MASARYKOVA UNIVERZITA Fakulta sportovních studií Katedra atletiky, plavání a sportů v přírodě

Príčiny východoafrickej dominancie vo vytrvalostných behoch Bakalárska práca

Vedúci bakalárskej práce: Vypracoval: PhDr. Jan Cacek, Ph.D. Jozef Dzurenda ASAK Brno 2012

Prehlásenie Prehlasujem, že som bakalársku prácu vypracoval samostatne pod vedením PhDr. Jana Cacka, Ph.D. a na základe literatúry a prameňov uvedených v použitých zdrojoch.

V Brne dňa: ...... Jozef Dzurenda

Poďakovanie Ďakujem vedúcemu bakalárskej práce PhDr. Janu Cackovi, Ph.D. za udelenie cenných rad a za odborný dohľad pri práci na tejto téme. Obsah

Úvod ...... 6

1 Vytrvalosť ...... 7

1.1 Faktory determinujúce vytrvalosť v atletických behoch ...... 7

1.1.1 Energetické zdroje vytrvalostného výkonu ...... 9

1.1.2 Maximálna aeróbna kapacita – VO2max ...... 14

1.1.3 Ekonomika pohybu ...... 17

1.1.4 Fyziológia priečne pruhovaného svalstva ...... 19

1.1.5 Zhrnutie faktorov vplývajúcich na výkonu vo vytrvalostných behoch 23

2 Praktická časť práce ...... 25

2.1 Ciele práce ...... 25

2.2 Úlohy práce ...... 25

2.3 Metodika práce ...... 25

2.4 Dominancia východoafrických bežcov vo vytrvalostných behoch ...... 27

2.4.1 Analýza najlepších výkonov vo vytrvalostných behoch ...... 27

2.4.2 Analýza medailových umiestnení na MS a OH...... 31

2.5 Analýza antropometrických, fyziologických a iných výskumov ...... 36

2.5.1 Antropometria ...... 36

2.5.2 Maximálna aeróbna kapacita VO2max ...... 40

2.5.3 Ekonomika behu ...... 41

2.5.4 Fyziológia svalstva a metabolické faktory ...... 44

2.5.5 Iné faktory...... 49

3 Diskusia ...... 57

4 Záver ...... 59

Zoznam použitej literatúry ...... 60

Prílohy ...... 62

Resumé ...... 73

Summary ...... 73 Úvod

Olympijské hry v roku 1960 v Ríme vyviedli na svetovú bežeckú arénu afrických bežcov. Senzačné víťazstvo Etiópčana Abebe Bikilu v maratóne, ktoré zopakoval aj na olympiáde v Tokiu v roku 1964, otvorilo novú kapitolu v atletických vytrvalostných bežeckých disciplínach. Jeho krajan, Mamo Wolde, na olympijských hrách v Mexiku v roku 1968 nadviazal na jeho víťazstvá a ukázal, že s africkými bežcami do budúcna treba veľmi vážne počítať. Na olympiáde v roku 1968 výrazný prienik na atletickom poli je spojený s aj kenskými bežcami. Nasledujúci vývoj vo vytrvalostných behoch tento trend potvrdil. Konfrontácia východoafrických vytrvalostných bežcov z bežcami zvyšku sveta v posledných desaťročiach poukazuje na ich stabilnú a jednoznačnú dominanciu. Výsledky z vrcholných podujatí dovoľujú vysloviť predpoklad, že nejde o náhodný jav, ale o objektívne existujúce príčiny vysokej dominantnej výkonnosti afrických bežcov, predovšetkým bežcov Etiópie a Kene. Majú východoafrické krajiny, ktoré súperia s veľkou chudobou a socioekonomickou zaostalosťou nejakú genetickú výhodu či recept na úspech vo vytrvalostných behoch? Ako hypotéza nami bol vyjadrený predpoklad o tom, že dominancia afrických bežcov na dlhé trate nie je náhodná a je výsledkom špecifických objektívnych príčin, ktoré podmieňujú výkonnosť vo vytrvalostných behoch. Táto práca si kladie za hlavný cieľ popísať faktory vplývajúce na vytrvalosť a na základe týchto faktorov sa pokúsiť objasniť príčiny východoafrickej dominancie v behoch na dlhé trate. Podľa týchto poznatkov sa pokúsime navrhnúť bežca, ktorý by im mohol úspešne konkurovať. Druhým vedľajším cieľom tejto práce je analyzovať rozsah dominancie krajín vo vytrvalostných behoch.

6

1 Vytrvalosť

Vytrvalosť je chápaná ako schopnosť dlhodobo vykonávať pohybovú činnosť na určitej úrovni intenzity bez zníženia jej efektivity (Godik, 1988). Táto charakteristika vytrvalosti, ako zdôrazňuje Godik (1988), charakterizuje podstatu vytrvalosti prakticky vo všetkých druhoch športu s výnimkou cyklických disciplín. Športovec, ktorý vykonáva súťažné cvičenie najdlhšie, je posledný a teda je najmenej vytrvalý. Pre tieto cvičenia je vytrvalosť schopnosť splniť úlohu s najvyššou rýchlosťou v najkratšom čase. Podobne Platonov (1986) charakterizuje všeobecnú vytrvalosť analogicky, ako schopnosť k efektívnemu a dlho trvajúcemu vykonávaniu práce aeróbneho charakteru, v ktorej sa zúčastňuje značná časť svalového aparátu. Avšak ako uvádza autor, takéto chápanie vytrvalosti, ktoré našlo svoje miesto v odbornej literatúre nie je dostatočne presné. V plnej miere sa hodí len vo vzťahu k určitým športovým disciplínam, v ktorých je úroveň výkonov určená aeróbnou výkonnosťou, ako je dráhová cyklistika, vytrvalostné behy, beh na lyžiach apod. Vo vzťahu k šprintom, úpolom, zložitým koordinačným športom a podobne si táto definícia vyžaduje spresnenie a doplnenie.

1.1 Faktory determinujúce vytrvalosť v atletických behoch Špeciálna vytrvalosť, podľa Platonova (1986), je zložitou kvalitou, ktorá ma mnoho komponentov. Jej štruktúra, v každom jednotlivom prípade, je určená špecifikom druhu športu a jeho jednotlivej disciplíny. Pri analýze špeciálnej vytrvalosti je podľa autora nevyhnutné minimálne pozastaviť sa pri základných faktoroch, ktoré určujú jej úroveň: 1. výkonnosť a kapacita energetických zdrojov, 2. ekonomika práce a efektívnosť využitia funkčného potenciálu, 3. špecifika adaptačným reakcii a funkčných prejavov, 4. stability a variability pohybových návykov a vegetatívnych funkcií.

7

Podľa Godika (1988) je pri hodnotení vytrvalosti potrebné zohľadniť nasledujúce aspekty: 1. Základy rôznych prejavov vytrvalosti sú rôzne mechanizmy energetického zabezpečenia. Hodnota, charakterizujúca ich kapacitu, je dôležitým kritériom vytrvalosti. 2. Výkonnosť a efektívnosť prace týchto mechanizmov závisí od technicko-taktickej úrovne športovcov a predovšetkým od efektivity ich techniky. 3. Úroveň vytrvalosti a vôľové vlastnosti, to čo v športe nazývajú „umenie trpieť“, sú vzájomne závislé. Je známych veľa prípadov, keď pri tom istom pohybovom potenciáli boli dosiahnuté výsledky vo vytrvalosti rôzne.

Ako zdôrazňujú Tumanjan a Martirosov (1976), vplyv na úroveň pohybových schopnosti a adaptáciu na rôzne podmienky vonkajšieho prostredia, výkonnosť, regeneráciu a športové výsledky majú antropomorfologické ukazovatele. Obyvatelia rôznych ekologických zón majú rôzne adaptačné morfofunkcionálne vlastnosti, ktoré určujú ich vysokú výkonnosť v konkrétnych podmienkach prostredia. V tejto súvislosti aktuálnym sa javí výskum týchto osobitostí s cieľom orientácie obyvateľov rôznych ekologických zón k venovaniu sa tými športovými disciplínam, v ktorých môžu počítať s dosahovaním vysokých športových výsledkov. Morfologický status človeka v mnohom predurčuje jeho funkčne možnosti, ktoré v konečnom dôsledku odrážajú jeho predpoklady k rôznym druhom činnosti. Táto všeobecná koncepcia sa najviac prejavuje u športovcov pôsobiacich v extrémnych podmienkach spojených s maximálnym výkonom. Predstavitelia rôznych rás, ako uvádzajú Tumanjan a Martirosov (1976), sa líšia celým radom fyzických parametrov, z ktorých väčšina je dedičná a málo podlieha zmenám vplyvom prostredia.

8

Podľa Bassetta a Howleya (2000) je úroveň vytrvalostného výkonu daná týmito fyziologickými a biomechanickými faktormi: • maximálna aeróbna kapacita, • ekonomika pohybu, • fyziológia svalstva, ktorá predurčuje laktátový prah.

1.1.1 Energetické zdroje vytrvalostného výkonu Štiepením adenzintrifosfátu (ATP) získavame energiu nutnú pre svalovú kontrakciu. Energia chemická sa mení na energiu mechanickú. Zásoby ATP v organizme sú minimálne, preto sa musí neustále obnovovať. Bunky tvoria ATP niekoľkými vzájomne súvisiacimi systémami (Jančík, Závodná, & Novotná, 2006). Svaly získavajú energiu pre kontrakciu prostredníctvom troch základných energeticko-metatabolických ciest : • regenerácie ATP pomocou kreatinfosfátu - ATP-CP systém, • aeróbna oxidácia glukózy a tukov, • anaeróbna glykolýza – laktátový systém.

1.1.1.1 ATP-CP systém Krátkodobé vysoko intenzívne výkony je možné predvádzať bez prístupu kyslíka - anaeróbne. Počas prvých sekúnd je úroveň ATP udržiavaná na konštantnej úrovni, ale úroveň kreatinfosfátu (CP) prudko klesá nakoľko je CP použité na regeneráciu ATP. Pri nástupe únavy sú ATP aj CP vyčerpané a neschopné obstarať energiu pre svalovú kontrakciu (Wilmore, & Costill, 2004). ATP-CP systém je dominantným zdrojom energie pre maximálne výkony trvajúce 15 - 30 sekúnd. Zásoby CP sú prakticky vyčerpané po cca 30 sekundách intenzívnej práce. Po skončení výkonu sa zásoby ATP a CP rýchlo regenerujú. Okolo 75 % sa obnoví behom jednej minúty, obnova 100 % energie trvá približne 2 – 3 minúty. Z toho vyplýva, že čím vyššie budú zásoby CP v tele, tým dlhšie bude možné predvádzať krátkodobý intenzívny výkon (Grasgruber, & Cacek, 2008).

9

V tejto súvislosti stojí za zmienku poznatok, že s dosahovaním vrcholných výsledkov bežcami na dlhé trate je dôležitá nevyhnutnosť ich vysokej rýchlostnej pripravenosti. Najlepší svetoví bežci na dlhé trate sú schopní prebehnúť 100 m za 10,8 - 11,00 sekúnd (Travin, Fruktov, & Kozmin, 1989).

1.1.1.2 Anaeróbna glykolýza Anaeróbny rozklad glukózy sa spúšťa s malým oneskorením po ATP-CP systéme. Energia v tomto systéme vzniká rozkladom glukózy pomocou glykolitických enzýmov v procese zvanom glykolýza. Glukóza obsahuje asi 99 % všetkých cukrov v krvi, ktoré sa do nej dostávajú trávením uhľovodíkov a glykogénu z pečene. Glykogén je uložený v pečeni a vo svaloch, a v prípade potreby sa štiepy na glukózu. Produktom glykolýzy je pyruvát. Samotný proces glykolýzy nepotrebuje kyslík, ale jeho prítomnosť rozhoduje o osude pyruvátu. V anaeróbnom spôsobe tvorenia ATP glykolýzou sa z pyruvátu stáva kyselina laktátová, ktorá sa vzápätí rozkladá na laktát a ionty vodíka H+ (Wilmore, & Costill, 2004). Pracujúce svaly môžu čerpať energiu glykolýzou len po krátku dobu. Vrchol čerpania nastáva už po 5 sekundách od začiatku intenzívnej práce. Potom sa rýchlosť glykolýzy udržuje zhruba na stálej úrovni. Pri produkcii ATP glykolýzou sa hromadí laktát aj napriek jeho rýchlemu vyplavovaniu sa do krvi a jeho metabolizácii. Pri dosiahnutí vyššej úrovne laktátu ionty vodíku H+ spôsobia pokles pH. Toto okyslenie spôsobuje znížené sýtenie hemoglobínu kyslíkom a narušenie svalových funkcií. Rýchlosť poklesu pH je závislá na purfovacej kapacite krvi a svalov, teda na schopnosti neutralizovať vodíkové ióny H+ a spomaľovať okysľovanie. Purfovacia kapacita má veľký význam pre športový výkon a je ovplyvniteľná tréningom (Grasgruber, & Cacek, 2008). Anaeróbna glykolýza je pomerne neefektívna, keďže na jeden mol glukózy pripadá zisk 2, resp. 3 molov ATP1 (Wilmore, & Costill, 2004).

1 Pri získavaní ATP z 1 molu glukózy sa spotrebováva 1 mol ATP na jej úpravu. Úprava glykogénu nepotrebuje ATP.

10

ATP-CP systém a anaeróbna glykolýza nemôžu pokryť energetické potreby intenzívneho cvičenia dlhšie než dve minúty a tieto energetické systémy nie sú efektívne pre dlhotrvajúce cvičenie (Wilmore, & Costill, 2004). V porovnaní s ATP-CP systémom je anaeróbna glykolýza charakterizovaná pomalším pôsobením, menším výkonom, ale oveľa dlhším trvaním. Anaeróbna glykolýza je základnym zdrojom energie pri výkone trvajúcom od 30 sekúnd do 6 minút (Travin, Fruktov, & Kozmin, 1989).

1.1.1.3 Aeróbna oxidácia glukózy a tukov Výkony trvajúce viac ako minútu sú energeticky hradené oxidáciou glukózy. Glukóza sa vo svale premení na pyruvát, rovnako ako v prípade anaeróbnej glykolýzy. Pyruvát je však za prítomnosti kyslíka premení na zlúčeninu acetyl koenzým A, ktorá je následne metabolizovaná v mitochondriách v tzv. Krebsovom cykle a elektrónovom transportnom reťazci. Proces aeróbnej glykolýzy je mimoriadne efektívny, na jeden mol glykogénu môže telo získať 37 až 39 molov ATP (Wilmore, & Costill, 2004). Pri výkonoch vysokej intenzity mitochondrie nestačia odbúravať pyruvát a tento sa anaeróbne premieňa na laktát (Grasgruber, & Cacek, 2008). Po cca 90 minútach svalovej práce sa zásoby glykogénu vyčerpajú a svaly začnú energiu získavať oxidáciou triglyceridov zo svalov či voľných mastných kyselín z krvi. Tento proces sa nazýva lipolýza. Lipolýza vytvára na jeden mol tuku viac ATP ako glykolýza a nevytvára laktát. Napriek tomu je menej ekonomická ako glykolýza, pretože pre rovnaké množstvo vyprodukovanej energie požaduje asi o 7 % viac kyslíka. To spôsobuje vyššie nároky na respiračný a kardiovaskulárny systém (Grasgruber, & Cacek, 2008). Pri vytrvalostných behoch pri dostatočnej dodávke kyslíka svalom je výkon limitovaný poklesom energetických zásob glykogénu. Limitujúcim faktorom je kritický pokles glykogenóvych zásob na následujúca hypoglykémia predovšetkým v centrálnej nerovovej sústave. Tvorba ATP štiepením iba tukov nie je možná. V prípade zvýšenia intenzity aeróbnej záťaže, ktorá vedie k vzostupu potreby dodávky kyslíka nad úroveň, ktorú je transportný systém schopný zaistiť, prechádza aeróbny spôsob získavania energie na anaeróbny

11

(Jančík, Závodná, & Novotná, 2006). Aeróbne zdroje energie sú základnými zdrojmi v športoch ako sú dráhová cyklistika, plávanie na 800 a 1500 m, v behu na dlhé trate a podobne (Platonov, 1986).

1.1.1.4 Vzájomné pôsobenie energetických systémov Vymenované energetické systémy nefungujú nezávisle. Pri podávaní výkonu od najvyššej intenzity, ktorý trvá pár sekúnd, až po vytrvalostný výkon trvajúci dlhšie než 30 minút, sa každý zo systémov podieľa na produkcii ATP (obr. 1). Jeden zo systémov je však vždy dominantný. Napríklad pri šprinte na 100 m trvajúcom zhruba 10 sekúnd, je ATP-CP systém hlavným zdrojom energie, ale oba zvyšné systémy taktiež produkujú malé množstvo potrebnej energie. Pri opačnom extréme, v behoch na dlhé trate, je oxidatívny systém dominantným zdrojom ATP, ale na celkovom množstve vyprodukovanej energie majú podiel aj ATP-CP a anaeróbna glykolýza (Wilmore, & Costill, 2004).

Obrázok 1: Podiel energetických systémov na produkcii energie pri maximálnych výkonoch v závislosti na dĺžke trvania Zdroj: JANČÍK, ZÁVODNÁ, & NOVOTNÁ, 2006

12

Pre odhad telom spotrebovanej energie musíme vedieť, aký typ „paliva“ práve spaľujeme - oxidujeme. Obsah uhlíka a kyslíka v tukoch, cukroch a bielkovinách je veľmi odlišný, a preto obsah kyslíka potrebný pre ich metabolizáciu je tieš odlišný. Nepriamou kalimetriou meriame objem expirovaného oxidu uhličitého CO2 (VCO2) a obsah spotrebovaného kyslíka O2

(VO2). Podiel týchto nameraných hodnôt označujeme RER (Respiratory exchange ratio). RER = VCO2 / VO2. Keď zmeriame RER, môžeme určiť zdroj energie. Napríklad ak hodnota RER je 1,0, energia je získavaná výhrandne z glukózy a na každý liter spotrebovaného kyslíka pripadá 5,05 kcal vyprodukovanej energie (tab. 1). Telo obyčajne používa kombináciu tukov a cukrov. V pokoji sa RER pohybuje z pravidla na úrovni 0,78 – 0,80. Počas cvičenia svaly sa viac spoliehajú na cukry, čoho výsledkom je vyššie RER. Čím vyššia intenzita, tým je dopyt do cukoch väčší a tým sa RER blíži viac k hodnote 1,0 (Wilmore, & Costill, 2004).

Tabuľka 1: Závislosť zdrojov energie a energetickej produkcie od RER energia RER kcal/l % cukry % tuky

O2 0,71 4,69 0,0 100,0 0,75 4,74 15,6 84,4 0,80 4,8 33,4 66,6 0,85 4,86 50,7 49,3 0,90 4,92 67,5 32,5 0,95 4,99 84,0 16,0 1,00 5,05 100,0 0,0

Zdroj: Wilmore, & Costill, 2004

V prípade nadmernej záťaže a akumulácie laktátu v krvi sa telo snaží zamedziť okysleniu a produktom tejto snahy je CO2, ktorý sa v pľúcach dostáva difúziou von k exhalácii. Z toho dôvodu môžeme namerať viac vydýchnutého

13

CO2 než je vyprodukovaného svalmi a namerať hodnoty vyššie ako 1,0 (Wilmore, & Costill, 2004).

1.1.2 Maximálna aeróbna kapacita – VO2max Maximálna aeróbna kapacita je definovaná ako najvyššie možné množstvo kyslíka, ktoré telo dokáže využiť pri namáhavej práci. Cesta molekuly kyslíka z atmosféry do mitochondrie sa skladá z niekoľkých krokov, kde každý krok predstavuje v tejto ceste prekážku. Fyziologické faktory, ktoré môžu limitovať

VO2max, sú podľa a autorov Basseta a Howleyho (2000) nasledujúce (obr. 2): Centrálne faktory sú:

• difúzna kapacita pľúc – saturácia arteriálnej krvi kyslíkom SaO2, • maximálny srdcový výdaj – maximálna srdcová frekvencia a systolický objem, • schopnosť krvi prenášať kyslík – obsah hemoglobínu v krvi. Periférne faktory sú: • fyziologické vlastnosti svalstva – jeho oxidatívna kapacita, teda množstvo mitochondrií a aktivita oxidatívnych enzýmov.

Obrázok 2: Fyziologické faktory ovplyvňujúce VO2max Zdroj: BASSETT, & HOWLEY, 2000

14

Pri vykonávaní pohybovej činnosti je VO2max primárne limitovaná schopnosťou kardiorespriračného systému dodať kyslík pracujúcim svalom. To potvrdzujú nasledujúce dôkazy2: • Ak je pozmenený prísun kyslíka, napr. krvným dopingom alebo

pobytom v hypoxii, adekvátne sa mení aj VO2max.

• Nárast VO2max ako následok vytrvalostného tréningu je dôsledkom zvýšenia maximálneho srdečného výdaju, nie

zvýšením a-v 02 rozdielu. • Sval, ktorý je počas cvičenia dobre prekrvený, ma vysokú aeróbnu kapacitu.

VO2max je priamo prepojená s regeneráciou ATP, ktorá môže byť udržaná počas vytrvalostného výkonu aj v prípade, keď spotreba kyslíka je menšia ako

VO2max. Stupeň regenerácie ATP je závislý na aktuálnej spotrebe kyslíka VO2, ktorá je určená bežcovým VO2max a percentom VO2max, pri ktorom je bežec schopný bežať. Napríklad pre dokončenie maratónu v čase 2:15 musí byť spotreba kyslíka 60 ml.kg-1.min-1. Ak by aj bežec dokázal ubehnúť maratón pri - spotrebe kyslíka rovnajúcej sa 100 % VO2max, potreboval by VO2max 60 ml.kg 1 -1 3 .min . Ale keďže maratón sa beží na úrovni 80 - 85 % VO2max , hodnoty

2 Pri teste, v ktorom subjekt cvičil pri maximálnej intenzite len malou skupinou svalov (extenzia kolena jednej dolnej končatiny), čo dovolilo väčšej časti srdcového výdaju byť určenej pre izolované cvičiace svaly, bola spotreba kyslíka svalom kvadriceps femoris 2 až 3 krát vyššia ako pri cvičení, do ktorého sa zapájali svaly celého tela. Teda kapacita spotreby kyslíka značne prevyšuje kapacitu kardiovaskulárnej sústavy dodávať kyslík počas cvičenia, do ktorého sa zapája celé telo. Tento experiment potvrdil väčšiu závislosť VO2max na schopnosti kardiovaskulárneho systému dodávať kyslík než na schopnosti mitochondrii kyslík spotrebúvať (Bassett, & Howley, 1999). 3 Pri behoch na krátke a stredné trate je spotreba kyslíka prevyšujúca než možnosti organizmu kyslík dodať. Svaly teda pracujú na kyslíkový dlh. U maratóncov sa spotreba kyslíka pohybuje na úrovni 80 - 85% VO2max. Rýchlosť na úrovni 100% VO2max elitní atléti udržia zhruba 10 minút, čo zodpovedá tempu behu na 5 km. (Grasgruber, & Cacek, 2008)

15

-1 -1 VO2max potrebné pre takýto výkon musia dosahovať 70 - 75 ml.kg .min .

Takýmto spôsobom VO2max limituje produkciu energie vo vytrvalostných behoch, nedeterminuje však celkový výkon. Bežci sa totiž líšia aj ekonomikou behu a svalovou fyziológiou a oba tieto faktory majú dramatický vplyv na celkový výkon (Bassett, & Howley, 2000).

Podľa Grasgrubra a Cacka (2008) hodnota VO2max športovca závisí okrem výkonu jeho kardiovaskulárneho systému a svalovej fyziólogii aj na energetickej náročnosti vykonávaného pohybu z hľadiska množstva zapájaného svalstva. Pokiaľ sa pri vytrvalostnom výkone zapája menšie množstvo svalstva, výkon kardiovasklárnej sústavy hrá menšiu rolu a do popredia sa dostáva svalová fyziológia (napr. cyklisti). Preto boli najväčšie hodnoty namerané u bežcov na lyžiach, kde sa pri pohybe zapája až 80 svalstva, kdežto pri behu 60 %.

VO2max je však nutné chápať len ako hodnotu maximálneho potenciálu aeróbnej produkcie energie. Reálna vytrvalostná výkonnosť sa odvíja aj od bežeckej ekonomiky a výške anaeróbneho prahu. VO2max je taktiež dobrým indikátorom regeneračných schopností v prerušovaných aktivitách, pri ktorých vzniká veľký kyslíkový dlh.

Hodnoty VO2max sa udávajú v absolútnych čislach, teda objem kyslíka spotrebovaný za minútu – l.min-1, alebo v relatívnych, v prepočte na kilogram váhy športovca – ml.kg-1.min-1.

Vo vedeckých prácach sa stretávame aj s vyjaderím VO2max v jednotkách -0,66 -1 -0,75 -1 ml.kg .min či ml.kg .min . Je to preto, že vzťah VO2max a telesnej hmotnosti je nelineárna funckia, teda relatívne VO2max u ťažších športovcov klesá. Ak chceme posúdiť stupeň rozvoja aeróbnych schopností jedinca, potrebujeme použiť alometrické exponenty. Prepočet na ml.kg-0,66.min-1 výchádza zo vzťahu telesného povrchu a telesného objemu (hmotnosti), ktorý ovplyvňuje bazálny metabolizmus. Po uvážení podielu dolných končatín ako hlavného konzumenta kyslíka, ktoré u rozmernejšieho atléta predstavujú väčší podiel na hmotnosti než u menšieho atléta, sa začalo presadzovať vyjadrenie -0,75 -1 VO2max v jednotkách ml.kg .min .

16

1.1.3 Ekonomika pohybu V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia si vedci všimli rozdiely v spotrebe kyslíka rôznych ľudí bežiacich pri rovnakých bežeckých rýchlostiach a že tieto rozdiely môžu byť hlavným faktorom vysvetľujúcim rôzne vytrvalostné výkony.

Vznikol tak pojem bežecká ekonomika a je to množstvo kyslíka VO2 použité pri behu pri určitej rýchlosti. Je ovplyvnená individuálnou biomechanikou, proporciou pomalých svalových vlákien, hustotou mitochondrií a telesnou váhou (Karp, 2009). Ekonomika behu je najčastejšie vyjadrená ako spotreba kyslíka v mililitroch na kilogram telesnej hmotnosti (ml.kg-1) pri zvolenej rýchlosti behu. Vzťah medzi spotrebou kyslíka a rýchlosti behu je približne lineárny. Menej ekonomický bežec spotrebuváva pre svoj pohyb väčšie množstvo kyslíka a na

úrovni VO2max dosiahne nižšiu rýchlosť než bežec s lepšiou ekonomikou behu aj napriek tomu, že hodnoty VO2max môžu mať oba bežci rovnaké. Hodnota vV02max vyjadruje rýchlosť pri dosiahnutí VO2max a je kombináciou VO2max a bežeckej ekonomiky (Grasgruber, & Cacek, 2008).

Obrázok 3 popisuje vzťah bežeckej ekonomiky, VO2max a vVO2max. Atlét

A má síce najvyššiu hodnotu VO2max, ale kvôli chabej ekonomike behu je jeho rýchlosť behu pri dosiahnutí maximálnej aeróbnej intenzity rovnaká ako rýchlosť atléta B, ktorý v hodnote VO2max síce málo zaostává, no kompenzuje to lešou ekonomikou. Bežec C má hodnotou VO2max rovnakú ako bežec B, no vďaka lepšej ekonomike behu dokáže bežať omnoho rýchlejšie.

17

Obrázok 3: VO2MAX ako funkcia bežcovej bežeckej ekonomiky a najvyššej dosiahnutej intenzity/rýchlosti vytrvalostného behu, RE – running economy, bežecká ekonomika Zdroj: NOAKES, A INÍ, 2004

Jedným s hlavných faktorov ovplyvňujúcich ekonomiku behu je biomechanika bežca a teda jeho telesné parametre. Za ideál sa považuje veľká telesná štíhlosť, ktorá aj pasívne zvyšuje VO2max (Grasgruber, & Cacek, 2008). Platí, že čím viac je segment dolných končatín vzdialenejšií od osi pohybu, to tým výraznejšie jeho hmotnosť ovplyvňuje spotrebu kyslíka a ekonomiku pohybu. Podľa merania Myersa a Steudela (1985) 3,6 kg záťaž pridaná na pás bežca zhoršila ekonomiku o 3,7 %, zatiaľ čo rovnaká záťaž rozložená na kotníky bežca zhoršila ekonomiku až o 24,3 %. Bežeckú ekonomiku zhoršuje aj oscilácia ťažiska, a to v tranzverzálnej aj vo frontálnej rovine (Grasgruber, & Cacek, 2008). Výskumy ukázali, že zo šprintérov, bežcov na stredné trate a maratóncov mali poslední menovaní najvyššiu ekonomiku behu, a to o 5 až 10 % vyššiu ako šprintéri a bežci na stredné trate. Vo video analýze maratónci preukázali výrazne menší vertikálny rozsah pohybu (Wilmore, & Costill, 2004). Okrem rôznych vnútorných faktorov ovplyvňujú ekonomiku behu aj faktory endogénne ako odpor vzduchu, obuv a odev, terén a iné (Grasgruber, & Cacek, 2008).

18

1.1.4 Fyziológia priečne pruhovaného svalstva

Nie všetky vytrvalostné disciplíny sú bežané na 100 % VO2max, ale schopnosť atléta bežať na vysokom percente VO2max má výrazný vplyv na bežecký výkon. Obrázok 4 charakterizuje efekt tréningu na schopnosť udržať určitý podiel VO2max počas dlhotrvajúcej záťaže. Trénovaní jedninci pri cvičení trvajúcom jednu a dve hodiny dosahovali 87 % a 83 %, pričom netrénovaní jedinci dosiahli 50 % a 35 % (Basset, & Howley, 2000).

Trvanie práce pri vysokej spotrebe kyslika O2 je podstatne závislé na výkonnosti športovca. Napríklad vrcholoví maratónci sú schopní podavať výkon na urovni spotreby O2 80 - 85 % od VO2max viac ako 2 hodiny (Platonov, 1986).

Obrázok 4: Ilustrácia schopnosti využiť maximálnu aeróbnu kapacitu počas vytrvalostného výkonu a ako je táto schopnosť ovplyvnená tréningom Zdroj: BASSETT, & HOWLEY, 2000

Vytrvalosť je ovplyvnená radou metabolických faktorov ako odstraňovanie laktátu či nárast metabolickej acidózy. Pri pomalých bežeckých rýchlostiach je laktát odstránený zo svalov rovnako rýchlo ako je produkovaný, a teda sa nehromadí. Pri vyššej rýchlosti a zväčšenom podiele anaeróbneho krytia energetických potrieb metabolizmus nestíha produkovať pyruvát, a preto sa pyruvát premieňa na laktát. Odstraňovanie laktátu zaostáva za jeho produkciou a hromadí sa v svale. Sprievodným javom hromadenia laktátu je hromadenie

19 iontov vodíka H+ v svalstve a krvi zapríčiňujúce metabolickú acidózu a vývin únavy (Karp, 2009). Parameter laktátový prah – LT– je rýchlosť behu, pri ktorej produkcia laktátu prevyšuje jeho odstraňovanie. V tomto momente sa koncentrácia laktátu v krvi začína zväčšovať exponenciálne (obr. 5). Laktátový prah vymedzuje prechod z takmer čiste aeróbneho výkonu do výkonu so významnou anaeróbnou zložkou (Karp, 2009). Laktátový prah, či anaeróbny prah (ANP) môžeme vyjadriť v percentách VO2max , pri ktorom je porušená rovnováha medzi produkciou a odbúravaním laktátu (Grasgruber, & Cacek, 2008).

Obrázok 5: Závislosť koncentrácie laktátu v krvi na intenzite cvičenia/rýchlosti behu Zdroj: WILMORE, & COSTILL, 2004

Fyziológia svalstva má veľký vplyv na úroveň LT ktorý je podmienený v prvom rade podielom pomalých svalových vlákien, hustotou kapilár, počtom a veľkosťou mitochondrií a aktivitou oxidatívnych enzýmov (Grasgruber, Cacek, 2008). Výkonnosť a kapacita rôznych zdrojov energetického zabezpečenia výkonu je v značnej miere podmienená distribúciou svalových vlákien - pomerom pomalých a rýchlych svalových vlákien, u ktorých sa možnosti oxidačného metabolizmu podstatne líšia (Platonov, 1986). Tento pomer je geneticky daný

20 a tréningom sa nemení. Mení sa však pomer prierezov jednotlivých typov vlákien. Vytrvalostný tréning rýchle vlákna zmenšuje, čím mení ich relatívnu plochu medzi povrchom vlákien a krvnými vlásočnicami dodávajúcimi kyslík, takže pri transporte kyslíka dochádza k menším stratám (Grasgruber, & Cacek, 2008). Pomalé svalové vlákna majú vyššiu oxidatívnu kapacitu než rýchle vlákna vďaka väčšiemu počtu mitochondrií a vyššej aktivite enzýmov. Rýchle vlákna sú lepšie prispôsobené anaeróbnej glykolýze. Vytrvalostný tréning zvyšuje oxidatívnu kapacitu všetkých svalových vlákien, ale najväčšie zmeny sa dejú v rýchlych vláknach. Tieto vlákna zvýšia obsah mitochondrií a aktivitu oxidatívnych enzýmov. Ale vo všeobecnosti sa ani vytrvalostne trénované rýchle vlákna nevyrovnajú podobne trénovaným pomalým vláknam. Koncentrácia laktátu v krvi nie je determinovaná len jeho produkciou, ale aj jeho odstraňovaním v pečeni, priečne pruhovanom a srdcovom svalstve a iným tkaniva tela (Wilmore, & Costill, 2004). Okrem spomenutých svalových vlastností na hodnotu LT vplýva aj počet zapojených svalových vlákien do pohybu (Bassett & Howley, 2000). Tréningom je možné LT výrazne posunúť. U netrénovaných jedincov sa LT pohybuje na úrovni 60 % VO2max a naopak u trénovaných atlétov sa pohybuje až na úrovni 80 - 90 % VO2max (Bassett, & Howley, 2000).

U vrcholových športovcov hodnoty VO2max sú relatívne konštantné a ani intenzívny tréning aeróbnych schopnosti nie vždy spôsobuje ich výrazne zväčšenie. Avšak percentuálne maximum, pri ktorom v organizme sa začína hromadiť laktát, naďalej rastie (Platonov, 1986). Obrázok 6 poukazuje na efekt dlhoobého vytrvalostného tréningu, kde hodnota VO2max sa zvyšuje počas prvých dvoch mesiacov a potom stagnuje, ale anaeróbny prah stále stúpa.

21

Obrázok 6: Ilustrácia efektu vytrvalostného tréningu na VO2max a anaeróbny prah Zdroj: BASSETT & HOWLEY, 2000

Vrcholoví bežci sú schopní podávať výkon vyžadujúci spotrebu na úrovni 90

% VO2max bez podstatného nahromadenia laktátu v krvi, pričom u netrénovaných jedincov laktát sa začína intenzívne hromadiť už pri práci na úrovni 40 - 50 % (Platonov, 1986).

Laktátový prah vyjadrený v percentách VO2max je jeden z najlepších determinantov vo vytrvalostných výkonoch ako cyklistika a beh (Wilmore, & Costill, 2004).

22

1.1.5 Zhrnutie faktorov vplývajúcich na výkonu vo vytrvalostných behoch

Za najlepšie fyziologické determinanty vytrvalostného výkonu môžeme považovať vysoké VO2max, dobrú ekonomiku pohybu/behu a vysoký laktátový prah vyjadrený v % VO2max (obr. 7).

Maximálna Systolický srdcová objem frekvencia

Obsah Aktivita Maximálny minútový srdcový Hustota hemoglobínu oxidatívnych výdaj kapilár v krvi enzýmov

Bežecká Maximálna aerobná kapacita VO max Laktátový prah 2 ekonomika

Bežecký vytrvalostný výkon

Obrázok 7: Komplexný hierarchický sumár faktorov vplývajúcich na výkon vo vytrvalostných behoch Zdroj: BASSETT, & HOWLEY, 2000

V štúdii Granta a kol. (1997), v ktorej skúmal koreláciu medzi rôznymi fyziologickými parametrami homogénnej skupiny bežcov na dlhé trate a bežeckým výkonom v behu na 3 000 m, vyšiel ako najlepší prediktor rýchlosť na úrovni laktátového prahu.

23

Tabuľka 2: Korelácie vybraných fyziologických parametrov s výkonom v behu na 3 km

VO2- Parameter VO2max vTlac RE16,1 Tlac Korelácia 0,70 0,84 0,93 -0,38 s v3km

Zdroj: GRANT, CRAIG, WILSON, & AITCHINSON, 1997

Použité skratky: v3km – priemerná rýchlosť behu na 3 km; VO2max – maximálna aeróbna kapacita, VO2Tlac – spotreba kyslíka pri behu na úrnovni laktatového prahu, vTlac – rýchlosť behu na úrovni laktatového prahu, RE16,1 ekonomika behu pri rýchlosti 16,1 km/h

Noakes a kol. (2004) spochybňuje závislosť vytrvalostného výkonu len na vyššie spomenutých fyziologických parametroch (VO2max, ekonomika pohybu a ANP). Takto by bola únava a nemožnosť pokračovať vo výkone spôsobená výhradne porušením homeostázy priamo vo svaloch. Za výraznú slabinu tohto modelu považuje jeho neschopnosť vysvetliť zmenu výkonnosti spôsobenou psychologických vlastností napr. po užití amfetamínov. Amfetamíny sú športovým vedám známe ako najvýraznejšie výkon-zvyšujúce látky. Nemajú však efekt na tvorbu či akumuláciu laktátu v pracujúcich svaloch a spomalenie ich "otrávenia". Preto prišiel s novým modelom určujúcim vytrvalostný výkon, a to s Central Governor Modelom (CGM), v ktorom hlavnú úlohu predstavuje nervová sústava a mozog. Mozog podvedome limituje výkon tak aby predišlo narušeniu homeostázy a zlyhaniu organizmu. Obmedzovaním počtu zapájaných svalových vlákien tak reguluje intenzitu cvičenia. Robí tak podvedome použitím rôznych spätných väzieb tela a nadobudnutých skúsenosti. Takto sa podľa Noakesa a kol. (2004) dá vysvetliť aj napr. záverečný špurt. Čo tento model odlišuje od modelu závislosti vytrvalostného výkonu len od fyziologických dispozícii je to, že kým pri druhom menovanom je pokles výkonu spôsobený narušením homeostázy (hromadenie laktátu, vyčerpanie energetických zásob a iné). V modeli CGM je to centrálna nervová sústava, ktorá limituje výkon, a to tak, aby k narušeniu homestázy nedošlo, resp, aby narušenie homeostázy bolo čo najmenšie.

24

2 Praktická časť práce

2.1 Ciele práce Hlavným cieľom tejto práce je analyzovať rozsah dominancie východnej Afriky vo vytrvalostných behoch a na základne dostupnej literatúry nájsť jej príčiny.

2.2 Úlohy práce Za úlohy tejto práce sme si stanovili: • analyzovať výkonnostnú štruktúru svetových bežcov z hľadiska geografickej príslušnosti, • analyzovať dostupné výsledky vedeckých výskumov v oblasti bežeckej výkonnosti a parametrov ovplyvňujúcich vytrvalostný výkon afrických bežcov, • vyčleniť dominantné faktory vysokej výkonnosti afrických bežcov a navrhnúť model vytrvalostného bežca schopného konkurovať tým z východnej Afriky.

2.3 Metodika práce Pri riešení vytýčených úloh sme použili nasledujúce metódy: • metódy teoretickej analýzy a zovšeobecnenia, • grafické metódy, • metódy matematickej štatistiky. Metódy teoretickej analýzy a zovšeobecnenia sme použili pri analýze dostupných vedeckých poznatkov v oblasti bežeckej vytrvalosti s dôrazom na východoafrických bežcov, pričom sme používali logické metódy ako analýza, syntéza a dedukcia. V procese riešenia úloh sme používali grafické metódy, ktoré nám umožnili názorne prezentovať číselné údaje. Použité grafické metódy nám umožnili predstaviť kvantitatívne vzťahy a závislosti a ujasniť si charakter väzby medzi sledovanými javmi.

25

Analýzu rozsahu východoafrickej dominancie vo vytrvalostných behoch sme vytvorili na základe 100 najlepších výkonov histórie4 IAAF5 a na základe počtu získaných medailí z vrcholných atletických podujatí, a to olympijských hier a majstrovstiev sveta za posledných 20 rokov. Pre zistenie príčin dominancie bežcov z východnej Afriky vo vytrvalostných behoch sme analyzovali dostupnú literatúru uvedenú v zozname použitej literatúry. Na základne získaných poznatkov sme sa pokúsili navrhnúť konkurencie schopného neafrického bežca.

4 k dátumu 11. 3. 2012 5 IAAF – Medzinárodná asociácia atletických federácií (International Association of Athletics Federations)

26

2.4 Dominancia východoafrických bežcov vo vytrvalostných behoch

V tejto analýze sme sa sústredili na výsledky a medailové štatistiky východoafrických bežcov v konfrontácii s bežcami zo zvyšku planéty. Pre analýzu výkonov sme použili zoznam IAAF sto najlepších časov mužov v jednotlivých vytrvalostných bežeckých disciplínach, a to beh na 3 000 m, 5 000 m, 10 000 m, maratón a 3 000 m steeplechase (prílohy 1 až 5). V analýze medailových štatistík sme použili výsledky zo posledných 20 rokov, a to všetky olympijské hry v rokoch 1992 až 2008 a majstrovstvá sveta od roku 1991 po rok 2011 (prílohy 6 a 7). Spolu teda 48 medailových umiestnení pre každú spomenutú disciplínu.

2.4.1 Analýza najlepších výkonov vo vytrvalostných behoch V behoch na 3 000 m patrí východoafrickým bežcom 73 zo 100 najkratších časov (obr. 8). Dva výkony v top 100 boli zabehnuté bežcami reprezentujúcimi inú než východoafrickú krajinu, no boli narodení v Keni. Z východoafrických krajín najviac dominuje Keňa s 52 záznamami pred Etiópiou s dvadsiatimi.

Keňa 52 Zvyšok světa Výchdoná afrika 27 73 Etiópia 20 Uganda 1

Obrázok 8 : Absolútny podiel krajín na historických 100 najlepších časoch v behu na 3 000 m k 11. 3. 2012 Zdroj: vlastná práca

27

V behu na 5 000 m dominuje východná Afrika s 84 časmi (obr. 9). Tri výkony patriace zvyšku sveta boli zabehnuté bežcami s kenským pôvodom. V rámci východnej Afriky dominuje Keňa s 47 záznamami pred Etiópiou, ktorá ich má 36.

Keňa 47 Zvyšok Výchdoná sveta 16 afrika 84 Etiópia 36

Uganda 1

Obrázok 9: Absolútny podiel krajín na historických 100 najlepších časoch v behu na 5 000 m steeplechase Zdroj: vlastná práca

Pozoruhodný podiel majú východoafrickí bežci na najlepších časoch v behu na 10 kilometrov (obr. 10). Až 91 výkonov patrí tejto časti zeme. Z deviatich výkonov, ktoré nezabehli bežci pod vlajkou východoafrických krajín, boli tri výkony zabehnuté bežcami narodenými v Keni reprezentujúc Katar. Keňa vedie v rámci východnej Afriky s 49 najlepšími časmi, Etiópia ich má 35.

28

Keňa 49 Zvyšok Výchdoná sveta 9 afrika 91 Etiópia 35 Eritrea 4 Uganda 3

Obrázok 10: Absolútny podiel krajín na historických 100 najlepších časoch v behu na 10 000 m Zdroj: vlastná práca

71 zo 100 najlepších časov v behu na 3 000 m steeplechase patrí reprezentantom východoafrických krajín (obr. 11). Ďalších 16 časov bolo zabehnutých katarským bežcom S. Shaheenom, ktorý má kenský pôvod. Z východoafrických krajín jasne dominuje Keňa so 70 záznamami.

Keňa 70 Zvyšok sveta Východná 29 afrika 71

Uganda 1

Obrázok 11: Absolútny podiel krajín na historických 100 najlepších časoch v behu na 3 000 m steeplechase Zdroj: vlastná práca

29

Zo 100 najrýchlejších výkonov v maratónskom behu bolo 91 zabehnutých bežcami z východnej Afriky (obr. 12). Šesťdesiatštyri z týchto výkonov bolo zabehnutých kenskými bežcami a 27 bežcami z Etiópie.

Keňa 64 Zvyšok sveta 9 Výchdoná afrika 91 Etiópia 27

Obrázok 12: Absolútny podiel krajín na historických 100 najlepších časoch v maratónskom behu mužov Zdroj: vlastná práca

Celkovo v behoch na dlhé trate dominuje východná Afrika, ktorá má na najlepších časoch podiel 82 % (obr. 13). 4,6 % všetkých výkonov bolo zabehnutých bežcami kenského pôvodu reprezentujúc krajinu ležiacu mimo východnú Afriku. Až 56 % najlepších výkonov dosiahli Keňania, druhí Etiópčania dosiahli 24 %.

30

Keňa 56%

Zvyšok sveta Východná 18% afrika Uganda 82% Etiópia 1% Eritrea 24% 1%

Obrázok 13: Percentuálny podiel krajín na historických 100 najlepších časoch vytrvalostných behov mužov (3 000 m,5 000 m,10 000 m, 3 000 m steeplechase, maratón) Zdroj: vlastná práca

2.4.2 Analýza medailových umiestnení na MS a OH Zo 48 medailí z OH a MS v disciplíne beh na 5 000 m získala východná Afrika 29 (obr. 14). Päť zo zvyšných medailí bolo získaných bežcami s východoafrickými koreňmi. Z východoafrických krajín dominuje Keňa so sedemnástimi medailami pred Etiópiou s dvanástimi.

31

Keňa 17 Zvyšok sveta Východná 19 afirka 29 Etiópia 12

Obrázok 14: Absolútny podiel krajín na získaných medailách z OH a MS v behu mužov na 5 000 m Zdroj: vlastná práca

V behu na 10 000 m vlastnia štáty východnej Afriky 42 zo 48 medailí (obr. 15). Jeden z medailistov reprezentujúc Veľkú Britániu má pôvod vo východoafrickom Somálsku. Za zmienku stojí fakt, že 5 medailí patrí bežcom z Maroka, teda všetky medaily patria bežcom narodených v Afrike. V rámci východnej Afriky vedie Etiópia s 25 medailami pred Keňou s 15 medailami.

Keňa 15 Zvyšok Východná sveta 6 afrika 42 Etiópia 25 Eritrea 2

Obrázok 15: Absolútny podiel krajín na získaných medailách z OH a MS v behu mužov na 10 000 m Zdroj: vlastná práca

32

V maratónskom behu je východná Afrika menej dominantná než v ostatných disciplínach, získala „len“ 18 zo 48 medailí (obr. 16). Tri medaily boli získané pôvodom východoafrickými bežcami, ale súťažiacimi pod inou vlajkou. Keňa v rámci východnej Afriky vedie s 9 medailami o 3 medaily pred Etiópiou.

Keňa 9 Východná Zvyšok sveta 30 Etiópia 6 afrika 18

Burundi 1 Džibuty; 1 Tanzánia 1

Obrázok 16: Absolútny podiel krajín na získaných medailách z OH a MS v maratónskom behu mužov Zdroj: vlastná práca

Disciplína 3 000 m steeplechase je v moci Keňanov, ktorí získali 35 zo 48 medailí (obr. 17). Dve z trinástich medailí, získaných inými než východoafrickými štátmi, boli získané bežcami narodenými v Keni.

33

Zvyšok sveta 13

Keňa 35

Obrázok 17: Absolútny podiel krajín na získaných medailách z OH a MS v behu mužov na 3 000 m steeplechase Zdroj: vlastná práca

Z celkového počtu 192 medailí z MS a OH v dlho traťových bežeckých disciplínach získali krajiny východnej Afriky až 65 % (obr. 18). Spolu 11 medailí bolo získaných východoafrickými bežcami reprezentujúcimi inú krajinu. Z východoafrických krajín dominuje Keňa, ktorá získala 40 % všetkých medailí. Druhá Etiópia ich získala 22 %.

34

Keňa 40%

Zvyšok sveta Východná 35% Afrika 65% Etiópia 22%

Eritrea 1% Džibuty >1% Burundi Tanzánia >1% >1%

Obrázok 18: Percentuálny podiel krajín na získaných medailách z majstrovstiev sveta 2011-1991 a olympijských hier 2008 - 1992 Zdroj: vlastná práca

Výsledky nami urobenej analýzy časov a umiestnení bežcov v behoch na dlhé trate potvrdzujú nami skôr konštatovanú dominanciu vo vytrvalostných behoch bežcov východnej Afriky, predovšetkým Kene a Etiópie. Rozsah dominancie svedčí, že sa nejedná o žiadny náhodný jav, ale je výsledkom objektívnych faktorov. Ich dôkladne preskúmanie ma veľký význam pre teóriu a prax športového tréningu.

35

2.5 Analýza antropometrických, fyziologických a iných výskumov

2.5.1 Antropometria Telesné proporcie kenských chlapcov sú podľa Larsena a kol. (2004) omnoho menšie, ako majú ich európski rovesníci. Výška priemerného kenského chlapca je o 9 cm menšia a váha o 12 kg menšia v porovnaní s európskym priemerným chlapcom. Napriek menšej výške majú kenskí chlapci o 2 cm dlhšie dolné končatiny, a teda o 11 cm kratší trup. Obvod aj objem lýtok je u Keňanov nižší, o 6 resp. 15 až 17 % v porovnaní s európskym priemerným chlapcom. BMI je približne o 2 kg.m-2 menšie u mladých Keňanov čo potvrdzuje štíhlejšie telo oproti európskym chlapcom (obr. 19).

Obrázok 19: Porovnanie BMI rôznych národov X,Y – výsledky rôznych výskumov Zdroj: LARSEN, CHRISTENSEN, NOLAN, & SONDERGAARD, 2004

U dospelých elitných bežcov sa stretávame s rovnakými pozorovaniami. V štúdii Saltina a kol. (1995) najlepších dánskych a kenských bežcov dosiahli druhí menovaní BMI 19,2 kg.m-2, pričom ich dánski súperi 20,6 kg.m-2.

36

Obzvlášť hrúbka lýtka vplýva na bežeckú ekonomiku ako hmotný segment vzdialený od osy pohybu dolnej končatiny, čo potvrdili Myers a Steudel (1985). Naozaj Saltin (2003) našiel túto súvislosť prierezu lýtka a bežeckej ekonomiky u Keňanov a Dánov s koreláciou R = 0,60 (obr. 20).

Obrázok 20: Vzťah medzi objemom lýtka a ekonomikou behu v rôznych skupinách bežcov (korelácia R = 0,60, netrénovaný chlapci nie sú zahrnutí do výpočtu korelácie) Zdroj: SALTIN, 2003

V porovnaní eritrejských a španielskych bežcov na dlhé trate sa potvrdila väčšia štíhlosť obyvateľov východnej Afriky (tab. 3). Dolné končatiny mali obe skupiny rovnako dlhé, no eritrejskí bežci ich mali štíhlejšie a ich stehná boli kratšie a lýtka dlhšie (Lucia, a iní, 2006).

37

Tabuľka 3: Antropometrické charakteristiky eritrejských a španielskych bežcov na dlhé trate Eritrejčania Španieli

Výška (cm) 174,0 172,0 Hmotnosť (kg) 57,2 60,5 BMI (kg.m-2) 18,9 20,5 Suma 6 kožných rias (cm) 28,5 33,2 Dĺžka dolných končatín (cm) 92,3 92,6 Dĺžka stehna (cm) 48,2 51,9 Dĺžka lýtka (cm) 44,1 40,6 Obvod stehna (cm) 48,1 50,3 Obvod lýtka (cm) 30,9 33,9

Zdroj: LUCIA, A INÍ, 2006

Weston a kol. (1999) skúmal čiernych bežcov z Juhoafrickej republiky (ďalej len JAR) a ich bielych krajanov na rovnakej výkonnostnej úrovni. Africký atléti boli znova nižší a ľahší (tab. 4).

Tabuľka 4: Antropometrické charakteristiky JAR bielych a čiernych bežcov na dlhé trate Čierni Bieli

Výška (cm) 172,0 181,0 Hmotnosť (kg) 59,4 69,1 BMI (kg.m-2) 20,1 21,1

Zdroj: WESTON, KAMAMIZRAK, SMITH, NOAKES, & MYBURG, 1999

Bosch a kol. (1990) porovnával subelitných JAR čiernych a bielych bežcov maratónskych bežcov vybraných podľa rovnakej výkonnosti. Bieli bežci boli o 12 kg ťažší a nepatrne vyšší.

38

Tabuľka 5: Antropometrické charakteristiky JAR bielych a čiernych bežcov na dlhé trate Čierni Bieli

Výška (cm) 171,0 181,0 Hmotnosť (kg) 59,5 71,1 BMI (kg.m-2) 20,3 21,7

Zdroj: BOSCH, GOSLIN, NOAKES, & DENNIS, 1990

Telesný vzrast má vplyv aj na termoreguláciu a malosť Afričanov je opäť výhodou. Dennis a Noakes (1999) vypočítali, že bežec s hmotnosťou 50 kg je v teplom a vlhkom prostredí schopný udržať rýchlosť behu 20 km.h-1, no bežec vážiaci 65 kg udrží rýchlosť len okolo 16 km.h-1. Túto teóriu potvrdil Morino a kol. (2003), keď porovnal výkony ľahších (59,3 kg) čiernych atlétov s ťažšími - (76,6 kg) bielymi atlétmi s približne rovnakým VO2max (62,6 vs 64,3 ml.kg 1.min-1). Subjekty absolvovali dva behy na 8 km v prostredí s dvoma rôznymi teplotami (15 resp. 35°C). Zatiaľ čo v chlade podali obe skupiny rovnaký výkon (8 km ubehli za 27:24), v teplom prostredí čierni atléti spomalili len nepatrne (29:42), bieli atléti spomalili výrazne (33:00). Za zmienku stojí fakt, že bieli bežci bežali pomalšie od začiatku behu, nečakali teda na prehriatie organizmu, skôr sa mu snažili od začiatku vyhnúť. V súvislosti reguláciou telesnej teploty sa ponúka výskum Bosch a kol. (1990). Čierni a bieli JAR maratónski bežci s rovnakou výkonnosťou bežali simulovaný maratón na úrovni 75 % ich priemerného tempa. Čierni atléti boli opäť ľahší ako bieli (59,5 v 71,1 kg) a mali -1 -1 nevýrazne nižšiu hodnotu VO2max (60,4 vs 63,2 ml.kg .min ). Napriek tomu že

čierni bežci bežali pri vyššom percente VO2max, a teda pri relatívne vyššej intenzite, udržali si nižšiu rektálnu teplotu a vyššiu povrchovú teplotu. Udržanie vyššej povrchovej teploty zvyšuje potenciál tepelnej výmeny s okolím znižujúc tak potrebu potenia sa, čo by bola zjavná výhoda vo vytrvalostnom cvičení bez možnosti doplniť tekutiny6 (Noakes, a iní, 2004). Nižšia rektálna teplota môže

6 Za zmienku stojí fakt, že juhoafrický kmeň Khoi-San dodnes loví antilopy ich ubehaním a celkovým vyčerpaním. Takýto lov prebieha uprostred dňa a trvá aj 4 hodiny bez možnosti príjmu tekutín (Noakes, a iní, 2004).

39 predstavovať ďalšiu výhodu, pretože je známe, že človek stráca schopnosť podávať výkon po dosiahnutí rektálnej teploty 40 – 41 °C. Telesné proporcie sú vo vytrvalostných behoch dôležitým faktorom ovplyvňujúci bežeckú ekonomiku. Prednosťou je malý telesný vzrast, ľahšia stavba tela s menším podielom svalstva a štíhle a dlhé dolné končatiny predstavujúc veľkú časť celkovej výšky (Saltin, 2003). V tomto ohľade majú východoafrickí atléti výhodu. Sú nižší, ľahší a majú podstatne nižší obvod stehien a lýtok. Z malých telesných rozmerov vyplýva aj lepšia termoregulácia a menšie nároky na udržanie homeostázy.

2.5.2 Maximálna aeróbna kapacita VO2max Saltin (2003) uvádza rovnaké hodnoty netrénovaných kenských a dánskych chlapcov. Kenskí vidiecki chlapci mali oproti svojim krajanom so sedavým

životným štýlom VO2max približne o 10 % vyššie. Tento rozdiel bol spôsobený pravidelnou fyzickou aktivitou vidieckych chlapcov. Na vrcholovej úrovni autor nameral hodnoty rovnaké u kenských (79,9 ml-1.kg.min-1) aj dánskych elitných bežcov (79,2 ml-1.kg.min-1). V tejto štúdii však bolo málo kenských bežcov vo vrcholovej forme. Existuje teda možnosť, že v najvyššom stave trénovanosti -1 -1 majú hodnotu VO2max vyššiu ako 79,9 ml .kg.min , čo sa ukázalo u jedného subjektu, ktorý dosiahol 84,8 ml-1.kg.min-1, a to je viac ako dosiahol ktorýkoľvek skúmaný škandinávsky bežec. Sú však známe aj prípady europoidných bežcov s rovnako vysokými hodnotami, ako napr. Dave Bedford (85,0 ml-1.kg.min-1) a iní.

Takto vysoké VO2max nie je nutné k úspechu. Coetzer a kol. (1993) poukázal na schopnosť čiernych JAR bežcov zabehnúť polmaratón za 62 minút -1 -1 39 sekúnd s relatívne nízkym VO2max (71,5 ml .kg.min ). Weston a kol. (2000) ukázal, že čierni JAR atléti s podobným časom na 10 km ako bieli bežci -1 -1 majú oproti nim nižšie hodnoty VO2max (60,7 vs. 69,9 ml .kg.min ). K podobným výsledkom sa dopracoval aj Bosch a kol. (1990) pri JAR maratóncoch, kde čierni atléti mali opäť nižšie VO2max (60,4 vs 63,2 ml-1.kg.min-1). Eritrejskí bežci mali oproti svojím španielskym

40

-1 -1 konkurentom taktiež nižšie VO2max (73,8 vs 77,8 ml .kg.min ) (Lucia, a iní, 2006). Otázku trénovateľnosti kenských a dánskych chlapcov sa pokúsil zodpovedať Larsen a kol. (2003), keď skúmal odozvu fyzicky neaktívnych tínedžerov s rovnakým počiatočným VO2max na 12 týždenný vytrvalostný tréning. Obe skupiny však ukázali rovnakú trénovateľnosť s ohľadom na aeróbnu kapacitu (obr. 21).

Obrázok 21: Odozva kenských a dánskych chlapcov na 12 týždenný vytrvalostný tréning s ohľadom na maximálnu aeróbnu kapacitu Zdroj: SALTIN, 2003

Elitní východoafrickí bežci majú vysokú maximálnu aeróbnu kapacitu. Táto aerobná kapacita však nie je vyššia, než tá akú nachádzame u iných bežcov, naopak má tendenciu byť nepatrne nižšia. Nemôžeme teda tvrdiť, že VO2max vysvetľuje východoafrickú nadvládu vo vytrvalostných behoch.

2.5.3 Ekonomika behu Saltin (2003) uvádza lepšiu ekonomiku behu u netrénovaných kenských mestských aj vidieckych chlapcov než u netrénovaných Dánov. Dôvodom bola štíhlosť a nízke BMI kenských subjektov. Ešte užšiu súvislosť s ekonomikou

41 behu než s BMI našiel autor v s hrúbkou lýtka. Rovnaké výsledky s rovnakým vysvetlením našiel autor aj u elitných bežcov (obr. 20). Weston a kol. (2000) skúmal bežeckú ekonomiku čiernych a bielych JAR bežcov na 10 km s rovnakým výkonnostným štandardom a podobnou telesnou váhou. Pri behu na 16,1 km.h-1 preukázali čierni bežci o 5 % lepšiu ekonomiku, pri prepočte spotreby kyslíka na jednotky ml.kg-0,66.min-1 to bolo až 8 % (obr. 22).

Obrázok 22: Spotreba kyslíka pri behu rýchlosťou 16,1 km/h individuálnych čiernych (plný krúžok) a bielych (prázdny krúžok) JAR bežcov, stredné hodnoty sú vyznačené plnou resp. prerušovanou čiarou Zdroj: WESTON, & KATHRYN, 2000

V teste behu pri rýchlosti zodpovedajúcej tempu v behu na 10 km boli čierni Juhoafričania schopný podať rovnaký výkon aj napriek o 13 % nižšiemu

VO2max. Toto zistenie môže byť spôsobené lepšou ekonomikou, vyšším anaeróbnym prahom alebo kombináciou oboch týchto faktorov (Weston, & Kathryn, 2000). Lucia a kol. (2006) namerala u eritrejských bežcov lepšiu ekonomiku behu než u španielov pri všetkých testovaných rýchlostiach (17, 19 a 21 km.h-1) (tab.

42

6). Pri rýchlosti 21 km.h-1 sa ukázala závislosť (R=0,55) spotreby kyslíka od obvodu lýtka. Pri nižších rýchlostiach sa takáto súvislosť neukázala.

Tabuľka 6: Spotreba kyslíka eritrejských a španielskych bežcov pri rôznych bežeckých rýchlostiach Eritrejčania Španieli

Rýchlosť behu 17 km.h-1

-1 1 VO2 (ml.kg .min- ) 52,2 59,7 Rýchlosť behu 19 km.h-1

-1 1 VO2 (ml.kg .min- ) 60 68,6 Rýchlosť behu 21 km.h-1

-1 1 VO2 (ml.kg .min- ) 65,9 74,8

Zdroj: LUCIA, A INÍ, 2006

Východoafrickí bežci sa vyznačujú lepšou bežeckou ekonomikou, za čo vďačia hlavne svojím malým telesným rozmerom a štíhlym končatinám. Lepšia ekonomika im dovoľuje menšiu produkciu tepla, menšie nároky na udržanie homeostázy, menšiu spotrebu energie, a teda môžu bežať rýchlejšie alebo dlhšie pri rovnakej spotrebe energetických zdrojov. V téme ekonomiky behu vzrastá záujem o svaly, ako o pružné energiu vracajúce systémy, ktoré sa správajú ako pružiny. Čím viac sa sval správa ako pružina, tým menej energie potrebuje, a teda je efektívnejší. A čím je efektívnejší, tím menej energie spotrebováva a produkuje menej metabolitov, ktoré môžu narušiť homeostázu. Výkonnosť východoafrických bežcov sa dáva aj do súvislosti s ich celoživotným pohybom na boso, ktorý by teoreticky mohol zlepšiť využitie elastickej energie (Grasgruber, & Cacek, 2008). Empirické pozorovanie bežeckého kroku a anatomickej štruktúry dolných končatín naznačuje, že preskúmanie elasticity dolných končatín elitných kenských bežcov by bolo veľmi prospešné. Mohlo by to pomôcť vysvetliť ich mimoriadnu efektivitu behu.

43

2.5.4 Fyziológia svalstva a metabolické faktory

2.5.4.1 Distribúcia svalových vlákien Saltin (2003) uvádza rovnaký pomer svalových vlákien u kenských aj dánskych chlapcov (tab. 7). Rovnaký záver poskytuje aj jeho štúdia elitných bežcov oboch krajín. Rozdiel nenašiel ani v priereze jednotlivých typov vlákien.

Tabuľka 7: Podiel zastúpenia svalových vlákien v svaloch dolných končatín kenských a dánskych chlapcov Typ I Typ IIa Typ IIb Typ I/IIa (%) (%) (%) (%) mestskí 44,9 33,8 20,1 1,3 Kenskí vidiecki 52,9 31,7 14,0 1,5 Dánski 54,2 31,6 13,4 0,9

Zdroj: SALTIN, 2003

Vo výskume Weston a kol. (1999) JAR čiernych a bielych bežcov na 10 km s veľmi podobnou výkonnosťou mali druhí spomínaní vyšší podiel pomalých svalových vlákien v musculus vastus lateralis (67,1 vs 49,0 %). Lucia a kol. (2006) diagnostikovala zastúpenie svalových vlákien eritrejských a španielskych bežcov na základe génu ACTN3, ktorý súvisí s bielkovinou, ktorá sa nevyskytuje v pomalých vláknach. Predpoklad, že lepšia bežecká ekonomika eritrejských bežcov je spôsobená väčším zastúpením pomalých vlákien, sa ale nepotvrdil, keďže Eritrejčania preukázali ešte menší podiel pomalých svalových vlákien než Španieli. Podiel pomalých svalových vlákien je medzi vytrvalostnými bežcami veľmi podobný a nie je vysvetlením africkej nadvlády vo vytrvalostných bežeckých disciplínach.

44

2.5.4.2 Hustota svalových kapilár a aktivita oxidatívnych enzýmov

Hustota kapilár bola vo výskume Saltina a kol. (1995) u dánskych adolescentov o trochu vyššia než u kenských rovesníkov. U elitných bežcov sa situácia obrátila a kenskí bežci preukázali tendenciu k lepšiemu prekrveniu svalov, čo znamená, že Keňania toto lepšie prekrvenie získali intenzívnym tréningom. Aktivita oxidatívneho enzýmu cytrátsyntázy (CS) bola v meraní Saltina a kol. (1995) u kenských aj škandinávskych bežcov rovnaká, či už bola meraná v musculus vastus lateralis či gastrocnemius. Pozoruhodnou skutočnosťou bola o 30 % vyššia aktivita tohto enzýmu u netrénovaných škandinávskych chlapcov v porovnaní s netrénovanými kenskými vidieckymi chlapcami, a to aj napriek rovnakému VO2max. Weston a kol. (1999) prišiel s výsledkami, ktoré sú s predošlými výsledkami Saltina a kol. (1995) v kontraste. Autor porovnal aktivitu CS enzýmu vo svaloch čiernych bežcov z Juhoafrickej republiky, ich bielych krajanov a kontrolných netrénovaných subjektov. Zatiaľ čo sa nenašiel žiadny rozdiel medzi netrénovanými osobami, čierni atléti mali o takmer 50 % vyššiu aktivitu enzýmu CS. To opäť potvrdzuje dôsledok tréningu a nie genetickej predispozície. Vo výskume Saltina a kol. (1995) sa ukázala markantne vyššia aktivita enzýmu 3-hydroxyacil-CoA-dehydrogenza (HAD,3-HAD) u kenských elitných bežcov než u ich dánskych konkurentov. Aktivita tohto enzýmu poukazuje na schopnosť oxidovať tuk a využiť ho ako zdroj energie. Keďže u netrénovaných obyvateľov týchto krajín nebol nájdený rozdiel v aktivite tohto enzýmu, opäť sa jedná o dôsledok tréningu. Weston a kol. (1999) tieto dáta potvrdzuje na meraní čiernych JAR bežcov, ktorí preukázali rovnako vyššiu aktivitu HAD enzýmu než bieli Juhoafričania (tab. 8). Čierni juhoafrickí bežci mali tendenciu k vyššej aktivite glykolitického enzýmu fosforfruktokináza (PFK). Zvýšená aktivita enzýmu PFK je u vytrvalostných bežcov nevídaná, často ju majú rovnakú alebo nižšiu ako bežná populácia. V tomto prípade zvýšená aktivita PFK môže byť spôsobená vyšším

45 podielom rýchlych glykolytických vlákien a účinkom veľmi intenzívneho tréningu a adaptáciou rýchlych vlákien naň.

Tabuľka 8: Aktivita oxidatívnych enzýmov vo svaloch JAR bežcov na 10 km Čierni Bieli

CS 27,9 18,6 HAD 23,9 15,5 PFK 50,9 39,9

Poznámka: hodnoty sú v jednotkách µmol.g wet-1.min-1 Zdroj: WESTON, KAMAMIZRAK, SMITH, NOAKES, & MYBURG, 1999

2.5.4.3 Metabolické faktory Saltin (2003) uvádza, že kenskí netrénovaní chlapci majú pri danej submaximálnej intenzite cvičenia nižšiu koncentráciu laktátu než nentrénovaní Dáni. Táto skutočnosť nebola zapríčinená vyššou aeróbnou zdatnosťou Keňanov, ale ich lepšou bežeckou ekonomikou. Po 12 týždňoch vytrvalostného tréningu sa koncentrácia laktátu pri tých istých rýchlostiach znížila v rovnakom rozsahu oboch skupín, čo naznačuje podobnú trénovateľnosť. Kenskí elitní bežci podľa majú pri submaximálnej bežeckej rýchlosti nižšiu koncentráciu laktátu ako elitní Dánski bežci. V porovnaní bielych a čiernych JAR bežcov na 10 km s rovnakou výkonnosťou boli čierni atléti schopní využiť podstatne vyššie percento ich maximálnej aeróbnej kapacity. Napriek vyššej relatívnej záťaži čiernych atlétov boli hodnoty koncentrácie laktátu v krvi vyrovnané. Výrazne vyššia však bola koncentrácia amoniaku v krvi. Keďže tvorba amoniaku a laktátu prebieha vo všeobecnosti paralelne, táto skutočnosť naznačuje lepšiu metabolizáciu a odstraňovanie laktátu (Weston, & Kathryn, 2000). Opäť napriek relatívne vyššej intenzite cvičenia, čierni a bieli atléti dosiahli rovnakého RER. Fakt, že čierni atléti dosiahli rovnakú spotrebu uhľovodíkov a rovnakú koncentráciu laktátu pri vyššej relatívnej intenzite cvičenia, môže byť spôsobené vyššou aktivitou oxidatívnych enzýmov (Weston, Kamamizrak, Smith, Noakes, & Myburg, 1999).

46

Iné meranie Weston a kol. (1999) skúmalo odolnosť únave čiernych a bielych JAR bežcov v teste so stupňujúcou rýchlosťou behu od 72 % maximálnej rýchlosti behu na bežeckom trenažéri (PTV, peak treadmill velocity), ktorá sa po 5 minútach zvyšovala na 80 %, 88 % až po 92 %. Pri rýchlosti 92 % PTV tak bežci bežali až do vyčerpania. Pri rýchlosti 88 % PTV bola koncentrácia laktátu v krvi čiernych bežcov výrazne nižšia než u bielych bežcov. Nárast množstva laktátu v krvi pri 88 % PTV bol oproti behu rýchlosťou 72 % u čiernych bežcov 2,1 násobný, pričom u bielych bežcov až 3,2 násobný.

Černosi pritom dokázali využiť až 92,2 % VO2max, pričom bieli atléti len 86 % pri rovnakej intenzite. Veľký rozdiel medzi týmito skupinami bežcov bol zaznamenaný v odolávaní únave, keď čierni bežci vydržali pri vysokej intenzite bežať takmer dvakrát tak dlho ako bieli bežci. Táto zvýšená odolnosť únave je autorom pripisovaná k vyššej aktivite oxidatívnych enzýmov u čiernych bežcov.

47

Tabuľka 9: Výsledky testov JAR bielych a čiernych bežcov pri submaximálnej záťaži a testu odolávania únave Čierni Bieli

Rýchlosť behu - 72 % PTV

-1 -1 VO2 (ml.kg .min ) 46,5 50,8 RER 0,91 0,89 Laktát v krvi (mmol.l-1) 2,3 2,4 Rýchlosť behu - 80 % PTV

-1 -1 VO2 (ml.kg .min ) 51,3 56,0 RER 0,94 0,93 Laktát v krvi (mmol.l-1) 2,9 4,4 Rýchlosť behu - 88 % PTV

-1 -1 VO2 (ml.kg .min ) 55,6 61,9 RER 0,97 0,98 Laktát v krvi (mmol.l-1) 4,8 7,7 Rýchlosť behu - 92 % PTV do vyčerpania Laktát v krvi (mmol.l-1) 7,2 11,1 Čas do vyčerpania (min:s) 7:56 3:57

Zdroj: WESTON, KAMAMIZRAK, SMITH, NOAKES, & MYBURG, 1999

Iným príkladom väčšej odolnosti voči únave sú historické výkony Keňana

Daniela Komena a Brita Sebastiana Coe. VO2max Daniela Komena nie je známe, ale je nepravdepodobné, aby bolo vyššie ako VO2max Sebastiana Coe (~77 ml.kg-1.min-1} a iných vynikajúcich bežcov na stredné trate. Zatiaľ čo pri behu na jednu míľu sú ich výkony vyrovnané, v behu na 5 km bol Keňan o 87 sekúnd rýchlejší (obr. 23).

48

Obrázok 23: Porovnanie rýchlosti behu kenského bežca Daniela Komena s britským bežcom Sebastianom Coe pri rôznych dĺžkach trate Zdroj: NOAKES, A INÍ, 2004

Dáta zo štúdií bežcov ale poukazujú na fakt že aj bieli bežci dokážu udržať vysokú intenzitu blízko 90 % VO2max (Davies, & Thompson, 1979). Zdá sa, že nebyť Afričanom ešte neznamená neschopnosť dosiahnuť anaeróbny prah blízko

VO2max, ako pozorujeme u Afričanov. Aj keď takto vysoký anaeróbny prah nie je exkluzívnou charakteristikou bežcov z východnej Afriky, je zaujímavé, ako často sa táto schopnosť pohybovať sa v aeróbnom pásme aj pri takých vysokých intenzitách pohybu spomína u obyvateľov východnej Afriky. Iné metabolické faktory ako hustota kapilár či aktivita oxidatívnych enzýmov sa zdajú byť na strane afrických bežcov. Avšak porovnania týchto faktorov medzi nešportujúcimi populáciami neindikujú, že by sa bežci z východnej Afriky takto zvýhodnení už narodili, ale že ich nadobudli vysoko intenzívnym tréningom.

2.5.5 Iné faktory

2.5.5.1 Demografické faktory – fyzická aktivita populácie Je zrejmé, že vidiecky spôsob života väčšiny východoafrických obyvateľov, kde je potreba každodenne prekonávať veľké vzdialenosti a kde je náročná fyzická aktivita na dennom poriadku a únava prirodzene akceptovaná,

49 predstavuje východiskový bod pre vyšší výkon. Pitsiladis a kol. (2004) uvádza, že domorodí Keňania pri expedíciách, v ktorých sa snažia zahnať dobytok prekonajú aj 160 km. V chudobných štátoch východnej Afriky sa deň meria od svitania po západ slnka. Je jasné, že ich životný štýl je úplne odlišný od bežcov z Európy či Ameriky. V Keni sú školy koncipované podľa anglických škôl, kde sa šport považuje za veľmi dôležitý, ale kvôli miestnej chudobe musí byť čo najjednoduchší. A beh, ako najjednoduchšia atletická disciplína, nemá v chudobných štátoch východnej Afriky konkurenciu. Fyzickú aktivitu kenských chlapcov sa pokúsil zachytiť Larsen a kol. (2004). Z jeho dát je evidentné, že kenské deti sú fyzicky veľmi aktívne už od útleho veku (tab. 10) .

Tabuľka 10: Podiel kenských mestských a vidieckych chlapcov vykonávajúcich miestne hlavné fyzické aktivity

Každý deň 3-5 dni v týždni <2 dni v týždni

Mestskí Vidiecki Mestskí Vidiecki Mestskí Vidiecki (%) (%) (%) (%) (%) (%) Predškolský 64 73 18 13 18 13 Zaháňanie vek stáda Po nástupe do 36 33 36 27 27 40 školy Predškolský 55 27 36 27 27 40 Práca na vek poli Po nástupe do 27 27 9 40 55 33 školy

Športové V škole 45 53 18 27 27 20 aktivity Mimo školu 27 20 18 33 45 40 Zdroj: LARSEN, CHRISTENSEN, NOLAN, & SONDERGAARD, 2004

Roky fyzickej aktivity, hlavne chôdze a behu do a zo školy sú tiež považované ako faktor podieľajúci sa na bežeckom vývoji bežcov východnej Afriky. Saltin a kol. (1995) udáva u kenských elitných bežcov vzdialenosť prekonanou chôdzou alebo behom až 8 - 12 km denne už od veku 7 - 8 rokov. Táto vzdialenosť so v dospievajúcom veku vyšplhala až na 90 km za týždeň.

50

Tieto čísla sú v ostrom kontraste s pohodlným a sedavým štýlom života mládeže napr. v Škótsku (Reilly, 2004). Saltin a kol. (1995) poukazuje na efekt prirodzeného tréningu, ktorý Keňania absolvujú od útleho veku. Veľké vzdialenosti, ktoré musia prekonávať chôdzou či behom, majú nepochybne efekt na ich aeróbnu kapacitu. Mladý Keňania z vidieka dosahovali miestami až o 30 % vyššie hodnoty VO2max ako mestskí Keňania, ktorých výsledky boli rovnaké ako výsledky dánskych chlapcov. Výskum Onyweru a kol. (2006) odhalil fakt, že 81 % kenských bežcov na medzinárodnej úrovni do a zo školy behávalo viac než 10 km. Obdobný výskum ako na Keňanoch bol prevedený Scottom a kol. (2003) v Etiópii, kde 68 % maratóncov do školy dochádzalo behom. V kontraste s týmito údajmi je zistenie Bale a Sanga (1996), že 14 z 20 elitných kenských bežcov nikdy do školy nebežalo. Z tohto hľadiska majú európski bežci značnú nevýhodu prameniacu z ich lepších životných podmienok a iných typov rekreačných aktivít, ktoré nahradzujú fyzické aktivity mládeže. V oblasti motivácie kenských atlétov jasne dominujú ekonomické dôvody. Až 39 % elitných kenských bežcov uvádza hlavnú motiváciu finančný zisk. Bežne Keňania vidia atletiku ako cestu k zárobku a pomoci svojim rodinám. Odhaduje sa, že 40 % obyvateľov Kene je nezamestnaných a až 50 % pod úrovňou chudoby (Onywera, Scott, Boit, & Pitsiladis, 2006). Fyzická aktivita od útleho veku má nepochybne význam pre športovú výkonnosť. Mnoho nabehaných kilometrov na ceste do školy kladne vplýva na vytrvalostnú schopnosť. Každodenné zdolávanie veľkých vzdialeností ale nie je podmienkou k úspechu.

2.5.5.2 Genetické vlohy Genetické zvýhodnenie východoafrických bežcov je najčastejšie vysvetlenie medzi trénermi, atlétmi aj širokou verejnosťou. Dve štúdie Scotta (2005a; 2005b), v ktorých autor analyzoval variácie v určitých génoch (ACE a mtDNA polymorfizmy), o ktorých sa vedci domnievajú, že ovplyvňujú ľudskú aeróbnu kapacitu, nepotvrdili rozdiel medzi elitnými kenskými a etiópskymi bežcami a bežnou populáciou rovnakého etnického zázemia.

51

Zložitosť takéhoto typu výskumu leží vo veľkom počte subjektov a identifikácií génov, ktoré môžu spôsobovať odlišnosti. Preto vysvetlenie východoafrickej nadvlády vo vytrvalostných behoch pomocou na základe genetiky nemôžeme potvrdiť ani vylúčiť.

2.5.5.3 Tréning Základom tréningu východoafrických bežcov sú dlhé 10 až 20 kilometrové fartlekové behy, striedajúce sa s výbehmi do kopcov a rôznymi intenzívnymi intervalmi. Určujúcou hodnotou pritom nie je počet nabehaných kilometrov, ale intenzita a časová dĺžka tréningu. Dôležité je vysokohorské prostredie a náročný terén, v ktorom sú tréningy prevádzané (Grasgruber, & Cacek, 2008).

Schopnosť východoafrických bežcov udržať vysoké percento VO2max počas dlhotrvajúceho intenzívneho cvičenia sa spája s fyziologickými charakteristikami týchto bežcov. Neexistuje však dôkaz, že tieto fyziologické vlastnosti sú exkluzívne pre bežcov z východnej Afriky. Z toho vyplýva, že vysvetlenie sa musí nachádzať medzi vonkajšími faktormi a najvýraznejší z nich je tréning. Coetzer a kol. (1993) poukazuje na fakt, že čierni Juhoafričania počas behu na 10 km bežali na intenzite 93 - 94 % VO2max, pričom bieli účastníci testu dosiahli hodnotu len 87 - 88 % ich VO2max. Pri porovnaní ich tréningu sa však ukázalo, že čierni atléti behávajú 36 % tréningu pri vysokej intenzite, čo je značne viac, ako behávali bieli, ktorí takto intenzívne behali len 14 % ich tréningu. Takže čierni bežci nielenže bežia na vyššej intenzite (vyjadrenej v percentách VO2max) počas pretekov, ale aj počas tréningu. Saltin a kol. (1995) dodáva, že tréning elitných Keňanov obsahuje málo objemového tréningu, kde bežci hltajú kilometre, ale veľa intenzívneho tréningu. Účinok takého tréningu je tak väčšie zapájanie rýchlych svalových vlákien a ich adaptácia na aeróbnu činnosť. Kenskí a Etiópski bežci navyše uprednostňujú skupinový tréning, kde vysoká intenzita nepôsobí ako záťaž navyše, ale ako prirodzená nutnosť k udržaniu tempa s inými atlétmi. (La Torre, Impellizzer, Antonio, & Arcelli, 2005).

52

Iným špecifikom afrických bežcov je aj niekoľko týždňová a až mesačná pauza od tréningu, ktorá dovoľuje celkovú regeneráciu. Po tejto pauze sú schopní vrátiť sa do tréningového tempa behom krátkeho času. V kontraste s takouto tréningovou metódou je tréning európskych bežcov, ktorí majú častú tendenciu k pretrénovaniu. Kenskí atléti často trénujú beh do kopca s cieľom nesúvisiacim s fyziologickými či biomechanickými účinkami, ako sú často zadané Európskymi trénermi. Ich hlavným cieľom je jednoducho vytvoriť najťažšie podmienky behu a dosiahnuť najvyššiu možnú únavu (La Torre, Impellizzer, Antonio, & Arcelli, 2005). Tréningové tabuľky však neposkytnú presný údaj o stupni vynaloženej námahy alebo dosiahnutej únavy. V každom prípade ale atléti, ktorí v tréningu dosahujú vyššiu únavu, nielen že zvyšujú svoju toleranciu trpieť, ale aj sa intenzívnejšie adaptujú na záťaž. Zdá sa, že intenzívny tréning v náročnom prostredí východoafrických bežcov spôsobuje efektívnejšiu adaptáciu na vytrvalostný výkon. Ako sme si skôr ukázali, niektoré faktory s tendenciou byť na vyššej úrovni u bežcov z východnej Afriky, ako vyššia aktivita enzýmov, hustejšie prekrvenie svalov a vyšší anaeróbny prah sú dôsledkom práve tréningu. Tréning má teda potenciál pomôcť vysvetliť nevídanú výkonnosť východoafrických bežcov.

2.5.5.4 Život a tréning vo vysokej nadmorskej výške Často sa špekuluje, či nadmorská výška, v ktorej žijú a trénujú východoafrickí bežci, nie je tajomstvom ich úspechu. Väčšina publikácii sa zhoduje na priaznivých adaptačných účinkoch krvných a svalových vlastností. Saltin a kol. (1995) však nenašiel medzi kenskými a škandinávskymi elitnými bežcami žiadne výrazne rozdiel v koncentrácii hemoglobínu ani

VO2max ani na úrovni mora, ani vo vysokej nadmorskej výške (tab. 24).

53

Tabuľka 11: Porovnanie fyziologických vlastností kenských a škandinávskych elitných bežcov vo vysokohorskom prostredí a na úrovni mora

Koncentrácia VO max 2 hemoglobínu Skupina bežcov ml.kg-1.min-1 ml.kg-0,75.min-1 g.100ml-1

Vysoká nadmorská výška

Keňa 66,3 187,9 15,7 Škandinávia 67,3 192,1 15,8

Úroveň mora

Keňa 79,9 218,7 14,9 Škandinávia 79,2 226,1 14,6 Zdroj: SALTIN, A INÍ, 1995 Saunders a kol. (2004) pozoroval na skupine bežcov na stredné a dlhé trate okrem hematochemických adaptácií aj výrazné zväčšenie bežeckej ekonomiky. Schmidt a kol. (2002) verí, že chronické vystavenie vysokým nadmorským výškam a tréning v týchto výškach je synergickou kombináciou, ktorá má za následok priaznivé adaptačné procesy, je jednou z hlavných príčin úspechov bežcov z východnej Afriky. So zaujímavým poznatkom prišla Lucia a kol. (2006), ktorá našla u eritrejských bežcov o niečo vyššie RER ako u španielov. Tento rozdiel vysvetľuje adaptáciou na vysokohorské prostredie, teda na väčšiu závislosť tvorby energie efektívnejšie z uhľovodíkov. Pretože vysoká nadmorská výška predstavuje hypobarické prostredie, nízky parciálny tlak negatívne ovplyvňuje prechod kyslíka k aktívnym tkanivám a oxidácia tukov by bola zvlášť neefektívna. Nadmorská výška má nepochybne vplyv na fyziológiu, a teda aj na výkon. Samotné prebývanie vo vysokohorskom prostredí nemôže komplexne vysvetliť úspechy Keňanov a Etiópčanov. Vo svete je mnoho národov žijúcich vo výške nad 2 000 m. n. m., no zďaleka nedosahujú úspechy vo vytrvalostných behoch ako bežci z vysoko položených afrických plání. Navyše veľká časť elitných východoafrických bežcov trávi väčšinu roka ďaleko od svojich domovov, trénujú a žijú na úrovni mora, a napriek tomu si udržujú nebývalú výkonnosť. Mnoho európskych bežcov prebýva a trénuje o vysokej nadmorskej výške, čo sa stalo štandardným elementom ich tréningu. Tradičné chodia na 10 až 21 dňové

54 tréningy do vysokohorského prostredia. V posledných rokoch sa trend vysokohorského tréningu rozširuje, trénuje sa častejšie, pobyty trvajú dlhšie a vyberajú sa čím ďalej vyššie položené miesta.

2.5.5.5 Psychologické a motivačné faktory Noakes a kol. (2004) uvádza, že psychologické faktory by mohli vysvetliť nebývalú motiváciu trénovať a súťažiť tak usilovne, ako pozorujeme u východoafrických bežcoch. V modeli hodnotenia námahy (RPE - rating of perceived exertion) je RPE funkciou dĺžky trvania a intenzity cvičenia. To, že dezinformácia o týchto údajoch môže zmeniť RPE, potvrdzuje psychologický vplyv na výkon. Naokes a kol. (2004) pozoroval, že rôzni individuálni atléti zlyhávajú a nie sú schopní ďalej cvičiť pri zhruba rovnakej RPE. V hypotetickom modely Naokesa a kol. (2004) skupina európskych bežcov (D) s teoretickou závislosťou RPE od dĺžky trvania výkonu D ubehne maratón pomalšie než skupina východoafrických atlétov (obr. 24). Táto skupina atlétov ubehne rovnakú vzdialenosť v kratšom čase s troma odlišnými vzorcami závislosti rastu RPE od dĺžky trvania cvičenia (A, B, C). Teoretická závislosť A naznačuje rovnaký priebeh zvyšovania pocitu námahy, ako majú bieli bežci, no keďže trať ubehnú za kratšiu časť, končia pri nižšej RPE. Závislosť B indikuje vyššiu rýchlosť bežcov za cenu väčšieho narušenia homeostázy, teda vyššej námahy. Závislosť C naznačuje, že čierni bežci bežia rýchlejšie za neúmerne veľkej náročnosti udržať homeostázu, takže musia byť schopní cvičiť aj pri vyššej RPE ako bieli bežci. Noakes (2004) verí, že teória A alebo B je korektná. Treba však poznamenať, že tento teoretický model platí v prípade, že atléti bežia celú dĺžku trate rovnakým tempom. Spôsob, akým RPE rastie počas behu, v ktorom si bežec počas behu volí vlastne tempo, ako to býva v reálnych pretekoch, môže byť odlišný.

55

Obrázok 24: Teoretický model závislosti vnímanej námahy od dĺžky trvania výkonu Zdroj: NOAKES, A INÍ, 2004

Na základe tohto modelu psychického vypätia bežcov môžeme dôjsť k záveru, že africká superiorita vo vytrvalostných behoch je spôsobená jedným z týchto alebo kombináciou oboch faktorov: • Východoafrickí bežci disponujú fyziologickou/metabolickou výhodou, ktorá spôsobuje nižší stres homeostázy, čo im dovoľuje bežať rýchlejšie pri rovnakom psychickom vypätí, resp. pri rovnakých nižších nárokoch bežať rovnako rýchlo ako iní bežci. • Východoafrickí bežci disponujú neurologicky rozdielnym vnímaním námahy, teda napriek väčšiemu narušeniu homeostázy sú (podľa modelu CGM) stále schopní do pohybu zapojiť viac svalových vlákien než bieli atléti. Toto vysvetlenie by vyžadovalo od čiernych atlétov zdolávať symptómy vyčerpania efektívnejšie a ich vyššia bežecká rýchlosť by bola získaná na úkor pocitu vyššej námahy a nepohodlia.

56

3 Diskusia

Súčasné výsledky výskumov problematiky, ktorou sme sa v tejto práci zaoberali, nie sú komplexné a nedá sa z nich definitívne určiť príčina vyššej výkonnosti afrických bežcov. Je nepravdepodobné, že by to bol jeden faktor ktorý by zapríčinil bezpríkladný úspech východoafričanov vo vytrvalostných behoch, ale zdá sa, že je to zapríčinené kombináciou radov faktorov. Vysoko intenzívny tréning, psychologické faktory, antropometrické a morfologické faktory, socioekonomická situácia v krajinách, bežecká tradícia či environmentálne podmienky, všetky tieto faktory ovplyvňujú výkonnosť. Podľa dostupných poznatkov sa zdá, že východoafrickí bežci nedisponujú žiadnou genetickou odlišnosťou, ktorá by ich zvýhodňovala vo vytrvalostnej výkonnosti. Východoafričania sa rodia s rovnakými fyziologickými vlastnosťami ako bežci z iných kútov planéty a rozdiely nájdené v štúdiách porovnávajúcich fyziologické parametre sú spôsobené hlavne odlišným tréningom. Najväčšou prednosťou východoafrických vytrvalcov sa javí byť ich veľká telesná štíhlosť a ľahkosť. Tieto faktory výrazne ovplyvňujú ich výnimočnú bežeckú ekonomiku. Aj keď iné možné biomechanické faktory (vertikálna oscilácia, rozsah pohybu, uhlová rýchlosť plantárnej flexe počas odrazu a iné) ešte nie sú preskúmané u východoafrických bežcov, zdá sa, že títo bežci vďačia za svoju lepšiu bežeckú ekonomiku nízkemu BMI a štíhlym a ľahkým dolným končatinám, ktoré vyžadujú menej energie pre švih. Pobyt a tréning vo vysokej nadmorskej výške môže poskytovať výhodné adaptácie ústiace do vyššej aeróbnej zdatnosti, no zdá sa, že rozdiel vo výkonnosti je skôr zapríčinený antropometrickými parametrami než biochemickými vlastnosťami bežcov. Ďalším výrazným faktorom spôsobujúcim východoafrickú dominanciu sa zdá byť tréning zameraný skôr na kvalitu než na kvantitu. V porovnaní s európskymi metódami tréningu, ktoré uprednostňujú počet nabehaných kilometrov, Afričania uprednostňujú vyššiu intenzitu. Ich výsledky napovedajú, že európski bežci by sa mohli zamyslieť nad svojimi tréningovými metódami, ktoré sa zdajú byť menej efektívne či dokonca zastarané.

57

Na základe týchto empirických poznatkov by sme mohli navrhnúť model európskeho bežca, ktorý by svojimi vlastnosťami a schopnosťami bol schopný úspešne konkurovať bežcom z východnej Afriky. Z antropometrických vlastností by mal splňovať výšku okolo 170 cm a váhu asi 60 kg. Základom sú dlhé a štíhle končatiny, dolné končatiny by mali byť zhruba 95 cm dlhé, s obvodom lýtka cca 30 cm. V zložení svalov by mali výraznejšie prevládať pomalé vlákna s podielom okolo 70 %. Maximálna aeróbna kapacita by sa mala pohybovať na úrovni 80 ml.kg-1.min-1 a úroveň aeróbneho prahu na 90 - 95 %

VO2max. Rozvoj týchto a iných fyziologické parametrov, ako aktivita oxidatívnych enzýmov, hustota kapilár vo svaloch či purfovacia kapacita, súvisia hlavne s tréningom a jeho vlastnosťami. Tréning by mal obsahovať hlavne intenzívne tréningy s behmi rýchlosťou, akou bežia v súťaži. Rovnako vysokohorský tréning by mal mať miesto v jeho celoročnom tréningovom pláne. Jeho detstvo by malo obsahovať veľa aktívneho pohybu a fyzicky namáhavej práce. Povinnou výbavou tohto bežca je vôľa tvrdo trénovať, súťažiť a vysoká tolerancia únavy a nepohodlia.

58

4 Záver

V analýze rozsahu dominancie východnej Afriky v behoch na dlhé trate sme si overili, že táto výkonnostná nadvláda je veľmi jednoznačná a nie je náhodná. Hlavne bežci z Kene a Etiópie sú už pár desiatok rokov vždy horúcimi favoritmi na vrcholné priečky v každom vytrvalostnom behu. Podľa našich zistení usudzujeme, že táto dominancia pravdepodobne nie je spôsobená genetickou výhodou, ktorá by pozmeňovala metabolizmus, ale subtílnejšou stavbou tela a tvrdým tréningom, vďaka ktorému sa na vyčerpávajúci vytrvalostný výkon adaptujú efektívnejšie. Veľká telesná štíhlosť a dlhé a ľahké končatiny poskytujú veľkú výhodu v oblasti bežeckej ekonomiky. Zlou správou pre konkurenčných atlétov je, že stavba tela je charakteristická pre danú rasu a ostatní bežci, ktorí chcú vo vytrvalostných behoch sláviť úspech, si budú musieť nájsť spôsob, ktorým si budú tento nedostatok kompenzovať. Svoju rolu v tejto výkonnostnej nadradenosti hrá aj vysoká nadmorská výška, v ktorej východoafrické štáty ležia a už od útleho detstva fyzicky aktívny životný štýl. Nedovoľujeme si však tvrdiť, že sme definitívne odhalili príčinu tohto fenoménu z východnej Afriky. Táto téma je veľmi široká a vyžaduje si hlboký a komplexný výskum, ktorý by bol realizovaný na tých najlepších bežcov vo vrcholnej forme.

59

Zoznam použitej literatúry

Bale, J., & Sang, J. (1996). Kenyan Running. Movement cluture, georgraphy and global change. London: Frank Cass and Co Ltd. Bassett, D. R., & Howley, E. T. (2000). Limiting factors for maximum oxygen uptake and determinants of endurance performance. Medicine & Science in Sports & Exercise. Bosch, A. N., Goslin, B. R., Noakes, T. D., & Dennis, S. C. (1990). Physiological differences between black and white runners during a treadmill marathon. European Journal of Applied Physiology and Occupational Physiology. Davies, C. T., & Thompson, M. W. (1979). Aerobic performance of female marathon and male ultramarathon athletes. European Journal of Applied Physiology and Occupational Physiology. Dennis, S. C., & Noakes, T. D. (1999). Advantages of a smaller bodymass in humans when distance-running in warm, humid conditions. European Journal of Applied Physiology and Occupational Physiology. Godik, M. A. (1988). Sportivnaja metrologija,Učebnik dlja institutov fyzičeskoj kuľtury. Moskva: Fyzkultura i sport. Grant, S., Craig, I., Wilson, J., & Aitchinson, T. (1997). The relationship between 3 km running performance and selected physiological variables. Journal of sport sciences. Grasgruber, Pavel; Cacek, Jan;. (2008). Sportovní geny. Brno: Computer Press, a.s. Jančík, Jiří; Závodná, Eva; Novotná, Martina;. (2006). Fyziologie tělesné zátěže – vybrané kapitoly. Cit. 19. 11 2011. Dostupné na Internete: El-portál IS MU: https://is.muni.cz/auth/do/1499/el/estud/fsps/js07/fyzio/texty/index.html Karp, J. R. (2009). The science of endurance. New Studies in Athletics. La Torre, A., Impellizzer, F., Antonio, D., & Arcelli, E. (2005). Do Caucasian athletes need to resign themselves to african domination in middle- and long-distance running? New Studies in Athletics.

60

Larsen, H. B., Christensen, D. L., Nolan, T., & Sondergaard, H. (2004). Body dimensions, exercise capacity and physical activity level of adolescent Nandi boys in wester Kenya. Annals of human biology. Lucia, A., Esteve-Lanao, J., Olivan, J., Gomez-Gallego, F., San Juan, A. F., Santiago, C., . . . Foster, C. (2006). Physiological characteristics of the best Eritrean runners-exceptional running economy. Applied physiology, nutrition, and metabolism. Myers, M. J., & Steudel, K. (1985). Effect of limb mass and its distribution on the energetic cost of running. The Journal of experimental biology. Noakes, T. D., Harley, Y. X., Bosch, A. N., Marino, F. E., Gibson, A. S., & Lambert, M. I. (2004). Physiological function and neuromuscular recruitment in elite South African distance runners. Equine and Comprarative Exercise Physiology. Onywera, V. O., Scott, R. A., Boit, M. K., & Pitsiladis, Y. P. (2006). Demographic characteristics of elite Kenyan endurance runners. Journal of Sports Science. Platonov, V. N. (1986). Podgotovka kvalificirovanych sportsmenov. Moskva: Fyzkuľktura i sport. Reilly, J. J. (2004). Total energy expenditure and physical activity in young Scottish children: mixed longitudinal study. Lancet. Saltin, B. (2003). The Kenya project - Final Report. New Studies in Athletics. Saltin, B., Kim, C. K., Terrados, N., Larsen, H., Svedenhag, J., & Rolf, C. J. (1995). Morphology, enzyme activities and buffer capacity in leg muscles of Kenyan and Scandinavian runners. Scandinavian Journal of Medicine & Science in Sports. Saltin, B., Larsen, H., Terrados, N., Bangsbo, J., Bak, T., Kim, C. K., . . . Rolf, C. J. (1995). Aerobic excercise capacity at sea level and at altitude in Kenayn boys, junior and senior runners compared with Scandinavian runners. Scandinavian Journal of Medicine & Science in Sports. Travin, J. G., Fruktov, A. L., & Kozmin, R. K. (1989). Beg na vynoslivosť. In N. G. Ozolina, V. I. Voronkina, & J. N. Primakova, Legkaja atletika, Učebnik dlja institutov fyzičeskoj kuľtury. Moskva: Fyzkuľtura i sport.

61

Tumanjan, G. S., & Martinosov, E. G. (1976). Telosloženije i sport. Moskva: Fyzkuľtura i sport. Weston, A. R., Kamamizrak, O., Smith, A., Noakes, T. D., & Myburg, K. H. (1999). African runners exhibit greater fatigue resistance, lower lactate accumulation, and higher oxidative enzyme activity. Journal of applied physiology. Weston, A. R., Ziphelele, M., & Kathryn, M. H. (2000). Running economy of African and Caucasian runners. Medicine and Science in Sports & Exercise. Wilmore, J H; Costill, D L;. (2004). Physiology of sport and exercise, 3. vydanie. Human Kinetics.

62

Prílohy Príloha 1: Zoznam 100 historicky najlepších výkonov podľa IAAF k 11. 3. 2012 v disciplíne beh mužov na 3 000 m (* prípadne národnosť / pôvod)

Poradie Čas Meno atléta Národnosť*

1 7:20.67 Daniel Komen KEN

2 7:23.09 Hicham El Guerrouj MAR

3 7:25.02 Ali Saïdi-Sief ALG

4 7:25.09 Haile Gebrselassie ETH

5 7:25.11 Noureddine Morceli ALG

6 7:25.16 Daniel Komen KEN

7 7:25.54 Haile Gebrselassie ETH

8 7:25.79 Kenenisa Bekele ETH

9 7:25.87 Daniel Komen KEN

10 7:26.02 Haile Gebrselassie ETH

11 7:26.03 Haile Gebrselassie ETH

12 7:26.62 Mohammed Mourhit BEL

13 7:26.69 Kenenisa Bekele ETH

14 7:27.18 Moses Kiptanui KEN

15 7:27.26 Yenew Alamirew ETH

16 7:27.42 Haile Gebrselassie ETH

17 7:27.50 Noureddine Morceli ALG

18 7:27.55 Edwin Cheruiyot Soi KEN

19 7:27.59 Luke Kipkosgei KEN

20 7:27.66 Eliud Kipchoge KEN

21 7:27.67 Ali Saïdi-Sief ALG

22 7:27.72 Eliud Kipchoge KEN

23 7:27.75 Tom Nyariki KEN

24 7:28.04 Moses Kiptanui KEN

25 7:28.28 Luke Kipkosgei KEN

26 7:28.28 James Kwalia C'Kurui KEN

27 7:28.37 Eliud Kipchoge KEN

28 7:28.41 Paul Bitok KEN

29 7:28.45 Assefa Mezgebu ETH

30 7:28.56 Eliud Kipchoge KEN

31 7:28.64 Kenenisa Bekele ETH

32 7:28.67 Benjamin Limo KEN

33 7:28.70 Paul Tergat KEN

34 7:28.70 Tariku Bekele ETH

35 7:28.72 Isaac Kiprono Songok KEN

36 7:28.76 Augustine Kiprono Choge KEN

37 7:28.78 Augustine Kiprono Choge KEN

38 7:28.82 Yenew Alamirew ETH

39 7:28.92 Daniel Komen KEN

40 7:28.93 Salah Hissou MAR

41 7:28.94 Brahim Lahlafi MAR

42 7:28.96 Moses Kiptanui KEN

43 7:28.98 Isaac Kiprono Songok KEN

44 7:28.99 Tariku Bekele ETH

45 7:29.00 Bernard Lagat USA/KEN

46 7:29.09 John Kemboi Kibowen KEN

47 7:29.11 Tariku Bekele ETH

48 7:29.23 Brahim Lahlafi MAR

49 7:29.24 Noureddine Morceli ALG

50 7:29.25 Brahim Lahlafi MAR

51 7:29.32 Kenenisa Bekele ETH

52 7:29.34 Isaac Viciosa ESP

53 7:29.36 Noureddine Morceli ALG

54 7:29.43 Daniel Komen KEN

55 7:29.45 Saïd Aouita MAR

56 7:29.55 Paul Bitok KEN

57 7:29.60 Benjamin Limo KEN

58 7:29.7 Haile Gebrselassie ETH

59 7:29.74 Augustine Kiprono Choge KEN

60 7:29.75 Edwin Cheruiyot Soi KEN

61 7:29.92 Sileshi Sihine ETH

62 7:29.95 Moses Kiptanui KEN

63 7:30.09 Ismaïl Sghyr MAR

64 7:30.09 Thomas Pkemei Longosiwa KEN

65 7:30.14 Isaac Kiprono Songok KEN

66 7:30.15 Vincent Kiprop Chepkok KEN

67 7:30.23 Paul Bitok KEN

68 7:30.23 Hicham El Guerrouj MAR

69 7:30.26 Tom Nyariki KEN

70 7:30.36 Mark Carroll IRL

71 7:30.46 Salah Hissou MAR

72 7:30.48 Eliud Kipchoge KEN

73 7:30.49 Daniel Komen KEN

74 7:30.50 Dieter Baumann GER

75 7:30.53 El Hassan Lahssini FRA

76 7:30.53 Hailu Mekonnen ETH

77 7:30.56 Eliud Kipchoge KEN

78 7:30.58 Haile Gebrselassie ETH

79 7:30.62 Daniel Komen KEN

80 7:30.62 Boniface Kiprotich Songok KEN

81 7:30.67 Kenenisa Bekele ETH

82 7:30.76 Ali Saïdi-Sief ALG

83 7:30.76 Gamal Belal Salem QAT/KEN

84 7:30.78 Mustapha Essaïd FRA

85 7:30.79 Ali Saïdi-Sief ALG

86 7:30.82 Moses Kiptanui KEN

87 7:30.84 Bob Kennedy USA

88 7:30.91 Eliud Kipchoge KEN

89 7:30.94 Tom Nyariki KEN

90 7:30.95 Moses Ndiema Kipsiro UGA

91 7:30.99 Khalid Boulami MAR

92 7:31.00 Paul Bitok KEN

93 7:31.13 Julius Gitahi KEN

94 7:31.14 William Kalya KEN

95 7:31.20 Joseph Kitur Kiplimo KEN

96 7:31.33 Daniel Komen KEN

97 7:31.33 Boniface Kiprotich Songok KEN

98 7:31.41 Sammy Alex Mutahi KEN

99 7:31.41 Vincent Kiprop Chepkok KEN

100 7:31.41 Daniel Kipchirchir Komen KEN

Príloha 2: Zoznam 100 historicky najlepších výkonov podľa IAAF k 11. 3. 2012 v disciplíne beh mužov na 5 000 m (* prípadne národnosť / pôvod)

Poradie Čas Meno atléta Národnosť*

1 12:37.35 Kenenisa Bekele ETH

2 12:39.36 Haile Gebrselassie ETH

3 12:39.74 Daniel Komen KEN

4 12:40.18 Kenenisa Bekele ETH

5 12:41.86 Haile Gebrselassie ETH

6 12:44.39 Haile Gebrselassie ETH

7 12:44.90 Daniel Komen KEN

8 12:45.09 Daniel Komen KEN

9 12:46.53 Eliud Kipchoge KEN

10 12:47.04 Sileshi Sihine ETH

11 12:48.09 Kenenisa Bekele ETH

12 12:48.25 Kenenisa Bekele ETH

13 12:48.66 Isaac Kiprono Songok KEN

14 12:48.81 Saif Saaeed Shaheen KEN

15 12:48.98 Daniel Komen KEN

16 12:49.28 Brahim Lahlafi MAR

17 12:49.53 Kenenisa Bekele ETH

18 12:49.64 Haile Gebrselassie ETH

19 12:49.71 Mohammed Mourhit BEL

20 12:49.87 Paul Tergat KEN

21 12:50.16 Sileshi Sihine ETH

22 12:50.18 Kenenisa Bekele ETH

23 12:50.22 Eliud Kipchoge KEN

24 12:50.24 Hicham El Guerrouj MAR

25 12:50.25 Abderrahim Goumri MAR

26 12:50.38 Eliud Kipchoge KEN

27 12:50.55 Moses Ndiema Masai KEN

28 12:50.72 Moses Ndiema Kipsiro UGA

29 12:50.80 Salah Hissou MAR

30 12:50.86 Ali Saïdi-Sief ALG

31 12:51.00 Joseph Ebuya KEN

32 12:51.21 Eliud Kipchoge KEN

33 12:51.32 Kenenisa Bekele ETH

34 12:51.44 Kenenisa Bekele ETH

35 12:51.45 Vincent Kiprop Chepkok KEN

36 12:51.60 Daniel Komen KEN

37 12:51.95 Thomas Pkemei Longosiwa KEN

38 12:51.98 Saif Saaeed Shaheen KEN

39 12:52.26 Kenenisa Bekele ETH

40 12:52.29 Isaac Kiprono Songok KEN

41 12:52.32 Kenenisa Bekele ETH

42 12:52.33 Sammy Kipketer KEN

43 12:52.38 Daniel Komen KEN

44 12:52.39 Salah Hissou MAR

45 12:52.39 Isaac Kiprono Songok KEN

46 12:52.40 Edwin Cheruiyot Soi KEN

47 12:52.45 Tariku Bekele ETH

48 12:52.53 Salah Hissou MAR

49 12:52.61 Eliud Kipchoge KEN

50 12:52.70 Haile Gebrselassie ETH

51 12:52.76 Eliud Kipchoge KEN

52 12:52.79 Eliud Kipchoge KEN

53 12:52.80 Gebregziabher Gebremariam ETH

54 12:52.83 Hicham El Guerrouj MAR

55 12:52.99 Abraham Chebii KEN

56 12:53.11 Mohamed Farah GBR

57 12:53.12 Kenenisa Bekele ETH

58 12:53.19 Haile Gebrselassie ETH

59 12:53.37 Abraham Chebii KEN

60 12:53.41 Khalid Boulami MAR

61 12:53.45 Salah Hissou MAR

62 12:53.46 Mark Kosgei Kiptoo KEN

63 12:53.56 Dejen Gebremeskel ETH

64 12:53.58 Imane Merga ETH

65 12:53.60 Bernard Lagat USA/KEN

66 12:53.66 Augustine Kiprono Choge KEN

67 12:53.72 Philip Mosima KEN

68 12:53.81 Tariku Bekele ETH

69 12:53.81 Imane Merga ETH

70 12:53.84 Assefa Mezgebu ETH

71 12:53.92 Haile Gebrselassie ETH

72 12:53.97 Tariku Bekele ETH

73 12:54.07 Sammy Kipketer KEN

74 12:54.07 John Kemboi Kibowen KEN

75 12:54.08 Haile Gebrselassie ETH

76 12:54.12 Bernard Lagat USA/KEN

77 12:54.15 Dejene Berhanu ETH

78 12:54.18 Isiah Kiplangat Koech KEN

79 12:54.19 Abreham Cherkos ETH

80 12:54.21 Imane Merga ETH

81 12:54.36 Haile Gebrselassie ETH

82 12:54.36 Eliud Kipchoge KEN

83 12:54.46 Moses Cheruiyot Mosop KEN

84 12:54.58 James Kwalia C'Kurui KEN

85 12:54.59 Isiah Kiplangat Koech KEN

86 12:54.60 Haile Gebrselassie ETH

87 12:54.70 Dieter Baumann GER

88 12:54.70 Moses Ndiema Kipsiro KEN

89 12:54.72 Paul Tergat KEN

90 12:54.82 Daniel Komen KEN

91 12:54.83 Salah Hissou MAR

92 12:54.85 Moses Kiptanui KEN

93 12:54.94 Eliud Kipchoge KEN

94 12:54.99 Benjamin Limo KEN

95 12:55.03 Sammy Kipketer KEN

96 12:55.03 Edwin Cheruiyot Soi KEN

97 12:55.03 Tariku Bekele ETH

98 12:55.06 Lucas Kimeli Rotich KEN

99 12:55.14 Haile Gebrselassie ETH

100 12:55.16 Daniel Komen KEN

Príloha 3: Zoznam 100 historicky najlepších výkonov podľa IAAF k 11. 3. 2012 v disciplíne beh mužov na 10 000 m (* prípadne národnosť / pôvod)

Poradie Čas Meno atléta Národnosť*

1 26:17.53 Kenenisa Bekele ETH

2 26:20.31 Kenenisa Bekele ETH

3 26:22.75 Haile Gebrselassie ETH

4 26:25.97 Kenenisa Bekele ETH

5 26:27.85 Paul Tergat KEN

6 26:28.72 Kenenisa Bekele ETH

7 26:29.22 Haile Gebrselassie ETH

8 26:30.03 Nicholas Kemboi KEN

9 26:30.74 Abebe Dinkesa ETH

10 26:31.32 Haile Gebrselassie ETH

11 26:35.63 Micah Kipkemboi Kogo KEN

12 26:36.26 Paul Koech KEN

13 26:37.25 Zersenay Tadese ERI

14 26:38.08 Salah Hissou MAR

15 26:38.76 Ahmad Hassan Abdullah QAT/KEN

16 26:39.69 Sileshi Sihine ETH

17 26:39.77 Boniface Toroitich Kiprop UGA

18 26:41.58 Haile Gebrselassie ETH

19 26:41.75 Samuel Kamau Wanjiru KEN

20 26:41.95 Boniface Toroitich Kiprop UGA

21 26:43.16 Kenenisa Bekele ETH

22 26:43.53 Haile Gebrselassie ETH

23 26:43.98 Lucas Kimeli Rotich KEN

24 26:46.19 Kenenisa Bekele ETH

25 26:46.31 Kenenisa Bekele ETH

26 26:46.44 Paul Tergat KEN

27 26:46.57 Mohamed Farah GBR

28 26:47.89 Paul Koech KEN

29 26:48.00 Galen Rupp USA

30 26:48.35 Imane Merga ETH

31 26:48.73 Sileshi Sihine ETH

32 26:48.99 Josphat Bett Kipkoech KEN

33 26:49.02 Eliud Kipchoge KEN

34 26:49.20 Moses Ndiema Masai KEN

35 26:49.38 Sammy Kipketer KEN

36 26:49.55 Moses Cheruiyot Mosop KEN

37 26:49.57 Kenenisa Bekele ETH

38 26:49.90 Assefa Mezgebu ETH

39 26:50.12 Zersenay Tadese ERI

40 26:50.20 Richard Limo KEN

41 26:50.53 Sileshi Sihine ETH

42 26:50.63 Paul Kipngetich Tanui KEN

43 26:50.67 Ahmad Hassan Abdullah QAT/KEN

44 26:50.77 Haile Gebrselassie ETH

45 26:51.09 Zersenay Tadese ERI

46 26:51.20 Haile Gebrselassie ETH

47 26:51.49 Charles Waweru Kamathi KEN

48 26:51.87 Nicholas Kemboi KEN

49 26:51.95 Emmanuel Kipkemei Bett KEN

50 26:52.23 William Sigei KEN

51 26:52.30 Mohammed Mourhit BEL

52 26:52.33 Gebregziabher Gebremariam ETH

53 26:52.60 Sammy Kipketer KEN

54 26:52.81 Haile Gebrselassie ETH

55 26:52.84 Sileshi Sihine ETH

56 26:52.87 John Cheruiyot Korir KEN

57 26:52.93 Mark Bett Kipkinyor KEN

58 26:53.27 Eliud Kipchoge KEN

59 26:53.70 Kenenisa Bekele ETH

60 26:53.73 Gebregziabher Gebremariam ETH

61 26:54.25 Mathew Kipkoech Kisorio KEN

62 26:54.32 Eliud Kipchoge KEN

63 26:54.41 Paul Tergat KEN

64 26:54.58 Haile Gebrselassie ETH

65 26:54.64 Mark Kosgei Kiptoo KEN

66 26:55.29 Leonard Patrick Komon KEN

67 26:55.73 Geoffrey Kirui KEN

68 26:56.63 Richard Limo KEN

69 26:56.74 Josphat Kiprono Menjo KEN

70 26:56.78 Paul Koech KEN

71 26:57.08 Leonard Patrick Komon KEN

72 26:57.27 Sileshi Sihine ETH

73 26:57.36 Josphat Muchiri Ndambiri KEN

74 26:57.39 Moses Ndiema Masai KEN

75 26:58.38 Yobes Ondieki KEN

76 26:58.40 Josphat Muchiri Ndambiri KEN

77 26:58.42 Micah Kipkemboi Kogo KEN

78 26:58.76 Sileshi Sihine ETH

79 26:59.54 Ahmad Hassan Abdullah QAT/KEN

80 26:59.60 Chris Solinsky USA

81 26:59.61 Bernard Kiprop Kipyego KEN

82 26:59.81 Titus Kipjumba Mbishei KEN

83 26:59.88 Martin Irungu Mathathi KEN

84 26:59.93 Charles Waweru Kamathi KEN

85 27:00.30 Zersenay Tadese ERI

86 27:01.17 Kenenisa Bekele ETH

87 27:01.44 Sileshi Sihine ETH

88 27:01.83 Gedion Lekumok Ngatuny KEN

89 27:02.00 Mark Bett Kipkinyor KEN

90 27:02.62 Abderrahim Goumri MAR

91 27:02.62 Deriba Merga ETH

92 27:02.77 Sileshi Sihine ETH

93 27:02.81 Ibrahim Jeilan ETH

94 27:03.20 Moses Ndiema Masai KEN

95 27:03.61 Sammy Kipketer KEN

96 27:03.87 Paul Tergat KEN

97 27:03.95 Gebregziabher Gebremariam ETH

98 27:04.00 Boniface Toroitich Kiprop UGA

99 27:04.11 Micah Kipkemboi Kogo KEN

100 27:04.11 Moses Ndiema Masai KEN

Príloha 4: Zoznam 100 historicky najlepších výkonov podľa IAAF k 11. 3. 2012 v disciplíne maratónsky beh mužov (* prípadne národnosť / pôvod)

Poradie Čas Meno atléta Národnost*

1 2:03:38 Patrick Makau Musyoki KEN

2 2:03:42 Wilson Kipsang Kiprotich KEN

3 2:03:59 Haile Gebrselassie ETH

4 2:04:23 Ayele Abshero ETH

5 2:04:26 Haile Gebrselassie ETH

6 2:04:27 Duncan Kibet Kirong KEN

7 2:04:27 James Kipsang Kwambai KEN

8 2:04:40 Emmanuel Kipchirchir Mutai KEN

9 2:04:48 Patrick Makau Musyoki KEN

10 2:04:50 Dino Sefir ETH

11 2:04:53 Haile Gebrselassie ETH

12 2:04:54 Markos Geneti ETH

13 2:04:55 Paul Tergat KEN

14 2:04:55 Geoffrey Kiprono Mutai KEN

15 2:04:56 Sammy Korir KEN

16 2:04:56 Jonathan Kiplimo Maiyo KEN

17 2:04:57 Wilson Kipsang Kiprotich KEN

18 2:05:04 Abel Kirui KEN

19 2:05:05 Geoffrey Kiprono Mutai KEN

20 2:05:08 Patrick Makau Musyoki KEN

21 2:05:10 Samuel Kamau Wanjiru KEN

22 2:05:10 Geoffrey Kiprono Mutai KEN

23 2:05:10 Tadese Tola ETH

24 2:05:13 Vincent Kipruto KEN

25 2:05:15 Martin Lel KEN

26 2:05:16 Levy Matebo Omari KEN

27 2:05:18 Tsegay Kebede ETH

28 2:05:19 Tsegay Kebede ETH

29 2:05:20 Tsegay Kebede ETH

30 2:05:23 Feyisa Lilesa ETH

31 2:05:24 Samuel Kamau Wanjiru KEN

32 2:05:25 Bazu Worku ETH

33 2:05:25 Albert Kiplagat Matebor KEN

34 2:05:27 Jaouad Gharib MAR

35 2:05:27 Wilson Kwambai Chebet KEN

36 2:05:29 Haile Gebrselassie ETH

37 2:05:30 Abderrahim Goumri MAR

38 2:05:33 Vincent Kipruto KEN

39 2:05:36 James Kipsang Kwambai KEN

40 2:05:37 Moses Cheruiyot Mosop KEN

41 2:05:38 Khalid Khannouchi USA

42 2:05:39 Eliud Kiptanui KEN

43 2:05:41 Samuel Kamau Wanjiru KEN

44 2:05:41 Dadi Yami ETH

45 2:05:42 Khalid Khannouchi USA

46 2:05:42 Abdullah Dawit ETH

47 2:05:42 Deressa Chimsa ETH

48 2:05:44 Getu Feleke ETH

49 2:05:45 Martin Lel KEN

50 2:05:45 Patrick Makau Musyoki KEN

51 2:05:47 Vincent Kipruto KEN

52 2:05:48 Paul Tergat KEN

53 2:05:48 Jafred Chirchir Kipchumba KEN

54 2:05:49 William Kipsang KEN

55 2:05:50 Evans Rutto KEN

56 2:05:53 Wilson Kwambai Chebet KEN

57 2:05:56 Khalid Khannouchi USA

58 2:05:56 Haile Gebrselassie ETH

59 2:06:04 Abderrahim Goumri MAR

60 2:06:05 Ronaldo da Costa BRA

61 2:06:05 Laban Korir KEN

62 2:06:07 Erick Ndiema KEN

63 2:06:07 Philip Kimutai Sanga KEN

64 2:06:08 Haile Gebrselassie ETH

65 2:06:08 Vincent Kipruto KEN

66 2:06:09 Haile Gebrselassie ETH

67 2:06:10 Tsegay Kebede ETH

68 2:06:12 Wilson Kwambai Chebet KEN

69 2:06:13 Wilson Kipsang Kiprotich KEN

70 2:06:14 Felix Limo KEN

71 2:06:14 Patrick Makau Musyoki KEN

72 2:06:14 Gilbert Kipruto Kirwa KEN

73 2:06:15 Titus Munji KEN

74 2:06:15 Emmanuel Kipchirchir Mutai KEN

75 2:06:15 Bazu Worku ETH

76 2:06:15 Wesley Korir KEN

77 2:06:16 Moses Tanui KEN

78 2:06:16 Daniel Njenga KEN

79 2:06:16 Toshinari Takaoka JPN

80 2:06:16 Evans Rutto KEN

81 2:06:17 Ryan Hall USA

82 2:06:17 Mitku Seboka ETH

83 2:06:18 Paul Tergat KEN

84 2:06:18 Evans Rutto KEN

85 2:06:18 Gilbert Yegon KEN

86 2:06:20 Haile Gebrselassie ETH

87 2:06:23 Robert Cheboror KEN

88 2:06:23 Robert Kiprono Cheruiyot KEN

89 2:06:23 Emmanuel Kipchirchir Mutai KEN

90 2:06:24 Samuel Kamau Wanjiru KEN

91 2:06:25 Evans Kiprop Cheruiyot KEN

92 2:06:26 David Kemboi Kiyeng KEN

93 2:06:28 Nathaniel Kipkosgei KEN

94 2:06:28 Emmanuel Kipchirchir Mutai KEN

95 2:06:29 Emmanuel Kipchirchir Mutai KEN

96 2:06:29 Bernard Kiprop Kipyego KEN

97 2:06:29 Robert Kiprono Cheruiyot KEN

98 2:06:29 Yemane Tsegay ETH

99 2:06:30 Yemane Tsegay ETH

100 2:06:31 Tadese Tola ETH

Príloha 5: Zoznam 100 historicky najlepších výkonov podľa IAAF k 11. 3. 2012 v disciplíne beh mužov na 3 000 m steeplechase (* prípadne národnosť / pôvod)

Poradie Čas Meno atléta Národnost*

1 7:53.63 Saif Saaeed Shaheen QAT/KEN

2 7:53.64 Brimin Kiprop Kipruto KEN

3 7:55.28 Brahim Boulami MAR

4 7:55.51 Saif Saaeed Shaheen QAT/KEN

5 7:55.72 Bernard Barmasai KEN

6 7:55.76 Ezekiel Kemboi KEN

7 7:56.16 Moses Kiptanui KEN

8 7:56.32 Saif Saaeed Shaheen QAT/KEN

9 7:56.34 Saif Saaeed Shaheen QAT/KEN

10 7:56.37 Paul Kipsiele Koech KEN

11 7:56.54 Saif Saaeed Shaheen QAT/KEN

12 7:56.94 Saif Saaeed Shaheen QAT/KEN

13 7:57.28 Saif Saaeed Shaheen QAT/KEN

14 7:57.29 Reuben Kosgei KEN

15 7:57.32 Paul Kipsiele Koech KEN

16 7:57.38 Saif Saaeed Shaheen QAT/KEN

17 7:57.42 Paul Kipsiele Koech KEN

18 7:58.09 Brahim Boulami MAR

19 7:58.10 Saif Saaeed Shaheen QAT/KEN

20 7:58.50 Brahim Boulami MAR

21 7:58.66 Saif Saaeed Shaheen QAT/KEN

22 7:58.80 Paul Kipsiele Koech KEN

23 7:58.85 Ezekiel Kemboi KEN

24 7:58.98 Bernard Barmasai KEN

25 7:59.08 Wilson Boit Kipketer KEN

26 7:59.18 Moses Kiptanui KEN

27 7:59.42 Paul Kipsiele Koech KEN

28 7:59.52 Moses Kiptanui KEN

29 7:59.65 Paul Kipsiele Koech KEN

30 7:59.94 Paul Kipsiele Koech KEN

31 8:00.06 Saif Saaeed Shaheen QAT/KEN

32 8:00.29 Paul Kipsiele Koech KEN

33 8:00.35 Bernard Barmasai KEN

34 8:00.42 Paul Kipsiele Koech KEN

35 8:00.43 Ezekiel Kemboi KEN

36 8:00.54 Moses Kiptanui KEN

37 8:00.56 Wilson Boit Kipketer KEN

38 8:00.57 Paul Kipsiele Koech KEN

39 8:00.60 Saif Saaeed Shaheen QAT/KEN

40 8:00.67 Bernard Barmasai KEN

41 8:00.67 Paul Kipsiele Koech KEN

42 8:00.77 Brahim Boulami MAR

43 8:00.78 Moses Kiptanui KEN

44 8:00.89 Richard Kipkemboi Mateelong KEN

45 8:00.90 Brimin Kiprop Kipruto KEN

46 8:01.05 Wilson Boit Kipketer KEN

47 8:01.05 Paul Kipsiele Koech KEN

48 8:01.18 Bouabdellah Tahri FRA

49 8:01.26 Paul Kipsiele Koech KEN

50 8:01.37 Paul Kipsiele Koech KEN

51 8:01.53 Bernard Barmasai KEN

52 8:01.62 Brimin Kiprop Kipruto KEN

53 8:01.65 Saif Saaeed Shaheen QAT/KEN

54 8:01.69 Kipkirui Misoi KEN

55 8:01.72 Paul Kipsiele Koech KEN

56 8:01.73 Wilson Boit Kipketer KEN

57 8:01.74 Ezekiel Kemboi KEN

58 8:01.80 Moses Kiptanui KEN

59 8:01.83 Paul Kipsiele Koech KEN

60 8:01.85 Paul Kipsiele Koech KEN

61 8:01.97 Saif Saaeed Shaheen QAT/KEN

62 8:01.98 Bernard Barmasai KEN

63 8:02.07 Paul Kipsiele Koech KEN

64 8:02.07 Paul Kipsiele Koech KEN

65 8:02.08 Moses Kiptanui KEN

66 8:02.09 Mahiedine Mekhissi-Benabbad FRA

67 8:02.18 Paul Kipsiele Koech KEN

68 8:02.19 Bouabdellah Tahri FRA

69 8:02.28 Brimin Kiprop Kipruto KEN

70 8:02.42 Paul Kipsiele Koech KEN

71 8:02.45 Moses Kiptanui KEN

72 8:02.48 Saif Saaeed Shaheen QAT/KEN

73 8:02.49 Ezekiel Kemboi KEN

74 8:02.52 Mahiedine Mekhissi-Benabbad FRA

75 8:02.55 Paul Kipsiele Koech KEN

76 8:02.66 Brahim Boulami MAR

77 8:02.69 Saif Saaeed Shaheen QAT/KEN

78 8:02.76 Bernard Barmasai KEN

79 8:02.77 Wilson Boit Kipketer KEN

80 8:02.81 Bernard Barmasai KEN

81 8:02.85 Moses Kiptanui KEN

82 8:02.89 Brimin Kiprop Kipruto KEN

83 8:02.90 Brahim Boulami MAR

84 8:02.94 Bernard Barmasai KEN

85 8:02.98 Ezekiel Kemboi KEN

86 8:03.08 Bernard Barmasai KEN

87 8:03.10 Paul Kipsiele Koech KEN

88 8:03.17 Brimin Kiprop Kipruto KEN

89 8:03.21 Paul Kipsiele Koech KEN

90 8:03.22 Reuben Kosgei KEN

91 8:03.30 Bernard Barmasai KEN

92 8:03.30 Brahim Boulami MAR

93 8:03.36 Moses Kiptanui KEN

94 8:03.41 Patrick Sang KEN

95 8:03.51 Bernard Barmasai KEN

96 8:03.57 Ali Ezzine MAR

97 8:03.72 Bouabdellah Tahri FRA

98 8:03.74 Raymond Yator KEN

99 8:03.79 Ezekiel Kemboi KEN

100 8:03.81 Benjamin Kiplagat UGA

Príloha 6: Medailová tabuľka bežeckých vytrvalostných disciplín majstrovstiev sveta v atletike IAAF v rokoch 2011 - 1991 (* prípadne národnosť / pôvod) 5 000 m 10 000 m Maratón 3 000 m steeplechase MS Zlato Striebro Bronz Zlato Striebro Bronz Zlato Striebro Bronz Zlato Striebro Bronz 2011 GRB/SOM USA/KEN ETH ETH GBR/SOM ETH KEN KEN ETH KEN KEN FRA/ALG 2009 ETH USA/KEN QAT/KEN ETH ERI KEN KEN KEN ETH KEN KEN FRA 2007 USA/KEN BHR KEN ETH ETH KEN KEN QAT/KEN SUI KEN KEN KEN 2005 KEN ETH AUS ETH ETH KEN MAR TAN JAP QEN/KEN KEN KEN 2003 KEN MAR ETH ETH ETH ETH MAR ESP ITA QAT/KEN KEN ESP 2001 KEN ETH KEN KEN ETH ETH ETH KEN ITA KEN MAR KEN 1999 MAR KEN BEL ETH KEN ETH ESP ITA JPN KEN KEN MAR 1997 KEN MAR KEN ETH KEN MAR ESP ESP AUS KEN KEN KEN 1995 KEN MAR KEN ETH MAR KEN ESP MEX BRA KEN KEN SA 1993 KEN ETH ETH ETH KEN KEN USA/JAR NAM NED KEN KEN ITA 1991 KEN ETH MAR KEN KEN MAR JPM DJI USA KEN KEN ALG

Príloha 7: Medailová tabuľka bežeckých vytrvalostných disciplín olympijských hier v rokoch 2008 - 1992 (* prípadne národnosť / pôvod) 5 000 m 10 000 m Maratón 3 000 m Steeplechase OH Zlato Striebro Bronz Zlato Striebro Bronz Zlato Striebro Bronz Zlato Striebro Bronz 2008 ETH KEN KEN ETH ETH KEN KEN MAR ETH KEN FRA KEN 2004 MAR ETH KEN ETH ETH ERI ITA USA/ERI BRA KEN KEN KEN 2000 ETH ALG MAR ETH KEN ETH ETH KEN ETH KEN KEN MAR 1996 BDI KEN MAR ETH KEN MAR RSA KOR KEN KEN KEN ITA 1992 GER KEN ETH MAR KEN ETH KOR JPN GET KEN KEN KEN

Resumé

Táto práca sa zaoberá dominanciou východoafrickej dominancie vo vytrvalostných behoch a jej príčinami. Vysvetľuje faktory vplývajúce na vytrvalostný výkon a na základe týchto faktorov ponúka objasnenie vyššej výkonnosti bežcov z východnej Afriky. Okrem toho sa práca zaoberá rozsahom historickej východoafrickej dominancie a dominancie na vrcholných atletických podujatiach ako majstrovstvá sveta a olympijské hry. Na základe našej práce usudzujeme, že východoafrická dominancia vo vytrvalostných behoch je spôsobená hlavne ľahšou telesnou stavbou a intenzívnejším tréningom afrických atlétov.

Summary

This work is focused on East-African dominance in long distance running and its causes. It tries to explain the endurance altering factors and according to these factors it offers and explanation why are East-African distance runners superior to others. Furthermore, this work includes an analysis of historical top distance running performances and an medal statistic from top athletic events such as IAAF world championship or Olympic games. Based on our findings, we conclude that the East-African dominance in long distance running is mainly caused by lighter body composition and more intense training of East-African athletes.