Žilinská Univerzita V Žiline

Ţilinská univerzita v Ţiline

Elektrotechnická fakulta

Katedra telekomunikácií a multimédií

Projekt www stránky

Pavol Holeš

2009

Projekt www stránky

DIPLOMOVÁ PRÁCA

PAVOL HOLEŠ

ŢILINSKÁ UNIVERZITA V ŢILINE Elektrotechnická fakulta Katedra telekomunikácií a multimédií

Študijný odbor: TELEKOMUNIKÁCIE Vedúci diplomovej práce: Ing. Jozef Mandúch

Stupeň kvalifikácie: inţinier (Ing.) Dátum odovzdania diplomovej práce: 7. mája 2009

ŢILINA 2009

Abstrakt

Náplňou tejto diplomovej práce je vytvorenie konkrétnej www stránky, ktorá by dôstojne reprezentovala firmu K-dinners. Prvé kapitoly sú venované oboznámeniu čitateľa s problematikou www technológií a analýzou poţadovaných vlastností web stránky. Posledná kapitola popisuje konkrétne programové riešenie web stránky.

Kľúčové slová: www stránka, www technológií, php

Abstract

The purpose of this work is to create a specific web page, which can be used to represent K-Dinners company. The first chapters are dedicated to provide a brief overview about the doubtfulnis of a web pages and requests analyzation. The last chapter is describing the particular solution for this company.

Keywords: web page, web technology, php

Ţilinská univerzita v Ţiline, Elektrotechnická fakulta, Katedra telekomunikácií Študijný odbor: TELEKOMUNIKÁCIE ______

ANOTAČNÝ ZÁZNAM – DILPLOMOVÁ PRÁCA

Priezvisko, meno: Pavol Holeš

Školský rok: 2008/2009 Názov práce: Projekt www stránky

Počet strán: 42 Počet obrázkov: 3 Počet príloh: 1 Počet grafov: 1 Počet tabuliek: 2 Pouţitá literatúra: 9

Anotácia v slovenskom jazyku: Táto diplomová práca sa zaoberá problematikou tvorby www aplikácií. Dôraz je kladený na algoritmus, pomocou ktorého tento návrh realizujeme.

Anotácia v anglickom jazyku: This diploma work is dealing with the problem of creating the web applications. Emphasis is on algorithm, which is used to create the final solution.

Kľúčové slová v SJ: www aplikácie Kľúčové slová v AJ: web applications

Dátum zadania práce: 23.10.2008 Dátum odovzdania práce: 7.5.2009

Obsah:

Zoznam obrázkov ...... i

Zoznam pouţitých skratiek ...... k

1. Úvod ………………………………………………………………………………… 1

2. História WWW ……………………………………………………………………… 3

3. HTML ………………………………………………………………………………... 5

3.1. Verzie jazyka HTML ……………………………………………………… 5

3.2. Popis jazyka HTML ...... 6

3.2.1. Koncepcia ...... 6

3.2.2. Štruktúra dokumentu ...... 7

3.2.3. Druhy značiek ...... 7

3.2.4. Editory HTML ...... 8

3.3. Budúcnosť HTML ...... 8

4. XHTML ...... 9

4.1. Verzie jazyka XHTML ...... 9

4.2. Rozdiely XHTML oproti XHTML ...... 10

5. XML ...... 11

5.1. Vlastnosti XML ...... 11

5.2. Syntax XML ...... 12

5.3. Spracovanie XML ...... 12

5.4. Aplikácie XML ...... 12

5.5. Schéma XML ...... 13

5.6. Verzie XML ...... 14

6. PHP ...... 15

6.1. Historický vývoj PHP ...... 15

6.2. Základné vlastnosti PHP ...... 17

6.3. Software v PHP ...... 17

6.4. Výhody PHP ...... 19

6.5. Nevýhody PHP ...... 19

7. Jazyk CSS ...... 20

7.1. Syntaxia ...... 20

7.2. Výhody CSS ...... 21

7.3. Nevýhody CSS ...... 22

8. Webové prehliadače ...... 23

8.1. História webových prehliadačov ...... 23

8.2. Rozdelenie webových prehliadačov ...... 25

8.2.1. Prehliadače postavené na jadre Trident ...... 25

8.2.2. Prehliadače postavené na jadre Gecko ...... 27

8.2.3. Prehliadače postavené na jadre WebKit ...... 28

8.2.4. Ostatné grafické prehliadače ...... 29

8.2.5. Textové prehliadače ...... 29

8.3. Pouţívanosť prehliadačov ...... 30

9. Poţiadavky na www stránku ……………………………………………………. 31

10. Tvorba web stránky …………………………………………………………….. 32

11. Záver …………………………………………………………………………….. 41

12. Zoznam pouţitej literatúry ...... 42

Zoznam obrázkov, grafov a tabuliek:

Tab.8.2.1. Tabuľka s prehľadom verzií Internet Exploreru ……………………….. 26

Tab.8.2.2. Tabuľka s prehľadom verzií Mozilla Firefox ...... 28

Graf. 8.3 Obľúbenosť a pouţívanosť webových prehliadačov ...... 30

Obr.10a Grafické znázornenie úvodnej stránky ...... 34

Obr. 10b Grafické znázornenie stravovania ...... 37

Obr. 10c Grafické znázornenie – catering ...... 40

Zoznam skratiek:

www – Word Wide Web – celosvetová sieť DTD - Document Type Definition - definícia typu dokumentu FTP - File Transfer Protocol - protokol prenosu súborov HTTP - HyperText Markup Language - značkovací jazyk pro hypertext XML - Extensible Markup Language - rozšíriteľný značkovací jazyk PHP - Personal Home Page – osobné domáce stránky CSS - Cascading Style Sheet - tabuľky kaskádových štýlov Browser - prehliadač

Poďakovanie

Touto cestou by som sa rád poďakoval všetkým tým, ktorí mi pomohli pri tvorení tejto diplomovej práce. Osobitne by som sa chcel poďakovať za cenné rady a usmernenia môjmu vedúcemu diplomovej práce, pánovi Ing. Jozefovi Mandúchovi, ktorý bol ochotný vo svojom osobnom voľne so mnou konzultovať viaceré technické problémy. V neposlednom rade sa chcem poďakovať mojej rodine za ich podporu počas môjho celého štúdia na vysokej škole. Ešte raz ďakujem.

Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta

1. Úvod:

Dnešná doba je taká, ţe ten ktorý sa neprezentuje na internete je ako keby vôbec neexistoval a nie je rozdiel či sa jedná o jednotlivca, alebo veľkú spoločnosť. Internet je celosvetový systém navzájom prepojených počítačových sietí, ktoré spájajú jeho jednotlivé sieťové uzly. Uzlom môţe byť počítač, ale aj špecializované zariadenie napr. router. Kaţdý počítač pripojený k internetu má v rámci rodiny protokolov TCP/IP svoju IP adresu. Pre lepšie zapamätanie sa namiesto IP adries pouţívajú doménové mená napr. www.zoznam.sk. Základné sluţby internetu:  WWW - systém webových stránok zobrazených pomocou webového prehliadača o beţne sa pouţíva protokol HTTP o pre zabezpečený prenos sa pouţíva protokol HTTPS

 E-mail - elektronická pošta o pre prenos správ pouţíva protokol SMTP o pre komunikáciu s poštovými programami pouţíva protokoly POP3, IMAP

 Instant messaging – online komunikácia medzi uţívateľmi o aplikácie sa niekedy volajú ako protokol (ICQ,Jabber,...)

 VoIP - telefonovanie pomocou internetu o SIP o Skype

KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 1 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta

 FTP – prenos súborov o sluţba sa volá rovnako ako aj protokol o pre prenos súborov sa tieţ pouţíva protokol http

 DNS - domény

 Sluţobné protokoly o DHCP – automatická konfigurácia staníc pre komunikáciu v sieťach TCP/IP o SNMP – správa a monitorovanie sieťových prvkov

 Pripojenie k vzdialenému počítaču o Telnet – klasický textový terminálový prístup o SSH – zabezpečená náhrada protokolu Telnet o VNC – pripojenie ku grafickému uţívateľskému prostrediu o RDP – pripojenie ku grafickému uţívateľskému prostrediu v Microsoft Windows

Od začiatku existencie internetu veľmi rýchlo pribúdal počet pouţívateľov a v roku 2006 prekročil počet pouţívateľov internetu miliardu ľudí.

KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 2 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta

2. História www:

World Wide Web (angl.= celosvetová pavučina; world = svetový, -wide = celo-, web = sieť) je anglický názov pre časť celosvetovej počítačovej siete - internet. Web tak ako ho poznáme teraz má niekoľko praotcov. Prvým bol Douglas Engelbert (známi je ako vynálezca počítačovej myši), ktorý prišiel v 60. rokoch na myšlienku previazaných dokumentov, takzvaných hyperliniek. Engelbert prišiel dokonca k jej realizácii na mainframe počítačoch, ale doba samozrejme nebola ešte na to celé "pripravená". Ďalším praotcom bol Ted Nelson, ktorý vymyslel nádejný projekt a pokrstil ho v roku 1980 menom Xanadu. Nelson po prvý raz pouţil slovo hypertext. Koncom 80. rokov (cca 88-91) projekt Xanadu financovala firma Autodesk - uţ bohatá spoločnosť, ale stále riadená desiatkou vlastných programátorov. Nelson bol vynikajúcim vizionárom, ktorý prišiel s projektom príliš skoro, a ktorý bol preto úplne neúspešný. Xanadu bol projekt, ktorý jasne definoval rozprestreté sieťové prostredie, ktoré sa celkom podobalo dnešnému supermodernému webu. Ale "bohuţiaľ" rok 1990 bol rokom iba PC-AT a DOSu.ˇ V roku 1980, definoval Charles Goldfarb jazyk SGML, ktorý bol priamym vývojovým predstupňom dnešného HTML. Zaujímavosť skonštruovaného dokumentu spočívala v tom, ţe jeho príkazy hovoria čo sa má vykonať, a nie ako sa to má vykonať. Tým bol poloţený základ nezávislosti na platforme, operačného systému, uţívateľského rozhrania, schopnosti grafiky počítača atď. . Otcom World Wide Web bol Tim Berners-Lee v roku 1989. Vo švajčiarskom výskumnom stredisku CERN v Ţeneve, ktorý bol ako jeden z malá pripojený k vtedy sa rodiacemu Internetu, definoval Tim Berners-Lee hypertextový systém pre CERN. Dnes by sme povedali, ţe šlo o prvý intranet na svete. O rok neskôr napísal Tim Bernes-Lee prvý program pre tvorbu primitívnych hypertextových stránok a stal sa nesmrteľným po druhýkrát, keď pre systém beţiaci na 12. jedinom počítači navrhol názov "World-Wide Web". Ďalej uţ sú roky nepretrţitého vzrastu, dosahujúceho miestami rozmery epidémie. V roku 1992 existuje na svete okolo päťdesiat webových serverov, v dobe textových rozhraní sa široko rozširuje gopher. Vznikajú prvé grafické prehliadače: Midas a Viola, ale sú o rok neskôr pretromfované skvelým dielom Marca Andreessena a Erica Bina z

KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 3 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta

Národného strediska pre superpočítačové aplikácie z Illinois (NCSA). Vzniká Mosaic a architektúra prehladača Mozilla, na ktorej architektúre stoja všetky najpouţívanejšie dnešné prehliadače. V roku 1995 je na svete 100 000 webových serverov a web sa stáva hlavným produktom Internetu. Neskôr okolo roku 2000 World Wide Web spojila viac ako miliardu webových stránok na svete.

KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 4 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta

3. HTML:

HyperText Markup Language, označovaný skratkou HTML, je značkovací jazyk pro hypertext. Je jedným z jazykov pre tvorbu stránok v systéme World Wide Web, ktorý umoţňuje publikovanie dokumentov na Internete. Jazyk HTML je textový, umoţňuje čítanie a upravovanie priamo v textovom editore. Existujú aj špecializované programy na grafické WYSIWYG editovanie stránok HTML, napríklad Macromedia Dreamweaver alebo Microsoft FrontPage. Ďalšou moţnosťou ako vytvárať stránky v jazyku HTML je dynamická (alebo aktívna) tvorba obsahu programom beţiacom na strane servera, napríklad PHP alebo ASP, ktorý na poţiadanie vygeneruje stránku a pošle pouţívateľovi. Jazyk je aplikaciou skôr vyvinutého rozsiahleho univerzálného značkovacého jazyka SGML (Standard Generalized Markup Language). Vývoj HTML bol ovplivnený vývojom webových prehliadačov, ktoré spätne ovplyvnili definíciu jazyka.

3.1. Verzie jazyka HTML:

Verzia 0.9 Verzia ktorú vytvoril Tim Berners-Lee 1991, nepodporuje grafický reţim.

Verzia 2.0 Štandard vydala skupina IETF (Internet Engineering Task Force) 1994, pridáva k pôvodnej verzií interaktívne formuláre a podporu grafiky.

Verzia 3.0 Rok 1996, nebola nikdy prijatá ako štandard, pretoţe bola príliš zloţitá a ţiadna firma nebola schopná naprogramovať jeho podporu.

Verzia 3.2 Bola vydaná 14. januára 1997, štandard vydalo konzorcium W3C. Pridáva k jazyku tabuľky, zarovnávanie textu a elementy pre ovplyvnenie vzhľadu.

KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 5 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta

Verzia 4.0 Vydaná 18. december 1997, do špecifikácie jazyka pribudli nové prvky na tvorbu tabuliek a nové boli štandardizované rámy (frames).

Verzia 4.01 24. december 1999, táto verzia opravuje niektoré chyby predchádzajúcej verzie. Podľa pôvodného predpokladu sa malo jednať o poslednú verziu, po ktorej sa malo prejsť na XHTML.

Verzia 5 Začatý vývoj v marci 2007.

3.2. Popis jazyka HTML:

3.2.1 Koncepcia:

Jazyk HTML je od verzie 2.0 aplikáciou SGML. Je charakterizovaný mnoţinou značiek a ich atribútov definovaných pre danú verziu. Medzi značky sa uzatvárajú časti textu dokumentu a tým sa určuje význam – sémantika daného textu. Názvy jednotlivých značiek sa uzatvárajú medzi uhlové zátvorky.

KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 6 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta

3.2.2. Štruktúra dokumentu:

Dokument v jazyku HTML má predpísanú štruktúru:  Deklarácia DTD – je povinná aţ vo verzií 4.01, je uvedená direktívou a ) reprezentuje celý dokument. Koreňový element je povinný, ale otváracia a ukončovacia značka povinná nie je.  Hlavička elementu – obsahuje metadata, ktoré sa vzťahujú k celému dokumentu. Definujú napr. názov dokumentu, kľúčová slova, štýl zobrazenia, jazyk, atď. . Hlavička je uzatvorená medzi značky a . Element head je povinný, ale otváracia a ukončovacia značka povinná nie je, prehliadač si ju doplní podľa kontextu.  Telo dokumentu – obsahuje konkrétny text dokumentu. Označujú ho značky a , element body je povinný, ale otváracia a ukončovacia značka povinná nie je.

3.2.3 Druhy značiek:

Značky z pohľadu významu môţeme rozdeliť do troch základných skupín:  Štruktúrne značky – rozvrhujú štruktúru dokumentu, dodávajú dokumentu formu, príkladom sú odstavce a nadpisy

.  Popisné (sémantické) značky – popisujú povahu elementu, príkladom je adresa
, alebo nadpis . Súčasný trend je orientovaný práve na sémantické značky, ktoré uľahčujú automatizované spracovávanie dokumentov a vyhľadávanie informácií na webe. Vyvrcholením tejto snahy je v súčasnosti jazyk XML. KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 7 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta  Štylistické značky – určujú vzhľad elementu pri zobrazení, od týchto značiek sa postupne upúšťa a trendom je pouţívanie kaskádových štýlov, ktoré vzhľad popisujú oddelene od obsahu dokumentu. 3.2.4 Editory HTML: Editory HTML sú programy na tvorbu webových stránok. Rozdelenie: o Textové editory – editorom HTML môţe byť akýkoľvek editor pracujúci s textom. Beţný editor HTML zvláda farebnú sintaxiu (farebné odlišuje jednotlivé časti kódu ako HTML značky, atribúty, alebo obyčajný text) o WYSIWIG editory – WYSIWIG je skratka z anglického „What you see is what you get“ v preklade „ Čo vidíš, to dostaneš“. Vo WYSIWIG editore si uţívateľ poskladá stránku tak ako potrebuje a program sám vygeneruje HTML kód, takţe uţívateľ nemusí poznať jazyk HTML . 3.3. Budúcnosť HTML: 7. marec 2007 bola zaloţená nová skupina HTML, ktorej cieľom je vytvorenie novej verzie HTML. Základom novej špecifikácie sa stanú Web Applications 1.0 a Web Forms 2.0 so špecifikáciou WHATWG. HTML veria 5 by mala byť dokončená 2011 – 2012. KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 8 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta 4. XHTML: XHTML: extensible hypertext markup language – „rozšíriteľný hypertextový značkovací jazyk“ je značkovací jazyk pre tvorbu hypertextových dokumentov v prostredí WWW vyvinutý W3C. 4.1. Verzie jazyka XHTML: XHTML 1.0 Prvá špecifikácia, ktorej cieľom bolo prevedenie staršieho jazyka HTML tak, aby vyhovoval podmienkam tvorby XML dokumentov a pritom bola zachovaná spätná kompatibilita. Modulácia XHTML Cieľ bol dosiahnuť väčšiu kompatibilitu (mobilné zariadenia). XHTML Basic 1.1 5. júl 2006 príklad minimálneho počtu modulov potrebných pre vytvorenie XHTML dokumentu, ktorá je pripravená pre mobilné aplikácie. XHTML Mobile Profile Niekedy označovaný ako Wap 2.0, podporuje farbu a farebné obrázky f vo formáte GIF, JPEG a PNG. XHTML 1.1 Január 2007 rozsiahla sada modulov pre komplexné riešenie XHTML dokumentov. XHTML Print Zameraný na tlačový výstup. KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 9 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta XHTML 2.0 Nie je zabezpečená spätná kompatibilita s jeho predchodcami. XHTML 5 Oproti predchádzajúcim verziám obsahuje veľa rozšírení (značky pre audio, video, moţnosť tvorby offline dokumentov a ďalšie). 4.2. Rozdiely XHTML oproti HTML: V XHTML narozdiel od HTML musia byť všetky tagy ukončené a aj nepárové ako napríklad <meta>, , <link>, <hr>. V XHTML narozdiel od HTML musia byť všetky tagy a atributy zapísané malými písmenami a to z dôvodu, ţe sú deklarované v odkazované DTD. Všetky hodnoty atribútu musia byť uzatvorené do úvodzoviek. Dokumenty musia začínať XML deklarácií. Jej pouţitie nie je povinné, pokiaľ je dokument kódovaný v UTF-8, alebo určujeme kódovanie vyšším protokolom napr. http. KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 10 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta 5. XML: XML = eXtensible Markup Language – rozšíriteľný značkovací jazyk, ktorý bol vyvinutý a štandardizovaný konzorciom W3C. Umoţňuje ľahké vytváranie značkovacích jazykov pre rôzne účely a široké spektrum rôznych typov dát. Jazyk je určený predovšetkým pre výmenu dát medzi aplikáciami a pre publikovanie dokumentov. 5.1. Vlastnosti XML:  Štandardný formát pre výmenu informácii – špecifikácia XML je zadarmo prístupná všetkým.  Medzinárodná podpora - ako znaková sada implementárne pouţíva ISO 10646, preto v XML môţete pouţívať viacero svetových jazykov naraz.  Vysoký informačný obsah – pomocou XML tagu vyznačujeme význam jednotlivých častí dokumentu.  Automatická kontrola štruktúry dokumentu - XML neobsahuje preddefinované tagy, je treba definovať tie ktoré budeme pouţívať, tieto potom uloţíme do DTD. Potom je moţné automaticky kontrolovať, či vytváraný XML dokument zodpovedá tejto definícií. Program, ktorý takúto kontrolu robí sa nazýva parsel. Pri vývoji aplikácií môţeme parsel pouţiť a ten za nás detekuje chyby v datech.  Hypertext a odkazy – XML umoţňuje vytváranie odkazov v rámci jedného dokumentu i medzi dokumentmi, je moţné vytvárať viacsmerné odkazy, ktoré spojujú viac dokumentov dohromady. Štandardy na tvorbu odkazov: XPath, XPointer a XLink. KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 11 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta 5.2. Syntax XML: Aby bol dokument povaţovaný za správne štruktúrovaný, musí mať vlastnosti: Musí mať práve jeden koreňový (root) element. Neprázdne elementy musia byť ohraničené štartovacou a ukončovacou značkou. Všetky hodnoty atribútov musia byť uzatvorené v úvodzovkách - jednoduchých ('), alebo dvojitých ("). 5.3. Spracovanie XML: Poznáme dva najčastejšie prístupy ku spracovaniu XML dokumentu:  DOM parser (DOM = Document Object Model) vezme XML dokument a vyrobí z neho obraz – strom v pamäti.  SAX parser (SAX = Simple API for XML) postupne prechádza XML document a vyvoláva udalosti, programátor spracuje udalosti. 5.4. Aplikácie XML:  XHTML – nástupca jazyka HTML.  SVG - Scalable Vector Graphics je jazyk na popis dvojrozmernej vektorovej grafiky, statické aj dynamické animácie.  RSS - pouţíva sa na čítanie noviniek na webových stránkach. KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 12 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta  RDF - Resource Description Framework, špecifikácia, ktorá umoţňuje popísať metadata, napríklad obsah HTML stránky.  SMIL - Synchronized Multimedia Integration Language, popisuje multimédia pomocou XML.  MathML - Mathematical Markup Language, je značkovací jazyk na popis matematických vzorcov pre pouţitie na webe.  DocBook – sada definícií a štítov pre publikačnú činnosť.  SOAP – protokol pre komunikáciu medzi webovými sluţbami.  Office Open XML – súborový formát určený pre ukladanie a výmenu dokumentov vytvorených kancelárskymi aplikáciami. 5.5. Schéma XML:  Definuje atribúty.  Definuje miesta v dokumente, na ktorých sa môţu vyskytovať rôzne elementy.  Definuje poradie elementov.  Definuje počty elementov.  Definuje, či element môţe byť prázdny, alebo musí obsahovať text.  Definuje dátové typy elementov a ich atribútov.  Definuje štandardné hodnoty elementov a atribútov. KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 13 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta 5.6. Verzie XML: Prvá verzia je XML 1.0, aktuálna verzia XML 1.1 . Všetky dokumenty vytvorené vo verzií XML 1.0 budú platné aj pre verziu XML 1.1 . KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 14 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta 6. PHP: Personal Home Page – osobné domáce stránky, je skriptovací programovací jazyk, určený predovšetkým pre programovanie dynamických internetových stránok. Najčastejšie sa začleňuje do štruktúry jazykov HTML, XHTML, aj WML, to je moţné vyuţiť pri tvorbe webových aplikácií. PHP sa dá pouţívať aj k tvorbe konzolových a desktopových aplikácii. PHP skripty sú väčšinou prevádzané na strane servera, k uţívateľovi je prenášaný aţ výsledok ich činností. Syntaxia jazyka PHP je inšpirovaná viacerými programovacími jazykmi - C, Pascal, Java a Perl. PHP je nezávislý na platforme, skripty plne fungujú na rôznych operačných systémoch. Podporuje veľa kniţníc pre rôzne účely (spracovanie textu, grafiky), prístup k väčšine databázových systémov (MySQL, MSSQL, ORACLE, ODBC, PostgreSQL), podporuje mnoţstvo internetových protokolov (HTTP, SMTP, SNMP, FTP, POP3, LDAP, IMAP,...). PHP sa stalo dosť pouţívané predovšetkým preto, ţe kombinuje vlastnosti viacerých programovacích jazykov a necháva tak programátorovi čiastočnú slobodu v syntaxii. V kombinácií s operačným systémom Linux, webovým serverom Apache a databázovým systémom MySQL (alebo PostgreSQL) je často vyuţívaný k tvorbe webových aplikácií a táto kombinácia je často označovaná skratkou LAMP – teda spojenie Linux + Apache + MySQL + PHP. 6.1. Historický vývoj PHP: Všetko začalo roku 1994, kedy bola napísaná binárna časť Common Gateway Interface (CGI) v programovacom jazyku C. Túto časť napísal Dánsky programátor Rasmus Lerdorf, tieto nástroje z počiatku vytvoril pre osobné domáce stránky (Personal Home Page). KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 15 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta Nástroje mali zaistiť priebeh úloh, zobrazenie úloh a zaznamenávanie návštevnosti jeho stránok. Tento binárny kód ešte v roku 1994 spojil s iným svojím programom - Form Interpreter. Po spojení s Form Interpreter tak vznikla kombinácia PHP/FI, ktorá mala oveľa väčšiu funkčnosť. PHP/FI obsahovala širokú implementáciu pre programovací jazyk C a naviac táto verzia mohla komunikovať s databázami, čo umoţnilo tworbu prvých dynamických webových aplikácií. Lerdorf verejne vydal PHP 5. júla 1995, aby tak mohol nájsť čo najviac chýb a tak zdokonaliť kód. Táto verzia bola nazvaná PHP verzia 2. a uţ mala základnú funkčnosť ako dnešné PHP, ale bola obmedzenejšia, jednodukšia a menej konzistentná. Zeev Suraski a Andi Gutmans, dvaja Izraelkí vývojári na Technion IIT, prepísali parser v roku 1997, vytvorili tak základ PHP 3 a zmenili názov jazyka na rekurzívnu skratku PHP = PHP: Hypertext Preprocessor. Oficiálne vydali PHP/FI 2 v novembri 1997. Potom sa začalo verejné testovanie PHP 3 a jej oficiálne spustenie na trh prišlo v júni 1998. Zeev Suraski a Andi Gutmans ďalej opäť začali prepisovať jadro PHP a vydali Zend Engine v roku 1999, zaloţili firmu Zend Technologies v Ramat Gan (Izrael). 22. mája 2000 bola vydaná verzia PHP 4 postavená na Zend Engine 1.0. . Dňa 13. júna 2004 bola predstavená verzia PHP 5, ktorá stojí na novom Zend Engine II. . PHP 5 obsahuje vylepšenú podporu pre objektovo orientované programovanie a nezpočetné mnoţstvo výkonových vylepšení. V roku 2008 je PHP 5 jedinou stabilnou verziou, ktorá sa naďalej vyvíja. Verzia PHP 6 sa vyvíja spolu s verziou PHP 5. PHP nepodporuje zatiaľ Unicode, plná podpora Unicode bude zahrnutá aţ vo verzií PHP 6. PHP 5 funguje na 32-bitovom aj na 64-bitovom prostredí, ale jedinou oficiálnou verziou pre Windows je 32-bitová verzia. KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 16 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta 6.2.Základné vlasnosti PHP:  Jazyk PHP je dynamický typový  Polia sa dajú indexovať číselnými indexmi tak ako v jazyku C  Polia sú heterogénne (rovnaké pole môţe obsahovať prvky rôznych typov).  Reťazce môţeme uzatvárať do úvodzoviek, alebo do apostrofov. 6.3. Software v PHP: Existuje minimálne cez 30 programov pouţívaniach v PHP: bitweaver – je slobodný systém pre správu obsahu Drupal – je systém pre správu obsahu, umoţňuje tvorbu internetový časopisov, obchodov a iných komplexných systémov. eGroupWare - je open source groupwarový software vyuţívajúci webové rozhranie. FluxBB – je rýchly a kvalitný open source nástroj, vytvorený pre diskusné fórum. Gallery - je open source systém pre internetové albumy obrázkov a fotografií. Joomla! – je bezplatný open source CMS pre účely publikovania informácií na internete a intranete. JoomlaMCZ – je upravená česká verzia open source CMS pre účely publikovania informácií na internete a intranete. Mantis – je webový systém pre evidenciu chýb v software. MediaWiki – slobodný software, šírený pod licenciou GNU GPL. Moodle – je softwarový balíček na tvorbu výukových systémov a elektronických kurzov na internete. More.groupware – patrí do rodiny open source groupwárového software, obsahuje rôzne moduly ako kalendár, kontakty, pozvánky, novinky, ... . KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 17 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta Nette Framework – je open source framework pre vývoj webových aplikacií zaloţených na PHP 5. Nucleus CMS – je open source publikačný software. PHP-Fusion – je to redakčný systém. phpBB – bezplatný balík pre vytvorenie interaktívneho fóra. phpMyAdmin – umoţnuje jednoduchú správu obsahu databázy MySQL prostredníctvom webového rozhrania. phpMyVisites – aplikácia obsahuje informácie o návštevnosti webu. phpPgAdmin – je webová aplikácia, ktorá slúţi k správe databázového servera PostgreSQL. phpRS - je to redakčný systém. PunBB – je nástroj na tvorbu vlastného diskusného fóra. RoundCube – je webový emailový klient, pracujúci s protokolom IMAP. Symfony – je webový aplikačný framework pre vývoj webových aplikacií zaloţených na PHP 5. Testlink – je nástroj na správu testovacieho software. Texy! - je konvertor textu (čistého) do validného XHTML kódu. UNITED-NUKE – je systém pre vytváranie dynamických webových stránok, pouţívajúcich serverový skriptovací jazyk PHP a podporujúci rôzne databázové systémy. VirtueMart – system slúţi pre internetový obchod, alebo ako katalók tovaru. WordPress – je publikačný systém. XOOPS – je voľný systém pre správu obsahu (CMS) pre web napísaný v PHP. Zend Framework – je open source, objektovo orientovaný, webový aplikačný framework, je vyvíjaný s ohľadom na jednoduché webové aplikácie. KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 18 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta 6.4. Výhody PHP:  Multiplatforma  PHP je špecializované na webové stránky  Mnoţstvo systémov a kódov, ktoré sú voľne dostupné (phpBB, WordPress,...)  Rozsiahly súbor funkcií v základnej kniţnici PHP a ďalšie z PECL  Veľká podpora v hostingových sluţbách 6.5. Nevýhody PHP:  Jazyk PHP nie je nikde definovaný  Slabá podpora Unicode  Neumoţňuje preklad do byte kódu, PHP skript sa pri kaţdej poţiadavke prekladá opäť  Nejednotné poradie parametrov KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 19 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta 7. Jazyk CSS: CSS je skratka pre anglicky názov Cascading Style Sheet = tabuľky kaskádových štýlov. Je to jazyk pre popis zobrazenia stránok v jazykoch HTML, XHTML, alebo XML. Jazyk bol navrhnutý organizáciou W3C, autorom prvotného návrhu bol Håkon Wium Lie. Bol vydané zatiaľ dve úrovne špecifikácie:  CSS1  CSS2 Dokončuje sa verzia CSS 2.1 a pracuje sa uţ na verzií CSS3. Hlavným zmyslom je umoţniť návrhárom oddeliť vzhľad dokumentu od jeho štruktúry a obsahu. 7.1. Syntaxia: Štýlový predpis sa skladá z postupnosti pravidiel. Kaţdé pravidlo určuje vzhľad niektorého elementu dokumentu, alebo skupina elementov. Pravidlo začína tzv. selektorom, ktorý špecifikuje skupinu elementov. Selektor je nasledovaný zoznamom deklarácií, ktoré určujú vzhľad vybranej skupiny elementov. Celý zoznam je uzavretý v zloţených zátvorkách a jednotlivé deklarácie sú oddelené pomlčkou. KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 20 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta 7.2. Výhody CSS Pouţívanie kaskádového štýlu porovnaného so samotným HTML v praxi prináša výhody:  Konzistentný štýl – pri CSS je veľmi jednoduché nastavenie, napr. vo všetkých dokumentoch zvýraznenie rovnakého textu, vytvorí sa len súbor štýlov ktorý sa len pripojuje k HTML dokumentu, vo všetkých dokumentoch je naša poţiadavka splnená.  Rozsiahle moţnosti formátovania - CSS ponúka rozsiahle moţnosti formátovania oproti samotnému HTML.  Oddelenie štruktúry a štýlu  Dynamická práca so štýlmi – zmeniť štruktúru štýlu pri pouţití CSS znamená prepísať len jeden súbor – súbor štýlov.  Formátovanie XML dokumentov  Kratšia doba načítavania stránky Výhodou CSS oproti starému formátovaniu HTML je, ţe kód a obsah webu uloţený v súboru .html a všetok desing a formátovanie sa načítavajú z jedného súboru .<a href="/tags/CSS/" rel="tag">css</a>, ktorý je väčšinou spoločný pre celý web. To znamená, ţe ak chceme zmeniť napr. vzhľad webu, stačí zmeniť iba jeden súbor .css a zmena sa aplikuje na celý web. Tieţ sa súbor CSS uloţí do medzipamäte prehliadača a keď nie je zmenený, tak sa na načíta iba jeden krát a tým sa zobrazenie stránok veľmi urýchli. Je tieţ moţné upraviť formátovanie podľa prehliadača, ktorým si uţívateľ danú stránku zobrazuje. Jednoducho sa vytvorí viac súborov .css (napr. stil1.css, stil2.css,...) a podľa prehliadača, ktorý si o stránku poţiada, pripojí konkrétny súbor. Tým sa dá eliminovať problém rôznej implementácie kódu, jednotlivými prehliadačmi. KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 21 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta 7.3. Nevýhody CSS: Hlavnou nevýhodou CSS je nedostatočná podpora v majoritných prehliadačoch. Prehliadače obsahujú v implementácií CSS chyby a je niekedy neľahké napísať kód, tak aby sa na všetkých (spustených) prehliadačoch výsledok zobrazil rovnako. Situácia sa v poslednej dobe značne zlepšila, opravením chýb v prehliadačoch. KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 22 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta 8. Webové prehliadače: Webový prehliadač (browser) je počítačový program, ktorý slúţi na prezeraniu World Wide Webu (WWW). Program umoţňuje komunikáciu s http serverom a spracováva prijaté kódy (HTML, XHTML, XML, ...), ktoré podľa daných štandardov sformátuje a zobrazí danú webovú stránku. Textové prehliadače zobrazujú stránky ako text, obvykle veľmi jednoduchý. Grafické prehliadače umoţňujú zloţitejšie formátovanie stránky, vrátane zobrazenia stránky. Pre zobrazenie niektorých zvláštnych súčasti stránky, ako napr. Flash animácie, alebo Java applety, je treba prehliadač doplniť o špecializované zásuvné moduly. Najznámejšie textové prehliadače:  Linx  ELinx Najznámejšie grafické prehliadače:  Mozilla Firefox  Windows Internet Explorer  Opera  Google Chrome  Safari 8.1. História webových prehliadačov: Dôleţitou osobou v rannom vývoji prehliadačov bol Neil Larson, ktorý v roku 1977 vytvoril program TRS-80, ktorý prechádzal na iné úrovne dokumentu pomocou hypertextu. KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 23 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta V roku 1978 vytvoril Ted Nelson prehliadač DOS Houdini, ktorý obsahoval 2500 tém prepojených 7500 odkazmi na rôzne súbory. V roku 1984 na základe myšlienky Teda Nelsona bol vytvorený program DOS Maxthink, ktorý bol vylepšený o niektoré ďalšie funkcie a podporu ASCII znakov. V roku 1987 boli tieto schopnosti zabudované do vtedy populárneho DOSovského programu Hyper Rez a pogramu PC hypertext. Tieto programy tvorili koncept pre budúce webové prehliadače. Silversmith je prehliadač vytvorený v roku 1987 Johnem Bottomsem. Bol postavený na bázy SGML tagu, ktorý bol v tej dobe pouţívaný pre formátovanie tlačených dokumentov. Pouţitie SGML tagu pre zobrazovanie elektronických dokumentov znamenalo zlom v elektronickom publikovaní a stretlo sa s veľkým odporom. Silversmith obsahoval indexovaciu funkciu, ktorá umoţňovala prehľadávanie celého dokumentu pomocou SGML. Hľadala odkazy medzi textom a obrázkami a vytvárala zásobník s hypertextami k pouţitiu k vyhľadávaniu. Začiatkom roku 1988 Peter Scott a Earle Fogel rozvíjali myšlienku konceptu Hyper Rez a vytvorili Hytelnet, ktorý pridáva odkazy telnet stránky, ktoré v roku 1990 priniesli uţívateľom stály prístup k online katalógu s viac neţ 5000 kniţnicami po celom svete. Silou Hytelnetu bola rýchlosť vo vytvorení a rozšírení databázy do celého sveta a stála moţnosť pridávania, indexovania a zmena telnet odkazov. Tento problém bol odstranený vynálezom web serveru. V roku 1989 boli vytvorené programy HyperBBS a HyperLAN, ktoré slúţili uţívateľom k vyhľadávaniu a vkladaniu informácií. V tom istom roku bol vytvorený aj program TransText a veľa nástrojov na vybudovanie rozsiahlej databázy vedomostí, ktorá v tej dobe obsahovala 50 000 súborov s 200 000 hypertextov. Linx je primitívny prehliadač, postavený na myšlienkach Neila Larsona. Tim Berners-Lee je autorom NeXTcube je to prvý web server a prvý plnohodnotný webový prehliadač. V roku 1992 Tony Johnson uvolnil prehliadač MidasWWW. S rastúcou popularitou webu bol NCSA spustený Mosaic, čo bol prvý grafický prehliadač fungujúci na Unixe, neskôr však i na platforme Apple Macintosh a Microsoft Windows. Verzia 1.0. bola spustená v septembri 1993. KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 24 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta Marc Andreessen, ktorý bol hlavnou postavou Mosaic teamu v NCSA, opustil spoločnosť aby neskôr zaloţil spoločnosť Netscape Communications Corporation, ktorá vytvorila v roku 1994 Netscape Navigator, prehliadač sa kvôli svojmu prostrediu stal veľmi populárny. Zlom prišiel roku 1995, kedy spoločnosť Microsoft predstavila nový operačný systém Windows 1995 a spoločne s ním aj internetový prehliadač Internet Explorer. A tieţ zavádza ActiveX, čím sa z neho stáva unikátny prehliadač. Prehliadač je distribuovaný spolu s operačným systémom a tak sa skoro dostáva na milióny PC na svete. Internet Explorer se v ďalších rokoch stáva najrozšírenejším prehliadačom. Mozilla Firefox je voľný multiplatformový webový prehliadač vytvorený roku 2004. 8.2. Rozdelenie webových prehliadačov: Webové prehliadače môţeme rozdeliť:  Prehliadače postavené na jadre Trident  Prehliadače postavené na jadre Gecko  Prehliadače postavené na jadre WebKit  Ostatné grafické prehliadače  Textové prehliadače 8.2.1. Prehliadače postavené na jadre Trident: Trident je renderovacie jadro. Jeho prvá verzia sa objavila v októbri 1997 v Internet Exploreru 4.0 a bola postupne vylepšovaná. Vďaka svojej integrácií do operačného systému Windows je renderovacie jadro vyuţívané celej rade komponentov systému ako napr. Nápoveda systému Windows či kancelársky balík Microsoft Office. KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 25 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta Prehliadače postavené na jadre Trident:  Windows Internet Explorer  Netscape Browser 8.0 (tento prehliadač umoţňuje pouţívať aj jadro Gecko)  Maxthon  32bit WebBrowser  AmiWeb  AOL Explorer  Avant Browser  Smart Explorer  Fast Browser  a dalšie Internet Explorer je najpouţívanejším prehliadačom z prehliadačov postavených na jadre Trident. Od roku 1998 sa jedná o najpouţívanejší prehliadač vôbec. Webový prehliadač Internet Explorer (predovšetkým verzia 6 a staršie) je často kritizovaný za svoju bezpečnostnú politiku, ktorá umoţňuje šírenie vírov, spyware a adware. Chyby v prehliadači sú často zneuţívané k získavaniu kontroly nad systémom, alebo k získavaniu citlivých údajov. Tvorcom prehliadača sa často vyčíta aj malá podpora webových štandardov a ich častá chybná implementácia. Veľa vývojárov tvrdí, ţe tým spoločnosť Microsoft brzdí rozvoj webových technológií. Tabuľka s prehľadom verzií Internet Exploreru (Tab.8.2.1.): Verzia Dátum vydania Integrované s 1 1995 Ţiadna integrácia 2 Oktober 1995 Windows NT 4.0 3 August 1996 Windows 95 OSR2 4 1997 Windows 95 C, Windows 98 5 Marec 1997 Windows 98 SE, Windows 2000 5.5 Jún 2000 Windows ME 6 August 2001 Windows XP 7 Október 2006 Windows Vista 8 Marec 2009 Windows Vista Tab. 8.2.1. KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 26 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta 8.2.2. Prehliadače postavené na jadre Gecko: Gecko je open source renderovacie jadro pouţívané pre vykresľovanie webových stránok. Je napísane v programovacom jazyku C++ a licencované pod trojlicenciou MPL/GPL/LGPL. Jadro bolo pôvodne vytvorené firmou Netscape Communications Corporation 1998, ale od roku 2003 je ďalej vyvíjané firmou Mozilla Corporation. Prehliadače postavené na jadre Gecko:  Mozilla Firefox  <a href="/tags/Mozilla_Thunderbird/" rel="tag">Mozilla Thunderbird</a>  Mozilla Suite  Camino  My Internet Browser  Netscape  Epiphany  a dalšie Mozilla Firefox je prehliadač najčastejšie pouţívaný z prehliadačov postavených na jadre Gecko. Mozilla Firefox je voľný multiplatformný webový prehliadač, ktorý je vyvíjaný v spolupráci so stovkami dobrovoľníkov Mozilla Corporation. Veľkou výhodou Firefoxu je, ţe umoţňuje veľmi ľahko stiahnuť si doplnky, ktoré nie sú v základnej inštalácií Firefoxu. Na stiahnutie sú stovky doplnkov, ktoré uľahčujú uţívateľovi prácu s internetom. KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 27 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta Tabuľka s prehľadom verzií Mozilla Firefox (Tab.8.2.2.): Verzia Dátum vydania Kódové označenie Gecko 1.0 2004 Phoenix 1.7 1.5 2005 Deer Park 1.8 2.0 2006 Bon Echo 1.8.1 3.0 2008 Gran Paradiso 1.9 3.1 2009 Shiretoko 1.9.1 3.6 2009 Namoroka 1.9.2 4 2009 Minefield 2.0 Tab. 8.2.2. 8.2.3. Prehliadače postavené na jadre WebKit:  Google Chrome – je webový prehliadač spoločnosti Google. Pri testoch rýchlosti (Alexandra Limi) prekonal Google Chrome svojich konkurentov dvakrát väčšou rýchlosťou. Prvá stabilná verzia bola vydaná v decembri 2008  Konqueror – je webový prehliadač a správca súborov, ktorý pouţívajú najmä Unixové operačné systémy, predstavované najmä GNU/Linuxem. Podporuje vektorovú grafiku (SVG).  Safari – je webový prehliadač spoločnosti Apple Inc., ktorý je súčasťou Mac OS X a iPhone OS je moţné ho pouţívať i v Windows XP a Vista. Prvá verejná betaverzia bola vydaná 7. januára 2003.  OmniWeb je webový prehliadač vyvíjaný spoločnosťou The Omni Group pre operačný systém Mac OS X. KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 28 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta 8.2.4. Ostatné grafické prehliadače:  Opera – je internetový prehliadač vyvíjaný nórskou firmou Opera Software. Obsahuje aj e-mailového klienta, IRC klienta, RSS čítačku a ďalšie funkcie. Opera je nenáročná na operačnú pamäť a tieţ je veľmi rýchla. Verzie pre osobné počítače sa v minulosti distribuovali komerčne, ale od verzie 8.50 je úplne zadarmo (freeware). Najnovšie verzie Opery kladú veľký dôraz na bezpečnosť.  <a href="/tags/Arachne_(web_browser)/" rel="tag">Arachne</a> – je celo obrazovková internetová aplikácia obsahujúca grafický webový prehliadač a poštový klient. Arachne je v súčasnosti najlepší grafický prehliadač pre DOS.  Dillo – je jednoduchý grafický multiplatformný webový prehliadač napísaný v jazyku C++. Je malý, výkonný, veľmi rýchly a hardwarovo nenáročný.  Links2 – je minimalisticky internetový prehliadač, je dostupný pre Windows, Linux, BSD i iné operačné systémy. Nepodporuje CSS, animované obrázky. Jeho hlavnými výhodami sú jednoduché ovládanie, rýchlosť a bezpečnosť. 8.2.5. Textové prehliadače:  Lynx – je webový textový prehliadač www stránok pouţívaný na znakových termináloch. Pri prezeraní stránok sú odkazy zvýrazňované a preskakuje sa medzi nimi pomocou kurzorových kláves so šipkami. Súčasná verzia podporuje veľa vlasností HTML a SSL.  ELinks – je voľný multiplatformný webový prehliadač pre textovú konzolu distribuovanú pod GNU General Public License. Zobrazuje rámce, tabuľky a je rozšíriteľný pomocou Perlu, Lua, alebo Guile skriptu. Prvý krát sa objavil v roku 2001.  Links KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 29 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta 8.3. Pouţívanosť prehliadačov: Obľúbenosť a pouţívanosť webových prehliadačov je znázornená na grafe (Graf. 8.3.), údaje sú z decembra 2008. Obľúbenosť a pouţívanosť prehliadačov za december 200821,34%Internet ExplorerMozilla Firefox 7,93% 0,71% Safari 1,04% 1,52% Google Chrome0,57% OperaNetscape 0,24% Ostatné 68,15%Graf. 8.3. KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 30 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta 9. Poţiadavky na www stránku: Firma K-dinners ţiadala vytvoriť jednoduchú, veľmi prehľadnú webovú stránku, ktorá by dôstojne reprezentovala firmu a ľahko navigovala potencionálnych zákazníkov priamo na firmu a jej produkty. KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 31 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta 10. Tvorba web stránky: Stránka je vytvorená pomocou jazyka PHP. Úvodná strana stránky zreteľne určuje o akú firmu sa jedná a čím sa zaoberá. Nakoľko má firma K-dinners dva druhy pôsobnosti, úvodná stránka umoţňuje navštevníkovy výber:  Stravovanie  Catering Úvodná stránka je nazvaná index.php. Zdrojový kód úvodnej stránky: <!DOCTYPE HTML PUBLIC "-//W3C//DTD HTML 4.01 Transitional//EN" "http://www.w3.org/TR/html4/loose.dtd"> <html> <head> <title>K-dinners - Stravovanie a cateringové sluţby

domov kontakt

KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 32 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta

K-dinners.sk • © K-dinners 2008 • [email protected] • webmaster

KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 33 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta
Grafické znázornenie úvodnej stránky: je na obrázku Obr. 10a
Obr.10a
Po kliknutí na moţnosť stravovanie sa otvorí okno, na ľavej strane sa nachádza menu, ktoré obsahuje poloţky: stravovanie, jedálny lístok a kontakt. Stravovanie je uloţené ako stravovanie.php. Zdrojový kód – stravovanie:
"http://www.w3.org/TR/html4/loose.dtd"> K-dinners - Stravovanie a cateringové sluţby
KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 34 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta

domov kontakt

stravovanie
jedálny lístok

kontakt

KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 35 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta

K-dinners.sk • © K-dinners 2008 • [email protected] • webmaster

KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 36 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta
Grafické znázornenie stravovania: je na obrázku 10b.
Obr. 10b
KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 37 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta
Po kliknutí na ponuku CATERING sa otvorí okno, na ľavej strane sa nachádza menu, ktoré obsahuje poloţky: o nás, jedlo, nápoje, témy, spoločenské udalosti, obsluha, obchodné podmienky a kontakt. Programové riešenie je nazvané catering.php. Zdrojový kód catering:
K-dinners - Stravovanie a cateringové sluţby

domov kontakt

o nás
jedlo
nápoje
témy

KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 38 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta
spoločenské udalosti
obsluha
obchodné podmienky

kontakt

K-dinners.sk • © K-dinners 2008 • [email protected] • webmaster

KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 39 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta

Grafické znázornenie - catering: je na obrázku 10c.
Obr. 10c
Kompletná stránka pre firmu K-dinners je plne funkčná a firma je maximálne spokojná, či uţ s vzhľadom, obsahom a funkčnosťou stránky. www.k-dinners.sk
KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 40 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta
11. Záver:
Podstatou tejto diplomovej práce bolo popísať technológie súvisiace s webovými aplikáciami, čo je popísané v prvých kapitolách diplomovej práce. Ďalšou poţiadavkou bolo vytvoriť web stránku pre firmu K-dinners, stránka je plne funkčná a prístupná na www.k-dinners.sk, tá je popísaná v kapitole 10., po spustení webovej stránky sa trţby firmy zvýšili o 30%. Stránka veľmi pomáha firme sa presadzovať na trhu. Zákazníci tu nachádzajú všetky dôleţité informácie potrebné pri výbere produktu a sluţieb.
KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 41 Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta
12. Zoznam použitej literatúry
[1] Martin Domes „ Tvorba WWW stránek “ Computer Press, 2008
[2] Jamie Freeman „ Webové stránky“ Slovart, 2008
[3] Petr Broţa „ Programování WWW stránek pro úplné začátečníky “ Computer Press, 2001
[4] Andrew B. King „ Zrychlete své WWW stránky! “ Zoner Press, 2004
[5] Anita Notaro „ WWW Club “ Transworld, 2006
[6] Jiří Kosek „ HTML “ Granada, 1998
[7] Larry Ullman „ PHP a MySQL “ Computer Press, 2004
[8] http://www.wikipedia.sk
[9] http://www.php.sk/
KATEDRA TELEKOMUNIKÁCIÍ A MULTIMÉDIÍ 42 Čestné vyhlásenie
Vyhlasujem, ţe som zadanú diplomovú prácu vypracoval samostatne, pod odborným vedením vedúceho diplomovej práce Ing. Jozefa Mandúcha a pouţíval som len literatúru uvedenú v práci.
Súhlasím so zapoţičiavaním diplomovej práce.
V Ţiline dňa ......
Pavol Holeš
Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta
Ţilinská univerzita v Ţiline Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií a multimédií
Tvorba www stránky
Prílohová časť
Pavol Holeš
2009
1 1
Zoznam príloh:
CD-rom – obsahujúci web.zip – programové riešenie stránky