Masarykova Univerzita
Filozofická fakulta
Ústav hudební vědy
Učitelství estetické výchovy pro střední školy
Bc. Adam Kvasnička
Magisterská diplomová práce
Možnosti využitia fenoménu ľudovej hudby v hodinách estetickej výchovy
Vedoucí práce: Mgr. Jan Špaček 2014
Prehlasujem, že som svoju prácu vypracoval samostatne s použitím uvedených prameňov a literatúry.
......
Podpis autora práce
Poďakovanie
Ďakujem Mgr. Jánovi Špačkovi za cenné konzultácie a vedenie mojej práce, PhDr. Mariánovi
Kvasničkovi za cenné rady a vyhradený čas a v neposlednom rade mojej rodine za pomoc, toleranciu a pochopenie.
Obsah
ÚVOD ...... 6. TEORETICKÁ ČASŤ ...... 8. 1. Kľúčový význam osobností / skladateľov (ktorí sa venovali ľud. zberateľstvu alebo sa ľud. tvorba odrzkadlovala nejakým spôsobom v ich tvorbe) ...... 8. 1.1. Morava ...... 9. 1.1.1. Leoš Janáček ...... 9. 1.1.2 Miloš Štědroň ...... 11. 1.1.3. Ensemble Flair ...... 12. 1.2.Slovensko ...... 13. 1.2.1. Suchoň, Stračina, Zeljenka ...... 14. 1.2.2. Godár a Breiner ...... 16. 1.3. Zvyšok Eúropy a Amerika ...... 19. 2. Folklórne zberateľstvo ...... 20. 2.1. Slovensko ...... 20. 2.1.1. Zbierka Anny Szirmay Keczerovej ...... 20. 2.1.2. Uhrovecká zbierka (tancov a pesničiek) ...... 22. 2.1.3. Ján Kollár, Pavol Jozef Šafárik a Ján Blahoslav Benedikt ...... 25. 2.1.4. Slovenské spevy ...... 26. 2.1.5. Béla Bartók ...... 28. 2.2. Morava ...... 30. 2.2.1. František Sušil ...... 30. 2.2.2 . Po Sušilovi ...... 33. 2.3. Pete Seeger a Woody Guthrie ...... 34. 2.3.1. Seeger v Československu ...... 36. 2.4. Smithsonian Center for Folklife and Cultural Heritage ...... 37. 3. Fúzie ľudovej hudby s mainstreamovými žánrami ...... 38. 3.1. Veľká Británia ...... 39. 3.1.1 Folk ...... 39. 3.1.2. Folkrock ...... 42. 3.1.3. Punk ...... 44. 3.1.4 Sea shanties a iné ľudové piesne ...... 44. 3.1.5 World music – Mali music ...... 46. 3.2. Amerika ...... 47. 3.2.1. Folk, blues a ďalej ...... 47. 3.2.2. Folkrock ...... 49. 3.2.3 Punk ...... 51. 3.2.4. World music – Graceland ...... 51. 3.3. Česká republika ...... 52. 3.3.1. Folk ...... 52. 3.3.2 Folkrock ...... 54. 3.3.3. Kombinácia s jazzom ...... 55. 3.4. Slovenská republika ...... 56. 3.5. Maďarsko ...... 58. 3.6. Poľsko ...... 59. 3.7. Epilóg ku kapitole ...... 60. 4. Globálizácia: expanzia world music ...... 61. 4
4.1.Etablovanie termínu world music ako marketingového ťahu a jeho predchádzajúci výskyt 61. 4.2. Rok 1987 a potom ...... 63. 4.3. Expanzia ...... 64. 5. Výskum ...... 66. 5.1. Dotazník ...... 67. 6. Metodický list ...... 77. 7. Záver ...... 80. Resumé ...... 81. Bibliografia ...... 84.
5
Úvod
Prácu Možnosti využitia fenoménu ľudovej hudby v hodinách estetickej výchovy možno považovať za akúsi didakticko-metodologickú príručku nielen pre študentov, ale i učiteľov so záujmom o túto tematiku. Pokúšame sa tu uviesť čitateľa do problematiky ľudovej hudby, predovšetkým zdôraznením potreby znovuobjavovania starších hudobných tradícií v súčasnej (postmodernej) dobe. Myslíme si, že dôležitou úlohou učiteľa je okrem iného hľadať spôsoby ako si získať mladú generáciu (v tomto prípade) pre znalosť kultúrnych tradícii a spoločne hľadať únik z žánrovej uzavretosti, vkusových predsudkov a estetických stereotypov. V snahe priblížiť tieto myšlienky zoznamujeme čitateľa s hlavnými osobnosťami ktoré majú spojitosť s ľudovou hudbou, či už cez ich hudobnú tvorbu, zberateľskú aktivitu (i konkrétne ľudové zbierky1) alebo hudobno-vedný záujem. Z teoretických prác venujúcich sa tejto oblasti boli pre nás kľúčové – monografická práca slovenského etnomuzikológa, hudobného vedca a skladateľa Jozefa Kresánka.2 Táto práca je doposiaľ takmer neprekonaná, nadväzujú na ňu a ďalej jej podnety rozvíjajú manželia, hudobní vedci a etnomuzikológovia
Elschekovci.3
Okrem hudobných skladateľov a ľudových zberateľov ďalej v práci približujeme čitateľovi
ľudovú hudbu pomocou žánrových crossoverov, s koncentráciou predovšetkým na prostredie britského, amerického, českého, slovenského, maďarského a poľského folku, folk-rocku, alebo iných fúzií
ľudovej hudby. Množstvo informácii sa dá dohľadať predovšetkým na internete. Z českých publikácii spomeňme prácu Lubomíra Dorůžku, ktorá sa okrem českého a slovenského prostredia sústredí aj na
1 V kapitolách 2.1.1. a 2.1.2. práca pojednáva o dvoch pravdepodobne (v slovenskom kontexte) najvýznamnejších ľudových zbierkach pochádzjaúcich z obdobia 18. storočia, Zbierke Anny Szirmay-Keczerovej a Uhroveckej zbierke piesní a tancov. 2 KRESÁNEK, J.: Slovenská ľudová pieseň zo stanoviska hudobného. Bratislava: Hudobné centrum, 1951. 3 ELSCHEKOVÁ, A., ELSCHEK, O.: Úvod do štúdia slovenskej ľudovej hudby, Bratislava: Hudobne centrum, 2005, 3. Vydanie, 220s. 6 celosvetový kontext.4 Zo slovenských publikácii spomeňme dizertačnú prácu Ľubice Zajacovej
Záborskej.5 Táto práca je bohatým a veľmi dobre prepracovaným zdrojom informácii nie len o slovenskej scéne world music, ale aj o fenoméne world music všeobecne. Tomuto žánru je v našej práci venovaná samostatná kapitola, ktorá sa zaoberá jednak samotným termínom world music a jeho expanziou. Okrem spomínanej práce L. Z. Záborskej sú veľmi prínosnými práce publicistu, hudobného vydavateľa, hudobníka a redaktora Jiřího Plocka6 či publicistu Aleša Opekara7. Opekar okrem iného aj vyučoval na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity predmet Úvod do štúdia world music.
Z prostredia internetu, azda najbohatším zdrojom informácií o world music poskytuje magazín fRoots8.
V praktickej časti práce čitateľ nájde dotazníkový výskum s kvalitatívnym profilom voči predmetu našej práce. V ktorom odpovedali učitelia vyučujúci hudobnú alebo estetickú výchovu,
študenti gymnázia, konzervatória, ľudovej školy, folkloristi, či ortodoxní priaznivci niektorých hudobných žánrov. Nakoniec sme sa pokúsili vypracovať metodický list na hodinu estetickej výchovy, ktorým sme sa pokúsili rozoberanú tematiku kompaktne spracovať a pretaviť do konkrétneho vyučovacieho plánu.
4 DORŮŽKA, Lubomír; DORŮŽKA, Petr. Panoráma populární hudby 1918/1978. Praha : Mladá fronta, 1987. 5 ZAJACOVÁ ZÁBORSKÁ, Ľubica: Slovenská scéna world music. Bratislava: Mgr. Dušan Ondriaš – Coolart. 2009. 6 PLOCEK, J.: Hudba středovýchodní Európy. Praha: Torst. 2003
7 OPEKAR, A.: WORLD MUSIC – HESLO DO ENCYKLOPEDIE ANEB DEFINICE NEDEFINOVATELNÉHO. Kolokvium 2013, Folkové prázdniny, Náměšt nad Oslavou.s. 85 – 101. [online] Dostupné z WWW: < http://www.folkoveprazdniny.cz/kolokvium2013/sbornik2013_10_Opekar.pdf>. 8 fRoots magazine [online] Dostupné z WWW:
1.Kľúčový význam osobností / hudobných skladateľov, ktorí sa venovali ľudovému zberateľstvu resp. sa ľudová tvorba nejakým spôsobom odzrkadľovala v ich tvorbe
Hudba uhorských cigánov značne ovplyvnila dielo nemeckého hudobného skladateľa Johanessa
Brahmsa (*1833). Notorický známym dielom sú Uhorské tance, (v ktorých zaznieva okrem iného
čardáš) a Brahmsa preslávili. Ide o jeho najpopulárnejšie dielo. Folklórne vplyvy ďalej možno hľadať v záverečných vetách jeho koncertov či napríklad v záverečnej vete Klavírneho kvartetu č. 1 g-moll op.
25. Spomeňme tiež Maďarské rapsódie Franza Liszta, (nad ktorého národnosťou stále pre niekoho tak trochu visí otáznik)9, ktoré inšpirovala maďarská cigánska muzika. Známe sú tiež adaptácie poľskej
ľudovej hudby v tvorbe skladateľa Frederica Chopina.
Skladatelia Béla Bartók a Zoltán Kodály neboli prvými, ktorí systematicky skúmali a aj zaznamenávali roľnícku hudbu, v každom prípade sa tým najviac preslávili a boli aj najvplyvnejší z maďarského prostredia. Práve táto skladateľská dvojica na prelome storočí odhaľovala a s Edisonovým fonografom zaznamenávala “skutočnú” maďarskú ľudovú hudbu, ktorá bola v pomerne jasnej opozícii k populárnym “krčmovým” melódiám, hraným Rómami. Ich práca dosiahla gigantické rozmery, systematizovali a zapísali desiatky tisíc piesní, nahrali tisíce fonografických valčekov. Bélu Bartóka možno považovať za jedného zo zakladateľov komparatívnej muzikológie, neskôr etnomuzikológie10.
Okrem iného zozbieral aj skutočne veľké množstvo slovenských ľudových piesní.
Z. Kodály napísal ešte v roku 1960 v predslove k anglickému vydaniu svojej knihy o maďarskej
ľudovej hudbe: “Obecne povedané, maďarská ľudová hudba, je stále ešte stotožňovaná s rómskou hudbou a ľudová pieseň zamieňaná s umelou populárnou piesňou. Pritom v užšom slova zmysle, maďarská ľudová hudba má len veľmi málo alebo vôbec nič spoločného s hudbou ponúkanou
9 Niektorí muzikológovia sa preli, že bol pôvodom Slovák, no dnes sa vie, že bol Rakúšan, jeho stará mama pochádzala z Rusoviec, ktoré ale boli pripojene k ČSR až v roku 1947, takže sú tieto hypotézy neopodstatnené a nepravdivé. 10 Je nutné spomenúť fakt, že v počiatkoch tejto vednej disciplíny bolo na ňu nahliadané ako na štúdiu nezápadnej hudby, etnomuzikológia ale zahŕňa aj štúdie západnej hudby – z antropologického, sociologického a iných hľadísk. 8 rozhlasom ako “maďarské ľudové piesne”, alebo od času Sarasateho ako “cigánske melódie”.
Uvádzaná rómskymi orchestrami, alebo v iných populárnych úpravách, stala sa táto hudba základňou pre všetko zobecňovanie o “maďarskej hudbe” takmer počas posledných sto rokov.” 11
Bartók vo svojej hudobnej tvorbe využíval syntézu ľudovej hudby, klasicizmu a modernizmu. Z konkrétnych diel spomeňme aspoň Rumunské ľudové tance, inšpirované siedmimi rumunskými
ľudovými melódiami z Transylvánie, ktoré boli hrané buď na husle, alebo na pastiersku flautu.
Publicistu, vydavateľ, hudobník a rozhlasový redaktor Jiří Plocek hovorí o Maďarsku ako krajine, ktorá je na všetkých úrovniach k ľudovej hudbe najdynamickejším a najproduktívnejším miestom celej
Európy. Od jej tradičných podôb až po moderné hudobné experimenty.12
1.1. Morava
1.1.1. Leoš Janáček
Zhruba v rovnakom období ako Béla Bartók a Zoltán Kodály v Maďarsku, sa systematickému zberu
ľudových piesní na Morave venoval hudobný skladateľ Leoš Janáček. Začiatkom 20. storočia (1909 -
1912) spoločne so zberateľmi Hynkom Bímom a Františkou Kyselkovou, zorganizoval nahrávanie
ľudových spevov na fonografické valčeky a vytvoril tak najstaršie zvukové dokumenty o ľudovej hudbe.13 Okrem zberateľstva vo svojom rodnom kraji (Hukvaldy), zbieral taktiež tiež v Mniši, Tichej,
Čeladnej, Kunčicích pod Ondrejníkem, Kozlovicích, na Vsetínsku a tiež pri Valašskom Meziříčí.
Takisto však zbieral aj v okolí Luhačovic a na Slovensku.14 Na valčeky okrem moravských ľudových spevov nahral aj zopár slovenských piesní. Hlavne od speváčky Evy Gabelovej, ktorá pracovala ako sezónna brigádnička v Modřicích pri Brne (pochádzala zo slovenskej obce Slatina nad Bebravou) Ako
11 PLOCEK, J.: Hudba středovýchodní Európy. Praha: Torst. 2003. s. 95 12 Ibid. s. 95 13 Ibid, s. 41 14 Leoš Janáček [online] [cit. 2014-09-11] Dostupné z WWW:
Akadémie vied v Brne.15
Podobne ako Antonín Dvořák zložil Slovanské tance16, aj Leoš Janáček sa inšpiroval ľudovou hudbou svojho rodného kraja a zložil Lašské tance. Významnú úlohu hrala ľudová tvorba v Janáčkovej zborovej tvorbe. Najdôležitejšiu pozíciu v zborovej tvorbe tvoria mužské zbory, ľudovou tvorbou ovplyvnené.17 Etnologicky motivovaná melodika a typický slovanský zmysel pre harmonizáciu, teda
črty ktoré nachádzame vo väčšej či menšej miere u celej českej generácie Smetanových a Dvořákových nasledovníkov napr. u V. Nováka, Z. Fibicha a J. Suka. K piesňovej tvorbe tejto generácie sa zaujímavým projektom vrátila operná diva Magdaléna Kožená, ktorá českú pieseň videnú prizmou kompozičných posunov u Dvořáka, Janáčka a Martinů predstavila svetovému publiku jednak z dôvodu národného resentimentu, ale aj ako dôkaz, že ide o opusy, ktoré sú porovnateľné s piesňovou tvorbou klasickej aj modernistickej hudobnej literatúry. 18
Inou cestou ako M. Kožená folkloristický materiál českej, moravskej a slovenskej proveniencie pojala
Marta Topferova, ktorá na rozdiel od tzv. vážnej hudby hľadala výraz pre krásu ľudovej piesne prostredníctvom folkovo-džezových názvukov neraz aj v kontexte tvorby, ktorá ju charakterizuje najviac a to je tvorba latinsko-americká. 19
15 ŠTRAFELDOVÁ, M.: Nejstarší nahrávky lidových písni pořizoval Leoš Janáček . [online] [cit. 2014-09-12] Dostupné z WWW http://www.radio.cz/cz/rubrika/folklor/nejstarsi-nahravky-lidovych-pisni-porizoval-leos-janacek-pred-sto-lety 16 Z Dvořákovej tvorby ešte spomeňme Moravské dvojzpěvy (1876), skladba (inšpirovaná zbierkou moravských piesní od Františka Sušila), s ktorou ako prvou prerazil v Európe 17 Orání, Nestálost lásky, Divím se milému, Vínek stonulý, Osamělá bez těchy, Láska opravdivá, Osudu neujdeš, Na košatej jedli dva holubi seďá, Na prievoze, Čtveřice mužských zborů , 3 zbory mužské , Čtvero mužských zborů moravských, Vínek, Perina. Pre sólový tenor, mužský zbor a klavír alebo harmónium: 5 národních písní. Zo zmiešaných zborov spomeňme aspoň – pre zmiešaný zbor a orchester: Komáři se ženili, Zelené sem sela, Keď zme šli na hody, pre zmiešaný zbor: Kačena. divoká, Ukvalské písně, pre sólový barytón, zmiešané hlasy a klavír: Už je slúnko z téj hory ven. 18 Magdaléna Kožená, Love songs: Dvořák, Janáček, Martinů. Berlin: Deutsche Grammophon, 2000 [CD-ROM] Viac informácií [online] dostupné z WWW:
1.1.2 Miloš Štědroň
Na margo moravskej ľudovej hudby spomeňme muzikológa a hudobného skladateľa prof. Miloša
Štědroňa. Značne sa zaslúžil o zasadenie hudby Leoša Janáčka do kontextu európskej hudby 20. storočia vďaka veľmi vydarenej monografii Leoš Janáček a hudba 20. století. Paralely, sondy, dokumenty. Štědroň je okrem iného spolueditorom Súborného vydania diel L. Janáčka a tiež je autorom viac ako 50-tich janáčkovských štúdií.20 Štědroň v spomínanej monografii jasne vyzdvihuje Janáčkov cit pre detail, keď píše: „... Teprve na konci 80. let 19. století je získán pro myšlenku sbírat klasifikovat a vydávat v co nejširším měřítku lidovou píseň a lidovou hudbu a postupně splyne s těmito novými návyky a rychle pronikne do nového prostředí. Tím se zcela změní jeho kompoziční habitus, tvurčí estetika, ale i zvyky, způsob kompoziční práce a názor na význam hudební skladby. Nová situace ho přivádí k rýchlému způsobu notování všeho slyšeného. Tato technika a schopnost okamžitě dešifrovat zpívanou nebo hranou hudbu a fixovat ji později vede k diferenciaci a ke zjemnění odstínů slyšeného.
Janáček jako vynikající hudebník postřehne narozdíl od svých předchůdců modální odchylky, pochopí,
že to, co nekteří považovali za falešné nebo nenaležité tóny, lze chápat také jako projevy jiného hudebního myšlení a vlivy flexí a mikrotonality, a zejména prohloubí fixaci rytmické stránky lidové písně a hudby.“21 Janáček si v 90. rokoch 19. storočia vôkol seba vytvoril akýsi tajomný obal z ľudových piesní, od ktorého sa odrážali akékoľvek pôvodné novoromantické pohnútky.22 Veľmi dobrý postreh nájdeme v recenzii prof. Karla Steinmetza na Štědroňovu monografiu, kde okrem iného na margo Janáčkovej kompozičnej štruktúry a metro-rytmickej voľnosti píše: „Zdroj metro rytmické
20 STEINMETZ, Karel. Recenze textu: Leoš Janáček a hudba 20. století. Paralely, sondy, dokumenty: [Miloš Štědroň: Leoš Janáček a hudba 20. století. Paralely, sondy, dokumenty. Georgetown - Nadace Universitas Masarykiana - Nauma - Masarykova univerzita Brno 1998, 301 s.]. e-Pedagogium [online], 2002 [cit. 2014-11-25]. ISSN 1213-7499. Dostupné z WWW:
Debussyho hudby.“ 23
Určite nesmieme spomenúť muzikál Balada pro banditu, hudba tohto muzikálu totiž priam zľudovela. Miloš Štědroň s Milanom Uhdem sa inšpirovali románom Nikola Šuhaj loupežníka a je navyše od spisovateľa Ivana Olbrachta. Muzikál mal premiéru v roku 1974, v brnianskom Dome umenia (vtedajší sál Divadla na provázku), v hlavnej úlohe s hercami Miroslavom Donutilom a Ivou
Bittovou. V roku 1978 bol tento muzikál sfilmoval režisér Vladimír Sís, ako trampský muzikál, odohrávajúci sa v prírode, s obsadením pôvodných hercov Divadla Husa na provázku. Hudba, ktorú napísal Štědroň priam zľudovela. Nie je hádam Brňana, ktorý by tento muzikál alebo minimálne piesne z neho nepoznal. V roku 2005 sa tejto hry znovu ujal brniansky režisér Vladimír Morávek. V roku
1996 vyšla CD nahrávka Písničky z balady pro banditu24, na ktorej oživil Petr Malásek Štědroňove trampské melódie, a urobil z nich autonómne pesničky, bez toho aby narušil Štědroňovu hudobnú poetiku, za čo mu skladateľ vzdal hold v sleevnotes k CD.
1.1.3. Ensemble Flair
Len v nedávnych dňoch sa na internete objavili nahrávky Ensemble Flair, nadžánrovej kapely, tvorenej
špičkovými moravskými muzikantmi, ktorí sú klasickí vzdelaní a zakotvení vo folklóre.
V hudbe sa miesi ľudová hudba s autorskou tvorbou, podobne ako to je aj v prípade slovenských
23 Steinmetz, Karel. Recenze textu: Leoš Janáček a hudba 20. století. Paralely, sondy, dokumenty: [Miloš Štědroň: Leoš Janáček a hudba 20. století. Paralely, sondy, dokumenty. Georgetown - Nadace Universitas Masarykiana - Nauma - Masarykova univerzita Brno 1998, 301 s.]. e-Pedagogium [online], 2002 [cit. 2014-11-25]. ISSN 1213-7499. Dostupné z WWW:
24 Písničky z balady pro banditu. Multisonic: 1996 [CD-ROM]. 12
Solamente naturali,25 no s rozdielom, že slovenský súbor sa nevenuje len folklórnej fúzii.
Na čele Ensemble Flair stojí syn známeho českého cimbalistu Jána Rokytu, Ján Rokyta ml., takisto cimbalista, mimo iné externý spolupracovník českého rozhlasu. Celé teleso Flair má 5 členov.
Okrem cimbalu sú tu zastúpené sláčikové nástroje – husle, viola a kontrabas, ktoré dopĺňa klarinet a spev. Tento súbor je veľmi čerstvým novozniknutým telesom a tvoria ho pomerne mladí ľudia. Zatiaľ majú za sebou 6 vystúpení (počas druhej polovice Novembra 2014). Viac informácií možno nájsť na oficiálnych stránkach Ensemble Flair.26
Z českého prostredia ešte spomeňme komorný súbor Ritornello, ktorý sa venuje predovšetkým mestskému folklóru z obdobia 16. a 17. storočia, v dobových kostýmoch a s využitím dobových nástrojov.
1.2. Slovensko
Keď chceme skúmať fenomén ľudovej piesne a folklóru v kontexte inej ako folkloristickej paradigmy
(v tomto prípade novodobej tzv. vážnej hudby, ale zaujímavé sú aj presahy smerom k džezu, alebo dokonca k rockovému mainstreamu), nemôžeme obísť fundamentálnu a dodnes neprekonanú27 monografickú prácu etnomuzikológa Jozefa Kresánka, Slovenská ľudová pieseň zo stanoviska hudobného.28 Význam tejto práce spočíva predovšetkým v tom, že do tradičného folkloristického diskurzu vniesol štrukturalistické vedecké postupy a to v oblasti tonality, melodiky, rytmiky aj formálnych aspektov ľudovej piesne, čím vytvoril neobyčajne syntetizujúci katalóg bohatstva
ľudových piesní, z ktorých mohli čerpať a dodnes výrazne čerpajú hudobní skladatelia, o ktorých tvorbe píšeme v tejto časti našej práce.
25 Pozri viac v kapitolách 2.1.1. a 2.1.2. 26 Flair Ensemble [online] Dostupné z WWW:
1.2.1. Suchoň, Stračina, Zeljenka
Zo slovenského prostredia spomenieme skladateľov ako Eugen Suchoň, Svetozár Stračina, Ilja
Zeljenka, Pripomeňme Suchoňove Slovenské ľudové piesne (pre sóla, zmiešaný zbor a klavír), Štyri slovenské ľudové piesne (pre soprán a klavír), Piesne z hôr (pre soprán, tenor a malý orchester alebo klavír), Spievanky (pre sólový soprán, zmiešaný zbor a klavír) či Terchovské spevy (barytón, zmiešaný zbor a klavír).29
Pre Stračinovu tvorbu (bez ohľadu na to, či ide o diela z oblasti scénickej filmovej hudby, alebo o samostatné opusy pre koncertné pódiá) je charakteristické, že tradičnú ľudovú inštrumentáciu obohatil o nové akustické timbre a farby symfonického spektra. Zvlášť zaujímavé je, ako do konvenčného zvukového vzorca (husle, kontrabas, cimbal, príp. klarinet) vedel kongeniálne zapojiť dychové sekcie a bohatú filharmonickú rytmiku, teda podobné aspekty o ktorých sa v inej akustickej paradigme svojho času usiloval Igor Stravinskij. Každému poslucháčovi je zrejmé, že substrát z ktorého Stračinova hudba vyrastá je slovenský aj slovanský, no túto etnologicky motivovanú kvalitu sám Stračina nikdy nevnímal ako rigidnú formu až dogmu v zmysle patriotizmu, o ktorom svojho času a na inom mieste hovoril básnik Milan Rúfus: “Každý odniekiaľ prichádza a nesie na svojej obuvi prach rodného kraja. No bolo by zlé si na ňom zakladať, rovnako ako je neprípustné ním pohŕdať.” 30
Z tvorby Svetozára Stračinu výrazne vyčnieva jeho hudba k filmom Martina Ťapáka – Pacho hybský zbojník, Vianočné oblátky, Plavčík a Vratko, Popolvár najväčší na svete. Stračina ľudovú hudbu aj zbieral a editoval jej nahrávky. V priebehu šesťdesiatych rokov, v dobe, kedy upadal záujem o folklór, Stračina presunul ťažisko svojej tvorby práve k tomuto žánru. Okrem toho tiež spolupracoval
29 Eugen Suchoň composer [online] [cit. 2014-11-27] Dostupné z WWW:
80 kompozícii k tancom a cca 50 úprav ľudových piesni a inštrumentálnej tvorby. Spolupracoval s mnohými choreografmi.31
Tiež sa venoval rozhlasovým úpravám hudobného folklóru. V porovnaní so scénickým folklórom, kde uprednostňoval skôr monumentálne formy, pri rozhlasových úpravách mohol viac obohatiť kompozičnú prácu s folklórom o nové výrazové polohy. Takisto mu to umožnilo rozšíriť záber na viaceré piesňové a inštrumentálne žánre ľudovej hudby. Vrchol jeho rozhlasovej tvorby vznikol na podnet medzinárodnej súťaže rozhlasových nahrávok hudobného folklóru Prix de musique folklorique de Radio Bratislava. V týchto skladbách okrem iného spolupracoval so zvukovými majstrami z Experimentálneho štúdia slovenského rozhlasu.32 Využíval pri tom technické postupy a metódy bežné pre elektroakustickú hudbu, ako montáž, koláž, elektronická generácia/dotváranie zvukov. Pre potreby rozhlasu, skomponoval zhruba 30 úprav a kompozícii. Spomeňme najznámejšie –
Ej, láska nestála, Musica pro uno violino, Reč pastierska. Počas 70. rokov sa začal S. Stračina venovať
ľudovej tvorbe s vianočnou tématikou, opierajúc sa o folklórnu tradíciu a historické pramene.33
Aj napriek tomu, že Ilju Zeljenku možno považovať skôr za protagonistu avantgardných a progresívnych modernistických smerov a ako vedúcu slovenskú skladateľskú osobnosť šesťdesiatych rokov, netreba zabúdať, že aj v jeho tvorbe zohrala dôležitú úlohu ľudová hudba. Možno aj kvôli vtedajšej vládnucej ideológii bolo pre tohto skladateľa jednoduchšie, (resp. aby vôbec mohol komponovať) hľadať kompromis aj v iných štýloch. Na objednávku redakcie ľudovej hudby v
Slovenskom rozhlase písal modálne skladby, inšpirované slovenskou ľudovou hudbou. Zo Zeljenkovej tvorby by nás mohli zaujímať (ľudovou hudbou ovplyvnené) konkrétne: zmiešané zbory – Roztopaš a
Vajano, vokálno – inštrumentálne skladby – neoromantická kantáta Spievať? (text J. Botto, pre dva
31 Spomeňme aspoň – Š. Nosáľa, M. Mazorovú, J. Moravčíka, J. Kubánka, atď. 32 Pokiaľ by čitateľa zaujímalo viac o histórii Experimentálneho štúdia, dávam do pozornosti svoju bakalársku prácu - Špecifiká elektroakustickej tvorby v rozhlasových štúdiách krajín Vyšehradskej štvorky v 60. a 70. rokoch 20. storočia. 33 URBANCOVÁ, Hana: Svetozár Stračina. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík,Peter Zagar. Bratislava: Národné hudobné centrum, 1998, s. 256 – 258.) 15 zbory, recitátora a orchester), Hry a riekanky, hudba k filmu Javor a Juliana (r. Š Uher) či jeho najpopulárnejšia skladba Musica Slovaca (pre komorný sláčikový orchester), ktorá vznikla na ľudové motívy z Čičmian a Dolného Vadičova. Musica Slovaca skomponoval pre súťaž Prix de musique folklorique. Redakcia ľudovej hudby bola jedinou na Slovensku, ktorá v dobe “zákazu” hrala jeho skladby.34
1.2.3. Godár a Breiner
Z mladších skladateľov pripomíname Vladimíra Godára a jeho hudbu k animovanej rozprávke animovanému večerníčkovému seriálu Jurošík, v ktorej sa skladateľ inšpiroval v slovenskou ľudovou tvorbu. Ďalej dávame do pozornosti spoluprácu s moravskou skladateľkou, speváčkou a huslistkou
Ivou Bittovou, telesom Solamente naturali, zborm z bratislavského konzervatória a dirigentom
Marekom Štrynclom na albume Mater, ktorý vyšiel vo slovenskom vydavateľstve Pavian records
(2006) a ešte v tom istom roku v prestížnom mníchovskom vydavateľstve Manfreda Eichera ECM
Records.
Ďalší skladateľ z tejto generácie, v ktorého práci možno nájsť folklórne prvky je Peter Breiner.
Slovenské tance – 90 minútová skladba pre symfonický orchester s niekoľkými sólovými ľudovými nástrojmi, zložená z 16 tancov, ktoré vychádzajú zo slovenských ľudových piesní, no sú mnohovrstevnato metamorfované Breinerovým hudobným jazykom.Miesia sa v nich prvky džezu, folklóru a improvizácie. V roku 2012 Breiner inicioval veľký transmediálny projekt Slovenské tance: pochabé a smutné, v ktorom chce túto skladbu nahrať spoločne s Londýnskym symfonickým orchestrom v legendárnych štúdiách Air Lyndhurst/Abbey Road . Zároveň má záujem vytvoriť k tejto skladbe interaktívny web, ktorý bude ľahko ovládateľný s pomocou technologických výdobytkov 21.
34 KAJANOVÁ, Y.; KOLÁŘ. R.: Ilja Zeljenka v kontexte histórie hudby [online] Dostupné z WWW:
časť orchestra chcú vidieť či počuť osobitne alebo s ostatnými. Funkcia hrám s orchestrom zase umožní hudobníkom nahrať svoje vlastné improvizované sóla v určitých častiach skladby a okamžite ich počuť so sprievodom Kráľovských filharmonikov. Ďalej plánuje vznik web seriálu, ktorý by malo tvoriť 5 sérií: video nahrávka, zákulisné nahrávky, 16 tanečných filmov, archív všetkých koncertov, folklórnej tématike a projekt s rozhovormi.
Breiner na tomto veľkolepom projekte spolupracuje s portorickým režisérom Sashom
Santiagom. Slovenské Tance odpremiéroval v spolupráci aj s Gyorskou filharmóniu (HU) , na jednom z najväčších a aj najlepších stredoeurópskych multižánrových festivalov - festivale Pohoda v Trenčíne.
Tento festival, bol pôvodne zameraný na alternatívne indie rockové žánre, no rokmi (tento rok sa odohral 18. ročník) prerástol do hudobného univerzalizmu vrátane world music a symfonických telies, ktoré dokážu počúvať aj poslucháči, ktorí pôvodne takúto inšpiráciu ani nehľadali, a ani neuznávali.
V roku 2012 spustili na webe populárnej fundraisingovej služby na podporu nezávislých projektov Kickstarter, kampaň na tento projekt. Cieľom kampane bolo vyzbierať 200-tisíc dolárov, čo sa bohužiaľ nepodarilo. Breiner v tej dobe vyzbieral zhruba 20-tisíc dolárov Je veľmi sympatické, že skladateľ ktorý má okrem iného na konte vyše 200 albumov (viaceré mimochodom vyšli v prestížnom hongkonskom vydavateľstve Naxos Records), desiatky filmových partitúr a hral a dirigoval nespočetné množstvo koncertov po celom svete, sa rozhodol sám za seba, bez kompromisov s nejakými vydavateľmi, pustiť do tak odvážneho projektu. Podľa Breinerových vlastných slov z našej korešpondencie podporu na Slovenské tance stále zháňajú, keďže je to dosť veľký projekt a situácia je aká je, nie je to ľahké. Ale nevzdávajú sa. Viac informácií o samotnom projekte možno nájsť na oficiálnej stránke projektu.35
Peter Breiner ďalej chystá svetovú premiéru Slovenských tancov ako baletu v Slovenskom
35 BREINER. P.: Slovak dances [online], Dostupné z WWW:
Časť produkcie skladateľov súčasnej vážnej hudby výrazne ovplyvnil Alexander Albrecht
(1885 – 1958) a jeho syn Ján Albrecht (1919 – 1996). Aj v čase schematizmu a tzv. ideologickej normalizácie viedol svojich študentov k autentickému zvukovému výrazu, ktorý sa napája nielen zo zdrojov európskej hudobnej moderny, ale aj z ruralistických segmentov staršej slovanskej a slovenskej hudby. Týka sa to hudobných foriem profánnych i sakrálnych. Dobrým dokladom tejto tradície je
Albrechtina36, ktorej stále živú ambíciu jej tvorcovia definovali ako: „...resuscitáciu hudby na ktorú naše inštitúcie zabudli, alebo bola celkom zrejme z nášho hudobného života vyhnaná z najrozmanitejších dôvodov.“37
Bolo by možné pri tejto pasportizácii slovenskej hudobnej tvorby po roku 1945 venovať sa aj iným významným autorom, ktorí sa výraznejšie alebo len marginálne inšpirovali ľudovou piesňovou imagináciou (R. Macudzinský, A. Kardoš, Š. Németh-Šamorínsky, M. Schneider-Trnavský), no pre rozsah a zámer našej práce azda bude stačiť iba pár osobností, ktoré sme uviedli vyššie – o to viac, že u nich záujem o ľudovú hudbu systémovo patrí k najsilnejšiemu inšpiračnému zdroju.
Okrem hudobných skladateľov ktorí sa sporadicky alebo aj hlbšie systémovo venovali ľudovej hudbe vo väčšom orchestrálnom kontexte spomeňme v súčasnosti jedno z najvýznamnejších interpretačných teleies prinajmenšom stredoeurópskeho významu, ktoré sa venuje najmä inovatívnej interpretácii starých ľudových zborníkov rakúsko uhorskej proveniencie: ide o hudobný súbor
Solamente Naturali významného sláčikového virtuóza Miloša Valenta. Viac o súbore možno nájsť na oficiálnych stránkach.38
36 občianske združenie, ktoré vzniklo na jeseň roku 2010, so snahou navrátiť umeniu jeho vlastnú podstatu – výpovednú a komunikačnú hodnotu, ktorú vytlačila požiadavky jeho ekonomickej bázy. Členmi združenia sú okrem skladateľa Vladimíra Godára, hudobníci a pedagógovia Magdaléna Bajuszová, Eva Šušková, Ján Slávik, Martin Krajčo a Juraj Tomka. Zdroj: GODÁR, V.: Hudba známa aj (ne)známa. [online] [cit. 2014-11-15] Dostupné z WWW:
1.3. Zvyšok Európy a Amerika
Pokiaľ máme záujem udržať aspoň ako takú časovú chronológiu pri pátraní po ľudovej hudbe v hudbe vážnej, začnime v Rusku u Mocnej hŕstky.39 V jedinej dokončenej opere Modesta Musorgského Boris
Godunov zaznievajú viackrát pravoslávne spevy, v Obrázkoch z výstavy (1984), suite, kde sa na začiatku striedajú predspievajúci so zborom (čo je pomerne charakteristické aj pre ruskú ľudovú hudbu). Ďalšou typickou črtou prítomnou v ruskej ľudovej hudbe i v Obrázkoch z výstavy sú tercie, synkopické kvinty či kvarty vyskytujúce sa na začiatku strofy. Môžeme to počuť najmä v 4. časti (2. obraze) suity – Starý hrad. 40 Využívanie ľudových národných motívov môžeme nájsť u všetkých skladateľov z tejto skupiny keďže to bolo jedno z východísk ich tvorby. Spomeňme aspoň operu
Knieža Igor A. P. Borodina či Rozprávku o cárovi Sultánovi N. A. Rimskeho-Korsakova.
Pokračujme pri francúzskom skladateľovi Georgesovi Bizetovi a jeho opere Carmen (1875).
Bizet tu využíva španielske ľudové motívy, konkrétne hudobno – tanečný smer flamenco.
Nemecký skladateľ Kurt Weill, v Trojgrošovej opere, v kombinácii so slovami Bertolda
Brechta, vtiahol do vážnej hudby mestský folklór proletárskej a židovskej komunity v Berlíne.
Američan George Gershwin vo svojej opere Porggy a Bess, tiež používa ľudové motívy. V piesni Summer time, ktorej melodika a harmonizácia vychádza z podnetov blues, teda pôvodnej
ľudovej hudby otrokov z delty rieky Mississippi. Niektorí muzikológovia si všimli narážky aj na
židovskú ľudovú hudbu konkrétne v piesni It take a long pull to get there. Z Amerického prostredia
39Tiež nazývaná aj ruská päťka, skupina skladateľov z konca 50. rokov 19. storočia. Patrili do nej M. A. Balakirev, C. A. Kjui, M. P. Musgorskij, N. A. Rimskij-Korsakov, A. P. Borodin. Hovorcom skupiny bol kritik V. Stasov. Dočasne do skupiny patril aj P. I. Čajkovskij, ale pre nezhody s Korsakovom, ktorý ho obvinil z europocentrizmu a tak z päťky vystúpil. 40 Obrázky z výstavy [online] [cit. 2014-11-16] Dostupné z WWW:
2. Folklórne zberateľstvo
Teoretický záujem o folklór sa odrazil v zberateľstve. Za jedného z iniciátorov ľudového zberateľstva, môžeme považovať nemeckého filozofa Johanna Gottfrieda Herdera (v druhej polovici 18. storočia).41
Tvrdil, že v ľudovej piesni sa vďaka spontaneite a rýdzosti najlepšie a najpravdivejšie odráža duša národa. Do tej doby bol folklór ako taký umenovedou prehliadaný a až po tom, ako sa tým začal tento nemecky filozof začal zaoberať, prejavili vtedajší učenci o túto problematiku vôbec záujem.42 Táto počiatočná vlna viedla k zachyteniu duše obrovského množstva európskych národov, prevažne však národov slovanských. Keďže by táto kapitola tiež mohla byť na samostatnú prácu, budeme sa venovať len najpodstatnejším zberateľom a zborníkom z prostredia Slovenska a Moravy a súčasnej situácii.
2.1. Slovensko
2.1.1. Zbierka Anny Szirmay Keczerovej
Zbierka piesní a tancov Anny Szirmay Keczerovej (ďalej ASK)43 patrí k najdôležitejším pamiatkam barokovej hudby z územia dnešného Slovenska. Patrí rovnako aj medzi najstaršie pamiatky hudby, pri
41 Herder zrejme ako prvý vôbec použil výraz ľudová pieseň. 42 PLOCEK, J.: Hudba středovýchodní Európy. Praha: Torst. 2003. s. 13. 43 Kresánek uvádza celý názov zbierky Nápevy starých slovenských zpjevanek od urozené pani Anny Szirmay rozené Keczer roku 1625 – 1630. In KRESÁNEK, J.: Slovenská ľudová pieseň zo stanoviska hudobného., Bratislava: Hudobné centrum, 1951. S. 52. 20 ktorej sa zabávala uhorská šľachta. Kresánek túto zbierku skúmal celý život, občas vytváral hypotézy až prekvapivo presné44, v iných prípadoch sám v neskorších prácach opravoval po sebe prešľapy.45
Kresánek v roku 1967 jednak podotkol, že autorstvo ASK nie je možné a takisto upozornil na to, že nejde o ľudovú, ale o šľachtickú zbierku., do ktorej sa dostali dodatočne ľudové prvky. Obálka zbierky je na úplne inom papieri a napísaná iným písmom ako celá zbierka. ASK žila zhruba v rokoch 1615 –
1695. Ako píše Michal Paľko, mladý, no zároveň skúsený a veľmi nádejný hudobník, skladateľ a okrem iného aj jeden z členov súboru Solamente naturali v booklete k ich CD nahrávke zbierky ASK46
- nedá sa vylúčiť súvis pamiatky s rodmi Keczer a hornouhorskou vetvou rodu Szirmay. Zbierka ASK je zo zbierok nájdených na Slovensku jednoznačne najstaršia. Paľko dokonca predpokladá, že by zbierka mohla byť aj dedičstvom generácií.
Čo sa týka geografického zaradenia, vylučuje oblasť Zemplína a Šariša, teda miesta pôsobnosti samotnej ASK. Takisto popiera Kresánkove tvrdenie, že by autorstvo bolo možné pripisovať vnukovi
ASK Tomášovi, ktorý s manželkou Klárou panoval toryskému kaštieľu. Zdôvodňuje, to aj tým, že na to, že po roku 1719 bol hrad, (ktorý vnuk ASK) prebudoval na prepychové sídlo a kultúrne centrum
Hornej Torysy a sám sa sústredil na aktuálnejšie hudobné dianie.47 Zamestnával takmer 40 členný vokálno-inštrumentálny súbor, ktorý na tomto dvore skôr reflektoval západoeurópsky štýl. Paľko sa domnieva, že tu zneli vtedy najnovšie vokálno-inštrumentálne diela Händla alebo Matthesona.
Nepredpokladá orientáciu na o toľko staršiu hudbu. Skôr zbierku spája s osobou brata ASK Ambróza, komorníka Štefana Thökölyho, ktorý v rokoch 1655 a 1666 viackrát zaznamenal niekoľko informácií o
44 Kresánek správne už v roku 1951 usudzuje, že zbierka nepochádza zo 17. Storočia. Až v roku 1962 požiadal V. Deckera o identifikáciu vodoznaku jeleňa stojaceho na podstavci, ktorý je súčasťou papieru v zbierke. Papiernik jasne potvrdil, že papier pochádza približne z rokov 1730 – 1740. Zdroj: PETOCZOVÁ, J.: Kritické edície hudobných prameňov(Reflexia problematiky v diele Jozefa Kresánka) in Musicologica Slovaca, Bratislava: Slovenská akadémia vied. roč. 4, 2013, č. 2. S.213. 45 Upozorňuje na to PETOCZOVÁ, J.:Ibid. S.212. 46 Solamente naturali – Collection of Annae Szirmay – Keczer. [CD-ROM] Bratislava: Pavian records, 2013. Viac informácií dostupných z WWW:
Zbierka ASK je v porovnaní s Uhroveckou zbierkou51 viac zbierkou štylizovanej umelej hudby, ako pôvodnej ľudovej tvorby. No ľudové vplyvy sú nepochybne prítomné v oboch. Čo majú navzájom spoločné to, že sú obe písané pre prvého huslistu. Zbierka piesní a tancov Anny Szirmay Keczerovej ponúka hodnovernú výpoveď o domácich (Liptov, Spiš) ale aj poľských šľachtických vplyvoch.
Nahrávka, ktorú vydali v roku 2013 Solamente naturali rozhodne uchváti každého kto má záujem či záľubu o ľudovú, pôvodnú slovenskú tvorbu. Pri písaní tejto práce sme si ju vypočuli snáď niekoľko stokrát a vôbec nás neomrzela.
2.1.2. Uhrovecká zbierka (tancov a pesničiek) 52
Ostaneme v 18. storočí, presnejšie v roku 1730, z ktorého pochádza rukopisný zborník s názvom
Hungarici Saltus, v našom prostredí Uhrovecká zbierka (piesní a tancov). Zborník pochádza z knižnice grófov Zayovcou v Uhrovci, v roku 1956 ju objavil doktor filozofie, historik, pedagóg, knihovník a trpiteľ za vieru Vševlad Jozef Gajdoš. Tento objav bol a stále je medzi hudobnými historikmi jedným
48 Ibid. 49 KRESÁNEK, J.: Slovenská ľudová pieseň zo stanoviska hudobného. Bratislava: Hudobné centrum, 1951. S. 55 – 56. 50 Napríklad piesne zo spomínanej CD nahrávky. Konkrétne Oriental I. II. III. 51 Vid. Nasledujúca kapitola. 52 Vševlad Jozef Gajdoš, uvádza vo svojom článku z roku 1960 v Slovenskej hudbe, roč. 4, č. 4, v článku Zbierka slovenských tancov a pesničiek z prvej polovice 18. Storočia, že správny názov by mal byť Uhrovecká zbierka tancov a pesničiek, skrátene Uhrovecká zbierka. Rukopis bol bez titulného listu, s letopočtom 1730 a nápisom Hungarici Saltus, teda Uhorské tance. 22 z najcennejších a najzaujímavejších pramenných objavov. 53 Zostavovateľ tejto práce zostáva ďalej neznámym, pravdepodobne však išlo o hudobníka, s veľkou pravdepodobnosťou huslistu. Gajdoš píše v článku v časopise Slovenská hudba v roku 1965: „Keď sa mi koncom r. 1956 pri usporadovaní zayovských knižných zbierok, uložených vtedy provizórne v chladných chodbách Bojnického zámku, prvý raz dostal do ruky pomerne malý rukopisný notovaný zošit priečneho osmorkového formátu, mal som akési tušenie, že tu ide o vzácnu hudobnú pamiatku. Zošit nemal nijaký osobitný titulný list, ani obal. Na záhlaví prvej stránky bolo napísané: Hungarici saltus, a rok 1730. Hneď tu pripomínam, že
"hungarici saltus" neslobodno chápať ako maďarské tance, lež naozaj ako "uhorské tance" v zmysle vtedajšieho rozsahu viacrečovej Uhorskej krajiny. Zošit síce obsahuje maďarské tance, ale popri nich sú tam aj slovenské tance a pesničky, ktoré sa v tých časoch spievali a tancovali v salónoch uhorskej
šľachty na území Slovenska. Tento rukopisný zošit uhorských tancov tvorí súčasť inventára knižnice bývalých barónov a grófov Zayovcov. Jeho inventúrne číslo je 15 386....“54 Gajdoš v tomto článku vyčíta (ako objaviteľ rukopisu zaslúžene) hudobným historikom a teoretikom, okrem iného aj Jozefovi
Kresánkovi , že ho označujú ako oponický rukopis aj napriek tomu, že s Oponicami55 má pramálo spoločné. Ako Gajdoš ďalej na margo tejto dezinformácie uvádza; po tom ako rukopis objavil na dočasnom úložisku – bojnickom zámku (kde bola zayovská knižnica presunutá po vojne), bol následne s celou knižnicou premiestnený do Oponíc, nakoľko v rozsiahlej knižnici bývalých grófov
Apponyienovcov bol pre to dostatočný priestor. Tam ale rukopis vydržal zhruba 2 roky a od roku 1960 je zamknutý v hudobnom trezore Matice slovenskej v Martine.56 Jeho rozhorčenie zo zamieňania pôvodu tejto zbierky je teda úplne pochopiteľné a opodstatnené, keďže tento rukopis má skutočne nezanedbateľný význam, nie len pre slovenskú, ale hlavne aj pre maďarskú hudobnú tradíciu.
Konkrétne, obsahoval celkovo asi 345 nápevov, z toho 57 tancov a na konci boli uvedené 2 náboženské
53 LETZ, R.: Františkáni [online] [cit. 2014-12-02] dostupné z WWW:
(B. Szabolcsi a F. Bonis), ktorí vyzdvihovali oponický rukopis a zásluhu za objavenie dávali miesto
Gajdoša bratislavským kolegom alebo niekomu neznámemu. 58 Ďalej Gajdoš dodáva: „V našom prípade teda ide o svedectvo pre zábavný život pánov v Uhrovskom kaštieli, čo Szabolcsl nemohol ani predpokladať lebo mu uvedené skutočnosti neboli známe. Spievali sa tam slovenské pesničky a tancovali slovenské tance. Netreba sa nad tým pozastavovať, lebo v rodine Zayovcov v Uhrovci bývala slovenčina bežnou domácou rečou.“59 Viac informácii o Uhroveckej zbierke možno okrem citovaného
článku nájsť ešte v o 5 rokov staršom článku V. J. Gajdoša.60 Ďalej muzikológ Richard Rybarič píše o Uhroveckej zbierke, kde ju nazýva rovnako nesprávne, ale má jasno aspoň v jej pôvode: „„Oponické" zbierky pochádzajú z fondov Zayovcov, teda viažu sa k prostrediu predstaviteľov veľmi typickej protestantskej, protihabsburgskej aristokracie.“ 61
Uhrovská zbierka je jedným z najzávažnejších svedectiev o improvizačno hudobno-tanečných zvyklostiach na šľachtických dvoroch. Okrem množstva slovenských a maďarských ľudových piesní obsahuje množstvo medzinárodných označení ako marsch, sonáta alebo menuet. Ďalej v nej možno nájsť poľské či anglické tance. Slovenské piesne Suhagicku holube, Ach ma myla co mysliss či Netrap zradna Wenusse, sú skôr komponovanými skladbami. Na území Slovenska (vtedajšom Hornom
Uhorsku) boli tieto melódie improvizované štýlom: primáš62 vedie melódiu, tak ako ju má zapísanú a podľa seba ju ozdobuje. Druhý huslista je v opozícií k primášovi, improvizuje protimelodickú linku alebo sprevádzajúci hlas. Kontráš hrá na viole a basista na kontrabas. Tieto posledné dva hlasy sú
57 GAJDOŠ, Vševlad J.: Zbierka slovenských tancov a pesničiek z prvej polovice 18. Storočia. in Slovenská hudba, roč. 4, 1960, č. č. 4. s. 200 58 Viac informácii možno nájsť v originálnych článkoch oboch maďarských muzikológov in Studio Musicologica, Budapest, tom. VI, 1964, fasc. 1-2. Zdroj: GAJDOŠ, Vševlad J.: Historicky o Uhroveckej zbierke. in Slovenská hudba, roč. 9, 1965, č.7. s. 299 59 Ibid. s. 301. 60 GAJDOŠ, Vševlad J.: Zbierka slovenských tancov a pesničiek z prvej polovice 18. Storočia. in Slovenská hudba, roč. 4, 1960, č. č. 4. S. 200 – 201. 61 RYBARIČ, R.: Slovenská hudba 17. – 18. storočia vo svetle novoobjavených prameňov. In: Sborník prací Filosofické fakulty Brněnské university XIV. Řada uměnovědná (F), č. 9, Brno 1965. S. 232. 62 Prvý huslista (pozn. aut.) 24 kontra, zapĺňajú melódiu a dávajú silné rytmické impulzy. Dvojdobé metrum sa veľmi svižne mení na trojdobé, čo jasne nabáda k tancu. Ako jedna z mála skladieb tejto zbierky, ktorá je zapísaná dvojhlasne je Rosnyo magyar Tantz – tanec pochádzajúci zrejme z Rožňavy (Rosnyo), zo slovenskej oblasti -
Gemeru. Na tejto zbierke možno nájsť ďalšie označenia ktoré topograficky jasne môžeme pokladať za gemerské. Upozorňuje na to vo svojej štúdii Alica Elscheková, v Uhroveckej zbierke sa nachádzajú označenia ako Czentek – čo je v preklade Štítnik, teda obec v okrese Rožňava, Dopschensis – Dobšiná
– mestečko ležiace v Košickom kraji.63 Tento fakt zdanlivo jasne nabáda k úvahe, že zbierka môže pochádzať z územia Gemera a až neskôr sa dostala do knižnice grófov Zayovcov v Uhrovci.
Geniálneho spracovania sa dočkala táto zbierka v podaní významného, súčasného slovenského telesa Solamente naturali, o ktorom sme krátko písali v predchádzajúcej kapitole. 1.4.4..
CD nahrávku Keď sa páni zišli...: Dance collection from Uhrovec na čele s výraznou osobnosťou, huslistom Milošom Valentom, vydalo slovenské vydavateľstvo Pavian records v roku 2012. Skladby sú tu po v blokoch po viacerých rozdelené do niekokoľkých rúnd, teda tanečných kôl, doplnených
Rundou regis, Bolerkom a Rundou profundis. Nielen v našom, ale minimálne aj európskom hudobnom prostredí ide o jedinečnú nahrávku výnimočných kvalít.64
2.1.3. Ján Kollár, Pavol Jozef Šafárik a Ján Blahoslav Benedikt
Počiatky systematickejšieho zberateľského úsilia na území Slovenska sú spojené s evanjelickými vzdelancami, pochádzajúcimi z Gemera. Pavol Jozef Šafárik pochádzal z okolia Rožňavy, teda z gemerskej oblasti. Je známe, že zbieral vo svojom rodnom kraji (Kolbiarove) ľudové piesne, veľké množstvo ich vyšlo v nasledovnej zbierke v spolupráci s Jánom Kollárom a Jánom Blahoslavom
63 Viac info viď. Súčasný stav výskumu slovenských ľudových piesní Gemera. s.l., s.d. S.149 [online] [cit. 2014-11-26] Dostupné z WWW:
Benediktom.65
Ako ďalej píše Plocek66, u Kollára vraj notový zápis úplne chýbal, keďže predpokladal všeobecnú znalosť nápevov. Gemerský rodák Martin Sucháň (z Rochoviec) na popud P. J. Šafárika upravil a vydal 12 piesní z tejto zbierky.67 Kollár následne ešte vydal pomerne obsiahlu zbierku
(rovnako bez nápevov) Národnie spievanky68. Je pravdou, že Kollár bol viac spisovateľ, ako hudobný zberateľ, možno práve preto sústreďoval všetok svoj záujem na ľudovú slovesnosť, miesto melódií.
2.1.4. Slovenské spevy
V roku 1879 na podnety duchovného hudobného skladateľa Ján Levoslava Bellu vzniká v Sv. Martine pod vedením básnika a prozaika Jána Francisciho, Povereníctvo pre zbieranie a vydávanie slovenských spevov (skr. Priatelia Slovenských Spevov). Povereníctvo apelovalo s prosbou o spoluprácu pri zbieraní piesní na širokú verejnosť, predovšetkým ale na učiteľov, hudobníkov a iných národopisných či kultúrnych pracovníkov. Tieto udalosti sa odohrávali počas silnej maďarizácie - Matica Slovenská bola zrušená úplne (1875) (takže zbierky nemal kto vydávať), spoločne s niektorými školami a inými orgánmi, Slovensko bolo vo veľmi neľahkej situácii. Politický, kultúrny, ale aj vedecký život silno stagnoval. 69 Ako píšu poprední slovenskí hudobní vedci a etnomuzikológovia, manželia Elschekovci:
„Za takýchto podmienok to bola zdanlivo celkom neškodná a skromná slovenská pieseň, pod rúškom ktorej začal znovu ožívať slovenský spoločenský spev, slovenský národný život a začalo sa dvíhať slovenské národné povedomie. Za takýchto okolností sa rodila najväčšia slovenská zbierka ľudových
65 Pavel Jozef Šafárik: Pjesně swětske lidu slovenského v Uhřjch.Diel prvý a druhý, 1823, 1827. Tieto dve zbierky redigoval Ján Kollár zároveň ich prispôsoboval turčianskemu dialektu, odkial pre zmenu pochádzal on.
66 PLOCEK, J.: Hudba středovýchodní Európy. Praha: Torst. 2003. s. 14 67 Sucháň, M. Pjesně světské lidu slovenského w Uhřjch w hudbu pro klawír uwedené. Budapest, 1830. Zdroj: ELSCHEKOVÁ, A.: Súčasný stav výskumu slovenských ľudových piesní Gemera, s. l., s. d. s.149 [online] Dostupné z WWW:
že sa jej ako ojedinelej, pritom široko založenej národnej akcii dostalo od slovenskej verejnosti všemožnej podpory.“71 Keďže situácia bola taká, aká bola, Priatelia Slovenských spevov, museli poľaviť na vedeckých požiadavkách pri zbieraní piesní širokou verejnosťou. Béla Bartók sa k tomuto faktu staval naozaj nanajvýš obdivne. Oceňoval iniciatívu dejúcu sa bez akejkoľvek podpory štátu len za pomoci „diletantov“ z radov ľudu. 72 Ľud bol však vyzvaný cez časopis Orol k týmto zásadám zberateľskej práce: zbierať všetky ľudové, najmä obradné piesne, vyzbierať všetko, zapísať jednohlas aj viachlas, zapísať všetky strofy a s nápevom prvú strofu, pri zápise uviesť kraj, obec, meno speváka, príležitosť, či opis príležitosti alebo hry.73
Prvý zošit Slovenských spevov zo šiestich k prvému zväzku vyšiel v roku 1880. Prvých 6 zošitov vyšlo do roku 1882, teda kompletný prvý zväzok, na čele s redaktorom, rodeným Čechom,
Jánom Kadavým, ktorý sa neskôr usadil na Slovensku, v Martine. Druhý zväzok tvorilo sedem zošitov, v rokoch 1887 – 1889 ich redigoval, učiteľ, básnik a skladateľ, Karol Ruppeldt. Prvé štyri zošity piateho zväzku vyšli v redakcii K. Ruppeldta a učiteľa a skladateľa Jána Meličku, v rokoch 1898 –
1907. Posledný zošit zväzku vydala Matica slovenská až v roku 1926.
Slovenské spevy sú stále doposiaľ najväčšou a najvýznamnejšou zbierkou slovenských
ľudových piesní. Dokopy ich bolo takmer 2000. Počas rokov 1972 – 1989 došlo k vydaniu reedície pod taktovkou editora Ladislava Galka.74 Ako sme už spomínali, Béla Bartók túto zbierku vysoko oceňoval, dokonca, ako píše Elscheková, piesne ktoré na Slovensku nazhromaždil do roku 1911, chcel vydať ako súčasť tejto zbierky. Zaslal ich teda do redakcie Priateľov Slovenských spevov, no došlo
70 Béla Bartók vysoko oceňoval túto zbierku, ktorú okrem iného analyzoval predtým, ako začal svoj samotný zber slovenských ľudových piesní. V prvom zväzku Slovenských spevov píše: „Slovenské spevy sú tak významnou zbierkou, akých je len málo, takže neskôr ich určite budú používať mnohí zahraniční bádatelia...“ zdroj: BARTÓK, B. Slovenské ľudové piesnie 1. Sv. SAV Bratislava 1959 s.11 71 ELSCHEKOVÁ, A., ELSCHEK, O.: Úvod do štúdia slovenskej ľudovej hudby, Bratislava: Hudobne centrum, 2005, 3. Vydanie, s. 28 – 29. 72 Je dôležité upozorniť, že veľká časť zberateľov boli ľudia so základným hudobným vzdelaním, či už skladatelia alebo duchovní. 73 Ibid. S. 29. 74 Slovenské spevy 1 – 7., Editor: L. Galko, Bratislava: OPUS, 1972 – 1989. 27 k vzájomnému nedorozumeniu, a tak sa tak nestalo.75
Podstatným rozdielom medzi Slovenskými spevmi a Slovenskými ľudovými piesňami od
Bartóka je ich geografická koncentrácia. Bartók zbieral piesne predovšetkým na strednom a južnom
Slovensku, kde sú sústredené hlavne novouhorské piesne. Slovenské spevy sú v tomto ohľade kompaktnejšie a prinášajú materiál z celého územia Slovenska.76
2.1.5. Béla Bartók
V každom prípade najväčší význam v európskom kontexte nutne prisúdiť Bélovi Bartokóvi. Svoje hudobno – folkloristické štúdie začal v roku 1906 zbieraním maďarského ľudového hudobného materiálu. Následne však zistil, že na to, aby mohol maďarskú ľudovú hudbu skutočne vedecky skúmať, nevyhnutne bude potrebovať hlboké poznatky o hudbe prinajmenšom všetkých okolitých národov. Tak začal v tom istom roku zbierať aj slovenskú ľudovú hudbu a od roku 1909 aj hudbu rumunskú.77 Až do roku 1918 zapisoval okrem spomínaných aj ukrajinské, srbské, chorvátske, bulharské a arabské piesne. Po roku 1918 však politický a hospodársky prevrat ukončil jeho zberateľskú činnosť. Po roku 1919 začína Bartók všetok materiál, ktorý zozbieral, analyzovať, vrátane iných maďarských, moravských, českých, slovenských a rumunských zbierok78. Dôležité, no jemu nedostupné boli zbierky Von Rittersberga (České národní písne), L. Kubu (Sbírka českých národních písní) a Č. Holasa (České národní písně a tance).79
Po roku 1929 začína pracne porovnávať všetky zozbierané a získané poznatky. Napriek tomu,
že v jeho záujme bola predovšetkým problematika maďarskej ľudovej hudby, nakoniec nielen vytvoril
75 Viac info viď. Súčasný stav výskumu slovenských ľudových piesní Gemera. s.l., s.d. S.150 [online] [cit. 2014-12-01] Dostupné z WWW:
štýlu, určitej kultúry.“80 Než pristúpil ku komparácii, Bartók každý melodický typ najprv preskúmal z perspektívy jeho funkčnej a štylistickej začlenenosti vo svojej národnej ľudovej tvorivosti. Elschek v tejto vedeckej exaktnosti vidí dôvod útokov na jeho osobu zo strany maďarských nacionalistov v roku 1916 a 1920 a rumunských v roku 1936.81
Bartók zozbieral aj najrozsiahlejšiu zbierku slovenskej ľudovej hudby, ktorá mimochodom tvorila jednu z najrozsiahlejších častí jeho zbierok. Zozbieral tritisíc štyristo deväť82 nápevov a štyritisíc textov.83 Bartókovi vyšli dokopy 3 zbierky Slovenských ľudových piesní.84 Prvý zväzok bol doplnený aj malými zbierkami M. Vikára, Z. Kodályho a A. A. Baníka. Medzi vydaním II. a III. zväzku je až tridsaťsedemročný časový predel. Okrem edičnej náročnosti je to aj dôsledkom kultúrno – politickej situácie, ktorá nastala od sedemdesiatych rokov 20. storočia. Bartók uzavrel svoju zbierku v roku 1922 a odovzdal ju Matici slovenskej. Do roku 1930 ju však dopĺňal a kor. Zhruba v polovici rokov tridsiatych prevzal redakciu nad editáciou jeho zbierky. Všetko šlo veľmi pomaly keďže, po roku
1940 emigroval z Európy do Ameriky. V päťdesiatych rokoch začali práce na vydávaní zbierky, ale už po Bartókovej smrti. Aj napriek tomu, že sa pokúšal počas dvadsiatych a tridsiatych rokov o faksimile vydanie, v tomto prípade to nebolo možné, keďže zbierka obsahovala príliš veľa dodatkov a vsuviek, ktoré postupne pridával. Slovenský skladateľ Vladimír Godár to považuje za hanbu: "Bartók začal
80 Ibid. S. 9. 81 Ibid. 82 Tento presný počet nápevov udáva dobová inzercia v časopise Slovenská hudba, roč. 4. 1960, č.4. 83 GETTING, P.: Geniálny čudák [online] [cit. 2014-12-02] Dostupné z WWW:
Bartók najprv všetko zapisoval ručne, neskôr začal používať fonograf, čo zanechalo na miestnych značný dojem. Celkovo nahral viac ako 2000 fonografických valcov.87 Fonografické valčeky sú uložené v Etnografickom oddelení Národného Múzea v Budapešti a v Matici Slovenskej v Martine. Veľa piesní z týchto zbierok sa neustále spieva i tancuje vo folklórnych súboroch či pri rôznych iných neformálnych príležitostiach.
2.2. Morava
2.2.1. František Sušil
Český kňaz František Sušil sa zaslúžil o obrovský prínos v oblasti moravskej ľudovej hudby so svojou zbierkou Moravské národní písně.88 Piesne pre túto zbierku začal zhromažďovať zhruba od roku 1824, ešte ako 20-ročný, počas svojich štúdií v Brne. Významnosť spomínanej zbierky spočíva práve v jej celistvosti89 a v tom, že ju Sušil zbieral v období druhej polovice 20. rokov 19. storočia až do 60-tych rokov, teda v období, kedy ešte nebol život tamojšieho ľudu príliš deformovaný jednak meniacou sa spoločenskou štruktúrou, ani umelými kultúrnymi vplyvmi. 90
85 tretí zväzok vyšiel v roku 2007. 86 Zdroj citácie: Ibid 87 BARTÓK, B. Slovenské ľudové piesne 1. sv.SAV Bratislava 1959 s. 8 88 Táto monumentálna zbierka vyšla dokopy v šiestich vydaniach, najprv ako menšia zbierka v roku 1835, nasledoval doplnok predchádzajúcej zbierky Sbírka nová v roku 1840 a následne tieto dve už ako veľká zbierka (zložená z 5 zošitov) v roku 1860. Potom ju znovu vydala dvojica Robert Smetana a Bedřcih Václavek najprv v roku 1941 a aj 10 rokov na to, R. Smetana spolu s J. Vaclávkovou (maželkou B. Václavka), teda roku 1951. Zatiaľ posledné vydanie zbierky je z roku 1998, Praha: Argo. 89 V neskorších ľudových zbierkach ktoré potom vyšli neboli takmer žiadne piesne, ktoré by aspoň námatkovo neboli obsiahnuté aj v Sušilovej zbierke. 90 SUŠIL, F.: Moravské národní písne, 3.vydaní, Praha: Vyšehrad, 1951. s.757. 30
Aj napriek tomu, že si bol F. Sušil vedomý, že by bolo vhodné, aby boli piesne v jeho zborníku zoradené geograficky, resp. podľa dominantných dialektov (hanácke, slovácke, valašské, atď.) zdôvodňoval nemožnosť tak konať (v predhovore k zborníku z roku 1835): „...težko jest meze našich podnárečí, udati věrně. Na hranicích uherských bydlící Moravan sluje Slovákem, ale ne zúplna a ne všechno ríká tak jako Slovák uherský, a rozdílův mezi tím a oným přibývá, skoro na každou hodinu cesty. U samích hranic uherských praví se: najmakší, ňésu, mohel, bol, vychádzam, preháňam, na veži vysokej, rebrík...... duša, koňa.“ Aj dnes sa okolo hraníc so Slovenskom (okolo Uherského Hradišťa) miestna vrava skutočne vo veľa slovách ponáša na slovenčinu. Sušil pokračuje: „Jdi jen nekolik hodin od hranic, uslišíš arci ještě: na vysokej, rebrík, duša, koňa; ale místo nejpředněji uvedených říka se: najmekší, nesu, mohl, byl...“ takto postupne pokračuje až k českým hraniciam, kde ostane zo spomínaných slov možno duša a koňa alebo už vôbec nič, čo by malo nejakým spôsobom pripomínať slovenčinu.91 Moravská hudba je smerom na západ viac blízka k ľudovej hudbe Čiech a Nemecka, pričom prevažuje durový charakter melódií. Pokiaľ by sme sa ale vybrali opačným smerom, na východ, tu je zrejmá väčšia príbuznosť s hudbou slovenskou, ukrajinskou, maďarskou, rumunskou a má väčšie sklony k molovému charakteru.92
Neodbiehajme ale, a vráťme sa k pôvodnej problematike, radeniu piesní v zborníku. Sušil, ďalej píše o fonetických rozdielnostiach na území od poľských hraníc (Tešínsku) a Hanej (oblasť strednej
Moravy), ktoré toto triedenie piesní podľa územia / dialektu ešte viac komplikovali. A tak teda miesto geografického pôvodu delí piesne tematicky.93 Piesne zo svojej zbierky porovnal s 19. ďalšími zbierkami, okrem Erbenovej zbierky českých piesní94, porovnával svoj zborník aj s ďalšími českými,
91 SUŠIL, F.: Předmluva k sbírce z roku 1835. V Brně, 14. listopadu 1832. in Ibid, 1951. s.7. 92 PLOCEK, J.: Hudba středovýchodní Európy. Praha: Torst. 2003. s. 40 93 I. Posvátné – A) Legendy, B) Lyrické; II. Dějepravné; III. Písně o lásce (najobsiahlejšia stať); IV. Písně svatební – A) Před oddavkami, B) Po oddavkách, C) Obecné; V. Písně o rodině; VI. Při zamestnaní – A) Rozličném, B) O Žních; VII. Písně o vojne; VIII. Písně hospodné; IX. Písně žertovné, allegorické a naivné; X. Písně obřadné a pořádné. Zdroj: Ibid. s. 769 – 797. 94 Spolu s K. J. Erbenom tvoria najväčšiu zbierku česko-moravských ľudových piesní. Erben zbieral piesne len na území Čiech a Sušil na území Moravy. Česká zbierka - ERBEN, K. J.: Písně národní v Čechách, Praha, 1841 – 1843, 1852 – 1856. 31 srbskými, poľskými, ruskými, slovenskými a inými zborníkmi.95 Z geografického hľadiska sú v
Sušilovej zbierke najpočetnejšie zastúpené piesne z oblasti moravského Slovácka, nasleduje Valašsko,
Lašsko, až nakoniec Haná. Sušil však málo zbieral aj na Horácku, no zároveň je jeho práca roztrúsená po území celej Moravy, dokonca siaha až mimo toto územie, do Pruského Sliezska, Tešínska a okrajov
Rakúska.96
K zaujímavým poznatkom možno dospieť v síce útlej, ale o to bohatšej publikácii, ktorej editorom je Jiří Plocek.97 98 Hneď v úvode zborníka Dušan Holý vo svojom príspevku - Sušilovy písňové sbory v průsečníků své doby, očisťuje Sušilove meno, ani nie tak pošpinené ako možno skôr prehnane zatienené Karlom Jaromírom Erbenom, zberateľom výlučne českých, nie moravských piesní.
Holý tu uvádza skreslené fakty na pravú mieru. Upozorňuje na to, že Sušilova zbierka prevyšovala tú
Erbenovu už len počtom nápevov (o 1078 nápevov viac), keďže tieto čísla sú v niektorých materiáloch interpretované nesprávne a skreslené v neprospech Sušila. Príkladom takto skresľujúcich faktov je etnograf Jiří Horák (1884 – 1975), ktorý neprávom vyzdvihoval Erbenovu zbierku nad Sušilovu.99 Nie,
že by sme silou mocou chceli diskvalifikovať K. J. Erbena, skôr (chceme) len uviesť veci na pravú mieru. Samozrejme, obidve zbierky (i Sušilova i Erbenova), sú významné a veľmi dôležité.
Zachytávajú obrovské bohatstvo českej a moravskej ľudovej piesne. A slúžia dodnes. Či už skladateľom, hudobníkom alebo bežným ľudom, ktorí si chcú zo srdca zaspievať.
Čo sa samotnej techniky záznamu piesní týka, píše Sušil v predhovore k druhému vydaniu (r.
1860): „Neméně melodie tak převzaty a napsány jsou, jak původně zpívany byly; vidí-li se tudy ta neb
95 Presný výpis zbierok možno nájsť v SUŠIL, F.: Ibid. s. 723. 96 Ibid. s. 748. 97 PLOCEK, J.: Sušilovské zrcadlo: Nové cesty starých písní. BRNO: Gnosis, so spoluprácou s o. z. FOLKLORUM, 2005. 136s. 98 Ide o krátke príspevky, úvahy, osobné príbehy, prípadne výňatky z iných zdrojov (u nežijúcich autorov), ktoré všetky mali jednotiacu tému: Ako som stretol Sušila? – Akú rezonanciu vo vás prebudila Sušilova zbierka?. Plocek tu sústreďuje osobnosti ktoré majú čo k problematike dodať, okrem iných napríklad etnomuzikológa Dušana Holého, pesničkára a architekta Vladimíra Mertu, skladateľa a muzikológa Miloša Štědroňa, cimbalistu, rozhlasového redaktora a hudobného režiséra Jána Rokytu, hudobníčku a speváčku Janu Lewittovú, cimbalistku a speváčku Zuzanu Lapčíkovú a niekoľko ďalších osobností. 99 HOLÝ, D.: Sušilovy písňové sbory v průsečníků své doby. in PLOCEK, J.: Sušilovské zrcadlo: Nové cesty starých písní. BRNO: Gnosis, so spoluprácou s o. z. FOLKLORUM, 2005. 10 – 11.s. 32 ona od obyčejného způsobu odchodna, to jedině lidu či zpěvákovi tomu, z jehož úst nápěv napsán jest, přičítati dlužno. Při žádném nápěvu na jednom slyšení a napsání jeho jsme nepřestávali, nébrž tutéž melodii několikráte pro jistotu i v jiných krajech sobě zpívati dávali, a tedy žádná melodie na povaze jediného, abychom tak mluvili, čtení nespoléhá. ...“100 Sušil teda skôr priemeroval viacero podaní do jedného zápisu. Na margo melodicko-rytmických vzťahov muzikológ Jan Trojan zdôrazňuje, že v Sušilovej dobe bola melódia v piesni považovaná za základný rys a harmónia naopak za druhotnú zložku skladby. Vyzdvihuje jeho melodické zápisy, proti ktorým sa ani v súčasnosti nedá v porovnaní so záznamom rytmických zložiek nič namietať.101
„Kdo dnes nesáhl po Sušilovi, jako by nebyl“ trefne glosuje pesničkár, režisér a architekt
Vladimír Merta vo svojej úvahe – Sušil notně přesušený. Naráža tým na časté využívanie ľudovej slovesnosti hudobníkmi a kapelami. Okrem iných medzi takých patril aj on či Jaroslav Hutka alebo
Jana Lewittová, (to ani nespomíname na skladateľov ako P. Krížkovský, V. Novák, L. Janáček, B.
Martinů, či iných.) a to je len zrnko piesku v mori.
2.2.2 . Po Sušilovi
V kontexte moravského zberateľstva sa po Sušilovej poctivo odvedenej práci v 19. storočí, ľudovému zberateľstvu najaktívnejšie venovali – skladateľ Leoš Janáček102, jeho žiak Hynek Bím a ich spolupracovník František Bartoš. Posledný spomínaný spolu s okruhom spolupracovníkov103 vydal
Nové národní písne moravské s nápěvy do textů vřadenými (1882). 104 Hynek Bím, žiak Leoša Janáčka
100 SUŠIL, F.: Předmluva k sbírce z roku 1860. V Brně, 17. Prosince 1859. in Moravské národní písně: Brno: K. Winker, 1860. S. 5 – 6.
101 TROJAN, J.: Žádný národ nemá takových melodií... in PLOCEK, J.: Sušilovské zrcadlo: Nové cesty starých písní. BRNO: Gnosis, so spoluprácou s o. z. FOLKLORUM, 2005. s. 35 102 Viď. kapitola 1.1.1. 103 Na zbere ľudovej hudby spolupracoval predovšetkým s L. Janáčkom, H. Bímom, P. Pavelkom, 104 O reedíciu sa v roku 2003 postaralo Múzeum juhovýchodnej Moravy v Zlíne spoločne s krajskou knižnicou Františka Bartoša rovnako v Zlíne. (Bartoš pochádzal z Mladcové u Zlína), zbierka je rozobraná. 33 sa rovnako zaslúžil o veľmi plodnú zbierku piesní. Zozbieral ich okolo 4000. Spoločne s Janáčkom a ďalšou významnou zberateľkou Františkou Kyselkovou, začali ako prví (okolo roku 1909) zaznamenávať ľudovú hudbu a slovesnosť aj na fonografické valce. V súčasnosti vyšli dva vydavateľské počiny, ktoré mapujú práve tieto najstaršie dochované nahrávky. K výročiu Leoša
Janáčka v roku 1998 vydalo vydavateľstvo GNOSIS Brno v spolupráci s Etnologickým ústavom
Akadémie vied Českej republiky, knižnú publikáciu s CD prílohou105 a v roku 2012 vyšla v Etnologickom ústave Akadémie vied Českej republiky, trojdielna edícia106 za účasti Slovenskej a Rakúskej Akadémie vied. Prvý diel obsahuje štúdie a správy, ktoré daný materiál vyhodnocujú historicky, technicky a etnomuzikologicky, druhý prepisy hovorených a spievaných textov a tretí diel 3
CD so samotnými nahrávkami spolu s 1 DVD médiom, ktoré obsahuje ďalšie dátové materiály (texty, fotografie, nahrávky).107
2.3. Pete Seeger a Woody Guthrie
Vyberme sa teraz ale na západ. Americký pesničkár aktivista a ľudový zberateľ P. Seeger (*1919
†2014) pochádzal z hudobnej rodiny. Jeho otec bol muzikológ, dvaja súrodenci boli hudobníci.
Vyštudoval sociológiu na Harvardskej univerzite.108 Po tom ako ho otec vzal v roku 1935 na festival
ľudovej hudby v Severnej Karolíne, prejavil o túto problematiku veľký záujem. Začal pracovať pre
Alana Lomaxa, významného ľudového zberateľa, folklóristu a muzikológa, v Kongresovej knižnici archívu ľudovej kultúry vo Washingtone. Zoznámil sa s ďalším významným zberateľom a folkovým hudobníkom Woodym Guthriem (1912), jedným
105 Nejstarší zvukové záznamy moravského a slovenského lidového zpěvu 1900−1912. Brno: Gnosis, 1998. [CD-ROM] 106 PROCHÁZKOVÁ, J (et al.): Vzaty do fonografu [As Recorded by the Phonograph], 443 s., Etnologický ústav AV ČR, Brno 2012, ISBN 978-80-87112-62-5 107 PROCHÁZKOVÁ, J.: Vzaty do fonografu [online] [cit. 2014-12-02] Viac informácií dostupných z WWW:
Amerike, na ktorých počúvali a nahrávali americkú ľudovú hudbu.109 Ani jeden z nich však nemal teoretické hudobné vzdelanie. Obaja boli skôr muzikanti a aktivisti. Seeger sa naučil hrať na banjo a gitaru, Guthrie hral na gitaru. Spolu s Millardom Lampellom Lee Haysom založili folkovú skupinu
Almanac Singers. Spievali predovšetkým protivojnové protestsongy a antirasistické piesne. Kapela pôsobila v rokoch 1940 – 1943, rozpadla sa v roku 1945. Všetci členovia boli ľavicovo orientovaní.
Seeger sa stal v roku 1945 národným riaditeľom People’s Songs (neskôr premenovaným na People’s
Artists) národnej organizácie a časopisu s rovnakým názvom, ktorý sa venoval ľudovej hudbe Motto organizácie bolo – Piesne práce a amerického ľudu!
Tento časopis bol predzvesťou vzniku magazínu Broadside110 (vychádzajúci od roku 1962 – do konca
80. rokov), ktorý sa venoval rovnako americkej ľudovej hudbe.111 Koncom 40-tych rokov Seeger zakladá kapelu The Weavers, už bez W. Guthrieho. Kapela sa preslávila okrem iného aj singlom Good
Night, Irene112. Seeger už bol v tej dobe veľmi známy, no zároveň radikálne ľavicovo orientovaný, čo nebola v 50-tych rokoch v USA za časov obávaného republikánskeho senátora McCarthyho úplne
šťastná kombinácia. A tak sa dostal na čiernu listinu. Začiatkom šesťdesiatych rokov sa ale situácia obrátila a zo Seegera bol národný hrdina mladej generácie, angažujúci sa v občianskych právach, svetovom odzbrojovaní a ochrane životného prostredia.113 V tej dobe už sa podieľa hádam na všetkých dôležitých aspektoch americkej kultúry. Spoluporiadal festival ľudovej hudby v New Porte, ďalej bol v organizáciách, ktoré sa venovali výlučne problematike ľudovej hudby ako SingOut! alebo
109 Pete Seeger: American Folk icon. [online] [cit. 2014-12-05] Viac informácií dostupných z WWW:
Smithsonian Folkways114.115
Pete Seeger zviditeľnil okrem iného také hviezdy amerického folkového neba ako Bob Dylan alebo Bruce Springsteen.116
2.3.1. Seeger v Československu
Počas svojho svetového turné odohral P. Seeger koncert v pražskej Lucerne. Zachovala sa z toho nahrávka, ktorú nahral jeho blízky priateľ, animátor žijúci vtedy v Prahe, Gene Deith.117 O 2 roky neskôr ju vydalo vydavateľstvo Supraphon s titulom Pete Seeger zpívá na gramofónovej doske. V roku
2001 britské vydavateľstvo FlyRight records vydalo CD s titulom Pete Seeger in Prague, 1964, tiež vďaka Deithovej nahrávke. Seeger ako zapálený komunista bol v Prahe konfrontovaný s horkou realitou. Keď naliehal na Lubomíra Dorůžku a Josefa Škvoreckého, aby preložili do češtiny jeho pieseň
Working class unite! Josef Škvorecký na to spomína vo svojom románe Mirákl, kde píše: (po preložení textu L. Dorůžkom do češtiny na koncerte prítomným divákom) „Rozesmátý Bert zaplonkal do hrobového ticha a rázně spustil:„Working Class Unite, unite, march on“ Teplota v sále klesla, pak se střemhlav řítila níž a níž, až se dala zima i do zpěváka a v závěru písně dvakrát kiksnul. Skončil, pár tuctů nejslušnějších zdvořile zatleskalo. Byl to tehdy pro Berta takový šok, že v následujícím songu měl sedm kiksů a po programu (obecenstvo se rozešlo, aniž požádalo o přídavek) jsme mu dlouho museli vysvětlovat, že před sebou neměl tři tisíce mladistvých reakcionářů (Proboha! Po dvaceti letech socialismu!)“118
Kto vie, čo sa v tom momente muselo Seegerovi (přesvědčenému komunistovi, ale z úplne
114 Pete Seeger: American Folk icon. [online] [cit. 2014-12-05] Viac informácií dostupných z WWW:
Jedno je však isté, bol to práve on, kto naštartoval, prípadne aspoň rozprúdil vody českého pesničkárstva.120
2.4. Smithsonian Center for Folklife and Cultural Heritage
Zrejme najetablovanejšou fungujúcou inštitúciou v súčasnosti, ktorá sa zaoberá ľudovou kultúrou, je
Smithsonian Center for Folklife and Cultural Heritage (ďalej CFCH), ktorá vznikala od roku 1967 ako subinštitučná jednotka v rámci Smithsonian institution – najväčšej americkej a zrejme aj svetovej inštitúcie, ktorá vznikla vo Washingtone už v roku 1846 pre „zvyšovanie a rozširovanie znalostí“. 121
Pôvodne bola akvizačná činnosť Smithonianských inštitúcií zameraná na pôvodné a najstaršie zdroje, ktoré formovali nielen hudobnú americkú kultúru. Zo všetkých vrstiev tohto etnografického výskumu môžeme spomenúť terénne nahrávky pôvodného indiánskeho obyvateľstva v rezerváciách,
ďalej výskum afroamerických koreňov hudby z delty rieky Mississippi (najmä rôzne deriváty blues, spirituálu a gospelu), mapovanie hudby imigrantov, ktorí osídľovali USA (výrazná írska kultúra, ale aj westernové a countryové žánre najmä z hraničnej oblasti Texasu a Mexica). Ľudové piesne rybárov, námorníkov a pirátov, známe ako sea shanties.
V roku 1967 sa konal prvý ročník festivalu Amerického folklórneho života (Festival of
American Folklife), ktorý inicioval folklorista Ralph Linzler. Festival sa konal v Národnom parku vo
Washingtone. Zúčastnili sa ho ľudoví hudobníci, remeselníci, diali sa tu rôzne workshopy a diskusie.
Predtým bol Linzler najatý Allanom Lomaxom, aby sa stal riaditeľom terénneho výskumu k Newport Folk festivalu (NFF). Tento festival sa vyvinul v roku 1959 z New Port Jazz Festivalu a
119 WINKLER,M.A.:"To Everything There is a Season": Pete Seeger and the Power of Song (New Narratives in American History), s.l.: Oxford University Press, 2009. 120 Tejto tematike sa venujeme v kapitole 3.3. 121 Mission and History. [online] [cit. 2014-12-09] Dostupné z WWW:
Vráťme sa ale k festivalu folklórneho života. Ten od roku 1967 získaval na popularite a všeobecnom záujme zo strany verejnosti, až sa v roku 1976 stal súčasťou osláv Americkej nezávislosti počas celého leta.
Do roku 1980 CFCH spadalo pod divíziu múzických umení. V roku 1980 bol vytvorený samostatný úrad pre ľudovú kultúru.123 V roku 1987 kúpil úrad hudobnú zbierku Folkways, zbieranú od začiatku 20. storočia, ktorá začala vychádzať v roku 1948 a položila základy bohatého zdroja pre
štúdium ľudovej kultúry a hudby ľudových archívov R. Linzlera.124 Od roku 1948 možno datovať fungovanie hudobného vydavateľstva Folkway records, ktoré dodnes vydáva autentické nahrávky
ľudovej hudby z celého sveta. Festival of American Folklife sa v roku 1967 premenoval na
Smithsonian Folklife festival a funguje dodnes.125 Od roku 1999 používa centrum oficiálne názov
CFCH a dodnes veľmi aktívne a zodpovedne odráža svoj doterajší výskum ako aj funkcie verejného programu.126
3. Fúzie ľudovej hudby s mainstreamovými žánrami
Predhovor ku kapitole
Sme si vedomí pomerne náročnej uchopiteľnosti nasledovnej témy a naozaj širokého spektra hudobných žánrov a smerov, ktoré možno do nej zahrnúť. Cieľom tejto state je preto skôr poukázať
122 About the Ralph Rinzler Folklife Archives and Collections. [online] [cit. 2014-12-09] Dostupné z WWW:
3.1. Veľká Británia
3.1.1. Folk
Britské hudobné prostredie je veľmi plodným miestom západnej Európy pre muzikantov a hudobné zoskupenia, ktoré využívajú pri svojej tvorbe ľudové motívy. Čo sa týka žánru folk, z britského prostredia nám príde nevyhnutné upozorniť na pesničkára, ktorý počas svojho krátkeho
života moc veľa slávy zožať nestihol. Máme na mysli Nicka Drakea. Drake zomrel ako 26-ročný na predávkovanie antidepresívami a amiltryptilínom. Za posledných 5 rokov svojho života stihol Drake vydať 3 štúdiové albumy, ktoré však počas jeho života nikoho nejako extra nezaujímali. Bolo to tiež asi aj pre to, že bol veľmi ostýchavý vystupovať a neskôr aj čokoľvek nahrávať. Na jeho prvom albume sa miesia americké country motívy s britským folkom a jeho vlastným pesničkárstvo-skladateľstvom .
Takmer celá nahrávka sa nesie v melancholickej nálade, miestami striedanej mierne entuziastickejšími chvíľami. Debut Five Leaves Left produkoval prominentný producent britského folk-rockového boomu
127 Tu je dôležité upozorniť na medzinárodnú rôznorodosť ľudovej tvorby. Na našom území pôsobiace hudobné projekty preto možno budú pripadať niekomu tradičnejšie / ľudovejšie ako to čo budeme podsúvať v britskej alebo americkej hudbe. Pokiaľ si človek skutočne dá tu námahu a bližšie sa zoznámi s tradičnou hudbou v krajinách, ktoré tu predostierame, zistí, že to tak nie je. Cieľom tejto práce je takisto upozorniť na to, ako zaujímavým spôsobom zaujať mladých ľudovou hudbou, preto sa niekomu možno bude zdať, že cesta ku nej je nejaká príliš kľukatá. Ubezpečujeme preto čitateľa tejto práce, že tá cesta častokrát naozaj kľukatá je v záujme zainteresovať mladého človeka častokrát voči ľudovej hudbe ľahostajného. 39
Joe Boyd a s Drakom na nej hrajú hudobníci z britských kapiel (o ktorých padne určite zmienka v nasledovnej kapitole Folk rock) Pentagle a Fairport Convention. Tiež s ním hrá jeho priateľ ešte zo
školských čias, Robert Kirby, gitarový aranžér, ktorý okrem iného spolupracoval s pesničkárkou Vashti
Bunyan, Elvisom Costellom či ďalšími významnými muzikantmi. Celý album Five Leaves Left je dostupný online.128
Ďalším interpretom, ktorého by sme chceli v rámci folkovej fúzie spomenúť je pesničkárka / skladateľka Vashti Bunyan. Jej kariéra je rozdelená na dve fáze (fázy). V roku 1970 vydala dnes už kultový (vtedy absolútne prehliadnutý) album Just Another Diamond Day. Sklamaná z neúspechu debutu, odmlčala sa na viac ako 30 rokov. V roku 2000 vyšla reedícia jej albumu spoločne s bonusovými skladbami. V roku 2005 (po 35!!! rokoch) vyšiel jej druhý album Lookaftering129, ktorý produkoval známy nemecký producent, skladateľ a klavirista Max Richter. Celý album sa nesie v príjemne komornej atmosfére. Album je preplnený hosťovaniami rôznych alternatívnych (ale vtedy už zároveň dosť ostrieľaných) hudobníkov ako Davendra Banhart, Joanna Newsome, Adem či už v súvislosti s N. Drakeom spomínaný R. Kirby. Spev V. Bunyan na celej doske je veľmi tradičný a melodikou pripomína anglickú ľudovú hudbu. Celkové aranžmány však posúvajú hranice folku do psychadelickejších sfér. Celý album je možné vypočuť si online.
Následujúca skupina, ktorú by sme chceli upozorniť, bola na folkovej scéne v Británii hádam najviac experimentálnym zoskupením. Ezoterické idoly pre vtedajšiu kultúru hippies v 60-tych rokoch.
Reč je o škótskej kapele The Incredible String Band (ISB). Skupina vznikla v druhej polovici 60-ych rokov. Tvorili ju folkoví pionieri, venujúci sa psychadelickému folku. Zakladajúci členovia boli Robin
Williamson a Clive Palmer.130 Následne pribrali tretieho člena Mika Herona, ktorý hral v kapele na rytmickú gitaru. Hneď rok na to sa kapela rozpadá, Palmer totiž odchádza na hippie výlet do
Afganistanu a Indie. Williamson so svoju priateľkou odchádza na neurčitú dobu do Maroka. Heron
128 Nick Drake – Five Leaves Left [online] Dostupné z WWW:
Hangman’s Beautiful Daughter131, ktorý ich asi najviac preslávil. Na albume sa miesia tradičné anglické folkové vplyvy, s psychadéliou 60-tych rokov. Okrem Williamsonovej priateľky Licorice
McKechnie, na tomto albume spolupracovali s ďalšími štyrmi hudobníkmi a hudobníčkami.132 ISB na svojom treťom albume chvíľami pripomínajú najslávnejších The Beatles v ich najviac psychadelickom období. Na debutovom, eponymnom albume, ktorý vydali ešte v pôvodnej zostave, by možno lepšie vyzneli folkové vplyvy, no zároveň by bol pre mladšieho poslucháča asi aj priamoúmerne menej zaujímavý.
Posledná kapela v rámci folkovej fúzie, ktorej by sme sa chceli venovať, je pomerne málo známa a volá sa C.O.B.133 Stojí za ňou práve jeden zo zakladateľov ISB, Clive Palmer. Kapela vydala na začiatku 70-tych rokov 2 albumy. Nás búde zaujímať druhý album, Moyshe McStiff and the Tartan
Lancers of the Sacred Heart (1972). 134Hudobne sa veľmi približuje debutovému albumu ISB, akurát s tým rozdielom, že je tu zrejmejšia psychadelickosť, miestami až hymnická, aj vďaka širokému spektru použitých nástrojov. Z menej zvyčajných nástrojov tu znie strunový nástroj dulcimer, balalajka, tabla, banjo, sitár a organ pripomínajúci harmónium. Hneď v úvode znejú gajdy, navodzujúce pocit škótskej psychedélie. Miestami sa nedá vyhnúť škatuľke acid-folk, čo je iba dobre.
Clive Palmer, bol veľmi zaujímavá postava britskej hudobnej scény 60-tych a nasledujúcich dekád.
Hudobne aktívny bol až do súčasnosti. Zomrel ako 71 ročný 23. Novembra 2014.
Na záver tejto kapitoly by sme radi ešte upozornili na posledný film bratov Coenovcov Vo vnútri Llewyna Davisa, konkrétne na hudobný soundtrack k tomuto filmu. Je totiž takmer z polovice
131 Incredible String Band - The Hangman's Beautiful Daughter [online] Dostupné z WWW:
3.1.2. Folkrock
Pokiaľ je na našej planéte miesto, kde sa darilo kapelám, ktoré mixovali ľudovú hudbu s rockovým
žánrom, je to práve Veľká Británia. Túto krajinu možno právom považovať za miesto, kde došlo k vzniku tohto hudobného žánru.
Hneď úvodom spomeňme najslávnejšiu britskú folkrockovú kapelu Fairport Convention (FC).
Toto zoskupenie je považované za úplne prvú kapelu v Británii, ktorá miešala ľudové motívy s priam virtuóznou rockovou hudbou. FC vznikli v roku 1967 a väčšinu svojich najlepších albumov vydali počas prvých troch rokov svojej existencie.136 Zo začiatku značne inšpirovaní americkou hudbou, postupne cibrili svoj vlastný britský štýl. Na albume Liege & Liefe (1969), 137boli len 2 z ôsmich piesní originály od FC. Zvyšok boli prevzané anglické ľudové piesne.138 Pokiaľ mal čitateľ pocit, že v ISB
(ktorých sme spomínali v predchádzajúcej kapitole) sa menili často členovia kapely, tu sa radšej tejto problematike nebudeme venovať vôbec, nakoľko by to bolo príliš vyčerpávajúce. Kapela existuje dodnes a zmien v obsadení bolo neúrekom. Hudba, ktorú FC hrajú, by sa taktiež často dala označiť ako elektrifikovaný folk.
Kapela Pentagle tiež spadá pod túto kapitolu, no zároveň obohacuje tento žáner o džezové vplyvy. Skupina vznikla koncom roku 1966 fungovala zhruba 6 rokov a po 8-ročnej odluke hrá dodnes.
Kľúčovými osobnosťami Pentagle sú dvaja gitaristi Bert Jansch (pôsobí v nej dodnes) a John
Renbourn. Najslávnejším albumom je Basket of light (1969), ktorý by takisto spĺňal naše hudobné
135 Inside Llewyn Davis OST. [online] Dostupné z WWW:
Pritvrďme. Tretí štúdiový album skupiny Led Zeppelin, Led Zeppelin III140, zožal rôznorodé recenzie od ich fanúšikov. Jedni bolí nadšení z nového zvuku, iným chýbal hard rock z predchádzajúcich dvoch albumov. Na tomto albume cítiť viacero vplyvov, nie len rock a hard rock.
Okrem toho sú tu bluesové a folkové nálady. Tiež sa na tomto albume nachádzajú dve prerobené britské ľudové piesne, konkrétne Gallows Pole a Hatts of to (Roy) Harper.
Je množstvo ďalších kapiel, ktoré by sme radi spomenuli, ale necháme skôr na samotnom
čitateľovi, nech si nájde tú, ktorá ho najviac osloví, spomeňme teda aspoň, Steeleye Span, veľmi blízka a podobne slávna ako Fairport Convention. Čo sa týka džezových presahov britského folk rocku je potrebné uviesť meno Johna Martyna, ten posunul folkovú hudbu z akustických tradícií a posunul ju bližšie k džezu a blues. Záujemcov o tento typ fúzie odkazujeme aj na antológiu britského folkrocku.
New Electric Muse – The Story of Folk into Rock (1997, 3xCD, Essential records).
139 The Pentagle – The Pentagle [online] Dostupné z WWW:
3.1.3. Punk
Väčšina kapiel o ktorých tu píšeme, pôsobila v Anglicku. Spomenuli sme aj niečo málo zo Škótska, zastavme sa teda na chvíľu ešte v Írsku. Kapela The Pogues síce nepochádza z Írska (vznikli v Londýne v roku 1982), ale hravo kombinuje írsky folklór s punkovou dravosťou. Asi najznámejší a najúspešnejší album je If I should Fall From Grace With God (1988)141, na ktorom podobne aj ako na
ďalších albumoch dokazujú, že punkový duch môže pokojne prebývať aj v írskych ľudových piesniach.
Pogues sú najradikálnejšou kapelou, akú sme v tejto práci spomínali. Nie je to len kvôli liberálnym
ľavicovým názorom, ale aj kvôli hudobnej stránke prejavu. Na tomto mieste je dôležité spomenúť frontmana Shanea MacGowana. Na prvom albume Red Roses For Me (1984), ktorý je mimochodom najpunkovejší, čerpajú čisto z britskej ľudovej tvorby. Na nasledujúcich albumoch je to už
MacGowanova autorská tvorba, no človek ktorý by dokázal rozoznať, že sa nejde o remake ľudovky, by musel byť skutočný odborník. S. MacGowan má jednoducho ľudovú hudbu v krvi. Kapiel, ktoré miešajú dokopy ľudovú hudbu s punkovým žánrom je v Írsku ako húb po daždi. The Pogues však stoja na vrchole a nie je nikto, kto by stál nad nimi. (S výnimkou Boha.)
3.1.4 Sea shanties a iné ľudové piesne
Ďalším žánrom, ktorý veľmi úzko súvisí s ľudovou kultúrou, sú piesne rybárov a námorníkov, sea shanties. Na britskej scéne je zrejme najznámejšou dvojica Ewan MacColl a Albert Lancaster Lloyd. E.
MacColl, ľudový spevák, labourista a aktivista spolu s ľudovým pesničkárom a zberateľom A. L.
Lloydom, okrem toho, že sa venovali explicitne anglickej a škótskej ľudovej hudbe, veľkú časť svojho
života zasvätili práve tomuto „námorníckemu“ žánru. Asi najznámejšou je zbierka Blow boys blow
141 The Pogues – If I should Fall From Grace With God [online] Dostupné z WWW:
(1967)142. Nachádza sa na nej 16 piesní, niektoré sú sprevádzané mandolínou alebo nejakým strunovým nástrojom. Iné sú čisto len vokálne. MacColl spolupracoval tiež s Peggy Seeger jeho treťou ženou,
Američankou, sestrou známejšieho Peta Seegera. MacColl spolu so Seegerovou a Charlesom
Parkerom, producentom z radia BBC sa zaslúžili o ďalšiu významnú nahrávku Singing the fishing.143
Jedná (ide o) sa o rybárske piesne, v porovnaní s predtým spomínanou zbierkou, je táto hudobne sofistikovanejšia, viac pesničková, občas sú piesne dopĺňané hovoreným slovom rybára. A. L. Loyd zozbieral okrem námorníckych aj anglické pijanské piesne, pouličné a austrálske púštne piesne. Sám
Lloyd spieval, sprevádzaný neznámou kapelou. Všetky 3 nahrávky vyšli v roku 1956 v newyorskom džezovom vydavateľstve Riverside, ktoré fungovalo aj v Európe a Japonsku. Podobne MacColl v druhej polovici 50-tych rokov nahral pre toto vydavateľstvo škótske pouličné piesne a škótske pijanské piesne. Vydavateľstvo Riverside má skutočne bohatý katalóg, kde je popri džezových nahrávkach možné objaviť aj viacej zaujímavých nahrávok pôvodnej britskej hudby.144 Spomeňme ešte aspoň Lou Killena, ktorý sa takisto venoval žánru sea shanties, sám ich spieval, dopĺňané jeho hrou na anglickú koncertínu.145 V britskom hudobnom časopise The Wire, vyšiel v roku 2008 rozsiahly článok o sea shanties – Rum, Sodomy and the lash. 146
Doklad, že tento žáner prekročil úzke hudobno-druhové hranice a ovplyvňuje aj tvorbu mnohých významných osobností z popového, rockového mainstreamu ako Sting, Bono, Nick Cave, Tom Waits,
Keith Richards, Bryan Ferry, Lou Reed, Iggy Pop, Patti Smith, Michael Stipe a iných, na nasledovných dvoch kompiláciách.147
142 Ewan MacColl and A. L. Lloyd – Blow Boys Blow [online] Dostupné z WWW:
Slávny britský hudobník Sting vydal v septembri roku 2013 tiež poctu námorníckym piesňam
The Last Ship. Recenzie na album boli ambivalentné. Je pravdou, že Stingova interpretácia je veľmi
špecifická, na druhej strane nemožno uprieť veľmi príjemné a prepracované aranžmány. Zároveň aj výber piesní je príjemný. Väčšinu z nich sme počuli prvý krát aj napriek dlhodobému záujmu o tento
žáner. Album bohužiaľ nie je online, miesto toho je možné nájsť na internete záznam z vystúpenia v Public Theatre v New Yorku 2. októbra 2013, kde Sting so skupinou spevákov a hudobníkov, hrá skladby z tohto albumu. Vystúpenie je doplnené Stingovymi anekdotami (častokrát spievanými) a komentármi k jednotlivým skladbám.148
3.1.5 World music – Mali music
Damon Albarn, zakladateľ kultových kapiel The Blur a Gorillaz, precestoval Malijskú republiku v západnej Afrike, kde zbieral hudobný materiál po malých kluboch, či uliciach, v spolupráci s malijskými hudobníkmi, spevákom a gitaristom Afelom Bocoumom, koristom Tounamim Diabaté a gitaristom Lobim Taorém. Albarn zozbieraný materiál vzal do hudobného štúdia, kde pridal rôzne nástroje od gitár, cez kláves, perkusie až po rôzne zvukové efekty či sample. Výsledkom je eklektický world music149 album, kde sa strieda pokojná, takmer až relaxačná nálada, s pop/rockovými, reggae, či tanečnými vplyvmi, ktoré by sme hľadali skôr v nejakom londýnskom klube. Album Mali Music
(2002) je celý dostupný online.150
informácií dostupných online z WWW:
3.2. Amerika
Ľudovej tvorbe v Amerike sme sa už venovali v kapitole o Petovi Seegerovi. Priblížme ešte jednotlivé reprezentatívne skupiny alebo jednotlivcov, zhruba v rovnakom žánrovom poradí ako v predchádzajúcej kapitole.
3.2.1. Folk & blues a ďalej
Prvou predstaviteľkou, ktorú by sme chceli spomenúť, je gitaristka a speváčka, Elizabeth Cotten.
Cottenová patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov americkej ľudovej hudby prvej polovice 20. storočia. Chyžná v rodine Seegerovcov151 si vyvinula vlastný osobitý štýl hry na gitaru, nazývaný fingerpicking. Ide zároveň o štýl hry na gitaru, ale aj hudobný žáner, práve spojený s americkou
ľudovou hudbou. Hudobník palcom ruky, s ktorou vybrnkáva, hrá na prvé tri horné struny basovú linku skladby a dopĺňa ju zvyšnými prstami ruky, s ktorými hrá melódie na ostatných strunách.
Debutový album E. Cotten vyšiel až v roku 1958, ako 63-ročnej. Na tejto nahrávke Folksongs
& Instrumentals with guitar, je aj jej najslávnejšia bluesovo folková pieseň Freight Train, ktorú zložila asi ako 11-ročná.152
Bolo by hriechom nespomenúť v tejto kapitole amerického velikána Boba Dylana. Dylan je vlajkovou loďou žánru, jeho diskografia je skutočne bohatá, je hudobne aktívny dodnes. Druhý radový album The Freewheelin’ Bob Dylan (1963), 153bol už v dobe jeho vzniku veľmi zásadný. Nachádzajú sa na ňom protestsongy, ale aj zaľúbené či veselé piesne. Najslávnejšia skladba Blowin’in the wind, kladie rečnícke otázky ohľadne vojny, mieru a slobody. Odpovede na tieto otázky vejú vo vetre, čo
151 ANKENY, J.: Elizabeth Cotten: Artist biography. [online] [cit. 2014-12-06] Dostupné z WWW:
Tambourine Man154. Ani jeden album bohužiaľ nie je na internete celý online, preto sme z každého vybrali po jednej skladbe.
Presuňme sa ale o niekoľko rokov dopredu. Konkrétne do roku 1970. V tomto roku vydáva
Američan Lee Hazlewood, v tej dobe pobývajúci vo Švédsku, album Cowboy in Sweden155.
Hazlewood sa vo Švédsku zdržiaval od počiatku 60-tych rokov pomerne často. Začal tam spolupracovať s režisérom T. Axelmannom, s ktorým natočili hudobný „dokument“, kde odzneli všetky piesne z Hazlewoodovho spomínaného albumu. Išlo skôr o miestami psychadelickú, miestami extrémne bizarnú a chvíľami komickú reklamu na Hazlewoodovu hudbu. Aj samotný album je vlastne veľmi vyčnievajúci v jeho tvorbe. Tento hudobník mal vždy blízko ku country tvorbe, občas ju však pojímal s chansonierskými nádychmi a skoro orchestrálnymi, filmovými hudobnými aranžmánmi. Na tejto nahrávke sa country a kovbojské melódie premieľajú s psychadéliou, no zároveň s veľmi chytľavou melodikou. Pokiaľ si človek pustí túto nahrávku napríklad v nedeľu počas pokojného poobedia, zistí, že je dokonalým spríjemnením práve takýchto chvíľ.
V záujme priblížiť sa čo najviac mladým študentom, presúvame sa do začiatku 21. storočia, ku kapele The Microphones, k ich asi najsilnejšiemu albumu The Glow pt. 2 (2001)156. Je pravdou, že v tomto prípade sme na míle vzdialení od pôvodnej americkej tvorby, no stále sa pohybujeme okolo folkovej hranice. V prípade The Microphones je to hranica s množstvom ďalších hudobných žánrov.
Pokiaľ by sme chceli hudbu tejto skupiny žánrovo definovať, sedelo by najpresnejšie asi lo-fi 157psych
154 Bob Dylan – Mr. Tambourine Man [online] Dostupné z WWW:
3.2.2. Folkrock
Hneď na začiatok spomenieme znovu Boba Dylana, no nebudeme sa mu už príliš venovať. Dylan vo svojich neskorších albumoch prepája práve folk s rockom, k posluchu odporúčame napríklad –
Highway 61 Revisited (1965) alebo Blonde on Blonde (1966). Žiaľ ani jeden z týchto albumov nie je online.
Dylan naučil rockové publikum počúvať folkovú hudbu, čo znamenalo rovnakú revolúciu o akú sa pričinil geniálny džezman Miles Davis, keď od projektu Bitches Brew do pôvodne džezového kontextu vniesol prvky rockovej rytmiky, čím naučil túto hudbu počúvať aj fundamentalistických rockerov. Ak by sme mali význam takýchto hraničných (v zmysle žánrových presahov) osobností zvýrazniť aj osobnosťami, ktoré azda najviac korešpondujú s globálnym prielomom tzv. world music, tak by sme určite nesmeli vynechať Joea Zawinula (po vrcholoch džezrockovej fúzie stále častejšie do svojich hudobných štúdií pozýval afrických a ázijských muzikantov, ktorí pôvodný džezový substrát folklorizovali) a Petra Gabriela (ktorý po úspešnej kapitole v art rockovej kapele Genesis vytvoril kongeniálny most k muzikantom z iného ako angloamerického sveta a dnes tieto projekty vychádzajú na jeho vlastnej značke Real World158)
Ďalším umelcom, na ktorého by sme radi poukázali je Neil Young (zásadná štýlotvorná dokonca ako hudobný žáner. Kapely sa snažia dosiahnuť buď zašumený zvuk, prípadne využívajú už raz nahranú (konkrétnu časť konečnej nahrávky), ktorú znovu nahrávajú a viažu na seba viacero vrstiev. Tento hudobný smer je v opozícii k „umelému“ dokonalému digitálnemu zvuku zbavenému všetkých prirodzených nerovností, skreslení a šumov. Okrem Microphones spomeňme ešte lo-fi kapely ako Pavement, Guided By Voices či pesničkára Daniela Johnstona. 158 Real World Records [online] Dostupné z WWW:
A man needs a maid bola len kvôli svojmu názvu považovaná za sexistickú, no pritom je to pieseň osamelého človeka, ktorý skôr hľadá pomoc. Takmer celý album sa nesie v ponurej, melancholickej country rockovej nálade. Výnimkou sú ešte viac country popovo ladené Are You Ready for Country?,
Old Man a Alabama, a orchestrálne ladená There’s a world, na ktorej je Young sprevádzaný
Londýnskym Symfonickým orchestrom.
V záujme zachovania pozornosti mladých študentov, preskočíme kapelu The Byrds160, aj napriek tomu, že rozhodne zapadá do koncepcie tejto kapitoly, a prejdeme rovno ku kapele The
Mountain Goats, fungujúcej od polovice 90-tych rokov až dodnes. Kapela hrá nezávislý lo-fi pop rock.
Chceli sme vybrať niektorý z prvých albumov, ale uvedomili sme si, že až do roku 2008 kapela skoro vôbec nevyužívala akékoľvek perkusie (tu sme si položili otázku: čo by to bolo za folk rock bez bicích?) a preto vyberáme až 13. radový, zlomový album Heretic Pride (2008)161, keďže, tu sa naozaj dá vravieť o folkrocku (aj s bicími). Nie, že by predchádzajúce albumy neboli zaujímavé či multižánrové, ale absenciu bicích, by niekto mohol považovať automaticky aj za absenciu rockového
“drive-u”. Pokiaľ by si bol čitateľ istý, že dokáže oceniť folk rock aj bez bicích, odporúčame napríklad albumy The Coroner’s Gabmit (2000)162,či Tallahasee (2002)163.
159 Neil Young – Harvest [online] Dostupné z WWW:
3.2.3 Punk
S punkom poznačeným ľudovými vplyvmi v USA to nie je také jednoznačné ako v Británii. Tam sme jasne postavili na piedestál The Pogues. V USA máme minimálne troch kandidátov. Začnime teda chronologicky. Kapela Violent Femmes, dokonale mixuje americké country s (post) punkom. Celý album Hallowed Ground (1984) je online.164 Kapela Dropkick Murphys hrá, zmes klasického „77“ punku a írskych ľudoviek, okorenenú britským Oi!165, prípadne občasným futbalovým nápevom. Za pozornosť určite stojí živý koncert Live on St. Patrick’s Day From Boston, MA (2002)166. Ukrajinskí imigranti Gogol Bordello pre zmenu dávajú dokopy punk a cigánske rytmy. Táto kapela má potenciál zaujať mladé publikum. Skúste pustiť študentom album Gypsy Punks Underdog World Strike (2005)167 a následne nenápadne prejdite k Bélovi Bartókovi168.
3.2.4. World music – Graceland
Tak ako sme v prípade britskej scény spomínali Albarnovu Mali Music, takisto aj v americkom prostredí vyberáme jeden album, ktorý nám pripadá ako najvhodnejší reprezentant scény world music.
Je to album Graceland (1986) amerického hudobníka Paula Simona. Simon zaslúžene patrí medzi folkové stálice americkej scény, z tohoto prostredia (okrem iného aj kvôli spolupráci s Artom
Garfunkelom v projekte Simon & Garfunkel), no na tomto albume prináša v jeho tvorbe niečo úplne iné, revolucionárske. Album je inšpirovaný hudbou južnej Afriky, ktoré tam Simon nahral počas svojho
164 Violent Femmes – Hallowed Ground [online] Dostupné z WWW:
Isicathamiya (vokálnej tvorby afrického kmeňa Zulu), mbaqangy (afrického tanečného hudobného
žánru, rozvíjajúceho sa od 60. rokov 20. storočia) či zydeca (afro-francúzskeho žánru, tanečnejšieho blues s koreňmi v americkej Louisiane). S výnimkou a-capella skladieb Diamonds On the Soles of Her
Shoes a Homeless, sa celý album nesie na príjemných tanečných vlnách a groovy nálade. Na konci je skoro 10 minútová nahrávka, na ktorej Simon popisuje príbeh albumu Graceland.169
3.3. Česká republika
3.3.1. Folk
Český folklór je veľmi úzko prepojený s gitaristom Jaroslavom Hutkom. V roku 2012 vydalo vydavateľstvo Galén v rámci svojej edície Olivovníky reedíciu Hutkovho slávneho koncertu spoločne s rockovými hudobníkmi Radimom Hladíkom a Slovákom Fedorom Frešom, ktorý odohrali v roku
1976 v Etnografickom ústave dnešného Moravského zemského múzea v Brne, v Paláci šlechtičen.
Koncert mal názov Jaroslav Hutka zpívá z klasiků folklóru – Erben / Sušil / Bartoš. Nahrávka z tohto koncertu vyšla v tom istom roku ako Vandrovali hudci. Jaromír Nečas, rozhlasový redaktor a folklórista, vybral z tohto koncertu 12 skladieb, ktoré sa následne ocitli na LP platni, ktorá vyšla vo vydavateľstve Supraphon. Ako je známe, Hutka mal dlhodobo problémy so štátnou bezpečnosťou, 5 dní po tom, ako bola doska distribuovaná do obchodu navštívila štb Supraphon.170 Na albume ktorý vydalo vydavateľstvo Galén je navyše možné vypočuť si aj 6 piesní z koncertu v roku 1976, ktoré
169 Paul Simon – Graceland [online] Dostupné z WWW:
Pozoruhodnou je tiež spolupráca hudobného publicistu, vydavateľa, hudobníka a rozhlasového redaktora Jiřího Plocka a huslistky a speváčky Jitky Šuranskej. Spolu s ďalšími hudobnými hosťami (J.
Nečasom, R. Dostálom, L. Malinou a P. Surým) vytvorili veľmi silný, z Plockovej lásky k folklóru prameniaci album Písňobraní (2008).172 Plocek využíva široké spektrum hudobných nástrojov od huslí cez mandolínu, píšťaly, klarinet či gitaru, na ktoré hrá intuitívne (niekto by mohol tvrdiť, že diletantsky), no s o to väčším zapálením pre vec. Na nahrávke sa striedajú tradičné hudecké piesne
(napr. Už je dzeň, so spevom J. Nečasa) s netradične interpretovanými milostnými a inými ľudovými piesňami. Napríklad balada Putovali hudci, v sebe nesie priam orientálny nádych. Po nej nasledujúca
ľúbostná Nechoď k nám synečku, na ktorej je Šuranská sprevádzaná Plockovou improvizáciou na akustickú gitaru, nesie rockový nádych.
Nemôžeme vynechať ani súbor Hradišťan, s umeleckým vedúcim, huslistom a skladateľom
Jiřím Pavlicom. Toto teleso okrem pôvodnej ľudovej tvorby, s vysokou interpretačnou schopnosťou hrá aj Pavlicove autorské skladby (niekedy kombinované s textami českých básnikov), prípadne spolupracuje s rôznymi inými hudobnými telesami (spomeňme aspoň brniansku Filharmóniu, poľskú skupinu Muzykanci, vokálny súbor Bambiny Di Praga, či brniansky Mužský spevácky zbor Láska opravdivá). Diskografia tohto súboru, je veľmi rozsiahla. Na oficiálnych webových stránkach sú niektoré nahrávky dokonca voľne stiahnuteľné.173
171 Jaroslav Hutka: biografie [online] [cit. 2014-12-06] Dostupné z WWW:
3.3.2 Folkrock
Folkrocková fúzia má v českom prostredí bohaté zastúpenie. Dokonalou zmesou folklóru a rocku je vzájomná spolupráca Vlastu Redla so skupinou AG Flek (Redl začal v tejto kapele pôsobiť od roku
1984, tým sa skupina žánrovo posunula od čistého folku viac smerom k folk rocku) a už spomínaným súborom Hradišťan na čele s J. Pavlicou. 174 Dlhoroční priatelia Redl a Pavlica na tomto legendárnom albume dokázali, že ľudová hudba a rockové aranžmány si rozumejú, dokonca, že spolu môžu vytvoriť
čarovnú muziku.
Ešte silnejšie rockové vplyvy možno počuť u kapely Fleret z Vizovic. V súčasnosti jediný pôvodný člen v kapele je Zdeněk Hrachový. V kapele okrem iných istú dobu počas 90-tych rokov pôsobil aj Vlasta Redl a jeho žena Jana Dubnická. Kapela má na svedomí 16 albumov a DVD z live koncertu. Pre potreby našej práce poslúži vhodne napríklad album Tož vitajte, ogaři! (1991).175 Okrem rocku tu občas zaznieva aj náznak reggae, napr. v piesni Janova Hora. Spomeňme aj spoluprácu s Jarmilou Šulákovou, s o generáciu staršou speváčkou odetou v ľudovom kroji.
Bez najmenších pochýb komerčne najúspešnejším zoskupením na tomto poli je skupina
Čechomor. Niektorými folkloristami zatracovaní za prznenie ľudovej hudby, veľa mladými, i starými
ľuďmi veľmi obľúbení. Na čele s Františkem Černým, koncertujú od začiatku 90-tych rokov (pôvodne ako Českomoravská nezávislá hudební společnost). Chceli by sme vyzdvihnúť 3 albumy: Mezi Horami
(1996 (ešte ako ČMNHS)), stále pomerne ľudový album, kde pozvoľna začínajú využívať elektrické hudobné nástroje, popularizovať ľudové vplyvy. Hudobne sa ide o veľmi energickú muziku, niektorými fanúšikmi kapely hodnotenú ako ich najlepšiu nahrávku. Kapelu asi najviac spopulariozoval album Čechomor (2000). Na tomto albume s nimi spieva Lenka Dusilová. Tretím albumom sú
Proměny (2001). Čechomor ho nahrali spoločne s Kolégiom českých filharmonikov (počas koncertu
174 Vlasta Redl / AG Flek + Jiří Pavlica / Hradišťan: Praha: BMG, 1994 [CD-ROM] 175 FLERET: Tož vitajte, ogaři! S.L. 1991 [CD-ROM] 54 v pražskom Rudolfíne). Na Proměnách spolupracovali tiež s frontmanom legendárnej britskej post- punkovo / industriálnej kapely Killing Joke Jazom Colemanom, ktorý sa postaral o aranžmány skladieb. Skladba Proměny sa stala najväčším hitom kapely a preslávila ich. Na albume sa nachádza aj anglická verzia skladby, ktorú spieva Dusilová spolu s Colemanom. Celú diskografiu kapely je možné vypočuť si online na ich oficiálnych stránkach.176
3.3.3. Kombinácia s džezom
Zuzana Lapčíková je na moravskej scéne jednoým z najviac úspešných muzikantov vôbec. Táto cimbalistka, pôvodom zo Slovácka, spolupracovala s hudobnými osobnosťami naprieč žánrami.
Spomeňme aspoň Miloša Štědroňa, džezmana Georga Mráza, speváčku, muzikantku a zbormajsterku
Idu Kelarovú či klavíristu Emila Viklického. S posledným menovaným, spoločne s Jiřím Pavlicou z Hradišťanu, nahrali album Prší déšť (1994). 177Táto trojica vytvorila nádherný a dodnes zrejme neprekonaný album. Ľudová hudba s džezom a motívmi súčasnej hudobnej tvorby (nahrávka znie často dosť minimalisticky, prípadne ako voľná improvizácia) sa na Prší déšť snúbia s takou eleganciou, že poslucháč ľahko získa pocit, že k sebe patria od veky vekov. Tento pocit vôbec nemusí byť falošný, nakoľko aj samotný džez predsa vyšiel v istom ohľade z folklóru (akurát iného prostredia). Sleevenote k albumu písal Miloš Štědroň, kde v siedmich stručných bodoch v zásade napísal recenziu na túto nahrávku. Okrem spomínaných troch hlavných protagonistov na albume hrajú ešte František Uhlíř na kontrabas a Josef Vejvoda na bicie nástroje.
Na ďalšom albume, ktorý aspoň okrajovo spomenieme, tiež figuruje Emil Viklický. Ide o výrazne džezovejší album (figurujú na ňom traja džezmeni), no tiež miešaný s ľudovou hudbou. Ide
176 Čechomor: Diskografie [online] Dostupné z WWW:
3.4. Slovenská republika
Zuzana Homolová, pesničkárka, ktorá získala značnú popularitu predovšetkým v Českej republike, počas 70-tych a 80-tych rokov. Jediná zo slovenských pesničkárov bola aj členkou združenia Šafrán,
(neoficálnom združení pesničkárov, ktoré vzniklo v roku 1972 a pozvoľna zaniklo koncom 80-tych rokov). Homolová sa orientovala na ľudové balady zo zborníkov, ktoré hrávala v duchu folkového revivalu 60-tych rokov. V 80-tych rokoch začala Homolová viac spolupracovať so slovenským združením (obdobou Šafránu) Slnovrat. Začala okrem ľudovej hudobnej tvorby skladať vlastné skladby a tiež zhudobňovať texty členov Slnovratu. Po nežnej revolúcii zhruba do polovice 90-tych rokov spolupracovala s radom českých pesničkárov, spomeňme aspoň Vlastu Redla, Vladimíra Mertu či
Jiřího Stivína. (S Redlom vydala v roku 1995 album Slovenské balady). Od konca 90-tych rokov začali vystupovať spolu s huslistom, etnografom a rozhlasovým redaktorom Samuelom Smetanom, vtedy už sa ich tvorba dala označiť skôr ako world music. Spolupracovali ďalej s radom slovenských hudobníkov (M. Varga, O. Rózsa, D. Salontay a iní). Od druhej polovice nultých rokov prijali medzi seba Homolová a Smetana gitaristu Miloša Železňáka a založili spolu Trojku Zuzany Homolovej
(skrátene Trojka Z. H.) V tomto zložení vydali v roku 2013 album ŇET VEKŠEHO ROZKOŠU179.
Ľudové piesne v Smetanovej hudobnej produkcii a réžii sú príjemným, pomerne pokojným folkovým albumom s miernymi presahmi k džezu a veľmi sofistikovanej psychedélie. Homolová vydala 31. októbra 2014 nový album v spolupráci s Milošom Železňákom.180
178 G. Mraz, I. Bittová, E. Viklický, L. Tropp – Moravian Gems. Cube – Meiter, 2007 [CD-ROM] 179 Trojka Z. H. - Nět vekšeho rozkošu. Slnkorecords, 2013 [CD-ROM] 180 Tento album síce nevyužíva ľudové piesne, Homolová vybrala svoje skôr zhudobnené verše Rúfusa, M. Haugovej, T. Diosi, B. Trilecovej, M. Chudu a ďalších. No ide o veľmi vydarený album doplnený dychovou sekciou Michala Balla 56
Ďalším zoskupením, „slovenským world music“ je skupina BANDA, za ktorou stojí S.
Smetana spoločne s ďalšími hudobníkmi (A. Lukáčovou, I. Hanulom, P. Obuchom I. Sabom a E.
Brunovskou) Kapela dosiaľ vydala dva albumy. Album Jedna (2011), 181vyšiel takmer po 5 ročných prípravách. Kapela je silno ovplyvnená slovenskou ľudovou hudbou, no inšpiruje sa aj v „cudzej“ balkánskej, slovanskej, keltskej či karibskej hudbe, ako aj iných. Ľudová tvorba sa tu premieľa s bluesovými i džezovými motívmi. Na tomto albume využíva kapela čisto akustické nástroje. V tomto roku vydala Banda svoj druhý album hraBanda, ktorý podobne ako debutová nahrávka vznikal niekoľko rokov. Podobne ako na predchádzajúcom albume, miesia títo vysoko nadaní hudobníci slovenskú ľudovú hudbu, blues, funk či latino.
Určite musíme spomenúť Zuzanu Mojžišovú s jej hudobným projektom Družina. Toto zoskupenie sa nedostalo (aj kvôli slabšej mediálnej kampani) až do takého povedomia ako Homolová
či Banda. V prípade Jej družiny ide skôr o ľudovú hudbu kombinovanú s rockom. Kapela vydala 2 albumy – Jej družina (2001) a Zuzana Mojžišová a jej družina (2002) Počas nahrávania druhého spomínaného albumu sa kapela rozpadla a rozdelila na dve rôzne zoskupenia Zuzana Mojžišová a jej družina a Družina na čele s A. Bérešom. Mojžišová nahrala v roku 2004 ešte jeden album. Všetky albumy je možné vypočuť si na jej stránkach vo veľmi zlej kvalite online.182
M. Železňáka už sme v tejto kapitole spomínali v dvoch rôznych projektoch spojených so
Z. Homolovou. Tretí album je jeho sólovou záležitosťou. Ide o najintímnejší, no hudobne veľmi pozoruhodný a zaujímavý počin. Železňák na ňom spracoval rusnácke piesne veľmi zaujímavým spôsobom. Nahrávka je pokojná, miestami vyčnieva jazzovo „ladená“ gitara, prípadne zvukové experimenty. Okrem akustickej a elektrickej gitary využíva MŽ mandolínu, buzuki, banjo, flautu a loop
a loopmi Tobiáša Potočného. Sme si vedomí, že tento album je viac či menej mimo záber našej práce, no zvedavému poslucháčovi ho rozhodne odporúčame. Album vyšiel vo vydavateľstve Slnko Records. 181 Banda: Jedna. Pavian records, 2011. [CD-ROM] Viac informácii [online] Dostupné z WWW: < http://www.banda.sk/audio/lang/sk/> 182 Zuzana Mojžišová [online] [cit. 2014-12-08] Dostupné z WWW: < http://www.zuzanamojzisova.sk/> 57 station183 Železňáka dopĺňa Kristián Bujak na gajdy a M. Balla na sopránový saxofón a klarinet. CD vyšlo v roku 2009 vo vydavateľstve Hevhetia.184
Spomeňme ešte PaCoRa Trio. Virtuózny huslista Stanislav Palúch spolu s cimbalistom
Marcelom Comendantom a kontrabasistom Róbertom Raganom využívajú predovšetkým prvky slovenskej a rumunskej ľudovej hudby, posúvajúc ju v tomto (nedžezovom) zložení do džezových sfér.
3.5. Maďarsko
Bez najmenších debát najvýznamnejším telesom, ktoré sa venuje ľudovej hudbe v Maďarsku, je skupina Muzsikás. Táto skupina koncertuje už viac ako 4 dekády. Počas svojej existencie spolupracovali s viacerými významnými sólistami, komornými súbormi, symfonickými orchestrami
(BBC, Škótsky synfonický zbor, London Sinfonietta). Významná je aj ich spolupráca s Martou
Sebestyén, s ktorou nahrali aj ich najvýznamnejšie nahrávky. (Sebestyén sa orientuje vo svojej tvorbe predovšetkým na ľudovú tvorbu šomodskej župy a rumunskú ľudovú hudbu, okrem toho však do tradičného maďarského štýlu previedla aj balkánske či slovenské ľudové piesne.) V ich spolupráci sa odráža tradičná ľudová hudba s miernym presahom ku folkovému revivalu a world music. Tiež v ich tvorbe možno nájsť ľudovú židovskú hudbu. Z albumov by sme chceli upozorniť na album The
Prisoner‘s Song (1988), 185so sugestívnym spevom M. Sebastyén a výraznými cigánskými husľami primáša Siposa Mihályho.
183 Prístroj na smyčkovanie nahratej hudby. (pozn. autora) 184 Miloš Železňak – Rusnácke / Ruthenian. Helvetia. 2009 [CD-ROM] 185 Muzsikás: The Prisoner’s song, Hannibal records: 1988 [CD-ROM] 58
3.6. Poľsko
V poľskom prostredí sa budeme orientovať predovšetkým na fúzie folklóru s tromi žánrami: jazzom,
reggae a rapom.
V prípade džezu je zrejme najväčšou hviezdou vôbec Zbigniew Namyslowski. S jeho kvartetom a Zakopane Highlanders bandom nahrali 2 spoločné albumy. Na prvom albume186, vedie džez dialóg s folklórom a navzájom sa v sebe inšpirujú. Nie je to ani tak, že by sa snažili folkloristi napodobňovať džez, ani že by hudobníci z Namyslowskeho kvartetu ašpirovali na to dokazovať, že vedia hrať folklór.
Album je viac inštrumentálny, spevu je na ňom pomenej. Ničomu to ale neprekáža, aj tak ide o veľmi príjemné počúvanie a pomerne nevšedný mix rôznorodých hudobných „idiomov.“
Kapela Trebunie Tutki, mimochodom zoskupenie, ktoré sa z poľského hudobného trhu presadilo asi najviac na svetovej scéne world music, kombinuje tradičnú goralskú hudbu spolu s rapom a jamajskými rytmami reggae. Táto kapela by tiež mohla byť pomerne úspešnou u mladých študentov, keďže je známe, že pomerne široká časť stredoškolskej mládeže obľubuje hudobný žáner reggae, prípadne jeho deriváty ako dance hall či jungle. Trebunie Tutki pochádzajú z malého mestečka
Zakopané v južnom Poľsku. 187 Z ich bohatej diskografie sme vybrali dva albumy. W sherwood (2010),
(ktorý je spomínanou zmesou ľudovky, rapu a reggae) a Etno-techno (2000) – tento album nahrali spoločne s poľským soundsystémom Kinior Future Sound. Síce tento album vyšiel skôr, no v žánrovej rôznorodosti na ňom zachádzajú ešte ďalej, stále sú na ňom počuť reggae prvky, no už viac nahrádzané duboými beatmi,188 prechádzajú do totálnej elektroniky – techna s prímesou etnických zvukov.
Z pozadia vystupujú ľudové vokály, (prípadne husle ktoré majú bližšie k jamajskému reggae rytmu ako
186 Z. Namyslowski & Zakopane Highlanders Band, AU: Kochjazz, 1995 [CD-ROM] 187 Odkiaľ mimochodom pochádza aj skupina Higlanders band, ktorú sme spomínali v predchádzajúcom odseku. 188 Dub – hudobný žáner vznikol z reagge, má veľmi podobnú rytmiku, no je repetitívnejší, ako keby sa inštrumentálny reggae beat dokola ozýval a zrkadlil. Najslávnejším predstaviteľom žánru bol Lee „Scratch“ Perry z Jamajky. 59 k ľudovke), vôbec by sme sa nečudovali pokiaľ z tohto albumu púšťa „tracky189“ nejaký DJ na „párty“, na ktorej oduševnene tancujú a zabávajú sa aj naši študenti, ktorých ten folklór predsa vôbec
„nezaujíma“.
3.7. Epilóg ku kapitole
V kapitole Fúzie ľudovej hudby s mainstreamovými žánrami, sme sa pokúsili priblížiť najzásadnejšie a zároveň najreprezentatívnejšie nahrávky, kapely a telesá, ktoré systematicky využívajú ľudovú hudbu svojich vlastných (i iných) krajín a posúvajú ju, resp. približujú ju strednoprúdovému poslucháčovi.
Keďže je hudby po celom svete naozaj neúrekom, je veľmi pravdepodobné, že sme niektoré zaujímavé projekty zabudli pripomenúť, tu by sme im preto chceli venovať aspoň čiastočný priestor. Britským folk rockom a americkým country je silno ovplyvnená americká formácia Fleet Foxes. Na ich debutovom, eponymnom albume 190posúvajú spomínané vplyvy bližšie k popovému pesničkárstvu s dôrazom na chytľavosť piesní. Album je naozaj krásnym soundtrackom k zimnému obdobiu roka či teplým letným večerom.
Z českého prostredia sme zabudli spomenúť hudobníka Tomáša Kočka s jeho projektom Tomáš
Kočko & Orchestr. Na albume Poplór (2006)191 vzužíva moravskú, českú, sliezsku, beskydskú, ale aj poľskú, ruskú a srbskú či iné ľudové piesne, ktoré premosťuje s rockom, folkom, blues či reggae.
Na slovenskej scéne pripomeňme slovenskú džezrockovú kapelu Fermata. Dvojalbum Fermata
/ Pieseň z hôľ (1975 – 1976). Predovšetkým na druhej strane albumu jednotlívé folklórne prvky včleňuje do svojho vlastného jazyka. Je to síce hudba folklóru vzdialenejšia, no na druhej strane môžeme povedať, že o to menej konvenčná a ohratá ako niektoré neskoršie nahrávky na slovenskej
189 Track – synonymum pre skladbu, ktoré sa využíva skôr v DJskom prostredí, kedy DJ hrajú (mixuju) viacero skladieb dokopy - tzv. sety. Jednotlivé skladby ktoré su mixované sa nazývaju tracky. 190 Fleet Foxes : Fleet Foxes, Sub Pop, 2008 [CD-ROM] 191 Tomáš Kočko a Orchestr: Poplór. 2006, Indies, [CD-ROM] 60 scéne.
V súčasnosti veľmi zaujímavá spolupráca prebieha medzi dvomi slovenskými hudobníkmi
Lukášom Perným (okrem iného aj kulturológ) a Miloslavom Kollárom (okrem iného aj cestovateľom, politológom, historikom a hráčom na rôzne orientálne nástroje). 6. Decembra 2014 im vyšiel album
Theatrum Mundi (2014), ktorý je celý dostupný online.192 Album je extrémne multižánrový, je možné počuť na jednom albume kraut-rock193, elektro-akustický drum and base, mandolínové melódie, sitár vo funkových náladách, stredovekú hudbu ale i folk-rockové či bigbeatové vplyvy. Jasný ťahák na
študentský hudobný vkus!
Sme si vedomí toho, že sme úplne vynechali rómsku hudbu. Je jej tak veľa a toľko kvalitnej a pozoruhodnej, že by sme nevedeli odkiaľ začať a kde skončiť. Táto téma by bola skôr na samostatnú prácu. Zo slovenského aktuálneho diania uveďme Pokošovcov s ich nedávnym albumom Ľudová hudba (2014)194, na ktorom ľudové motívy pretavujú do chytľavého rom-popu.
4. Globalizácia: Expanzia World Music
4.1. Etablovanie termínu world music ako marketingového ťahu a jeho predchádzajúci výskyt
Slovné označenie world music sa začalo používať v druhej polovici osemdesiatych rokov. Pokiaľ by sme chceli byť presnejší bolo, to niekedy v roku 1987.195 V časopise o inej hudbe His Voice píše hudobný publicista Karel Veselý o úplne presnom dátume vzniku tohto žánru. Bolo to 29. júna 1987196.
Tento termín sa však používal už dávnejšie predtým, ako prvý ho zrejme použil americký
192 Lucas Perný & Miloslav Kollar: Theatrum Mundi. Radio Bunker. 2014 [online] Dostupné z WWW: < http://freemusicarchive.org/music/Lucas_Perny__Miloslav_Kollar/Theatrum_Mundi/> 193 Experimentálny hudobný žáner ktorý vznikol v 60ych rokoch v Nemecku a spopularizoval sa v 70ych predovšetkým vo Veľkej Británií. Jedná sa o repetitívny rock, pripomína tanečnú tvorbu. Muzikanti pri krautrocku využívali rôzne analógove synthetizátory v kombinácii s bicími nástrojmi, gitarou a basgitarou. 194 Pokošovci – Ľudová hudba. Tradana o. z., Jana Ambrózová, 2014 [CD-ROM] Viac informácií [online] dostupných z WWW: < http://www.ketnoffukf.sk/cd-pokoscaronovci.html> 195 Na rok 1987 odkazuje publikácia World Music: The Rough Guide, 1994, Londýn. 196 VESELÝ, K.: Hudební gastarbeiteři a bezdomovci. In His Voice – časopis o jiné hudbě. r. 2005, č.4. [online] [cit. 2014- 11-15] Dostupné z WWW:
Slovenská muzikologička Ľubica Zajacová Záborská ďalej uvádza amerického muzikológa Williama
Hutchinsona, ktorý v článku Psychology and World music (1976), upozorňuje takmer na úplnú absenciu štúdií primitívnej etnickej / kmeňovej “nehudby” v porovnaní s “hudbou” (klasickou). Možno to považovať za počiatky uvažovania nad pojmom world music ako nad svetovou autentickou hudbou v amerických odborných prameňoch.198 Americký muzikológ a antropológ Bruno Nettl, v svojej svojej publikácií Nettl's Elephant: On the History of Ethnomusicology, pátra po myšlienkach world music v hlbšej minulosti, bohužiaľ celú publikáciu sa nám nepodarilo zohnať, no isté informácie možno nájsť online.199 L. Z. Záborská ďalej zdôrazňuje 80. roky ako dekádu otvorených diskusií o fenoméne world music.200 Vo Francúzsku vzniká 21. Júna 1982 festival Fête de la Musique – World Music Day, na podnet amerického hudobníka Joela Coena (v roku 1981), ktorý strávil dva roky ako producent francúzskeho národného rozhlasu. Túto ideu prebral vtedajší francúzsky minister kultúry Jack Lang a v roku 1982 ju pretavil do skutočnosti. Túto skutočnosť L. Z. Záborská tiež zdôrazňuje ako predvoj vzniku world music. A. Opekar však prikladá väčšiu váhu podobnému festivalu (WOMAD)201, ktorý v tom istom roku organizoval hudobník a vydavateľ Peter Gabriel. Ani pri jednom z týchto podujatí však nie je úplne jasné, že by mal priamo odkazovať na world music, ale to asi nikomu nemusí prekážať, veď aj tento samotný termín, je natoľko zahmlený a nejasný. S pojmom world music
197 WILLIAMS, J.: Robert E. Brown; brought world music to San Diego schools. [online] [cit. 2014-11-15] Dostupné z WWW: < http://www.utsandiego.com/uniontrib/20051211/news_lz1j11brown.html> 198 ZAJACOVÁ ZÁBORSKÁ, Ľubica: Slovenská scéna world music. Bratislava: 2009. Mgr. Dušan Ondriaš – Coolart. S. 11. 199 NETTL, B.: Nettl's Elephant: On the History of Ethnomusicology [online] [cit. 2014-11-19] Dostupné z WWW:
štúdia vznikla až po oficiálnom etablovaní žánru ako takého.202
4.2. Rok 1987 a potom
Na základe iniciatívy malých londýnskych vydavateľstiev, ktorých vydané nahrávky africkej, latinskoamerickej a inej medzinárodnej hudby nemali presné miesto na pultoch s hudobnými nahrávkami sa začalo používať práve označenie world music. Dalo by sa to považovať za istú marketingovú kampaň, ktorá mala zvýšiť záujem o tieto nahrávky v obchodoch, pre hudobných kritikov, či samotných poslucháčov / hudobných konzumentov. Ponúkalo sa viacero vtedy už viac- menej zabehaných označení ako roots, worldbeat, tropical, ethnic, no ani jedno z týchto označení sa nepodarilo presadiť, nakoľko vždy niektorú časť z tejto hudobnej produkcie istým spôsobom diskvalifikovalo. V tlačovej správe z roku 1987 sa vtedy písalo: “Dohodli sme sa, že termín world music bude od teraz používaný všetkými nahrávacími spoločnosťami, aby tak ponúkol novú jednotiacu kategóriu pre zaraďovanie nosičov do katalógov a pri popisoch v tlačových správach a letákoch. Už sa nebudete musieť obávať, kam zaradiť nový pop z Jemenu, bulharské zbory, zairský soukous alebo gambijské nahrávky harfy kora.”203
Zodpovední za vznik tohto nového žánru (prípadne ako trefne popísal worldmusic Jiří Plocek – domu s veľkou strechou), boli predovšetkým riaditeľ Ace Records, Roger Armstrong a gitarista, manažér, producent a muzikológ Ben Mandelson. Táto dvojica zvolala spomínané stretnutie 29. 7.
202 FRITH, S.: World Music, Politics, and social change: Papers from the international association for the study of popular music. Cambridge University Press: Vol. 10, No. 2, May, 1991 [online] [cit. 2014-11-22] Dostupné z WWW:
2014, v krčmičke Empress Russia pub v Londýnskom Isslingtone.204 Zúčastnili sa na ňom zástupcovia gramofónových spoločností, hudobní novinári a niekoľko rozhlasových redaktorov. Nasledovalo založenie svetového rebríčka v NME.205 Následne sa začala PR kampaň na ktorú sa nahromadilo 3500 libier, ktoré boli minuté prevažne na inzerciu v hudobných periodikách, katalogizačné kartičky do hudobných obchodov, atď. Editor britského fRoots magazínu206 Ian Anderson, napísal v článku
International pop anyone? pre britský denník The Guardian z 15. júna 2008, v ktorom “obraňoval 21 rokov existencie marketingového žánru world music”, ku PR kampani z roku 1987: “Pred dvadsaťjeden rokmi to mohlo byť najlepšie minutých 3500 libier na marketingový rozpočet v historií hudobného priemyslu a masívny doklad o tom, že v “jednote je sila”.207 Tento magazín asi najdetailnejšie mapuje udalosti súvisiace so vznikom termínu world music.208
4.3. Expanzia
V roku 1987 teda začala jedna veľká kapitola v hudobnom priemysle, ktorú oprávnene môžeme nazvať expanziou world music. Tento, pre niekoho možno trošku nešťastne zvolený názov pre (ne)určitý typ hudby, začal expandovať predovšetkým kvôli globalizácii hudobných vplyvov. V dekádach ktoré tomu predchádzali je v (populárnej) hudbe pomerne jasne dominantnou americká a anglosaská kultúra.
Postupne od blues a gospelu, cez jazz, bebop, rock and roll, rôzne rockové fúzie, punk či country alebo rap sa dostával do popredia aj záujem o pôvodnú tvorbu, o ľudové vplyvy, o návrat ku koreňom. Nie,
že by pôvodná tvorba nebola prítomná v hudobnom dianí predchádzajúcich dekád, etablovaním pojmu
204 ANDERSON, I.: International Pop Anyone? [online] [cit. 2014-11-22] Dostupné z WWW:
žánru world music, by rozhodne mohla poslúžiť ako predmet samostatnej práce.209
Hudobný publicista, Aleš Opekar, sa tiež aktívne zaoberá problematikou a definíciou termínu world music. Na kolokviu ktoré prebieha každoročné na festivale Folkové Prázdniny v Náměšti nad
Oslavou, mal v roku 2013 príspevok na tému: WORLD MUSIC – HESLO DO ENCYKLOPEDIE ANEB
DEFINICE NEDEFINOVATELNÉHO. V tomto príspevku sa Opekar pokúša vystihnúť hlavné rysy world music. Ako jednu z hlavných čŕt považuje to, že world music je marketingovou kategóriu.
Jednotné označenie uľahčuje obchodovanie s daným typom hudby. Na druhej strane však vytýka absenciu jednotného spoločného jazyka, či celkovú nejednotnosť obsahu taxonomických charakteristík.
Zdôrazňuje dôležitosť hľadiska miesta pohľadu – kto nazerá odkiaľ na akú hudbu, môže radikálne posúvať hranice, teda neexistuje celosvetovo jednotný pohľad na to čo je a čo nie je world music, nakoľko ten istý hudobný prejav je niekde vnímaný ako world music, inde nie. Ďalej zdôrazňuje silnú europocentrickosť, keďže samotný výraz world music vznikol v Londýne a propaguje hudbu na euro- americkom trhu. 210 O hudobnej globalizácií trefne poznamenáva: „World music zpravidla kombinuje
209 Pokiaľ by čitateľa problematika samotného termínu world music zaujímala, rozhodne odporúčame článok zakladajúceho člena veľmi vplyvnej britskej kapely Talking Heads, Davida Byrneho - “I hate worldmusic”, ktorý vyšiel 3. októbra 1999 v The New York Times. Byrne v ňom argumentuje, že pojem world music sa snaží jednak porovnávať resp. zrovnávať navzájom nezrovnateľné – napr. latino pop á la Ricky Martin s terénnymi nahrávkami thajských horských kmeňov, a prirovnáva takúto situáciu k utopii. Ďalej píše o tom, že tento termín umelcov alebo ich hudbu diskriminuje, tým spôsobom, že ich robí irelevantnými s ich vlastnými životmi. Termín world music je natoľko široký, že by mohol istým spôsobom pojať 99% hudby na tejto planéte. Za podobne zvrhlú predstavu považuje aj to, že niekoľko nadnárodných korporácií (vydavateľstiev), si myslí, že západná popkultúra je držiteľom práv na hudobnú tvorivosť. Rovnako však vyzdvihuje opačný princíp globalizácie, kedy nie západná kultúra využíva/zneužíva iné vplyvy, ale iné vplyvy využívajú západnú kultúru (africké gitarové kapely, atď.) Na druhej strane práve hudbu západu prirovnáva k akémusi hudobnému fastfoodu. 210 OPEKAR, A.: WORLD MUSIC – HESLO DO ENCYKLOPEDIE ANEB DEFINICE NEDEFINOVATELNÉHO. Kolokvium 2013, Folkové prázdniny, Náměšt nad Oslavou. S. 85, 86 [online] [cit. 2014-12-26] Dostupné z WWW: < http://www.folkoveprazdniny.cz/kolokvium2013/sbornik2013_10_Opekar.pdf> 65 ono globalizované s autentickým, přesněji řečeno buďto „globalizovaný“ základ obohacuje vzdáleným etnickým kulturním kořením, anebo naopak exotický etnický základ obrušuje k širší přijatelnosti
„globalizovanou“ technologií. Složku jedinečnosti, původnosti, jinakosti, či aspoň jejich příchuť, může v hudební oblasti uspokojit právě world music.“ 211
Opekar stojí v jasnej opozícii s Byrneho tvrdeniami212, ale je si vedomý zároveň istých špecifík a komplikácií spojených s termínom world music. Považuje world music za typický produkt postmodernej éry.
5.Výskum
Už pri koncipovaní témy našej práce sme predpokladali – nakoľko ide o trochu exkluzívnu a skôr marginalizovanú oblasť bežného hudobného vkusu a záujmu – že pri vlastnom výskume nebudeme metodologicky môcť ísť cestou kvantitatívneho a štatisticky reprezentatívneho skúmania.213 Rozhodli sme sa preto pre dotazníkovú kvalitatívnu formu zberu základných postojov oslovených respondentov k danej téme a ešte aj pri nich sme vyberali viac takých záujmových a profesionálnych osobností ktoré nejakým spôsobom prichádzajú do styku s hudobným materiálom aj keď ten zväčša nemá explicitnú etnologickú či folkloristickú podobu. Naša hypotéza, že ide o úzko špecifikovaný materiál sa potvrdila,
čo ale nekonštatujeme so sklamaním, ale uvádzame ako silný dôvod pre didaktickú a výchovno- vzdelávaciu prácu v tejto oblasti. Napriek generalizovanému nezáujmu o danú oblasť a pomerne riedku schopnosť apercepcie folkloristických presahov v mnohých žánroch súčasnej vážnej i populárnej hudby, sme presvedčení, že téma je silnou, exaktnou i pedagogickou výzvou ktorá premosťuje ducha súčasnej civilizácie so životom našich predkov a s kultúrno duchovnou tradíciou.
211 Ibid. S. 88. 212 Viď. poznámka č. 209 213 MIOVSKÝ, M: Kvalitativní přistup a metody v psychologickém vyzkumu. Praha: GRADA, 2006. Chráska, M.: Metody pedagogického výzkumu. Praha: GRADA, 2007 Silverman, D.: Ako robiť kvalitatívny výskum. Bratislava: Pegas, 2005 66
Keď sme pripravovali orientačný dotazníkový výskum s kvalitatívnym profilom voči predmetu našej práce, dôležité bolo aj rozhodnutie, akým osobám budú tieto otázky položené. Samozrejme sme vychádzali aj z možností nášho personálneho dosahu. Profesijný profil našich respondentov sa dotkol týchto oblastí: hudobný skladateľ, študent AMU, populárny hudobník, učiteľ ZUŠ, učiteľka konzervatória, učiteľ gymnázia, študent ZUŠ, študent gymnázia, skalný poslucháč black-metalu a punku, dvaja folkloristi. Ako vidieť, snažili sme sa aspoň orientačne vykryť obe strany výchovnovzdelávacieho procesu: rovnako pedagógov ako aj študentov. Folkloristi v tomto kontexte predstavujú akýsi hodnotový mantinel danej problematiky, čo pochopiteľne súvisí so samotnou matériou ľudovej piesne. V nasledovnom texte sa pokúsime aspoň v hrubých kontúrach nájsť nejaký zmysel potreby znovuobjavovania staršej hudobnej tradície a ľudovej hudby cestou žánrových crossoverov. Každopádne, ukazuje sa, že je to jedna z možných foriem revitalizácie kultúrneho dedičstva „jazykom a ušami“ súčasného sveta v kontexte postmoderny.
5.1. Dotazník
Prvú otázku sme formulovali viac všeobecne v snahe zistiť, aká motivácia vedie respondenta k záujmu o ľudovú hudbu, či je to vec osobného cítenia alebo hlbšej profesionálnej erudície prípadne profesie.
Podotázku sme smerovali k motivácii takéhoto záujmu, ak vôbec bol uvedený.
Hudobný skladateľ (ďalej len HS) uviedol, že túto hudbu vníma ako každý iný sónický, zvukový a akusticky organizovaný materiál – najmä však prizmou kvalitatívnych nárokov. Študent AMU (ďalej len ŠA) vníma ľudovú hudbu ako nedeliteľnú súčasť kultúrneho dedičstva, teda vo facilitujúcom význame. Z raných vpečatení uvádza čas detstva, ale aj pozdejšie školské lektúry, ako aj kontakt s folklórnymi festivalmi a hudobnými nosičmi s takouto produkciou. Populárny hudobník (ďalej len
PH) vníma najmä sociálny kontext ľudovej hudby (hospodské, krčmové spievanie), na druhej strane
67 uvádza zaujímavú súvislosť so starou mamou, ktorá je zberateľkou ľudových piesní a dokonca pozná aj regionálne špecifiká tej istej invariantnej piesne. Odpoveď učiteľa ZUŠ svedčí o dobrej erudícii a poznaní úprav ľudových piesní pre potreby detských i mužských speváckych zborov, v ktorých aktívne účinkoval. Je vidieť, že aj v pedagogickej praxi považuje ľudovú hudbu za dôležitý a konštitutívny prvok, ktorý sa snaží etnomuzikologicky študovať a oboznamovať s ním svojich žiakov.
Učiteľka konzervatória (ďalej len UK) ako klasická hudobníčka systémovo vo svojej pedagogike využíva didaktický potenciál ľudových piesní aj kolied. Jej odpovede svedčia o znalosti folklórnych súborov domácej i zahraničnej proveniencie. Učiteľ gymnázia (ďalej len UG) – aj keď sa z toho zrejme nedá generalizovať na celú gymnaziálnu populáciu – konštatuje úplne okrajový záujem o skúmanú oblasť hudobného diania podobne ako aj študent gymnázia (ďalej ŠG), a – možno paradoxne – aj
študent ZUŠ (ŠZ), kde by sme očakávali predsa len silnejšiu motiváciu. Folklorista (F1) pozná ľudovú hudbu veľmi dobre, nakoľko účinkuje v zmysle (dlhšej rodinnej tradície a dedičnej výchovy) vo folklórnom súbore. Najviac pozitívnych konotácií sme našli v odpovediach folkoristu (F2), ktorý
ľudovú hudbu a folklór považuje za svoj životný štýl, ktorý temer existenciálne ovplyvňuje jeho život.
Okrem vlastnej folkloristickej empírii za silný impulz hlbšieho vzťahu k ľudovej hudbe v dnešnej podobe považuje vlastný záujem, hľadanie súvislostí, štúdium histórie a pochopenie ľudovej hudby ako
členitého komplexu, ktorý má nielen určitú akustickú podobu, ale aj špecifickú filozofiu. Napokon: veľmi bizarná je odpoveď sympatizanta black-metalu, že k ľudovej hudbe má podobný vzťah, ako sionisti ku koránu, čo svedčí o výraznom dešpekte, no zároveň otvára inú oblasť „kultúry“ – priestor intolerancie, ktorý tiež nemôžeme úplne ignorovať.
Druhú otázku sme formulovali smerom k osobnej gnozeológii respondentov: či poznajú nejaké hudobné formácie, ktoré sa usilujú kombinovať tradičnú ľudovú hudbu s „populárnejšími“ žánrami, ako je napríklad rock či dokonca punk alebo elektronická hudba. Explicitne sme chceli, aby uviedli aj konkrétne súbory, ktoré vnímajú v tomto kontexte.
68
V odpovediach sa viackrát objavila skupina Čechomor (HS, PH, UZ, ŠZ), aj keď sa dá predpokladať, že títo respondenti mali na mysli predovšetkým komerčné a radiofriendly hity známe z elektronických médií – bez vedomostného kontextu k ich ranej tvorbe (napríklad k famóznemu konceptu albumu ZA HORAMA, ZA DOLAMA), ktorá ešte nebola poznačená prvoplánovou komerciou. Tento východiskový bod do širšieho moravského kontextu rozšíril UZ, ktorý okrem
Čechomoru správne uvádza aj Vlastu Redla, AG Flek a Fleret. Prekvapivo – aj na súvislosti prvej otázky – sa vyjadruje UG, ktorý iba okrajovo (hoci má údajne tých typov viacero) spomína amerických punkrockových hudobníkov z Dropkick Murphys a bretónsku keltsko-rockovú formáciu Manau. Je zaujímavé, že ten istý zmieňuje aj slovenský Arzén, aj keď tu je vzťah medzi folklórnym východiskom a rockovou interpretáciou viac schematický ako objavný. Paletu takýchto poznatkov a reminiscencií zaujímavo dopĺňa ŠA, keď menuje art a hardrockových Led Zeppelin, majúc zrejme na zreteli najmä ich tretie – najviac folkové – album. UK zase uvádza ruský súbor Zolotoje kolco či macedónske zoskupenie Synthesis. ŠG podľa všetkého má tiež všeobecné povedomie takýchto presahov, no spomína si najmä na kapelu Billy Barman, kde za ľudový považuje najmä štýl spievania Podmanického v niektorých piesňach a explicitne najmä pieseň Vrkoče, kde ide naozaj o akustické citácie folklóru a motívov známych z ľudových piesní. Koreň otázky však, podľa nás, najlepšie vyhmatali folkloristi, ktorí uvádzajú husľovo-cimbalové trio PaCoRa a kubánsky revival kapely La3no cubano (F1), najmä však najprogresívnejšie teleso, ktoré otvára podnety ľudovej hudby k novej interepretácii, reinterpretácii a vlastnej tvorbe, hlboko napojenej na folkloristické žriedla a zvukové archetypy – ide o skupinu S. Smatanu BANDA (F2). Respondent vníma tvorbu tejto skupiny akosi podvedome, nedokáže už odseparovať, kde končí „ľudovka“ a kde už začína čosi nové, inovatívne, objaviteľské (v zmysle slovenských, maďarských či ukrajinských komparácií). Prvýkrát zmieňuje aj termín world music. Napokon: náš black-metalový „sionista“ nič také nepozná, vie si však predstaviť, že v súčasnej
69 populárnej hudbe sa dá spojiť takpovediac všetko so všetkým. Akokoľvek simplexne vníma (hudobný) svet, v tomto mu naozaj môžeme dať zapravdu.
V tretej otázke sme sa snažili explorovať favorizované hudobné žánre jednotlivými respondentmi, ale aj so sugerovaním možnosti alebo alternatívy: či vedia – aspoň v imaginácii – pripustiť, že by ich obľúbený hudobný žáner bol nejako kontaminovaný či kombinovaný s ľudovou hudbou.
Viacerí respondenti vo svojich odpovediach uvádzajú, že nemajú nijako favorizovaný hudobný
žáner a že nedokážu (ani nechcú) nejako rigidne selektovať hudobný priestor (ŠA, UG). Veľká väčšina si dokáže živo predstaviť akúkoľvek kombináciu s ľudovou hudbou, iba „rocker“ (ŠZ) takúto možnosť spochybňuje, nakoľko nemá nijaké zážitkové portfólio tohto typu. Zaujímavé sú aj favorizované hudobné žánre – napr. HS uvádza art rock, ktorého univerzalizmus v zmysle fúzovania klasických aj rockových postupov vníma aj ako možnosť kombinatoriky s ľudovou hudbou. PH uvádza americkú folkovú hudbu, o ktorej aj my pojednávame na inom mieste. Pre intencie našej práce sú podnetné aj jeho sofistikované poznatky, že americká folková hudba (napojená na ľudové zdroje) sa nikdy neprestala vyvíjať, ani sa z nej nestalo múzeum, ako vraj u nás s ľudovkami. Doslova píše: „Myslím, že z tejto situácie nejestvuje cesta naspäť a kombinovanie našej ľudovej a súčasnej hudby bude už veľmi
ťažké urobiť vkusne a zaujímavo.“ UZ temer rovnocenne uvádza jednak klasickú vážnu hudbu aj s ľudovými konotáciami (Janáček, Bartók), ale aj rockovú produkciu (a ako nový príklad spomína vynikajúci projekt huslistu ETC Jana Hrubého, ktorý bigbítovým spôsobom spracováva írsky a keltský folklór). UK celkom logicky nedá dopustiť na klasickú hudbu, ale – a to je pre nás svojím spôsobom heuristické – vyjadruje aj presvedčenie, že veľká väčšina žánrov klasickej hudby má svoj pôvod v hudbe ľudovej (a tá je v jej interpretácii kombinovateľná so všetkými inými hudobými žánrami, jazz nevynímajúc). ŠG neprekáža prelínanie žánrov, pokiaľ ide o prvky klasickej hudby napríklad v inštrumentáriu s cellom, pianom alebo husľami. No žánrový synkretizmus medzi ním favorizovaným
70 grunge a indie nepovažuje za celkom dobre predstaviteľný (napokon v tomto smere naozaj absentuje konkrétny materiál). F1 spontánne uprednostňuje jazz a ako príklad organickej prepojiteľnosti s ľudovou piesňou uvádza kompozičný a inštrumentálny systém už spomínaného tria PaCoRa. F2 konzistentne favorizuje ľudovú hudbu v jej autentickej, neštylizovanej podobe. Vkusovým imperatívom tohto respondenta sú však niektoré dychovkové produkcie a kváziľudové syntezátorové projekty s najnižším komerčným kalkulom, ako ich poznáme z vysielania televízie Šláger. F2 však bez akéhokoľvek folkloristického fundamentalizmu uznáva aj rock, elektronickú hudbu dokonca aj minimal techno, len si nemyslí, že všetky predstaviteľné kombinácie sú aj funkčné a potrebné. S tým sa dá iba súhlasiť.
Vo štvrtej otázke sme jednoznačne chceli preskúmať, do akej miery je v kontexte ľudovej hudby a hudby klasickej známe meno Bélu Bartóka. Nakoľko jeho zberateľská misia výrazne korešponduje aj s etnomuzikologickými výskumami na Slovensku, v podotázke sme zisťovali aj túto, pre nás principiálnu, otázku.
PH, ŠZ, ŠG – čo zrejme súvisí aj z ich mladším vekom – nemajú nijakú vedomosť o Bartókovi, ani o jeho systematickom kontakte s ľudovou tvorbou stredoeurópskeho priestoru. UG samozrejme osobnosť významného maďarského skladateľa pozná, nie však v nejakom priesečníku s ľudovou hudbou. Veľká väčšina ostatných respondentov uvádza nejakú svoju definíciu prínosu významného autora, aj s orientačnými poznatkami o jeho folkloristickej inšpirácii – aj keď nemusí byť len slovenská
(rumunská, maďarská, cigánska). V týchto facilitujúcich odpovediach sa objavujú aj jemnejšie nuansy vnímania Bartóka práve vo vzťahu k folklórnemu priestoru. Niektoré sa oplatí zmieniť. HS oceňuje, čo
Bartók paradoxne ako Maďar vykonal pre iné národy karpatského priestoru a ako invenčne dokázal vytvárať variácie na nejakom ľudovom substráte. Uvádza aj silnú kompozíciu Mikrokozmos 1-6 pre sólový klavír. UZ vytvára významovú paralelu, keď prínos autora porovnáva s obdobným úsilím Leoša
71
Janáčka, pokiaľ ide o hudbu českú a moravskú. Konštatuje aj analogické úsilie oboch skladateľov, pokiaľ ide o zbieranie ľudového materiálu, jeho adaptovanie a upravovanie. UK akcentuje fundamentálny prínos maďarského modernistu pre viaceré kultúry strednej Európy, najmä pokiaľ ide o ich etnologicky motivované uvedomenie a identitu. Trochu prekvapivé sú výroky folkloristov v našom kvalitatívnom výskume, no nie v zmysle poznania autora ako takého, ale najmä pokiaľ ide o jeho záujem o slovenské ľudové piesne, o ktorom skôr nevedia. Iba F1 uvádza osobnú interpretačnú skúsenosť s Bartókovými rumunskými tancami.
Piatu otázku sme smerovali k zberateľskej osobnosti Františka Sušila, ktorého akvizície tvoria nevyčerpateľnú studnicu ľudových piesní českého, moravského a sliezskeho pôvodu. Keďže sme predpokladali znalosť významného zberateľa ľudoviek najmä v pedagogickom prostredí, pýtali sme sa aj na okolnosti nejakého stretnutia s tvorbou či zberateľským odkazom F. Sušila.
Z našich respondentov, skoro šokujúco, iba jeden (UZ) bez zaváhania priznal dobrú znalosť zberateľovho diela, ktorú si uchoval od čias stredoškolského štúdia. Okrem Sušila však spomína obdobné chvályhodné snahy a výsledky u Erbena, Bartoša a Janáčka. Tento respondent sa o Sušila zaujíma až takým spôsobom, že nedávno si jeho reeditovanú zbierku sám zadovážil.
Pre nás je toto zistenie natoľko zaujímavé, že vidíme v ňom aj istú pedagogickú výzvu: prostredníctvom tých muzikantov, ktorí siahajú po ľudovom zberateľstve, a prostredníctvom ich projektov (Hutka, Kočko, Docuku, Šuranská, Plocek, Lapčíková, Pavlica, Koňaboj) presvedčiť mladú generáciu, že kultúrne predsudky zužujú estetický obzor a zvlášť, ak ide o živé dedičstvo, ktoré má viac než len archívnu a dokumentárnu hodnotu.
Šiesta otázka sa venovala konkrétnej pedagogickej problematike, presnejšie tomu, či je daný
ľudovej hudbe (vo všetkých jej možnostiach a derivátoch) dávaný dostatočný priestor v rámci výuky v hodinách estetickej / hudobnej výchovy pre nehudobné školy. HS, sám pedagogicky aktívny na strednej umeleckej škole, konštatuje, že na nehudobných školách je celkovo malý priestor venovaný
72 hudobnej problematike celkovo. Rovnako aj všetci učitelia UZ, UK, UG považujú priestor za nedostatočný. UZ zdôrazňuje, že vzdelávacie programy, ktoré sa v hudobnej výchove musia plniť sú nedostatočne premyslené. Ako riešenie vidí navýšenie časovej dotácie pre predmet (prípadne aj formou voliteľného predmetu). A z praxe uvádza fakt, že sa žiaci v terajšej podobe ledva stíhajú naučiť noty, vypočuť základné Mozartove, Beethovenove a Smetanove diela či zaspievať si piesne ktoré tak či onak už poznajú. UK zdôrazňuje, že študenti by mali poznať ľudové korene svojej kultúry, no nie je im to umožnené dostatočne, nakoľko priestor pre to, je nedostatočný. Rovnako definitívna je odpoveď UG, v ktorej konštatuje, že sa ľudovej hudbe / kultúre venuje veľmi malý priestor na hodinách predmetu umenie a kultúra.214
ŠA a PH udávajú, že nemajú prehľad o výuke hudobnej výchovy na nehudobných školách. PH ďalej rozvíja svoju odpoveď v inom ohľade: je si vedomý, že je potrebné zachovať kultúrne dedičstvo, zároveň však nepredpokladá, že je to dosiahnuteľné tým spôsobom, že budeme „nudiť“ študentov v
škole. Ďalej považuje za prirodzené, že sa ľudové piesne vytrácajú. S výnimkou ŠZ, ktorý paradoxne považuje priestor venovaný ľudovej hudbe za dostatočný, sa do opozície s týmto názorom stavajú aj obaja folkloristi, F1 doslovne upozorňuje: „Ľudová pieseň je spoveďou bežného človeka o tom, čo prežíval, čo robil a je súčasťou vývoja hudby ako takej.“ Rozhodne zaujímavo k problematike prispieva F2, keď konštatuje, že okrem toho, že je priestor venovaný ľudovej hudbe nedostatočný, súčasne aj poznatky samotných pedagógov považuje častokrát za nedostatočné, prípadne málo kreatívne, vzhľadom na samotné možnosti jej využitia vo výukovom procese.
Doplňujúcou pod-otázkou bolo pátranie po dôvodoch prečo (pokiaľ respondenti považujú priestor pre ľudovú hudbu vo výuke za nedostatočný) je tomu tak. Zaujímalo nás či medzi hlavné faktory možno radiť aj nezáujem zo strany študentov. Zaujímavá je rečnícka otázka HS, ktorý sa pýta:
„Študenti majú o čom rozhodovať?“. Príznačnou odpoveďou na túto otázku môže byť ŠG, keď uvádza:
214 Slovenská náhrada na gymnáziach, miesto pôvodne vyučovanej estetickej výchovy (pozn. autora) 73
„ ...žiakov zaujíma skôr hip hop a pop. Na folklór už nie je miesto. Veľakrát ani samotní vyučujúci nie sú touto hudbou zaujatí. Ťažko učiť niečo o čo študenti nemajú záujem.“.
Myslíme si, že záujem zo strany študentov je veľmi dôležitý. Práve spôsob ako ho získať aj, respektíve rozvinúť aj v problematike kde nie je predom daný, by malo byť jednou z hlavných úloh pedagóga. Trefnú poznámku k nezáujmu študentov ma UG, ktorí konštatuje, že nezáujem je prítomný takmer pri 90% tém, takže učitelia musia naozaj hľadať spôsoby ako jednotlivé tematiky zatraktívniť.
UK aj F1 uvádzajú okrem iného aj častý nezáujem zo strany učiteľov pre danú tematiku. UK ďalej upozorňuje na fakt, že je rovnako nedostatočné množstvo materiálov pre výuku. S týmto tvrdením jednoznačne súhlasíme, no skôr v ohľade na skostnatenosť školského systému a využívanie daných učebných materiálov (oficiálnych učebníc atď) bez dopĺňania informácii z iných zdrojov (internetu či publikácií, ktoré sa tejto tematike venujú.) Toto naše tvrdenie čiastočne potvrdzuje aj F2, ktorý mimo pôsobenie vo folklórnom súbore študuje na pedagogickej fakulte. F2 predpokladá, že profesnej praxi
(po absolvovaní štúdia) využije z poznatkov získaných počas štúdia možno max. 20%, zvyšné informácie získava zo samoštúdia, teda z aktívneho záujmu o danú problematiku.
Siedma otázka sa zaoberala konkrétnymi spôsobmi výuky ľudovej hudby v hodinách, pátrala po tom či by mohlo využitie aktuálnejších foriem (napr. prehrávaniu prístupnejších multižánrových nahrávok v ktorých je prítomná ľudová tvorba) zatraktívniť pre žiakov výuku a zvýšiť ich záujem o túto skúmanú problematiku.
S výnimkou PH a ŠZ všetci respondenti považujú túto cestu za jednu z možností spopularizovania problematiky a zvýšeniu záujmu študentov. PH uvádza pomerne radikálnu metaforu,
že snaha sprístupniť ľudovú hudbu cez iné žánre je ako niekomu ponúknuť miesto suchého chleba, chlieb s maslom, keď hneď vedľa je rýchle občerstvenie. Akokoľvek militantne, vyhranené sa nám môže toto prirovnanie zdať, uznávame, že niečo na ňom bude. Rozhodne však za predpokladu, že v rýchlom občerstvení okrem žánrov ako drum and base, techno, reaggae, punk, rock či rap, majú v
74 ponuke aj fúzie ľudovej hudby s týmito žánrami. Možno práve v sekcii špeciality podniku. Pokiaľ je
študent aspoň trošku zvedavý, môže si vybrať z tejto ponuky a byť milo prekvapený. UZ ďalej upozorňuje na to, že je rovnako dôležité ako snaha učiteľov aj snaha žiakov. Považuje za potrebné aby si k daným veciam našli cestu tak trochu sami, aby nebolo všetko len od učiteľa, kedy to postráda
žiadaný efekt. Zaujímavé poznatky z praxe uvádza F2, ktorý sa odkazuje na nami už spomínaný festival Pohoda, okrem iného dávajúci priestor ľudovej hudbe, s možnosťou vyskúšania si ľudových tancov, nie len slovenských. Ďalej hovorí o ďalšom, viac indie rockovo orientovanom festivale Grape, na ktorom bolo (v r. 2014) spojenie s SĽUKu215 s vystúpením parkouristov216 a najúspešnejších akrobatických jazdcov na BMX bicykloch.
Dôležitou pre zvýšenie záujmu u žiakov, môže byť práve osobne zažitá kombinácia s modernými prostriedkami, prípadne koncertná skúsenosť. Takmer v každom meste sa minimálne niekoľko krát v roku dejú kultúrne podujatia (koncerty), ktoré by mohli tento záujem revitalizovať.
V ôsmej skôr doplnkovej otázke nás zaujímalo kedy presne sa respondenti naposledy stretli s
ľudovou hudbou.
S výnimkou HS, PH, ŠZ a UG, ktorého záujem o ľudovú hudbu je skôr okrajový sa všetci respondenti očakávateľne stretávajú s ľudovou hudbou denne, či už v osobnom alebo profesnom ohľade.
Deviata otázka skúmala gnozeologické znalosti respondentov v rámci domácej scény, sústredené na ľudovú hudbu, prípadne presahom k nej. Konkrétnejšie, akých poznajú predstaviteľov tejto scény u nás (ČR a SR).
S výnimkou ŠZ, ŠG, punkového a metalového fanúšika všetci uvádzajú konkrétne osobnosti prínosné v tomto diskurze. Najrozsiahlejšími znalosťami, prameniacimi najmä aj z osobného záujmu o
215 Slovenský ľudový umelecký kolektív. (pozn. autora) 216 Parkour – pouličný šport, ktorý sa začal rozvíjať koncom 90. rokov vo Francúzsku. Myšlienkou tohto športu je dostať sa čo najrýchlejším a efektívnym spôsobom z bodu A do bodu B, s využitím gymnastických a akrobatických prvkov v kombinácii s behom. 75 problematiku disponuje UZ, ktorý menuje najviac (prevažne českých, nami už spomínaných) zoskupení, hudobníkov či skladateľov. ŠA v podobnom rozsahu spomína rôznych skladateľov (okrem iného Tadeáša Salvu), hudobné zoskupenia (Bohemiens), či súbory (SĽUK, Hradišťan). Opäť prínosnými sú odpovede folkloristov, F2 okrem iného uvádza huslistov Jureša Lišku a Michala Pagáča, pôsobiacich v slovenskej populárnej skupine Fallgrap, spájajúcej elektronickú hudbu s husľovým triom, perkusiami, bicím nástrojom, gitarou a vokálom. UG, ktorého záujem o danú problematiku je minimálny uvádza dychovkové zoskupenia pôsobiace na televíznych kanáloch formátu Šláger TV, ktoré podľa nášho názoru skôr parazitujú na ľudovej hudbe, ako by jej nejakým spôsobom boli prínosní
či ju atraktivizovali. Skôr naopak.
Zaujímavé výsledky priniesla desiata otázka, týkajúca sa problematiky world music. Otázka nabádala respondentov k explikácii akú hudobnú tvorbu združuje jednotný názov world music.
Azda najlepšie rozumejú podstate tohto žánru UZ a F1, sú si vedomí kontextu, toho, že je
ľudová hudba (prípadne jej prvky) jedného etnika dosadená do podmienok inej kultúry či žánru.
Prekvapivo aj fanúšik black-metalu (tvrdiaci o sebe, že je kultúrny barbar) trefne definuje world music.
HS, PH, UG, ŠG a F2 sú znalí prvkov prítomných v tomto žánre, no neuvádzajú (po roku 1987) veľmi príznačnú vlastnosť kombinácie ľudových prvkov inej kultúry s prozápadnými žánrami. ŠA, UK, ŠZ si netrúfajú world music definovať vôbec. Zaujímavo, no scestne definuje world music punkový fanúšik, keď vraví, že sa jedná o mainstream hrajúci v bežných hudobných rádiach.
Odpovede na túto otázku sú príznačným svedectvom o hudobnej bezbrehosti a značnej terminologickej komplikovanosti tohto žánru.
Poslednou, skôr „bonusovou“ jedenástou otázkou sme pátrali po tom ako respondenti vnímaju komerčný úspech skupiny Čechomor (pokiaľ ju poznajú) a ako by charakterizovali ich tvorbu.
PH a ŠA moc nepoznajú ich hudbu, preto ju ani ďalej necharakterizovali. ŠG, metalový fanúšik nepoznajú túto hudobnú skupinu vôbec. Punkový fanúšik túto kapelu ignoruje, Čechomor pozná, no
76 vôbec ich nepočúva ani nesleduje. Ostatní respondenti, s výnimkou ŠZ, ktorý odpovedá na otázku skutočne veľmi stručne (husle), vnímajú úspech kapely pozitívne. F2 sa jednak označuje za fanúšika ich hudby, jednak ale upozorňuje na fakt, že v radoch folkloristov sa vyskytujú aj názory, že táto kapela znehodnocuje ľudovú hudbu. UZ naopak tvrdí, že považuje rockové úpravy ľudovej hudby za
“neznásilňujúce“. UK ich tvorbu charakterizuje: ľudová hudba je u nich podaná atraktívnou a prístupnou formou. F1 dementuje na tejto skupine, že krásne ukázala, že aj ľudová hudba môže osloviť dnešného moderného človeka.
6.Metodický list k hodine
Téma lekcie: Význam ľudovej (folklórnej) tradície v súčasnej klasickej a populárnej hudbe (cesta k
žánrovým presahom
Časový rámec: 2 vyučovacie hodiny (90 minút)
Cieľ lekcie: Nájsť spôsob, ako získať mladú generáciu pre znalosť kultúrnej tradície a spoločne hladať cesty z vkusových predsudkov a estetických stereotypov.
Rozvíjané kľúčové kompetencie: kompetencie pracovné, kompetencie heuristické, kompetencie komunikatívne, kompetencia k team buildingu, kompetencia k estetickej tolerancii, IT zručnosti
Organizácia: polymorfná – frontálna, individuálna, skupinová – usporiadanie triedy počas práce spontánne a neformálne
Výukové metódy: - informačne-receptívna – úvodný “nástrel“ problematiky učiteľom
- reproduktívna – riešenie typových úloh
- praktická audiovizuálna explikácia
Materiály a pomôcky: osobné počítače pre individuálnu prácu v skupinách, centrálny počítač s kvalitnými reproduktormi a CD mechanikou, projektor, plátno, CD nosiče na ukážku, playlist z hodiny pre každého žiaka
77
Ciele hodnotenia výukového bloku:
Hodnotenie učiteľom – hodnotenie aktivity žiakov pri vyhľadávaní informácií – bodové hodnotenie do učiteľského zápisníku
Hodnotenie žiakov – čo sa ich najviac oslovilo a naopak
Hodnotenie spoločné – priebeh hodiny a prezentácií
Metodický postup:
1. Motivácia – explikácia hudobnej problematiky žánrových presahov ľudovej hudby – vstupná hudobná ukážka: J. Pavlica – V. Redl A AG Flek: Smrti. Rozhovor diskusia nad hudobnou ukážkou, malý sociologický prieskum:
- Ako vnímate to čo ste práve počuli?
- Čo sa vám v ukážke zdalo iné, zvláštne, nezvyčajné?
- Ktoré nástrojové skupiny vas prekvapili?
- Stretli ste sa už niekedy predtým s prelínaním hudobných žánrov?
- Aké žánre (druhy hudby) evidujete v tejto konkrétnej ukážke?
2. Praktická časť
A) Krátky výklad základných pojmov a termínov, s ktorými budeme pracovať:
- folklór a ľudová pieseň
- zberateľstvo ľudových piesní: F. Sušil, Bartoš, Erben, B. Bartók, Uhrovecká zbierka, Zbierka Szirmay
Keczerovej
- Smithonians – najväčšia akvizičná inštitúcia
- skladatelia klasickej hudby inšpirovaní ľudovou hudbou (Bartók, Kodály, Janáček, Štědroň, Stračina,
Andrášovan)
- z novších dejín populárnej hudby: americký folk a folkový revival, britský a keltský (írsky) folk-rock, folkové crossovery (jazz-folk, punk-folk, žánrové fúzie s reggaem hip-hopom, elektronickou tanečnou
78 hudbou), vznik world music – hnutie, vydavateľstvá, interpreti
- globalizované hudobné formy ľudového pôvodu (fado, flamenco, rembetico, merenge, rómske formy, balkán, Transylvánia)
- českí a slovenskí interpreti ľudovej hudby v inom ako čisto folklórnom kontexte: Čechy, Morava,
Slezsko217; Slovensko218
B) vlastná práca študentov rozdelených na päť pracovných tímov (hľadanie gnozeologickej matérie na internete)
1. skupina – vyskúmajte aké dielo za menami najznámejších zberateľov ľudových piesní u nás, v
Európe, v zámorí
2. skupina – hľadanie ľudových inšpirácií v tzv. vážnej hudbe
3. skupina – zbieranie materiálov o zahraničnom folku a folk-rock (electric-muse)
4. skupina – pátranie po stopách ľudovej hudby (traditional) v punku, jazze, elektronike, v hard-rocku, v metale
5. skupina – vystopovať genézu world music a referencie o etnomuzikologicky najzaujímavejších regiónoch sveta
Študent zvolený svojim tímom bude referovať o “objavoch“ tej-ktorej skupine a odpovedať na otázky
študentov z iných tímov
C) Demonštrácia najzaujímavejších zvukových ukážok študovaného a skúmaného javu na základe playlistu pripraveného učiteľom - študenti prostredníctvom bodovania zostavia svoju ideálnu hitparádu
Záver:
Veríme, že výuka týmto spôsobom môže byť pre žiakov zaujímavá a umožní im osvojiť si poznatky z danej témy, zvýši ich žánrovú a estetickú toleranciu a rozšíri rozhľad.
217 J. Hutka, J. Pavlica a Hradišťan, V. Redl a AG Flek, Fleret a J. Šuláková, T. Kočko, J. Plocek, J. Šuranská, Z. Lapčíková 218 Z. Homolová, Z. Mojšižová a jej družina, Banda, Solamente naturali, Pacora Trio, Miloš Železňák 79
7. Záver
V našej práci sme sa pokúsili zachytiť najdôležitejšie osobnosti spojené s ľudovou kultúrou od hudobných skladateľov, zberateľov, vedcov či etnomuzikológov. Práca by mala slúžiť ako príručka
(a aj zdroj informácií) pre (budúceho) učiteľa estetickej výchovy na strednej škole. Žijeme v postmodernej dobe, kedy už striktné škatuľkovanie začína strácať zmysel, uvoľňujúc cestu skôr synkretizmu, mieseniu sa rôznych smerov a prvkov dokopy, amorfnosti. Podobne by to mohlo byť aj s estetickými stereotypmi a žánrovými kategóriami. Jednou z hlavných tém našej práce bolí žánrové presahy ľudovej hudby vo vzťahu k iným, súčasnejším žánrom. Myslíme si, že je dôležité rozvinúť v študentoch tento cit pre rôznorodosť, nakoľko je to cesta k estetickej tolerancii, ktorá bez pochýb je nevyhnutnou vlastnosťou kultúrne rozhľadeného človeka. Práve tolerancia je cestou ku vzájomnej komunikácii a môže byť prínosom nielen pre študentov, ale aj pre ich učiteľov.
Hudobnú rôznorodosť populárnych žánrov v kombinácii s ľudovou hudbou sme sa pokúsili priblížiť cez rôzne žánrové fúzie. Veríme, že čitateľ si medzi nimi nájde niečo, čo by ho mohlo zaujať aj vďaka konkrétnym ukážkam citovaných nahrávok. V našom (slovenskom a českom) prostredí má
ľudová fúzia bohaté zastúpenie, preto si myslíme, že by bola škoda, pokiaľ by jej nebol venovaný aspoň čiastočný priestor. Náš dotazníkový prieskum potvrdil, že vzdelávacie programy nie sú dostatočne domyslené a bolo by vhodné ich (aspoň čiastočne) prepracovať s ohľadom na súčasnú dobu a technické výdobytky dnešných dní. Tiež sa potvrdilo, že pokiaľ by sa učiteľ snažil zvyšovať záujem
žiakov o problematiku ľudovej hudby skôr demonštráciou jej prítomnosti v klasickej a populárnej hudbe, cestou žánrových presahov, miesto vnucovania suchých ľudoviek, mohlo by zaujatie žiakov touto tému stúpnuť. Je to silným argumentom pre didaktickú a výchovno-vzdelávaciu prácu v tejto oblasti.
80
Resumé
Táto práca skúma možnosti využitia fenoménu ľudovej hudby v hodinách estetickej (hudobnej) výchovy na nehudobných školách. Zoznamuje čitateľa s kľučovými osobnosťami (skladateľmi, hudobníkmi a etnomuzikológmi) spojenými s ľudovou hudbou predovšetkým zo slovenského a moravského prostredia, ale i v celosvetovom kontexte. Ďalej sa zaoberá fenoménom zberateľstva
(ľudových piesní) v našich dejinách a v súčasnosti. Okrem konkrétnych ľudových zberateľov približuje dve najvýznamnejšie ľudové zbierky, ktoré pochádzajú zo slovenského územia z obdobia 18. storočia. Mapuje žánrové fúzie, v ktorých je prítomná ľudová hudba (či vplyvy), vo Velkej Británii,
USA a na českom, slovenskom, maďarskom a poľskom území. Približuje fenomén worldmusic a jeho expanziu. Súčasťou práce bol dotazník, na ktorý odpovedali osoby nejakým spôsobom buď prepojené s touto problematikou, alebo osoby veľmi úzko žánrovo orientované (nie však na ľudovú hudbu ale na punk, hardcore a metal). Ďalej je k práci pripojený metodický list pre výuku, ktorý by mohol poslužiť ako inšpirácia pre učiteľov pri preberaní významu ľudovej (folklórnej) tradície ako ceste k žánrovým presahom do súčasnej klasickej a populárnej hudby. V istom ohľade vlastne ide o akúsi didakticko- metodologickú príručku pre učiteľov estetickej výchovy, zaujimajúcich sa o danú problematiku.
81
Summary
The thesis researches the utilisation of the phenomenon of folk music in aesthetic (music) education at schools not specialised in music. The author presents major personalities (composers, musicians, etnomusicologists) connected with folk music mainly in Slovak and Moravian context, but also internationally. He also looks into the phenomenon of folk music collecting, both from the point of view of its history and of its current situation. Apart from acquainting the reader with concrete folk music collectors, he presents two of the most important collections of folk music. These were collected in the 18th century at the territory that is now Slovakia. He also researches genre fusions with folk music and music influenced by folklore in the UK, the USA, the Czech Republic, Slovakia, Hungary and Poland. He introduces the phenomenon of world music and its expansion. As a part of the thesis, the author offers a questionnaire and the answers obtained from people specialised in this field as well as from people who are not specialists, but who are keen on specific music genres. He also attaches a methodical sheet that suggests new stimuli for the teachers on how to explain the importance of folk tradition for the development of contemporary classical and popular music. In a way, it is a didactic and methodical handbook for aesthetic education teachers interested in this subject matter.
82
Resumé
Cette thèse examine les possibiliés d’utlisation du folklore musical aux cours de l’education esthétique
(surout musique) aux écoles sans spécialisation musicale. Les personnages d’importance, liés au folklore musical (compositeurs, musiciens, ethnomusicologues) seront présentés, particulièrement des régions slovaques et moraves, mais aussi ceux du context global. Puis on s’occupe du phénomène de la collecte du folklore musical au passé et aussi au présent. A part des collectionneurs populaires particuliers, aussi deux collections essentielles du folklore musical de provenance du territoire slovaque de 18e siècle seront présentées. Le mémoire fait une classification des fusions de genres musicaux contenant la musique folklore (ou ses influences) en Grande Bretagne, aux Etats-Unis, dans les régions tchèques, slovaques, hongrois et polonais. On va étudier le phénomène World Music et son expansion.
Une des parties du mémoire est un questionnaire contenant des réponses des sondés liés à cette problèmatique ou ceux dont préférences musicales sont étroites et hors genre examiné. Il y a en plus une fiche pédagogique jointe qui pourrait être utile aux enseignants pendant des leçons de la culture folklore et son importance dans la musique contemporaine classique et populaire. Le mémoire pourrait
être un manuel didactique méthodologique pour des enseignants de l’education esthétique qui sont intéressés à la problématique.
83
Bibliografia
BARTÓK, B. Slovenské ľudové piesnie 1. Sv. SAV Bratislava 1959 .
DORŮŽKA, Lubomír; DORŮŽKA, Petr. Panoráma populární hudby 1918/1978. Praha : Mladá fronta, 1987.
ELSCHEKOVÁ, A., ELSCHEK, O.: Úvod do štúdia slovenskej ľudovej hudby, Bratislava: Hudobne centrum, 2005, 3. Vydanie, 220s.
CHRÁSKA, M.: Metody pedagogického výzkumu. Praha: GRADA, 2007.
KRESÁNEK, J.: Slovenská ľudová pieseň zo stanoviska hudobného. Bratislava: Hudobné centrum, 1951.
MIOVSKÝ, M: Kvalitativní přistup a metody v psychologickém vyzkumu. Praha: GRADA, 2006.
PLOCEK, J.: Hudba středovýchodní Európy. Praha: Torst. 2003. PLOCEK, J.: Sušilovské zrcadlo: Nové cesty starých písní. BRNO: Gnosis, so spoluprácou s o. z. FOLKLORUM, 2005. 136s.
PROCHÁZKOVÁ, J (et al.): Vzaty do fonografu [As Recorded by the Phonograph], 443 s., Etnologický ústav AV ČR, Brno 2012, ISBN 978-80-87112-62-5
RÚFUS, M.: Človek čas a tvorba M Rúfus, Bratislava: Slovensky spisovateľ, 1968.
SILVERMAN, D.: Ako robiť kvalitatívny výskum. Bratislava: Pegas, 2005.
Slovenské spevy 1 – 7., Editor: L. Galko, Bratislava: OPUS, 1972 – 1989.
SUŠIL, F.: Moravské národní písne, 3.vydaní, Praha: Vyšehrad, 1951.
SUŠIL, F.: Předmluva k sbírce z roku 1860. V Brně, 17. Prosince 1859. in Moravské národní písně: Brno: K. Winker, 1860. S. 5 – 6.
ŠKVORECKÝ. J.: Mirákl. Praha: Albatros Plus. 2009. S. 471.
ŠTĚDROŇ, M.: Leoš Janáček a hudba 20. století. Paralely, sondy, dokumenty. Georgetown - Nadace Universitas Masarykiana - Nauma - Masarykova univerzita Brno 1998, s. 231.
URBANCOVÁ, Hana: Svetozár Stračina. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík,Peter Zagar. Bratislava: Národné hudobné centrum, 1998, s. 256 – 258.
WINKLER,M.A.:"To Everything There is a Season": Pete Seeger and the Power of Song (New Narratives in American History), s.l.: Oxford University Press, 2009.
ZAJACOVÁ ZÁBORSKÁ, Ľubica: Slovenská scéna world music. Bratislava: Mgr. Dušan Ondriaš – Coolart. 2009.
BELL, C.: Rum, sodomy and the lash. In The Wire Magazine, June 2011, č.328 s. 26-29.
GAJDOŠ, Vševlad J.: Historicky o Uhroveckej zbierke. in Slovenská hudba, roč. 9, 1965, č.7. s.300
GAJDOŠ, Vševlad J.: Zbierka slovenských tancov a pesničiek z prvej polovice 18. Storočia. in Slovenská hudba, roč. 4, 1960, č. č. 4. s. 200
PETOCZOVÁ, J.: Kritické edície hudobných prameňov(Reflexia problematiky v diele Jozefa Kresánka) in Musicologica Slovaca, Bratislava: Slovenská akadémia vied. roč. 4, 2013, č. 2. S.213. 84
RYBARIČ, R.: Slovenská hudba 17. – 18. storočia vo svetle novoobjavených prameňov. In: Sborník prací Filosofické fakulty Brněnské university XIV. Řada uměnovědná (F), č. 9, Brno 1965. S. 232.
Internetové zdroje
OPEKAR, A.: WORLD MUSIC – HESLO DO ENCYKLOPEDIE ANEB DEFINICE NEDEFINOVATELNÉHO. Kolokvium 2013, Folkové prázdniny, Náměšt nad Oslavou.s. 85 – 101. [online] Dostupné z WWW: < http://www.folkoveprazdniny.cz/kolokvium2013/sbornik2013_10_Opekar.pdf>. fRoots magazine [online] Dostupné z WWW:
Leoš Janáček [online] [cit. 2014-09-11] Dostupné z WWW:
ŠTRAFELDOVÁ, M.: Nejstarší nahrávky lidových písni pořizoval Leoš Janáček . [online] [cit. 2014-09-12] Dostupné z WWW:
STEINMETZ, Karel. Recenze textu: Leoš Janáček a hudba 20. století. Paralely, sondy, dokumenty: [Miloš ŠTĚDROŇ, M.: Leoš Janáček a hudba 20. století. Paralely, sondy, dokumenty. Georgetown - Nadace Universitas Masarykiana - Nauma - Masarykova univerzita Brno 1998, 301 s.]. e-Pedagogium [online], 2002 [cit. 2014-11-25]. ISSN 1213-7499. Dostupné z WWW:
Flair Ensemble [online] Dostupné z WWW:
Eugen Suchoň composer [online] [cit. 2014-11-27] Dostupné z WWW:
KAJANOVÁ, Y.; KOLÁŘ. R.: Ilja Zeljenka v kontexte histórie hudby [online] Dostupné z WWW:
BREINER. P.: Slovak dances [online], Dostupné z WWW:
GODÁR, V.: Hudba známa aj (ne)známa. [online] [cit. 2014-11-15] Dostupné z WWW:
Súbor pre starú hudbu: Solamente naturali – Bratislava [online] Dostupné z WWW:
Obrázky z výstavy [online] [cit. 2014-11-16] Dostupné z WWW:
LETZ, R.: Františkáni [online] [cit. 2014-12-02] dostupné z WWW:
ELSCHEKOVÁ, A.: Súčasný stav výskumu slovenských ľudových piesní Gemera, s. l., s. d. s.149 [online] Dostupné z WWW:
GETTING, P.: Geniálny čudák [online] [cit. 2014-12-02] Dostupné z WWW:
PROCHÁZKOVÁ, J.: Vzaty do fonografu [online] [cit. 2014-12-02] Viac informácií dostupných z WWW:
Pete Seeger: American Folk icon. [online] [cit. 2014-12-05] Viac informácií dostupných z WWW:
Broadside the topical song magazine [online] [cit. 2014-12-4] Dostupné z WWW:
85
REHÁK, O.: Zomrel Pete Seeger, otec amerického folku. [online] [cit. 2014-12-07] Dostupné z WWW:
Farewell, Pete Seeger, 1919 – 2014. [online] [cit. 2014-12-08] Dostupné z WWW:
DEITH, G.:22. Pete Seeger. [online] [cit. 2014-12-08] Dostupné z WWW:
Mission and History. [online] [cit. 2014-12-09] Dostupné z WWW:
About the Ralph Rinzler Folklife Archives and Collections. [online] [cit. 2014-12-09] Dostupné z WWW:
Center for Folklife and Cultural Heritage. [online] [cit. 2014-12-09] Dostupné z WWW:
Smithsonian Folklife Festival. [online] [cit. 2014-12-10] Dostupné z WWW:
DEMING, M.: Fairport convention – Liege & Lief [online] [cit. 2014-12-07] Dostupné z WWW:
ANKENY, J.: Elizabeth Cotten: Artist biography. [online] [cit. 2014-12-06] Dostupné z WWW:
Real World Records [online] Dostupné z WWW:
PŘIHORSKÁ, L.: Hutka, Hladík, Frešo – Vandrovali hudci. [online] [cit. 2014-12-05] Dostupné z WWW:
Jaroslav Hutka: biografie [online] [cit. 2014-12-06] Dostupné z WWW:
Hradišťan [online] [cit. 2014-12-07] Dostupné z WWW:
Čechomor: Diskografie [online] Dostupné z WWW:
Zuzana Mojžišová [online] [cit. 2014-12-08] Dostupné z WWW: < http://www.zuzanamojzisova.sk/>
Lucas Perný & Miloslav Kollar: Theatrum Mundi. Radio Bunker. 2014 [online] Dostupné z WWW: < http://freemusicarchive.org/music/Lucas_Perny__Miloslav_Kollar/Theatrum_Mundi/>
VESELÝ, K.: Hudební gastarbeiteři a bezdomovci. In His Voice – časopis o jiné hudbě. r. 2005, č.4. [online] [cit. 2014-11- 15] Dostupné z WWW:
WILLIAMS, J.: Robert E. Brown; brought world music to San Diego schools. [online] [cit. 2014-11-15] Dostupné z WWW: < http://www.utsandiego.com/uniontrib/20051211/news_lz1j11brown.html>
NETTL, B.: Nettl's Elephant: On the History of Ethnomusicology [online] [cit. 2014-11-19] Dostupné z WWW:
FRITH, S.: World Music, Politics, and social change: Papers from the international association for the study of popular music. Cambridge University Press: Vol. 10, No. 2, May, 1991 [online] [cit. 2014-11-22] Dostupné z WWW:
Press release 01 – world music. [online] [cit. 2014-12-22] Dostupné z WWW:
86
ANDERSON, I.: International Pop Anyone? [online] [cit. 2014-11-22] Dostupné z WWW:
World music history: minutes and press releases. [online] [cit. 2014-11-24] Dostupné z WWW:
All Music [online] Dostupné z WWW:
CD-ROM Magdaléna Kožená, Love songs: Dvořák, Janáček, Martinů. Berlin: Deutsche Grammophon, 2000 [CD-ROM]
Marta Topferová – Hommage to Homeland: Czech, Moravian & Slovak Folk Songs. Athens: Lyra Records, 2002. [CD- ROM]
Písničky z balady pro banditu. Multisonic: 1996 [CD-ROM].
Solamente naturali – Collection of Annae Szirmay – Keczer. [CD-ROM] Bratislava: Pavian records, 2013
Nejstarší zvukové záznamy moravského a slovenského lidového zpěvu 1900−1912. Brno: Gnosis, 1998. [CD- ROM]
Various Artists: Rogue's Gallery: Pirate Ballads, Sea Songs, & Chanteys. Los Angeles, ANTI-, 2006 [CD-ROM]
Various Artists: Son of Rogue's Gallery: Pirate Ballads, Sea Songs & Chanteys, Los Angeles: ANTI- [CD- ROM]
Jiří Plocek a Jitka Šuranská: Písňobraní. Dolní Loučky: Indies, 2008. [CD-ROM]
FLERET: Tož vitajte, ogaři! S.L. 1991 [CD-ROM]
Vlasta Redl / AG Flek + Jiří Pavlica / Hradišťan: Praha: BMG, 1994 [CD-ROM]
E. Viklický, Z. Lapčíkova, J. Pavlica – Prší déšť (1994) LOTOS [CD-ROM]
G. Mraz, I. Bittová, E. Viklický, L. Tropp – Moravian Gems. Cube – Meiter, 2007 [CD-ROM]
Trojka Z. H. - Nět vekšeho rozkošu. Slnkorecords, 2013 [CD-ROM]
Banda: Jedna. Pavian records, 2011. [CD-ROM]
Miloš Železňak – Rusnácke / Ruthenian. Helvetia. 2009 [CD-ROM]
Muzsikás: The Prisoner’s song, Hannibal records: 1988 [CD-ROM]
Z. Namyslowski & Zakopane Highlanders Band, AU: Kochjazz, 1995 [CD-ROM]
Fleet Foxes : Fleet Foxes, Sub Pop, 2008 [CD-ROM]
Tomáš Kočko a Orchestr: Poplór. 2006, Indies, [CD-ROM]
Pokošovci – Ľudová hudba. Tradana o. z., Jana Ambrózová, 2014 [CD-ROM]
87
Audio
The Weavers – Good Night Irene [online] Dostupné z WWW:
Nick Drake – Five Leaves Left [online] Dostupné z WWW:
Vashti Bunyan – Lookaftering [online] Dostupné z WWW:
Incredible String Band - The Hangman's Beautiful Daughter [online] Dostupné z WWW:
C.O.B - Moyshe McStiff And The Tartan Lancers Of The Sacred Heart [online] Dostupné z WWW:
Inside Llewyn Davis OST. [online] Dostupné z WWW:
Fairport convention – Liege & Lief [online] Dostupné z WWW:
The Pentagle – The Pentagle [online] Dostupné z WWW:
Led Zeppelin III [online] Dostupné z WWW:
The Pogues – If I should Fall From Grace With God [online] Dostupné z WWW:
Ewan MacColl and A. L. Lloyd – Blow Boys Blow [online] Dostupné z WWW:
Sting – When the Last Ship sails [online] Dostupné z WWW:
Damon Albarn – Mali music [online] Dostupné z WWW:
Elizabeth Cotten – Freight Train [online] Dostupné z WWW:
Bob Dylan – Blowing in the Wind [online] Dostupné z WWW:
Bob Dylan – Mr. Tambourine Man [online] Dostupné z WWW:
Lee Hazlewood – Hey Cowboy [online] Dostupné z WWW:
The Microphones – The Glow pt. 2 [online] Dostupné z WWW:
Neil Young – Harvest [online] Dostupné z WWW:
The Mountain Goats – Heretic Pride [online] Dostupné z WWW:
The Mountain Goats – The Coroner’s Gambit [online] Dostupné z WWW:
The Mountain Goats – Tallahassee [online] Dostupné z WWW:
Violent Femmes – Hallowed Ground [online] Dostupné z WWW:
Dropkick Murphys – Live On St. Patrick’s Day [online] Dostupné z WWW:
Gogol Bordello – Gypsy Punks Underdog World Strike [online] Dostupné z WWW:
89