SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA 2124329

VPLYV VYUŽÍVANIA SOCIÁLNEJ INFRAŠTRUKTÚRY NA KVALITU ŽIVOTA OBYVATEĽOV VO VYBRANÝCH VIDIECKYCH OBCIACH

2011 Karin Martvoňová, Bc. SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

VPLYV VYUŽÍVANIA SOCIÁLNEJ INFRAŠTRUKTÚRY NA KVALITU ŽIVOTA OBYVATEĽOV VO VYBRANÝCH VIDIECKYCH OBCIACH

Diplomová práca

Študijný program: Regionálny rozvoj

Študijný odbor: 6218800 Verejná správa a regionálny rozvoj

Školiace pracovisko: Katedra regionalistiky a rozvoja vidieka

Školiteľ: Barbora Milotová, Ing., PhD.

Nitra 2011 Karin Martvoňová, Bc.

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Karin Martvoňová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému „Vplyv využívania sociálnej infraštruktúry na kvalitu života obyvateľov vo vybraných vidieckych obciach“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry. Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 19. apríla 2011

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Barbore Milotovej, PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce.

Abstrakt

Infraštruktúra vo všeobecnosti predstavuje vybavenie územia jej zariadeniami. Najčastejšie sa infraštruktúra člení na technickú a sociálnu, ktoré úzko súvisia s kvalitou života obyvateľov. Sociálna infraštruktúra je dôležitá pre uspokojenie potrieb obyvateľstva. Tvoria ju byty, zariadenia obchodu a stravovania, zdravotnícke zariadenia, školské a výchovné zariadenia, vedecké, výskumné a projektové zariadenia, kultúrne zariadenia, administratívno-správne zariadenia, rekreačné a športové zariadenia.

Cieľom záverečnej diplomovej práce bolo zanalyzovať a zistiť vplyv využívania zariadení sociálnej infraštruktúry na kvalitu života obyvateľov vo vybraných vidieckych obciach okresu Nitra. Podkladovými materiálmi boli údaje z dotazníkového prieskumu a údaje zo Štatistického úradu SR, Mestská a obecná štatistika. Vybrané vidiecke obce okresu Nitra sa podľa počtu obyvateľov zaradili do veľkostných skupín : malé, stredné a veľké. Pri vyhodnocovaní údajov sme použili metódy analýzy, komparácie a dedukcie.

Na základe vykonanej analýzy sme dospeli k výstupom, ktoré sa týkajú vplyvu využívania zariadení sociálnej infraštruktúry na kvalitu života obyvateľov obcí. Pri väčšine zariadení sme zistili priamu závislosť kvality života od veľkosti obcí, teda od rastúcej koncentrácie obyvateľstva. Ďalšími faktormi boli vybavenosť obcí sledovanými zariadeniami a vzdialenosť obcí od blízkeho mesta. Ostatnými faktormi ovplyvňujúcimi kvalitu života boli osobné, pracovné a tvorivé schopnosti starostov a ostatných predstaviteľov obecných úradov, ako dokážu zabezpečiť pre svojich obyvateľov sociálne služby a získať finančné prostriedky pre rozvoj vo všetkých oblastiach sociálnej infraštruktúry.

Kľúčové slová: sociálna infraštruktúra, zariadenia, vplyv, využívanie, kvalita života, vidiecke obce

Abstract

Infrastructure, in general, means equipment of concrete area by its institutions. It is most often being divided into technical and social infrastructures, which are closely connected with quality of human life. Social infrastructure is very important for satisfaction of needs of population. The infrastructure is created by flats, shops, food services, health care institutions, schools and educational institutions, culture institutions, administrative institutions, recreational and sporting institutions.

The aim of this final graduation theses, was to analyze and identify the influence of institutions employed in social structure on quality of human lives in selected villages of Nitra district. Background materials were data from questionnaire investigation, data from Slovak Bureau of statistic and also communal statistic data. Chosen country communities of Nitra district were divided according to the population into size groups: small, middle and big. In the process of data evaluation methods of analysis, comparison and deduction were used .

Based on elaborated analysis, we came to outputs, which related to influence of employed institutions of social infrastructure on quality of human life in the villages. In majority of institutions we found out, that quality of human lives directly depended on village size. We can say, it depends on population concentration. Further important factors were equipment of villages by institutions in question and also a distance of the village from a near city. Remaining factors which are influencing quality of human lives are personal, professional and creative abilities of village majors and other representatives of municipal communities as to how these people are able to ensure due social services for their inhabitants and how they are able to obtain financial resources for development in all areas of social infrastructure.

Key words: social infrastructure, institutions, influence, employing, quality of human life country community

Obsah

Zoznam skratiek a značiek...... 8 Úvod...... 9 1 Prehľad o stave riešenej problematiky...... 10 1.1 Infraštruktúra a kvalita, ich význam, charakter a členenie...... 10 1.1.1 Definovanie pojmov infraštruktúra a kvalita...... 10 1.1.2 Význam infraštruktúry a kvality...... 11 1.1.3 Charakter infraštruktúry...... 12 1.1.4 Členenie infraštruktúry...... 14 1.2 Sociálna infraštruktúra...... 15 1.2.1 Byty...... 18 1.2.2 Zariadenia obchodu a stravovania...... 19 1.2.3 Zdravotnícke zariadenia...... 20 1.2.4 Školské a výchovné zariadenia...... 21 1.2.5 Vedecké, výskumné a projektové zariadenia...... 23 1.2.6 Kultúrne zariadenia...... 24 1.2.7 Administratívno-správne zariadenia...... 25 1.2.8 Rekreačné a športové zariadenia...... 26 1.3 Meranie kvality života...... 28 2 Cieľ práce...... 30 3 Metodika práce...... 31 4 Výsledky práce...... 33 4.1 Charakteristika vybraných vidieckych obcí...... 33 4.1.1 Charakteristika vybraných malých vidieckych obcí v okrese Nitra...... 33 4.1.2 Charakteristika vybraných stredných vidieckych obcí v okrese Nitra...... 35 4.1.3 Charakteristika vybraných veľkých vidieckych obcí v okrese Nitra...... 37 4.2 Charakteristika respondentov z vybraných obcí okresu Nitra...... 41 4.2.1 Charakteristika respondentov z vybraných malých vidieckych obcí...... 41 4.2.2 Charakteristika respondentov z vybraných stredných vidieckych obcí...... 42 4.2.3 Charakteristika respondentov z vybraných veľkých vidieckych obcí...... 43 4.3 Analýza úrovne spokojnosti obyvateľov s poskytovanými službami v zariadeniach sociálnej infraštruktúry...... 44

4.3.1 Analýza úrovne spokojnosti obyvateľov s poskytovanými službami v zariadeniach obchodu a stravovania...... 45 4.3.2 Analýza úrovne spokojnosti obyvateľov s poskytovanými službami v zdravotníckych zariadeniach...... 46 4.3.3 Analýza úrovne spokojnosti obybateľov s poskytovanými službami v školských a výchovných zariadeniach...... 47 4.3.4 Analýza úrovne spokojnosti obyvateľov s poskytovanými službami v kultúrnych zariadeniach...... 48 4.3.5 Analýza úrovne spokojnosti obyvateľov s poskytovanými službami v administratívno-správnych zariadeniach...... 49 4.3.6 Analýza úrovne spokojnosti obyvateľov s poskytovanými službami v športových a rekreačných zariadeniach...... 50 4.4 Vplyv využívania zariadení sociálnej infraštruktúry na kvalitu života obyvateľov...... 51 4.4.1 Vplyv využívania zariadení obchodu a stravovania na kvalitu života obyvateľov...... 52 4.4.2 Vplyv využívania zdravotníckych zariadení na kvalitu života obyvateľov...... 53 4.4.3 Vplyv využívania školských a výchovných zariadení, vedeckých, výskumných a projektových zariadení na kvalitu života obyvateľov...... 54 4.4.4 Vplyv využívania kultúrnych zariadení na kvalitu života obyvateľov...... 55 4.4.5 Vplyv využívania administratívno-správnych zariadení na kvalitu života obyvateľov...... 56 4.4.6 Vplyv využívania športových a rekreačných zariadení na kvalitu života obyvateľov...... 57 4.5 Zhrnutie a odporúčania...... 58 5 Záver...... 60 6 Použitá literatúra...... 63 7 Prílohy...... 68

Zoznam skratiek a značiek

ISO Medzinárodná organizácia pre normalizáciu a pod. a podobne tzv. takzvaný str. strana EÚ Európska únia resp. respektíve atď. a tak ďalej napr. napríklad t.j. to jest ROP Regionálny operačný program OP Operačný program SR Slovenská republika EPSU Európska federácia odborových zväzov verejných služieb a i. a iné n. m. nad morom m meter km kilometer ha hektár

8

Úvod

Pojem infraštruktúra nám v podstate vyjadruje vybavenosť územia jej zariadeniami. Územie a infraštruktúra tvoria jeden funkčný celok. Budovanie potrebných typov zariadení predurčuje charakter územia v danej lokalite. Infraštruktúra zase pôsobí ako stimulačný prostriedok socio-ekonomického rozvoja regiónu. Výsledkom tohto funkčného celku je vplyv na kvalitu života obyvateľov.

Vo všeobecnosti sa stretávame s názorom, že infraštruktúra má verejný charakter, nakoľko zahŕňa sieť služieb strategického významu pre rozvoj krajiny. V poslednom období sa však situácia výrazne mení a začínajú sa využívať výhody súkromného sektora pri budovaní a prevádzke infraštruktúry. Takýmito výhodami sú vyššia efektívnosť a kvalita výstavby a prevádzky služieb.

Sociálna infraštruktúra odohráva významnú úlohu v uspokojovaní potrieb obyvateľstva. Jej zložkami sú byty, zariadenia obchodu a stravovania, zdravotnícke zariadenia, školské a výchovné zariadenia, vedecké, výskumné a projektové zariadenia, kultúrne zariadenia, administratívno-správne zariadenia, športové a rekreačné zariadenia. Úroveň poskytovania služieb týmito zariadeniami sociálnej infraštruktúry sa prejavuje v spokojnosti a kvalite života občanov. Sociálna infraštruktúra sa sústreďuje a komplexnejšie rozvíja v mestských sídlach.

Zaujímavou sa preto javí otázka vplyvu využívania zariadení sociálnej infraštruktúry na kvalitu života obyvateľov vo vybraných vidieckych obciach okresu Nitra, a tiež závislosť kvality života od veľkostnej kategorizácie obcí, teda od rastúcej koncentrácie obyvateľstva. Odpovede na tieto otázky nám poskytne predkladaná diplomová práca, v ktorej sme vychádzali z teoretických prístupov k danej problematike a na základe dotazníkového prieskumu sme vykonali analýzu a vyhodnotenie tejto problematiky.

9

1 Prehľad o stave riešenej problematiky

1.1 Infraštruktúra a kvalita, ich význam, charakter a členenie

1.1.1 Definovanie pojmov infraštruktúra a kvalita

Infraštruktúra podľa Jurovej (1999) sú skupiny výrobných a nevýrobných odvetví národného hospodárstva zaisťujúcich obecné podmienky pre rozvoj ekonomiky. Obvykle ide o vybudovanie dopravných systémov, telekomunikácií, rozvoj energetických zdrojov, stavby škôl, zdravotníckych zariadení, bytovej výstavby. Infraštruktúra je nevyhnutná pre rozvoj ekonomiky štátu a obvykle musí byť budovaná v predstihu.

Rektořík (2002) označuje infraštruktúru ako súbor podmienok, ktoré zabezpečujú fungovanie ekonomiky.

Infraštruktúra podľa Belajovej - Fázikovej (2004) je podmieňujúcim faktorom ekonomického a sociálneho rozvoja regiónov.

Falťan – Pašiak (2004) píšu, že infraštruktúru možno chápať ako základný spoločenský kapitál (social overhead capital), ktorý predstavuje rozsiahly súbor všeobecných podmienok potrebných pre priaznivý a sociálne, ekonomicky a environmentálne vyvážený rozvoj.

Kvalita čiže akosť je údaj o vlastnosti nejakej veci, odpoveď ne otázku „aký?“ (latinsky qualis?) – podobne ako odpovedá na otázku „koľko?“. Obidve patria medzi základné kategórie a uvádza ich v tejto súvislosti aj Aristoteles. Kvality (farba, vôňa, chuť, hebkosť ...) obvykle pochádzajú zo zmyslového vnímania a sú potom nutne podmienené vnímajúcim subjektom i okolnosťami (Horecký, 2006).

Teplická – Birčáková (2007) uvádzajú, že kvalita je dynamický systém, ktorý zahŕňa výrobky, služby, organizácie. Je to meradlo efektívnosti práce celej organizácie. Kvalita je cieľom úsilia o excelentnosť. Kvalita je aj metóda a cesta k podpore aktívnej

10

účasti pracovníkov, založená na angažovanosti a zodpovednosti každého jednotlivca. Súčasná definícia v súlade s ISO 9001:2000 znie : Kvalita je miera s akou sú splnené potreby a očakávania zákazníka. Preto kvalita reprezentuje všetky výhody a vlastnosti výrobku alebo služby, ktoré zákazník požaduje. Teda výrobok spĺňa to, čo zákazník očakáva.

Pohľad zákazníka na kvalitu definoval Edwards ako schopnosť produktu uspokojovať jeho potreby, zatiaľ čo zo strany výrobcu, podľa Crossbyho, ide o súlad produktu s požiadavkami, ktoré sú naň kladené. Hodnotový prístup naproti tomu pracuje s kvalitou ako stupňom dokonalosti, a tú, podľa Broha, možno dosiahnuť iba za predpokladu prijateľnej ceny produktu pri primeranom zvládnutí odchýlok od jeho štandardu. Azda najlepšiu a zároveň najjednoduchšiu definíciu však poskytuje komplexný prístup ku kvalite, ktorú Feigenbaum definoval ako celkový súlad výrobku alebo služby s očakávaním zákazníkov (Materák, 2009).

1.1.2 Význam infraštruktúry a kvality

Dubecová (2000) uvádza, že rozvoj regiónov ako aj kvalita života v regiónoch sú výrazne ovplyvňované úrovňou rozvoja zariadení technickej a sociálnej infraštruktúry. Územie a infraštruktúra tvoria navzájom jeden funkčný celok. Na jednej strane charakter územia ovplyvňuje celý komplex zariadení, ktoré sa v ňom budujú a na druhej strane infraštruktúra pôsobí v regióne ako stimulačný nástroj (prostriedok) socio- ekonomického rozvoja. V prípade jej nedostatočnosti sa však prejavuje jej destimulačný charakter. Ako lokalizačný faktor predstavuje širšie možnosti alokácie podnikateľských subjektov a skvalitnenie životných podmienok obyvateľov.

Infraštruktúra vo svojom komplexnom fungovaní je zdrojom vnútorných úspor pre mikrosféru. S rastom celkovej ekonomickej a civilizačnej úrovne, s prehlbovaním integračných tendencií sa zvyšuje význam infraštruktúry v regionálnom rozvoji (Falťan – Pašiak, 2004).

Falťan a Pašiak (2004) charakterizujú, že infraštruktúra ako „komponovaná“ štruktúra rôznych odvetví činnosti má práve vo svojej integrovanej podobe vplyv na iné

11

ekonomické činnosti v regióne a jeho konkurencieschopnosť. Zlepšenia v infraštruktúre môžu redukovať náklady a čas a zvyšovať produktivitu, meniť zároveň konkurenčné výhody firiem lokalizovaných v rôznych regiónoch. Všeobecne sa uznáva multiplikačný efekt, ktorý prináša infraštrukturálne investície.

Význam kvality služieb neustále rastie, spoločne s rastúcimi nárokmi spotrebiteľov. Podmieňuje stupeň uspokojenia zákazníkov, zvyšuje ich lojalitu a tým ovplyvňuje aj ziskovosť organizácie, ktorá služby poskytuje. Kvalita je pri nehmotnosti služby a jej heterogenite zároveň faktorom, ktorý predstavuje významnú konkurenčnú výhodu určitej služby a odlišuje ju tak od produktu konkurencie (Horodníková – Rybár, 2010).

Horáková (2005) uvádza, že podstatou samotnej kvality je zvyšovanie hodnoty produktu pridávaním či jeho obohacovaním o dodatočné vlastnosti, ktoré činia tento produkt pre kupujúceho (spotrebiteľa, výrobcu či investora) hodnotnejším a atraktívnejším. Tieto dodatočné vlastnosti sa môžu prejaviť na fyzických charakteristikách produktu (napríklad odolnosť, trvanlivosť, výkonnosť) alebo môžu byť nehmotného charakteru (spoľahlivosť, služby zahrnuté do výrobku, záruka, značka firmy a pod.). Kvalita môže mať tiež čisto subjektívny rozmer, spotrebiteľ hodnotí ako kvalitnejší ten produkt, ktorý spĺňa jeho konkrétne požiadavky a zodpovedá jeho preferenciám.

1.1.3 Charakter infraštruktúry

Hamalová – Steiner Papánek (2007) uvádzajú, že väčšina teoretikov sa zhoduje v názore, že infraštruktúra má verejný charakter a preto jej rozvoj, rozmiestnenie a kvalita patria k oblastiam angažovania vlády, zodpovedajúcej za vytvorenie rozvojových predpokladov vo všetkých územných častiach krajiny. Medzi argumenty zaraďujúce infraštruktúru medzi verejné statky sa radia najmä nasledovné: - Infraštruktúra je prezentovaná ako sieť služieb, ktorých poslaním je vzájomne prepájať ekonomické aktivity. Táto integrujúca ekonomická funkcia sa pripisuje najmä tzv. technickej (hard) infraštruktúre : komunikácie, zásobovanie vodou a energiou, a to nielen národných, ale aj

12

regionálnych a lokálnych sietí. Podľa Kaya (In: Hamalová – Steiner Papánek, 2007, str. 3) tieto odvetvia majú strategický význam v kontexte rozvojových predpokladov krajiny. - Služby infraštruktúry majú charakter nekonkurenčných a všeobecne dostupných statkov. - Infraštruktúrne siete produkujú externality : pozitívne (umožňujú pohyb osôb za štátom dotované ceny), ale aj negatívne, spájané so znečisťovaním ovzdušia, hlukom a pod., ktorých eliminácia patrí do kompetencií štátu. - Infraštruktúra inklinuje k vytváraniu prirodzených monopolov, čo spravidla zvyšuje efektívnosť poskytovania služieb v dôsledku nižších jednotkových nákladov na služby poskytované jedným dodávateľom v porovnaní s množstvom dodávateľov, čo súvisí so stratami spojenými s rozsahom produkcie. - Výstavba a prevádzka infraštruktúry je spojená s vysokými investičnými a prevádzkovými nákladmi, ktoré môžu odrádzať súkromných investorov.

Verejnými službami sa rozumie taký druh služieb, ktorých užívateľom (spotrebiteľom) je verejnosť ako sociálny subjekt. Verejné služby sú produkované, zabezpečované alebo regulované orgánmi verejnej správy. Všeobecným cieľom tohoto poskytovania je, aby tieto služby uspokojovali spoločenské potreby pri rešpektovaní princípu subsidiarity (Ochrana, 2007)

Autorky Hamalová – Steiner Papánek (2007) píšu, že v poslednom období sa situácia vo viacerých členských štátoch EÚ výrazne mení a výhody súkromného sektora sa čoraz častejšie začínajú využívať aj pri budovaní a prevádzke infraštruktúry. Nástup komercionalizácie infraštruktúry je zdôvodnený vyššou efektívnosťou a kvalitou výstavby a prevádzky služieb realizovaných súkromným sektorom, bez okamžitého vplyvu na výdavky verejnej správy.

Štát a územná samospráva produkuje verejné statky pre obyvateľstvo, alebo ich zabezpečuje prostredníctvom verejných zákaziek u súkromného sektoru. V poslednej dobe je stále viac využívané zabezpečovanie verejných statkov prostredníctvom partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom, hlavne na úrovni územnej samosprávy (Peková, 2005).

13

Ochrana (2007) uvádza, že obec či kraj môže verejné služby poskytovať rôznymi spôsobmi (formami) : - prvá forma je taká, kde verejné služby poskytuje samotná obec (kraj), resp. jej produkciu prenesie na iný nimi zriadený alebo založený subjekt - druhá forma má podobu verejnej zákazky - tretia možnosť je formou partnerstva verejného a súkromného sektoru. Pri rozhodovaní o výbere vhodnej formy sú základnými kritériami výberu rozpočtové obmedzenia (dostupné zdroje) obce (kraja), kvalita poskytovanej služby a náklady (resp. nákladová efektívnosť) na poskytovanú verejnú službu.

Zmena spoločensko – ekonomického systému priniesla na Slovensko zmeny v prerozdelení zodpovednosti za rozvoj a teda i financovanie investične a prevádzkovo náročnej sociálnej infraštruktúry medzi : - štátnu správu - miestnu a regionálnu samosprávu - súkromný sektor Koncentrácia zdrojov, verejných a súkromných do priestoru a smerovaná do rozvoja sociálnej infraštruktúry, môže pomôcť dynamike jej rozvoja, pričom sa zachová rôznorodosť a identita vlastníckych foriem (Belajová – Fáziková, 2004).

1.1.4 Členenie infraštruktúry

Z hľadiska regionálnej ekonomiky sa podľa Belajovej – Fázikovej (2004) infraštruktúra člení na : - technickú infraštruktúru - sociálnu infraštruktúru

14

1.2 Sociálna infraštruktúra

Sociálna infraštruktúra má významné miesto v uspokojovaní potrieb obyvateľstva. Do týchto činností zaraďujeme bývanie, kultúrno-spoločenské činnosti, rozličné druhy vybavenia regiónov a zotavovacie činnosti (Tvrdoň – Hamalová – Žárska, 1995).

Podľa Dubecovej (2000) zastáva sociálna infraštruktúra významné miesto v uspokojovaní základných a ostatných potrieb obyvateľstva.

Viacerí autori (Tvrdoň, Hamalová a Žárska, 1995; Dubecová, 2000) tvrdia, že objektom rozmiestňovania sociálnej infraštruktúry sú : - byty, - zariadenia obchodu a stravovania, - zdravotnícke zariadenia, - školské a výchovné zariadenia, - vedecké, výskumné a projektové zariadenia, - kultúrne zariadenia, - administratívnosprávne zariadenia, - rekreačné a športové zariadenia.

Tvrdoň, Hamalová a Žárska (1995) píšu, že medzi základné tendencie v rozmiestňovaní týchto zariadení patrí proces ich koncentrácie a diferenciácie. Priestorová koncentrácia týchto zariadení je výhodná najmä z toho dôvodu, že umožňuje : - stále a mnohostranné kontakty, spoluprácu a odovzdávanie podnetov, ktoré je práve pri týchto činnostiach významnou funkciou (veda, výskum, školstvo a pod.), - priamu kooperáciu medzi jednotlivými činnosťami, ktoré podmieňujú dosahovanie kvalitnejších výkonov a služieb, - sústreďovanie týchto zariadení vo veľkých centrách a umožňuje ich zabezpečenie kvalifikovanými pracovnými silami.

15

Podľa autorky Dubecovej (2000) na rozmiestňovanie uvedených zariadení pôsobí niekoľko činiteľov : - úzko súvisia s rozmiestnením, najmä s koncentráciou obyvateľstva a sídelnou štruktúrou (veľkosť sídiel, ich hierarchické postavenie, ich spádového územia, atď.), - na niektoré zariadenia má značný vplyv rozmiestnenie a rozvoj výroby (poľnohospodárske oblasti – stredné školy a učilištia s orientáciou na poľnohospodárstvo, ...), - administratívno-správne členenie pôsobí na ich rozmiestnenie nielen ako inštitucionálny faktor (správa zariadení), ale ovplyvňuje aj dimenzovanie zariadení čo do veľkosti, okruhu používateľov a pod., - prírodné faktory pôsobia na rozmiestňovanie tých zariadení, ktoré sú priamo viazané na prírodné zdroje, napr. rekreačné zariadenia, kúpele, ...

Falťan a Pašiak (2004) tvrdia, že vybavenosť sociálnou infraštruktúrou vyjadruje kvantitatívne aspekty saturácie územia vybranými prvkami sociálnej infraštruktúry (zdravotníctvo, sociálna starostlivosť ...), ktoré vytvárajú časť rozvojových podmienok regiónov a následne podmienky pre možné zvyšovanie úrovne kvality života.

Podľa Rektoříka (2002) sociálna infraštruktúra zahŕňa sociálne služby a aktivity všetkých odvetví rozvoja človeka, bývanie, obchodné siete a siete verejnej správy.

Sociálna infraštruktúra je dôležitá najmä pre uspokojovanie potrieb obyvateľstva, ale má vplyv aj na rozmiestňovanie niektorých výrob. Rozmiestňovanie sociálnej infraštruktúry je spojené najmä so štruktúrou osídlenia ako aj s veľkosťou sídel. Sociálna infraštruktúra sa koncentruje a komplexnejšie rozvíja skôr v sídlach mestského typu (Belajová – Fáziková, 2004).

Hamalová – Steiner Papánek (2007) tvrdia, že poslaním sociálnej infraštruktúry je poskytovať základné služby domácnostiam a tým zvyšovať kvalitu života občanov.

Podľa Belajovej – Fázikovej (2004) je priestorová koncentrácia sociálnej infraštruktúry výhodná preto, že umožňuje stále a mnohostranné kontakty, spoluprácu a prenos informácií ako aj prenos podnetov pre rozvoj (školstvo, výskum). Umožňuje

16

tiež priamu kooperáciu medzi jednotlivými činnosťami, ktoré podmieňujú dosahovanie kvalitnejších výkonov a služieb. Koncentrácia zariadení sociálnej infraštruktúry je zdrojom aglomeračných úspor, ktoré majú charakter : - výhod technického charakteru a to pri výstavbe a prevádzke príslušných zariadení - výhod ekonomických, t.j. zvyšujúcich ekonomickú efektívnosť vo výstavbe i prevádzke zariadení, ktoré sú investične náročné (školy, nemocnice, obchodné domy).

Hlavným cieľom Regionálneho operačného programu (ROP) je zvýšenie dostupnosti a kvality občianskej infraštruktúry a vybavenosti v regiónoch. Napĺňanie uvedeného cieľa bude prispievať k dosahovaniu cieľa strategickej priority Infraštruktúra a regionálna dostupnosť, ktorým je „zvýšenie vybavenosti regiónov infraštruktúrou a zvýšenie efektívnosti s ňou súvisiacich služieb“. Prostredníctvom budovania kvalitnej a dostupnej občianskej infraštruktúry a v spolupôsobení s príspevkami v rámci ostatných relevantných operačných programov pomôže ROP dosahovať ciele Národného programu reforiem v oblasti vzdelávania, zamestnanosti a informačnej spoločnosti. Hoci operačný program nie je priamo zameraný na podporu podnikateľskej sféry, svojím zameraním prispeje k stimulácii vnútorných zdrojov regiónov na rozvoj nadväzujúcich podnikateľských aktivít (malé a stredné podniky) a zároveň zvýši atraktivitu regiónov pre zahraničné investície, čím prispeje k napĺňaniu priorít Národného programu reforiem v oblasti podnikateľského prostredia.

Podľa Horeckého (2006) kvalitu, na rozdiel od iných atribútov sociálnych služieb, neurčuje zadávateľ sociálnych služieb, byrokrat či certifikátor, ale len a len užívateľ. Len užívateľ/klient posudzuje, čo je a čo nie je kvalita. Kvalita je vzťah medzi zákazníkom/užívateľom a výrobcom/poskytovateľom (zatiaľ čo akosť je vzťah medzi výrobcom a certifikátorom). Tento vzťah by mal byť dobre definovaný a podliehať prísným, i keď nepísaným pravidlám. Vzťah medzi užívateľom a poskytovateľom nie je treba certifikovať.

17

Bachoreczová – Meňkyová – Trvdoň (2009) tvrdia, že kvalitné sociálne služby vo vzťahu k ich odberateľovi sú tie, ktoré riešia sociálnu situáciu občana a zároveň odberateľ k nim zaujíma postoj spokojnosti.

Ako uvádza Horecký (2006) kvalita má v rade výrobných odvetví svoju tradíciu a viacmenej exaktnú podobu. Obtiažnejšie je vyjadriť kvalitu v službách, pretože ako konštatuje Karaffová (2004), v tomto prípade sa pracuje s ľuďmi, a tí sa ťažko „normujú“. Pritom v prípade poskytovania služieb (na rozdiel od produkovania výrobkov) je kvalita služby priamo závislá na kvalite personálu (Smekalová a kol., 2004).

1.2.1 Byty

Bývať znamená mať primerané prostredie a to prírodné i vytvorené človekom : dostatok slnka, vzduchu, vody, zelene i dostatok plochy, priestoru na bývanie. Pod pojmom bývanie chápeme vytvorenie takého prostredia pre človeka, v ktorom môže uspokojiť svoje základné životné potreby. V užšom zmysle slova reprezentuje takéto prostredie byt, v širšom zmysle slova obytné prostredie a v najširšom zmysle slova celkové životné prostredie (Tvrdoň – Hamalová – Žárska, 1995).

Podľa Mailingovej (2002) bývanie možno charakterizovať ako jednu zo základných existenčných potrieb popri potrebám výživy a odievania, ktorá je výsledkom ekonomických a sociálno-kultúrnych podmienok spoločnosti. Bývanie možno tiež označiť ako proces uspokojovania potrieb obyvateľstva odrážajúci systém, akým ľudia žijú v obydlí a obytnom prostredí.

Byt plní významnú spoločenskú funkciu ako predpoklad fungovania domácnosti a rodiny. Z pohľadu prevažnej časti populácie je byt najväčšou životnou investíciou a bývanie popri strave najväčším spotrebiteľským výdavkom. Bez „strechy nad hlavou“ dochádza k vážnemu obmedzeniu možností jedinca realizovať svoje životné ciele, či už v rodine, škole alebo práci (Vagač, 2003).

18

Vybavenosť územia bytmi spolu vytvárajú infraštrukturálne podmienky a určujú sčasti úroveň kvality života jeho obyvateľov (Falťan – Pašiak, 2004).

Bucher (2010) uvádza, že neodmysliteľným aspektom prispievajúcim k fyzickému ale aj psychickému stavu zdravia je kvalita bývania. Dosiahnutie uspokojivej úrovne bývania prispieva k celkovej spokojnosti obyvateľstva, z tohto dôvodu je nevyhnutné vytvárať pozitívne podmienky a rovnováhu medzi sociálnou spravodlivosťou na strane jednej a živelným pôsobením mechanizmov trhovej ekonomiky na strane druhej. Jeden z aspektov, ktorý prispieva k dosiahnutiu tejto rovnováhy je celková koncepčnosť k riešeniu tohto problému a to vymedzením organizácií, legislatívy a jednoznačne určenými nástrojmi pre podporu a systém riadenia v tejto oblasti.

Za najväčšie pozitívum života na vidieku je považovaný kľud (hlavne kľudné bývanie, tiché prostredie, atď.), menšia anomymita, ďalej príroda a samotné vidiecke prostredie. Je oceňovaný hlavne čistý vzduch, životné prostredie, krajina, lesy, hory atď. Ako pozitívne sú rovnako hodnotené zdravý život (tradičný životný štýl, konzumácia zdravých potravín, viac pohybu), väčšie súkromie, lacnejší život a väčšia bezpečnosť (Šimková, 2008).

1.2.2 Zariadenia obchodu a stravovania

Spotreba potravín uspokojuje potrebu výživy, ktorá patrí k najzákladnejším potrebám vôbec a v systéme potrieb ľudí je najstaršia (Duben – Jírová – Sova, 1987).

Mateides (2002) tvrdí, že reštaurácie majú ešte stále charakter prevažne osobnej služby. Tieto služby sa vykonávajú vo vzťahu k ľuďom a môžu sa označiť ako výsledkovo orientované (utíšiť hlad), ale aj ako procesne orientované (pobyt v príjemnej atmosfére). Pritom ide o materiálny a spotrebný proces. Prevažne ide o remeselnú činnosť, ktorej výsledok nie je ani jednoznačne individuálny, ani jednoznačne štandardizovaný. Je možné realizovať presné rozlíšenie medzi typmi (napr. špecializované reštaurácie, reťazce fast-food). Jedlá sa objednávajú len na želanie, ku spotrebiteľom spravidla nevznikajú formálne vzťahy a kvalita služieb závisí od

19

ľudského činiteľa v službách (napr. správanie sa obsluhy), ako aj od faktorov vzťahujúcich sa na vybavenie (napr. zariadenie, úprava, umiestnenie).

Autorky Jurkovičová – Štefániková – Ševčíková (2008) uvádzajú, že výživa predstavuje súbor fyziologických a biochemických pochodov, ktorými z vonkajšieho prostredia organizmus prijíma a využíva látky nevyhnutné na svoj život. Zmena štruktúry výživy obyvateľstva, nie čiastková, ale integrujúca všetky poznatky o vzťahu výživy k chronickým ochoreniam, spolu s ďalšími opatreniami (nefajčenie, zvýšenie pohybovej aktivity a iné) by mohli významne znížiť chorobnosť a úmrtnosť hlavne na kardiovaskulárne choroby, onkologické ochorenia a pod. Požiadavky na zmenu výživy musia byť reálne, v prijateľnom kompromise s výživovými tradíciami a výživovými zvyklosťami obyvateľstva. Výživové odporúčania pre širokú verejnosť musia byť jasné, zrozumiteľné, a hlavne jednoduché.

1.2.3 Zdravotnícke zariadenia

Autori Duben, Jírová a Sova (1987) považujú zdravie za stav, ktorý najlepšie umožňuje existenciu človeka ako prírodnej a spoločenskej bytosti. Potreba zdravia patrí teda k najstarším základným potrebám človeka. Realizuje sa starostlivosťou o zdravie, ktorej objektom je zachovanie alebo znovunavrátenie zdravia. Kvantitatívne a kvalitatívne zmeny v rozvoji zdravotnej starostlivosti v civilizačnom vývoji boli a sú doteraz limitované jednak poznatkami lekárskej vedy, jednak možnosťami ich všeobecnej aplikácie v súvislosti s veľkosťou a dynamikou ekonomických zdrojov spoločnosti.

Na podpore zdravia je samozrejmý podiel zdravotníkov, a to najmä zvýšením kvality poskytovanej starostlivosti. Súčasná kríza v rezorte zdravotníctva, ktorú možno charakterizovať ako krízu zdrojov, je dôsledkom viacerých dobre mienených reforiem, ktoré však postupnými nekvalifikovanými zásahmi nepriniesli očakávané efekty (Dubecová, 2000).

Zlepšenie podmienok ovplyvňujúcich zdravotný stav obyvateľstva ako pracovnej sily prostredníctvom zvyšovania kvality, dostupnosti, efektívnosti zdravotnej

20

starostlivosti a podpory zdravia sú priority OP Zdravotníctvo. Prostredníctvom zlepšovania zdravotného stavu populácie, a tým zvyšovania pracovnej sily na pracovnom trhu bude OP Zdravotníctvo prispievať k realizácii priorít Národného programu reforiem predovšetkým v oblasti zamestnanosti.

Grenčíková (2010) uvádza, že zdravie je telesné, duševné a sociálne blaho. Je to opak choroby. Zdravie je forma existencie organizmu, ktorá sa buď vylučuje s chorobou, alebo prechádza do choroby. Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako „stav kompletnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody a nielen ako stav neprítomnosti choroby a slabosti“. Napriek tomu, že to je užitočná a presná definícia, niekto to môže považovať za idealistické a nereálne.

Význam zdravia pre jedinca a spoločnosť je jasný. V zdravej spoločnosti sa môže vyvíjať zdravý jedinec a zdraví jedinci tvoria zdravú spoločnosť. Ľudská spoločnosť sa vyvíja a na to potrebuje čoraz viacej materiálnych hodnôt, ktoré si môže zadovážiť rozšírením reprodukcie spoločenskej výroby. Na toto rozšírenie produkcie potrebuje zabezpečiť reprodukciu osobného-subjektívneho činiteľa, čiže pracovnú silu a rozvíjať jej schopnosti, ako aj pasívneho činiteľa čiže výrobné prostriedky (Bucher, 2010).

1.2.4 Školské a výchovné zariadenia

Význam vzdelania sa dnes vo všetkých krajinách sveta chápe ako určujúci faktor zvyšovania bohatstva krajiny a zároveň aj ako nenahraditeľný prostriedok pre humanizáciu človeka a celých ľudských spoločenstiev. Vzdelanie je jednou z najvýznamnejších zložiek ľudského kapitálu/potenciálu, s dopadom na jednotlivca, ako aj spoločnosť (Majlingová, 2002).

Podľa autorov Duben – Jírová – Sova (1987) nároky na kvalifikovanú pracovnú silu, ktoré silnejú pod vplyvom dynamického technického pokroku, stavajú do čela vzdelávacieho procesu funkciu profesionalizačnú a v samotnom systéme vzdelávania sa dominantnou zložkou stala príprava na povolanie. Tak sa vzdelávanie stalo rozhodujúcou zložkou kvalifikačných predpokladov.

21

Podľa Mailingovej (2002) trh práce prostredníctvom požiadaviek kladených na pracovnú silu vyvíja tlak na vytvorenie priestoru pre neustále zvyšovanie kvality ponúkanej práce. To znamená, že tento tlak pôsobí aj na celú výchovno-vzdelávaciu sústavu, ktorá musí prostredníctvom svojich inštitúcií v rôznych formách vzdelávania zabezpečovať poskytovanie kvalitnej prípravy podľa jeho individuálnych schopností a finančných možností.

Zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti SR prostredníctvom prispôsobenia vzdelávacieho systému potrebám vedomostnej spoločnosti je globálnym cieľom OP Vzdelávanie. Pokrýva všetky stupne vzdelávacieho systému – základné, stredné, vysoké a ďalšie vzdelávanie. Všetky stupne vzdelávacieho systému je potrebné prepojiť s potrebami pracovného trhu a výzvami vedomostnej spoločnosti. Modernizácia a podpora výchovy a vzdelávania na všetkých úrovniach vzdelávacieho systému je nevyhnutnou súčasťou vytvárania vedomostnej spoločnosti v SR.

Nezastupiteľnosť základnej školy spočíva v tom, že ako už vyplýva z jej názvu, buduje základy celej neskoršej životnej stavby individua, umožňuju mu pripraviť sa na vstup do sveta spoločnosti, v ktorej bude realizovať svoj život. Škola by mala anticipovať prudký rozvoj modernej spoločnosti a pripravovať mládež pre budúcnosť, ktorá bude iná, odlišná od súčasnosti (Maňák, 2005).

Lešková – Švač (2001) tvrdia, že kvalitné vzdelávanie nie je iba problémom štátu. Na úlohách zvyšovania kvalitnej pracovnej sily sa musia podieľať vzdelávacie inštitúcie a tiež podnikateľská sféra. Učiaca sa spoločnosť sa vo vyspelých krajinách stáva samozrejmosťou. Naliehavejšou úlohou je proces vzdelávania reprofilovať tak, aby reagoval na požiadavky praxe. Vzdelanie, či už získané v systéme vzdelávania, v pracovnom procese alebo neformálnym spôsobom, je pre každého kľúčom ku kontrole vlastnej budúcnosti a osobného rozvoja. Výzvou pre produktivitu je zaistiť, aby si ju čo najväčšia možná časť pracovnej sily priala a bola schopná nepretržite zvyšovať svoje individuálne a kolektívne znalosti.

Investície do ľudského kapitálu sa prejavujú vyššou produktivitou práce, inováciami, vyššou kvalitou práce a nadpriemernými príjmami. Medzi dve základné skupiny investorov patria jednotlivé osoby, prípadne ich rodiny a tiež štát, nakoľko

22

investície do ľudského kapitálu implikujú tiež veľmi cenné pozitívne externality (Svatoš, 2005).

1.2.5 Vedecké, výskumné a projektové zariadenia

Technológie, najmä komunikačné a informačné systémy, spôsobili v službách prelom, ktorý možno porovnať s érou priemyselnej revolúcie vo výrobe. Transformuje sa v ňom povaha práce i vzťahy medzi pracovníkmi v službách (Sniščák, 1997).

Vedecké výskumy ukázali, že veda sa stále viac materializuje v konkrétnych výrobkoch a službách a ich podiel na trhu vzrastá. To spôsobuje zásadný obrat najmä vo vednej politike vyspelých krajín. Konkurenčná schopnosť výrobkov a poskytovaných služieb začala totiž závisieť viac od kvality a od technickej vyspelosti výrobku než od ceny. Krajiny, ktoré mali rozvinutejšiu výskumnú základňu a dokázali ju aj komerčne využiť, stávali sa čoraz viac hegemónom na trhoch technicky vyspelých výrobkov a služieb a získavali významné komparatívne výhody na nových expandujúcich trhoch (Majlingová, 2002).

Hlavným zameraním OP Výskum a vývoj je „modernizácia a zefektívnenie systému podpory výskumu a vývoja a skvalitnenie infraštruktúry vysokých škôl tak, aby prispievali k zvyšovaniu konkurencieschopnosti ekonomiky, znižovaniu regionálnych disparít, vzniku nových inovatívnych (high-tech) malých a stredných podnikov, tvorbe nových pracovných miest a zlepšeniu podmienok vzdelávacieho procesu na vysokých školách“.

Fábry (1994) uvádza, že s pojmom pokrok sa väčšinou stretávame v zmysle určitého postupu vpred, postupu k niečomu novému, pokrokom rozumieme kvalitatívnu zmenu k niečomu lepšiemu, bohatšiemu, mocnejšiemu. Hovorí sa, že pokrok je hnacou silou ľudstva, jeho motorom. Pre pokrok ľudia žijú, bojujú za neho a za neho umierajú.

Objektívny vedecký poznatok sa chápe ako príspevok do svetovej pokladnice kultúry, verejne sa publikuje. Naopak nový technologický poznatok sa chápe ako súkromný majetok a patrične sa chráni. Tento rozdiel je jednou z hlavných príčin stále

23

veľkej bariéry medzi vedou a technológiou a medzi vedcami a technológiami. Mimo iného tu vzniká etický rozpor – existujú poznatky, ktoré by mohli pomôcť zlepšiť životné podmienky a životné prostredie, prispieť k efektívnejšej výrobe a podobne, ale nie sú prístupné (Teplanová – Biznárová, 1997).

Pokrok je najčastejšie spájaný s vedou a technikou, s rôznymi objavmi a vynálezmi, novými postupmi a technológiami, ale niekedy je spájaný aj s novými smermi v umení a kultúre, ale v tom všeobecnejšom zmysle, s novým spôsobom života. Pokrokový veľmi často znamená moderný. Slovo pokrokový príliš nemiluje slová ako zastaralý, statický, konvenčný či konzervatívny. „Rozumní“ ľudia milujú pokrok, nepokrokové jedince sú považovaní za „nerozumné“. Pokrok tak ide po celé stáročia ruka v ruke s rozumom (Fábry, 1994).

1.2.6 Kultúrne zariadenia

Kultúra je činnosť, v ktorej sa produkujú, uchovávajú, rozdeľujú, vymieňajú a spotrebovávajú spoločensky významné materiálne a duchovné hodnoty, je to takisto súhrn týchto hodnôt zpredmetňujúcich tvorivú ľudskú činnosť (Duben – Jírová – Sova, 1987).

Podľa Majlingovej (2002) kultúra predstavuje celistvý vnútorne členený systém spoločenských a individuálnych činností a aktivít zameraný a vychádzajúci v širšom slova zmysle z potrieb spoločenského rozvoja vo forme zhmotnených a duchovných statkov prelínajúci sa do viacerých odvetví a oblastí spoločenského života (veda, školstvo, ochrana a tvorba životného prostredia a iné).

Podľa Čornaničovej (2004) sa v súčasnosti v podrobnejších súboroch sociologických kritérií kvality života objavujú aj také aspekty ako prítomnosť kultúrneho dedičstva a kultúrnej infraštruktúry. Ukazovatele tohto okruhu konkretizujú možnosti podielu jednotlivca na kultúrnom a spoločenskom živote komunity, regiónu, sveta a zahrňujú napr. pamiatky, múzeá, vysoké školy, knižnice, divadlá, športoviská atď.

24

Kultúra je tým, čo človeku umožňuje prežitie, čo mu dáva základnú orientáciu v systéme sociálnych vzťahov, je tým, čo mu umožňuje chápať deje prebiehajúce okolo neho, umožňuje mu dokonca aj uspokojovať svoje potreby. Bez základnej znalosti, bez osvojenia si kultúry svojho spoločenstva je pre človeka nemožné nájsť svoje miesto, svoju úlohu vo svete (Červený, 1996).

1.2.7 Administratívno-správne zariadenia

Dubecová (2000) píše, že od charakteru makroekonomickej politiky sa odvíja charakter regionálnej politiky, jej inštitucionálnej štruktúry, programového zabezpečenia, prerozdelenia kompetencií ako aj voľby nástrojov. Svoj podiel zohráva úroveň demokratizácie a decentralizácie riadiacich procesov (napr. posilňovanie regionálnej a lokálnej samosprávy).

Podstatou samosprávy je, že obce samostatne rozhodujú a uskutočňujú všetky úlohy súvisiace so správou obcí a ich majetku, ak osobitný zákon tieto úlohy nezveruje štátu alebo inej právnickej osobe. Ich úlohou je teda riadiť celkový rozvoj svojho územného obvodu, vytvárať kvalitné podmienky pre život svojich občanov, usmerňovať ekonomickú činnosť v obci a vytvárať pre ňu podmienky (Tvrdoň – Hamalová – Žárska, 1995).

Verejný sektor je dynamickou a podstatnou súčasťou európskeho sociálneho modelu, pretože prispieva k sociálnej súdržnosti a splneniu základných práv európskych občanov, pretože : - Kvalitné verejné služby majú zásadný význam pre všetkých členov spoločnosti : občanov, zamestnancov, zraniteľné skupiny ako sú migranti a chudobní ľudia, - Verejné služby prispievajú k hodnotám solidarity, pohlavnej rovnosti a ne- diskriminácii, a taktiež ku konkurencieschopnosti, trvalému hospodárskemu rozvoju a sociálnej a teritoriálnej súdržnosti, - Verejné služby a ústretový verejný sektor sú základom pre zvládanie veľkých výziev demografických zmien a zmien klímy, (Kongres EPSU, 2009).

25

Nemec – Meričková (2006) píšu, že zložky verejnej správy ako poskytovatelia verejných služieb majú povinnosť zabezpečiť, aby verejná služba bola poskytovaná efektívne v rozsahu a kvalite zodpovedajúcim potrebám v spoločnosti. V súčasnom období stále rastúcich verejných potrieb a pretrvávajúcich snáh o zníženie deficitu verejných rozpočtov je naplnenie tejto povinnosti neľahkou úlohou a vyžaduje systémový prístup. Výber vhodného spôsobu zabezpečovania verejnej služby musí byť realizovaný s ohľadom na charakter verejnej služby a špecifické potreby a podmienky prostredia, v ktorom je služba poskytovaná. Voľba formy zabezpečovania verejnej služby ovplyvňuje efektívnosť produkcie a úroveň kvality poskytovaných verejných služieb.

Rozvoj kvalitných verejných služieb je v oblasti pôsobnosti EPSU zásadný. Verejní činitelia na všetkých úrovniach musia prevziať zodpovednosť za financovanie, organizáciu a poskytovanie verejných služieb založených na solidarite, rešpektovaní príncípov a hodnôt rovnakého prístupu, všeobecnosti, trvalosti, prispôsobivosti, dostupnosti, blízkosti, sociálneho partnerstva a demokratickej kontroly (Kongres EPSU, 2009).

1.2.8 Rekreačné a športové zariadenia

Autori Duben, Jírová a Sova (1987) uvádzajú, že charakter rekreácie je ovplyvnený vymedzeným voľným časom, ktorý má človek k dispozícii (prípadne časom, ktorý si jedinec, rodina na rekreačné účely vymedzí pri naplňovaní ďalších činností v mimopracovnom čase). Typickými zložkami rekreácie pre obyvateľstvo mestských aglomerácií je pobyt v prírode, chatárčenie a chalupárčenie, pre väčšinu pracujúcich je to potom cestovanie (domáce a zahraničné), rekreačný šport – turistika, rekreačné kúpanie, lyžovanie, korčuľovanie, plachtenie, jazda na bicykli, kolektívne športové hry, táborenie a i.

Zotavovacie činnosti sú v jednotlivých regiónoch zastúpené diferencovane pokiaľ ide o šírku poskytovaných služieb ako i poskytovaných foriem (poznávacia turistika, rekreácie, liečba). Každodenné formy zotavenia by malo zabezpečovať miesto bydliska (sídlo), ostatné sa sústreďujú v prírodnom prostredí mimo sídla. Na úrovni

26

regiónu je potrebné vytvárať podmienky pre poskytovanie služieb v rámci víkendovej formy zotavenia (celodenná, dvojdenná), ktorá by mala byť lokalizovaná v okruhu maximálne 60 km od sídla bývania. Dlhodobé formy zotavenia sa sústreďujú vo vybraných regiónoch s prevládajúcou funkciou liečenia a zotavenia (Tvrdoň – Hamalová – Žárska, 1995).

Priaznivé účinky telesných cvičení na ľudský organizmus a zdravie sú známe už dávno. Už v najstarších časoch našej histórie sa o nich hovorilo ako o prostriedku dennej starostlivosti o dobrý stav tela, ale aj o prostriedku liečby chorôb a zranení. Kým prvotné poznatky boli iba empirické, moderná doba priniesla značné množstvo experimentálnych dôkazov a poznatkov, jednak o mechanizme tohto pôsobenia, ale aj o druhu a rozsahu vzniknutých zmien. Presvedčivo sa ukázalo, že účinky telesných cvičení na organizmus človeka sú veľmi široké a pre zdravie veľmi významné. To opodstatňuje plné využitie telesných cvičení v živote nielen u zdravých osôb, ale v primeranej forme aj u osôb s odchýlkami zdravia (Fotul, 2006).

Cestovný ruch je významným faktorom ekonomického rastu, ktorý umožňuje svojimi multiplikačnými efektami preniesť kapitál, príjmy a pracovné príležitosti z priemyselných, mestských a rozvinutých oblastí do hospodársky zaostalých regiónov. Jednou z perspektívnych alternatív zabezpečujúcich trvalý rozvoj vidieka sa javí prevádzkovanie vidieckej turistiky, hlavne však agroturistiky (Šimková, 2008).

Schwartzhoffová (2010) uvádza, že športovo zameraný cestovný ruch má na spoločnosť vplyv predovšetkým : sociálne – kultúrny, zdravotný, environmentálny a v neposlednom rade tiež ekonomický. Zvláštny význam má športový turizmus respektíve dopady športových akcií na destinácie cestovného ruchu. Tj. miesta, kde sa akcie (preteky, exhibície, súťaž) uskutočnili. Organizovanie podujatí v danom mieste jednoznačne prispieva k zvýšeniu hodnoty a budovaniu image danej destinácie. To platí tiež o dobre známych športových akciách, kedy tieto sa stávajú synonymom pre danú lokalitu, v ktorej sa konajú.

27

1.3 Meranie kvality života

Mühlpachr (2005) uvádza, že ku konceptu kvality života môžeme pristupovať z dvoch hľadísk: - subjektívneho - objektívneho V súčasnej dobe sa odborníci vo všetkých odboroch výrazne prikláňajú k subjektívnemu hodnoteniu kvality života ako zásadnému a určujúcemu pre život človeka. Objektívna kvalita života sleduje materiálne zabezpečenie, sociálne podmienky života, sociálny status a fyzické zdravie. Je možné ich teda vymedziť ako súhrn ekonomických, sociálnych, zdravotných a environmentálnych podmienok, ktoré ovplyvňujú život človeka. Subjektívna kvalita života sa týka jedincovho vnímania svojho postavenia v spoločnosti v kontextu jeho kultúry a hodnotového systému. Výsledná spokojnosť je závislá na jeho osobných cieľoch, očakávaniach a záujmoch.

Objektívne sociálne ukazovatele sú väčšinou zamerané na získavanie „tvrdého“ typu údajov, teda smerujú k pozorovaniu a skúmaniu dokumentov a materiálov obsahujúcich popisné údaje. Subjektívne ukazovatele vychádzajú hlavne z výpovedí respondentov a ich refrexie skúmanej problematiky. Sú teda jednoznačne podmienené osobou a osobnosťou skúmaného (Valentová, 2003).

Termín kvalita života je často determinovaný subjektívne vnímanými pojmami životnej spokojnosti, šťastia, sociálnych vzťahov, fyzického zdravia a psychickej pohody. Začiatky záujmu o koncept kvality života a životnej úrovne možno datovať na 60-te a 70-te roky, predovšetkým z dôvodu existencie nepomeru distribúcie zdrojov a subjektívnej pohody (well-being) v spoločnosti, nárastu populácie a ekonomických problémov rozvojových krajín (Bachoreczová – Meňkyová – Tvrdoň, 2009).

Valentová (2003) píše, že cesta subjektívnych indikátorov na výslnie sociálno- vedného výskumu nebola vždy jednoduchá. Aj teraz existujú mnohé názory, ktoré význam subjektívne orientovaného merania spochybňujú. Pre príklad uveďme postoj, že subjektívne indikátory vychádzajú z racionálnej a svedomitej výpovede respondentov,

28

ktorí sú schopní kvalitnej sebareflexie a dokážu jednoznačne vyjadriť svoje pocity. Tento predpoklad nie je podľa kritikov subjektívnych indikátorov vždy naplnený.

Gronroosa (1984) definuje dve základné zložky kvality, a to technickú a funkčnú kvalitu. Technická kvalita s vzťahuje k relatívne merateľným prvkom služby, ktoré zákazník získava v priebehu svojej interakcie s poskytovateľom služby. Je to výsledok poskytovanej služby. Hodnotenie technickej kvality služby sa zdá byť ľahšia, ale jej úroveň môžu objektívne posúdiť len odborníci, alebo sa môže táto kvalita služby posudzovať až po uplynutí určitého časového obdobia. Funkčná kvalita služby zasa pojednáva, akým spôsobom je zákazníkom služba poskytnutá. Vnímanie funkčnej kvality je subjektívnejšie. Ovplyvňuje ju prostredie, v ktorom je služba poskytovaná. Nielen očakávania zákazníkov, aj spôsob vnímania rovnakej služby je odlišný u rôznych zákazníkov, ale aj u toho istého zákazníka v inom časovom období (Horodníková – Rybár, 2010).

Kvalita života je výsledkom vzájomného pôsobenia sociálnych, zdravotných, ekonomických a environmentálnych podmienok, týkajúcich sa ľudského a spoločenského rozvoja. Kvalita života na jednej strane predstavuje objektívne podmienky na dobrý život a na strane druhej subjektívne prežívanie dobrého života. Subjektívna kvalita života je o dobrom životnom pocite, pohode a spokojnosti s vecami okolo nás. Na subjektívne prežívanie dobrého života majú podstatný vplyv faktory ako sú materiálny dostatok jednotlivca, zdravie, výkonnosť, súkromie, bezpečnosť, spoločenská akceptácia, emocionálne nasýtenie (Zelenický – Šedivý – Stehlíková – Tirpáková, 2009).

29

2 Cieľ práce

Cieľom mojej diplomovej práce je zistenie vplyvu využívania sociálnej infraštruktúry na kvalitu života obyvateľov vo vybraných obciach okresu Nitra.

Základný cieľ sme rozdelili do štyroch čiastkových cieľov : - definovanie a charakteristika vidieckych obcí okresu Nitra, - analyzovanie úrovne spokojnosti obyvateľov s využívanými zariadeniami sociálnej infraštruktúry, - analyzovanie vplyvu sociálnej infraštruktúry na kvalitu života obyvateľov vo vybraných vidieckych obciach okresu Nitra, - formulovanie záverov.

30

3 Metodika práce

V zmysle dosiahnutia stanoveného cieľa bola diplomová práca rozdelená do dvoch na seba nadväzujúcich častí.

Prvá časť diplomovej práce obsahuje teoretické prístupy na definovanie infraštruktúry a kvality života, jej významu, charakteru a členenia. Nasleduje špecifikácia sociálnej infraštruktúry a jej častí podľa teoretických prístupov : - byty, - zariadenia obchodu a stravovania, - zdravotnícke zariadenia, - školské a výchovné zariadenia, - vedecké, výskumné a projektové zariadenia, - kultúrne zariadenia, - administratívno-správne zariadenia, - rekreačné a športové zariadenia.

Začiatok druhej časti práce je zameraný na charakteristiku pätnástich vybraných vidieckych obcí okresu Nitra. Jedná sa o : - 5 malých vidieckych obcí (počet obyvateľov obce do 499) : Malý Cetín, Melek, Paňa, Štefanovičová, Žitavce - 5 stredných vidieckych obcí (počet obyvateľov obce 500 – 1999) : Čechynce, Poľný Kesov, Svätoplukovo, Veľká Dolina, Veľký Cetín - 5 veľkých vidieckych obcí (počet obyvateľov obce 2000 a viac) : Branč, Cabaj-Čápor, Ivanka pri Nitre, Lužianky, Mojmírovce Zaradenie vybraných obcí do troch veľkostných kategórií v závislosti od počtu obyvateľov bolo vykonané podľa Fázikovej (2005).

Práca ďalej pokračuje analyzovaním spokojnosti obyvateľov obcí s poskytovanými službami v zariadeniach sociálnej infraštruktúry, a následne zisťovaním vplyvu využívania týchto zariadení na kvalitu života občanov v daných obciach. Základom pre vyhodnocovanie uvedených dvoch dielčích cieľov bolo spracovanie dotazníka (Príloha 1), ktorý poskytuje rozsiahle informácie týkajúce sa ako

31

obyvateľov, tak aj riešených sociálnych zariadení. Po tejto etape sme pristúpili k zadefinovaniu počtu respondentov podľa veľkostnej kategorizácie obcí, aby sme získali predpoklad pre čo najefektívnejšie porovnávanie a analyzovanie cieľov. Celkový počet respondentov je 102, v každej kategórii obcí po 34 obyvateľov. Nasleduje aj ďalšie členenie respondentov podľa vekovej kategórie (Príloha 2). V analyzovaní dielčích cieľov zohráva významnú úlohu taktiež samotná vybavenosť obcí sledovanými zariadeniami sociálnej infraštruktúry (Príloha 3).

Na meranie prvého dielčieho cieľa sme pre jednotlivé úrovne spokojnosti obyvateľov stanovili body nasledovne : a) som veľmi spokojný(á) 3 body b) spokojný(á) 2 body c) málo spokojný(á) 1 bod d) nespokojný(á) 0 bodov Rovnako aj na meranie druhého dielčieho cieľa sa vplyvy využívania týchto zariadení na kvalitu života obyvateľov bodovo ohodnotili : a) pozitívne ovplyvňuje moju kvalitu života 2 body b) neovplyvňuje moju kvalitu života 1 bod c) negatívne (dané zariadenie neexistuje v obci, nie som spokojný(á) s poskytovanými službami) 0 bodov

Na splnenie cieľa boli použité metódy : - analýzy – rozdelenie javu na jeho prvky a vymedzenie ich vzájomných súvislostí, - syntézy – skúmanie javu ako celku zloženého z prvkov, - komparácie – určenie spoločných a rozdielnych stránok skúmaného javu, - dedukcie – vyvodenie logického záveru, považovaného za správny.

32

4 Výsledky práce

4.1 Charakteristika vybraných vidieckych obcí

4.1.1 Charakteristika vybraných malých vidieckych obcí v okrese Nitra

Malý Cetín Obec je písomne doložená od roku 1113 ako Syrinc, neskôr Mali Csitíny (1773), Malý Citýň (1920), Malý Cetíň (1927), maďarsky Kiscétény. Malý Cetín leží na západnom okraji Žitavskej sprašovej pahorkatiny na ľavostrannej nive a terase Nitry. Nadmorská výška v strede obce je 130 m n. m. Odlesnený chotár na pahorkatine rozčlenenej úvalmi a aluviálnej rovine tvoria mladotreťohorné sedimenty, pokryté sprašou a nivnými uloženinami. Má černozemné a nivné pôdy. Počet obyvateľov obce k 31.12.2009 je 385. Malý Cetín je vzdialený od mesta Nitra 12 km.

Melek Obec s farou a kostolom je písomne doložená od roku 1332 – 1337 ako Merlek, neskôr Meller (1773), Melek (1920), maďarsky Mellek. Melek leží v západnej časti Pohronskej pahorkatiny na nive Žitavy. Stred obce má nadmorskú výšku 170 m n. m., chotár 140 – 230 m n. m. Pahorkatinný, mierne zvlnený chotár tvoria mladotreťohorné íly s vrstvami pieskov a štrkov, na povrchu je spraš. Miestami sú zvyšky dubového lesa. Má černozemné pôdy. Východne od obce je vodná nádrž. Stav obyvateľov obce k 31.12.2009 je 457. Vzdialenosť obce do okresného mesta Nitra je 26 km.

Paňa Obec je písomne doložená od roku 1239 ako Poonh, neskôr Panya (1773), Paňa (1808), maďarsky Pann, Nemespann. V roku 1239 sa obec uvádza ako obec kráľovských rybárov.

33

Paňa leží v eróznej zníženine južnej časti Žitavskej pahorkatiny. Stred obce má nadmorskú výšku 182 m n. m., chotár 150 – 210 m n. m. Mierne zvlnený pahorkatinný povrch odlesneného chotára, odvodňovaného ľavostranným prítokom Nitry, tvoria mladotreťohorné íly a piesky, na nich spraš. Má černozemné pôdy. Obec má stav obyvateľov 326 k 31.12.2009. Paňa je vzdialená od mesta Nitra 17 km.

Štefanovičová Obec vznikla v roku 1938 zlúčením osád Dolný a Horný Taráň. Štefanovičová leží v juhovýchodnej časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny na ľavostrannom prítoku Cabajského potoka. Stred obce leží v nadmorskej výške 130 m n. m., chotár vo výške 121 – 177 m n. m. Odlesnený, úvalinami rozčlenený pahorkatinný povrch chotára tvoria mladotreťohorné usadeniny pokryté sprašou. Má černozemné pôdy. Obec je súčasťou mikroregiónu CEDRON, ktorý je záujmovým združením právnických osôb. Združenie spája obce Cabaj-Čápor, Mojmírovce, Poľný Kesov, Svätoplukovo, Štefanovičová a Veľká Dolina. Počet obyvateľov obce k 31.12.2009 je 299. Z obce Štefanovičová do mesta Nitra je vzdialenosť 19 km.

Žitavce Obec je písomne doložená od roku 1232 ako Gurmot, neskôr Gormoth, Gomoth (1275), Gormath (1319), Gyarmaty (1773), Žitavské Ďarmoty (1920), Darmoty nad Žitavou (1927), Žitavce (1948), maďarsky Zsitvagyarmat. Žitavce ležia na styku Pohronskej pahorkatiny a Podunajskej nížiny na ľavom brehu Žitavy. V strede obce je nadmorská výška 138 m n. m., v chotári 135 – 206 m n. m. Rovinný až pahorkatinný chotár tvoria mladotreťohorné íly s vrstvami pieskov a štrkov, miestami sú nivné uloženiny a spraš. Ostrovčeky lesa sú len v juhovýchodnej časti. Má červenozemné a nivné pôdy. Stav obyvateľov obce je 343 k 31.12.2009. Vzdialenosť obce od okresného mesta Nitra je 25 km.

34

4.1.2 Charakteristika vybraných stredných vidieckych obcí v okrese Nitra

Čechynce Obec Čechynce je písomne doložená od roku 1248 ako Cheg, neskôr Chey (1285), Cžehincze (1773), Čahynce (1920), Čechynce (1927), maďarsky Csehi, Nyitracsehi. Čechynce ležia na západnom okraji Žitavskej sprašovej pahorkatiny na ľavostrannej nive a terase Nitry. Nadmorská výška v strede obce je 135 m n. m. Odlesnený chotár na pahorkatine rozčlenenej úvalmi a aluviálnej rovine tvoria mladotreťohorné sedimenty, pokryté sprašou a nivnými uloženinami. Má černozemné a nivné pôdy. Stav obyvateľov obce k 31.12.2009 je 1 050. Čechynce sú vzdialené 10 km od mesta Nitra.

Poľný Kesov Písomne je doložená od roku 1113 ako Kezu, neskôr Mezewkezew (1317), Poľný Kesov (1940), maďarsky Mezőkeszi. Poľný Kesov leží v južnej časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny na strednom toku Cabajského potoka. Stred obce má nadmorskú výšku 125 m n. m., chotár 119 – 132 m n. m. Odlesnený pahorkatinný povrch chotára so zvyškami dúbrav tvoria mladotreťohorné usadeniny pokryté sprašou. Má černozemné pôdy. Obec je rekreačnou oblasťou s termálnym kúpaliskom, kde termálna voda s teplotou 49,5 oC má liečivé účinky. Počet obyvateľov k 31.12.2009 je 621. Vzdialenosť Poľného Kesova od mesta Nitra je 20 km.

Svätoplukovo Obec je nepriamo doložená od roku 1301, priamo od roku 1386 ako Salgow, neskôr Šalgov (1920), Svätoplukovo (1948), maďarsky Salgó. Patrila panstvu Jelenec, v 15. storočí panstvu Šurany, v roku 1491 bratislavskej kapitule, v 16. storočí Nyáryovcom a Sagayovcom, v 19. storočí Károlyiovcom. Svätoplukovo leží v južnej časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny pri sútoku Cabajského a Mlynského potoka. Stred obce leží v nadmorskej výške 145 m n. m.,

35

chotár 133 – 212 m n. m. Odlesnený pahorkatinný povrch chotára so zvyškami dúbrav tvoria mladotreťohorné usadeniny pokryté sprašou. Má černozemné pôdy. Počet obyvateľov obce k 31.12.2009 je 1 353. Svätoplukovo je vzdialené od Nitry 12 km.

Veľká Dolina Obec Veľká Dolina, maďarsky Nagyfalu vznikla v roku 1956 osamostatnením sa osady od obce Mojmírovce. Chotár bývalých lúk, zvaných Doliny, patril Urmenyiovcom a Hunadyovcom. Veľká Dolina leží v južnej časti sprašovej Nitrianskej pahorkatiny pri pravostrannom prítoku Cabajského potoka. . Stred obce leží v nadmorskej výške 136 m n. m., chotár 120 – 151 m n. m. Odlesnený pahorkatinný povrch chotára tvoria mladotreťohorné usadeniny, pokryté sprašou. Má černozemné pôdy. Stav obyvateľstva k 31.12.2009 je 660. Obec je vzdialená od Nitry 20 km.

Veľký Cetín Obec je písomne doložená od roku 1239 ako Cheten, neskôr Cethen (1283), Cheten (1285), Welki Czitiny (1773), Veľký Citýň (1920), Veľký Cetín (1927), maďarsky Nagycétény. Obec patrila zoborskému kláštoru, od 16. storočia ostrihomskému arcibiskupstvu, ktoré ju prenajímalo zemianskym rodinám. Veľký Cetín leží na juhozápadnom okraji Žitavskej sprašovej pahorkatiny na ľavostrannej nive a terase Nitry. Stred obce má nadmorskú výšku 137 m n. m., chotár 126 - 209 m n. m. Odlesnený rovinný až pahorkatinný chotár so zvyškami lužného lesa tvoria mladotreťohorné usadeniny pokryté sprašou a nivnými uloženinami. Má nivné a černozemné pôdy. Počet obyvateľov k 31.12.2009 je 1 641. Obec je vzdialená od Nitry 15 km.

36

4.1.3 Charakteristika vybraných veľkých vidieckych obcí v okrese Nitra

Branč Prvá písomná zmienka o obci Branč sa datuje do roku 1156, kedy sa nazývala Brencu. Významným kultúrnym dedičstvom obce je rímsko-katolícky kostol v gotickom slohu zo začiatku 14. storočia, zväčšený a zbarokizovaný v 18. storočí. Obec Branč sa nachádza na juhu okresu Nitra, ktorý v rámci Nitrianskeho kraja je situovaný v jeho severozápadnej časti. Rozloha katastra Branč je 1381 hektárov. Na severe hraničí s katastrom obce Ivanka pri Nitre, na západe s katastrami obcí Mojmírovce a Štefanovičová, na juhu s katastrom Veľký Kýr okres Nové Zámky a na východe s katastrálnym územím Veľký Cetín. Najvyššia nadmorská výška v sledovanom katastri je 175 metrov nad morom. Tento bod patrí do oddielu Nitrianska pahorkatina, ktorá je súčasťou celku Podunajská pahorkatina. Najnižší bod katastra sa nachádza juhovýchodne od obce pri hranici s okresom Nové Zámky a má výšku 129 metrov nad morom. Územím obce preteká rieka III. rádu – Stará Nitra, ktorá sa od rieky Nitra oddeľuje v Dolných Krškanoch. Dnes Stará Nitra odvodňuje kataster územia od Nitrianskej pahorkatiny na východ. Branč leží v regióne, ktorý patrí medzi najteplejšie oblasti Slovenskej republiky. Celý kataster územia Branča je intenzívne poľnohospodársky využívaný. Väčšina jeho pôdy patrí do 1. bonitnej triedy. Pôvodný rastlinný kryt predstavovali lesné spoločenstvá. V katastri obce sa ťažia piesčité štrky a piesky na jednej lokalite, ktorá sa nachádza asi 1 km severovýchodne od obývanej časti obce. Časť obce – vinohrady slúži už dlhé roky na pestovanie viniča. Miestni obyvatelia tu majú svoje chatky, tzv. „hajloky“ s vínnymi pivnicami, v ktorých si dorábajú a skladujú víno. Stav obyvateľov k 31.12.2009 je 2 169. Vzdialenosť obce Branč od mesta Nitry je 13 km.

Cabaj-Čápor C a b a j Prvá písomná zmienka o obci Cabaj sa datuje do roku 1248, kedy sa nazývala Choboy. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1773 je písomne doložený názov Csabay, z roku 1924 Cabaj - Čápor, z roku 1939 Cabaj. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Cabaj. Po roku 1881 bola obec administratívne

37

začlenená pod Nitriansku župu; pred rokom 1960 pod okres Nitra, kraj Nitra; po roku 1960 pod okres Nitra, kraj Západoslovenský. Cabaj leží v južnej časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny na hornom toku Cabajského potoka. Odlesnený chotár na úvalinami rozčlenenej pahorkatine tvoria mladotreťohorné usadeniny pokryté sprašou. Má černozemné pôdy. Č á p o r Prvá písomná zmienka o obci Čápor sa datuje do roku 1156, kedy sa nazývala Cipur. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1248 je písomne doložený názov Chapor, z roku 1808 Csapor, z roku 1924 Cabaj-Čápor, z roku 1939 Čápor a z roku 1948 Čapor. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Csápor. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Nitriansku župu; pred rokom 1960 pod okres Nitra, kraj Nitra; po roku 1960 pod okres Nitra, kraj Západoslovenský. Čápor leží v južnej časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny na hornom toku Cabajského potoka. Chotár na pahorkatine rozčlenenej úvalinami tvoria mladotreťohorné usadeniny pokryté sprašou. Má černozemné pôdy. V severovýchodnej časti sú teplomilné dúbravy. Nadmorská výška obce v jej strede je 165 m, v jej chotári je 147 - 217 m. Počet obyvateľov obce Cabaj-Čápor k 31.12.2009 je 3 850. Od mesta Nitry je obec vzdialená 9,5 km.

Ivanka pri Nitre Najstarší písomný doklad o obci je z roku 1400. Obec bola majetkom drobných zemanov - v minulosti tam boli rozsiahle vinohrady. Samotná obec vznikla zlúčením dedín Luk, Gergeľová a Ivanka. V obci sa nachádza dôležité nálezisko pravekých pamiatok, sídlisko zo staršej doby bronzovej. Raritou je nález cisárskej koruny panovníka Monomacha (1042 - 1055) a zlatej mince. Archeológovia objavili staroslovenské sídlisko z čias Pribinu a Svätopluka. Neskorobarokový Kostol sv. Martina Biskupa bol postavený v rokoch 1770 - 1772 na starších základoch. Je zaujímavý tým, že jeho veža je naklonená o 151 centimetrov. V obci sa nachádza novopostavená kaplnka v areáli patriacom misijným sestrám Služobníc Ducha svätého. V obci pôsobí misijná kongregácia Služobníc Ducha svätého. Obec Ivanka pri Nitre vznikla zlúčením troch obcí Lúky, Gergeľová, Ivanka v roku 1847.

38

Ivanka pri Nitre leží na juhovýchodnom okraji Nitrianskej sprašovej pahorkatiny na nive starého ramena Nitry. Nadmorská výška v strede obce je 146 m n.m., v chotári 130 – 212 m n.m. Odlesnený povrch chotára na úvalinami rozčlenenej pahorkatine a aluviálnej rovine tvoria mladotreťohorné usadeniny pokryté sprašou a nivnými uloženinami. Má černozemné a nivné pôdy. Stav obyvateľov obce k 31.12.2009 je 2 468. Ivanka pri Nitre je od okresného mesta Nitra vzdialená 9 km.

Lužianky Obec Lužianky bola osídlená už v neolite. Na území obce je archeologicky doložené neolitické sídlisko s moravsko-slovenskou maľovanou keramikou, sídliská a pohrebiská s maľovanou keramikou lužianskej skupiny a lengyelskej kultúry, kostrové pohrebisko unětickej kultúry, sídlisko maďarovskej kultúry, laténske kostrové a žiarové hroby, hroby z doby sťahovania národov a slovanské pohrebiská z doby veľkomoravskej. V roku 1897 sa obce Šarlužky a Kajsa zlúčili a vznikla spoločná obec Sarlókajsza, od roku 1920 ako Šarlušky-Kajsa, a od roku 1948 už ako Lužianky. Obec leží severozápadne od mesta Nitry a má rozlohu 1227 ha. Obcou preteká rieka Radošina, ktorá sa tu vlieva do rieky Nitra. Územie, na ktorom sa rozprestiera, sa nachádza na okraji Nitrianskej sprašovej pahorkatiny v nadmorskej výške 140 až 190 m. Na sprašových sedimentoch je uložený pôdny kryt tvorený černozemami, ktorý charakterizuje túto oblasť ako poľnohospodársky produktívnu. Z pôvodnej lesnej pokrývky ostali len prevažne dubové zvyšky. Počet obyvateľov k 31.12.2009 je 2 758. Vzdialenosť obce Lužianky od mesta Nitra je 7,5 km.

Mojmírovce Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1156 (laténske kostrové pohrebisko, slovanský kostrový hrob 11. storočia). Medzi pôvodné názvy obce patria Ylmer (1156), Ilmur (1275), terra Illmer castri Zolgagyeriensis (1277), Urmín (1808), Mojmírovce (1948). V roku 1694 sa v obci narodil Anton Grasalkovič, výzamná osobnosť našich dejín. Po štúdiách práva a ekonómie sa dostal až na dvor Márie Terézie, kde získal významné postavenie. Okrem ekonomických a právnických schopností bol obdivovateľom kultúry a architektúry. Na Slovensku po ňom zostal palác v Bratislave,

39

ktorý je v súčasnosti sídlom prezidenta republiky. Jeho stavbami je aj zámok v Ivanke pri Dunaji, kostol v Komjaticiach, Kostol sv. Ladislava v Nitre. Ďalšie stavby sú v Maďarsku, z ktorých najznámejší je palác v Gödöllõ. Obec Mojmírovce leží na Nitrianskej tabuli, ktorá je súčasťou Podunajskej nížiny. Je typickou vidieckou obcou s rozvinutou poľnohospodárskou výrobou. Rozkladá sa v priestoroch Urmínskej kotliny pri potoku Cedron, po oboch brehoch sú vŕšky Nitrianskej kopcoviny. Flóra - prirodzenú vegetáciu tvoria jaseňovo -brestovo - dubové a jelšové lužné lesy pozdĺž potokov a na ostatných územiach dubovo - hrabové lesy. Z hľadiska fytogeografického územie spadá do oblasti Panónskej flóry. Fauna - územie patrí do živočíšneho regiónu Vnútrokarpatskej zníženiny. Nachádzajú sa tu druhy, ktoré tolerujú vplyv poľnohospodárskej výroby, alebo sú viazané na lesné porasty a znášajú blízskosť ľudských obydlí. Z hydrogeologického hľadiska leží územie obce v zóne artézskych vrtov s pozitívnou hladinou. Vo všeobecnosti je ale celá Urmínska kotlina veľmi chudobná na povrchové vody. Klimatické podmienky sú závislé od zemepisnej šírky, od nadmorskej výšky a od expozície terénu. Územie obce patrí do teplej klimatickej oblasti, suchej s teplou nížinnou klímou. Počet obyvateľov k 31.12.2009 je 2 802. Obec Mojmírovce je vzdialená 15 km od mesta Nitra.

40

4.2 Charakteristika respondentov z vybraných obcí okresu Nitra

4.2.1 Charakteristika respondentov z vybraných malých vidieckych obcí

Prieskum bol vykonaný na vzorke 34 obyvateľov malých vidieckych obcí, z toho 18 mužov a 16 žien. Podľa vekovej štruktúry išlo o 16 respondentov vo veku do 45 rokov vrátane a 18 občanov vo veku nad 45 rokov (Príloha 2). Z hľadiska miesta pracovného pôsobenia obyvateľov, resp. dochádzky do školy nám výsledky prezentuje graf 1.

Graf 1 : Členenie respondentov z malých vidieckych obcí podľa miesta pracovného pôsobenia, resp. dochádzky do školy

44,12% v obci mimo obc e 55,88%

Zdroj : vlastné spracovanie na základe údajov z dotazníka

Graf 1 nám vyjadruje, že z opýtaných obyvateľov má 44,12 % miesto pôsobenia priamo v obci. Jedná sa o 12 občanov vo veku nad 45 rokov, prevažne už ekonomicky neaktívnych, a 3 občanov vo veku do 45 rokov vrátane. Z celkového počtu 34 respondentov sa 14 z nich vyjadrilo, že zariadenia sociálnej služby využíva v blízkom meste, čo percentuálne predstavuje 41,18 %. Môžeme skonštatovať, že ide o vyvážená vzorku respondentov z hľadiska členení na mužov a ženy, starších a mladších obyvateľov obce, ako aj pracovného pôsobenia, resp. dochádzky do školy v obci a mimo obce.

41

4.2.2 Charakteristika respondentov z vybraných stredných vidieckych obcí

Dotazníkového prieskumu sa zúčastnilo 34 obyvateľov stredných vidieckych obcí, z toho 17 mužov a 17 žien. Vo vekovej štruktúre do 45 rokov vrátane sa zúčastnilo zisťovania 20 respondentov, a vo veku nad 45 rokov 14 občanov (Príloha 2). Členenie obyvateľov podľa miesta pracovného pôsobenia, resp. dochádzky do školy nám vyjadruje graf 2.

Graf 2 : Členenie respondentov zo stredných vidieckych obcí podľa miesta pracovného pôsobenia, resp. dochádzky do školy

32,35%

v obci mimo obc e

67,65%

Zdroj : vlastné spracovanie na základe údajov z dotazníka

Z grafu 2 môžeme vidieť výrazne nižší percentuálny podiel (32,35 %) občanov, ktorí pôsobia priamo v obci. Uvedené percento tvorí 11 občanov, z toho 9 vo veku nad 45 rokov a 2 občania vo veku do 45 rokov vrátane. Pre ďalšiu charakteristiku respondentov sme dotazníkom zistili, že zariadenia sociálnej infraštruktúry v blízkom meste využíva 18 občanov, čo dosahuje percentuálnu hodnotu 52,94 %. Vzorka respondentov z vybraných stredných vidieckych obcí okresu Nitra je absolútne vyvážená z hľadiska pohlavia. Vo vekovej štruktúre nachádzame vyšší podiel mladších obyvateľov zúčastnených tohto prieskumu. Z členenia respondentov podľa miesta pôsobnosti nám vyplynula výrazne vyššia pôsobnosť mimo obce. Tieto skutočnosti nám logicky môžu vyjadrovať priamu závislosť medzi vekovou štruktúrou a miestom pôsobenia obyvateľov.

42

4.2.3 Charakteristika respondentov z vybraných veľkých vidieckych obcí

Veľké vidiecke obce okresu Nitra boli taktiež zastúpené 34 respondentmi, v pomere 16 mužov a 18 žien. Prieskumu vo veku do 45 rokov vrátane sa zúčastnilo 17 obyvateľov, a vo veku nad 45 rokov tiež 17 obyvateľov (Príloha 2). Ďalej nám graf 3 zobrazuje členenie obyvateľov podľa miesta pracovného pôsobenia, resp. dochádzky do školy.

Graf 3 : Členenie respondentov z veľkých vidieckych obcí podľa miesta pracovného pôsobenia, resp. dochádzky do školy

47,06% v obci mimo obc e 52,94%

Zdroj : vlastné spracovanie na základe údajov z dotazníka

V grafe 3 máme znázornený percentuálny pomer obyvateľov z hľadiska pôsobnosti. Podiel 47,06 % predstavuje občanov pôsobiacich priamo v obci, ktorý je tvorený 6 respondentmi do 45 rokov vrátane a 10 respondentmi vo veku nad 45 rokov. Zo všetkých 34 občanov v tejto kategórii obcí sa až 28 vyjadrilo, že zariadenia sociálnej infraštruktúry využívajú aj v blízkom meste. Pre celkovú charakteristiku respondentov v tejto kategórii môžeme uviesť, že ide o vyváženú vzorku z pohľadu pohlavia, veku a miesta pôsobnosti. Zaujímavosťou je, že až 82,35 % obyvateľov využíva tieto sociálne zariadenia aj v blízkom meste, čo logicky môžeme zdôvodniť vzdialenosťou obcí (Branč, Cabaj-Čápor, Ivanka pri Nitre, Lužianky a Mojmírovce) od mesta Nitra.

43

4.3 Analýza úrovne spokojnosti obyvateľov s poskytovanými službami v zariadeniach sociálnej infraštruktúry

V metodike práce sme uviedli, že pre zistenie spokojnosti obyvateľov s ponúkanými službami v zariadeniach sociálnej infraštruktúry bolo stanovené bodové ohodnotenie názorov respondentov. Obce, v ktorých nie sú zriadené jednotlivé typy zariadení, nemohli reálne získať žiadne body. Z uvedeného vyplývala nutnosť zistenia najvyššej dosiahnuteľnej hranice spokojnosti obyvateľov s poskytovanými službami, ktorú uvádza tabuľka 1.

Tabuľka 1 : Prehľad maximálneho počtu bodov za spokojnosť s poskytovanými službami podľa jednotlivých typov zariadení Počet obcí Počet odpovedí Max. Max. počet vybavených „som veľmi počet bodov za všetky zariadením spokojný (á)“ bodov vidiecke obce Zariadenie obchodu 15 102 3 306 Zariadenie stravovania 14 96 3 288 Zdravotnícke zariadenia 8 54 3 162 Školské a výchovné 10 68 3 204 zariadenia Vedecké, výskumné 0 0 3 0 a projektové zariadenia Kultúrne zariadenia 15 102 3 306 Administratívno-správne 15 102 3 306 zariadenie Rekreačné zariadenie 3 18 54 Športové zariadenie 15 102 3 306 Zdroj : vlastné spracovanie na základe údajov z dotazníka

44

4.3.1 Analýza úrovne spokojnosti obyvateľov s poskytovanými službami v zariadeniach obchodu a stravovania

Základom pre hodnotenie spokojnosti respondentov so zariadeniami obchodu bola existencia tohto zariadenia vo všetkých 15 vidieckych obciach, a pôsobenie zariadenia stravovania v 14 vybraných obciach okresu Nitra. Kumulovane za obidve zariadenia bolo možné získať maximálne 594 bodov (Tabuľka 1).

Graf 4 : Spokojnosť obyvateľov so službami v zariadeniach obchodu a stravovania

120

100 59

80 33

60 39 40 54 59 20 20

0 Malé vidiecke obce Stredné vidiecke obce Veľké vidiecke obce

obyvatelia do 45 rokov vrátane obyvatelia nad 45 rokov

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z dotazníka

Z grafu vyplýva, že najvyššia spokojnosť obyvateľov so zariadeniami obchodu a stravovania je vo veľkých vidieckych obciach, kde dosiahla celkové bodové ohodnotenie na úrovni 118 bodov, čo predstavuje 57,84 % z maximálnej bodovej hranice 204 (zariadenie obchodu 102 bodov a zariadenie stravovania 102 bodov). Vidíme tu aj výnimočnú zhodu spokojnosti medzi obyvateľmi do 45 rokov vrátane a nad 45 rokov. Nižšia spokojnosť je v stredných vidieckych obciach s počtom bodov 87, čo činí 73,73 % oproti spokojnosti vo veľkých vidieckych obciach. Hodnota spokojných respondentov nad 45 rokov je nižšia v stredných vidieckych obciach, čo je dôsledkom pomeru opýtaných obyvateľov. Najvyššia nespokojnosť je zrejmá v malých vidieckych obciach okresu Nitra s počtom bodov 59, čo predstavuje 50,00 % voči veľkým vidieckym obciam. Obyvatelia nad 45 rokov sú takmer dvojnásobne

45

spokojnejší s uvedenými zariadeniami ako obyvatelia do 45 rokov vrátane, čím konštatujeme nižšiu náročnosť starších obyvateľov. Môžeme zhodnotiť, že pri týchto typoch zariadení nachádzame priamu závislosť medzi počtom obyvateľov obcí a diverzitou ponúkaného tovaru v sledovaných zariadeniach, nakoľko veľké vidiecke obce sú vybavené viacerými, a ponukovo širšími a kvalitnejšími zariadeniami obchodu a aj stravovania.

4.3.2 Analýza úrovne spokojnosti obyvateľov s poskytovanými službami v zdravotníckych zariadeniach

Významnou skutočnosťou pre hodnotenie spokojnosti so zdravotníckymi zariadeniami v obciach bol fakt, že v rámci malých vidieckych obcí bolo toto zariadenie zastúpené len v jednej z piatich obcí, v kategórii stredných vidieckych obcí v dvoch z piatich obcí a v každej veľkej vidieckej obci okresu Nitra (Príloha 1).

Graf 5 : Spokojnosť obyvateľov so službami v zdravotníckych zariadeniach

60

50 33 40

30

20 9 27 10 2 13 6 0 Malé vidiecke obce Stredné vidiecke obce Veľké vidiecke obce

obyvatelia do 45 rokov vrátane obyvatelia nad 45 rokov

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z dotazníka

Ako z grafu vidíme, spokojnosť respondentov v malých vidieckych obciach je veľmi nízka na úrovni 8 bodov, avšak z možného počtu 18 bodov v tejto kategórii obcí, nakoľko uvedené zariadenie je zastúpené len v obci Štefanovičová, kde je zdravotná starostlivosť poskytovaná jedenkrát do týždňa. O niečo vyššiu spokojnosť so zdravotníckymi zariadeniami registrujeme v stredných obciach, so ziskom 22

46

z možných 42 bodov, čo činí 52,38 %. Najspokojnejšími sú obyvatelia kategórie veľkých obcí, kde zariadenie získalo 60 bodov z možných 102, čo predstavuje 58,82 %. Z výsledkov hodnotenia môžeme uviesť, že za všetky kategórie vidieckych obcí získalo zdravotnícke zariadenie spolu 90 bodov, pričom maximálna bodová hranica bola 162. Pri tejto analýze sme zistili priamu závislosť spokojnosti obyvateľov od vybavenia obce takýmto zariadením na jednej strane, ale aj dostupnosti občanov do blízkeho mesta na strane druhej. Z hľadiska vekovej kategórie sme nezaznamenali výrazné rozdiely vo vyjadreniach respondentov.

4.3.3 Analýza úrovne spokojnosti obyvateľov s poskytovanými službami v školských a výchovných zariadeniach

Východiskovým stavom pre hodnotenie uvedenej spokojnosti bol fakt, že ani jedna malá obec nedisponuje školským a výchovným zariadením, vybrané stredné a veľké vidiecke obce majú plné zastúpenie tohto zariadenia. Vedecké, výskumné a projektové zariadenia sa nenachádzali v žiadnej vybranej vidieckej obci (Príloha 1).

Graf 6 : Spokojnosť obyvateľov so službami v školských a výchovných zariadeniach

30

25 8 5 20

15 20 10 18

5 0 0 Malé vidiecke obce Stredné vidiecke obce Veľké vidiecke obce

obyvatelia do 45 rokov vrátane obyvatelia nad 45 rokov

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z dotazníka

Graf 6 mám prezentuje nulovú bodovú spokojnosť respondentov v malých obciach, čo je výsledkom neexistencie školského a výchovného zariadenia, ako sme už uviedli vyššie. Z maximálnej bodovej hranice 102 v kategórii stredných vidieckych obcí

47

bolo získaných 23 bodov, t.j. 22,55 % spokojnosť. Rovnako z maximálnej bodovej hranice 102 v kategórii veľkých obcí bola spokojnosť vyjadrená na úrovni 28 bodov, čo činí 27,45 %. Výrazný vplyv na získaný výsledok hodnotenia mala veková hranica respondentov, keďže obyvatelia nad 45 rokov nepripisovali vysokú spokojnosť, resp. sa nevyjadrovali k uvedeným zariadeniam, nakoľko ich nevyužívajú, alebo nanajvýš doprevádzajú svoje vnúčence do týchto zariadení. Mladší občania v prípade vybavenia obce školskými a výchovnými zariadeniami vyjadrovali spokojnosť.

4.3.4 Analýza úrovne spokojnosti obyvateľov s poskytovanými službami v kultúrnych zariadeniach

Kultúrnymi zariadeniami, ktorými sú predovšetkým obecný kultúrny dom a knižnica, boli vybavené všetky sledované obce v nitrianskom okrese, a teda maximálna bodová hranica spokojnosti bola 306 (Tabuľka 1).

Graf 7 : Spokojnosť obyvateľov so službami v kultúrnych zariadeniach

60

50 31 24 40

30 29

20 27 27 10 12

0 Malé vidiecke obce Stredné vidiecke obce Veľké vidiecke obce

obyvatelia do 45 rokov vrátane obyvatelia nad 45 rokov

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z dotazníka

Ako z grafu vidieť, najvyššia spokojnosť s kultúrnymi zariadeniami je vo veľkých vidieckych obciach okresu Nitra. Konkrétne je vyjadrená 58 bodmi z možných 102 v tejto kategórii, čo predstavuje 56,86 %. Z hľadiska vekovej kategórie je zrejmá len mierne vyššia spokojnosť u občanov nad 45 rokov. Vybrané stredné vidiecke obce

48

dosiahli hodnotu 51 bodov zo 102. V porovnaní s bodmi získanými vo veľkých obciach sa jedná o 87,93 %-tnú spokojnosť. Malé vidiecke obce nitrianskeho kraja získali najmenej bodov v sledovanom dielčom cieli, a to 41 z možných 102. Z dosiahnutých bodov sú mladší občania výrazne nespokojnejší s kultúrnymi zariadeniami, a to len na úrovni 29,27 %.

4.3.5 Analýza úrovne spokojnosti obyvateľov s poskytovanými službami v administratívno-správnych zariadeniach

Pre analyzovanie uvedenej spokojnosti bola dôležitá skutočnosť zastúpenia administratívno-správneho zariadenia v každej nami sledovanej vidieckej obci okresu Nitra (Príloha 1).

Graf 8 : Spokojnosť obyvateľov so službami v administratívno-správnych zariadeniach

60

50 31 40 32 19

30

20 25 26 21 10

0 Malé vidiecke obce Stredné vidiecke obce Veľké vidiecke obce

obyvatelia do 45 rokov vrátane obyvatelia nad 45 rokov

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z dotazníka

Výsledky zisťovania, ako je vidieť v grafe, sú nezávislé od veľkostnej kategorizácie obcí. Najnespokojnejší sú obyvatelia stredných vidieckych obcí so 44 bodmi, o niečo spokojnejší sú občania v malých vidieckych obciach s 53 bodmi a najspokojnejší sú vo veľkých obciach s dosiahnutými 57 bodmi. Celkove administratívno-správne zariadenia získali 154 bodov z celkovo možných 306 (Tabuľka 1), čo predstavuje 50,33 %.

49

Pri tomto hodnotení sme dospeli k záveru, že existuje priama závislosť medzi pozitívnymi vyjadreniami obyvateľov vybraných vidieckych obcí a osobnými, pracovnými a tvorivými schopnosťami samotných starostov obcí, ako aj ostatných výkonných zamestnancov obecných úradov.

4.3.6 Analýza úrovne spokojnosti obyvateľov s poskytovanými službami v športových a rekreačných zariadeniach

Vstupom pre analyzovanie bola existencia športových zariadení v každej sledovanej vidieckej obci nitrianskeho okresu. V prípade rekreačných zariadení išlo o zastúpenie v troch z celkovo 15 obcí. Maximálna bodová hranica spokojnosti obyvateľov za obidve zariadenia bola 360 bodov.

Graf 9 : Spokojnosť obyvateľov so službami v športových a rekreačných zariadeniach

50 14 40 8 30

17 20 35 26

10 11

0 Malé vidiecke obce Stredné vidiecke obce Veľké vidiecke obce

obyvatelia do 45 rokov vrátane obyvatelia nad 45 rokov

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z dotazníka

Z grafu 9 nám vyplýva narastajúca spokojnosť obyvateľov obcí s poskytovanými službami v športových a rekreačných zariadeniach v závislosti od veľkostnej kategorizácie, teda počnúc malými vidieckymi obcami s počtom 28 bodov, nasledujú stredné obce s bodmi 34 a končia veľké vidiecke obce s najvyšším počtom bodov 49. Nakoľko všetky kategórie obcí mohli získať spolu 360 bodov, pri dosiahnutí hodnoty 111 ide o 30,83 %-tnú spokojnosť. Obyvatelia nad 45 rokov sa vyjadrovali predovšetkým k svojej pasívnej športovej aktivite, akou je návšteva a sledovanie

50

futbalových zápasov. Respondenti z obcí Poľný Kesov, Cabaj-Čápor a Mojmírovce, kde sú zriadené okrem športových aj zariadenia rekreačné, vnímali túto skutočnosť pozitívne, čo aj vyjadrili vysokou spokojnosťou v dotazníkoch.

4.4 Vplyv využívania zariadení sociálnej infraštruktúry na kvalitu života obyvateľov

Na základe vyjadrení respondentov boli bodovo ohodnotené aj odpovede týkajúce sa vplyvu využívania zariadení sociálnej infraštruktúry na kvalitu života obyvateľov. Pre potrebu analyzovania bola spracovaná tabuľka 2, ktorá prezentuje najvyššiu dosiahnuteľnú hranicu pozitívneho vplyvu týchto zariadení na kvalitu života obyvateľov.

Tabuľka 2 : Prehľad maximálneho počtu bodov za vplyv využívania zariadení sociálnej infraštruktúry na kvalitu života obyvateľov obcí Počet obcí Počet odpovedí Max. Max. počet vybavených „pozitívne ovplyvňuje počet bodov za všetky zariadením moju kvalitu života“ bodov vidiecke obce Zariadenie obchodu 15 102 2 204 Zariadenie stravovania 14 96 2 192 Zdravotnícke zariadenia 8 54 2 108 Školské a výchovné 10 68 2 136 zariadenia Vedecké, výskumné 0 0 2 0 a projektové zariadenia Kultúrne zariadenia 15 102 2 204 Administratívno-správne 15 102 2 204 zariadenie Rekreačné zariadenie 3 18 2 36 Športové zariadenie 15 102 2 204 Zdroj : vlastné spracovanie na základe údajov z dotazníka

51

4.4.1 Vplyv využívania zariadení obchodu a stravovania na kvalitu života obyvateľov

Za všetky kategórie vidieckych obcí bolo možné pri týchto zariadeniach kumulovane získať 396 bodov. Bodovaním názorov respondentov sme dosiahli 244 bodov, a teda úroveň 61,62 %. Uvedený údaj je ďalej rozčlenený v grafe 10.

Graf 10 : Vplyv využívania zariadení obchodu a stravovania na kvalitu života obyvateľov

120

100 55 80 37 60

40 39 58 44 20 11 0 Malé vidiecke obce Stredné vidiecke obce Veľké vidiecke obce

Obyvatelia do 45 rokov vrátane Obyvatelia nad 45 rokov

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z dotazníka

Z grafu vidíme najpozitívnejší vplyv využívania analyzovaných zariadení na kvalitu života občanov vo veľkých vidieckych obciach nitrianskeho okresu. Z celkového počtu bodov 136 v tejto kategórii bolo k odpovediam respondentov pridelených 113 bodov, čo činí až 83,09 %. V stredných obciach sme zistili 81 bodov z taktiež 136, čo je 59,56 %. Malé vidiecke obce získali najmenej bodov, a to 50 z možných 124. V rámci sledovaných zariadení je kvalita života obyvateľov v malých obciach na úrovni 61,73 % voči obyvateľom v stredných obciach, a na úrovni 44,25 % oproti obyvateľom veľkých vidieckych obcí v okrese Nitra.

52

4.4.2 Vplyv využívania zdravotníckych zariadení na kvalitu života obyvateľov

Meraním vplyvu tohto typu zariadenia na kvalitu života občanov bola zistená celková bodová hodnota 105 z možných 108, čo je 97,22 %. Z uvedených údajov vyplýva výrazný pozitívny vplyv využívania zdravotníckych zariadení na kvalitu života obyvateľov. Ďalej nám graf 11 predstavuje výsledky podľa kategorizácie obcí.

Graf 11 : Vplyv využívania zdravotníckych zariadení na kvalitu života obyvateľov

70

60 31 50

40

30 10 20 34 4 18 10 8 0 Malé vidiecke obce Stredné vidiecke obce Veľké vidiecke obce

obyvatelia do 45 rokov vrátane obyvatelia nad 45 rokov

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z dotazníka

Graf nám znázorňuje najvyšší pozitívny vplyv na kvalitu života obyvateľov veľkých vidieckych obcí, a to na úrovni 65 bodov z celkovo 68 bodov v tejto kategórii, čo predstavuje 95,59 %. V strednej aj malej kategórii obcí ide o 100 %-tný vplyv na kvalitu života obyvateľov, nakoľko v obciach vybavených takýmito zariadeniami bol vyjadrený maximálne pozitívny vplyv. Z hľadiska vekovej štruktúry sme nezaznamenali výrazné názorové rozdiely. Pri tomto zisťovaní sme dospeli k priamej závislosti medzi vplyvom na kvalitu života obyvateľov a existenciou zdravotníckeho zariadenia v obci.

53

4.4.3 Vplyv využívania školských a výchovných zariadení, vedeckých, výskumných a projektových zariadení na kvalitu života obyvateľov

Pozitívnym hodnotením školských a výchovných zariadení bolo možné získať celkove za obce 136 bodov. Vedecké, výskumné a projektové zariadenia nemali zastúpenie vo vybraných vidieckych obciach nitrianskeho okresu. Bodové meranie vyjadrení respondent nám prinieslo hodnotu 80 bodov, čo je 58,82 % z možných bodov. Nasledujú v grafe 12 odmerané vyjadrenia obyvateľov podľa kategorizácie obcí.

Graf 12 : Vplyv využívania školských a výchovných zariadení, vedeckých, výskumných a projektových zariadení na kvalitu života obyvateľov

45 40

35 22 30 17 25 20 15 20 21 10 5 0 0 Malé vidiecke obce Stredné vidiecke obce Veľké vidiecke obce

obyvatelia do 45 rokov vrátane obyvatelia nad 45 rokov

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z dotazníka

Graf nám prezentuje nulový vplyv analyzovaných zariadení na kvalitu života obyvateľov malých obcí. Ide o logický výstup, nakoľko tieto obce nie sú vybavené školskými a výchovnými zariadeniami. V stredných vidieckych obciach bola dosiahnutá hodnota 37 bodov z možných 68, čo činí 54,41 %. Veľké obce dosiahli meraním názorov respondentov 43 bodov z o 68, čo predstavuje 63,24 %. Veková štruktúra obyvateľov nám toto analyzovanie výrazne neovplyvnila.

54

4.4.4 Vplyv využívania kultúrnych zariadení na kvalitu života obyvateľov

Tento typ zariadenia mám umožňoval dosiahnuť za všetky kategórie vidieckych obcí 204 bodov, nakoľko sa nachádza v každej vybranej obci okresu Nitra. Meraním názorov obyvateľov sme dospeli k hodnote 131, čo je 64,22 % z možných bodov.

Graf 13 : Vplyv využívania kultúrnych zariadení na kvalitu života obyvateľov

60

50

30 40

19 30 26 20 25 20 10 11

0 Malé vidiecke obce Stredné vidiecke obce Veľké vidiecke obce

obyvatelia do 45 rokov vrátane obyvatelia nad 45 rokov

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z dotazníka

Z grafu 13 vidíme vplyv využívania kultúrnych zariadení na kvalitu života obyvateľov podľa kategorizácie obcí. Najpozitívnejší vplyv je zrejmý vo veľkých vidieckych obciach s počtom bodov 55 z možných 68, čo predstavuje 80,88 %. V stredných obciach ide vplyv na úrovni 57,35 % a v malých vidieckych obciach je to úroveň 54,41 %. Podľa vekovej štruktúry sa pozitívnejšie k vplyvu na kvalitu života vyjadrovali obyvatelia nad 45 rokov, nakoľko majú bližší vzťah k umeleckým hodnotám a tradíciám. Taktiež v tejto skupine občanov majú zastúpenie aj dôchodcovia, ktorí v rámci voľného času s obľubou vyhľadávajú kultúrne podujatia.

55

4.4.5 Vplyv využívania administratívno-správnych zariadení na kvalitu života obyvateľov

Administratívno-správnymi zariadeniami boli vybavené všetky sledované vidiecke obce nitrianskeho okresu, preto z uvedeného dôvodu bolo možné bodovým meraním celkovo získať 204 bodov. Priradením hodnôt k názorom občanov všetkých obcí sme dosiahli hodnotu spolu 127 bodov, čo predstavuje 62,25 %. Podrobnejšie členenie nám prezentuje graf 14.

Graf 14 : Vplyv využívania administratívno-správnych zariadení na kvalitu života obyvateľov

45 40 35 23 21 30 25 25 20 15 20 22 10 16 5 0 Malé vidiecke obce Stredné vidiecke obce Veľké vidiecke obce

obyvatelia do 45 rokov vrátane obyvatelia nad 45 rokov

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z dotazníka

Ako je vidieť v grafe, neexistuje priama závislosť medzi veľkosťou obce a vplyvom využívania administratívno-správneho zariadenia na kvalitu života, čo považujeme za logické zistenie. V malých vidieckych obciach bolo meraním vyjadrení respondentov dosiahnutých 41 bodov z možných 68. Rovnaké hodnoty boli namerané aj v stredných vidieckych obciach. O niečo vyšší vplyv na kvalitu života mali tieto zariadenia vo veľkých obciach, kde sme dospeli k hodnote 45 z celkovo 68 bodov. Tento ukazovateľ je závislý predovšetkým od schopností samotných starostov a predstaviteľov obecných zastupiteľstiev, ako dokážu pre obyvateľov svojich obcí

56

zabezpečiť sociálne služby a získať prostriedky pre rozvoj vo všetkých oblastiach sociálnej infraštruktúry.

4.4.6 Vplyv využívania športových a rekreačných zariadení na kvalitu života obyvateľov

Všetky kategórie vidieckych obcí disponovali športovými zariadeniami a tri obce zariadeniami rekreačnými, z čoho vyplýva maximálna bodová hranica 240. Meraním sme za všetky obce okresu Nitra dosiahli hodnotu 158 bodov, čo činí 65,83 %.

Graf 15 : Vplyv využívania športových a rekreačných zariadení na kvalitu života obyvateľov

70

60 30 50 21 40

30 24 39 20 31

10 13

0 Malé vidiecke obce Stredné vidiecke obce Veľké vidiecke obce

obyvatelia do 45 rokov vrátane obyvatelia nad 45 rokov

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z dotazníka

Z grafu 15 je zrejmá priama závislosť medzi veľkostnou kategorizáciou obcí a vplyvom využívania týchto zariadení na kvalitu života občanov. Najvyššia kvalita života je vo veľkých obciach, a to 69 bodov z možných 92, čo predstavuje 75,00 %. Stredné vidiecke obce získali 52 bodov z 80, a v malých obciach sme dospeli k počtu 37 bodov zo 68. Z pohľadu vekovej štruktúry vo veľkých a stredných vidieckych obciach pozitívnejší vplyv na kvalitu životu sme zaznamenali u obyvateľov do 45 vrátane, čo zdôvodňujeme možnosťami športu v týchto obciach a taktiež športovo aktívnym mladým obyvateľstvom.

57

4.5 Zhrnutie a odporúčania

Analýzami sme v tejto práci zistili, že zariadenia sociálnej infraštruktúry sú ovplyvňované nasledovnými aspektami : a) zariadenia obchodu a stravovania – tento typ zariadenia bol zastúpený v každej obci, avšak v obciach s vyšším počtom obyvateľov bola väčšia a kvalitnejšia ponuka, čo sa prejavilo v spokojnejšom a kvalitnejšom živote obyvateľov b) zdravotnícke zariadenia – ich existencia v obci bola podmienená jednak veľkosťou samotnej obce, ale aj snahou samotných starostov a predstaviteľov obecného úradu, nakoľko aj v malej obci Štefanovičová je poskytovaná zdravotná starostlivosť jedenkrát do týždňa c) školské a výchovné zariadenia, vedecké, výskumné a projektové zariadenia – tieto druhy zariadení vykazujú priamu závislosť na veľkostnej kategorizácii obcí a vekovej štruktúre obyvateľov, nakoľko v malých obciach sa vôbec nevyskytujú d) kultúrne zariadenia – v tomto prípade išlo o zastúpenie v každej kategórii obcí, a zaznamenali sme závislosť spokojnosti od organizovania rôznych kultúrnych podujatí predstaviteľmi kultúrnych komisií obcí, ako aj zástupcov rôznych záujmových združení e) administratívno-správne zariadenia – služby poskytované obecnými úradmi a inými orgánmi štátnej správy sú jednoznačne závislé od osobných, pracovných a tvorivých schopností starostov a poslancov obecných zastupiteľstiev, ako dokážu zabezpečiť sociálne služby a získať finančné prostriedky pre rozvoj sociálnej infraštruktúry f) športové a rekreačné zariadenia – služby sú závislé od veľkostnej kategorizácie obcí a organizovania športových aktivít v obci zástupcami rôznych športových združení

58

Z hľadiska zisteného stavu vo vybraných vidieckych obciach v okrese Nitra by sa tieto obce do budúcnosti mali zamerať hlavne na : 1) skvalitňovanie, rozširovanie a budovanie zariadení sociálnej infraštruktúry, ktoré vplývajú na zdravý, kvalitný a spokojný život obyvateľov obcí 2) komunikovanie s obyvateľmi obce o ich problémoch a potrebách v sociálnej oblasti, a následne poskytovanie sociálnych služieb 3) zlepšenie informovanosti o možnostiach získania finančných prostriedkov na budovanie sociálnych služieb prostredníctvom dotácií a štrukturálnych fondov Európskej únie 4) poskytovanie vhodných podmienok pre podnikateľov, ktorí poskytujú služby občanom, a to formou zvýhodneného prenájmu priestorov obce alebo úľavou na daniach z nehnuteľností

59

5 Záver

V záverečnej diplomovej práci bolo naším hlavným cieľom zistenie vplyvu využívania zariadení sociálnej infraštruktúry na kvalitu života obyvateľov vo vybraných vidieckych obciach okresu Nitra. Pri spracovaní práce sme vychádzali z teoretických štúdií, podkladov a materiálov získaných pre naplnenie uvedeného cieľa.

Hlavný cieľ sme ďalej rozdelili do štyroch čiastkových cieľov : definovanie a charakteristika vidieckych obcí okresu Nitra, analyzovanie úrovne spokojnosti obyvateľov s využívanými zariadeniami sociálnej infraštruktúry, analyzovanie vplyvu využívania zariadení sociálnej infraštruktúry na kvalitu života obyvateľov vo vybraných vidieckych obciach okresu Nitra a formulovanie záverov.

Medzi vybrané vidiecke obce sme zaradili pätnásť obcí okresu Nitra, a to konkrétne 5 malých vidieckych obcí (počet obyvateľov obce do 499) : Malý Cetín, Melek, Paňa, Štefanovičová, Žitavce, 5 stredných vidieckych obcí (počet obyvateľov obce 500 – 1999) : Čechynce, Poľný Kesov, Svätoplukovo, Veľká Dolina, Veľký Cetín a 5 veľkých vidieckych obcí (počet obyvateľov obce 2000 a viac) : Branč, Cabaj-Čápor, Ivanka pri Nitre, Lužianky, Mojmírovce. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že všetky vymenované obce ležia v teplejších oblastiach a patria k najproduktívnejším poľnohospodárskym centrám Slovenskej republiky. Ďalej sme sa zamerali na charakteristiku respondentov z vybraných obcí okresu Nitra. Dotazníkového prieskumu sa zúčastnilo 102 respondentov. Môžeme skonštatovať, že išlo o vyvážená vzorku respondentov z hľadiska členení na mužov a ženy. Podľa vekovej štruktúry sme zvolili členenie na obyvateľov do 45 rokov vrátane a obyvateľov nad 45 rokov, kde sme zistili priamu závislosť medzi vekovou štruktúrou a miestom pôsobenia.

Druhý čiastkový cieľ je zameraný na analyzovanie úrovne spokojnosti obyvateľov s poskytovanými službami v zariadeniach sociálnej infraštruktúry. Východzím stavom bolo zistenie vybavenosti obcí sledovanými zariadeniami a bodové ohodnotenie jednotlivých úrovní spokojnosti obyvateľov, z čoho sme získali maximálne dosiahnuteľné hranice spokojnosti podľa typov zariadení. Výsledkom zisťovania spokojnosti s poskytovanými službami v zariadeniach obchodu a stravovania bola

60

priama závislosť medzi počtom obyvateľov obcí a diverzitou ponúkaného tovaru, nakoľko veľké obce sú vybavené viacerými, ponukovo širšími a kvalitnejšími zariadeniami. Z vekového hľadiska sme zistili dvojnásobne vyššiu spokojnosť u obyvateľov nad 45 rokov, čím sme konštatovali nižšiu náročnosť týchto občanov. Spokojnosť so službami v zdravotníckych zariadeniach bola závislá od existencie týchto zariadení v obciach a od vzdialenosti obce od blízkeho mesta. Školské a výchovné zariadenia boli pozitívne hodnotené predovšetkým mladšími obyvateľmi do 45 rokov vrátane, ktorí majú školopovinné deti. Starší občania sa väčšinou k uvedeným zariadeniami nevyjadrovali. Služby poskytované v kultúrnych zariadeniach boli závislé od veľkosti vidieckej obce, teda jednak od finančných prostriedkov vyčlenených na kultúrne podujatia, ale aj od schopností zástupcov kultúrnych komisií obce a rôznych záujmových združení. Pri administratívno-správnych zariadeniach sme zistili priamu závislosť medzi vyjadreniami respondentov a osobnými, pracovnými a tvorivými schopnosťami starostov obcí, poslancov obecných zastupiteľstiev ako aj ostatných zamestnancov obecného úradu. V oblasti športových zariadení sme dospeli k záveru, že spokojnosť obyvateľov obcí narastá veľkosťou obcí. Obyvatelia nad 45 rokov sa vyjadrovali k svojej pasívnej športovej aktivite, akými boli predovšetkým návšteva a sledovanie futbalových zápasoch. V troch obciach, ktoré disponujú rekreačnými zariadeniami bola zo strany občanov vyslovená vysoká spokojnosť.

Ďalej sme v treťom čiastkovom cieli analyzovali vplyv využívania zariadení sociálnej infraštruktúry na kvalitu života obyvateľov. Rovnako boli úrovne vplyvy na kvalitu života bodovo ohodnotené, čím sme stanovili maximálne možnú hranicu pozitívneho vplyvu podľa jednotlivých typov zariadení. Výsledkom zariadení obchodu a stravovania bol kvalitnejší život obyvateľov vo veľkých obciach, z dôvodu ponuky a množstva týchto zariadení. V prípade vybavenia obce zdravotníckym zariadením sme zistili pozitívny vplyv na kvalitu života, v opačnom prípade boli vyjadrenia obyvateľov maximálne negatívne. Rovnako aj pri školských a výchovných zariadeniach sme zaznamenali kvalitnejší život obyvateľov obcí, ktoré disponujú takýmito zariadeniami. Kvalitnejší kultúrny život sme zistili u obyvateľov nad 45 rokov, nakoľko vyjadrovali vzťah k umeleckým hodnotám a tradíciám. V tejto skupine občanov mali zastúpenie aj dôchodcovia, ktorí v rámci voľného času s obľubou vyhľadávajú kultúrne podujatia. Ukazovateľ vplyvu na kvalitu života pri administratívno-správnych zariadeniach je závislý hlavne od schopností starostov a ostatných predstaviteľov obecných úradov, ako

61

dokážu pre občanov svojich obcí zabezpečiť sociálne služby a získať prostriedky pre rozvoj vo všetkých oblastiach sociálnej infraštruktúry. Pri športových a rekreačných zariadeniach sme zaznamenali pozitívnejší vplyv na kvalitu života vo veľkých vidieckych obciach a u obyvateľov do 45 rokov vrátane, čo sme zdôvodnili možnosťami športu a športovo aktívnym mladým obyvateľstvom.

Celkovým výsledkom našej práce je zistenie, že vybavenie obcí zariadeniami sociálnej infraštruktúry je potrebné naďalej skvalitňovať, rozširovať a budovať. Čím je kvalitnejšia a širšia vybavenosť v obciach, tým má pozitívnejší vplyv na kvalitu života obyvateľov obcí. Táto skutočnosť sa následne prejaví v zdravšej, kvalitnejšej a produktívnejšej mladej a strednej generácii a v spokojnejšej generácii seniorov. O tento trend by sa mali usilovať nielen samotné obce, ale aj štát prostredníctvom svojich inštitúcií.

62

6 Použitá literatúra

BELAJOVÁ, Anna – FÁZIKOVÁ, Mária. 2004. Regionálna ekonomika. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2004. 248 s. ISBN 80-8069-344-7

DUBECOVÁ, Ivana. 2000. Regionálne analýzy a plánovanie (vybrané kapitoly). Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2000. 129 s. ISBN 80-7137-805-4

DUBEN, Rostislav – JÍROVÁ, Hana – SOVA, Václav. 1987. Sociální rozvoj. Praha : Státní pedagogické nakladatelství, 1987. 335 s. SPN – 76-60-14/1, ISBN 14-578-87

FALŤAN, Ľubomír – PAŠIAK, Ján. 2004. Regionálny rozvoj Slovenska : východiská a súčasný stav. Bratislava: Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied, 2004. 88 s. ISBN 80-85544-35-0

JUROVÁ, Marie. 1999. Evropská unie - odvětví a infrastruktura. Praha : Computer Press, 1999. 115 s. ISBN 80-7226-219-X

MAJLINGOVÁ, Ľuboslava a kol.. 2002. Verejné služby. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2002. 314 s. ISBN 80-8055-754-3

MATEIDES, Alexander – ĎAĎO, Jaroslav. 2002. Služby – Teória služieb, Marketing služieb, Kvalita v službách, Služby zákazníkom a meranie spokojnosti s nimi. Bratislava: EPOS, 2002. 750 s. ISBN 80-8057-452-9

OCHRANA, František. 2007. Veřejné služby – jejich poskytování, zadávání a hodnocení : teorie a metodika poptávkového způsobu poskytování a zadávání veřejných služeb na úrovni municipalit. Praha : Ekopress, 2007. 167 s. ISBN 978-80- 86929-31-6

PEKOVÁ, Jitka. 2005. Veřejné finance, úvod do problematiky. 3. vyd. Praha : ASPI, 2005. 528 s. ISBN 80-7357-049-1

63

REKTOŘÍK, Jaroslav a kol. 2002. Sociální a technická infrastruktura. III. diel. Brno – Praha : Masarykova univerzita, 2002. ISBN 80-210-2956-0

SNIŠČÁK, Vincent a kol. 1997. Služby a cestovný ruch. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, 1997. 309 s. ISBN 80-225-0873-X

TVRDOŃ, Jozef – HAMALOVÁ, Marta – ŽÁRSKA, Elena. 1995. Regionálny rozvoj. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, 1995. 174 s. ISBN 80-225-0671-0

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. 2007. Regionálny operačný program Ministerstvo školstva SR. 2007. Operačný program Výskum a vývoj Ministerstvo školstva SR. 2007. Operačný program Vzdelávanie Ministerstvo zdravotníctva SR. 2007. Operačný program Zdravotníctvo

Internetové zdroje :

BACHORECZOVÁ, G. – MEŇKYOVÁ, I. – TVRDOŇ, M. 2009. Kvalita sociálnych služieb [online]. [cit. 2011-02-25] Dostupné na : http://www.kpsv.fsvaz.ukf.sk/PhD_konf_zbornik_2009/SUBORY/PDF/31_Bachoreczo va_akol.pdf

BUCHER, S. 2010. Chudoba a determinanty zdravia vplývajúce na zdravotný a sociálny rozvoj spoločnosti [online]. [cit. 2011-02-14] Dostupné na : http://www.eeda.termal-podhajska.sk/publikacie/zborniky/zbornik-21.22.jan2010- psw.pdf#page=24

ČERVENÝ, L. 1996. Konec kulturní identity, nebo začátek kulturních identit ? [online]. [cit. 2011-02-14] Dostupné na : http://web.uhk.cz/prometh/Komplet/SBORNIK1.PDF

ČORNANIČOVÁ, R. 2004. Konceptualizácie kvality života v kontexte vzdelávania dospelých a sociálnej práce [online]. [cit. 2011-02-23] Dostupné na : http://www.ff.unipo.sk/kvdsp/download/Zbrnk/ZbrnkKZaRP2005Prsv.pdf

64

FÁBRY, J. 1994. Člověk, věda a pokrok [online]. [cit. 2011-02-21] Dostupné na : http://nb.vse.cz/kfil/elogos/miscellany/progress.htm

FOTUL, P. 2006. Zdravotná telesná výchova [online]. [cit. 2011-02-13] Dostupné na : http://www.mcpo.sk/downloads/Publikacie/Vychova/VPTEV200701.pdf

GRENČÍKOVÁ, A. 2010. Význam zdravia pre rozvoj ľudského potenciálu [online]. [cit. 2011-02-23] Dostupné na : http://www.eeda.termal-podhajska.sk/publikacie/zborniky/zbornik-21.22.jan2010- psw.pdf

HORÁKOVÁ, T. 2005. Kvalita českých vývozu a dovozu : Kvantifikace pomocí vývoje jednotkových cen [online]. [cit. 2011-02-14] Dostupné na : http://publication.fsv.cuni.cz/attachments/109_002_Horakova_cj.pdf

HORECKÝ, J. 2006. Kapacita, dostupnost, struktura a kvalita sociálních služeb [online]. [cit. 2011-02-21] Dostupné na : http://www.horecky.cz/down/clanky/kapacita_dostupnost_struktura_a_kvalita.pdf

HORODNÍKOVÁ, J. – RYBÁR, R. 2010. Analýza funkčných a kvalitatívnych parametrov služby a ich kvantifikácia ako prostriedok pre skvalitnenie rozhodovacieho procesu [online]. [cit. 2011-02-14] Dostupné na : http://katedry.fmmi.vsb.cz/639/qmag/mj79-cz.pdf

JURKOVIČOVÁ, J. – ŠTEFÁNIKOVÁ, Z. – ŠEVČÍKOVÁ, Ľ. 2008. Význam tukov vo výžive človeka [online]. [cit. 2011-02-23] Dostupné na : http://www.elis.sk/download_file.php?product_id=1351

LEŠKOVÁ, A. – ŠVAČ, V. 2001. Výučba na báze vzoriek [online]. [cit. 2011-02-13] Dostupné na : http://www.sjf.tuke.sk/transferinovacii/pages/archiv/transfer/3-2001/pdf/64-67.pdf

65

MAŇÁK, J. 2005. Hledání orientace moderní základní školy [online]. [cit. 2011-02- 21] Dostupné na : http://www.ped.muni.cz/weduresearch/publikace/mj05.pdf#page=21

MATERÁK, M. 2009. Riadenie kvality ako prostriedok k dosiahnutiu konkurenčnej výhody organizácie [online]. [cit. 2011-02-21] Dostupné na : http://www.ssds.sk/casopis/archiv/2009/fss0409.pdf

MUHLPACHR, P. 2005. Měření kvality života jako metodologická kategorie [online]. [cit. 2011-02-25] Dostupné na : http://www.ff.unipo.sk/kvdsp/download/Zbrnk/ZbrnkKZaRP2005Prsv.pdf#page=59

NEMEC, J. – MERIČKOVÁ, B. 2006. Zmluvné zabezpečovanie verejných služieb v rozmere efektívnosti a kvality [online]. [cit. 2011-02-23] Dostupné na : http://kvf.vse.cz/storage/1180481712_sb_nemec_merickova.pdf

SCHWARTZHOFFOVÁ, E. 2010. Sportovní turismus [online]. [cit. 2011-02-25] Dostupné na : http://www.telesnakultura.upol.cz/index.php/telesnakultura/article/view/58/115

SVATOŠ, M. 2005. Globální trendy a znalostní ekonomika [online]. [cit. 2011-02- 21] Dostupné na : http://www.google.sk/search?hl=sk&rlz=1T4GGLL_skSK325SK326&q=Glob%C3%A 1ln%C3%AD+trendy+a+znalostn%C3%AD+ekonomika&aq=f&aqi=&aql=&oq=

ŠIMKOVÁ, E. 2008. Udržitelný rozvoj venkova a role venkovské turistiky [online]. [cit. 2011-02-25] Dostupné na : http://custom.kbbarko.cz/e+m/01_2008/03_simkova.pdf

TEPLANOVÁ, K. – BIZNÁROVÁ, V. 1997. Prečo vedecko-technologická gramotnosť [online]. [cit. 2011-02-21] Dostupné na : http://www.scholaludus.sk/new/projektova_skupina/vb/DIDFYZ96.pdf

66

TEPLICKÁ, K. – BIRČÁKOVÁ, Z. 2007. Základný podľa na systém manažérstva kvality podľa EN ISO 9001:2000 [online]. [cit. 2011-02-25] Dostupné na : http://katedry.fmmi.vsb.cz/639/qmag/mj50-cz.pdf

VAGAČ, L. 2003. Bytová výstavba, mobilita, zamestnanosť – vybrané súvislosti [online]. [cit. 2011-02-13] Dostupné na : http://www.cphr.sk/publikacie_bytova_vystavba.pdf

VALENTOVÁ, M. 2003. Evropský sociální monitoring : Jak uchopit sociální kvalitu [online]. [cit. 2011-02-23] Dostupné na : http://praha.vupsv.cz/Fulltext/evsocmon.pdf

ZELENICKÝ, Ľ. – ŠEDIVÝ, O. – STEHLÍKOVÁ, B. – TIRPÁKOVÁ, A. 2009. Kvalita života [online]. [cit. 2011-02-14] Dostupné na : http://www.profini.sk/ProfiniUserFiles/File/fss_2_2009.pdf#page=146 http://www.speednet.sk/users/cerco/zbornik/vsap2007/pdf/hamalova_steiner- papanek.pdf [cit. 2009-02-16] http://www.epsu.org/a/5700 [cit. 2011-02-23] http://www.e-obce.sk/okres/nitra.html [cit. 2011-03-13] http://app.statistics.sk/mosmis/sk/run.html [cit. 2011-03-18] http://www.viamichelin.com [cit. 2011-04-18]

67

7 Prílohy

Príloha 1 : Dotazník pre obyvateľov vybraných obcí

1. Pohlavie: muž žena

2. Veková štruktúra: do 25 26 – 45 46 – 65 nad 65

3. Miesto pracovného pôsobenia, resp. miesto dochádzky do školy: v obci mimo obce

4. Využívate sociálne zariadenia obce? pravidelne čiastočne občas vôbec zariadenie obchodu zariadenie stravovania zdravotnícke zariadenie školské a výchovné zariadenie vedecké, výskumné a projektové zariadenia kultúrne zariadenie administratívnosprávne zariadenie (obecný úrad, iné orgány štátnej správy) rekreačné zariadenie športové zariadenie

5.Myslíte si, že tieto zariadenia sú dostatočne využívané? áno nie neviem niektoré áno, niektoré nie (popíšte) ......

6. Ako ste spokojný/á s poskytovanými službami týchto zariadení? som veľmi spokojný(á) málo nespokoj- spokojný(á) spokojný(á) ný(á) zariadenie obchodu zariadenie stravovania zdravotnícke zariadenie školské a výchovné zariadenie vedecké, výskumné a projektové zariadenia kultúrne zariadenie administratívnosprávne zariadenie (obecný úrad, iné orgány štátnej správy) rekreačné zariadenie športové zariadenie

68

7. Prečo nevyužívate, resp. málo využívate, tieto zariadenia? nie je možné využívať dané zariadenie využívam zariadenia mimo obce v blízkej väčšej obci v blízkej obci v blízkom meste dané zariadenie neposkytuje dostatočne kvalitné služby

8. Ako vplýva využívanie týchto zariadení na Vašu kvalitu života? negatívne, negatívne, neovplyv- pozitívne pretože pretože nie ňuje moju ovplyvňuje neexistuje som kvalitu života moju dané spokojný/á kvalitu zariadenie s poskytova- života nými službami zariadenie obchodu zariadenie stravovania zdravotnícke zariadenie školské a výchovné zariadenia vedecké, výskumné a projektové zariadenia kultúrne zariadenie administratívnosprávne zariadenia (obecný úrad, iné úrady štátnej správy) rekreačné zariadenie športové zariadenie

9. Čím by sa mohla zlepšiť kvalita využívania týchto zariadení? (popíšte) ......

V otázkach hodiace sa odpovede označte krížikom, taktiež v tabuľkách v príslušnej kolónke.

Zdroj : vlastné spracovanie

69

Príloha 2 : Prehľad počtu respondentov podľa vekovej kategórie a veľkostnej kategorizácie obcí Malé Stredné Veľké vidiecke Spolu vidiecke obce vidiecke obce obce Počet respondentov 16 20 17 53 do 45 rokov vrátane Počet respondentov 18 14 17 49 nad 45 rokov Spolu 34 34 34 102 Zdroj : vlastné spracovanie na základe údajov z dotazníka

70

Príloha 3 : Vybavenosť vybraných vidieckych obcí okresu Nitra zariadeniami sociálnej infraštruktúry

P.č. Obec A B C D E F G H I J Vybrané malé vidiecke obce okresu Nitra 1 Malý Cetín 1 1 0 0 0 1 1 0 1 385 2 Melek 1 1 0 0 0 1 1 0 1 457 3 Paňa 1 1 0 0 0 1 1 0 1 326 4 Štefanovičová 1 1 1 0 0 1 1 0 1 299 5 Žitavce 1 0 0 0 0 1 1 0 1 343 Vybrané stredné vidiecke obce okresu Nitra 1 Čechynce 1 1 0 1 0 1 1 0 1 1 050 2 Poľný Kesov 1 1 1 1 0 1 1 1 1 621 3 Svätoplukovo 1 1 0 1 0 1 1 0 1 1 353 4 Veľká Dolina 1 1 0 1 0 1 1 0 1 660 5 Veľký Cetín 1 1 1 1 0 1 1 0 1 1 641 Vybrané veľké vidiecke obce okresu Nitra 1 Branč 1 1 1 1 0 1 1 0 1 2 169 2 Cabaj-Čápor 1 1 1 1 0 1 1 1 1 3 850 3 Ivanka pri Nitre 1 1 1 1 0 1 1 0 1 2 468 4 Lužianky 1 1 1 1 0 1 1 0 1 2 758 5 Mojmírovce 1 1 1 1 0 1 1 1 1 2 802 Zdroj: spracované z údajov ŠÚ SR, Mestská a obecná štatistika

Vysvetlivky : A Zariadenie obchodu B Zariadenie stravovania C Zdravotnícke zariadenie D Školské a výchovné zariadenie E Vedecké, výskumné a projektové zariadenie F Kultúrne zariadenie G Administratívno-správne zariadenie H Rekreačné zariadenie I Športové zariadenie J Počet obyvateľov k 31.12.2009 spolu 1 áno 0 nie

71