porovnávaním medzi jednotlivými prípadmi a v rámci prípadov. Otázky z rozhovorov sú zhrnuté a rozdelené do 12 prehľadných tém, ktoré vždy vyjadrujú skúmaný problém. V úvode jednotlivých tém je predstavenie skúmaného problému a nasledujú vybrané odpovede v presnom znení od vinárov. Na konci každej témy je celkové zhodnotenie, čo bolo zistené a je poukázané na prípadné zhody a nezhody medzi jednotlivými vinármi a prípadné potvrdenie teoretického hľadiska. V návrhovej časti bakalárskej práce sú predstavené návrhy pre zlepšenie postavenia slovenského vína, zvýšenie identity a bližšieho kontaktu medzi vinármi. Tieto návrhy by pri realizácii v praxi mohli viesť k zvýšeniu návštevnosti v meste Pezinok, ktoré je považované za centrum Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Ďalej by mohli prispieť k lepšiemu celoštátnemu marketingu slovenského vína a nakoniec k obnove tradície a vytvoreniu väčšej dôvery medzi vinármi. V závere bakalárskej práce sú všetky informácie prehľadne zhrnuté a dochádza k zodpovedaniu výskumnej otázky. Následne je vyriešený stanovený cieľ bakalárskej práce, kde je zistené akým spôsobom vinári Bratislavského kraja vnímajú a spoluutvárajú identitu vinárskeho regiónu Malokarpatskej vinohradníckej oblasti.

1 Teoreticko-metodologická časť

Teoretická časť bakalárskej práce Vzťah medzi vínom a identitou vinárskych regiónov v prvej časti vysvetľuje základné pojmy o celkovej identite, národnej identite spojenou s gastronómiou a regionálnej identite. Následne nadväzuje na identitu vinárskeho regiónu a terroir. V druhej časti sa zameriava na vinohradníctvo na Slovensku, slovenské odrody a jednotlivé vinohradnícke oblasti Slovenska.

1.1 Identita

Pôvod pojmu identita pochádza z latinského slova " idem ", ktoré znamená to isté, ten istý. Možno ho študovať z pohľadu psychológie, sociológie a komunikácie (Zorkóciová, Ratkovská, 2009). Ako uvádza (Bačová, 2019) pôvodný význam slova identita, tak ako sa nachádza v slovníkoch hovorí, že identita znamená totožnosť, rovnakosť osoby alebo veci v čase a vo všetkých okolnostiach. Taktiež hovorí, že osoba je sama sebou a nie niečím iným. Teórie identity je možné rozdeliť na silné a slabé koncepcie. Silné koncepcie vychádzajú z pôvodného pojmu identita: rovnakosť v čase a medzi osobami. Slabé koncepcie identity považujú identitu za meniacu sa podľa situácie, času, miesta, okolností a môžu byť príliš slabé na to, aby odviedli užitočnú teoretickú prácu (Bačová, 2019). „Identita vo všeobecnosti je veľmi podstatnou zložkou existencie človeka, javu, objektu, či procesov. Odlišuje výnimočnosť, jedinečnosť a originalitu subjektov“ (Strussová, 2007, s. 95). Každý jeden z nás je niečím iný, odlišný, správa sa inak a to je práve to, čo človeka odlišuje od ostatných a definuje to kým je, čím je. S niečím sa človek už narodí, ostatné získava počas života a od ľudí, ktorými je obklopený. Celková identita človeka, jeho vedomie toho, kým je, čím je a kam patrí a je zložená z viacerých zložiek. Rozlišujeme identitu osobnú, sociálnu a identitu, ktorá vychádza z rolí (Stets, Burk, 2000). Osobná identita predstavuje povahové rysy, nadanie, či skúsenosti človeka. Sociálna identita je daná členstvom v rôznych sociálnych skupinách a kategóriách. Tak ako sociálnu identitu ovplyvňuje príslušnosť k malým skupinám s osobnými vzťahmi a kontaktmi (sme členmi rodiny, pracovného kolektívu), tak i príslušnosť k veľkým sociálnym kategóriám, kde sa so všetkými ostatnými členmi osobne nikdy nemôžeme poznať. Jedinec tak získava hrdosť a sebavedomie zo skupiny v ktorej sa nachádza. Ľudia

13 majú viac než jednu sociálnu identitu a niektoré sú v živote viac dôležité a iné menej. V skutočnosti majú veľa sociálnych identít v závislosti na tom v koľkých rôznych skupinách sú členmi. Tento stav sa nazýva multiplicita sociálnych identít (Trusinová, 2015). Poslednou identitou je identita vychádzajúca z uvedomenia si vlastných rolí, ktoré v rôznych situáciách človek hrá v sociálnej štruktúre a v živote. Napríklad rola rodiča, rola nadriadeného, rola babičky, rola pradedka, rola kamaráta a iné (Trusinová, 2015). V súčasnosti identitou vyjadrujeme u osoby alebo spoločenstva viacero ich charakteristík súčasne a to napríklad jej/ jeho autenticitu, integritu, kontinuitu, rovnakosť v čase, sebadefinovanie, definovanie inými, odlišnosť od iných, uvedomenie si odlišnosti a spájanie s ľudskými spoločenstvami, skupinami (Bačová, 2019). Role, ktoré človek hrá vo svojom živote môžu pomôcť uvedomiť si jeho celkovú identitu. Všetky tieto zložky sa spolupodieľajú na formovaní celkovej identity človeka, ktorá má potom vplyv na získavanie vlastného sebavedomia, istoty a aj na budovanie vzťahov s ostatnými (Trusinová, 2015). Identitu je dôležité vnímať, je potrebné ju poznať, pochopiť, uvedomiť si ju a zaujať k nej postoj. Identita je viazaná na človeka, svojho vnímateľa, na jeho sociálne skúsenosti, sociálnu pamäť, ale aj jeho súčasné podmienky života a predstavy o budúcnosti. Podstatou identity je teda spojenie minulosti s prítomnosťou pre budúcnosť (Strussová, 2007). Avšak úplne presne vymedziť pojem identita nie je jednoduché. Existuje veľa definícií zo sociologického, ale aj psychologického hľadiska.

1.2 Národná identita a gastronómia

Pojem identita zahŕňa aj národnú identitu, ktorá je súčasťou sociálno-priestorovej identity, resp. identity územných celkov. Taktiež je nazývaná ako štátna identita, regionálna identita, lokálna a sídelná identita. Sídelná identita odzrkadľuje vzťah človeka, spoločenských skupín alebo sídelného spoločenstva k svojmu sídlu, sídelnému priestoru. Taktiež obsahuje aj prvky symbolickej kultúry, ktoré sú viazané na zážitky, spomienky, hodnoty, skúsenosti a pocity jednotlivca (Strussová, 2007). Sídelná identita sa formovala počas spoločného obývania ľudí na určitom mieste, území. Počas toho sa utváral vzťah ľudí, jednotlivých skupín k územiu a zároveň vznikali väzby a vzťahy navzájom medzi nimi. Sídelná identita sa zväčša formovala v tradičných, stálych miestnych spoločenstvách,

14 ktoré mali silné väzby na rodinu, pôdu, dom, komunitu a sociálnu príbuznosť spoločenstva (Strussová, 2007). (Bačová, 2019) hovorí, že ľudia majú vždy a všade vzájomné väzby ku spoločenstvám, nejako chápu seba samých, rozprávajú svoje príbehy o tom, kto a čo sú teraz, kým boli a kým budú a toto všetko je zdrojom ich identity. „Rozpoznávame tri rozdielne dimenzie lokálnej, sídelnej identity: socio-kultúrnu, socio-ekonomickú a techno- ekonomickú identitu“ (Danglová, 2007, s. 116). Socio-ekonomická identita v ekonomickej sfére zahŕňa profil hospodárskej štruktúry, rozsah nezamestnanosti, charakter podnikateľských aktivít, podnikateľský duch, povahu lokálnej spotreby, časti životného štandardu. V sfére sociálnej zahrňuje členstvo v neformálnych alebo záujmových skupinách, pôsobenie lokálnych inštitúcií, hlavne samosprávnych orgánov a formovanie ich vnútorných vzťahov (Danglová, 2007). Techno-ekonomická identita zahŕňa ekonomické zložky súvisiace s komunikačnou dostupnosťou lokality, charakterom lokálnej infraštruktúry, službami a rozsahom občianskej vybavenosti (Danglová, 2007). Socio-kultúrna identita predstavuje emocionálnu väzbu k spoločne zdieľanému priestoru a k jeho fyzickým danostiam, kvalitám zosobneným vo faune a flóre, v architektonických a ostatných objektoch ako znakov miesta. Ďalej sa tu pripájajú zložky kultúrnej pamäti, ktoré sú vyjadrené v umeleckom prejave slovom, hudbou, spevom. Vlastne také kultúrne dedičstvo viazané na miesto. Napríklad jedinečnosť, špecifickosť tradičných udalostí, miestne umelecké zručnosti, strava, remeslá (Danglová, 2007). Všetky tieto komponenty v spojitosti na lokálnu kolektívnu identitu formujú rozdielne kombinácie a tie vytvárajú diferencované predpoklady pre obnovu lokality, regiónu. Národná identita je často chápaná a považovaná za tak samozrejmú, že si ju ľudia postupne prestávajú uvedomovať. Staršie generácie majú väčší vzťah k národu, pretože prežili vojny a zmeny štátnych usporiadaní. V súčasnosti môžu národnú identitu ovplyvniť strety kultúr spojené s migráciou alebo terorizmom a tým zvýšiť národnú hrdosť a patriotizmus (Trusinová, 2015). Identita je veľmi často spájaná s gastronómiou pretože jedlo, podobne ako jazyk, je prostriedkom na vyjadrenie kultúry. Jedlo má tú moc, silu byť biologickou nevyhnutnosťou ale zároveň aj hlboko symbolickým kultúrnym artefaktom, ktorý nás na niekoľkých úrovniach spája. Jedlo je vlastne taký mechanizmus na vyjadrenie identity, ktorý má tiež sociálny účel. Naše výbery potravín, slúžia ako symbol toho, ako sa my ľudia, národ, definujeme z hľadiska náboženstva, etnicity a sociálnej triedy (Fox, 2014).

Vzhľadom k tomu, že ryža, kukurica a pšenica tvoria základnú, každodennú zložku stravy rôznych skupín, tak sa im pripisuje veľký náboženský, spoločenský, politický a kultúrny význam. Napríklad kulinárska preferencia jednej z rôznych odrôd ryže pestovanej v ázijských krajinách stačí k tomu, aby sa našli národné a morálne rozdiely medzi jednou skupinou a druhou. V niektorých prípadoch je miestna hrdosť a identita viazaná na jediný produkt pôdy, územia alebo vody. Napríklad cesnak, syr Camembert, hrozno a kaviár sú brané ako značky územia a ľudí, ktorí ich vyrábajú a taktiež sú chápané ako základy miestnej a regionálnej identity (Ayora-Diaz, 2015). Jedlo a identita nie sú statické, čo nám nasvedčuje súčasný fenomén globalizácie, ktorý zvýšil ľudskú interakciu a vzájomné prekrývanie kuchýň. Jedlo a okolnosti za ktorých ho konzumujeme, nám umožňujú spájať a nadväzovať spojenectvá s ostatnými ľuďmi. Spôsob klasifikácie potravín, ktoré sa každý deň konzumujú, sa líši v závislosti od kultúry a zvyčajne poskytuje určitý pohľad na kultúrne normy, tradíciu, ľahko dostupné prísady a vplyv sezónnosti (Fox, 2014). Každodenné potraviny sa často líšia v závislosti od kultúry a zohrávajú významnú úlohu pri definovaní kultúry a identity. Kultúry sa môžu formovať a tvarovať podľa potravín, ktoré konzumujú, a potravín, ktoré považujú za základné. A taktiež každodenné jedlo môže ovplyvniť, ako na túto kultúru pozerajú vonkajšie kultúry. Každý, kto si predstaví napríklad taliansku kuchyňu ako prvé sa mu v mysli vybavia cestoviny. Taktiež kto počuje americké jedlo vybavia sa mu hneď hamburgery a kto zase japonské jedlo väčšinou si predstaví hneď sushi (Fox, 2014). Každá krajina má niečo svoje špecifické čím sa odlišuje, čím je výnimočná, autentická a vďaka čomu si ju ľudia lepšie pamätajú. Napríklad na Slovensku je takým produktom bryndza. Netýka sa to iba jedla, ale všeobecne nápojov a víno je na tom rovnako. Ľudia priraďujú nápoje k určitým krajinám. Každý si so svetoznámymi oblasťami ako Bordeaux, Champagne, Napa Valley, Toskánsko a iné vybaví práve víno. Víno spája ľudí. V každej krajine je viacero oblastí, ktoré sa od seba úplne odlišujú a všade chutí víno inak. Môže to byť rovnaká odroda, ale miesto, pôda, podložie a vinár dajú tomu vínu rozdielne aspekty.

1.3 Regionálna identita a identita vinárskeho regiónu

Regionálna identita predstavuje vzťah človeka alebo skupiny ľudí k jednotke sociálnej organizácie priestoru na určitom stupni inštitucionalizácie, ktorú nazývame región (Nikischer, 2015). Regionálna identita zahŕňa na jednej strane vedomie príslušnosti jednotlivca ku regiónu, a na strane druhej identitu regiónu, ktorá symbolizuje jedinečnosť konkrétneho regiónu a totožnosť jednotlivcov na základe určitých kritérií (Strussová,

2007). „Identitu regiónu odvodzujeme z latinského slova genius loci, ktoré znamená duch miesta. Pod týmto slovným spojením si predstavíme jedinečnosť a neopakovateľnosť kvalít prostredia a jeho existenčnú hodnotu.“ (Strussová, 2007, s. 96). Dôležité je, že identita regiónu nezaniká okamihom nášho fyzického odchodu, ale vytvára si svoje vlastné vnútorné väzby vzťahu k regiónu, ktoré sú výsledkom pamäťových stôp a sú poznačené aj spôsobom našej interpretácie (Strussová, 2007). Medzi významné znaky regionálnej identity patrí výkonnosť, tradícia, komunikácia, emocionálne kompetencie, organizačné hodnoty. Každé jedno sídlo, skupina obcí alebo región má inú históriu, tvár – génius loci a všetky hodnoty spoločne tvoria skutočnú identitu daného územia (Silvan, 2011). „Pre identitu s regiónom sú charakteristické historicko-architektonické, krajinno- geografické zložky prostredia a spoločensko-ekonomické charakteristiky obyvateľov regiónu.“ (Strussová, 2007, s. 96). Na vytváranie regionálnej identity majú vplyv mnohé faktory, ktorých výsledkom je charakter regiónu, jeho jedinečnosť, unikátnosť. Za tie najdôležitejšie sa dá považovať hlavne história a dejiny regiónu, charakter kultúry, osídlenie regiónu a hospodársky charakter regiónu. K týmto faktorom, by sa mohlo pridať ešte veľa ďalších, ale práve tieto sú tie najpodstatnejšie a všetky tieto faktory ovplyvňujú identitu daného regiónu (Strussová, 2007). Identita regiónu musí zahŕňať komponenty, ktoré majú potenciál spájať ľudí tých najrôznorodejších kolektívnych identít (Vlachová, 2015). Ako najvýznamnejší vzťah k priestoru sa potvrdzuje vzťah k bydlisku. Ľudia majú záujem riešiť problémy, prosperitu a rozvoj sídla. Tento pozitívny vzťah k sídlu predstavuje vedomie hrdosti sídelnej príslušnosti a väčšiu spolupatričnosť k danému miestu (Strussová, 2007). Každý región je niečím výnimočný, jedinečný a to vďaka prírodným alebo kultúrnym prvkom regiónu, ale nesmieme zabúdať na ľudí, komunitu ľudí, pretože práve oni sú tou najpodstatnejšou zložkou.

Súčasťou regionálnej identity je aj identita vinohradníckych oblastí, vinárskeho regiónu. V súčasnej ekonomike, kultúry spotreby, vzniká záujem o skúsenosť s návštevou vinárstva a prežitia životného štýlu. Ľudia si nechcú kúpiť fľašu vína iba domov, ale chcú prežiť tú emóciu priamo vo vinohrade. Pre mnoho úspešných vinárskych oblastí sú vinárske ochutnávky, zájazdy, festivaly nehmotným scénickým zážitkom a pomáhajú pri zisťovaní totožnosti (Beebe et al., 2012). Medzi malými vinárstvami v jednotlivých vinárskych oblastiach je pocit spolupatričnosti. Vinári tvoria identitu danej oblasti a akúsi sieť neformálnych, sociálnych väzieb a sietí. Úspešné založenie identity vinárstva môže mať pozitívny dopad na hodnotu vinárstva a môže prilákať ešte viac účastníkov (Beebe et al., 2012). Identita vinárskeho regiónu je taktiež spájaná s terroir - klíma, pôda, tradícia a aspekty terénu, pretože sú to práve chute, ktoré očakávame že budú vo víne vyrobenom z určitého miesta, oblasti (Cappeliez, 2017). Ako uvádza (Christensen et al., 2015) tvorba identity môže ponúknuť výrobcom nové nápady, ako pridať hodnotu svojim produktom a nájsť ešte väčšie trhy. Dôležitým faktorom úspechu regionálnych ekonomík môže byť identita. Identita môže posielať silné signály pozitívnych rysov spotrebiteľom, ale aj podnikateľskej komunite. V poľnohospodárstve sa mnohé regióny, ako sú Bordeaux, Champagne, Islay, Speyside, Parma a Toskánsko stotožňujú s excelenciou a kvalitou. Úspešná regionálna identita pridáva hodnotu k výrobkom, ktoré tam boli vyrobené. Rozvoj vnútornej súdržnosti a odhodlania spoločenstva medzi členmi je zásadné pre vytvorenie a udržanie identity. Proces je o spolupráci s ostatnými a snaha o vytvorenie určitej spoločnej vízie pre región. Regionálna priemyslová identita ponúka sústredené posolstvo. Nie iba víno, ale konkrétny druh vína. Vo vinárskych regiónoch s dobre zavedenou identitou členovia odporúčajú, čo ochutnať, aby ostatní pochopili čo región ponúka a doslova aby zažili, ochutnali atmosféru regiónu (Christensen et al., 2015). Na Slovensku sa taktiež niektorí vinári usilujú spájať víno s návštevou alebo degustáciou vín v ich vinárstvach alebo s nejakým zážitkom. Napríklad v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti sa každoročne koná približne 50 podujatí. Medzi najznámejšie udalosti patrí Deň otvorených pivníc, Víno a levanduľa, Deň vo vinohradoch a nové podujatie Chute Malých Karpát. Aby bola identita úspešná, musí byť legitímna, pravdivá. Legitimita narastá v dvojstrannom procese: vytváranie a udržiavanie identity samotnou vinárskou komunitou, ktorá je vnútornou stránkou procesu a potvrdenie tejto identity kľúčovými sprostredkovateľmi, kritikmi, spotrebiteľmi, konzumentmi na vonkajšej strane. Úspech

18 identity závisí od interakcie medzi stranami. Z tejto vzájomnej závislosti medzi vnútornými a vonkajšími stranami vyplýva jeden z najmocnejších aspektov vytvárania identity, a to záujem spoločenstva o zvyšovanie kvality a investovanie do kvality - ďalší rozvoj vedomostí, zručností a technických schopností vytvárať kvalitnejšie a kvalitnejšie výrobky. V ideálnych prípadoch umožňuje dynamika medzi vnútornými a vonkajšími stranami vznik a rozvoj ďalších aktivít, ako je napríklad agroturistika, ktoré využívajú kvalitné výrobky regiónu ako odrazový mostík pre ďalší hospodársky rozvoj. Medzi ďalšie stratégie na zvýšenie vonkajšej viditeľnosti a identity patrí zriadenie podujatí, ako sú festivaly alebo vínne cesty (Christensen et al., 2015). Mnoho regionálnych identít sa začalo vytvárať vďaka kľúčovým vodcom alebo skupine vodcov, ktorí iniciujú proces organizácie a spolupráce na zlepšení spoločných výsledkov. Výsledná regionálna identita je kolektívnym statkom so spoločným vlastníctvom členov. Nemožno ho zvládnuť, akoby patril jednej firme. Na vytvorenie a udržanie identity je nevyhnutné rozvíjať vnútornú súdržnosť a angažovanosť medzi členmi. Podľa dostupných informácií silná identita spojená so zemepisnými označeniami Champagne, Parma a Bordeaux je založená na kultúrnom dedičstve a tradíciách regiónov. Naopak v Spojených štátoch sa regionálna identita musí namiesto toho zakladať na snahe o kvalitu (Christensen et al., 2015). Slovensko alebo jednotlivé oblasti Slovenska musia zistiť, čo predstavuje identitu v danej oblasti a spoločnými silami vinárov, spotrebiteľov sa snažiť o to, aby dokázali to čo dosiahli ostatné vinárske regióny práve vďaka silnej regionálnej identite.

1.4 Identita a terroir

Slovo terroir predstavuje unikátnu kombináciu pôdy, klímy, nadmorskej výšky a topografie, ktorá dodáva vínu jeho vlastný, osobitý charakter. Slovensko sa dá považovať za geologickú miniatúru Európy, pretože sa tu nachádzajú takmer všetky typy pôd. V slávnej vinohradníckej oblasti Tokaj, ale aj v stredoslovenských vínach prežíva oheň vyhasnutých vulkánov a sopiek. Dávne more je možné nájsť v Južnoslovenskom víne a na granitoch, žulách vyrastajú malokarpatské vína. Každé víno z každej oblasti je unikátne (Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku, 2015). V podstate každé víno a oblasť má svoju vlastnú identitu. (Steiman, 2014) predstavuje pojem terroir ako celkový súčet konštánt lokality vrátane zloženia pôdy, zemepisnej šírky, nadmorskej výšky, obrysu, slnečného žiarenia a

19 klímy (ale nie ročnej, pretože sa každý rok mení). Nezahŕňa školenie viniča, zavlažovanie, ťahanie listov ani nič iné, čo by ľudia mohli robiť, najmä nič, čo sa stane po zbere hrozna. Je dôležité oddeliť to, čo dáva príroda od toho, ako ju ľudia transformujú na víno. Odroda hrozna nie je súčasťou terroiru, ale určité druhy hrozna určite vyjadria konkrétny terroir lepšie ako iné. Niektorí ľudia, by chceli zahrnúť do definície terroir aj prácu človeka, ktorá je skôr regionálnym štýlom a nie výrazom terroir. Hovorí sa, že víno má goût de terroir, francúzsky výraz pre chute, ktoré očakávame, že nájdeme vo víne vyrobenom z určitého miesta. Môže to byť napríklad korenie, pikantnosť, tanínové vlastnosti, mineralita. Každé víno odráža terroir (Steiman, 2014). Terroir je v podstate to ako klíma, pôda, tradícia a aspekty terénu ovplyvňujú chuť vína. Terroir zahŕňa zvláštnu kombináciu prírodných a kultúrnych prvkov, ktoré sa nedajú zhrnúť do jedného slova. V anglickom jazyku je často formulovaný pomocou výrazu taste of place - chuť miesta alebo sense of place - zmysel pre miesto (Cappeliez, 2017).

Klíma Vinárske regióny v podstate rozdelené do dvoch typov podnebia: chladné podnebie a teplé podnebie. Hrozno z teplejšieho podnebia vytvára vyššie hladiny cukru (ktoré produkujú viac alkoholické vína), zatiaľ čo hrozno z chladnejšieho podnebia má všeobecne nižšiu hladinu cukru a udržuje viac kyslosti (Wine folly, 2016). V Európe rozlišujeme 2 hlavné oblasti- severnejšia, ku ktorej patrí aj Slovensko s kvalitnými vínami, u ktorých prevažuje jemný buket s výraznou individualizáciou, a južnejšia s vínami, ktoré majú nízky obsah kyselín a majú vyšší obsah alkoholu (Bezák et al., 1999). Pôda Existujú stovky rôznych typov pôdy, kameňov a minerálnych usadenín vo svetových vinohradoch. Väčšinu vinohradníckych pôd možno zoradiť do približne 5 až 6 rôznych typov pôdy, ktoré ovplyvňujú chuť vína (Wine folly, 2016). Terén Sem zaraďujeme nadmorskú výšku, ktorá je čoraz dôležitejším aspektom pre kvalitné vinice. Okrem nadmorskej výšky sú dôležité geologické prvky (hory, údolia, ...) a ostatné flóry (rastliny, mikróby a stromy), ktoré ovplyvňujú to ako víno z daného regiónu chutí (Wine folly, 2016). Tradícia Iba v oblastiach zakorenených zvláštnou vinárskou tradíciou.

Tradičné vinárske a vinohradnícke techniky môžu prispieť k vinárskemu terroir, aj keď je tradícia ľudskou interakciou. Antické vinárske metódy bývajú veľmi závislé na podnebí, pôde a teréne regiónu (Wine folly, 2016).

1.5 Vinohradníctvo na Slovensku a rozdelenie slovenských vín

Slovensko je krajina strednej Európy a ako krajina v spojení s vínom má bohatú históriu. Vinohradníctvo sa sústreďuje v južnej časti krajiny, hlavne na južných svahoch Karpát, ktoré tvoria väčšinu územia krajiny. V tabuľke č. 1 je možné vidieť, že slovenský vinohradnícky región sa člení na 6 vinohradníckych oblastí, ktoré sa ďalej členia na 40 vinohradníckych rajónov a 603 vinohradníckych obcí. (Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku, 2015). Vinohradnícky rajón je menšia zemepisná jednotka, časť vinohradníckej oblasti charakteristická vyšším stupňom homogénnosti prírodných, klimatických, pôdnych a orografických podmienok, ktoré súvisia s orientáciou vinohradníckych plôch na svetové strany, s nadmorskou výškou, so svahovitosťou, s prevýšením a tienením horizontu a vplývajú na kvalitu a charakter vína. Na Slovensku každý rok vinohradov stále ubúda namiesto toho, aby sa rozširovali, rástli a vysádzali nové (Hronský, 2017). Vinohradnícke oblasti Slovenska sa podľa európskej rajonizácie zaraďujú do zóny B, vinohradnícka oblasť Tokaj v zóne C a väčšina vinohradov sa nachádza práve v regióne západného Slovenska (Hronský, 2001). Každá jedna oblasť sa charakterizuje špecifickými prírodnými podmienkami a osobitou históriou. História pestovania viniča na území dnešného Slovenska siaha pomerne ďaleko a to až tak, že už viac ako 4 storočia pred Kristom pestovalo vinič keltské obyvateľstvo a neskôr Rimania. So slovenským vínom sa spájajú mnohé príbehy. Francúzsky kráľ Ľudovít XIV. prehlásil o tokajskom víne, že je kráľom vín a vínom kráľov a práve slovenské vína pili kráľovné ako liek alebo dokonca aj ako zázračný nápoj svadobnej noci. Slovenské vinohrady sa nachádzajú blízko najlepšej vinárskej rovnobežky v Európe, pretože práve rovnobežka, ktorá prechádza Burgundskom a jeho Cote d´or, sa tiahne popri Slovensku (Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku, 2015). Ako uvádza (Malík et al., 2005) významným bodom v našej histórii bolo osídlenie Slovenska Nemcami a Talianmi, pretože práve oni priniesli svoje odrody viniča, ktoré by sa tu určite našli ešte aj dnes.

Podnebie na Slovensku je mierne kontinentálne, teplotný rozdiel medzi zimou a letom je v priemere asi 20°C a geologický základ slovenských vinohradníckych oblastí je veľmi rôznorodý. Nachádzajú sa tu kryštalické, premenené horniny, vápence, horniny, ktoré sú vulkanického pôvodu, rôzne druhy usadenín a práve táto diverzita predstavuje veľký potenciál z hľadiska originality slovenských vín. (Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku, 2015)

Tabuľka 1 Vinohradnícke oblasti Slovenska

Vinohradnícke oblasti: Malokarpatská vinohradnícka oblasť Nitrianska vinohradnícka oblasť Južnoslovenská vinohradnícka oblasť Stredoslovenská vinohradnícka oblasť Východoslovenská vinohradnícka oblasť Slovenská vinohradnícka oblasť Tokaj Zdroj: Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku, 2015

Rozdelenie slovenských vín Slovenské vína je možné rozdeliť do 3 kvalitatívnych kategórií- víno, víno s chráneným zemepisným označením, víno s chráneným označením pôvodu (Hronský, 2017): Víno bez zemepisného označenia (Víno, stolové víno) – „Jedná sa o víno najnižšej kategórie. Na etikete sa nesmie uvádzať menšia zemepisná jednotka ako štát a hrozno môže pochádzať z ktorejkoľvek krajiny Európskej únie.“ (Hronský, 2017, str. 65) Chránené zemepisné označenie alebo CHZO- predstavuje strednú kategóriu vín. „Nesmie sa uvádzať menšia zemepisná jednotka ako región. Výrobca deklaruje kategóriu vinárskeho produktu a názov chráneného označenia pôvodu. Aby mohlo mať víno označenie CHZO, musí 100% hrozna pochádzať zo Slovenského vinohradníckeho regiónu a víno musí byť vyrobené na Slovensku.“ (Hronský, 2017, str.66). Zaraďujú sa sem miestne špecifické a regionálne vína a zaraďuje sa sem napríklad aj burčiak. (Hronský, 2017) Chránené označenie pôvodu alebo CHOP- „predstavuje najvyššiu kategóriu vín v Slovenskej republike, do ktorej patria akostné vína a akostné vína s prívlastkom Na výrobu vína CHOP musí hrozno dosiahnuť cukornatosť najmenej 16°NM“ (Hronský, 2017, s.67). V jednotlivých oblastiach sa tieto hodnoty líšia. Pre Slovensko podliehajú ochrane názvy – Malokarpatská, Južnoslovenská, Stredoslovenská, Nitrianska, Východoslovenská a vinohradnícka oblasť Tokaj. Synonymom skratky CHOP je DSC, D.S.C. – Districtus Slovakia Controlatus. (Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku, 2015)

Akostné vína s prívlastkom – „Hrozno sa musí zberať v plnej zrelosti a jeho kvalita musí byť pri zbere osvedčená poverenými pracovníkmi kontroly“ (Hronský, 2017, str.69). Nie je možné obohacovať ako u akostných vín a na konzerváciu sa môže použiť jedine oxid siričitý a originalitu prívlastkov potvrdzujú štátne kontrolné čísla (Hronský, 2017).

V nasledujúcej tabuľke č. 2 je vidieť, že na Slovensku je vyššia spotreba vína ako množstvo vína, ktoré sa vyrobí. V nižšie uvedenom obrázku č. 1 je znázornené, že postupne viac a viac stúpa výroba akostného vína s chráneným označením pôvodu, pretože spotrebiteľ je kultivovanejší a náročnejší. Už ho nelákajú lacné vína, chce vyskúšať, ako chutí kvalita.

Tabuľka 2 Celková spotreba vína

Plocha vinohradov 22 000 ha Spotreba vína na osobu a rok 12,5 l Výroba vína 400 000 hl Celková spotreba 600 000 hl Zdroj: https://www.zvvs.sk/slovak-wines/slovak-wines-2/

Obrázok 1 Výroba vína na Slovensku (v tisícoch hl)

Zdroj: https://www.zvvs.sk/slovak-wines/slovak-wines-2/

Tabuľka 3 Slovenské prívlastkové vína a požiadavky na kvalitu slovenského akostného vína s prívlastkom

Akostné víno s Požiadavky na kvalitu Najnižšia cukornatosť prívlastkom: muštu °NM Kabinetné víno Hrozno v plnej zrelosti 19 Neskorý zber Hrozno v plnej zrelosti 21 Výber z hrozna Hrozno v plnej zrelosti a starostlivo 23 vybrané bez nevyzretých a chybných bobúľ Bobuľový výber Výber prezretého hrozna 26 Hrozienkový výber Prezreté a zhrozienkovatené bobule 28 hrozna ručne vyberané Cibébový (Botrytický) Vyrobené iba z ručne vyrobených 28 výber bobúľ hrozna zušľachtených účinkom ušľachtilej plesne Botrytis cinerea Persoon Ľadové víno Hrozno bolo zberané pri teplote -7°C 27 Slamové víno Hrozno bolo skladované najmenej 3 27 mesiace na slame alebo trstených rohožiach, prípadne viselo na šnúrkach v dobre vetranej miestnosti

Zdroj: Hronský, 2017

Uvedené názvy vín v tabuľke č.3 sú označované ako tradičné názvy, nesmie ich mať žiadne iné víno vo svete a originalitu prívlastkov potvrdzujú pridelené štátne kontrolné čísla, ktorými výrobcovia povinne označujú zatriedené vína uvádzané na trh. (Hronský, 2017)

1.6 Odrody na Slovensku

„Na Slovensku je v súčasnosti zaregistrovaných 39muštových a 16 stolových odrôd viniča hroznorodého. Odrody viniča sa členia do tradičných skupín podľa účelu pestovania na stolové a muštové odrody viniča“ (Hronský, 2017, s. 26). Vzhľadom na celkovú plochu registrovaných vinohradov je odrodová skladba viniča veľmi rôznorodá. Hrozno stolových odrôd je určené na konzumáciu a hrozno muštových odrôd je určené na výrobu vína. Podľa zafarbenia šupky rozdeľujeme muštové odrody na biele a modré (Hronský, 2017). Zo šťavy bielych odrôd sa na Slovensku vyrábajú iba biele vína a z modrých odrôd sa vyrábajú červené, ružové, ale aj biele vína. Podľa intenzity a charakteru vône dávajú

24 biele muštové odrody nearomatické alebo aromatické biele vína. Slovenské vína farebne zodpovedajú použitým odrodám, označeniu, ročníku a v chuti vynikajú sviežosťou, harmóniou, typickou aromatikou a výraznosťou (Hronský, 2017). Ku tradičným bielym odrodám na Slovensku patrí Veltlínske zelené, Rizling vlašský, Rulandské biele (Burgundské biele, Pinot Blanc), Rizling rýnsky, Dievčie hrozno, Tramín červený, Feteasca regala, Veltlínske červené skoré, Chardonnay, Rulandské šedé (Burgundské sivé, Pinot gris), Silvánske zelené a Sauvignon. Patrí sem aj Müller-Thurgau či Irsai Oliver. Z modrých odrôd je to napríklad Frankovka modrá, Svätovavrinecké, Cabernet Sauvignon, Burgundské modré, Modrý Portugal a taktiež tu môžeme nájsť aj Zweigeltrebe a André (Hronský, 2017). Naozaj výborne zvládnuté sú na Slovensku odrody typické pre strednú Európu ako napríklad Rizling vlašský aj rýnsky, Müller-Thurgau, Irsai Oliver, Aurelius, Dievčie hrozno, Pálava, Veltlínske červené skoré, Veltlínske zelené a mnohé ďalšie. Z modrých odrôd je to napríklad André, Frankovka modrá, ale aj Neronet (Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku, 2015). Na Slovensku sa ťažko hovorí o odrodách, ktoré sú typické len pre Slovensko, pretože mnohé z nich sú totiž klasické regionálne, stredoeurópske odrody a sú rovnako dôležité v Rakúsku, Maďarsku alebo na Morave ako na Slovensku. Naozajstným pokladom sú odrody vyšľachtené iba pre Slovensko. Patria sem odrody ako napríklad Devín, Milia, Noria, Dunaj, Silvánske zelené. Najznámejšou šľachtiteľkou na Slovensku je Ing. Dorota Pospíšilová, PhD. Ďalšími ešte nie až tak známymi odrodami sú Hron, Váh, Nitria, Rimava, Rosa, Rudava, Torysa, Breslava a Hetera. Poslednými špecifickými odrodami, ktoré sa pestujú vo vinohradníckej oblasti oblasti Tokaj sú tokajské odrody Furmint, Lipovina, Muškát žltý, ktorých jedinečné pestovanie a spracovanie dáva špecifické vína (Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku, 2015). Slovenské nové odrody, novošľachtence, zvyšujú identitu krajiny, jedinečnosť a vďaka nim sa môže Slovensko posúvať vpred a zviditeľniť sa podstatne viac.

1.7 Vinohradnícke oblasti Slovenska

V tejto časti budú predstavené a charakterizované jednotlivé vinohradnícke oblasti Slovenska. Aké odrody sa pestujú v oblastiach, jednotlivé typy pôd a čím sú tieto oblasti špecifické.

1.7.1 Malokarpatská vinohradnícka oblasť Podľa (Malík et al., 2005) sa Malé Karpaty začleňujú k pásmu jadrových pohorí, kde na povrch vystupujú prvohorné a druhohorné horninové komplexy a taktiež sú Malé Karpaty najzápadnejším pohorím fatransko-tatranskej oblasti Vnútorných Západných Karpát. Malé Karpaty sú považované za výnimočné a sú neustále skúmané nakoľko sú spojovacou zložkou Álp a Karpát a stavbou sa približujú ku stavbe Východných Álp. Malokarpatskú vinohradnícku oblasť tvorí 12 vinohradníckych rajónov s katastrami 120 vinohradníckych obcí. 12 vinohradníckych rajónov: skalický, záhorský, stupavský, bratislavský, pezinský, modranský, doliansky, orešiansky, senecký, trnavský, hlohovský a vrbovský. Rozpätie vinohradov začína na svahoch Malých Karpát od Bratislavy smerom k Pezinku a ďalej pokračuje až k Horným Orešanom. Nakoľko sa jedná o severnú oblasť, tak je možné konštatovať, že tu bude vyššia veternosť (Hronský, 2001). (Malík, 2005) uvádza, že pestovanie viniča tu má už skoro tritisícročnú tradíciu, čím sa táto oblasť zaraďuje medzi najstaršiu vinohradnícku oblasť spomedzi všetkých a taktiež, že táto oblasť oddávna v prvom rade vyrábala vína prevažne biele a menej červené. V 19. Storočí mesto Bratislava, ktoré patrí do Malokarpatskej vinohradníckej oblasti malo významné postavenie vo výrobe a obchode s vínom. Vznikla tu prvá európska fabrika na kvasené šumivé víno mimo územie Francúzska s názvom J.E. Hubert a neskôr aj firma J. Palugyay a synovia, ktorá následne expandovala do Viedne, Budapešti, Prahy a Krakova (Malík et al., 2005). Pôdy sú neskutočne rôznorodé od spraše cez naplaveninu až po kameň. To je pre túto oblasť špecifické. Malokarpatská vinohradnícka oblasť má veľmi pestré rozloženie pôd a to niekedy iba vo vzdialenosti niekoľkých metrov (Hronský, 2017). V tabuľke č. 4 sa nachádza plocha registrovaných vinohradov v tejto oblasti, priemerné teploty, zrážky, suma slnečného svitu, priemerné teploty počas vegetácie a nadmorská výška vinohradov. Najdôležitejšie pestované odrody v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti sú Veltlínske zelené, Rizling vlašský a Frankovka modrá a odroda, ktorá je považovaná za tradičnú v tejto oblasti je Rulandské biele. Takmer každá obec pod Malými Karpatmi sa predstaví typickým vínom s mimoriadnou kvalitou senzorických vlastností. Napríklad Silvánske zelené z Limbachu, Kerner z Grinavy, Pesecká leánka zo Svätého Jura, Rizling rýnsky z Modry a mohli by sme pokračovať ešte ďalej. Zvláštnosťou oblasti je pestovanie

26 medzinárodných odrôd Viognier, Syrah a Merlot v nových výsadbách vinohradov, ktoré zatiaľ neboli na Slovensku zaregistrované (Hronský, 2017). Medzi odrody, ktoré sa tu kedysi pestovali a už dnes sa nepestujú patrí napríklad Malinger, ktorá sa kedysi pod názvom Malaga pestovala v Modre a bola to odroda, ktorá sa z Francúzska rozšírila takmer po celej Európe. Druhou odrodou, ktorá sa vytratila je Neuburské a pritom práve jej vína mali povesť tých najlepších a najvyváženejších pokiaľ boli z Bratislavy a jej okolia. Poslednou odrodou, ktorú dnes v tejto oblasti nenájdeme je Semillon (Malík et al., 2005). V Malokarpatskej vinohradníckej oblasti sa nachádzajú starobylé vinohradnícke obce a mestá ako Rača, Svätý Jur, Limbach, Šenkvice, Pezinok a Modra, kde sú všade otvorené vinárske pivnice a sídli tu Národný salón vín. Na týchto miestach sa ľudia stretávajú pri víne v pivniciach alebo počas rôznych vinárskych akcií (Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku, 2015). Ako uvádza (Malík et al., 2005) v historických prameňoch sa nachádza málo informácií o vôni a chuti malokarpatských vín, ale výnimku predstavuje Matej Bel, slovenský polyhistor, ktorý oceňuje arómu a ohnivosť vína z tejto oblasti. Matej Bel miloval predovšetkým svätojurské víno a bol prvým človekom, znalcom, ktorý písal o senzorických vlastnostiach a dôležitosti pôvodu vína. Druhú výnimku predstavuje Ján Juraj Schreiber z Modry, ktorý vyzdvihuje vôňu, chuť a silu vína svojho rodného mesta. Vína z tejto oblasti sa vyznačujú decentnou vôňou a plnou chuťou s výraznejšími kyselinami a to práve kvôli väčším rozdielom teplôt medzi dňom a nocou (Malík, 2005).

Tabuľka 4 Základné údaje Malokarpatskej vinohradníckej oblasti

Plocha registrovaných vinohradov (ha) 5 004 Zrážky (mm) 600 Priemerné teploty (°C) 11 Priemer počas vegetácie (°C) 17,2 Suma slnečného svitu počas vegetácie (h) 3 100 Nadmorská výška (m. n. m.) 100-260 Zdroj: Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku, 2015 a Hronský, 2017

1.7.2 Južnoslovenská vinohradnícka oblasť Južnoslovenská vinohradnícka oblasť sa rozkladá na nížinnej rovine a pahorkatinách a patrí sem 8 vinohradníckych rajónov s katastrami 114 vinohradníckych obcí. 8 vinohradníckych rajónov: šamorínsky, dunajskostredský, galantský, palárikovský,

27 komárňanský, hurbanovský, strekovský a štúrovský rajón. Samozrejme je možné predpokladať nakoľko sa jedná o južnú oblasť, tak je tu aj najväčšie teplo spomedzi všetkých oblastí počas leta a v zime sú tu teplejšie zimy (Hronský, 2001). Nakoľko sa jedná o najteplejšiu oblasť Slovenska, tak vegetačné obdobie trvá o 2 týždne dlhšie v porovnaní s celou krajinou a žiaria tu predovšetkým 3 rajóny: Štúrovský, Strekovský a Hurbanovský rajón (Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku, 2015). Hojnosť tepla, bohaté hlinité pôdy s dostatkom vlahy je predpokladom bohatej úrody s vysokou cukornatosťou muštov a taktiež tu v posledných rokoch vznikajú nové výsadby a obnovy viníc. Tie sa najviac sústreďujú na pahorkatiny a na naplavené časti v okolí Dunaja, Váhu, Hrona a ostatných riek, pretože tu je oveľa menšia možnosť mínusových teplôt ako v nížinných častiach (Hronský, 2017). Oblasť je domovom pre odrody Rizling vlašský a Rizling rýnsky. Nezameniteľný potenciál so zrejmým terroir predstavujú prívlastkové vína od neskorého zberu až po hrozienkové výbery, ľadové i slamové víno. Predstaviteľmi vín je Chardonnay, Veltlínske zelené, Rulandské biele, sivé ale aj modré, Cabernet Sauvignon, Frankovka modrá, Svätovavrinecké a Dunaj, ako nový slovenský klenot, ktorý sa dostáva stále viac a viac do popredia (Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku, 2012). „Rulandy, tramíny a kabernety z tejto oblasti sú neuveriteľne zamatové a perzistentné“ (Malík, 2005, str. 9). Ako uvádza (Hronský, 2017) v tejto oblasti sa rozvinulo úspešné pestovanie novošľachtencov ešte za socializmu. Novošľachtence našli domov v Strekovskom a Štúrovskom rajóne. Okrem nich sa tu nachádzajú aj zabudnuté odrody, napríklad Bouvierovo hrozno, Medovec, Slankamenka a Lipovina, ktoré pred epidémiou fyloxéry1 patrili k najpestovanejším v tejto oblasti a práve tieto odrody sú pre ľudí hotovým zážitkom.

Tabuľka 5 Základné údaje Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti

Plocha registrovaných vinohradov (ha) 5 031 Zrážky (mm) 540 Priemerné teploty (°C) 11.8 Priemer počas vegetácie (°C) 18.3 Suma slnečného svitu počas vegetácie (h) 3 350 Priemerná nadmorská výška (m. n. m.) 140 Zdroj: Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku, 2015 a Hronský, 2017

1 „Choroba viniča spôsobená voškou Viteus vitifolii, nebezpečným škodcom viníc, ktorý zničil v 19. Storočí väčšinu vinohradov v Európe“ (Malík, 2005).

1.7.3 Nitrianska vinohradnícka oblasť Podľa (Hronský, 2001) sa vinohrady v tejto oblasti nachádzajú od pohoria Tribeč cez Podunajskú nížinu až po svahy Považského Inovca a v oblasti sú očividné rozdiely v teplotách medzi severnou a južnou časťou, predovšetkým v zimnom období. Patrí sem 9 vinohradníckych rajónov a 159 vinohradníckych obcí. Vinohradnícke rajóny: šintavský, nitriansky, radošinský, zlatomoravský, vrábeľský, žitavský, želiezovský, tekovský a pukanský vinohradnícky rajón. Rieky a pohoria sú prvky, ktoré definujú originalitu polôh oblasti, ich pôdne zloženia a mikroklímu. Jedná sa o veľmi teplý a suchý nížinný klimatický región a práve rôznorodý reliéf krajiny spôsobuje pestré mikroklimatické pomery pre variabilnosť vín (Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku, 2015). Biele muštové odrody, ktoré sa najviac pestujú v oblasti sú Rulandské biele a sivé (Burgundské biele a šedé), Chardonnay, Sauvignon, Pesecká leánka, Tramín červený, Veltlínske zelené a Müller-Thurgau, z modrých odrôd je to hlavne Cabernet Sauvignon, Frankovka modrá a Svätovavrinecké (Hronský, 2001). Vína z hornatej časti severu sa charakterizujú vyšším obsahom kyselín a sviežou chuťou. V niektorých rokoch so suchou a dlhou jeseňou vinohradníci čakajú na prvé jesenné mrazy, keď teplota vzduchu musí klesnúť pod -7 stupňov aspoň na 24 hodín. Bobule hrozna zamrznú a vinári z nich po zbere vyrábajú ľadové vína (Hronský, 2017). Ak príroda neprinesie mráz, tak vinári majú druhú variantu. Oberú zdravé hrozno a po vytriedení zavesia vinohradníci v dobre vetranej miestnosti strapce na šnúrky, alebo ich uložia na rošty vystlané slamou a to najmenej na 3 mesiace. Z vylisovaného slamového hrozna sa po prekvasení získava prírodne sladké slamové víno (Hronský, 2017). Ako uvádza (Hronský, 2017) pestujú sa tu aj novošľachtence Pálava, Devín a Dunaj. Medzi klasické odrody sa vracia Rizling rýnsky a Pinot noir, zo zabudnutých Semillon. Na juhu oblasti sa vďaka rodiacim výsadbám modrých odrôd Cabernet Sauvignon a Frankovka modrá zvýšil záujem o výrobu ružových vín.

Tabuľka 6 Základné údaje Nitrianskej vinohradníckej oblasti

Plocha registrovaných vinohradov (ha) 3 182 Zrážky (mm) 570 Priemerné teploty (°C) 11.3 Priemer počas vegetácie (°C) 17.6 Suma slnečného svitu počas vegetácie (h) 3 200 Priemerná nadmorská výška (m. n. m.) 150 Zdroj: Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku, 2015 a Hronský, 2017

1.7.4 Stredoslovenská vinohradnícka oblasť Prvá písomná zmienka o viniči v tejto vinohradníckej oblasti pochádza z roku 1135 a produkujú sa tu čisté a svieže vína (Malík, 2005). Stredoslovenská vinohradnícka oblasť sa rozkladá na južných svahoch Krupinskej pahorkatiny až po svahy Ipeľskej nížiny a v oblasti sa nachádza 7 vinohradníckych rajónov a 107 vinohradníckych obcí. Vinohradnícke rajóny: ipeľský, hontiansky, vinický, modrokamenský, fiľakovský, gemerský a tornaľský vinohradnícky rajón. Severná časť stredoslovenskej oblasti je tvrdšia s chladnejším podnebím, miernou vlhkosťou a južná časť je naopak teplejšia so znesiteľnými zimami. Pestujú sa tu biele odrody ako Müller- Thurgau, Rulandské biele, Rizling Vlašský, Rizling rýnsky, Veltlínske zelené, Tramín červený (Hronský, 2001). Nachádza sa tu ekologicky čistá podoba Chardonnay a čistým odrodovým profilom zaujmú červené odrody Frankovka modrá, Svätovavrinecké a Modrý Portugal. Posledné dve odrody sú živým odkazom slovenskej tradície a Cabernet Sauvignon je dôkazom neobyčajného potenciálu vinohradníckej oblasti. Pestovanie viniča v tejto oblasti umožňuje zvýšený tepelný tok, ktorý je spôsobený výskytom ložísk hnedého uhlia (Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku, 2015). Podľa (Malík, 2005) kráľom stredoslovenských vín je Tramín červený, ktorý je decentný a má potenciál udržať si svoju podobu niekoľko rokov. Z lokálnych vín, ktoré sú pozostatkom obdobia po fyloxére sú vyhľadávané a dnes aj pomerne vzácne priamoplodiace hybridy, inak nazývané „samorodáky“2. Sú to napríklad odrody Izabela, Jeruzalem, Otthelo, Delaware. Vína sú skôr predmetom domácej malovýroby a neuvádzajú sa na trh, ale je možné ich ochutnať v starobylých pivniciach pod Starou horou. Domáci môžu s vinármi vychutnávať atmosféru a degustovať vína zo vzácnych odrôd a ako keby vrátiť sa do dávnych čias (Hronský, 2017). V nižšie uvedenej tabuľke č. 7 sa nachádza plocha registrovaných vinohradov v tejto oblasti, priemerné teploty, zrážky, suma slnečného svitu, priemerné teploty počas vegetácie a nadmorská výška vinohradov. Podľa (Hronský, 2017) sa v Stredoslovenskej vinohradníckej oblasti úspešne rozvíja ekologická produkcia hrozna a vína, vďaka vysokej čistote prírodného ekosystému. V súčasnosti sa certifikovaná výroba bio vína sústreďuje v Modrokamenskom a Vinickom rajóne.

2 Vinič alebo víno z neho vyrobené sa vyznačuje odolnosťou proti hubovým chorobám a fyloxére (Hronský, 2017)

Najznámejším predstaviteľom bio vína tejto oblasti je Ing. Domin (Natural Alimentaria) a práve jeho bio vína sú považované za tie, ktoré nemajú na Slovensku konkurenciu (Malík, 2005).

Tabuľka 7 Základné údaje Stredoslovenskej vinohradníckej oblasti

Plocha registrovaných vinohradov (ha) 2 163 Zrážky (mm) 660 Priemerné teploty (°C) 11 Priemer počas vegetácie (°C) 17 Suma slnečného svitu počas vegetácie (h) 3 100 Priemerná nadmorská výška (m. n. m.) 180 Zdroj: Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku, 2015 a Hronský, 2017

1.7.5 Východoslovenská vinohradnícka oblasť Východoslovenská oblasť sa rozprestiera na svahoch pohoria Vihorlat, ktoré je známe vyhasnutou sopkou a leží na okraji Východoslovenskej nížiny. Jedná sa o najmladšiu slovenskú vinohradnícku oblasť a vína tejto oblasti absorbovali atmosféru podmienok, ktoré ovplyvňujú kontinentálne podnebie ruských a ukrajinských rovín pri Tibave a Sobranciach. Sopečný základ pohoria Vihorlat poskytuje základ úrodnej pôde vinohradov a vo zvyšku oblasti sú to najmä fluvizeme, ktoré vznikajú z povodňových sedimentov (Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku, 2015). Východoslovenskú oblasť tvoria 4 vinohradnícke rajóny a 89 vinohradníckych obcí. 4 vinohradnícke rajóny: moldavský, sobranský, michalovský a kráľovskochlmecký vinohradnícky rajón. Podnebie oblasti je teplé a mierne suché (Hronský, 2001). V oblasti sa pestujú odrody ako Silvánske zelené, Dievčie hrozno, Müller-Thurgau a vo svojej silnej východoslovenskej podobe sa tu pestuje odroda, ktorá je Slovensku nesmierne blízka Rizling vlašský. Modré odrody reprezentuje Frankovka modrá a Rulandské modré (Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku, 2015). Vína z tejto oblasti oproti južnejším oblastiam Slovenska sú extraktívnejšie, plnšie a minerálnejšie. Stabilná mikroklíma v spojení s pôdou a ekologickým pestovaním viniča umožňujú vinárstvam vyrábať vína rešpektujúce miestny terroir (Hronský, 2017). V nižšie uvedenej tabuľke č. 8 sa nachádza plocha registrovaných vinohradov v tejto oblasti, priemerné teploty, zrážky, suma slnečného svitu, priemerné teploty počas vegetácie a nadmorská výška vinohradov.

Tabuľka 8 Základné údaje Východoslovenskej vinohradníckej oblasti

Plocha registrovaných vinohradov (ha) 1 074,1 Zrážky (mm) 680 Priemerné teploty (°C) 10,8 Priemer počas vegetácie (°C) 16,9 Suma slnečného svitu počas vegetácie (h) 3 100 Nadmorská výška (m. n. m.) 180 - 250 Zdroj: Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku, 2015 a Hronský, 2017

1.7.6 Slovenská vinohradnícka oblasť Tokaj „Slovenský Tokaj je uzavretá vinohradnícka oblasť so špecifickým odrodovým zložením výsadieb a špeciálnou technológiou výroby vína. Rozprestiera sa na južných a často strmých svahoch Zemplínskych vrchov, ktoré sú miestami strmé, prudké. V oblasti je povolené pestovať tokajské odrody Furmint, Lipovinu a Muškát žltý“ (Hronský, 2001, str. 61). Uzavretú oblasť definuje (Ailer, 2016) a jednoducho to znamená, že pohyb hrozna a vína do oblasti a z oblasti je kontrolovaný Tokajským združením. Históriou a významom je táto oblasť najvzácnejším klenotom medzi vinohradníckymi oblasťami sveta. Prvé známky o pestovaní viniča pochádzajú z čias rímskeho impéria v 2. storočí a následne, po usadení Slovanov v Podhorí nad sútokom 2 riek vzniká prvá vinohradnícka osada Stokaj alebo inak nazývaná stoka, sútok. Vinohrady vinohradníckej oblasti Tokaj ležia na historickom katastrálnom území pôvodných viníc Slánskych vrchov na juhu, juhozápade a juhovýchode Zemplína, ktoré v stredoveku vyhlásila cirkevná a kráľovská legislatíva. Prvé tokajské výberové víno vyrobil v roku 1650 farár Ladislav Sepši Maté v pivniciach neďaleko dnešného Slovenského Nového Mesta a o päť rokov neskôr, za vlády Františka Rákociho II., boli stanovené pravidlá výroby tokajských výberových vín. Postupne sa táto oblasť napĺňa novými výsadbami a pýši sa zrekonštruovanými vinicami (Hronský, 2017). Vinohradnícka oblasť Tokaj je v Európe unikátna práve tak ako Bordeaux vo Francúzsku a územie sa rozprestiera po oboch stranách slovensko-maďarskej hranice. Jeseň tvorí spolu s hmlou a jesenným slnkom ušľachtilú pleseň Botrytis cinerea. Výtvorom ušľachtilej plesne sú cibéby, ktoré sú každoročným zázrakom prírody a práve tokajské víno je považované za liek Universalis vera medicina (Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku, 2015).

Cibéby3 alebo hrozienka tokajských odrôd vznikajú odparením časti objemu vody z bobúľ dozrievajúceho hrozna, pôsobením ušľachtilej huby a tieto vlákna huby (hyfy) využívajú pri raste vlhkosť, ktorá sa vyzráža na povrchu bobúľ. Počas dňa, keď slnko odparí vlahu z hrozna, sa metabolizmus huby mení z rastu na dýchanie a hyfy svojimi výlučkami narúšajú pevnosť šupiek bobúľ hrozna. Proces výroby následne pokračuje pomalým procesom vyzrievania vína so vzdušným kyslíkom (Hronský, 2017). Tvorba a dozrievanie prebieha v göncských dubových alebo agátovo-dubových sudoch s objemom 136 litrov v tufových pivniciach obrastených ušľachtilou pivničnou plesňou Cladosporium cellare pri presne stanovenej teplote a vlhkosti, pretože podmienky sú presne stanovené (Hronský, 2017). Nachádzajú sa tu vinohradnícke obce Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa, Slovenské Nové Mesto a Viničky. Tieto obce ukončujú severnú hranicu Tokajskej oblasti, ktorá pokračuje ďalej v Maďarsku. Najhlavnejšie sú obce Malá Tŕňa a Veľká Tŕňa, ktoré sú známe bohatou tradíciou pestovania viniča a výroby Tokajského vína. Pre vinohradnícku oblasť Tokaj pôdny podklad tvoria poväčšine sopečné horniny, piesok, hlina (Hronský, 2001). Pôda je schopná počas dňa absorbovať slnečné žiarenie, ktoré následne v noci ohrieva chladnejší vzduch v okolí strapcov hrozna. Zlaté strapce viniča spolu s technológiou pomalej oxidácie v drevených sudoch vytvárajú výnimočné tokajské víno (Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku, 2015). „Vo vinohradníckej oblasti Tokaj je možné vyrábať tieto druhy vín s chráneným označením pôvodu: Tokajské samorodné suché, Tokajské samorodné sladké, Tokajské výbery, Mášláš, Forditáš, Tokajská výberová esencia, Tokajská esencia, nektár a Tokajské odrodové vína Furmint, Lipovina, Muškát žltý“ (Ailer, 2016, str. 88).

Tabuľka 9 Základné údaje vinohradníckej oblasti Tokaj

Plocha registrovaných vinohradov (ha) 1 086 Zrážky (mm) 550 Priemerné teploty (°C) 10,3 Priemer počas vegetácie (°C) 16,5 Suma slnečného svitu počas vegetácie (h) 3 100 Nadmorská výška (m. n. m.) 105 - 360 Zdroj: Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku, 2015 a Hronský, 2017

3 „Cibéba je zoschnutá (zhrozienkovatená) bobuľa hrozna npadnutá vláknitou hubou Botrytis cinerea, ktorá obsahuje 40-60 % hmot. cukru“ (Hronský, 2017, str.148)

1.8 Závery rešerše

Z preštudovaných zdrojov vyplýva, že identita je dôležitou zložkou existencie človeka, javov, objektov a procesov. Jedná sa o totožnosť osoby kým je, čím je. Rozlišujeme národnú a regionálnu identitu. Ako uvádza (Strussová, 2007) na vytváranie regionálnej identity majú vplyv mnohé faktory, ktorých výsledkom je charakter regiónu, jeho jedinečnosť, unikátnosť. Za tie najdôležitejšie sa dá považovať hlavne história a dejiny regiónu, charakter kultúry, osídlenie regiónu a iné. Podľa (Christensen et al., 2015) mnoho regionálnych identít sa začalo vytvárať vďaka kľúčovým vodcom alebo skupine vodcov, ktorí iniciujú proces organizácie a spolupráce na zlepšení spoločných výsledkov. Výsledná regionálna identita je kolektívnym statkom a nie statkom jedného jedinca. Zároveň je zrejmé, že dôležitou súčasťou regionálnej identity je aj identita vinohradníckych oblastí. U ľudí vzniká záujem o skúsenosť spojenou s návštevou vinárstva a prežitie zážitku. Ľudia sa chcú stať súčasťou. Treba s väčším presvedčením a odvahou využiť miesto pôvodu pre komunikáciu s verejnosťou, pretože identita zvyšuje hodnotu daného produktu, miest. Identita vinárskeho regiónu je považovaná za produkt kooperácie, spolupráce medzi vinármi, kde vinári tvoria identitu danej oblasti a akúsi sieť neformálnych, sociálnych väzieb (Beebe et al., 2012). Identita vinárskeho regiónu je jednak spájaná s históriou, kultúrou, kvalitou, ľuďmi, samotnými vinármi ale aj s terroir. Podľa (Steiman, 2014) má víno goût de terroir, francúzsky výraz pre chute, ktoré očakávame že nájdeme vo víne vyrobenom z určitého miesta. Na Slovensku sa nachádza niekoľko vinohradníckych oblastí a každá jedna je iná, odlišná aj keď v mnohých veciach podobná. K jedinečnosti patria samozrejme aj vinári a ľudia, ktorí podporujú danú oblasť a prispievajú k ďalšiemu rozvoju a rastu. V teoreticko-metodologickej časti sa nachádzajú základné informácie o jednotlivých vinohradníckych oblastiach Slovenska. Slovensko, ako krajina vína, má vysoký potenciál z historického hľadiska, pretože so slovenským vínom sa spájajú rôzne príbehy a má veľmi bohatú minulosť. Najdôležitejšou úlohou je využiť všetky tieto aspekty vo svoj prospech a možno jedného dňa sa aj slovenské vinohradnícke oblasti priblížia svojou popularitou k Francúzsku alebo Taliansku.

2 Analytická časť

Cieľom uskutočneného výskumu bolo zistiť akým spôsobom vinári Bratislavského kraja vnímajú a spoluutvárajú identitu vinárskeho regiónu Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Z metodologického hľadiska bol pre dosiahnutie stanoveného cieľa a zodpovedanie výskumnej otázky zvolený kvalitatívny spôsob výskumu. Podľa (Reichel, 2009) je kvalitatívny prístup ideálny na spracovanie sociálnej témy, pretože nepracuje s merateľnými charakteristikami. Usiluje sa na fenomén nahliadať v autentickom prostredí, kde skúma vzťahy s ďalšími aspektmi a snaží sa vytvoriť najucelenejší obraz. Akýkoľvek skúmaný sociálny aspekt je vždy súčasťou väčšieho kontextu a je neustále premenlivý. Výskum sa realizoval pomocou pološtruktúrovaných rozhovorov s vinármi alebo kompetentnými osobami vo vybraných vinárstvach Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Pre pološtruktúrované rozhovory sú typické dopredu pripravené otázky, kde následná debata s vinármi môže mať voľný priebeh. Podstatné je, aby všetci respondenti dostali otázky rovnakého charakteru a aby boli prebrané všetky otázky (Reichel, 2009). Forma prezentácie výpovedí vinárov prebiehala prostredníctvom selektívnej transkripcie. V súlade s cieľom práce bola stanovená výskumná otázka uvedená nižšie:

 Čím sa vinári Malokarpatskej vinohradníckej oblasti podieľajú na utváraní špecifickej regionálnej identity?

Identita vinárskeho regiónu je považovaná za produkt kooperácie, spolupráce medzi vinármi, kde vinári tvoria identitu danej oblasti a akúsi sieť neformálnych, sociálnych väzieb a sietí (Beebe et al., 2012). Identita vinárskeho regiónu je taktiež spájaná s terroir - klíma, pôda, tradícia a aspekty terénu, pretože sú to práve chute, ktoré očakávame že budú vo víne vyrobenom z určitého miesta, oblasti. V anglickom jazyku je často formulovaný pomocou výrazu taste of place - chuť miesta alebo sense of place - zmysel pre miesto (Cappeliez, 2017). Podľa (Christensen et al., 2015) rozvoj vnútornej súdržnosti a odhodlania spoločenstva medzi členmi, komunitou vinárov je zásadné pre vytvorenie a udržanie identity. Proces je o spolupráci s ostatnými a snaha o vytvorenie určitej spoločnej vízie pre región.

2.1 Metodika

Kvalitatívny výskum vo forme rozhovorov prebiehal so 14 vinármi Bratislavského regiónu z Malokarpatskej vinohradníckej oblasti priamo v ich vinárstve v dňoch 6.- 7.11.2019 a 15.2. 2020. Termín stretnutia bol vždy dopredu dohodnutý a konkrétne sa jedná o malé, stredné a veľké vinárstva z Modry, Chorvátskeho Grobu, Svätého Jura, Limbachu, Pezinku, Trnavy, Šenkvíc a Vinosad. 11 rozhovorov zo 14 bolo nahrávaných na diktafón, zvyšné 3 rozhovory prepisované, pretože vinári nesúhlasili s nahrávaním zvukového záznamu. Dohodnutie termínu stretnutia prebiehalo v každom prípade telefonicky a jednotlivé rozhovory sa pohybovali v rôznych časových dĺžkach. 9 rozhovorov zo 14 prebiehalo dlhšie ako 15 minút a z toho najdlhší rozhovor trval presne 59 minút 28 sekúnd. Zvyšných 5 rozhovorov prebehlo v časovom limite do 15 minút. Celkovo je 12 otázok, ktoré sa rozdelili do 4 blokov. Prvý blok otázok je zameraný na identitu ako takú, pretože (Christensen et al., 2015) ju považuje za nedielnu súčasť vína a vinárstiev a regionálna identita pridáva hodnotu výrobkom, ktoré boli v danom regióne vyrobené. Počiatočná fáza je zameraná na význam identity regiónu pre vinárov, jej vnímanie, hlavného predstaviteľa identity a či kultúrne akcie prispievajú k jej podpore. Jedná sa o všeobecné otázky, ktorých cieľom je zistiť pohľad vinárov na daný región a zistiť ich postoje a vnímanie identity. Druhý blok otázok obsahuje konkrétnejšie otázky zamerané na spoluprácu vinárov. Ako uvádza (Christensen et al., 2012) spolupráca a spolupatričnosť sú významným faktorom pre tvorbu regionálnej identity, ktorá sa začala vytvárať vďaka kľúčovým vodcom alebo skupine vodcov. Na základe ich spolupráce pracujú na dosiahnutí spoločných výsledkov a tým sa regionálna identita stáva kolektívnym statkom. Vinárom boli kladené otázky o spolupráci s ostatnými vinármi. Ak medzi nimi spolupráca prebieha, akou formou a ak neprebieha z akého dôvodu. Ďalšie otázky sa týkali vnímania vinárov ako konkurencie alebo či medzi nimi prebieha spolupráca a ako často sa spolu stretávajú. Cieľom je zistiť vzájomné prostredie, atmosféru medzi vinármi a zistiť súčasný stav a porovnať ho so stavom v minulosti alebo pred pár rokmi. Tretí blok sa vyznačuje bližším zameraním na vína a ich identitu v porovnaní s ostatnými oblasťami Slovenska, s Českou republikou alebo svetom. Tak, aby bolo možné zistiť názory vinárov na postavenie slovenského vína vo svete alebo v porovnaní s Českou republikou. Vinárom boli kladené otázky: čo podľa nich vytvára identitu priamo

36 v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, ako vnímajú identitu vín z ich oblasti s porovnaním z iných slovenských oblastí a taktiež, čo sa im vybaví pri pojme slovenské vína oproti vínam zo sveta. Na základe týchto otázok je cieľom zistiť postavenie slovenského vína vo svete a v porovnaní s Českou republikou a ich rozdiely medzi Malokarpatskou vinohradníckou oblasťou a ostatnými slovenskými oblasťami. Posledný štvrtý blok sa sústreďuje na problematiku či podľa vinárov vnímajú identitu aj zákazníci, či je vnímanie identity zákazníkov odlišné oproti tomu ako ju vnímajú vinári a čo by sa dalo robiť pre to, aby to ten zákazník vnímal správne. Cieľom je zistiť ako a konkrétne cez čo vnímajú identitu zákazníci, alebo ak ju nevnímajú dostatočne čo by sa dalo spraviť, aby to zákazníci, konzumenti vnímali správne. Forma prezentácie výpovedí vinárov prebiehala prostredníctvom selektívnej transkripcie. To v podstate znamená, že sú vybrané informácie a odpovede, ktoré sú podstatné a dôležité k danej téme. Spracovanie a vyhodnotenie bolo uskutočnené kódovaním a porovnávaním medzi jednotlivými prípadmi a v rámci prípadov.

Scenár otázok:

1. Čo pre vás znamená identita regiónu? Ako ju vnímate? 2. Čo je pre vás predstaviteľom identity? 3. Prispievajú kultúrne akcie k podpore identity? Ak áno, ako k tomu prispievajú? 4. Spolupracujete s ostatnými vinármi? Ak áno, tak ako? Ak nie, tak prečo? 5. Vnímate sa ako konkurencia alebo si pomáhate? 6. Ako často sa stretávate? 7. Čo si myslíte, že vytvára identitu v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti? 8. Ako vnímate identitu vín z vašej oblasti s porovnaním z iných oblastí? 9. Ako vnímate identitu vín ČR vs SR? A SR vs Svet? (Čo sa vám vybaví, keď počujete slovenské vína oproti vínam zo sveta? A prečo?) 10. Ako vnímajú identitu rôzni zákazníci? 11. Je vnímanie identity zákazníkov odlišné, oproti tomu ako ju vnímate vy? 12. Čo, by sa dalo robiť pre to, aby to ten zákazník vnímal správne?

Tabuľka 10 Vinárstva, respondenti

Stakeholders Mesto Veľkosť S kým Pohlavie Dátum vinárstva prebiehal rozhovor SH1 Modra Malé Majiteľ a vinár muž 6.11.2019 SH2 Chorvátsky Malé Majiteľ a vinár muž 6.11.2019 Grob SH3 Modra Družstvo Predseda muž 6.11.2019 predstavenstva SH4 Svätý Jur Stredne Spolumajiteľ muž 7.11.2019 veľké SH5 Limbach Veľké Majiteľ muž 7.11.2019 SH6 Modra,Pezinok Stredne Majiteľ muž 7.11.2019 veľké SH7 Pezinok Malé Majiteľ muž 7.11.2019 SH8 Trnava Veľké Majiteľ muž 7.11.2019

SH9 Modra Stredne Majiteľ muž 7.11.2019 veľké SH10 Vinosady Malé Majiteľ a vinár muž 7.11.2019 SH11 Limbach Stredne Majiteľ muž 7.11.2019 veľké SH12 Limbach Družstvo Predseda žena 15.2.2020 predstavenstva SH13 Pezinok Malé Majiteľ a vinár muž 15.2.2020 SH14 Šenkvice Veľké Spolumajiteľ žena 15.2.2020

Zdroj: Vlastné spracovanie

2.2 Rozhovory s vinármi alebo so zodpovednými osobami Malokarpatskej vinohradníckej oblasti vo vinárstve

2.3 Vnímanie identity regiónu z pohľadu jednotlivých vinárov

Téma č.1. Ako ju vnímajú, čo si pod pojmom predstavujú a v čom sa skrýva jej podstata. Na základe nižšie uvedených výpovedí sa vinári rozdelia do 3 hlavných skupín. Prvá skupina vníma identitu regiónu predovšetkým na základe pôdnych vlastností, ktoré sú rôznorodé a špecifické a vyzdvihujú pohorie Malé Karpaty. Taktiež, že vína sú vďaka tomu svieže s harmonickými kyselinami. Prvá skupina sa zhoduje na tom, že krajina a pôda je veľmi dôležitým prvkom. Druhá skupina zvýrazňuje tradíciu, históriu, ale aj ľudí,

38 pretože Malokarpatská vinohradnícka oblasť bola odjakživa spojená s vínom, s pestovaním hrozna a s vinohradmi. Tretia skupina vinárov vníma identitu ako významný prvok marketingu, vďaka čomu si ľudia zapamätajú vína z daného regiónu.

„Tradícia a tieto veci, ale to je veľmi ťažké, pretože to sú presne tie veci, ktoré vnímame odmalička a tým pádom ich vnímame, že sú automatické. V tomto regióne v podstate bolo víno, vinohrady vždy. Človek, keď sa zobudil už ako malé decko v sobotu tu bol vinohrad, vinohrad, vinohrad...“ (SH4)

„Lokálpatriotizmus. Že každý sa má vzťahovať k tomu regiónu kde sa narodil a má sa držať toho, čo sa tam vyrába, pestuje.“ (SH2)

„Tak, my sa nachádzame v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti a každá táto oblasť má svoje špecifické pôdne zloženie. Nazývame to všeobecne terroir čiže pôdne klimatické podmienky. Pestovanie, spon, odrody to všetko spadá do terroiru ... My to vnímame tak, že Slovensko na to že je to veľmi malá krajina, tak má veľmi rôznorodé pôdne podložia. Každý región a pôdne zloženie dáva určitý charakter tomu vínu. Tým tie vína získavajú na rôznorodosti.“ (SH8)

„Čo sa týka identity tak ja pochádzam a manžel tiež pochádza z vinohradníckej rodiny, takže my sme vlastne v tomto kraji vyrastali a tá identita to sú vlastne tie Malé Karpaty. Boli sme dneska nad Modrou a to je úžasný pohľad. Takú peknotu v máloktorom vinárskom regióne môžete vidieť.“ (SH14)

„Predovšetkým to znamená tradíciu, históriu, spôsob obživy ľudí, čím sa ľudia živili, čo je vždy determinované geografickými podmienkami. Identita nášho regiónu je spojená s pestovaním hrozna a výrobou vína, ktoré tu bolo dominantným spôsobom obživy ľudí, takže tá tradícia vinárstva a vinohradníctva tu siaha až do obdobia Keltov kedy v 3.-5. storočí pred Kristom v našej lokalite pestovali a vyrábali víno. Tá identita predstavuje aj to, že ten spôsob obživy determinoval aj zvyky ľudí, remeslá, architektúru, literatúru, umenie a iné. Takže tu v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti je vinohradnícka identita vidieť všade, kde teda nestihli komunisti zbúrať tie historické centrá s vinohradníckymi domami. To je tá identita, pre mňa to znamená tie vinohrady na svahoch Malých Karpát a v lesoch kde boli kedysi vinohrady ešte pred fyloxérou, kde boli kamenice a sú vidno stopy po ľudskej činnosti, kde tu ľudia budovali hrady. Preto u nás nie sú vinice ale

39 vinohrady, pretože to sú hrady z kameňa. Takže našej oblasti sa hovorilo koniec chleba, začiatok kameňa.“ (SH7)

„Vieme len toľko, že Slovensko je veľmi malá krajina. Cez to všetko každý región má svoje osobité oblasti. Tie naše modranské sa snažíme už veľmi dlho vypátrať a boli by sme veľmi radi keby sa nám podarilo zistiť, prečo tie modranské vína sú tak zaujímavé a prečo sa o nich toľko rozpráva, keď aj bola dlhá prestávka ... Snažíme sa o to, bojujeme s tým, makáme, ale dopátrali sme sa asi potiaľ, že tá sláva sa šírila asi marketingom. Že tu bolo najviac vinohradov, Modra je najväčšou vinohradníckou obcou v bývalom Československu a dokonca dodnes keby sme tvorili spoločnú krajinu máme najviac viníc zo všetkých obcí Českej a Slovenskej republiky tu v Modre. Je v blízkosti Bratislavy, neďaleko od Trnavy, od Viedne, Budapešti a tak bola slávna aj svojou polohou aj vínom a keďže sa toľko nachádzalo viech, boli časy, že bolo nariadenie mesta že jedna viecha od druhej nesmie byť bližšie ako 50 metrov. V tej dobe tu bolo tých viech dosť a tak sem ľudia chodili za tým vínom. A tak to v tej minulosti asi bolo, vďaka tomu marketingu sme boli tak výnimoční.“ (SH9)

„V prvom rade to podľa mňa znamená pôdne vlastnosti, ktoré sú veľmi dôležité pre kvalitu hrozna, pretože bez kvalitného hrozna nemôže byť kvalitné víno. Každopádne kvalitné hrozno ovplyvňujú tie pôdne vlastnosti a počasie, ktoré je každý rok úplne iné. A samozrejme že to je vlastne veľmi dôležitý faktor pre rozvoj daného regiónu.“ (SH1)

„Tak v podstate je tá identita veľmi dôležitý prvok marketingu, dôležitá súčasť vína a ovplyvňuje aj jeho kvalitu...“ (SH12)

„My ako vinári bojujeme stále s tým, či ponúkať našim zákazníkom viac naše víno, identické, alebo používať kvasinky, ktoré sú niekedy viac aromatické a viac žiadané na trhu. Takže s týmto bojujeme a už je len na tom vinárovi, ktorý sa rozhodne či pôjde do toho terroiru alebo či pôjde do toho kvasinkového procesu, ktorý to víno skrášli a ľahšie sa predáva. To je tak, hovorí sa, že vinár sa musí k dobrému vínu prepiť a to je keď človek pije určitý druh vína nejakú dobu tak si zvykne a potom mu je vlastné. Takže ja si myslím, že naše vína sú typické tým, že majú peknú príjemnú arómu a svieže kyseliny, čo nám v tých teplejších krajinách môžu len závidieť a máme aj pôdu danú takú, ktorá nerobí tie vína zemitými, ťažkými. Takže ja si myslím, že naše vína sú pekné, svieže vína s harmonickými kyselinami.“ (SH5)

„Tak sme Malé Karpaty. Je to tá severnejšia vinohradnícka oblasť, je tu náročnejšie dopestovať hrozno, je tu najdrahšia pracovná sila tým, že sme Bratislavský kraj, je tu najdrahšia pôda. Je tu historicky rozrobená pôda, mnohokrát na 10 árov je 28 majiteľov. ... Je tu MVC, Chute, založili sme cech. Všetko sú to regionálne aj nadregionálne vinárske aktivity, cesty, ktoré chcú niečo pomôcť ... Treba to trošku usmerniť, zorganizovať, aby región spĺňal to čo má, lebo ak v tom regióne sa nachádza všade a vo všetkých regiónoch rovnako, tak tam sa stráca tá identita regiónov.“ (SH13)

Výsledky: V prvej téme Vnímanie identity regiónu z pohľadu jednotlivých vinárov, ako ju vnímajú, čo si pod tým predstavujú a v čom sa skrýva jej podstata sa vinári rozdelili do 3 hlavných skupín. Identitu vnímajú cez rôznorodosť pôdnych podmienok, Malé Karpaty, ktoré sa v tejto oblasti nachádzajú, tradíciu, históriu a v neposlednom rade cez chuťové vlastnosti vína. Vína z tejto oblasti sú svieže s harmonickými kyselinami a vhodné na archiváciu. Identitu nie je ľahké vytvoriť, pretože nevzniká v priebehu pár rokov, ale v priebehu desiatok rokov a možno aj viac. „Tá identita, pre mňa to znamená tie vinohrady na svahoch Malých Karpát kde tu ľudia v lesoch kde boli kedysi vinohrady budovali hrady. Preto u nás nie sú vinice ale vinohrady, pretože to sú hrady z kameňa. Takže našej oblasti sa hovorilo koniec chleba, začiatok kameňa.“(SH7) Každá cesta má nejaký začiatok a tu je nádherný príklad začiatku. Kde ľudia budovali a pestovali to, čomu sa tam darilo. Modra mala úžasne vybudované meno, pretože v minulosti bola Modra kráľovským mestom a každý ju poznal vďaka výbornému vínu. Za socializmu tam malo víno dlhú prestávku. Modranské víno sa takmer nepredávalo, alebo neexistovala etiketa na ktorej by bolo napísané modranské víno. V Modre bolo veľké družstvo a to jediné fľašovalo víno kde bolo napísané modranské. Ostatné všetky odrody hrozna čo sa tam dopestovali putovali do vinárskych závodov kde sa stratili medzi ostatnými vínami a predávali ich vinárske závody Bratislava. Cez to všetko ľudia nezabudli na to dobré modranské víno. Nadväzuje to na (Christensena et al., 2015) a je vidieť, že regionálna identita tu bola v minulosti vybudovaná a vínu pridala hodnotu v podobe toho, že ľudia na to víno nikdy nezabudli. A ako je možné, že na to ľudia nezabudli? Pretože si medzi sebou o tom rozprávali a tak sa to šírilo ďalej a ďalej. Na základe odpovedí vinárov je vidieť z čoho všetkého sa identita regiónu skladá, spoluutvára.

2.4 Hlavný predstaviteľ identity

Téma č.2. Cieľom je zistiť čo vinári považujú za hlavného predstaviteľa identity Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Na základe výpovedí vinárov je možné konštatovať čo vinári považujú za najdôležitejšieho predstaviteľa identity.

„Určite tá tradícia, história, prepojenie týchto všetkých vecí regiónu so súčasnosťou a s vínom.“ (SH4)

„Tradícia a najdôležitejšie sú tie pôdne podmienky.“ (SH1)

„Tak hrdosť toho regiónu a že si najskôr treba vážiť to svoje čo si dorobíme a pomáhať si jeden druhému, aby sme sa dostali na nejakú úroveň identity, aby sme vedeli kto sme, odkiaľ pochádzame a akí sme. Aby sme neboli španielsky, portugalský, nemecký, ale originálny, slovenský.“ (SH2)

„Čo sa týka vína je to hlavne pôda, vzduch, slnečný svit, počasie a potom samozrejme na to nadväzuje práca tých ľudí vo vinohrade a v neposlednom rade aj v pivnici.“ (SH6)

„V našom prípade je to tá rôznorodosť. Slovenské vína nie sú také identické a uniformné, ale práve tá rôznorodosť toho terroiru dáva tým vínam určitý charakter, vnem. Práve to je to pekné aj pre toho konzumenta, že si vyberá vína podľa jednotlivých oblastí. Napríklad Veltlín z Malých Karpát a Veltlín čo je z južného Slovenska sú dva typy vína.“ (SH8)

„Sú to ľudia, ktorí žijú, ako tu žijú, aké prostredie je. Krajina je tu pekná. Prostredie aj vinohradnícke sa hovorí, že Pezinok má jedno z najkrajších vinohradníckych oblastí, ale takisto je tu 53-55 % neobrobenej pôdy, čo zase je to smutnejšie, ale to splýva zase s tým historickým, ako to je rozčlenené a ten vzťah k pôde a všetko.“ (SH13)

„Krajina. Určite krajina. Tie vinohrady, pretože vlastne my sme vyrastali v dome kde za domom sme mali vinicu vždy, takže my ako deti sme sa nehrali na ihrisku, ale v tom vinohrade.“ (SH14)

„Ja si myslím, že tuto v tomto regióne sú to práve tie kyseliny, ktorými sú typické naše vína. Ale je x odrôd, ktoré sa chovajú inak, takže je to len na človeku, na vinárovi, či robí dve odrody, 20 odrôd alebo či chce ísť do všetkého.“ (SH5)

Výsledky: Z výpovedí vinárov vyplýva, že najvýznamnejším predstaviteľom identity z ich pohľadu je tradícia, história a krajina. Ďalej sú to samotní ľudia, spôsob obživy ľudí v minulosti, pôdne a klimatické podmienky, alebo práve tie kyseliny, ktoré majú vína z tejto oblasti. Je dôležité uvedomovať si čím konkrétny región vyniká práve pre to, aby to využil vo svoj ďalší prospech a rast. Je to silný marketingový nástroj. Vinári viac krát zmienili rôznorodosť terroiru a z toho vyplýva, že vína odtiaľto nikdy nebudú jednotvárne, uniformné a aj to vinári považujú za predstaviteľa identity.

2.5 Kultúrne akcie spojené s vínom

Téma č.3. Prispievajú k vyššej podpore identity? Cieľom je zistiť či kultúrne akcie spojené s vínom v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti prispievajú k silnejšej podpore identity. Podľa nižšie uvedených odpovedí sa vinári rozdelia do 2 skupín. Prvá skupina absolútne vyjadruje súhlas. Tvrdia, že určite k tomu akcie prispievajú. U druhej skupiny sa objavujú určité pochybnosti o efektivite akcií.

„Jednoznačne áno. Snažíme sa každoročne podporovať a zúčastňovať akcií, pretože je to miesto kde sa debatuje a vytvára to určitú súdržnosť medzi ľuďmi.“ (SH3)

„Podľa mňa áno. Aj sami robíme kultúrne akcie a dokonca ich robíme zadarmo a sponzorujeme ich, aby sa niečo dialo. Teraz akurát máme v Chorvátskom Grobe dve akcie. Jednu takú verejnú zabíjačku pre ľudí teraz v Novembri, ktorú sponzorujeme a potom druhú súkromnú zabíjačku pre mojich známych. Ale to je asi všetko, lebo ľudia nemajú ani záujem. Aj keď mesto sa stále snaží realizovať nejaké akcie, ktoré podporujeme, aby sa ľudia spolu aspoň stretli.“ (SH2)

„Určite áno, šak teda tie dni otvorených pivníc, ktorých stále pribúda. Pôvodne boli teda krajové – väčšie oblasti a teraz sú také, ktoré zaberajú iba jednu tú oblasť- mestské ako otvorené pivnice v Pezinku, otvorené pivnice v Modre, čiže podporujú vlastne ten charakter tých vín, ktoré sa v tom danom regióne vypestujú a vyrobia.“ (SH6)

„Samozrejme, veď víno je súčasťou kultúry. Jednak to zasahuje do kultúry, do krajiny, do povolania ľudí a tu to bolo vždy späté s vínom, takže jednoznačne. Taktiež viac spájajú ľudí.“ (SH4)

„Určite áno, pretože na týchto akciách sa stretávajú vinári a konzumenti a spolu sa bavia o vínach, ktoré sa tu vyrábajú. Preto sa to víno robí, pretože celá tá agenda je o tom, že víno zbližuje ľudí a robí ich lepšími...Vo všeobecnosti to je tak, že by malo víno zbližovať a navádzať na lepšiu náladu a tieto akcie k tomu napomáhajú a určite by ich malo byť ešte aj viac.“ (SH5)

„Určite áno. Malokarpatská vínna cesta, okrem toho Chute Malých Karpát. Okrem toho takmer každá firma v našom regióne robí pre svojich milovníkov vína rôzne podujatia, kde sa snaží vlastne upriamiť pozornosť na vína z tejto lokality. Nielen vína, je to spojené aj s nejakou kultúrou, s predstavovaním nejakých špecialít. Čím ďalej sa vraciame naspäť ku svojim koreňom a naozaj sa vyťahujú aj rôzne gastronomické špeciality. Ožíva znova folklór a toto je veľmi pekné, že ľudia sa znova vracajú ku svojím koreňom. Tá identita je vlastne história a tú identitu si týmto spôsobom zachovávame, uchovávame.“ (SH8)

„Ako ktoré a akej identity. Bohužiaľ teda, my sme založili združenie pezinských vinohradníkov a vinárov a jedna z prvých aktivít čo sme chceli riešiť bolo obnoviť tradíciu viech. Čiže to čo je známe v Nemecku alebo v Rakúsku ako „Heuriger“. Viechy to bolo právo malých vinohradníkov predávať v určitom období počas roka svoje výrobky tam kde bývali. To sa nám nepodarilo kvôli komplikovanosti legislatívy, ktorá to tým malým vinohradníkom znemožňovala. Podarilo sa to až pred niekoľkými rokmi. Takže tradíciu pezinských viech sa nám podarilo obnoviť a je to teda unikátna akcia, ale po toľkých rokoch ako to už robím a propagujeme, nemá to ten efekt, ktorý sme očakávali, že to vzbudí záujem u verejnosti a že sem ľudia, nielen Pezinčania, budú chodiť aj z okolia hlavne z Bratislavy. Posedieť si priamo u toho výrobcu, dať si víno, porozprávať sa, k vínu si dať nejaké domáce špeciality, nejaký záhryz. Oveľa viac sa tu bohužiaľ darí nejakým street food festivalom a pivným festivalom ... Mám na mysli tento typ kultúrnych akcií, ktorý by mal vytvárať tú identitu. Identitu vinohradnícku.“ (SH7)

„Áno, ak by to fungovalo tak určite áno. Myslím si, že v dnešnej dobe a hlavne blízkosť Bratislavy to ruší. Bratislava ešte nie je metropolitné mesto, že by spájalo kultúry a náboženstvá, čo sú iné veľkomestá vo svete. A Slovensko historicky vždy niekomu patrilo. Tá hrdosť samého seba je potlačená ten patriotizmus a zachovávanie si nejakých kultúrnych zvyklostí, návykov. Dnes sa sem prinášajú oranžové vína, vína z amfor, gruzínske návyky a tak sa to mieša, že sa vytráca to pôvodné. Aspoň z toho čo robíme my to

44 tak vnímam. Chceli by sme stále niečo iné a jeden politik dávno povedal kto nepozná vlastnú históriu nezaslúži si budúcnosť.“ (SH13)

„Ja čo sa zúčastňujem tak je Malokarpatská vínna cesta. Určite spraví vinárom meno, je to zadarmo reklama a ľudia nič neplatia iba musia investovať do toho vína. Určite tieto akcie robia dobré meno, len myslím, že by ich mohlo byť aj viacej. Na jar sa to vôbec neoplatí to predáme pár lístkov a na jeseň sme predávali 7000 lístkov a teraz sa to pohybuje okolo 4000-5000. Ľudia si už vyberajú svojich vinárov.“ (SH11)

Výsledky: Podľa vyššie uvedených výpovedí je zrejmé, že väčšina vinárov súhlasí s tým, že práve kultúrne akcie spojené s vínom prispievajú k vyššej podpore identity. Prvá skupina vinárov veľa krát akcie sponzoruje alebo pomáha organizovať. Vinári chcú, aby sa pre ľudí akcie organizovali, pretože to je miesto kde sa môžu stretnúť, porozprávať sa a bližšie predstaviť ich vína. Pôvodne bývali akcie krajové a teraz sú to už mestské, čiže menšie oblasti, aby viac podtrhli charakter vín, ktoré sa v danom regióne, meste vypestujú, vyrobia. Ochutnávky vín spájajú s gastronómiou a rôznymi miestnymi špecialitami. Slová jedného z vinárov: „Ožíva znova folklór a toto je veľmi pekné, že ľudia sa znova vracajú ku svojím koreňom. Tá identita je vlastne história a tú identitu si týmto spôsobom zachovávame, uchovávame.“ Ľudia stále napredujú, ale nezabúdajú na minulosť a na to kým sú, kým boli a radi si to pripomínajú. Združenia, ktoré organizujú vinárske akcie po celý rok sú napríklad Malokarpatská vínna cesta a Chute Malých Karpát. Organizujú akcie ako Vínne trhy, Vína na hrade, Deň otvorených pivníc, Pekné víno s rozhľadom, Chute Malých Karpát a rôzne menšie akcie. Popritom si vinári organizujú vo svojich vinárstvach vlastné akcie pre širokú verejnosť alebo aj len pre tých najbližších milovníkov vína. Druhá skupina vinárov pozoruje pokles záujmu u ľudí a úbytok účastníkov akcií. Ľudia si skôr vyberajú len svojich vinárov a nechodia úplne po všetkých vinárstvach. Taktiež z vyššie uvedených výpovedí vyplýva, že sa v danej oblasti nekonajú iba akcie spojené s vínom, ale aj akcie ako sú napríklad street food festivaly alebo pivné festivaly a tým vinohradnícka identita Malokarpatskej oblasti ide do úzadia.

2.6 Spolupráca s ostatnými vinármi

Téma č.4. Ako sa navzájom vinári vnímajú a frekvencia ich stretávania. Predovšetkým sú skúmané neformálne vzťahy medzi vinármi, spolupráca, vzájomná

45 solidarita, vzájomné vzťahy a dôvera. Téma je rozdelená na tri podkapitoly. V prvej podkapitole je cieľom zistiť, či vinári spolupracujú s ostatnými vinármi a ak áno, tak ako spolupracujú. V druhej podkapitole je podstatné skúmanie ich spoločných vzťahov a postojov, či sa vnímajú ako konkurencia alebo si viac pomáhajú. Tretia podkapitola sa zameriava na frekvenciu ich stretávania. Na základe nižšie uvedených výpovedí všetci spolu určitým spôsobom spolupracujú, pretože účinkujú v spoločných vinárskych združeniach, kde sa stretávajú a spoločnými silami sa snažia dosiahnuť určité ciele alebo riešia spoločné problémy, ktoré vinárov trápia. Vznikajú tu 2 hlavné skupiny vinárov. Prvá skupina má vzťahy na veľmi dobrej úrovni a dokonca vyrábajú spoločné produkty alebo organizujú spolu akcie pre svojich konzumentov, kde prezentujú svoje vinárstva. Druhá skupina taktiež spolupracuje s ostatnými vinármi, sú navzájom medzi sebou v kontakte, ale konštatujú, že vzájomné prostredie medzi nimi sa zmenilo a v minulosti bolo priateľskejšie.

2.6.1 Spolupráca vinárov - Spolupracujú vinári s ostatnými vinármi? „Určite s niektorými áno. Medzi vinármi sú určité okruhy. Ja osobne mám okruh vinárov na ktorých sa v akomkoľvek prípade môžem obrátiť na nich s otázkou, radou, pomocou a naopak aj oni na mňa. A robíme aj nejaké spoločné projekty, aj združenia, cech. Dokonca šiesti sme vyrobili jeden produkt, teda myšlienkovo a každý sme dali svoj produkt do jedného balenia.“ (SH13)

„Jasné. Napríklad aj tak, že s inými vinármi tvoríme akcie ako Vínna štvorka na tanieri, kde podávame 4 chodové menu, ktoré je párované vínami zo 4 vinárstiev. V podstate prezentujeme tak 4 vinárstva. Taktiež akcie v Svätojurskom spolku, to sú akcie kde my musíme ťahať za jeden povraz a organizácia všetkých akcií je na nás na vinároch. To je tá hlavná spolupráca a tie akcie u nás to je užšia spolupráca, kde to riešime už aj obchodne, distribučne, logisticky a všetko spolu. Jedine spájanie nás môže posunúť niekam ďalej.“ (SH4)

„Áno spolupracujem. Bol som aj zakladateľom Malokarpatskej vínnej cesty, ale mám pocit, že to tam niekde slabne, škrípe ... Kedysi bola jedna vec, čo robila Malokarpatská vínna cesta, že zobrala vinárov, objednala autobus a navštevovali sme sa jeden od druhého. Kto ako funguje, aké má vinárstvo, odprezentoval sa, povedal si svoje problémy a plusy, koľko má zákazníkov, koľko vína predá ... Nie je to také aké to bolo, chýba tomu nadšenie...Malokarpatská vínna cesta bola na to, že kopec išlo do prezentácie, že kopec

46 išlo do nejakých prospektov, billboardov, bedekrov. Lenže ľudia sú takí prostí, že nechápu, že aj to je dôležité a že dnes je to dôležitejšie niekedy ako tá práca, lebo svet napreduje hlavne s reklamou.“ (SH2)

„Tak, naša firma je členom a bol som zakladajúcim predsedom združenia pezinských vinárov a vinohradníkov. Potom vznikla Malokarpatská vínna cesta, Chute Malých Karpát, takže v týchto všetkých občianskych združeniach a spolkov spolupracujeme s ostatnými vinármi. Pravidelne sme organizovali semináre na odborné témy, čo sa týka prác vo vinohrade. V ktorom čase aké práce treba robiť a kam sa posunula aj tá technológia, technika a čo sa týka spracovania hrozna a výroby vína. Teraz napríklad Chute Malých Karpát to je spolupráca v odbyte, marketing, predaj vína, vínna turistika, nové spôsoby predaja, ktoré tu predtým neboli.“ (SH7)

„To je také zamotané. Pred nejakými desiatimi rokmi by som povedal, že áno super, ale v poslednom čase mám taký pocit ako keby sa to nejako naštrbilo a každý sa zahľadel do seba a už sa tak nenavštevujeme, neochutnávame si tie vína a to je na škodu veci. Ma to trápi, ale cítim to, že je to tak ... Je to narušené a nie je to, čo to bývalo a myslím, že v tomto smere, by malo byť oveľa viac priateľskejšie ovzdušie a navštevovať sa a nie si závidieť. Je nás tu málo, máme málo vína, málo vinohradov a čím by sme si viac pomáhali, tým by to bolo lepšie...“ (SH5)

„Samozrejme. Bez ohľadu na to, že tu je nejaký ten konkurenčný boj, ktorý je normálny, tak sa stretávame s tými vinármi na rôznych akciách, rozprávame sa o víne. Nikto nepovie svoje know-how, ale tie všeobecné záležitosti, ktoré sa riešia, ktoré sú spoločné. Napríklad v tejto dobe je rozšírené to, že nám zver žerie vinohrady, škorce obžierajú hrozny čiže takéto všeobecné veci sa vždy riešia vo väčšej skupine vinohradníkov.“ (SH6)

„Vinári sú vlastne v určitých spolkoch, či už vinárske spolky v rámci dediny až po Zväz výrobcov hrozna a vína, Zväz vinohradníkov a vinárov na Slovensku, ktorý združuje všetkých vinohradníkov a vinárov celého Slovenska. Takže tá spolupráca samozrejme je. V prvom rade v tom, že ako každý odbor máme nejaké problémy a ako zväz sa to snažíme nejakými spoločnými silami prezentovať na Ministerstve kedy žiadame o to, aby sa niektoré problémy riešili. Spolupráca funguje aj tak, že si vymieňame skúsenosti, navštevujeme sa. Niekedy je tá spolupráca aj materiálna. Slovensko je malá krajina takže treba spolupracovať.“ (SH8)

„Spolupracovali sme viac. Kedysi to bolo úprimnejšie, v dnešnej dobe si každý hladí len to svoje.“ (SH3)

„Áno máme tu svoje združenia, ja som členom aj v Pezinku a aj v rámci MVC sa stretávame a keď niekto niečo potrebuje alebo naopak my tak nie je problém si určitým spôsobom pomôcť, pretože každému sa môže stať čokoľvek.“ (SH10)

„Áno v určitej miere áno. Hlavne pri organizácii podujatí. Máme v našom meste Limbašský spolok kde sa pomerne často stretávame, pomáhame si.“ (SH12)

„Áno aj spolu s ostatnými vinármi sme založili občianske združenie Chute Malých Karpát a je to vlastne združenie Malokarpatských vinohradníkov a vinárov. Je to o tej kultúre a chceme priblížiť ľuďom čo tu vlastne v tých Malých Karpatoch je. Členom môže byť ten kto má svoje vinohrady a predáva vína a tak ďalej.“ (SH14)

„Áno. Ja robím tak, že mám takú linku na Frizzante a myslím že 80 % vinárom robím na Slovensku Frizzante. Od Globusu Hlohovec, Pavelka a syn, Chateau Grand Bari na východe, Šimák a ešte kopu maličkým vinárom robíme okrem Matyšáka. Takže áno spolupracujeme s ostatnými vinármi. Teda oni chodia hlavne za mnou kvôli tej výrobnej linke a ešte aj fľašujeme tým 70 % vinárom, takže 100% spolupráca.“ (SH11)

2.6.2 Vnímanie, vzťahy medzi vinármi „Tak určite sme konkurencia to je dané, ale nemôžeme sa vnímať ako tvrdá konkurencia pretože v mnohých veciach ťaháme za jeden koniec povrazu. To je hlavne teda ten marketing, pretože na svetovom trhu s vínom je to konkurencia regiónov. Konkurujú medzi sebou značky regiónov, mená regiónov a komu sa podarí si vybudovať dobrú reputáciu a meno, tak tí sú úspešní aj v exporte aj vo vínnej turistike. Všetci musia nejakým spôsobom spolupracovať na tom, aby tam medzi nimi nebol niekto kto im bude kaziť dobré meno, pretože potom to je problém aj pre tých ostatných.“ (SH7)

„Pre nás je predovšetkým konkurencia to, čo sa dováža zvonku. My sme na jednej lodi a to ostatné je konkurencia.“ (SH10)

„Nie, určite nie ako konkurencia. Skôr naopak.“ (SH4)

„No veď ako hovorím v týchto niektorých veciach si pomáhame a samozrejme keď sa jedná o obchod tak je to konkurencia. Nikto nepovie to know-how ale iba tie všeobecné veci, ktoré trápia každého vinohradníka a vinára sa riešia spoločne.“ (SH6)

„...Pokazí sa nám etiketovačka tak si navzájom požičiame. Takýto druh spolupráce poznáme. Napríklad mám plný kalendár a prihlási sa niekto na degustáciu tak odporučím, posuniem ďalšiemu vinárovi. Neodprevadím toho hosťa preč. Tento štýl spolupráce funguje.“ (SH9)

„Sme konkurencia. Napríklad my sme z rodiny z piatich detí a traja sme vinári na full, čiže živíme sa vinárstvom. Štvrtý brat je lekár a vlastne tiež má víno a určite si pomáhame. A aj tí druhí. Ale zase aj zdravá konkurencia nie je zlá.“ (SH14)

„Moja skúsenosť je tá ojedinelá skúsenosť. Poväčšine viac funguje to, že vinári nespolupracujú a preto to tak aj vyzerá. Sú veľkí vinári, sú malí vinári, sú úspešní, neúspešní, len vinohradníci, len vinári...“ (SH13)

„My nemáme takú veľkú produkciu takže sa tak neberieme. Ale samozrejme ako kto. Pokiaľ sú vinári zameraný na kvalitu, čo musia byť zameraný na kvalitu, tak síce majú konkurenciu, ale v rámci tejto konkurencie sa môžu presadiť hlavne tou kvalitou.“ (SH1)

„So všetkými vinármi sa snažíme poradiť si, pomáhať si. Samozrejme, že v určitom slova zmysle sme konkurencia, ale nie je nás až tak veľa, aby sme si nepomáhali.“ (SH8)

2.6.3 Frekvencia stretávania vinárov „S ostatnými vinármi sa stretávame väčšinou na výstavách, či na degustáciách. V piatok tu máme Požehnanie mladých vín, takže tieto spoločenské akcie, výstavy a deň otvorených pivníc a ostatné.“ (SH5)

„Často. Ako kedy. Ale určite tak každý týždeň s určitými vinármi minimálne.“ (SH4)

„Prevažne na akciách, degustáciách, prednáškach. Vychádza to asi tak raz za mesiac, ale s niektorými vinármi som častejšie v kontakte.“(SH7)

„Zväz vinárov a vinohradníkov tak zhruba raz za mesiac, spolky fungujú v kratších intervaloch, ale ešte raz poviem Slovensko je malé, takže my fungujeme tak, že sa stretávame, navštevujeme skoro každý týždeň. Sú ešte aj rôzne prednášky, konferencie a existuje telefón, stretnutia. Takže medzi vinármi vznikli aj bližšie vzťahy a priateľstvá a takto to v podstate funguje, že skoro dennodenne sa určitým spôsobom vídame. Teraz je obdobie vinobrania, tak si telefonujeme a zisťujeme aké sú rozbory, podmienky, čo sa deje vo vinohrade, či sú nejaké choroby, ako sa správa víno v tomto ročníku, problémy pri

49 kvasení. Funguje to tak, že si jednoducho odovzdávame určité skúsenosti jeden druhému.“ (SH8)

„Ja veľmi málo, pretože buď som v práci alebo poľujem. Takže ja nemôžem povedať ani raz za mesiac. Iba telefonicky. Veľký tlak a nestíham. Vedľa mňa je hneď druhý vinár, kamarát a ja som dokonca ani uňho nebol čo nič nestíham.“ (SH11)

„Ja som dosť intenzívne. Minimálne raz týždenne aj viac krát. Je to dokonca previazané aj mladou generáciou aj cez dovolenky a vinárske aktivity. Ale hovorím to je okruh 5-6 vinárov s ktorými som takto intenzívnejšie. Potom sú Chute Malých Karpát kde nás je cez 30 a tam to je nemysliteľné sa stretávať tak často a stretávame sa menej krát.“ (SH13)

„Tak stretávame sa, pretože každá obec si urobila svoj taký mikro región a robia si svoje podujatia. Hlavne sú to kultúrne podujatia sprevádzané s vínom a takto to funguje, takže nie je problém sa stretnúť.“ (SH2)

„My v rámci Chutí Malých Karpát. Teraz sme mali výročnú schôdzu a je to o tej kultúre a chceme priblížiť tím ľuďom, že čo všetko tu vlastne máme.“ (SH14)

Výsledky: Z vyššie uvedených podkapitol a výpovedí vinárov sú zrejmé ich vzájomné postoje a ako uvádza (Christensen et al., 2015) rozvoj vnútornej súdržnosti a odhodlania spoločenstva medzi členmi je zásadné pre vytvorenie a udržanie identity. Proces je o spolupráci s ostatnými a snaha o vytvorenie určitej spoločnej vízie pre región. Je teda zrejmé, že ich spolupráca je nedielnou súčasťou pre vytvorenie a udržanie identity. V podstate to s ním súhlasí. Z výpovedí vyplýva, že vinári z Malokarpatskej vinohradníckej oblasti spolupracujú, združujú sa viacerí vinári v spolkoch, kde riešia spoločné problémy, kde propagujú ich vinohradnícku oblasť alebo organizujú akcie. Spolupráca, rivalita, jednotlivé produkty, to akým spôsobom vyrábajú víno, aké vyrábajú víno, tak toto všetko spoluutvára identitu. A aj keď sa vinári vnímajú ako konkurencia, keď sa jedná o obchod, tak aj tak si väčšina z nich pomáha. Združujú ich spolky od tých najmenších mestských po ten najväčší Zväz výrobcov hrozna a vína. Presne v týchto spolkoch ťahajú za jeden povraz, riešia spoločné problémy a každý vinár je minimálne v jednom takomto spolku. Samozrejme, že nikto nepovie tomu druhému vinárovi svoje výrobné tajomstvo, pretože každý chce byť originálny a ako sa hovorí zdravá konkurencia nie je zlá. Nedávno vznikol nový spolok Chute Malých Karpát, kde sa jedná o spoluprácu

50 v odbyte, marketing, predaj vína a vínnu turistiku. Tu je možné vidieť, že si vinári uvedomujú dôležitosť prezentácie regiónu ako celku. Mnoho z nich organizuje vo svojich vinárstvach aj s ostatnými vinármi ochutnávky vín alebo degustačné večere spojené s párovaním vína. Jedná sa o originálne nápady, kde je vidieť súdržnosť a snahu o dosiahnutie vytýčeného cieľu čo najrýchlejšie. Stretávajú sa spolu väčšinou na ochutnávkach vína, degustáciách, schôdzach alebo sú v kontakte telefonicky. Niektorí vinári sú veľmi často v kontakte, iný menej.

2.7 Identita Malokarpatskej vinohradníckej oblasti

Téma č.5. Cieľom je zistiť, čo podľa vinárov vytvára identitu konkrétne v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, na čom sa zakladá a čím je táto oblasť jedinečná, osobitá.

„Pivnice, kde sa ľudia spolu stretávajú a vinohrady, pretože každá časť a vinohrady sú iné.“ (SH3)

„História, terroir, to je to moderné slovo, ktoré dneska poznáme a znamená tie pôdne podmienky, klíma ktorá je vhodná tu v našej krajine, tradícia pestovania viniča. Tu je to pre vinič absolútne nastavené a už tisíc rokov sa tu pestuje vinič tak tam nie je o čom.“ (SH4)

„Napríklad v našej Malokarpatskej oblasti sa pestuje víno, tak sa mu treba venovať oveľa viac ako inému poľnohospodárskemu produktu, pretože sa tu vždy najviac darilo vinohradníctvu a vinárstvu a pestovanie slnečnice alebo repky nie je pre našu oblasť až také dôležité. Identita tu vznikala medzi ľuďmi tak, že si vymieňali medzi sebou navzájom skúsenosti o spracovaní hrozna, pomáhali si jeden druhému, čo už dneska znova nefunguje...“ (SH2)

„Je to hlavne charakter polohy, že sú to tie juhovýchodné svahy Karpát, ktoré dávajú jedinečný charakter týmto vínam. Potom je to samozrejme pôda, podnebie a ľudia.“ (SH6)

„Tá identita Malokarpatskej oblasti je daná teda tou vinohradníckou architektúrou mestského typu, takže Bratislava, Jur, Modra, Pezinok a čiastočne aj Trnava kde vznikli unikátne typické vinohradnícke domy mestského typu. To je ten rozdiel od iných vinohradníckych oblastí kde tie prevádzky kde sa spracovávalo hrozno boli medzi vinohradmi. Tu boli vinohrady na svahoch Malých Karpát a ľudia bývali v obciach,

51 dedinkách a mestách. Hrozno zvážali zo svahov a tam kde bývali tam to spracovávali. Takže vznikli také komplexy obytných, spracovateľských, skladovacích a hospodárskych priestorov ... Vinič sa pestuje na svahoch Malých Karpát v kamenistej pôde, ktorá spôsobuje dve veci. To že úrody sú menšie, takže to nemôže byť o kvantite, lebo tie pôdy sú prirodzene chudobnejšie a druhá, že aj keď sme dosť na severe tak pôda sa cez deň dosť prehrieva a v noci sáľa teplo a v dobe dozrievanie keď sú chladnejšie noci umožňuje, aby hrozno dozrelo do vysokých cukornatostí. Dajú sa tu dopestovať kvalitné vína vyšších prívlastkov s vyššou cukornatosťou. Tú identitu dobre popísal Matej Bel začiatkom 18. Storočia, že tá identita je daná tou rozmanitosťou tej oblasti. Tým, že je tá oblasť taká členitá, že sú to svahy Malých Karpát, že sú svahy, ktoré sú obrátené na východ, na juhovýchod, niektoré na juh a juhozápad, že sú niektoré vo výške kde prefukuje vietor, niektoré v kotlinách kde vzduch stojí a hrozno sa tam doslova smaží a celý deň tam v lete svieti slnko. Tu je tá rozmanitosť veľmi zaujímavá.“ (SH7)

„Robíme vína šumivé technológiou Champagne. Čo je taktiež identita tohto regiónu, pretože Bratislava bola údajne prvé mesto mimo Champagne, kde sa vyrábali sekty a pred znárodňovaním za komunizmu tu bolo v Bratislave a okolí okolo 20 súkromných firiem, ktoré vyrábali sekty a napríklad Palugyáovci importovali vína a sekty po celom svete. Do Japonska, Indie, Kanady, USA. A to všetko vďaka tomu, že sme tá severná okrajová oblasť, pretože tu máme viacej kyselín, čo je tiež veľmi dôležité pre tie sekty a to je tiež určitá identita tohto regiónu o čom nikto nevie. Hubert ako výrobca sektu ostal ako jediný, monopolný výrobca sektu a bol preložený do Serede. Tým sa tá identita sektov stratila a je skôr tá identita spájaná so Sereďou ako s Malokarpatskou vinohradníckou oblasťou.“ (SH7)

„Malé Karpaty sú hlavne postavené na žule alebo na kryštalických filitoch, na bridlici a samozrejme to podložie, minerály sa prejavujú potom v charaktere toho vína, že sú hlavne vína z Malých Karpát trošku pevnejšie, výrazne korenisté s výraznou aromatikou. To je typické pre túto oblasť Malých Karpát. My to vnímame tak, že Slovensko na to, že je to veľmi malá krajina, tak má veľmi rôznorodé pôdne podložia. Sú tu od andezitov, granitov, žuly cez rôzne naplaveniny, sprašovité pôdy až po pôdy sopečného pôvodu.“ (SH8)

„Krajina a ešte aj pôda. Tuto máme z našich vinohradov tri typy pôdy ... Spraš, naplavenina, celý kameň – žula a miešaná bridlica ... Takže tá pôda je dôležitá. Malé

Karpaty sú jedinečné v tom, že to je prvotná hornina, tuto je to už naviate, ale tam tie svahy Malých Karpát to je prvotná hornina, ktorá vlastne vznikla vrásnením a to je málokde na svete. Úplne najtypickejšia odroda tu v Modre je Veltlínske zelené a potom my si považujeme druhú odrodu Rizling...Tá identita trvá strašne veľa rokov nie je to len tak, že lúskneme prstami a je to. A ešte tá identita to je aj to že máme 95 % hrozna máme z našich viníc a keď nie tak tu z družstva zo Šenkvíc alebo z Chorvátskeho Grobu.“ (SH14)

„Malé Karpaty. Tá poloha, tie kopce sú jedinečné a je už len na každom, aby odhadol tú odrodu, či už modrú alebo bielu, ktorá patrí sem do týchto kopcov. Vždy tu bol Rizling vlašský, Veltlínske zelené, Rizling rýnsky, Tramíny, takže ja si myslím, že Karpaty tou svojou polohou a tým svojim podložím.“ (SH5)

„...Ako som povedal, Malokarpatská oblasť je výnimočná komplet krásnymi všeobecnými vínami. Sú tu vína s vyšším obsahom kyselín a dôležitá je taktiež pôda, ktorá je na každom kúsku úplne iná.“ (SH11)

„Tá identita pre Malokarpatskú vinohradnícku oblasť je taká istá ako pre Modru. Boli obdobia keď Malé Karpaty a vinice pod nimi boli čisto v bielom prevedení. Špeciality boli v Rači ako Frankovka a v Orešanoch Modrý Portugal a údajne tam sa im dobre darilo a tak ich tam pestovali ... Dnes prechádzame na modré odrody, pestujeme ich s úspechom, vyrábame senzačné červené vína po celých Malých Karpatoch približne v jednej tretine produkcii vinárov. Určite k tomu prispieva klimatická zmena, že sme svedkami toho, že sa tá klíma naozaj mení a je to veľmi rýchle. A oblasti kde sa predtým vinič nepestoval sa začínajú využívať na biele odrody, tam kde pestovali senzačné červené, tak upadajú, že už sa tam pomaly nebude dať nič pestovať, tam je tak veľmi teplo. U nás kde bolo len biele, tak to červené je fajn. Takýmto prerodom my prechádzame.“ (SH9)

„Tento región je výnimočný určite. Čo sa týka Modry, Malých Karpát a týchto okolitých lokalít. Tá špecifickosť tohto regiónu je dlhotrvajúca tradícia vinárstva a vinohradníctva a pôdne podmienky. V tejto Malokarpatskej oblasti sa striedajú rôzne druhy pôdnych zložení pár metrov od seba...“ (SH1)

Výsledky: Z vyššie uvedených výpovedí vinárov vyplýva, že vinári nahliadajú na identitu Malokarpatskej vinohradníckej oblasti rôznymi spôsobmi. Z hľadiska kvalita a chute konštatujú, že vína z Malých Karpát sú pevnejšie, korenisté, s výraznou aromatikou a mineralitou. Kamenistá pôda tu spôsobuje menšie úrody, takže je to o kvalite. Pôda sa počas dňa prehrieva a v noci vyžaruje teplo a vďaka tomu vína dozrievajú do vyšších cukornatostí. Ďalej podľa vinárov identita oblasti spočíva v rôznorodosti pôd a v Malých Karpatoch, ktoré sú prvotnou horninou v oblasti. Samozrejme patria sem aj pivnice, viechy kde sa ľudia spolu stretávajú. Z historického hľadiska nahliadajú na identitu Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, že ako v jedinej sa nespracovávalo hrozno priamo vo vinohradoch, ale zvážalo sa dole do dedín, miest kde ľudia bývali a tam ho aj spracovávali a tak tu vznikali obytné, spracovateľské priestory. Zaujímavosťou je, že už v 18. Storočí Matej Bel, polyhistor a významný európsky vedec, vedel čím je táto oblasť identická a konkrétne teda, že je to jej rozmanitosťou. Oblasť je krásne členitá a jedná sa o svahy Malých Karpát obrátených na rôzne svetové strany. V minulosti Malokarpatská vinohradnícka oblasť bola známa vďaka tomu, že Bratislava bola údajne prvým mestom mimo Champagne, kde sa vyrábali sekty. Malých firiem, ktoré ich vyrábali tu bolo mnoho a vyvážali vína a sekty po celom svete. Takže aj toto je identita Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, ale dnes to už nie je možné tvrdiť, pretože najznámejšia firma, čo sa týka výroby sektov bola presunutá do Serede a je skôr spájaná s týmto mestom ako s Malokarpatskou vinohradníckou oblasťou, aj keď všetko začínalo tu. Ďalej bolo identické pre túto oblasť a predovšetkým pre Modru, že sa tu v minulosti takmer vôbec nepestovali modré odrody a vinice boli čisto v bielom prevedení. Modré odrody sa pestovali v Rači a Orešanoch. Dnes z miest kde sa pestujú biele odrody naopak prechádzajú na modré odrody a to hlavne kvôli klimatickým zmenám.

2.8 Porovnanie Malokarpatskej vinohradníckej oblasti s ostatnými slovenskými vinohradníckymi oblasťami

Téma č.6. Cieľom je zistiť ako vinári vnímajú identitu vín z ich oblasti s porovnaním z iných vinohradníckych oblastí Slovenska. Na základe výpovedí vinárov je možné demonštrovať v čom spočívajú hlavné rozdiely. Vinári porovnávajú na základe chuťových vlastností vín, ktoré čerpajú z pôd alebo konštatujú že každá oblasť má niečo špecifické a kľúčom úspechu je správna odroda v správnej oblasti, v správnom vinohrade.

„Tak z iných oblastí dozrievajú vína úplne inak ako z našej. Sú buketnejšie, čo je vidieť aj na výstavách. Vína z tejto Malokarpatskej vinohradníckej oblasti sú tvrdšie, prírodnými kyselinami konzervatívnejšie, aj aromatickejšie ale samozrejme záleží aj od odrody...“ (SH2)

„Myslím si, že z našej oblasti Modra, Pezinok, Svätý Jur, Rača, Orešany sú najlepšie vína a ostatné oblasti sú oproti týmto slabé.“ (SH3)

„Každý región má niečo svoje. Ale všeobecne je známe, že od Bratislavy po Modru sú tie najlepšie oblasti. Napríklad, keď zoberiem Malokarpatskú oblasť Bratislava - Rača, tak tá račianska frankovka je unikátna a má úplne špecifické podmienky, hlavne z tých pôdnych vlastností. Potom Orešany majú taktiež výborné zloženie pôdy na červené vína ale súvisí to aj s počasím a ročníkom. Odtiaľto sú krásne Veltlíny. Pokiaľ niekto dokáže do tej pôdy zapasovať danú odrodu a príde nejaký dobrý ročník, ktorý k tomu tiež zapasuje, tá zhoda tých faktorov, tak z toho môže byť krásne špecifické víno.“ (SH1)

„Každá tá lokalita vzhľadom na to, že sú iné pôdne podmienky, iné klimatické podmienky a veľakrát je tam aj iné zloženie odrôd, tak ponúka niektoré vína, ktoré v tej našej oblasti možno nevyniknú až tak. Každá oblasť ponúka na trh vína v inom balení, s iným zážitkom. Dokážu ponúknuť iné chute, vône pri tej istej odrode. I vďaka novým technológiám, novým odrodám, rôznym klimatickým podmienkam. My postupne zisťujeme, že každá takáto lokalita v podstate vinohradnícka oblasť má určité špecifické podmienky kde odstupom času a to je tá empíria, skúsenosť zisťujeme, že ktoré odrody tam patria a ktoré odrody tam nepatria...“ (SH8)

„Ja nedám dopustiť na modranské vína ani na náš rajón, kopce, roviny aj údolia. Vo všetkých sa pestuje vinič a sú tie vína či z kopca alebo v porovnaní s rovinou, údolím odlišné. V údoliach sú väčšinou ťažšie pôdy a vyššia vrstva horničnej pôdy, ale býva tam vyššia spodná voda a to zas nerobí korienkom viniča dobre. Keď je chladno, tak nedozreje do takých vysokých cukornatostí a naopak na kopcoch je tá pôda kamenistá, to viniču nevadí a práve z toho čerpá mineralitu, tá sa v tom víne prejaví nakoniec v korenistosti a extraktivite. Čiže zapĺňa víno takýmto spôsobom. Všetky tie miestečka sú pre nás vzácne a máme ich radi ... Pri Krtíši je výnimočná oblasť, na tufoch, na tufovom podloží založená výbornými vlastnosťami a dozrieva tam hrozno do vyšších cukornatostí hlavne na červené je to oblasť vydarená a dá sa tam dorábať krásne červené víno, odrody Frankovka. Potom Tokaj je takou výnimočnou oblasťou. To sú také vykričané miesta a ostatné tie

55 vinohradnícke oblasti na Slovensku sú si dosť podobné. Aj pôdnym typom, aj slnečným svitom.“ (SH9)

„Pre nás sú tie naše najlepšie. Snažia sa o renesanciu a vzkriesenie tradičných odrôd, ktoré tu vždy boli. Prišlo veľa nových odrôd a teraz zistili, že tým sa tá pôvodná identita vytratí a že aj tak sa tu najviac hodia tie tradičné, staršie odrody.“ (SH12)

„Je tam rozdielnosť. Ja ako vinár ju vnímam že Malokarpatské vína sú pikantnejšie, výrazne ovocné čo podporuje ten vyšší obsah kyselín, teda taká šťavnatosť tých vín. Na druhej strane keď sa to porovnáva s Južnoslovenskou oblasťou alebo inou oblasťou, tak sú tie vína tvrdšie a potrebujú dlhší čas na to aby dozrievali a prišli k tomu optimu, ale o to majú väčší zrecí potenciál. Mnohokrát tie vína vedia potešiť neskôr o x rokov, ale samozrejme treba to aj s citom technologicky spracovať a vyrábať tie vína...“ (SH13)

„My sme možno trošku severnejšie a veľmi ako porovnať je to ťažké. Štúrovský región je vlastne najteplejší región a oni vlastne tú žulu a bridlicu nemajú, takže v chuti je taká slanosť, mineralita zo žuly. Takže hlavne v tomto je to odlišné, ale nemôžeme povedať čo je lepšie a čo horšie. Niekedy to bolo veľmi regionálne. Moja mama má 90 rokov a nikdy nepila červené víno, pretože tu jednoducho neboli veľmi charakteristické modré odrody, takže ani tí ľudia neboli na to naučení. A oni keď vlastne od mladosti pili, tak boli zvyknutí na určitý charakter toho vína. To je to, čo je dnes moderné, že máme piť to čo tu máme najbližšie.“ (SH14)

Výsledky: Z vyššie uvedených výpovedí vinárov je zrejmé, že v Malokarpatskej oblasti je výnimočná pôda, ktorá dodáva vínam mineralitu a to je dané práve bridlicou a žulou, ktorú Južnoslovenská oblasť nemá. Na druhej strane vína z Malokarpatskej oblasti sú tvrdšie a vďaka tomu majú väčší zrejúci potenciál. Vedia potešiť o pár rokov neskôr, pretože roky dozrievania im môžu iba prospieť. Jeden vinár vyzdvihuje konkrétne Modru, Krtíš a Tokaj. Považuje ich za najznámejšie, najslávnejšie miesta a ostatné vinohradnícke oblasti Slovenska označuje za veľmi podobné. Aj ostatní vinári okrem Malokarpatskej vinohradníckej oblasti vyzdvihujú Tokajskú oblasť a vidia v nej obrovský potenciál pre rozvoj vínnej turistiky a vybudovanie mena. Jediné čo vinári považujú za negatívum je, že Malokarpatská oblasť je znevýhodnená o dotácie nakoľko sa nachádza v Bratislavskom kraji, takže finančne to pre vinárov nie je jednoduché, pretože vybavenie na spracovanie hrozna a výrobu vína si musia zabezpečiť z vlastných finančných prostriedkov. Je zrejmé,

že pracovná sila v Bratislavskom kraji je oveľa drahšia ako v ktoromkoľvek inom kraji Slovenska.

2.9 Identita vín Slovenská republika a Česká republika

Téma č.7. Presnejšie čo sa vinárom vybaví keď počujú slovenské vína oproti českým alebo svetovým vínam. Cieľom témy je zistiť a porovnať postavenie a rozdielnosť slovenských vín v porovnaní s Českou republikou. Z nižšie uvedených výpovedí je zrejmé, že vinári sú nadšení ako to funguje v Českej republike a to predovšetkým vo vinohradníckej oblasti Morava. Oceňujú vínnu turistiku a jedného dňa by chceli dosiahnuť podobný stav. Vinári sa vo výpovediach zamerajú na kvalitu vín, cestovný ruch a kultúru pitia.

„Dobre, pretože sme chodievali na priateľské návštevy s vinármi na Moravu, podebatovať, ochutnať ich vína. Dokonca pred rozdelením republiky sme im vozili slovenské vína a dneska im môžeme závidieť, pretože by sme im asi ani nemali čo ponúknuť. Oni majú nové vinohrady, inú politiku na poľnohospodárstvo ako máme my a môžeme im iba závidieť, že majú toľko.“ (SH2)

„Tak tam hlavne z tých oblasti vyčnieva Morava. Také červené víno aké máme my, tam oni nemajú. Nemajú na to takú klímu, ale oni majú napríklad špecifickú tú ich Pálavu a Sauvignony.“ (SH1)

„Že sú lepšie ... Sú tu dva také aspekty. Čo sa týka kultúry pitia, podávania a vôbec celej propagácie vína Morava alebo Čechy a Morava je pred nami. Fungujú omnoho viac vínne cesty, agroturistika, cyklotrasy. Majú tak krásne projekty či sme vo Valticiach alebo v Znojme. Tá propagácia je ďalej a to im môžeme závidieť. Čo sa týka kvality vín, samozrejme každý si bude prihrievať svoju polievočku, ale existovali rôzne súťaže, kde sme spolu s Čechmi súťažili a to boli tie súťaže Slovensko vs. Čechy. Všade v každej krajine sú krásne vína. Slovensko má veľmi dobré predpoklady momentálne na výrobu červených vín v tom jednoznačne sme ďalej. Sme trošku južnejšie a máme tu viac toho tepla. Aj z tohto pramení, že tá kvalita červených vín je lepšia. Čo sa týka bielych vín, nie je to len o podmienkach, ale aj o kumšte, umení toho vinára...Nedá sa to paušalizovať. V každom prípade, by som povedal, že tá Morava si za socializmu nedala odtrhnúť a to vinárstvo je tam viac zakorenené. Sklípky, pivnice existovali už v tom čase a žili viac tým vínom ako my. Tie podmienky tu máme naozaj veľmi veľmi dobré, ale zase dobiehame to typické české, že

57 sa vedieť predať, vedieť sa prezentovať, marketingovo sa ukázať troška a vedieť budovať napríklad tú propagáciu vína spojenú s tou agroturistikou. Tu ťaháme za kratší koniec.“ (SH8)

„Každoročne sa snažím čo najviac vín okoštovať aj od konkurencie, aby sme vedeli kde sa asi nachádzame s našimi vínami a kde sú naše slabiny, alebo v čom sme možno lepší. Zatiaľ v tých bielych vínach je tak 1:1, že tá kvalita českého a slovenského vína sú vyvážené, vyrovnané a niekedy si až myslím, že to české, hlavne teda moravské víno, je aj o krôčik vpredu v bielych. Našťastie v červených nie je. Je to názor aj väčšiny našich hostí a zákazníkov, sú to ľudia čo hodne cestujú a sú úspešní, tak poznajú vína nielen z domáceho prostredia alebo od susedov, ale z celého sveta a takto vedia porovnávať a verím, že taký názor nestranného je oveľa cennejší než nás zaujatých. Ja sa nemôžem považovať za nezaujatého.“ (SH9)

„Sú perfektná konkurencia, pekne sa im to rozrastá a myslím si, že idú dobre. Lepšie ako Slováci, čo sa týka dotácií a rozvoja. My sme trošku pribrzdení a hlavne Bratislavský kraj je znevýhodnený dotáciami, pretože väčšina vinárov v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti ich nedostanú. Napríklad Trnavský kraj už tie dotácie dostane a veľa vinárom to môže pomôcť.“ (SH11)

„Možno taká typickosť alebo moravské vína, tak tam bola modernosť vyrábať polosuché alebo polosladké tie vína. Tam tých oblastí je veľa. Je tam čisté vápno na Pálave, sú tam spraše. Ťažko porovnateľné, ale určite majú menej slnečného svitu, trošku vyššie kyseliny a možno vlastne aj preto ten vyšší zvyškový cukor z tej tradície, že tam bol. U nás je tak ťažké podnikať v porovnaní s Rakúšanmi alebo s Čechmi, takže sa to prejavuje aj na tom. Nemáme tu tie cyklo dráhy a to je strašne veľa vecí, že ten vinár nesmie byť osamotený. My sme mali 30 000 ha viníc a dnes nemáme ani 10 000 a Česi mali necelých 10 000a dnes už majú skoro 30 000. Tá politická vôľa a možnosť podnikania bola u nich taká silná.“ (SH14)

„Omnoho ďalej sú na Morave v Čechách, kde vlastne už pred 25 rokmi vznikol vinársky fond do ktorého prispievajú všetci vinohradníci, vinári a dokonca štát tam dáva dotácie. Tieto prostriedky sa používajú na marketing, reklamu vín moravských aj celého moravského regiónu. Od rozdelenia federácie zaostávame pomaly už o 5 rokov za nimi vo vývoji. Celé nastavenie poľnohospodárstva na Slovensku bolo vždy na vedľajšej koľaji ... V Čechách tá transformácia pokračovala, tu boli sprivatizované štátne podniky a tu sa do

58 odďaľovalo. Tam bol prijatý vinársky zákon podstatne skôr o 2 alebo o 3 roky ako u nás, takže to bolo ďalšie oneskorenie. Založili vinársky fond, ktorý podporoval to vinohradníctvo a vinárstvo. Nielen teda marketing ale aj výsadbu nových vinohradov. Na výsadbu nového vinohradu stačilo majiteľovi mať aspoň 10 árov a u nás v tom čase bolo treba mať hektár. Pre tých malých vinárov tu mať 1 hektár bolo docela nemožné, kvôli spoluvlastníckym podielom ... Rozdelením Československa sme my stratili 10 miliónový trh skoro úplne, pretože kedysi sme obrovské množstvá vína vyvážali do Prahy, do Čiech. Vtedy bol pomer vinohradov rozlohy 2:1 v náš prospech, čiže my sme mali cez 20-25 000 a oni mali 10-13 000. Teraz sa to obrátilo.“ (SH7)

„Z mojej skúsenosti u nás prevláda viac suchých vín. Na Morave je väčšinou všetko so zvyškovým cukrom alebo väčšia časť so zvyškovým cukrom ... oni sú od nás ešte viac severnejšie a tým pádom majú trolilinku iné podmienky a ten zvyškový cukor tie vína viac zaguľacuje. A možno tam obyvatelia boli aj viac zvyknutí na takýto typ vína, aby tam ten cukor bol ... Ja ten zbytkový cukor tam nepotrebujem. Ja som výrobca, ktorý sa zameriava na výrobu suchých vín a vín, ktoré by mali vydržať viac rokov.“ (SH13)

Výsledky: Z vyššie uvedených výpovedí vinárov je zrejmé, že väčšine vinárov sa ako prvé vybaví vinohradnícka oblasť Morava. Vyjadrujú nadšenie so stavom aký majú, že sú podstatne viac zameraný na vínnu turistiku, vínne cesty, cyklotrasy a agroturistiku. Majú vytvorenú kultúru pitia a ľudia sem cestujú na víkendy, aby mohli nasať atmosféru prostredia, lokality a chodiť po ochutnávkach vín z pivnice do pivnice. Taktiež vyzdvihujú vyššiu podporu štátu. V Českej republike stále pribúdajú hektáre vinohradov a na Slovensku sa naopak znižujú. Na strane druhej z hľadiska kvality vín, tak vinári sa takmer zhodujú, že s bielymi vínami si môžeme konkurovať, že sú na rovnakej úrovni, alebo že v tých bielych vínach sú možno české vína o krok napred. Čo sa týka červených vín, tak konštatujú, že v nich sme lepší. Vinári vyzdvihujú, že na Slovensku prevládajú viac suché vína a naopak v Čechách, na Morave sú to viac vína so zvyškovým cukrom. Konštatujú, že to môže byť spôsobené tým, že u nich je menej slnečného svitu a majú vyššie kyseliny a tým pádom, aby sa to víno viac vyrovnalo, tak ponechávajú viac zvyškového cukru. Alebo jednoducho to je možno aj tým, že to tam už tak z tradície jednoducho je. Slovensko ako krajina musí dobiehať to, čo zameškala za socializmu a to, kde Česká republika už dávno je. Slovensko je pozadu 5 rokov a musí zapracovať na tom, aby sa vedeli predať, prezentovať a aby sa viac rozvíjala vínna turistika, vínna kultúra a cestovný ruch celkovo.

2.10 Identita vín Slovenská republika a Svet

Téma č.8. Ako vinári vnímajú identitu vín Slovenská republika versus Svet? Čo sa im vybaví, keď počujú slovenské vína oproti tým svetovým? Cieľom témy je zistiť a porovnať postavenie slovenských vín na zahraničných trhoch a to či sme im kvalitou vín schopný konkurovať.

„Slovensko má určite miesto vo svete. Síce iba maličký fliačok, ale je tam to Slovensko. Nemáme problém kvalitatívne konkurovať a si dovolím povedať, že slovenské vinárstvo si môže stáť takto na jednej úrovni s Európou a celým vinárskym svetom.“ (SH4)

„Že sa nemáme za čo hanbiť. Tie vína sú na takej úrovni a aj lepšie, ako sú tie zahraničné. Poväčšine. Akurát Slovensko je strašne malé na to, aby mohlo niekam exportovať vína a podobne. Kazí sa to tým, že niektorí vinári nakupujú mušty z Maďarska a hrozno za 25- 35 centov a tým likvidujú domácich vinohradníkov, kde sa za tú cenu nedá to hrozno dopestovať. Dôležité je to, aby slovenský zákazník kupoval slovenské vína a to tu nefunguje, na rozdiel od Rakúska a ostatných štátov. U nás nie je hrozno a výroba vína podporovaná dotáciami od štátu a to je tá základná chyba, pretože potom si iné štáty dokážu predávať hrozno iba za 25-30 centov.“ (SH1)

„...Čo sa týka slovenských vín oproti tým zo sveta, tak sa mi to zdá taký podvod, dovezeného toľko vína a za takú lacnú cenu. Tá cena sa mi na tom víne nepáči, pretože keď niečo niekto dobré donesie tak to musí aj niečo stáť.“ (SH2)

„...Za tých 40 rokov komunizmu, kde sa nič nedialo a bol to pre nás návrat späť, tak tie vinohradnícke oblasti vo svete sa zmenili z čistých producentov vína na centrá cestovného ruchu. Prakticky v Európe každá významnejšia oblasť, ktorá má pôdno-klimatické podmienky, aby produkovala nejaké špecifické vína vyššej kvality s vyššou hodnotou, tak je zároveň spojená aj s cestovným ruchom. Ľudia vo svete nekonzumujú už iba víno u seba doma, ale chodia sa pozrieť tam, kde sa to víno vyrába a trávia tam dovolenky, kde vstrebávajú atmosféru toho regiónu nielen čo sa toho vína týka, ale aj gastronómie, kultúry, historických pamiatok, histórie ako takej ... A Kým tie svetové vinohradnícke oblasti sú dané homogénnym pôdnym profilom a podnebím, tak tu sú obrovské rozdiely ... Vieme ako to geniálne zvládla oblasť Beaujolais, lebo to je región a teraz v Novembri predposledný štvrtok sa otvárajú po celom svete súdky, fľaše s Beaujolais. To je čistý marketing a predsa každý vie že existuje Beaujolais. Každý vie, že je Champagne,

Bordeaux, Burgundské vína. Takým dobrým príkladom čo máme pod nosom sú tokajské vína, ktoré spĺňajú všetky tieto predpoklady vybudovania mena regiónu a teda aj toho produktu.“ (SH7)

„Nie sme objavení. Jeden môže byť najlepší vinár na svete a neurobí tú krajinu krajinou, ale musí to byť veľmi dlhý čas a veľmi veľa vinárov a v podstate vtedy tá sila sa prejaví, že my patríme do tej by som povedala špičky výroby bielych vín. Pochádzam z vinárskej rodiny, kde strýko, ktorý dnes by mal dnes takmer 100 rokov, vyštudoval Lednicu a vždy hovoril, že my sme krajina bielych vín, že sme požehnaná krajina, kde je harmónia medzi kyselinami a cukrami. To hrozno, ktoré sa dopestuje, že je v harmónii. Tým pádom u nás sú jedinečné vína a vidíte to široké spektrum, že máte Veltlíny, Rizlingy, Vlašáky a viete ich krásne rozlíšiť a v tých európskych krajinách je to skôr výnimka. Je to síce aj špecializácia tých jednotlivých regiónov, že sa špecializujú na Rizling alebo na Pinot, ale tá rozlíšiteľnosť slovenských vín, to je to úžasné čo máme. To je taká naša prednosť a to druhé, že sme stratili stav socializmu v rámci sveta a že to potrvá, ak teda developeri nezlikvidujú tú pôdu, tak to bude trvať roky ešte ... Krajina je tu nádherná, vlnitá. Sú tu blízko hory a to nenájdete ani v Burgenlande ani na Morave ... Väčšinou tú krajino tvorbu a peknotu tvoria tí malí, tí sa s tým hrajú. Je to škoda, pretože keď idete do zahraničia, tak tam tú peknotu najväčšiu robia na vidieku tí malí. Či už je to gastronómia alebo vinárstvo. My hovoríme, že to Veltlínske zelené je odroda, ktorá sem patrí do Malých Karpát hlavne teda v okolí Modry. Je to dosť vyťažená odroda, ktorá dokáže dať veľké hektárové výnosy. Keby ste prišli do Wachau, tak tam je to postavené na Rulandskom, na Veltlíne a na Rizlingu. Ešte napríklad teraz ľudia povedia, že si dajú Prosecco, ani nevedia z čoho to je a iba to majú v ušiach. Nevedia, že to je z odrody, ktorá je nevalnej kvality v podstate a vymysleli Prosecco, preto aby jej našli parketu. Taliani sa nádherne vynašli a zmarketingovali a celý svet vie čo je Prosecco. Pred 15 rokmi sme ani nevedeli čo to je.“ (SH14)

„Na jednej strane musím povedať, máme spoustu ocenení, ktoré priniesli slovenské vína zo zahraničia, že slovenské vína sa v určitej cenovej relácii vyrovnali kvalitatívne a sú absolútne konkurencie schopné čo sa týka kvality. Možno nie sú konkurencie schopné čo sa týka ceny a hlavne hovorím o tom nižšom segmente. Vzhľadom na to, že bohužiaľ zahraničné vinárstva majú omnoho väčšiu podporu finančnú ako slovenské...My môžeme konkurovať kvalitou ale cenou ťažko, keď on dostane 3-4 krát vyššie platby na hektár alebo za kilo hrozna, to znamená, že on dostane podporu a potom v konečnom dôsledku

61 dokáže predávať pomerne veľmi lacno. Napríklad Španieli majú 1 100 000 ha, Francúzi 800 000 ha, Taliani 800 000 ha a oni už dávno pochopili, že pokiaľ budú podporovať toho vinára a vinohradníka a že tomu vinohradníkovi sa oplatí to hrozno pestovať, tak vlastne vytvárajú určitú krajino tvorbu, vytvárajú podmienky na to, aby ľudia cestovali za vínnou agroturistikou a tí ľudia tam nechávajú obrovské peniaze za ubytovanie, za služby, za jedlo, za víno, za rôzne darčekové predmety a to sú peniaze, ktoré oni môžu rozdeľovať.“ (SH8)

„Reklama. Slovenské vína sú dosť málo podporované reklamou, ten svet nám niekde odišiel čo sa týka propagácie, myslím teda hlavne propagáciu zo strany štátu. V tých okolitých štátoch sa ten štát snaží viac o podporu týchto poľnohospodárskych výrobkov, nielen vína, ale aj všetkého. Na tom Slovensku to nejako nefunguje a tá propagácia slovenského vína je na veľmi nízkej úrovni, keď to porovnám so svetom.“ (SH6)

„Myslím si, že slovenské vína sú velice dobré. Myslím, že konkurujeme svetovým vínam. Všetko záleží od predaja, marketingu. Sme konkurencie schopný možno niekedy aj lepší, ale samozrejme nemôžeme sa porovnávať s Argentínou alebo s Čile tam sú tie cukornatosti oproti nám vyššie.“ (SH11)

„Milión fliaš vína, lepšie dotácie, ale kvalita je nižšia. Naše vína sú kvalitnejšie, ale máme problémy s predajom kvôli vysokému dovozu vína zo zahraničia.“ (SH12)

„Máme čo ponúknuť, ale v inom smere. Ako je tá rozdielnosť, že Malé Karpaty a Južnoslovenská oblasť, tak voči svetu to ešte viac je možno postrehnuteľnejšie, že my nemôžeme vyrábať to čo vyrábajú v Španielsku, lebo nemáme klimatické, poveternostné podmienky, máme tu ťažšie, náročnejšie pôdy čo sa týka obrábania. Úrody tým, že sme severnejšie sú o 30-50 % menšie, tým pádom naše hrozno by malo byť o polovicu drahšie ale naopak je to, že mnohokrát ho máme nepredajné, ťažko predajné aj za malú cenu, lebo tá veľkoprodukcia odtiaľ to valcuje. Myslím si, že aj zmenami klímy môžeme očakávať väčší záujem o slovenské vína alebo české. Začínajú tam mať veľký problém s teplom, prílišným teplom a nám to začína nahrávať v určitých ročníkoch pre výrobu červených vín. Skôr začína byť už problém, že tiež tie kyseliny, ktorými som sa chcel na začiatku chváliť nie každoročne sú tak ideálne.“ (SH13

Výsledky: Z vyššie uvedených výpovedí vinárov vyplýva, že Slovensko je malá krajina, ktorá sa nemá za čo hanbiť. Kvalitatívne slovenské vína môžu konkurovať tým zahraničným. Vína sú na vynikajúcej úrovni, ale Slovensko je malá krajina, ktorá sa najskôr musí sústrediť na ovládnutie domáceho trhu a možno neskôr na väčšie zahraničné trhy. Vinárov znepokojuje cena dovážaného vína a dovážaného hrozna, pretože ostatné európske krajiny majú oveľa väčšie dotácie a finančnú podporu od štátu ako má Slovensko. Vďaka tomu nedávno na Slovensku vzniklo nové združenie s názvom Cech vinohradníkov a vinárov Slovenska, ktorého hlavným cieľom je boj proti dovozu tankového, veľkého množstva vína a dotovaného hrozna, ktoré sa fľašuje ako slovenské víno a súčasne tak aj prísnejšie kontroly a dodržiavanie štandardov pri produkcii slovenského vína (Cech vinohradníkov a vinárov Slovenska, 2019). Slovenské vína bodujú na svetových súťažiach, ale bojujú s dovážaným vínom a s tým, že im chýba to, aby sem viac ľudia cestovali za vínnou agroturistikou. Taktiež sa zhodujú na tom, že v reštauráciách, by namiesto zahraničného vína malo byť omnoho viac slovenského vína. Všade vo svete, v okolitých štátoch a aj v malých dedinkách to funguje. Ľudia cestujú do ich oblastí nielen za vínom, ale aj za tým zážitkom, ktorý je s tým spojený. Silnou prednosťou je rozlíšiteľnosť slovenských vín, to je to úžasné čo Slovensko ako krajina má, čím vyniká a čo musí rozvíjať. Vinári taktiež vyzdvihujú lepšiu celoštátnu prezentáciu svetových oblastí a lepší marketing.

2.11 Identita a zákazníci. Identita zákazníci a vinári

Téma č.9. Téma je rozdelená na 2 podkapitoly. Prvá podkapitola je zameraná na vnímanie identity zákazníkmi, cez čo konkrétne identitu vnímajú a či sa to odráža na ich preferenciách pri výbere vína. Cieľom druhej podkapitoly je zistiť rozdiely vo vnímaní identity zákazníkov a vinárov. Či vnímanie a postoje medzi nimi sú odlišné alebo podobné.

2.11.1 Vnímajú identitu aj zákazníci? Ako ju vnímajú? „Zákazníci vnímajú identitu, ale skôr si myslím, že dnes to vnímajú cez vinára. To znamená, že vinár je garanciou nejakej kvality vína. Milovník vína rád skúša, pije vína z celého Slovenska. Ak sa mu niečo páči tak samozrejme tie blízke korene a to, že žije tu v Malých Karpatoch, tak viem, že uprednostňuje Malokarpatské vína. Možno aj preto, že sú na to naučení. Dnes sa hlavne predávajú vína podľa vinára. Vinár už za tých 20-25 rokov, keď je na trhu si už urobil dobré meno alebo zlé a to meno predáva. Buď on je

63 garanciou tej kvality čo ponúka a už potom nechá na svojho zákazníka, aby si vybral akú odrodu, aký vnem a aký charakter vína mu vyhovuje. Čo sa týka kvality, tak ten vinár je vždy na prvom mieste.“ (SH8)

„Väčšina zákazníkov, ktorí chodia ochutnávať víno, tak tú identitu vnímajú iba na základe chuťových vlastností toho vína. Či im chutí, či im chutí viac alebo menej, ale aby vedeli dostatočne správne vyhodnotiť tú danú oblasť, región v tom víne, tak takých je úplne minimum.“ (SH1)

„Povedal by som, že dneska je to viacej založené skôr na reklame. Ale je dosť veľa ľudí, ktorí sa začínajú venovať vínu ako lajcká verejnosť začínajú poznávať, objavovať tie vína a začínajú ich porovnávať. Takže si myslím, že trend je taký, že ľudia to začínajú spoznávať a vidia rozdiely v tých jednotlivých oblastiach.“ (SH6)

„Zákazníci ktorí pijú Bordeaux, Champagne a Beaujolais, tak to vnímajú. Prostredníctvom toho, že sa dostanú k tým produktom, tak potom sa tam aj vyberú, chodia tam na dovolenky do týchto svetoznámych oblastí: Provensálska, Toskánska v Taliansku. Vo Švajčiarsku je unikátna oblasť v Alpách vo výške 1000 m. n. m sú vinohrady. Takže ľudia tú identitu vnímajú. Čo je problém, tak veľmi slabo vnímajú ľudia v gastronómii u nás. Keď si pozriete reštaurácie u nás v našej oblasti, tak tam dominujú zahraničné vína, vína z iných vinohradníckych oblastí, vína z Moravy alebo vína, ktoré sú síce od našich výrobcov, ale sú vyrobené z hrozna, ktoré je dovezené zo zahraničia alebo z južného, stredného Slovenska a tu sa tá identita stráca. Bohužiaľ je to zase na niekoľko rokov osvety, aby sa dosiahol ten stav, čo je bežný keď prejdete cez Dunaj do Rakúska a prídete do nejakej dedinky čo má 3000 obyvateľov, v každej reštaurácii, v každom zariadení majú vína len od domácich výrobcov a je to normálne, pretože by bolo čudné keby tam máte niečo iné ... Každému je jasné, že pije vína od ľudí ktorých pozná, pretože do určitej miery tou vlastnou tvárou garantujú, že na tej etikete je napísané to čo je aj vo vnútri alebo naopak. V tomto sa nám bohužiaľ nepodarilo výraznejšie pokročiť.“ (SH7)

„Vnímajú, našťastie. Predsa len to na čo sme zvyknutí odmalička je nám najbližšie ... Hostia okoštujú aj víno zvonku, ale to naše je im predsa len najbližšie. Inak by sme pomreli od hladu, nielen od smädu. Pretože naše vína keby sa to porovnávalo len z cenovej stránky, ale aj zo stránky kvality tak sme najdrahší. Keď si chce kúpiť Slovák, úspešní Slovák zahraničné víno, tak by zarobil, ale kúpi si predsa len to svoje, naše teda domáce,

64 slovenské, lebo je na to naučený a tak sa nejako držíme nad hladinou. Keby išlo všetko len cez ekonomiku bolo by to oveľa horšie.“ (SH9)

„Záleží to vždy od človeka. Každý sme iný a tak je to aj s vínom. Niekto to vníma, niekto menej a niekto možno vôbec. Väčšinou to je tak, že ľudia čo sa tomu viac rozumejú, tak to vnímajú a keď vedia, že z tejto oblasti im víno chutí najviac, tak sa vždy popri tom ako budú ochutnávať aj iné vína raz za čas k nemu vrátia.“ (SH2)

„Sú ľudia, ktorí majú prechutnané, ktorí si nejaké veci o víne prečítajú. Sú aj takí, ktorí sa sťažujú keď im nalejete Tramín červený, že prečo to víno nie je červené. Takže by som povedal, že zhruba nejakých 70% pije víno, len aby si niečo vypilo a tých 30% je takých, čo už majú niečo odpité, už aj tomu rozumejú a tí si dávajú na tom záležať, aby si vyhľadali to svoje obľúbené víno ... Zo skúseností vieme, že najviac chutí víno s príbehom. Poviete napríklad, že na akom kopci rástlo, čo sa s tým robilo, či sa to trápilo alebo ako to krásne išlo, či bolo v sude a podobne. S tým príbehom to viacej chutí a ja si myslím, že to patrí tím ľuďom, ktorí to víno ponúkajú aby sa toto naučili podať.“ (SH5)

„Pravidelný konzument a človek ktorý víno aspoň trochu rozumie, tak tú identitu trochu asi vníma. Nepravidelný konzument si kúpi napríklad tokajské víno, pretože počul, že to je vyhlásené a to bude teda určite výborné. Myslím si, že to skôr vnímajú cez tú značku a meno toho vinára.“ (SH12)

„Nie, málo. Slovensko veľmi málo a to je problém ktorý je, že slovenská identita je veľmi slabo chápaná. Ale to neplatí len o víne, ale to platí všeobecne aj v službách a ostatných poľnohospodárskych komoditách.“ (SH4)

2.11.2 Je vnímanie zákazníkov odlišné oproti tomu ako to vnímajú vinári? „Myslím že nie. Aj ten vinár je predsa konzument a vyskúša víno aj z inej vinohradníckej oblasti, takže je to to isté podľa mňa.“ (SH6)

„Čo sa týka vinára a zákazníka v tomto regióne, tak tieto vína sú pekné a lepšie než vína z iných oblastí. Určite to tí ľudia vnímajú a snažia sa preto kupovať si naše vína a nie vína v supermarkete. Vnímajú to určite, ale myslím si, že na inej úrovni ako to vníma ten vinár. Predsa len vinár dokáže porovnávať viac do hĺbky, pretože dokáže odhaliť akým spôsobom, metódou to bolo spracované a tak ďalej.“ (SH11)

„Všetko smeruje ku koncovému produktu čiže vínu. Aj vinár, vždy keď ochutnávame vína nejakého konkurenta, kamaráta, vinára, tak sa hovorí, že vo víne je pravda a vždy sa pri tom víne musí hovoriť pravda ... Vinár má svoj vlastný rukopis, má svoj vlastný štýl. Ja obdivujem a mám rád takých vinárov kde v tom víne je cítiť kus tej duše toho vinára a toto myslím, že obdivujú aj vinári, ktorí to dokážu identifikovať, že v tom víne je kus toho vinára, kus tej pivnice, ten rukopis, tak ako keď nejaký spevák naspieva nejaké cédéčko a keď si ho púšťate, tak tie pesničky sú v nejakom štýle. Alebo maliar maľuje a obrazy majú jeden spoločný rukopis. Lebo aj vyrábať víno je umenie a ja hovorím, my sme tiež umelci a preto tá pivnica má určitý rukopis a to je zaujímavé, že toho zákazníka ten váš štýl buď osloví a ide za vami, alebo jednoducho hľadá úplne niečo iné. Je dobré, že sme rôznorodí a tá rôznorodosť, to je to krásne na tom víne a aj pre toho zákazníka je zaujímavé, že ide za tým. Možno to nevie tak kvetnato opísať ako to vie vinár tou vinárskou hantírkou, ale vie čo ho osloví, čo mu chutí. Vždy je to o tom čo mu chutí a čo mu nechutí.“ (SH8)

„Určite áno, samozrejme, pretože my sme veľmi blízko k tomu, my to vidíme úplne inak, pre nás sú niektoré veci automatické, čo pre toho zákazníka z ďaleka automatické nie je.“ (SH4)

„Áno je. Pretože to je o tých ľuďoch, jednoducho keď tá identita ostane v človeku a v takej dôvere medzi ľuďmi, tak môže prísť sem a vôbec nebude rozlišovať ročníky. Pretože ja ako vinár rozlišujem ročníky, kedy, aké mám víno, ale oni nie. Je to o tej dôvere. Sú naučení, dôverujú a im to chutí.“ (SH2)

„Myslím si, že je to veľmi podobné, pretože zákazník počúva vždy toho vinára, takže čokoľvek keď vinár dokáže dobre vysvetliť a dokáže si to predstaviť, pochopiť aj ten zákazník, tak to spojenie môže byť takmer úplne rovnaké.“ (SH10)

„To záleží aký človek. Niektorí to vnímajú úplne tak ako my. Máme perfektných fanúšikov a niekto zase záleží ako sa pozerá na víno. Ja hovorím, že fľaša vína to je koncovka a 80 % práce je v tej vinici. My tým, že robíme celý ten kolobeh tak to berieme, že to je tak ako to má byť.“ (SH14)

Výsledky: Vinári na základe vyššie uvedených výpovedí v obidvoch podkapitolách sa rozdelia na 2 skupiny. Na jednej strane vinári konštatujú, že zákazníci to vnímajú, ale skôr cez

66 vinára. Dôležité je pre nich meno vinára, pretože práve vinár je pre nich garanciou kvality. Ľudia si k vinárovi vytvoria dôveru a zvyšok je na zákazníkovi. Zákazník rozhoduje aký typ vína chce na základe jeho chuťových preferencií. Ďalej je pre ľudí dôležitý príbeh. Z výpovedí vinárov vyplýva, že ak hosťom k vínu povedia príbeh ako napríklad z akého vinohradu pochádza hrozno, aký bol daný ročník, akým spôsobom vyrábali víno, ako a kde vyzrievalo, tak ľuďom chutí omnoho viac. Ľudia to vnímajú aj cez chuťové vlastnosti vína a vyberajú si čo im chutí a samozrejme radi skúšajú zahraničné vína, ale väčšinou sa vrátia k tým slovenským alebo malokarpatským vínam. Druhá skupina vinárov konštatuje, že nie každý konzument to vníma, alebo že celkovo Slováci vnímajú identitu veľmi slabo. Dôvodom je, že krajina vždy niekomu patrila a národu chýba hrdosť. Hrdosť a to, že by Slováci mali predovšetkým podporovať domáce, slovenské produkty. V druhej podkapitole, ktorá je zameraná na odlišnosti vnímania identity medzi vinármi a zákazníkmi. Prvá skupina vinárov tvrdí, že to vnímanie je úplne rovnaké. Zákazník je konzument a taktiež aj vinár je konzument. Ochutnávajú, degustujú vína ostatných vinárov a zisťujú na akej úrovni sa asi nachádzajú. Ak je medzi vinárom a zákazníkom vybudovaná dôvera, tak zákazník sa mu plne vkladá do rúk a dokáže sa nastaviť na rovnakú vlnu ako vinár. Druhá skupina to vníma odlišne, pretože sú toho názoru, že zákazníci to nemôžu vnímať rovnako pokiaľ nezažili celý proces výroby vína a že predsa len vinári dokážu podľa chuti vyhodnotiť víno do úplných detailov, čo naopak zákazníci nedokážu. Vinári sú pri celom procese a zrode finálneho produktu a konštatujú, že to ľudia vnímajú rozdielne.

2.12 Správne vnímanie identity zákazníkom

Téma č. 10. Čo by sa dalo spraviť pre to, aby to zákazník vnímal správne? Cieľom témy je zistiť čo by sa dalo robiť pre to, aby tú identitu zákazník vnímal správne. Čo by mal pre to urobiť zákazník alebo naopak čo by mali pre to urobiť vinári.

„Marketing. Nerobíme spoločný vinársky marketing na Slovensku a to je najväčší problém, ktorý ja hovorím, že každý sa hrá na svojom vlastnom piesočku, ale spoločný marketing nerobíme, celoslovenský ako taký.“ (SH4)

„Presvedčiť ich, aby pili víno u toho výrobcu u ktorého sú. V podstate spolupráca, komunikácia s tým zákazníkom. Venovať mu 5-10 minút aspoň a baviť sa o tom ... Takže chutnať, chutnať a baviť sa...“ (SH5)

„Musia si sami ľudia uvedomiť, že treba podporovať naše domáce produkty, ktoré si dokážeme vyrobiť v našich regiónoch. Mať aj zahraničné, ale prevaha slovenských a v jednotlivých regiónoch práve lokálnych produktov. Od tohto sa treba odvíjať a potom možno bude aj zákazník schopný vnímať tú identitu ako podstatnú zložku pre úspešný a ďalší rozvoj.“ (SH7)

„My napríklad dávame na naše vína taký štítok, že sme radi že pijete slovenské vína. Momentálne tá nerovnováha medzi dotáciami v Európskej Únii a u nás je veľká a tak sa snažíme tým ľuďom pripomenúť, že sme naozaj radi že pijú ani nie naše vína, ale tie naše slovenské vína. Ale určite je to aj vec toho proma, marketingu.“ (SH14)

„Mal by chodiť po vínnych cestách, hlavne po vinároch, mal by si prejsť každú obec kde mu to víno chutí. Taktiež mať niekoho, kto by mu o tom vedel porozprávať, urobiť si nejaký sommeliersky kurz, aby mal konzument vína aspoň základné vedomosti. Jednoducho k vínu sa každý musí prepiť.“ (SH2)

„Najdôležitejší je marketing a komunikácia vinára so zákazníkom. To ako predstaví seba, podnik a hlavne to víno, ktoré chce tomu zákazníkovi predať. Na tom záleží všetko.“ (SH8)

„Jednoznačne najdôležitejším aspektom je komunikácia. Ako som spomínal veľa našich zákazníkov sa už rozumie vínu, nie úplne dokonalo ale rozumie. Takže záleží na nás vinároch ako ich presvedčíme, zaujmeme, aby si naše víno kúpili a ostali mu aj verní do budúcna.“ (SH9)

„Marketing ako sme spomínali. Správna propagácia, celoštátna.“ (SH6)

„Určite nejaké školenia, kurzy, ale taktiež sú dôležité ochutnávky vín. A samozrejme najdôležitejší je marketing a správne cielený predaj.“ (SH11)

Výsledky: Z vyššie uvedených informácií vyplýva, že pokiaľ sa chcú vínu konzumenti, zákazníci viac rozumieť a vnímať jednotlivé rozdiely medzi vínami, tak by mali chodiť po ochutnávkach, priamo k vinárom alebo prípadne si urobiť nejaké základné školenie, aby mali základné vedomosti o víne. Vinári zvýrazňujú potrebu celoslovenského, spoločného marketingu, pretože ten je dnes kľúčom ku všetkému. Jedno vinárstvo prišlo s inovatívnym nápadom, kde na svoje vína nalepili štítok s poďakovaním za konzumáciu slovenských vín.

Týmto nápadom chcú ľuďom pripomenúť a prejaviť vďaku za konzumáciu slovenských vín a podporu lokálnych vinárstiev.

2.13 Mladosť, spomienky

Téma č. 11. Cieľom témy je zvýrazniť blízku väzbu vinárov na vinohrady ako na miesto kde vyrastali.

„Čo sa týka identity, tak ja pochádzam a manžel tiež pochádza z vinohradníckej rodiny, takže my sme vlastne v tomto kraji vyrastali. My sme vyrastali v dome kde za domom sme mali vinicu vždy. 30 árov to bolo za jedným domom a za rodičovským ďalších asi 30 árov, takže my ako deti sme sa nehrali na ihrisku ale v tom vinohrade. Naši robili a my sme sa hrali ... A tuto v tejto budove bola vlastne sušiareň ovocia a výroba vína. A to bolo aj také šťastie, ako správni sedliaci sme neboli takí, že prídeme a zbúrame to. V podstate tu zachovali čo sa dalo a iba sme dostavali nové veci. Nechali sme tomu ten starý, typický ráz. Podporujeme lokálne výrobky, aby keď niekto príde sme mohli ukázať aký ten kraj vlastne je. Mám tu aj staré fotky a vidíte sú tam Modrania a ľudia z Vinosad a vlastne v nedeľu sa išli prejsť do vinohradov. Pre nich tá hodnota nebol dom, ale skôr tá vinica lebo tá ich živila.“ (SH14)

„V tomto regióne v podstate bolo víno, vinohrady vždy. Človek, keď sa zobudil už ako malé decko v sobotu tu bol vinohrad, vinohrad, vinohrad.“ (SH4)

„ ...Ostatní ľudia, ktorí sa tu neživili výrobou vína, ale iným remeslom, tak prakticky každý mal nejaký vinohrad a aj v tých meštianskych domoch, ktoré sú kultúrnymi pamiatkami v centrách miest boli aj pivnice na výrobu vína. Ak sa remeselníkom nedarilo v remesle, tak si pomáhali tým, že mali nejaké víno pre seba, pre rodinu a niečo aj predali. Takže teraz sa tomu hovorí, že diverzifikovali riziko a Konfucius tomu hovoril, že nemôžete mať všetky vajíčka v jednom košíku ...“ (SH7)

Výsledky: Z vyššie uvedených výpovedí vyplýva, že vinári radi spomínajú na staré časy. Zdôrazňujú, že vo vinohrade mnohí vyrastali a pre nich to znamená všetko. V minulosti ľudia, ktorí sa živili nejakým iným remeslom, tak aj tak si vo svojom voľnom čase pre seba a svoju rodinu vyrábali víno. Vo vinohradoch trávili akýkoľvek voľný čas. Deti sa tam

69 hrávali a rodiny trávili svoj voľný čas na prechádzkach vo vinohrade. Väčšina rodín vlastnila kúsok vinohradu a takto sa to dedilo z generácie na generáciu.

2.14 Nespokojnosť vinárov

Téma č. 12. S čím sú vinári nespokojní a boli by radi keby to bolo inak? Počas interview s vinármi bolo možné predpokladať, že pribudnú ďalšie otázky alebo skúmané okruhy ako napríklad táto téma. Cieľom je poukázať na to, čo konkrétne v súčasnosti vinárov znepokojuje.

„Dovážame hrozno za 35 centov, vyrábame ho za 1 euro. Neviem kto dokáže pod euro vyrobiť kilo hrozna. Ak áno, tak aj niečo zanedbáva, že ten vinohrad nie je úplne dokonale obrobený a aspoň tú kozmetiku musí minimálne zanedbať. A ten čo to sem dodá za 35 centov nie je šikovnejší a ani múdrejší ani krajší a dokonca nemá ani lepšie klimatické podmienky. Jediné čo má lepšie, tak sú ekonomické podmienky a tie sa u nás nevytvárajú ... Je to zlé, žijeme tým, chceme z toho žiť, prežívame, nezomierame, nie je nám úplne najhoršie, ale keď vidíme čo je vonku vedľa u susedov, aká úroveň, tak je nám to ľúto. Prečo by sme nemali mať to isté, čo oni. Či sme my horší od nich, prečo by nás mal niekto cielene likvidovať. Všetko upadá, likviduje sa a podporuje sa len to, čo sa dovezie. Prečo sa oplatí Maďarovi, Čechovi aj Poliakovi chovať a pestovať? Tam to poľnohospodárstvo normálne funguje. Pestujú plodiny, chovajú dobytok a majú také isté podmienky. Žijú z toho istého čo my. Ako je to možné, že u nich sa to oplatí a u nás skôr než sa niečo začne tak sa povie, že to sa neoplatí? Tak toto nás štve. Stále veríme, lebo je podstatné veriť, že sa to raz zlepší a stále som presvedčený, že sa to podarí. Ja ani neviem prečo to robím, keď to je tak zlé. Asi iba z tej lásky, že ma to baví, ale keby to človek bral normálne po ekonomickej stránke, tak to zabalí hneď. Okamžite. Výsledný efekt nezodpovedá snaženiu, ktoré bolo do práce vložené. Nie som nejaký chudobný, ale za to že som tu deň aj noc, aj Štedrý večer, tak za to úsilie by to mohlo byť lepšie.“ (SH9)

„Naši ľudia z Chorvátskeho Grobu v období zberu chodievali kedysi až tak radi pomáhať do vinohradov a dnes máte problém zohnať ľudí.“ (SH2)

„To vinohradníctvo trošku upadá dole. Počet hektárov vinohradov klesá, vzťah ľudí k tejto práci a zaplatenie práce a všetko ostatné okolo toho. Kedysi ľudia chceli robiť a dneska ich máte problém zohnať a keď zoženiete, tak cena je hrozná. A cena vína je popritom tak nízko, kvôli pretlaku vína z európskej únie.“ (SH1)

„Vinohradníci nemajú na to, aby zaplatili tých ľudí adekvátne v tomto regióne. Ak by toto bolo na Orave mimo Bratislavu, úplne iné podmienky, nároky, očakávania, pracovitosť a proste všetko to súvisí. Mám na to ten pohľad som rád, že som vinár, že to robím čo som vždy chcel robiť a že v tom kraji žijem, ale uvedomujem si ako je to náročné a výhoda blízkosti veľkého mesta nie je vždy výhoda aj v tom živote. Zničená história čo sa týka Pezinka je veľké mínus pre turizmus a pre takéto aktivity ako dnes Deň otvorených pivníc.“ (SH13)

„Sú tu menšie obce, sú tu väčšie mestá a v tomto regióne je po niekoľko stáročí história vinohradníctva a vinárstva a ja som trošku nerád, že som sa narodil práve v Pezinku. Je to krásny kraj, ale tá industrializácia strašne všetko ovplyvnila aj keď to bolo krátke obdobie. Ja keď prídem od hocikadiaľ a vstúpim do Pezinka, tak sa necítim, že som prišiel do vinohradníckeho, vinárskeho mesta. Zbúrané centrum mesta, železnica, Drevona a všetko to tu tak ovplyvnilo, že môže ísť k slziam, keď vieme čo všetko tu bolo a je to zničené. Stačí ísť o tabuľu ďalej do Jura kde stačí vyjsť na tom peknom námestí kde tá história dýcha. Človek sa môže len poprechádzať, nemusí si dať ani pohár vína a cíti sa spokojný. Tu v Pezinku toto mi chýba. Chvalabohu, že tu ten zámok ožil a je to taký historický pútač aj keď na úkor noblesy a zámožnosti, že to nie je pre každého. Ale nevadí, hlavne že to je a už popri tom fungujú aj iné veci. Modra to isté. Stačí sa po námestí poprechádzať. Človek dostáva čo na Morave, v Rakúsku alebo kde to tak nebolo znivočené alebo zničené tá história.“ (SH13)

Výsledky: Z vyššie uvedených výpovedí vinárov je zrejmé, že vinárov trápia ceny dovážaného hrozna, ktoré nie je možné na Slovensku v danej cenovej relácii vyrobiť. Následne vinohradníkom vznikajú problémy s predajom slovenského hrozna. Ďalším problémom pre vinárov v tejto oblasti je, že Malokarpatská vinohradnícka oblasť nemá dotácie. Vinári v posledných rokoch majú problémy nájsť pracovníkov do vinohradov v období zberu, pretože si nemôžu dovoliť vyššie finančné ohodnotenie ako by ľudia v Bratislavskom kraji očakávali. Taktiež vinárov trápi, že klesajú hektáre vinohradov na Slovensku namiesto toho, aby pribúdali. Spoločnými silami sa vinári postupne snažia na novo vybudovať to, čo bolo v minulosti zničené, ale uvedomujú si, že to môže trvať ešte roky.

3 Návrhová časť

Na základe výsledkov z uskutočneného kvalitatívneho výskumu so 14 vinármi z Bratislavského kraja a vinárskeho regiónu Malokarpatskej vinohradníckej oblasti na tému bakalárskej práce Vzťah medzi vínom a identitou vinárskych regiónov budú v tejto časti predložené návrhy pre zlepšenie postavenia slovenského vína, zvýšenie identity a bližšieho kontaktu medzi vinármi. V praxi by návrhy mohli viesť k zvýšeniu návštevnosti v meste Pezinok, ktoré je považované za centrum Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, k lepšiemu celoštátnemu marketingu slovenského vína a nakoniec k obnove tradície a vytvoreniu väčšej dôvery medzi vinármi.

Pod fenoménom identita regiónu si vinári predstavili históriu a tradíciu. To potvrdzuje tvrdenie (Strussová, 2007), že za najdôležitejšie faktory vytvárania regionálnej identity sa dá považovať hlavne história, dejiny regiónu, charakter kultúry a podobne. „Predovšetkým to znamená tradíciu, históriu, spôsob obživy ľudí, čím sa ľudia živili, čo je vždy determinované geografickými podmienky. Identita nášho regiónu je spojená s pestovaním hrozna a výrobou vína...“ (SH7). Vinári sa ďalej zhodujú konkrétne na identite Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, že je členitá, svahy Malých Karpát sú obrátené na rôzne svetové strany a nachádzajú sa tu rôzne typy pôd vo vzdialenosti niekoľkých metrov. „Pre identitu s regiónom sú charakteristické historicko- architektonické, krajinno-geografické zložky prostredia a spoločensko-ekonomické charakteristiky obyvateľov regiónu.“ (Strussová, 2007, s. 96). (Malík, 2005) uvádza, že pestovanie viniča má v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti už skoro tritisícročnú tradíciu, čím sa táto oblasť zaraďuje medzi najstaršiu vinohradnícku oblasť spomedzi všetkých a práve dlhoročná tradícia ju robí výnimočnou. Každý si oblasť spája s vinohradmi, pestovaním hrozna a s výrobou vína. „Tá špecifickosť tohto regiónu je dlhotrvajúca tradícia vinárstva a vinohradníctva a pôdne podmienky...“ (SH1).

„Identitu regiónu odvodzujeme z latinského slova genius loci, ktoré znamená duch miesta. Pod týmto slovným spojením si predstavíme jedinečnosť a neopakovateľnosť kvalít prostredia a jeho existenčnú hodnotu.“ (Strussová, 2007, s. 96). Konkrétne v tomto prípade sú za jedinečné považované Malé Karpaty, ktoré sú prvotnou horninou v oblasti a vinohrady, ktoré ako spomínali vinári sa tu odjakživa nachádzali a tak pridávajú na unikátnosti vinárskeho regiónu. Slová niektorých vinárov: „...Tá identita to sú vlastne tie

Malé Karpaty...“(SH14). „Je to hlavne charakter polohy, že sú to tie juhovýchodné svahy Karpát, ktoré dávajú jedinečný charakter týmto vínam...“ (SH6). Malé Karpaty ako uvádza (Malík et al., 2005) sa začleňujú k pásmu jadrových pohorí, kde na povrch vystupujú prvohorné a druhohorné horninové komplexy. Malé Karpaty sa považujú za výnimočné a sú neustále skúmané nakoľko sú spojovacou zložkou Álp a Karpát a stavbou sa približujú ku stavbe Východných Álp. Z výpovedí vinárov nižšie vyplýva prvý návrh pre zvýšenie identity a k zvýšeniu návštevnosti mesta Pezinok.

3.1 Obnova historického centra mesta Pezinok

Prvý návrh na základe zistených poznatkov je obnova historického centra mesta Pezinok. Z viacerých výpovedí vinárov je zrejmé, že vinárske mesto Pezinok, ktoré je považované za centrum malokarpatského regiónu bolo zničené. Z mesta podľa vinárov nevyžaruje vinárska a vinohradnícka história aká by mala v porovnaní s okolitými mestami ako je Modra alebo Svätý Jur. Momentálne to v Pezinku začína ožívať vďaka zrekonštruovanému zámku, ktorý prilákal pozornosť ľudí. To je presne situácia, ktorú musia vinári, ale aj obyvatelia mesta využiť vo svoj prospech a možným riešením je začať vytvárať silnejšiu vínnu kultúru, obnoviť historické centrum a znova začať budovať identitu. Každoročne sa tu koná veľké množstvo kultúrnych akcií spojených s vínom. V tomto prípade je potrebná spoločná sila všetkých vinárov z mesta Pezinok, aby na mestskom úrade bojovali o zmeny a zlepšenia. Obnova zámku prilákala tomuto mestu záujem ľudí, mnoho nových potenciálnych zákazníkov a treba v tom pokračovať. Je potreba ešte viac zosilniť a vytvoriť viac takýchto pamiatok, miest, ktoré by ľudia mohli navštíviť v tomto meste. Ak ľudia budú mať dôvody na návštevu mesta, tak určite navštívia aj miestnych vinárov, aby ochutnali pohár kvalitného vína. Všetko spolu súvisí. Pokiaľ sa vytvoria ideálne podmienky, ktoré prilákajú väčší počet návštevníkov mesta Pezinok, tak sa zvýši záujem o pezinské vína a mesto sa môže stať centrom vinárskeho cestovného ruchu ako bývalo kedysi. Napríklad zaujímavým konceptom a akciou pre konzumentov vína by mohla byť prezentácia a ochutnávka vín na zrekonštruovanom zámku. Ľudia z okolia, ktorí zámok ešte nenavštívili, by mali o dôvod viac ho navštíviť a pre vinárov je to výnimočná príležitosť ako získať nových potenciálnych zákazníkov v kúzelnom prostredí. Identita Malokarpatskej vinohradníckej oblasti z pohľadu kvality a chute vína. Vinári považujú vína z tejto oblasti za pevnejšie, korenisté s výraznou aromatikou

73 a mineralitou, ktoré čerpajú zo samotného prostredia. Vína majú oproti iným oblastiam väčší zrejúci potenciál a výraznejšie kyseliny. „...Vína z Malokarpatskej vinohradníckej oblasti sú tvrdšie, prírodnými kyselinami konzervatívnejšie, aj aromatickejšie, ale samozrejme záleží aj od odrody...“ (SH2). „Malokarpatské vína sú pikantnejšie, výrazne ovocné čo podporuje ten vyšší obsah kyselín teda taká šťavnatosť vín ... majú väčší zrecí potenciál...“ (SH13). Toto všetko potvrdzuje (Cappeliez, 2017), ktorý uvádza že identita vinárskeho regiónu je taktiež spájaná s terroir - klíma, pôda, tradícia a aspekty terénu, pretože sú to práve chute, ktoré očakávame že budú vo víne vyrobenom z určitého miesta, oblasti. V anglickom jazyku je často formulovaný pomocou výrazu taste of place - chuť miesta alebo sense of place - zmysel pre miesto. Podľa (Beebe et al., 2012) identita vinárskeho regiónu je považovaná za produkt kooperácie, spolupráce medzi vinármi, kde vinári tvoria identitu danej oblasti a akúsi sieť neformálnych, sociálnych väzieb a vzťahov. Regionálnu identitu je možné vnímať ako kolektívny statok so spoločným vlastníctvom členov. Vinári Bratislavského kraja spoluutvárajú identitu vinárskeho regiónu Malokarpatskej vinohradníckej oblasti spoluprácou, rivalitou, rôznymi produktmi, ktoré vyrábajú, spôsobom akým vyrábajú víno a predovšetkým organizovaním vinárskych akcií a ochutnávok. Týmto všetkým vinári spoluutvárajú identitu tejto oblasti. Medzi vinármi samozrejme hrá rolu aj konkurenčný boj, ale predovšetkým vládne spolupráca, participácia v jednotlivých spolkoch, združeniach a organizovanie akcií pre širokú verejnosť alebo pre svojich stálych zákazníkov. Ako uvádza (Christensen et al., 2015) medzi stratégie na zvýšenie vonkajšej viditeľnosti a identity patrí organizovanie podujatí, ako sú festivaly alebo vínne cesty. Toto všetko potvrdzujú samotné výpovede vinárov ako napríklad: „S inými vinármi tvoríme akcie ako Vínna štvorka na tanieri, kde podávame 4 chodové menu, ktoré je párované vínami zo 4 vinárstiev. V podstate prezentujeme tak 4 vinárstva.“ (SH4) „Bez ohľadu na to, že tu je nejaký ten konkurenčný boj, ktorý je normálny tak sa stretávame s tými vinármi na rôznych akciách, rozprávame sa o víne. Nikto nepovie svoje know-how, ale tie všeobecné záležitosti, ktoré sa riešia, ktoré sú spoločné...“ (SH6) „Aj sami robíme kultúrne akcie a dokonca ich robíme zadarmo a sponzorujeme ich, aby sa niečo dialo. Teraz akurát máme v Chorvátskom Grobe dve akcie...“ (SH2) „...Každá firma v našom regióne robí pre svojich milovníkov vína rôzne podujatia, kde sa snaží vlastne upriamiť pozornosť na vína z tejto lokality. Nielen vína, je to spojené aj s nejakou kultúrou, s predstavovaním nejakých špecialít...“ (SH8)

3.2 Spoločný a celoslovenský vinársky marketing

Druhým návrhom na základe poznatkov a zistení je spoločný, celoslovenský vinársky marketing. Je potreba začať budovať celoslovenský marketing slovenského vína, vinohradníctva a vinárstva. Vinári uvádzali, že na Slovensku chýba celoštátny marketing. „Marketing. Nerobíme spoločný vinársky marketing na Slovensku a to je najväčší problém,...“ (SH4). Vinárstva v jednotlivých oblastiach majú svoje spolky, združenia. Spoločným cieľom vinárov v združeniach je propagácia vinohradníckej oblasti ako celku. Na vínnu turistiku a akcie je v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti zamerané združenie Malokarpatská vínna cesta. Združenie zamerané na marketing, predaj vína a nové spôsoby predaja vína sa nazýva Chute Malých Karpát. Toto združenie zabezpečuje Malokarpatskú vinohradnícku oblasť a snaží sa vybudovať tejto oblasti silnejší marketing a pozdvihnúť vínnu kultúru na správne miesto. Je dôležité aby sa nevytváral marketing iba na jednotlivé vinohradnícke oblasti Slovenska, ale taktiež na celé Slovensko. Prevláda tu dlhoročná história a tradícia a je potreba predstaviť Slovensko ako krajinu vína okolitým štátom. Na Slovensku už je jedno celoslovenské združenie Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska, ktoré však nie je zamerané na propagáciu Slovenska ako krajiny vína. Možným riešením by mohlo byť založiť nový celoslovenský spolok, združenie kde budú zástupcovia jednotlivých oblastí a sústredia sa na prezentáciu, propagáciu celej krajiny. Krajina má čo ponúknuť a to nepochybne v spojení s vínom. Združenie by k tomu mohlo využiť bohatú históriu, kedy naše vína pili králi a kráľovné a napríklad zorganizovať viac dňové výlety po viacerých vinárskych oblastiach Slovenska, aby si tak ľudia dokázali vytvoriť komplexný názor o slovenskom vinárstve a vinohradníctve. Podľa (Beebe et al., 2012) pre mnoho úspešných vinárskych oblastí sú vinárske ochutnávky, zájazdy, festivaly nehmotným scénickým zážitkom a pomáhajú pri zisťovaní identity, totožnosti. Vinári potvrdili, že vo všetkých spoločných projektoch, združeniach a akciách, ktoré organizujú vinári, dedina alebo mesto, všetci spoločne ťahajú za jeden povraz. Za pomoci organizovania vinárskych akcií a ochutnávok spoluutvárajú identitu Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, pretože zvýrazňujú špecifikácie tejto oblasti predovšetkým vďaka vínu. (Christensen et al., 2015) potvrdzuje, že rozvoj vnútornej súdržnosti a odhodlania spoločenstva medzi členmi, komunitou vinárov je zásadné pre vytvorenie a udržanie identity a že celý proces je o spolupráci s ostatnými a snaha o vytvorenie určitej spoločnej vízie pre región.

3.3 Obnova autobusu pre vinárov a ochutnávanie vín

Tretím návrhom pre zlepšenie sociálnych vzťahov medzi vinármi je obnova autobusu pre vinárov a ochutnávanie vín. Vo výpovediach vinárov bolo zmienené, že v minulosti existovala akcia pre vinárov, ktorú každoročne organizovala Malokarpatská vínna cesta. Fungovalo to na princípe kde vzali vinárov, objednali autobus a navštevovali sa od jedného vinára k druhému. Každý vinár dostal priestor odprezentovať svoje vinárstvo, zistiť kto ako funguje v danom roku, podeliť sa o veci z ktorých majú radosť alebo naopak mali priestor povedať si svoje problémy. Napríklad kto má koľko zákazníkov, koľko vína vyrobí, predá a podobne. Bolo to miesto, kde medzi vinármi bola budovaná dôvera a vytvárané bližšie vzájomné vzťahy. Výborným krokom by bolo obnovenie takéhoto druhu akcie, pretože je to skvelá príležitosť na neformálne stretnutie vinárov mimo spolky, združenia, akcie a ochutnávky. Akcia by mohla mať prínos v podobe motivácie vinárov a vo vytvorení silnejších vzťahov. Prínosné by bolo spojenie s ochutnávaním vín jednotlivých vinárov, aby zistili na akej úrovni sa nachádzajú ich vína alebo aj pre to, aby zistili rozdiely medzi rôznymi metódami, procesmi výroby vína, pretože každý vinár má svoj štýl, svoj vlastný rukopis.

Tabuľka 11 Jednotlivé typy vinárov a ich typy pohľadov Nasledujúca schéma znázorňuje typy vinárov a ich typy pohľadov na identitu regiónu, vzájomnú spoluprácu, konkurenciu a vnímanie identity zákazníkmi. Zároveň objasňuje vzťahy medzi nimi. Vychádza z rozhovorov s vinármi a z ich odpovedí.

Typy pohľadov ich Typy vinárov:

vnímania:  Malí, strední, veľkí  Kultúrny pohľad Identita  Historický pohľad  Realisti, Optimisti, Q Spolupráca  Pôdne podmienky a Tímoví hráči, terroir Konkurencia Individuálny,  Krajina Zákazníci Znepokojení, Vlasteneckí - Hrdí  Chuťové vlastnosti  Tradícia

 Vzájomná pomoc, podpora  Meno vinára  Konkurenčný boj (Zdroj: Vlastné spracovanie)

Záver

Cieľom bakalárskej práce na tému Vzťah medzi vínom a identitou vinárskych regiónov bolo zistiť akým spôsobom vinári Bratislavského kraja vnímajú a spoluutvárajú identitu vinárskeho regiónu Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. V teoreticko-metodologickej časti boli objasnené sociologické pojmy bez ktorých by nebolo možné spracovať cieľ práce. V úvodnej časti sú vysvetlené pojmy identita, národná identita a gastronómia, regionálna identita, identita vinárskeho regiónu, identita a terroir. Práve regionálnu identitu je možné v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti spájať s identitou vinárskeho regiónu. Ďalšia časť práce je orientovaná na vinohradníctvo na Slovensku, delenie slovenských vín a slovenské odrody. Na záver prichádza rozdelenie, popis jednotlivých slovenských vinohradníckych oblastí a zhrnutie teoreticko- metodologickej časti. V analytickej časti bakalárskej práce bola spracovaná metodika, scenár otázok pre vinárov a popísaný samotný kvalitatívny výskum s vinármi v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Metódou zberu dát boli pološtrukturované rozhovory s vinármi alebo kompetentnými osobami vo vybraných vinárstvach Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Celkový počet vinárov bol 14 a rozhovory prebiehali osobne, priamo v ich vinárstvach. Následne boli rozhovory rozdelené do 12 prehľadných tém podľa tematického okruhu jednotlivých otázok. Na konci každej témy sa nachádzajú zhrnuté výsledky a je poukázané na prípadné zhody a nezhody medzi jednotlivými vinármi. Cieľ bakalárskej práce bol splnený a potvrdený analytickou časťou, ktorá obsahuje samotné výpovede vinárov. Vinári vnímajú identitu viacerými spôsobmi a nižšie budú jednotlivo popísané. Ako prvý bude prezentovaný spôsob, akým vinári vnímajú identitu vinárskeho regiónu Malokarpatskej vinohradníckej oblasti a následne akým spôsobom spoluutvárajú identitu tejto oblasti. Analytická časť priniesla zistenie o vnímaní identity vinármi Malokarpatskej vinohradníckej oblasti predovšetkým cez bohatú rôznorodosť podmienok, cez krajinu, Malé Karpaty a samotné vinohrady na svahoch Malých Karpát. Z hľadiska kvality a chute vína vinári považujú vína z tejto oblasti za pevnejšie, korenisté s výraznou aromatikou a mineralitou, ktoré čerpajú zo samotného prostredia. Vína majú oproti iným oblastiam väčší zrejúci potenciál a výraznejšie kyseliny. Z historického pohľadu vinári vnímajú identitu tejto oblasti vďaka ľuďom, ktorí v lesoch, kde v minulosti boli vinohrady

77 budovali hrady. Z tohto dôvodu nie sú v tejto oblasti vinice, ale vinohrady, pretože to sú hrady z kameňa. Malokarpatskej vinohradníckej oblasti sa hovorilo koniec chleba, začiatok kameňa. Taktiež v tejto oblasti ako jedinej sa nespracovávalo hrozno priamo vo vinohradoch, ale zvážali ho do dedín, miest kde ľudia bývali. Všeobecne najčastejšími odpoveďami čo vytvára identitu v Malokarpatskej vinohradnícke oblasti boli spomínané Malé Karpaty, vinohrady a rôznorodosť pôdnych podmienok. Druhou časťou cieľu bolo zistiť akým spôsobom vinári spoluutvárajú identitu oblasti a bolo zistené, že vinári spoluutvárajú identitu vinárskeho regiónu Malokarpatskej vinohradníckej oblasti spoluprácou, rivalitou, rôznymi produktmi, ktoré vyrábajú, spôsobom akým vyrábajú víno, ale predovšetkým organizovaním vinárskych akcií a ochutnávok. Vinári akcie mnohokrát sponzorujú alebo organizujú zadarmo. Týmto všetkým vinári spoluutvárajú identitu tejto oblasti. Vinári potvrdili, že vo všetkých spoločných projektoch, združeniach a akciách, ktoré organizujú vinári, dedina alebo mesto, všetci spoločne ťahajú za jeden povraz. Za pomoci organizovania vinárskych akcií a ochutnávok spoluutvárajú identitu Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, pretože zvýrazňujú špecifikácie tejto oblasti predovšetkým vďaka vínu. Pre výskum bola stanovená výskumná otázka: Čím sa vinári Malokarpatskej vinohradníckej oblasti podieľajú na utváraní špecifickej regionálnej identity? Z výpovedí vinárov vyplýva, že vinári sa na jej utváraní podieľajú predovšetkým účasťou v rôznych dedinských, mestských alebo regionálnych spolkoch, združeniach. Vinári sú v nich členmi a spoločnými silami sa snažia vytvárať špecifickú regionálnu identitu a zlepšovať podmienky vinárstva a vinohradníctva v ich oblasti. Tým najväčším je Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska, kde sú zástupcovia z každej vinohradníckej oblasti a ktorý komplexne zastupuje všetkých vinárov z celého Slovenska. Ďalej sú menšie združenia a spolky, ktoré pôsobia na regionálnej úrovni a nakoniec iba tie najmenšie mestské, dedinské spolky. Najvýznamnejším združením Malokarpatskej vinohradníckej oblasti je MVC – Malokarpatská vínna cesta. Združenie, ktoré sa snaží o rozvoj cestovného ruchu, o zvýšenie kvality a o zvýšenie regionálnej identity v tejto oblasti. Všetci vinári s ktorými prebiehalo interview sú členmi združenia Malokarpatská vínna cesta a to potvrdzuje, že práve takouto formou sa vinári podieľajú, chcú podieľať na utváraní špecifickej regionálnej identity, ktorú môžu zakladať na kvalite vín a jedinečnosti Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Vinári sú členmi rôznych združení a spolkov, pretože si uvedomujú, že sila spočíva v spolupatričnosti a ich cieľom je vybudovať silnejšiu identitu Malokarpatskej vinohradníckej oblasti.

LITERATÚRA

[1] AILER, Štefan. Vinárstvo & somelierstvo. 1. Vydanie. Olomouc: Agriprint, 2016. ISBN 978-80-87091-63-0.

[2] AYORA-DIAZ, S. I. Food in Anthropology. In: International Encyclopedia of the Social & Behavioral Sciences (Second Edition), 2015. Dostupné na internete: .

[3] BAČOVÁ, V. 2019, Identita v sociální psychologii. In: Sociální psychologie: teorie, metody, aplikace. VÝROST, J., SLAMĚNÍK I., SOLLÁROVÁ E., eds. Praha: Grada, 2019. Psyché (Grada). ISBN 978-80-247-5775-9.

[4] BEEBE, C., F. HAQUE, Ch. JARVIS, M. KENNEY a D. PATTON. Identity creation and cluster construction: the case of the Paso Robles wine region. Journal of Economic Geography [online]. 2013, 13(5), 711-740 [cit. 2020-03-04]. DOI: 10.1093/jeg/lbs033. ISSN 1468-2710. Dostupné na internete: .

[5] BEZÁK, V., M. SUK, M. KALIČIAK, J. MAGLAY, A. NAGY, et al. Kameň a víno. Bratislava: Geologická služba SR, 1999. ISBN 80-88974-07-0.

[6] CAPPELIEZ, S. How well does terroir travel? Illuminating cultural translation using a comparative wine case study. Poetics [online]. 2017, 65, 24-36 [cit. 2020- 03-04]. DOI: 10.1016/j.poetic.2017.10.002. ISSN 0304422X. Dostupné na internete: .

[7] Cech vinohradníkov a vinárov Slovenska. Cech vinohradníkov a vinárov Slovenska [online]. Bratislava, 2019 [cit. 2020-03-17]. Dostupné na internete: .

[8] CHRISTENSEN, B.C., M. KENNEY a D. PATTON. Regional identity can add value to agricultural products. California Agriculture [online]. 2015, 69(2), 85-91 [cit. 2020-03-04]. DOI: 10.3733/ca.v069n02p85. ISSN 0008-0845. Dostupné na internete: .

[9] Chute Malých Karpát [online]. [cit. 2020-03-27]. Dostupné na internete: .

[10] DANGLOVÁ, O. 2007: Regionálna dimenzia sociálno-priestorovej identity na Slovensku. In: Trendy regionálneho a miestneho rozvoja na Slovensku, Beňušková, Z., Danglová, O. (eds.). Bratislava: Centrum pre európsku politiku, 2007. ISBN 978-80-88997-35-1.

[11] FOX, R. “Food and Eating: An Anthropological Perspective.” Social Issues Research Centre. Ed. SIRC. SIRC, n.d. Web. 1 Oct. 2014. Dostupné na internete: .

[12] HRONSKÝ, V. Slovenské vína. Bratislava: Belimex, 2001. ISBN 80-85327-86-4.

[13] HRONSKÝ, V. Sprievodca vínami Slovenska. Bratislava: Slovart, 2017. ISBN 978- 80-556-2742-7.

[14] MALÍK, F. 100 najlepších slovenských vín. Bratislava: Vydavateľstvo PT, 2005. ISBN 80-89218-09-1.

[15] MALÍK, F., J. BAĎURÍK, V. BEZÁK, D. POSPÍŠILOVÁ a D. PLAŠIENKA. Víno Malých Karpát. Bratislava: Albert Marenčin Vydavateľstvo PT, 2005. ISBN 80-89218-07-05.

[16] NIKISCHER, R., Teritoriální identita obyvatel střední Evropy: komparativní analýza zemí Visegrádské čtyřky. In: ed. Národní identity a identifikace: Česká republika - Visegrádská čtyřka - Evropská unie. Praha: Sociologické nakladatelství (SLON) v koedici se Sociologickým ústavem AV ČR, 2015. Studie (Sociologické nakladatelství). ISBN 978-80-7419-188-6.

[17] REICHEL, J. Kapitoly metodologie sociálních výzkumů. Praha: Grada, 2009. Sociologie (Grada). ISBN 978-80-247-3006-6.

[18] SILVAN, J.: Regionálna identita: udržateľný zdroj a stimulátor ekonomického rozvoja územia s osobitným zreteľom na cestovný ruch. In: Ivanička, K. et al.: Resources of the Slovak Republic as a Factor of Development Strategies in European and Global Space. Bratislava : EKONÓM, 2011. ISBN 978-80-225- 3204-4.

[19] STEIMAN, H. Terroir? What Exactly Do You Mean? Is it just the place, or how it defines the wine? Wine Spectator. Wine Spectator Home [online]. [cit. 19.10.2019]. Dostupné na internete: .

[20] STETS, J. E. a P. J. BURKE. Identity Theory and Social Identity Theory. Social Psychology Quarterly [online]. 2000, 63(3) [cit. 2020-03-27]. DOI: 10.2307/2695870. ISSN 01902725. Dostupné na internete: .

[21] STRUSSOVÁ, M. 2007: Regionálna dimenzia sociálno-priestorovej identity na Slovensku.In: Trendy regionálneho a miestneho rozvoja na Slovensku, Beňušková, Z., Danglová, O. (eds.). Bratislava: Centrum pre európsku politiku, 2007. ISBN 978-80-88997-35-1.

[22] TRUSINOVÁ, R., Hierarchie sociálních identit – které sociální identity jsou pro Čechy důležité? In: ed. Národní identity a identifikace: Česká republika - Visegrádská čtyřka - Evropská unie. Praha: Sociologické nakladatelství (SLON) v koedici se Sociologickým ústavem AV ČR, 2015. Studie (Sociologické nakladatelství). ISBN 978-80-7419-188-6.

[23] VLACHOVÁ, K., ed. Národní identity a identifikace: Česká republika - Visegrádská čtyřka - Evropská unie. Praha: Sociologické nakladatelství (SLON) v koedici se Sociologickým ústavem AV ČR, 2015. Studie (Sociologické nakladatelství). ISBN 978-80-7419-188-6.

[24] WINE FOLLY, Terroir Definition for Wine, 2016, dostupné na internete: .

[25] ZORKÓCIOVÁ, O., RATKOVSKÁ, G.: Osobitosti a cieľové subjekty späté s procesom budovania corporate identity nefiremných subjektov. In: Studia commercialia Bratislavensia. Scientific Journal of Faculty of Commerce, University of Economics in Bratislava. Roč. 2, č. 8 (2009), s. 143-162.- Bratislava: Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave, 2009. ISSN 1337-7493.

[25] ZVÄZ VÝROBCOV HROZNA A VÍNA NA SLOVENSKU. Slovensko - krajina vína: slovenské víno. Bratislava, 2015.