ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

STRATEGICKÝ DOKUMENT ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

Tento dokument bol spolufinancovaný zo zdrojov Európskej únie v rámci Programu Iniciatívy Spolo čenstva INTERREG IIIA, Po ľská Republika – Slovenská republika ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

OBSAH

Úvodné slovo predsedu ZMOL...... 5 1 SOCIO – EKONOMICKÁ ANALÝZA OKRESU LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ...... 6 1.1 Stru čná charakteristika okresu Liptovský Mikuláš...... 7 1.2 Územné plánovanie ...... 8 1.3 Demografia a ľudské zdroje ...... 9 1.3.1 Národnostná štruktúra a náboženské vyznanie obyvateľstva...... 10 1.3.2 Vzdelanostná štruktúra obyvate ľstva ...... 11 1.4 Trh práce a mzdy ...... 11 1.4.1 Ekonomická aktivita obyvate ľstva a trh práce ...... 11 1.4.2 Miera evidovanej nezamestnanosti ...... 11 1.4.3 Stav bytového fondu...... 13 1.5 Ekonomická výkonnos ť...... 14 1.5.1 Organiza čná štruktúra hospodárstva ...... 14 1.6 Priemyselná výroba...... 16 1.6.1 Zahrani čné investície...... 18 1.6.2 Priemyselné parky...... 18 1.7 Po ľnohospodárstvo ...... 19 1.8 Stavebníctvo ...... 19 1.9 Cestovný ruch...... 19 1.9.1 Štatistika cestovného ruchu regiónu LIPTOV v rokoch 2001-2006 ...... 20 1.9.2 Kapacity a výkony ubytovacích zariadení za rok 2006 v okrese Liptovský Mikuláš ...... 20 1.10 Základná infraštruktúra...... 22 1.10.1 Odvádzanie a zneškod ňovanie odpadových vôd...... 23 1.10.2 Čistiarne odpadových vôd ...... 23 1.11 Životné prostredie ...... 24 1.11.1 Ve ľkoplošné chránené územia a územia európskeho významu NATURA 2000...... 25 1.11.2 Odpadové hospodárstvo ...... 26 1.11.3 Geotermálna energia...... 26 1.11.4 Pôdny fond ...... 27 1.11.5 Nerastná surovinová základ ňa a ťažba nerastných surovín ...... 27 1.11.6 Rastlinstvo ...... 28 1.11.7 Enviromentálna regionalizácia ...... 28 1.12 Energetika ...... 28 1.12.1 Netradi čné zdroje energie ...... 29 1.12.2 Obnovite ľné zdroje energie ...... 29 1.12.3 Prenos elektrickej energie ...... 30 1.12.4 Zásobovanie plynom ...... 30 1.13 Ob čianska vybavenos ť ...... 31 1.13.1 Doprava ...... 31 1.13.2 Školstvo ...... 31 1.13.3 Šport ...... 35 1.13.4 Zdravotníctvo...... 36 1.13.5 Sociálna oblas ť...... 38 1.13.6 Kultúra ...... 40 1.14 Stru čná charakteristika gminy Nowy Targ ...... 43

STRATEGICKÝ DOKUMENT 2 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

1.14.1 Navrhované formy cezhrani čnej spolupráce región Liptov a Gmina Nowy Targ: ...... 44 2 AUDIT ROZVOJOVÝCH DOKUMENTOV Žilinského samosprávneho kraja ...... 45 2.1 Oblas ť školstva ...... 46 2.1.1 Starostlivos ť o mládež...... 46 2.1.2 Využívanie finan čných prostriedkov z predvstupových a štrukturálnych fondov EÚ v oblasti školstva 46 2.2 Rozvoj ľudských zdrojov...... 47 2.3 Kultúra ...... 47 2.3.1 Využívanie finan čných prostriedkov z fondov EÚ v oblasti rozvoja kultúry...... 49 2.4 Územné plánovanie a sociálno-hospodárske plánovanie...... 49 2.5 Technická infraštruktúra ...... 50 2.6 Po ľnohospodárstvo, rozvoj vidieka ...... 51 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK 2007-2013...... 51 2.7 Konkurencieschopnos ť subregiónov ...... 51 2.7.1 Faktory rozvoja a kľúčové disparity pre konkurencieschopnos ť regiónov ...... 52 2.8 Koncepcia kultúry ŽSK ...... 52 2.9 Koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania v ŽSK na roky 2007 – 2009 „U ČIACI SA REGIÓN“ 54 2.9.1 Racionalizácia siete štruktúry stredných škôl a školských zariadení ...... 55 2.9.2 Požiadavky zamestnávate ľov pre trh práce v regióne ...... 56 2.9.3 Návrhy Odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja ...... 56 2.9.4 Stratégia rozvoja športu v Žilinskom samosprávnom kraji...... 57 2.10 Koncepcia rozvoja zdravotníctva ŽSK na roky 2004 – 2006 ...... 57 2.10.1 Nemocnica s poliklinikou NsP Liptovský Mikuláš...... 57 2.10.2 Stredná zdravotnícka škola Liptovský Mikuláš...... 58 2.11 Koncepcie sociálnych služieb, sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva v Žilinskom samosprávnom kraji (august 2004) ...... 58 2.11.1 Prieskum potrieb obcí a miest v oblasti poskytovania sociálnych služieb v ŽSK...... 59 2.12 Ak čný plán rozvoja vidieka Žilinského kraja na roky 2005 – 2006 ...... 59 2.12.1 Hodnotenie plnenia ak čného plánu rozvoja vidieka 2005 – 2006...... 60 2.12.2 Prístup LEADER...... 60 2.12.3 Vytypovanie vhodných území pre program LEADER ...... 61 2.13 Ak čný plán rozvoja vidieka na roky 2007 - 2009 ...... 62 2.13.1 Ciele pre Ak čný plán rozvoja vidieka na roky 2007 – 2009...... 62 2.14 Vyhodnotenie plnenia ak čného plánu a príslušných prioritných oblastí z plánovacieho dokumentu na roky 2003- 2008 LIPTOV...... 62 2.14.1 Zhodnotenie čerpania prostriedkov...... 64 3 SWOT ANALÝZA HORNÉHO LIPTOVA...... 65 3.1 SWOT analýza Horného Liptova a jej popis ...... 67 3.1.1 Zváženie vybraných znakov pomocou rozhodovacej matice...... 68 3.1.2 Hodnotenie intenzity vzájomných vplyvov analyzovaných kritérií...... 68 3.1.3 Výsledky vyplývajúce zo SWOT analýzy za jednotlivé strategické oblasti ...... 68 4 AUDIT PROJEKTOVÝCH ZÁMEROV OBCÍ HORNÉHO LIPTOVA...... 70 4.1 Projektové zámery a ich charakteristika...... 72 4.1.1 Zhodnotenie zámerov v strategickej oblasti Technická a ob čianska vybavenos ť...... 74 4.1.2 Zhodnotenie zámerov v strategickej oblasti Moderný región...... 77 4.1.3 Zhodnotenie zámerov v strategickej oblasti Životné prostredie ...... 78

STRATEGICKÝ DOKUMENT 3 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

4.1.4 Zhodnotenie zámerov v strategickej oblasti Cestovný ruch...... 81 4.1.5 Zhodnotenie zámerov v strategickej oblasti Podnikanie ...... 83 5 NÁVRH STRATÉGIE ROZVOJA HORNÉHO LIPTOVA A GMINY NOWY TARG ...84 5.1 ŠTRUKTÚRA CIE ĽOV A AKTIVÍT HORNÉHO LIPTOVA na roky 2007 - 2013...... 85 5.2 Štruktúra cie ľov gminy Nowy Targ na roky 2007 - 2013...... 97 5.2.1 Rozvojová stratégia gminy Nowy Targ...... 97 Záver ...... 99 Zapracované pripomienky ...... 99 Zoznam príloh...... 101 Zoznam skratiek ...... 101 Zoznam tabuliek ...... 103 Zoznam grafov...... 106 Zoznam máp...... 106

STRATEGICKÝ DOKUMENT 4 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

Úvodné slovo predsedu ZMOL

Vážení ob čania.

Strategický dokument rozvoja Horného Liptova a Gminy Nowy Targ, ktorý držíte v rukách, je výsledkom snaženia Združenia miest a obcí Liptova o podporu proporcionálneho rozvoja regiónu s dopadom na cezhrani čnú spoluprácu s Po ľskou republikou. Spracovaný dokument obsahuje socio - ekonomickú analýzu regiónu a jeho strategické zámery na najbližšie programovacie obdobie Európskej únie v rokoch 2007 – 2013. Zachytáva doterajší vývoj v regióne a sleduje hlavné zámery samosprávy a podnikate ľských subjektov pri ďalšom hospodárskom rozvoji územia s využitím prírodného, technického i ľudského potenciálu. Prírodné danosti Liptova predznamenávajú orientáciu ďalšieho rozvoja smerovanú na podporu cestovného ruchu a využitie tohto potenciálu.

Strategický dokument je podporným dokumentom pre čerpanie finan čných prostriedkov z EÚ, a z finan čných prostriedkov na národnej úrovni. V tomto smere poslúži každému záujemcovi pri podávaní žiadostí na investi čné i neinvesti čné zámery.

S týmto zámerom sme ho pripravovali, a spolu s Liptovskou regionálnou rozvojovou agentúrou veríme, že dokument poslúži všetkým, ktorí budú plánova ť svoje investi čné i neinvesti čné aktivity v našom regióne, ale aj aktivity smerujúce k spolupráci s po ľským partnerom. Som presved čený, že Strategický dokument rozvoja Horného Liptova a Gminy Nowy Targ bude na prospech všetkým, ktorí takúto podporu potrebujú.

Ďakujeme za spoluprácu pri tvorbe dokumentu s názvom „ Rozvoj regiónu Liptova a Gminy Nowy Targ na roky 2007 – 2013 “všetkým subjektom, ktoré poskytli potrebné údaje a spolupracovali pri jeho spracovaní .

Ing. Ján Blchá č, PhD. Predseda ZMOL

STRATEGICKÝ DOKUMENT 5 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

ČAS Ť I

1 SOCIO – EKONOMICKÁ ANALÝZA OKRESU LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ

1.1 Stru čná charakteristika okresu Liptovský Mikuláš 1.2 Socio-ekonomická analýza

• Územné plánovanie • Demografický vývoj • Ekonomická výkonnos ť • Priemyselná výroba • Po ľnohospodárstvo • Stavebníctvo • Cestovný ruch • Trh práce a mzdy • Základná infraštruktúra • Životné prostredie • Energetika • Ob čianska vybavenos ť 1.3 Stru čná charakteristika gminy Nowy Targ

Panoráma obce Pav čina Lehota (autor: Gabriel Lipták)

STRATEGICKÝ DOKUMENT 6 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

VYBRANÉ ÚDAJE A UKAZOVATELE A ICH ANALÝZA:

1.1 Stru čná charakteristika okresu Liptovský Mikuláš

Okres Liptovský Mikuláš leží vo východnej časti Žilinského samosprávneho kraja na hranici s Prešovským a Banskobystrickým samosprávnym krajom. Zah ŕň a 54 obcí a 2 mestá. Okres tvoria katastrálne územia 54 obcí a 2 miest. mapa 1: Okres Liptovský Mikuláš (Horný Liptov)

Zdroj:ww.geodesy.gov.sk tabu ľka 1. Obce a mestá okresu Liptovský Mikuláš Okres Liptovský Mikuláš Územné vymedzenie regiónu – obce 54 obcí Be ňadiková, Bobrov ček, Bobrovec, Bobrovník, Bukovina, Demänovská Dolina, Dúbrava, Galovany, Gôtovany, Huty, Hybe, Ižipovce, Jakubovany, Jalovec, Jamník, Konská, Krá ľova Lehota, Kva čany, Lazisko, Liptovská Anna, Liptovská Kokava, Liptovská Porúbka, Liptovská Sielnica, Liptovské Beharovce, Liptovské Kľačany, Liptovské Matiašovce, Liptovský Ján, Liptovský Ondrej, Liptovský

Peter, Liptovský Trnovec, Ľubela, Malatíny, Malé Borové, Malužiná, Nižná Boca, Partizánska Ľup ča, Pav čina Lehota, Pavlova Ves, Podture ň, Pribylina, Prosiek, Smre čany, Svätý Kríž, Trstené, Uhorská Ves, Vavrišovo, Važec, Ve ľké Borové, Veterná Poruba, Vlachy, Východná, Vyšná Boca, Závažná Poruba, Žiar

2 mestá Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok Zdroj: Regionalizácia CR v SR (2003)

Po čet obyvate ľov každej obce k dátumu 31.10.2007 je uvedený v prílohe č. 1.

Do okresu Liptovský Mikuláš zasahuje Tatranský národný park (TANAP) a Národný park Nízke Tatry (NAPANT). Pohorie Nízkych Tatier je priestorovo najrozsiahlejšie jadrové pohorie, ktoré sa pripája k Liptovskej kotline.

STRATEGICKÝ DOKUMENT 7 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

Okres má ve ľký potenciál pre využívanie geotermálnej energie, o čom sved čia aj existujúce geotermálne zariadenia využite ľné v cestovnom ruchu – Aquapark Tatralandia, ktorý je významnou destináciou cestovného ruchu. Región Liptova a konkrétne okres Liptovský Mikuláš má na svojom území pohoria - Západné Tatry s prechodom do pohoria Vysokých Tatier a Nízke Tatry, s významným strediskom CR – Demänovská Dolina Jasná ako aj ďalšie menšie strediská so zameraním na zimné športy (Liptovský Ján, Liptovská Porúbka, Závažná Poruba, Vyšná Boca, Čertovica, Žiarska dolina Pav čina Lehota a pod.) Úrove ň priemyslu v okrese má mierne klesajúci charakter. V okrese pôsobí pomerne vysoký po čet subjektov podnikajúcich v po ľnohospodárstve, po ľovníctve a lesníctve. V uplynulom období bol zaznamenaný nárast stavebnej výroby. V okrese pôsobí ve ľký po čet podnikov s po čtom zamestnancov 250 a viac. 1

Polohové faktory: • významné dopravné koridory – Turiec, Žilina, Liptov, Rajec • osídlenie kotlín – Tur čianska, Podtatranská a Žilinská Genéza osídlenia: • nemecká kolonizácia – prílev inovácií do územia (Turiec, Liptov) • zemianstvo a šľachta – Turiec, Rajec, Liptov, Dolná Orava • spriemysel ňovanie – Martin, Žilina, Kysucké Nové Mesto, Horná Orava, Liptov

tabu ľka 2: základné údaje o meste Liptovský Mikuláš

Názov obce Liptovský Mikuláš

Názov okresu Liptovský Mikuláš Názov kraja Žilinský

Štatút obce mesto

PS Č 031 01

Prvá písomná zmienka o obci - meste - rok 1286 tabu ľka 3: Základné údaje o meste Liptovský Hrádok

Názov obce Liptovský Hrádok

Názov okresu Liptovský Mikuláš Názov kraja Žilinský

Štatút obce mesto

PS Č 033 01

Prvá písomná zmienka o obci - meste - rok 1341

1.2 Územné plánovanie tabu ľka 4. Aktuálny stav spracovanosti územno-plánovacej dokumentácie rozpracované schválené Územno-plánovacia dokumentácia VÚC ŽSK 1 Zmeny a doplnky ÚPN VÚC ŽSK 2 okres Liptovský Mikuláš 12 26 Zdroj: interné materiály ŽSK

1 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK 2007-2013

STRATEGICKÝ DOKUMENT 8 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

1.3 Demografia a ľudské zdroje

Demografický vývoj na Slovensku je od konca 80. rokov 20. storo čia charakterizovaný postupným spoma ľovaním reprodukcie obyvate ľstva, najmä zásluhou znižovania pôrodnosti. Tento trend sa prejavuje aj v okrese Liptovský Mikuláš, kde dochádza neustále k poklesu prirodzeného prírastku obyvate ľstva. tabu ľka 5: Po čet obyvate ľov okresu Liptovský Mikuláš k 30.6.2007

Stav k 30.6.2007 Územie spolu muži ženy Okres Liptovský Mikuláš 73361 35528 37833 Liptovský Hrádok 7756 3661 4095 Liptovský Mikuláš 32759 15729 17030 Zdroj: Regionálny štatistický úrad Slovenskej republiky (LM) tabu ľka 6. Vývoj po čtu obyvate ľov od roku 1997 do roku 2003

Okres 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 Liptovský 74 730 74 689 74 649 74 555 73 852 73 758 73 668 Mikuláš Zdroj ŠÚ SR tabu ľka 7. Prirodzený prírastok (úbytok) obyvate ľstva od roku 1997 do roku 2003

okres 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 Liptovský 84 -22 -32 -90 -128 -58 -54 Mikuláš

Zdroj ŠÚ SR tabu ľka 8: Porovnanie prirodzeného pohybu obyvate ľstva okresu Liptovský Mikuláš, Žilinského kraja a SR v r. 2006:

Rok 2006 Natalita Mortalita Prirodzený prírastok, (‰) (‰) úbytok (‰) Okres Liptovský Mikuláš 9,12 10,33 -1,21 Žilinský kraj 10,05 9,53 0,51 SR 10,00 9,89 0,11 Zdroj: KSŠÚ v Žiline tabulka 9: Veková štruktúra obyvate ľstva k 31.12.2006: 15 – 59 M, 60+ M, 55+ Ž Obec 0-14 (%) Priemer. vek Index vitality 15 – 54 Ž (%) (%) Okres LM 14,82 64,03 21,15 38,88 70,09 Žilinský kraj 17,29 64,10 18,61 36,87 92,93 SR 16,14 64,15 19,70 37,71 81,92 Zdroj: KSŠÚ v Žiline

STRATEGICKÝ DOKUMENT 9 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova graf 1. Zastúpenie detí a mládeže do 26 rokov v regiónoch ŽSK k 31.12.2003

Kysuce Liptov Orava Považie Turiec

Zdroj: Štatistické materiály odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja.

Na Liptove a v Turci prevláda obyvate ľstvo v poproduktívnom veku, zatia ľ čo v hornooravských okresoch je podiel predproduktívnej populácie dvojnásobne vä čší.

1.3.1 Národnostná štruktúra a náboženské vyznanie obyvate ľstva

Okres Liptovský Mikuláš sa vyzna čuje špecifickým národnostným zložením obyvate ľstva. Pod ľa SODB v r. 2001 bol v okrese dosiahnutý najvyšší percentuálny podiel ob čanov českej (1,41%), ma ďarskej (0,19%) i rómskej národnostnej menšiny (2,07%) v rámci Žilinského kraja, pri čom v okrese Liptovský Mikuláš je skoncentrovaných až 54% Rómov celého kraja. tabu ľka 10. Národnostná štruktúra obyvate ľstva v roku 2003

Okres Liptovský Mikuláš 2001 2002 2003 2004 2005 2005 v % slovenská 70 453 70 346 70 251 70 117 69 958 95,29 ma ďarská 139 139 139 139 138 0,19 rómska 1 514 1 520 1 520 1 521 1 523 2,07 česká 1 095 1 099 1 100 1 110 1 115 1,52 rusínska 23 23 23 23 23 0,03 ukrajinská 22 22 23 22 23 0,03 nemecká 23 23 23 24 27 0,04 po ľská 40 40 40 40 42 0,06 ruská 16 16 16 17 17 0,02 iná 527 530 533 536 552 0,75 Spolu 73 852 73 758 73 668 73 549 73 418 100,00 Zdroj: Regionálny štatistický úrad Slovenskej republiky (LM)

Okres Liptovský Mikuláš sa vyzna čuje aj špecifickou štruktúrou obyvate ľstva pod ľa náboženského vyznania, nako ľko ako v jedinom z okresov Žilinského kraja prevládajú obyvatelia evanjelickej cirkvi (37,01%) nad obyvate ľmi rímsko-katolíckeho náboženského vyznania (36,77%). Okres Liptovský Mikuláš dosahuje zárove ň najvyšší podiel obyvate ľov inklinujúcich k svedkom Jehovovým (0,55%) a druhý najvyšší podiel obyvate ľov bez náboženského vyznania (21,16%) v rámci kraja. tabu ľka 11: Porovnanie štruktúry obyvate ľstva pod ľa náboženského vyznania okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj, SR (r. 2001) - najviac zastúpené cirkvi Náboženské vyznanie (%) Okres LM Žilinský kraj SR Rímsko-katolícke 36,77 75,48 68,93 Evanjelické (augs. vyznania) 37,01 10,52 6,93 Grécko - katolícke 0,49 0,25 4,09 Jehovovi svedkovia 0,55 0,17 0,38 Pravoslávni 0,13 0,08 0,94 Bez vyznania 21,16 10,42 12,96 Zdroj: SODB 2001

STRATEGICKÝ DOKUMENT 10 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

1.3.2 Vzdelanostná štruktúra obyvate ľstva

Úrove ň vzdelania obyvate ľstva našej republiky je aj napriek deformáciám vzdelávacieho systému v povojnových desa ťro čiach a nedostatku prostriedkov po čas posledného desa ťro čia pomerne vysoká, avšak je výrazne diferencovaná nielen priestorovo, ale aj v závislosti od etnickej príslušnosti. Najvä čšie rozdiely sú vo vzdelanostnej úrovni majoritného etnika a rómskeho obyvate ľstva, ktoré dosahuje ve ľmi nízky podiel stredoškolského vzdelania a takmer nulový podiel vysokoškolského vzdelania. Okres Liptovský Mikuláš patrí v rámci Žilinského kraja k okresom s najvyššou vzdelanos ťou s viac ako 10%-ným podielom vysokoškolsky vzdelaného obyvate ľstva. tabu ľka 12: Porovnanie vzdelanostnej štruktúry obyvate ľstva pod ľa SODB 2001 (obyv. nad 16 rokov): Stredné bez Stredné s Bez Vzdelanie Základné Vyššie VŠ matur. maturitou vzdelania Okres LM % 23,67 31,18 32,56 0,63 10,79 0,31 Žilin. kraj % 25,52 32,22 31,52 0,65 8,81 0,30 SR % 26,31 29,42 31,45 0,62 9,85 0,36 Pozn .: výpo čet % podielu nezah ŕň a skupinu obyvate ľstva bez údajov (celkom 259 osôb za mesto LM, 5336 osôb za Žilinský kraj a 85532 osôb za SR)

1.4 Trh práce a mzdy

1.4.1 Ekonomická aktivita obyvate ľstva a trh práce tabu ľka 13. Ekonomicky aktívne obyvate ľstvo z evidencie nezamestnanosti.

ekonomicky aktívne obyvate ľstvo okres 2001 2004 2005 Liptovský Mikuláš 38 250 35 250 36 818 Zdroj: ŠÚ SR

Najvyšší vzdelaný ľudský potenciál je v okresoch, v ktorých sídlia vysoké školy, alebo ich vysunuté pracoviská ako Žilina, Martin, Liptovský Mikuláš a Ružomberok. tabu ľka 14. Ekonomicky aktívne obyvate ľstvo pod ľa najvyššieho ukon čeného stup ňa vzdelania v r. 2001 obyvate ľstvo pod ľa vzdelania bez udania základné stredné vyššie vysokoškolské / okres vzdelania Liptovský Mikuláš 3 625 28 666 236 5 571 152 Zdroj: ŠÚ SR, SODB 2001

1.4.2 Miera evidovanej nezamestnanosti

Po roku 1990 sa nezamestnanos ť stala novým a ve ľmi vážnym problémom celej našej spolo čnosti. Z hľadiska vývoja nezamestnanosti bol pre región Liptova najkritickejší rok 2001, kedy sa miera nezamestnanosti blížila k 16% hranici. Táto hodnota však bola v porovnaní s krajským i celoslovenským priemerom podstatne nižšia a okres Liptovský Mikuláš neustále dosahoval jednu z najnižších mier nezamestnanosti v kraji. Po r. 2001 dochádza k postupnému poklesu nezamestnanosti ako v celej republike, tak aj na Liptove. tabu ľka 15. Vývoj po čtu evidovaných uchádza čov o zamestnanie a miery evidovanej nezamestnanosti uchádza či o zamestnanie uchádza či o zamestnanie k k 31.12.2005 miera evidovanej 31.12.2006 miera evidovanej okres z toho nezamestnanosti z toho nezamestnanosti spolu spolu ženy v % ženy v % Liptovský 4 152 2 141 51,57 9,35 3 244 1 753 54,04 7,49 Mikuláš Zdroj: Bulletin ŠÚ KS Žilina 4/2005, údaje za rok 2006 - ÚPSVaR

STRATEGICKÝ DOKUMENT 11 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova graf 2: Miera nezamestnanosti v okrese Liptovský Mikuláš – rok 2007 v %

8 7,41 6,72 6,32 7 6,09 5,89 5,89 5,89 5,73 5,82 5,6 6 5,37 5,49 5 4 3 2 1 0 január február marec apríl máj jún júl august september október november december

Zdroj: UP Liptovský Mikuláš

V mesiaci november roku 2007 sa miera nezamestnanosti znížila dokonca na hodnotu 5,37%, čo môže by ť dôsledkom ponuky sezónnych pracovných príležitostí v centrách cestovného ruchu v okrese.

Vzdelanostná štruktúra nezamestnaných

Najvä čší podiel ob čanov so základným vzdelaním uchádzajúcich sa o prácu bol v okresoch: Čadca (15,2%), Liptovský Mikuláš (14,1%) a Martin (13,5%). tabu ľka 16. Vzdelanostná štruktúra nezamestnaných v ŽSK v rokoch 2001, 2004 a 2005 okres vyššie bez VŠ ÚSO ÚS vyu č. ZŠ Liptovský Mikuláš vzdelanie vzdelania 2001 241 32 1 073 560 2 024 1 495 147 2004 178 20 735 370 1 907 1 279 89 2005 172 13 641 353 1 563 1 163 82

Vysvetlivky: VŠ – vysokoškolské vzdelanie, vyššie vzdelanie - vyššie odborné vzdelanie, ÚSO - úplné stredné odborné vzdelanie, ÚS - úplné stredné odborné vzdelanie s maturitou, vyu č. – stredné odborné vzdelanie, Z Ś - základné vzdelanie, bez vzdelania. – ukon čená povinná dochádzka. graf 3. Po čet evidovaných nezamestnaných mladých ľudí (vo veku 15 – 24 rokov) pod ľa regiónov Žilinského samosprávneho kraja k 1.1.2004

Kysuce Liptov Orava Považie Turiec

Zdroj: Deti a mládež v číslach za rok 2003 (ro čenka o de ťoch a mládeži). Bratislava: ÚIPŠ – oddelenie ISOM, 2004.

STRATEGICKÝ DOKUMENT 12 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova tabu ľka 17. Priemerná mesa čná mzda zamestnancov

index okres 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2005/2004 Lipt. Mikuláš 11 631 12 496 13 231 14 617 15 371 15 989 105,16 Zdroj: ŠÚ SR

Mobilita pracovnej sily

Z okresov kraja najvyšší podiel odchádzajúcich z miesta bydliska v rámci okresu bol v okresoch Liptovský Mikuláš 78,3 %, Žilina 72,7 % a Martin 72,3 %. tabu ľka 18. Odchádzka a dochádzka do zamestnania, škôl a učenia v roku 2001 úhrn v tom v tom odchádzajúcich odchádzka ekon. žiaci a dochádzka ekon. žiaci a a dochádzajúcich spolu aktívni študenti spolu aktívni študenti v kraji, okrese Liptovský Mikuláš 18 276 13 016 5 260 18 654 12 791 5 863 Zdroj: ŠÚ, SOBD 2001

1.4.3 Stav bytového fondu tabu ľka 19:Stav bytového fondu v okrese Liptovský Mikuláš k 31.12.2003

v tom vo vlastníctve Stav k 31. 12. 2003

Prírastky súkrom- Úbytky územnej Okres bytov družstev nom bytov byty záhradné rekrea čné samo- garáže spolu -nom tuzem- spolu spolu chaty chaty správy skom

Liptovský Mikuláš 227 88 - 139 5 27 879 861 1 489 5 735 Zdroj: Regionálny štatistický úrad Slovenskej republiky (LM) tabu ľka 20. Stav domového fondu

trvale obývané domy domy neobývané okres z toho spolu spolu domy rodinné

Lipt. Mikuláš 16 312 12 831 11 752 3 333 Zdroj: Regionálny štatistický úrad Slovenskej republiky (LM) tabu ľka 21: Byty - dokon čené pod ľa: územie, Byty, typ ukazovate ľa a rok

Dokon čené byty v roku - v rodinných Dokon čené byty v roku - OKRES Liptovský domoch pod ľa po čtu izieb Mikuláš 2002 2003 2004 2005 2006 2002 2003 2004 2005 2006 Spolu 110 131 116 140 79 208 227 123 394 278 Jednoizbové byty a garzónky 0 1 1 2 0 14 12 2 27 8 Dvojizbové byty 3 6 12 9 4 42 31 13 123 124 Trojizbové byty 29 35 25 46 24 62 95 30 149 91 Štvorizbové byty 57 68 49 37 23 69 68 49 42 26 Pä ť a viacizbové byty 21 21 29 46 28 21 21 29 53 29 Zdroj: Regionálny štatistický úrad Slovenskej republiky (LM)

STRATEGICKÝ DOKUMENT 13 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova tabu ľka 22: Byty - vybrané ukazovatele pod ľa: územie, typ ukazovate ľa a rok

OKRES Liptovský Mikuláš 2001 2002 2003 2004 2005 2006 Byty - dokon čené v danom roku 67 208 227 123 394 278 2 Priemerná obytná plocha bytu (m ) 76,8 73,4 76,5 89 64,5 65,1 Byty rozostavané k 31. 12. 578 670 504 792 739 835 Byty - rozostavané k 1. 1. 550 578 516 482 789 757 Byty - za čaté v danom roku 95 300 215 433 344 356

Zdroj: Regionálny štatistický úrad Slovenskej republiky (LM)

1.5 Ekonomická výkonnos ť

1.5.1 Organiza čná štruktúra hospodárstva Po čet podnikate ľov sa neustále zvyšuje, (klesol iba v roku 2002) čo môže by ť aj signálom, že sa podmienky na podnikanie v okrese Liptovský Mikuláš z roka na rok zlepšujú. Rastie podiel živnostníkov avšak z tabu ľky 21 je zrejmé, že samostatne hospodáriacim ro ľníkom sa darí čoraz menej. Najviac živnostníkov dlhodobo pôsobí v oblasti obchodu. Toto konštatovanie platí aj pre po čet právnických osôb – podnikov v okrese Liptovský Mikuláš, ktoré sú uvedené v tabu ľke č. 23. V grafe č.4 je zobrazený percentuálny podiel jednotlivých typov podnikov z ich celkového po čtu. Až 36 % podnikov na území okresu sa zaoberá práve obchodnou činnos ťou. Z tabuliek vyplýva, že najmenej priaznivým rokom pre podnikanie bol rok 2002. Po čet živnostníkov vtedy klesol o 82 subjektov a po čet podnikov vzrástol v porovnaní s rokom 2001 iba o 4 nové podniky. Po roku 2002 dochádza každý rok už o výraznejší nárast živnostníkov aj podnikov. tabu ľka 23. Fyzické osoby – podnikatelia pod ľa právnych noriem

OKRES Liptovský Mikuláš 2001 2002 2003 2004 2005 2006 Fyzické osoby - podnikatelia (osoby) 4 276 4 197 4 531 4 991 5 067 5 138

Živnostníci 3 882 3 800 4 144 4 592 4 685 4 732

Slobodné povolania 160 161 163 168 161 202 Samostatne hospodáriaci ro ľníci 234 236 224 231 221 204

Zdroj: ŠÚ SR-KS v Žiline tabu ľka 24: Po čet živnostníkov pod ľa druhu podnikania v okrese Liptovský Mikuláš od roku 2001 do roku 2006

OKRES Liptovský Mikuláš 2001 2002 2003 2004 2005 2006 Pôdohospodárstvo, rybolov 53 37 44 51 65 118 Priemyselná výroba spolu 720 713 784 885 920 1 006 Stavebníctvo 369 370 440 524 583 606 Obchod 1 561 1 461 1 568 1 650 1 621 1 652 Hotely, reštaurácie 396 364 375 406 411 358 Doprava, skladovanie, pošty a telekom. 193 187 195 209 208 178 Finan čné sprostredkovanie 11 15 14 17 17 36 Nehnute ľnosti prenájom, obchod 372 425 474 559 564 515 Školstvo 43 48 45 48 48 41 Zdravotníctvo sociálna pomoc 2 4 5 5 6 5 Ostatné 162 176 200 238 242 217 Živnostníci spolu 3 882 3 800 4 144 4 592 4 685 4 732 Zdroj: ŠÚ SR

STRATEGICKÝ DOKUMENT 14 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova tabu ľka 25: Právnické osoby – pod ľa právnych noriem

OKRES 2001 2002 2003 2004 2005 2006 Právnické osoby spolu 1 142 1 218 1 303 1 433 1 587 1 730 Obchodné spolo čnosti 510 520 567 660 765 869 Družstvá 19 19 20 19 19 19 Štátne podniky 1 0 0 0 0 0 Rozpo čtové organizácie 86 115 113 116 120 119 Príspevkové organizácie 33 37 38 27 26 26 Ostatné organizácie 493 527 565 611 657 697 Zdroj: ŠÚ SR tabu ľka 26: Po čet podnikov v okrese Liptovský Mikuláš od roku 2001 do roku 2006

OKRES Liptovský Mikuláš 2001 2002 2003 2004 2005 2006 Pôdohospodárstvo, rybolov 55 54 55 64 70 74 Priemyselná výroba spolu 119 115 125 143 157 164 Stavebníctvo 37 38 40 40 46 51 Obchod 243 236 256 301 325 359 Hotely, reštaurácie 42 42 44 49 64 71 Doprava, skladovanie, pošty a telekom. 21 23 24 31 36 38 Finan čné sprostredkovanie 0 3 2 2 2 2 Nehnute ľnosti prenájom, obchod 83 86 97 103 128 155 Školstvo 3 3 2 2 2 2 Zdravotníctvo sociálna pomoc 1 0 0 5 14 28 Ostatné 16 24 23 29 30 36 Podniky spolu 620 624 668 769 874 980 Zdroj: ŠÚ SR graf 4: Podiel jednotlivých druhov podnikov v okrese Liptovský Mikuláš v roku 2006

0% 3% 4% 8% 16% 17% 0% 4%

5% 7%

36%

Pôdohospodárstvo, rybolov Priemyselná výroba spolu Stavebníctvo Obchod Hotely, reštaurácie Doprava, skladovanie, pošty a telekom. Finan čné sprostredkovanie Nehnute ľnosti prenájom, obchodi Školstvo Zdravotníctvo sociálna pomoc Ostatné

STRATEGICKÝ DOKUMENT 15 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova tabu ľka 27. Podniky pod ľa vybraných druhov vlastníctva v roku 2005 podniky spolu z toho z toho súkromný sektor okres zahrani čné medzinárodné k 31.12. podiel k 31.12. podiel k 31.12. podiel k 31.12. podiel (%) (%) (%) (%) Liptovský Mikuláš 874 10,4 855 10,2 40 8,7 55 10,9

Zdroj: ŠÚ SR, Štatistická ro čenka regiónov Slovenska 2006 tabu ľka 28. Podniky pod ľa po čtu zamestnancov v tom s po čtom zamestnancov 0 - 19 20 – 49 50 - 249 250 a viac okres rok rok rok rok rok rok rok rok rok rok rok rok 2001 2004 2005 2001 2004 2005 2001 2004 2005 2001 2004 2005 Liptovský 537 656 766 25 45 51 42 58 47 16 10 10 Mikuláš Zdroj: ŠÚ SR, Štatistická ro čenka regiónov Slovenska 2006

1.6 Priemyselná výroba

Liptovský Mikuláš patrí medzi rozvinuté priemyselné oblasti. Rozvinutý priemysel a služby v regióne Liptov: - výroba celulózy papiera, papierenských výrobkov - elektrotechnický priemysel - telekomunika čný priemysel - drevársky priemysel - potravinársky priemysel - strojársky priemysel - ľahký priemysel tabu ľka 29. Vybrané ukazovatele za priemyselné závody kraja

OKRES Liptovský Mikuláš 2001 2002 2003 2004 2005 Hrubý obrat (mil. Sk) 13 133 12 934 12 530 9 654 9 880 Medzispotreba (mil. Sk) 10 123 10 335 10 331 7 386 7 753 Po čet priemyselných závodov 45 43 45 42 40 Pridaná hodnota (v mil. Sk) 3 010 2 599 2 198 2 267 2 127 Zdroj: ŠÚ SR, Štatistická ro čenka regiónov Slovenska

STRATEGICKÝ DOKUMENT 16 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova tabu ľka 30. Podiel okresov na tržbách za vlastné výkony a tovar v %

Ž ilin a

T vrdošín

T u r č ianske T eplice

R užom berok

N ám estovo

M a rtin

Liptovský M ikuláš

Kysucké Nové M esto

D olný K ubín

Č a d c a

B y t č a

0 5 10 15 20 25 30 35

V rámci Žilinského kraja najvyššiu zamestnanos ť v priemysle má po okrese Žilina (23,4 %) okres Martin (17,0 %) a Liptovský Mikuláš (9,4 %). tabu ľka 31. Priemerná nominálna mesa čná mzda zamestnanca

rozdiel oproti rozdiel oproti okres 2001 2004 2005 priemeru kraja priemeru SR Liptovský Mikuláš 13 512 15 832 17 823 -300 -1 712 Pozn.: údaje sú za organizácie s 20 a viac zamestnancami Zdroj: ŠÚ SR-KS v Žiline, Bulletin 2001, 2004, 2005

Z hľadiska koncentrácie priemyslu môžeme kraj rozdeli ť na okresy s vysokou koncentráciou priemyslu a to od Žiliny po Liptov. Medzi menej rozvinuté priemyselné oblasti patrí Byt ča, región Orava a Kysuce. Okres Tur čianske Teplice je bez ve ľkých podnikov a je zameraný na po ľnohospodárstvo a kúpe ľníctvo. V okrese Liptovský Mikuláš má zastúpenie výroba telekomunika čných, elektrických a optických zariadení, výroba potravín a nápojov, spracovanie kože a a výroba kožených výrobkov, výroba strojov, spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva. • Výroba potravín a nápojov má svoje stabilné postavenie. Po poklese tržieb za vlastné výkony a tovar v r. 2004, tieto medziro čne vzrástli o 13,2 % a dosiahli v roku 2005 7 777 183 tis. Sk. Medzi popredné podniky v okrese patria aj: Liptovská mliekáre ň, a.s. Liptovský Mikuláš; Liptovské pekárne a cukrárne V čela - Lippek k.s. Liptovský Mikuláš; St. Nicolaus, a.s., Liptovský Mikuláš; Pe čivárne Liptovský Hrádok, s.r.o., Liptovská Porúbka OR – LI s.r.o. Dovalovo, Liptovský Hrádok • Automobilový priemysel sa stáva hnacím motorom rastu ekonomiky kraja. V roku 2007 sa už za čalo s výrobou osobných automobilov v novom závode juhokórejskej spolo čnosti KIA Motors Slovakia s.r.o. a u jeho subdodávate ľov. Výrobou dopravných prostriedkov sa zaoberá aj firma Craemer spol. s.r.o. Liptovský Mikuláš so sídlom v Závažnej Porube. • Strojársky priemysel – tento druh priemyslu v okrese reprezentuje podnik Liptovské strojárne a.s. – Spolo čnos ť Haco, a ostatné menšie strojárske podniky • Elektrotechnický priemysel je jedným z najdynamickejších odvetví. Na tržbách za vlastné výkony a tovar sa podie ľa 10,1 %. V poslednom období do Žilinského kraja zamierilo nieko ľko významných investorov elektrotechnického priemyslu. Významné centrá elektrotechnickej produkcie sú aj v Liptovskom Hrádku (Tesla Liptovský Hrádok, a.s. Liptovský Hrádok; Alcatel - Lucent Slovakia, a.s. Liptovský Hrádok, Eltec Valere s.r.o., Liptovský Hrádok, Tecwings Slovakia s.r.o., Liptovský Hrádok), • Spracovanie dreva má rozvinutú surovinovú základ ňu. Dynamický rast tohto odvetvia je zrejmý na tržbách, ktoré vzrástli o 30,9 % Hlavnými predstavite ľmi tohto odvetvia sú najmä podniky: Swedwood Slovakia, odštepný závod Jasná; Rettenmeier Tatra Timber, s.r.o. Liptovský Hrádok; Drevomax, s.r.o. Liptovský Mikuláš; v území sa nachádza množstvo menších spracovate ľských firiem / píly, výroby nábytku apod./ • Výrobu nábytku reprezentuje Thermospor, spol. s r.o. Liptovský Mikuláš.

STRATEGICKÝ DOKUMENT 17 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

• Kožiarsky a obuvnícky priemysel: Disponuje lacnou a kvalifikovanou pracovnou silou, dostato čnou technologickou úrov ňou, čo predur čuje v ďaka tradíciám rast uvedeného odvetvia. V sú časnosti pracuje v siedmych vä čších spolo čnostiach 960 ľudí. (Gábor Slovensko s.r.o., SlovTan Contract Tannery s.r.o., Tatra – LEDER s.r.o, Ďumbier s.r.o., Liptospol s.r.o., Nicolaus Leather s.r.o., Split Slovakia s.r.o.)

1.6.1 Zahrani čné investície tabu ľka 32. Najvýznamnejší zahrani ční investori investor krajina pôvodu spolo čnos ť odvetvie priemyslu Alcatel Nemecko Alcatel Lipt. Hrádok Elektrotechnický Swedwood Slovákia Swedwood Švédsko Nábytkársky Závažná Poruba Gabor Slovakia Liptovský Gabor Rakúsko Obuvnícky Mikuláš

Schafstall Handelsgesellschaft Nemecko Schafstall Liptovský Mikuláš Kožiarsky

Tatra - Leder Liptovský BMBeteiligung Management Nemecko Kožiarsky Mikuláš

Paul Craemer GmbH Nemecko Craemer Liptovský Mikuláš Strojárenský

Liptovská mliekáre ň Bongrain Europe Francúzsko Potravinársky Liptovský Mikuláš Zdroj: interné materiály ŽSK

1.6.2 Priemyselné parky tabu ľka 33. Lokality priemyselných parkov posúdených z hľadiska vplyvov na životné prostredie výmera druh okres obec názov lokality-PP (ha) plochy Liptovský Mikuláš L. Mikuláš, Závažná Poruba L. Mikuláš - Liptov 150 K Vysvetlivky: Z – zelená plocha, K – kombinovaná plocha Zdroj: MŽP SR

Údaje o priemyselných parkoch a rozvojových výrobných plochách sú uvedené v nasledovnej tabu ľke. tabu ľka 34. Priemyselné parky v ŽSK - etapa návrh do r. 2015 záber vhodný druh plocha katastrálne význ obmedzujúce ozn. okres názov PPF typ plochy (ha) územie am faktory (ha) PP 9/5 LM PP K Liptovský záber ornej pôdy Liptovsk Mikuláš, v 6.skupine, blízkos ť ý 150 22 Okoli čné, C PP nadregionálneho Mikuláš Závažná biokoridoru Váh, Poruba malé vo ľné plochy 10/5 LM PP Z Be ňadiková, záber ornej pôdy Liptov II Okoli čné, v 6.skupine, blízkos ť 107 100 C PP TP Uhorská Ves nadregionálneho biokoridoru Váh Zdroj: Zmeny a doplnky ÚPN-VÚC Žilinského kraja 2005

Vysvetlivky : H - zastavané plochy (hnedé plochy) PP - priemyselný park Z - vo ľné plochy (zelené plochy) TP - technologický park K - kombinované plochy VTP – vedecko-technologický park C - celoštátny význam LC - logistické centrum R - regionálny význam PPF - po ľnohospodársky pôdny fond L - lokálny význam TTP - trvalé trávne porasty

STRATEGICKÝ DOKUMENT 18 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

1.7 Po ľnohospodárstvo

Z jednotlivých okresov, najvä čší objem tržieb z oblasti po ľnohospodárstva dosiahli okresy Liptovský Mikuláš, Martin a okres Tvrdošín. Po čet podnikov a živnostníkov v po ľnohospodárstve, po ľovníctve a lesnom hospodárstve pod ľa výberu ekonomických činností, bol najvyšší v okresoch Žilina, Liptovský Mikuláš a Martin. tabu ľka 35. Po čet podnikov a živnostníkov podnikajúcich v po ľnohospodárstve, po ľovníctve a lesníctve v okrese LM

po čet živnostníkov podnikajúcich v po čet podnikov v po ľnohospodárstve, okres po ľnohospodárstve, po ľovníctve po ľovníctve a lesníctve v r. 2005 a lesníctve v r. 2005 Liptovský Mikuláš 70 65 Zdroj: SU SR

Tržby za predaj po ľnohospodárskych výrobkov spolu majú klesajúci trend. Najvyššie tržby tradi čne dosahovali okresy Liptovský Mikuláš, Martin a okres Tvrdošín za predaj živo číšnych výrobkov.

1.8 Stavebníctvo

Z územného h ľadiska Žilinského kraja, najvä čšiu produkciu výkonov vykonaných vlastnými zamestnancami v stavebníctve vykazujú podniky a živnostníci okresov Žilina, Liptovský Mikuláš a Kysucké Nové Mesto. tabu ľka 36. Preh ľad ukazovate ľov v stavebníctve za podniky s 20 a viac zamestnancami

OKRES Liptovský Mikuláš 2001 2002 2003 2004 2005 Produktivita práce na zamestnanca zo stavebnej 568 475 679 102 825 361 1 004 725 1 307 439 produkcie vykonanej vlastnými zamestnancami Produktivita práce na zamestnanca zo stavebnej 774 161 933 628 1 094 816 1 484 571 1 719 945 produkcie pod ľa dodávate ľských zamestnancov Stavebná produkcia vykonaná vlastnými 559 614 731 879 1 194 zamestnancami (mil Sk) Stavebná produkcia pod ľa dodávate ľských zmlúv 761 844 970 1 299 1 570 (mil. Sk) Priemerná nominálna mesa čná mzda zamestnanca 11 555 13 254 14 434 16 764 18 337 (Sk) Priemerný eviden čný po čet zamestnancov 983 904 886 875 913 (fyz. os.) Zdroj: SU SR

1.9 Cestovný ruch

Okres Liptovský Mikuláš obklopujú najvä čšie hory na Slovensku: Vysoké Tatry, Západné Tatry a Cho čské vrchy na severe, Nízke Tatry na juhu a Popradská kotlina na východe. Cez Liptov preteká Váh v d ĺžke 43,5 km a jeho prítok Belá. Nachádza sa tu známa priehrada Liptovská Mara. Okrem lyžovania a turistiky ponúka tento región aj menej tradi čné športy ako paragliding, rafting, jazdu na koni, vyhliadkové lety, horolezectvo, cyklistiku, po ľovníctvo, rybárstvo. Známe sú termálne kúpaliska v Liptovskom Mikuláši a Liptovskom Jáne. V zimnej sezóne sú vyh ľadávanými zimnými strediskami Demänovská dolina, Jasná, Chopok, Bocká dolina, Jánska dolina. Na Liptove sa nachádzajú 3 sprístupnené najkrajšie jaskyne na území Slovenska. Po čas celého roka sú výrazne navštevované ďalšie zaujímavé oblasti ako Prosiecka, Kva čianska a Žiarska dolina. Zásluhou jedine čnosti prírodných zaujímavostí a bohatstvu kultúrno-historických pamiatok patrí okres Liptovský Mikuláš k najatraktívnejším oblastiam Slovenska. Vä čšina jeho územia je hornatá, bohatá na lesy a prírodné krásy. Najcennejšie prírodné hodnoty sú chránené v Tatranskom národnom parku a Národnom parku Nízke Tatry. Pešia turistika a cykloturistika v lete, ako aj zjazdové a bežecké lyžovanie v zime patria k naj častejším motívom návštevy regiónu.

STRATEGICKÝ DOKUMENT 19 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

Za prírodným bohatstvom nezaostávajú ani kultúrno-historické pamiatky. Celý región je mimoriadne bohatý na stavebné pamiatky z rôznych historických období. Ve ľmi často sú medzi nimi zastúpené kúrie a kaštiele, s ktorými sa možno stretnú ť vo viacerých obciach. Vo viacerých obciach na Liptove sa možno dodnes stretnú ť s pamiatkami ľudovej architektúry, z ktorých sa viaceré nachádzajú v múzeu v prírode v Pribyline. Jedine čný drevený kostol vo Sv. Kríži je jednou z najvä čších drevených stavieb v Európe.

1.9.1 Štatistika cestovného ruchu regiónu LIPTOV v rokoch 2001-2006

Región Liptov disponoval v roku 2006 kapacitou 11 369 lôžok, čo predstavuje 45%-ný podiel na kapacite lôžok Žilinského samosprávneho kraja. Tento podiel sa od roku 2001 výrazne nemenil a má rovnakú priemernú hodnotu za sledované obdobie 2001-2006. Po čet lôžok v regióne však medzi rokmi 2001 a 2006 medziro čne klesol o 1365 lôžok. V po čte ubytovacích zariadení zaberá priemerný 38%-ný podiel na ubytovacích zariadeniach v kraji. V roku 2006 v regióne bolo evidovaných 229 ubytovacích zariadení. Po čet ubytovacích zariadení sa oproti roku 2001 znížil o 14 zariadení (6%), kým medzi rokmi 2005 a 2006 o 6 zariadení. V návštevnosti má región Liptov na návštevnosti kraja 48%-ný podiel. V roku 2006 ubytovacie zariadenia regiónu navštívilo 336 tis. návštevníkov, čo je o 38% viac ako v roku 2001, kedy sa región podie ľal na návštevnosti kraja 45%-ami. Pri zvýšenej návštevnosti a prenocovaniach oproti poklesu po čtu 14 zariadení s 1365 lôžkami to znamená nárast priemernej obsadenosti existujúcich zariadení v regióne Liptov. tabu ľka 37: Štatistika cestovného ruchu regiónu LIPTOV v rokoch 2001-2006

Okres Ukazovate ľ 2001 2002 2003 2004 2005 2006 priemer 2006/2005 2006/2001 Po čet prenocovaní návštevníkov v ubyt. zariadeniach 800 324 836 710 844 198 801 499 933 846 977 546 5% 22% Okres Po čet lôžok v ubytovacích zariadeniach 10 624 10 823 11 349 11 615 11 643 9 173 -21% -14% Liptovský Po čet návštevníkov v ubyt. zariadeniach 209 099 232 582 241 766 235 562 277 929 281 498 1% 35% Mikuláš Po čet ubytovacích zariadení 196 201 209 204 181 172 -5% -12% Po čet prenocovaní návštevníkov v ubyt. zariadeniach 209 919 230 499 244 334 180 144 181 735 224 911 24% 7% Okres Po čet lôžok v ubytovacích zariadeniach 2 110 2 058 2 404 2 330 2 065 2 196 6% 4% Ružomberok Po čet návštevníkov v ubyt. zariadeniach 34 386 44 707 45 703 40 216 43 829 54 801 25% 59% Po čet ubytovacích zariadení 47 51 57 59 54 57 6% 21% Po čet prenocovaní návštevníkov v ubyt. zariadeniach 1 010 243 1 067 209 1 088 532 981 643 1 115 581 1 202 457 8% 19% subregión Po čet lôžok v ubytovacích zariadeniach 12 734 12 881 13 753 13 945 13 708 11 369 -17% -11% LIPTOV Po čet návštevníkov v ubyt. zariadeniach 243 485 277 289 287 469 275 778 321 758 336 299 5% 38% Po čet ubytovacích zariadení 243 252 266 263 235 229 -3% -6% Po čet prenocovaní návštevníkov v ubyt. zariadeniach 2 096 427 2 159 791 2 175 857 1 987 306 2 095 016 2 255 610 8% 8% Žilinský Po čet lôžok v ubytovacích zariadeniach 28 611 29 003 30 429 30 452 29 389 25 167 -14% -12% samosprávny Po čet návštevníkov v ubyt. zariadeniach 541 689 596 971 609 858 577 808 625 790 652 770 4% 21% kraj Po čet ubytovacích zariadení 621 641 684 688 646 650 1% 5% Po čet prenocovaní návštevníkov v ubyt. zariadeniach 48% 49% 50% 49% 53% 53% 51% 0% 11% podiel Po čet lôžok v ubytovacích zariadeniach 45% 44% 45% 46% 47% 45% 45% -3% 1% subregiónu Po čet návštevníkov v ubyt. zariadeniach 45% 46% 47% 48% 51% 52% 48% 0% 15% na ŽSK Po čet ubytovacích zariadení 39% 39% 39% 38% 36% 35% 38% -3% -10% Zdroj: ŠÚ SR

1.9.2 Kapacity a výkony ubytovacích zariadení za rok 2006 v okrese Liptovský Mikuláš

V roku 2006 vygenerovalo 172 ubytovacích zariadení s 9173 lôžkami v okrese Liptovský Mikuláš 456 mil. Sk tržieb, čo predstavuje priemernú hodnotu 2,8 mil. Sk na zariadenie. Priemerná cena na ubytovacie zariadenie v regióne predstavovala 466 Sk s DPH na de ň a lôžko. Pri čom 39 ubytovávate ľov na súkromí nad 10 lôžok na zariadenie, vygenerovalo spolu 3,8 mil. Sk, čo celoro čne predstavuje len 100 tis Sk na zariadenie. Na druhej strane 32 hotelových zariadení vygenerovalo 300 mil. Sk, čo predstavuje 938 tis Sk na zariadenie. Priemerná cena pre ubytovania na súkromí predstavovala v roku 2006 244 Sk, kým v hotelovom zariadení 537 Sk. Cena lôžka v penzióne predstavovala priemerne 462 Sk. V domácom cestovnom ruchu bola priemerná cena o 12% nižšia ako v aktívnom zahrani čnom cestovnom ruchu.

Okres navštívilo 281 tis. návštevníkov, z toho 165 tis. zo zahrani čia a 116 tis. v rámci DCR. Priemerne strávili domáci návštevníci v rámci DCR v okrese 3,5 d ňa, pri čom v turistických ubytovniach 3,9 a na súkromí 4,4 d ňa. Z celkového po čtu návštevníkov 163 tis. navštívilo hotelové zariadenie (58%), 14% chatové osady a ostatné hromadné ubytovania. Domáci návštevníci najviac vyh ľadávali hotely a ostatné hromadné zariadenia typu kempingov, kým zahrani ční hotely a chatové osady.

STRATEGICKÝ DOKUMENT 20 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

Priemerné využitie ubytovacích kapacít predstavovalo 36%, z toho najvä čšie 57%-né využitie mali chatové osady a hotely mali obsadenos ť na úrovni 50%. Penzióny boli využívané na 30%. Najnižšie len 14%-nú obsadenos ť vykazovali ubytovávatelia v súkromí. Toto % je čiasto čne skreslené vzh ľadom na skuto čnos ť, že nie všetci návštevníci ubytovaní na súkromí sú evidovaní.

Štruktúru ubytovacích zariadení v okrese Liptovský Mikuláš v roku 2006 tvorili z najvä čšej časti ostatné hromadné ubytovania typu kempingov 33%, nasledovalo ubytovanie v súkromí 39 (23%) a hotely 32 zariadení (19%). tabu ľka 38: Kapacity ubytovacích zariadení pod ľa druhu za rok 2006 v okrese Liptovský Mikuláš

Po čet Po čet Po četv tom Po čet miest Po četv tom Po čet v tom Okres Druh zariadenia ubytov. izieb lôžok stále príležit. na vo ľnej návštevníkov DCR ZACR prenocov. DCR ZACR zar. podiel lôžka lôžka ploche podiel Spolu ubytovacie zar. 172 3 050 9 173 7 406 1 767 2 360 281 498 116 309 165 189 977 546 351 712 625 834 1. Hromadné ubytovacie zar. 133 2 914 8 764 7 040 1 724 2 360 277 982 115 623 162 359 961 907 348 879 613 028 Hotely (motely, botely) spolu 32 1 713 4 558 3 541 1 017 0 162 902 70 102 92 800 571 105 204 211 366 894 Penzióny 19 278 800 672 128 0 19 303 8 758 10 545 67 112 26 882 40 230 Liptovský Turistické ubytovne 20 341 1 041 926 115 0 19 557 10 100 9 457 76 074 32 980 43 094 Mikuláš Chatové osady 5 234 1 144 815 329 0 39 658 10 028 29 630 134 400 24 234 110 166 Ostatné hromadné ubytovanie 57 348 1 221 1 086 135 2 360 36 562 16 635 19 927 113 216 60 572 52 644 2. Ubytovanie v súkromí 39 136 409 366 43 0 3 516 686 2 830 15 639 2 833 12 806 Izby v súkromnom objekte 21 60 186 164 22 0 1 298 181 1 117 4 515 594 3 921 Súkromné objekty 18 76 223 202 21 0 2 218 505 1 713 11 124 2 239 8 885 Zdroj: ŠÚ SR tabu ľka 39: Výkony ubytovacích zariadení pod ľa druhu za rok 2006 v okrese Liptovský Mikuláš

Tržby v tom Priemerná v tom Využitie Priemerný v tom za ubytovanie DCR ZACR cena za ubyt. DCR ZACR kapacity po čet DCR ZACR Okres Druh zariadenia spolu vr. DPH spolu vr. DPH čisté v% prenocovaní (tis. Sk) podiel (Sk) Spolu ubytovacie zar. 455 992 151 517 304 475 466 431 487 35,9 3,5 3,0 3,8 1. Hromadné ubytovacie zar. 452 173 150 798 301 375 470 432 492 36,8 3,5 3,0 3,8 Hotely (motely, botely) spolu 306 654 105 737 200 917 537 518 548 49,2 3,5 2,9 4,0 Penzióny 30 975 11 440 19 535 462 426 486 28,8 3,5 3,1 3,8 Liptovský Turistické ubytovne 20 420 8 813 11 607 268 267 269 25,4 3,9 3,3 4,6 Mikuláš Chatové osady 72 776 13 395 59 381 541 553 539 57,1 3,4 2,4 3,7 Ostatné hromadné ubytovanie 21 348 11 413 9 935 189 188 189 16,5 3,1 3,6 2,6 2. Ubytovanie v súkromí 3 819 719 3 100 244 254 242 14,3 4,4 4,1 4,5 Izby v súkromnom objekte 1 214 149 1 065 269 251 272 9,9 3,5 3,3 3,5 Súkromné objekty 2 605 570 2 035 234 255 229 17,3 5,0 4,4 5,2 Zdroj: ŠÚ SR Spolu ubytovacie zar. 114 253 50 982 63 271 508 441 579 36,0 4,1 4,6 3,7

V roku 2006 ubytovacie zariadenia v okrese vygenerovali o 201 mil. Sk viac (priemerne o 79%) ako v roku 2001. O 190 mil. Sk vzrástli tržby od zahrani čných návštevníkov v rámci ZACR, (87%). Hodnota tržieb z DCR sa výrazne zvýšila v okrese Liptovský Mikuláš o 59 mil. SK (o 64%). Priemerná cena v rámci DCR sa z ceny 252 Sk v roku 2001 zvýšila na cenu 431 SK v roku 2006 (o 71%). Vrámci ZACR bol nárast o 30% z ceny 375 Sk v roku 2001 na cenu 487 Sk v roku 2006. Po čet návštevníkov vzrástol o 35%. Po čty návštevníkov vrámci DCR vzrástli len o 13%, kým vrámci ZACR o 55%. Celkové prenocovania sa však zvýšili len o 22% vzh ľadom na to, že v okrese Liptovský Mikuláš zostala priemerná d ĺžka pobytu takmer zachovaná, poklesla len o 0,3 d ňa. Využitie kapacity sa za sledované obdobie v okrese Liptovský Mikuláš vzrástlo o 5% z hodnoty 34% v roku 2001 na hodnotu 36% v roku 2006.

V okrese Liptovský Mikuláš najviac ubytovacích zariadení eviduje Mesto Liptovský Mikuláš (30 zariadení), nasleduje obec Liptovský Ján (23), obec Demänovská dolina (23) a obec Pribylina (19) s chatovou osadou Podbanské. Najviac lôžok je evidovaných v obci Demänovská dolina, kde prevládajú hotelové zariadenia (2920 lôžok), nasleduje mesto Liptovský Mikuláš (1904 lôžok) a obec Liptovský Ján (1547 lôžok). Najviac návštevníkov eviduje Demänovská dolina (94 695), pri čom prevládajú zahrani ční návštevníci, podobne ako v Liptovskom Mikuláši (60152). V Liptovskom Jáne s celkovou náv śtevnos ťou 48222 návštevníkov, však prevládajú domáci návštevníci (32150) pred zahrani čnými (16072). Najvyššia priemerná cena na úrovni 625 Sk je v Demänovskej doline, kým najnižšia je 131 Sk v obci Pav čina Lehota priamo pri Demänovskej doline, kde prevláda ubytovanie v súkromí. Najvyššie využitie ubytovacej kapacity má Liptovský Ján na úrovni 48,8 % pri priemernej cene 433 Sk.

STRATEGICKÝ DOKUMENT 21 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

Demänovská dolina využíva ubytovacie kapacity priemerne na 42,3%. Najviac priemerne 3,8 d ňa strávia návštevníci v Liptovskom Jáne, pri čom zahrani ční až 4,6 d ňa. 2 V ostatných obciach prevláda ubytovanie na súkromí a menšie penzióny. Vä čšie ubytovacie zariadenia sa vyskytujú aj v obci Vyšná Boca. tabu ľka 40: Kapacity ubytovacích zariadení cestovného ruchu za roky 2001 - 2006

v tom v tom v tom Miesta Prenocovania Ubytovacie ROK Územie Izby Lôžka na vo ľnej Návštevníci návštevníkov zariadenia stále príležitost. DCR ZACR DCR ZACR ploche lôžka lôžka

2001 Liptovský Mikuláš 196 2 767 7 999 6 546 1 453 2 625 209 099 102 694 106 405 800 324 366 024 434 300 2004 Liptovský Mikuláš 204 3 150 9 270 7 526 1 744 2 345 235 562 106 564 128 998 801 499 328 020 473 479 2005 Liptovský Mikuláš 181 3 117 9 283 7 494 1 789 2 360 277 929 119 281 158 648 933 846 357 621 576 225 2006 Liptovský Mikuláš 172 3 050 9 173 7 406 1 767 2 360 281 498 116 309 165 189 977 546 351 712 625 834

06/05 Liptovský Mikuláš -9 -67 -110 -88 -22 0 3 569 -2 972 6 541 43 700 -5 909 49 609 06/05 Liptovský Mikuláš -5% -2% -1% -1% -1% 0% 1% -2% 4% 5% -2% 9%

Zdroj: ŠÚ SR tabu ľka 41: Výkony ubytovacích zariadení cestovného ruchu za roky 2001 - 2006

v tom v tom v tom Priemerný Tržby za ubytov. Priemerná cena Využitie po čet ROK Územie spolu vr. DPH DCR ZACR za ubyt. DCR ZACR kapacity DCR ZACR prenocov. (tis. Sk) vr. DPH (Sk) čisté (%)

2001 Liptovský Mikuláš 255 254 92 346 162 908 319 252 375 34,0 3,8 3,6 4,1 2004 Liptovský Mikuláš 311 200 112 031 199 169 388 342 421 31,3 3,4 3,1 3,7 2005 Liptovský Mikuláš 395 233 129 136 266 097 423 361 462 33,9 3,4 3,0 3,6 2006 Liptovský Mikuláš 455 992 151 517 304 475 466 431 487 35,9 3,5 3,0 3,8 06/05 Liptovský Mikuláš 60 759 22 381 38 378 43 70 25 2 0 0 0 06/05 Liptovský Mikuláš 15% 17% 14% 10% 19% 5% 6% 3% 1% 4% Zdroj: ŠÚ SR

V oblasti Cestovného ruchu je potrebné ďalej podporova ť rozvoj a výstavbu kvalitných zariadení ako aj vytvára ť nové produkty a to aj v lokalitách, v ktorých zatia ľ služby nie sú dostato čne rozvinuté, ale ich potenciál pre rozvoj tohto odvetvia je výrazný vzh ľadom na vhodné prírodné podmienky.

1.10 Základná infraštruktúra

Výstavbou prívodu vody z VN Žilina bol položený základ severoslovenskej vodárenskej sústavy a prepojenie skupinových vodovodov ( ďalej SKV) Žilina a Čadca. Ďalšie vodovodné sústavy v Žilinskom kraji sú: • Oravský SKV zásobujúci okresy Tvrdošín, Námestovo a Dolný Kubín, • Martinský SKV zásobujúci takmer všetky sídla v okrese Martin, • SKV Liptovský Mikuláš, • SKV Ružomberok, • miestne skupinové a miestne vodovody.

V roku 2003 bolo na verejný vodovod napojených 599 730 obyvate ľov Žilinského kraja, čo je viac ako 86% obyvate ľov žijúcich v regióne. V uvedenom roku dosiahla d ĺžka vodovodnej siete

2 údaje za rok 2006

STRATEGICKÝ DOKUMENT 22 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova v území 3352 km, najvä čšia d ĺžka vodovodného potrubia je v okresoch Liptovský Mikuláš a Žilina, najmenšia v okrese Byt ča. tabu ľka 42. D ĺžka vodovodnej siete v okrese Liptovský Mikuláš v km do roku 2003

dĺžka vodovodnej siete bez prípojok okres 2002 2003 Liptovský Mikuláš 506 509 Zdroj: VÚVH tabu ľka 43. D ĺžka a po čet vodovodných prípojok za vodárenské závody v okrese Liptovský Mikuláš do roku 2003

2001 2003 závod po čet vodovod. dĺžka vodovod. po čet vodovod. dĺžka vodovod. prípojok prípojok (km) prípojok prípojok (km) Liptovský Mikuláš 13 003 140 12 635 136 Zdroj: VÚVH

1.10.1 Odvádzanie a zneškod ňovanie odpadových vôd

V r. 2003 bola vybudovaná kanaliza čná sie ť v dĺžke 894 km. Najdobudovanejšia verejná kanalizácia je v okresoch Liptovský Mikuláš, Žilina a Martin; najmenej je rozvinutá v okresoch Tur čianske Teplice – 40,19% obyvate ľov. tabu ľka 44. D ĺžka kanaliza čnej siete v okrese Liptovský Mikuláš do roku 2003

dĺžka kanaliza čnej siete bez prípojok (km) okres 2002 2003 Liptovský Mikuláš 141 144 Zdroj: VÚVH tabu ľka 45. D ĺžka a po čet kanaliza čných prípojok za vodárenské závody v okrese Liptovský Mikuláš do roku 2003 2001 2003 závod po čet vodovod. dĺžka vodovod. po čet vodovod. dĺžka vodovod. prípojok prípojok (km) prípojok prípojok (km) Liptovský Mikuláš 4 470 24 4 650 29 Zdroj: VÚVH

Preh ľad o vybavenosti obcí v oblasti zásobovania pitnou vodou a obcí s vybudovanou kanalizáciou je uvedený v prílohe č.2 Údaje bolí získané zo zozbieraných dotazníkov, ktoré boli rozposlané zástupcom všetkých obcí okresu a porovnané s údajmi z Obvodného úradu ŽP v Liptovskom Mikuláši (úseku štátnej vodnej správy).

1.10.2 Čistiarne odpadových vôd

Za jedného z najvä čších zne čis ťovate ľov povrchových vôd sa pokladajú aj ve ľké ČOV, ktoré nedosahujú požadované čistiarenské efekty. Ich nízka kapacita môže by ť spôsobená aj vysokým obsahom balastných vôd v kanaliza čných privádza čoch, ako je to napr. v ČOV: Žilina, Rajec, Martin, Liptovský Hrádok, Liptovský Ján, Liptovský Mikuláš, Demänovská Dolina, Dolný Kubín. Preto je potrebné dorieši ť ich intenzifikáciu, rekonštrukciu, príp. rozšírenie kapacity.

STRATEGICKÝ DOKUMENT 23 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova tabu ľka 46. Preh ľad ČOV v roku 2003 čistiarne odpadových vôd kapacita závod mech. - biolog. s celkom mechanicky mech. - biolog. ČOV m/de ň do čis ťovaním Liptovský Mikuláš 9 1 8 0 66 628 Zdroj: VÚVH

• Zlepšenie životného prostredia v oblasti Liptova: rieši vybudovanie kanaliza čného zbera ča d ĺžky 6,9 km z Liptovského Hrádku do Liptovského Mikuláša z čistením splaškových odpadových vôd z L. Hrádku, L. Petra, Dovalova, L. Porúbky, L. Jána, Uhorskej Vsi, Podturne, časti L. Mikuláša – Okoli čné s napojením na ČOV L. Mikuláš, celková d ĺžka navrhovanej kanalizácie je 56,7km a 4 ČS. V rámci mesta L. Mikuláš je navrhnutá rekonštrukcia 8,3 km kanaliza čného potrubia. • ČOV bola v Liptovskom Mikuláši pripravovaná už v 60tych rokoch minulého storo čia. Výstavba bola ukon čená v roku 1976. Trvalá prevádzka funguje od roku 1980. Momentálne sa pracuje na rekonštrukcii IV. Etapy ČOV, kde po jej ukon čení bude ČOV Liptovský Mikuláš čisti ť 711,4 l/s na úrovni požadovanej NV SR č. 491/2002Z.z. Táto čistiare ň slúži aj ako regionálna ČOV po napojení stokovej siete obcí od Liptovského Hrádku po Liptovský Mikuláš po realizácii projektu financovaného z programu predvstupovej pomoci Európskej Únie ISPA. Tento projekt je významný aj z hľadiska predpokladu pre realizáciu ďalších aktivít v riešení otázky odpadových vôd. • Východná – Važec – Hybe, kanalizácia a ČOV – rieši vybudovanie stokovej siete v dĺžke 22,4 km a samostatnej ČOV pre obce Východná,Važec a Hybe. • Liptovský Hrádok – čistenie zrážkových vôd – rieši rekonštrukciu ČOV Liptovský Hrádok na čistenie daž ďových vôd. • Liptovský Ján - čistenie zrážkových vôd a odstránenie balastných vôd – rieši rekonštrukciu existujúcej ČOV na čistenie zrážkových vôd a rekonštrukciu kanalizácie v úsekoch s nátokom balastných vôd.

Zoznam čistiarní odpadových vôd v ostatných obciach je uvedený v prílohe č.2

1.11 Životné prostredie

Malé prietoky Váhu sú významne zlepšované najmä najvä čšími zásobnými nádržami – Liptovskou Marou na Váhu a Oravou na Orave. V Žilinskom kraji sa nachádza 21 vodárenských tokov, ktoré sa môžu využíva ť na odber pitnej vody a to najmä v okresoch Liptovského Mikuláša (tu je ich 6). V kraji je evidovaných 852 zdrojov pitnej vody (studne, vrty, pramene), najviac v okrese Liptovský Mikuláš a Ružomberok. Na severnom úseku Váhu (okolie Liptovského Hrádku) došlo k zhoršeniu kvality vody z I. na III. triedu (koncentrácia ortuti).

STRATEGICKÝ DOKUMENT 24 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

1.11.1 Ve ľkoplošné chránené územia a územia európskeho významu NATURA 2000 mapa 2: Chránené územia v okrese Liptovský Mikuláš

Zdroj: www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/kraje/zilina/ochrana_dedicstvo.html

Zoznam ve ľkoplošných chránených území okresu Liptovský Mikuláš je uvedený v prílohe č. 3. tabu ľka 47. Rozloha ve ľkoplošných chránených území

výmera (ha) názov chráneného územia okres ŽSK celková z toho v ŽSK NP Nízke Tatry 72 842 48 064 Lipt. Mikuláš, Ružomberok NP Nízke Tatry – OP 110 162 44 634 Lipt. Mikuláš, Ružomberok TANAP 73 800 24 984 Tvrdošín, Lipt. Mikuláš TANAP – OP 30 703 16 351 Tvrdošín, Lipt. Mikuláš Zdroj: Zmeny a doplnky ÚPN VÚC Žilinského kraja tabu ľka 48. Preh ľad navrhovaných chránených vtá čích území v ŽSK názov CHÚ celková Lokalizácia chráneného územia výmera kraj okres ŽSK zasiahnuté ktastrálne územie (ha) Horná Lehota, Partizánska Ľup ča, Malatíny , Krá ľovská Ľube ľa, Ploštín, Svätý Kríž, Demänová, Bodice, Závažná Poruba, Liptovský Ján, Liptovský Žilinský, Dúbrava, I ľanovo, Liptovské K ľačany, Pav čina Mikuláš, Nízke Tatry 96 951 Banskobystrický, Lehota, Lazisko, Demänovská Dolina, Liptovská Poprad, Prešovský Porúbka, Krá ľova Lehota, Malužiná, Nižná Boca, Ružomberok Vyšná Boca, Ružomberok, Liptovské Slia če, Ludrová, Liptovská Štiavnica, Liptovská Osada, Liptovská Lúžna Huty, Bobrovec, Liptovský Trnovec, Kva čany, Liptovský Jalovec, Jamník, Pribylina, Žiar, Babky, Vysoké Žilinský, Mikuláš, Liptovské Matiašovce, Smre čany, Konská, 54 717 Tatry Prešovský Poprad, Jakubovany, Liptovská Kokava, Hybe, Tvrdošín Východná, Važec, Okoli čné, Vavrišovo, Ždiar, Vitanová, Habovka, Zuberec Zdroj: www.sopsr.sk Navrhované územia európskeho významu v okrese Liptovský Mikuláš sú v prílohe č. 4

STRATEGICKÝ DOKUMENT 25 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

1.11.2 Odpadové hospodárstvo tabu ľka 49. Produkcia odpadu a nakladanie s odpadom v okrese Liptovský Mikuláš v r. 2004 zneškodnený zhodnotený skladovanie odovzdanie inej okres, kraj spolu (t) (t) odpad (t) odpad (t) odpadu (t) organizácii

21759,2189 81306,0980 24,1143 2405,1237 105288,9178 Liptovský Mikuláš Zdroj: http://cms.enviroportal.sk/odpady/verejne-informacie.php?rok=B-2004&kr=5&kat=v tabu ľka 50. Skládky odpadov v okrese Liptovský Mikuláš

katastrálne trieda okres názov skládky prevádzkovate ľ rok ukon čenia územie skládky Veterná Poruba Veterná Poruba, O Verejnoprospešné služby 2010 Smre čany Partizánska Ľup ča - Partizánska O OZO a.s., Liptovský Mikuláš (KI+KII+KIII) I., II. K Ľup ča 2030 Liptovský Mikuláš Partizánska Ľup ča - Partizánska N OZO a.s., Liptovský Mikuláš 2030 III. K Ľup ča Liptovský Hrádok Podture ň, O TS mesta Liptovský Hrádok 2040 Liptovský Peter Závažná Poruba Závažná Poruba I Obecný úrad 2005 Zdroj: www.enviro.gov.sk/servlets/files/14374

Vysvetlivky: I – skládka odpadov na inertný odpad, N – skládka odpadov na nebezpe čný odpad, O - skládka odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpe čný tabu ľka 51. Spa ľovne odpadov

rok typ spôsob Zámer v uvedenia projektovaná / ZL v prevádzkovate ľ spa ľovacieho čistenia následujúcich do skuto čná kapacita tr. "B" zariadenia spalín rokoch prevádzky SA - Invest, s.r.o Hoval mokrá 1992 208-300 kg.h-1 / TZL zámer inštalácie Lipt. Mikuláš Multizon GG prá čka 146 kg.h-1 odlu čova ča TZL 24 OSKO Zdroj: Návrh koncepcie starostlivosti o životné prostredie Žilinského kraja

1.11.3 Geotermálna energia

Vrty v okolí Liptovského Mikuláša: FGL-1 Pav čina Lehota, HGL-3 Lú čky, VL-1 Vlachy, ZGL-1 Beše ňová, ZGL-2/A Liptovský Trnovec, ZGL-3 Liptovská Kokava. Geotermálne vrty sú využívané prevažne na rekrea čné ú čely – jeden z nich je aj v Liptovskom Jáne. V oblasti Beše ňovej sa geotermálna energia využíva aj na vykurovanie skleníkov. tabu ľka 52. Geotermálne zariadenia por. č. činnos ť zariadenia vrt lokalita teplota ( 0C) 56 (+) FGL-1 Pav čina Lehota 32 358 + ZGL-1 Beše ňová 62 359 (+) ZGL-2 Liptovský Trnovec 61 360 (+) ZGL-3 Liptovská Kokava 44 Zdroj: Atlas geotermálnej energie SR

Vysvetlivky: + geotermálne zariadenia v činnosti (+) geotermálne zariadenie vo výstavbe, alebo plánované

STRATEGICKÝ DOKUMENT 26 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

Geotermálna energia územia Liptovskej kotliny je priemerná, kotlina je preskúmaná 5 vrtmi. V regionálnom tepelnom poli hodnota hustoty tepelného toku klesá od beše ňovskej hráste západným smerom a východným smerom do depresie Liptovskej Kokavy.

1.11.4 Pôdny fond tabu ľka 53. Úhrnné hodnoty druhov pozemkov (v ha) celková po ľnohospodárska lesné vodné zastavané ostatné okres rok výmera pôda pozemky plochy plochy plochy pôdy 1998 44 418 78 632 3 196 3 639 2 369 132 254 Liptovský 2002 44 211 80 042 3 203 3 691 2 326 133 473 Mikuláš 2006 44 088 80 732 3 206 3 726 2 333 134 086

Zdroj: ÚGKK SR Pozn.: Odchýlky v sú čtoch sú spôsobené matematickým zaokrúh ľovaním výmer v m2 na ha bez vyrovnania. tabu ľka 54. Hodnotenie vývoja po ľnohospodárskeho pôdneho fondu v r. 2001 a r.2006 okres rok orná pôda trvalé trávne porasty 2001 11 658 31 694 Liptovský Mikuláš 2006 11 514 31 715 vývojový trend - +

Zdroj: ÚGKK SR, ŠÚ SR

Vysvetlivky: hodnotenie trendu vývoja: nárast výmery +; pokles výmery -

1.11.5 Nerastná surovinová základ ňa a ťažba nerastných surovín

Zna čné zásoby tehliarskych hlín podnietili vznik viacerých tehelní, v sú časnosti sú však v prevádzke len Liptovský Mikuláš – Ondrašová, Martin a Ružomberok. Z rudných surovín sa v minulosti ťažil antimón na ložisku Dúbrava, zlaté a strieborné rudy na Magurke v Nízkych Tatrách. tabu ľka 55. Vyhradené ložiská v zmysle § 43 ods. 6 zákona č. 558/2001 Z.z nerast okres názov ložiska organizácia antimónové rudy Liptovský Mikuláš Dúbrava PKSBS s.r.o., Banská Bystrica antimónové rudy Liptovský Mikuláš Dúbrava - Ľubelská ŠGÚDŠ Bratislava antimónové rudy Liptovský Mikuláš Dúbrava - Martin štôl ňa ŠGÚDŠ Bratislava antimónové rudy Liptovský Mikuláš Dúbrava - Matošovec ŠGÚDŠ Bratislava antimónové rudy Liptovský Mikuláš Dúbrava - Predpekelná ŠGÚDŠ Bratislava zlaté a strieborné rudy Liptovský Mikuláš Magurka - štôl ňa Adolf - ŠGÚDŠ Bratislava halda dekora čný kame ň Liptovský Mikuláš Liptovské K ľačany LESOSTAV .s r.o., Liptovský Hrádok stavebný kame ň Liptovský Mikuláš Malužiná – Lipt. Porúbka SsK a.s., Žilina štrkopiesky a piesky Liptovský Mikuláš Liptovský Hrádok SKŠ š.p. v likvidácii, Žilina tehliarske suroviny Liptovský Mikuláš Liptovská Ondrašová STP a.s., Žilina Zdroj: Krajská správa o stave životného prostredia v Žilinskom kraji v r. 2002 tabu ľka 56. Ložiská nevyhradených nerastov - štrkopiesky a piesky okres názov ložiska; organizácia Liptovský Mikuláš Podkopy - Važec; PD Važec Liptovský Mikuláš Východná - Lom Bereky; PD Východná Zdroj: Krajská správa o stave životného prostredia v Žilinskom kraji v r. 2002

STRATEGICKÝ DOKUMENT 27 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

Vplyv ťažby na životné prostredie - V okrese Liptovský Mikuláš ve ľký vplyv na životné prostredie predstavuje ťažobná činnos ť na ložisku Dúbrava. Aj ke ď už nieko ľko rokov tu ťažba neprebieha, existujú pri štôl ňach ve ľké haldy hlušiny a odkalisko. Problémom môžu by ť aj banské vody.

1.11.6 Rastlinstvo

Charakteristickým znakom územia Liptova je pestros ť flóry a usporiadanie rastlinstva do nieko ľkých výškových vegeta čných stup ňov. Oblas ť polí a lúk, tzv. podhorský vegeta čný stupe ň sa nachádza v nadmorskej výške 400 až 800 m. Vo vyšších polohách podhorský stupe ň strieda bukový a najmä smrekový stupe ň. Kosodrevinový vegeta čný stupe ň siaha do nadmorskej výšky 1 800 až 1 850 m. Nad ním sa nachádza subalpínsky a alpínsky vegeta čný stupe ň. V extrémnych podmienkach alpínskych lúk rastie asi 300 druhov drobných odolných rastlín. Floristicky najbohatšie sú alpínske lúky na vápencoch Západných Tatier. Na za čiatku jari kvitne napríklad poniklec slovenský, neskôr prvosienka holá a horec Clusiov. Z letných druhov sa za najkrajšie považuje ľalia zlatohlavá, astra alpínska a plesnivec alpínsky. Na jese ň rozkvitá cyklámen európsky a najcharakteristickejší jesenný kvet – jesienka oby čajná. V oblasti Liptova sa nachádzajú dubovo-hrabové lesy lipové, jed ľové a jed ľovo-smrekové lesy.

1.11.7 Enviromentálna regionalizácia

Na území ŽSK bola v zložitých geomorfologických podmienkach severného Slovenska vymedzená Hornopovažská za ťažená oblas ť zahr ňujúca 4 subregióny v Liptovskej, Tur čianskej, Oravskej a Žilinskej kotline. V Žilinskej kotline zaberá aglomeráciu Žiliny a v Liptovskej kotline Ružomberok. tabu ľka 57. Podiel jednotlivých úrovní stavu ŽP v okrese LM a LM pod ľa environmentálnej regionalizácie SR k 31.12. 2001 plocha za ťažených spolu plocha oblastí (km 2 ) za ťažených - oblastí okres po čet dotknutých 1. stupe ň 2. stupe ň 3. stupe ň 4. stupe ň 5. stupe ň - obyvate ľov spolu po čet dotknutých obyvate ľov Liptovský plocha 1 083,303 56,899 111,693 70,968 0,277 1 323,140 Mikuláš obyvate ľstvo 22 447 497 6 518 44 522 0 73 984 Zdroj: Krajská správa o stave životného prostredia v Žilinskom kraji v r. 2002

1.12 Energetika tabu ľka 58. Spotreba palív, elektriny, tepla pod ľa: územie, typ ukazovate ľa a rok

OKRES Liptovský Mikuláš 2000 2001 2002 2003 2004 2005 Spotreba elektriny (MWh) 86 788 100 407 74 212 65 421 57 306 68 635 Spotreba motorovej nafty (t) 10 552 10 422 9 084 5 190 8 777 8 161 Spotreba zemného plynu (1000 m 3) 46 254 45 553 38 131 17 033 16 629 17 677 Spotreba tepla (GJ) 1 186 935 1 053 299 729 081 759 482 545 628 647 012 Spotreba čierneho uhlia, hnedého uhlia, koksu (t) 7 382 5 482 4 017 2 383 902 718 Spotreba vykurovacích olejov (t) 3 675 2 217 9 106 20 430 11 194 5 610

STRATEGICKÝ DOKUMENT 28 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova tabu ľka 59. Preh ľad významných vodných elektrární v ŽSK názov inštalovaný výkon (MW) ro čná výroba (GWh) PVE Čierny Váh 735, 16 1203 VE Liptovská Mara 202,64 176 VE + PVE Mikšová I+II 93,6 208,4 VE Žilina 62 171

1.12.1 Netradi čné zdroje energie

Z netradi čných zdrojov energie sa využívajú: • geotermálne vody, v Žilinskom kraji sú vytypované 4 oblasti s výskytom zdrojov geotermálnej energie – Tur čianska, Žilinská, Liptovská kotlina a Skorušina.

1.12.2 Obnovite ľné zdroje energie

Využitie obnovite ľných zdrojov energie patrí k hlavným cie ľom zlepšenia životného prostredia a zlepšenia energetickej samostatnosti riešeného územia. Z hľadiska dostupnosti obnovite ľných zdrojov energie je najaktuálnejšia solárna energia, veterná energia, tepelné čerpadlá a biomasa. Z hľadiska využite ľnosti je však veterná energia málo rentabilná.

Biomasa Pre praktické využitie prichádza v sú časnosti do úvahy najmä rastlinná čas ť biomasy, tzv. dendromasa (t.j. lesná biomasa a priemyselný resp. komunálny drevný odpad). Biomasa je OZE, ktorý v budúcnosti postupne nahradí významnú čas ť fosílnych palív využívaných na výrobu tepla. Celkový ro čný potenciál Slovenska v produkcii lesnej biomasy vhodnej na energetické využitie do roku 2010 dosiahne približne 1.810 tisíc ton. Po roku 2010 sa bilancia lesnej biomasy môže reálne zvýši ť vyššou ťažbou dreva a pestovaním energetických porastov na výmere cca 45.400 ha. Priemerný energetický obsah v jednom kilograme suchého dreva ( slamy ) je cca 4,5 kWh, čo je o cca 20 % vyššia hodnota ako energia obsiahnutá v jednom kg hnedého uhlia.

Slne čná energia Množstvo dopadajúcej slne čnej energie na územie Slovenska je zhruba 200 krát vä čšie ako je sú časná potreba zo všetkých primárnych zdrojov energie v krajine. Celkový potenciál slne čnej energie pre celé územie Slovenska je na úrovni 54.000 TWh. Priemerné ro čné žiarenie na území je 1.055 kWh/m 2 za rok (z toho približne 800 kWh/m 2 sa dosahuje v mesiacoch apríl – september). Do roku 1997 bolo v SR aktívne využívaných približne 30.000 m 2 slne čných kolektorov. Koncom roku 2004 je odhadované množstvo v SR pracujúcich slne čných kolektorov na úrovni cca 50.000 m 2 , prevažne slúžiacich ako zdroj tepla na prípravu TÚV a ohrev vody v bazénoch. Predpokladá sa, že inštalácia slne čných kolektorov v nasledujúcich rokoch bude dosahova ť viac ako 5.000 m 2/rok.

Geotermálna energia Geotermálny výskum územia Slovenska za čal v 70 –tých rokoch, na základe jeho výsledkov bolo vymedzených 26 oblastí perspektívne vhodných pre získavanie geotermálnej energie. V 90-tych rokoch bol zahájený regionálny geologický výskum a prieskum jednotlivých perspektívnych oblastí, vrátane výpo čtov množstiev geotermálnych vôd a geotermálnej energie. V sú časnosti sa geotermálna energia na Slovensku využíva na cca 36 lokalitách, s tepelne využite ľným výkonom 131 MWt. Sumárny tepelnoenergetický potenciál geotermálnych vôd vo všetkých perspektívnych oblastiach Slovenska reprezentuje 5.538 MWt. Sú časný stav v oblasti využívania geotermálnej energie je nedostato čný vzh ľadom na potenciál, ktorý obsahuje tento obnovite ľný zdroj. Geotermálny vrt Liptovský Trnovec na brehu vodného diela Liptovská Mara v sú časnosti slúži na rekrea čné ú čely ako Aquapark Tatralandia.

Veterná energia Tento druh energie je zaradený medzi OZE bez priameho dopadu na životné prostredie.

STRATEGICKÝ DOKUMENT 29 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

Potenciál veternej energie SR je odhadnutý na cca 600 GWh/r, čo je v porovnaní s potenciálom ostatných obnovite ľných zdrojov energie, ako je biomasa alebo voda, veľmi nízky.

Vodná energia Jedným z významných obnovite ľných zdrojov energie, ktorý má na území Slovenska dostato čné ve ľký nevyužitý potenciál, je hydroenergetický potenciál vodných tokov. Celkový technický využite ľný hydroenergetický potenciál je vy číslený na 6.607 GWh ro čne. Z celkového technicky využite ľného hydroenergetického potenciálu sa malé vodné elektrárne (MVE) podie ľajú hodnotou 1.034 GWh. Z toho potenciálu sa v sú časnosti využíva 245 GWh (24,5 %). Z vodných tokov, ktorých hydroenergetický potenciál je možné využi ť pre výrobu elektrickej energie, cez MVE sú aj vodné toky v okolí Liptovského Mikuláša. 3

1.12.3 Prenos elektrickej energie

Prenos elektrickej energie v ŽSK sa uskuto čň uje po prenosovom systéme 400 - 220 - 110 kV prostredníctvom energetických uzlov 400/220/110 kV transformovní ako aj distribu čných sústav ZVN/VVN. Prenosová sústava 400 kV: severnou čas ťou kraja prechádza prenosová sústava 400 kV v smere Lemešany - Spišská Nová Ves - Liptovská Mara - Su čany - Varín - Nošovice ( ČR), kde sa napája na celoeurópsku 400 kV sústavu.

Energetické uzly 400/110 kV Liptovská Mara, Varín a 400/220/110 kV Su čany sú prepojené 400 kV prenosovou sústavou :
493 Horná Žda ňa - Su čany, 494 Su čany - Liptovská Mara, 406 Su čany - Liptovská Mara,
407 Liptovská Mara - Spišská Nová Ves, 045 PVE Čierny Váh - Liptovská Mara,
404 Varín - Nošovice, dvojité vedenie 405 Varín - Su čany,
495 Varín - Nové Mesto nad Váhom.

Distribu čná 110 kV sie ť: distribu čné vedenia 110 kV slúžia pre rozdelenie elektrickej energie z nadradenej sústavy (uzol Varín, Su čany, Liptovská Mara) a zdrojov elektrickej energie (tepelné a vodné elektrárne) pre zásobovanie distribu čných staníc 110/22 kV. Na území ŽSK sú rozvodne: Čadca, Kys. N. Mesto, Byt ča, Hri čov, Tp Žilina, Raj čanka Žilina, Rajec, Tp Martin, Košúty, Námestovo, Mokra ď, Nižná, Liptovský Mikuláš, Závažná Poruba, Krá ľova Lehota, Lisková, Su čany, Kra ľovany. V území sa nachádzajú aj ve ľkoodberate ľské elektrické stanice: ZŤS Martin, Mondi SCP Ružomberok, OFZ Istebné, Cementáre ň Liet. Lú čka, ŽOS Vrútky, TDZ Turany.

1.12.4 Zásobovanie plynom

V Žilinskom kraji je zásobovanie zemným plynom riešené prostredníctvom vysokotlakových (VTL) plynovodov, VTL prípojok a sústavy regula čných staníc (RS), ktoré jeho umož ňujú využitie zemného plynu vo všetkých formách spotreby (vykurovanie, príprava TÚV, varenie a technologické účely). Dodávku a spotrebu zemného plynu v kraji zabezpe čujú nasledujúce plynárenské zariadenia :
VTL plynovody,
Severné Slovensko DN 500, PN 64,
Rimavská Sobota - Liptovská Kokava DN 500, PN 64,
Kysucký plynovod DN 500, DN 300, DN 200,DN 150, DN 100, PN 40,
Oravský plynovod DN 200, PN 64; DN 200, DN 150, PN 40,
Považský plynovod DN 300, PN 25,
Žilina - Martin - Prievidza DN 300, PN 25. Z hľadiska nadradenej plynárenskej sústavy SR je hlavný zdroj zemného plynu pre ŽK medzištátny VTL plynovod Bratstvo s prepojovacími VTL plynovodmi Malženice – Považská Bystrica, Severné Slovensko a Rimavská Sobota - Michalová – Liptovská Kokava.

Zoznam plynofikovaných obcí je uvedený v prílohe č. 2

3 Zdroj: Koncepcia rozvoja mesta Liptovský Mikuláš v oblasti tepelnej energetiky

STRATEGICKÝ DOKUMENT 30 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

1.13 Ob čianska vybavenos ť

1.13.1 Doprava

Dia ľnica D1 je trasovaná v línii Bratislava – Považská Bystrica – hranica Žilinského a Tren čianskeho kraja – Hri čovské Podhradie – Žilina – Vrútky – Ružomberok – Liptovský Mikuláš – hranica Žilinského a Prešovského kraja – Košice – Záhony štátna hranica SR / Ukrajina. tabu ľka 60. Preh ľad termínov výstavby dia ľnic a rýchlostných komunikácií, týkajúcich sa okolia LM ťah názov stavby dĺžka termín Termín ukon čenia (km) zahájenia

D1 Hubová - Ivachnová 15,25 marec 08 december 12 Lipt. Mikuláš - D1a I/18 križ. Závažná 7 január 10 december 13 D1 Poruba D1 dobudovanie prídav. pruhov Dechtáre 1 máj 05 november 05 D1 Hybe – Važec 10,66 august 06 október 06 D1 Važec - Mengusovce 12,22 september 98 október 07 D1 PH Podture ň 0 marec 07 august 07 D1 Privádza č Lietavská Lú čka 4,85 september 09 december 12 Zdroj: NDS, a.s. tabu ľka 61. Preh ľad horských priechodov v okrese LM okres názov Brestová Huty Liptovský Mikuláš Čertovica Jasná Zdroj: pracovný materiál odboru dopravy Úradu ŽSK

Želežni čná doprava - Modernizácia železni čných tratí je najvyššiu prioritu v železni čnej doprave ŽSK. Dotýka sa aj úseku cez Liptovský Mikuláš: • tra ť č. 180 v úseku Žilina – Vrútky – Liptovský Mikuláš – Poprad, modernizácia na tra ťovú rýchlos ť 120 až 160 km/hod.,

Cyklistická doprava - ŽSK patrí medzi regióny s najhustejšou a najlepšou sie ťou cyklotrás (Horné Považie, Kysuce, Turiec) a najlepšie vyzna čenými trasami pre horské bicykle (okolie Terchovej s prepojením na Oravu). Liptovská cyklomagistrála - náro čná trasa vedúca po severnom podhorí Nízkych Tatier. Za čína v Beše ňovej na Oravskej cyklomagistrále. Pokra čuje cez Liptovský Hrádok a trasa kon čí na Čiernom Váhu v lokalite Biely Potok. Odtia ľto pokra čujú trasy na Poprad alebo smerom do Slovenského raja. Jej d ĺžka je 74 km.

1.13.2 Školstvo

Základné a materské školy Pod ľa demografických prognóz v materských a základných školách celkový po čet detí bude ma ť klesajúci trend.

Materské školy nemajú ur čené školské obvody a predškolská výchova nie je povinná. Z toho vyplýva, že je ve ľmi ťažko predpoklada ť, ko ľko detí bude jednotlivé predškolské zariadenia navštevova ť. Prevádzkovanie materských škôl je originálnou kompetenciou obce.

STRATEGICKÝ DOKUMENT 31 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

Mesto Liptovský Mikuláš má v zria ďovate ľskej pôsobnosti 10 materských škôl z toho 1 materská škola je spojená so základnou školou. V meste sa nachádza aj jedna súkromná Materská škola.

Technický stav všetkých školských zariadení si vyžaduje rekonštrukciu a je nevyhnutné rieši ť energetickú náro čnos ť budov, v ktorých Základné školy sídlia. Rovnako aj vybavenie škôl IKT j ve ľmi zastaralé. tabu ľka 62: Zoznam základných škôl v okrese Liptovský Mikuláš p. č. Názov školy Adresa Ulica Druh školy Zria ďovate ľ 1 ZŠ apoštola Pavla Liptovský Mikuláš Jura Jánošku 11 ZŠ 1.-9. ro čník Cirkev 2 ZŠ Bobrovec 490 ZŠ 1.-9. ro čník Obec 3 ZŠ Hybe 140 ZŠ 1.-9. ro čník Obec 4 ZŠ Partizánska Ľup ča 419 ZŠ 1.-9. ro čník Obec 5 ZŠ s MŠ Ľube ľa 197 ZŠ 1.-9. ro čník Obec 6 ZŠ Janka Krá ľa Liptovský Mikuláš Žiarska 679/13 ZŠ 1.-9. ro čník Mesto 7 ZŠ Liptovský Mikuláš Okoli čianska 404 ZŠ 1.-9. ro čník Mesto ZŠ Márie Rázusovej- 8 Martákovej Liptovský Mikuláš Nábr. 4. apríla 1936/23 ZŠ 1.-9. ro čník Mesto 9 ZŠ Liptovský Mikuláš Nábr. A. Stodolu 1863 ZŠ 1.-9. ro čník Mesto 10 ZŠ Liptovský Mikuláš Demänovská cesta 5 ZŠ 1.-9. ro čník Mesto ZŠ (s triedami na 11 Sládkovi čovej ul.) Liptovský Mikuláš Ul. čs. brigády 4 ZŠ 1.-9. ro čník Mesto 12 ZŠ s MŠ Liptovský Ján Starojánska 11 ZŠ 1.-9. ro čník Obec 13 ZŠ s MŠ Liptovská Kokava 354 ZŠ 1.-4. ro čník Obec 14 ZŠ Východná Školská 790 ZŠ 1.-9. ro čník Obec 15 ZŠ s MŠ Važec Školská 339 ZŠ 1.-9. ro čník Obec 16 ZŠ Svätý Kríž 184 ZŠ 1.-9. ro čník Obec 17 ZŠ Kva čany 227 ZŠ 1.-9. ro čník Obec 18 ZŠ s MŠ Pribylina 2 ZŠ 1.-9. ro čník Obec 19 ZŠ s MŠ Dúbrava 464 ZŠ 1.-4. ro čník Obec ZŠ s MŠ (s triedami 20 na ul. J. D. Matejovie 548) Liptovský Hrádok Hradná 342 ZŠ 1.-9. ro čník Mesto 21 ZŠ s MŠ Liptovský Hrádok J. D. Matejovie 539 ZŠ 1.-9. ro čník Mesto 22 ZŠ s MŠ Liptovský Hrádok m. č. Dovalovo 425 ZŠ 1.-4. ro čník Mesto 23 ZŠ s MŠ Liptovský Mikuláš P. J. Kerna 76 ZŠ 1.-4. ro čník Mesto 24 ZŠ Závažná Poruba Hlavná 189 ZŠ 1.-4. ro čník Obec Evanjelická spojená škola a 25 ZŠ biskupa Jura Janošku Liptovský Mikuláš Hurbanova 6 ZŠ 1.-9. ro čník Cirkev Zdroj: Štatistické materiály Krajského školského úradu v Žiline. tabu ľka 63: Zoznam špeciálnych základných škôl v okrese Liptovský Mikuláš

p. č. Názov školy Obec Adresa 1 ZŠ s MŠ pri NsP Liptovský Mikuláš Palú čanská 25 2 Spojená škola Liptovský Mikuláš J. Rumana 6 3 Špec. základná škola Liptovský Hrádok Hradná 336 4 Spojená škola Liptovský Mikuláš J. Rumana 6 5 ZŠ pre chyby re či int. Liptovský Hrádok Liptovský Jamník 42 6 Špeciálna zákl.škola i. Liptovský Ján Kúpe ľná 97 Zdroj: Štatistické materiály Krajského školského úradu v Žiline.

STRATEGICKÝ DOKUMENT 32 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova graf 5. Po čet základných, stredných a vysokých škôl v Žilinskom samosprávnom kraji (bez rozdielu zria ďovate ľa) k 1.9.2004

80 74 70 68 60 57 55 50 47 sc 40 30 30 22 19 20 15 14 10 0 2 0 1 1 0 Kysuce Liptov Orava Považie Turiec y

základné školstvo stredné školstvo vysoké školstvo

Zdroj: Štatistické materiály Krajského školského úradu v Žiline. tabu ľka 64. Preh ľad po čtu žiakov stredných škôl v zria ďovate ľskej pôsobnosti Žilinského kraja v školskom roku 2006/2007

Región Liptov Po čet stredných škôl 19 Naplnenos ť škôl 90,4% Kvalifikovanos ť pedagógov 70,6 % Po čet žiakov stredných škôl 7238 Gymnáziá 1491 Stredné odborné školy 1546 Stredné odborné u čilištia 477 Učilištia 477 Združené stredné školy 3724 Poznámka: región Liptov zah ŕň a okres Liptovský Mikuláš a okres Ružomberok

Sie ť stredných škôl a školských zariadení

Žilinský samosprávny kraj zrealizoval v rokoch 2002 – 2007 racionaliza čné opatrenia: - zriadenie Združenej strednej školy elektrotechnickej, Liptovský Hrádok, - zrušenie Diev čenskej odbornej školy, Liptovský Mikuláš, - zrušenie Školského lesného závodu, Liptovský Hrádok, - zrušenie Školy v prírode, Huty.

V školskom roku 2006/2007 je Žilinský samosprávny kraj v regióne Liptov zria ďovate ľom devätnástich stredných škôl – tri gymnáziá, pä ť stredných odborných škôl, dve stredné odborné učilištia, šes ť združených stredných škôl a tri u čilištia. V regióne Liptov sa nachádza 7 školských výchovno-vzdelávacích zariadení - domov mládeže, 1 školské záujmovo-vzdelávacie zariadenie – štátna jazyková škola a 13 školských účelových zariadení (12 školských stravovacích zariadení, 1 školské hospodárstvo – školský majetok).

Demografický vývoj po čtu žiakov stredných škôl V školskom roku 2006/2007 študuje v stredných školách v regióne Liptov 7238 žiakov (20,6 % žiakov gymnázií, 21,4 % žiakov stredných odborných škôl, 6,6 % žiakov stredných odborných u čilíš ť a učilíš ť a 51,4 % žiakov združených stredných škôl). Z dlhodobého h ľadiska má región Liptov klesajúci trend vývoja po čtu perspektívnych žiakov 1. ro čníka stredných škôl.

STRATEGICKÝ DOKUMENT 33 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova graf 6. Demografický vývoj po čtu perspektívnych žiakov 1. ro čníka stredných škôl v regióne Liptov v školských rokoch 2002/2003 – 2016/2017

2000

1500 1000

500

0

3 4 5 6 7 8 9 0 1 2 3 4 5 6 7 00 00 00 00 00 00 00 01 01 01 01 01 01 01 01 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2/ 3/ 4/ 5/ 6/ 7/2 8/ 9/ 0/ 1/ 2/ 3/2 4/ 5/2 6/ 00 00 00 00 00 00 00 00 01 01 01 01 01 01 01 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2

po čet žiakov

Zdroj: Štatistické materiály Odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja, 2006. graf 7. Po čet žiakov súboru integrovaných skupín študijných a učebných odborov stredných škôl v zria ďovate ľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v regióne Liptov v školskom roku 2006/2007

2000 1962

1800

1600 1491 1400

1200 1038 1000

800

600 395 409 400 317 326 240 200 175 136 161 81 0 0 0 Liptov

všeobecné (gymnaziálne) vzdelávanie hutníctvo, strojárstvo a ostatná kovospracúvacia výroba elektrotechnika a informa čné systémy technická chémia a potravinárstvo spracúvanie kože, plastov, gumy a výroba obuvi textil a odevníctvo doprava, pošty a telekomunikácie stavebníctvo, geodézia a kartografia, baníctvo a banícka geológia po ľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, vodohospodárstvo ekonomika a organizácia, obchod a služby pedagogika, sociálna starostlivos ť a knihovníctvo spracúvanie dreva, výroba hudobných nástrojov, polygrafia umenie, úžitkové umenie a ru čná umelecko-remeselná výroba ekológia a ochrana prostredia, zdravotníctvo

Zdroj: Štatistické materiály Odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja, 2006.

Najpo četnejšiu skupinu študijných a učebných odborov stredných škôl v regióne Liptov tvorí oblas ť obchodu a služieb (odbory hotelová akadémia, cestovný ruch, kuchár, čašník), nasledovaných všeobecným (gymnaziálnym) vzdelávaním a elektrotechnikou a informa čnými systémami. Vzh ľadom na rozvoj cestovného ruchu v regióne Liptov je štruktúra študijných a učebných odborov stredných škôl dostato čná a požiadavky trhu práce sú naplnené. Ohrozením však na ďalej ostáva odchod kvalifikovaných mladých ľudí za lepšími pracovnými a finan čnými podmienkami do zahrani čia. Potreba zamestnávate ľov je zabezpe čená dostato čným po čtom absolventov stredných škôl drevárskeho a ekonomického zamerania a sú časne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vykazujú nadbytok absolventov uvedených zameraní. Región Liptov vykazuje najvyšší po čet škôl vo vz ťahu k po čtu žiakov, v porovnaní s ostatnými regiónmi Žilinského kraja, čo je nevyhnutné rieši ť racionalizáciou siete stredných škôl a študijných a učebných odborov.

STRATEGICKÝ DOKUMENT 34 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

Priestorové a personálne zabezpe čenie výchovno-vzdelávacieho procesu graf 8. Kapacita stredných škôl v zria ďovate ľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v regióne Liptov pod ľa typov stredných škôl k 30. 06. 2007

120%

100% 101% 95,40% 90% 93,50% 80% gymnázia stredné odborné stredné odborné združené stredné školy učilištia a u čilištia školy

gymnázia stredné odborné školy stredné odborné u čilištia a u čilištia združené stredné školy

Zdroj: Štatistické materiály Odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja, 2007.

V regióne Liptov sú gymnáziá naplnené na 101 %, stredné odborné školy na 95,4 %, stredné odborné u čilištia a učilište na 90 % a združené stredné školy na 93,5 %. Pri zabezpe čení kvality výchovno-vzdelávacieho procesu vzniká priestor pre realizáciu racionaliza čných opatrení (vychádzajúcich z demografického vývoja po čtu žiakov základných škôl okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok). graf 9. Po čet jazykových, po číta čových a odborných u čební stredných škôl v zria ďovate ľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v regióne Liptov k 30. 06. 2007

80

60 69

40 44

20 18 13 0

gymnáziá stredné odborné školy stredné odborné u čilištia a u čilištia združené stredné školy

Zdroj: Štatistické materiály Odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja, 2007.

V regióne Liptov v gymnáziách je celkovo 18 jazykových, po číta čových a odborných u čební (2 jazykové u čebne, 3 po číta čové u čebne a 13 odborných u čební), v stredných odborných školách je celkovo 44 jazykových, po číta čových a odborných u čební (2 jazykové u čebne, 8 po číta čových u čební a 34 odborných u čební), v stredných odborných u čilištiach je celkovo 13 jazykových, po číta čových a odborných u čební (1jazyková u čeb ňa, 2 po číta čové u čebne a 10 odborných u čební), v združených stredných školách je celkovo 69 jazykových, po číta čových a odborných u čební (5 jazykových u čební, 9 po číta čových u čební a 55 odborných u čební) a v školských zariadeniach je celkovo 10 jazykových, po číta čových a odborných u čební (3 po číta čové u čebne a 7 odborných u čební).

1.13.3 Šport V okrese Liptovský Mikuláš je Stredná lesnícka škola J. D. Matejovie so školským športovým strediskom, v ktorom majú zastúpenie nasledujúce športy: športová stre ľba, biatlon a karate. Študenti dosahujú v uvedených športoch kvalitné výsledky na národnej úrovni. Najaktívnejšia škola v oblasti záujmovo-športovej činnosti je Gymnázium M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši. V okrese pracujú športové strediská na základných školách: vo futbale, v lyžovaní, v atletike, v kanoistike, v športovej gymnastike, v športovej stre ľbe a vo volejbale. V okrese Ružomberok je jedna škola so športovými

STRATEGICKÝ DOKUMENT 35 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova triedami - Združená stredná škola v Ružomberku má triedu zameranú na futbal. Z poh ľadu záujmovo- športovej činnosti je najaktívnejšie Gymnázium v Ružomberku. Školské družstvo diev čat v basketbale si na celoslovenskej kvalifikácii vybojovalo postup na Majstrovstvá sveta v juhofrancúzskom meste Pau, kde v silnej konkurencii získalo zlaté medaily a skvele reprezentovalo školu, mesto, Žilinský samosprávny kraj, ako aj Slovenskú republiku. Najvýraznejšiu podporu z poh ľadu športových zväzov má najmä basketbal, stolný tenis a futbal. Týmto smerom sa bude ubera ť aj podpora zo strany Žilinského samosprávneho kraja. Pozornos ť si z poh ľadu členskej základne, výkonnosti a tradície zaslúžia najmä zimné športy, cyklistika, vysokohorská turistika a športová stre ľba. tabu ľka 65. Pasportizácia športových objektov stredných škôl v zria ďovate ľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja Športoviská Regióny Žilinského kraja Spolu Kysuce Liptov Orava Považie Turiec po čet % po čet % po čet % po čet % po čet % Vnútorný areál telocvi čňa 7 70% 14 82% 11 64% 14 70% 11 79% 57 bazén 0 0% 1 6% 1 0% 0 0% 0 0% 1 posil ňov ňa 6 60% 12 71% 10 58% 12 60% 9 64% 49 Vonkajší areál dráha 1 10% 7 41% 4 23% 5 25% 5 36% 22 dosko čisko 0 0% 11 65% 3 18% 2 10% 5 36% 21 Ihriská basketbalové 2 20% 3 18% 1 6% 1 5% 7 50% 14 futbalové 2 20% 8 47% 4 23% 3 15% 4 29% 21 hádzanárske 1 10% 2 11% 2 12% 4 20% 2 14% 11 hokejbalové 0 0% 0 0% 2 12% 0 0% 0 0% 2 tenisové 0 0% 0 0% 1 6% 0 0% 3 22% 4 volejbalové 1 10% 7 41% 2 12% 3 15% 5 36% 18

Poznámka: Percentuálne vyjadrenie po čtu športovísk k po čtu stredných škôl zria ďovate ľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v príslušnom regióne. Zdroj: Pasportiza čné listy športových objektov stredných škôl v zria ďovate ľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja k 30. 06. 2006. graf 10. Pasportizácia športových objektov stredných škôl v zria ďovate ľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v regióne Liptov k 30. 06. 2006

14 14 12 12 11 10 8 8 7 7 6 4 3 2 2 1 0 0 0 Liptov

telocvi čňa bazén posil ňov ňa dráha dosko čisko basketbalové ihrisko futbalové ihrisko hádzanárske ihrisko hokejbalové ihrisko tenisové ihrisko volejbalové ihrisko

Zdroj: Pasportiza čné listy športových objektov stredných škôl v zria ďovate ľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja k 30. 06. 2006.

1.13.4 Zdravotníctvo

• Nemocnica s poliklinikou v zria ďovacej pôsobnosti ŽSK – NsP Liptovský Mikuláš Poskytuje zdravotnú starostlivos ť pre cca74 000 obyvate ľov spádovej oblasti Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok. Ďalšie nároky na poskytovanie zdravotníckych služieb súvisia so zna čným rozvojom turistiky a športu v okrese Lipt. Mikuláš a ve ľkým po čtom tu sa nachádzajúcich rekrea čných zariadení a súkromných rekrea čných chát. Z poliklinických služieb NsP poskytuje už len ambulantné služby v odbore : klinickej onkológie, detskej kardiológie, tbc a respira čných chorôb a poliklinickým pracoviskom RTG. Ťažiskom činnosti NsP je poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti.

STRATEGICKÝ DOKUMENT 36 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

Nemocnica s poliklinikou je nemocnicou II. typu. Jej zria ďovate ľom je od 1.1. 2003 Žilinský samosprávny kraj, ktorého právomoci podlieha ako samostatná príspevková organizácia ŽSK. Na internom oddelení je zriadená koronárna jednotka a dialyza čné pracovisko. Nemocnica má zriadené všetky požadované oddelenia spolo čných vyšetrovacích a lie čebných zložiek a to : oddelenie klinickej biochémie, oddelenie klinickej mikrobiológie, hematologicko- transfuziologické oddelenie, rádiodiagnostické oddelenie, patologicko- anatomické oddelenie a oddelenie fyziatricko- rehabilita čné. Nemocnica disponuje pracoviskom CT, mamografickým pracoviskom a pracoviskom angiografie. V areáli NsP je vybudovaný heliport – pristávacia plocha pre leteckú záchrannú službu. Zriadená je tiež stanica rýchlej lekárskej pomoci. Nemocni čný komplex už z t. č. dobrým priestorovým a prístrojovým vybavením, vzdelaným a odborne pripraveným zdravotníckym personálom, dobrým technickým zázemím a s upraveným a udržiavaným parkom tvorí vhodné prostredie pre poskytovanie zdravotníckych služieb obyvate ľstvu. • Poliklinika Liptovský Hrádok Poliklinika poskytuje základnú zdravotnú starostlivos ť ob čanom spádovej oblasti mesta Liptovský Hrádok. V jej priestoroch sa nachádzajú vä čšinou súkromné ambulancie Obvodných lekárov, ambulancie odborných lekárov/ gynekológia, ortopédia, o čné, kožné, chirurgia, Otorinolaryngológia , a ďalšie (ambulancie stomatológov, pracovisko RTG a laboratória). Vzh ľadom na ve ľkos ť spádového územia sú niektoré oddelenia pre ťažené a pacienti sú nútení na vyšetrenie ve ľmi dlho čaka ť. tabu ľka 66. Po čet lôžok a zamestnancov v nemocniciach Rok 2002 2003 rozdiel Po čet lôžok NsP – Lip.Mikuláš 434 406 -28 Po čet zamestnancov celkom NsP NsP – Lip.Mikuláš 776,25 749,06 -27,19 tabu ľka 67. Hospodársky výsledok nemocníc v tis.Sk

mesto 2002 2003 L.Mikuláš -17 823 -122 751 L.Hrádok -1 714 -2 259

Úhrady za služby spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sú za všetky NsP v ŽSK mesa čne cca 917 tis. Sk.

STRATEGICKÝ DOKUMENT 37 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova tabu ľka 68. Nemocnica s poliklinikou - Liptovský Mikuláš

Nemocnica s poliklinikou - LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ Norma po čtu Potrebný Skuto čný stav Odbor lôžok (na 1000 po čet lôžok po čtu lôžok k 1.4. Rozdiel obyv. vNsP 2004 Postele pre pacientov s akútnym ochorením Anesteziológia a resuscitácia 0,09 6,65 5 -1,65 Gynekológia a pôrodníctvo 0,65 48,00 35 -13,00 Chirurgia 0,75 55,39 40 -15,39 Neurológia 0,35 25,85 35 9,15 Novorodenecké postele 0,13 9,60 16 6,40 Ortopéda 0,2 14,77 25 10,23 Otorinolaryngológia 0,17 12,55 5 -7,55 Pediatria 0,5 36,92 28 -8,92 Traumatológia 0,2 14,77 20 5,23 Urológia 0,12 8,86 10 1,14 Vnútorné lekárstvo 0,85 62,77 60 -2,77 SPOLU 4,01 296,13 279 -17,13 Postele pre pacientov s chronickým ochorením Dolie čovacie 0,3 22,15 35 12,85 SPOLU 22,15 35 12,85 Postele pre pacientov s psychiatrickým ochorením Psychiatria 0,85 62,77 60 -2,77 SPOLU 62,77 60 -2,77

Celkom NsP 381,05 374 -7,05 Od 1.4.2004 zriadenie jednod ňovej chirurgie v odbore oftalmológia a otorinolaryngológia tabu ľka 69. Agentúry domácej ošetrovate ľskej starostlivosti (ADOS) na 1 ADOS pripadá Okres po čet obyvate ľov po čet ADOS obyvate ľov Liptovský Mikuláš 73 758 2 36 879 x - uvedené agentúry majú 2 miesta výkonu práce

1.13.5 Sociálna oblas ť tabu ľka 70. Zariadenia sociálnych služieb v zria ďovate ľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja

Forma Okres Druh ZSS Zria ďovate ľ Kapacita Adresa ZSS PS Č pobytu

Liptovský Mikuláš DeD ÚPSVaR 48 celoro čný Sady M. R. Štefánika, LM 033 01

Liptovský Mikuláš DD,DSS dosp. ŽSK 121 celoro čný Jefremovská 634, LM 031 04 Pod Lipami 105/ 16, L. Liptovský Mikuláš DSS dospelí ŽSK 37 celoro čný 033 01 Hrádok Liptovský Mikuláš DSS dospelí ŽSK 70 celoročný Smre čany 52 032 05

Liptovský Mikuláš ZOS "neštátny" 20 prechodný J. D. Matejovie, L. Hrádok 033 01

Liptovský Mikuláš Ú, KS "neštátny" 8 prechodný Borbisova 5, LM 031 01

Liptovský Mikuláš DOS Príslušné mesto 11 prechodný Štefánikova 6, LM 031 01 KS 105 Liptovský Mikuláš ŽSK Denný Školská 16, LM 031 01 Pálkovo centrum klientov

STRATEGICKÝ DOKUMENT 38 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova tabu ľka 71: Zariadenia sociálnych služieb, ktorých zria ďovate ľom je mesto Liptovský Mikuláš

Zariadenie Zameranie Kapacita Forma pobytu Detské jasle inštruk čné, Komenského 1989, Liptovský pre deti od 6 mesiacov Mikuláš do 3 rokov 35 miest denný Domov dôchodcov mesta Liptovský Mikuláš, Palú čanská 219, Liptovský Mikuláš pre seniorov 44 celoro čný Domov s opatrovate ľskou službou, 11 malo- Štefánikova 6, Liptovský Mikuláš metrážnych pre seniorov bytov celoro čný pre deti z znevýhodneného sociálneho Komunitné centrum Nový svet Hlboké prostredia predškolského a školského veku 25 denný

Noclaháre ň v Hlbokom noc ľaháre ň pre 12 (8 mužov, 4 prechodný na ur čitý mužov pre ženy žien) čas Zdroj: Koncepcia rozvoja sociálnych služieb mesta Liptovský Mikuláš

• Slovenský Červený kríž, územný spolok „LIPTOV“ so sídlom Kuzmányho 15, 031 01 Liptovský Mikuláš – poskytuje opatrovate ľskú službu v Poliklinike J. D. Matejovie, Liptovský Hrádok pre 20 osôb (ženy a muži) v zariadení nazvanom Stredisko opatrovate ľskej služby S ČK. Poskytuje starostlivos ť starým, invalidným a osamelým ob čanom a ob čanom v produktívnom veku nachádzajúcim sa v sociálnej núdzi na základe odporú čania zdravotníckeho zariadenia. • Spišská katolícka charita so sídlom Jesenského 5, 052 01 Spišská Nová Ves poskytuje sociálne služby v Dome Charitas sv. Kláry, Borbisova 5, Liptovský Mikuláš pre 8 žien v kombinovanom zariadení sociálnych služieb (krízové stredisko a útulok) mladým ženám vo veku 15 – 25 rokov, ktoré sú bez prístrešia, majú poruchy správania, mierne narušenú sociálnu prispôsobivos ť, alebo sa ocitli v citovej a sociálnej deprivácií, boli týrané či inak zneužívané. Zárove ň poskytuje opatrovate ľskú službu ambulantnou formou Charitatívnou službou v rodinách na základe a v rozsahu odporú čania zdravotníckeho zariadenia, priamo v byte ob čana v regióne okresu Liptovský Mikuláš pre 48osôb. • Cirkevný zbor ECAV na Slovensku – Liptovský Mikuláš so sídlom Tranovského 6, 031 01 Liptovský Mikuláš poskytuje opatrovate ľskú službu ambulantnou formou priamo v bytoch starých, nevládnych, osamelých, dlhodobo chorých ob čanov na základe a v rozsahu odporú čania zdravotníckeho zariadenia v regióne okresu Liptovský Mikuláš pre 11 osôb.

Rómska problematika

Pod ľa výsledkov s čítania ľudu z mája 2001, v ktorých sa ob čania Slovenskej republiky prihlásili k rómskej národnostnej menšine v Žilinskom kraji žije najvä čší po čet rómskeho etnika v okrese Liptovský Mikuláš. V Liptovskej Porúbke 11,8 % a v Pribyline 16,6 %. Po četné rómske komunity sa v rámci okresu Liptovský Mikuláš nachádzajú aj v obciach Východná, Važec a meste Liptovský Mikuláš - lokalita Hlboké s rómskym komunitným centrom. V týchto obciach sú Rómovia sústredení v samostatných osadách. S rómskou komunitou sa intenzívne pracuje. V okrese Liptovský Mikuláš bolo v predošlom období realizovaných nieko ľko projektov z programov EU na podporu vzdelávania a resocializácie Rómov. V okrese Liptovský Mikuláš je poskytovaná výchovná a psychologická prevencia špeciálne pre rómske deti vo veku 7-15 rokov v krízovom stredisku Pálkovo centrum. „Rómska komunita“ je zameraná na predchádzanie sociálno-patologických javov. Táto komunita je ur čená špeciálne pre rómske deti. Stretávania prebiehajú 1x do týžd ňa.

STRATEGICKÝ DOKUMENT 39 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

1.13.6 Kultúra tabu ľka 72. Preh ľad po čtu regionálnych kultúrnych organizácií región ŽSK po čet kultúrnych organizácií Liptov 4

Múzeá

• Liptovské múzeum v Ružomberku (s Múzeom Liptovskej dediny v Prybiline, Ro ľníckym domom vo Vlkolínci, objektom NKP Čierny orol v Liptovskom Mikuláši, archeologickým múzeom v prírode Liptovská Mara-Havránok, Národopisné múzeum Liptovský Hrádok) o poslanie: zachovanie kultúrnohistorického dedi čstva, ktoré sa prezentuje v budovaní zbierok a dokumenta čnej činnosti, vedecko-výskumnej a odbornej činnosti, prezentácii stálych a príležitostných expozícií, odbornými podujatiami a edi čnou činnos ťou. o spravuje významné kultúrne pamiatky ako napr. národná kultúrna pamiatka hrad Likava. o NKP Čierny orol:
činnos ť: propagácia po ľovníctva, rybárstva a ľudovej kultúry v regióne. Nezamerané len na dospelého návštevníka, ale i na mládež a deti z mesta i blízkeho okolia. Organizované podujatia, sú vhodným doplnením vyu čovacieho procesu v školách. Na tvorivých diel ňach deti majú možnos ť rozšíri ť si svoje teoretické vedomosti o praktické ukážky, prejavi ť svoju vlastnú tvorivos ť. Tvorivé dielne sú doplnkovým programom každej výstavy. o Národopisné múzeum, ov čiarske múzeum Liptovský Hrádok • Maša v Liptovskom Hrádku (expozícia baníctva), • Mestské múzeum Janka Krá ľa v Liptovskom Mikuláši spravuje aj objekt Synagógy vo vlastníctve židovskej náboženskej obce. o činnos ť: prieskumná, výskumná, zbierkotvorná - akvizi čná činnos ť, edi čná a publika čná činnos ť, prezentácia výsledkov svojej práce /výstavy, expozície, prednášky, kultúrno-výchovné podujatia pre školy i širokú verejnos ť/; spolupráca na podujatiach kultúrno-spolo čenského, cirkevného i politického diania. • Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši, ktorého zria ďovate ľom je Ministerstvo životného prostredia SR • Banícky dom – Vyšná Boca

Galérie

• Galéria P.M.Bohú ňa v Liptovskom Mikuláši (GPMB) s pobo čkami 1. Galéria Petra Michala Bohú ňa Liptovský Mikuláš, 2. Galéria Jána Halu Važec a 3. Centrum Kolomana Sokola Liptovský Mikuláš o poslanie: zbierkotvorná činnos ť, vedecko-výskumná, prezenta čná a populariza čná kultúrno - výchovná činnos ť. Zberate ľský program Galérie P. M. Bohú ňa v Liptovskom Mikuláši sa zameriava na tvorbu Petra Michala Bohú ňa a Jozefa Božetecha Klemensa, predstavite ľov slovenského národného obrodenia.

Kultúrne strediská

• Liptovské kultúrne stredisko v Liptovskom Mikuláši (LKS) o poslanie: vytváranie podmienok pre rozvoj miestnej kultúry, záujmovo - umeleckej činnosti, zachovávanie tradícii a zabezpe čovanie kultúrnych a vzdelávacích aktivít pre široký okruh ob čanov v rámci svojej územnej pôsobnosti; poskytovanie poradenstva a pomoci pri realizácii kultúrnych aktivít, organizácii sú ťaží, prehliadok, festivalov a výstav; organizovanie vzdelávacích podujatí pre pracovníkov v kultúre; evidencia a sprostredkovanie informa čnej databázy o kultúrnom zázemí v územnej oblasti pôsobenia; uchovávanie, ochrana, rozvoj a sprístupnenie hodnoty tradi čnej remeselnej výroby, umelecko - remeselnej výroby, ľudovej kultúry a amatérskej tvorby.

STRATEGICKÝ DOKUMENT 40 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

o Regionálne kultúrne strediská spolu s miestnou samosprávou sú garantom alebo spoluorganizátorom tradi čných kultúrnych podujatí, zabezpe čujú kultúrne aktivity pod ľa svojho ur čenia i v nadregionálnej pôsobnosti a plnia úlohy celoštátneho i medzinárodného charakteru. K najvýznamnejším podujatiam v okolí Liptovského Mikuláša patrí folklórny festival Východná.

Regionálne knižnice

• Knižnica G.F. Belopotockého v Liptovskom Mikuláši o poslanie: budovanie a výpoži čky knižni čného fondu; poskytujú kompletné knižni čné a informa čné služby; pôsobia ako koordina čné, metodické a vzdelávacie centrá pre verejné knižnice v okresoch; poskytujú bibliografické, rešeršné a odborné informácie; poskytovanie špecializovaných služieb zdravotne postihnutým ob čanom.

Obecné knižnice

Dôležitou inštitúciou sú obecné knižnice, ktoré sa nachádzajú takmer vo všetkých obciach okresu Liptovský Mikuláš. Nákup kníh je financovaný z obecných rozpo čtov rovnako ako činnos ť knižníc. Vä čšinou sú tieto knižnice prístupné verejnosti raz až dva krát do týžd ňa.

Obecné kultúrne domy

V každej obci sa nachádza kultúrny dom. Tieto kultúrne domy v sú časnosti slúžia na rôzne účely, nielen na kultúrne aktivity. Fungujú v nich kluby dôchodcov alebo rôzne obecné združenia. Ich priestory sú využívané aj na podnikate ľské ú čely. Takmer všetky kultúrne domy si vyžadujú rekonštrukciu a prehodnotenie využívania ich priestorov. graf 11. Celkový po čet návštevníkov v galériách v rokoch 2000 - 2002

Celkový po čet návštevníkov v galériach v rokoch 2000 - 2002

70 2000 2001 Tisíce 60 2002

50

40

30

20

10

0 Zahrani ční Domáci Zahrani ční Domáci Zahrani ční Domáci Zahrani ční Domáci Zahrani ční Domáci KG OG TG PGU GPMB

2000 241 10417 16500 62976 794 15867 112 11675 24334 2001 158 5566 14788 56776 899 13824 103 13804 24894 2002 279 12978 12547 65418 859 12265 117 13705 29616

V oblasti kultúry nie sú dostupné aktuálne štatistiky. Vo všeobecnosti návštevnos ť kultúrnych inštitúcií a podujatí klesá. Toto môže by ť dôsledkom rôznych spolo čenských faktorov, či už je to nízka kúpna sila, zaneprázdnenos ť ob čanov, nízka atraktivita kultúrnych podujatí alebo ich slabá propagácia.

STRATEGICKÝ DOKUMENT 41 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

Folklórne skupiny v regióne Liptova tabu ľka 73: Zoznam aktívnych folklórnych skupín v regióne Liptova za rok 2007

Folklórne skupiny 1 FSk Slia čanka Liptovské Slia če 2 FSk Likava Likavka 3 FSk Lú čan Lú čky 4 FSk Važec Važec 5 FSk Krivá ň Východná 6 FSk Chabenec Dúbrava 7 FSk Veselos ť Komjatná 8 FS Váh Liptovský Mikuláš 9 FS Liptov Ružomberok 10 FSk Poludnica Závažná Poruba 11 FSk Brestovina Liptovský Ondrej

Detské folklórne skupiny 1 DFS Ďumbier Liptovský Mikuláš 2 DFS Pramienok Liptovský Mikuláš 3 DFS Likava Likavka 4 DFS Liptá čik Ružomberok 5 DFS Slia čan ček Liptovské Slia če 6 DFS Slnie čko Komjatná 7 DFS Belanka Liptovský Hrádok 8 DFS Podkriván ček Važec

Ľudová hudba 1 ĽH Haluška Liptovský Mikuláš 2 ĽH Slá čik Liptovský Mikuláš 3 ĽH Borovianka Huty - Borové 4 ĽH Bystrianka Liptovský Hrádok Zdroj: Liptovské kultúrne stredisko LM

Kultúrne dedi čstvo tabu ľka 74. Pamiatkové zóny (vyhlásené) okres po čet objektov obec rok vyhlásenia Liptovský Mikuláš 7 Hybe 1991 Liptovský Mikuláš Liptovský Hrádok 1994 Liptovský Mikuláš Liptovský Ján 1991 Liptovský Mikuláš Liptovský Mikuláš 1991 Liptovský Mikuláš Nižná Boca 1991 Liptovský Mikuláš Partizánska Lup ča 1991 Liptovský Mikuláš Východná 1991 Zdroj: Pamiatkový úrad SR tabu ľka 75. Významné objekty národných kultúrnych pamiatok okres obec identifikácia objektu Bobrovník Hradisko Havránok Liptovský Mikuláš Pamätný dom Čierny Orol Liptovský Mikuláš Liptovský Ondrej Kostol rímsko – katolícky sv. Ondreja Smre čany Kostol rímsko – katolícky O čis ť. Panny Márie Zdroj: Pamiatkový úrad SR

Zoznam kultúrnych pamiatok je uvedený v prílohe č.5

STRATEGICKÝ DOKUMENT 42 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

1.14 Stru čná charakteristika gminy Nowy Targ

Gmina (na slovensku – menšia čas ť okresu, napríklad Horný Liptov) Nowy Targ leží v Malopolskom wojewodstve (slovenský kraj/provincia – napríklad VÚC) na území powiatu (slovenský okres) Nowy Targ. Je to najvä čšia gmina powiatu a zah ŕň a 21 obcí: tabu ľka 76. Zoznam obcí a po čet obyvate ľov Gminy Nowy Targ ku d ňu 31.12.2003

Pč. Obec Muži Ženy Spolu

1 Dębno 392 432 824 2 Długopole 246 232 478 3 Dursztyn 245 240 485 4 Gronków 781 812 1593 5 Harklowa 226 289 515 6 Klikuszowa 747 724 1471 7 Knurów 265 233 498 8 Krauszów 371 318 689 9 Krempachy 651 656 1307 10 Lasek 540 536 1076 11 Lasek Trute 276 286 562 12 Lud źmierz 1110 1155 2265 13 Łopuszna 733 772 1505 14 Morawczyna 351 335 686 15 Nowa Biała 664 683 1347 16 Obidowa 377 388 765 17 Ostrowsko 625 638 1263 18 Pyzówka 446 434 880 19 Rogo źnik 455 456 911 20 Szlembark 296 275 571 21 Waksmund 1147 1184 2331 SPOLU 10944 11078 22022 Zdroj: Strategicky dokument Gminy Nowy Targ

Severnú hranicu Gminy Nowy Targ tvorí pohorie Gorce s najvyšším štítom Turbacz (1311 m. n. m) a južnú Orawsko – Nowotarska kotlina. Z juhovýchodnej strany ju ohrani čuje vápencové bradlá Pienin.

Pohorie Gorce je turisticky atraktívne vzh ľadom na pôvodné zalesnenie a je známe rovnako horskými a lúkami vo výškach 800 až 1250 m.n.m. Na týchto lúkach sa zachovali pozostatky tradi čného pastierstva, ktoré už oddávna ovplyv ňuje originálny charakter goralského folklóru známeho svojím typickým krojom, hudbou a ľudovými zvykmi. V podhorí Gorcov v doline Dunajca sa nachádzajú najvä čšie obce Gminy Nowý Targ: Lud źmierz nad Czarym Dunajem, Waksmund, Ostrowsko, Łopuszna nad Dunajem, Klikuszowa, Lasek nad Lepietnic ą, Gronków nad Le śnic ą, Nowa Biała i Kr ępachy nad Białk ą. Túto podhorskú nížinu charakterizujú polia, hospodárske lúky a borovicovo – smrekové lesy. Najmenej dostupné horské časti na území Lopusznej sú zaradené do Gorczanského Národného Parku, kde sa chránia najmä pôvodné lesy a jedine čná fauna a flóra.

Do gminy Nowy Targ turistov pri ťahujú najmä Gorce, Pieniny, Drevené a murované kostoly, drevený š ľachtický dom rodiny Tetmajerów w Lopusznej z 18. stor., pôvodné sídelné štruktúry spiskich a horskych obcí.

V Gorcach je hustá sie ť turistických a cykloturistických chodníkov a v zimných mesiacoch sú vybrané svahy využívané na zjazdové lyžovanie. V podhorí je ve ľa možností ubytovania a ve ľmi populárne je ubytovanie v súkromí, kde sa turista stretne s neopakovate ľnou ľudovou kultúrou.

STRATEGICKÝ DOKUMENT 43 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

Na východe sa vo vápencovom pohorí v blízkosti Nowej Bialej nachádza ve ľmi atraktívna prírodná rezervácia prielom rieky Bialky. Rezerváciou je aj skala Rogo źnicka, kde sa zachovali výnimo čné jurské skameneliny.

Letnej rekreácii pri vode slúžia jazerá, ktoré vznikli po ťažbe štrku v Ludžmirzu ako aj priehrada Czorszty ňsko – Niedzicka. 4

Poznámka: Stratégia rozvoja Gminy Nowy Targ neobsahuje body, ktoré by priamo súviseli s cezhrani čnou spoluprácou s regiónom Liptov alebo SR. Je v nej len stru čne opísaný región Liptov – prírodné podmienky.

1.14.1 Navrhované formy cezhrani čnej spolupráce región Liptov a Gmina Nowy Targ:

- spolupráca pri príprave spolo čných projektov v oblasti kultúry, športu, školstva a mládeže - spolupráca pri realizácii spolo čných aktivít a produktov v oblasti CR. - spolupráca a realizácia aktivít v oblasti kultúrnej výmeny, podpory tradi čných remesiel - spolupráca v oblasti ochrany ŽP a riešení environmentálnych projektov s dopadom na partnerské regióny. - zapájanie partnerov do tradi čných akcií a podujatí - aktívna spolupráca medzi inštitúciami, spolkami, združeniami a klubmi - spolupráca s ve ľvyslanectvami partnerského regiónu na území SR - podpora akcií a podujatí, ktoré napomáhajú vzájomnej prezentácii partnerov doma a v zahrani čí - organizovanie výmenných pobytov mládeže - organizovanie študijných pobytov v zahrani čí, výmena poznatkov a skúseností - využívanie komunitárnych programov EU na prehlbovanie vzájomnej spolupráce - podpora projektov s cezhrani čným významom na území regiónov - recipro čné návštevy delegácií partnerských regiónov, recipro čné pobyty pracovníkov samosprávy - účas ť zástupcov regiónov na ve ľtrhoch cestovného ruchu v partnerskom regióne

4 Zdroj: Strategia rozwoju gminy Nowy Targ na lata 2007 - 2013

STRATEGICKÝ DOKUMENT 44 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

ČAS Ť II

2 AUDIT ROZVOJOVÝCH DOKUMENTOV Žilinského samosprávneho kraja

1. Hodnotiaca správa o plnení PHSR ŽSK na roky 2004 – 2006 2. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK 2007-2013

• Koncepcia kultúry • Koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania v ŽSK na roky 2007 – 2009 „U ČIACI SA REGIÓN“ • Koncepcia rozvoja starostlivosti o mládež v ŽSK (2005) • Koncepcia rozvoja zdravotníctva ŽSK na roky 2004 – 2006 • Koncepcie sociálnych služieb, sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva v Žilinskom samosprávnom kraji (august 2004) • Ak čný plán rozvoja vidieka Žilinského kraja na roky 2005 – 2006 • Vyhodnotenie plnenia ak čného plánu a príslušných prioritných oblastí z plánovacieho dokumentu na roky 2003- 2008 LIPTOV

Panoráma obce Bobrovec (autor: Gabriel Lipták)

STRATEGICKÝ DOKUMENT 45 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

ROZVOJOVÉ DOKUMENTY ŽSK z poh ľadu okresu Liptovský Mikuláš:

Hodnotiaca správa o plnení PHSR ŽSK na roky 2004 – 2006

2.1 Oblas ť školstva tabu ľka 77. Hodnotenie naplnenia priorít a aktivít zadefinovaných v Koncepcii rozvoja stredného školstva v ŽSK a v koncep čnom dokumente Racionalizácia siete stredných škôl a školských zariadení v zria ďovate ľskej pôsobnosti ŽSK oblas ť: Racionalizácia siete stredných škôl a školských zariadení v zria ďovate ľskej pôsobnosti ŽSK zdôvodnenie opatrenia a aktivity naplnené nenaplnené nenaplnenia 1. Združi ť OA , DOŠ a SOU Liptovský Mikuláš pod novým DOŠ bude názvom Združená stredná škola, Liptovský Mikuláš. k 30.6.2007 zrušená. SOU X a OA budú spojené do Spojenej školy k 1.9.2007. 2. Združi ť SPŠ elektrotechnickú a SOU elektrotechnické Liptovský Hrádok pod novým názvom Združená stredná X škola elektrotechnická, Liptovský Hrádok. 3. Združi ť SLŠ J. D. Matejovie, SOU drevárske Liptovský Kapacitné dôvody Hrádok a ŠLZ Krá ľová Lehota – Svarín pod novým neumožnili názvom Združená stredná škola lesnícka a drevárska, združenie. X Liptovský Hrádok. ŠLZ bol zrušený a pri členený ku SLŠ. 4. Organiza čne zlú čiť domovy mládeže na území mesta X Liptovský Mikuláš. neuvedené

2.1.1 Starostlivos ť o mládež tabu ľka 78. Hodnotenie naplnenia cie ľov zadefinovaných v Koncepcii rozvoja starostlivosti o mládež v ŽSK 1. priorita: Zmeni ť systém výchovného poradenstva a prevencie v školách a školských zariadeniach 1. parciálna priorita: Zefektívni ť prácu výchovného poradcu v stredných školách a prispôsobi ť ju štandardom moderného školského systému. zdôvodnenie cie ľ naplnený nenaplnený nenaplnenia Zefektívni ť spoluprácu odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja so Školským výpo čtovým strediskom v Liptovskom Mikuláši pri analýze po čtu a X štruktúry potenciálnych uchádza čov o štúdium na SŠ v regióne.

2.1.2 Využívanie finan čných prostriedkov z predvstupových a štrukturálnych fondov EÚ v oblasti školstva

V oblasti školstva v kompetencii ŽSK v rokoch 2004 - 2006 bolo predložených 14 projektov z toho jeden v okrese Liptovský Mikuláš. Žiaden z týchto projektov však nebol podporený. Všetky vypracované projekty sú zaradené do zásobníka projektov.

STRATEGICKÝ DOKUMENT 46 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

2.2 Rozvoj ľudských zdrojov

V Žilinskom regióne prebehlo viacero významných aktivít zameraných na rozvoj ľudských zdrojov, špeciálne pre Liptov to boli aj nasledovné: tabu ľka 79. Hodnotenie regionálne významných aktivít zameraných na rozvoj ľudských zdrojov v okrese Liptovský Mikuláš v rokoch 2004 - 2006 oblas ť: Realizácia regionálne významných aktivít zameraných na rozvoj ľudských zdrojov v r. 2004 - 2006 rok aktivita realizácie 2006 - Zvýšenie odborných vedomostí a zru čností zamestnancov mesta a združených obcí regiónu LIPTOV vo využívaní informa čno-komunika čných technológií a komunikácie s verejnos ťou. - Vzdelávanie a rozvoj zamestnancov TESLA Liptovský Hrádok, a s. na realizáciu stratégie spolo čnosti do r. 2008. tabu ľka 80. Hodnotenie využitia finan čných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ v oblasti zdravotníctva v rokoch 2004 - 2006 oblas ť: Využívanie finan čných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ po čet predložených suma čerpaných finan čných prostriedkov

projektov v období rokov 2004 – 2006 (v Sk) predkladate ľ Úrad ŽSK 8 * 40 927 506,00 okres Liptovský Mikuláš 3 12 419 404,00 * Z toho: 3 projekty vo fáze verejného obstarávania dodávate ľ, 1 projekt v implementácii, 2 projekty ukon čené. tabu ľka 81. Hodnotenie naplnenia priorít a aktivít zadefinovaných v Koncepcii sociálnych služieb, sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva v ŽSK 3. oblas ť: Cie ľové skupiny poberate ľov a poskytovate ľov sociálnej pomoci 1. podoblas ť: Starší ob čania, seniori zdôvodnenie opatrenia a aktivity naplnené nenaplnené nenaplnenia 1. Podpori ť poskytovate ľov pre nedostatkové sociálne služby v danom regióne, prednostne v regióne Liptova X a Turca. tabu ľka 82. Hodnotenie využitia finan čných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ v oblasti sociálnych služieb, sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva v rokoch 2004 - 2006 oblas ť: Využívanie finan čných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ po čet predložených celková výška čerpaných finan čných prostriedkov

projektov v období rokov 2004 – 2006 (v Sk) Úrad ŽSK 6 17 663 000,00 z toho okres Liptovský 1 0,00 Mikuláš * Schválený len 1 projekt, a to v meste Liptovský Mikuláš, ostatné sú zaradené do zásobníka projektov.

2.3 Kultúra

Múzeá tabu ľka 83. Hodnotenie realizovaných opatrení na zlepšenie technického stavu múzeí v regióne Liptov v rokoch 2004 - 2006 región realizované opatrenia na zlepšenie technického stavu múzeí v rokoch 2004 - 2006 LM - Vypracovanie 4 projektov pre EÚ z toho 2 podporené, ďalej vypracované projekty pre grantovú schému MK SR na zlepšenie technického stavu objektov, ktoré boli podporené – Maša Liptov Liptovský Hrádok, Banícky dom Vyšná Boca, Archeoskanzen Havránok, Ro ľnícky dom Vlkolínec, Sedliacka usadlos ť Bukovina, Národopisné múzeum L. Hrádok.

STRATEGICKÝ DOKUMENT 47 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

Galérie tabu ľka 84. Hodnotenie stavu riešenia najzávažnejších problémov, resp. slabých stránok galérií zadefinovaných v Koncepcii kultúry ŽSK problém stav riešenia GPMB v LM 1. Nedostatok finan čných GPMB - Vlastný výskum plošného ošetrenia zb. fondu ú činnými prostriedkov na zabezpe čenie a dostupnými prostriedkami, postupná renovácia depozitárov vlastnými klimatických a konzerva čných kapacitami (aktuálne ma ľba), skvalitnenie uloženia diel, zabezpe čenie podmienok v zbierkových nútenej cirkulácie vzduchu, zvýšenie po čtu mera čov teploty a vlhkosti, depozitoch. zníženie prašnosti; zabezpe čenie finan čných prostriedkov na ošetrenie zbierkového fondu z grantov. 2. Nedostatok finan č.prostriedkov na Získavanie z mimorozpo čtových zdrojov (granty, prostriedky z tretieho publika čnú činnos ť. sektora) a z vlastných príjmov. 3. Časté havarijné stavy. GPMB – spracovanie projektovej dokumentácie pre revitalizáciu budov pre prípravu projektov na grantové výzvy EU. 4. Časté krádeže v od ľahlejších GPMB – Krádež obrazov Jana Hálu v Galérii Jana Hálu vo Važci. Objekt je prevádzkach /expozíciách/. zabezpe čený systémom GSM. tabu ľka 85. Hodnotenie realizovaných opatrení na zlepšenie technického stavu galérie v rokoch 2004 - 2006 región realizované opatrenia na zlepšenie technického stavu galérií v rokoch 2004 - 2006 GPMB - Rekonštrukcia terasy; odstránenie havarijného stavu v depozitári ma ľby; odstránenie Liptov havárie kanalizácie; vyriešenie opakujúcej sa nepriepustnosti kanalizácie.

Regionálne osvetové stredisko (od 1.1.08 – Liptovské kultúrne stredisko) tabu ľka 86. Hodnotenie realizovaných opatrení na zlepšenie technic. stavu LOS v rokoch 2004 - 2006 región realizované opatrenia na zlepšenie technického stavu LOS v rokoch 2004 - 2006 Liptovské osvetové stredisko v Liptovskom Mikuláši sa pres ťahovalo do priestorov Liptovského múzea – do objektu Čierny orol v centre mesta. Organizácia vytvorila webovú stránku, ktorú Liptov pravidelne aktualizuje. Realizované sie ťové prepojenie po číta čov v organizácii. Za odpredanú budovu na Janoškovej ulici zo získaných finan čných prostriedkov zakúpila organizácia v r. 2004 osobné motorové vozidlo, digitálny fotoaparát, po číta čovú zostavu: po číta č, scaner, LCD monitor, laserovú tla čiare ň, softvér, nootebok. Zo ŽSK hospodárskou zmluvou získala po číta č + tla čiare ň, 1 po číta č.

Knižnice tabu ľka 87. Hodnotenie stavu riešenia najzávažnejších problémov, resp. slabých stránok regionálnych knižníc zadefinovaných v Koncepcii kultúry ŽSK problém stav riešenia 1. Neautomatizované pobo čky Knižnica GFB v Liptovskom Mikuláši, Tur čianska knižnica v Martine – pobo čky sú plne automatizované. 2. Debarierizácia knižníc, zabezpe čova ť Knižnica GFB v L. Mikuláši: debarierizovaná len čiasto čne – rampa pre imobilným používate ľom donáškovú vozi čkárov – vstup na zvýšenie prízemie; realizuje donáškovú službu. službu do domu. 3. Starostlivos ť o handicapovaných Knižnice aktívne spolupracujú s nevidiacimi a slabozrakými používate ľmi, ob čanov - nedostato čné technické okrem Žilinskej knižnice nemajú špeciálne HW a SW vybavenie pre vybavenie knižníc o on-line katalógy slabozrakých a nevidiacich. Knižnice h ľadajú finan čné zdroje na zakúpenie so zvukovým výstupom a čítacie techniky z projektov, grantov, darov a pod. zariadenia pre slabozrakých. 4. Nedostato čná prepojenos ť Nedostato čná prepojenos ť regionálnych knižníc pretrváva, nutné je zavies ť a kooperácia regionálnych knižníc, jednotný knižni čno – informa čný systém s pridelením ú čelovej dotácie na jej verejných knižníc a knižníc iných zavedenie a najmä technické vybavenie. typov v regiónoch. Kooperácia regionálnych knižníc je na ve ľmi dobrej úrovni. Kooperácia verejných knižníc regiónov je na dobrej úrovni.

STRATEGICKÝ DOKUMENT 48 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova tabu ľka 88. Hodnotenie realizovaných opatrení na zlepšenie technického stavu regionálnych knižníc v rokoch 2004-2006 región LIPTOV realizované opatrenia na zlepšenie technického stavu reg. knižníc v rokoch 2004 - 2006 Technický stav sa zlepšil prostredníctvom realizácie: - DSL pripojenie na internet, - vybudovanie Multimediálneho úseku, nový server, - rekonštrukcia podlahy podkrovia knižnice, Knižnica GFB - rekonštrukcia PC sietí, v L. Mikuláši - inštalácia komplexného ochranného kamerového systému, - automatizácia pobo čiek knižnice, - inštalácia termokáblov, - inštalácia nového informa čno-orienta čného systému v priestoroch knižnice, - rekonštrukcia elektrického pripojenia akumula čných pecí, - inštalácia kamery monitoringu MsP, senzor pohybu, bodový reflektor v kniž. parku.

2.3.1 Využívanie finan čných prostriedkov z fondov EÚ v oblasti rozvoja kultúry tabu ľka 89. Hodnotenie využitia finan čných prostriedkov z predvstupových a štrukturálnych fondov EÚ v oblasti rozvoja kultúry v rokoch 2004 – 2006 oblas ť: Využívanie finan čných prostriedkov z predvstupových a štrukturálnych fondov EÚ * po čet suma čerpaných finan čných prostriedkov schválených v období rokov 2004 – 2006 projektov 2 506 618,29 Sk – Galéria P. M. Bohú ňa v Liptovskom Mikuláši - projektová dokumentácia na revitalizáciu objektov Galérie P. M. Bohú ňa v Lipt. Mikuláši a Galérie J. Hálu vo Važci (PHARE) 9 935 270,00 Sk - Liptovské múzeum v Ružomberku – na Okres Liptovský Mikuláš 2 Turistické informa čné centrum Vozáre ň v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline (PHARE) 50 000,00 EUR – Liptovské múzeum v Ružomberku – na vznik Ov čiarskeho múzea v Národopisnom múzeu v Liptovskom Hrádku (PHARE) * Bez projektov cezhrani čnej spolupráce.

2.4 Územné plánovanie a sociálno-hospodárske plánovanie tabu ľka 90. Hodnotenie stavu spracovanosti územno-plánovacej dokumentácie (ÚPD) v rokoch 2004 - 2006 oblas ť: Územné plánovanie – po čet vypracovaných ÚPD v regióne ŽSK aktivity stav ku 31.12.2003 r. 2004 - 2006 rozpracované schválené rozpracované schválené Územno-plánovacia 1 dokumentácia VÚC ŽSK Zmeny a doplnky ÚPN VÚC 2 ŽSK okres Liptovský Mikuláš - 20 12 6 Vysvetlivky: - bez dostupných údajov tabu ľka 91. Hodnotenie využitia finan čných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ na podporu vypracovania územno-plánovacej (ÚPD) a sociálno-hospodárskej programovej dokumentácie (PHSR) v rokoch 2004 - 2006 oblas ť: Využívanie finan čných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ * celková suma čerpaných finan čných po čet schválených projektov prostriedkov v období rokov 2004 – 2006 (v Sk) okres Liptovský Mikuláš 4 1 466 000,00 * Údaje sú za oblas ť Opatrenia 3.4 Renovácia a rozvoj obcí OP Základná infraštruktúra

STRATEGICKÝ DOKUMENT 49 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova tabu ľka 92. Hodnotenie využitia finan čných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ v oblasti výskumu a vývoja v rokoch 2004 - 2006 oblas ť: Využívanie finan čných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ * suma čerpaných finan čných prostriedkov po čet schválených projektov v období rokov 2004 – 2006 (v Sk) projekty regionálnej 12 132 657 290 úrovne z toho okres Liptovský 0,00 1 Mikuláš * Údaje sa týkajú SOP Priemysel a služby, opatrenie 1.3. tabu ľka 93. Hodnotenie využitia finan čných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ v oblasti rozvoja cestovného ruchu v rokoch 2004 - 2006 oblas ť: Využívanie finan čných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ celkový po čet predložených celková suma čerpaných finan čných

projektov v regióne ŽSK prostriedkov v období rokov 2004 – 2006 (v Sk) okres Liptovský Mikuláš 5 222 500 000,00 * uvedené projekty boli schválené v rámci opatrení 2.1. a 2.2. SOP Priemysel a služby

2.5 Technická infraštruktúra tabu ľka 94. Hodnotenie využitia finan čných prostriedkov z fondov EÚ v oblasti plynofikácie a zlepšenia palivovej základne v rokoch 2004 – 2006 oblas ť: Využívanie finan čných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ suma schválenej finan čnej pomoci období po čet schválených projektov r. 2004 – 2006 (v Sk) okres Liptovský Mikuláš 0 0,00 tabu ľka 95. Hodnotenie využitia finan čných prostriedkov z fondov EÚ v oblasti odkanalizovania odpadových vôd v rokoch 2004 - 2006 oblas ť: Využívanie finan čných prostriedkov z predvstupových a štrukturálnych fondov EÚ suma schválenej finan čnej pomoci období po čet schválených projektov r. 2004 – 2006 okres Liptovský Mikuláš 1 10 520 000,00 € tabu ľka 96. Hodnotenie využitia finan čných prostriedkov z Kohézneho fondu v oblasti napojenia obyvate ľstva na verejný vodovod a odkanalizovanie v rokoch 2004 - 2006 oblas ť: Využívanie finan čných prostriedkov z Kohézneho fondu Suma schválených finan čných prostriedkov schválené projekty v období r. 2004 – 2006 (v Sk) región Liptov 0 0,00 tabu ľka 97. Hodnotenie využitia finan čných prostriedkov z fondov EÚ v oblasti využívania obnovite ľných zdrojov energie v rokoch 2004 - 2006 oblas ť: Využívanie finan čných prostriedkov z predvstupových a štrukturálnych fondov EÚ celková suma prideleného nenávratného celkový po čet schválených finan čného príspevku v období r. 2004 – 2006 (v ch projektov v regióne ŽSK Sk) okres Liptovský Mikuláš 2 136 507 799,00

STRATEGICKÝ DOKUMENT 50 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

2.6 Po ľnohospodárstvo, rozvoj vidieka tabu ľka 98. Hodnotenie vývoja po ľnohospodárskeho pôdneho fondu v rokoch 2004 - 2006 oblas ť: Po ľnohospodársky pôdny fond výmera PPF ku 31.12.2003 (ha) výmera PPF v r. 2006 (ha) orná pôda orná pôda trvalé trávne trvalé orná trend trend porasty trávne pôda vývoja * vývoja * porasty okres Liptovský Mikuláš 11611 31739 11 514 ↓ 31 715 ↓ * Forma hodnotenia trendu vývoja: nárast ↑; pokles ↓ tabu ľka 99. Hodnotenie využitia finan čných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ v oblasti po ľnohospodárstva a rozvoja vidieka v rokoch 2004 - 2006 oblas ť: Využívanie finan čných prostriedkov z predvstupových a štrukturálnych fondov EÚ * suma prideleného nenávratného finan čného po čet projektov príspevku v období r. 2004 – 2006 (v Sk) okres Liptovský Mikuláš 24 102 890 000,00 • Príspevok zo SOP Po ľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK 2007-2013

Úlohou programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK na roky 2007-2013 je zabezpe čiť všestranný rozvoj ŽSK a naplni ť potreby obyvate ľstva. ŽSK zah ŕň a 5 historických regiónov: Liptov, Orava, Kysuce, Turiec a horné Považie. Z hľadiska územno-správneho členenia sa ŽSK skladá z 11 okresov: Byt ča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš , Martin, Námestovo, Ružomberok , Tur čianske Teplice, Tvrdošín a Žilina. Dokument popisuje rozvojový potenciál, ekonomickú výkonnos ť, trh práce a mzdy, životnú úrove ň, základnú infraštruktúru, životné prostredie, kvalitu ľudských zdrojov, štruktúru a efektívnos ť ekonomiky, kvalitu a cenu pracovnej sily, sociálne zabezpe čenie, vzdelávanie, výskum a kultúru, ob čiansku vybavenos ť, čistotu životného prostredia, relevantnos ť doterajšej stratégie, efektívnos ť a účinnos ť podpory, vyhodnotenie kritických faktorov, identifikáciu opatrení na zvýšenie efektívnosti realizácie. Predkladaný návrh programu ŽSK pozostáva z 3 základných častí: 1. ekonomické a sociálne východiská 2. rozvojová stratégia 3. finan čný plán a zabezpe čenie realizácie projektu

2.7 Konkurencieschopnos ť subregiónov

Pri definovaní SWOT analýzy v ŽSK v rámci „Konkurenciescopnosti subregiónov “ sú ako silné stránky za kategóriu „ Kultúra, mentalita a identita obyvate ľov“ uvedené silné stránky regiónu Liptov nasledovne: • obyvatelia Liptova sa vyzna čujú precíznos ťou, pracovitos ťou a kladú ve ľký dôraz na vzdelanie, miešajú sa prvky salašníckej kultúry a postupne prenikajúceho priemyslu, • v Liptove je vysoký po čet pamiatkových zón a vysoký po čet kultúrnych pamiatok, • Múzeum Liptovskej dediny v Pribyline bolo viackrát vyhlásené ako najlepšie múzeum v prírode, • existujúce dobré príklady využitia kultúrnych pamiatok na cestovný ruch súkromnými firmami • existencia dobrovo ľných ob čianskych zoskupení v oblasti kultúry • kvalitné a navštevované múzeá, galérie Za kategóriu „ Poloha, kvalita krajiny a využívanie prírodných zdrojov“ sa pojem Liptov vyskytoval tiež len v silných stránkach: • na Liptove je vysoký po čet zdrojov pitnej vody, • priemerná využite ľnos ť geotermálnej energie v Liptovskej kotline.

STRATEGICKÝ DOKUMENT 51 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

Podobne to bolo aj v údajoch za kategóriu „ Hospodárske zázemie a výkonnos ť ekonomiky“ sa Liptov vyskytuje len v silných stránkach: • vysoký vzdelanostný potenciál na Liptove, severnom Turci a Žiline, • najvä čšia výkonnos ť priemyslu v Žiline, v Martine a v Ružomberku, čiasto čne aj v okrese Liptovský Mikuláš, Kysucké Nové Mesto a Dolný Kubín, • najvyššie tržby v po ľnohospodárstve sú na Liptove, v Dolnom Turci a v Dolnej Orave, • vysoká úrove ň stavebníctva a to predovšetkým v oblasti Žiliny, Liptovského Mikuláša a Kysuckého Nového Mesta, • vybudovaná výskumno-vývojová základ ňa v Žiline, Martine ako aj na Liptove, • Liptov dosahuje najvyššiu výkonnos ť v oblasti cestovného ruchu, • vysoký po čet projektov zo štrukturálnych fondov v oblasti Liptova, čiasto čne Turca a Kysúc.

Silné stránky z kategórie „ Významné nástroje a dokumenty podporujúce regionálny rozvoj • dobre fungujúce organizácie podporujúce regionálny rozvoj

2.7.1 Faktory rozvoja a kľúčové disparity pre konkurencieschopnos ť regiónov

Faktory rozvoja: • Región Turca, Žiliny a Liptova patrí z historického ako aj urbanistického h ľadiska k ťažiskám osídlenia prvej a druhej úrovne a zárove ň predstavujú rozvojové osi prvého stup ňa • Oblas ť Žiliny, Martina, Liptova, ale aj Dolného Kubína a Kysuckého Nového Mesta, predstavujú centrá s najvyššou výkonnos ťou priemyslu, najvyššou dynamikou ekonomiky a najvyšším podielom zahrani čných investícií a zárove ň majú vysoký inova čný potenciál (predovšetkým Žilina, Martin a Liptov) • Významné postavenie v oblasti využitia vodnej energie a rozvodu el. energie, koncentrácia ve ľkých vodných nádrží (Oravská priehrada, Liptovská Mara, Krpe ľany, Vodné dielo Žilina a ďalšie menšie priehrady) • Vysoký potenciál v oblasti nerastných surovín ur čených na stavebníctvo, ako aj vysoká dynamika vzrastu ekonomickej výkonnosti stavebníctva hlavne v subregióne Žiliny, Liptova • Dynamický trend rozvoja CR v regióne. Najvyššiu výkonnos ť predstavuje využitie termálnych prame ňov a kúpalísk, zimných športov a horskej turistiky.

Kľúčové disparity • Pokles výkonnosti po ľnohospodárstva a lesníctva v porovnaní s dynamikou celkového ekonomického vývoja regiónu a štátu, nízky podiel týchto odvetví na výkonnosti ekonomiky regiónu, nízkopríjmové odvetvia, vyostrená konkurencia na vnútornom ako aj zahrani čnom trhu. Disparity sa prejavujú predovšetkým v oblasti Kysúc, Oravy, Dolného Turca, ale aj ostatných vidieckych sídlach v Liptovskej a Tur čianskej kotliny, ktoré sú vzdialenejšie od mestských aglomerácií.

2.8 Koncepcia kultúry ŽSK

Špecifikácia sú časného stavu a ďalšie smerovanie Liptovského múzea Ružomberok

Koncepcia rozvoja do roku 2006 Silné stránky a rozvoj Liptov je historický región, ktorý si až do sú časnosti uchoval živé formy tradi čnej kultúry: - obyvatelia Liptova majú vysoké kultúrne povedomie - existencia podporovate ľov kultúrnych aktivít z radov ekonomicky silnejšieho obyvate ľstva - získavanie finan čných prostriedkov z vlastnej činnosti - dobré materiálne a technické zázemie - hodnotné prevádzkové a pamiatkové objekty - kvalitný zbierkový fond - odborná fundovanos ť a praktické skúsenosti pracovníkov - spolupráca s tretím sektorom

STRATEGICKÝ DOKUMENT 52 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

- na rozvoj múzea využi ť jestvujúce vnútorné zdroje - vybudovanie nového prístupu a poh ľadu verejnosti na múzeum - nový model funkcie múzejných pracovísk vo všetkých troch mestách Liptova - cielená marketingová práca - spolupráca s organizátormi turistického ruchu v Liptove a na Slovensku Rozšírenie prezenta čnej ponuky a skvalitnenie poskytovaných služieb v prevádzkovaných objektoch a expozíciach - Liptovské múzeum Ružomberok: aktivizova ť expozi čnú a výstavnú činnos ť múzea, uplat ňova ť interaktívny prístup, budova ť spoluprácu s verejnos ťou mesta Ružomberok - Ro ľnícky dom Vlkolínec - Archeologická lokalita Havránok: vypracova ť projekt archeoskanzenu, vykona ť nutnú revitalizáciu areálu, vypracova ť programovú ponuku podujatí pod ľa kalendária a na objednávku, zapoji ť sa do projektu KELTI v rámci Kultúra 2000 - Múzeum liptovskej dediny Pribylina: vybudova ť pod ľa projektu riešenia historických prostredí MLD objekty drobnej architektúry a oplotenia – kaštie ľ, kúria, vybudova ť a sprístupniť expozíciu historických ko ľajových vozidiel Považskej lesnej železni čky, vybudova ť čas ť funk čnej železni čnej trate, pokra čova ť vo výstavbe areálu vodných stavieb – mlyn, píla, valcha

Sprístupnenie nových objektov a expozícií - Národopisné múzeum Liptovský Hrádok: vybudova ť etnografické expozície Liptova klasickou formou a formou tzv. sprístupnených depozitárov, budova ť celoslovenskú zbierku venovanú dokumentácii ov čiarstva a pastierskeho ľudového umenia - Hrad Likava: sprístupni ť bezpe čnú čas ť hradu pre verejnos ť, pripravova ť atraktívne programové podujatia s ukážkami historických bojových umení - Maša Liptovský Hrádok: sprístupni ť expozíciu z dejín baníctva a hutníctva v Liptove vo veži, objekt ,,vážnice“ využíva ť ako galériu pre súkromných a amatérskych výtvarníkov

Špecifikácia sú časného stavu a ďalšie smerovanie Galérie Petra Michala Bohú ňa v Liptovskom Mikuláši

Pluralitný obraz novej liptovskej spolo čnosti v novo usporiadanom európskom spolo čenstve galéria vnímala v súvislosti s trendmi rozvoja našej spolo čnosti a smeruje k vä čšej ú časti ob čanov na kultúrnom vyžití v rámci mesta i regiónu Liptova. Galéria spolupracuje s regionálnymi, kultúrnymi, mestskými, prímestskými, školskými inštitúciami, obcami, klubmi, nadáciami v regióne Liptova. GPMB je špecializovaná právnická osoba, ktorá na základe prieskumu a vedeckého výskumu zhromaž ďuje vedeckými metódami zhodnocuje a odborne spravuje zbierkové predmety, ktoré majú schopnos ť priamo alebo sprostredkovane vypoveda ť o emergente našej spolo čnosti. Galéria Petra Michala Bohú ňa v oblasti zbierkotvornej činnosti bude nakupova ť diela pôvodných liptovských autorov. GPMB mala v roku 2005 50.výro čie založenia. Vzh ľadom na havarijný stav strechy v objekte GPMB budeme prevádza ť rekonštrukciu strechy. Pri tejto príležitosti chceme prevádza ť rekonštrukciu fasády budovy a okien (ve ľký únik energie). V tejto súvislosti bude aktuálna obnova EZS a EPS a následné vynovenie interiérov. GPMB plánuje využi ť vlastný potenciál v spolo čných projektoch Žilinského samosprávneho kraja. Ako najstaršia galéria v kraji, ponúkame nový projekt prevyšujúci svojim záberom región Liptova. Je to výstava Ester Martin čekovej Šimerovej – Kamey, v koncepcii PhDr. Karola Mali ňáka. Výstava bola zrealizovaná v GPMB, v sú časnosti je nainštalovaná v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne a výstava bude pokra čova ť v Tur čianskej galérii v Martine. Po prejednaní s autorkou pani Ester M. Šimerovou, a kurátorom, bude možné pokra čova ť s výstavou v Považskej galérii v Žiline a Kysuckej galérii v Čadci. Vo výstavnej činnosti je jasná koncepcia výmenných výstav profesionálnych ale aj neprofesionálnych regionálnych autorov na základe plánu výstavnej činnosti. GPMB má ve ľmi úspešnú spoluprácu so zahrani čnými inštitúciami, na ktorú nadviažeme ešte v širšej miere.

STRATEGICKÝ DOKUMENT 53 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

V zámere GPMB je podporova ť turistický ruch a aktívne vstupova ť do tohto procesu. GPMB má v programe podporova ť multikultúrne aktivity regiónu s tým, že vytvorí priestor na vznik klubovej činnosti, ktorá bude úzko súvisie ť s propaga čnou činnos ťou. GPMB je nedostato čne vybavená zastaralým po číta čovým systémom a elektronickými médiami. Preto uvažujeme o inovácii týchto systémov. Galéria plánuje rozšíri ť autopark o malé ekonomicky nenáro čné vozidlo. Vzh ľadom na infláciu a rast cien bude potrebné nájs ť iných zria ďovate ľov pre naše expozície – Centrum Kolomana Sokola v Liptovskom Mikuláši a Galériu Jana Hálu vo Važci.

Špecifikácia sú časného stavu a ďalšie smerovanie knižnice v Liptovskom Mikuláši

V knižniciach, ako informa čných centrách, prebieha proces elektronizácie a automatizácie knižni čných procesov i služieb poskytovaných používate ľom - v intenciách uznesenia vlády SR k programu internetizácie knižníc. Všetky regionálne knižnice Žilinského kraja majú verejne prístupné miesta s pripojením na internet. Realizuje sa plne automatizovaný výpoži čný proces a rozširujú sa knižni čno-informa čné služby knižníc sprístup ňovaním rôznych databáz - EPRIS, JASON, EBSCO. Nezanedbate ľná je i kultúrno-výchovná činnos ť, vzdelávacie aktivity a edi čná činnos ť. Sie ť regionálnych knižníc tvorí: Žilinská knižnica, Kysucká knižnica v Čadci, Tur čianska knižnica v Martine, Knižnica Gašpara Fejérpataky - Belopotockého v Liptovskom Mikuláši, Oravská knižnica v Dolnom Kubíne.

Budovanie a organizácia fondov - Pri plánovaní pride ľovania finan čných prostriedkov na nákup knižni čných dokumentov je potrebné vychádza ť zo štandardov a odporú čaní IFLA/UNESCO. Ro čný prírastok kníh by pod ľa nich mal by ť: 7 400 publikácií /skut. 2002 = 3 465, t.j. 46,82 %/ Výstavba a rekonštrukcia budov knižníc - Základným predpokladom pre plnenie úloh knižníc sú vyhovujúce debarierizované budovy vybavené potrebnou technikou a zariadené ú čelovým nábytkom.

Stav v knižnici G.-F. Belopotockého v Liptovskom Mikuláši: Centrálna budova knižnice pochádza zo za čiatku minulého storo čia. Pri jej rekonštrukcii sa neprihliadalo na jej deberierizáciu, a tak telesne znevýhodnení ob čania majú vstup do knižnice zna čne sťažený. Tento problém by sa dal z časti vyrieši ť realizáciou projektu debarierizácie a prestavby prízemia budovy a vytvorením multimediálneho regionálneho a informa čného centra v týchto priestoroch. Spolo čenským problémom v meste Liptovský Mikuláš je absencia kultúry na sídlisku Podbreziny. Plán ďalšieho rozvoja Knižnice GFB ráta s vybudovaním komplexnej pobo čky knižnice pre všetky vekové i spolo čenské kategórie používate ľov tohto desa ťtisícového sídliska. Knižnica GFB je správcom majetku ŽSK nemalej hodnoty, preto pokladáme za nevyhnutné vybudovanie komplexného systému ochrany objektu, majetku a osôb.

2.9 Koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania v ŽSK na roky 2007 – 2009 „U ČIACI SA REGIÓN“

Žilinský samosprávny kraj, odbor školstva, vypracoval Koncepciu rozvoja stredného školstva v Žilinskom samosprávnom kraji , ktorá bola d ňa 18. decembra 2002 schválená zastupite ľstvom Žilinského samosprávneho kraja.

V okrese Liptovský Mikuláš boli plánované a realizované tieto návrhy: • vyradenie Školského lesného závodu Svarín – Králová Lehota zo siete škôl a školských zariadení SR od 30. 06. 2004, • vyradenie Školy v prírode, 027 46 Huty 83 zo siete stredných škôl a školských zariadení od 01. 03. 2005, • zaradenie Združenej strednej školy elektrotechnickej Liptovský Hrádok so sídlom Celiny 536, 033 15 Liptovský Hrádok do siete škôl a školských zariadení SR od 01. 09. 2003,

STRATEGICKÝ DOKUMENT 54 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

• zmena názvu Združenej strednej školy polnohospodárskej, Demänovská cesta 669, Liptovský Mikuláš na Združenú strednú školu od 01. 09. 2005, • zlú čenie Strednej lesníckej školy a Stredného odborného ucilišta drevárskeho Liptovský Hrádok (návrh nebol realizovaný), • zlú čenie Diev čenskej odbornej školy, Obchodnej akadémie a Domova mládeže v Liptovskom Mikuláši (návrh nebol realizovaný v tomto znení, bola vyradená Diev čenská odborná škola k 30. 06. 2007).

V Regióne Liptov sa nachádzajú nasledovné študijné a učebné odbory (odborné vzdelávanie) (región Liptov sa tu myslí okres Liptovský Mikuláš aj Ružomberok) • Hutníctvo, strojárstvo a ostatná kovospracúvacia výroba • Elektrotechnika a informa čné systémy • Technická chémia a potravinárstvo • Textil a odevníctvo • Doprava, pošty a telekomunikácie • Stavebníctvo, geodézia a kartografia, baníctvo a banícka geológia • Po ľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, vodohospodárstvo • Ekonomika a organizácia, obchod a služby • Spracúvanie dreva, výroba hudobných nástrojov, polygrafia • Umenie, úžitkové umenie a ru čná umelecko-remeselná výroba • Ekológia a ochrana prostredia, zdravotníctvo

V regióne Liptov chýbajú nasledovné študijné a učebné odbory: • Spracovania kože, plastov, gumy a výroba obuvi • Pedagogika, sociálna starostlivos ť a knihovníctvo

2.9.1 Racionalizácia siete štruktúry stredných škôl a školských zariadení

Racionaliza čné opatrenia - Liptov:

1. Vyradenie U čiliš ťa stavebného, Školská 8, 031 01 Liptovský Mikuláš, zo siete škôl a školských zariadení. 2. Zriadenie Spojenej školy, Vrbická 632, 031 38 Liptovský Mikuláš, s organiza čnými zložkami Stredným odborným u čiliš ťom a Učiliš ťom do siete škôl a školských zariadení. 3. Zriadenie Spojenej školy, Scota Viatora 8, 034 01 Ružomberok, s organiza čnými zložkami Združenou strednou školou obchodu a služieb, U čiliš ťom a Odborným u čiliš ťom (v zria ďovate ľskej pôsobnosti Krajského školského úradu v Žiline) a jej sú čas ťami Školskou kuchy ňou a školskou jedál ňou do siete škôl a školských zariadení. 4. Zriadenie Spojenej školy, Demänovská cesta 669, 031 01 Liptovský Mikuláš, s organiza čnými zložkami Združenou strednou školou a Učiliš ťom po ľnohospodárskym a jej sú čas ťami Školskou kuchy ňou a školskou jedál ňou a Školským majetkom do siete škôl a školských zariadení. 5. Pres ťahovanie Strednej zdravotníckej školy, Štúrova 1989, 031 01 Liptovský Mikuláš, do vo ľných priestorov Stredného odborného u čiliš ťa, Vrbická 632, 031 01 Liptovský Mikuláš. 6. Vyradenie Domova mládeže, Nábrežie K. Petrovi ča 1777, Liptovský Mikuláš, zo siete škôl a školských zariadení a zriadenie domova mládeže ako sú časti Obchodnej akadémie, Nábrežie K. Petrovi ča 1571, 031 47 Liptovský Mikuláš. 7. Vyradenie Domova mládeže, Námestie A. Hlinku 62, 034 18 Ružomberok, zo siete škôl a školských zariadení a zriadenie domova mládeže akú sú časti Spojenej školy, Scota Viatora 8, 034 01 Ružomberok. 8. Vyradenie Diev čenskej odbornej školy, Nábrežie K. Petrovi ča 1571, 031 47 Liptovský Mikuláš, zo siete škôl a školských zariadení. 9. Zriadenie Školského strediska záujmovej činnosti a Strediska praktického vyu čovania pri Strednej lesníckej škole J. D. Matejovie, Hradná 534, 033 14 Liptovský Hrádok.

STRATEGICKÝ DOKUMENT 55 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

2.9.2 Požiadavky zamestnávate ľov pre trh práce v regióne

V roku 2006 bol zo strany zamestnávate ľov najvä čší záujem o profesie administratívny pracovník, stolár, autoelektrikár, mechanik v elektrotechnike, kraj čír, ú čtovník, murár, stavebný robotník, kuchár – čašník a vodi č nákladného vozidla. Najmenší záujem zo strany zamestnávate ľov je o odbory obchod a podnikanie, obchodná akadémia, obchodné služby, operátor drevárskej výroby a nábytkárskej výroby.

Najvyšší po čet evidovaných nezamestnaných absolventov stredných škôl v regióne Liptov na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny je v študijných a učebných odboroch stolár, gymnázium, obchodná akadémia, ekonomické a obchodné služby, obchod a podnikanie, kraj čír (stav 31. 12. 2006).

Najnižšia miera nezamestnanosti absolventov stredných škôl je v študijných a učebných odboroch masér, maliar, biomechanik, predava č, stavite ľstvo, strojný mechanik a sanitár.

2.9.3 Návrhy Odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja

Všeobecné opatrenia: - kontrolova ť dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti riadenia stredoškolského vzdelávania, - posilni ť konkurencieschopnos ť regiónu reštrukturalizáciou siete študijných a učebných odborov a ich zameraní, - skvalitni ť jazykovú a po číta čovú prípravu žiakov stredných škôl a rozvoj k ľúčových kompetencií potrebných pre uplatnenie sa v terciárnej sfére vzdelávania a na trhu práce, - podporova ť vykonávanie odbornej praxe žiakov vo firmách s možnos ťou následného zamestnania sa, - zníži ť po čet absolventov stredných škôl odborov ekonomika, organizácia obchodu a služby, - podporova ť viaczdrojové financovanie stredoškolského odborného vzdelávania (materiálno- technické vybavenie odbornej praxe) formou čerpania finan čných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie, - podie ľať sa na zvyšovaní kvalifikovanosti pedagogických zamestnancov stredných škôl v oblasti kariérovej prípravy a profesionálnej orientácie žiakov, - podporova ť nadstavbové a pomaturitné štúdium na stredných školách a tým zvyšova ť vzdelanostnú úrove ň obyvate ľstva regiónu, - zlepši ť priestorové podmienky odborných u čební v stredných školách, - zlepši ť vybavenos ť stredných škôl novými u čebnými pomôckami a didaktickou technikou pre vyu čovanie odborných predmetov, - vytvori ť regionálne vzdelávacie centrum, ktoré bude slúži ť ako centrum celoživotného vzdelávania, - skvalitni ť ponuku stravovacích služieb v existujúcich zariadeniach školského stravovania, - podporova ť rozvoj vo ľno-časových aktivít detí a mládeže.

Špecifické regionálne opatrenia: - reagova ť na požiadavky mesta, regiónu a trhu práce zavedením študijných odborov orientovaných na stavebníctvo, elektrotechniku a služby, - zachova ť percentuálny podiel (20 %) všeobecného (gymnaziálneho) vzdelávania v regióne, - nepresiahnu ť 5% podiel populácie žiakov štvrtého ro čníka základnej školy pri prijímaní žiakov na štúdium v osemro čnej forme gymnázia, - reagova ť úpravou siete študijných a učebných odborov so zameraním na odvetvia ľahkého priemyslu (papierníctvo, odevníctvo, obuvníctvo, kožiarstvo, textilníctvo), cestovný ruch, potravinársky a telekomunika čný priemysel na hospodársky rozvoj regiónu a požiadavky trhu práce, - zachova ť štruktúru študijných a učebných odborov po ľnohospodárskeho zamerania (formou menej po četných tried a skupín žiakov),

STRATEGICKÝ DOKUMENT 56 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

- vytvori ť centrum celoživotného vzdelávania pre pedagogických zamestnancov všeobecno- vzdelávacích predmetov (pre regióny Liptov a Orava), - pri vysokej spotrebe tepelnej energie by bolo optimálne u škôl s centrálnym vykurovaním nainštalova ť jednotlivým odberným miestam mera če, poprípade vybudova ť samostatné vykurovanie, - hľada ť spôsoby znižovania nákladov vybudovaním vlastných kotolní, h ľadaním alternatívnych spôsobov vykurovania, - úsporne zaobchádza ť s využívaním tepelnej energie (regulovaním termostatov) po čas prázdnin, dní pracovného vo ľna, - zamedzi ť vzniku nových poh ľadávok dôslednejšou kontrolou sledovania lehoty splatnosti poh ľadávok, - zníži ť výšku dlhodobých poh ľadávok upomienkami, vymáhaním, poprípade riešením súdnou cestou, - redukova ť nevymožite ľné poh ľadávky odpisom v zmysle „Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom Žilinského samosprávneho kraja“, - pravidelnou údržbou a drobnými opravami predchádza ť ďalšiemu zhoršovaniu technického stavu objektov a zariadení, - realizova ť opravy, údržbu a výmenu netesniacich okien, zateplenie budov, izolácie striech, - využíva ť plaváre ň v Ružomberku aj pre verejnos ť.

2.9.4 Stratégia rozvoja športu v Žilinskom samosprávnom kraji

Evidované investi čné akcie telovýchovných objektov Obchodná akadémia a Diev čenská odborná škola, Nábrežie K. Petrovi ča 1571, Liptovský Mikuláš - riadite ľstvo týchto škôl zaslalo písomnú žiados ť e-mailom, v ktorej žiadajú 250 tis. Sk na odstránenie havarijného stavu telocvi čne z dôvodu výmeny radiátorov.

2.10 Koncepcia rozvoja zdravotníctva ŽSK na roky 2004 – 2006

2.10.1 Nemocnica s poliklinikou NsP Liptovský Mikuláš

Zameranie strategických zámerov: 1. Zrekonštruova ť budovu bývalého chirurgického pavilónu a pres ťahova ť sem oddelenie psychiatrické . Uvo ľnenú budovu terajšieho psychiatrického pavilónu odpreda ť, alebo da ť do nájmu. Na realizáciu tohto zámeru NsP Liptovský Mikuláš vypracovala a predložila projekt a žiados ť o poskytnutie finan čných prostriedkov z fondov EÚ. Na predaj – nájom budovy sa vyžaduje súhlas ŽSK. 2. Po súhlase ŽSK odpreda ť alebo prenaja ť budovu bývalého „kr čného – o čného pavilónu“ resp. hľada ť možnosti iného využitia v rámci NsP. 3. Rieši ť problematiku priestorového umiestnenia gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia a oddelenia novorodeneckého /„Pavilón pre ženu, matku a die ťa“/ a to v rámci týchto možných alternatív. - hľadaním možnosti umiestnenia týchto oddelení do budovy nového chirurgického pavilónu - rekonštrukciou budovy existujúceho gynekologicko-pôrodníckeho pavilónu v II. etapách - ukon čením zahájenej prístavby ku gynekologicko – pôrodníckemu pavilónu pod podmienkou, že nám bude schválený finan čný príspevok z prostriedkov EÚ vzh ľadom k tomu, že uvažované náklady by dosiahli cca 70 mil. Sk. 4. Zváži ť prevádzkovanie činnosti dopravnej zdravotnej služby , kde sa napriek vykonaným racionaliza čným opatreniam vykazuje strata. Ak sa podmienky jej financovania zo strany zdravotných pois ťovní nezmenia ponúknu ť túto prevádzku na privatizáciu. 5. V rámci tzv. „hotelovej časti“ poste ľových oddelení vy členi ť izby s nadštandardným vybavením a tieto ponúka ť solventnejším pacientom k hospitalizácii za príplatok.

STRATEGICKÝ DOKUMENT 57 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

6. Obnovovaním starej resp. nákupom novej diagnostickej a lie čebnej techniky skracova ť diagnostický a lie čebný proces pacienta. 7. Pravidelnou kontrolnou činnos ťou všetkých úsekov činnosti h ľada ť rezervy v spotrebe liekov, špeciálneho zdrav. materiálu, ostatných materiálov a energií i ľudskej práce pre ďalšiu efektívnu prevádzku NsP. 8. Usilova ť sa o získanie certifikátu kvality zdravotnej starostlivosti /ISO/. Zárove ň je však nutné doda ť, že napriek uvedeným vykonaným racionaliza čným opatreniam, ako aj realizácii opatrení, ktoré sú v štádiu prípravy budú zrejme v zdravotníckom zariadení, tak ako vo vä čšine zdravotníckych zariadení, ktoré majú podobný stavebný charakter pretrváva ť ur čité problémy . Zna čná čas ť budov bola postavená pred II. svetovou vojnou, resp. v 50-tich rokoch a následne 80-tich rokoch. Tieto budovy s vyššou stropnou výškou, nezateplené, s dožitými a málo výkonnými vykurovacími telesami, netesniacimi oknami sú totiž mimoriadne náro čné na spotrebu energií, ktorých cena z roka na rok stúpa a bude stúpa ť. Riešenie tejto problematiky je v rozsiahlych rekonštrukciách objektov, na ktoré žia ľ pri sú časnom financovaní zdravotníckych služieb cez zdravotné pois ťovne nie je a v najbližších rokoch zrejme ani nebude dostatok finan čných prostriedkov tabu ľka 100. Investi čné požiadavky nemocnice s poliklinikou Liptovský Mikuláš roky 2005, 2006 Investi čné požiadavky rok 2005 Dostavba rozostavaného gyn.-pôr. pavilónu 75 mil. Sk Investi čné požiadavky rok 2006 Rekonštrukcia pôvodného pôrod.pavilónu 8,5 mil. Sk Rekonštrukcia pavilónu OKB 2.7 mil. Sk Rekonštrukcia polikliniky 27 mil. SK

2.10.2 Stredná zdravotnícka škola Liptovský Mikuláš

Zámer školy do budúcnosti: o rozšíri ť ponuku štúdijných odborov aj v rámci pomaturitného kvalifika čného štúdia o udrža ť doterajší stav zamestnanosti absolventov ich vysoko kvalitnou prípravou pre prax o a ďalšie vzdelávanie o pomôc ť regiónu zabezpe čiť kvalifikovanú zdravotnú a sociálnu starostlivos ť o ob čanov o rozšíri ť spoluprácu so zdravotníckymi školami v zahrani čí

Požiadavky, potreby na modernizáciu a rozvoj školy: o zvýši ť po čet jazykových u čební o jednu, modernizácia existujúcej o zvýši ť po čet u čební informatiky na dve o modernizova ť odborné u čebne prvej pomoci a ošetrovania chorých pod ľa štúdijných odborov o rozširova ť knižný fond v pedagogickej a odbornej knižnice

2.11 Koncepcie sociálnych služieb, sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva v Žilinskom samosprávnom kraji (august 2004) tabuľka 101. Čerpanie pomoci zo štrukturálnych fondov Európskej únie

Celkové náklady Názov inštitúcie Názov projektu projektu v tis. Sk

Kvalita služieb náš cie ľ – DSS dospelí Smre čany 52 1 024 rekonštrukcia DSS RA ŽSK

DD a DSS a útulok – Rekonštrukcia - prístavba kuchyne 29 000 Jefremovská 634 LM RA ŽSK

STRATEGICKÝ DOKUMENT 58 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

2.11.1 Prieskum potrieb obcí a miest v oblasti poskytovania sociálnych služieb v ŽSK

V okrese Liptovský Mikuláš je opatrovaných 420 občanov, čo v prepo čte znamená, že každý 160-ty ob čan je opatrovaný. Najviac opatrovaných eviduje mesto Liptovský Mikuláš, najmenej obec Pav čina Lehota. V obci Partizánska Ľup ča nie je potreba poskytova ť opatrovate ľskú službu. Opatrovate ľská služba je v tomto okrese poskytovaná výlu čne len obcami, resp. mestom Liptovský Mikuláš. V okrese je realizované spolo čné stravovanie v po čte 4149 obedov za rok 2003. Prepravná služba nie je poskytovaná. Sociálne služby v tomto regióne sú zabezpe čované prostredníctvom 11 klubov dôchodcov, celkovo pre 790 ob čanov, 1 zariadenie opatrovate ľskej služby , v ktorom sa poskytujú služby pre 11 ob čanov, 1 DSS pre 23 detí a 1 jedále ň pre dôchodcov s kapacitou 45 miest.

Potreby okresu vychádzajú z demografického vývoja obyvate ľstva, čo zvýraz ňuje fakt, že je potreba: o vybudova ť 3 domovy – penzióny pre dôchodcov, o vybudova ť 2 DSS pre dospelých, o vybudova ť zariadenie opatrovate ľskej služby, o vybudova ť jedále ň pre dôchodcov, o poskytova ť opatrovate ľskú službu, o poskytnú ť viac financií na opatrovate ľskú službu.

Hlavné ciele Koncepcie sociálnych služieb, sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva ŽSK • vytvorenie rámca regionálneho rozvoja pre stanovenie priorít pre realizáciu projektov v oblasti poskytovania sociálnych služieb, sociálneho poradenstva a sociálnej prevencie so zameraním na zabezpe čenie poskytovania nedostatkových sociálnych služieb. Vyselektova ť lokality a investova ť do zariadení sociálnych služieb, o ktoré je najvä čší záujem (región Turca a Liptova), • Jednou z hlavných priorít v oblasti poskytovania starostlivosti starším ob čanom – seniorom je zabezpe čiť pokrytie dopytu po poskytovaní starostlivosti v ZSS v regiónoch Liptov, kde na základe analýzy je najvä čší nedostatok lôžkovej kapacity.

Úlohy a opatrenia na realizáciu stanovených cie ľov na obdobie 2005-2010 Podpori ť poskytovate ľov pre nedostatkové sociálne služby v danom regióne, prednostne v regióne Liptov a Turiec.

2.12 Ak čný plán rozvoja vidieka Žilinského kraja na roky 2005 – 2006

Vyhodnotenie

Na základe dohody o spolupráci medzi Žilinským samosprávnym krajom a Vidieckym parlamentom Žilinského kraja bola v roku 2004 vytvorená medzisektorová pracovná skupina pre spracovanie Ak čného plánu rozvoja vidieka Žilinského kraja pozostávajúca z odborníkov na rôzne oblasti života na vidieku.

Z okolia L. Mikuláša sa na spracovaní dokumentu podie ľali:

• Ing. Arch. Vlasta Cukorová – územný plánova č, Lipt. Hrádok • Mgr. Vlasta Körnerová – A-projekt n. o., Regionálna rozvojová agentúra Liptov

Po čas roka 2005 sa rozvojové partnerstvo sústredilo na implementáciu OPZI 3. 4 Obnova a renovácia obcí a prípravu programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí. Odbor regionálneho rozvoja ŽSK sa podie ľal na príprave seminárov partnerov pre starostov kraja (napríklad októbrové semináre zamerané na implementáciu OPZI 3. 4 v Liptovskom Jáne alebo januárové semináre k PHSR v Liptovskom Mikuláši a Ružomberku).

STRATEGICKÝ DOKUMENT 59 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

2.12.1 Hodnotenie plnenia ak čného plánu rozvoja vidieka 2005 – 2006

Jednou z regionálnych rozvojových agentúr pôsobiacich v historických regiónoch Žilinského kraja je aj RRA Ružomberok:

RRA Liptov Ružomberok (Liptov): má sídlo v centre mesta Ružomberok, v Björnsonovom dome, ktorý slúži ako komunitné centrum mesta a pravidelne sa v ňom schádzajú rôzne záujmové skupiny (Univerzita tretieho veku, Študentský parlament, výtvarníci, hudobníci a podobne). Zakladatelia agentúry poskytujú ďalšie konzulta čné priestory a odbornú kapacitu svojich pracovníkov: v Liptovskom Mikuláši je to konzulta čné miesto pre problematiku po ľnohospodárskych subjektov a priestory pre vzdelávacie podujatia zamerané na po ľnohospodárov (Liptovská po ľnohospodárska a potravinárska komora), v Liptovskom Hrádku v priestoroch komunitného centra poskytuje A- projekt n. o. odbornú kapacitu siedmich ľudí, konzulta čné priestory, zasada čku, audiovizuálnu techniku a Mesto Liptovský Hrádok poskytuje jedného človeka na konzultácie zamerané na projekty samospráv.

2.12.2 Prístup LEADER

Prístup Leader vznikol z iniciatívy Európskej komisie za čiatkom 90. rokov ako pilotný projekt pre podporu integrovaných aktivít alebo rozvojových schém, ktoré sú programované a realizované výhradne na miestnej úrovni.

Princípy prístupu Leader

• podpora integrovaného a trvaloudržate ľného rozvoja vedeného zdola nahor • partnerstvo viacerých inštitúcií z rôznych sektorov (územná samospráva, podnikate ľský sektor, štátna správa a tretí sektor), pri čom verejný sektor je zastúpený maximálne 50 % účas ťou v rozhodujúcich orgánoch • spolo čné rozhodovanie o budúcnosti rozvoja územia, prevzatie zodpovednosti za ň, koncentrácia zdrojov do rozvojových priorít a vzájomná koordinácia týchto priorít s externým prostredím • využitie miestnych zdrojov – prírodných, materiálnych, ľudských, finan čných a ich inovatívne využitie pre tvorbu pridanej hodnoty v území, tvorba pracovných príležitostí a zvyšovanie príjmov pre vidiecke obyvate ľstvo vo všeobecnosti • rozvoj ob čianskej spolo čnosti na miestnej úrovni .

Miestna ak čná skupina ( MAS ) v prístupe Leader

• MAS je viacsektorové partnerstvo všetkých aktérov – zodpovedných inštitúcií, jednotlivcov, ktorým záleží na rozvoji vlastného územia • pod ľa noriem EÚ má ís ť o skupinu, ktorá sa skladá z predstavite ľov samosprávy ( nie viac ako 50-% zastúpenie v rozhodovacom orgáne MAS), miestnych podnikate ľov a predstavite ľov ob čianskeho života ( napr. spolo čenských, záujmových organizácií alebo miestnych ob čianskych združení) • táto skupina sa musí pretvori ť v partnerstvo, ktoré sa dohodne na rozvojových prioritách, ktoré vyústia do spracovania stratégie rozvoja územia.

Rámcové podmienky pre Leadrovske územie

• po čet obyvate ľov 5.000 – 150 000 • hustota obyvate ľstva nie vyššia ako 120 obyv/km 2 • územia je celistvé (katastrálne prepojenie) • v území nie sú mestá nad 20 000 obyvate ľov.

STRATEGICKÝ DOKUMENT 60 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

Význam prístupu Leader pre vidiek Žilinského samosprávneho kraja

• efektívnejšie využívanie verejných finan čných zdrojov – ich zacielenie na potreby daného územia • účinné využitie verejných zdrojov – tvorba pridanej hodnoty, zamestnanosti a zvýšenie príjmov na vidieku • transparentné a cielené využitie miestnych a verejných zdrojov na základe fungovania miestnych viacsektorových partnerstiev a ich spolo čného rozhodovania o rozmiestnení finan čných zdrojov v území. 5

2.12.3 Vytypovanie vhodných území pre program LEADER

Navrhované územia pre implementáciu prístupu LEADER v roku 2008: Terchovská dolina, Horné Kysuce, Horný Turiec, Horná Orava a Horný Liptov.

Tvorba partnerstiev sociálnej inklúzie a využitie možností v rámci Fondu sociálneho rozvoja

V sú časnosti medzi štyri lokálne partnerstvá sociálnej inklúzie patrí aj mesto Liptovský Mikuláš a Ružomberok.

Liptovský Mikuláš a Ružomberok • 133 400 obyvate ľov • 9,25% - priemerná miera nezamestnanosti • Sídlo v Liptovskom Mikuláši • Členovia riadiaceho výboru: Akadémia vzdelávania Liptovský Mikuláš; Mestský úrad Liptovský Mikuláš; Domov dôchodcov, Domov sociálnych služieb pre dospelých a útulok Liptovský Mikuláš; Obecný úrad Veterná Poruba; Mestský úrad Ružomberok; Liga aktivistov za ľudské práva Ružomberok; Obecný úrad Liptovská Štiavnica; A-projekt n. o. Liptovský Hrádok; Komunitná nadácia Liptov; ÚPSVaR Ružomberok a ÚPSVaR Liptovský Mikuláš; Úrad splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity a Fond sociálneho rozvoja. • Celková získaná podpora z FSR: 5 921 175 Sk, 11 podporených projektov • 5 podporených projektov v roku 2005 v rámci výzvy FSR/02 Rozvoj lokálnej infraštruktúry (celková suma: 3 867 716 Sk): o V okrese Liptovský Mikuláš spolo čne (ZMOL) o Športové ihrisko Hlboké (Mesto Liptovský Mikuláš) o Rekonštrukcia komunitného centra v Liptovskom Hrádku (A-projekt n. o. Liptovský Hrádok) o Zvýšenie energetickej efektívnosti centra pre vzdelávanie a poradenstvo pre dlhodobo nezamestnaných a znevýhodnených sociálnych skupín (Akadémia vzdelávania Liptovský Mikuláš) o Ihriská – Rybárpole (Mesto Ružomberok) • 6 podporených projektov v roku 2006 v rámci výzvy FSR/02 Rozvoj lokálnej infraštruktúry (celková suma: 2 053 459 Sk): o Komunitné centrum v Ružomberku (mesto Ružomberok) o Obecné kompostovisko obce Martin ček (obec Martin ček) o Farský úrad Liptovský Mikuláš Centrum "Služba ako dar (Rímsko-katolícka cirkev Liptovský Mikuláš) o Môc ť pomáha ť - cesta k zvládnutiu sociálnych vz ťahov (Spišská katolícka charita - Dom sv. Kláry, Liptovský Mikuláš) o Oddychová zóna v Galovanoch - človek bližšie k človeku (obec Galovany) o Nový svet – Hlboké (Mesto Liptovský Mikuláš)

5 Spracovala Ing. Sláviková Marcela - ŽSK

STRATEGICKÝ DOKUMENT 61 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

2.13 Ak čný plán rozvoja vidieka na roky 2007 - 2009

Ak čný plán rozvoja vidieka na roky 2007 - 2009 je sú čas ťou Stratégie rozvoja vidieka Žilinského kraja na roky 2007 - 2013.

1. Globálny cie ľ rozvoja vidieka v rámci Stratégie rozvoja vidieka Žilinského kraja:

Zvýši ť kvalitu života obyvate ľov vidieka so zachovaním hodnôt krajiny, kultúrnych, prírodných a historických špecifík regiónov (Horné Považie, Kysuce, Liptov , Orava a Turiec).

2. Navrhované sektorové priority pre stratégiu rozvoja vidieka v Žilinskom kraji - podpora malého a stredného podnikania - rozvoj cestovného ruchu - ochrana vidieckej krajiny a krajinného rázu - prístup k zdravotnej a sociálnej starostlivosti - doprava a komunikácia

3. Metodika tvorby Stratégie rozvoja vidieka kraja na obdobie 2007 – 2013

Strategický dokument rozvoja vidieka ŽSK by mal by ť spracovaný princípom zdola nahor ako kombinácia teritoriálnych stratégií a sektorovo orientovaných stratégií (napr. greenways ) zameraných na riešenie prioritných problémových oblasti.

2.13.1 Ciele pre Ak čný plán rozvoja vidieka na roky 2007 – 2009

V prvej fáze nového finan čného memoranda ak čný plán stanovuje dva strategické ciele. Ich naplnením sa vytvoria rámcové predpoklady aj pre realizovanie komplexnej stratégie rozvoja vidieka Žilinského kraja. Ide o nasledovné dva ciele:

1. Kvalifikovane pripravi ť minimálne pä ť území Žilinského kraja na implementáciu prístupu LEADER v roku 2008 a minimálne pä ť území na implementáciu prístupu LEADER v roku 2010. 2. Vypracova ť Stratégiu rozvoja vidieka ŽSK na princípe zdola nahor využitím kombinácie územného a sektorového prístupu a vytvori ť pre úspešnú implementáciu stratégie vhodné regionálne nástroje v kombinácii s nástrojmi Národného strategického plánu rozvoja vidieka a Národného strategického a referen čného rámca.

2.14 Vyhodnotenie plnenia ak čného plánu a príslušných prioritných oblastí z plánovacieho dokumentu na roky 2003- 2008 LIPTOV

Ak čný plán stanovil pre naplnenie vízií nasledovné prioritné oblasti:

1. územný plán, cestovný ruch, infraštruktúra 2. ľudské zdroje 3. malé a stredné podnikanie 4. využitie domácich prírodných zdrojov

1. Oblas ť územný plán, cestovný ruch a infraštruktúra

• Územný plán cie ľ: spracova ť a dopracova ť územné plány obcí s reálnou možnos ťou finan čného zabezpe čenia, zriadenie regionálnej rady

STRATEGICKÝ DOKUMENT 62 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

- zriadenie spolo čného inštitútu pre koordináciu spracovania ÚPD a regionálnych rád pre rozvoj ekonomiky, podnikania, informa čných technológií ako aj v oblasti po ľnohospodárstva a spracovate ľskom priemysle sa nepodarilo v uplynulom období zrealizova ť

Obce riešili svoj rozvoj individuálne vždy vo väzbe na susedné katastrálne územia, prípadne vytvárali menšie združenia ak ich aktivity mali spolo čný charakter pre viacero obcí. Financovanie ÚPD aj u obcí do 2000 obyvate ľ bolo riešené z rôznych štátnych fondov a dotácií. V tejto oblasti zastával funkciu koordinátora a poradcu pre financovanie spolo čný obecný úrad RR, ktorý si obce vytvorili po realizácii fiškálnej decentralizácie verejnej správy a s tým súvisiacim prenosom kompetencií.

• Cestovný ruch cie ľ: Zvýši ť záujem a vytvori ť podmienky pre koordinovanú činnos ť všetkých subjektov CR v Liptove v rámci Spolo čného obecného úradu pre regionálny rozvoj.

- koordina čný výbor pre CR v regióne sa nepodarilo inštitucionalizova ť - informa čné jednotky v podobe IC sa podarilo realizova ť čiasto čne - nie je pokrytá kapacita všetkých obcí, teritoriálne rozmiestnenie je v sú časnosti na dobrej úrovni, pre budúcnos ť je potrebné sie ť zahus ťova ť - komplexný katalóg produktov a ponuky aktivít CR v rámci regiónu Liptov sa nepodarilo spracova ť.

Región Liptov sa v hodnotenom období prezentoval spolo čne na výstavách CR v Po ľsku, Ma ďarsku, Českej republike a na Slovensku. Bol vydaný spolo čný propaga čný materiál v 5 jazykových mutáciách. Propagácia sa realizovala hlavne formou vydávania propaga čných materiálov a internetovými prezentáciami. V rámci realizácie projektov podporovaných z EU bolo vyškolených min. 20 expertných poradcov pre tvorbu a realizáciu projektov podporovaných z fondov EU (akreditovaný kurz Ministerstva Školstva SR).

Turistické koridory, u ktorých sa predpokladal v uplynulom období rozvoj sa rozvíjajú postupne. Oblasti uvedené v dokumente boli podporované v rámci rozvoja regiónu, do týchto oblastí smerovali, finan čné prostriedky z fondov EU, prostriedky štátneho rozpo čtu a prostriedky z programov cezhrani čnej spolupráce Slovensko – Po ľsko. Do uvedených lokalít vstúpili aj subjekty podnikate ľského sektora, ktoré sú prevažne nosite ľmi vä čších investi čných aktivít.

• Infraštruktúra cie ľ: V každej obci dobudova ť verejný vodovod, kanalizáciu, plyn a dopravnú infraštruktúru

Obce budovali infraštruktúru na základe možností a finan čných prostriedkov. V uplynulom období sa zvýšila dobudovanos ť vodovodných sietí a kanalizácií. Monitoring kvality vody v Liptovskej Mare súvisí s odkanalizovaním obcí, a je zabezpečovaný odbornými organizáciami v rámci vodného hospodárstva. Cestná sie ť najmä v oblasti miestnych komunikácií bola na území regiónu čiasto čne rekonštruovaná. Jedná sa aj o cesty II. a III. triedy ktorých opravy a údržbu realizuje VÚC Žilina. Rekonštrukciu miestnych komunikácií vo forme opráv obce realizovali z vlastných zdrojov a zo zdrojov fondov EU

2. Oblas ť ľudské zdroje Čiasto čne sa podarilo naplni ť ak čný plán realizáciou projektov zameraných na vytvorenie informa čných poradenských centier pre nezamestnaných a v meste Liptovský Mikuláš realizáciu projektu v lokalite Hlboké - rómska komunita.

Ostatné aktivity boli podporované a realizované sie ťou školských zariadení.

STRATEGICKÝ DOKUMENT 63 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

Podpora malého a stredného podnikania v rámci regiónu sa uskuto čnila realizáciou projektov riadených úradom práce sociálnych vecí a rodiny - vzdelávanie, rekvalifika čné kurzy, aktiva čné práce.

Vzdelávanie zabezpe čovala Akadémia vzdelávania v Liptovskom Mikuláši, ktorá takisto bola nosite ľkou nieko ľkých vzdelávacích projektov.

Podpora tejto oblasti sa prejavila aj znížením nezamestnanosti v regióne.

3. Malé a stredné podnikanie V tejto oblasti sa jednalo o podporu aktivít v rôznych oblastiach priemyslu. V rámci regiónu vznikli nové menšie podniky napr. podniky spracovávajúce drevný odpad. Zvýšil sa dopyt po nových objektoch a službách v cestovnom ruchu a tým sa vytvorili základné predpoklady pre výstavbu nových objektov cestovného ruchu (penzióny, ubytovanie v súkromí). Kvalita služieb sa oproti minulosti výrazne zvýšila. V uplynulom období sa naďalej rozvíjali strediská CR ako je Jasná a Aquapark v Ráztokách a niektoré menšie lokality - Liptovský Ján, Závažná Poruba, Liptovská Porúbka a pod. Priemysel sa sústre ďuje v prímestských aglomeráciách a to v okolí Liptovského Mikuláša a Liptovského Hrádku.

4. Využitie domácich prírodných zdrojov Miestne zdroje sú ve ľmi dobre zmapované a je potrebné pokra čova ť v ich využívaní a to vo všetkých oblastiach, ktoré sa ponúkajú. V uplynulom období sa stal Liptov jedným z najatraktívnejších území Slovenska v ďaka svojim prírodným zdrojom. Je potrebné pokra čova ť v ich zhodnocovaní a využívaní vo všetkých oblastiach, ktoré zlepšia životné podmienky miestneho obyvate ľstva, vytvoria podmienky pre zvýšenie zamestnanosti a kultúry, ktorá toto územie reprezentuje. Využívanie prírodných zdrojov musí rešpektova ť stratégiu trvalo udržate ľného rozvoja a zárove ň s využívaním zdrojov je potrebné rešpektova ť stabilitu životného prostredia.

2.14.1 Zhodnotenie čerpania prostriedkov tabu ľka 102. Realizované projekty oblas ť Po čet realizovaných Celková projektov hodnota v tis. oblas ť školstva 4 32 653,- Sk kultúra 3 15 555,- Sk sociálna oblas ť 1 8 369,-Sk budovanie a rozvoj informa čnej spolo čnosti 0 0 budovanie a rozvoj inštitucionálnej infraštruktúry 1 2 317,- Sk v oblasti regionálnej politiky Renovácia a rozvoj obcí 3.4. rekonštrukcie MK 5 49 060,- Sk Renovácia a rozvoj obcí 3.4. spracovanie PHSR 4 1 760,- Sk a ÚPD Priemysel a služby 2 335 000,- Sk Ľudské zdroje opatrenie 3.1. 1 2 160,- SK Ľudské zdroje opatrenie 3.2. 1 5 948,- SK INTERREG III A - Slovensko Po ľsko ve ľké projekty 5 47 344,- SK mikroprojekty 2 kolá 6 3 245,- SK INTERREG IIIA Slovensko Česká rep. 1 500 ,- SK Fond sociálneho rozvoja 2 1 730,- Sk

Ďalšie zdroje v rámci regiónu boli investované z POD /programu obnovy dediny/ EF MŽP SR/ environmentálneho fondu a štátnych dotácií. 6

6 Spracovala Herichová Marcela, SOcÚ RR

STRATEGICKÝ DOKUMENT 64 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

ČAS Ť III

3 SWOT ANALÝZA HORNÉHO LIPTOVA

• SWOT analýza Horného Liptova a jej popis: • Zváženie vybraných znakov pomocou rozhodovacej matice • Hodnotenie intenzity vzájomných vplyvov analyzovaných kritérií

Panoráma obce Hybe (autor: Gabriel Lipták)

STRATEGICKÝ DOKUMENT 65 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

Metodika SWOT analýzy:

Použitá metodika vychádza z cie ľa spracovania preh ľadu o stave regionálnej infraštruktúry jednotlivých obcí Horného Liptova a potreby dobudovania tejto infraštruktúry v období 2007-2013.

Organizáciou ZMOL boli poskytnuté spracované individuálne SWOT analýzy obcí Okresu Liptovský Mikuláš, ktoré sú podkladom vypracovania individuálnych PHSR obcí na roky 2007-2013. Tieto SWOT analýzy boli spracované na základe dotazníkov zaslaných zástupcom obcí. Použili sa aj analýzy uvedené v už vypracovaných PHSR niektorých obcí.

Pri spracovaní SWOT analýz jednotlivých obcí okresu Liptovský Mikuláš do jednej súhrnnej SWOT analýzy sme použili nasledovný postup:

1. Vybrali sme naj častejšie sa opakujúce SWOT kritériá (slabé stránky, silné stránky, príležitosti a hrozby) pod ľa po četnosti ich výskytu v individuálnych SWOT analýzach 55 obcí Okresu Liptovský Mikuláš . (Mesto Liptovský Mikuláš nie je zoh ľadnené v tejto SWOT analýze.) 2. Zadefinovali sme strategické oblasti rozvoja obcí Liptova – Technická a ob čianska vybavenos ť, Moderný región, Životné prostredie, Cestovný ruch, Podnikanie 3. Pre lepšiu preh ľadnos ť má každá strategická oblas ť pridelenú charakteristickú farbu, ktorá sa používa pre preh ľadnos ť aj pri ďalšom postupe (tabu ľka 100.) tabu ľka 103. Strategické oblasti rozvoja obcí okresu Liptovský Mikuláš

STRATEGICKÁ OBLAS Ť

1 Technická a ob čianska vybavenos ť

2 Moderný región

3 Životné prostredie

4 Cestovný ruch

5 Podnikanie

4. Naj častejšie sa opakujúce SWOT kritériá sme priradili k jednotlivým strategickým oblastiam. 5. Rovnaké členenie je použité v celom strategickom dokumente. Do uvedených strategických oblastí sú roz členené aj projektové zámery obcí a špecifické ciele. ( Čas ť IV a Čas ť V) 6. Výsledné vybrané SWOT kritéria za strategické oblasti (slabé stránky, silné stránky, príležitosti a hrozby) sú uvedené v preh ľadnej tabu ľke. Všetky Silné stránky sú ozna čené aj pod ľa poradia S1 – S8, Slabé W1 – W8, Príležitosti O1 – O8, Ohrozenia T1 – T8 , aby sa vedela ich hodnota, ktorá vyplynula z jednotlivých SWOT obcí. To znamená, že silnú stránku S1 malo vo svojich SWOT analýzach uvedenú najviac obcí, ale pri ur čovaní kone čného poradia sa postupovalo aj zoh ľad ňovala aj dôležitos ť kritéria pre región. K širšiemu rozpracovaniu vybraných SWOT kritérií, prispel aj spolo čný brainstorming 21.11.2007 zainteresovaných partnerov v strategickom dokumente: LRRA, A-projekt, Spolo čný obecný úrad pre regionálny rozvoj.

STRATEGICKÝ DOKUMENT 66 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

3.1 SWOT analýza Horného Liptova a jej popis tabu ľka 104. Vybrané kritéria SWOT analýzy

S -silné stránky W -slabé stránky O -príležitosti T -ohrozenia

Dobrý prírodný potenciál - Nedokon čená technická hory, termálne vody, dobré infraštruktúra a inžinierske Negatívne demografické Zlepšenie a skvalitnenie S1 zásoby pitnej vody(TANAP, W1 siete, potreba jej rozšírenia O1 T1 trendy, odchod mladých služieb v CR NAPANT, CHKO Cho čské do nových stavebných vzdelaných ľudí za prácou vrchy, Liptovská Mara) obvodov

Kultúrne, historické, Využitie prírodných zdrojov technické pamiatky a Nedostatok obecných Chýbajúca vyššia ob čianska pre rozvoj CR s oh ľadom na S2 archeologické náleziska W2 O2 T2 zdrojov na realizáciu vybavenos ť TUR (trvalo udržate ľný (Pribylina, Svätý kríž, investícií rozvoj) Havránok...)

Dobré podm ienky pre rozvoj Nedostatok doplnkových CR - známe lokality, ktoré sú služieb a komplexných Nevysporiadané majetkové Koordinované kultúrno- zna čkou (Demänovská produktov v CR, kultúra vz ťahy nehnute ľností, S3 W3 O3 spolo čenské a športové T3 dolina, Beše ňová, Aquapark, nespolupráce, mimo sezóny nedostatok obecných aktivity a podujatia Žiarska dolina, Liptovský - vy ľudnené obce stavebných pozemkov Ján) (chalupárstvo)

Slabé kultúrne povedomie - Nezamestnanos ť hlavne v Dobré podnikatelské úpadok ov čiarstva, slabá Spolupráca subjektov CR a rómskych komunitách, málo S4 prostredie - mliekarne Liptov W4 propagácia remeselníkov, O4 T4 verejnej správy v regióne príležitostí na sú zna čkou slabý odbyt remeselných samozamestnanos ť výrobkov

Cezhrani čná spolupráca - Zavedený separovaný zber Nedostato čné dopravné spolo čné projekty, turistické Devastácia životného S5 W5 O5 T5 odpadov spojenie s mestom chodníky, cyklotrasy, prostredia, čierne skládky festivaly

Slabé sociálne služby a Vzdelávanie ob čanov v sociálne zariadenia, Kultúrno-spolo čenské a podnikaní a manažment S6 W6 nevyužitý potenciál starších O6 T6 Zánik tradícií a remesiel športové aktivity v obciach obcí v projektovom ľudí - medzigenera čná manažmente výmena

Výstavba nových bytov a Dobrá technická Slabá propagácia CR - domov, dobudovanie Legislatíva Národných infraštruktúra a inžinierske neexistencia spolo čného technickej infraštruktúry a parkov - nespolupráca S7 W7 O7 T7 siete – dobudovaná koordinovaného marketingu inžinierskych sietí v nových medzi ochranármi a základná kostra (ISPA) Liptova stavebných obvodoch a jej verejným sektorom rekonštrukcia v obciach

Zachované remeslá, živý Málo skúseností s folklór - Východná, Važec, Zlý stav komunikácií, obce Návrat tradi čnej výroby a podnikaním v CR, chýba S8 W8 O8 T8 Závažná Poruba (folklórny nie sú navzájom prepojené príliv investícií do regiónu nadväznos ť na kultúrnu súbor Poludnica) identitu, zlyháva estetika

STRATEGICKÝ DOKUMENT 67 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

3.1.1 Zváženie vybraných znakov pomocou rozhodovacej matice

Pri hodnotení porovnávame dôležitos ť jednotlivých znakov navzájom pomocou troch stup ňov. 1 = znak je dôležitejší ako porovnávaný 0 = znak je menej dôležitý ako porovnávaný 0,5 = váha znakov je rovnaká

Výsledky vyplývajúce z rozhodovacej matice sú uvedené v prílohe č.6

3.1.2 Hodnotenie intenzity vzájomných vplyvov analyzovaných kritérií

Hodnotenie intenzity vzájomných vz ťahov jednotlivých poh ľadov navzájom. Pre hodnotenie sme zostavili základnú maticu, v ktorej sme vzájomne posúdili relevantnos ť a intenzitu vz ťahov jednotlivých poh ľadov, najmä však S – O; S – T, W – O a W – T. Pre hodnotenie vzájomných väzieb sme použili viacstup ňovú škálu (1 – 5, pri čom hodnota 1 ozna čuje ambivalentnos ť; hodnota 5 úzky vz ťah), pri pozitívnom vz ťahu pre hodnotený objekt sme zvolili kladné znamienko, pre negatívny znamienko záporné.

Pozitívne hodnotenie (+), v zmysle pozitívneho vplyvu na mesto znamená, že silné stránky mesta budú vytvára ť výhody alebo paralyzova ť narastajúce problémy v externom prostredí alebo slabé stránky organizácie budú zmier ňované alebo eliminované zmenami v prostredí.

Negatívne hodnotenie (-), v zmysle negatívneho vplyvu na organizáciu znamená, že silné stránky mesta budú redukované alebo paralyzované k ľúčovými externými zmenami a slabé stránky mesta budú zabra ňova ť prekonávaniu problémov spojených so zmenami externého prostredia alebo budú týmito zmenami zvýraz ňované.

Hodnotenie neutrálne (0) znamená, že bežné silné a slabé stránky organizácie by nemali by ť ovplyvnené externými zmenami.

Celý postup hodnotenia intenzity vzájomných vplyvov analyzovaných kritérií je uvedený v prílohe č.6

3.1.3 Výsledky vyplývajúce zo SWOT analýzy za jednotlivé strategické oblasti

1. Technická a ob čianska vybavenos ť

- Zavies ť systém informovania zástupcov obcí o možnostiach získania finan čných prostriedkov pre zabezpe čenie rozvoja obcí (EU a Národné fondy) - V spolupráci so všetkými ob čanmi vytvára ť atraktívne prostredie pre život v obciach - Podpora rozvojových aktivít lokálnych obyvate ľov - Efektívne čerpanie finan čných prostriedkov zo štrukturálnych fondov - Regionálny opera čný program (zoznam obcí v kohéznych póloch rastu je v prílohe č.7 ) - Vybudovaním dobrej technickej infraštruktúry aj v menej obývaných lokalitách regiónu podpori ť zotrvanie mladých a vzdelaných ľudí v regióne – zabezpe čením atraktívnych a komfortných podmienok na život

2. Moderný región

V tejto strategickej oblasti sa v jednotlivých SWOT analýzach obcí vyskytovalo zavedenie internetu do obcí, vypracovanie územno-plánovacej dokumentácie a programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Tieto body však neboli dostato čne po četne zastúpené, preto sa neuvádzajú vo výslednej SWOT analýze

Napriek uvedenému, k tejto strategickej oblasti je dôležité uvies ť možný smer rozvoja regiónu - podpora zavádzania Informa čno – komunika čných technológií v mestách aj v obciach regiónu - elektronizácia verejnej správy jej inštitúcií - rozvoj elektronických služieb - zvyšovanie prístupnosti k širokopásmovému internetu

STRATEGICKÝ DOKUMENT 68 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

- vypracovanie kvalitných územno-plánovacích dokumentácií pre jednotlivé obce - spracovanie programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja v obciach pre potreby čerpania štrukturálnych fondov na rozvoj obcí

3. Životné prostredie

- Optimálne využíva ť prírodný potenciál pre rozvoj regiónu - Eliminácia negatívnych vplyvov na Životné prostredie - Modernizova ť odpadové hospodárstvo - Podporova ť a propagova ť separáciu odpadov medzi lokálnym obyvate ľstvom - Ur čiť postup riešenia problému dobudovania a rekonštrukcie technickej infraštruktúry aj v obciach, ktoré nie sú v Kohéznych póloch rastu.

4. Cestovný ruch

- Podporova ť zachovanie tradícií a folklóru - Hľada ť nové možnosti podpory ďalšieho rozvoja cestovného ruch - Motivova ť a vzdeláva ť lokálnych ob čanov v oblasti poskytovania kvalitných služieb v CR - Využívanie prírodných zdrojov pre rozvoj CR s oh ľadom na trvalo udržate ľný rozvoj - Vytvára ť partnerstvá na úrovni subjektov CR a samosprávy v regióne - Vyh ľadávanie a posil ňovanie cezhrani čnej spolupráce vo všetkých oblastiach - Realizova ť spolo čné projekty s podporou EU programov cezhranicnej spolupráce a iných komunitárnych programov EU (Európa pre ob čanov) - Na úrovni regiónu zavies ť metódu spolo čného a koordinovaného marketingu Liptova - Vytvorenie zna čky LIPTOV v spolupráci regionálnych aktérov

5. Podnikanie

- Podporova ť a vzdeláva ť obyvate ľov v malom a strednom podnikaní hlavne v obciach - Podporova ť vzdelávacie aktivity v oblasti projektového manažmentu - Posilni ť komunikáciu na úrovni podnikate ľského sektora a verejnej správy - Vytvára ť podmienky pre prílev nových investícií do regiónu a propagáciou regiónu v zahrani čí - Podpora remeselníkov a samostatne hospodáriacich roľníkov na vidieku

STRATEGICKÝ DOKUMENT 69 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013 ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

ČAS Ť IV

4 AUDIT PROJEKTOVÝCH ZÁMEROV OBCÍ HORNÉHO LIPTOVA

• Projktové zámery a ich charakteristika • Zhodnotenie zámerov v strategickej oblasti Technická infraštruktúra • Zhodnotenie zámerov v strategickej oblasti Moderný región • Zhodnotenie zámerov v strategickej oblasti Životné prostredie • Zhodnotenie zámerov v strategickej oblasti Cestovný ruch • Zhodnotenie zámerov v strategickej oblasti Podnikanie

Panoráma obce Veterná Poruba (autor: Gabriel Lipták)

STRATEGICKÝ DOKUMENT 70 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

METODIKA ZBERU ÚDAJOV O PROJEKTOVÝCH ZÁMEROCH OBCÍ HORNÉHO LIPTOVA:

Projektové zámery sa vyhodnotili z dotazníkov, existujúcich PHSR obcí a poznatkov Spolo čného obecného úradu pre regionálny rozvoj z priamej komunikácie s jednotlivými starostami. Na tomto mieste treba spomenú ť, že výpovedná hodnota zozbieraných údajov z obcí nebola vždy vysoká, vzh ľadom na nedostato čné vyplnenie údajov v dotazníkoch pre potreby spracovania strategického dokumentu. V tomto oh ľade obce, z ktorých boli k dispozícií dokumenty PHSR pri spracovávaní údajov sa po čet zámerov výrazne zvyšuje.

Jednotlivé častejšie sa opakujúce zámery sa združili pod ľa svojho zamerania do už spomínaných Strategických oblastí (Technická a ob čianska vybavenos ť, Moderný región, Životné prostredie, Cestovný ruch a podnikanie) a následne sa vyhodnotilo, ko ľko obcí uvádzalo ten ktorý zámer.

Obce sa rozdelili do územných celkov pod ľa príbuznej charakteristiky územia. tabu ľka 105. Rozdelenie územných oblastí

Rozdelenie územných oblastí 1. Západné tatry 2 Liptovská mara 3 Nízke Tatry západ 4 Oblazy 5 Krivá ň 6 Baranec 7 Belá 8 Nízke Tatry východ 9 Pod Poludnicou Bobrov ček Bobrovník Demänovská dolina Huty Hybe Be ňadiková Jamník Krá ľova Lehota Liptovský Ján Bobrovec Bukovina Dúbrava Ižipovce Važec Jakubovany Kokava Porúbka Podtúre ň Jalovec Liptovská Sielnica Galovany Kva čany Východná Konská Liptovský Peter Liptovský Hrádok Uhorská Ves Pavlova Ves Liptovské Behárovce Gôtovany Liptovská Anna Liptovský Ondrej Pribylina Malužiná Závažná Poruba Trstené Liptovský Trnovec Lazisko Liptovské K ľačany Smre čany Vavrišovo Nižná Boca Vlachy Ľube ľa Liptovské Matiašovce Veterná Poruba Vyšná Boca Malatíny Malé Borové Žiar Partizánska Ľup ča Prosiek Pav čina Lehota Ve ľké Borové Svätý Kríž 5 6 10 9 3 7 5 6 4

Následne sa v tejto časti dokumentu uvádza ako súvisia uvedené zámery so Všeobecným záväzným nariadením vyššieho územného celku Žilinský kraj, konkrétne s VZN číslo 6/2005 o záväzných častiach zmien a doplnkov Územného plánu . Toto všeobecne záväzné nariadenie bolo schválené zastupite ľstvom Žilinského samosprávneho kraja 27.apríla 2005 .

STRATEGICKÝ DOKUMENT 71 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

4.1 Projektové zámery a ich charakteristika tabu ľka 106. Projektové zámery a ich charakteristika : č ľ Celkový Po et jednotlivých zámerov pod a Po čet po čet ZÁMER územných oblastí kategórií zámerov Strategická oblas ť 1 2 3 4 5 6 7 8 9 254 Technická a ob čianska vybavenos ť 23 8 36 24 21 25 35 57 25

1 40 rekonštrukcia miestnych komunikácií, vybudovanie chodníkov 4 3 5 6 2 5 5 6 4

2 17 rekonštrukcia rozhlasu 3 1 2 1 0 4 4 2 0

3 7 rekonštrukcia verejného osvetlenia 2 0 0 0 0 1 2 1 1

4 22 rekonštrukcia obecných budov 3 0 5 1 2 3 1 5 2

5 14 výstavba/rekonštrukcia domu smútku alebo cintorína 1 0 0 1 2 1 1 6 2

6 5 rekonštrukcia požiarnej zbrojnice 0 0 1 0 0 0 0 3 1

7 18 obnova verejných priestranstiev 1 0 3 3 1 1 4 4 1

8 23 výstavba detského ihriska, športovísk 3 1 4 1 2 2 3 5 2

9 7 vysporiadanie pozemkov 1 0 1 0 1 1 0 2 1

10 24 výstavba rodinných domov a bytová výstavba 2 1 3 4 2 4 3 2 3

11 5 riešenie verejnej dopravy 0 0 0 1 0 0 0 3 1

12 24 výstavba/rekonštrukcia kultúrneho domu 0 1 3 4 2 2 4 5 3

13 12 rekomštrukcia kultúrnych pamiatok 0 0 3 1 1 0 2 5 0

14 5 výstavba centra vo ľného času 0 0 1 0 1 0 0 3 0

15 20 rekonštrukcia školských zariadení 2 1 5 1 3 1 3 3 1

16 11 vybudovanie domu opatrovate ľskej služby/dom dôchodcov 1 0 0 0 2 0 3 2 3 20 MODERNÝ REGIÓN 0 0 1 1 3 3 4 6 2

1 9 rozvoj Informa čno–komunika čných technológií 0 0 1 0 2 1 1 2 2

2 8 dokon čenie/ aktualizácia ÚPN 0 0 0 1 1 1 2 3 0

3 3 vypacovanie PHSR 0 0 0 0 0 1 1 1 0 128 ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 11 10 20 13 10 13 18 24 9

1 11 výstavba kompostárne 0 1 2 0 1 0 1 3 3

2 39 výstavba kanalizácie a ČOV 4 5 8 9 3 4 1 5 0

3 6 rekonštrukcia kanalizácie a ČOV 1 1 0 0 0 0 2 1 1

4 14 rozšírenie inž. sietí do nového stavebného obvodu 1 0 1 0 1 5 3 1 2

STRATEGICKÝ DOKUMENT 72 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

5 7 výstavba vodovodu 2 2 0 2 0 0 0 1 0

6 8 rekonštrukcia vodovodu 1 1 1 1 0 1 2 1 0

7 16 zlepšenie ŽP, využívanie alternatývnych zdrojov 0 0 3 0 1 0 4 6 2

8 15 likvidácia čiernychh skládok odpadu 2 0 3 0 2 1 2 4 1

9 12 úprava vodného toku/koryta 0 0 2 1 2 2 3 2 0 83 CESTOVNÝ RUCH 1 0 9 3 11 11 15 29 4

1 24 výstavba strediska a zlepšenie služieb v CR 0 0 4 1 2 3 4 6 3

2 9 kultúrno - historický CR 0 0 1 1 2 1 1 3 0

3 12 rozvoj zimných športov 0 0 1 1 2 2 2 4 0

4 8 využitie budov obce na rozširovanie CR 0 0 0 0 1 0 2 5 0

5 11 vydanie propaga čného materiálu, informa čné tabule 0 0 2 0 2 1 2 4 0

6 14 vybudovanie cyklistického chodníka a cyklotrasy 1 0 0 0 2 3 3 4 1

7 6 rozvoj agroturistiky 0 0 1 0 0 1 1 3 0 18 PODNIKANIE 0 0 2 1 3 0 2 8 2

1 12 rozvoj podnikania a zvýšenie možností samozamestananosti v obciach 0 0 1 1 2 0 1 6 1

2 6 vzdelávanie v oblasti malého a stredného podnikania 0 0 1 0 1 0 1 2 1 24 Špecifické zámery 0 0 3 0 3 0 2 11 5 Za špecifický zámer sa považuje taký, ktorý má výrazne lokálne prvky alebo sa uvádzal len v jednej konkrétnej obci. Zoznam 24 zozbieraných špecifických zámerov je uvedený bez pridelenia konkrétnej obce, ktorá daný zámer uvádzala. Tieto zámery môžu slúži ť ako inšpirácia do budúcnosti. 1. Informa čné centrum Ekológu, vybudovanie skanzenu združenia Ekológ 2. Modernizácia obecnej knižnice 3. Využívanie geotermálnej energie 4. Zlepšenie ozna čenia ulíc 5. Rekonštrukcia hospodárskeho dvora po ľnohospodárskeho družstva 6. Kúpa vozidla na odvoz TKO 7. Posilnenie spolupráce obce a podnikate ľov v cestovnom ruchu - propagácia, získavanie grantov 8. Vypracovanie ak čného plánu rozvoja obce 9. Investície na zlepšovanie stavu lesa – ochrana lesa pred poškodením zverou 10. Projekt Liptovský dom 11. Vypracovanie stratégie zlepšenia vz ťahu rómskych rodín s ostatnými obyvate ľmi obce 12. Odkúpenie a rekonštrukcia objektu obývaného Rómmi, vrátane úpravy jeho okolia 13. Program zlepšenia medzi ľudských vz ťahov 14. Zriadenie fondu obce 15. Zriadenie a prevádzkovanie centra pre regionálny rozvoj 16. Umiestnenie Národopisného múzea do nových vyhovujúcich priestorov 17. Vybudovanie obecnej studne 18. Zapojenie obyvate ľov do rozvoja obce 19. Obnova minerálnych prame ňov 20. Vybavenie zvonice elektrickým zvonením 21. Vypracovanie katastrálnej mapy 22. Zakúpenie viano čných ozdôb 23. Zapájanie nezamestnaných do zve ľaďovania obce 24. Starostlivos ť o deti z problematického rodinného prostredia

STRATEGICKÝ DOKUMENT 73 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

4.1.1 Zhodnotenie zámerov v strategickej oblasti Technická a ob čianska vybavenos ť

Celkovo bolo v tejto strategickej oblasti zozbieraných 254 zámerov rozdelených do 16 kategórií ako sú uvedené v tabu ľke č.106. 40 obcí v dotazníkoch alebo svojich PHSR uvádzalo ako svoj rozvojový zámer, rekonštrukciu miestnych komunikácií spojenú s vybudovaním chodníkov, cyklistických chodníkov, križovatiek, prípadne s výstavbou parkovacích plôch. Tento zámer bol najfrekventovanejší spomedzi všetkých týkajúcich sa strategickej oblasti Technická a ob čianska vybavenos ť a zastupuje 15 % zo všetkých uvedených zámerov v tejto oblasti.

Ďalšie v poradí sú zámery s 9 % zastúpením: rekonštrukcia obecných budov (22 obcí), výstavba detských ihrísk a športovísk (23 obcí), výstavba rodinných domov a bytov a rekonštrukcia kultúrneho domu (24 obcí).

Najmenej zastúpené (2%) boli zámery rekonštrukcia požiarnej zbrojnice, výstavba centra vo ľného času a riešenie verejnej dopravy, ktoré uviedlo len 5 obcí. graf 12. Technická a ob čianska vybavenos ť- Percentuálne zastúpenie jednotlivých zámerov

1. rekonštrukcia miestnych komunikácií, vybudovanie chodníkov 2. rekonštrukcia rozhlasu

3. rekonštrukcia verejného osvetlenia 4% 8% 15% 4. rekonštrukcia obecných budov

2% 5. výstavba/rekonštrukcia domu smútku alebo cintorína 5% 6. rekonštrukcia požiarnej zbrojnice 7% 7. obnova verejných priestranstiev

9% 3% 8. výstavba detského ihriska, športovísk

9. vysporiadanie pozemkov 2% 9% 10. výstavba rodinných domov a bytová výstavba 11. riešenie verejnej dopravy 9% 6% 12. výstavba/rekonštrukcia kultúrneho domu 3% 2% 9% 7% 13. rekomštrukcia kultúrnych pamiatok

14. výstavba centra vo ľného času

15. rekonštrukcia školských zariadení

16. vybudovanie domu opatrovate ľskej služby/dom dôchodcov

STRATEGICKÝ DOKUMENT 74 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

Výskyt zámerov v jednotlivých územných oblastiach

Vzh ľadom na to, že jednotlivé územné oblasti zah ŕň ajú rôzny po čet obcí, čiže percentuálne zastúpenie by sa týmto skreslilo, použil sa aritmetický priemer, kde sa vydelil po čet zámerov po čtom obcí v danej oblasti. Tento vzniknutý koeficient sa použil pri stanovovaní percentuálneho zastúpenia zámerov vo vytý čených územných oblastiach, ktoré sú znázornené v grafe č. 12 Zámery týkajúce sa technickej a ob čianskej vybavenosti boli najviac zastúpené v obciach zahrnutých do územnej oblasti Nízke Tatry východ (21%) a Belá (15%). V týchto obciach ur čujú tieto zámery aj smerovanie stratégie ich rozvoja v najbližšom období. Najmenej zámerov tohto zamerania sa vyskytovalo v dotazníkoch obcí z oblasti Liptovská Mara (3%). graf 13. Technická a ob čianska vybavenos ť - Územné oblasti

1 Západné Tatry západ 10% 14% 2. Liptovská Mara 3% 3. Nízke Tatry západ 8% 4. Oblazy

21% 6% 5. Krivá ň 6. Baranec

7. Belá 15% 8. Nízke Tatry východ

15% 9. Pod poludnicou 8%

Súvisiace záväzné nariadenia vyššieho územného celku Žilinský kraj s uvedenými zámermi

Vo všeobecnom záväznom nariadení Žilinského samosprávneho kraja číslo 6/2005 o záväzných častiach zmien a doplnkov Územného plánu ve ľkého územného celku Žilinského kraja, v I. časti: Záväzné regulatívy funk čného a priestorového usporiadania územia sú uvedené tieto nariadenia:

1. Oblas ť usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry: 1.1. napomáha ť rozvoju vidieckeho priestoru a náprave vz ťahu medzi mestom a vidiekom na základe nového partnerstva založeného na vyššej integrácii funk čných vz ťahov mesta a vidieka nasledovnými opatreniami: 1.1.1. Vytvára ť podmienky pre rovnovážny vz ťah urbánnych a rurálnych území a integráciu funk čných vz ťahov mesta a vidieka. 1.1.2. podporova ť rozvoj vidieckeho osídlenia s cie ľom vytvárania rovnocenných životných podmienok obyvate ľov a zachovania vidieckej (rurálnej) krajiny ako rovnocenného typu sídelnej štruktúry, 1.1.3. zachova ť špecifický ráz vidieckeho priestoru a pri rozvoji vidieckeho osídlenia zoh ľad ňova ť špecifické prírodné, krajinné a architektonicko – priestorové prostredie, 1.1.4. vytvára ť podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporova ť výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informa čných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocenné prostredie vo či urbánnym priestorom a dosiahnu ť tak sk ĺbenie tradi čného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života,

2. Oblas ť rozvoja nadradenej dopravnej infraštruktúry 2.1. Infraštruktúra cestnej dopravy 2.1.1. chráni ť územný koridor a homogenizova ť cestu I/18 (cesta medzinárodného a celoštátneho významu) v trase a úsekoch:

STRATEGICKÝ DOKUMENT 75 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

• Liptovský Mikuláš – Liptovský Hrádok peáž s Malým Tatranským okruhom v kategórii C 9,5/80, ako súbežná cesta s dia ľnicou D1 a hlavná cesta pre medzinárodnú turistickú dopravu, • Liptovský Hrádok – hranica Žilinského a Prešovského kraja v kategórii C 9,5/80 ako súbežná cesta s dia ľnicou D1.

2.1.2. zabezpe čiť územnú rezervu pre cestu II(I/72) (cesta nadregionálneho významu) v trase a úsekoch: • Krá ľova Lehota – Vyšná Boca – hranica Žilinského a Banskobystrického kraja v kategórii C 9,5/60.

2.1.3. zabezpe čiť územnú rezervu a k výh ľadovému horizontu homogenizova ť Malý Tatranský okruh – cesty II(III/52019, II/584, II/537), (hlavný cestný ťah pre medzinárodnú turistickú dopravu cestu v kategórii C 9,5/70-60) v trase a úsekoch: • cesta II/584 Zuberec – preložka Liptovské Matiašovce – Liptovský Trnovec – Liptovský Mikuláš, • peáž s cestou I/18 Liptovský Mikuláš – Liptovský Hrádok v kategórii C 11,5/80 ako súbežná cesta s dia ľnicou D1, • cesta II/537 Liptovský Hrádok – Pribylina – hranica Žilinského a Prešovského kraja.

2.2. Infraštruktúra leteckej dopravy 2.2.1. chráni ť územie letísk pre letecké práce na lokalitách Gôtovany, Liptovský Ondrej.

2.3. Infraštruktúra cyklistickej dopravy 2.3.1. chráni ť územný koridor a realizova ť sie ť cyklomagistrál (cyklistické trasy celoštátneho významu) v nasledovných trasách a úsekoch: • Oravsko-Liptovská cyklomagistrála zo sedla Demänová s paralelným pokra čovaním v trase lesnej cesty cez kótu Tane čník a po pôvodnej ceste II/520 cez kótu Kubínska do Oravskej Lesnej, v trase cesty II/520 Oravská Lesná – Lokca – Oravská Priehrada prístav, v trase cesty III/05944 Ústie nad Priehradou – Trstená, v trase cesty II/520 Trstená – Vitanová, v trase cesty II/52019 Vitanová – Oravice – Zuberec, v trase cesty II/584 Zuberec – Liptovská Sielnica a paralelne po lesnej ceste cez Kva čiansku dolinu, nasledujú vetvy v trase cesty II/584 Liptovská Sielnica – Liptovský Mikuláš • Liptovsko-Tatranská cyklomagistrála v trase cesty I/18 Liptovský Mikuláš – Liptovský Hrádok, v trase cesty II/537 Liptovský Hrádok – Pribylina – hranica Žilinského a Prešovského kraja. 7

7 VZN Žilinského samosprávneho kraja číslo 6/2005 o záväzných častiach zmien a doplnkov Územného plánu ve ľkého územného celku Žilinského kraja STRATEGICKÝ DOKUMENT 76 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

4.1.2 Zhodnotenie zámerov v strategickej oblasti Moderný región

Celkovo bolo v tejto strategickej oblasti zozbieraných 20 zámerov rozdelených do 3 kategórií ako sú uvedené v tabu ľke č. 106. 9 obcí v dotazníkoch alebo svojich PHSR uvádzalo ako zámer rozvoj Informa čno-komunika čných technológií akou je napríklad zavedenie internetu do domácností a zmodernizovanie komunika čných nástrojov obce s jej ob čanmi (e-government) Tento zámer bol najviac zastúpený spomedzi ostatných týkajúcich sa strategickej oblasti Moderný región a zastupuje 45 % všetkých uvedených zámerov. Druhým v poradí je zámer so 40 % zastúpením: dokon čenie a aktualizácia ÚPN (8 obcí) a tretím s 15% je vypracovanie PHSR obce (3 obce). graf 14. Moderný región - Percentuálne zastúpenie jednotlivých zámerov

15%

45%

1. rozvoj IKT

40% 2. dokon čenie/aktualizácia ÚPN

3. vypracovanie PHSR

Výskyt zámerov v jednotlivých územných oblastiach

Zámery dotýkajúce sa moderného regiónu boli najviac zastúpené v obciach zahrnutých do územnej oblasti Nízke Tatry východ (25%) a Krivá ň (25%). V týchto obciach je najvä čší záujem zavádza ť moderné systémy riadenia a spracovanie vlastných rozvojových dokumentov, ktoré ur čujú smer ďalšieho vývoja obcí a zoh ľad ňujú trvalú udržate ľnos ť. V územných oblastiach Západné Tatry západ a Liptovská Mara neboli zámery z tejto kategórie vôbec spomenuté. Jedným z dôvodov môže by ť už existencia týchto dokumentov. graf 15. Moderný región - Územné oblasti 1. Západné Tatry západ

0% 2. Liptovská mara 0% 3. Nízke Tatry západ 3% 4. Oblazy 13% 3% 5. Krivá ň 25% 6. Baranec

25% 7. Belá

8. Nízke Tatry východ 11% 9. Pod Poludnicou 20%

STRATEGICKÝ DOKUMENT 77 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

4.1.3 Zhodnotenie zámerov v strategickej oblasti Životné prostredie

Celkovo bolo v tejto strategickej oblasti zozbieraných 128 zámerov rozdelených do 9 kategórií ako sú uvedené v tabu ľke č. 106. 39 obcí v dotazníkoch alebo svojich PHSR uvádzalo ako zámer výstavbu kanalizácie a ČOV. Na Liptove a to hlavne v obciach ešte stále nie je dobudovaná hlavná technická infraštruktúra. Jej dobudovanie považuje vä čšina obcí za prioritné.

Tento zámer bol najviac zastúpený spomedzi ostatných týkajúcich sa strategickej oblasti Životné prostredie a zastupuje 30 % všetkých uvedených zámerov. Spolu so zámermi týkajúcimi sa rekonštrukcie kanalizácie tvorí 35%. Stratégia rozvoja preto zoh ľad ňuje aj túto skuto čnos ť. Po s čítaní kategórii výstavba vodovodu a rekonštrukcia vodovodov v týchto príbuzných kategóriách získame 11% zastúpenie. Preto za najmenej po četné zámery obcí sa považuje výstavba kompostárne (11 obcí) a úprava vodného toku (12 obcí) s 9% zastúpením. Tento stav vyplýva aj zo skuto čnosti, že mnohé obce sa nachádzajú v ochrannom pásme alebo na území národných parkov a budovanie kompostárni je z hľadiska ochrany prírody náro čné a komplikované. Nízke zastúpenie zámerov v oblasti úpravy vodných tokov je dôsledkom skuto čnosti, že obce niesu vlastníkmi ani správcami vodných tokov, ktoré sa nachádzajú v ich katastrálnych územiach. graf 16. Životné prostredie - Percentuálne zastúpenie jednotlivých zámerov

1. výstavba kompostárne

2. výstavba kanalizácie a ČOV 9% 9%

3. rekonštrukcia kanalizácie a 12% ČOV

4. rozšírenie inž. Sietí do nového stavebného obvodu

30% 5. výstavba vodovodu

13% 6. rekonštrukcia vodovodu

7. zlepšenie ŽP, využívanie 6% alternatývnych zdrojov 5% 5% 8. likvidácia čiernych skládok 11%

9. úprava vodného toku/koryta

STRATEGICKÝ DOKUMENT 78 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

Výskyt zámerov v jednotlivých územných oblastiach

Zámery dotýkajúce sa životného prostredia boli najviac zastúpené v obciach zahrnutých do územnej oblasti Nízke Tatry východ (19%) a Belá (16%). V týchto obciach je najvä čšia potreba venova ť sa práve otázkam spojeným s výstavbou kanalizácií a existujú v nich plány ako efektívnejšie naklada ť s odpadovým hospodárstvom a využíva ť alternatívne zdroje energií. V územnej oblasti Oblazy údaje získané z PHSR daných obcí obsahovali zámery v oblasti životného prostredia len v dvoch kategóriách (výstavba kanalizácie a ČOV, a výstavba vodovodu), preto je percentuálne zastúpenie v oblasti životného prostredia nižšie. graf 17. Životné prostredie - Územné oblasti

10% 10% 1. Západné Tatry západ

7% 2. Liptovská Mara

19% 3. Nízke Tatry západ 9% 4. Oblazy

6% 5. Krivá ň 6. Baranec 16% 15% 7. Belá 8% 8. Nízke Tatry východ

9. Pod Poludnicou

Súvisiace záväzné nariadenia vyššieho územného celku Žilinský kraj s uvedenými zámermi

1. V oblasti usporiadania územia z h ľadiska ekologických aspektov, ochrany pôdneho fondu, ochrany prírody a krajiny a ochrany kultúrneho dedičstva 1.1. v obciach a ich miestnych častiach v ochranných pásmach Národného parku Malá Fatra, Tatranského národného parku a Národného parku Nízke Tatry a Národného parku Velká Fatra 1.1.1. viaza ť novú výstavbu v ďalšom procese urbanizácie predovšetkým na jestvujúce sídelné útvary v podhorskej oblasti, 1.1.2. realizova ť rozširovanie zastavaného územia obcí na úkor po ľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy len v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou, 1.1.3. zoh ľad ňova ť pri umiest ňovaní činnosti na území ich predpokladaný vplyv na životné prostredie a realizáciou vhodných opatrení dosiahnuť odstránenie, obmedzenie alebo zmiernenie prípadných negatívnych vplyvov, 1.2. v turistických strediskách na území Národného parku Malá Fatra, Tatranského národného parku a Národného parku Nízke Tatry a Národného parku Ve ľká Fatra 1.2.1. zmeny hraníc zastavaných území, kapacity rekrea čných lôžok, prírastky bytov pre trvalo bývajúcich obyvate ľov, rozvoj športových zaradení novou výstavbou rieši ť len pod ľa schválených územných plánov obcí a pod ľa výsledkov posudzovania v zmysle zákona c.127/ 1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie 1.2.2. nezaklada ť nové strediská a lokality turizmu, rekreácie, športu a klimatickej liecby na území Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry, Národného parku Malá Fatra a Národného parku Ve ľká Fatra, 1.2.3. zvyšova ť architektonickú úrove ň, priestorové a krajinno – sadovnícke rámcovanie existujúcich aj navrhovaných objektov a stavieb, spracovaním projektov sadovníckych úprav pre každú novopovolovanú stavbu mimo IBV

2. V oblasti vodného hospodárstva 2.1. podporova ť rozvoj skupinových vodovodov pre zásobovanie obyvatelov a uvažovaný územný rozvoj zabezpe čením výstavby týchto stavieb: 2.1.1. Pribylina, rekonštrukcia a rozšírenie SKV a súvisiace stavby, STRATEGICKÝ DOKUMENT 79 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

2.1.2. Prívod vody z vodárenských zdrojov Liptovské Matiašovce, Huty (Suchá dolina) do Liptovského Mikuláša, vodojemu Podbreziny a súvisiace stavby, 2.1.3. SKV Bobrov ček – Pavlova Ves, rozšírenie do Liptovských Behároviec, 2.1.4. Bobrovník, napojenie obce, miestnych časti a rekrea čných lokalít na SKV, 2.1.5. Východná, dopl ňujúci vodárenský zdroj, 2.1.6. Vyšná Boca, Nižná Boca, aktivácia potenciálnych vodárenských zdrojov pre SKV, 2.1.7. prívod z VN Garajky do prívodu Krá ľova Lehota – Liptovský Mikuláš, 2.1.8. prepojenie SKV Liptovský Mikuláš – SKV Liptovský Ján, 2.1.9. prepojenie SKV Liptovský Mikuláš – SKV Východná, 2.1.10. prepojenie SKV Liptovský Mikuláš – SKV Dúbrava, 2.2. postupne znižova ť zaostávanie rozvoja verejných kanalizácii s čistiar ňami odpadových vôd za rozvojom verejných vodovodov výstavbou ČOV v rozhodujúcich zdrojoch zne čistenia, výstavbou skupinových kanalizácií s využitím kapacít jestvujúcich ČOV, výstavbou skupinových kanalizácií s ČOV s prioritným riešením v obciach ležiacich v OP vodárenských zdrojov, OP prírodných lie čivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd, CHVO a povodí vodárenských tokov, 2.3. prednostne zabezpe čiť výstavbu týchto stavieb: 2.3.1. rekonštrukcia ČOV Liptovský Mikuláš a Liptovská Sielnica, 2.3.2. rekonštrukcia kanaliza čného zbera ča Demänovská Dolina, 2.3.3. skupinová kanalizácia obcí: Huty, Malé Borové s navrhovanou ČOV Huty (OP), 2.3.4. skupinová kanalizácia obcí: Vyšná Boca, Nižná Boca, Malužiná s navrhovanou ČOV Malužiná (CHVO), 2.3.5. Krá ľova Lehota, kanalizácia a ČOV, 2.3.6. ostatné významné stavby: 2.3.7. regionálna skupinová kanalizácia: Liptovská Poruba, Liptovský Hrádok, Podture ň, Liptovský Ján, Uhorská Ves, Be ňadiková, Veterná Poruba, Závažná Poruba, Liptovský Trnovec (aj rekrea čná zóna), Bobrov ček, Pavlova Ves, Liptovské Behárovce a mestských časti Liptovského Mikuláša: I ľanovo, Ploštín s napojením na verejnú kanalizáciu mesta Liptovský Mikuláš s cistením na COV Liptovský Mikuláš, 2.3.8. skupinová kanalizácia obcí: Vlachy (Vlašky, Krmeš, Vlachy), Partizánska Ľup ča, Malatíny, Liptovské K ľačany, Ľube ľa, Dúbrava, Gôtovany so spolo čným čistením v navrhovanej COV Vlachy, 2.3.9. skupinová kanalizácia obcí: Východná, Hybe so spolo čným čistením v navrhovanej COV Hybe, 2.3.10. skupinová kanalizácia obcí: Bobrovník (aj rekrea čné zóny), Bukovina, Liptovská Anna s čistením v navrhovanej COV Bobrovník, 2.3.11. Liptovský Mikuláš, napojenie miestnych časti Benice, Andice na COV Galovany, 2.3.12. Važec, kanalizácia a COV, 2.3.13. napojenie obce Konská na skupinovú kanalizáciu Liptovský Ondrej – Jakubovany, 2.3.14. napojenie obcí Kva čany a Liptovské Matiašovce na COV Sielnica, 2.4. na ochranu územia pred povod ňami: 2.4.1. Hybe, úprava toku Hybica v km 4,180 – 4,650 2.4.2. VD Liptovská Mara, rekonštrukcia 2.4.3. navrhované úpravy vodných tokov rieši ť tak, aby zostali zachované ich ekostabiliza čné a migra čné funkcie

3. V oblasti nadradenej energetickej infraštruktúry 3.1. zria ďova ť zásobovacie VTL a STL prepojovanie sústavy plynovodov hlavne v okresoch Námestovo, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, 3.2. podporova ť a presadzova ť v regióne ŽSK s podhorskými obcami, využitie miestnych energetických zdrojov (biomasa, geotermálna a solárna energia, MVE a pod.) pre potreby obyvate ľstva a služieb 8

8 VZN Žilinského samosprávneho kraja číslo 6/2005 o záväzných častiach zmien a doplnkov Územného plánu ve ľkého územného celku Žilinského kraja STRATEGICKÝ DOKUMENT 80 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

4.1.4 Zhodnotenie zámerov v strategickej oblasti Cestovný ruch

Celkovo bolo v tejto strategickej oblasti zozbieraných 83 zámerov rozdelených do 7 kategórií ako sú uvedené v tabu ľke č. 106. 24 obcí v dotazníkoch alebo svojich PHSR uvádzalo ako zámer výstavbu strediska a zlepšenie služieb v CR. Obce si uvedomujú, že je dôležité zamera ť sa na rozvoj služieb v cestovnom ruchu a ponúknu ť návštevníkom Liptova viac možností k využitiu ich vo ľného času. Pestros ť a hlavne kvalita služieb zvyšuje atraktivitu celého regiónu, prináša potrebný kapitál a podporuje samozamestnanos ť. Tento zámer bol najviac zastúpený spomedzi ostatných týkajúcich sa strategickej oblasti Cestovný ruch a zastupuje 28 % všetkých uvedených zámerov. Najmenej uvádzaný zámer bol rozvoj agroturistiky (6 obcí) so 7% zastúpením. graf 18. Cestovný ruch - Percentuálne zastúpenie jednotlivých zámerov

1. výstavba strediska a zlepšenie služieb v CR

7% 2. kultúrno - historický CR

28% 17% 3. rozvoj zimných športov

4. využitie budov obce na rozširovanie CR

13% 5. vydanie propaga čného materiálu, informa čné tabule 11% 6. vybudovanie cyklistického chodníka a 10% cyklotrasy 14% 7. rozvoj agroturistiky Výskyt zámerov v jednotlivých územných oblastiach

Zámery dotýkajúce sa cestovného ruchu boli najviac zastúpené v obciach zahrnutých do územnej oblasti Nízke Tatry východ (32%) a Krivá ň (24%). V týchto obciach je najvä čší záujem realizova ť aktivity v oblasti rozvoja cestovného ruchu. V územnej oblasti Liptovská Mara neboli zámery z tejto kategórie vôbec spomenuté avšak tento údaj vzh ľadom na málo údajov zozbieraných z týchto obcí nemôže by ť smerodajný. Mal by však slúži ť práve týmto obciam na zváženie svojich možností a potenciálu v rozvoji cestovného ruchu. graf 19. Cestovný ruch - Územné oblasti 1% 1. Západné Tatry západ 0% 2. Liptovská Mara 6% 6% 2% 3. Nízke Tatry západ

4. Oblazy

32% 24% 5. Krivá ň

6. Baranec

7. Belá

8. Nízke Ttry východ 10% 9. Pod Poludnicou 19%

STRATEGICKÝ DOKUMENT 81 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

Súvisiace záväzné nariadenia vyššieho územného celku Žilinský kraj s uvedenými zámermi

1. V oblasti rozvoja rekreácie, turistiky, cestovného ruchu a kúpe ľníctva 1.1. podporova ť diferencované regionálne možnosti využitia rekreácie, turistiky a cestovného ruchu na zlepšenie hospodárskej stability a zamestnanosti, najmä na Kysuciach, Orave a v Turci, na upev ňovanie zdravia a rekondíciu obyvate ľstva, predovšetkým v mestách Žilina, Ružomberok, Martin a Liptovský Mikuláš a na zachovanie a využitie kultúrneho dedi čstva vo všetkých okresoch kraja, 1.2. rezervova ť plochy na uskuto čň ovanie vrcholových športových podujatí pre športoviská v Liptovskom Mikuláši, Závažnej Porube, stredisku Demänovská dolina - Jasná, 1.3. preferova ť kvalitatívny rozvoj a vysokoštandardnú vybavenos ť pre horský turizmus, klimatickú lie čbu a vrcholové športy na území Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry, Národného parku Malá Fatra a Národného parku Ve ľká Fatra, v kapacitách stanovených pod ľa schválených územných plánov obcí a pod ľa výsledkov posudzovania v zmysle zákona c.127/1994 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; v chránených krajinných oblastiach Kysuce, Strážovské vrchy a Horná Orava podporova ť aj kvantitatívny rozvoj budovania vybavenosti pre turistiku v mestách a vidieckych sídlach, 1.4. pre všetky mestá v kraji dobudova ť jestvujúce a založi ť nové prímestské rekrea čné zóny, s rekrea čnými lesmi a vybavenos ťou pre pohybové a relaxa čné aktivity; sledova ť pri tom potrebu zníži ť tlak na najatraktívnejšie turistické a kúpe ľne centrá, ako je Vrátna dolina a Rajecké Teplice pri Žiline, Martinské hole pri Martine, Malinô Brdo pri Ružomberku a Demänovská dolina pri Liptovskom Mikuláši, 1.5. dobudova ť na medzinárodných cestných trasách E-50, E-75 a E-77 zariadenia na zachytenie a využitie turistického tranzitu na území kraja budovaním motoristických a cyklistických trás a okruhov cez Rajeckú kotlinu, Turiec a Liptov; realizova ť úseky Malého tatranského okruhu a Ve ľkého tatranského okruhu, prípadne ďalších medzištátnych okruhov, ktoré prebiehajú územím kraja, 1.6. v oblasti kúpe ľníctva 1.6.1. dobudova ť a modernizova ť prírodné lie čebne kúpele medzinárodného a celoštátneho významu Rajecké Teplice, Tur čianske Teplice, Lú čky, Korytnica a Liptovský Ján, 1.6.2. podporova ť ťažiskové územia kúpe ľného a zdravotného cestovného ruchu – kúpe ľne miesta Korytnica, Kunerad, Rajecké Teplice, Lú čky, Liptovský Ján a Tur čianske Teplice za sú časného rešpektovania ochrany vnútorných kúpe ľných území. 1.7. Vypracovaním regionálnej stratégie a náväzného generelu cestovného ruchu previaza ť ciele rekrea čného a poznávacieho turizmu a kúpe ľníctva; podporova ť tvorbu mikroregionálnych stratégií a územnoplánovacej dokumentácie (hlavne územných plánov zón) pre lokality a strediská cestovného ruchu a kúpe ľníctva. 9

9 VZN Žilinského samosprávneho kraja číslo 6/2005 o záväzných častiach zmien a doplnkov Územného plánu ve ľkého územného celku Žilinského kraja STRATEGICKÝ DOKUMENT 82 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

4.1.5 Zhodnotenie zámerov v strategickej oblasti Podnikanie

Celkovo bolo v tejto strategickej oblasti zozbieraných 18 zámerov v dvoch kategóriách: rozvoj podnikania a zvýšenie možností samozamestananosti v obciach so 67% zastúpením (12 obcí) a vzdelávanie v oblasti malého a stredného podnikania 33% (6 obcí) ako je uvedené v tabu ľke č. 97. Z tejto strategickej oblasti bolo uvedených celkovo najmenej zámerov. Preto sa v stratégii rozvoja regiónu odporú ča venova ť vä čšiu pozornos ť práve tejto oblasti a podporova ť ju. Vzdelávanie a informovanos ť o možnostiach malého a stredného podnikania zohráva ve ľkú úlohu v regionálnom rozvoji. graf 20. Podnikanie - Percentuálne zastúpenie jednotlivých zámerov

33%

1. rozvoj podnikania, samozamestananosti v obciach

2. vzdelávanie v oblasti malého a 67% stredného podnikania

Výskyt zámerov v jednotlivých územných oblastiach

Zámery dotýkajúce sa podnikania boli najviac zastúpené v obciach zahrnutých do územnej oblasti Nízke Tatry východ (38%) a Krivá ň (28%). V týchto obciach je najvä čší záujem realizova ť aktivity v oblasti rozvoja podnikania. V územnej oblasti Západné Tatry západ, Liptovská Mara a Baranec neboli zámery z tejto kategórie vôbec spomenuté avšak táto skuto čnos ť vzh ľadom na málo údajov zozbieraných z týchto obcí nemôže by ť smerodajný. Mal by však slúži ť práve týmto obciam na zváženie svojich možností v podpore malého a stredného podnikania. graf 21. Podnikanie - Územné oblasti 0% 1. Západné Tatry západ

0% 2. Liptovská Mara 6% 3. Nízke Tatry západ 14% 3% 4. Oblazy

5. Krivá ň 28% 6. Baranec

38% 7. Belá 0% 8. Nízke Tatry východ 11% 9. Pod Poludnicou

Súvisiace záväzné nariadenia vyššieho územného celku Žilinský kraj s uvedenými zámermi 1. V oblasti usporiadania územia z h ľadiska hospodárskeho rozvoja 1.1. podporova ť budovanie priemyselných parkov celoštátneho významu v nasledovných sídlach: 1.1.1. Liptovský Mikuláš, Okoli čné, Závažná Poruba 1.1.2. Be ňadiková, Okoli čné, Uhorská Ves

STRATEGICKÝ DOKUMENT 83 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

ČAS Ť V

5 NÁVRH STRATÉGIE ROZVOJA HORNÉHO LIPTOVA A GMINY NOWY TARG

• Štruktúra cie ľov a aktivít Horného Liptova na roky 2007 – 2013 • Štruktúra cie ľov gminy Nowy Targ na roky 2007 – 2013

Panoráma obce Východná (autor: Gabriel Lipták) STRATEGICKÝ DOKUMENT 84 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

5.1 ŠTRUKTÚRA CIE ĽOV A AKTIVÍT HORNÉHO LIPTOVA na roky 2007 - 2013 tabu ľka 107. Štruktúra cie ľov a aktivít Horného Liptova na roky 2007 - 2013

VÍZIA: Zvýšená koordinácia aktivít regionálneho rozvoja za ú čelom mobilizácie a využívania potenciálu regiónu Liptov s priamym dopadom na rast jeho konkurencieschopnosti na regionálnej aj nadregionálnej úrovni.

Strategická oblas ť Špecifické ciele Aktivity Indikátory dopadu Súvisiace opera čné programy – fondy EU 1.1.1 majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov v m2 vysporiadaných 1.1 vyh ľadanie nových stavebných obvodoch pod IBV a pripravených území Regionálny Opera čný a realizácia prípravy a komunikáciami Program lokalít pre bývanie 1.1.2 výstavba bytov a rodinných domov s príslušnou po čet novopostavených bytov s výstavbou technickej ob čianskou vybavenos ťou a rodinných domov v regióne OS 4. Regenerácia sídel a dopravnej 1.1.3 rozšírenie inžinierskych sietí do nových po čet nových stavebných OS 5. Regionálne obvodov so sie ťami

ianska ianska infraštruktúry stavebných obvodov komunikácie

ť m2 upravených vrejných č 1.1.4 úprava verejných priestranstiev v IBV zabezpe čujúce dopravnú priestranstiev obslužnos ť regiónov 1.2.1 rekonštrukcia verejného osvetlenia a rozhlasu po čet obcí s rekonštrukciou osvetlenia OP Doprava m2 zrekonštruovaných miestnych 1.2.2 rekonštrukcia miestnych komunikácií, mostov, č 1.2 vybudovanie chodníkov a lávok komunikácií a chodníkov vrátane OS 1. Železni ná a rekonštrukcia mostov infraštruktúra technickej a dopravnej 1.2.3 výstavba a rekonštrukcia technickej OS 2. Cestná infraštruktúry územia infraštruktúry územia infraštruktúra (TEN -T) 1.2.4 dobudovanie systému zna čených cyklotrás, po ćet novozna čených cyklotrás vybavenos náu čných chodníkov a turistických chodníkov a turistických chodníkov v km OS 3. Infraštruktúra 1.2.5 spracovanie schém manažmentu mobility po ćet schém manažmentu intermodálnej prepravy v území Liptova mobility OS 4. Infraštruktúra 1.2.6 podpora alternatívnych foriem prepravy osôb po čet projektov alternatívnej integrovaných v rámci schémy manažmentu mobility prepravy dopravných systémov 1.2.7 rezervovanie plochy pre realizáciu územný plán VÚC, územný plán 1. Technická a ob a Technická 1. a rekonštrukciu regionálneho letiska regiónu Liptov OS 5. Cestná

STRATEGICKÝ DOKUMENT 85 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

1.2.8 vytypovanie trasovania a realizácia siete územný plán VÚC, územný plán infraštruktúra lokálnej železnice regiónu Liptov OS 6. Železni čná verejná osobná doprava 1.2.9 vyh ľadanie možností rozvoja rekrea čnej vodnej územný plán VÚC, územný plán dopravy regiónu Liptov Program cezhrani čnej 1.2.10 dopravné prepojenie obcí v podhorí Nízkych územný plán VÚC, regiónu Liptov, spolupráce územný plán obcí Tatier a Západných Tatier SR – ČR 2007 - 2013 1.2.11 rezervovanie koridoru pre nové trasovanie územný plán VÚC, územný plán železni čnej trate na rýchlos ť 160 km/h regiónu Liptov OS 1: Rozvoj dostupnosti cezhrani čného územia 1.2.12 sanácia sú časného koridoru trasovania územný plán VÚC, územný plán a životného prostredia železnice regiónu Liptov 1.2.13 dobudovanie a modernizácia existujúcich po čet investi čných projektov Program lyžiarskych stredísk v regióne ly źiarskych stredísk cezhrani čnej spolupráce 1.3.1 výstavba a regenerácia centier obcí a miest po čet projektov regenerácie SR - PL 1.3 obnova verejných centier 2007 – 2013 priestranstiev 1.3.2 koordinácia výrubu starej zelene protokoly o rozhodnutí o výrube OS 1: Rozvoj cezhrani čnej 1.3.3 koordinácia výsadby zelene a obnova po čet obnovených parkov infraštruktúry jestvujúcich parkov 1.3.4 budovanie oddychových zón a parkov po čet oddychových zón a parkov Opatrenie 1.1 : 1.3.5 obmedzenie zásahov do vytvorených projektová dokumentácia Komunika čná a dopravná urbanistických štruktúr sídlisk k výstavbe na sídliskách infraštruktúra 1.4.1 koordinované budovanie regionálneho systému regionálny systém starostlivosti starostlivosti o rôzne sociálne a vekové skupiny 1.4 rekonštrukcia 1.4.2 dobudovanie infraštruktúry sociálnej projektová dokumentácia sociálnej, kultúrnej, starostlivosti k výstavbe infraštruktúry sociálnej školskej a zdravotnej starostlivosti Program rozvoja vidieka vybavenosti 1.4.3 rekonštrukcie a modernizácie kultúrnych domov projektová dokumentácia na viacú čelové zariadenia ob čianskej vybavenosti kultúrnych domov a viacú ćelových zariadení ob čianskej vybavenosti a trávenia vo ľného času v obciach OS 3. Kvalita života vo 1.4.4 rekonštrukcia miestnych kultúrnych pamiatok projektová dokumentácia vidieckych oblastiach miestnych kultúrnych pamiatok a diverzifikácia 1.4.5 vybudovanie centier vo ľného času alebo klubov koncepcia centra vo ľného času vidieckeho hospodárstva pre mladých a klubu mladých 1.4.6 výstavba detských a športových viacú čelových projektová dokumentácia Opatrenie 3.4. SKUPINA ihrísk výstavby detských a športových OPATRENÍ: Obnova ihrísk a rozvoj obcí, ob čianskej 1.4.7 výstavba a rekonštrukcia domov smútku projektová dokumentácia vybavenosti a služieb a rekonštrukcia miestnych cintorínov rekonštrukcií domov smútku a cintorínov 1.4.8 rekonštrukcia a zabezpe čenie vybavenia projektová dokumentácia požiarnych zbrojníc rekonštrukcie požiarnych zbrojníc

STRATEGICKÝ DOKUMENT 86 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

1.4.9 rekonštrukcia budov obecných úradov projektová dokumentácia rekonštrukcie obecných úradov 1.4.10 vytvorenie finan čných zdrojov na zriadenie fond podpory miestnej školskej miestnej školskej prepravy prepravy 1.4.11 organizovanie vo ľného času detí od 5. do 9. krúžková činnos ť detí od 5.-9. ro čníka ZŠ rokov 1.4.12 podpora iniciatívnych skupín a jednotlivcov zo projekty skupín postihnutých sociálne vylú čených skupín obyvate ľstva pri ich sociálnou inklúziou zapájaní sa do budovania a zlepšovania vlastných životných podmienok (Rómovia, hendicapované osoby at ď.) 1.4.13 budovanie kvalitnej zdravotníckej starostlivosti modernizovaný systém zdravotnej v rámci prirodzeného centra Liptova a zabezpe čenie starostlivosti v Strednom možnosti rozvoja zariadení zdravotnej starostlivosti a Hornom Liptove Strategická oblas ť Špecifické ciele Aktivity Indikátory dopadu Súvisiace opera čné programy – fondy EU 2.1.1 vypracovanie nových ÚPN obcí v súlade vypracované ÚPN obcí 2.1 koordinácia tvorby, s územným plánom regiónu (ÚPN VÚC) a OP Informatizácia realizácie nadradenými strategickými dokumentmi spolo čnosti a aktualizácie 2.1.2 aktualizácia existujúcich ÚPN obcí v súlade s aktualizované existujúce ÚPN OS 1. Elektronizácia rozvojových územným plánom regiónu (ÚPN VÚC) a nadradenými obcí verejnej správy a rozvoj dokumentov strategickými dokumentmi elektronických služieb 2.1.3 vypracovanie a priebežná aktualizácia PHSR aktualiácia PHSR obcí Opatrenie 1.1 obcí Elektronizácia štátnej vypracovanie komplexného regionálneho komplexný regionálny strategický správy a rozvoj strategického dokumentu regiónu Liptov dokument Liptova elektronických služieb na 2.1.4 využívanie GIS systémov v územnom plánovaní zavedené využívanie GIS systémov centrálnej úrovni

a stavebných konaniach 2.1.5 vypracovanie územných generelov pre región a špecializované územné generely Opatrenie 1.2 mestá Elektronizácia samosprávy 2.2.1 podpora vytváranie prirodzených mikroregiónov funk čná štruktúra mikroregiónov a rozvoj elektronických 2.2 podpora v Liptove služieb na miestnej a regionálnych, 2.2.2 vytváranie nadregionánych projektov na úrovni projekty cezhrani ćných regionálnej úrovni nadregionállnych, cezhrani čných a európskych partnerstiev a nadregionálnych partnerstiev

cezhrani čných a celoeurópskych 2. Moderný región región Moderný 2. partnerstiev 2.3.1 priemet strategických štúdií národnej územný plán regiónu Liptov a regionálnej úrovne súkromého a verejného sektora 2.3 koordinácia do štúdií za región Liptov OP Vzdelávanie

STRATEGICKÝ DOKUMENT 87 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

kompetencia pre územný plán územného rozvoja 2.3.2 podpora inštitucionálneho zabezpe čenia Ď v regióne Liptova koordinácie územného rozvoja regónu Liptov ako regiónu OS 2 alšie vzdelávanie trvalo udržate ľného regiónu ako nástroj rozvoja ľudských zdrojov 2.3.3 zlepšovanie využívania územno-plánovacích územný plán regiónu Liptov nástrojov v rozvoji územia Opatrenie 2.1 Podpora 2.3.4 výmena skúseností v územnom plánovaní projekty výmeny skúseností ďalšieho vzdelávania a využívaní informa čných systémov o krajine s krajinami EÚ 2.3.5 osveta v oblasti územného plánovaniia - vzdelávací systém v územnom OP Zamestnanos ť a organizovanie vzdelávacích seminárov a workshopov plánovaní a tradi čnej architektúre sociálna inklúzia s účas ťou zahrani čných lektorov 2.3.6 budovanie hrdosti a povedomia v oblasti OS 4. Budovanie kapacít tradi čných architektonických štýlov Liptova a chráni ť a zlepšenie kvality tradi čnú liptovskú architektúru vo vybraných lokalitách verejnej správy 2.4.1 sprístupnenie internetu všetkým vekovým zvýšený po čet užívate ĺov Opatrenie 4.1 Zlepšenie 2.4 rozvoj a zavádzanie kategóriám internetu v obciach kvality služieb IKT (Informa čné a 2.4.2 podpora vývoja a zvýšenia penetrácie zvýšený po ćet užívate ĺov nových poskytovaných verejnou komunika čné moderných technológií v regióne technológií v regióne správou a neziskovými technológie) 2.4.3 vzdelávanie seniorov v oblasti zvyšovania vzdelávací systém pre seniorov organizáciami zru čností práce s PC a internetom 2.4.4 využívanie internetu pre zvý śenie zvýšený po čet užívate ĺov Opatrenie 4.2 Zavedenie informovanosti v regióne a v oblasti e-government internetu v obciach systémov riadenia kvality vo 2.5.1 vylepšenie komunikácie stredných škôl systém spolupráce stredných škôl verejnej správe a pre MVO 2.5 vytvorenie s perspektívnymi zamestnávate ľmi v záujme a zamestnávate ľov v oblasti politiky podmienok pre rozvoj koordinácie uspokojenia potrieb zamestnanosti a sociálnej siete stredných politiky a vysokých škôl 2.5.2 koordinácia budovania infraštruktúry a systému projekty celozivotného Program rozvoja vidieka a systému celoživotného vzdelávania vzdelávania celoživotného 2.5.3 h ľadanie možností rozvoja vysokého školstva projekty rozvoja vysokého OS 1. Zvýšenie vzdelávania v regióne v meste Liptovský Mikuláš śkolstva konkurencieschopnosti 2.5.4 podpora vybudovanie univerzity tretieho veku projekt univerzity tretieho veku sektora

STRATEGICKÝ DOKUMENT 88 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

po ľnohospodárstva a lesného hospodárstva Opatrenie 1.6 Odborné vzdelávacie a informa čné aktivity Opatrenie 1.7 Využívanie poradenských služieb

Strategická oblas ť Špecifické ciele Aktivity Indikátory dopadu Súvisiace opera čné programy – fondy EU 3.1.1 vybudovanie novej kanalizácie, ČOV projekty novej kanalizácie, OP Životné prostredie 3.1 dobudovanie a vodovodov v obciach v nadväznosti na ostatné vodovodov a ČOV a rekonštrukcia aktivity spojené s dobudovaním technickej environmentálnej a dopravnej infraštruktúry infraštruktúry územia 3.1.2 rekonštrukcia zastaranej siete kanalizácie, ČOV projekty rekonštrukcie (kanalizácia, ČOV, a vodovodov v nadväznosti na ostatné aktivity kanalizácie, vodovodov a ČOV OS 1. Integrovaná vodovody) spojené s dobudovaním technickej a dopravnej ochrana a racionálne využívanie vôd infraštruktúry 3.1.3 koordinácia investi čných plánov Vodárenskej koncepcia budovania OS 2 Ochrana pred spolo čnosti a investi čných plánov obcí v budovaní kanaliza čného a vodovodného povod ňami a rekonštrukciách environmentálnej infraštruktúry systému 3.2.1 využitie existujúeho geotermálneho vrtu projekty využitia geotermálneho OS 3 Ochrana ovzdušia 3.2 koordinácia v Pav činej Lehote a v Liptovskej Kokave potenciálu Pacina Lehota a minimalizácia využívania zdrojov a Liptovská Kokava nepriaznivých vplyvov podzemných 3.2.2 zmapovanie geotermálneho potenciálu Liptova odborný materiálk využitiu zmeny klímy a možností jeho využitia geotermálneho potenciálu a minerálnych vôd OS 4 Odpadové 3.2.3 monitoring stavu minerálnych prame ňov zavedený systém monitorovania hospodárstvo v obciach, v ktorých sa pramene nachádzajú stavu minerálnych prame ńov a zmapovanie možností ich využitia OS 5 Ochrana 3.2.4 údržba a ochrana prírodných zdrojov pitnej vody projekty ochrany zdrojov pitnej a regenerácia prírodného a jej vhodné využívanie vody prostredia a krajiny 3.2.5 podpora rozvoja kúpe ľníctva v Liptove projekty v oblasti kúpe ľníctva

3.3.1 regulácia obecných potokov projekty regulácie obecných 3.3 úprava vodných potokov tokov 3.3.2 protierózne opatrenia projekty protieróznych opatrení a protipovod ňové 3.3.3 vybudovanie kanálov prívalových vôd projekty budovania kanálov Program cezhrani čnej prostredie Životné 3. opatrenia prívalových vôd spolupráce STRATEGICKÝ DOKUMENT 89 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova opatrenia 3.3.4 vytvorenie geomapy Liptova geomapa Liptova spolupráce SR – ČR 2007 - 2013 3.3.5 vytvorenie ak čných plánov protipovod ńových ak čné plány protipovod ňových opatrení opatrení OS 1: Rozvoj dostupnosti cezhrani čného územia 3.4.1 príprava programov využívania alternatívnych programy vyu źívania a životného prostredia 3.4 využívanie energií alternatívnych zdrojov energie alternatívnych zdrojov 3.4.2 podpora pestovania rýchlorastúcich drevín projekty pestovania energie (geotermálna rýchlorastúcich drevín energia, biomasa, 3.4.3 podpora projektov spracovania a využitia projekty spracovania a využitia Program slne čná energia...) biomasy biomasy cezhrani čnej spolupráce PL –SR 2007 – 2013 3.4.4 vybudovanie centrálneho logistického systému centrálny logistický systém OS 1: Rozvoj cezhrani čnej spracovania a využitia drevnej hmoty spracovania a vyu źitia biomasy infraštruktúry 3.4.5 podpora projektov využitia solárnej energie projekty využívania solárnej energie Opatrenie 1.2 : 3.4.6 zvýšenie osvety v oblasti vyu źívania publicita a využití alternatívnych Infraštruktúra životného zdrojov energie alternatívnych zdrojov energie pre všetky cie ľové prostredia skupiny 3.4.7 využitie skúseností krajín EÚ v oblasti projekty výmeny skúseností OS 2: Socioekonomický alternatívnych zdrojov energie v oblasti alternatívnych zdrojov rozvoj energie 3.5.1. výstavba kompostární projekty výstavby kompostární Opatrenie 2.2 Ochrana 3.5 optimalizácia 3.5.2 zefektívnenie separácie odpadov – osveta skvalitnený systém separovania prírodného a kultúrneho systému odpadového a informovanos ť ob čanov odpadov dedi čstva hospodárstva 3.5.3 monitoring a likvidácia čiernych skládok – systém monitorovania čiernych zavedenie penalizácie skládok 3.5.4 využitie skúseností krajín EÚ v oblasti projekty výmeny skúseností Program rozvoja vidieka odpadového hospodárstva v oblasti odpadového hospodárstva 3.6.1 organizovanie podujatí so zameraním na osvetu osveta v oblasti ochrany OS 2. Zlepšenie životného 3.6 osveta v oblasti v oblasti ochrany životného prostredia životného prostredia prostredia a krajiny ochrany prírody a 3.6.2 iniciovanie a podpora zavedenia mechanizmu mechanizmus kompenzácie krajiny a starostlivosti kompenzácie majetkovej ujmy vlastníkom Opatrenie 2.1 Opatrenia o životné prostredie a užívate ľom pôdy v chránenom území zamerané na trvalo 3.6.3 koordinácia aktérov ochrany životného projekty ochrany životného udržate ľné využívanie prostredia a krajiny v území rpostredia po ľnohospodárskej pôdy 3.6.4 iniciovanie spolo čných projektov subjektov ochrany životného prostredia a krajiny Opatrenie 2.2 Opatrenia zamerané na trvalo 3.6.5 podpora budovania informa čných bodov priamo informa ćne body v národných udržate ľné využívanie v národných parkoch parkoch lesnej pôdy 3.6.6 zvýšenie povedomia o návštevných poriadkoch osveta o návštevných poriadkoch národných parkov

STRATEGICKÝ DOKUMENT 90 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

3.6.7 zabezpe čenie ucelenosti siete NATURA 2000 osveta v oblasti NATURA 2000 v Liptove a osveta týmto územiam 3.6.8 podpora vytvorenia systému riešenia systém riešenia ekologických ekologických havárií havárií

Strategická oblas ť Špecifické ciele Aktivity Indikátory dopadu Súvisiace opera čné programy – fondy EU 4.1.1 vybudovanie siete lokálnych a hlavne sie ť združení CR ako destinácií 4.1 vybudovanie mikroregionálnych združení v cestovnom ruchu a ich Regionálny Opera čný destinácií ako územne vzájomná spolupráca Program príslušných celkov 4.1.2 špecializácia vybraných lokalít na konkrétnu systém produktových radov OS 3. Posilnenie regiónu ponuku CR vychádzajúcu z prírodného, historického kultúrneho potenciálu a kultúrneho potenciálu ako aj ľudského potenciálu regiónov a rozvoja CR 4.1.3 zavedenie prístupov trvaloudr źate ľného rozvoja systém manažmentu destinácií OP do tvorby destinácií Konkurencieschopnos ť a hospodársky rast 4.2.1 zabezpe čenie fungovania a modernizácie projekty modernizácie lyžiarskych 4.2 dobudovanie existujúcich lyžiarskych stredísk a zvýšenie kvality ich stredísk OS 3. Cestovný ruch infraštruktúry ponuky Opatrenie 3.1 Podpora cestovného ruchu 4.2.2 kvalitatívny posun ubytovávania v súkromí, zna čka kvality pre ubytovanie podnikate ľských aktivít zavedenie jednotných štandardov kvality a povinností v súkromí v cestovnom ruchu pre ubytovávate ľov 4.2.3 výstavba jazdeckých areálov a podpora chovu produkt agroturizmu Opatrenie 3.2 Rozvoj koní v súvislosti s agroturizmom informa čných služieb 4.2.4 dobudovanie areálu vodných športov produkt vodného turizmu cestovného ruchu, a budovanie a údržba vodných ciest prezentácie regiónov a Slovenska Cestovný ruch 4.

STRATEGICKÝ DOKUMENT 91 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

4.2.5 vytypovanie, budovanie a zna čenie cyklistických produkt cykloturistiky OP Informatizácia trás a ich využitie v zimnom období na bežecké spolo čnosti lyžovanie systém informa ćných centier 4.2.6 budovanie interaktívnych informa čných centier – ť modernizácia existujúcich informa čných centier OS 2. Rozvoj pamä ových a fondových inštitúcií a 4.2.7 funk čné využitie nevyužívaných budov projekty multifunk čných centier obnova ich národnej patriacich obciam na zria ďovanie polyfunk čných v obciach infraštruktúry centier (šport, kultúra, gastronómia) 4.2.8 úprava a rekonštrukcia schátraných objektov Opatrenie 2.1 Zlepšenie ubytovacích zariadení a ich racionálne využitie projekty rekonštrukcie obecných systémov získavania, 4.2.9 rekonštrukcia kultúrnych pamiatok v obciach objektov a ich využitie v CR spracovania a ochrany a ich následné využitie na ú čely cestovného ruchu obsahu zo zdrojov (pamätné izby, remeselnícke dvory, obecné múzeá pamä ťových a fondových a galérie,...) inštitúcií 4.2.10 komplexné vzdelávanie v oblasti poskytovania vzelávací systém v cestovnom

služieb cestovného ruchu pre všetky typy subjektov ruchu

CR Opatrenie 2.2 4.2.11 rekultivácia objektov po ľnohospodárskych projekty rekonštrukcie Digitalizácia obsahu družstiev na agroturistické zariadenia po ĺnohospodárskych družstiev pamä ťových a fondových inštitúcií, archivovanie a sprístup ňovanie digitálnych dát 4.3.1 tvorba poznávacích trás a atrakcií s historickým produkt poznávacieho CR Program cezhrani čnej 4.3 využitie kultúrno- zameraním spolupráce historického 4.3.2 koordinácia odborníkov na kultúru a históriu SR – ČR 2007 - 2013 potenciálu a využitie ich poznatkov v cestovnom ruchu v cestovnom ruchu 4.3.3 vydávanie lokálnych monografií, zameraných na systém vydávania publikácií OS 1: Podpora etnografiu, históriu, ľudové povesti, folklór, tradície, sociokultúrneho vznik a historický vývoj obcí, osobnosti a hospodárskeho rozvoja 4.3.4 zatraktívnenie archeologických lokalít – náu čné projekty zatraktívnenia cezhrani čného regiónu tabule, vidite ľné ozna čenia, umiestnenie expozícií na archeologických lokalít a spolupráce náleziská alebo do blízkych obcí 4.3.5 využitie baníckej histórie v dotknutých lokalitách sie ť atrakcií Program – menšie geoparky, múzeum v prírode, letné tábory cezhrani čnej spolupráce pre deti PL – SR 2007 – 2013 sie ť atrakcií 4.3.6 vybudovanie nových atrakcií na báze kultúrneho č a historického potenciálu Liptova OS 1 Rozvoj cezhrani nej infraštruktúry 4.3.7 organizovanie vzdelávacích seminárov vzelávací systém v cestovnom a worshopov na tému využitia kultúrneho ruchu Opatrenie 1.1 Komunika čná a historického potenciálu Liptova v cestovnom ruchu a dopravná infraštruktúra 4.3.8 zavedenie systému ozna čovania tradi čných jednotná zna čka pre „vyrobené výrobkov z Liptova zna čkou „made in Liptov“ v Liptove“ OS 2. Socioekonomický rozvoj STRATEGICKÝ DOKUMENT 92 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

4.3.9 využitie technických pamiatok ako atrakcií CR sie ť atrakcií rozvoj 4.4.1 vytvorenie podmienok pre spoluprácu a regionálne združenie CR Opatrenie 2.1 Rozvoj 4.4 zavedenie spolo čnú propagáciu v Liptove cezhrani čnej spolupráce koordinovaného 4.4.2 spracovanie stratégie rozvoja CR zavedený destina čný manažment v oblasti turizmu marketingu a destina čného manžmentu na úrovni destinácií CR a cestovného ruchu regiónu Liptova Opatrenie 2.2 Ochrana v regióne 4.4.3 príprava mestských a regionálnych turistických systém turistických trás prírodného a kultúrneho trás dedi čstva 4.4.4 spracovanie koncepcie regionálnej spolupráce zavedený destina čný manažment OS 3. Podpora miestnych medzi destináciami a domácimi i zahrani čnými iniciatív (Mikroprojekty) cestovnými kanceláriami 4.4.5 využívanie priamej osobnej propagácie regiónu: info cesty Program rozvoja vidieka info cesty pre zahrani čných, ale aj domácich touroperátorov 4.4.6 vytvorenie jednotného a atraktívneho imidžu zna čka CR Liptov a jednotný Liptova dizajn manuál 4.4.7 organizovanie spolo čnej ú časti na výstavách účas ť na výstavách a ve ľtrhoch OS 3. Kvalita života vo a ve ľtrhoch cestovného ruchu vidieckych oblastiach 4.4.8 vytypovanie kontaktných centier pre Liptov spolupráca s kontaktnými a diverzifikácia v krajinách EÚ centrami v zahrani čí vidieckeho hospodárstva 4.4.9 spracovanie imidžových, propaga čných jednotná propagácia Liptova a informa čných materiálov pre distribúciu v krajinách Opatrenie 3.2. Podpora EÚ činností v oblasti vidieckeho 4.4.10 zabezpe čenie silnej mediálnej a multimediálnej systém mediálnej podpory CR cestovného ruchu podpory regiónu CR Liptov 4.4.11 využitie podpory cestovného ruchu spolupráca s Liptákmi v zahrani čí prostredníctvom Liptákov žijúcich mimo región a najmä v zahrani čí 4.4.12 dobudovanie systému informa čných centier funk čný systém infoma čných centier 4.5.1 využitie regionálnych daností (prírodných, zavedenie produktových radov 4.5 vyprodukovanie kultúrnych, historických) na prípravu tematických komplexných produktov tematických produktov 4.5.2 zadefinovanie cie ľových príjazdových trhov a cielený marketing v cestovnom ruchu cie ľových skupín pre produkty CR ich cielené oslovovanie 4.5.3 podpora agro a etno turistiky na vidieku produkt vidieckeho turizmu (vidiecky CR) 4.5.4 podpora aktivít trvaloudržate ľných foriem CR - podpora trvaloudržate ľného ekoturizmu, kultúrneho turizmu a wellness turizmu turizmu 4.5.5 orientácia na budovanie produktov zážitkového po ćet produktov zážitkového turizmu turizmu STRATEGICKÝ DOKUMENT 93 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

4.5.6 využívanie gastronómie ako lákadla pre turistov po čet atraktivnych gastronomických zariadení 4.5.7 zapojenie lokálnych tradi čných výrobcov do po ćet zapojených tradi čných vytvárania komplexnej ponuky cestovného ruchu výrobcov 4.5.8 využívanie folklóru ako kultúrneho prvku po čet podujatí využite ľného v propagácie destinácie CR 4.5.9 využívanie tradícií a folklóru ako interaktívneho projekty výuky remesiel a tancov prvku v ponuke cestovného ruchu – výuka remesiel a tancov 4.5.10 zmapovanie možností adrenalínových športov produkt outdoorového turizmu v regióne a vytvorenie samostatného produktu cestovného ruchu

Strategická oblas ť Špecifické ciele Aktivity Indikátory dopadu Súvisiace opera čné programy – fondy EU 5.1.1 podpora zo strany obcí formou poskytnutia koordinovaný systém podpor ť 5.1 podpora malého zvýhodneného nájmu obecných priestorov na za čatie podnikania v obciach OP Zamestnanos a a stredného podnikania v mieste bydliska sociálna inklúzia podnikania (MSP) 5.1.2 informovanie MSP o kurzoch, seminároch a informa čný portál pre v regióne možnostiach získania finan čnej podpory podnikate ľov OS 1. Podpora rastu zamestnanosti 5.1.3 zmapovanie MSP pod ľa odvetví a vedenie aktuálna databáza MSP aktuálnej databázy subjektov regiónu Opatrenie1.2 Podpora 5.1.4 vytvorenie mechanizmu prenosu informácií tvorby a udržania a požiadaviek súkromný sektor – verejný sektor – projekty výmeny skúseností pracovných miest vedecké inštitúcie prostredníctvom zvýšenia 5.1.5 výmena skúseností s krajinami EÚ v oblasti adaptability pracovníkov, koordinácie MSP podnikov a podpory podnikania

5.2.1 koordinovaná lokalizácia priemyselných odvetví odborná štúdia OP do ur čitých zón a parkov Konkurencieschopnos ť 5.2 koordinované 5.2.2 spracovanie auditu potenciálu ľudských zdrojov auditorská správa a hospodársky rast budovanie v regióne pod ľa jednotlivých odvetví investi čného Podnikanie 5. prostredia

STRATEGICKÝ DOKUMENT 94 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova prostredia 5.2.3 jednotná propagácia investovania v regióne účas ť na minimálne troch Liptov v zahrani čí zahrani čných realitných ve ľtrhoch ro čne 5.2.4 mapovanie investi čných príležitostí a príprava databáza investi čných ponúk OS 1. Inovácie a rast atraktívnych investi čných ponúk konkurencieschopnosti 5.2.5 vytvorenie komunika čnej platformy obec - komunika čná platforma podnikate ĺ Opatrenie 1.2 Podpora 5.2.6 spracovanie odbornej štúdie potrieb rozvoja odborná štúdia spolo čných služieb pre priemyselných odvetví v regióne podnikate ľov projekty spolupráce stredných 5.3.1 zlepšenie komunikácie stredných škôl Opatrenie 1.3 Podpora škôl a zamestnávate ľov s perspektívnymi zamestnávate ľmi a vzájomná inova čných aktivít 5.3 spolupráca koordinácia uspokojovania potrieb v podnikoch školstva s 5.3.2 vyhotovenie štúdie dopytu podnikate ľov štúdia dopytu podnikate ľskou sférou a hlavných zamestnávate ľov po kvalifikovaných OS 2 Energetika zamestnancoch Opatrenie 2.1 Zvyšovanie odborná analýza 5.3.3 spracovanie odbornej a analýzy vzdelávacích energetickej efektívností na predmetov na stredných a vysokých školách strane výroby aj spotreby a 5.3.4 zhodnotenie možností doplnenia alebo zmeny doplnený u čebný plán stredných škôl zavádzanie progresívnych predmetov na školách s cie ľom zamera ť sa na technológií v energetike profesie, po ktorých je najvä čší dopyt v regióne 5.3.5 organizovanie dní kariéry pre žiakov všetkých podujatie dni kariéry Program rozvoja stredných škôl v regióne vidieka 5.3.6 informa čné stretnutia podnikate ľov a zástupcov informa čné stretnutia OS 1. Zvýšenie stredných škôl so žiakmi a ich rodi čmi už na konkurencieschopnosti základných školách sektora 5.3.7 vytvorenie partnerstiev medzi školami partnerstvá škôl po ľnohospodárstva a zamestnávate ľmi – finan čná podpora škôl a zamestnávate ĺov a lesného hospodárstva 5.3.8 modernizácia vzdelávacieho procesu a podpora po ćet škôl podporených firmami Opatrenie 1.1 Modernizácia stredných a vysokých škôl súkromným sektorom fariem 5.3.9 poskytovanie odborných stáži a brigád po čet odborných stáží a brigád študentom zo stredných škôl po čas prázdnin Opatrenie 1.2 Pridávanie v podnikoch hodnoty do 5.3.10 zavedenie celoživotného vzdelávania do po čet ponúk celoživotného po ľnohospodárskych ponuky škôl v regióne vzdelávania v databáze produktov a produktov 5.3.11 iniciovanie ponuky rekvalifika čných kurzov pre po čet rekvalifika čných kurzov lesného hospodárstva všetky vekové kategórie Opatrenie 1.3 Infraštruktúra 5.4.1 zavedenie alternatívnych po ľnohospodárskych po čet alternatívnych týkajúca sa rozvoja 5.4 podpora aktivít, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska údržby po ľnohospodárskych akti´vit a adaptácie samostatne krajinného rázu po ľnohospodárstva hospodáriacich po čet nezávislých štúdií 5.4.2 produktívna diskusia s ochranármi v dotknutých a lesného hospodárstva ro ľníkov oblastiach – vypracovanie štúdií ohrozenia typickej a remeselníkov na krajinnej scenérie nezávislými pozorovate ľmi Opatreni e 1.4 Zvýšenie vidieku STRATEGICKÝ DOKUMENT 95 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova vidieku 5.4.3 podpora rodinných fariem rastúci po čet fariem v regióne hospodárskej hodnoty lesov rozvoj tradi čných odvetví: v čelárstvo, ov čiarstvo, Opatrenie 1.5 Odbytové výroba z dreva a prútia, zber lie čivých bylín, koncep čná činnos ť záujmového organizácie výrobcov potravinárstvo – výroba ekologických produktov združenia remeselníkov Liptova 5.4.4 združovanie remeselníkov a spolo čné aktivity Opatrenie 1.6 Odborné 5.5 posilnenie 5.5.1 vybudovanie podnikov na spracovanie dreva a podniky drevospracujúceho vzdelávacie a informa čné tradi čných druhotnej drevnej hmoty v ich tradi čných lokalitách priemyslu aktivity priemyselných odvetví 5.5.2 rentabilná prevádzka škôlkárstva hospodárske výsledky lesných v regióne (drevársky, škôlok Opatrenie 1.7 Využívanie elektrotechnický) poradenských služieb 5.6 využitie bývalých 5.6.1 poskytovanie zvýhodnených nájomných po čet ponúk v databáze OS 3. Kvalita života vo priemyselných podmienok vidieckych oblastiach a po ľnohospodárskych 5.6.2 príprava a aktualizácia databázy nevyužívaných a diverzifikácia areálov pre pôvodný areálov s popisom ich vybavenosti a potrebami vidieckeho hospodárstva účel rekonštrukcie Opatrenie 3.1. Diverzifikácia smerom k nepo ľnohospodárskym činnostiam Opatrenie 3.2. Podpora činností v oblasti vidieckeho cestovného ruchu Opatrenie 3.3. Vzdelávanie a informovanie Opatrenie 3.4. SKUPINA OPATRENÍ: Obnova a rozvoj obcí, ob čianskej vybavenosti a služieb Opatrenie 3.3.5. Získanie zru čností, oživovanie a vykonávanie integrovaných stratégií rozvoja územia

STRATEGICKÝ DOKUMENT 96 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

5.2 Štruktúra cie ľov gminy Nowy Targ na roky 2007 - 2013

5.2.1 Rozvojová stratégia gminy Nowy Targ

Gmina ako samosprávna jednotka a je poverená a stará sa, aby každému ob čanovi spolo čnosti ako aj návštevníkovi bola zabezpe čená dobrá úrove ň verejných služieb a primerané podmienky na život a na uskuto čň ovanie činností prospešných pre spolo čnos ť a hospodárstvo a to všetko v rámci ústavných predpisov. Ciele uvedené v stratégii rozvoja Gminy Nowy Trag majú všeobecný charakter a sú navrhnuté na báze aktuálnych potrieb regiónu. Sú sformulované tak, aby čo najlepšie poukazovali na obslužnú úlohu administratívy a samosprávy.

Ciele sú sformulované tak, aby zah ŕň ali poh ľad jednotlivých spolo čenských skupín a zoh ľad ňujú strategické oblasti, ktoré je gmina zaviazaná spravova ť.

Vybrané prioritné oblasti zoh ľad ňujú analýzu sú časných trendov prostredia, o čakávania lokálnych obyvate ľov a identifikujú hlavné problémy a možností rozvoja gminy. Zhodnotenie týchto faktorov vyústilo do stanovenia Vízie a poslania gminy Nowy Trag a zah ŕň a strategické aspekty rozvoja gminy v perspektíve najbližších rokov.

Poslanie (Vízia) Gminy

„Cestovný ruch postavený na základe kultúrneho a prírodného bohatstva v súlade s trvalo udržate ľným rozvojom a využitím vlastných aj externých finan čných zdrojov ako hlavný zdroj rozvoja gminy Nowy Targ.“ tabu ľka 108: Štruktúra cie ľov gminy Nowy Targ Oblas ť Strategický cie ľ Špecifické ciele 1.1 Rozvoj ekonomiky 1.1.1 Ú ľavy z daní pre za čínajúcich podnikate ľov gminy Nowy Targ poskytujúcich pracovné príležitosti

1.1.2 Ú ľavy z daní pre za čínajúcich podnikate ľov poskytujúcich pracovné príležitosti 1.1.3 Vyhradenie územia pre rekrea čno-športové aktivity 1.1.4 Podpora rodinných firiem – služby, obchod, agroturistika 1.1.5 Sprostredkovanie informácií v oblasti ekonomiky – organizácia školení a pomoc pri získavaní zdrojov z eurofondov 1.2 Rozvoj infraštruktúry 1.2.1 Riešenie právneho stavu ciest 1.2.2 Oprava povrchov, stavba nových ciest, chodníkov a parkovacích plôch 1.2.3 Výstavba a rekonštrukcia vodovodnej siete 1.2.4 Výstavba a rekonštrukcia kanalizácií a ČOV 1.2.5 Protipovod ňové opatrenia 1.2.6 Plynofikácia 1.3 Propagácia 1.3.1 Propagácia gminy a spolupráca 1.3.2 Propagácia ponuky cestovného ruchu 1.3.3 Cezhrani čná spolupráca 1.4 výstavba 1.4.1 výstavba turistických chodníkov a výstavba infraštruktúry príjazdových ciest k turistickým a rekrea čným cestovného ruchu zónam

1.4.2 Podpora podnikate ľov v cestovnom ruchu –

1. Hospodárstvo 1. infraštruktúra a agroturistika, zjazdové lyžovanie

STRATEGICKÝ DOKUMENT 97 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

Oblas ť Strategický cie ľ Špecifické ciele 2.1 Celková realizácia 2.1.1 Odpadové hospodárstvo

infraštruktúry 2.1.2 Zmena palivovej základne zabezpe čujúcej ochranu 2.1.3 Koordinácia kožiarskych podnikov životného prostredia 2.1.4 Vytvorenie systému monitoringu životného prostredia 2.2 Tradi čné 2.2.1 Zvýšenie chovu oviec a realizovanie a ekologické ro ľníctvo koordinovaného výpasu lúk a lesníctvo 2.2.2 Racionalizácia lesného hospodárstva zameraná na ochranu a zvä čšenie lesných zásob

2. Životné 2. 2.2.3 Modernizácia spracovávania prostredie po ľnohospodárskych produktov a dreva 2.2.4Ochrana prírodného dedi čstva Oblasť Strategický cie ľ Špecifické ciele

3.1. Optimálne 3.1.1 Zavedenie systému v správe siete škôl zabezpe čená 3.1.2 Výstavba a modernizácia škôl vzdelanostno- 3.1.3 Zlepšenie vybavenia škôl vychovávacia základ ňa 3.1.4 Zvýšenie ponuky mimoškolských a starostlivos ť v ZŠ záujmových činností a MŠ 3.1.5 Zria ďovanie materských škôl 3.2 V zdravom tele 3.2.6 Zlepšenie športovej základne na školách zdravý duch 3.2.7 Finan čná podpora športových klubov a športových inštruktorov 3. Školstvo 3. 3.2.8 Sprístupnenie zimných športov verejnosti Oblas ť Strategický cie ľ Špecifické ciele

4.1 Zachovanie, rozvoj 4.1.1 Propagácia kultúry a ľudových tradícií (rozvoj a propagácia kultúrneho amatérskeho umenia) dedi čstva v regióne 4.1.2 Vytvorenie informa čnej základne 4.1.3 Rozvoj kultúrno-osvetových stredísk 4.1.4 Ochrana kultúrneho dedi čstva 4.1.5 Vzájomná spolupráca rôznych kultúrnych inštitúcií a organizácií 4. Kultúra 4.

Oblas ť Strategický cie ľ Špecifické ciele

5.1 Zlepšenie stavu 5.1.1 Zvýšenie verejného povedomia týkajúceho

ť bezpe čnosti na území sa ohrození gminy 5.1.2 Zlepšenie cestnej infraštruktúry 5.1.3 Príprava programov a zvýšenie investícií do

nos sociálnej sféry, zdravotnej starostlivosti

č a záchranných služieb 5.1.4 Získavanie prostriedkov na investície do zvyšovania bezpe čnosti 5.1.5Zlepšenie spolupráce so zástupcami inštitúcií zabezpe čujúcimi bezpe čnos ť 5. Bezpe 5.

Zdroj: Strategia rozwoju gminy Nowy Targ na lata 2007 – 2013

STRATEGICKÝ DOKUMENT 98 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

Záver

Tento dokument bol spracovaný ZMOL za výraznej pomoci Liptovskej regionálnej rozvojovej agentúry najmä Ing. Ivety Ninajovej, Mgr. Márie Tóthovej a za ZMOL Ing. Ľubice Vrlíkovej, Dagmar Jur čovej, Marcely Herichovej, Miroslava Babku a Phd. Desany Stromkovej.

Tento dokument nebol posudzovaný pod ľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vzh ľadom k tomu, že dokument nerieši konkrétne projektové aktivity. Posudzovanie bude nutné v prípade projektov, ktoré budú sp ĺň ať kritériá pod ľa prílohy č.8 citovaného zákona.

Zapracované pripomienky tabu ľka 109: Zoznam pripomienok k verzii dokumentu ur čenej na pripomienkovanie Pripomienka Strana Komentár Pripomienky Mesto Liptovský Hrádok Doplni ť medzi podniky : Výroba potravín a nápojov: Str. 17 Podniky doplnené Pe čivárne Lipt. Hrádok, S.r.o., Liptovská Porúbka OR-LI s.r.o. Dovalovo, Liptovský Hrádok Elektronický priemysel: Alcatel – Lucent Slovakia Str. 17 Podniky doplnené a.s., Liptovský Hrádok (pod týmto názvom pôsobí od septembra 2007) Eltec Valere s.r.o., Liptovský hrádok Str. 17 Podniky doplnené Tecwings Slovakia, s.r.o., Liptovský Hrádok Liptovské Múzeum v Ružomberku – doplni ť Str. 39 Názov upravený Národopisné múzeum v Liptovskom Hrádku, Banícky dom, Vyšná Boca Pripomienky mesto Liptovský Mikuláš Sociodemografická oblas ť - neaktuálne dáta Doplnili sa nové informácie, ktoré boli k dispozícii Doplni ť dáta - bývanie Doplnili sa nové informácie, ktoré boli k dispozícii Oblas ť školstva príliš rozsiahla Táto oblas ť bola skrátená a doplnená o ZŠ Kultúrne dedi čstvo nedostato čne spracované V prílohe uvedený zoznam NKP Chýba koncepcia CR Doplnená Chýba koncepcia podnikania Nie je k dispozícii SWOT analýza nie je potrebné uvádza ť celú Metodika uvedená v prílohe metodiku Zmeny jednotlivých SWOT kritérií Navrhnuté zmeny neakceptované z dôvodu použitej metodiky spracovania SWOT – kritéria sa vyberali na základe čiastkových SWOT analýz obcí – aby sa dosiahla čo najlepšia výpovedná hodnota skuto čného stavu z poh ľadu obcí. Chýba SWOT moderného regiónu Dôvod uvedený v na str. 69 v časti Moderný región Syntéza ohrození a príležitostí Str. 69 Kapitola 3.1.3 Výsledky vyplývajúce zo SWOT analýzy za jednotlivé strategické oblasti Pripomienky obec Smre čany Doplni ť zámer 2 malé okružné križovatky v obci Str. 78 Tento zámer spadá do zámeru: rekonštrukcia komunikácií – zapracované v texte na uvedenej

STRATEGICKÝ DOKUMENT 99 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

strane Spolo čný obecný úrad pre regionálny rozvoj Doplni ť informácie o okrese Ružomberok Neakceptované – dokument je nastavený pre oblas ť Horný Liptov – okres Liptovský Mikuláš, v inom prípade by tento dokument bol príliš rozsiahli Doplni ť viac informácií aj o Liptovskom Hrádku Str. 8 Boli doplnené základné informácie o meste vo formáte v akom sú informácie o Liptovskom Mikuláši. Viac informácií doplni ť o rastlinstve Str. 28 Doplnené Doplni ť navrhované aktivity cezhrani čnej Str. 44 Kapitola 1.14.1 Navrhované formy spolupráce cezhrani čnej spolupráce región Liptov a Gmina Nowy Targ

Doplni ť zo Stratégie rozvoja Gminy Nowy Targ Nedoplnené – v dokumente návrhy cezhrani čnej spolupráce Stratégia rozvoja Gminy Nowy Targ nie sú uvedené podrobnejšie informácie o zámeroch cezhrani čnej spolupráce – je tam opísaný región Liptov – prírodný potenciál v rozsahu – 1 strana. V tabu ľkách uvádzané stavy riešenia problémov Neakceptované – pripomienka v jednotlivých subiektoch zbyto čne podrobné neopodstatnená Oprava v texte str 43 – v pripomienkovanej verzii Vymazané dokumentu Organizácie podporujúce regionálny rozvoj – str. 43 Upravené – v pripomienkovanej verzii dokumentu Nie je potrebné uvádza ť zoznam stredných škôl Vymazané Úprava textu – zhodnotenie ak čného plánu Str. 63 Text upravený obsah nie a prioritných strategických oblastí z plánovacieho dokumentu na roky 2003- 2008 LIPTOV Uvies ť konkrétne aktivity v oblasti podnikania v CR Str. 19 Doplnená celá kapitola Cestovný ruch Chýba rozvoj dopravy, bezpe čnosti a boja s Nedoplnené kriminalitou Chýba zmapovanie podnikate ľkých subjektov, ktoré Nedoplnené – bolo by nutné by prichádzali do úvahy realizova ť sa uskuto čni ť oficiálny prieskum – v cezhrani čnej spolupráci náro čné na čas a organizáciu – môže sa to navrhnú ť ako projekt pre jeden zo subjektov pôsobiacich v oblasti rozvoja regiónu.

STRATEGICKÝ DOKUMENT 100 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

Zoznam príloh

Príloha č.1 - Po čet obyvate ľov v obciach okresu Liptovský Mikuláš Príloha č.2 – Stav technickej infraštruktúry v obciach okresu Liptovský Mikuláš Príloha č.3 - Chránené územia okres Liptovský Mikuláš Príloha č.4 - Navrhované územia európskeho významu okres Liptovský Mikuláš Príloha č.5 - Zoznam kultúrnych pamiatok a ich stav v okrese Liptovský Mikuláš Príloha č.6 - Metodika a numerické spracovanie SWOT analýzy Príloha č.7 - Zoznam obcí v IPR a KPR, Metodika a kritéria pre výber inova čných a kohéznych pólov rastu

Zoznam skratiek

NKP - Národná kultúrna pamiatka NAPANT - Národný park Nízke Tatry TANAP - Tatranský Národný park CR - Cestovný ruch ZMOL - Združenie miest a obcí Liptova LRRA - Liptovská regionálna rozvojová agentúra ŽSK - Žilinský samosprávny kraj UPN - Územný plán VÚC - Vyšší územný celok LM - Liptovský Mikuláš ŠÚ SR - Štatistický úrad Slovenskej republiky KS ŠÚ - Krajská správa štatistického úradu SĽDB - S čítanie ľudu, domov a bytov SODB - S čítanie obyvate ľov, domov a bytov ÚPSVaR - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny MŽP SR - Ministerstvo životného prostredia SKV - Skupinový vodovod VÚVH - Výskumný ústav vodného hospodárstva ŽP - Životné prostredie ČOV - Čistiare ň odpadových vôd SOPSR - Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky ÚGKK - Úrad geodézie kartografie a katastra OZE - Obnovite ľný zdroj energie MŠ - Materská škola ZŠ - Základná škola SŠ - Stredná Škola IBV - Individuálna bytová výstavba EÚ - Európska únia STRATEGICKÝ DOKUMENT 101 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

HDP - Hrubý domáci produkt PP - Priemyselný park TP - Technologický park NsP - Nemocnica s Poliklinikou OA - Obchodná akadémia DOŠ - Div čenská odborná škola SOU - Stredné odborné u čilišite SPŠ - Stredná priemyselná škola GPMB - Galérie Petra Michala Bohú ňa INTERREG - Program cezhrani čnej spolupráce NUTS III - Nomenklatúra územných štatistických jednotiek DFS - Detský folklórny súbor ĽH - Ľudová hudba CV Č - Centrum vo ľného času SVS a.s. - Severoslovenská vodárenská spolo čnos ť, a. s. ISPA - finan čný nástroj EÚ s cie ľom pomôc ť kandidátskym krajinám v oblasti dopravy a životného prostredia ešte pred ich vstupom do Únie. OV - Odpadové vody NV SR - Nariadenie vlády SR KO - Komunálny odpad TKO - Tuhý komunálny odpad YMCA - Miestne združenie OZ – Ob čianske združenie PD - Projektová dokumentácia OPZI - Opera čný program Základná infraštruktúra FSR - Fond sociálneho rozvoja SWOT - Strengths, Weakneses, Opportunities, Threats - interná (silné a slabé stránky) a externá analýza (príležitosti a ohrozenia) NFP - Nenávratný finan čný príspevok

STRATEGICKÝ DOKUMENT 102 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

Zoznam tabuliek tabu ľka 1. Obce a mestá okresu Liptovský Mikuláš ...... 7 tabu ľka 2: základné údaje o meste Liptovský Mikuláš ...... 8 tabu ľka 3: Základné údaje o meste Liptovský Hrádok ...... 8 tabu ľka 4. Aktuálny stav spracovanosti územno-plánovacej dokumentácie ...... 8 tabu ľka 5: Po čet obyvate ľov okresu Liptovský Mikuláš k 30.6.2007...... 9 tabu ľka 6. Vývoj po čtu obyvate ľov od roku 1997 do roku 2003 ...... 9 tabu ľka 7. Prirodzený prírastok (úbytok) obyvate ľstva od roku 1997 do roku 2003...... 9 tabu ľka 8: Porovnanie prirodzeného pohybu obyvate ľstva okresu Liptovský Mikuláš, Žilinského kraja a SR v r. 2006:...... 9 tabulka 9: Veková štruktúra obyvate ľstva k 31.12.2006:...... 9 tabu ľka 10. Národnostná štruktúra obyvate ľstva v roku 2003...... 10 tabu ľka 11: Porovnanie štruktúry obyvate ľstva pod ľa náboženského vyznania okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj, SR (r. 2001) - najviac zastúpené cirkvi ...... 10 tabu ľka 12: Porovnanie vzdelanostnej štruktúry obyvate ľstva pod ľa SODB 2001 (obyv. nad 16 rokov): ...... 11 tabu ľka 13. Ekonomicky aktívne obyvate ľstvo z evidencie nezamestnanosti...... 11 tabu ľka 14. Ekonomicky aktívne obyvate ľstvo pod ľa najvyššieho ukon čeného stup ňa vzdelania v r. 2001...... 11 tabu ľka 15. Vývoj po čtu evidovaných uchádza čov o zamestnanie a miery evidovanej nezamestnanosti ...... 11 tabu ľka 16. Vzdelanostná štruktúra nezamestnaných v ŽSK v rokoch 2001, 2004 a 2005...... 12 tabu ľka 17. Priemerná mesa čná mzda zamestnancov ...... 13 tabu ľka 18. Odchádzka a dochádzka do zamestnania, škôl a učenia v roku 2001 ...... 13 tabu ľka 19:Stav bytového fondu v okrese Liptovský Mikuláš k 31.12.2003...... 13 tabu ľka 20. Stav domového fondu...... 13 tabu ľka 21: Byty - dokon čené pod ľa: územie, Byty, typ ukazovate ľa a rok ...... 13 tabu ľka 22: Byty - vybrané ukazovatele pod ľa: územie, typ ukazovate ľa a rok ...... 14 tabu ľka 23. Fyzické osoby – podnikatelia pod ľa právnych noriem...... 14 tabu ľka 24: Po čet živnostníkov pod ľa druhu podnikania v okrese Liptovský Mikuláš od roku 2001 do roku 2006...... 14 tabu ľka 25: Právnické osoby – pod ľa právnych noriem ...... 15 tabu ľka 26: Po čet podnikov v okrese Liptovský Mikuláš od roku 2001 do roku 2006...... 15 tabu ľka 27. Podniky pod ľa vybraných druhov vlastníctva v roku 2005 ...... 16 tabu ľka 28. Podniky pod ľa po čtu zamestnancov...... 16 tabu ľka 29. Vybrané ukazovatele za priemyselné závody kraja ...... 16 tabu ľka 30. Podiel okresov na tržbách za vlastné výkony a tovar v % ...... 17 tabu ľka 31. Priemerná nominálna mesa čná mzda zamestnanca ...... 17 tabu ľka 32. Najvýznamnejší zahrani ční investori ...... 18 tabu ľka 33. Lokality priemyselných parkov posúdených z hľadiska vplyvov na životné prostredie...... 18 tabu ľka 34. Priemyselné parky v ŽSK - etapa návrh do r. 2015...... 18 tabu ľka 35. Po čet podnikov a živnostníkov podnikajúcich v po ľnohospodárstve, po ľovníctve a lesníctve v okrese LM ...... 19 tabu ľka 36. Preh ľad ukazovate ľov v stavebníctve za podniky s 20 a viac zamestnancami ...... 19 tabu ľka 37: Štatistika cestovného ruchu regiónu LIPTOV v rokoch 2001-2006...... 20 tabu ľka 38: Kapacity ubytovacích zariadení pod ľa druhu za rok 2006 v okrese Liptovský Mikuláš ..... 21 tabu ľka 39: Výkony ubytovacích zariadení pod ľa druhu za rok 2006 v okrese Liptovský Mikuláš ...... 21 tabu ľka 40: Kapacity ubytovacích zariadení cestovného ruchu za roky 2001 - 2006 ...... 22 STRATEGICKÝ DOKUMENT 103 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova tabu ľka 41: Výkony ubytovacích zariadení cestovného ruchu za roky 2001 - 2006 ...... 22 tabu ľka 42. D ĺžka vodovodnej siete v okrese Liptovský Mikuláš v km do roku 2003...... 23 tabu ľka 43. D ĺžka a po čet vodovodných prípojok za vodárenské závody v okrese Liptovský Mikuláš do roku 2003...... 23 tabu ľka 44. D ĺžka kanaliza čnej siete v okrese Liptovský Mikuláš do roku 2003...... 23 tabu ľka 45. D ĺžka a po čet kanaliza čných prípojok za vodárenské závody v okrese Liptovský Mikuláš do roku 2003...... 23 tabu ľka 46. Preh ľad ČOV v roku 2003 ...... 24 tabu ľka 47. Rozloha ve ľkoplošných chránených území...... 25 tabu ľka 48. Preh ľad navrhovaných chránených vtá čích území v ŽSK...... 25 tabu ľka 49. Produkcia odpadu a nakladanie s odpadom v okrese Liptovský Mikuláš v r. 2004...... 26 tabu ľka 50. Skládky odpadov v okrese Liptovský Mikuláš ...... 26 tabu ľka 51. Spa ľovne odpadov...... 26 tabu ľka 52. Geotermálne zariadenia ...... 26 tabu ľka 53. Úhrnné hodnoty druhov pozemkov (v ha) ...... 27 tabu ľka 54. Hodnotenie vývoja po ľnohospodárskeho pôdneho fondu v r. 2001 a r.2006...... 27 tabu ľka 55. Vyhradené ložiská v zmysle § 43 ods. 6 zákona č. 558/2001 Z.z...... 27 tabu ľka 56. Ložiská nevyhradených nerastov - štrkopiesky a piesky ...... 27 tabu ľka 57. Podiel jednotlivých úrovní stavu ŽP v okrese LM a LM pod ľa environmentálnej regionalizácie SR k 31.12. 2001...... 28 tabu ľka 58. Spotreba palív, elektriny, tepla pod ľa: územie, typ ukazovate ľa a rok...... 28 tabu ľka 59. Preh ľad významných vodných elektrární v ŽSK ...... 29 tabu ľka 60. Preh ľad termínov výstavby dia ľnic a rýchlostných komunikácií, týkajúcich sa okolia LM.. 31 tabu ľka 61. Preh ľad horských priechodov v okrese LM ...... 31 tabu ľka 62: Zoznam základných škôl v okrese Liptovský Mikuláš ...... 32 tabu ľka 63: Zoznam špeciálnych základných škôl v okrese Liptovský Mikuláš ...... 32 tabu ľka 64. Preh ľad po čtu žiakov stredných škôl v zria ďovate ľskej pôsobnosti Žilinského kraja v školskom roku 2006/2007...... 33 tabu ľka 65. Pasportizácia športových objektov stredných škôl v zria ďovate ľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja ...... 36 tabu ľka 66. Po čet lôžok a zamestnancov v nemocniciach...... 37 tabu ľka 67. Hospodársky výsledok nemocníc v tis.Sk ...... 37 tabu ľka 68. Nemocnica s poliklinikou - Liptovský Mikuláš...... 38 tabu ľka 69. Agentúry domácej ošetrovate ľskej starostlivosti (ADOS)...... 38 tabu ľka 70. Zariadenia sociálnych služieb v zria ďovate ľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja...... 38 tabu ľka 71: Zariadenia sociálnych služieb, ktorých zria ďovate ľom je mesto Liptovský Mikuláš...... 39 tabu ľka 72. Preh ľad po čtu regionálnych kultúrnych organizácií...... 40 tabu ľka 73: Zoznam aktívnych folklórnych skupín v regióne Liptova za rok 2007...... 42 tabu ľka 74. Pamiatkové zóny (vyhlásené)...... 42 tabu ľka 75. Významné objekty národných kultúrnych pamiatok ...... 42 tabu ľka 76. Zoznam obcí a počet obyvate ľov Gminy Nowy Targ ku d ňu 31.12.2003 ...... 43 tabu ľka 77. Hodnotenie naplnenia priorít a aktivít zadefinovaných v Koncepcii rozvoja stredného školstva v ŽSK a v koncep čnom dokumente Racionalizácia siete stredných škôl a školských zariadení v zria ďovate ľskej pôsobnosti ŽSK ...... 46 tabu ľka 78. Hodnotenie naplnenia cie ľov zadefinovaných v Koncepcii rozvoja starostlivosti o mládež v ŽSK...... 46 tabu ľka 79. Hodnotenie regionálne významných aktivít zameraných na rozvoj ľudských zdrojov v okrese Liptovský Mikuláš v rokoch 2004 - 2006...... 47

STRATEGICKÝ DOKUMENT 104 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova tabu ľka 80. Hodnotenie využitia finan čných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ v oblasti zdravotníctva v rokoch 2004 - 2006 ...... 47 tabu ľka 81. Hodnotenie naplnenia priorít a aktivít zadefinovaných v Koncepcii sociálnych služieb, sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva v ŽSK...... 47 tabu ľka 82. Hodnotenie využitia finan čných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ v oblasti sociálnych služieb, sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva v rokoch 2004 - 2006 ...... 47 tabu ľka 83. Hodnotenie realizovaných opatrení na zlepšenie technického stavu múzeí v regióne Liptov v rokoch 2004 - 2006...... 47 tabu ľka 84. Hodnotenie stavu riešenia najzávažnejších problémov, resp. slabých stránok galérií zadefinovaných v Koncepcii kultúry ŽSK ...... 48 tabu ľka 85. Hodnotenie realizovaných opatrení na zlepšenie technického stavu galérie v rokoch 2004 - 2006...... 48 tabu ľka 86. Hodnotenie realizovaných opatrení na zlepšenie technic. stavu LOS v rokoch 2004 - 2006 ...... 48 tabu ľka 87. Hodnotenie stavu riešenia najzávažnejších problémov, resp. slabých stránok regionálnych knižníc zadefinovaných v Koncepcii kultúry ŽSK ...... 48 tabu ľka 88. Hodnotenie realizovaných opatrení na zlepšenie technického stavu regionálnych knižníc v rokoch 2004-2006...... 49 tabu ľka 89. Hodnotenie využitia finan čných prostriedkov z predvstupových a štrukturálnych fondov EÚ v oblasti rozvoja kultúry v rokoch 2004 – 2006 ...... 49 tabu ľka 90. Hodnotenie stavu spracovanosti územno-plánovacej dokumentácie (ÚPD) v rokoch 2004 - 2006...... 49 tabu ľka 91. Hodnotenie využitia finan čných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ na podporu vypracovania územno-plánovacej (ÚPD) a sociálno-hospodárskej programovej dokumentácie (PHSR) v rokoch 2004 - 2006...... 49 tabu ľka 92. Hodnotenie využitia finan čných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ v oblasti výskumu a vývoja v rokoch 2004 - 2006 ...... 50 tabu ľka 93. Hodnotenie využitia finan čných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ v oblasti rozvoja cestovného ruchu v rokoch 2004 - 2006 ...... 50 tabu ľka 94. Hodnotenie využitia finan čných prostriedkov z fondov EÚ v oblasti plynofikácie a zlepšenia palivovej základne v rokoch 2004 – 2006 ...... 50 tabu ľka 95. Hodnotenie využitia finan čných prostriedkov z fondov EÚ v oblasti odkanalizovania odpadových vôd v rokoch 2004 - 2006 ...... 50 tabu ľka 96. Hodnotenie využitia finan čných prostriedkov z Kohézneho fondu v oblasti napojenia obyvate ľstva na verejný vodovod a odkanalizovanie v rokoch 2004 - 2006 ...... 50 tabu ľka 97. Hodnotenie využitia finan čných prostriedkov z fondov EÚ v oblasti využívania obnovite ľných zdrojov energie v rokoch 2004 - 2006...... 50 tabu ľka 98. Hodnotenie vývoja po ľnohospodárskeho pôdneho fondu v rokoch 2004 - 2006...... 51 tabu ľka 99. Hodnotenie využitia finan čných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ v oblasti po ľnohospodárstva a rozvoja vidieka v rokoch 2004 - 2006...... 51 tabu ľka 100. Investi čné požiadavky nemocnice s poliklinikou Liptovský Mikuláš roky 2005, 2006...... 58 tabuľka 101. Čerpanie pomoci zo štrukturálnych fondov Európskej únie ...... 58 tabu ľka 102. Realizované projekty ...... 64 tabu ľka 103. Strategické oblasti rozvoja obcí okresu Liptovský Mikuláš ...... 66 tabu ľka 104. Vybrané kritéria SWOT analýzy ...... 67 tabu ľka 105. Rozdelenie územných oblastí ...... 71 tabu ľka 106. Projektové zámery a ich charakteristika:...... 72 tabu ľka 107. Štruktúra cie ľov a aktivít Horného Liptova na roky 2007 - 2013 ...... 85 tabu ľka 108: Štruktúra cie ľov gminy Nowy Targ ...... 97 tabu ľka 109: Zoznam pripomienok k verzii dokumentu ur čenej na pripomienkovanie ...... 99

STRATEGICKÝ DOKUMENT 105 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013

ZMOL Združenie miest a obcí Liptova

Zoznam grafov graf 1. Zastúpenie detí a mládeže do 26 rokov v regiónoch ŽSK k 31.12.2003 ...... 10 graf 2: Miera nezamestnanosti v okrese Liptovský Mikuláš – rok 2007 v %...... 12 graf 3. Po čet evidovaných nezamestnaných mladých ľudí (vo veku 15 – 24 rokov) pod ľa regiónov Žilinského samosprávneho kraja k 1.1.2004 ...... 12 graf 4: Podiel jednotlivých druhov podnikov v okrese Liptovský Mikuláš v roku 2006...... 15 graf 5. Po čet základných, stredných a vysokých škôl v Žilinskom samosprávnom kraji (bez rozdielu zria ďovate ľa) k 1.9.2004...... 33 graf 6. Demografický vývoj po čtu perspektívnych žiakov 1. ro čníka stredných škôl v regióne Liptov v školských rokoch 2002/2003 – 2016/2017 ...... 34 graf 7. Po čet žiakov súboru integrovaných skupín študijných a učebných odborov stredných škôl v zria ďovate ľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v regióne Liptov v školskom roku 2006/2007...... 34 graf 8. Kapacita stredných škôl v zria ďovate ľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v regióne Liptov pod ľa typov stredných škôl k 30. 06. 2007 ...... 35 graf 9. Po čet jazykových, po číta čových a odborných u čební stredných škôl v zria ďovate ľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v regióne Liptov k 30. 06. 2007...... 35 graf 10. Pasportizácia športových objektov stredných škôl v zria ďovate ľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v regióne Liptov k 30. 06. 2006...... 36 graf 11. Celkový po čet návštevníkov v galériách v rokoch 2000 - 2002 ...... 41 graf 12. Technická a ob čianska vybavenos ť- Percentuálne zastúpenie jednotlivých zámerov ...... 74 graf 13. Technická a ob čianska vybavenos ť - Územné oblasti...... 75 graf 14. Moderný región - Percentuálne zastúpenie jednotlivých zámerov ...... 77 graf 15. Moderný región - Územné oblasti ...... 77 graf 16. Životné prostredie - Percentuálne zastúpenie jednotlivých zámerov...... 78 graf 17. Životné prostredie - Územné oblasti ...... 79 graf 18. Cestovný ruch - Percentuálne zastúpenie jednotlivých zámerov ...... 81 graf 19. Cestovný ruch - Územné oblasti ...... 81 graf 20. Podnikanie - Percentuálne zastúpenie jednotlivých zámerov...... 83 graf 21. Podnikanie - Územné oblasti ...... 83

Zoznam máp mapa 1: Okres Liptovský Mikuláš (Horný Liptov)...... 7 mapa 2: Chránené územia v okrese Liptovský Mikuláš ...... 25

STRATEGICKÝ DOKUMENT 106 ROZVOJ REGIÓNU LIPTOVA A GMINY NOWY TARG v rokoch 2007 - 2013