Diplomová Práca)

SLOVENSKÁ PO ĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA 2118948

MOŽNOSTI VYUŽITIA POTENCIÁLU REKREA ČNEJ KRAJINY V HORNONITRIANSKOM REGIÓNE

2010 Eva Komžíková, Bc. SLOVENSKÁ PO ĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁNEHO ROZVOJA

MOŽNOSZI VYUŽITIA POTENCIÁLU REKREA ČNEJ KRAJINY V HORNONITRIANSKOM REGIÓNE

(Diplomová práca)

Manažment rozvoja vidieckej krajiny Študijný program: a vidieckeho turizmu

Študijný odbor: 3.3.5. Verejná správa a regionálny rozvoj

Školiace pracovisko: Katedra trvalo udržate ľného rozvoja

Školite ľ: Magdaléna Bezáková, RNDr.

Nitra, 2010 Eva Komžíková, Bc.

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Eva Komžíková vyhlasujem, že som závere čnú prácu „Možnosti využitia potenciálu rekrea čnej krajiny v Hornonitrianskom regióne“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry. Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 22. Apríla 2010

Eva Komžíková

Po ďakovanie

Touto cestou vyslovujem po ďakovanie pani RNDr. Magdaléne Bezákovej za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní diplomovej práce.

Abstrakt Cie ľom diplomovej práce je zhodnoti ť prírodný a kultúrno-historický potenciál rekrea čnej krajiny v regióne Horná Nitra. Územie regiónu Horná Nitra bolo vymedzené na základe Regionalizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike. Obsahom potenciálu krajiny pre cestovný ruch sú všetky využite ľné zdroje, ktorý má daný región k dispozícii pre cestovný ruch. Zložky prírodného potenciálu ur čujú kvalitu prírodného prostredia a jeho vhodnos ť na využívanie v cestovnom ruchu. Sú limitujúcim faktorom rozvoja cestovného ruchu na danom mieste, majú kladný alebo záporný vplyv na ďalší jeho rozvoj. Pri hodnotení prírodných predpokladov krajiny pre rozvoj cestovného ruchu podáme analýzu jednotlivých zložiek prírodného prostredia – reliéfu krajiny, klímy, vodstva, rastlinstva a živo číšstva. Z kultúrno-historického potenciálu rekrea čnej krajiny v práci hodnotíme kultúrno-historické pamiatky, kultúrne zariadenia a kultúrno-športové podujatia, konajúce sa v regióne Horná Nitra. Hornonitriansky región má celoro čnú časovú využite ľnos ť s prevládajúcou letnou sezónou. Prevláda krátkodobý cestovný ruch s rekrea čnými činnos ťami – pešia turistika, cykloturistika, vodné športy, návšteva kultúrno-historických pamiatok, lyžovanie, návšteva kultúrnych, športových a iných podujatí a kúpe ľný pobyt. Na záver práce navrhujeme na základe analýzy prírodného a kultúrno-historického potenciálu možné a efektívnejšie využitie územia pre cestovný ruch.

Kľúčové slová : cestovný ruch, prírodný potenciál pre cestovný ruch, kultúrno-historický potenciál pre cestovný ruch, rekrea čné využitie krajiny

Zusammenfassung Ziel der vorliegenden Diplomarbeit ist, das Naturpotenzial und das kulturhistorischen Potenzial in der Region Horna Nitra zu beurteilen. Das Gebiet der Region Horna Nitra wurde auf dem Grund des Dokuments Regionalisation des Fremdenverkehrs in der Slowakei definiert. Das Naturpotential hat die große Bedeutung von Standpunkt der funktionellen Ausnutzung eines Raumes. Die Komponenten des Naturpotenzials stellen die Qualität der Naturumwelt und ihre Eignung zur Nutzung im Fremdenverkehr fest. Sie sind ein grenzender Faktor von Entwicklung des Fremdenverkehrs in einem bestimmten Ort und sie haben positiven oder negativen Einfluss auf seinen weiteren Aufstieg. Die Naturhintergrunde sind aus dem Standpunkt des Fremdenverkehrs sehr wichtig. Wir werden zuerst die Komponenten von Naturumwelt analysieren – das Relief, das Gewässer, das Klima, die Fauna und die Flora. Aus dem kulturhistorischen Potenzial beurteilen wir die kulturhistorischen Denkmäler, kulturellen Einrichtungen, kulturellen und sportlichen Veranstaltungen, die in der Region Horna Nitra stattfinden. Die Region hat die ganzjährige Ausnutzbarkeit mit der übergreifenden Sommersaison. Hier dominiert kurzlebiger Fremdenverkehr mit Erholungsaktivitäten wie: die Touristik, die Fahrradtouristik, die Wassersportarten, der Besuch der kulturhistorischen Denkmäler, das Skilaufen, Besuch der Badeorten oder der Besuch der verschiedenen Veranstaltungen. Zum Schluss dieser Diplomarbeit schlagen wir auf dem Grund der Analysis des Naturpotenzials und kulturhistorischen Potenzial effektivere Ausnutzung des Gebietes für den Bedarf des Fremdenverkehrs vor.

Die Schlüsselwörter: der Fremdenverkehr, das Naturpotential für den Fremdenverkehr, kulturhistorischen Potenzial für den Fremdenverkehr, die Erholungsnutzung der Landschaft

Obsah

Zoznam skratiek ...... 9 Úvod ...... 10 1 Preh ľad o sú časnom stave riešenej problematiky ...... 12 1.1 Cestovný ruch a rekreácia ...... 12 1.2 Formy cestovného ruchu ...... 13 1.2.1 Vidiecky turizmus a agroturistika ...... 16 1.2.2 Ekologický cestovný ruch a ekoturizmus ...... 18 1.2.3 Kúpe ľný cestovný ruch ...... 19 1.2.4 Kultúrny cestovný ruch ...... 20 1.2.5 Rekrea čný cestovný ruch, turistika a cykloturistika ...... 20 1.3 Rekrea čný potenciál ...... 22 1.3.1 Prírodný potenciál pre cestovný ruch...... 23 1.3.1.1 Reliéf ...... 23 1.3.1.2 Klíma ...... 25 1.3.1.3 Vodstvo ...... 27 1.3.1.4 Rastlinstvo ...... 28 1.3.1.5 Živo číšstvo ...... 29 1.3.1.6 Chránené územia ...... 29 1.3.2 Kultúrno-historický potenciál pre cestovný ruch ...... 31 1.4 Rekrea čná krajina ...... 33 1.5 Región ...... 34 1.5.1 Región cestovného ruchu ...... 35 2 Cie ľ práce ...... 37 3 Metodika práce ...... 38 4 Výsledky práce ...... 40 4.1 Socioekonomická charakteristika územia ...... 40 4.2 Hodnotenie prírodného potenciálu rekrea čnej krajiny v Hornonitrianskom regióne ...... 41

4.2.1 Reliéf ...... 41 4.2.1.1 Tríbe č ...... 42 4.2.1.2 Strážovské vrchy ...... 42 4.2.1.3 Považský Inovec ...... 43 4.2.1.4 Žiar ...... 43 4.2.1.5 Vtá čnik ...... 44 4.2.1.6 Podunajská pahorkatina ...... 44 4.2.1.7 Hornonitrianska kotlina...... 44 4.2.2 Klíma ...... 45 4.2.3 Vodstvo ...... 46 4.2.4 Rastlinstvo ...... 48 4.2.5 Živo číšstvo ...... 49 4.3 Ochrana prírody ...... 50 4.3.1 CHKO Ponitrie ...... 50 4.3.2 CHKO Strážovské vrchy ...... 50 4.3.4 PR Buchlov ...... 51 4.3.5 PR Makovište ...... 51 4.3.6 NPP Prepoštská jasky ňa ...... 52 4.3.7 PP Hradisko...... 52 4.3.8 CHVÚ Strážovské vrchy a CHVÚ Malá Fatra ...... 52 4.4 Hodnotenie kultúrno-historického potenciálu rekrea čnej krajiny v Hornonitrianskom regióne ...... 53 4.4.1 Kultúrno –historické pamiatky...... 53 4.4.1.1 Architektonické pamiatky- Hrady, zámky, kaštiele ...... 53 4.4.1.2 Architektonické – mestské historické celky ...... 56 4.4.1.3 Architektonické pamiatky – sakrálne stavby ...... 58 4.4.1.4 Pamiatky parkovej architektúry ...... 60 4.4.1.5 Národno-historické pamiatky ...... 63 4.4.1.6 Pamiatky ľudovej architektúry ...... 63

4.4.1.7 Archeologické lokality ...... 63 4.4.2 Kultúrne zariadenia ...... 65 4.4.2.1 Tribe čské múzeum v Topo ľč anoch ...... 65 4.4.2.2 Hornonitrianske múzeum Prievidza ...... 65 4.4.2.3 Múzeum praveku v Bojniciach ...... 66 4.4.2.4 Apponyiho múzeum v Oponiciach ...... 66 4.4.2.5 Múzeum kultúry karpatských Nemcov ...... 66 4.4.2.6 Hornonitrianska hvezdáre ň v Partizánskom ...... 66 4.4.3 Kultúrne a športové podujatia ...... 67 4.4.3.1 Podujatia organizované múzeami ...... 67 4.4.3.2 Folklórne podujatia ...... 67 4.4.3.3 Hudobné a divadelné podujatia ...... 67 4.4.3.4 Športové podujatia ...... 68 4.5 Rekrea čné využitie ...... 68 4.5.1 Vodná turistika a kúpe ľná rekreácia ...... 69 4.5.2 Turistika ...... 70 4.5.3 Cykloturistika ...... 71 4.5.4 Zimný turizmus, lyžovanie ...... 72 4.5.5 Kultúrno - poznávací turizmus ...... 73 4.5.6 Po ľovnícky turizmus a rybolov ...... 74 4.6 SWOT analýza cestovného ruchu Hornonitrianskeho regiónu ...... 75 4.7 Návrhy využitia potenciálu pre cestovný ruch v Hornonitrianskom regióne 77 4.7.1 Vidiecka turistika, agroturistika a ekoturizmus ...... 77 4.7.1.1 Vidiecky penzión ...... 78 4.7.1.2 Pozorovanie vtákov (Birdwatching) ...... 79 4.7.1.3 Cyklotrasa „Bicyklom za históriou“ ...... 79 4.7.1.4 Vnemový relaxa čný park ...... 80 4.7.2 Návrhy na ďalšie využitie ...... 80 Záver ...... 82

Zoznam použitej literatúry ...... 85 Prílohy ...... 92

Zoznam skratiek

CHKO chránená krajinná oblas ť CHA chránený areál CHVÚ chránené vtá čie územie PP prírodná pamiatka NPP národná prírodná pamiatka PR prírodná rezervácia NPR národná prírodná rezervácia CR cestovný ruch SR Slovenská republika

Úvod

Cestovný ruch je jedno z najs ľubnejších a najrýchlejšie sa rozrastajúcich odvetví slovenského hospodárstva. Slovensko má ve ľmi dobré prírodné podmienky i geografické postavenie pre rozvoj cestovného ruchu. Na relatívne malom území ponúka zachovalé prírodné bohatstvo a zmes nieko ľkých kultúr. Viac ako polovicu územia krajiny tvoria horské oblasti, čo dáva dobré predpoklady pre rozvoj horskej turistiky a zimného cestovného ruchu. Vidiecky charakter ponúka takmer ideálne podmienky pre agroturistiku. Ďalším benefitom sú termálne a minerálne pramene, ktorých je vyše tisíc. Podmienky pre celoro čný rozvoj kúpe ľného i zdravotného cestovného ruchu sú preto taktiež otvorené. Prírodné bohatstvo dop ĺň ajú kultúrne a historické pamiatky – prvok atraktívnosti najmä pre zahrani čných turistov. Potenciál cestovného ruchu je dostato čne obsiahly, zah ŕň a skoro všetky formy a typy cestovného ruchu. Základnou podmienkou cestovného ruchu je pobyt v zdravom a bioticky vyváženom prostredí, ktoré sa u ľudí vždy spájalo s predstavou vo ľnej a civiliza čnými prvkami neporušenej krajiny. Človek chce realizova ť svoj vo ľný čas ako ú činnú protiváhu k svojmu pracovnému času v nehlu čnom prostredí s čistým ovzduším. Častejšie vyh ľadáva kvalitné životné prostredie, prostredie bez techniky na relaxáciu, odpo činok, pokoj a spätos ť s prírodou. Klesá záujem o masové formy cestovného ruchu a do popredia sa dostávajú tiché pokojné miesta, nezne čistené životné prostredie, agroturistika, ekologická turistika a trvalo udržate ľný cestovný ruch. Rozvoj cestovného ruchu na konkrétnom území je závislý predovšetkým na predpokladoch, ktorými lokalita disponuje. Tieto predpoklady sú bu ď vyjadrené atraktivitou miestnej prírody a krajiny, alebo kultúrno-historickými pozoruhodnos ťami. Prírodné predpoklady majú časovo relatívne nemenný, trvalý charakter a patria k rozhodujúcim činite ľom atraktivity ur čitého územia. Prírodná atraktivita územia je daná geomorfologickými, klimatickými, hydrologickými a biologickými podmienkami. Z geomorfologického h ľadiska sú pre cestovný ruch zaujímavé predovšetkým členité formy povrchu, ako sú skalné veže, skalné mestá, priesmyky, vodopády, skalné okná, ľadovcové doliny a kotle, hlboko zarezané romantické údolia, krasové jaskyne, priepasti a ďalšie formy reliéfu. Z hydrologických javov sú významné vývery a ponory rozli čných druhov prame ňov, vývery minerálnych vôd, prirodzené tvary vodných tokov jazerá

10 a vodné nádrže. Z biologických úkazov sú pre cestovný ruch prí ťažlivé celistvé a roz ľahlé lesné plochy, kosodreviny, rastlinstvo horského rázu, mokrade, rašeliniská a výskyt chránených druhov rastlín, chránené dreviny, lokality reliktných cicavcov a vzácnych vtákov. Pri ur čovaní konkrétnych prejavov základných funkcií je treba komplexne pozna ť prírodné a kultúrno-historické prostredie rekrea čnej oblasti. Na strane ponuky v cestovnom ruchu dôležitú funkciu plní okrem prírodných podmienok i zachovalá ľudová architektúra a kultúrno-historické pamiatky, kultúrne zariadenia a kultúrno-športové podujatia. Prostredníctvom nich sa ú častníci cestovného ruchu oboznamujú s históriou, architektúrou, technickými pamiatkami a kultúrou konkrétnych území. Pri podujatiach je rozhodujúca celková atraktívnos ť, pre čo najvä čšiu skupinu návštevníkov ako aj d ĺžka trvania jednotlivého podujatia a jeho jedine čnos ť. Kultúrno-historický potenciál zas podnecuje k rozvoju kultúrno-poznávacieho cestovného ruchu na donom území.

1 Preh ľad o sú časnom stave riešenej problematiky

1.1 Cestovný ruch a rekreácia

Pojem cestovný ruch definovalo mnoho autorov. Medzi prvé pokusy o definovanie tohto pojmu sa pokúsil Borman v roku 1931, ktorý definoval cestovný ruch ako cesty, ktoré sa podnikajú za zotavením, zábavou, obchodom a povolaním alebo z iných prí čin, pri čom sa do časne mení miesto bydliska (In: Kopšo, 1992). Mariot (1983) za cestovný ruch pokladá spolo čenskú aktivitu, ktorá podmie ňuje premiest ňovanie obyvate ľstva do častí krajinnej sféry, charakterizovaných interakciami krajinných prvkov, schopnými vyvola ť do časnú zmenu miesta pobytu. Kaspar (1995) hovorí, že cestovný ruch predstavuje komplex vz ťahov a javov vznikajúcich pri cestách a pobyte osôb, pre ktoré miesto ich pobytu nie je miestom ich stáleho bydliska ani pracoviska. Foret, Foretová (2001) uvádzajú, že za cestovný ruch sa môže poklada ť aj služobná, obchodná či inak pracovne motivovaná cesta, ktorej zdroj úhrady vyplýva z pracovného pomeru u zamestnávate ľa v mieste bydliska alebo sídla firmy. Pod ľa Sládeka (2003) je cestovný ruch masový a prevažne systematicky sa opakujúci jav, v rámci ktorého sa cestujúci zdržuje na navštívených miestach prechodne ako spotrebite ľ. Zahrani ční autori Mill a Morrison (1998) charakterizujú cestovný ruch ako činnos ť. Je to činnos ť, ktorá sa uskuto čň uje v medzinárodných podmienkach, ľudia prekra čujú hranice kvôli vo ľnému času alebo práci a zotrvávajú na mieste viac ako 24 hodín ale menej ako jeden rok. Pod ľa Freyera (2006) cestovný ruch zah ŕň a vnútroštátne alebo medzinárodné cestovanie, to znamená dopravu cestujúcich (turistov) medzi domovom a cie ľom ich pobytu, prechodný pobyt v cieli cestovania ako aj organizáciu a prípravu cesty. Bieger (2008) zase hovorí, že cestovný ruch a turizmus sa v sú časnosti nedefinuje iba ako cestovanie a trávenie vo ľného času ale aj ako súhrn vz ťahov a javov, ktoré sa odohrávajú mimo miesta trvalého pobytu a mimo pracoviska. Definície rekreácie sú rôzne. Rekreácia je to, čo môže človek robi ť v rámci jeho vo ľného času. Je proces ktorého cie ľom je obnova telesných a duševných síl človeka, 12 prostredníctvom aktívnych, tvorivých a zainteresovaných činností (Buad –Bovy, Lawson, 1998). Supuka a Vreštiak (1984) hovoria, že rekreácia sa rovná zotaveniu a to predstavuje súbor dobrovo ľných aktivít a činností človeka, ktoré sú spojené s odpo činkom, osviežením, regeneráciou fyzických a duševných síl človeka, s poznávaním zložiek a hodnôt prírody, objektov a zariadení kultúrneho dedi čstva spolo čnosti. Realizuje sa naj častejšie na čerstvom vzduchu a to zvláš ť v prírodnom prostredí, alebo v kultivovanom prírodnom prostredí od parkových kompozícií až po lesné ekosystémy.

1.2 Formy cestovného ruchu

Formy cestovného ruchu zoh ľad ňujú klasifikáciu cestovného ruchu na základe rôznych kvalitatívnych charakteristík. Vyjadrujú pôsobenie vonkajších faktorov a vplyvov. Rôzne formy cestovného ruchu sa odvíjajú od rôznych triediacich kritérií resp. h ľadísk (Jarábková, 2007). Formy cestovného ruchu vystihujú vlastnú podstatu cestovného ruchu, spôsob jeho realizácie, požiadavky ú častníkov i organizátorov pri zabezpe čení služieb a uspokojovaní potrieb ( Michalová et al.,1999). Základnými formami cestovného ruchu pod ľa Kopša (1992) sú rekrea čný cestovný ruch, kultúrny a kúpe ľný cestovný ruch. Kaspar (1995) rozlišuje formy cestovného ruchu s ohľadom na pôvod, po čet, vek účastníkov cestovného ruchu, d ĺžku pobytu, ro čné obdobie, spôsob ubytovania, použitý dopravný prostriedok, vplyv na platobnú bilanciu, spôsob financovania, spôsob cestovania a sociologický obsah. Michalová et al. (1999) považujú za hlavné nasledovné formy cestovného ruchu: rekrea čný, kultúrno-poznávací, kúpe ľno-lie čebný, športovo-turistický, po ľovnícky a lovecký, vidiecky, po ľnohospodársky (agroturizmus), incentívny (exkurzie a odborné tematické zájazdy, kongresový, náboženský/religiózny), zážitkový. Formy cestovného ruchu vychádzajú zo zamerania cestovného ruchu na uspokojovanie ur čitých konkrétnych potrieb ú častníkov. Jednotlivé formy cestovného

13 ruchu zvy čajne kladú zvláštne požiadavky na spôsob realizácie a zabezpe čenie služieb – na ich rozsah a kvalitu (Hladká, 1997). Potreby účastníkov cestovného ruchu mávajú špecifický charakter, jednotlivé formy cestovného ruchu obvykle kladú zvláštne požiadavky na spôsob realizácie a zabezpe čenie služieb (Toušek, Kunc, Vystoupil et al., 2008 ) Základnými formami cestovného ruchu pod ľa Touška, Kunca, Vystoupila (2008) sú:

• Mestský cestovný ruch (kultúrno-poznávací)

• Letná rekreácia a turistika na vode

• Zimné športy a rekreácia

• Kúpe ľný cestovný ruch

• Kongresový a ve ľtrhový cestovný ruch K ďalším formám cestovného ruchu patrí:

• Vinársky cestovný ruch

• Cykloturistika

• Agroturistika

• Lovecký cestovný ruch

• Mototuristický cestovný ruch

• Incentívny (motiva čný) cestovný ruch

• Priemyslový cestovný ruch

Tabu ľka č. 1: Formy cestovného ruchu

Hľadisko triedenia: Forma cestovného ruchu: 1. geografické h ľadisko a) domáci

b) národný c) medzinárodný d) zahrani čný

2. d ĺžka pobytu a) krátkodobý b) dlhodobý 3. po čet ú častníkov cestovného ruchu a) individuálny

b) kolektívny c) masový d) ekologický

4. vek ú častníkov cestovného ruchu a) mládežnícky b) rodinný c) seniorský

5. ro čné obdobie a) celoro čný b) sezónny c) mimosezónny

6. spôsob organizovania a) individuálne cesty b) organizované cesty (zájazd) 7. spôsob financovania a) cestovný ruch prostredníctvom

predfinancovania b) cestovný ruch prostredníctvom dodato čného financovania

8. vplyv na platobnú bilanciu a) aktívny b) pasívny 9. použitý dopravný prostriedok a) železni čný

b) lodný c) letecký d) autoturistika

10. spôsob ubytovania a) hotelový b) parahotelový 11. prevažujúce miesto pobytu a) mestský b) prímestský c) vidiecky d) horský

e) prímorský

Zdroj: Jarábková (2007)

Niektorým vybraným formám cestovného ruchu, ktoré priamo súvisia s našou prácou sa venujeme v nasledujúcich podkapitolách.

1.2.1 Vidiecky turizmus a agroturistika Vidiecky cestovný ruch zah ŕň a cestovanie do vidieckeho prostredia a zotrvávanie vo vidieckom prostredí ( Vanslenbrouck, Huylenbroeck, 2005). Vidiecky cestovný ruch je charakterizovaný ako dovolenka, ktorá je motivovaná hlavne túžbou po zážitkoch na vidieku, spoznávanie vidieckeho obyvate ľstva, dedi čstva a tradi čného spôsobu života (Hall, Kirkpatrick, Mitchell, 2005). Vidiecka turistika je súborom rekrea čných aktivít, ktoré sa viažu na prostredie vidieka, líšia sa od tradi čných činností masového turizmu (aj ke ď mnohé z nich obsahujú plávanie, lyžovanie, a pod.) a znamenajú návrat k prírode a tradíciám. Činnosti sa zvy čajne viažu k pobytu v prírode a ubytovanie je realizované v rodinách, vidieckych domoch a ubytovacích zariadeniach na vidieku (Gondová, Reed, Tvrdo ňová, 2000). Vidiecky turizmus, tiež nazývaný „zelená turistika“, patrí k alternatívnym možnostiam využívania vo ľného času, rozvíja regióny s malou hustotou obyvate ľstva. Turisti navštevujú vidiecke prostredie, spoznávajú pomery a využívajú prírodné zdroje. Cie ľovými skupinami zákazníkov sú individuálni turisti, rodiny s de ťmi a malé skupinky, ktoré oby čajne cestujú autom. Vidiecky turizmus je založený na aktívnom využívaní vidieckeho osídlenia pre rekrea čno-turistický pobyt. Hlavným rekrea čným faktorom sa stáva samotný vidiek, ktorý môže slúži ť ako zdroj rekrea čného prostredia, ako miesto zabezpe čenia alebo uskuto čnenia pobytu, ako cie ľové miesto rekreácie a poznávania. V agroturistike sa umož ňuje turistom zapoji ť do po ľnohospodárskej a lesníckej výroby. Za vhodných podmienok sa vidiecke sídla môžu sta ť aj rekrea čnými útvarmi – strediskami alebo aj rekrea čnými obcami (napr. pri chalupárstve ako jednej z foriem individuálnej rekreácie) (Ben čič, 2007). Forma realizácie aktivít vidieckeho turizmu znamená ur čitým spôsobom návrat k prírode, tradíciám a k činnostiam, ktorými sa bezprostredne zaobstarávajú základné potreby na živobytie. Je to osobitná forma rekreácie vo vidieckom prostredí pri využití najrôznejších daností, ktoré toto prostredie poskytuje (lúky, lesy, rybníky, rieky, miestne remeslá, folklór a pod.). Záujemcom o rekreáciu na vidieku sa poskytujú služby s využitím vo ľnej kapacity vidieckych domov, obchodných, ubytovacích, stravovacích, športových

16 a zábavných zariadení a prostredia vidieckej krajiny. Spravidla vhodne dop ĺň a po ľnohospodársku výrobu a to najmä tým, že popri poskytovaní služieb rekreantom sa využívajú aj po ľnohospodárske produkty vlastníkov rekrea čných zariadení a vo ľné kapacity zariadení (Otepka, Habán, 2007). Cie ľom skuto čnej vidieckej turistiky a agroturistiky je udrža ť obyvate ľov vidieka v ich domovoch, poskytnú ť im možnos ť dodato čného príjmu, alebo dokonca vytvori ť primárne zdroje príjmu, udrža ť a oživi ť tradície našich predkov, obnovi ť súdržnos ť a hrdos ť obyvate ľov obce, ako aj priláka ť mladých ľudí, aby sa vrátili k bývaniu na vidieku, kde môžu vytvori ť svojim de ťom plnohodnotný život a to všetko bez ni čivého dopadu na životné prostredie a kultúru, ktorý je charakteristický pre masové formy cestovného ruchu (Gondová, Reed, Tvrdo ňová, 2000). Úspech vidieckej turistiky nezaru čuje iba krása okolitej prírody, kultúrne zážitky, ale hlavne vysokokvalitná ponuka, služby na vynikajúcej úrovni a kvalita životného prostredia. Každý región, či obec, si musí preto položi ť otázku, čo môže ponúknu ť miestny kraj, aké kultúrne a národné tradície. A práve táto pestros ť a nenapodobite ľnos ť v ponuke je najvä čšou prednos ťou vidieckej turistiky, ktorá sa zatia ľ na turistickom trhu neprofilovala (Mach et al., 1993). Vidiecky turizmus má svoje odnože, ako je napríklad agroturistika, ktorá je spojená s po ľnohospodárskymi prevádzkami alebo ekoagroturistika, pri ktorej sa poskytujú turistické služby poskytované ekologicky hospodáriacou farmou (Ben čič, 2007). Agroturizmus je podnikate ľská činnos ť, ktorú poskytuje prevádzkovate ľ (farmár, s. r. o., obec, región) turistom za ú čelom oddychu a odpočinku vo vidieckom prostredí. Zah ŕň a špecifické činnosti agropodnikate ľov a po ľnohospodárskych podnikov pod ľa miestnych ekonomických a prírodných podmienok, zameraných na uspokojovanie rekrea čných potrieb turistov (Otepka, Habán, 2007). Agroturuizmus je taký štýl dovolenky, ktorý sa za normálnych podmienok uskuto čň uje na farme. Pre turistov to znamená zoznámenie sa s po ľnohospodárskou produkciou alebo rekreáciou v po ľnohospodárskom prostredí alebo môže zah ŕň ať možnos ť pomáha ť na farme po čas návštevy (Sznajder, Przezbórska, Scrimgeour, 2009).

Ide o špecifickú formu vidieckeho turizmu, ktorú popri bezprostrednom využívaní prírody a vidieckeho prostredia charakterizuje priamy vz ťah k po ľnohospodárskym činnostiam alebo k objektom s po ľnohospodárskou funkciou (Otepka, Habán, 2007). Mach et al. (1993) uvádza, že nezanedbate ľný je aj spolo čenský a kultúrny rozvoj, ktorý agroturistika so sebou prináša. Nejde len o kontakt hostite ľa a hostí, ale aj lepšiu spoluprácu a pocit spolupatri čnosti medzi obyvate ľmi. Vytváranie rôznych spolkov, ktoré umož ňujú prípravu kvalitnejšieho a bohatšieho produktu agroturizmu, predstavuje významný prvok sociálneho rozvoja.

1.2.2 Ekologický cestovný ruch a ekoturizmus Pod pojomom ekoturizmus rozumieme návštevu relatívne nepoškodenej, prírodnej oblasti s cie ľom vidie ť, obdivova ť a študova ť krajinu, rastlinstvo a živo číšstvo a taktiež kultúrne aspekty v danej oblasti ( Ellenberg et al., 1997). Ekologický cestovný ruch znamená zodpovedné cestovanie, ktoré chráni prírodné prostredie a udržiava blahobyt miestneho obyvate ľstva. Ekologický cestovný ruch je protipólom masového cestovného ruchu. Netýka sa len návštevníkov, ktorí sa stotož ňujú s prírodou a snažia sa ju chráni ť, ale týka sa aj ponuky regiónov v cestovnom ruchu a podnikate ľov. Nosite ľom dopytu po cestovnom ruchu sú ľudia so špeciálnym záujmom o ochranu životného prostredia, prírody a kultúry (Gú čik, 2004) Ekoturizmus znamená ekologický turizmus, ktorý zah ŕň a tak environmentálny, ako aj sociálny aspekt cestovania. Vo všeobecnosti sa zameriava na lokálnu kultúru, zážitok z pustatiny, dobrovo ľníctvo, osobný rozvoj a hľadanie nových spôsobov života na našej planéte. Ide o cestovanie na miesta, kde flóra, fauna a kultúrne dedi čstvo sú primárnymi atrakciami (Borovský, Smolková, Ni ňajová, 2008). Ekoturizmus je zodpovedné cestovanie do prírodných oblastí, ktoré je oh ľaduplné k životnému prostrediu a zlepšuje kvalitu života lokálneho obyvate ľstva. Je sú čas ťou trvalo udržate ľného turizmu. Trvalo udržate ľný turizmus na rozdiel od ekoturizmu sa realizuje aj v iných ako prírodných oblastiach. (Gú čik, 2004.) Pod ľa Fenella (2003) je ekoturizmus cestovanie do relatívne nepoškodených a nekontaminovaných oblastí so špecifických dôvodov študovania, užívania si scenérie a jej divokých zvierat a rastlín, ako aj existujúce kultúrne prejavy nachádzajúce sa v tejto 18 oblasti. Ekoturizmus sa snaží minimalizova ť negatívne ekologické, sociálne a kultúrne vplyvy na ľudí žijúcich v cie ľovom regióne, prispieva k financovaniu ochra ňovaných oblastí, vytvára ekonomické zisky ľudom žijúcim v regióne (Strasdas, 2001).

1.2.3 Kúpe ľný cestovný ruch Kúpe ľný cestovný ruch predstavuje zdravotno-preventívne a lie čebné činnosti pod odborným doh ľadom. Podmienkou rozvoja kúpe ľného cestovného ruchu je existencia prírodného lie čivého zdroja, ktorý ovplyv ňuje zameranie kúpe ľnej lie čby. V sú časnosti sa kúpe ľná lie čba na báze prírodných lie čivých zdrojov kombinuje s medikamentóznou lie čbou, diétnym stravovaním a psychofyzikálnou rehabilitáciou. Kúpe ľnou lie čbou sa sleduje prevencia proti chorobám, zlepšenie zdravotného stavu, a tým aj znižovanie práceschopnosti obyvate ľstva. V kúpe ľných mestách sa rozvíja aj spolo čenský a kultúrny život, ktoré spolu tvoria produkt kúpe ľného cestovného ruchu (Gú čik, 2004). Kúpe ľný CR je formou cestovného ruchu, ktorá vyžaduje existenciu kúpe ľných zariadení, využívajúcich prírodné lie čivé zdroje - lie čivé vody, žriedelné plyny a emanácie, peloidy a klimatické podmienky. Pôsobia na ľudský organizmus svojou teplotou, chemickým zložením a mechanickým tlakom. Okrem prírodných lie čivých zdrojov sú však potrebné aj fyziatrické prostriedky, lie čebná výživa, tiež vhodné estetické prírodné prostredie a spolo čensko-kultúrny život kúpe ľného miesta (Orieška, 1998). Pod ľa Kaspara (2000) je kúpe ľný cestovný ruch súhrn vz ťahov a fenoménov vyplývajúcich z ciest a pobytu ľudí, ktorých hlavným motívom je udržanie a podpora ich zdravia. Zostávajú v špecializovaných hoteloch, ktoré poskytujú vhodné profesionálne know-how a individuálnu starostlivos ť. Hotely poskytujú kompletné služby a balík služieb zah ŕň ajúci fyzický tréning, starostlivos ť o krásu, zdravú výživu, relaxáciu, meditáciu a aj mentálnu aktivitu a vzdelávanie. Henderson (2004) charakterizuje kúpe ľný cestovný ruch ako cestovanie, kde primárna prí čina cestovania je lie čenie a zlepšenie zdravia cestujúcich. Nahrstadt (1997) hovorí, že kúpe ľný cestovný ruch je návšteva kúpe ľov a kúpe ľných miest domácimi turistami alebo turistami zo zahrani čia, ktorý využívajú ponuku zdravotnej starostlivosti na základe vlastného rozhodnutia.

1.2.4 Kultúrny cestovný ruch Kultúrny cestovný ruch poskytuje rozli čné spôsoby uspokojovania duchovných potrieb človeka (vzdelávanie, poznávanie, pou čenie, rozptýlenie a zábavu). Realizuje sa návštevou kultúrnych pamiatok, festivalov, výstav, politických a spolo čenských podujatí, pritom sa zara ďuje do programov organizovaných zájazdov a pobytov. Prostredníctvom kultúrneho cestovného ruchu sa zvyšuje spolo čenská, kultúrna a odborná úrove ň ľudí (Kopšo, 1992). Kultúrny cestovný ruch má veľa foriem a stup ňov intenzity. V praxi má podobu návštev múzeí, galérií, kultúrnych pamätihodností, archeologických nálezísk, hudobných, divadelných a filmových festivalov, výstav, spolo čenských a náboženských podujatí. Sú čas ťou kultúrneho cestovného ruchu je vzdelávanie. Jeho ú častníci sa oboznamujú nielen s históriou, kultúrou ale aj sociálnou a ekonomickou situáciou navštíveného štátu (Gú čik, 2004). Kultúrno-poznávací cestovný ruch, zameraný na poznávanie histórie, kultúry, tradícií a zvykov vlastného aj iných národov, zah ŕň a návštevu kultúrnych zariadení (múzeá, galérie, knižnice atd.), historických a architektonických pamiatok (hradov, zámkov), spolo čenských akcií (divadlá, festivaly), prírodných zaujímavostí (jaskyne, vodopády, púšte) a tzv. kultúrnej krajiny (parky) (Čertík, Sysel, Vitáková, 2000).

1.2.5 Rekrea čný cestovný ruch, turistika a cykloturistika Rekrea čný cestovný ruch, ktorý sa všeobecne chápe ako rekreácia, predstavuje najširšiu ú čas ť obyvate ľstva na cestovnom ruchu. Realizuje sa vo vhodnom rekrea čnom prostredí, využívajú sa jeho prirodzené ú činky v záujme reprodukcie fyzických a duševných síl človeka. Ú činnos ť rekrea čného prostredia sa zvyšuje aktívnou činnos ťou prostredníctvom športových hier, rekrea čných aktivít, záujmov a zá ľub ( zbieranie lesných plodov, lie čivých rastlín, chatárenie, chalupárstvo) (Kaspar, 1995). Rekrea čný cestovný ruch je odpo činok, ktorý umož ňuje fyzické zotavenie a psychické uvo ľnenie v priaznivom prostredí, kde možno vykonáva ť rekrea čné činnosti ako je pešia turistika, turistika, cykloturistika, mototuristika, plávanie a vodné športy, lyžovanie, sánkovanie, kor čuľovanie, prechádzky a loptové hry. Pre turistiku je typická 20 zmena miesta, takže pri premiest ňovaní musí človek vynaklada ť fyzické sily (Kopšo, 1992). Pojem turistika má užší význam ako turizmus, je používaný pre aktivity priamo spojené s pohybom a pobytom v prírode (Michalová et al., 2001). Lobozewicz opisuje turistiku ako najvyššiu formu cestovného ruchu, ktorej vykonávanie predpokladá špeciálnu psychickú prípravu, zru čnosti v orientácii v prírode, v objektoch cestovného ruchu a v niektorých prípadoch aj zru čnosti pri používaní turistického náradia, hlavne pohybového (bicykel, plachetnica, lyže). (In: Jarábková, 2007). Turistiku charakterizujeme ako špecifickú formu cestovania spojenú s aktívnym pohybom, konanú za ú čelom poznávania, zais ťovanú pomocou odborných technických znalostí a vedomostí. Obsah turistiky tvorí zložka pohybová, kultúrno-poznávacia a zložka odborno-technických vedomostí a zru čností. Pohybová činnos ť v turistike súvisí s pestrou škálou rozmanitých telesných cvi čení. K nim patria: turistická chôdza, lezenie (spojené so základnou horolezeckou technikou istenia), jazda na lyžiach (bežeckých, zjazdových, skialpinistických), jazda na bicykli, rôznych plavidlách, prípadne ďalšie telesné cvi čenia spojené s aktívnym presunom a pobytom v prírode (Junger, 2002). Cie ľom turistiky je zotavenie, rekreácia, upevnenie zdravia, fyzická relaxácia, všestranné poznanie prírody. To je možné dosiahnu ť zvy čajne vykonávaním pešej turistiky, lyžiarskej turistiky, cykloturistiky, mototuristiky a speleoturistiky (Feczko, Kantyka, 2001). Cykloturistika, tiež turistika na bicykli je druh turistiky, pri ktorej sa na cestovanie využíva bicykel. Predpokladá zvládnutie techniky jazdy na bicykli, vedomosti taktiky jazdy (vo ľba vhodného prevodu a štýlu jazdy za rôznych klimatických podmienok a v rôznom teréne) a dopravných predpisov. Rekrea čná forma cykloturistiky nevyžaduje špeciálnu telesnú prípravu, prevládajú v nej krátkodobé akcie zamerané predovšetkým na kultúrno-poznávaciu činnos ť. Výkonnostná cykloturistika vyžaduje špeciálnu telesnú prípravu a vybavenie bicyklov. K výkonnostným formám cykloturistiky patria dlhodobé putovania a krátkodobé sú ťažné akcie ako cyklorely, cyklistické orienta čné preteky (Junger, 2002).

1.3 Rekrea čný potenciál

Podobne, ako nie je jednotný pojem krajina, tak nie je jednozna čne vymedzený ani pojem potenciál krajiny, ktorý je výsledkom dlhodobého vývoja prírodných zložiek a vplyvu človeka. Existuje viac foriem interpretácie tohto pojmu, ktoré zodpovedajú odvetvovým a odborovým h ľadiskám (ekonomickému, priemyslovému, geografickému, ekologickému) (Kopšo, 1992). Rekrea čný potenciál je schopnos ť krajiny poskytnú ť návštevníkovi adekvátne podmienky pre rekrea čné využitie (Supuka, 1984). Potenciál krajiny pre cestovný ruch sa hodnotí z aspektu socioekonomickej aktivity. Vz ťahuje sa vždy na konkrétne, rôzne ve ľké územie. Vyjadruje spôsobilos ť tohto územia poskytnú ť podmienky pre rozvoj cestovného ruchu ( Mariot, 1983). Obsahom potencie krajiny pre cestovný ruch sú všetky využite ľné zdroje, ktoré v danom regióne má k dispozícii cestový ruch. V praxi sa až doposia ľ viacej uplat ňovali tzv. čiastkové potenciály krajiny hodnotené vždy z hľadiska vhodnosti danej krajiny pre ur čité formy cestovného ruchu. Konkrétne hodnotenie kvalitatívnych i kvantitatívnych znakov prírodného a socioekonomického potenciálu krajiny pre cestovný ruch ústi do syntetického hodnotenia. Jeho výsledkom je komplexný poh ľad na potenciálne možnosti vybranej krajiny pre cestovný ruch. Na syntetické vyjadrenie rôznych predpokladov v rôznych častiach územia pre rozvoj cestovného ruchu sa vo všeobecnosti používajú metódy hodnotenia pomocou bezrozmerných veli čín – kategórii, stup ňov. Veli činami sa hodnotia krajinné prvky, ktoré sa najviac zú čast ňujú na formovaní potenciálu pre cestovný ruch (Kopšo, 1992). Ekonomický poh ľad na potenciál krajiny uvádza Jarábková (2007). Pod ľa autorky prírodný a kultúrno-historický potenciál spolu s organizovanými podujatiami tvoria primárnu ponuku cestovného ruchu. Prírodný potenciál primárnej ponuky tvoria :

• geomorfologické pomery (reliéf),

• klimatické podmienky (klíma),

• hydrologické podmienky (vodstvo),

• biogeografické podmienky ( rastlinstvo, živo číšstvo).

1.3.1 Prírodný potenciál pre cestovný ruch Prírodné podmienky majú primárny význam pri ur čovaní funk čného využitia ur čitého priestoru. Komponenty prírodného prostredia v komplexných väzbách ur čujú kvalitu prírodného prostredia a jeho vhodnos ť na využívanie v cestovnom ruchu (potenciál krajiny pre cestovný ruch). Prírodné podmienky sú limitujúcim faktorom rozvoja cestovného ruchu na danom mieste. Majú kladný alebo záporný vplyv na ďalší jeho rozvoj. Prírodné činitele majú relatívne nemenný, trvalý charakter. Proti činite ľom socioekonomického charakteru poskytujú objektívny obraz a potenciu krajiny pre cestovný ruch (Kopšo, 1992). Pri hodnotení prírodných predpokladov krajiny pre rozvoj cestovného ruchu podáme najprv analýzu jednotlivých zložiek prírodného prostredia – reliéfu krajiny, vodstva, rastlinstva a živo číšstva. Zložky prírodného prostredia ur čujú kvalitu prírodného prostredia a vhodnos ť prírodného prostredia na využívanie v cestovnom ruchu. Kvalita prírodného prostredia je a bude aj v budúcnosti faktorom, ktorý v zna čnej miere ovplyvní ďalší vývin cestovného ruchu. Najvýznamnejšie oblasti cestovného ruchu vznikli na miestach, kde sa sú časne vyskytujú najpriaznivejšie hodnoty viacerých zložiek prírodného prostredia. Viac ako 10% územia Slovenskej republiky má výnimo čne priaznivé prírodné predpoklady pre rozvoj CR (Mariot, 2000). Prírodné podmienky sú regionálne diferencované. Tieto okolnosti zohrávajú významnú úlohu v typológii oblastí cestovného ruchu a ich rekrea čných priestorov. Pri analýze jednotlivých komponentov prírodného prostredia, ktoré sa najviac podie ľajú na formovaní potenciálu krajiny pre cestovný ruch, musíme bra ť do úvahy aj ich ovplyvnenie človekom v kladnom alebo zápornom zmysle. Z hľadiska cestovného ruchu antropogénne faktory ovplyv ňujú v pozitívnom a negatívnom zmysle atraktívnos ť krajiny (Kopšo, 1992).

1.3.1.1 Reliéf Reliéf, ktorý tvorí súbor všetkých povrchových foriem prírodného prostredia, je jednou z hlavných prírodných podmienok formujúcich atraktívnos ť krajiny z hľadiska cestovného ruchu. Je výsledkom pôsobenia exogénnych a endogénnych síl. V sú časnom období ho intenzívne modeluje človek. Z aspektu cestovného ruchu je prvkom pozitívnym, lebo priaznivo ovplyv ňuje tento druh ľudskej aktivity. Pri potenciáli krajiny z hľadiska cestovného ruchu významnú úlohu zohrávajú aj psychologicko-estetické vlastnosti reliéfu.

Jeho rôznorodos ť, popri rešpektovaní ďalších faktorov ur čuje oblasti cestovného ruchu. Pri hodnotení krajiny z hľadiska morfologických predpokladov pre rozvoj cestovného ruchu môžeme reliéf charakterizova ť pod ľa prvkov kritérií: nadmorská výška, výšková členitos ť, horizontálna členitos ť, sklon a geomorfologické prvky ( Kopšo, 1992). Povrchové tvary reliéfu umož ňujú rôznorodé funk čné využitie pre rekreáciu a cestovný ruch. Reliéf naviac podmie ňuje výskyt a lokalizáciu ostatných prírodných rekrea čných prvkov ako rie čnej siete, vegeta čného krytu, hospodárskeho využitia zeme a rozmiestnenia sídel (Toušek, Kunc, Vystoupil, 2008). Nadmorská výška je dôležitý faktor, ktorý ovplyv ňuje charakter jednotlivých krajinných celkov, a tým je možnos ť ich funk čného využitia. Poznávanie výškových pomerov príslušného územia má pre cestovný ruch praktický význam. V rámci jednotlivých výškových stup ňov sú predpoklady pre cestovný ruch z morfologického aspektu zna čne diferencované (Hamarnehová, 2008). Členitos ť reliéfu - význam a vplyv reliéfu pri hodnotení potenciálu krajiny a jej celkovej využite ľnosti pre cestovný ruch rastie so zvyšujúcou sa vertikálnou a horizontálnou členitos ťou územia. Patrí k dôležitým ukazovate ľom vhodnosti územia pre turistiku a zimné športy. Členitos ť územia ovplyv ňuje ostatné zložky prírodného prostredia, ako aj všetky ľudské aktivity viazané na toto prostredie. Každá rekrea čná aktivita má odlišné nároky na relatívnu výškovú členitos ť reliéfu. Športy a rekrea čné činnosti, ktoré uprednost ňujú terén s vysokými hodnotami disekcie, sú lyžovanie, vysokohorská turistika a horolezectvo. Najvýznamnejšími zložkami reliéfu, ktoré sú ve ľmi atraktívne pre cestový ruch, sú horské oblasti poskytujúce optimálne prostredie na rozvoj letnej a zimnej turistiky a športu. Pestros ť morfologických tvarov ovplyv ňuje horské oblasti a tým aj celkový vzh ľad krajiny (Kopšo, 1992). Od geologickej stavby horských oblastí a ich geomorfologického vývoja závisí vznik, charakter a rozmiestnenie niektorých geologicko-morfologických prvkov reliéfu, ktoré sa ozna čujú ako formy reliéfu. Z hľadiska cestovného ruchu sú atraktívne, zvyšujú prí ťažlivos ť daného územia. Záujem ú častníkov cestovného ruchu o prírodné osobitosti sa realizuje turistikou. Sú to hlavne turisticky atraktívne doliny (Mariot 1983). Prevažná vä čšina spomínaných geomorfologických prvkov z nášho územia patrí do chránených prírodných útvarov. Tieto geomorfologické prvky reliéfu hodnotíme pod ľa

šiestich znakov, ktorými sú turistický význam, plošný výskyt útvaru, jeho rozloha, maximálna výška, naj ťažší horolezecký stupe ň a tvar a estetické pôsobenie v krajine (Papánek, 1977). Medzi formy reliéfu, ktoré využíva sú časný cestovný ruch, patrí hlavne krasový reliéf. Krasové oblasti z mohutným systémom jaský ň patria vo všeobecnosti k najatraktívnejším miestam cestovného ruchu (Kopšo, 1992). Na základe uvedených kritérií, pod ľa predpokladov využitia reliéfu, z hľadiska cestovného ruchu rozoznávame reliéf málo atraktívny, reliéf čiasto čne atraktívny, reliéf atraktívny. Reliéf málo atraktívny reprezentuje vä čšinu našich nížinných oblastí. Je charakterizovaný krajinou monotónnos ťou, bez výraznejších výškových rozdielov. Krajina sa v maximálnej miere využíva pre hospodársku činnos ť na poli. Cestovný ruch využíva zdroje termálnych vôd a dobré podmienky pre rybolov. Reliéf čiasto čne atraktívny pre cestovný ruch je charakterizovaný vä čšou členitos ťou terénu. Miestami sa v ňom vyskytujú menšie doliny, ojedinele i atraktívne chránené prírodné útvary a výdatné minerálne pramene. Reliéf sa využíva pre prímestské a vidiecke rekreácie. Reliéf, atraktívny pre cestovný ruch nájdeme vo všetkých vysokých pohoriach. Tento typ má najvyššie potenciálne predpoklady pre rozvoj letnej turistiky a zimných športov. S prírodovedného hľadiska sa vyzna čuje vyššími hodnotami reliéfovej energie. Nájdeme v ňom zna čne prí ťažlivé prírodné útvary a tvary pre cestovný ruch. ( Mariot, 1983).

1.3.1.2 Klíma Klíma je zákonitá následnosť procesov ovzdušia, ktoré sú dlhoro čným výsledkom vzájomného pôsobenia slne čnej radiácie, cirkulácie ovzdušia a povrchu Zeme na danom mieste. Pri hodnotení rekrea čných predpokladov ur čitého regiónu je treba zoh ľadni ť hlavne klímu, ako jednu z najvýznamnejších zložiek prírodného prostredia. Klimatické podmienky sú dôležitým lokaliza čným faktorom pri výbere strediska cestovného ruchu, ovplyv ňujú d ĺžku letnej a zimnej sezóny, ovplyv ňujú rozmiestnenie stredísk cestovného ruchu, v horských oblastiach vyžadujú ur čité bezpe čnostné opatrenia (Kopšo, 1992).

Klimatické pomery sú jednou z hlavných podmienok realizácie a rozmiestnenia cestovného ruchu, na ktorý pôsobí prostredníctvom pozitívnych hodnôt svojich prvkov (teploty, množstva zrážok a ich rozdelenia, d ĺžky slne čného svitu, vlhkosti vzduch). Klimatické predpoklady konkrétnej oblasti sú dané predovšetkým ich polohou v niektorom z ich podnebných pásiem (Hamranehová, 2008). Klimatické pomery patria taktiež medzi základné prírodné predpoklady pre rekreáciu. Vplyv podnebia na rekrea čné využitie územia je možné posudzova ť z dvoch základných h ľadísk, a to ako pôsobnosti horizontálnej a vertikálnej zonálnosti podnebia na Zemi a pôsobenia klimatických prvkov v konkrétnom území či lokalite, čiže pôsobením mikroklimatických resp. mezoklimatických podmienok (priemerná teplota, po čet letných a tropických dní, zrážkové pomery a ich sezónny a denný chod, po čet dní so snehovou pokrývkou, výška snehovej pokrývky, d ĺžka slne čného svitu, relatívna vlhkos ť vzduchu, inverzia, obla čnos ť, vietor, výskyt hmiel) (Toušek, Kunc, Vystoupil, 2008). Rozhodujúcim klimatickým prvkom pre širokú využite ľnos ť daného miesta alebo oblasti sú teplotné pomery, ktoré v lete ovplyv ňujú cestovný ruch priamo a v zime cez snehový režim. Teplota vzduchu je limitujúcim faktorom hlavne pre letnú rekreáciu pri vode a do istej miery aj pre zimné športy (Michal - Nosková, 1970). Zrážkové pomery ako kladný klimatický prvok sa prejavujú v cestovnom ruchu iba výškou snehovej pokrývky. Za najdôležitejšie kritérium využitia daného miesta na zimnú rekreáciu sa pokladá po čet dní so snehovou pokrývkou vhodnou na lyžovanie a výška snehovej pokrývky. Ďalší pozitívny klimatický prvok z hľadiska cestovného ruchu je slne ční svit. Čím sú vyššie hodnoty slne čného svitu, tím priaznivejšie sú podmienky pre rozvoj cestovného ruchu. (Kopšo, 1992). Okrem klímy ovplyv ňuje cestovný ruch aj po časie. Po časie je momentálny stav klimatických prvkov v ur čitom regióne. Silne ovplyv ňuje hlavne krátkodobú a víkendovú rekreáciu, hlavne v letnom období, kedy turistika vrcholí. Z hľadiska potenciálnych možností pre rozvoj cestovného ruchu rozoznávame počasie mimoriadne priaznivé pre cestovný ruch, po časie vhodné pre cestovný ruch, po časie málo vhodné pre cestovný ruch (Hensel – Petrovi č, 1976).

1.3.1.3 Vodstvo Hydrologické podmienky majú jeden z rozhodujúcich vplyvov na lokalizáciu, ur čenie rozsahu, intenzity a smeru turistických prúdov a rekrea čných pobytov. Rieky a vodné plochy sú využívané prevažne pre krátkodobú rekreáciu. Stojaté a te čúce vody umož ňujú okrem kúpania aj prevádzkovanie rôznych vodných športov, rybolovu, vodnú turistiku. Rozvoj dlhodobej rekreácie a turistiky s pomerne vyrovnaným ro čným priebehom návštevnosti podmie ňujú minerálne pramene (Toušek- Kunc- Vystoupil, 2008). Podzemné vody ovplyv ňujú využívanie krajiny v okolí miest svojím výstupom na povrch (prame ňmi). Na koncentráciu cestovného ruchu sa uplat ňuje v priamej závislosti mineralizácie a lie čebné ú činky prame ňov. Podzemné vody sú podmienené geologickou stavbou a minerálnym zložením. Pramene môžeme charakterizova ť chemickým zložením, teplotou, lie čivými ú činkami, výdatnos ťou prame ňa v litroch za sekundu, stálos ťou vyvierania a formou vyvierania podzemní vody. Najväčší vplyv na rozvoj cestovného ruchu majú termálne minerálne pramene, ktorých hospodárske využitie podnietilo rozvoj špecifického druhu cestovného ruchu – kúpe ľníctva. Minerálne a termálne pramene sú balneologicky hodnotné. Predmetom záujmu cestovného ruchu sa stávajú tiež pramene vyvierajúce zo zeme atraktívnym spôsobom (gejzíry v sope čných oblastiach, vyviera čky v krasových územiach, vývevy minerálnych vôd v travertínových kopách, umelo nav ŕtané artézske studne atď.) (Kopšo, 1992). Využitie povrchových vôd cestovným ruchom predstavujú aj jazerá, rieky a rybníky. Jazerá sú prirodzené vodné plochy rôzneho tektonického, krasového, sope čného alebo iného pôvodu. Najväčšiu frekvenciu majú v zázemí ve ľkomestských aglomerácií pre víkendovú rekreáciu, vodné športy a rybolov. Niektoré sú dôležité aj z hľadiska dlhodobej rekreácie, čo ovplyv ňuje ich geografická poloha, priaznivé klimatické pomery, prírodné krásy a ich celková atraktívnos ť. Umelé vodné nádrže majú zna čný význam pre cestovný ruch vnútrozemských štátov. Z hľadiska vzniku a funk čnosti ich delíme na priehradné nádrže a rybníky. Priehradné nádrže vybudované s cie ľom rôzneho hospodárskeho využitia (energetické, dopravné, zavlažovacie, reten čné) majú ve ľký význam na rozvoj dlhodobej, ale tiež krátkodobej (víkendovej) rekreácie s výnimkou vodných nádrží vybudovaných na účely zásobovania pitnou vodou. Priehradné nádrže tohto typu patria k najatraktívnejším

27 miestam letnej rekreácie pri vode, kde mimo vodnej plochy ich zaujímavos ť umoc ňuje okolitá zalesnená krajina (Hamarnehová, 2008). Mnohostranne sa využívajú v cestovnom ruchu aj vodné toky. Boli vždy centrom rekrea čného tlaku v blízkosti ve ľkých miest. Stále viac strácajú tieto tradi čné formy rekreácie svoj význam pre vysoký stupe ň zne čistenia vôd (Kopšo, 1992).

1.3.1.4 Rastlinstvo Rastliny sú dôležitou zložkou prírodného prostredia, ktoré významným spôsobom ovplyv ňuje fyziológiu krajiny. Význam rastlinstva na rozmiestnenie cestovného ruchu nie je tak výrazný. Pre funk čné využitie krajiny má z tohto aspektu celkovo pozitívny vplyv (Hamarnehová, 2008). Rastlinstvo má z hľadiska cestovného ruchu a rekreácie takisto nezastupite ľnú rolu. Dotvára celkový charakter krajiny. K základným prírodným rekrea čným prvkom patrí les. V zázemí ve ľkých miest sú zalesnené plochy dominantným rekrea čným prvkom s ve ľmi intenzívnym využitím pre rekrea čnú turistiku (Toušek- Kunc- Vystoupil, 2008). Les je výrazným krajinným prvkom, hlavne v morfologicky členitom teréne. V oblastiach, ktoré nevynikajú inými prírodnými pozoruhodnostiami, je les jediným predpokladom pre ich rekrea čné využitie. Les je komponentom pri ur čovaní prírodných krajinných typov z hľadiska rekrea čného potenciálu územia. K základným funkciám lesa – vodohospodárskej a klimatickej patrí aj funkcia rekrea čná. Závisí na jeho druhovej a vekovej skladbe, nadmorskej výške a rozlohe ( Kopšo, 1992). Z hľadiska cestovného ruchu sa môže les v niektorých konkrétnych prípadoch prejavi ť i ako činite ľ negatívny. Na svahoch s vhodnou expozíciou a priaznivým sklonom na lyžovanie je zalesnenos ť územia negatívnym prvkom. Atraktívnos ť lesa a jeho flóry sa mení pod ľa lesných typov. Pod ľa rozšírenia lesných typov z aspektu vhodnosti pre cestovný ruch ich môžeme rozdeli ť na tri skupiny: mimoriadne vhodné lesné spolo čenstvo pre cestovný ruch, vhodné lesné spolo čenstvo pre cestovný ruch, menej vhodné lesné spolo čenstvo pre cestovný ruch (Mariot, 1983).

1.3.1.5 Živo číšstvo Živo číšstvo má pre rekreáciu z uvedených prírodných predpokladov najmenší význam. Uplat ňuje sa hlavne pre špeciálne rekrea čné činnosti, predovšetkým ako možnos ť lovu zvery a rybolovu. Pri hodnotení rekrea čnej využite ľnosti územia sa spravidla vymedzujú lovecké a rybárske revíry, prípadne s ur čením období povoleného odstrelu či rybolovu (Toušek, Kunc, Vystoupil, 2008). Druhová skladba fauny, jej kvalita a kvantita je ur čujúcim faktorom pri hodnotení potencionálnych predpokladov daného územia pre cestovný ruch. Z hľadiska predpokladov tykajúcich sa fauny pre cestovný ruch v nadväznosti na druhovú skladbu majú jednotlivé oblasti charakter: celoštátny, regionálny a lokálny. K javom , ktoré negatívne ovplyv ňujú niektoré rekrea čné činnosti, ako napríklad turistiku, patria lokality zvýšeného výskytu klieš ťov. Ďalším negatívnym javom je výskyt komárov, ktoré negatívne ovplyv ňujú chatár čenie, športové rybár čenie a vodnú turistiku. Komáre sa vyskytujú hlavne v oblasti rybníkov, vodných tokov a v územiach lužných lesov (Kopšo, 1992).

1.3.1.6 Chránené územia Chránené územia sú chránené pre svoju zachovalos ť z hľadiska ochrany prírody, kultúry a biodiverzity. Nachádzajú sa tu významné biotopy a krajinné prvky. Práve z týchto dôvodov sú chránené územia významné a atraktívne aj z hľadiska cestovného ruchu. Ochrana prírody zria ďovaním chránených území sleduje úplné alebo čiasto čné vylú čenie ľudskej činnosti a udržanie ich zachovalej alebo málo narušenej prírody pre potreby vedeckého štúdia a na ostatné celospolo čensky prospešné ciele. Ochrana území je najú činnejšou formou, ktorá zabezpe čuje zachovanie rastlín, živo číchov, ich spolo čenstiev, prirodzeného krajinného rázu a estetického vzh ľadu krajiny. V týchto územiach je často úplne vylú čený vplyv človeka a vývoj sa ponecháva prírodnému dianiu (Vavríková, 1983). Ochranou prírody a krajiny sa v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohrozi ť, poškodi ť alebo zni čiť podmienky a formy života, prírodné dedi čstvo, vzh ľad krajiny, zníži ť jej ekologickú 29 stabilitu, ako aj odstra ňovanie následkov takých zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivos ť o ekosystémy. Základným legislatívnym dokumentom ochrany prírody a krajiny Slovenskej republiky , je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 543/2003 Z. z. o ochrane prírody a krajiny . Tento zákon rozlišuje 5 stup ňov ochrany prírody. Národné parky a chránené krajinné oblasti sa ozna čujú ako ve ľkoplošné chránené územia. Chránené areály, prírodné rezervácie, národné prírodné rezervácie, prírodné pamiatky, národné prírodné pamiatky a chránené krajinné prvky sa ozna čujú ako maloplošné chránené územia. Chránená krajinná oblas ť (CHKO) je rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, s rozptýlenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability, s charakteristickým vzh ľadom krajiny alebo so špecifickými formami historického osídlenia. Na území CHKO platí 2. stupe ň ochrany, ak nie je ustanovené inak. Národný park (NP) je rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnos ťou, alebo v prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedi čstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Na území NP platí 3. stupe ň ochrany, ak nie je ustanovené inak. Chránený areál (CHA) je lokalita, spravidla s výmerou do 1 000 ha, na ktorej sú biotopy európskeho alebo národného významu alebo ktorá je biotopom druhu európskeho alebo národného významu a kde priaznivý stav týchto biotopov záleží na obhospodarovaní človekom. Na území CHA platí 3., 4. alebo 5. stupe ň ochrany. Prírodná rezervácia (PR) a národná prírodná rezervácia (NPR) sú lokality, spravidla s výmerou do 1 000 ha, ktoré predstavujú pôvodné alebo ľudskou činnos ťou málo pozmenené biotopy európskeho alebo národného významu alebo biotopy druhov európskeho alebo národného významu. Na území PR a NPR platí 4. alebo 5. stupe ň ochrany. Prírodná pamiatka (PP) a národná prírodná pamiatka (NPP) je bodový, líniový alebo iný maloplošný ekosystém, jeho zložky alebo prvky, spravidla s výmerou do 50 ha, ktoré majú vedecký, kultúrny, ekologický, estetický alebo krajinotvorný význam. Na území PP a NPP platí 4. alebo 5. stupe ň ochrany.

Chránený krajinný prvok (CHKP) je významný krajinný prvok, ktorý plní funkciu biocentra, biokoridoru alebo interak čného prvku najmä miestneho alebo regionálneho významu. Na území CHKP platí 2., 3., 4. alebo 5. stupe ň ochrany. Chránené vtá čie územia (CHVÚ) sú biotopy druhov vtákov európskeho významu a biotopy s ťahovavých druhov vtákov. Ú čelom vyhlásenia CHVÚ je zabezpe čenie prežitia a rozmnožovania týchto druhov. CHVÚ sú sú čas ťou súvislej európskej sústavy chránených území NATURA 2000.

1.3.2 Kultúrno-historický potenciál pre cestovný ruch Kultúrno-histroické predpoklady zah ŕň ajú také aktivity cestovného ruchu, ktoré svojou hodnotou pri ťahujú ur čitý okruh návštevníkov, pri čom samy o sebe vystupujú ako sú čas ť potenciálu krajiny a ur čujú smery ich funk čného využívania. . Na rozdiel od areálového alebo líniového usporiadania prírodných aktivít je pre túto skupinu aktivít charakteristické bodové rozmiestnenie. Kultúrno-historické predpoklady sa svojím charakterom odlišujú od prírodných predpokladov, pretože vznikli činnos ťou človeka. Sú významné pre rozvoj cestovného ruchu, najmä z aspektu jeho výchovnej a kultúrno- poznávacej funkcie. Predstavujú zdroj pou čenia, poznania histórie a sú časnosti národov a slúžia taktiež i praktickým potrebám (Hamernehová, 2008). Pod ľa Toušeka, Kunca, Vystoupila (2008) kultúrno-historický potenciál možno rozdeli ť do troch skupín : 1) Kultúrno-historické pamiatky – majú v motivácii cestovného ruchu špecifické miesto. Patria k tým faktorom, ktoré majú významný vplyv na migra čné pohyby za poznávaním a pou čením v medzinárodnom a domácom cestovnom ruchu. Ich prostredníctvom sa ú častníci cestovného ruchu zoznamujú s históriou, architektúrou, technickými pamiatkami a kultúrou konkrétnych území. Najprí ťažlivejšími kulturno- historickými pamiatkami sú najmä architektonické diela (umelecko-historické pamiatky ako sú mestské historické celky, hrady, zámky, sakrálne stavby). 2) Kultúrne zariadenia a kultúrne akcie – tieto komponenty sú ve ľmi pestré a ich úloha v cestovnom ruchu je rozdielna. Pod ľa charakteru ich môžeme rozdeli ť na tri kategórie a to múzeá a galérie, divadlá, koncerty, festivaly a folklórne slávnosti, kongresy a sympózia. 31

3) Športové akcie – zaujímajú stále vä čšie miesto v cestovnom ruchu. Sú významné nielen z h ľadiska cestovného ruchu, ale aj z aspektu rozvíjania priate ľských vz ťahov medzi národmi a jednotlivými kultúrami. Pod ľa Jarábkovej (2007) kultúrno-historický potenciál primárnej ponuky tvorí : architektonické pamiatky svetského a sakrálneho typu,

• technické pamiatky,

• umelecko-výtvarné diela,

• archeologické náleziská,

• pamiatky parkovej architektúry,

• folklór (hmotný a duchovný),

• miesta odboja a bojov,

• kultúrno-osvetové zariadenia. Primárnu ponuku dop ĺň ajú organizované podujatia, ktoré možno vzh ľadom na ich zameranie členi ť :

• kultúrne podujatia

• športové udalosti medzinárodného a národného významu

• politicko-spolo čenské udalosti

• obchodné podujatia Pod ľa Hamarnehovej (2008) sa kultúrno- historický potencál člení na :

• Kultúrno-historické pamiatky – tieto môžeme ďalej deli ť na : - architektonické pamiatky : k nim zahr ňujeme mestské historické celky, hrady, zámky, sakrálne stavby. - technické pamiatky : sú naj častejšie členené pod ľa výrobného odvetvia. Mnohé z technických pamiatok sú skuto čne jedine čné a všetky dokopy dávajú svedectvo o vývoji a úrovni techniky v rôznych obdobiach svetových dejín. - národno-historické pamiatky : sú úzko spojené s históriou národa, s postavami národnej kultúry, s významnými historickými udalos ťami, s vojnovými udalos ťami 1. a 2. svetovej vojny.

- pamiatky ľudovej architektúry : tie reprezentujú obytné domy, najmä drevené, ktoré sa vyzna čujú stavebným štýlom príslušného regiónu. K ľudovej architektúre zara ďujeme aj drevené sakrálne stavby a rôzne typy hospodárskych budov. Ide o múzea v prírode tzv. skanzeny. Okrem vlastných stavieb je predmetom záujmu návštevníkov aj výzdoba (sochárska, maliarska či rezbárska), prípadne aj ďalšie objekty výtvarného umenia, ktoré v nich spravidla bývajú sústredené.

• Kultúrne zariadenia, kultúrne akcie : tvoria súbor atraktivít diferencovaného ur čenia a funkcie a rozdielneho významu pre cestovný ruch. Vä čšina z nich vystupuje ako doplnok iných pamiatok. Iba tie zariadenia, ktoré sústre ďujú a predvádzajú výnimo čné ukážky a akcie, tvoria profilujúcu atraktivitu danej oblasti. Objekty a prevádzkové zariadenia majú síce stabilnú lokalizáciu, ale ve ľa akcií, ktoré sú v nich organizované, sú bu ď jenorázové alebo sezónne. Pod ľa charakteru sa delia na : 1, zariadenia sústre ďujúce zbierky rôzneho druhu – najvä čší význam pre cestovný ruch majú múzea a galérie 2, zariadenia, ktorých prostredníctvom sa realizujú kultúrne a iné akcie ako napríklad divadelné predstavenia, koncerty, hodobné a iné festivaly, folklórne a ďalšie slávnosti, kongresy a sympóziá 3, cirkevné pamiatky a akcie súvisiace s náboženskyými slávnos ťami a pú ťami – tieto akcie boli formou mobility obyvate ľstva, ktorá predchádza rozvoju moderného cestovného ruchu.

• Športové a zábavné akcie – sem patria športové štadióny a haly, folklórne a historické predstavenia, zábavné a tématické parky - sú to miesta, kde sa koncentrujú rekrea čné a zábavné atrakcie a aktivity pre dospelých aj deti, s ur čitým zjednocujúcim zábavným, historickým alebo iným tématom a poskytujúce ďaľšie služby ako ubytovacie, stravovacie, sprievodcovské, nákupné.

1.4 Rekrea čná krajina

Oťahel a Feranec (2001) definujú krajinu ako reprezentujúcu čas ť povrchu Zeme s priestorovým systémom a konkrétnou polohou v rámci georeliéfu, ktorý vytvárajú

33 vzájomne interagujúce prvky – substrát, voda, ovzdušie, pôda, rastlinstvo, živo číšstvo ako aj človekom modifikované a vytvorené objekty. Rekrea čná krajina je systémovo vymedzený priestor s prioritne rekrea čnou funkciou (využívaním) s homogénnymi prírodnými podmienkami a technickou vybavenos ťou. V zmysle uvedeného funk čného členenia, ako tiež z hľadiska ekologických nárokov človeka, je možné za rekrea čnú krajinu považova ť tú čas ť územia, prípadne prírodného prostredia, ktorá má geograficky, bioklimaticky a esteticky vhodné a optimálne predpoklady na rekreáciu a človek ju intenzívne nevyužíva inou hospodárskou činnos ťou (J ůva – Zachar, 1981). Pod rekrea čnou krajinou teda vždy rozumieme prirodzenú, alebo ú čelovo vymedzenú čas ť územia, v ktorom prírodné prvky krajinného systému, hlavne reliéf, klíma, vodstvo a vegetácia tvoria základný potenciál pre rekrea čné vyžívanie. Využíva ť tento potenciál krajiny je možné až po dosiahnutí ur čitého stup ňa spolo čenského rozvoja, charakterizovaného výskytom priaznivých sociologických, ekonomických a niektorých technických činite ľov. Na potenciáli krajiny závisí stupe ň rekrea čných možností a zárove ň i funk čnos ť využívania rekrea čných priestorov v jednotlivých formách a druhoch cestovného ruchu (Kopšo, 1992). Vzh ľadom k tomu, že rekrea čná funkcia vstupuje do teritoriálnych štruktúr, ktoré prešli historickým vývojom a plní už ur čitú funkciu v rámci teritoriálnej de ľby práce, vo vä čšine typov rekrea čnej krajiny (hlavne v ekonomicky vyspelých oblastiach) sa prestupujú záujmy cestovného ruchu, po ľnohospodárstva, priemyslu, bývania a dopravy. Rekrea čná krajina tak patrí k najmladším výsledkom interakcií prírodných a socioekonomických prvkov v krajinnom systéme, kde tvorba a teritoriálny rozvoj neustále pokra čuje (Kele – Mariot, 1983).

1.5 Región

Pojem región má mnoho definícií. Stal sa sú čas ťou diskusií politikov, ekonómov a tento pojem sa používa v rôznych vedných odboroch. Okolo koncepcie regiónu sa vedú

34 spory súvisiace s vymedzením jeho podstaty a kritérií pre geografické ohrani čenie, typológie a ďalšími kvalitatívnymi vlastnos ťami. Belajová (2004) uvádza, že región je z poh ľadu regionálnej ekonomiky priestorovým podsystémom krajiny, ktorý charakterizuje ur čitá priestorová štruktúra a úrove ň ekonomického a sociálneho rozvoja. Región je teda nielen priestorovou ale aj ekonomickou a sociálnou jednotkou. Bu ček (1992) hovorí o regióne ako o geograficky ohrani čenom území, ktoré disponuje súborom kvalitatívnych a kvantitatívnych podmienok na sformovanie diverzifikovaného, územno-hospodárskeho a sociálneho systému, v ktorom je vysoká intenzita ekonomických a sociálnych vnútorných väzieb, rozvíja optimálne väzby s inými územiami a je schopné reprodukova ť rastové potreby prevažne z vlastných zdrojov. Tvrdo ň (1995) charakterizuje región ako dynamický prvok vä čšieho celku, ktorého skuto čné rozmery nie sú navždy dané, a skuto čná ve ľkos ť je daná intenzitou pôsobenia ekonomických síl. Región je priestorovo zviazaný systém, pri čom systém znamená množstvo premenných, ktoré sú medzi sebou v silnejšej interpedencii, ako sú iné premenné. Maier, -Todling (1996) chápu pod pojmom región čas ť jedného štátu alebo jedného národného hospodárstva, ktorá obvykle nie je oddelená od ostatných oblastí formálnymi hranicami a zvy čajne s nimi spojenými ekonomickými bariérami. Pre úplnos ť je vhodné ešte uvies ť definíciu pojmu región ako ho definuje zákon 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja: región je územne vymedzený priestor na tvorbu a uskuto čň ovanie regionálnej a štrukturálnej politiky na úrovni druhého stup ňa alebo tretieho stup ňa pod ľa klasifikácie štatistických územných jednotiek.

1.5.1 Región cestovného ruchu Z hľadiska cestovného ruchu možno pod pojmom región cestovného ruchu chápa ť každú územnú jednotku, rôznej ve ľkosti, ktorá disponuje predpokladmi pre rozvoj cestovného ruchu (Jarábková, 2007). Pod ľa Touška, Kunca, Vystoupila (2008) je región cestovného ruchu jeden z typov regiónov, ktorý môže by ť vymedzený ako homogénny región (územie relatívne homogénne z hľadiska predpokladov pre realizáciu cestovného ruchu – typov atraktivít

35 cestovného ruchu, dostupnosti a úrovne infraštruktúry cestovného ruchu) alebo heterogénny región. Región cestovného ruchu je región Slovenska vymedzený na ú čely cestovného ruchu v roku 2004 dokumentom Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike. Pod ľa regionalizácie cestovného ruchu Slovenskej republiky región predstavuje vymedzenú čas ť územia, ktorá sa vyzna čuje relatívne homogénnymi podmienkami pre rozvoj turizmu a možnos ťami ich využitia. Pri ich vymedzení sa brali do úvahy nasledovne kritéria:

• podobnos ť podmienok (prírodných, vytvorených) pre turizmus • geograficko-prírodne hranice

• spolo čný vývoj – historické vymedzenie územia

• analogické funkcie územia pre turizmus (i v zmysle potenciálu)

• ur čitá minimálna ve ľkos ť územia

• vnútorne väzby v rámci regiónu, ktoré sú silnejšie ako väzby smerom mimo územia regiónu

• predpoklad stotožnenia sa miestnych aktérov s takto vymedzeným regiónom

• spolo čný pristúp a infraštruktúra

• spolo čná turistická ponuka ( Weiss, Jankovi čová, Kur čová, 2005).

2 Cie ľ práce

Cie ľom diplomovej práce je zhodnoti ť prírodný potenciál a kultúrno-historický potenciál rekrea čnej krajiny v Hornonitrianskom regióne CR, zhodnotiť jeho rekrea čné využitie a navrhnú ť možnosti jeho využitia. Prírodný potenciál má ve ľký význam z hľadiska funk čného využitia ur čitého priestoru. Prírodné predpoklady patria k rozhodujúcim činite ľom rozvoja cestovného ruchu. Pri hodnotení prírodných predpokladov krajiny pre rozvoj cestovného ruchu musíme pozna ť jednotlivé zložky prírodného prostredia: reliéf, klímu, vodstvo, rastlinstvo, živo číšstvo. Tieto zložky ur čujú kvalitu prírodného prostredia a vhodnos ť prírodného prostredia na využívanie v cestovnom ruchu. Ďalšou zložkou, ktorá pozitívne vplýva na rozvoj rekreácie v danom území sú aj chránené územia. Kvalita prírodného prostredia je a bude aj v budúcnosti faktorom, ktorý v zna čnej miere ovplyvní ďalší vývin cestovného ruchu. Pri analýze jednotlivých činite ľov prírodného prostredia, ktoré sa podie ľajú na rozvoji potenciálu krajiny pre cestovný ruch budeme bra ť do úvahy aj faktory, ktoré z h ľadiska základných rekrea čných predpokladov negatívne pôsobia na rekrea čnú hodnotu územia. K rozhodujúcim činite ľom rozvoja cestovného ruchu na donom území patrí aj kultúrno-historický potenciál. Kultúrno-historický potenciál sa svojím charakterom odlišuje od prírodného potenciálu, pretože vznikol činnos ťou človeka. Z kultúrno- historického potenciálu budeme hodnoti ť najvýznamnejšie kultúrno-historické pamiatky, kultúrne zariadenia, ktoré sa nachádzajú v Hornonitrianskom regióne a kultúrno-športové podujatia, ktoré sa konajú na Hornej Nitre. Do tohto potenciálu sa zah ŕň ajú tie atraktivity cestovného ruchu, ktoré svojou hodnotou pri ťahujú ur čitý okruh návštevníkov. Sú významné pre rozvoj cestovného ruchu, najmä z aspektu jeho výchovnej a kultúrno- poznávacej funkcie. Predstavujú zdroj pou čenia, poznania histórie a sú časnosti národov. Po zhodnotení prírodného aj kultúrno-historického potenciálu nachádzajúcom sa na území riešeného regiónu analyzujeme rekrea čné využívanie tohto potenciálu a v závere práce navrhneme možnosti a možné riešenia využívania existujúceho prírodného a kultúrno- historického potenciálu.

3 Metodika práce

Hodnotenie možností využitia potenciálu rekrea čnej krajiny spo číva v analyzovaní prírodného a kultúrno-historického potenciálu daného územia a v jeho rekrea čnom využití. Cie ľom hodnotenia a stanovenie návrhov možného využitia rekrea čného potenciálu je územie Hornonitrianskeho regiónu CR. Hornonitriansky región bol vymedzený v rámci Regionalizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike. Tvoria ho okresy Topo ľč any, Partizánske, Bánovce nad Bebravou a Prievidza. Región sa rozprestiera okolo horného toku rieky Nitra, ktorá spája jeho najsevernejšie a najjužnejšie časti. Územie regiónu je sú čas ťou mohutného horstva Západných Karpát. Hornonitrianska kotlina, rozprestierajúca sa v povodí horného toku rieky Nitry, tvorí jadro regiónu a je obkolesená vencom pohorí - na západe a severozápade Strážovskými vrchmi a tiež pohoriami Žiar na severovýchode, Vtá čnik na juhu a Tribe č na juhozápade. Práca je rozdelená na dve časti: na teoretickú čas ť a na praktickú čas ť. Do teoretickej časti patrí úvod, preh ľad o sú časnom stave riešenej problematiky, cie ľ práce a metodika práce. Praktická čas ť pozostáva z výsledkov práce a zo záveru. Metodický postup bakalárskej práce vychádza z cie ľa tejto práce a bol roz členený na nieko ľko častí: 1. hľadanie a preštudovanie príslušnej literatúry 2. spracovanie poznatkov z literatúry 3. zber informácií, dát a podkladov 4. vyhodnotenie získaných údajov 5. návrhy rekrea čného využitia Zdroje a materiály potrebné k spracovaniu bakalárskej práce sme čerpali zo Slovenskej po ľnohospodárskej knižnice, z Krajskej knižnice Karola Kme ťka V Nitre, z Hornonitrianskej knižnice v Prievidzi, z Mestskej knižnice v Partizánskom. Jedným z hlavných zdrojov pre napísanie diplomovej práce bola odborná literatúra z oblasti geografie cestovného ruchu a cestovného ruchu, a podkladové materiály týkajúce sa riešeného územia. Významným zdrojom bol aj internet s aktuálnymi informáciami o hodnotenom území a taktiež komunikácia prostredníctvom elektronickej pošty. Metódy práce:

V práci budeme využíva ť metódu analýzy, syntézy, riadeného rozhovoru a SWOT analýzu. V teoretickej časti interpretujeme informácie, ktoré sme nadobudli štúdiom dostupnej odbornej literatúry. V časti „Výsledky práce“ analyzujeme prírodné podmienky a kultúrno-historický potenciál a taktiež predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu v Hornonitrianskom regióne CR, ktorý je vymedzený v rámci Regionalizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike. V tejto časti najskôr zhodnotíme prírodný potenciál rekrea čnej krajiny na základe ukazovate ľov reliéf, klíma, vodstvo, rastlinstvo a živo číšstvo a následne zhodnotíme kultúrno-historické pamiatky, kultúrne zariadenia a kultúrno-športové podujatia konajúce sa na území Hornej Nitry. Zhodnotíme taktiež chránené územia Hornej Nitry, ktoré sú vhodné na rekreáciu a sú zaujímavé z poh ľadu človeka, turistu. Po zhodnotení rekrea čného potenciálu, analyzujeme rekrea čné využitie potenciálu a následne na základe vypracovanej SWOT analýzy navrhneme možnosti rekreačného využitia potenciálu pre Hornonitriansky región CR.

4 Výsledky práce

4.1 Socioekonomická charakteristika územia

Hornonitriansky región cestovného ruchu sa nachádza na Západnom Slovensku. Pozostáva zo štyroch okresov: Bánovce nad Bebravou, Partizánske, Prievidza, ktoré patria k Tren čianskemu samosprávnemu kraju a z okresu Topo ľč any ktorý patrí do Nitrianskeho samosprávneho kraja. Rozlohou najvä čší je okres Prievidza, ktorý má výmeru 959,8 km 2. Tvorí ho 54 obcí, z toho 4 sú mestá. Po čet obyvate ľov v okrese Prievidza je 139 639. Rozlohou druhý najvä čší okres je okres Topo ľč any, ktorý má rozlohu 597,7 km 2 a tvorí ho 54 obcí, z toho je len jedno mesto. Žije tu 73 958 obyvate ľov. S rozlohou 461,9 km 2 je tretím najvä čším okresom, okres Bánovce nad Bebravou. Po čet obyvate ľov v tomto okrese je 37 999. Okres Bánovce nad Bebravou má 43 obcí, z toho jednu so štatútom mesta. Rozlohou najmenším okresom je okres Partizánske s celkovou výmerou 301,2 km 2. Tento okres tvorí 23 obcí, z toho jedna so štatútom mesta. Po čet obyvate ľov žijúcich v okrese Partizánske je 47 282. Okres Partizánske je okres s najvä čšou hustotou v Hornonitrianskom regióne. Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Partizánske je najvyššia a to 11, 92%. Druhá najvyššia miera nezamestnanosti 10,13% je v okrese Prievidza. Za ním nasleduje okres Topo ľč any s mierou nezamestnanosti 9,7% a najmenšia miera nezamestnanosti je v okrese Bánovce nad Bebravou a to 9,41%. Celková rozloha Hornonitrianskeho regiónu je 2319,6 km 2 s po čtom obyvate ľov 298 878. Tvorí ho 174 obcí, z toho je sedem so štatútom mesta. Priemyselné odvetvia v regióne sú rozmanité. Dominantné postavenie má ťažobný priemysel. V Hornonitrianskych baniach sa ťaží a upravuje hnedé uhlie a lignit. Ostatné podniky v regióne sú zamerané na výrobu stavebných materiálov, spracovanie dreva, textilný a elektrotechnický priemysel. Podobne ako na celom Slovensku, aj v regióne Hornej Nitry dochádza k poklesu po ľnohospodárskej výroby. Rastlinná produkcia je rôznorodá. V údolí rieky Nitra sa pestuje najmä pšenica a ja čme ň, na úbo čiach pohorí sa pestujú krmoviny, zemiaky a ľan a v teplejších častiach okresu má svoje miesto i ovocinárstvo, pestujú sa najmä jablone a slivky.

4.2 Hodnotenie prírodného potenciálu rekrea čnej krajiny v Hornonitrianskom regióne

4.2.1 Reliéf Rôznorodos ť krajiny a jej prí ťažlivos ť pre cestovný ruch závisí od pestrosti reliéfu. Pestrý reliéf má vä čšie predpoklady pre využitie v cestovnom ruchu. Reliéf Hornej Nitry má dos ť výraznú výškovú členitos ť. Údolné nivy Nitry a Nitrice majú nadmorskú výšku 200 až 260 m nad morom, výšiny na severe a na juhu regiónu dosahujú 900 až 1300 m nad morom, na východe 700 až 900 m nad morom. Územie má prevažne južnú a juhozápadnú orientáciu, čo predstavuje jeho celkove priaznivú klimatickú a obytnú polohu. Najsevernejšiu čas ť ohrani čenia územia Hornej Nitry tvoria južné svahy Lú čanskej Malej Fatry s vrcholom K ľak, ktorý je zárove ň aj najvyšším vrchom Hornej Nitry s výškou 1351 m, ktorý sa síce z geomorfologického h ľadiska nachádza mimo hranice regiónu, ale všeobecne sa pokladá za sú čas ť hornej Nitry. Na území Hornej Nitry sa rozprestierajú pohoria Vtá čnik, Tríbe č, Strážovské vrchy, Považský Inovec, Žiar, Podunajská pahorkatina a Hornonitrianska kotlina. Okrajovo zasahujú do tohto územia geomorfologické celky Malá Fatra, Tur čianska kotlina a Kremnické vrchy, ktoré sme v práci nehodnotili. Pre západné úbo čie Vtá čnika je charakteristický stup ňovitý reliéf. V pohorí Tríbe č sa vyskytujú dva paralelné pásy naklonených vrstvových vrchov na kremitých pieskovcoch. Tieto lokality sú atraktívne pre turistov a vyh ľadávané. Najvä čší vplyv na využitie územia pre turistiku a zimné športy má reliéfna výšková členitos ť, ktorá významne ovplyv ňuje celkový vzh ľad krajiny. Pod ľa relatívnej výškovej členitosti sú najatraktívnejšie pohoria Strážovské vrchy a Vtá čnik, ktoré patria k vyšším hornatinám. K vyšším vrchovinám, ktoré sú taktiež z poh ľadu relatívnej výškovej členitosti atraktívne patri Považský Inovec a Tríbe č. Podunajská pahorkatina a Hornonitrianska kotlina, ktorá má len nepatrne zvlnený reliéf nepatria z hľadiska reliéfu k atraktívnym celkom Hornej Nitry. Oblas ť vyšších vrchovín je vhodná na pešiu turistiku, cykloturistiku ale môže sa využi ť aj na lyžovanie, ak má vä čší sklon. Vyššie hornatiny – Vtá čnik a Strážovské vrchy sa môžu z hľadiska cestovného ruchu využi ť na turistiku, lyžovanie alebo horolezectvo.

4.2.1.1 Tríbe č Tríbe č patrí do Fatransko-tatranskej oblasti. Tvoria ho oddiely Jelenec, Ve ľký Tríbe č a Rázdiel. Pohorie je budované kryštalickými horninami. Nachádzajú sa tu pre ň charakteristické tzv. kremencové hôrky. Jeho kryštalické jadro tvoria predovšetkým hlbinné magmatické a premenené horniny. Obal tohto kryštalického jadra tvoria usadené horniny. Tríbe č zasahuje do Hornonitrianskeho regiónu iba pri južnom ukon čení oblasti oddielom Rázdiel. Má stredohorský charakter s nadmorskou výškou od 400 do 829 m.n.m (najvyšší vrch Ve ľký Tríbe č). Sklon pohoria Tríbe č je od 6° do 14°, čo vytvára predpoklady pre zjazdové lyžovanie. Má ve ľmi pestrú geologickú stavbu. Najviac sú zastúpené vápence a dolomity, bridlice, slie ňovce a melafýry. Tríbe č z prevažnej časti patrí do CHKO Ponitrie. Oblas ť je známa výskytom vyvinutých krasových javov. Turisticky najzaujímavejšie lokality sú výh ľadové vrchy a zrúcaniny hradov. Tríbe č má dobré predpoklady pre zimnú aj pre letnú turistiku. Pre zimnú turistiku vytvárajú podmienky zimné lyžiarske strediská, pre letnú turistiku sú to rekrea čné strediská, vodné plochy, turistické chodníky.

4.2.1.2 Strážovské vrchy Strážovské vrchy sú sú čas ťou krajinného celku vo Fatransko-tatranskej oblasti. Je to rozsiahle horstvo ležiace na východ od Považského podolia, na rozmedzí Západného a Stredného Slovenska. Reliéf Strážovských vrchov je mimoriadne členitý, od pahorkatín cez vrchoviny, hornatiny až ve ľhornatiny. Uhol sklonu kolíše od 2° do 29°. Najvä čšiu plochu však zaberá územie so sklonom 14°-19°, ktorý je vhodný pre zjazdové lyžovanie. Toto pohorie je atraktívne aj z hľadiska nadmorskej výšky, ktorá je v rozmedzí 600-1213 m.n.n. Najvyšší vrch je Strážov a dosahuje výšku 1213 metrov. Strážovské vrchy tvoria západnú čas ť regiónu a sú zastúpene troma oddielmi: Zliechovská hornatina, Nitrické vrchy a Malá Magura. Vzh ľadom na svoju pestrú geologickú stavbu sa Strážovské vrchy môžu pýši ť 6 prístupnými jasky ňami, nachádzajúcimi sa v regióne Horná Nitra a to: Bojnická hradná jasky ňa, jasky ňa Brloh, Košútovská jasky ňa, Hájska jasky ňa, Žernovská jasky ňa a Čereš ňovú jasky ňu. Sú tu vhodné podmienky na letnú aj zimnú turistiku. Čas ť územia je vyhlásená za chránenú krajinnú oblas ť so snahou uchráni ť unikátne bralové a krasové formy reliéfu. Je tu vybudovaných viacero malých turistických a lyžiarskych stredísk.

4.2.1.3 Považský Inovec Považský Inovec sa nachádza v západnej časti Slovenska a patrí do Fatransko- tatranskej oblasti. Je 48 km dlhý s premenlivou šírkou 15 až 25 km. Pohorie je najmohutnejšie vo svojej severnej časti, susediacej so Strážovskými vrchmi. Geomorfologicky sa delí na Vysoký Inovec, Nízky Inovec, Krahul čie vrchy a Inovecké predhorie. Považský Inovec v rámci Hornonitrianskeho regiónu zasahuje do okresov Topo ľč any a Bánovce nad Bebravou. Najvyšší vrch Nízkeho Inovca je Marhát s nadmorskou výškou 748 m.n.m. Členitos ť reliéfu sa pohybuje v rozmedzí 181-310 m.n.m., čo radí pohorie medzi vyššie vrchoviny a priemerný uhol sklonu je od 10-19°. Smerom na juh pozvo ľna klesá do Podunajskej nížiny, ktorá ho obklopuje. Geomorfologicky sa delí na Vysoký Inovec, Nízky Inovec, Krahul čie vrchy a Inovecké predhorie. Považský Inovec v rámci Hornonitrianskeho regiónu zasahuje do okresov Topo ľč any a Bánovce nad Bebravou. Z poh ľadu cestovného ruchu stojí za zmienku jasky ňa Čertova pec v ktorej sa našlo najstaršie jaskynné osídlenie Slovenska. V oblasti sa nachádza nieko ľko desiatok kilometrov zna čených trás, ktoré sú vä čšinou nenáro čné alebo mierne náro čné. Na území Považského Inovca sa nachádzajú turisticky atraktívne výh ľady ako Palúch pod Inovcom, Vtá čí v ŕštek, Topo ľč iansky hrad a Skalka nad Hubinou. Väčšina trás je priechodná aj pre horské bicykle s peknými zjazdmi. V zimnom období je pohorie vhodné na bežkovanie. Pre lezcov je ur čené hlavne Beckovské hradné bralo, ale aj nieko ľko cvi čných terénov pri hrade Tematín alebo v Sokolích skalách.

4.2.1.4 Žiar Pohorie Žiar predstavuje horský prah, ktorý odde ľuje Hornonitriansku kotlinu od Tur čianskej. Je to jadrové pohorie na Slovensku, geomorfologický celok Fatransko- tatranskej oblasti. Pohorie je dlhé 30 kilometrov. Žiar sa člení na tri pododdiely: Vyšehrad, Hore ňovo a Rovnie. Najvyšším vrchom je vrch Vyšehrad s nadmorskou výškou 829 m.n.m. Najnižšie miesto v pohorí je 375 m.n.m. Vertikálna členitos ť reliéfu je 454 metrov, čím sa pohorie zara ďuje k nižším hornatinám. Atraktívne formy reliéfu sú jaskyne, ktoré sa tu nachádzajú – Hájska skala a Skalná diera. Turisticky najnavštevovanejšie je územie okolo vrchu Vyšehrad s chráneným náleziskom, lyžiarske strediská a náu čné trasy, ktoré sa tu nachádzajú.

4.2.1.5 Vtá čnik Vtáčnik je sope čné pohorie stredného Slovenska odde ľujúce Hornonitriansku kotlinu od Žiarskej kotliny. Geologickú stavbu pohoria tvoria zvä čša bazaltické, amfibolické a pyroxenické andezity. Nadmorská výška Vtá čnika je v rozhraní od 320 do 1346 m. n. m. Najvyšším bodom územia je vrchol Vtá čnik (1346 m n. m). Má charakter horskej lesnatej krajiny s výraznými vrcholmi a hrebe ňmi. Turisticky najvýznamnejšia a najvyššia je centrálna čas ť s výrazným hlavným hrebe ňom. Prevažná čas ť pohoria je taktiež chránená v rámci chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Z hľadiska cestovného ruchu poskytuje pohorie Vtá čnik dobré možnosti lyžiarskej turistiky a zjazdového lyžovania. Pre pohorie Vtá čnik sú typické strmé skalné steny s balvanitými sutinami, ktoré poskytujú dobré možnosti pre horolezectvo.

4.2.1.6 Podunajská pahorkatina Podunajská pahorkatina patrí k najroz ľahlejším turistickým oblastiam Slovenska. Je to krajinný celok, ktorý zaberá čas ť Podunajskej nížiny a susedí s pohoriami Malé Karpaty a Krupinskou planinou. Na severu do nej zasahuje Považský Inovec, Strážovské vrchy, Tribe č a Štiavnické vrchy. Podunajská pahorkatina je mierna hornatá, pomerne členitá s nadmorskou výškou od 200 do 300 metrov. Najvyššie vrcholy pahorkatiny sú Široká (330 m), Slanec (297 m), Dlhý vrch (287 m) a Vápnik (274 m). Vzh ľadom na nadmorskú výšku Podunajská pahorkatina nepatrí medzi najvhodnejšie oblasti pre zjazdové lyžovanie. Ak sú v zime dobré snehové podmienky, sú tu dobré podmienky pre bežecké trate. V letnom období môžu turisti využi ť turistické chodníky alebo cyklistické trasy.

4.2.1.7 Hornonitrianska kotlina Hornonitriansku kotlinu zara ďujeme medzi stredne vysoké kotliny a ohrani čuje ju pohorie Vtá čnik, Tribe č, Strážovské vrchy a Žiar. Môžeme ju rozdeli ť na dve časti. Pozd ĺž rieky Nitra sa tiahne čas ť rovinatá, od rieky Nitry smerom severným a západným sa ráz krajiny mení v pahorkatinu. Nadmorská výška kotliny je v rozmedzí od 199 m.n.m. do 750 m.n.m. Hornonitrianska kotlina je malé územie okolo prame ňa a horného toku rieky Nitra. Na severe susedí s Malou Fatrou a Tur čianskou kotlinou, na východe s Kremnickými vrchmi a pohorím Vtá čnik, na juhu s vrchovinou Tríbe č a na západe so Strážovskými vrchmi. Hornonitrianska kotlina je tvorená štvrtohornými sedimentmi ako sú spraše,

44 sprašové hliny, štrky a piesky. Podložie tvoria vápence. Hornonitrianska kotlina tvorí jadro územia a člení sa na štyri pododdiely: Prievidzská kotlina, Oslianská kotlina, Rudnianská kotlina a Handlovská kotlina. Hornonitrianska kotlina má dobré podmienky pre letnú turistiku, cykloturistiku a turistiku pri vode.

4.2.2 Klíma Územie Hornej Nitry patrí do klimatickej oblasti miernych zemepisných šírok a je po celý rok pod prevládajúcim vplyvom kontinentálnej polárnej a morskej polárnej vzduchovej hmoty. Ob časný prílev arktickej alebo tropickej vzduchovej hmoty má za následok extrémne teploty vzduchu. Na území sú zastúpené tri klimatické oblasti: teplá, mierne teplá a studená. Nižšia čas ť kotliny patrí do teplej klimatickej oblasti, stráne pohorí do mierne teplej a najvyššie polohy do chladnej klimatickej oblasti. Teplá oblas ť sa rozprestiera do výšky 300 m.n.m. Má viac ako 50 letných dní s maximálnou teplotou +25 °C a vyššou. Mierne teplá oblas ť zaberá územie vrchovín a hornatín s výškovým rozmedzím od 300 do 800 m.n.m. Má menej ako 50 letných dní v roku. Priemerná teplota v júli je nad + 16°C. Chladná oblas ť s priemernou teplotou vzduchu v júli pod + 16 °C sa vyskytuje v najvyšších polohách územia Hornej Nitry. Priemerné mesa čné teploty v letných mesiacoch sa pohybujú od 16,9 °C do 22,0°C a v zimných mesiacoch od – 5,3°C do 1,7°C. Z ro čného chodu priemernej relatívnej vlhkosti je zrejmé, že najvä čšia hodnota je dosahovaná v zimných mesiacoch, najnižšia v letných mesiacoch. Priemerná ro čná hodnota vlhkosti sa pohybuje okolo hodnoty 76 %. Priemerné ro čné zrážky dosahujú hodnotu 610 mm a priemerná hodnota výparu je 526 mm. Ro čný priemer zrážok sa na tomto území pohybuje od 550 do 1000 mm. Charakteristické je, že množstvo zrážok stúpa s nadmorskou výškou. Približne 60% zrážok spadne v letnom období a asi 40% v zimnom období, čo je výhodné pre prírodu. Mesiacmi s najvyšším priemerným mesa čným množstvom zrážok sú mesiace jún, júl a august a najmenej zrážok pripadá na február. Snehová pokrývka sa udrží 70 až 120 dní, a v najvyšších častiach pohoria Vtá čnik až 160 dní. Hrúbka snehovej pokrývky sa zvä čšuje so stúpajúcou nadmorskou výškou a dosahuje priemernú hrúbku okolo 30 cm. Najviac dní so snehovou pokrývkou pripadá na január a február.

Prevládajú severozápadné až severné vetry. Približne 2/3 dní roka je obla čnos ť, pri čom najmenej obla čné dni sa vyskytujú koncom leta a za čiatkom jesene. Do roka je tu priemerne 50 jasných dní a 25 až 30 dní s búrkou. Obla čnos ť pribúda so stúpajúcou nadmorskou výškou a ubúda k východu, vplyvom kontinentality. Na horách je najvä čšia na jar a v lete a najmenšia v zime. Prevažná čas ť územia má okolo 100 až 140 dní bez mrazu, na Vtá čniku je to približne 80 dní. Obdobie s výskytom teplôt pod bodom mrazu trvá 80 až 120 dní, vyššie položené miesta majú okolo 200 dní pod bodom mrazu. Od členitosti a charakteru reliéfu závisí aj výskyt slne čnej inverzie. Región Hornej Nitry patrí do skupiny kotlinových geomorfologických celkov Slovenska, ktoré majú pomerne nepriaznivé klimatické podmienky s častým výskytom inverzií, čo spôsobuje zvýšenú koncentráciu cudzorodých látok a emisných komponentov v ovzduší. Mierna klíma Hornej Nitry je vhodná hlavne na pešiu turistiku, cykloturistiku, vodnú turistiku a vodné športy, mierne podnebie Bojníc bez ve ľkých výkyvov poskytuje vhodné podmienky pre rozvoj kúpe ľníctva. Najvyššie polohy územia Hornej Nitry poskytujú podmienky pre nenáro čnú zimnú turistiku, lyžovanie a bežkovanie.

Tabu ľka č. 2 : Priemerné mesa čné teploty zo stanice Topo ľč any (°C)

I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII.

2000 -2,8 2,3 5,1 14,0 16,9 19,8 18,6 21,5 14,9 13,4 8,6 1,7

2001 0,6 1,7 5,9 9,4 16,6 16,9 21,0 21,7 13,5 12,7 2,9 -5,3

2002 -2,2 3,7 6,3 10,7 18,5 19,8 22,1 20,7 14,5 8,6 7,7 -1,6

2003 -2,3 -1,7 5,2 9,9 ------15,5 7,7 7,1 0,9

2004 -2,9 1,3 4,6 11,5 13,8 18,1 19,9 20,2 15,1 11,6 5,4 1,0 Zdroj: Ro čenky poveternostných pozorovaní meteorologických staníc na území SR v roku 2000 - 2005, SHMÚ

4.2.3 Vodstvo Hodnotenie hydrologických podmienok z hľadiska cestovného ruchu sa zameriava na možnosti využitia povrchových a minerálnych vôd. Os územia okresu tvorí rieka Nitra, 46 ktorá z pravej strany priberá Nitricu a z ľavej strany Handlovku. Nitra pramení v Malej Fatre a jej celková d ĺžka je 197 km. Nitrica pramení v Strážovských vrchoch a má d ĺžku 51 km. Handlovka pramení na svahoch Vtá čnika a je dlhá 32 km. Hlavný zdroj vodnatosti rieky sú zrážky a zásoby podzemných vôd. Rieka Nitra patrí k stredoeurópskym typom riek. Najvyššie vodné stavy sú v jarnom období (marec, apríl) v čase topenia sa snehu a najnižší vodný stav je v lete. Rieka Nitra patrí medzi najzne čistenejšie rieky nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Rieka má na pomerne krátkom úseku ve ľa zne čis ťovate ľov, mestá vypúš ťajú do rieky organické zne čistenie z čistiarní odpadových vôd. Na zne čistení sa však najviac podpísala havária v tepelnej elektrárni v Zemianskych Kosto ľanoch. Do rieky bolo vypustené obrovské množstvo ťažkých kovov, ktoré sú usadené až do dnešného d ňa v sedimentoch na dne rieky. Rozbory vody stále vykazujú menšie množstvo arzénu, kobaltu, niklu a ortuti. Ďalšia havária sa stala v chemických závodoch v Novákoch, ke ď do rieky vytiekol alkisulfonan sodný. Tieto skuto čnosti majú nepriaznivý vplyv na rozvoj cestovného ruchu, najmä rybárstva a vodných športov. Z vodstva majú pre tento región rozhodujúci význam minerálne a termálne pramene. Bojnické lie čivé termálne pramene hydrouhli čitanové a vápenatohore čnaté s teplotou 28 – 48 °C a výdatnos ťou 24l/s sa stali základom rozvoja kúpe ľov v Bojniciach. Regionálny význam majú kúpele Chalmová so sadrovcovou vodou. Kúpele miestneho významu sú v Malých Bieliciach s výdatnos ťou 15-20 l/s a s teplotou vody 38 °C. Perspektívny rozvoj ponúkajú aj termálne vody v Koši. Prame ň v Koši bol vyv ŕtaný v rámci riešenia ochrany bojnickej žriedlovej oblasti vo vz ťahu k ťažbe uhlia na nováckom ložisku. Výdatnos ť prame ňa je 810 l/min. K ďalším minerálnym prame ňom, ktoré sa doposia ľ nevyužívajú, patria I. a II. prame ň pri východnej šachte, ktoré sa nachádzajú v Handlovských hnedouho ľných baniach, vrt v Opatovciach nad Nitrou a tri zdroje minerálnej vody v Chalmovej. Vodné plochy patria k najatraktívnejším miestam letnej rekreácie pri vode, kde okrem vodnej plochy ich zaujímavos ť umoc ňuje okolitá zalesnená krajina. Majú viacú čelové využitie. Sú zásobár ňami pitnej a úžitkovej vody, zadržiavajú prívalové vody, majú funkciu rekrea čno-zdravotnú a slúžia na chov rýb. Najvýznamnejšie vodné nádrže sú Duchonka, Nitrianske Rudno, Prusy, Ve ľké Uherce, Tesáre a Jerichov.

4.2.4 Rastlinstvo Vegeta čný kryt spolu s reliéfom a vodstvom dotvára celkový vzh ľad krajiny. Morfologická členitos ť Hornej Nitry podmienila rozšírenie dvoch fytogeografických prvkov: teplomilných a suchomilných druhov panónskych, premiešaných s karpatskými podhorskými až horskými druhmi. Kým na juhu prevládajú zástupcovia panónskej flóry, najvyššie polohy Strážovských vrchov (Revá ň, Rokoš) a Vtá čnika hostia karpatské druhy prealpínske a dealpínske. V údoliach v blízkosti tokov a na vlhkých, podmá čaných miestach sa vyvinuli významné mokra ďové spolo čenstvá. V predhoriach lemujúcich kotliny, najmä v oblasti južných a juhovýchodných výbežkov Strážovských vrchov, dochádza k výraznému zostepneniu terénov. Na týchto miestach našla uplatnenie suchomilná a teplomilná flóra s mnohými ponticko-panónskymi a mediteránnymi druhmi, medzi ktorými sa nachádza mnoho chránených a ohrozených rastlín. Komponentom pri ur čovaní prírodných krajinných typov z hľadiska rekrea čného potenciálu územia je les. K základným funkciám lesa – vodohospodárskej a klimatickej patrí aj funkcia rekrea čná. Závisí od jeho druhovej a vekovej skladby, nadmorskej výšky a rozlohy. Výraznou hodnotou Strážovských vrchov sú teplomilné spolo čenstvá, pre ktorých vývoj zohrala významnú úlohu severojužná orientácia oblasti. Najrozšírenejšou drevinou je buk. Nachádzame tu však aj dubiny s prítomnos ťou duba plstnatého. Bohatos ť druhovej skladby dokladajú aj niektoré druhy endemického charakteru. Ve ľkú čas ť Tríbe ča pokrývajú listnaté lesy, ktoré sú už len zlomkom pôvodných lesných komplexov. Lesy sú prevažne dubovo-hrabové, niekde s prímesou buka. Dominantnou drevinou je dub- prevláda dub zimný, dub plstnatý, dub cerový a dub letný, ďalej hrab oby čajný, javor po ľný. Dubovo-hrabové lesy a zmiešané lesy zara ďujeme do lesných spolo čenstiev mimoriadne vhodných pre cestovný ruch. Lesy tejto oblasti okrem vzácnej vegetácie oplývajú aj bohatstvom húb. Hubári najviac zbierajú hríb dubový, hríb bronzový, suchohríby, masliaky, kozáky, pe čiarky, či kuriatko jedlé. Zo vzácnych teplomilných húb tu nájdeme napríklad hríb krá ľovský, hríb satanský alebo rýdzik krvavý.

Buk má dominujúce postavenie vo všetkých vyššie položených stanovištiach Vtá čnika, Žiaru i Strážovských vrchov. Bu činy sú na Hornej Nitre rozšírené nad pásmom dúbrav. Bu činy a zmiešané porasty buka a jedle bielej sú typické pre pohorie Vtá čnik. Lokálne sa v lesných porastoch regiónu vyskytujú ihli čnaté dreviny, najmä smrek, jed ľa a borovica. Kým jed ľa s bukom tu má prirodzené stanovištia a miestami vytvára prirodzené spolo čenstvá jed ľových bu čín, v prípade smreka a borovice ide prevažne o monokultúrne porasty.

4.2.5 Živo číšstvo Na Hornej Nitre sa vyskytuje pásmo listnatých a pásmo ihli čnatých lesov. Pre obidve pásma sú typické ur čité druhy živo číchov. V pásme listnatých lesov sa vyskytuje napríklad srnec hôrny, svi ňa divá, kuna hôrna, jazvec oby čajný. V pásme ihli čnatých lesov sa vyskytuje mnoho živo číchov spolo čných s pásmom listnatých lesov, ako sú vlk oby čajný, sova oby čajná, líška oby čajná, výr skalný. Horský charakter lesných porastov s nepriepustnými miestami vytvára vhodné podmienky pre rysa ostrovida a ma čky divej. Charakteristické je prelínanie sa na nížinách žijúcich druhov a druhov viazaných na horské oblasti. V ďaka pestrosti typov prírodných formácií sa v Strážovských vrchoch môžeme stretnú ť s po četnými zástupcami vtáctva. V horských komplexoch, hlavne na civilizáciou neporušených miestach, žijú niektoré dravé vtáky. Vyskytuje sa tu jastrab, myšiak hôrny a zriedkavejšie druhy ako sokol rároh a sokol s ťahovavý. V Strážovských vrchoch ja bohatá aj skupina po ľovnej zveri, ktorá je zaujímavá z hľadiska cestovného ruchu. Žijú tu predstavitelia srnčej aj jelenej zveri, diviak, medve ď a v niektorých oblastiach aj muflón. V pohorí Tríbe č, v letných horúcich d ňoch znepríjem ňujú rekrea čný pobyt v prírode ovad letný, bzivka daž ďová a dotieravé komáre, ktoré sa vyskytujú aj na pastviskách domácich zvierat a okolo vôd. V letnom období dosahujú maximálny výskyt zdraviu nebezpe čné kliešte a pijaky. Má to nepriaznivý vplyv najmä na rozvoj turistiky, cykloturistiky a hubár čenia v mesiacoch apríl, máj a jún. Vyskytujú sa tu aj mimoriadne vzácne druhy dravého vtáctva ako orol krá ľovský a orol krik ľavý. Žijú tu všetky druhy po ľovnej zveri – srnce, jelene, daniele, muflóny a diviaky.

V chovných rybníkoch a jazerách sa pre výlov a športový rybolov chovajú hlavne kapry, liene, š ťuky, zubá če a sumce. Od najnižších polôh až po horské vrcholy sa vyskytujú desiatky rozli čných druhov motý ľov, medzi ktorými nechýbajú ani chránené vzácne a ohrozené jedince ako jaso ň červenooký i chochola čkový, pestro ň vlkovcový, vidlochvost feniklový.

4.3 Ochrana prírody

Na území Hornonitrianskeho regiónu je ve ľký po čet chránených území. Z ve ľkoplošných chránených území sa tu nachádzajú 2 chránené krajinné oblasti a to CHKO Ponitrie a CHKO Strážovské vrchy. Ďalej sa tu nachádza 6 národných prírodných rezervácií, 16 prírodných rezervácií, 1 národná prírodná pamiatka, 6 prírodných pamiatok, 5 chránených areálov a 2 chránené vtá čie územia (príloha č. 11). K turisticky najatraktívnejším chráneným územiam patria CHKO Ponitrie, CHKO Strážovské vrchy, NPP Prepoštská jasky ňa, NPR Vtá čnik, PR Buchlov, PR Makovište, NPP Prepoštská jasky ňa, PP Hradisko, CHVÚ Strážovské vrchy a CHVÚ Tríbe č.

4.3.1 CHKO Ponitrie Územie bolo v roku 1985 vyhlásené za chránenú krajinnú oblas ť. Má rozlohu 37 665 hektárov. Rozprestiera sa na rozhraní západného a stredného Slovenska. Zasahuje do dvoch okresov Hornonitrianskeho regiónu – do okresu Partizánske a Prievidza. V tomto chránenom území sú vzácne najmä súvislé lesné porasty. Charakteristické dubovo- hrabové, dubové ale aj bukové lesy. Vzácnym prvkom je aj výskyt lesostepnej a stepnej flóry a fauny. Faunu zastupuje 5162 druhov bezstavovcov a 220 druhov stavovcov. Špecifická je muflónia zver, ktorá sa vyskytuje v pohorí Tríbe č a bola sem dovezená v roku 1867.

4.3.2 CHKO Strážovské vrchy CHKO Strážovské vrchy sa viaže na dva orografické celky, Strážovské vrchy a Sú ľovské vrchy. Pestrú a zložitú geologickú stavbu predstavuje zastúpenie viacerých subtatranských príkrovov, v dôsledku čoho na území vystupujú najmä vápence a dolomity. Typickými horninami Sú ľovských skál sú bazálne zlepence. Prevládajúcimi lesnými 50 spolo čenstvami sú bu činy, vo vyšších polohách sú to jed ľovobukové spolo čenstvá s vyšším zastúpením ihli čnatých drevín. Rastlinstvo územia sa vyznačuje bohatou a pestrou vápencovou flórou so zastúpením náro čných teplomilných i horských a vysokohorských druhov. Živo číšstvo oblasti predstavujú prevažne druhy zóny listnatých lesov, menej stepného bezlesia. Z ve ľkých šeliem sa v oblasti vyskytuje medve ď i rys a žije tu aj po ľovná zver.

4.3.3 NPR Vtá čnik

NPR Vtá čik je najstaršia prírodná rezervácia CHKO Ponitrie, zriadená v roku 1950. Pre toto územie je vymedzené aj ochranné pásmo, ktoré tvorí 200 m široký pás. Najvyšší bod rezervácie je na vrchole Vtá čnika 1345,6 metra, najnižší vo výške 1150 m. Výmera NPR Vtá čnik je 256,62 hektárov. Vyskytuje sa tu pralesová bu čina s jed ľou, sutinová javorina, smre čina a kosodrevina. V najvyšších polohách sa vyskytujú rôzne zakrpatené a deformované formy buka lesného.

4.3.4 PR Buchlov Územie bolo zriadené v roku 1984. Nebolo narušené vážnejšou ľudskou činnos ťou a predstavuje zaujímavé vedecky hodnotné územie. Z lesných porastov azonálne spolo čenstvá duba dosahujú na niektorých miestach výšky 1000 m. Územie reprezentuje viac ako 30 druhov mäkkýšov, motý ľov, chrobákov, obojživelníkov a vtákov.

4.3.5 PR Makovište

Územie bolo vyhlásené v roku 1970 za prírodnú rezerváciu. Nachádza sa v katastri obce Kamenec pod Vtá čnikom s celkovou rozlohou 24,11 ha. Tvoria ho typické produkty vulkanickej činnosti tejto oblasti. Je tu ve ľké množstvo esteticky pôsobivých skalných stien, veží a bášt. Les tu má prevažne ochranný charakter a tvoria ho netvárne bu činy. V skalných puklinách sa ojedinele vyskytuje krovitá forma zelene. Členitos ť skalných útvarov poskytuje vhodnú možnos ť hniezdenia dravcov. V chránenom území je trvale povolená horolezecká činnos ť s výhradou, že v prípade hniezdenia dravcov sa zliezanie osídlených skál zakazuje na obdobie od znášky až po vyletenie mlá ďat. 51

4.3.6 NPP Prepoštská jasky ňa

Toto územie bolo v roku 1964 vyhlásené za národnú prírodnú pamiatku. Nachádza sa na území mesta Bojníc s celkovou rozlohou 0,52 ha. Jasky ňa má dĺžku 8 m, bola vyhlodaná pradávnymi termálnymi prame ňmi. Jasky ňa mala výhodnú polohu s juhovýchodnou expozíciou. Blízkos ť termálneho prame ňa ( 45°C ) podnietili osídlenie miesta pračlovekom neandertálskeho typu, ktorý tu sídlil na sklonku stredného paleolitu. Prepoštská jasky ňa patrí medzi najvýznamnejšie paleolitické lokality v rámci Slovenska.

4.3.7 PP Hradisko Územie bolo vyhlásené v roku 1973 za prírodnú pamiatku. Rozprestiera sa v katastri mesta Prievidza, v časti Hradec, s celkovou rozlohou 1,71 ha. Pre toto územie bolo ur čené aj ochranné pásmo s výmerou 11,24 ha. Hradisko reprezentujú morfologicky výrazné skalné formy na kopci Hradec ( 514 m ). Výskumami sa zistili stopy osídlenia z mladšej doby železnej a z obdobia Slovanov. Odolné andezitové skalné bralá dosahujúce až 12 metrovú výšku a mohutné balvany sú s časti zakryté netvárnym hrabovým porastom s primiešaním buka, duba, brezy a zakrpateného smreka.

4.3.8 CHVÚ Strážovské vrchy a CHVÚ Malá Fatra Obidve tieto chránené vtá čie územia sú územiami navrhovanými. Strážovské vrchy sú jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov sokol sťahovavý a výr skalný . Územie je tvorené prevažne lesnými a skalnými biotopmi. Je významné pre hniezdenie druhov dravcov a sov. CHVÚ Malá Fatra zasahuje do okresu Prievidza. Ide o štvrté najvä čšie CHVÚ na Slovensku s celkovou výmerou 66 228,06 ha. Zaberá celú Krivánsku aj Lú čanskú čas ť pohoria Malá Fatra. Malá Fatra je jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov sokol s ťahovavý, orol skalný, výr skalný, žlna sivá, kuvik kapcavý a jedným z piatich pre hniezdenie skaliara pestrého.

4.4 Hodnotenie kultúrno-historického potenciálu rekrea čnej krajiny v Hornonitrianskom regióne

Región Horná Nitra disponuje aj bohatým kultúrnym potenciálom, ktorý je historicky spojený s Bojnickým zámkom, baníckymi tradíciami a pamiatkami z obdobia osíd ľovania územia. Horná Nitra bola už v dávnej minulosti významnou križovatkou a obchodným centrom. V čase Rímskej ríše tadia ľto viedla obchodná cesta, ktorá sa napájala na významnú Jantárovú cestu, smerujúcu zo severu na juh. V tomto období tu vznikli viaceré hradiská. Nachádza sa tu takisto mnoho kultúrnych pamiatok. Ide predovšetkým o hrady, zámky, múzeá, pamiatky sakrálnej architektúry.

4.4.1 Kultúrno –historické pamiatky

4.4.1.1 Architektonické pamiatky- Hrady, zámky, kaštiele Na území Hornonitrianskeho regiónu sa nachádza velké množstvo kultúrnych a historických pamiatok ako sú hrady, zámky a kaštiele. Tieto pamiatky majú rôzny význam z hľadiska využitelnosti pre cestovný ruch. Niektoré sú zachovalé a dodnes využívané pre potreby cestovného rucha ako napríklad Bojnický zámok, ktorý je jedným z najnavštevovanejších zámkov na Slovensku vôbec. Z mnohých sa zachovali už len ruiny. Za zmienku stojí najmä Uhrovecký hrad, ktorý sa v sú časnosti rekonštruuje. Mnohé sú však vo ve ľmi zlom technickom stave a nie sú prístupné pre verejnos ť.

Hrad Uhrovec Pomerne zachovalé zrúcaniny hradu Uhrovec sa nachádzajú ne ďaleko obce Uhrovské Podhradie v okrese Bánovce nad Bebravou. Tento neskororománsky hrad postavili v šes ťdesiatych rokoch 13. storo čia. Hrad bol využívaný aj ako väznica. V priebehu 18. storo čia teda strácal svoju pôvodnú funk čnos ť. Neskôr bol hrad podpálený, rozkradnutý aj jeho vzácne zbierky a hrad za čal nezadržate ľne pustnú ť. Z interiéru hradu dominuje interiér kaplnky, ktorá je jednou z najzachovalejších románskych hradných kaplniek v Uhorsku. Zaujímavé sú aj zachovalé profilované okná v konštrukciách palácov, portály, časti klenieb, bašty opevnenia a miestami aj pôvodné povrchy a omietky budov. Vďaka od ľahlosti hradu od komunikácií sa zachovala

53 kompaktná ruina s peknými ukážkami vzájomného prerastania jednotlivých slohových období. V dnešnom období sa o záchranu zrúcanín hradu zaujíma Nadácia pre záchranu kultúrneho dedi čstva, hrad je čiasto čne prístupný pre turistov.

Topo ľč iansky hrad V pohorí Považský Inovec stojí nad obcou Podhradie zrúcanina Topo ľč ianskeho hradu. Jeho dominantou je zachovaná strážna obytná veža z 13. storo čia ku ktorej patrí obytná hradba, ktorá vymedzovala ve ľký oválny polkruh horného hradu. Stavite ľom tohto hradu bol pravdepodobne Matúš Čák, a po roku 1321 krá ľ pridelil hrad š ľachtickým rodom. Neskôr došlo k prestavbám na hrade - v 15. storo čí bol pristavaný obytný palác a v 16. storočí pravidelné predhradie a celý hrad bol opevnený. Na ruinách v 19. storo čí dal posledný majite ľ postavi ť romantické veže v štýle nemeckých zámkov.

Bojnický zámok Bojnický zámok je Národnou kultúrnou pamiatkou a zárove ň sídlom múzea, ktoré je sú čas ťou Slovenského národného múzea. Patrí medzi najkrajšie pamiatkové objekty na Slovensku a vyh ľadávajú ho návštevníci z celého sveta. Je jedným z najstarších a najvýznamnejších slovenských hradov. Stojí na travertínovej kope nad mestom. Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. Najskôr to bol drevený hrad, no neskôr bol prestavaný na kamenný. Pôvodným majite ľom bol Matúš Čák Tren čiansky. Po jeho smrti sa stal majetkom viacerých krá ľov. Posledný majite ľ Bojnického zámku bol Ján Pálffy. Po druhej svetovej vojne bol zámok zoštátnený. V pä ťdesiatych rokoch bola spravené celková rekonštrukcia zámku, pretože zámok bol zna čne zni čený požiarom. Takisto sa rozhodlo, že zámok bude sprístupnený verejnosti. K Bojnickému zámku patrí aj pri ľahlý zámocký park, v ktorom rastie ve ľa rôznych exemplárov stromov a vzácna, približne sedemstoro čná lipa. Táto lipa je pravdepodobne najstarší strom na Slovensku. Sú čas ťou zámockého parku je aj zoologická záhrada, v ktorej sa nachádzajú vzácne exempláre cudzokrajných živo číchov.

Kaštie ľ v Šimonovanoch Kaštie ľ nazývaný Vodný hrad sa nachádza v mestskej časti v Partizánskeho. Je to pravdepodobne najstaršia stavba svojho druhu na Slovensku. Partizánske je jedným z najmladších slovenských miest a naopak Šimonovany, ktoré sú jeho mestskou čas ťou sú 54 ve ľmi staré. Ich história siaha až do 13. storo čia. Simonyiovský kaštie ľ pre čkal postupne vojny, povodne aj požiare a zachoval sa ako najstaršia stavba svojho druhu na Slovensku. Miestni obyvatelia ho nazývajú Vodný hrad, pretože kedysi bol skuto čne stavbou tohto druhu. Kaštie ľ bol v roku 1998 rekonštruovaný. Rekonštrukcia sa snažila zachova ť jeho podobu z obdobia renesancie. Tento kaštie ľ patrí mestu Partizánske a nie je využívaný.

Kaštiele v Klátovej Novej Vsi V tejto obci nachádzajúcej sa ne ďaleko Partizánskeho sa nachádzajú tri kaštiele, ktoré sú v pomerne dobrom technickom stave. Najstarší z nich je renesan čný, druhý novobarokový a tretí ležiaci v miestnej časti Janova Ves je secesný. Renesan čný kaštie ľ je najstaršia budova v obci. Bola to tv ŕdza, kde sa vyberalo mýto od obchodníkov a kupcov. Zvláštnos ťou tejto budovy sú dômyselné prieduchy a strelne na ochranu tv ŕdze. Po vpáde Turkov bola budova vypálená a chátrala. Neskôr slúžila ako sýpka pre majite ľa kaštie ľa z Továrnik. Neskôr slúžil kaštie ľ aj ako sklad. V rokoch 1977-1981 bola budova zrekonštruovaná. Od roku 1985 slúži táto budova ako obradná sie ň. Barokový kaštie ľ sa nachádza uprostred parku, je prestavaný na novo-barokový. Niekdajší kaštie ľ uprostred obce bol okolo roku 1800 prestavaný a vytvoril tak reprezenta čné sídlo pre panovníkov. Neskôr v roku 1892 prešiel kaštie ľ dôkladnou prestavbou a bola k nemu pristavaná ve ľká dvoranu v neobarokovom štýle a zimná záhradu. Bezprostredné okolie kaštie ľa bolo upravené ako park a ohradou sa celý komplex oddelil od ostatnej dediny. Koncom druhej svetovej vojny bol kaštie ľ vyplienený obyvate ľmi obce. Boli zni čené a rozkradnuté cenné historické pamiatky a aj bohatá cudzojazy čná literatúra. V povojnových rokoch kaštie ľ postupne chátral, neskôr sa využíval na rôzne ú čely - bola tu umiestnená škola, hrávalo sa tu divadlo, usporadúvali sa tu zábavy, ale na opravu kaštie ľa neboli finan čné prostriedky. Až v roku 1969 sa za čalo s generálnou opravou kaštie ľa, ktorá trvala celkom 16 rokov. Novým majite ľom tohto objektu sa stal Slovenský štatistický úrad, a zachovala sa tak cenná historická pamiatka. V roku 1986 v zrenovovaných priestoroch kaštie ľa zahájilo svoju činnos ť Školiace stredisko Slovenského štatistického úradu v Bratislave. Secesný kaštie ľ sa nachádza v Janovej Vsi, ktorá je čas ťou obce Klátova Nová Ves. Dali ho postavi ť vtedajší majitelia Bošányovci. Bol to ve ľký štvorkrídlový renesan čný

55 kaštie ľ s ústredným nádvorím a štyrmi nárožnými okrúhlymi vežami. V roku 1905 bola ku kaštie ľu postavená poschodová secesná vila. Taktiež bol rozšírený pôvodný park okolo kaštie ľa a vybudované rybníky. Park pri secesnom kaštieli má ve ľký krajinársky význam. Jedine čná tvarová a farebná kompozícia použitých ihli čnatých a listnatých drevín predstavuje vzorovú krajinársku úpravu. V sú časnosti kaštie ľ slúži ako detská ozdravov ňa.

Kaštie ľ v Brodzanoch Brodzany sú známe najmä renesan čným kaštie ľom zo 17. storo čia, ktorý bol postavený na starších základoch. Dvojposchodový štvorkrídlový kaštie ľ má výrazné hranolové veže a romanticky upravené nádvorie s arkádami. V kaštieli je od roku 1979 Literárne múzeum A. S. Puškina. Je okrem Moldavska jediné múzeum mimo územia Ruskej federácie venované Puškinovi. Na prízemí kaštie ľa je expozícia o slovensko- ruských literárnych vz ťahoch, je tu aj miestnos ť venovaná dielam A.S.Puškina a jeho vplyvu na slovenský literárny život. Na poschodí je pôvodný interiér kaštie ľa. V historických salónoch je zaujímavý dobový nábytok, osobné predmety príslušníkov rodiny a bohatá obrazová výzdoba. Sú čas ťou pamiatkového areálu brodzianskeho kaštie ľa je aj anglický park s vodnými kaskádami potoka Geradza. V parku môžeme obdivova ť pomník A.S.Puškina a busty viacerých významných osobností slovenskej a ruskej literatúry od popredných slovenských výtvarníkov. V hore nad dedinou sa nachádza evanjelická kaplnka s hrobkou majite ľov brodzianskeho kaštie ľa. Ne ďaleko od nej je letohrádok Babylon, ktorý slúžil ako letné sídlo.

4.4.1.2 Architektonické – mestské historické celky Na území Hornonitrianskeho regiónu sa nenachádzajú žiadne mestské pamiatkové rezervácie, sú tu však štyri pamiatkové zóny a jedna navrhovaná pamiatková zóna.

Tab. č. 3 : Pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny v Hornonitrianskom regióne

Kategória pamiatkovo chráneného Sídlo / Názov Legislatívny stav územia

1. Bojnice Vyhl. 19.6.1991 1. Pamiatková zóna 2. Lazany Vyhl. 19.9.1991 vyhlásená 3. Nitrianske Pravno Vyhl. 27.5.1991

4. Topo ľč any Vyhl. 19.6.1991

2. Pamiatková zóna Partizánske Navrhnutá na vyhlásenie navrhovaná

Zdroj: PÚ SR

Nitrianske Pravno Centrom pamiatkovej zóny obce je renesan čne ladené štvorcové námestie, ktorého dominantou je Stará radnica. V obci je pamiatková zóna mestskej architektúry. Zachovali sa tu sochy svätých, Venantinum, neogotický Kostol Š ťastia sv. Jána Krstite ľa, Kostol Božského srdca. Pamiatková zóna je plošne vymedzená námestím SNP, Dlhou ulicou, Prievidzskou ulicou, Mlynskou ulicou a Tur čianskou ulicou.

Lazany

Nachádza sa tu pamiatková zóna so starými rodinnými domami a starým mlynom. Táto zóna zah ŕň a územie pôvodného historického jadra - námestia, smerujúceho od severozápadu na východ. Komunika čnou osou zóny sú paralelné cesty obslužného a miestneho významu. Ochranné pásmo zah ŕň a širšie územie vidieckej pamiatkovej zóny - zadné časti záhrad.

Bojnice Pamiatková zóna Bojnice, bola vyhlásená Všeobecným záväzným nariadením Okresného úradu v Prievidzi zo d ňa 19.6.1991, je stále platná v celom svojom rozsahu. Jej hranicu tvorí hradobný múr okolo historického jadra Bojníc. Zah ŕň a Hurbanovo námestie, Hviezdoslavovu ulicu, Ulicu Zámok a okolie, Sládkovi čovu ulicu, Podzámockú ulicu, 57

Bernolákovu ulicu a spojnicu medzi námestím a Podzámockou ulicou. Podmienky činnosti v tomto území usmer ňujú Zásady pamiatkovej starostlivosti - Bojnice, vypracované v novembri 1990.

Topo ľč any Pamiatková zóna v Topo ľč anoch bola vyhlásená v roku 1991. Tvorí ju stred centrálnej časti pôvodného historického jadra mesta- Námestie M. R. Štefánika, na ktorom sa nachádzajú tri kultúrne pamiatky: kostol, fara a radnica. Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie je najvýznamnejšou a dominantnou kultúrno-historickou pamiatkou mesta. Na námestí je popri kostole druhým dominantným objektom budova radnice.

Partizánske Bývalé Ba ťovany, terajšie Partizánske má v rámci architektonického dedi čstva na Slovensku jedine čné postavenie. Ide o dobre zachovaný súbor modernej architektúry, dokumentujúci jednak internacionálny rozmer zlínskeho architektonického modelu, ale aj štruktúru miestnych vplyvov, ktoré do ve ľkej miery ur čili ráz tohto sídla. Partizánske predstavuje prekvapivo živý organizmus, ktorý síce prešiel celým radom zmien, avšak stále si uchoval pôvodného ducha "mesta v záhradách".

4.4.1.3 Architektonické pamiatky – sakrálne stavby Sakrálnych pamiatok je v Hornonitrianskom regióne ve ľmi ve ľa. V každom meste a obci sa nachádza aspo ň jedna sakrálna pamiatka, preto sa v práci venujeme len tým najvzácnejším pamiatkam. Tou najvzácnejšou je Kostol sv. Mikuláša v Porube, ktorý je Národnou kultúrnou pamiatkou.

Kostol sv. Mikuláša v Porube Kostol je ukážkou stredovekého komplexu opevnenej sakrálnej stavby s cintorínom. Kostol je gotický, z 1. polovice 14. Storo čia. Stavba je jednolo ďová so štvorcovým presbytériom, zo severu prepojeným gotickým lomeným portálom so sakristiou. V západnej časti je situovaná veža so štvorcovým pôdorysom. Zachovali sa tu

58 gotické nástenné ma ľby zo za čiatku 15. a 16. storo čia a radia sa k úplnej špi čke gotickej nástennej ma ľby na Slovensku. Poma ľovaný drevený strop lode je z roku 1658.

Kostol Panny Márie Krá ľovnej anjelov v Sádku Predpokladá sa, že kostol vznikol na mieste hradiska zvaného Čížik, ktoré nadviazalo na staršie osídlenie z obdobia lengyelskej kultúry doložené nálezmi keramiky. Mladšie stredoveké archeologické nálezy z tejto lokality a nedávny výskum identifikujúci viacero románskych etáp vývoja kostola umož ňujú o čakáva ť vznik jeho najstarších častí najneskôr v 12. storo čí.

Kostol vo Ve ľkom Klíži Ve ľký Klíž je obec v okrese Partizánske. Na miestnom cintoríne sa nachádza jednolo ďový kostolík z 12. storo čia s polkruhovou apsidou a valcovitou vežou. Postavený je charakteristickým románskym spôsobom – z kvádrového, do riadkov usporiadaného muriva. V literatúre sa uvádza, že interiér je tiež ukážkou zoskupenia geometrických telies typických pre románske obdobie.

Kostol Božského Srdca Ježišovho v Partizánskom Kostol sa nachádza v meste Partizánske, v mestskom parku, v centre mesta. Je to význa čná architektonická stavba, príklad čistého funkcionalistického štýlu. Jeho interiér je unikátne umelecké dielo vypracované národným umelcom Tiborom Bártfayom. Kostol bol dostavaný a vysvätený v roku 1949.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Topo ľč anoch Medzi najvýznamnejšie kultúrno-historické pamiatky v Topo ľč anoch patrí rímsko- katolícky kostol. Ako jeden z najdôležitejších objektov života mesta bol postavený v centre historického jadra - na námestí. Najstaršia zachovaná písomná zmienka o kostole je z roku 1285. Kostol a faru v priebehu 13. až 15. storo čia spravovali benediktíni. Nie je presne známe, komu bol kostol pôvodne zasvätený.

Kostol sv. Mikuláš Biskupa v Bánovciach nad Bebravou

Gotický kostol sv. Mikuláša Biskupa sa nachádza na návrší severovýchodnej časti mesta. Tento kostolík je ve ľmi starobylý a pevný. Bol od ňatý katolíkom, a v roku 1709 im

59 bol znovu navrátený. Predpokladá sa, že jeho predchodcom bol starší románsky sakrálny objekt. Kostol je vo svätyni klenutý. Na gotickú dispozíciu upozor ňuje hlavná lo ď, prestavaná veža, vstupný portál, sedílie a ďalšie sprievodné prvky. Z obdobia renesancie pochádza murovaná kazate ľň a a z baroka prístavba sakristie. Vo vnútornom vybavení je pozoruhodný klasicistický oltár sv. Mikuláša z konca 18. storo čia, ďalej baroková polychrómová drevená plastika Ukrižovaného Krista z 18. storo čia a na chóre sa nachádza malý štvorregistrový organ. Pivni čné priestory kostola vyp ĺň ajú dobové krypty. Kostol sv. Mikuláša bol celkovo rekonštruovaný.

Rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici Rotunda sa nachádza na malom skalnom ostrohu v katastri obce Nitrianska Blatnica na vrchu Marhát. Najstaršie stopy osídlenia pochádzajú z neskoršej doby kamennej. Pod ľa výsledkov archeologického výskumu v rokoch 1974 - 1980, najstaršia podoba rotundy s podkovovitou apsidou vznikla už v 9. Storo čí. Rotunda sa v rýchlo zales ňujúcom prostredí pozvo ľna menila na ruiny. I tak však v roku 1530 bol kostolík upravený, aj po tejto renovácii za čal skoro pustnú ť. Roku 1655 ho upravili prakticky do dnešnej barokovej podoby, na západnej strane k nemu pristavali vežu a z južnej tzv. pustov ňu. Od 16. storo čia sa stala Rotunda sv. Juraja s pri ľahlou lúkou Púš ť miestom tradi čných jarných pútí v nede ľu po sviatku sv. Juraja. Po roku 1990 táto tradícia opä ť zosilnila a z náboženského, kultúrneho a historického h ľadiska sa obohatila o poznatok, že kostol sv. Juraja vo svojich základoch patrí k najstarším architektúram na Slovensku a komplex archeologických zistení má ve ľký význam pre poznanie starších slovenských dejín.

4.4.1.4 Pamiatky parkovej architektúry Pamiatkovo – chránené parky sú sú čas ťou chránených areálov kultúrnych pamiatok najmä zámkov, kaštie ľov, kúrií, kláštorov, kostolov ale aj kúpe ľných centier. Ke ďže sa v Hornonitrianskom regióne nachádza mnoho kultúrnych pamiatok nachádza sa tu aj mnoho chránených parkov, ktoré sú ich sú čas ťou. Ich zoznam uvádzame v tabu ľke č. 4. K tým najznámejším patrí Zámocký park v Bojniciach, park vo Dvorci, park v Továrnikoch, Hájnej Novej Vsi, Brodzanoch a park v Klátovej Novej vsi.

Tab. č. 4: Pamiatkovo chránené parky zapísané v ÚZ KP Plocha Okres Sídlo (ha) Bánovce nad Dvorec 0,53 Šišov 5,20 Bebravou Uhrovec 8,39 Bošany 0,53 Brodzany 6,72 Klátová Nová Ves 3,86 Partizánske Klátova Nová Ves- Janova 10,68 Ves Partizánske-Šimonovany 0,66 Ve ľké Uherce 6,38 Bojnice-zámok 14,90 Bojnice-Kúpe ľný ostrov 1,04 č Prievidza Bystri any-Chalmová 5,38 Bystri čany - Čere ňany 1,05 Zemianske Kosto ľany 1,25 Park v Hájnej Novej Vsi 11,7 Topo ľč any Park v Tesároch 2,0 Park v Továrnikoch 16,7 Zdroj: PÚ SR

Zámocký park v Bojniciach Zámocký park je sú čas ťou areálu Bojnického zámku. V parku sa nachádza ve ľa vzácnych druhov stromov. Je to aj vyše 700 rokov stará lipa, ktorá sa nachádza pred vstupom do Bojnického zámku. Je to najstarší strom na Slovensku. Tento park nadväzuje na Zoologickú záhradu v Bojniciach, kde je množstvo vzácnych živo číchov a pokra čuje lesoparkom v Strážovských vrchoch.

Park vo Dvorci Park vznikol okolo kaštie ľa, hne ď po výstavbe kaštie ľa. Pod ľa spomienok starších obyvate ľov Dvorca existovala v parku gaštanová aleja, v severnej časti jazierko a na terase prístavby pri kaštieli bola zriadená kvetinová záhrada a stud ňa. Hlavný vstup do parku 61 viedol cez ve ľkú, umelecky kovanú bránu. V sú časnosti patrí kaštie ľ aj park súkromnému majite ľovi, ktorý za čal s obnovou parku.

Park v Továrnikoch V obci Tovarníky sa nachádza historický park. Rozprestiera sa na ploche cca 16 ha. Prvá písomná zmienka o Tovarníkoch je z čias krá ľa Belu IV. a pravdepodobne už vtedy existovala v Tovarníckom panstve záhrada. V areáli sa nachádza barokový kaštie ľ. Celý park spolu so všetkými druhmi drevín bol zaradený medzi chránené areály. Ide o mimoriadne celoslovensky, architektonicky a biologicky významný historický park, patriaci k najdôležitejším historickým sadovníckym objektom na Slovensku.

Park v Hájnej Novej Vsi Je to anglický park, ktorý je situovaný v blízkosti kaštie ľa v Hájnej Novej Vsi. V parku sa nachádza 43 druhov rôznych vzácnych drevín.

Park v Brodzanoch Je to anglický park, ktorý sa nachádza pri Brodzianskom kaštieli, kde sídli Múzeum A.S. Puškina. Nachádza sa tu mnoho významných drevín. Stredom parku preteká potok Geradza, ktorý je zregulovaný do efektných kaskád (príloha č. 18).

Park v Klátovej Novej Vsi – čas ť Janova Ves Park sa rozprestiera v okolí kaštie ľa, ktorý majitelia viackrát upravovali a zvä čšovali. Spolu s kaštie ľom prebiehala aj obnova parku. Ten rozšírili najmä južným smerom až k lúkam pod lesom, čím dosiahol park celkovú rozlohu okolo 10 ha. Hne ď za kaštie ľom na okraji lúk bol založený vä čší rybník a pokra čujúc južným smerom boli postupne vybudované ďalšie tri menšie, napájané z Hradského potoka. Vznikol tak neoby čajne pôsobivý prírodno-krajinársky anglický park vytvárajúci malebné zákutia s prieh ľadmi do okolitej krajiny. Z parkovej architektúry sa dodnes zachoval mostík s kovaným zábradlím a k zaujímavostiam patrila aj vodná turbína na sútoku potokov, ur čená na výrobu elektriny pre kaštie ľ.

4.4.1.5 Národno-historické pamiatky Tieto pamiatky sú úzko spojené s históriou národa, s postavami národnej kultúry, s významnými historickými udalos ťami a takisto s udalos ťami prvej a druhej svetovej vojny. Medzi takéto pamiatky, ktoré sú spojené s postavami národnej kultúry patrí Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dub čeka.

Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dub čeka Uhrovec Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dub čeka v Uhrovci je druhou národnou kultúrnou pamiatkou na území Hornonitrianskeho regiónu. Bola vyhlásená v roku 1970 a patrí pod správu Tren čianskeho národného múzea. Expozícia zachytáva život a dielo Ľudovíta Štúra(1815-1856) a Alexandra Dub čeka(1921-1992).

4.4.1.6 Pamiatky ľudovej architektúry K pamiatkam ľudovej architektúry zara ďujeme rôzne dobové stavby, sakrálne stavby, hospodárske budovy, skanzeny, ktoré sa vyzna čujú stavebným štýlom príslušného regiónu. V Hornonitrianskom regióne sa nachádza Hornonitriansky banský skanzen. Hornonitriansky banský skanzen Hornonitriansky banský skanzen sa nachádza v bani Cíge ľ. Pre návštevníkov je pripravené fáranie do hnedouho ľnej bane. Prehliadka trvá 3 hodiny a v programe je zahrnutá doprava originálnym banským vlá čikom do podzemia, 566 metrov dlhá pešia prehliadka a odborný výklad.

4.4.1.7 Archeologické lokality Slovensko je krajina bohatá na historické pamiatky nielen z obdobia nášho letopo čtu, ale aj pred naším letopo čtom. Na jeho území možno napo číta ť množstvo hradísk s pozostatkami valov a opevnení, dvorcov či obydlí, ktoré vznikli v rôznych historických obdobiach. Takisto územie Hornonitrianskeho regiónu je bohaté na archeologické náleziská (príloha č. ). Z tých najvýznamnejších sú to Bojná, Hradisko Šiance a hradisko Kostrín v Klátovej Novej Vsi, jasky ňa Čertova pec v Radošine a hradisko Vyšehrad.

Bojná Bojná je známa v ďaka archeologickej lokalite ve ľkého a významného hradiska z doby Nitrianskeho kniežatstva. Najzaujímavejšie sú objavy pamiatok sved čiacich o spolo čenstve kres ťanov už pred príchodom historicky známej byzantskej misie Konštantína a Metoda v období Ve ľkej Moravy. Od roku 2004 tu archeologický ústav SAV v Nitre uskuto čň uje výskum, po čas ktorého sa podarilo nájs ť mimoriadne dôležité pamiatky z obdobia našich dejín. Sved čia o tom, že hradisko Valy pri Bojnej bolo v 9. storo čí dôležitým výrobným, obchodným a misijným strediskom. V priestoroch kultúrneho domu je zriadená stála expozícia vybraných archeologických nálezov z uvedenej lokality. Najdôležitejšími objavmi v Bojnej je súbor pozlátených reliéfnych plakiet a bronzový zvon. Ďalej sa tu našli stovky kovových predovšetkým železných predmetov, kovanie opaskov, konský postroj, ostrohy, potreby pre domácnos ť a rôzne náradie.

Klátova Nová Ves Halštatské hradisko Šiance sa nachádza južne od Klátovej Novej Vsi. Bolo vybudované v praveku, v období lužickej kultúry, čo bolo 700 až 400 rokov pred Kristom. Má rozlohu 9,35 hektárov a radí sa medzi najvä čšie halštatské hradiská v Karpatskej kotline. Našli sa tu stopy ľudskej činnosti ako ohniská a sídliskové jamy, nálezy keramiky z neskorej doby bronzovej a staršej doby železnej. Našiel sa aj materiál, ktorý dokazuje neskoršie slovanské osídlenie hradiska. Hradisko Kostrín sa nachádza takisto v obci Klátova Nová Ves. Na kopci Kostrín je praveké hradisko, kde sa našli nálezy keramiky. Jeho vznik sa predpokladá v staršej dobe kamenej – halštatskej kultúre, 700 až 400 rokov pred Kristom.

Radošina – Jasky ňa Čertova pec Jasky ňa, ktorá je úvodom do starobylého Ponitria. Archeológovia tu objavili predmety a stopy ľudí, ktorí tu mali diel ňu na nástroje a šperky alebo v jaskyni aj nejakú dobu pobudli. Nálezy, ktoré sa našli najhlbšie v jaskyni , sú z obdobia spred 38 000 rokov.

Hradisko Vyšehrad Hradisko Vyšehrad je archeologicky skúmaná lokalita od roku 1970. Hradisko bolo osídlené v dobe železnej až dobe laténskej. Vyšehrad bol oddávna predovšetkým strategicky významnou pevnos ťou na rozhraní Turca a Ponitria. Prvoradou úlohou hradiska 64 bola kontrola významnej dia ľkovej cesty. Archeologické pramene dosved čujú, že svoju funk čnos ť si hradisko udržalo i v priebehu 10. a 11. storo čia.

4.4.2 Kultúrne zariadenia

4.4.2.1 Tribe čské múzeum v Topo ľč anoch Tribe čské múzeum v Topo ľč anoch je regionálna kultúrna inštitúcia vlastivedného typu s vedecko-výskumným a kultúrno-výchovným zameraním. Zhromaž ďuje prírodovedný, archeologický, historický a etnografický materiál. Jeho zbernou oblas ťou je územie okresu Topo ľč any. Zbierkový fond múzea tvorí 80 396 zbierkových predmetov z archeológie, histórie, geológie, zoológie, botaniky a etnografie. Tribe čské múzeum v Topo ľč anoch má stálu expozíciu s prírodovednou tematikou, prostredníctvom ktorej prezentuje najzaujímavejšie exponáty z paleontologického, geologického, botanického a zoologického zbierkového fondu. Verejnosti je prístupná aj odborná knižnica. Činnos ť tohto múzea bola od za čiatku poznamenaná nedostatkom vhodných priestorov. V sú časnosti sídli v čiasto čne zrekonštruovanej historickej budove, takmer v centre mesta. Špecialitou tohto múzea je zbierka výrobkov sklárne v Uhrovci a expozícia chmeliarstva, sladovníctva a pivovarníctva.

4.4.2.2 Hornonitrianske múzeum Prievidza Hornonitrianske múzeum Prievidza patrí medzi najmladšie múzeá na Slovensku, pretože pôsobí od roku 1985. Vzniklo od členením regionálnych vlastivedných zbierok z Múzea v Bojniciach. Hornonitrianske múzeum sa po čas svojej existencie etablovala ako špecifický a nezastupite ľný prvok kultúrno-spolo čenského diania mesta Prievidze a celého regiónu Hornej Nitry. Sú čas ťou múzea je bohatý zbierkový fond, v ktorom sa nachádzajú aj mnohé skvosty európskeho významu. K unikátom patrí napríklad paleolitická štiepaná industria, strieborný poklad z rímskeho hrobu, románsky me č z 11.-teho storo čia, zbierka zlatých mincí, doklady tradi čného odievania, súbor malieb na skle, strieborné šperky z regiónu a ďalšie. Európsky význam má rozsiahla zbierka bezstavovcov a jedine čné paleontologické nálezy tre ťohornej flóry a fauny.

4.4.2.3 Múzeum praveku v Bojniciach Múzeum praveku Slovenska vzniklo v lokalite Prepoštská jasky ňa v roku 2007. Ide o náu čnú expozíciu v prírode, priamo na vzácnom mieste, kde žil neandertálsky pra človek na území Slovenska. Návštevníci sa môžu oboznámi ť s dobou, v ktorej žil, aký viedol spôsob života v rámci svojho rodu (skupiny), aké si zhotovoval nástroje i ktoré nástroje boli objavené, aké zvieratá žili na území Bojníc, akým spôsobom tieto zvieratá lovil a kosti ktorých zvierat sa tu našli. Pred Prepoštskou jaskyňou je pod mohutným travertínovým jaskynným previsom vytvorená dioráma znázor ňujúca život pravekých ľudí.

4.4.2.4 Apponyiho múzeum v Oponiciach Apponyiho múzeum v Oponiciach vzniklo v roku 1993 a mapuje stopy š ľachtickej rodiny Apponyiovcov. Rodina najskôr bývala na tunajšom hrade a potom v kaštieli v obci. Zanechali množstvo významných sochárskych a umeleckých diel, z ktorých niektoré vystavuje práve tunajšie múzeum. Významnou a zachovalou zbierkou je Apponyiovská knižnica, ktorú návštevníci môžu vidie ť po čas prehliadok kaštie ľa. Zbierka pozostáva aj z empírového dobového nábytku, loveckých trofejí, sakrálnych predmetov z tunajšieho kostola sv. Petra a Pavla a portrétov členov rodu. Na prízemí kaštie ľa je umiestnená tematická výstava zachytávajúca letecké artefakty z konca druhej svetovej vojny a príbehy pádov amerických lietadiel, ktoré skon čili svoju pú ť v tunajšom Tribe čskom pohorí.

4.4.2.5 Múzeum kultúry karpatských Nemcov Po dvoch rokoch bolo znovu otvorené Múzeum kultúry karpatských Nemcov. Jedná sa o trvalú výstavu kultúry karpatských Nemcov z Bratislavy s názvom „Dejiny a kultúra karpatských Nemcov v Hauerlande“.

4.4.2.6 Hornonitrianska hvezdáre ň v Partizánskom Hornonitrianska hvezdáre ň v Partizánskom je špecializované kultúrno – výchovné, vzdelávacie a prírodovedné zariadenie. Hvezdáre ň sa nachádza v mestskej časti Partizánskeho – v Malých Bieliciach. Toto zariadenie je zamerané na oblas ť astronómie a príbuzných prírodných a technických vied. Uskuto čň ujú sa tu aj cykly prednášok, besied, seminárov a audiovizuálnych pásiem. Vo vedecko-výskumnej oblasti sa delí činnos ť na pozorovacie programy pre širokú verejnos ť a na odborné pozorovate ľské programy pre profesionálnych astronómov i astronómov amatérov. 66

4.4.3 Kultúrne a športové podujatia V regióne Horná Nitra sa každoro čne organizujú mnohé podujatia, či už kultúrne alebo športové. Podujatia organizujú mestá, obce alebo múzeá. Z múzeí je to najmä Slovenské národné múzeum v Bojnickom zámku a Tríbe čské múzeum v Topo ľč anoch.

4.4.3.1 Podujatia organizované múzeami Bojnický zámok organizuje každoro čne podujatia: Medzinárodný festival duchov a strašidiel, Rytierske dni, Valentínsky víkend, Vianoce na zámku a Rozprávkový Bojnický zámok. Tieto podujatia lákajú návštevníkov a aj v ďaka nim je Bojnický zámok najnavštevovanejší zámok na Slovensku. Ve ľa podujatí a výstav organizuje aj Tríbe čské múzeum v Topo ľč anoch, Múzeum A.S. Puškina v Brodzanoch, kde sa konajú hudobné a recita čné sú ťaže alebo besedy s rôznymi osobnos ťami kultúrneho a spolo čenského života Slovenska.

4.4.3.2 Folklórne podujatia Na hornej Nitre majú svoju tradíciu aj folklórne podujatia a podujatia, ktoré patria k histórii Slovenska. Tradi čným folklórnym podujatím sú Fašiangové slávnosti v Topo ľč anoch – pochovávanie basy, Folklórny festival v Bánovciach nad Bebravou, Vynášanie moreny, Hornonitrianske folklórne slávnosti, Zimné slávnosti Hornonitria, De ň majstrov Hornej Nitry – festival ľudového umenia a remesla, Dožinkové slávnosti - sprievod do kostola, dožinkové obrady a zvyky. Taktiež ob ľúbené sú každoro čné tradi čné jarmoky, hody alebo viano čné trhy. Mestá a obce usporadúvajú každoro čne oslavy sviatkov ako Medzinárodný de ň žien, De ň matiek, Stavanie mája či oslavy svätého Mikuláša a Silvestra. Na de ň detí sa v Partizánskom každoro čne organizuje podujatie Cesta rozprávkovým lesom.

4.4.3.3 Hudobné a divadelné podujatia Hudobné festivaly organizované na Hornej Nitre sú Bojnické kultúrne hudobné leto, Divertimento musicale v Topo ľč anoch, Topo ľč ianske hudobné leto, Country festival v Bánovciach nad Bebravou, Bánovský čurbes, Dni dychovej hudby v Prievidzi, ROCK - regionálny festival rockových skupín okresov Prievidza a Partizánske známy a ob ľúbený hudobný festival Orange Summer Music Duchonka, Letná Pauza Bojnice- multižánrový letný hudobný festival, Kúpe ľné hudobné leto v Bojniciach, Jazzový festival v Prievidzi, 67

Kultúrne leto v Partizánskom alebo Zlatá črievi čka Slovakia Fest, ktorá sa koná každoro čne v Partizánskom. Je to celoslovenská sú ťaž za čínajúcich spevákov populárnej piesne. Medzi najznámejšie divadelné podujatia patrí Thalia pod Bojnickým zámkom – malá krajská scénická žatva ochotníckeho divadla, Ochotnícke javisko v Bojniciach, Rozprávkové javisko v Bojniciach, Bábkové divadlo v Topo ľč anoch, Divadelná jar Jána Rohá ča v Nitrianskom Pravne. Mestá Bánovce nad Bebravou a Prievidza každoro čne usporadúvajú Dni mesta. V Prievidzi sa okrem toho koná aj podujatie De ň otvorených dverí mesta Prievidza.

4.4.3.4 Športové podujatia Konajú sa tu takisto aj rôzne športové podujatia alebo turistické výstupy na vrchy, ktoré majú svoju tradíciu. Sú to skôr podujatia oblastného významu – Polomaratón v Topo ľč anoch, Dni cykloturistiky na Hornej Nitre, Výstup na Vtá čnik, Memoriál A. Schuta – sú ťaž v basketbale, Baníckou krajinou – turistický pochod, Štúrovský výstup na Rokoš. Významnejším podujatím je podujatie automobilového športu – Preteky automobilov do vrchu Uhrovec – Jankov v ŕšok, kde sa konajú každoro čne v lete Majstrovstvá Slovenska. Významnou politicko-spolo čenskou udalos ťou sú oslavy SNP, ktoré sa konajú každoro čne koncom augusta na Jankovom V ŕšku, v okrese Bánovce nad Bebravou a spojené s rekonštrukciou bojov z druhej svetovej vojny.

4.5 Rekrea čné využitie

Hornonitrianska oblas ť má výmeru 2319,6 km 2 s celoro čnou časovou využite ľnos ťou. Po zhodnotení prírodného potenciálu z hľadiska reliéfu, klimatických pomerov, hydrologických pomerov, rastlinstva a živočíšstva a kultúrnohistorického potenciálu z hľadiska pamiatok, ktoré sa nachádzajú v tomto regióne analyzujeme rekrea čné využitie Hornonitrianskeho regiónu. Táto oblas ť má zo strednodobého horizontu nadregionálny význam a z dlhodobého horizontu má národný význam. Formy turizmu, ktoré sa môžu v Hornonitrianskom regióne rozvíja ť sú najmä kúpe ľný turizmus s lie čebnou funkciou, turistika a cykloturistika, vodná turistika, vidiecka turistika, poznávací turizmus a pri dobrých klimatických podmienkach aj zimný turizmus a lyžovanie. Aktivity rozvinuté 68 v tomto regióne ako sú pobyt a rekreácia pri termálnej vode, pobyt v lesnom a horskom prostredí a pešia turistika môžu ma ť dlhodobý charakter.

4.5.1 Vodná turistika a kúpe ľná rekreácia Hornonitriansky región nemá vhodné podmienky pre masovejší rozvoj vodnej turistiky. Jediným splavným tokom je rieka Nitra. Splavná je z Prievidze, aj to len za zvýšeného vodného stavu. Z toho dôvodu ju využívajú v obmedzenej miere len vyspelí vodáci. V rámci ponuky cestovného ruchu regiónu Horná Nitra zohrávajú významnú úlohu areály termálnych kúpalísk a vodné nádrže. Z areálov termálnych kúpalísk je to termálne kúpalisko Čajka v Bojniciach, termálne kúpalisko Paži ť v Bánovciach nad Bebravou, a termálne kúpalisko v Chalmovej. Vodné nádrže využívané na vodnú turistiku sú Nitrianske Rudno, Duchonka a Prusy. Ostatné vodné nádrže majú z h ľadiska cestovného ruchu len miestny význam a to pre rybolov a chov rýb, prípadne slúžia na iné ú čely. Nitrianske Rudno leží vo výbežku Hornonitrianskej kotliny pri úpätí Strážovských vrchov. Vodná nádrž bola vybudovaná ako zásobáre ň vody pre priemyselné ú čely. Jej rozloha je približne 96 ha. Problémom vodnej nádrže je predovšetkým čistota vody. Okrem rekrea čného využitia nádrže, je tiež významný rybolov (pstruhový a kaprový revír). K naj častejšie vykonávaným rekrea čným aktivitám na vodnej nádrží patria plávanie, vodné bicykle, windsurfing a rybolov. Vodná nádrž Duchonka je hradená vodná nádrž viacú čelová s rozlohou vodnej plochy okolo 13,9 ha, s neorganizovanou formou rekreácie, ktorú využíva vä čšie množstvo ľudí. Západná čas ť vodnej nádrže je lemovaná pieso čnatou plážou. Rekrea čná oblas ť Duchonka leží 17 km severozápadne od okresného mesta Topo ľč any, v nadmorskej výške 275 m, vo venci pohoria Považského Inovca. Je vyh ľadávaným miestom letných rekreantov. Ponúka možnos ť člnkovania, surfovania, bicyklovania na vodných bicykloch a rybolov. Voda však nevyhovuje požiadavkám na kúpanie v tejto nádrži. Vodná nádrž Prusy sa nachádza na území okresu Bánovce nad Bebravou. Využíva sa aj v letno aj v zimnom období hlavne na rôzne druhy vodných športov. V letnom období to je plávanie, člnkovanie, športový rybolov. V zimnom období , ke ď plocha zamrzne je využívaná na kor čuľovanie a hokej.

Územie Hornej Nitry je bohaté na výskyt minerálnych prame ňov, nie však všetky sú využívané. Nachádzajú sa tu Kúpele Bojnice, ktoré majú významné postavenie v rámci Slovenska. Ležia v Hornonitrianskej kotline, na východnom úpätí Malej Magury vo výške 297 metrov nad morom. Sú obklopené z troch strán pohoriami s bohatými listnatými a ihli čnatými lesmi, preto majú priaznivé klimatické podmienky. Základom lie čebných procedúr v kúpe ľoch Bojnice je prírodná, lie čivá, hydrogén-uhli čitanovo-síranová, vápnikovo-hor číková hypotonická akratoterma s teplotou od 28 – 52 ºC. Akratoterma zlepšuje látkovú výmenu a imunologické reakcie v bunkách, funk čnos ť tkanív, ich zásobovanie kyslíkom a tým celkový stav organizmu. Lie čivá voda ú činkuje pozitívne na vegetatívny nervový systém. V sú časnosti sa kúpele v ďaka rozsiahlym investíciám a rekonštrukcii stávajú cie ľovým miestom aj pre zahrani čnú klientelu. Kúpele Malé Bielice sa nachádzajú v okrese Partizánske. Nový komplex kúpe ľov vyrástol priamo v miestach, kde prirodzene vyviera teplá minerálna voda bez farby a zápachu, dosahujúca teplotu až 43 stup ňov Celzia. Objavili tu tri rôzne pramene, ktoré majú ve ľmi priaznivé ú činky najmä na pohybové ústrojenstvo, nervovú sústavu, rehabilitáciu a regeneráciu organizmu. Areál je rozdelený do nieko ľkých vzájomne prepojených častí, tak aby ich mohli využi ť všetci návštevníci. Kúpe ľno-relaxa čným komplexom vedie promenáda príjemným parkom.

4.5.2 Turistika V regióne hornej Nitry sa nachádza pomerne hustá sie ť turistických chodníkov. Celková d ĺžka zna čených turistických chodníkov je 527 km. Turistické chodníky prechádzajú viacerými pohoriami. Ide najmä o čas ť Strážovských vrchov v severozápadnej časti regiónu a pohorie Vtá čnik na juhovýchode regiónu. Viaceré z atraktivít chránených území sú sprístupnené náu čnými chodníkmi ako napríklad na Vtá čnik, Buchlov, školský náu čný chodník K ľačno, náu čný chodník na Vyšehrad, ktorý je tiež významnou archeologickou lokalitou. Náu čné chodníky sú u turistov stále viac ob ľúbené o čom sved čí aj fakt novootvorených náu čných chodníkov Považský Inovec či otvorenie turisticko-náu čného chodníka „Po stopách kultúrno- historických pamiatok obce“ v Klátovej Novej Vsi.

Náu čný chodník Vtá čnik je zameraný prírodovedne, ochranársky a historicky. Východiskom sú Kamenec pod Vtá čnikom, Gepnárová dolina alebo Bystri čianska dolina. Celková trasa je dlhá 7,8 km, je na nej 11 zastávok s informa čnými tabu ľami a vedie náro čným terénom. Náu čný chodník nadväzuje na turistické chodníky so žltou a modrou zna čkou. Náu čný chodník Buchlov je zameraný prírodovedne a ochranársky, vybudovaný na území CHKO Ponitrie v prírodnej rezervácii Buchlov. Celková trasa je dlhá 5,3 km, je na nej 8 zastávok s informa čnými tabu ľami. Vlastná trasa je nenáro čná, prístup k náu čnému chodníku je náro čnejší. Školský náu čný chodník K ľačno má východisko v Nitrianskom Pravne zo železni čnej stanice. Trasa sa za čína severovýchodne od obce K ľačno a je dlhá 3,5 km. Zameranie trasy je prírodovedné a environmentálne. Na trase je 6 zastávok a je nenáro čná. Ako jediný je využite ľný aj v zimnej sezóne. Náu čný chodník Vyšehrad sa nachádza na území NPR Vyšehrad. D ĺžka trasy je 2 km a na trase je 6 zastávok s informa čnými tabu ľami. Terén je nenáro čný až stredne náro čný a trasa je prírodovedne, historicky a archeologicky zameraná. Turisticko-náu čný chodník „Po stopách kultúrno-historických pamiatok obce“ v Klátovej Novej Vsi bol otvorený v roku 2008. Trasa chodníka má 10 zastávok. Náu čný chodník prispieva nielen k turistike ale aj k poznaniu histórie a všetkých pamiatok obce Klátova Nová Ves (príloha č. 16). Náu čný chodník Považský Inovec má prírodovedné, ale aj kultúrno-historické zameranie. Terén je nenáro čný až stredne náro čný. Má tri zastávky: Nitrianska Blatnica – Maharát- rotunda sv. Juraja. Chodník bol otvorený v roku 2003.

4.5.3 Cykloturistika Región Horná Nitra má dobré podmienky na rozvoj cykloturistiky hlavne vzh ľadom na mierne zvlnený terénny reliéf . Je tu vybudovaná sie ť cykloturistických chodníkov ale nie je dosta čujúca na celom území tohto regiónu. Je vybudovaná najmä v okrese Prievidza. Skladá sa z Cyklookruhu Medzihorie, Bojnického cyklookruhu a Hornonitrianskej cyklomagistrály ako základných cyklotrás a 11 cyklospojok a radiál, ktoré umož ňujú cykloturistom navštívi ť najzaujímavejšie a najprí ťažlivejšie miesta 71 v regióne. Na príprave a zna čkovaní cyklotrás sa podie ľa Regionálne združenie cestovného ruchu Horná Nitra v spolupráci so Slovenským cykloklubom a Klubom slovenských turistov. V lete 2002 vydali za finan čnej podpory Nadácie otvorenej spolo čnosti informátor Cykloturistické trasy Horná Nitra (Príloha č. 12).

4.5.4 Zimný turizmus, lyžovanie Zimný turizmus a lyžovanie nemá dobré podmienky v Hornonitrianskom regióne. Lyžiarske strediská majú len miestny význam a nemajú dobré klimatické podmienky pre ich rozvoj. Jediným lyžiarskym strediskom, ktoré má dobré podmienky a podmienky pre technické zasnežovanie je SKI – TMG Remata. Ostatné lyžiarske strediská v Hornonitrianskom regióne sú: Poruba pri Prievidzi, Valaská Belá - Homôlka, SKI Kľačno, Fa čkovské sedlo/K ľak, SKI Závada pod Čiernym Vrchom, Cige ľ –Priedavky, Podhradie v okrese Topo ľč any. Stredisko Remata sa nachádza v doline na rozhraní pohorí Vtá čnik a Kremnické vrchy. Katastrálne patrí do obce Rázto čno. Nachádza sa v nadmorskej výške od 520 do 900 m.n.m. Lyžiarom sú k dispozícií 4 zjazdovky a 4 vleky. Kapacita vlekov spolu je 1 280 osôb/hod. Na umelé zasnežovanie sú k dispozícií 2 snežné delá. V letnom období sú k dispozícií pásové lyže na trávu, poži čov ňa bicyklov, letné kúpalisko, jazdecká škola. Zimné stredisko cestovného ruchu Fa čkovské sedlo sa nachádza po oboch stranách horského sedla odde ľujúceho Strážovské vrchy a Lú čanskú Malú Fatru, v katastrálnom území obce K ľačno. Nachádza sa v nadmorskej výške od 830 do 1 070 m.n.m. Z hľadiska morfológie terénu a prevýšenia má jedny z najlepších podmienok pre rozvoj zjazdového, ako aj bežeckého lyžovania. Stredisko má k dispozícii pre lyžiarov 5 zjazdoviek a 4 vleky. Stredisko nemá umelé zasnežovanie (problém s prívodom vody) a nedostato čne sú tiež vyzna čené lyžiarske trate, čo spôsobuje problémy lyžiarom najmä v prípade zníženej vidite ľnosti (napr. hmla). Taktiež tu nie je možnos ť ve černého lyžovania. Lyžiarske stredisko Poruba leží v pohorí Strážovské vrchy v nadmorskej výške 620 až 850 m n. m. v katastri obce Poruba. Od centra Prievidze je vzdialené 12 km, od kúpe ľov Bojnice 10 km. Poskytuje dobré podmienky pre zjazdové i bežecké lyžovanie. Lyžiarom sú k dispozícií 4 vleky 4 zjazdovky, nemá však technické zasnežovanie. Stredisko má miestny až regionálny význam.

Lyžiarske stredisko Valaská Belá - Homôlka sa nachádza v nadmorskej výške 900 m.n.m. Celková prepravná kapacita je 1750 osôb/hodinu. Stredisko má 3 zjazdovky a 3 vleky a na zjazdovkách je povolené ve černé lyžovanie. Celková d ĺžka zjazdoviek 1,30 km. Lyžiarske stredisko SKI K ľačno sa nachádza 20 kilometrov od mesta Prievidza, v Hornonitrianskej kotline. Leží vo výške 450-600 m.n.m. a sneh tu vydrží 70 dní v roku. V lyžiarskom stredisku sú 2 vleky, nie je tu technické zasnežovanie ale je tu možnos ť ve černého lyžovania. Lyžiarske stredisko Závada pod Čiernym vrchom leží v Strážovských vrchoch. Je vzdialené 20 kilometrov od Bánoviec nad Bebravou. Stredisko má dve zjazdovky, je však závislé od prírodného snehu, nemá technické zasnežovanie. Lyžiarske stredisko Cige ľ sa nachádza v okrese Prievidza. Lyžiarom je k dispozícii jeden vlek. Stredisko sa nachádza 630 m.n.m. v ponuke tohto strediska je aj ve černé lyžovanie. Od roku 2009 sa používa v tomto stredisku umelé zasnežovanie. V obci Podhradie, sa pod zrúcaninou Topo ľč ianskeho hradu nachádza lanovkový vlek. Vrcholový bod lanovky je vo výške 500 m nad morom. Tento vlek sa využíva iba ke ď je priaznivá snehová situácia a to iba po čas víkendov.

4.5.5 Kultúrno - poznávací turizmus Na základe hodnotenia kultúrno-historického potenciálu Hornonitrianskeho regiónu v kapitole 4.3 by sa dalo poveda ť, že región je regiónom zámkov, hradov a kaštie ľov. Turisti môžu navštívi ť zrúcaninu Uhroveckého hradu, Topo ľč ianskeho hradu, Oponického hradu a zrúcaninu hradu Sivý kame ň. Môžu navštívi ť Bojnický zámok, v ktorom sídli múzeum, ďalej Múzeum A.S. Puškina sídliace v Brodzianskom kaštieli aj Apponyiho po ľovnícke múzeum. V tomto regióne sa nachádza ve ľa kaštie ľov, ktoré sa však nevyužívajú vzh ľadom na ich technický stav. Všetky tieto kultúrno-historické objekty majú potenciál pre využitie, avšak problémom je nedostatok finan čných prostriedkov na opravu a rekonštrukciu kaštie ľov alebo vlastnícke vz ťahy. Mnoho kaštie ľov nepatrí obciam ale sú v súkromnom vlastníctve, kde ich majitelia využívajú na rôzne ú čely. Ku kultúrnemu cestovnému ruchu patrí aj návšteva múzeí a galérií. Tie fungujúce kultúrne zariadenia sme charakterizovali v podkapitole 4.3.2. Pre návštevníkov Hornonitrianskeho

73 regiónu budú ur čite zaujímavé aj mestské pamiatkové zóny a sakrálne pamiatky, ktoré sa tu nachádzajú.

4.5.6 Po ľovnícky turizmus a rybolov Na území Hornonitrianskeho regiónu je množstvo po ľovných revírov a vodných nádrží, ktoré vytvárajú vhodné podmienky na rozvoj po ľovníckeho turizmu a rybolovu. V Strážovských vrchoch ja bohatá aj skupina po ľovnej zveri, ktorá je zaujímavá z hľadiska cestovného ruchu. Žijú tu predstavitelia srn čej aj jelenej zveri, diviak, medve ď a v niektorých oblastiach aj muflón. Špecialitou športového po ľovníctva je odstrel ka čice divej, ktorej biotop sa viaže na areál rybníkov a mŕtvych ramien zarastajúcich trstinou. Športový rybolov patrí medzi ob ľúbené rekrea čné aktivity na Slovensku. Priaznivé podmienky pre rybolov na Hornej Nitre poskytujú vodné toky, priehradné nádrže a rybníky. Len v čistých pásmach horských potokov alebo rybníkoch môžeme nájs ť pstruha poto čného, pstruha dúhového so sprievodnými druhmi ako sú hlavá če a jalce. Vodná nádrž Nitrianske Rudno bola zarybnená hlavátkou, pstruhom, zubá čom, š ťukou, lienom a kaprom. V chovných rybníkoch a jazerách po ťažbe štrkopieskov sa pre výlov a športový rybolov chovajú hlavne kapry, liene, š ťuky, zubá če a sumce.

4.6 SWOT analýza cestovného ruchu Hornonitrianskeho regiónu

Silné stránky Slabé stránky

Dobrá poloha regiónu Nedostatočná kvalita ubytovacích Atraktívne prostredie a stravovacích zariadení Výskyt, intenzita a chemické zloženie Nedobudovaná infraštruktúra športových geotermálnych vôd objektov Teplá a suchá nížinná klíma, s vysokým Nevyužité možnosti a nízka úrove ň stup ňom vhodnosti pre letný turizmus vidieckeho turizmu Sie ť vodných tokov, umelých kanálov Zlý technický stav kultúrnych a vodných nádrží vhodných na rybárstvo a historických zariadení Dopravná infraštruktúra a dobrá Slabá návštevnos ť kultúrnych podujatí dostupnos ť územia Zlý technický stav športových zariadení Lokalizácia športovo-rekrea čných areálov Absencia siete turistických informa čných Existujúce cyklotrasy kancelárií (TIK-ov) a slabá propagácia územia pre ú č Chránené územia ely turizmu Ve ľký po čet pamätihodností, kultúrnych Neexistujúca spolupráca medzi subjektmi a historických pamiatok cestovného ruchu ť Hustá a kvalitne ozna čená sie ť turistických Slabá informovanos o regióne na území č chodníkov Slovenska ako aj v zahrani í Bohatá flóra a fauna Nevhodná klíma pre rozvoj zimnej turistiky Vysoká lesnatos ť regiónu Chýbajúci marketing regiónu Ve ľmi dobré možnosti nemasových foriem Nízka kvalifikácia zamestnancov turistiky a jazyková bariéra

Príležitosti Ohrozenia

Prílev zahrani čných investícií Slabý záujem domácich podnikate ľov Využitie vo ľného bytového fondu podnika ť v oblasti cestovného ruchu

ur čeného pre rekrea čné ú čely Nebezpe čenstvo úpadku záujmu o Využit ie vo ľného bytového fondu turistiku v obciach pre rozvoj agroturistiky v dôsledku objektívnych prí čin(klíma, a vidieckeho turizmu konkurencia) Podpora rozvoja špecializovaných Zložité presadenie sa v dôsledku silnej stravovacích zariadení, zameraných na konkurencie iných regiónov na trhu ponuku miestnych gastronomických Odchod obyvate ľstva z regiónu za prácou špecialít (husacie, rybie a iné miestne do iných regiónov špeciality) Podce ňovanie údržby kultúrnych Dobudovanie zn ačkovaných turistických a technických pamiatok využite ľných pre chodníkov a cyklotrás CR Vypracovanie informa čného systému pre Nedostatok finan čných prostriedkov cestovný ruch v oblasti CR Propagácia cestovného ruchu (ú čas ť na Podcenenie významu koordinácie ve ľtrhoch cestovného ruchu, propaga čné spolo čného postupu štátnych orgánov, materiály, masmédiá) orgánov samosprávy, regionálnych Rast podnikate ľskej aktivity a vytvorenie rozvojových agentúr, regionálnych pracovných miest združení cestovného ruchu a záujmových Možnos ť získania finan čných prostriedkov profesných združení cestovného ruchu na rozvoj cestovného ruchu zo Nízka priemerná mzdová úrove ň v štrukturálnych fondov Európskej únie službách CR Dostatok vyu čených odborníkov v odbore Poškodzovanie a zne čistenie prírody cestovného ruchu Rozvoj poži čovní a servisov bicyklov, zriadenie úschovní bicyklov pri významných turistických objektoch

4.7 Návrhy využitia potenciálu pre cestovný ruch v Hornonitrianskom regióne

Pri návrhoch na rozvoj cestovného ruchu v Hornonitrianskom regióne CR je dôležité prihliada ť na silné a slabé stránky, ale aj na príležitosti a ohrozenia cestovného ruchu na území Hornej Nitry, ktoré sú formulované v SWOT analýze cestovného ruchu Hornonitrianskeho regiónu. Vychádzajúc zo sú časného stavu prírodných a kultúrno- historických predpokladov cestovného ruchu v Hornonitrianskom regióne, je možné navrhnú ť možnosti rozvoja cestovného ruchu na skúmanom území.

4.7.1 Vidiecka turistika, agroturistika a ekoturizmus Hornonitriansky región môžeme ozna čiť za vidiecky región, z celkového po čtu 174 obcí je len sedem so štatútom mesta. Preto sú tu vhodné podmienky na rozvoj vidieckej turistiky, agroturistiky a ekoturizmu. V sú časnom období sa do popredia dostávajú najmä individuálne formy cestovného ruchu, orientované na tiché a pokojné miesta, kde si turisti môžu oddýchnu ť a regenerova ť svoje sily. Dôležitý je i priamy kontakt s prírodou resp. s vidieckym prostredím. Pre rozvoj vidieckej turistiky sú dôležité aj doplnkové aktivity, ktoré región ponúka ako turistické trasy, cyklotrasy, kultúrnohistorické pamiatky. Atraktivitu vidieckej krajiny zvyšujú zrúcaniny hradov Oponice, Topo ľč any či Uhrovec. V tomto regióne sú dobré podmienky aj pre cykloturistiku, a to vzh ľadom na nížinný, mierne zvlnený terén Tribe čského pohoria a Považského Inovca. Ve ľmi zaujímavá ponuka z poh ľadu budúcnosti cestovného ruchu je v podobe rozbiehajúceho sa projektu Náu čného chodníka Považský Inovec, ktorý sa bude tiahnu ť od Duchonky až po Pieš ťany a ponúkne krásnu prírodu so zaujímavými chránenými územiami, archeologické náleziská (Bojná) alebo vyhliadky do okolia z vrchu Marhát. Atraktívne sú z poh ľadu vidieckej turistiky aj náu čné chodníky, vodné nádrže a rybníky, množstvo chránených území s chránenými druhmi rastlinstva a živo číšstva. Pre turistov, ktorí majú záujem o vidiecku turistiku sú dôležité aj typické vidiecke prostredie, ľudia, zvyky a tradície, ktoré sa v Hornonitrianskom regióne stále dodržiavajú aj prostredníctvom rôznych folklórnych podujatí.

4.7.1.1 Vidiecky penzión Tento región je vhodný na rozvoj vidieckej turistiky, agroturistiky a ekoturizmu, avšak nie sú tu v dostato čnej miere zastúpené podniky cestovného ruchu poskytujúce služby takéhoto druhu. Preto sme pripravili možný návrh využitia Hornonitrianskeho regiónu CR pre vidiecku turistiku. Penzión by sa mal nachádza ť v obci Brodzany, ktorá je vzdialená 4 km od mesta Partizánske. Hlavný ú čelom a cie ľom vzniku penziónu bude poskytovanie kvalitných ubytovacích a stravovacích služieb cie ľovej skupine obyvate ľstva, ktorou budú rodiny s de ťmi, starší ob čania a zahrani ční turisti. Títo zákazníci penziónu môžu prís ť za ú čelom dovolenky, alebo spoznávania regiónu. Poloha penziónu je situovaná v atraktívnom prostredí, v strede obce. Nachádza sa v horskom prostredí, oproti objektu sa nachádza Literárne múzeum A.S. Puškina. Ne ďaleko penziónu sa nachádza letohrádok Babylon a v hore za ním je kaplnka kniežacej rodiny. Penzión by mal by ť architektonicky navrhnutý tak, aby bol v súlade s architektúrou múzea. Penzión by mal ma ť celoro čnú využite ľnos ť s dôrazom na letnú turistiku. Za penziónom by sa mal nachádza ť sad ovocných stromov. Hostia budú ma ť možnos ť využitia rôznych služieb v rámci vidieckeho a prírodného prostredia v ktorom sa penzión nachádza. Penzión bude ponúka ť ubytovacie, stravovacie aj doplnkové služby. Ubytovacie služby budú poskytované v apartmánoch alebo izbách. Celková kapacity penziónu je 25 lôžok. Stravovanie bude zabezpe čené formou ra ňajok, prípadne výberom z jedálneho lístka. Hora, pod ktorou sa penzión nachádza oplýva množstvom húb, lesných plodov a lie čivých rastlín. Hostia budú ma ť možnos ť zakonzervovania, zavarenia húb, lesných plodov prípadne sušenia liečivých rastlín. Penzión bude ponúka ť hos ťom možnos ť zapoji ť sa do prác v sade, či už pri zberaní ovocia, prípadne štepení a ošetrovaní strom čekov. V okolí sa nachádza množstvo historických pamiatok, turistických chodníkov, náu čných chodníkov a cyklistických trás. V penzióne bude možnos ť poži čania si bicykla. V areáli parku múzea sa nachádzajú kaskády potoka Gerazda kde sú nasadené kapry. Milovníci rybolovu majú možnos ť poži čania si udice v penzióne. Milovníci vody sa môžu ís ť kúpa ť do ne ďalekých kúpe ľov v Malých Bieliciach, vzdialených len 2 km a kúpaliska vzdialeného približne 3 km. V obci sa nachádzajú tenisové kurty ktoré môžu využi ť hostia, tenisové vybavenie poskytne penzión. V pivni čných priestoroch penziónu sa bude nachádza ť vínna pivni čka s typickými kamennými stenami. Prídu si tu na svoje nielen znalci vín ale všetci návštevníci. Okrem 78 archívnych vín z celého sveta tu budú ponúkané aj slovenské vína a budú propagované vína vyrábané v tomto regióne. V obci sa konajú každoro čne podujatia spojené s zvykmi a tradíciami, do ktorých sa samozrejme môžu zapája ť aj hostia penziónu.

4.7.1.2 Pozorovanie vtákov (Birdwatching)

V poslednom období sa do popredia dostávajú také formy cestovného ruchu, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. Hitom posledných turistických sezón je pozorovanie vtákov alebo aj bird-watching a ornitopozorovanie či iných chránených druhov zvierat. Je sú čas ťou ekologického cestovného ruchu a agroturistiky. Laici sa podie ľajú najmä na sčítavaní vtáctva a mapovaní ich pohybu na našom území. Pomáhajú so stavaním hniezd, búdok a k ŕmením. Môžu sa zú čast ňova ť aj na úpravách terénu, čistení a budovaní chodníkov, zazele ňovaní oblastí, výstavbe umelých ostrov čekov pre hniezdenie vodného vtáctva. Na území Hornej Nitry sa vyskytuje nieko ľko druhov chránených zvierat a dve chránené vtá čie územia, ktoré sme priblížili v kapitole 4.3.8. Dôležité je pre rozvoj tejto formy cestovného ruchu, aby boli turisti informovaný o možnostiach pozorovania vtákov, o druhoch vtákov, ktoré sa na území vyskytujú a najmä o vzácnych a chránených druhoch vtákov. Preto navrhujeme osadi ť informa čné tabule na miesta, kde je možné tieto druhy vtákov pozorova ť.

4.7.1.3 Cyklotrasa „Bicyklom za históriou“ V Hornonitrianskom regióne CR sa nachádza mnoho kultúrno-historických pamiatok. Cie ľom návrhu tejto cyklotrasy je prepoji ť tieto pamiatky cyklotrasami a vytvori ť náu čnú cykloturistickú trasu, ktorá by nebola náro čná a bola by bezpe čná. Táto trasa povedie obcami v okrese Partizánske, v ktorých sa zachovali pamiatky v podobe prírodného, spolo čenského alebo kultúrneho významu. Táto trasa bude ma ť 5 zastávok a bude v dĺžke 19 km. Navrhujeme, aby pri každej pamiatke boli osadené náu čné tabule s popisom každej pamiatky a základnými informáciami o obci. Za čiatok trasy bude v meste Partizánske, kde sa nachádza kaštie ľ Vodný hrad s pri ľahlým parkom, ktorý prešiel výraznou rekonštrukciou. Druhá zastávka bude v obci Brodzany, ktorá je známa renesan čným kaštie ľom s anglickým parkom, v ktorom sídli Múzeum A. S. Puškina. Tretia zastávka bude v obci Klátova Nová Ves, kde sa nachádzajú dva kaštiele, z ktorých jeden slúži ako obradná sie ň a druhý kaštie ľ

79 s parkom je školiacim strediskom Štatistického úradu SR. Štvrtá zastávka bude v obci Janova Ves, kde je kaštie ľ, ktorý v sú časnosti slúži ako detská ozdravov ňa. Okolo kaštie ľa je roz ľahlý park s jazerom a ve ľkým krajinárskym významom. Posledná zastávka bude v obci Klížske Hradište, kde sa nachádza románsky kostolík sv. Michala z 11. storo čia. Celá cyklotrasa pôjde po cestách II. triedy, ktoré nie sú také frekventované a bude sa napája ť už na existujúce cyklotrasy.

4.7.1.4 Vnemový relaxa čný park Na základe zhodnotenia prírodných a kultúrno-historických daností regiónu Horná Nitra sme navrhli vytvori ť vnemový park, ktorého realizácia nie je finan čne náro čná a nie je náročná na úpravu. Nevýhodou vnemového parku je, že ho možno využíva ť iba pri peknom po časí. Podstatou takýchto parkov je, že návštevníci chodia bosý po rôznych substrátoch a materiáloch ako je voda, bahno, piesok, drevo, kame ň, štrk či tráva, ktoré sa obmie ňajú. Cie ľom týchto parkov je stimulova ť naše nohy. Chodenie na boso je zdravé, podporuje krvný a obehový systém, podporuje krvný obeh, koncentráciu, posil ňovanie svalovej a kostrovej sústavy a podporovanie spracovania vonkajších vnemov. V okolí historických kaštie ľov sa nachádzajú roz ľahlé parky zelene a zelené plochy, ktoré nie sú využívané, hoci majú rekrea čný potenciál. Navrhujeme preto na týchto plochách vytvori ť vnemové relaxa čné parky, ktoré budú slúži ť na oddych a pre všetky generácie turistov. Tieto parky by mali by ť ďalej doplnené o mobiliár ako odpadkové koše, lavi čky a detské ihrisko.

4.7.2 Návrhy na ďalšie využitie Na základe zhodnotenia prírodného a kultúrno-historického potenciálu sme navrhli aj ďalšie možné riešenia:

• vypracovanie marketingovej koncepcie cestovného ruchu, ktorá by mala pomôc ť tomu, aby sa región Horná Nitra presadil na trhu cestovného ruchu

• prezentácia regiónu na výstavách a workshopoch

• vytvorenie dobrého imidžu cestovného ruchu v hornonitrianskom regióne a zlepšenie služieb v oblasti poskytovania informácií a poradenstva v oblasti cestovného ruchu

• vymyslie ť regiónu logo a heslo, pod ktorým bude región známy „Horná Nitra – Región hradov a kaštie ľov“

• vyda ť informa čné materiály, brožúry, letáky a CD o možnostiach rekrea čného využitia v hornonitrianskom regióne

• Vybudovanie turistických informa čných centier a kancelárií, ktoré budú previazané na národnú sie ť v meste Partizánske a Bánovce nad Bebravou • podpora a zotrvanie organizácií kultúrnych podujatí a tradi čných jarmokov a oslava tradi čných slovenských zvykov a folklórnych slávností • propagácia prírodného potenciálu a prírodných atraktivít ako sú časti regionálneho produktu cestovného ruchu, zlepšenie propagácie a zna čenia prírodných atraktivít • vybudovanie nových cyklotrás a turistických chodníkov, ktoré budú zna čené a propagované • využi ť doposia ľ nevyužívané termálne pramene nachádzajúce sa v hornonitrianskom regióne na kúpe ľné ú čely • osadenie informa čných tabúl pri pamiatkach • rekonštrukcia kaštie ľov, ktoré sú v zlom technickom stave a možnos ť využitia kaštie ľov na reprezenta čné ú čely, múzeá, výstavy alebo kongresové podujatia • možnos ť získania finan čných prostriedkov z Eurofondov • spolupráca subjektov podie ľajúcich sa na rozvoji cestovného ruchu a to na miestnej, regionálnej i celoštátnej úrovni • propagovanie regiónu Horná Nitra ako celku pod ľa spracovanej Regionalizácie cestovného ruchu

Záver

Cestovný ruch nadobúda v celom svete čoraz vä čší ekonomický i sociálny význam. Hornonitriansky región cestovného ruchu je známy predovšetkým kúpe ľným mestom Bojnice. Prírodný a kultúrno-historický potenciál regiónu Horná Nitra je rozhodujúcim faktorom, ktorá ovplyv ňuje atraktívnos ť tohto regiónu na trhu cestovného ruchu. Vysokú atraktívnos ť dávajú tejto oblasti práve Bojnice ako známe kúpe ľne mesto. Taktiež sa tu nachádza aj Bojnický zámok s rozsiahlym parkom, v ktorom sa nachádza chránená lipa, zoologická záhrada a národná prírodná pamiatka Prepoštská jasky ňa. Bojnický zámok je najnavštevovanejším miestom turistov na Slovensku. Región turistom ponúka aj ďalšie rekrea čné a turistické možnosti, vzácne pamätihodnosti a prekrásnu okolitú prírodu, kvalitné služby, širokú paletu zaujímavosti a atraktivít, s cie ľom udrža ť návštevníkov čo najdlhšie v regióne. Región Horná Nitra má ve ľký prírodný aj kultúrno-historický potenciál pre rozvoj cestovného ruchu, nie je však dostato čne využívaný. Cie ľom diplomovej práce bolo zhodnoti ť prírodný a kultúrno-historický potenciál rekrea čnej krajiny v Hornonitrianskom regióne CR. Hodnotili sme prírodné a kultúrne podmienky, ktoré ur čujú kvalitu a vhodnos ť regiónu pre využívanie v cestovnom ruchu. Analyzovali sme zložky prírodného prostredia - reliéf, klíma, vodstvo, živo číšstvo a rastlinstvo a takisto kultúrno-historické pamiatky, kultúrne zariadenia a kultúrno- športové podujatie, konajúce sa v tomto regióne a dospeli sme k záveru, že región má celoro čnú časovú využite ľnos ť s prevládajúcou letnou sezónou. Prevláda krátkodobý cestovný ruch s rekrea čnými činnos ťami ako pešia turistika, cykloturistika, vodné športy, kúpe ľný pobyt, návšteva pamiatok, lyžovanie, návšteva kultúrnych, športových a iných podujatí. Najskôr sme zhodnotili tento región pod ľa jednotlivých ukazovate ľov. Z hľadiska výškovej členitosti je táto oblas ť vhodná na pasívny odpočinok, turistiku, po ľovníctvo a lyžovanie, môžeme teda konštatova ť, že z hľadiska reliéfu je región Hornej Nitry atraktívny. Z hľadiska klímy je táto oblas ť vhodná pre letnú rekreáciu, turistiku, vodné športy a v zime taktiež pre lyžovanie, zimné športy a zimnú rekreáciu. Hodnoty slne čného svitu na Hornej Nitre priaznivo pôsobia na rozvoj cestovného ruchu. Aj z h ľadiska vodstva, má táto oblas ť priaznivé podmienky. Nachádzajú sa tu vodné nádrže, ktoré sú vyh ľadávané na vodné športy, rekreáciu pri vode a športový rybolov. Taktiež sa tu nachádzajú bohaté zásoby termálnych a minerálnych prame ňov, ktoré ovplyv ňujú letnú turistickú sezónu regiónu. Kúpele Bojnice, ktoré sa tu nachádzajú sú kúpele 82 s medzinárodným významom a privádzajú do tohto regiónu aj zahrani čných hostí. Horná Nitra má pestré zloženie flóry a fauny. Les je jedným z ur čujúcich faktorov výzoru krajiny a plní dominantnú funkciu. V tomto regióne sa vyskytujú hlavne listnaté lesy a lokálne aj ihli čnaté. Lesy sú taktiež bohaté na huby. Spomínané lesné spolo čenstvá sú vhodné pre cestovný ruch, najmä pre turistiku, cykloturistiku a hubár čenie. Čo sa týka prírodného ukazovate ľa živo číšstvo, je atraktívna pre cestovný ruch najmä po ľovná zver a rybolov. Vyskytuje sa tu viacero po ľovných revírov a špecialitou je odstrel ka čice divej. V regióne Hornej Nitry sa nachádza aj mnoho chránených území, ktoré sú cenné pre svoje prírodné bohatstvo. Nachádza sa tam aj množstvo chránených druhov rastlín a živo číchov. Chránené územia sú preto atraktívne z hľadiska cestovného ruchu. K atraktivite tohto regiónu prispievajú predovšetkým hrady, zámky a kaštiele, ktoré sú tu situované a taktiež mnohé kultúrne zariadenia ako múzeá, hvezdárne a galérie a mestské pamiatkové zóny. Kultúrno-historický potenciál prispieva najmä k rozvoju kultúrneho, poznávacieho a mestského cestovného ruchu. Negatívom Hornonitrianskej oblasti je, že sa tu na malom území, nachádza ve ľa zne čis ťovate ľov. Je tu nadmerná koncentrácia priemyselnej výroby. Výroba zne čis ťuje hlavne ovzdušie ale aj povrchové a podzemné vody a celkovo devastuje životné prostredie. K rozvoju turistiky a rekreácie neprispieva ani fakt že v Hornonitrianskej oblasti, najmä v pohoriach Tríbe č a Strážovské vrchy, sa vyskytuje vo ve ľmi ve ľkej miere klieš ť, ktorý spôsobuje choroby – encefalitídu a boreliózu. Na záver môžeme konštatova ť, že Hornonitriansky región CR má dobré podmienky a predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu. No len existujúce prírodné a kultúrno- historické podmienky nezaru čujú tomuto regiónu rozvoj a úspech v tejto oblasti. Dôležité je, aby sa dostato čne využíval existujúci prírodný a kultúrno-historický potenciál tohto regiónu v súlade s trvalo-udržate ľným rozvojom. Dôležitá je taktiež ú čas ť miestneho obyvate ľstva na propagácii regiónu, vpracovanie marketingovej stratégie a aby sa zohnali finan čné prostriedky potrebné na rozvoj cestovného ruchu. Propagova ť by sa mal najmä trvalo-udržate ľný a ekologický rozvoj cestovného ruchu v regióne Horná Nitra, ktorý vytvára podmienky pre rozvoj cestovného ruchu aj v budúcnosti a obmedzí negatívny vplyv zvýšenej návštevnosti v regióne. Mali by sa vytvori ť podmienky pre poskytovanie kvalitných služieb cestovného ruchu v regióne. Kvalita služieb je hlavným strategickým faktorom rozvoja cestovného ruchu v budúcnosti. Prostredníctvom cestovného ruchu by sa 83 malo prispie ť aj k ekonomickému rozvoju regiónu, predovšetkým zníži ť vysokú mieru nezamestnanosti a zvýši ť životnú úrove ň jeho obyvate ľstva. Tieto čiastkové všeobecné ciele možno dosiahnu ť tým, že sa vytvoria v regióne Horná Nitra postupne podmienky pre širšie využitie ako už existujúcej, tak aj potenciálnej ponuky cestovného ruchu. Aby sa toto dosiahlo, vyžaduje si to spoluprácu všetkých subjektov cestovného ruchu v tomto regióne. Rozvoj cestovného ruchu by mal postupne prináša ť finan čné prostriedky, ktoré umožnia ďalej skvalit ňova ť najmä materiálno-technické predpoklady a tiež umožnia ich využitie pre zlepšenie životných podmienok obyvate ľov regiónu. Nezanedbate ľným prínosom by malo by ť zlepšenie imidžu regiónu medzi návštevníkmi a pritiahnutie ďalšej potenciálnej klientely z domova i zo zahrani čia.

Zoznam použitej literatúry

BÁRTA, V. – DVO ŘÁKOVÁ, V. 2008. Národné kultúrne pamiatky Slovenska . Bratislava: AB Art Press, 2008. ISBN 80-88817-44-7. BAUD-BOVY, M – LAWSON, F. 1998. Tourism and recreation handbook of planning and design. Oxford: The BAth Press, 1998. ISBN 0-7506-3086-8. BELAJOVÁ, A. - FÁZIKOVÁ, M. 2004 . Regionálna ekonomika. Nitra: SPU Nitra, 2004. 245 s. ISBN 80-9069-344-7. BEN ČIČ, S. 2007. Agroturistika a ekoturistika . Bratislava: Progressus Slovakia, 2007. ISBN 978-80-969642-0-8. BIEGER, T. 2008. Management von Destinationen . München: Oldenbourg, 2008. ISBN 978-3-486-58628-2. BOROVSKÝ, J. - SMOLKOVÁ, E. - NI ŇAJOVÁ, I. 2008. Cestovný ruch, trendy a perspektívy. Bratislava: Iura Edition, 2008. ISBN 978-80-8078-215-3. BU ČEK, M. a i. 1992. Priestorová ekonomika . Bratislava: Ekonomická univerzita, 1992. ISBN 80-225-0406-8. ČERTÍK, M. - SYSEL, J. - VITÁKOVÁ, M. 2000. Cestovní ruch: vývoj, organizace a

řízení. 1.vyd. Praha: OFF, 2000. 352 s. ISBN 80-238-6275-8. DRGO ŇA, V. - KRAMÁREKOVÁ, H. 1995. Predpoklady trvaloudržate ľného rozvoja v podmienkach CHKO Ponitrie. In: Rosalia, Spravodaj ochrany prírody okresu Nitra a CHKO Ponitrie, Správa CHKO Ponitrie, Nitra, 1995. ISBN 80-900489-0-0 ELIÁŠ, M. 2008. Kúpele Bojnice. Martin: Vydavate ľstvo Matice Slovenskej, 2008. 120 s. ISBN 978-80-89208-84-5. ELLENBERG, L. - SCHOLZ, M. - MEIER, B. 1997. Ökoturismus – Reisen zwischen Ökonomie und Ökologie. Berlin: Spektrum, 1997. TUM UMW, 299 s. FECZKO, J – KANTYKA, J. 2001. Telesná kultúra a cestovný ruch . In: Ekonomická revue cestovného ruchu, ro č. 34, č.3, s. 171 FENELL, D. A. 2003. Ecotourism . In introduction.Routledge, London, New York, TUM GEO, 2003, s. 236 FORET, M. - FORETOVÁ, V. 2001. Jak rozvíjet místní cestovní ruch . Praha: Grada Publishing, 2001. 178 s. ISBN 80-247-0207-X 85

FREYER, W. 2006. Einfuhrung in die Fremdverkehrsokonomie . München: Oldenbourg, Wissenschaftverlag GmbH, 2006. ISBN 3-486-57874-X GONDOVÁ, M. – REED, T. – TVRDO ŇOVÁ, J. 2000. Rozvoj podnikania vo vidieckej turistike a agroturistike (Praktický sprievodca pre podnikate ľov). Nitra: Agentúra pre rozvoj vidieka, 2000. ISBN 80-967-880-0-0. GÚ ČIK, M. 2004. Cestovný ruch pre hotelové a obchodné akadémie . Bratislava: SPN, 2004. ISBN 80-10-00520-7. HABÁN, M. - OTEPKA, P. 2004. Agroturistika . Nitra: SPU, 2004. 154 s. ISBN 80-8069- 451-6. HALL, D. - KIRKPATRICK, I. - MITCHELL, M. 2005. Aspects of Tourism: Rural Tourism and Sustainable Business. Oxford: Cromwell Press, 2005. ISBN 1-84541-012-2. HAMARNEHOVÁ, I. 2008. Geografie cestovního ruchu Evropa. Plze ň: Vadavate ľstvo Aleš Čeňek, s.r.o. 2008. 271 s. ISBN 978-80-7380-093-2. HENDERSON, J.C. 2004. Healthcare Tourism in Southeast Asia. In: Tourism Review International, 2004, č. 7, s. 111-112. HLADKÁ, J. 1997. Technika cestovného ruchu . Praha: Grada Publishing, 1997. ISBN 80- 7169-476-2. JARÁBKOVÁ, J.2007. Vybrané kapitoly z cestovného ruchu , Nitra: SPU, 2007. 131s. ISBN 978-80-8069-950-5. JUNGER, Ján a kol. 2002. Turistika a športy v prírode . Prešov: Fakulta humanitných a prírodných vied PU, 2002. ISBN 80-8068-097-3. JUVA, K. – ZACHAR, D.1981. Tvorba krajiny ČSSR . Praha – Bratilava: Academia – Veda, 1981. KARÁSEK, P. 2001. Slovensko . Bratislava: Simplicissimus, 2001. 983 s. ISBN 978-80- 969839-0-2. KASPAR, C. 2000. In: Gesundheitstourismus im Trend , Berlin, 2000. ISBN 978-3-638- 10755-6. KASPAR, C. 1995. Základy cestovného ruchu . Banská Bystrica: Ekonomická fakulta UMB, 1995. 142 s. ISBN 80-901166-5-5.

KELE, F. – MARIOT, P. 1983. Krajina, ľudia, životné prostredie . Bratislava: Veda, 1983. KOPŠO, E. a i. 1992. Geografia cestovného ruchu . Bratislava: SPN, 1992. 327 s. ISBN 80-08-00346-4. KOLLÁR, D. – NEŠPOR, J. 2007. Hrady a najkrajšie zrúcaniny . Bratislava: Dajama, 2007. 142 s. ISBN 978-80-89226-41-2. LACIKA, J.- ONDREJKA, K. 2009. Prírodné krásy Slovenska – Chránené krajinné oblasti. Bratislava: Dajama, 2009. 128 s. ISBN 978-80-89226-29-0. LACIKA, J. 2008. Kultúrne krásy Slovenska – Kaštiele . Bratislava: Dajama, 2008. ISBN 978-80-89226-60-3. LENOVSKÝ, L. a kol. 2008. Cestovný ruch a kultúrne dedi čstvo. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 2008. 168 s. ISBN 978-80-8094-229-8. MACH, F. 1993. Vidiecky turizmus a agroturizmus na Slovensku . Bratislava: Réka, 1993. 166 s. ISBN 80-88731-02-X. MAIER, G. - TODTLING, F. 1997. Regionálna a urbanistická ekonomika . Bratislava: Elita, 1997. 240 s. ISBN 80-8044-044-1. MARIOT, P. 1983. Geografia cestovného ruchu . Bratislava: Veda, 1983. 352 s. MARIOT, P. 2000. Geografia cestovného ruchu. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2000. ISBN 80-7158-169-0. MICHAL, I. – NOSKOVÁ, J.1970. Hodnocení p řírodních p řdpokladu pro rekreaci. 1970. In: Sborník pro ochranu a tvorbu životního prost ředí, Řada E, 1970. MICHALOVÁ, V. a kol. 1999. Služby a cestovný ru.ch , súvislosti, špecifiká, cesta rozvoja. Bratislava: Sprint, 1999. 523s. ISBN 80-88848-51-2 MILL, R. – MORRISON, A. 1998. The Tourism System. Durbuque : Kendell/Heust Publishing Co. ISBN 0787281336. NAHRSTEDT, W. 2004. Wellness im Kurort : Mehr Qualität für den Gesundheitstourismus in Europa ?! In: Spektrum Freizeit, II. 2004. s. 37 - 52 ORIEŠKA, J. 1998. Služby cestovného ruchu . Bratislava: Ekonomická univerzita, 1998. 262 s. ISBN 80-8055-110-3. OŤAHEL, J. – FERANEC, J. 2001. Krajinná pokrývka Slovenska . Bratislava: Veda, 2001. ISBN 80-224-0663-5. 87

OTEPKA, P. – HABÁN, M. 2007. Vidiecky turizmus a agroturizmus . Bratislava: NOI, 2007. 120 s. ISBN 978-80-89088-52-2. PATÚŠ, P. 1997. Manažment regiónu a strediska cestovného ruchu . Banská Bystrica: Cestovate ľ. 159 s. ISBN 80-967649-1-8. PLA ČEK, M. - BÓNA, M. 2007. Encyklopédia Slovenských hradov . Bratislava: Slovart, 2007. 391 s. ISBN 978-80-8085-287-0. SLÁDEK, G. 2003. Podnikanie v pohostinstve a hotelierstve. II. čas ť. Bratislava : EPOS, 2003, 541 s. ISBN 80-8057-524-X. SLÁMKA, M. - MATEJKA, M. 2005. Zrúcaniny hradov . Bratislava: Slovenský skauting, 2005. 190 s. ISBN 80-89136-40-0. STRASDAS, W. 2001. Ecotourism in Development Cooperation . In: Ecotourism and Sustainability, Industry and Environment, Vol. 24, No. 3-4. 2001, Paris SZNAJDER, M. - PRZEZBÓRSKA, L. - SCRIMGEOUR, F. 2009. Agritourism . London: CAB International, 2009. ISBN 978-1-84593-482-8. SUPUKA, J.- VREŠTIAK, P.1984. Základy tvorby parkových lesov . Bratislava: Veda, 1984. 71- 052-84. TOUŠEK,V. - KUNC, J. - VYSTOUPIL, J. a kol. 2008. Ekonomická a sociální geografie. Plze ň: Vydavate ľstvo Aleš Čeňek, s.r.o. 2008. 410 s. ISBN 978-80-7380-114-4 TVRDO Ň – HAMALOVÁ - ŽÁRSKA. 1995. Regionálny rozvoj. Bratislava: Ekonomická univerzita, 1995. 180 s. ISBN 80-225-0671-0. UHLÁR, V.1988. Okres Topo ľč any . Bratislava: Obzor, 1988. 65-062-88. VANÍ ČEK, V. 1982. Ochrana životního prost ředí . Brno: VŠZ, 1982. VANSLENBROUCK, I. - HUYLENBROECK, G. 2005. Landscape Amenities: Economic Assessment Of Agricultural Landscapes. Drodrecht: Springer, 2005. ISBN 10 1-4020- 3134-3. VAVRÍK, B. – VAVRÍKOVÁ, E. a i. 1985. Turistický sprievodca ČSSR: Strážovské vrchy. Bratislava: Šport, 1985. 77-019-85. VAVRÍKOVÁ, E. a i.1983. Turistický sprievodca ČSSR: Tríbe č, Pohronský Inovec. Bratislava: Šport, 1983. 77-027-83 . WEISS, P. a i. 1994. Turistický sprievodca Slovenskom . Bratislava: Elita, 1994. ISBN 80-

85323-61-3. WEISS, P. – JANKOVI ČOVÁ, M. – KUR ČOVÁ, E. 2005. Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike . Bratislava: MH SR, 2005. 114 s. ZUSKINOVÁ, I. 2008. Skanzeny . Bratislava: Dajama, 2008. 109 s. ISBN 978-80-89226- 58-0.

Zákony Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny Zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja

Internetové zdroje: Archeologické lokality [online]. [citované 2010-03-04]. Dostupné na: Cykloturistika Horná Nitra [online]. [citované 2010-03-012]. Dostupné na: Cykloturistika Partizánske [online]. [citované 2010-02-25]. Dostupné na: Historická zele ň [online]. [citované 2010-03-06]. Dostupné na: Horná Nitra [online]. [citované 2009-12-12]. Dostupné na: Hornonitriansky banský skanzen [online]. [citované 2010-03-22]. Dostupné na: Hrady a zámky [online]. [citované 2010-03-14]. Dostupné na: < http://www.zamky.sk/hrady- azamky?q=node%2F2&src=y&typ=1&kraj=0&okres=0&mesto=0®ion=7&stav=0&pri stup=0>

Charakteristika územia Hornej Nitry [online]. [citované 2010-03-23]. Dostupné na:

< http://www.hornanitra.sk/index.php?str=char&lang=sk>

Chránená krajinná oblas ť Ponitrie [online]. [citované 2010-03-22]. Dostupné na:

< http://www.sazp.sk/slovak/struktura/copk/spravy/ponitrie/html/main.html >

Chránené územia a časti prírody okresu Prievidza [online]. [citované 2010-03-23]. Dostupné na: < http://www.sazp.sk/slovak/struktura/copk/spravy/ponitrie/html/main.html > Chránené územia okresu Partizánske [online]. [citované 2010-03-14]. Dostupné na: Informa čná databáza o potenciáli regiónu ( okres Prievidza, Bánovce nad Bebravou a Partizánske [online]. [citované 2010-03-04]. Dostupné na: Kaštiele a kúrie [online]. [citované 2010-03-04]. Dostupné na: http: Kostoly [online]. [citované 2010-03-04]. Dostupné na: Kultúrne dedi čstvo v kraji a jeho ochrana [online]. [citované 2010-03-17]. Dostupné na: Kultúrne pamiatky [online]. [citované 2010-03-03]. Dostupné na: Ľudová architektúra [online]. [citované 2010-03-17]. Dostupné na: Lyžiarske strediská [online]. [citované 2010-03-28]. Dostupné na: Náu čné chodníky v okrese Prievidza [online]. [citované 2010-03-26]. Dostupné na: Náu čné chodníky [online]. [citované 2010-03-04]. Dostupné na: Ochrana prírody a krajiny [online]. [citované 2010-03-04]. Dostupné na:

Prepoštská jasky ňa[online]. [citované 2009-12-12]. Dostupné na: Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Partizánske 2008-2013 [online]. [citované 2010-02-14]. Dostupné na: Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Prievidza (2007-2013) [online]. [citované 2010-02-24]. Dostupné na: Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Bánovce nad Bebravou [online]. [citované 2010-01-29]. Dostupné na: Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Topo ľč any na roky 2007-2013 [online]. [citované 2010-01-28]. Dostupné na: Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bojná [online]. [citované 2010-01-28]. Dostupné na: Stratégia rozvoja cestovného ruchu v regióne Horná Nitra [online]. [citované 2009-12-12]. Dostupné na:

Prílohy

Príloha č. 1: Regióny cestovného ruchu

Zdroj: Regionalizácia cestovného ruchu v SR, 2005

Príloha č. 2: Nosné skupiny aktivít v jednotlivých regiónoch

Zdroj: Regionalizácia cestovného ruchu, 2005

Príloha č. 3: Kategorizácia regiónov CR v dlhodobom horizonte

Zdroj: Regionalizácia cestovného ruchu,2005

Príloha č. 4: Preh ľad po čtu kultúrnych pamiatok pod ľa okresov

Zdroj : http://www.pamiatky.sk/pamiatky/data/obrazky/File/pamiatkovy_urad/evidencia%20pamiatok/map_pam_pocet2.jpg 96

Príloha č. 5: Rie čna sie ť Hornonitrianskeho regiónu CR

Zdroj: Vlastné spracovanie

Príloha č. 6: Poloha Hornonitrianskeho regiónu CR v rámci SR

Zdroj: vlastné spracovanie

Príloha č.7 : Zoznam hradov Hornonitrianskeho regiónu

Zoznam hradov Využitie/ stav Okres/Obec Bánovský hrad Zaniknutý Bánovce nad Bebravou/ Bánovce nad Bebravou Bojnický zámok NKP/ najnavštevovanejší v Prievidza/ Bojnice SR Bošany Zaniknutý Partizánske/ Bošany Diviaky nad Nitricou Zaniknutý Prievidza/Diviaky nad Nitricou Diviacka Nová Ves Zaniknutý Prievidza/Diviacka Nová Ves Dlžín Zaniknutý Prievidza/ Dlžín Laskár V roku 2000 zbúraný Prievidza/ Nováky Michalov hrad Zaniknutý Partizánske/ Partizánske Oponický hrad Zrúcanina Topo ľč any/Oponice Prievidzský hrad Zaniknutý Prievidza/ Prividza Vodný hrad – Šimonovany Zrekonštruovaný/ Partizánske/ Partizánske nevyužívaný Sivý Kame ň Zrúcanina Prievidza/ Podhradie Topo ľč iansky hrad Zrúcanina Topo ľč any/Podhradie Uhrovecký hrad Zrúcanina Bánovce nad Bebravou/ Uhrovské Podhradie Strážna veža v Žabokrekoch Obytný dom Partizánske/Žabokreky nad nad Nitrou Nitrou Zdroj : http://slovenskehrady.sk/?show=list +Vlastné spracovanie

Príloha č. 8: Zoznam kaštie ľov Hornonitrianskeho regiónu

Zoznam kaštie ľov Využitie/Stav Okres/ Obec Bánovce nad Bánovecký kaštie ľ Zbúraný Bebravou/Bánovce nad Bebravou Využívaný na spolo čenské Kaštie ľ v Bošanoch Partizánske/Bošany účely obce Brodzany Múzeum A.S. Puškina Partizánske/Brodzany Čere ňany Súkromné vlastníctvo Prievidza/ Čere ňany Reeduka čný domov pre Chalmová Prievidza/Chalmová mládež Prievidza/Diviacka Nová Diviacka Nová Ves Súkromné vlastníctvo Ves Bánovce nad Dvorec Súkromné vlastníctvo Bebravou/Dvorec Bánovce nad Dolné Ozorovce Súkromné vlastníctvo Bebravou/Dolné Ozorovce Hajná Nová Ves Schátraný Topo ľč any/Hajná Nová Ves Horná Ves Zaniknutý Prievidza/Horná Ves Slúži ako Ústav sociálnej Topo ľč any/Horné Horné Obdokovce starostlivosti Obdokovce Bánovce nad Horné Ozorovce Majetok mesta Bebravou/Horné Ozorovce Janova Ves Detská ozdravov ňa Partizánske/Janova Ves Klátova Nová Ves - Partizánske/ Klátova Nová Obradná sie ň renesan čný Ves Školiace stredisko Klátova Nová Ves - Partizánske/Klátova Nová Slovenského štatistického barokový Ves úradu v Bratislave Kamanová Schátraný Topo ľč any/Kamanová Kokošová Súkromné vlastníctvo Topo ľč any/Tesáre Kovarce Domov sociálnych služieb Topo ľč any/Kovarce Krušovce Rekonštruovaný, sídli tu ZŠ Topo ľč any/Krušovce Bánovce nad Látkovce Uzavretý, nevyužívaný Bebravou/Uhrovec Malé Bielice Nesprístupnený, zlý stav Partizánske/ Malé Bielice Malé Uherce Nevyužívaný, v zlom stave Partizánske/ Malé Uherce Topo ľč any/Nitrianska Nitrianska Blatnica V súkromnom vlastníctve Blatnica Nitrianska Streda V súkromnom vlastníctve Topo ľč any/Nitrianska Streda Nováky Sídli tu ZŠ Prievidza/Nováky

Apponyiho po ľovnícke Oponice Topo ľč any/Oponice múzeum Nevyužívaný, v dezolátnom Ostratice Partizánske/Ostratice stave Pravenec Súkromné vlastníctvo Prievidza/Pravenec Sídlo Komunity Krá ľovnej Radošina Topo ľč any/Radošina pokoja Šalgovce Súkromné vlastníctvo Topo ľč any/Šalgovce Bánovce nad Šišov Súkromné vlastníctvo Bebravou/Šišov Nevyužívaný, v dezolátnom Sol čany Topo ľč any/Sol čany stave Tovarníky Verejne prístupný Topo ľč any/Tovarníky Bánovce nad Uhrovec Nesprístupnený, zlý stav Bebravou/Uhrovec V súkromnom vlastníctve Ve ľké Uherce Topo ľč any/Ve ľké Uherce pôvodných majite ľov Vítkovce Schátraný Topo ľč any/Kuzmince Bánovce nad Vyso čany V dezolátnom stave Bebravou/Vyso čany Prievidza/Zemianske Zemianske Kosto ľany Školské ú čely Kosto ľany Zdroj: http://slovenskehrady.sk/?show=list&which=manor + Vlastné spracovanie

Príloha č. 9: Archeologické lokality Hornonitrianskeho regiónu

Názov archeologickej Vznik Umiestnenie Okres/Obec lokality

Hradisko Halštat Vrch Skala Bánovce nad bebravou/Ruskovce Hradisko Halštat Chotár Sianica Partizánske/Klátova Nová Ves Hradisko Halštat Vrch Kostrín Partizánske/ Klátova Nová Ves Hradisko Halštat Kóta Michalov Partizánske/Klíž vrch Hradište Včas. Doba Predná Hôrka Partizánske/Jasenica dejín Hrádok Dlžín Stredovek Kóta 560 Prievidza/Dlžín Kostol Hôrka Stredovek Hôrka Prievidza/Horné Vestenice Hradisko Hradec Včas. doba Kóta 514 Prievidza/Prievidza dejín Vyšehrad Všehradné – k. Prievidza/Nitrianske Pravno 829,9 Hrádok Ve ľká Lehôtka Pravek Kóta 466 - Prievidza/ Ve ľká Lehôtka Hrádok Hradisko Ve ľká Chotár Trhovisko Topo ľč any/Bojná Morava Mohylnik Ve ľká V poli Topo ľč any/Kamanová Morava Hradisko Halštat Vrch Tibec Topo ľč any/Kovarce Kostol Základy Halštat Pri lesnej ceste Topo ľč any/Práznovce do ZM Opidum Halštat Na kóte Uhrad Topo ľč any/Podhradie pri Duchonke Jasky ňa Čertova Pec Paleolit Topo ľč any/ Radošina Kostol Základy Paleolit Záhradná ulica Topo ľč any/ Závada pri Duchonke Refúgium Paleolit Záhradná ulica Topo ľč any/ Závada pri Duchonke

Zdroj: http://www.ubytujsa.sk/sk/archeologicke-lokality + vlastné spracovanie

Príloha č. 10 : Význam a rozvojové priority Hornonitrianskeho regiónu

Kategória / význam Strednodobý horizont Nadregionálny Dlhodobý horizont Národný

Subregión, špecifická Strednodobý horizont Bojnice a okolie (kúpele) lokalita Dlhodobý horizont

Druh turizmu Najmä domáci turizmus, Príjazdový turizmus najmä v kúpe ľoch Bojnice Pobytový turizmus – viac dlhodobé ako krátkodobé pobyty Pasantská domáca návštevnos ť

Formy turizmu - Kúpe ľný turizmus s lie čebnou funkciou - Poznávací turizmus (poznávanie kultúrneho dedi čstva) - Nenáro čný pobytový v prírode - Zimný turizmus – lyžovanie

Aktivity s najvyšším - - Pobyt / rekreácia pri termálnej, mineralizovanej vode dlhodobým potenciálom - Pobyt v lesnom / horskom prostredí - Pešia turistika

Pozícia na slovenskom Po čet lôžok 4047 trhu Podiel na lôžkovej kapacite SR (v %) 3,4

Po čet hostí celkom 84 215

Podiel zahrani čných hostí (v %) 20,2

Podiel na po čte hostí v SR celkom (v %) 2,6

Podiel na po čte zahrani čných hostí v SR 1,4 (v %)

Po čet prenocovaní celkom 386 500

Podiel prenocovaní zahrani čných hostí 28,1 (v %)

Podiel na po čte prenocovaní v SR celkom (v %) 3,2

Priemerný po čet prenocovaní celkom 4,6

Zdroj: Regionalizácia cestovného ruchu v SR, 2004

Chránená Národná Prírodná Národná Prírodná Chránený Navrhované krajinná prírodná rezervácia prírodná pamiatka areál CHVÚ oblas ť rezervácia pamiatka Ponitrie Rokoš Biely kameň Prepoštská Hradisko Brodziansky CHVÚ Malá jasky ňa park Fatra Strážovské Ve ľká Buchlov Kobylince Okšavské CHVÚ vrchy skala duby Strážovské vrchy Vtá čnik Makovište Kon čitá Park

Príloha č. 11: Ochrana prírody

v Hájnej Novej Vsi Vyšehrad Temešská Prielom Park skala Nitrice v Tesároch Bradlo Čepušky Belanov Park v kút Továrnikoch Hrdovická Holé brehy Čermiansky mo čiar Kovarská hôrka Prie ľačina Sol čiansky háj Ve ľký vrch Chynoriansky luh Dobrotínske skaly Jankov v ŕšok Jedlie Kňaží stôl Ľutovský Drie ňovec Zdroj: www.hornanitra.sk + vlastné spracovanie

Príloha č. 12 : Cyklotrasy Hornonitrianskeho regiónu

Názov cyklotrasy Dĺžka Farba cyklotrasy cyklotrasy Cyklookruh Medzihorie 44 km zelená

Hornonitrianska cyklomagistrála 27 km + 25 červená km

Bojnický cyklookruh 162 km modrá

Pravnianska radiála 26 km červená

Rokošská radiála 27,5 km zelená

Žiarska radiála 17,5 km zelená

Lehotská radiála 14 km žltá

Hradecká radiála 8 km žltá

Cige ľská spojka 8 km zelená

Belianska spojka 13 km zelená

Chvojnická spojka 15 km žltá

Chalmovská spojka 2,5 km žltá

Fa čkovské sedlo- spojka 8 km zelená

Rematská spojka 3 km zelená

Cyklomagistrála: Oslany- Partizánske - Žabokreky Nad 13 km červená Nitrou

Brodzany - Horná Ves 18,5 km žltá

Partizánske - Vrchhora - Klížske Hradište - Partizánske 25 km modrá

Oslany križovatka - Ve ľké Uherce žel.stanica - Ve ľké Uherce 30 km zelená vodná nádrž - Drahožická dolina – Šaloviny - sedlo pod Ve ľkou Ostrou - Millerov štál - Penhýbel sedlo pod Rajtokom - Cerová - Rudica - Oslany - Oslany križovatka

Topo ľč any -Podhradie 19,3 km červená

Jacovce – Tesáre-Duchonka-Neme čky 35 km modrá

Záhrady - Ma čacia skala -Holé brehy- Bojnianka- Prieseky- 16 km zelená Podhradie

Topo ľč any –Krušovce- Ve ľké Bedzany -Kuzmice 11,5 km žltá

Zdroj : www.turistikaonline.sk/index.php?m=22&id=236 + vlastné spracovanie

Príloha č. 13 : Cyklotrasy v okrese Topo ľč any

Zdroj: http://www.prasice.sk/index.php/cyklotrasy

Príloha č. 14 : Cyklotrasy v okrese Prievidza

Zdroj: http://valaskabela.sk/tlaciva/cyklotrasy.pdf

Príloha č. 15 : Turisticko-náu čný chodník Klátova Nová Ves

Zdroj: http://www.klatovanovaves.sk/turisticko-naucny-chodnik-.phtml?id3=38436

Príloha č. 16 : Kaštie ľ v Klátovej Novej Vsi

Autor: Eva Komžíková Príloha č. 17 : Kaštie ľ v Brodzanoch

Autor: Eva Komžíková

Príloha č. 18 : Chránený areál – park v Brodzanoch

Autor: Eva Komžíková Príloha č. 19 : Bojnický zámok

Autor: http://img2.flog.pravda.sk/2008/12/28/tlB_155482_m.jpg

Príloha č. 20: Geomorfologická stavba Hornonitrianskeho regiónu CR

Zdroj: vlastné spracovanie