Licence GNU GPL V Právním Řádu ČR

MASARYK UNIVERSITY FACULTY OF INFORMATICS

Licence GNU GPL v právním řádu ČR

Bakalárska práca

Matej Fuček Vedúci práce: Mgr. Matěj Myška Brno, 2012 Masarykova univerzita Fakulta informatiky

ZADÁNÍ BAKALÁŘSKÉ PRÁCE

Datum: 23.4.12

Student: Matej Fuček

Program: FI B-AP Aplikovaná informatika

Obor: FI INVS Informatika ve veřejné správě

Vedoucí práce: Mgr. Matěj Myška

Název práce: Licence GNU GPL v právním řádu ČR

Zadání: Ve své bakalářské práci na téma "Licence GNU GPL v českém právním řádu" se autor zaměří na problematiku licencování počítačových programů pod tzv. "volnými" licencemi a zejména pod nejrozšířenější licencí GNU GPL. V obecné části popíše vznik, historii a ideové základy hnutí Free/Open Source software. Dále autor podá charakteristiku volných licencí z hlediska českého autorského práva. Ve zvláštní části autor představí historii a vývoj licence GNU GPL a provede její analýzu z hlediska kompatibility s českým právním řádem. Kriticky okomentuje jednotlivé ustanovení licence a problematické aspekty její aplikace demonstruje na praktických příkladech. V závěrečném hodnocení se bakalant vyjádří k případným nutným změnám de lege ferenda. Při psání práce využije české i zahraniční zdroje, dostupné zejména z volně přístupných a placených databází.

Základní literatura:

ŠTĚDROŇ, Bohumír. Ochrana a licencování počítačového programu. Vyd. 1. Praha : Wolters Kluwer Česká republika, 2010. 199 s. ISBN 9788073575557.

JAKL, Ladislav. Právní ochrana průmyslového a jiného duševního vlastnictví : repetitorium. 2., přeprac. vyd. Praha : Metropolitní univerzita Praha, 2008. 146 s. ISBN 9788086855301.

AUJEZDSKÝ, J. Specíal licence. Root.cz [on-line k 20.4 2012]

Souhlas se zadáním (podpis, datum)

*KTP KPGD KPSK KIT * Hodící se označte! 2

Prehlasujem, že táto bakalárska práca je mojím pôvodným autorským dielom, ktoré som vypracoval samostatne. Všetky zdroje, pramene a literatúru, ktoré som pri vypracovaní používal alebo z nich čerpal, v práci riadne citujem s uvedením úplného odkazu na príslušný zdroj.

Matej Fuček

Autor si na tomto mieste dovoľuje poďakovať Mgr. Matějovi Myškovi, vedúcemu práce, za odborné vedenie, pomoc, užitočné rady a čas, ktorý mi venoval.

Zhrnutie

Slobodný softvér nájdeme na každom počítači. Táto práca sa zaoberá slobodným softvérom a jeho licencovaním za pomoci GNU General Public License. Práca poukazuje na význam slobodného softvéru, vývoj Free Culture a analyzuje z hľadiska kompatibility najznámejšiu licenciu GNU GPL s českým právom.

Kľúčové slová

GNU GPL, šírenie, modifikácia a distribúcia slobodného softvéru, autorský zákon

Obsah

1. Úvod ...... 9 2. Počítačový program a softvér ...... 11 2.1 Source code – zdrojový kód ...... 11 2.2 Softvérový patent ...... 12 2.3 Cross-lisencing ...... 13 2.4 Problémy s patentovaním ...... 13 3. Autorské právo v Českej republike ...... 14 4. Softvérové licencie ...... 15 4.1 Proprietárne licencie...... 16 4.2 Free/Open source (Slobodné) licencie ...... 16 4.3 Hybridné/ kombinované licencie ...... 16 4.4 Public Domain – Verejná doména ...... 17 4.5 Rozdelenie softvéru podľa Free Software Foundation ...... 17 5. Slobodný softvér ...... 18 5.1 História slobodného softvéru ...... 18 5.2 GNU Projekt ...... 19 5.3 Free Software Foundation ...... 20 5.4 Software Freedom Law Center (SFLC) ...... 20 5.5 Copyleft ...... 21 5.6 Free culture movement a Creative Commons ...... 21 5.7 Filozofia free culture movement ...... 22 6. GNU GPL ...... 23 6.1 História vzniku GNU GPL ...... 23 6.2 GNU GPL v.1 ...... 24 6.3 GNU GPL v.2 ...... 25 6.4 GNU GPL v.3 ...... 25 7. Licenčné podmienky GPL v.2 ...... 26 7.1 Preambula...... 26 7.2 Sekcia 0. – Všeobecné podmienky ...... 27 7.3 Sekcia 1. – kopírovanie ...... 28 7.4 Sekcia 2. – Modifikácia ...... 29 7.5 Sekcia 3. – Distribúcia modifikovaného softvéru ...... 30 7.6 Sekcia 4. – Zákaz užívania licencie ...... 31 7.7 Sekcia 5. – Právo odmietnuť GPL licenciu ...... 31 7.8 Sekcia 6. – Redistribúcia ...... 31 7.9 Sekcia 7. – Sloboda alebo smrť ...... 32

7.10 Sekcia 8. – Teritoriálna ochrana ...... 32 7.11 Sekcia 9 a 10. – Doplnkové informácie ...... 33 7.12 Sekcia 11 a 12. – No Warranty – Bez záruky ...... 34 8. Problémy s implementáciou GPL ...... 35 8.1 Nezrovnalosti s kontinentálnym právom ...... 35 8.2 Technické problémy s implementáciou GPL ...... 35 9. Záver ...... 38 10. Použitá literatúra ...... 39 11. Príloha ...... 48 GNU GENERAL PUBLIC LICENSE ...... 48

1. Úvod

V súčasnej dobe je drvivá časť populácie zahlcovaná nadmerným a i náročne triediteľným množstvom informácií z rozličných zdrojov, ako sú televízia, rozhlas a internet, pričom hlavným z nich sa už v podstate stali informačné technológie. Programové vybavenie informačných technológií, z anglického originálu takzvaný softvér, je „akousi komunikačnou dušou“ výpočtovej techniky a informačných sietí a ako každý výtvor ľudského umu, či už materiálnej alebo nehmotnej podoby, je i dnes nemenej než v minulosti predmetom autorských práv. Softvér, v našom kontexte teda počítačový program bol, prípadne je, vytváraný konkrétnym autorom alebo autorským tímom a ich nároky nielen z etického, ale i z legislatívneho aspektu sú oprávnené. Jedným zo spôsobov, ako toto zaistiť je definovanie podmienok v licencii k počítačovému programu. Keďže tvorba softvéru je otvorený a živý proces, obsah tejto práce sa zameriava na vybranú kategóriu programov, a to voľne šíriteľných. To znamená softvér, ktorý na základe súhlasu autora je možné používať a voľne distribuovať, avšak v prípade záujmu o jeho speňaženie už podlieha autorským právam.

So zrejmým cieľom vymedziť a definovať nevyhnutné pojmy a poskytnúť potrebné údaje sa autor v prvej kapitole venuje jednak softvéru, akým je Public domain, Free software (tzv. voľne šíriteľný softvér), Open Source software, Freeware, Shareware a proprietárny softvér,1 ale taktiež i jednotlivým licenciám, akými sú EULA, OEM, GNU-GPL, MIT a BSD2[1].

1 Public domain je voľne šíriteľný softvér bez akejkoľvek kompenzácie autorovi. Free software udržuje určité práva autora. Open Source software je otvorený zdrojový kód. Freeware je proprietárny softvér, ktorý je šírený bezplatne. Shareware je proprietárny softvér, ktorý je šírený bezplatne na určité časové obdobie. 2 EULA (End-User-License-Agreement) je licencia pre koncového užívateľa softvéru. OEM (Original Equipment Manufacturer) je licencia viazaná na hardvér. GNU-GPL (General Public License) je licencia na ochranu voľne šíriteľného softvéru. MIT (Massachusetts Institute of Technology) je licencia, ktorá umožňuje komerčné využitie softvéru.

Vychádzajúc z toho, že existencia a nakladanie s voľne šíriteľnými programami sa neriadi odlišnou právnou úpravou než tou, ktorou sú pokryté ostatné počítačové programy, veľká časť práce sa zaoberá „obecnými“ právnymi otázkami vzťahujúcimi sa k voľne šíriteľným počítačovým programom, pretože licenčné podmienky sú faktickou adhéznou zmluvou a určitou obdobou obchodných podmienok, vyslovene zmienených v ustanoveniach §53 a odst. 3 zákona č. 40/1964 Sb., občianskeho zákonníku a v ustanoveniach §273 odst. 1 zákona č. 513/1991 Sb., obchodného zákonníku v neskorších zneniach[2][3].

Vzhľadom na množstvo licencií a vychádzajúc z jednotlivých štatistík na SourceForge.net uvádzajúcich, že okolo 65 % až 70 % všetkých počítačových programov sú distribuované za licenčných podmienok typu GNU GPL3 je možné GNU GPL považovať za jeden z najdôležitejších dokumentov v oblasti voľne šíriteľného softvéru[4]. Na tomto základe sa autor venuje primárne GNU GPL licenciám, a to ich historickému vývinu, pričom hlavným predmetom tejto práce je analýza druhej verzie GNU GPL z dielne Free Software Foundation Inc. a jej porovnanie s českým právom, a to s ustanoveniami § 46 a násl. zákona č. 121/2000 Sb., o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v neskorších zneniach[5].

Celková štruktúra autorovej práce sa teda pohybuje od vymedzenia pojmov a historického vývinu Free/Open Source softvéru cez podrobnú charakteristiku voľne šíriteľných licencií až po zrodenie GNU GPL, kde autor následne analyzuje kompatibilitu GNU GPL s českým právom. Drobnohľadom prechádzajú aj jednotlivé ustanovenia licencie a problematické aspekty jej aplikácie v českom práve. Nadobudnuté zistenia a vykonané výstupy sú následne demonštrované na praktických problémoch a príkladoch.

V záverečnom hodnotení autor sumarizuje svoje poznatky a spracováva návrhy k možným zmenám v GNU GPL licenciách de lege ferenda. Pri práci ako informačné zdroje

BSD (Berkeley Software Distribution) je licencia, ktorá umožňuje voľné šírenie softvéru spolu s informáciou o pôvodnom autorovi. 3 GNU General Public License je licencia na ochranu voľne šíriteľného softvéru. 10 sú využité české, slovenské a voľne prístupné materiály, ako i platené právne a technicky zamerané databázy.

2. Počítačový program a softvér

2.1 Source code – zdrojový kód

Technicky pojem, zdrojový kód, je možné zjednodušene vyjadriť ako súvislý text, ktorý určuje ako a čo má konkrétny počítačový program vykonávať. V skutočnosti je to ale oveľa komplikovanejšie. Každý zdrojový kód je písaný pod veľmi prísnymi syntaktickými a sémantickými pravidlami. Tieto syntaktické a sémantické pravidlá sú spravidla koncipované programovacím jazykom, pod ktorým je daný zdrojový kód zostavený. Autor za pomoci týchto pravidiel napíše respektíve zloží text, ktorý vysvetľuje čo a ako bude výsledný program vykonávať[6]. Tu je nutné podotknúť, že každý programovací jazyk4 ma iné pravidlá a tým sa zdrojové kódy nemusia vôbec podobať i keď vo výsledku vykonávajú identické funkcie. Tento zdrojový kód je následne prevedený do strojových inštrukcii, ktorým je schopný počítač porozumieť a vykonať. Toto prevedenie zdrojového kódu do strojových inštrukcii je vykonávané odlišnými spôsobmi[7]. Jednou z možností je, že zdrojový kód je najprv cely skompilovaný do strojových inštrukcii, ktoré sú následne vykonávané. Ďalšou možnosťou je interpreter,5 ktorý zdrojový kód priamo interpretuje a zadáva inštrukcie procesoru bez nutnosti kompletného prevedenia zdrojového kódu do strojových inštrukcii. Zdrojový kód ktorý je následne skompilovaný do strojovej podoby a sú k nemu pridane ďalšie nevyhnutné súčasti dokopy tvoria softvér vo forme ako ho poznajú užívatelia[8].

Vývoj softvéru je veľmi náročný, vyžaduje veľké množstvo ľudského úsilia,

4 Programovací jazyk je zhluk nástrojov a postupov pre programátora, ako zapísať určitý algoritmus, ktorý je následne vykonateľný počítačom. 5 Interpreter prekladá zdrojový kód do strojovej podoby 11 kreativity, znalosti, finančných zdrojov, atď. Autor, či celé tímy autorov, sú nútení mať zaistenú návratnosť a ziskovosť ich úsilia a najmä investovaných zdrojov. Tu nastáva problém. V prípade, že uverejnia priamo zdrojový kód svojho softvérového riešenia, tak ktokoľvek môže teoreticky skopírovať a využívať ho vo svoj prospech. Z toho dôvodu bolo nutné vytvoriť ochranu softvéru v dvoch rovinách a to v technickej a právnej. Z technickej stránky ochrany ide, za pomoci komplexných ochranných mechanizmov zabudovaných do softvéru, o zneprístupnenie samotného zdrojového kódu alebo o aspoň znemožnenie jeho kopírovania a šírenia[9]. Tieto technické ochranné prostriedky buď minú svoj účel alebo sú prekonané a zdrojový kód je opätovne nechránený. Kvôli tomu výrobcovia nasadili popri technickej aj právnu ochranu, ktorá sa opiera o zákon 121/2000 Sb., o právu autorském, o právech souvisejících s právem autorským a o změně některých zákonů (autorský zákon) v kombinácii s patentmi a licenciami[10].

2.2 Softvérový patent

Jednou z možností právnej ochrany často využívanou v zaoceánskych krajinách je softvérový patent. Softvérový patent umožňuje výhradné používanie vynálezu (v tomto prípade daného zdrojového kódu, postupu či algoritmu) a to s platnosťou na 20 rokov[11].

V českej republike je ale situácia odlišná. Autorský zákon a zákon 527/1990 Sb., o vynálezech a zlepšovacích návrzích, síce berie do úvahy softvér, ako literárne dielo ale neumožňuje ho patentovať (nie je možné patentovať postupy či algoritmy počítačového programu). Jediná možnosť, ako patentovať počítačový program v ČR je ak je softvér súčasťou väčšieho technického riešenia a presahuje rámec programového vybavenia, ako je BIOS6 na základnej doske7. Patent by sa aj tak vzťahoval iba na časť BIOSu a to na riadenie hardvérových8 komponentov obsiahnutého v základnej doske.

6 BIOS (Basic Input Output System) Low level (základný) program, ktorý riadi hardvér základnej dosky a umožňuje komunikáciu hardvéru s operačným systémom. 7 Základná doska je doska združujúca elektronické súčiastky v zariadení. 8 Hardvér je samotné fyzické, technické vybavenie zariadenia. 12

2.3 Cross-lisencing

Patentovanie softvérových riešení je veľmi vhodný spôsob ochrany proti konkurencii, ale zároveň vytvára problém, kde konkurenčná spoločnosť nemôže použiť dané riešenie, pretože nevlastní k nemu potrebné patentové práva. Avšak tento problém má ale určité riešenia. Spoločnosti ako sú Microsoft a Apple vlastnia tisíce patentov a došli k dohodám nazývaným cross-lisencing agreement. Znamená to, že spoločnosti si dávajú vzájomný súhlas k používaniu ich patentov. V praxi to vyzerá tak, že sa spoločnosti medzi sebou dohodnú, ktoré patenty si vzájomne poskytnú a to iba medzi sebou, bez akejkoľvek dodatočnej finančnej kompenzácie[12].

2.4 Problémy s patentovaním

Avšak nie všetko sa dá patentovať. Aby patentový úrad uznal prihlášku a vystavil patent je potrebné, aby v tomto prípade softvérové riešenie spĺňalo požiadavky vynálezu. Tieto požiadavky sú definovane v zákone 527/1990 o vynálezoch a zlepšovacích návrhoch, kde: „Patenty se udělují na vynálezy, které jsou nové, jsou výsledkem vynálezecké činnosti a jsou průmyslově využitelné.“

Znamená to, že vynález musí spĺňať tieto tri podmienky. Vynález musí byť „nový“ a nikde nenájdeme jeho implementáciu a neexistujú o danom vynáleze žiadne publikované dokumenty. Je „výsledkom vynálezeckej činnosti“ a predstavuje sa pod tým riešenie či vynález, ktorý nie je zrejmý a nemôže byť očividný aj laikovi v danej oblasti. „Musí byť priemyselne využiteľný“, čo znamená, že daný vynález musí byť buď vyrobiteľný alebo priamo aplikovateľný v reálnom svete, pretože laboratórne fungovanie vynálezu nie je postačujúci[13].

Splnenie týchto podmienok pre softvér (ktorý je veľmi špecifický a využíva všeobecne zaužívané metódy a postupy), je často príliš náročné ba až nemožné a tým pádom žiadosť o patent býva často zamietnutá a ochrana softvérového riešenia pomocou patentu je neaplikovateľná.

Táto vysoká náročnosť a nízka úspešnosť patentovania podnietili hľadanie alternatívnych riešení, ktoré by umožňovali ochrániť softvérové riešenia ako celok, ale zároveň aj jeho samostatných častí. Jednou z možností, ku ktorej sa softvérové spoločnosti priklonili, sú softvérové licencie.

3. Autorské právo v Českej republike

Dualistický princíp, ktorý nie je použitý len v Českom autorskom pravé ale skoro v celej Európskej únii, delí autorské pravá autora do dvoch rovín a to výhradné osobnostné práva a výhradné majetkové práva.

Dualistický princíp je reakcia autorského zákona (a jeho výkladu) na rapídne sa meniace požiadavky ochrany diela v dnešnej dobe. Tento dualisticky model umožňuje efektívne oddeliť osobnostné a majetkové práva tak, aby bolo možné do určitej miery s nimi obchodovať. V minulosti nebolo možné „predať“ autorské práva ale vďaka striktnému rozdeleniu je to do určitej miery možné.

Osobnostné práva (tak ako v minulosti), sú nepredajné a priamo súvisia s osobnosťou autora. Sú to neprevediteľné práva a sú platné až do smrti autora (možnosť postmortálnej ochrany diela). Medzi ďalšie osobnostné práva patrí nedotknuteľnosť diela, rozhodnutie o zverejnení diela: „jakým způsobem má být jeho jméno uvedeno při zveřejnění a dalším užití“, ochrana proti znevažovaniu diela: „právo na ochranu před každým znetvořením, zkomolením nebo jinou změnou svého výkonu, která by byla na újmu jeho pověsti“. Tieto práva sa nedajú presunúť na nikoho iného[14][15].

Druhou skupinou sú majetkové práva, ktoré voľakedy spadali pod osobnostné práva no vývoj spoločnosti si vyžiadal zmenu. Tieto pravá môžu byť taktiež neprevediteľné (závisí od rozhodnutia autora) a nezanikajú smrťou autora v prípade, že autor udelí oprávnenie inej osobe vykonávať majetkové práva na dané dielo. Medzi majetkové práva, ktoré sú taxatívne vymenované v autorskom zákone patria[16]:

 právo na vysílání a jiné sdělování živého výkonu veřejnosti,  právo na záznam živého výkonu,  právo na rozmnožování zaznamenaného výkonu,  právo na rozšiřování rozmnoženin zaznamenaného výkonu,  právo na pronájem rozmnoženin zaznamenaného výkonu,  právo na půjčování rozmnoženin zaznamenaného výkonu,  právo na sdělování zaznamenaného výkonu veřejnosti[17].

Tieto majetkové práva platia väčšinou ešte 70 rokov po smrti autora a sú rozobrané v bernskej úmluve. Prevedenie týchto majetkových práv na inú osobu sa vykonáva za pomoci licencie, pretože český autorský zákon priame prevedenie práv neumožňuje. Výnimkou je USA, kde je priame prevedenie práv možné a to preto, že ich autorský zákon umožňuje viacero autorov na to iste dielo[18].

4. Softvérové licencie

Počítačový softvér je považovaný podľa zákona ako literárne dielo: „Počítačový program, bez ohledu na formu jeho vyjádření, včetně přípravných koncepčních materiálů, je chráněn jako dílo literární.“, a preto spadá pod ochranu autorského pravá. Prvý autorský zákon v Českej republike (za bývalého Československa) bol napísaný v roku 1953 a neustále pribúdajú nové a pomocné zákony, ktoré rozširujú a upresňujú pôsobnosť autorského pravá. Napriek neustálej úprave autorkách zákonov, legislatíva bude neustále zaostávať za rapídne sa meniacim softvérovým priemyslom. Kvôli tomu vznikli softvérové licencie, ktoré dopĺňajú požiadavky autora a vykrývajú medzery v zákone[19].

Tieto softvérové licencie je možné rozdeliť do troch skupín. Prvou sú proprietárne licencie, druhou sú Free/Open source teda slobodné licencie a treťou skupinou sú hybridné, poprípade kombinované licencie.

4.1 Proprietárne licencie

Proprietárne licencie veľmi striktne definujú a vymedzujú práva a povinnosti autora a užívateľa voči softvérovému riešeniu. Možnosť používania softvérového riešenia pod Proprietárnou licenciou je spravidla podmienené poplatkom. Až po jeho zaplatení môže užívateľ používať daný softvér, ale aj to s určitými obmedzeniami. Licencia umožňuje užívanie softvéru iba danou osobou, často zakazuje akúkoľvek manipuláciu či modifikáciu, redistribúciu a akúkoľvek snahu o reverse engineering (spätné získanie zdrojového kódu)[20]. Napriek tejto reštriktívnej povahe sú proprietárne licencie najčastejšie využívané licencie v softvérovom priemysle. Tomuto rozšíreniu proprietárnych licencii vďačíme veľkým softvérovým spoločnostiam, ktoré dôsledne licencujú každý vyprodukovaný softvér. Medzi najznámejšie softvérové produkty pod proprietárnymi licenciami sú Microsoft Windows, Apple Mac OS[21].

4.2 Free/Open source (Slobodné) licencie

Slobodný softvér na rozdiel od proprietárneho softvéru, nie je motivovaný finančným ziskom a z toho dôvodu sú slobodne licencie odlišne formulované oproti klasickým proprietárnym licenciám. Proprietárne licencie sú hlavne reštriktívneho charakteru a obmedzujú možnosti užívateľa. Slobodne licencie práve naopak explicitne zaisťujú slobodu užívateľovi, aby modifikoval, kopíroval a šíril softvér pod slobodnou licenciou. Už samotná filozofia slobodného softvéru a ich licencii (ktorá je diskutovaná v nasledujúcich kapitolách) je zameraná na benefit spoločnosti. Medzi najznámejšie slobodné licencie patri MIT, BSD a GNU GPL, ktorá je v nasledujúcich kapitolách podrobne rozobraná[22].

4.3 Hybridné/ kombinované licencie

Tretou skupinou sú hybridné licencie. Tieto hybridné licencie majú v sebe prvky proprietárnych a slobodných licencii. Hybridne licencie zastrešujú softvér, ktorý má určité reštrikcie voči užívateľovi, ale v oveľa menšom pomere oproti klasickým proprietárnym

16 licenciám. Na druhej strane zaručuje užívateľom určité slobody a možnosti, i keď nie v takom rozsahu ako klasické slobodné licencie[23].

4.4 Public Domain – Verejná doména

Malú skupinu tvoria takzvané Public Domain (verejná doména) programy, ktoré nemajú žiadnu právnu ochranu. Inými slovami, ktokoľvek môže použiť časť kódu bez akýchkoľvek obligácii voči autorovi. Public Domain softvér je de facto verejne vlastnený softvér a nikto si nemôže naň uplatniť autorské právo[24]. V Českom práve je ale situácia komplikovanejšia, pretože autorské právo neumožňuje sa autorovi vzdať vlastných osobnostných práv v dielu. Z tohto dôvodu je Public Domain právne nerealizovateľný v Českej republike. V USA, ktoré funguje pod odlišným právnym systémom (Anglosaské)9 je Public Domain bezproblémovo realizovateľné a veľmi populárne v Open Source komunite.

4.5 Rozdelenie softvéru podľa Free Software Foundation

Alternatívne rozdelenie, ktoré uznáva aj Free Software Foundation, hovorí iba o dvoch skupinách softvéru a to slobodného a proprietárneho. Softvér delia do týchto dvoch skupín podľa ich prevládajúcich čŕt akými sú:

 Aký druh licencie je použitý?

9 Anglosaské alebo Common Law je označenie právneho systému v anglicky hovoriacich krajinách (Británia, USA...). 17

 Je zdrojový kód uverejnený?  Je použitý Copyleft?  Je program spoplatnený pre všetkých užívateľov?  Aké sú možnosti distribúcie?  Sú uplatnené reštriktívne opatrenia?  Je možnosť modifikovať program pre vlastné potreby?

Chao-Kuei uverejnil diagram, ktorý bol niekoľkokrát aktualizovaný a graficky znázorňuje rozdelenie typu softvéru[25].

S rastúcou tendenciou používania proprietárnych licencii od výrobcov softvéru rastie aj nespokojnosť pokročilých užívateľov a programátorov, ktorí nesúhlasia s podmienkami proprietárnych licencii a požadujú voľnejšie licenčné podmienky. Ich nespokojnosť napomohla sformovaniu myšlienky slobodného softvéru, kde by užívateľ mal slobodu modifikovať a šíriť softvér bez takých prísnych obmedzení.

5. Slobodný softvér

5.1 História slobodného softvéru

Vývoj softvéru v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia bol veľmi ovplyvnený situáciou na trhu so softvérovými riešeniami. V roku 1982 Bill Gates s firmou Microsoft uviedol MS-DOS 1.0 pre IBM PC pod proprietárnou OEM licenciou, čím sa začala éra softvérového magnáta Microsoftu. Úspech tohto produktu umocnil myšlienky vo využívaní proprietárnych licencií a boli masovo nasadzované na softvérové riešenia. Túto situáciu znepokojene sledoval Richard Matthew Stallman, ktorý pracoval pre Massachusetts Institute of Technology (MIT)[26]. Počas práce v MIT sa situácia podľa slov Stallmana, na poli softvéru dramaticky zhoršila. Richard Stallman považuje za koreň zla

18 a proprietárneho softvéru „The Copyright Act of 1976“[27]. Je to zákon o Autorskom práve, ktorý umožnil nekompromisné licencovanie softvérových riešení. Veľmi dôležitým zlomom v Stallmanovom živote, ktorý odštartoval reťazec udalosti, ktoré ovplyvnili celý svet, nastal v roku 1980, keď Stallmanovi v práci (MIT) nainštalovali novú laserovú tlačiareň Xerox 9700 a Xerox odmietol Stallmanovi poskytnúť prístup k zdrojovému kódu k ovládačom tlačiarne. Dôvod prečo Stallman požadoval prístup k zdrojovému kódu bol prostý. Potreboval doprogramovať určité funkcie, na ktoré jeho kolegovia boli zvyknutí a potrebovali k práci. Nemožnosť tejto modifikácie Stallman považoval za obrovskú nevýhodu a presvedčila ho o nutnosti slobodného softvéru[28].

Na základe tejto zlej skúsenosti s proprietárnym softvérom, Stallman spolu so spolupracovníkmi a kamarátmi založil Lisp Machines Inc. (LMI), ktorá produkovala slobodný softvér. Stallman argumentoval nutnosťou etablovania slobodného softvéru a potrebou možnosti upravovať softvér, ktorý každodenne používame. Snahy o proprietárny softvér Stallman považuje za antisociálne a neetické. Táto nespokojnosť vyvrcholila vo februári 1984, keď Stallman dal výpoveď v práci (MIT) a začal sa plne venovať svojmu novému projektu GNU projektu, ktorý ohlásil 27. Septembra 1983[29].

5.2 GNU Projekt

GNU projekt inicializovaný Richardom Stallmanom 27. septembra 1983, je projekt propagujúci slobodný software a masovú kolaboráciu na tvorbe softvéru. Základnou myšlienkou pri zrode GNU projektu bolo: „vytvorenie dostatočného množstva slobodného softvéru, aby sa dalo fungovať bez akéhokoľvek proprietárneho softvéru“[30]. Aby sa mohla táto myšlienka stať realitou Stallman a spol. museli začať úplne od základu a teda museli sprvoti vytvoriť operačný systém, ktorý by nebol proprietárny. Ako čiastočný podklad použili UNIX a vytvorili systém s označením GNU. GNU je rekurzívna skratka „GNU's Not Unix“, čo v preklade znamená: „GNU nie je UNIX“. Ciel vytvorenia slobodného

19 operačného systému sa podaril v roku 1991, keď mladý fínsky študent Linus Benedict Torvalds úspešné vytvoril prvý Linuxový kernel10[31].

GNU projekt nebol zameraný výhradne na vytvorenie operačného systému, ale aktívne programoval softvér všetkého druhu ako je emacs, Lisp, debuggery, parsery, generátory a mnoho ďalšieho slobodného softvéru. Ako sa GNU projekt rozširoval ani proprietárny softvér nezaostával a v auguste 1985 Microsoft vydal Windows 1.0. Je otázne, či bolo vydanie Windows 1.0 ďalší zlomový bod aby Stallman o dva mesiace (4. Október, 1985), založil Free Software Foundation (FSF)[32].

5.3 Free Software Foundation

Free Software Foundation je nezisková organizácia založená v Massachusetts, USA, Richardom Stallmanom, 4. októbra 1985. Cieľom tejto organizácie je podporiť slobodný softvér a spolu s propagáciou, že softvér môže byť voľne prístupný vrátane jeho šírenia a modifikácie. Toto presvedčenie vyjadruje aj ich motto: „Free Software, Free Society“. Co v preklade znamená: „Slobodný Softvér, Slobodná Spoločnosť“[33].

Na rozdiel od GNU projektu Free Software Foundation produkuje viac ako len slobodný softvér. Aktívne spolupracuje s právnickými spoločnosťami ako je Software Freedom Law Center (SFLC) či Creative Commons[34].

5.4 Software Freedom Law Center (SFLC)

Software Freedom Law Center (SFLC) je organizácia úzko spätá s Free Software Foundation. Organizácia bola založená profesorom práv Ebenom Moglenom. SFLC poskytuje zdarma právnu pomoc a ochranu pre neziskové organizácie pre slobodný softvér. Svoju existenciu začala pomerne neskoro a to až v roku 2005, ale ich angažovanosť vo Free Software Foundation je veľmi vysoká a ma veľký podiel na najaktuálnejšej verši GNU GPLv3. SFLC aktívne obhajuje a bojuje za práva slobodného

10 Jadro operačného systému. 20 softvéru a 11. Decembra 2008 podala mnohé súdne žaloby softvérových a hardvérových gigantov ako je Cisco Systems Inc., za opakované porušovanie GNU GPL licencii[35].

5.5 Copyleft

Copyleft je špeciálne využitie autorského práva. Copyleft je slovná hračka anglického slova Copyright. Význam Copyleft licencie je, že každý program vytvorený pod touto licenciou, musí byť následné šírený výhradné pod touto licenciou. To znamená, že ak sa použije čo i len malá časť softvérového kódu licencovaný za pomoci Copyleftu, tak výsledný program automaticky musí byť distribuovaný pod Copyleft licenciou. Túto Copyleft licenciu je možné zakomponovať aj do iných licencií pre ochranu odvodených programov. Na porušení Copyleftu boli postavené súdne žaloby (s úspešným koncom), napr. Software Freedom Law Center (SFLC) proti Cisco Systems Inc., ktorý využíval časti slobodného softvéru pod Copyleftom, ale prezentoval ho pod proprietárnou licenciou[36].

5.6 Free culture movement a Creative Commons

Organizácie ako GNU projekt, Free Software Foundation, Software Freedom Law Center a iné bojujú za slobodný softvér už dlhé roky. Úsilie týchto organizácii sa odráža na spoločnosti, kde vzniklo spoločenské hnutie označované ako Free Culture Movement, ktoré propaguje slobodu softvéru jeho užívania, modifikovania a šírenia prostredníctvom internetu a ostatných médií. Toto hnutie zároveň smeruje svoj boj proti reštriktívnemu používaniu softvérových riešení. Free Culture Movement podnietil vznik ďalších organizácii v boji za slobodný softvér. Jednou z najznámejších je nezisková organizácia Creative Commons so sídlom v Kalifornii, USA. Táto organizácia venuje všetku energiu na šírenie znalostí a softvérových podkladov, prostredníctvom ktorých môžu autori uverejniť svoje diela s požadovanými právami. Aby mohla Creative Commons legálne chrániť svoj cieľ, vydala niekoľko rôznych copyright licencii známych ako Creative Commons Licenses, ktoré sú voľne prístupné pre verejnosť (Creative Commons sama uvádza, že sa jej licencie

21 priamo nehodia na licencovanie softvéru). Tieto licencie umožňujú autorom špecifikovať práva, ktoré požadujú a ktorých sa zriekajú pre benefit spoločnosti[37].

5.7 Filozofia free culture movement

Filozofia free culture je postavená na idei, kde informácia nie je hmotný artikel. V klasickom hmotnom svete, ak mám vec a dám ju druhej osobe, tak ja o tú vec prichádzam, pretože už ju nemám. Tento klasicky model vlastníctva funguje iba v hmotnom svete, kde reprodukcia danej veci vyžaduje čas a materiál. Avšak v nehmotnom svete je to inak. Ak vlastníme informáciu a poskytneme ju niekomu inému, tak o danú informáciu sme sami neprišli, ani sme neznížili jej kvalitatívnu hodnotu a danú informáciu máme obaja. To znamená, že poskytovateľ informácie nie je nijak okradnutý o danú informáciu, keďže ňou stále plne disponuje, argumentuje Richard Stallman[38].

Ďalším bodom, ktorým free culture argumentuje je pozícia užívateľa, do ktorej sa dostáva užívateľ pri zakúpení proprietárneho softvéru. Užívateľ musí súhlasiť s podmienkami, ktoré ho obmedzujú snáď v každom možnom aspekte. Užívateľ nemôže de facto urobiť nič nad rámec podmienok a akékoľvek pokusy o zveľadenie či upravenie softvéru pre potreby užívateľa sú nemožné. Zároveň proprietárny softvér núti užívateľa do nežiaduceho Vendor lock-in, teda proprietárneho uzamknutia jedného výrobcu[39].

V tomto momente je nutné vysvetliť pojem Free software, ktorý je vzývaný Free kultúrou. Slovo free neznamená „zdarma“ alebo „slobodný“, GNU projekt to prirovnáva, ako „free speech, not free beer”, „sloboda prejavu, nie pivo zdarma“[40].

Nadácia Free Software Foundation (FSF) dokonca vytvorila 4 všeobecné pravidla, podľa ktorých sa má free culture riadiť[41]:

1. Sloboda spustiť akýkoľvek program na akýkoľvek účel. 2. Slobodu na študovanie a modifikáciu programu (slobodný prístup k zdrojovému kódu). 3. Slobodu kopírovať program a pomáhať ostatným.

4. Slobodu vylepšovať program a poskytnúť toto vylepšenie verejnosti pre benefit spoločnosti.

Na základe týchto pravidiel je postavená aj jedna z najpoužívanejších licencii GNU GPLv2, ktorá je v nasledujúcich kapitolách podrobne rozobraná.

6. GNU GPL

6.1 História vzniku GNU GPL

GNU General Public License (GNU GPL) spísal Richard Stallman ako súčasť jeho GNU projektu. Dôvodom spísania GPL licencie boli nepríjemnosti s hrubým zneužitím Stallmanových programov, ktoré boli doposiaľ nejednotne licencované. Stallamanove programy tvorené pod GNU projektom mali vytvorené individuálne licencie, ako sú GNU Emacs, GNU debugger a GNU C kompilátor licencia. Bohužiaľ, tieto licencie neboli medzi sebou plne kompatibilné. Fakt, že GNU projekt nemal jednotnú licenciu pre ich produkovaný softvér, v rokoch 1984 až 1988, vytvoril sa priestor a podmienky pre ich zneužitie[42].

James Cosling (autor NeWs, Java programovacieho jazyku a UniPress pod Emacs), vtedy ešte nevedomky, využil nejednotnosť GNU licencií a na Stallmanovom programe Emacs postavil vlastný Cosling Emacs v programovacom jazyku C. Cosling v dobrej viere umožnil Stallmanovi používať jeho upravenú a vylepšenú verziu Emacsu, ktorá sa objavila v roku 1985 v GNU Emacs verzii 15.34. Následne však Cosling predal svoje práva k jeho modifikovanému Emacs organizácii UniPress. Avšak po tejto akvizícii nastali problémy. UniPress, ktorý si upravil a prelicencoval odkúpený Emacs, požadoval od Stallmana, aby prestal distribuovať Emacs v jeho GNU projekte a Stallmanovi neostávalo nič iné, len sa podriadiť[43]. Napriek tomu, že Stallman bol pôvodným autorom prvého Emacsu, bol nútený ho prestať distribuovať. Stallman tak musel nedobrovoľne naprogramovať ďalší

Emacs: „So I was forced to rewrite all the rest“11, ale tento neúspech ochránenia softvéru, považuje za veľkú osobnú prehru: „So they won a tremendous victory. And I certainly wouldn't ever cooperate with them in any fashion after that.“12[44].

Stallman na základe tejto prehry, počas rokov 1985 až 1989, vypracoval prvú verziu GNU GPL licencie, ktorá úplné prepracovala ochranu slobodného softvéru a stala sa pionierom a poslúžila ako základ desiatkam odvodených licencií. GNU GPL verzia 1, bola uverejnená 25 februára 1989.

6.2 GNU GPL v.1

Prvá verzia GNU GPL bola pomerne strohá a snažila sa ošetriť zásadné problémy, ktoré trápili programátorov. Prvým bodom, ktorý GPL rozoberala bola ochrana proti obmedzovaniu práv a slobody užívateľov a programátorov. Ako podklad boli použite práva, ktoré uznáva a považuje za správne Richard Stallman. GPL zaväzuje distribútorov slobodného softvéru publikovať aj kompletný, človeku čitateľný zdrojový kód a je nepostačujúce uverejnenie iba binárneho či spustiteľného kódu. Zároveň, všetky publikované verzie daného softvéru (GPL explicitne zdôrazňuje zdrojový kód) musia byť publikovane pod tou istou licenciou[45]. Ďalší problém, ktorý GPL v1 rieši, je situácia, kde sa spája alebo kombinuje slobodný softvér pod GPL licenciou so softvérom pod inou licenciou (napr. proprietárna). V minulosti distribútori zámerne spájali slobodný softvér s proprietárnym, aby mohli následne uplatniť na cele dielo licenčné podmienky, ktoré primárne vyhovujú distribútorovi a nie užívateľovi. Spravidla sú a boli to reštriktívnejšie podmienky a tým obmedzovali užívateľov a programátorov čím vznikla neakceptovateľná situácia, kde sú narušené podmienky slobodného softvéru. Aby sa zabránilo takýmto situáciám, GPL jasne definuje postup (sekcia 2b. a 4.) tak, že celý softvér (vrátane proprietárnej časti) musí byť šírený pod GPL, bez akejkoľvek výnimky[46].

11 „A tak som bol nútený prepísať zvyšok.“ 12 „Bolo to ich obrovské víťazstvo. Už by som nikdy s nimi takto nespolupracoval po takomto zážitku.” 24

GPL v.1 má v sebe zakomponovaný aj Copyleft, vďaka čomu je GPL prezývaná ako „vírová“ licencia, pretože v prípade distribuovania akejkoľvek modifikácie či odvodeniny softvéru pod GPL licenciou, takisto musí byť distribuovaná pod GPL. Odborná verejnosť považuje zakomponovanie Copyleftu do GPL, ako kľúčový bod úspechu nielen samotnej GPL licencie ale aj všetkých systémov a programov založených na Linuxe. Vďaka tejto kombinácii GPL a Copyleftu, programátori slobodného softvéru vedia, že ich softvér ostane slobodný a nemusia sa báť, že ich vynaložené úsilie nezneužije nejaká softvérová spoločnosť a nebude ho vykorisťovať pre vlastný prospech na úkor spoločnosti[47].

6.3 GNU GPL v.2

Následník GPL v1, bol uvedený v roku 1991 pod označením GNU GPL v2. Táto druhá verzia dopĺňa rozširuje pôvodnú GPL v1 licenciu. Najdôležitejším rozšírením je sekcia 7. Táto sekcia je prezývaná ako „Liberty or Death“ v preklade „Sloboda alebo Smrť“. Sekcia 7. hovorí o tom, že ak je dotyčný, nútený uplatniť akékoľvek reštriktívne opatrenia, ktoré sú v rozpore s licenčnými podmienkami tejto licencie (GPL), v tom prípade nesmie ďalej šíriť tento softvér. Sekcia 7 je vlastne reakcia na situácie, ktoré vznikli, kde spoločnosti hľadali spôsob ako eliminovať nutnosť zdieľať zdrojový kód a vyhnúť sa vydávaniu softvéru pod GPL[48]. GPL ďalej stanovuje, že ak vyšlo súdne rozhodnutie či žaloba za porušovanie patentu, či iný záväzný právny dôvod, distribútor nesmie ďalej šíriť takýto softvér. Spoločnostiam tak GPL jasne dáva najavo, že si musia vybrať buď sa plne podriadiť GPL licencii alebo vôbec neprodukovať takýto právne problémový softvér.

6.4 GNU GPL v.3

GPL v2 bola veľmi úspešná, o čom svedčí aj fakt, že až koncom roku 2005 sa začali prípravy na vytvorenie následníka pod označením GPL v3. Zrodenie finálnej verzie GPL v3 trvalo podstatne dlhšie než sa predpokladalo. Pred vydaním finálnej verzie GPL v3 boli uverejnené 4 verejne diskutované drafty a široká verejnosť mohla podávať svoje návrhy a pripomienky. Oproti pôvodným verziám GPL v3 je na vyššej úrovni po právnej stránke,

25 pretože sa popri Stallmanovi do návrhu GPL v3 zapojila široká verejnosť a hlavne právnik Eben Moglen zo Software Freedom Law Center. Oficiálne predstavenie finálnej verzie GPL v3 nastalo 29. Júna 2007[49]. GPL v3 obsahuje mnohé zmeny. Najpodstatnejšou zmenou v GPL v3 je nový vzťah k softvérovým patentom, kompatibilite slobodných licencii a riešeniu otázky hardvérového obmedzovania modifikácie softvéru známa ako tiviozácia. Ďalšie zmeny riešia problémy, ako internacionalizácia, ako sú riešené problémy v prípade medzinárodného porušovania patentov a GPL licencii. GPL v3 uvádza aj kompatibilitu s GNU Affero General Public License a to za pomoci Affero sekcie, kde umožňuje autorom pridávať ďalšie podmienky a požiadavky na distribútora daného softvéru. Zároveň GPL v3 zavádza kompatibilitu s Apache licenciou a snaží sa eliminovať možnosť zneužívania crosslicencing[50]. Napriek markantným pokrokom v GPL v3, mnohí odmietajú GPL v3 z rôznych dôvodov (od jej komplikovanosti a až po problémy s technickou implementáciou ) a preto je momentálne stále najpopulárnejšia GPL v2. Celkovo sú GPL licencie veľmi využívané a podľa Red Hat Linux v roku 2001 bolo 50% slobodného softvéru licencovaného pod GPL. V roku 2006, podľa databázy Sourceforge.net je podiel GPL až 68% zatiaľ čo server Freshmeat uvádza hodnotu okolo 65%, v roku 2007[51].

7. Licenčné podmienky GPL v.2

7.1 Preambula

GPL licencia je zložená z preambule, 13 sekcii a návodu na použitie. Pred samotnou licenciou (aj preambulou) nachádzame deklaráciu o autorskom práve k tejto licencii pre Free Software Foundation, Inc. a práva a povinnosti, ktoré ukladá užívateľom tejto licencie. Taktiež obsahuje vysvetlenie, že každý môže túto licenciu použiť (a to od slova do slova), kopírovať a distribuovať, ale nesmie ju modifikovať. Toto ustanovenie platí, iba pre samotný text licencie.[52]

Je všeobecne známe, že preambula nemá právnu hodnotu, pretože nemá normatívny charakter a tým pádom nemôže mať právny význam. Napriek tomu je používaná, ako vhodný nástroj, ktorý je veľmi dôležitý pre správnu interpretáciu práv a povinností vychádzajúcich z licenčných podmienok licencie (v tomto prípade GNU GPL v2). Preambuly zvyčajne vyjadrujú účel dokumentu, ako v tomto prípade a stručné zhrnutie celej licencie, čím sa stáva dôležitá z pohľadu českého práva, ako nástroj na uľahčenie špecifikovania spôsobu a rozsahu platnosti licencie na daný počítačový program. Free Software Foundation ponúka dodatočné výklady k licencii, ale tie nie sú záväzné pre účastníkov licenčnej zmluvy.[53]

Prvý odstavec Preambuly GPL, vysvetľuje filozofiu, na ktorej je licencia postavená a jej cieľ, ktorý chce dosiahnuť a to zaručiť práva zdieľať a modifikovať slobodný softvér: “guarantee your freedom to share and change free software”. Ďalší odstavec vysvetľuje význam free, ako free softvér a nutnosť zverejneného zdrojového kódu. Ostatné odstavce preambuly sú zhrnutím celej licencie a odkazujú na distribúciu, modifikáciu, zneužívanie free softvéru a problematiku so softvérovými patentmi.[54]

7.2 Sekcia 0. – Všeobecné podmienky

Sekcia 0. Hovorí, že je možné aplikovať túto licenciu na akýkoľvek program. Podmienkou je, aby autor priložil informáciu, že program je šírený pod GPL. Toto nariaďuje aj všetkým odvodeným dielam a programom “work based on the program” a to aj keď odvodenina obsahuje čo i len najmenšiu časť z pôvodného diela (a to vrátané prekladov do iných jazykov). Odborníci považujú tento pojem (“work based on the program”)13 za nie veľmi vhodný a to preto, lebo licencia nemá žiadne ďalšie definovanie odvodeného diela[55]. Tento problém do určitej miery zmierňuje fakt, že licencia obsahuje návod na aplikovanie licencie a to hneď na konci licencie, na všetky novo vzniknuté programy.

V ďalšom odseku sekcie 0, je vymedzená pôsobnosť licencie, ktorá hovorí, že rámec, ktorý licencia pokrýva je od kopírovania, cez distribúciu až po modifikáciu. Aktivity

13 Všetky odvodené diela daného programu 27 nad tento rámec nie sú pokryté touto licenciou. Tieto pojmy (kopírovanie, distribúcia a modifikácia) sú podrobnejšie rozobrané v nasledujúcich sekciách licencie. Posledná časť sekcie hovorí o spustiteľnosti programu. Spustiteľnosť programu nie je limitovaná a výstup programu je pokrytý licenciou iba vtedy, ak samotný výstup tvorí samostatné dielo. To znamená, že program pod GPL licenciou vytvára zo vstupných údajov ďalší program (napríklad modifikátory zdrojového kódu, templates). Je náročné určiť, kde je hranica a čo sa dá považovať za samotný výstupný program, čoho sú si vedomí aj autori GPL a preto pridali klauzulu, že záleží od toho čo je cieľom výstupu programu[56].

7.3 Sekcia 1. – kopírovanie

Prvá sekcia licencie sa zaoberá kopírovaním a šírením softvéru pod GPL. GPL umožňuje slobodne zhotovovať kópie a distribuovať ich na akomkoľvek médiu. Podmienkou je, že ku kopírovanému softvéru bude viditeľne a správne zverejnená informácia o autorskom práve a absencie záruky (absencia záruky je podrobne rozoberaná až na konci licencie). Tieto informácie, musia byť zakomponované alebo obsiahnuté v balíku so softvérom. V praxi to znamená, že distribútor musí pribaliť licenčné podmienky ku každému softvéru pod GPL. Distribútor má niekoľko možností, ako túto podmienku splniť. Prvou je poskytovanie archivovaného balíku (.rar, .zip, .7z)14, ktorý obsahuje textový súbor s GPL licenčnými podmienkami. Druhou možnosťou je zakomponovanie licencie do zdrojového kódu alebo do časti programu, kde je užívateľovi prístupný. Táto druhá možnosť nie je vždy možná, pretože to znamená modifikáciu softvéru a z toho vyplývajú ďalšie podmienky. Tretia možnosť, pomerne často využívaná je zakomponovanie licenčných podmienok do installera (.msi, .exe)15, ktorá informuje užívateľa ešte pred použitím, že daný program je pod GPL licenciou. GPL umožňuje distribútorom poskytovať tento softvér aj za úplatu. Pod úplatou sú mienené iba náklady na médium a samotnú distribúciu, nie však za program samotný. Distribútor môže naviac ponúknuť záruku na softvér ako benefit za poplatok. Táto prvá sekcia platí výhradné vtedy ak je

14 Kompresné formáty, kde .7z je distribuovaný pod GNU LGPL licenciou. 15 Nástroje umožňujúce inštaláciu programov pod MS Windows. 28 distribuované dielo nezmenené oproti originálu.[57]

7.4 Sekcia 2. – Modifikácia

Sekcia 1 hovorí o práve kopírovať a distribuovať neupravené diela. Sekcia 2 už postupuje ďalej a pridáva možnosť modifikácie softvéru a preto je odborníkmi považovaná za najdôležitejšie ustanovenie celej licencie. Táto možnosť modifikácie a následnej distribúcie upraveného softvéru má ale svoje pravidlá, ktoré musia byť dodržané. Prvou podmienkou je, že všetky modifikované súbory v programe musia obsahovať zreteľné označenie o ich modifikácii spolu s dátumom ich zmeny. Druhou podmienkou je, že ak distribuovaný softvér obsahuje buď i nepatrnú časť alebo je derivovaný, kopírovaný, či súčasťou pôvodného GPL softvéru, tak modifikovaný softvér musí byť výhradne šírený pod GNU GPL a to bez poplatkov (výnimkou sú náklady na médium a distribúciu). Táto druhá podmienka je špecifická, pretože obsahuje Copyleft a teda núti, aby každý odvodený softvér bol distribuovaný výhradne pod touto istou licenciou. Tu je nutné podotknúť, že advokát Jozef Aujezdský argumentuje, že táto druhá podmienka je nesplniteľná, pretože takéto zmluvné ujedanie, kde sa musia riadiť výhradne danou licenciou, „nie je dostatočne určité, aby mohlo tvoriť platný právny úkon“[58]. Validita tohto argumentu závisí na prísnosti posúdenia licencie po právnickej stránke. Tretia podmienka je zameraná primárne na technické riešenie informovania užívateľa daného softvéru, že daný program beží pod GPL. V prípade, že modifikovaný program funguje tak, že interaktívne číta príkazy, je nutné, aby program pri spustení zobrazil hlásenie, ktoré bude obsahovať informáciu o autorskom práve, pod akou licenciou je licencovaný a že neexistuje žiadna záruka (ak je záruka explicitne poskytnutá je nutne uviesť kto ju poskytuje). Zároveň musí užívateľovi oznámiť, kde nájde kompletné licenčné podmienky. V prípade, že program je sám interaktívny, tak táto nutnosť poskytovania informácie pri spustení programu odpadá[59].

Tieto tri podmienky sa vzťahujú k dielu ako celku. V situácii, kde by bol softvér zložený z niekoľkých častí a tieto časti je možné považovať za nezávislé a samostatne fungujúce programy/diela a sú ešte šírené nezávislo, tak sa na ne táto licencia nevzťahuje

(ak nie sú šírené pod GPL licenciou). Avšak ak sú takéto časti softvéru šírené ako celok, tak je nutné, aby boli všetky časti šírené pod GPL licenciou a poskytnutý zdrojový kód ostatným užívateľom. Toto neplatí ak je dielo iba spojené na distribučnom médiu[60].

7.5 Sekcia 3. – Distribúcia modifikovaného softvéru

Tretia sekcia rozširuje podmienky sekcií 1 a 2 o nutnosť poskytovania informácie o zdrojovom kóde. Samotná licencia dáva na výber distribútorom 3 možnosti, ako poskytnúť informáciu o zdrojovom kóde k danému softvéru a distribútor musí jednu z nich použiť:

1. Buď uverejní zdrojový kód spolu so strojovým kódom, ako jeden balík, ktorý je distribuovaný pod pravidlami sekcie 1 alebo 2, alebo

2. k softvéru prípoji ponuku (validnú aspoň na 3 roky), ktorá ponúka tretím stranám možnosť získať kópie zdrojového kódu a to buď bez poplatku alebo za poplatok, ktorý nepresahuje náklady na distribúciu samotného zdrojového kódu.

3. Tretia alternatíva platí iba pre nekomerčnú distribúciu ak užívateľ získal softvér s informáciou podľa klauzuly č.2, tak musí tieto informácie v softvéri ponechať pre prípad ďalšej distribúcie.

Aby sa predišlo diskusii a pokusom o zneužitie táto sekcia obsahuje aj definíciu zdrojového kódu a špecifikuje všetky prvky, ktoré sa počítajú do zdrojového kódu (a to všetky moduly, pomocné súbory a skripty). Výnimkou sú softvérové časti, ktoré samotné sú v zdrojovej podobe, napríklad Kernel16 operačného systému, ktorý je kompilovaný až užívateľom alebo softvér, ktorý je v reálnom čase interpretovaný prekladačom alebo interpretom[61].

16 Jadro operačného systému. 30

7.6 Sekcia 4. – Zákaz užívania licencie

Štvrtá sekcia sa zaoberá porušovaním licencie. V prípade, že je licencia porušená (nesplnil alebo porušil niektorú sekciu z licencie) užívateľ stráca nárok a právo kopírovať, modifikovať, distribuovať a podlicencovať17 daný program. Výhodou poskytovanou GPL je to, že ak jeden distribútor poruší alebo prestane súhlasiť s podmienkami tak to nijako neovplyvňuje užívateľov, ktorí využili buď distribučné kanály alebo modifikovanú verziu softvéru, ktorú daný distribútor poskytoval. Toto platí v prípade, že sami neporušujú ustanovenia GPL[62].

7.7 Sekcia 5. – Právo odmietnuť GPL licenciu

Piata sekcia GPL licencie je do určitej miery nepotrebná z pohľadu Českého práva. Sekcia 5 má deklaratívny charakter, ktorý je vhodnejší pre angloamerické právo. Samotná sekcia hovorí o tom, že každý má právo sa rozhodnúť, či bude súhlasiť s touto licenciou alebo nie. Avšak v prípade, že chce kopírovať modifikovať a distribuovať softvér chránený za pomoci GPL, je nutné súhlasiť s licenčnými podmienkami[63].

7.8 Sekcia 6. – Redistribúcia

Šiesta sekcia hovorí o redistribúcii softvéru. Pri každej redistribúcii softvéru prijímateľ automaticky získava práva na kopírovanie, modifikovanie a distribúciu (ak súhlasí s podmienkami GPL). Znamená to, že keď softvér distribuuje tretia osoba osobám ďalším, tak tieto osoby nezískavajú licenciu a práva od tretej osoby ale priamo od autora na šírenie tohto diela. Týmto pádom nikto nie je výhradným držiteľom práv na dielo a teda si nemôže uplatniť akékoľvek ďalšie reštriktívne ustanovenia či ďalšie nároky[64].

17 Licencovane softvéru tretím osobám. 31

7.9 Sekcia 7. – Sloboda alebo smrť

Najdôležitejším pokrokom oproti GNU GPL v1 je rozšírenie o sekciu 7. Táto sekcia je prezývaná Stallmanom ako „Liberty or Death“ v preklade „Sloboda alebo Smrť“.[65] Sekcia 7, hovorí o tom, že ak je dotyčný (distribútor) nútený uplatniť akékoľvek reštriktívne opatrenia a to buď z dôvodu rozhodnutia sudu, obvinenia z porušenia patentu, či iného závažného právneho (i neprávneho) dôvodu, ktoré sú v rozpore s licenčnými podmienkami tejto licencie (GPL), v tom prípade nesmie ďalej šíriť tento softvér. V prípade, že by majiteľ patentu umožnil distribúciu patentu ako súčasti slobodného softvéru bez poplatku, tak je možné daný softvér bezproblémovo šíriť, ale ak by sa majiteľ patentu dožadoval royalty (poplatky, honoráru) za užitie patentu, v tom prípade takýto softvér nesmie byť ďalej distribuovaný. Sekcia 7 je vlastne reakcia na situácie, ktoré vznikli, kde spoločnosti hľadali spôsob ako eliminovať nutnosť zdieľať zdrojový kód a vyhnúť sa vydávaniu softvéru pod GPL. Spoločnostiam tak GPL jasne dáva najavo, že si musia vybrať buď sa plne podriadiť GPL licencii alebo vôbec neprodukovať takýto právne problémový softvér[66].

Ďalší paragraf vysvetľuje potrebu a význam tejto sekcie. Zmyslom nie je nútiť zneužívanie patentov alebo znevažovať autorské práva, ale zaistiť integritu systému šírenia slobodného softvéru a zaistiť jeho rozvoj.

7.10 Sekcia 8. – Teritoriálna ochrana

Ôsma sekcia má veľmi podobné rysy s Českým autorským zákonom a to § 50, ktorý rozpráva o teritoriálnej pôsobnosti licencie. V prípade, že patent má pôsobnosť v určitých krajinách, je stále možné kopírovať, šíriť a distribuovať softvér s daným patentom v krajinách, kde nie je pôsobnosť patentu. Je však nutné tento fakt oznámiť v licencii[67].

7.11 Sekcia 9 a 10. – Doplnkové informácie

Deviata a desiata sekcia sú prevažne informatívneho charakteru a poskytujú dodatočné informácie. Sekcia nám poskytuje informácie, že FSF18 z času na čas vydáva nové verzie licencie GPL, ktoré sa budú držať toho istého presvedčenia a môžu sa líšiť iba detailoch. Zaujímavou časťou deviatej sekcie, dôležitej pre naberateľa licencie je fakt, že GPL umožňuje si vybrať verziu, pod ktorou bude užívateľ program používať. Toto platí, ak je v podmienkach stanovená verzia a je pridaný dodatok: „any later version“ čím si môže užívateľ vybrať buď konkrétnu alebo novšiu verziu licencie. V prípade, že nie je špecifikovaná žiadna „prednastavená“ verzia, užívateľ môže použiť akúkoľvek verziu GPL. Nešpecifikovanie požadovanej “ prednastavenej“ verzie, je považované za nevýhodné pretože staršie verzie GPL obsahujú medzery, ktoré môžu byť zneužité a preto sa odporúča používať vždy najaktuálnejšiu verziu. Zároveň aj tu narážame na právne problémy. Podľa českého práva nie je možné mať taký prejav vlastnej vôle, kde užívateľ súhlasí s licenciami, ktoré ešte nie sú publikované (uplatnenie budúcich licencii typu „any later version“)[68]. Znamená to, že užívateľ nemôže súhlasiť s podmienkami, ktoré ešte nie sú známe a zároveň súhlasiť s riadením pod viacerými zmluvnými podmienkami súčasne. Na základe tejto neurčitosti (v dobe uzatvárania zmluvy nevieme, ako budú vypadať budúce licencie) nie je možné považovať licenciu za platnú. Na druhej strane obchodný zákonník umožňuje úpravu zmlúv a to § 269 odst. 3: „dohoda o určité části smlouvy může být nahrazena dohodou stran o způsobu umožňujícím dodatečné určení obsahu závazku, jestliže tento způsob nezávisí jen na vůli jedné strany.“ V každom prípade zmena zmluvných podmienok vyžaduje súhlas obidvoch strán a aby GPL predišla tomuto problému umožňuje užívateľovi si vybrať licenciu, podľa ktorej bude postupovať. Napriek tejto možnosti mnohí odborníci nesúhlasia s jej významom[69].

Takisto desiata sekcia ma informatívny charakter a určuje postup, ako nasledovať s prípade záujmu o integrovanie časti programu do iného programu. Samotná GPL licencia neumožňuje šíriť dielo pod inými licenčnými podmienkami, ale v prípade potreby môže

18 Free Software Foundation 33 užívateľ kontaktovať samotného autora respektíve spoločnosť (ktorá je vlastníkom autorských práv), ktorý môže na základe vlastného uváženia poskytnúť ďalšie práva.

7.12 Sekcia 11 a 12. – No Warranty – Bez záruky

Vzhľadom na to, že softvér pod GPL je distribuovaný zadarmo (možný poplatok iba za distribúciu), program neposkytuje žiadnu záruku v rozmedzí zákona. GPL licencia umožňuje ponúknuť dodatočnú záruku v prípade záujmu zo strany autora či distribútora. Tieto dve posledné sekcie sú tradične používané v angloamerickej kultúre, pretože umožňujú zrieknuť sa akejkoľvek zodpovednosti za vzniknuté škody a vzniknuté náklady sú na užívateľa[70]. Posledná sekcia licencie upresňuje absenciu záruky a vymenúva najčastejšie situácie, do ktorých sa užívatelia dostavajú a často žiadajú kompenzácie. Napriek tomu, že licencia jasne hovorí o absencii záruky, GPL aj tak pre istotu vymenúva najčastejšie problémy nepokryté zárukou akými sú strata údajov, nepresné kalkulácie alebo nefunkčnosť programu.

V Českom autorskom práve nenachádzame zmienku o záruke na počítačový program. Keďže počítačový program sa nemôže klasifikovať, ako klasický produkt a tým pádom je problém uplatniť všeobecné podmienky záruk z obchodného zákonníku. V prípade, že zmluva alebo licencia obsahuje zmluvné záruky, tak sa postupuje podľa dohodnutých záruk. Toto platí aj pre GPL, pretože presne špecifikuje záruky.

Za koncom licencie nachádzame návod ako aplikovať GNU GPL licenciu. Ukazuje, ako správne použiť túto licenciu a dáva príklady z praxe. Vysvetľuje ako uverejniť informácie o diele, jeho autorovi poprípade spoluautorstva a informácie o prípadných modifikáciách.

8. Problémy s implementáciou GPL

8.1 Nezrovnalosti s kontinentálnym právom

Tieto rozdiely v Amerických a Európskych zákonoch má implikácie aj na štruktúru, spôsob a elementy obsiahnuté v GPL licencii. Vzhľadom na to, že licenčné podmienky GPL sú písané primárne pre Americky trh, GPL obsahuje z pohľadu kontinentálneho práva mnohé nezrovnalosti a tým pádom nie sú korektné z pohľadu českého práva[71]. Podľa advokáta Jozefa Aujezdského sú nezrovnalosti v GPL spôsobene rozdielnymi právnymi systémami natoľko závažné, že považuje GPL licenciu za neuzatvoriteľnú v Českej republike. Aby bola zmluva uzatvoriteľná je nutné doplniť GPL podmienky minimálne o definíciu softvéru[72].

8.2 Technické problémy s implementáciou GPL

Po analýze podmienok GPL je zjavné, že táto licencia je veľmi striktná. Dokonca je považovaná za najstriktnejšiu licenciu pre Open Source softvér a free softvér. V porovnaní s najznámejšími Open Source licenciami ako sú BSD, MIT či Apache Licence, je niekoľko násobne striktnejšie GPL[73]. Za pôvod striktnosti GPL licencie je považovaný Copyleft, pretože vďaka nemu je každý odvodený softvér distribuovaný výhradne pod GPL. Ďalším dôvodom je jej odmietavý postoj k spájaniu Open Source softvéru s proprietárnym, kde preferuje zákaz produkcie a distribúcie takého softvéru, zatiaľ čo ostatne licencie hľadajú spôsoby, ako odladiť licenciu, tak aby mohol Open Source aj proprietárna časť softvéru spolu fungovať. Zároveň nachádzame odmietavý postoj k používaniu patentov v súkromnom vlastníctve (výnimka sú verejne patenty s patenty, ktoré majiteľ uvoľnil pre verejnosť)[74].

Na extrémnu striktnosť GPL licencie poukazuje aj Steve Ballmer (aktuálny CEO Microsoftu) a považuje GPL za rakovinu, ktorá sa šíri na každé intelektuálne vlastníctvo, s ktorým príde do kontaktu: „a cancer that attaches itself in an intellectual property sense

35 to everything it touches”[75]. Poukazuje aj na fakt, že z dôvodu virálnej povahy GPL, musel Microsoft uverejniť kompletný zdrojový kód pre Linuxový driver19 Hyper-V, ktorý obsahuje cca 20 000 riadkov kódu[76]. Takisto Craig Mundie, Microsoft Senior Vice President argumentuje proti GPL, pretože neumožňuje skĺbiť proprietárny softvér s GPL a tým neumožňuje nielen Microsoftu ale i ostatným programátorom tvoriť spoločnosti prospešný softvér, pretože GPL licencia to nepovoľuje[77].

Problém s implementáciou GPL nemajú iba softvérový giganti ale aj samotný programátori či začínajúce spoločnosti. Ak by začínajúca spoločnosť chcela postaviť VOIP20 zariadenie, ktoré bude komunikovať prostredníctvom SIP21. Samotný SIP protokol je IETF22 industriálny štandard23 a je možné ho používať bez obmedzení. To isté platí aj pre UDP24 podklad. No aby VOIP zariadenie fungovalo je za potrebu softvér, ktorý bude fungovať na zariadení a bude podporovať SIP. Samotný SIP nestačí a je nutne pridať knižnicu, ktorá umožní užívateľovi rôzne funkcie a to meniť nastavenia samotného SIP protokolu. Táto široká knižnica funkcií je dlhodobo dostupná pod GPL licenciou[78]. I keď sú tieto funkcie dostupné vrátané ich zdrojového kódu, programátor sa musí rozhodnúť či ich použije a tým pádom infikuje vlastný softvér, ktorý tým pádom musí byť taktiež distribuovaný pod GPL. Ale keďže začínajúca spoločnosť potrebuje profitovať z predaja ich VOIP softvéru a zariadení tak nesmie použiť tieto už naprogramovane funkcie, pretože GPL neumožňuje požadovať finančné ocenenie softvéru pod GPL. Z toho vyplýva, že programátor musí sám naprogramovať niečo čo už je dávno verejne dostupné ale nemôže to použiť. Takto vznikajú dodatočné náklady na vývoj, ktorý je zbytočný[79]. Nastáva tak situácia, kde programátor nemôže implementovať GPL softvér a núti ho sa rozhodnúť, buď úplné proprietárny alebo výhradné Open Source a nič medzi tým. To minimalizuje množstvo programov, ktoré môžu byť postavené za pomoci GPL. GPL neponúka mechanizmus ako

19 Linuxový ovládač do Microsoft Hyper-V Server 20 VOIP – Voice Over Internet Protocol, telefonovanie prostredníctvom internetu. 21 SIP – Session Initiation Protocol, signalizačný protokol určený na vytváranie a ukončovanie multimediálnych spojení(telefónny hovor, video hovor) prostredníctvom Internetu. 22 Internet Engineering Task Force - vytvára a rôzne industriálne a internetové štandardy. Často spolupracuje s W3C ISO/IEC so zameraním na TCP/IP protokoly. 23 Štandardizácia postupov a metód pre vyššiu kompatibilitu medzi výrobcami. 24 UDP – User Datagram Protocol, nespoľahlivý protokol na prenos datagramov v sieti. 36 vytvoriť určitý štandard, na ktorom by programátori mohli tvoriť proprietárny softvér. Výnimkou sú Linux aplikácie, ktoré miesto statického linku25 používajú trap-based API26[80].

Reakciou na problémovosť implementácie GPL softvéru, vznikla alternatíva, ktorá zapĺňa medzeru medzi proprietárnym a Open Source softvérom pod označením FreeBSD27. FreeBSD s vlastnou BSD28 licenciou umožňuje kombinovanie proprietárneho a Open Source softvéru do jedného celku čo podporujú softvérové spoločnosti[81].

Ďalším problémom implementácie GPL je problémovosť stiahnutia takého softvéru z distribúcie. Samotná licencia tento krok neumožňuje. Napriek tomu spoločnosť Mattel, ktorá zakúpila copyright na CPhack29 na základe súdneho rozhodnutia úspešne stiahla celú distribúciu tohto programu vrátane jej modifikácii a odvodenín. Odborníci sa ale nevedia zhodnúť či daný program bol správne licencovaný pod GPL[82]. Napriek tomu sa nastoľuje problém, kde pôvodný autor môže stiahnuť aj diela ďalších autorov, ak sú na ňom postavene či odvodené. Zároveň podľa GPL by nemalo byť možné stiahnuť ani vlastný GPL program z distribúcie.

Pre Open Source programátorov pod GPL vzniká ďalší vážny problém. Fakt, že musia uverejniť zdrojový kód umožňuje konkurencii oveľa rýchlejšie dobehnúť a predbehnúť. Donald Rosenberg vraví, že GPL programátori žijú pod konštantným stresom, pretože kedykoľvek niekto iný môže vydať vylepšenú verziu ich programu a tým pôvodný autori okamžite zaostávajú a dostavajú sa mimo biznis[83].

Problémy s implementáciou GPL môže byť bezproblémová v jednej krajine no v krajine druhej situácia už môže byť opačná. Ako už bolo v tejto prací rozobrané, GPL licencia je písaná primárne podľa Amerických zákonov a vzniknuté nezrovnalosti so zákonmi ostatných štátov sveta spôsobujú niekde väčšiu inde menšiu nekompatibilitu.

25 Určitý druh copyleftu. 26 Určitý druh copyleftu v linuxe 27 FreeBSD je open source operačný systém vychádzajúci zo systému BSD, verzie Unixu. 28 Berkeley Software Distribution License. 29 Program na prehliadanie súborov na čiernej listine censorware od Cyber Patrol 4. 37

Snahy o dosiahnutie celosvetovej ochrany softvéru prostredníctvom GPL je veľmi obtiažne vzhľadom na rozdielne nátury zákonov v krajinách.

9. Záver

Úspešnosť GPL licencie má pre našu spoločnosť veľký význam. Softvér pod GPL licenciou vidíme doslova na každom rohu. GPL softvér nenachádzame iba v počítačoch založených na Linuxe ale aj v mobiloch a v rôznych technických zariadeniach. Vďaka zdieľaniu znalostí, informácii a zdrojových kódov, spoločnosť mohla vyprodukovať mnohé zariadenia, ktoré by inak neexistovali. Veľký význam GPL licencie pre spoločnosť bol aj podnetom k spracovaniu bakalárskej práce o GPL licenciách, pretože znalosť o jej existencii je v nezainteresovaných kruhoch minimálna. Z tohto vychádza aj môj ciel, ozrejmiť spoločnosti, vznik, históriu a význam slobodného softvéru, potrebu slobodných licencii, ako je GNU GPL a ich vzťah k českému právu.

V prvej časti bakalárskej práce sú rozobrané a vysvetlené potrebné terminologické výrazy nutné k správnemu pochopeniu aktuálnej situácie. V tejto sekcii nachádzame terminológiu so zameraním na Informatiku ale zároveň právnickú terminológiu. Rozprava postupuje cez históriu softvéru, vznik Open Source, formulovanie Free Software Foundation a GNU projekt. Ďalšie sekcie analyzujú Slobodný softvér a jeho filozofiu a vznik slobodných licencií. Zo slobodných licencií je dopodrobna rozobratá GNU GPL v2 a je analyzovaná z právnického a zároveň z informatického pohľadu. Kriticky sa analyzuje licencia z pohľadu českého autorského práva. V zvláštnej časti sa poukazuje na problémovosť úspešnej GPL licencie a to hneď z dvoch pohľadov, právneho a informatického.

10. Použitá literatúra

[1] Codexis [databáza]. Verzia 9/2011. Atlas consulting s. r. o., 2011 [cit. 2012-1-12].

[2] Zákon č. 40/1964 Sb., občiansky zákonnik, v neskorších zneniach.

[3] Zákon č. 513/1991 Sb., obchodný zákonnik, v neskorších zneniach.

[4] Sourceforge [online]. Geeknet Inc. [cit. 2012-1-12]. Dostupné z: .

[5] AUJEZDSKÝ, J. Právní aspekty volně šiřitelných počítačových programů. Root.cz. [online]. Vydané dňa 12. 9. 2010. [cit. 17. 2. 2012]. Dostupné z: < http://www.root.cz/specialy/licence/>.

[6] Source Code Definition. The Linux Information Project [online]. Vydané dňa 23.5.2004. [ cit. 2012-1-12]. Dostupné z: .

[7] SPINELLIS, D. Code Reading: The Open Source Perspective. Addison-Wesley Professional, 2003. ISBN 0-201-79940-5.

[8] Harman, M. Why Source Code Analysis and Manipulation Will Always Be Important. 10th IEEE International Working Conference on Source Code Analysis and Manipulation (SCAM 2010). [online]. Timişoara, Romania, 2010 [cit. 2012-1- 12]. Dostupné z: .

[9] ŠTĚDROŇ, B. Ochrana a licencování počítačového programu. 1. vyd. Praha: Wolters Kluwer, 2010. 199 s. ISBN 9788073575557.

[10] AUJEZDSKÝ, J. Právní aspekty volně šiřitelných počítačových programů. Root.cz [online]. Vydané dňa 12. 9. 2010. [cit. 2012-1-12]. Dostupné z: .

[11] LLOYED, I. Information Technology Law. Oxford: Oxford University Press, 2008. 784 s. ISBN 0406975787.

[12] Cross licensing. Wikipedia. [online]. [cit. 2012-1-12]. Dostupné z: .

[13] TÝČ, V. Průmyslová a autorská práva v mezinárodním obchodě. Praha: Linde, 1997. 166 s. Vysokoškolské právnické učebnice. ISBN 80-7201-102-2.

[14] ŠTĚDROŇ, B. Ochrana a licencování počítačového programu. 1. vyd. Praha: Wolters Kluwer, 2010. 199 s. ISBN 9788073575557.

[15] Zákon č. 121/2000 Sb., o právu autorském, o právech souvisejících s právem autorským a o změně některých zákonů (autorský zákon).

[16] ŠTĚDROŇ, B. Ochrana a licencování počítačového programu.1.vyd. Praha: Wolters Kluwer, 2010. 199 s. ISBN 9788073575557.

[17] Zákon č. 121/2000 Sb., o právu autorském, o právech souvisejících s právem autorským a o změně některých zákonů (autorský zákon).

[18] TÝČ, V. Průmyslová a autorská práva v mezinárodním obchodě. 1.vyd. Praha: Linde, 1997. 166 s. Vysokoškolské právnické učebnice. ISBN 80-7201-102-2.

[19] ŠTĚDROŇ, B. Ochrana a licencování počítačového programu. 1. vyd. Praha: Wolters Kluwer, 2010. 199 s. ISBN 9788073575557.

[20] Categories of free and nonfree software. GNU operating System.[online]. Free Software Foundation, Inc. 2010. [cit. 17. 2. 2012]. Dostupné z: .

[21] VENUGOPAL, V. Free software and basic freedom. The Hindu.[online]. Vydané dňa 13. 2. 2012. [cit. 2012-3-12]. Dostupné z: .

[22] LAWRENCE, R. Open Source Licensing. Upper Saddle River: Prentice Hall, 2004. 383 s. ISBN 978-0-13-148787-1. Dostupné z .

[23] Categories of free and nonfree software. GNU operating System. [online]. Free Software Foundation, Inc. 2010. [cit. 2012-1-12]. Dostupné z: .

[24] Public domain. Wikipedia. [online]. [cit. 2012-1-12]. Dostupné z: .

[25] Categories of free and nonfree software. GNU operating System. [online]. Free Software Foundation, Inc. 2010 [cit. 2012-1-12]. Dostupné z: .

[26] Stallman, R. Richard Stallman's Personal Site. [online]. [cit. 2012-1-12]. Dostupné z: .

[27] Free software. Wikipedia. [online]. [cit. 2012-4-12]. Dostupné z: .

[28] Richard Stallman. Wikipedia. [online]. [cit. 2012-4-12]. Dostupné z: .

[29] GNU operating System. Free Software Foundation, Inc. 2010. [online]. [cit. 2012-4-12]. Dostupné z: .

[30] GNU operating System. Free Software Foundation, Inc. 2010. [online]. [cit. 2012-3-12]. Dostupné z: .

[31] VERTS, T. Open source software. World Book Online Reference Center. [online]. Vydané dňa 13. 1. 2008. [cit. 2012-3-12]. Dostupné z: .

[32] Raymond, E. Goodbye, "free software"; hello, "open source". [online]. Vydané dňa 2. 8. 1998. [cit. 2012-2-14]. Dostupné z: .

[33] Free Software Foundation. Free Software Foundation, Inc. 2010. [online]. [cit. 2012-2-14]. Dostupné z: .

[34] Free software foundation. Wikipedia. [online]. [cit. 2012-2-14]. Dostupné z: .

[35] Software Freedom Law Center. Wikipedia. [online]. [cit. 2012-2-14]. Dostupné z: .

[36] Copyleft. System Free Software Foundation, Inc. 2010. [online]. [cit. 2012-2-14]. Dostupné z: .

[37] Free culture movement. Wikipedia. [online]. [cit. 2012-2-14]. Dostupné z: .

[38] MOGLEN, E. Freeing the mind: Free software and the death of proprietary culture. Maine. Law Review. 2004, roč. 56, č. 1, s. 5. [cit. 2012-2-14].

[39] LESSIG, L. Open code and open societies: Values of internet governance. ChicagoKent Law Review. 1999, roč. 74, s. 1406. [cit. 2012-2-14].

[40] Free Software Foundation. Free Software Foundation, Inc. 2010. [online]. [cit. 2012-2-14]. Dostupné z: < http://www.gnu.org/philosophy/free-sw.html>.

[41] GNU. Free Software Foundation, Inc. 2010. [online]. [cit. 2012-2-14]. Dostupné z: .

[42] Free Software Foundation. Free Software Foundation, Inc. 2010. [online]. [cit. 2012-2-14]. Dostupné z: < http://www.gnu.org/philosophy/free-sw.html>.

[43] STALLMAN, R. Why software should not have owners. GNU Operating system. [online]. [cit. 2012-2-24]. Dostupné z: .

[44] LI-CHENG, T. The History of the GPL. [online]. Vydané dňa 4. 6. 2001. [cit. 2012-2- 24]. Dostupné z: .

[45] LI-CHENG, T. The History of the GPL. [online]. Vydané dňa 4. 6. 2001. [cit. 2012-02- 15]. Dostupné z: .

[46] ŠTĚDROŇ, B. Ochrana a licencování počítačového programu. 1. vyd. Praha: Wolters Kluwer, 2010. 199 s. ISBN 9788073575557.

[47] AUJEZDSKÝ, J. Právní aspekty volně šiřitelných počítačových programů. Root.cz. [online]. Vydané dňa 12. 9. 2010 [cit. 17. 2. 2012]. Dostupné z: .

[48] ŠTĚDROŇ, B. Ochrana a licencování počítačového programu. 1. vyd. Praha: Wolters Kluwer, 2010. 199 s. ISBN 9788073575557.

[49] ŠTĚDROŇ, B. Ochrana a licencování počítačového programu. 1. vyd. Praha: Wolters Kluwer, 2010. 199 s. ISBN 9788073575557.

[50] GNU GPL. Wikipedia. [online]. [cit. 2012-02-15]. Dostupné z: .

[51] McKusick. Twenty years of Berkley Unix. MmK. [online]. [cit. 2012-02-25]. Dostupné z: .

[52] AUJEZDSKÝ, J. Právní aspekty volně šiřitelných počítačových programů. Root.cz. [online]. Vydané dňa 12. 9. 2010. [cit. 17. 2. 2012]. Dostupné z: < http://www.root.cz/specialy/licence/>.

[53] KŘÍŽ, J. Autorský zákon a předpisy souvisící: Komentář. Text autorizován k 1. 11. 2002. 1. vyd. Praha: Linde, 2002, 791 s. ISBN 80-720-1385-8.

[54] ALBERT, P. Sticks, Stones and the GPL. Linuxinsider. [online]. Vydané dňa 27. 11. 2004. [cit. 2012-02-15]. Dostupné z: .

[55] ALBERT, P. Sticks, A Consumer's Review of the General Public License. Linuxinsider. [online]. Vydané dňa 20. 7. 2004. [cit. 2012-02-15]. Dostupné z: .

[56] AUJEZDSKÝ, J. Právní aspekty volně šiřitelných počítačových programů. Root.cz. [online]. Vydané dňa 12. 9. 2010. [cit. 2012-02-19]. Dostupné z: .

[57] ST. LAURENT, M. Understanding open source and free software licensing: Komentář. Text autorizován k 1. 11. 2002. 1st ed. Sebastopol, CA: O'Reilly, c2004, xii, 193. ISBN 978-0-596-00581-8.

[58] AUJEZDSKÝ, J. Právní aspekty volně šiřitelných počítačových programů. Root.cz. [online]. Vydané dňa 12. 9. 2010. [cit. 2012-02-15]. Dostupné z: .

[59] ST. LAURENT, M. Understanding open source and free software licensing: Komentář. Text autorizován k 1.11.2002 . 1st ed. Sebastopol, CA: O'Reilly, c2004, xii, 193. ISBN 978-0-596-00581-8.

[60] Copyleft. System Free Software Foundation, Inc. 2010. [online]. [cit. 2012-02-25]. Dostupné z: .

[61] Malcol, J. Problems in Open Source Licensing. [online]. 2008. [cit. 2012-02-15]. Dostupné z: < http://www.ilaw.com.au/public/licencearticle.html>.

[62] AUJEZDSKÝ, J. Právní aspekty volně šiřitelných počítačových programů. Root.cz [online]. Vydané dňa 12. 9. 2010. [cit. 17. 2. 2012]. Dostupné z: < http://www.root.cz/specialy/licence/>.

[63] Malcol, J. Problems in Open Source Licensing. [online]. 2008. [cit. 2012-02-15]. Dostupné z: .

[64] GNU GPL v2. Free Software Foundation, Inc. 2010. [online]. [cit. 2012-02-25]. Dostupné z: < http://www.gnu.org/gnu/gnu.html>.

[65] GNU GPL v2. Free Software Foundation, Inc. 2010. [online]. [cit. 2012-02-25]. Dostupné z: < http://www.gnu.org/gnu/gnu.html>.

[66] ST. LAURENT, M. Understanding open source and free software licensing: Komentář. Text autorizován k 1. 11. 2002. 1st ed. Sebastopol, CA: O'Reilly, c2004, xii, 193. ISBN 978-0-596-00581-8.

[67] AUJEZDSKÝ, J. Právní aspekty volně šiřitelných počítačových programů. Root.cz. [online]. Vydané dňa 12. 9. 2010. [cit. 2012-02-25]. Dostupné z: .

[68] GNU GPL v2. Free Software Foundation, Inc. 2010. [online]. [cit. 2012-02-25]. Dostupné z: .

[69] AUJEZDSKÝ, J. Právní aspekty volně šiřitelných počítačových programů. Root.cz. [online]. Vydané dňa 12. 9. 2010. [cit. 2012-02-25]. Dostupné z: .

[70] DIXON, R. Open source software law: Komentář. Text autorizován k 1. 11. 2002. 1st ed. Boston: Artech House, c2004, xv, 287 p. ISBN 15-805-3719-7.

[71] ŠTĚDROŇ, B. Ochrana a licencování počítačového programu. 1. vyd. Praha: Wolters Kluwer, 2010. 199 s. ISBN 9788073575557.

[72] AUJEZDSKÝ, J. Právní aspekty volně šiřitelných počítačových programů. Root.cz. [online]. Vydané dňa 12. 9. 2010. [cit. 17. 2. 2012]. Dostupné z: .

[73] Carroll, J. The crux of the GPL problem. ZDnet. [online]. Vydané dňa 4. 6. 2007. [cit. 2012-02-25]. Dostupné z: .

[74] Wilson, R. The GNU General Public License v2 - An Overview. OSS-Watch. [online]. [cit. 2012-02-25]. Dostupné z: .

[75] Clarke, G. Microsoft embraces Linux 'cancer' to sell Windows servers. Theregister. [online]. Vydané dňa 20. 7. 2009. [cit. 2012-04-25]. Dostupné z: .

[76] Clarke, G. Microsoft opened Linux-driver code after 'violating' GPL. Theregister. [online]. Vydané dňa 20. 7. 2009. [cit. 2012-04-25]. Dostupné z: .

[77] Speech Transcript - Craig Mundie. Microsoft. [online]. Vydané dňa 3. 5. 2001. [cit. 2012-04-25]. Dostupné z: .

[78] Carroll, J. The crux of the GPL problem. ZDnet. [online]. Vydané dňa 4. 6. 2007. [cit. 2012-02-25]. Dostupné z: .

[79] Carroll, J. The crux of the GPL problem. ZDnet. [online]. Vydané dňa 4. 6. 2007. [cit. 2012-02-25]. Dostupné z: .

[80] GPL linking exception. Wikipedia. [online]. [cit. 2012-2-14]. Dostupné z: .

[81] Montague, B. Why you should use a BSD style license for your Open Source Project. [online]. [cit. 2012-2-14]. Dostupné z: .

[82] Lionheart, R. The Story of CPHack. [online]. [cit. 2012-2-14]. Dostupné z: .

[83] Wheeler, D. Make Your Open Source Software GPL-Compatible. Or Else. [online]. [cit. 2012-2-14]. Dostupné z: .

11. Príloha

GNU GENERAL PUBLIC LICENSE

Version 2, June 1991

Everyone is permitted to copy and distribute verbatim copies of this license document, but changing it is not allowed.

Preamble

The licenses for most software are designed to take away your freedom to share and change it. By contrast, the GNU General Public License is intended to guarantee your freedom to share and change free software--to make sure the software is free for all its users. This General Public License applies to most of the Free Software Foundation's software and to any other program whose authors commit to using it. (Some other Free Software Foundation software is covered by the GNU Lesser General Public License instead.) You can apply it to your programs, too.

When we speak of free software, we are referring to freedom, not price. Our General Public Licenses are designed to make sure that you have the freedom to distribute copies of free software (and charge for this service if you wish), that you receive source code or can get it if you want it, that you can change the software or use pieces of it in new free programs; and that you know you can do these things.

To protect your rights, we need to make restrictions that forbid anyone to deny you these rights or to ask you to surrender the rights. These restrictions translate to certain responsibilities for you if you distribute copies of the software, or if you modify it.

For example, if you distribute copies of such a program, whether gratis or for a fee, you must give the recipients all the rights that you have. You must make sure that they, too, receive or can get the source code. And you must show them these terms so they know their rights.

We protect your rights with two steps: (1) copyright the software, and (2) offer you this license which gives you legal permission to copy, distribute and/or modify the software.

Also, for each author's protection and ours, we want to make certain that everyone understands that there is no warranty for this free software. If the software is modified by someone else and passed on, we want its recipients to know that what they have is not the original, so that any problems introduced by others will not reflect on the original authors' reputations.

Finally, any free program is threatened constantly by software patents. We wish to avoid the danger that redistributors of a free program will individually obtain patent licenses, in effect making the program proprietary. To prevent this, we have made it clear that any patent must be licensed for everyone's free use or not licensed at all.

The precise terms and conditions for copying, distribution and modification follow.

TERMS AND CONDITIONS FOR COPYING, DISTRIBUTION AND MODIFICATION

0. This License applies to any program or other work which contains a notice placed by the copyright holder saying it may be distributed under the terms of this General Public License. The "Program", below, refers to any such program or work, and a "work based on the Program" means either the Program or any derivative work under copyright law: that is to say, a work containing the Program or a portion of it, either verbatim or with modifications and/or translated into another language. (Hereinafter, translation is included without limitation in the term "modification".) Each licensee is addressed as "you".

Activities other than copying, distribution and modification are not covered by this License; they are outside its scope. The act of running the Program is not restricted, and the output from the Program is covered only if its contents constitute a work based on the Program (independent of having been made by running the Program). Whether that is true depends on what the Program does.

1. You may copy and distribute verbatim copies of the Program's source code as you receive it, in any medium, provided that you conspicuously and appropriately publish on each copy an appropriate copyright notice and disclaimer of warranty; keep intact all the notices that refer to this License and to the absence of any warranty; and give any other recipients of the Program a copy of this License along with the Program.

You may charge a fee for the physical act of transferring a copy, and you may at your option offer warranty protection in exchange for a fee.

2. You may modify your copy or copies of the Program or any portion of it, thus forming a work based on the Program, and copy and distribute such modifications or work under the terms of Section 1 above, provided that you also meet all of these conditions: a) You must cause the modified files to carry prominent notices stating that you changed the files and the date of any change. b) You must cause any work that you distribute or publish, that in whole or in part contains or is derived from the Program or any part thereof, to be licensed as a whole at no charge to all third parties under the terms of this License. c) If the modified program normally reads commands interactively when run, you must cause it, when started running for such interactive use in the most ordinary way, to print or display an announcement including an appropriate copyright notice and a notice that there is no warranty (or else, saying that you provide a warranty) and that users may redistribute the program under these conditions, and telling the user how to view a copy of this

License. (Exception: if the Program itself is interactive but does not normally print such an announcement, your work based on the Program is not required to print an announcement.)

These requirements apply to the modified work as a whole. If identifiable sections of that work are not derived from the Program, and can be reasonably considered independent and separate works in themselves, then this License, and its terms, do not apply to those sections when you distribute them as separate works. But when you distribute the same sections as part of a whole which is a work based on the Program, the distribution of the whole must be on the terms of this License, whose permissions for other licensees extend to the entire whole, and thus to each and every part regardless of who wrote it.

Thus, it is not the intent of this section to claim rights or contest your rights to work written entirely by you; rather, the intent is to exercise the right to control the distribution of derivative or collective works based on the Program.

In addition, mere aggregation of another work not based on the Program with the Program (or with a work based on the Program) on a volume of a storage or distribution medium does not bring the other work under the scope of this License.

3. You may copy and distribute the Program (or a work based on it, under Section 2) in object code or executable form under the terms of Sections 1 and 2 above provided that you also do one of the following: a) Accompany it with the complete corresponding machine-readable source code, which must be distributed under the terms of Sections 1 and 2 above on a medium customarily used for software interchange; or, b) Accompany it with a written offer, valid for at least three years, to give any third party, for a charge no more than your cost of physically performing source distribution, a complete machine-readable copy of the corresponding source code, to be distributed under the terms of Sections 1 and 2 above on a medium customarily used for software interchange; or, c) Accompany it with the information you received as to the offer to distribute corresponding source code. (This alternative is allowed only for noncommercial distribution and only if you received the program in object code or executable form with such an offer, in accord with Subsection b above.)

The source code for a work means the preferred form of the work for making modifications to it. For an executable work, complete source code means all the source code for all modules it contains, plus any associated interface definition files, plus the scripts used to control compilation and installation of the executable. However, as a special exception, the source code distributed need not include anything that is normally distributed (in either source or binary form) with the major components (compiler, kernel, and so on) of the operating system on which the executable runs, unless that component itself accompanies the executable.

If distribution of executable or object code is made by offering access to copy from a designated place, then offering equivalent access to copy the source code from the same place counts as distribution of the source code, even though third parties are not compelled to copy the source along with the object code.

4. You may not copy, modify, sublicense, or distribute the Program except as expressly provided under this License. Any attempt otherwise to copy, modify, sublicense or distribute the Program is void, and will automatically terminate your rights under this License. However, parties who have received copies, or rights, from you under this License will not have their licenses terminated so long as such parties remain in full compliance.

5. You are not required to accept this License, since you have not signed it. However, nothing else grants you permission to modify or distribute the Program or its derivative works. These actions are prohibited by law if you do not accept this License. Therefore, by modifying or distributing the Program (or any work based on the Program), you indicate your acceptance of this License to do so, and all its terms and conditions for copying, distributing or modifying the Program or works based on it.

6. Each time you redistribute the Program (or any work based on the Program), the recipient automatically receives a license from the original licensor to copy, distribute or modify the Program subject to these terms and conditions. You may not impose any further restrictions on the recipients' exercise of the rights granted herein. You are not responsible for enforcing compliance by third parties to this License.

7. If, as a consequence of a court judgment or allegation of patent infringement or for any other reason (not limited to patent issues), conditions are imposed on you (whether by court order, agreement or otherwise) that contradict the conditions of this License, they do not excuse you from the conditions of this License. If you cannot distribute so as to satisfy simultaneously your obligations under this License and any other pertinent obligations, then as a consequence you may not distribute the Program at all. For example, if a patent license would not permit royalty-free redistribution of the Program by all those who receive copies directly or indirectly through you, then the only way you could satisfy both it and this License would be to refrain entirely from distribution of the Program.

If any portion of this section is held invalid or unenforceable under any particular circumstance, the balance of the section is intended to apply and the section as a whole is intended to apply in other circumstances.

It is not the purpose of this section to induce you to infringe any patents or other property right claims or to contest validity of any such claims; this section has the sole purpose of protecting the integrity of the free software distribution system, which is implemented by public license practices. Many people have made generous contributions to the wide range of software distributed through that system in reliance on consistent application of that system; it is up to the author/donor to decide if he or she is willing to distribute software through any other system and a licensee cannot impose that choice.

This section is intended to make thoroughly clear what is believed to be a consequence of the rest of this License.

8. If the distribution and/or use of the Program is restricted in certain countries either by patents or by copyrighted interfaces, the original copyright holder who places the Program under this License may add an explicit geographical distribution limitation excluding those countries, so that distribution is permitted only in or among countries not thus excluded. In such case, this License incorporates the limitation as if written in the body of this License.

9. The Free Software Foundation may publish revised and/or new versions of the General Public License from time to time. Such new versions will be similar in spirit to the present version, but may differ in detail to address new problems or concerns.

Each version is given a distinguishing version number. If the Program specifies a version number of this License which applies to it and "any later version", you have the option of following the terms and conditions either of that version or of any later version published by the Free Software Foundation. If the Program does not specify a version number of this License, you may choose any version ever published by the Free Software Foundation.

10. If you wish to incorporate parts of the Program into other free programs whose distribution conditions are different, write to the author to ask for permission. For software which is copyrighted by the Free Software Foundation, write to the Free Software Foundation; we sometimes make exceptions for this. Our decision will be guided by the two goals of preserving the free status of all derivatives of our free software and of promoting the sharing and reuse of software generally.

NO WARRANTY

11. BECAUSE THE PROGRAM IS LICENSED FREE OF CHARGE, THERE IS NO WARRANTY FOR THE PROGRAM, TO THE EXTENT PERMITTED BY APPLICABLE LAW. EXCEPT WHEN OTHERWISE STATED IN WRITING THE COPYRIGHT HOLDERS AND/OR OTHER PARTIES PROVIDE THE PROGRAM "AS IS" WITHOUT WARRANTY OF ANY KIND, EITHER EXPRESSED OR IMPLIED, INCLUDING, BUT NOT LIMITED TO, THE IMPLIED WARRANTIES OF MERCHANTABILITY AND FITNESS FOR A PARTICULAR PURPOSE. THE ENTIRE RISK AS TO THE QUALITY AND PERFORMANCE OF THE PROGRAM IS WITH YOU. SHOULD THE PROGRAM PROVE DEFECTIVE, YOU ASSUME THE COST OF ALL NECESSARY SERVICING, REPAIR OR CORRECTION.

12. IN NO EVENT UNLESS REQUIRED BY APPLICABLE LAW OR AGREED TO IN WRITING WILL ANY COPYRIGHT HOLDER, OR ANY OTHER PARTY WHO MAY MODIFY AND/OR REDISTRIBUTE THE PROGRAM AS PERMITTED ABOVE, BE LIABLE TO YOU FOR DAMAGES, INCLUDING ANY GENERAL, SPECIAL, INCIDENTAL OR CONSEQUENTIAL DAMAGES ARISING OUT OF THE USE OR INABILITY TO USE THE PROGRAM (INCLUDING BUT NOT LIMITED TO LOSS OF DATA OR DATA BEING RENDERED INACCURATE OR LOSSES SUSTAINED

BY YOU OR THIRD PARTIES OR A FAILURE OF THE PROGRAM TO OPERATE WITH ANY OTHER PROGRAMS), EVEN IF SUCH HOLDER OR OTHER PARTY HAS BEEN ADVISED OF THE POSSIBILITY OF SUCH DAMAGES.

END OF TERMS AND CONDITIONS How to Apply These Terms to Your New Programs

If you develop a new program, and you want it to be of the greatest possible use to the public, the best way to achieve this is to make it free software which everyone can redistribute and change under these terms.

To do so, attach the following notices to the program. It is safest to attach them to the start of each source file to most effectively convey the exclusion of warranty; and each file should have at least the "copyright" line and a pointer to where the full notice is found. one line to give the program's name and an idea of what it does. Copyright (C) yyyy name of author

This program is free software; you can redistribute it and/or modify it under the terms of the GNU General Public License as published by the Free Software Foundation; either version 2 of the License, or (at your option) any later version.

This program is distributed in the hope that it will be useful, but WITHOUT ANY WARRANTY; without even the implied warranty of MERCHANTABILITY or FITNESS FOR A PARTICULAR PURPOSE. See the GNU General Public License for more details.

You should have received a copy of the GNU General Public License along with this program; if not, write to the Free Software Foundation, Inc., 51 Franklin Street, Fifth Floor, Boston, MA 02110- 1301, USA.

Also add information on how to contact you by electronic and paper mail.

If the program is interactive, make it output a short notice like this when it starts in an interactive mode:

Gnomovision version 69, Copyright (C) year name of author Gnomovision comes with ABSOLUTELY NO WARRANTY; for details type `show w'. This is free software, and you are welcome to redistribute it under certain conditions; type `show c' for details.

The hypothetical commands `show w' and `show c' should show the appropriate parts of the General Public License. Of course, the commands you use may be called something other than `show w' and `show c'; they could even be mouse-clicks or menu items--whatever suits your program.

You should also get your employer (if you work as a programmer) or your school, if any, to sign a "copyright disclaimer" for the program, if necessary. Here is a sample; alter the names:

Yoyodyne, Inc., hereby disclaims all copyright interest in the program `Gnomovision' (which makes passes at compilers) written by James Hacker. signature of Ty Coon, 1 April 1989 Ty Coon, President of Vice

This General Public License does not permit incorporating your program into proprietary programs. If your program is a subroutine library, you may consider it more useful to permit linking proprietary applications with the library. If this is what you want to do, use the GNU Lesser General Public License instead of this License.