MASARYKOVA UNIVERZITA Fakulta Sportovních Studií Katedra Atletiky, Plavání a Sportů V Přírodě Príčiny Východoafrickej
Total Page：16
File Type：pdf, Size：1020Kb
MASARYKOVA UNIVERZITA Fakulta sportovních studií Katedra atletiky, plavání a sportů v přírodě Príčiny východoafrickej dominancie vo vytrvalostných behoch Bakalárska práca Vedúci bakalárskej práce: Vypracoval: PhDr. Jan Cacek, Ph.D. Jozef Dzurenda ASAK Brno 2012 Prehlásenie Prehlasujem, že som bakalársku prácu vypracoval samostatne pod vedením PhDr. Jana Cacka, Ph.D. a na základe literatúry a prameňov uvedených v použitých zdrojoch. V Brne dňa: ........................ ................... Jozef Dzurenda Poďakovanie Ďakujem vedúcemu bakalárskej práce PhDr. Janu Cackovi, Ph.D. za udelenie cenných rad a za odborný dohľad pri práci na tejto téme. Obsah Úvod ..................................................................................................................... 6 1 Vytrvalosť ........................................................................................................ 7 1.1 Faktory determinujúce vytrvalosť v atletických behoch ............................. 7 1.1.1 Energetické zdroje vytrvalostného výkonu ............................................ 9 1.1.2 Maximálna aeróbna kapacita – VO2max .............................................. 14 1.1.3 Ekonomika pohybu ............................................................................... 17 1.1.4 Fyziológia priečne pruhovaného svalstva ............................................. 19 1.1.5 Zhrnutie faktorov vplývajúcich na výkonu vo vytrvalostných behoch 23 2 Praktická časť práce ....................................................................................... 25 2.1 Ciele práce ................................................................................................. 25 2.2 Úlohy práce ............................................................................................... 25 2.3 Metodika práce .......................................................................................... 25 2.4 Dominancia východoafrických bežcov vo vytrvalostných behoch ........... 27 2.4.1 Analýza najlepších výkonov vo vytrvalostných behoch ...................... 27 2.4.2 Analýza medailových umiestnení na MS a OH.................................... 31 2.5 Analýza antropometrických, fyziologických a iných výskumov .............. 36 2.5.1 Antropometria ....................................................................................... 36 2.5.2 Maximálna aeróbna kapacita VO2max ................................................. 40 2.5.3 Ekonomika behu ................................................................................... 41 2.5.4 Fyziológia svalstva a metabolické faktory ........................................... 44 2.5.5 Iné faktory............................................................................................. 49 3 Diskusia .......................................................................................................... 57 4 Záver .............................................................................................................. 59 Zoznam použitej literatúry .................................................................................. 60 Prílohy ................................................................................................................. 62 Resumé ............................................................................................................... 73 Summary ............................................................................................................. 73 Úvod Olympijské hry v roku 1960 v Ríme vyviedli na svetovú bežeckú arénu afrických bežcov. Senzačné víťazstvo Etiópčana Abebe Bikilu v maratóne, ktoré zopakoval aj na olympiáde v Tokiu v roku 1964, otvorilo novú kapitolu v atletických vytrvalostných bežeckých disciplínach. Jeho krajan, Mamo Wolde, na olympijských hrách v Mexiku v roku 1968 nadviazal na jeho víťazstvá a ukázal, že s africkými bežcami do budúcna treba veľmi vážne počítať. Na olympiáde v roku 1968 výrazný prienik na atletickom poli je spojený s aj kenskými bežcami. Nasledujúci vývoj vo vytrvalostných behoch tento trend potvrdil. Konfrontácia východoafrických vytrvalostných bežcov z bežcami zvyšku sveta v posledných desaťročiach poukazuje na ich stabilnú a jednoznačnú dominanciu. Výsledky z vrcholných podujatí dovoľujú vysloviť predpoklad, že nejde o náhodný jav, ale o objektívne existujúce príčiny vysokej dominantnej výkonnosti afrických bežcov, predovšetkým bežcov Etiópie a Kene. Majú východoafrické krajiny, ktoré súperia s veľkou chudobou a socioekonomickou zaostalosťou nejakú genetickú výhodu či recept na úspech vo vytrvalostných behoch? Ako hypotéza nami bol vyjadrený predpoklad o tom, že dominancia afrických bežcov na dlhé trate nie je náhodná a je výsledkom špecifických objektívnych príčin, ktoré podmieňujú výkonnosť vo vytrvalostných behoch. Táto práca si kladie za hlavný cieľ popísať faktory vplývajúce na vytrvalosť a na základe týchto faktorov sa pokúsiť objasniť príčiny východoafrickej dominancie v behoch na dlhé trate. Podľa týchto poznatkov sa pokúsime navrhnúť bežca, ktorý by im mohol úspešne konkurovať. Druhým vedľajším cieľom tejto práce je analyzovať rozsah dominancie krajín vo vytrvalostných behoch. 6 1 Vytrvalosť Vytrvalosť je chápaná ako schopnosť dlhodobo vykonávať pohybovú činnosť na určitej úrovni intenzity bez zníženia jej efektivity (Godik, 1988). Táto charakteristika vytrvalosti, ako zdôrazňuje Godik (1988), charakterizuje podstatu vytrvalosti prakticky vo všetkých druhoch športu s výnimkou cyklických disciplín. Športovec, ktorý vykonáva súťažné cvičenie najdlhšie, je posledný a teda je najmenej vytrvalý. Pre tieto cvičenia je vytrvalosť schopnosť splniť úlohu s najvyššou rýchlosťou v najkratšom čase. Podobne Platonov (1986) charakterizuje všeobecnú vytrvalosť analogicky, ako schopnosť k efektívnemu a dlho trvajúcemu vykonávaniu práce aeróbneho charakteru, v ktorej sa zúčastňuje značná časť svalového aparátu. Avšak ako uvádza autor, takéto chápanie vytrvalosti, ktoré našlo svoje miesto v odbornej literatúre nie je dostatočne presné. V plnej miere sa hodí len vo vzťahu k určitým športovým disciplínam, v ktorých je úroveň výkonov určená aeróbnou výkonnosťou, ako je dráhová cyklistika, vytrvalostné behy, beh na lyžiach apod. Vo vzťahu k šprintom, úpolom, zložitým koordinačným športom a podobne si táto definícia vyžaduje spresnenie a doplnenie. 1.1 Faktory determinujúce vytrvalosť v atletických behoch Špeciálna vytrvalosť, podľa Platonova (1986), je zložitou kvalitou, ktorá ma mnoho komponentov. Jej štruktúra, v každom jednotlivom prípade, je určená špecifikom druhu športu a jeho jednotlivej disciplíny. Pri analýze špeciálnej vytrvalosti je podľa autora nevyhnutné minimálne pozastaviť sa pri základných faktoroch, ktoré určujú jej úroveň: 1. výkonnosť a kapacita energetických zdrojov, 2. ekonomika práce a efektívnosť využitia funkčného potenciálu, 3. špecifika adaptačným reakcii a funkčných prejavov, 4. stability a variability pohybových návykov a vegetatívnych funkcií. 7 Podľa Godika (1988) je pri hodnotení vytrvalosti potrebné zohľadniť nasledujúce aspekty: 1. Základy rôznych prejavov vytrvalosti sú rôzne mechanizmy energetického zabezpečenia. Hodnota, charakterizujúca ich kapacitu, je dôležitým kritériom vytrvalosti. 2. Výkonnosť a efektívnosť prace týchto mechanizmov závisí od technicko-taktickej úrovne športovcov a predovšetkým od efektivity ich techniky. 3. Úroveň vytrvalosti a vôľové vlastnosti, to čo v športe nazývajú „umenie trpieť“, sú vzájomne závislé. Je známych veľa prípadov, keď pri tom istom pohybovom potenciáli boli dosiahnuté výsledky vo vytrvalosti rôzne. Ako zdôrazňujú Tumanjan a Martirosov (1976), vplyv na úroveň pohybových schopnosti a adaptáciu na rôzne podmienky vonkajšieho prostredia, výkonnosť, regeneráciu a športové výsledky majú antropomorfologické ukazovatele. Obyvatelia rôznych ekologických zón majú rôzne adaptačné morfofunkcionálne vlastnosti, ktoré určujú ich vysokú výkonnosť v konkrétnych podmienkach prostredia. V tejto súvislosti aktuálnym sa javí výskum týchto osobitostí s cieľom orientácie obyvateľov rôznych ekologických zón k venovaniu sa tými športovými disciplínam, v ktorých môžu počítať s dosahovaním vysokých športových výsledkov. Morfologický status človeka v mnohom predurčuje jeho funkčne možnosti, ktoré v konečnom dôsledku odrážajú jeho predpoklady k rôznym druhom činnosti. Táto všeobecná koncepcia sa najviac prejavuje u športovcov pôsobiacich v extrémnych podmienkach spojených s maximálnym výkonom. Predstavitelia rôznych rás, ako uvádzajú Tumanjan a Martirosov (1976), sa líšia celým radom fyzických parametrov, z ktorých väčšina je dedičná a málo podlieha zmenám vplyvom prostredia. 8 Podľa Bassetta a Howleya (2000) je úroveň vytrvalostného výkonu daná týmito fyziologickými a biomechanickými faktormi: • maximálna aeróbna kapacita, • ekonomika pohybu, • fyziológia svalstva, ktorá predurčuje laktátový prah. 1.1.1 Energetické zdroje vytrvalostného výkonu Štiepením adenzintrifosfátu (ATP) získavame energiu nutnú pre svalovú kontrakciu. Energia chemická sa mení na energiu mechanickú. Zásoby ATP v organizme sú minimálne, preto sa musí neustále obnovovať. Bunky tvoria ATP niekoľkými vzájomne súvisiacimi systémami (Jančík, Závodná, & Novotná, 2006). Svaly získavajú energiu pre kontrakciu prostredníctvom troch základných energeticko-metatabolických ciest : • regenerácie ATP pomocou kreatinfosfátu - ATP-CP systém, • aeróbna oxidácia glukózy a tukov, • anaeróbna glykolýza – laktátový systém. 1.1.1.1 ATP-CP systém Krátkodobé vysoko intenzívne výkony je možné predvádzať bez prístupu kyslíka